Katechetický úrad Gréckokatolíckej eparchie Košice
KATECHETICKÁ SLUŽBA Štvrťročník pre kňazov a katechétov č. 1/2009-2010
ÚVODNÍK Pri istej spovedi sústredene počúvajúc penitenta som uprel pohľad na jeho botasky. Boli prekrásne. Pomyslel som si, je to dobrá značka. No len čo sa pohli, zbadal som prasklinu a ďalšie chyby. Vtedy som pochopil, že sú z podradnej ázijskej výroby. Využil som to aj pri poučení penitenta, keďže sám som mal podobnú skúsenosť s topánkami. Kúpil som si za výhodnú cenu pekné topánky. Netrvalo dlho a začali ma v nich bolieť nohy, takzvaná koža sa čudne potila, praskala a nakoniec po necelej sezóne sa celkom rozpadli. Prednedávnom ma priateľ upriamil na isté značkové topánky, na výzor nie príliš lákavé, no sú originálne, nie podvrh. Nosím ich už dlhší čas a moje nohy sú mi nesmierne vďačné. A to poučenie? Podobné je to aj s mojim duchovným životom. Svätý Pavol píše v liste Kolosanom: „Ako Boží vyvolenci, svätí a milovaní, oblečte si hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť,“ a v liste Rimanom upresňuje: “oblečte si Pána Ježiša Krista“. Každý deň je pre mňa výzvou, čo si dať na seba. Ako predstúpim pred rodinu, v ktorej žijem, pred veriacich, ktorým slúžim, pred žiakov, ktorým mám svedčiť o Bohu? A tu je výhoda i problém mojej slobodnej vôle. Vyberiem si originál alebo falzifikát? Nie vždy sa viem rozhodnúť. Nie vždy je Boží originál príjemný. Zvlášť keď sa vyžaduje odo mňa milosrdenstvo, láskavosť, pokora, miernosť, trpezlivosť, v dnešnej dobe tak nenosiace sa nemoderné vlastnosti. Ako som bol sklamaný nosením pekných imitácií pre ich takzvané vedľajšie účinky – strata farby, svrbenie, rýchly rozpad..., tak som sa sklamal aj v živote, keď som si vyberal naoko peknú, ľahšiu cestu. Po oblečení sa lenivosťou, egoizmom, samoľúbosťou, ziskuchtivosťou, nekontrolovanou túžbou po televízii, či počítači... vždy v krátkom čase prišiel smútok a vytriezvenie a pocit ešte väčšej nahoty. A keď sledujem deti a mládež, tí sú vo svojom telesnom i duchovnom raste ešte viac naklonení k skúšaniu niečoho nového a zvlášť chcú napodobňovať svoje idoly. O to väčšie je ich sklamanie pri zistení, že ich vlastný život sa nedá napasovať do šiat hviezd show biznisu, ktorí často krát sú samotnými modelmi a propagátormi falšovateľa – diabla. Preto som vďačný Svätému Otcovi Benediktovi XVI., že tento rok je Rokom kňazov, ktorého cieľom je vnútorné obnovenie kňazov, lebo sám cítim potrebu zhodiť zo seba všetko falošné a nanovo sa obliecť do originálu – Ježiša Krista. Lebo len jeden originálny život môžem žiť, ten, ktorý sa nezničí, nerozpadne, netlačí ani nehryzie, ale je plný lásky, požehnania, sily pri nesení kríža, radosti a predovšetkým pretrvá naveky. Preto na začiatok školského roka prajem kňazom, katechétom a pedagogickým pracovníkom, aby sa všetci v novom šate Kristovho Ducha stali príťažlivými svedkami a ohlasovateľmi skutočného, radostného života v svojej rodine i v práci. Mgr. Ing. Peter Bombár, farár farnosti Veľká Tŕňa, člen Komisie pre katechézu Košickej eparchie
1
„Keď umieral abba Ján, prosili ho bratia o nejakú duchovnú radu. On im povedal: „Nikdy som nevyhovel vlastnej žiadosti a nikoho som neučil nič, čo by som predtým sám nerobil.“ (Apoftegmata)
OBSAH Úvodník...................................1 Aktuality a oznamy:...............2 Aktuálna téma: Obežník o vyučovaní náboženstva na školách............4 Liturgia a ikona: Hodigitria.................................6 Katechéza v teórii: Ukrajinské direktórium pre katechizáciu III. .................8 Katechéza v praxi:...................................11 Inšpirácia: Divé husi ............14
AKTUALITY A OZNAMY Vzdelávanie: Organizované DKÚ ► Otvorenie šk. roka – slávnostné otvorenie školského roka 2009/2010 pre katechétov a kňazov Košickej eparchie sa začne 11. septembra 2009 slávnostnou svätou liturgiou. Potom je pre učiteľov NV/N pripravený odborný metodický seminár na tému: „Príprava žiakov na Biblickú olympiádu - exegéza kníh Sudcov, Daniel, List Filemonovi a Jakubov list“ , v rámci ktorého budú poskytnuté organizačné pokyny k novému školskému roku. Organizované MPC ► Seminár „Intergeneračná komunikácia medzi mladými a dospelými na ceste k jedinečnosti“ Termín: 23. – 25. 9. 2009 – Školiace stredisko MPC Budmerice – Silnica, Kríž. Vzdelávanie, stravu a ubytovanie hradí MPC. Prihlasovať sa môžete na
[email protected]. ► Seminár „Vzdelávanie učiteľov NV/N v zmysle nových právnych predpisov“ – Zákon o pedagogických zamestnancoch a Vyhláška o kontinuálnom vzdelávaní a atestáciách. 29.9.2009 – Regionálne pracovisko MPC, T. Ševčenka 11, Prešov (od 9.00h do 14.00h) 30. 9. 2009 – Kultúrne vzdelávacie centrum pri ŠVK, Pribinova 1, Košice (od 9.00h do 14.00h). Prihlasovať sa môžete na
[email protected]. Organizované KPKC ► Seminár „Reforma školstva – práca s novými metodickými príručkami“ 7. 10. 2009 - Košice (miesto upresníme) - od 9,00 hod do 13,00 hod. Program: 1. Školský vzdelávací program; 2. Hodnotenie a klasifikácia; 3. Vzdelávací proces (práca s metodickou príručkou); 4. Predstavenie metodických príručiek katolíckeho náboženstva pre druhý a šiesty ročník základných škôl a druhý ročník stredných škôl; 5. Kariérny rast učiteľa NV/N z pohľadu nového zákona; 6. Diskusia Zákon 317/2009 Z.z o pedagogických zamestnancoch – platný od 31.7.2009 s účinnosťou od 1.11.2009. Viac nájdete na www.minedu.sk, www.mcpo.edu.sk . 2
