POLITIKY EURÓPSKEJ ÚNIE
Podpora stability, rastu a prosperity v celej EÚ
Hospodárska a menová únia a euro
D o b r e f ungujúc a ho s p o d ár s ka a m en ová ún ia a s il né a s t ab il né eu ro s ú zákl ad o m r as t ovo o r ien t ovaného ho s p o d ár s keho p r o s t r ed ia v EÚ .
OBSAH Prečo potrebujeme hospodársku a menovú úniu? Spoločná politika pre spoločnú menu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3
POLITIKY EURÓPSKEJ ÚNIE Táto brožúra je súčasťou série publikácií, ktoré vysvetľujú, čo robí Európska únia v rôznych politických oblastiach, aké sú dôvody jej opatrení a aké výsledky dosiahla. Publikácie z tejto série si môžete stiahnuť na nasledujúcej adrese:
http://europa.eu/pol/index_fr.htm
Prístup EÚ Politika stability a rastu . . . . . . . . . . . . . . . 7 Čo robí EÚ Ako EÚ koordinuje hospodárske rozhodovanie . . . . . . . . . . . 10 Hospodárstvo EÚ: väčšia kontrola, vyšší rast, východisko z krízy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 12 Výhľad Politiky pre zabezpečenie dlhodobej stability a rastu . . . . . . . . . . . 15
Ako funguje Európska únia Európa 2020 - stratégia rastu EÚ Zakladatelia EÚ Bezpečnosť potravín Boj proti podvodom Colná únia Dane Digitálna agenda Doprava Energetika Hospodárska a menová únia a euro Hospodárska súťaž Hranice a bezpečnosť Humanitárna pomoc Kultúra a audiovizuálna oblasť Migrácia a azyl Obchod Opatrenia na ochranu klímy Podnikanie Poľnohospodárstvo Regionálna politika Rozpočet Rozšírenie Rozvoj a spolupráca Rybné hospodárstvo a námorné záležitosti Spotrebitelia Spravodlivosť, občianstvo, základné práva Verejné zdravie Vnútorný trh Výskum a inovácie Vzdelávanie, odborná príprava, mládež a šport Zahraničné veci a bezpečnostná politika Zamestnanosť a sociálne veci Životné prostredie
Politiky Európskej únie: Hospodárska a menová únia a euro Európska komisia Generálne riaditeľstvo pre komunikáciu Publikácie 1049 Brusel BELGICKO Rukopis dokončený v októbri 2012. Obrázok na obálke a strane 1 – © ccvision.de 16 strán – 21 × 29,7 cm ISBN 978-92-79-23940-3 doi:10.2775/38227 Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2013 © Európska únia, 2013 Reprodukcia je povolená. V prípade použitia alebo reprodukcie jednotlivých fotografií je potrebné požiadať o súhlas priamo vlastníka autorských práv.
H O S P O D Á R S K A
A
M E N O V Á
Ú N I A
A
3
E U R O
PREČO POTREBUJEME HOSPODÁRSKU A MENOVÚ ÚNIU? Spoločná politika pre spoločnú menu
Odvtedy sa eurozóna rozšírila o ďalších 17 krajín EÚ. Je dôležitým doplnkom jednotného trhu, ktorý umožňuje voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu na celom území EÚ. Vďaka 500 miliónom spotrebiteľov v 27 členských štátoch je EÚ jednou z najväčších ekonomík na svete, ktorá sa podieľa viac ako jednou tretinou na svetovom obchode a jednou pätinou na svetovej výrobe. Dobre fungujúca hospodárska a menová únia je základom stabilného a rastovo orientovaného hospodárskeho prostredia v eurozóne a v EÚ. Zachovanie silného a stabilného eura je nesmierne dôležité, pretože priamo ovplyvňuje hospodársky rast, zamestnanosť a úspech podnikov z EÚ. Zároveň má vplyv aj na dostupnosť investičného kapitálu, udržateľnosť verejných financií a dôchodkov a schopnosť financovať systémy sociálneho zabezpečenia v EÚ. Hospodárska a finančná kríza, ktorá sa začala v roku 2008, zdôraznila potrebu posilniť správu hospodárskych záležitostí v EÚ a v eurozóne. Nedostatočné hospodárske riadenie v niektorých štátoch viedlo k neudržateľnému vývoju úrovne ich verejného dlhu a deficitu verejných financií. Štáty zasiahnuté dlhovou krízou musia v súčasnosti vykonávať prísne opatrenia na zníženie deficitu verejných financií. Európska únia, ktorá vystupuje ako spoločný hospodársky celok, ukázala v dnešnom finančne nestabilnom svete, že dokáže čeliť nepriaznivým okolnostiam a podporiť jednotlivé členské štáty, ktoré by inak boli zraniteľnejšie.