DÔLEŽITÉ!: Klasifikácia žiakov na predmete Náboženská výchova Podľa Metodického pokynu č. 7/2009 – R na hodnotenie žiakov základnej školy a Metodického pokynu č. 8/2009 – R na hodnotenie žiakov strednej školy (www.minedu.sk - legislatíva – rezortné predpisy 2009) je možné klasifikovať predmet Náboženská výchova na verejných a súkromných školách, ak to riaditeľ a rada školy odsúhlasia a uvedú v Školskom vzdelávacom programe. V prípade záujmu o klasifikáciu je potrebné riadiť sa uvedenými Metodickými pokynmi a odporúčaniami, ktoré v najbližšej dobe KPKC uverejní na svojej stránke www.kpkc.sk a v časopise Katolícky učiteľ. Vzhľadom na to, že sa k tejto skutočnosti Cirkev zatiaľ nevyjadrila (vyplynulo to z reformy školstva), odporúčame Náboženskú výchovu neklasifikovať. Projekt „Východní svätí pre súčasnosť“ – povzbudzujeme všetkých katechétov a katechizovaných k účasti na novom výchovnom projekte. V tomto školskom roku bude zameraný, vzhľadom na rok kňazov, na bl. Metoda Dominika Trčku, CSsR. – rehoľného kňaza. Propozície budú zaslané e-mailom a uverejnené na www.grkatke.sk. Projekt je vhodnou aktivitou aj k Roku kňazov. Vybraná ponuka DKÚ Príručka katechétu – vhodná hlavne pre začínajúcich katechétov, ale aj pre tých, ktorí chcú mať zásady katechézy „v kocke“. Príručka obsahuje pohľad na osobnosť katechétu, jeho prácu a umenie katechizovať rôznymi spôsobmi, predstavuje katechizovaných v rôznych vekových skupinách, pojednáva o vytváraní disciplíny, o spolupráci, o modlitbe a pod. Cena: € 2,50. Sväté písmo Evanjeliá a Skutky apoštolov – vhodné pre prácu katechizovaných v škole a farnosti vo veľmi výhodnej cene. Cena: € 2,00. HRA-NEHRA – vhodné ako zoznamovačka na začiatok školského roka do škôl a farností. Obsahuje krabičku s množstvom otázok a hrací plagát s inštrukciami. Cena: € 2,00. Pavlov List Filemonovi – publikácia biblistu F.Trstenského, vhodná ako študijný materiál k príprave na Biblickú olympiádu. Autor ponúka komentáre k jednotlivým jeho častiam a rozoberá okolnosti písania tohto „malého“ a predsa „veľkého“ listu. Cena: € 2,00. Biblické obrazy – vhodné pre vyučovanie detí v materských škôlkach a detí na prvom stupni ZŠ. Ide o súbor 21 plagátov na vystrihovanie s biblickými postavičkami SZ a NZ. Možnosť využitia: ako demonštrácia pri rozprávaní biblického príbehu, samostatná/skupinová inštalácia príbehu z ponúknutých postavičiek s primeranou výzdobou (šatky, farebné papiere, prírodné materiály – kamienky, paličky, lístie, trávy, šišky, gaštany...), na základe prečítaného/prerozprávaného príbehu výber správnych postavičiek z väčšieho množstva a ich inštalácia... Manuál k týmto obrazom nájdete na www.kpkc.sk. Cena: € 10,00. Metodické príručky a Pracovné listy – nové osnovy MP pre 2. ZŠ budú na DKÚ k dispozícií koncom septembra, resp. začiatkom októbra. Ostatné MP (aj pre 6.roč. ZŠ) sú na predaj na DKÚ. Pracovné listy pre ZŠ (východný obrad) budú postupne distribuované spoločnosťou ADREM do škôl (ak boli objednané). Zatiaľ ich môžete žiakom kopírovať z MP. K MP pripravujeme dodatky pre východný obrad (PC podoba).
3
AKTUÁLNA TÉMA Kongregácia pre katolícku výchovu Obežník o vyučovaní náboženstva na školách (výber)
Povaha a úloha náboženskej výchovy na školách sa stala predmetom diskusií a v niektorých prípadoch predmetom nových občianskych smerníc, ktoré majú tendenciu nahradiť ju multikonfesionálnou náukou o náboženstve alebo náboženskou a kultúrnou etikou, čo je v protiklade s právom výberu a výchovnými cieľmi, ktoré si rodičia a Cirkev želajú pre formovanie nových generácií. Preto naša Kongregácia pre katolícku východu považuje za nevyhnutné prostredníctvom tohto Obežníka, ktorý je adresovaný predsedom biskupských konferencií, znovu pripomenúť niektoré princípy, ktoré sú hlbšie rozpracované v učení Cirkvi, týkajúce sa objasnenia a usmernenia ohľadne úlohy katolíckej školy pri katolíckej formácii nových generácií; povahy a identity katolíckej školy; náboženskej výchovy na školách; slobody výberu školy a konfesionálnej náboženskej výchovy. Školská náboženská výchova Školskú náboženskú výchovu si vyžaduje antropologická koncepcia otvorená pre transcendentný rozmer ľudského bytia: je jedným z aspektov práva na vzdelanie (porov. kán. 799 CIC). Bez tohto predmetu by boli žiaci pripravení o podstatný prvok svojej formácie a osobného rozvoja, ktorý im pomáha dosiahnuť životne dôležitú harmóniu medzi vierou a kultúrou. Mravná formácia a náboženská výchova napomáhajú aj rozvoj osobnej a spoločenskej zodpovednosti, ako aj iných občianskych čností, a preto predstavujú dôležitý príspevok k všeobecnému dobru spoločnosti. V tejto oblasti si právo na náboženskú slobodu v pluralitnej spoločnosti vyžaduje jednak zabezpečenie prítomnosti náboženskej výchovy v školách ako aj garanciu, že takáto výchova je v súlade so svedomím rodičov. Druhý vatikánsky koncil pripomína: „Rodičom patrí ďalej právo určiť podľa svojho vlastného náboženského presvedčenia, akú náboženskú výchovu majú dostať ich deti [...]. Rodičovské
práva sa porušujú vtedy, keď sú deti nútené navštevovať školské predmety, ktoré nezodpovedajú náboženskému presvedčeniu rodičov, alebo ak sa povinne zavedie jediná forma výchovy, z ktorej je vylúčená akákoľvek náboženská výchova“ (Deklarácia Dignitatis humanae, ďalej len DH 5; porov. kán. 799 CIC; Svätá Stolica, Charta práv rodiny, 24.11.1983, čl. 5). Toto vyjadrenie potvrdzuje aj Všeobecná deklarácia ľudských práv (čl. 26) a mnohé iné deklarácie a konvencie medzinárodného spoločenstva. Marginalizácia náboženskej výchovy v školách sa v praxi rovná prijatiu ideologickej pozície, ktorá môže viesť deti do omylu alebo im uškodiť. Okrem toho, ak by sa náboženská výchova obmedzila na výklad o rôznych náboženstvách, a to komparatívnym alebo „neutrálnym“ spôsobom, mohlo by to vyvolať zmätok alebo spôsobiť náboženský relativizmus či indiferentizmus. V tomto ohľade Ján Pavol II. objasnil: „Otázka katolíckej výchovy zahŕňa [...] náboženskú výchovu v širšom prostredí školy, či už ide o katolícku alebo štátnu. Veriace rodiny majú právo na takúto výchovu a musia mať garanciu, že štátne školy – nakoľko sú otvorené pre všetkých – nielen že neohrozia vieru ich detí, ale naopak, primeranou náboženskou výchovou doplnia ich integrálnu formáciu. Tento princíp musí byť zahrnutý do
4
koncepcie náboženskej slobody a pravého demokratického štátu, ktorý ako taký – t.j. v súlade so svojou najhlbšou a pravou povahou – stojí v službe občanom, a to všetkým občanom, rešpektujúc ich práva a náboženské presvedčenie“ (Príhovor kardinálom a spolupracovníkom Rímskej kúrie, 28.6.1984). Na základe týchto predpokladov je možné pochopiť, že vyučovanie katolíckeho náboženstva má svoju vlastnú špecifickosť vzhľadom na ostatné školské predmety. Druhý vatikánsky koncil tu vysvetľuje: „Občianska moc, ktorej vlastným cieľom je starať sa o spoločné časné dobro, musí uznávať a podporovať náboženský život občanov, ale prekračuje svoju kompetenciu, ak si nárokuje riadiť náboženské úkony alebo prekážať v nich“ (DH 3). Z tohto dôvodu náleží Cirkvi, aby stanovila pravý obsah katolíckej náboženskej výchovy v školách, ktorý garantuje rodičom i samým žiakom autenticitu vyučovania náboženstva, ktoré sa odovzdáva ako katolícke. Cirkev si je vedomá tejto úlohy ako svojej ratione materiae a domáha sa jej ako svojej vlastnej kompetencie, nezávisle od povahy školy (štátnej alebo neštátnej, katolíckej alebo nekatolíckej), v akej sa poskytuje. Preto platí: „Cirkevnej vrchnosti podlieha katolícka náboženská výuka a výchova, ktorá sa poskytuje v akýchkoľvek školách [...]; úlohou Konferencie biskupov je vydávať pre túto oblasť činnosti všeobecné normy a úlohou diecézneho biskupa je usmerňovať ju a dozerať na ňu“ (kán. 804 §1 CIC; porov. tiež kán. 636 CCEO). Náboženská výchova na školách sa zaraďuje do evanjelizačnej misie Cirkvi. Je odlišná od farskej katechézy a dopĺňa ju, ako i ostatné aktivity, či už je to kresťanská rodinná výchova alebo iniciatívy permanentnej formácie veriacich. Okrem toho, že sa každá uskutočňuje v inom prostredí, majú tiež určený iný cieľ: cieľom katechézy je napomáhanie osobného primknutia ku Kristovi a dozrievanie kresťanského života v jeho rôznych rozmeroch (porov. Kongregácia pre klerikov, Všeobecné direktórium pre katechézu, ďalej len DGC, 15.8.1997, 80–87); náboženská výchova na školách odovzdáva žiakom vedomosti o kresťanskej identite a kresťanskom živote. Okrem toho pápež Benedikt XVI. v príhovore k učiteľom náboženstva zdôraznil potrebu
„rozšíriť priestor našej racionality, znovu ju otvoriť veľkým otázkam pravdy a dobra, vzájomne prepojiť teológiu, filozofiu a vedy, plne rešpektujúc ich vlastné metódy a autonómiu, ale tiež s vedomím ich vnútornej jednoty, ktorá ich spája. Náboženská dimenzia je v skutočnosti súčasťou kultúry, prispieva k celkovej formácii osoby a umožňuje transformovať poznanie na múdrosť života.“ K tomuto cieľu prispieva vyučovanie katolíckeho náboženstva, ktorým „sa škola i spoločnosť obohacujú o skutočných kultúrnych a humanitných pracovníkov, cez ktorých sa osoba – odhaliac významný prínos kresťanstva – disponuje na objavenie dobra a rast v zodpovednosti, na rozlišovanie, na cibrenie kritickej schopnosti, čerpajúc z darov minulosti, aby lepšie chápala súčasnosť a uvedomelo smerovala do budúcnosti“ (Príhovor k učiteľom katolíckeho náboženstva, 25.4.2009). Špecifický charakter tohto vyučovania neznamená, že svojou povahou nespĺňa požiadavky školského predmetu ako takého. Naopak, zachovanie statusu tohto predmetu je podmienkou jeho účinnosti: „Je preto potrebné, aby školské vyučovanie náboženstva figurovalo ako školský predmet s tými istými požiadavkami systematickosti a prísnosti ako je to pri ostatných predmetoch. Má predkladať kresťanské posolstvo a kresťanskú udalosť s tou istou serióznosťou a hĺbkou, s akou iné disciplíny predkladajú svoje poznatky. Neumiestňuje sa však povedľa nich ako niečo doplnkové, ale v potrebnom interdisciplinárnom dialógu“ (DGC 73). Kongregácia pre katolícku výchovu si je istá, že vyššie uvedené princípy môžu prispieť k ešte väčšiemu súladu medzi výchovnou úlohou, ktorá je podstatnou súčasťou poslania Cirkvi a túžbou národov, budovať spravodlivú spoločnosť, rešpektujúcu dôstojnosť každého človeka. Predsa nás však povzbudzuje istota – ako potvrdzuje Benedikt XVI. – že „vznešené ciele [...] výchovy, založenej na jednote pravdy a v službe osobe a spoločenstvu, sa stávajú obzvlášť mocným prostriedkom nádeje“ (Príhovor ku katolíckym vychovávateľom, 17.4. 2008). Zenon kard. GROCHOLEWSKI, Prefekt
5