© Reuters/BSIP
Euro je dôverne známou súčasťou každodenného života. Je to mena, v ktorej platíme, sporíme alebo investujeme. Do roku 2020 nastúpi nová generácia mladých ľudí, ktorí ako svoju národnú menu budú poznať len euro. Príbeh eura sa začal dohodou vedúcich predstaviteľov o vytvorení hospodárskej a menovej únie (HMÚ) s jednotnou menou. Tento plán sa stal súčasťou Maastrichtskej zmluvy podpísanej v roku 1992. Po niekoľkých rokoch príprav, ktoré zahŕňali vytvorenie jednotného trhu a zriadenie Európskej centrálnej banky, 12 členských štátov stiahlo v priebehu rokov 1999 – 2002 z obehu svoje národné meny (napr. marku, gulden, frank, pesetu) a nahradilo ich spoločnou menou – eurom.
Vyše 332 miliónov občanov EÚ používa euro vo svojom každodennom živote.
Jednotná mena pre Európu Euro ponúka mnoho výhod pre občanov, podniky a obchod. Prispieva k hospodárskemu rastu a posilneniu úlohy EÚ na svetovej scéne. V 70. a 80. rokoch minulého storočia bola v mnohých krajinách EÚ veľmi vysoká inflácia, ktorá v niektorých prípadoch presiahla 20 %. V rámci príprav prechodu na euro sa inflácia potlačila a od jeho zavedenia zostáva v eurozóne na úrovni okolo 2 %. Cenová stabilita znamená, že kúpna sila občanov a ich úspory sú lepšie chránené. Pre občanov znamenalo euro koniec poplatkov za výmenu devíz na hraniciach. Príchod eura veľmi zjednodušil a sprehľadnil porovnávanie nákupov a cien v zahraničí (vrátane nákupov online) a podporil tak hospodársku súťaž a udržanie nízkych spotrebiteľských cien.
P O L I T I K Y
E U R Ó P S K E J
4
Ú N I E
Praktické aj politické ciele
Okrem priamych výhod pre občanov existujú aj ďalšie strategické dôvody pre spoločnú jednotnú menu. Jedným z nich je podpora hospodárskeho zbližovania, čo znamená, že hospodárstva eurozóny sa časom stále viac integrujú. Tým sa vytvára väčšie bohatstvo, pretože sa zvyšuje voľný pohyb tovaru a služieb, s ktorými sa dá obchodovať, kapitálu, ktorý sa dá investovať, a osôb, ktoré môžu žiť a pracovať v ktoromkoľvek štáte EÚ.
Okrem hmatateľných výhod je euro aj významným symbolom európskej jednoty a identity. Zavedenie eura bolo viac než len ekonomické rozhodnutie – bolo to aj politické rozhodnutie, ktoré posilnilo proces európskej integrácie. Maastrichtskou zmluvou z roku 1993 sa tento politický rozmer vyjadril vytvorením hospodárskej a menovej únie (HMÚ) a založením Európskej únie, aby „pokračovala v procese čoraz užšieho spojenectva medzi národmi Európy“. HMÚ si vyžadovala hlbšiu integráciu jednotlivých politík, a tým aj užšiu politickú integráciu.
Významné sú aj výhody pre podnikanie – stabilné úrokové sadzby motivujú podniky, aby viac investovali do vytvárania bohatstva a pracovných miest. Bez poplatkov za výmenné kurzy sa uvoľní viac kapitálu na výrobné investície. Stabilita firmám umožňuje, aby plánovali a investovali dlhodobo, čím sa zvyšuje ich konkurencieschopnosť, ktorá je dôležitá najmä vzhľadom na globalizáciu trhov. Euro ponúka výhody aj pre EÚ ako celok. Podporuje svetový obchod a je stabilnou menou, ktorá sa opiera o významný hospodársky blok, eurozónu, ktorá je odolná voči globálnym otrasom. Navyše mena s takýmto rozmerom, silou a stabilitou ďalej posilňuje pozíciu Európy vo svetovom hospodárstve. Euro plní popri americkom dolári úlohu alternatívnej meny pre finančné transakcie a eurozóna priťahuje priame zahraničné investície z ostatných krajín sveta.