LITURGIA a IKONA Ikona „Hodigitria“: tá, ktorá ukazuje cestu Keďže začiatok cirkevného roka je charakteristický množstvom mariánskych sviatkov, predstavujeme vám ikonu Bohorodičky, ktorá nech je vašou sprievodkyňou a ukazovateľkou cesty nie len v liturgickom roku, ale v celom vašom živote a vašej službe. Pôvod: objavuje sa v Konštantínopole v časoch Justiniána na prahu byzantského umenia. Od začiatku vykazuje typické prvky gréckeho štýlu v celej svojej dokonalosti. Isté je však aj to, že pôvodný typ pochádza z Orientu, pravdepodobne zo Sýrie. Niektoré svedectvá pripisujú autorstvo tejto ikony sv. Lukášovi, čo však nie je historicky potvrdené. Môže to byť tradícia siahajúca do prvých štyroch storočí, ale môže sa tiež zakladať na autentických historických faktoch. Známa je dôležitosť úlohy, ktorú zohrávali cisárovné vo vzťahoch medzi byzantskou ríšou a Palestínou. Je teda možné, že prvá ikona Hodigitrie bola prinesená z Palestíny alebo z Egypta. Jediné presné svedectvo sa týka stavby chrámu Hodigitrie cisárovnou Pulchériou okolo polovice 5. storočia. Uctievanie tejto ikony zaznamenalo vrchol počas vlády Paleologov – stala sa palladiom (ochranným symbolom) ríše. Názov ikony vysvetľuje legenda, ktorá hovorí o tom, ako Panna urobila zázrak, keď sa v Konštantinopole zjavila dvom slepcom; vzala ich za ruku a priviedla ich do svätyne Hodigitrie, kde im vrátila zrak. Odvtedy slepí a trpiaci očnými chorobami chodili k prameňu, ktorý vyvieral pred chrámom a umývali si oči, aby dosiahli uzdravenie. Ikona teda dáva porozumieť, že Mária je tá, ktorá ukazuje cestu k Bohu. Vývoj: tento námet sa nachádzal na minciach, pečatidlách, freskách, mozaikách. Vyvíjala sa do 13. storočia. Odvtedy dostáva definitívnu formu, formu tváre s poprsím, ktorá sa rozšírila po celom kresťanskom Východe. Jej repliky sú také početné, že každý región má vlastnú divotvornú ikonu – preto tieto Hodigitrie nesú názvy rôznych miest. Táto diverzifikácia ikon odvodených od Hodigitrie pokračuje po 15. storočí a kvôli nej nachádzame na neskorších ikonách hromadenie nových detailov, ktoré ovplyvnili kompozíciu a dali jej nový teologický význam (Ivironská, Smolenská, Kazanská, Jeruzalemská, Trpiaca...) Charakteriskické prvky: Božia Matka je zobrazená buď spredu alebo mierne obrátená doľava. Túto pózu stojacej osoby nachádzame aj na ikonách s tvárou a poprsím. Hlava Dieťatka sa nachádza vo výške pliec Matky. Tento postoj sa zachoval aj na ikonách sediacej Božej Matky, ktorá Dieťatko drží na ľavej ruke a nesedí jej na kolenách. Dieťatko sa obracia smerom k divákovi a pravou rukou robí gesto žehnania, pričom drží vzpriamené dva prsty. V ľavej ruke drží pergamen. Pohľad Matky a Dieťatka smeruje k divákovi. Hodigitria sa odlišuje od ostatných typov práve pohľadom. Hľadí von do sveta a zároveň akoby dovnútra. K srdcu sveta a k srdcu Boha. Vidí vo svete to, čo nie je pominuteľné, vidí v ľudskom živote to, čo doň vložil Boh. Aj keď nehľadí priamo na nás, ona nás vidí tými istými očami, ktorými
6
videla svojho Pána skôr, než sa počal v jej živote. Je to pohľad chápajúcej Matky. Pohľad Márie nás viedol k jej ruke, ruka k Dieťaťu a Dieťa nás vracia k Matke, tkroá sa rozpráva so svojim Synom v mene celého ľudstva. Matkina pravica je umiestnená na prsiach a smeruje k Dieťatku. Hodigitria svojimi formami, farbami a gestami vtelila jednu zo základných právd kresťanskej viery: tá, ktorá priviedla na svetlo Krista – Emanuela, stala sa sprievodkyňou pre tých, čo hľadajú cestu, ktorá vedie k nemu. Od neho prijíma pravdu a život. Teológia: Hlavným predmetom tohto obrazu je viera v Kristovo božstvo. Ježišov odev je zlatý, čo je znak božskosti v sláve, ktorú v tomto prípade nemôžeme vidieť telesnými očami. Viera o nej nepochybuje a kontemplácia ju objavuje s pohľadom na Ducha. Ako Boh je Kristus večný. Tvár božieho Syna, ktorá má veľkosť dieťaťa, je tvárou večnej múdrosti, preto je zobrazená s črtami dospelého zamysleného človeka, s vráskami na čele. Je to Kristus, ktorý učí a požehnáva. Duchovný pohľad vždy nesie so sebou určité prevrátenie hodnôt. Ak vo svete fenoménov je to matka, ktorá učí svoje dieťa a ochraňuje ho, v tomto prípade sa Božia Matka cíti byť usmerňovaná a ochraňovaná Synom, ktorého drží na rukách liturgickým spôsobom, rovnako ako sv. biskupi držia Sväté písmo. Aj pravá ruka napodobňuje gesto kňaza, ktoré v byzantskej liturgii sprevádza slová posvätenia (premenenia). Ruka je centrom obrazu – je to gesto pozvania, ponuky, aby sme Krista prijali ako Spasiteľa. Ak Hodigitria ukazuje cestu, ktorej je Kristus (Jn 14,6), ona sa predstavuje ako symbol cirkvi, ktorá storočiami vedie kresťanov k svojej Hlave, k Spasiteľovi. Dve hviezdy na Máriinom rúchu symbolizujú jej panenstvo pred a po pôrode, tretiu zakrýva Dieťa. Sú aj symbolom Božej prítomnosti a symbolom Trojice. Posvätné prevrátenie vzťahov a hodnôt je metanoia, evanjeliové obrátenie. Tento aspekt tvorí aj expresívnu silu tejto ikony, ktorá zjavuje zvláštnu črtu mariánskej úcty. Nadradenosť matky nad malým synom potvrdzuje príroda. Na všetkých kultúrnych rovinách ju matky vedia vykonávať s mimoriadnym pôvabom. A predsa sú to matky, ktoré vytušia aj iné umenie, ktoré zodpovedá dynamizmu prírody: umenie vedieť ustúpiť, vedieť sa umenšiť tak, že syn môže rásť a dospieť. Prípad Márie je evidentne veľmi zvláštny. Pohľad z eschatologickej perspektívy, ktorý je vlastný aj ikonám, nám pred oči predkladá posledný stupeň tohto vývoja: Matka Syna človeka počúva a je podriadená Božiemu Synovi. Všetci synovia sa milosťou adopcie majú stať božími synmi a táto skutočnosť má rozhodne ovplyvniť vzťahy medzi rodičmi a ich deťmi. Umelci sa usilovali založiť pravý dialóg medzi dvoja osobami, ľudsko-božský dialóg, ktorý je podstatou modlitby. Tento dialóg nás učí, že modlitba nie je obmedzená na osamotené miesta, ale má preniknúť všetky ľudské vzťahy, aby sme boli schopní uprostred rozhovorov s ľuďmi viesť dialóg s Bohom. Témy ku katechéze: - hľadanie - modlitba - matka
- cesta - duchovná slepota a duchovný zrak - dieťa
Zdroj: ŠPIDLÍK, T. – RUPNIK, I.M.: Viera vo svetle ikon. Vydavateľstvo Oto Németh, Bratislava 2004. SENDLER, E.: Byzantské ikony Božej Matky. Vydavateľstvo Oto Németh, Bratislava 2006. www.ikona.sk
7
KATECHÉZA
v TEÓRII
Ukrajinské katechetické direktórium V rámci oboznamovania sa s teóriou katechézy vám ponúkame výber z Direktória pre katechizáciu Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi (UGKC). Direktórium rozšíri naše poznanie o chápanie katechézy vo východom katolíckom duchu, jeho identite a spiritualite. Východné duchovné dedičstvo katechézy UGKC UGKC od samého počiatku existencie Kyjevského kresťanstva mala dva rozmery: miestny charakter a zároveň mala vzťahy s inými Cirkvami. 1. miestny charakter. Do tejto oblasti zapadá: obrad, jazyk, liturgia, liturgické tradície, spiritualita a nábožnosť, teológia a štruktúra cirkvi1. UGKC je povinná študovať, prehlbovať a rozvíjať tieto aspekty miestnej cirkvi. 2. Spoluúčasť. Ona môže byť vzorom vzťahov s inými Cirkvami Západu a Východu. „Dnes, po veľkej perióde rozdelenia a neporozumenia, nám dal Boh možnosť znovu prejaviť, že my sme Cirkvamisestrami, napriek prekážkam, ktoré vznikali na našej púti v minulosti“2 Teologický rozmer UGKC – je Cirkvou Kyjevskou. Z obdobia krstu Kyjevskej Rusi v 988 roku prijala svoju cirkevnú tradíciu od konštantínopolskej cirkvi, ktorú starostlivo udržuje doteraz. Teologická tradícia Kyjevskej cirkvi sa rozvíjala vo svetle rozhodnutí 7. Všeobecných koncilov. Jej žriedla sú vo Svätom písme, vo svätej Tradícii, otcov Cirkvi, zvlášť v učení východných. Jej teológia vyjadrená v liturgickom živote i v cirkevnej disciplíne. 1.Zbožštenie alebo teozis Boh povedal: „Stvorme človeka na náš obraz a na našu podobu“ (Gn 1,26). Východná teológia učí, že ľudstvo zdedilo Boží život naveky, za podmienky neustáleho rastu v Božom živote. Aj vtedy, keď sa ľudstvo odvrátilo od Boha, Boh sa od ľudstva neodvrátil. Rozhodol sa poslať Spasiteľa a prinavrátiť ľudstvo do jeho prvotného stavu. „Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto v neho verí, nezahynul, ale mal život večný.“ (Jn 3,16) Zbožštenie je proces premenenia a návrat do prvotného daru byť podobným Bohu a rásť v Bohu. Zbožštenie je cieľ ľudského života. Toto bolo v plánoch Božích v momente stvorenia sveta. V Biblii sa často hovorí, že ľudské srdce túži po Bohu: „Ako laň túži po vodných potokoch, tak duša moja túži po Tebe Bože“ (Ž 42,1). Táto veľká túžba svedčí o tom, že ľudská príroda nebola nikdy úplne odtrhnutá od Boha. Celá ľudská podstata sa stala účastnou trojjediného života. Človek je obdarovaný milosťou stať sa tým, čím je Boh v svojej prirodzenosti. Sv. Atanáz hovorí, že Boh sa stal človekom, aby sa mohol človek stať bohom. Cieľ života človeka je „Buďte teda dokonalí, ako je dokonalý Váš Otec nebeský“ (Mt 5,48). Vlastne Boh robí človeka dokonalým, pozýva ho „byť účastníkom Božej prirodzenosti“ (2Pt 1,4). A keď sa zdá, že 1 2
J. Slipij, tvori, 14, str. 273 encyklika Aby všetci jedno boli, 56
8
dokonalosť je nemožná, „čo je nemožné u ľudí, možné je Bohu„ (Lk 18,27). Tu sa nemyslí na morálny život, ale na nekonečnú lásku Boha, na ktorej je človek povinný sa zúčastňovať. Teózis – je teologický pojem, pomocou ktorého otcovia a byzantskí teológovia vysvetľovali proces zbožštenia človeka. Je to vlastne zjavenie, ktoré bolo dané Adamovi pri stvorení, stratené následkom pádu do hriechu, ale bolo tiež dovedené do svojho najvyššieho stupňa naším Pánom Ježišom Kristom. Zbožštenie je nemožné bez vtelenia „A slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami“ (Jn 1,14), aby my sme mali život v plnosti. Slovo sa stalo telom, aby sme sa my mohli zúčastňovať Božského života. Ako napísal sv. Atanáz: „On sa stal človekom, aby spolu s dušou posvätil a premenil telo.“3 Naše telá, ktoré sú podstatným elementom nás samých, sú stvorené na podobu a obraz Boží. Od momentu stvorenia, človek bol obrazom Boha. Podoba súvisí s božským synovstvom ľudstva. Prijatie Krista vo viere sa môže analyzovať ako cesta rastu v podobnosti Bohu. Obraz a podoba je cieľom a úlohou človeka. Sv. Atanáz sa nikdy nehanbil plného významu vtelenia a neustále opakoval, že človek je zbožštený skrze slovo. Tiež zdôrazňoval, že zbožštenie je cieľom vtelenia. To znamená, že zbožštenie je aj vrcholom vtelenia. Preto, aby sa človek stal božským (zbožšteným), je potrebné vtelenie. No nie iba preto, že existoval hriech, ale aj preto, že človek je Božím stvorením.4 Boh sa zúčastňuje v živote ľudstva skrze nestvorenú Božskú prírodu, lebo nikto sa nemôže v plnej miere zúčastniť Božej podstaty iným spôsobom, ako skrze túto nestvorenú energiu. Otcovia Cirkvi citlivo rozlišujú podstatu a energiu. Ľudské stvorenia sa nemôžu zúčastniť na Božej podstate, ale môžu sa zúčastniť nestvorenej energie. Energia je vonkajším prejavom Presvätej Trojice pred tvorením: napríklad božská láska, božská múdrosť, božská pravda, atď. Keby bol človek zjednotený s podstatou Božou, nebol by viac stvorením. Boh sa o nás stará. Boh chce, aby sme boli nie iba spasení, ale aby sme boli aj „Božími deťmi.“ Vďaka zjednoteniu s Kristom a milosťou Božou sa stávame tým, kým je Boh v svojej prirodzenosti. To je Boží plán čo sa týka ľudstva, a to je Boží plán aj čo sa týka každého z nás. Hľa, prečo sa tak modlíme v modlitbe „Otčenáš“: „Nech sa stane vôľa Tvoja.“ Iba ak žijeme podľa Božieho plánu, môžeme dosiahnuť opravdivé šťastie. Opravdivé večné blaženstvo – je život v neustálom vyvieraní Božej lásky, ktorá existuje medzi osobami Trojjediného Boha. To je – kráľovstvo nebeské. To je – kráľovstvo Božie, v ktorom sa ľudstvo stáva jednotným v živote a láske so svojím Stvoriteľom. „Ten, ktorý vidí Boha, dostáva všetko to, čo môže dosiahnuť.“5 Zbožštenie zahŕňa („vkľučaje“) Telo. „Nakoľko je človek zjednotením tela a duše a vtelený Kristus spasil a vyslobodil celého človeka, z toho vyplýva, že ľudské telo je posvätené súčasne s dušou“. V božskej podobe, akú je človek povolaný realizovať v sebe, má telo svoje miesto. Na plné posvätenie tela treba predsa len čakať na Posledný deň, pretože v danom živote sláva svätých, ako pravidlo, je vnútornou slávou; ale keď spravodliví vstanú z mŕtvych a oblečú sa v duchovné telo, vtedy uvidíme vonkajšie vyjadrenie ich svätosti. Padnúc do hriechu, človek stratil „Božiu slávu“ (Rim 3,23). Od toho času, Boh prejavoval svoju svätosť, odhaľujúc a dávajúc svoje meno, aby urobil človeka podobným Stvoriteľovi – (pozri Kol 3,10). Tento proces vykúpenia sa stáva reálnym z Božej milosti cestou výberu človeka. Ako napísal sv. Ján Zlatoústy: „My sme povinní vybrať a mať túžbu, a Boh je povinný završovať a privádzať do konca.“6 V liturgii sv. Jána Zlatoústeho sa modlíme: „Ty si nás priviedol z nebytia do bytia, aj keď sme upadli, ty si nás znova podvihol, a neprestal si robiť všetko, kým si nás nepriviedol do neba a nedaroval nám budúce kráľovstvo“. Klement z Alexandrie použil slovo „synergia“, čo znamená zjednotenie Božskej energie a ľudskej vôle. Najkrajším príkladom tohto spolupôsobenia je zjednotenie u Prečistej Bohorodičky. Toto zjednotenie existuje medzi Bohom a človekom a tiež v komunikácii ľudí medzi sebou. My sa delíme svojím životom v Cirkvi, ktorá je žriedlom božskej energie. Tí, ktorí sú na zemi, sa modlia spolu s tými, ktorí sú v nebi. Toto spoločenstvo svätých nás všetkých zlučuje v láske. My prosíme tých, ktorí sú na zemi, aby sa k nám pripojili v spoločnej modlitbe, takisto prosíme tých, ktorí sú v nebi, aby sa modlili spolu s nami. Vychádzajúc z diel a názorov kapadóckych otcov, východná cirkev zdôrazňuje, že Boh je absolútne transcendentný a ľudský rozum je neschopný poznať a vyjadriť Boha. Hovoriac o tom, čím Boh 3
sv. Atanáz, Provopločenija slova, 50 pozri sv. Atanáz, Provopločenija slova, 55 5 sv. Gregor Nisský, Pro blaženstva, 6 6 sv. Ján Zlatoústy, Kázne na list Hebrejom, XII, 5. 4
9
nie je, ona hovorí pravdu, pretože žiadnym ľudským slovom nemôžeme vyjadriť Boha. Preto sa východná Cirkev modlí nie vyjadrujúcimi, ale zvelebujúcimi slovami: „Tvoju vládu nemôžeme vyjadriť a tvoju slávu nemôžeme dosiahnuť, tvoje milosrdenstvo nemá mieru a nevysloviteľná je tvoja láska k človeku.“7 To znamená, že východná Cirkev nevyjadruje katafatické formy teológie, jednoducho zdôrazňuje jednu formu pred inou. 2. Božská liturgia Božská liturgia bola základným žriedlom katechézy v priebehu storočí. Pochopenie liturgie nás privedie ku koreňom východnej spirituality a teológie. V dekréte o ekumenizme Druhého vatikánskeho koncilu sa hovorí: „Všetkým je tiež zrejmé akou láskou slávia východní kresťania Liturgiu, najmä eucharistickú službu, zdroj života pre cirkev a záruku budúcej slávy: jej prostredníctvom veriaci, zjednotení s biskupom, majú prístup k Bohu Otcovi skrze Syna, vtelené Slovo, ktorý trpel a bol oslávený, a zostúpením Ducha Svätého dosahujú spoločenstvo s Presvätou Trojicou, stanúc sa „účastnými na Božej prirodzenosti“ (2Pt 1,4).8 Božská liturgia je žriedlom duchovného života kresťanov. Liturgia – je miestom bohozjavenia a premenenia, miestom kde sa Boh stretáva s človekom, keď sa zúčastňuje v tajomstve vykúpenia. Miesto, kde sa slúži liturgia, sa stáva rajom na zemi; „je miesto, kde môžeme odložiť naše zemské starosti a prijať Kráľa všetkých.“ 9 Svetlo – jeden zo základných termínov východnej liturgii sa využíva na predstavenie premenenia nášho života v Kristovi. Jánov obraz svetla prevažuje vo východnej spiritualite a mysticizme. Sv. Irenej písal: „Vidieť svetlo znamená byť vo svetle a zúčastňovať sa na jeho jase“10 Na konci Božskej liturgie sv. Jána Zlatoústeho i Bazila Veľkého sa modlíme: „Videli sme svetlo pravé, prijali sme Nebeského Ducha, našli sme pravú vieru, klaniame sa nedeliteľnej Trojici“. Celý liturgický život východných kresťanov je presiaknutý vzkriesením. Liturgický cyklus sviatkov a pôstu celého roka je nerozlučiteľne zviazaný s evanjeliom. Vzkriesenie dáva životu nový význam. Ono má centrálne miesto v živote Cirkvi; každá nedeľa je Paschou a každá liturgia slávi vzkriesenie. Ježiš Kristus dal sľub vzkriesenia svojim učeníkom. Vo Vyznaní viery sa hovorí: „Očakávame vzkriesenie mŕtvych a život budúceho veku.“ Vzkriesenie Ježiša je naplnením tohoto prísľubu. Sv. Pavol píše: „...aby tak ako Kristus stal z mŕtvych slávou Otca, my tiež žili novým životom.“ (Rim 6,4) Zdroj: Ukrajinské katechetické direktórium
(pokračovanie v budúcom čísle)
Jeden starec povedal: „Tak, ako na ceste, po ktorej sa chodí, nerastie nikdy žiadna tráva, aj keby si ju tam zasieval, pretože to miesto je udupané, tak je to aj s nami. Vzďaľuj sa od každej starosti a uvidíš, ako rastie v tvojom vnútri niečo, o čom si ani nevedel, že to tam je, pretože si potom šliapal.“
7
Modliba 1.antifóny, sv. Jána Zlatoústy Dekrét o ekumenizme, 3. Kapitola, bol 15. 9 Božská liturgia sv. J. Zlat., cherubínska pieseň 10 sv. Irenej, Proti jeretikiv, IV., 20, 5. 8
10
KATECHÉZA
v PRAXI
Návrhy aktivít k Roku kňazov – nie len pre deti a mládež „Vernosť Krista – vernosť kňaza“ Aby sme hľadeli s obdivom na dielo Pána, ktorý ustanovil služobné kňazstvo, objavovali krásu a dôležitosť kňazstva, aby sme sa pridali k modlitbám kňazov, s kňazmi, aj za kňazov, aby sme získali plnomocné odpustky. - modlitby za kňazov a výroba duchovného kvetu (v prostrednom krúžku kvetu je meno kňaza, za ktorého sa budeme modliť, v lupienkoch mená detí, ktoré sa za neho každý deň modlia, kvet je upevnený na špilke s lístkami, samostatne alebo zapichnutý v ozdobenom kvetináči s mottom roku kňazov...), - vyhľadať www stránky týkajúce sa kňazstva - vytvoriť PC prezentáciou v PowerPointe - leporelo o kňazstve, - pohľadnicu pre kňaza, - nástenku k roku kňazov v škole/farnosti, - vymyslieť a nakresliť/vymodelovať symbol kňaza, - vytvoriť koláž, - beseda s kňazom o povolaní, o význame kňazstva, radostiach i starostiach v kňazskej službe, ako vyzerá deň kňaza... - redaktori – príprava, uskutočnenie a uverejnenie rozhovoru s kňazom v školskom časopise, farskom vestníku (ak ho škola/farnosť nemá, tak ho vytvoriť) - z histórie farnosti – zistiť, akí kňazi pôsobili v našej farnosti, čo pre farnosť urobili, v čom vynikali, vybrať zaujímavosti, vtipné príhody..., - práca so Svätým písmom – vyhľadávanie citátov o kňazstve, vypisovanie, ich exegéza, porovnanie SZ a NZ kňaza, - oboznámiť sa so svätými a blahoslavenými kňazi – výber zo životopisov svätých - v dokumentoch Cirkvi nájsť dokumenty týkajúce sa kňazov (encykliky, konštitúcie, listy,...) - v dielach cirkevných otcov nájsť ich pohľad na kňazstvo - príbehy a svedectvá o kňazských povolaniach (články v časopisoch) - filmové sekvencie s kňazských vysviacok/fotografie - vlastnosti dobrého kňaza – vypisovať na plagát k postave kňaza - čo očakávam od kňaza/za čo ďakujem – písanie listu kňazovi - zúčastniť sa kňazských vysviacok - vysvetlenie stupňov kňazstva, kňazských rúch - vedomostné súťaže, kvízy - spolupracovníci kňaza – vypisovanie/kreslenie – výroba plagátu, zapájanie sa do spolupráce - bl. Emilián Kovč – gréckokatolícky kňaz, vyhlásený za patróna kňazov na Ukrajine (v budúcom čísle uverejníme jeho životopis, fotografie, ikony...)
Všetky vytvorené práce možno prezentovať na výstave v škole počas príležitostných akadémií a vo farnosti v rámci odpustovej slávnosti. Výstupy z roku kňazov môžete zaslať na DKÚ k uverejneniu v tomto elektronickom časopise. Študijné materiály nájdete na www.kbs.sk (List Benedikta XVI. k Roku kňazov, Pastiersky list KBS, modlitba za kňazov...)
11
Si jedinečný Cieľová skupina: 10 – 12 rokov Ciele: kognitívny – spoznať svoje schopnosti a jedinečnosť afektívny – uvedomiť si svoju hodnotu a hodnotu každého človeka psychomotorický – vydávať zo seba to najlepšie Metódy: práca s papierom, príbeh, práca s textom, práca s kvietkom, modlitba Pomôcky: papier formátu A5 pre každého účastníka, príbeh, malé žlté kvietky, Sväté písmo Priebeh: Úvod Krátka modlitba, organizačná časť hodiny/stretnutia. Vstupná motivácia: Keď dvaja robia to isté... Každému dieťaťu dáme papier formátu A5, vyzveme ich, aby zatvorili oči a počúvali pokyny učiteľa, pričom ostávajú ticho a nekladú otázky učiteľovi. Ak by mal niekto počas aktivity otázku, nech sa nebojí prevziať iniciatívu a použiť svoju vlastnú fantáziu na vyplnenie pokynu. Pokyny pre účastníkov: 1. preložte papier na polovicu; 2. opäť na polovicu; 3. odtrhnite pravý horný roh; 4. odtrhnite ľavý horný roh; 5. zo stredu odtrhnite kúsok papiera. Otvoríme oči a porovnáme svoje výtvory. Aké sú? Prečo má každý iný výtvor, keď pokyny boli rovnaké pre každého? Výklad Dôležitá myšlienka je: „Ak dvaja robia to isté, nikdy to nie je to isté. Sme jedineční.“ Každá osoba je jedinečná, je to poslanie každého človeka. Stať sa jedinečným, znamená stať sa sám sebou. Každý sa má stať sám sebou podľa Božieho plánu, ktorý sa uskutočňuje zodpovedným používaním slobody, ktorú sme dostali. Započúvajme sa do príbehu o jednom malom kvietku. Príbeh: Malý žltý kvietok Jedného dňa vstúpil do záhrady návštevník a počul sťažnosti prichádzajúce zo všetkých strán. Mango hovorilo o tom, že by radšej bolo kokosovým orechom. Prečo? Preto, lebo kokosový orech je užitočný celý: ovocie, listy, vetvy aj kmeň, zatiaľ čo u manga sa dá použiť iba ovocie. Kokosový orech zas závidel mangovníku, pretože jeho ovocie je vzácne a exportované. Každá z rastlín závidela druhej a bola presvedčená, že tá druhá je na tom lepšie ako ona. Potom padol návštevníkovi zrak na malý žltý kvietok, ktorý radostne rozkvital na lúke. Zastavil sa pri ňom a opýtal sa ho: „Prečo sa ty nesťažuješ ako všetci ostatní?“ Kvet odpovedal: „Kedysi som sa díval na kokosovník a závidel som mu to, že sa jeho plody kyvu vo vetre. Želal som si, aby som mohol byť ako mango – to vynikajúce a nádherné ovocie, ale potom som si pomyslel, že keby bol Pán Boh chcel, aby som bol taký ako kokosový orech alebo ako mango, tak by to bol aj urobil. Z toho vyplýva, že On musel chcieť, aby som bol takým maličkým žltým kvietkom, takže chcem byť tým najlepším malým žltým kvietkom na svete.“ Práca s textom Príbeh si prečíta každý ešte raz, pričom sa snaží nájsť v texte informácie o kvietku (o tom, aký je) a podčiarknuť ich. Potom sa učiteľ opýta:
12
Aký je kvietok? Čo spoznávame? Je radostný, nesťažuje si („radostne rozkvital“), má silnú osobnú vieru v dobrého Boha („keby bol Pán Boh chcel“), chcel dať zo seba to najlepšie („chcem byť tým najlepším malým žltým kvietkom na svete“). Pozn.: možno použiť aj obrázok žltého kvietku Uvažovanie a práca so žltým kvietkom Ako je to s nami? Sme radostní a prijímame sami seba? Vidíme svoju hodnotu, svoje dary? Alebo sme nespokojní, uhundraní, závistliví...? Aká je naša dôvera v Boha a jeho prozreteľnosť, lásku? Každému dieťaťu rozdáme žltý kvietok, resp. si ich sami vystrihnú, vyrobia... Ako výsledok môjho uvažovania a spoznávania si každý zapíše do žltého kvietku všetko to, čo chce v budúcnosti zo seba vydať ako to najlepšie. Ak budú mať deti kvietok na očiach, stále mi bude pripomínať toto rozhodnutie. Modlitba a záver V rozhovore s Bohom môžem vyjadriť všetko to, čo som si uvedomil. Formulujeme vlastné vďaky, prosby, odprosenia, ale aj chvály – On chce, aby som bol taký a taký. (Pozor! Nie lenivý, drzý, sebecký...). Môže nasledovať spoločná modlitba: „Stvoril si ma, aby som urobil, čo je určené len pre mňa a pre nikoho iného. Mám v tvojich zámeroch a v tvojom svete miesto, ktoré nemôže obsadiť nikto iný. Či som chudobný alebo bohatí, vážený alebo zaznávaný pred ľuďmi, ty ma voláš po mene.“ Na spoločnú modlitbu môžeme použiť Ž 139. Vhodný je aj text Mt 25,14-27. Zdroj: Poklady srdca. Príručka o modlitbe s deťmi. eRko-Hnutie kresťanských spoločenstiev detí, Bratislava 2005. Úprava DKÚ.
Výtvarné aktivity Odkazovač Potrebujeme: drôt, korkovú zátku (rôzne veľkosti), kliešte, tvrdé farebné papiere, fixi, farebné stužky rôznych materiálov... Postup: 1. Kliešťami zatočíme jeden koniec drôtu do slimáčika. Takto vyrobíme niekoľko stojanov; 2. Hotové stojany zapichneme do korkovej zátky; 4. Do stojanov môžeme založiť z papiera vystrihnuté rôzne tvary (srdiečka, štvorce...), na ktoré môžeme napísať odkazy, citáty zo Svätého písma, výroky alebo fotografie, obrázky... (podľa veľkosti stojana); 5. Nezabudnime odkazy vyvážiť, aby sa nám stojan neprevážil. Zdroj: Tvorivostník. eRko-Hnutie kresťanských spoločenstiev detí, Bratislava 2005.
13
Veselý štipec Potrebujeme: drevené štipce, silnejšie lepidlo, tvrdý/vlnkovaný papier alebo kartón, papier pauzák, tenké stužky, malé obrázky, prírodniny, farebné gélové perá, tenká čierna fixa. Postup: 1. z tvrdého papiera vystrihneme obdĺžnik alebo iný tvar podľa veľkosti štipca (štvorec, elipsu, srdiečko, mnohouholník...), 2. papier rôzne ozdobíme – citátom napísanom na pauzáku alebo priamo na tvrdom papieri, venovaním, obrázkami, stužkami, prírodninami, 3. prilepíme ho na štipec.
INŠPIRÁCIA Lekcia od divých husí a dôležitosť spoločenstva
alebo Sila
Napadlo ťa už niekedy zamyslieť sa nad tým, prečo divé husi lietajú v tvare V? Ako v správaní mnohých zvierat, Boh mal i tu dobrý dôvod, aby husi obdaril práve takým chovaním. Akonáhle hus zamáva svojimi krídlami, vytvorí sa nadnášajúci prúd pre hus, ktorá letí za ňou. V kŕdli v tvare V potom celá skupina urazí najmenej o 71 % dlhšiu cestu, než keby každý vták letel sám. Akonáhle hus opustí kŕdeľ v tvare V, zrazu má pocit, ako keby ju ťahalo k zemi ťažké závažie a hneď sa radšej vráti ku skupine. Rovnako ako divé husi, aj ľudia, ktorí spolupracujú a idú rovnakým smerom dostanú sa rýchlejšie k cieľu než tí, ktorí skúšajú dostať sa k cieľu sami. Ak sa vedúca hus unaví, zaradí sa na koniec kŕdľa, aby si mohla odpočinúť. Na jej miesto v čele kŕdľa sa posunie iná. Keby ľudia mali toľko rozumu ako divé husi, už by na to prišli, že ich úspech záleží na spolupráci, striedavo by konali ťažkú prácu a zdieľali by ťažkosti vedenia skupiny. Husi letiace na konci kŕdľa hlasno povzbudzujú tie na čele skupiny. Dôležité je, aby hlasy zozadu boli naozaj povzbudivé, inak to bude iba „breptanie“. Ak nejaká hus ochorie, ďalšie dve sa s ňou oddelia z kŕdľa, aby jej mohli poskytnúť ochranu na zemi. Zostanú s ňou do tej doby, než opäť bude schopná pokračovať v lete alebo kým neskoná. Potom sa vydajú na cestu, aby buď dohnali svoj kŕdeľ alebo aby sa pripojili k inému. Kiež by sme i my boli takto obetaví, aby sme si zaslúžili takých priateľov, ktorí v prípade núdze budú stáť pri nás. Nemusíme byť vedcami k tomu, aby sme sa poučili od týchto múdrych Božích tvorov. Stačí sa iba zastaviť, pozorne načúvať a hľadieť, aby Boh mohol pred nami odkrývať svoje divy. „Zveri sa pýtaj, by ťa poučila, nebeských vtákov, nech ti povedia, aj zemeplazov, aby poučili teba,a morské ryby nech ti oznámia: Veď z týchto všetkých ktože by nevedel, že ich urobila ruka Pánova?!“ (Job 12, 7-9) Zdroj: internet * Obrázky a fotografie: zdroj internet a archív DKÚ Košickej eparchie. Za obsah časopisu zodpovedá DKÚ KEp. Vydané pre vnútornú potrebu.
14