Azory (PT)
Členské štáty EÚ, ktoré používajú euro (stav k roku 2012): AT: BE: CY: DE: EE: EL:
Rakúsko Belgicko Cyprus Nemecko Estónsko Grécko
ES: FI: FR: IE: IT: LU:
Španielsko MT: Fínsko NL: Francúzsko PT: Írsko SL: Taliansko SK: Luxembursko
Madeira (PT)
Kanárske ostrovy (ES)
Malta Holandsko Portugalsko Slovinsko Slovensko
Guadeloupe (FR)
Guyana (FR)
LV
Členské štáty EÚ, ktoré euro nepoužívajú: Bulharsko Česká republika Dánsko Maďarsko
LT: LV: PL: RO:
Litva Lotyšsko Poľsko Rumunsko
EE
SE DK
IE
BG: CZ: DK: HU:
Martinik (FR)
FI
LT UK
SE: Švédsko UK: Spojené kráľovstvo
NL
PL DE
BE LU
CZ SK
FR AT IT
HU
SL
RO
PT
BG
ES
EL
MT
CY
Réunion (FR)
H O S P O D Á R S K A
A
M E N O V Á
Ú N I A
A
5
E U R O
HMÚ – riadenie jednotnej meny Rozhodnutie vytvoriť hospodársku a menovú úniu bolo prijaté na zasadnutí Európskej rady v holandskom meste Maastricht v decembri 1991 a neskôr bolo zakotvené v Zmluve o Európskej únii (Maastrichtská zmluva). Hospodárska a menová únia posúva EÚ o krok ďalej v procese jej hospodárskej integrácie, ktorý sa začal v 50. rokoch minulého storočia. V zásade všetky krajiny EÚ tvoria súčasť HMÚ, aj keď nie všetky používajú euro. Existujú v podstate dva dôvody, prečo niektoré krajiny euro nepoužívajú. Buď sa rozhodli využiť možnosť, ktorú im ponúkala Maastrichtská zmluva, a nezúčastňujú sa tretej etapy EMU, ktorým je prijatie eura (Dánsko, Spojené kráľovstvo), alebo musia najskôr splniť niektoré konvergenčné kritériá. Pred zavedením eura musí hospodárstvo členského štátu spĺňať ukazovatele, ktoré sa týkajú stability cien a výmenného kurzu, ako aj zdravých a udržateľných verejných financií. Konvergenčné kritériá boli navrhnuté tak, aby zabezpečili dostatočnú pripravenosť ekonomiky členského štátu na prijatie jednotnej meny.
Eurozóna Od zavedenia eura vzrástol počet členov eurozóny z 12 na 17 krajín. Všetky krajiny EÚ však tvoria súčasť hospodárskej a menovej únie.
Cieľom hospodárskej a menovej únie je podporovať vyvážený a udržateľný hospodársky rast v EÚ. Hospodárska integrácia prináša výhody z rozsahu, vnútornú efektívnosť a ekonomickú odolnosť, z čoho majú úžitok jednotlivé členské štáty a EÚ ako celok. Vznikajú tak podmienky pre hospodársku stabilitu, vyšší rast a väčšiu zamestnanosť, z čoho priamo profitujú občania EÚ. V rámci HMÚ existuje niekoľko politík zameraných na posilnenie hospodárskej stability.
INFLÁCIA V EUROZÓNE SA UDRŽIAVA NA ÚROVNI OKOLO 2 % 5
5
Zavedenie eura
4
4
3
3
2
2
1
1
0
0
-1 1990
1995
2000
2005
2010
-1
Medziročné zmeny harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien (HICP) v percentách Priemerná inflácia od roku 1999
Zdroj: Eurostat. Údaje pred rokom 1996 sú odhadnuté na základe neharmonizovaných národných indexov spotrebiteľských cien (ISC).
Menovú politiku, ktorá sa zaoberá cenovou stabilitou a úrokovými sadzbami, vykonáva v eurozóne nezávisle Európska centrálna banka (ECB). Cieľom tejto politiky je stabilná a nízka inflácia spotrebiteľských cien, ktorá sa dosahuje určovaním medzibankových úrokových sadzieb. Hlavným cieľom menovej politiky ECB je udržať cenovú stabilitu a zachovať hodnotu eura. Preto sa snaží v strednodobom horizonte udržať mieru inflácie tesne pod úrovňou 2 %. Hranicu 2 % považuje ECB za dostatočne nízku na to, aby mohla ekonomika plne ťažiť z výhod cenovej stability. Táto cieľová miera inflácie je dôležitá aj z hľadiska zachovania primeraného priestoru na prevenciu deflácie. Za fiškálnu politiku, ktorá sa týka daní, výdavkov, úverov a pôžičiek, naďalej zodpovedajú vlády členských štátov. Rozpočtové rozhodnutia prijaté v členských štátoch však môžu mať vplyv na celú eurozónu a EÚ. Preto musia byť v súlade s pravidlami stanovenými na úrovni EÚ, ktoré určujú limity verejného dlhu a deficitu verejných financií. Za ostatné hospodárske politiky týkajúce sa napríklad trhu práce, dôchodkových systémov a ďalších oblastí sú takisto zodpovedné vlády členských štátov. Tieto politiky sú koordinovaná na úrovni EÚ v rámci ročného európskeho semestra (pozri kapitolu „Čo robí EÚ“).
P O L I T I K Y
E U R Ó P S K E J
Ú N I E
Všetky krajiny EÚ sú súčasťou HMÚ, aj keď nie všetky používajú euro. HMÚ je riadená niekoľkými európskymi a vnútroštátnymi inštitúciami, z ktorých každá má špecifickú úlohu. Tento proces riadenia je známy ako správa hospodárskych záležitostí a dosahuje sa prostredníctvom inštitucionálnej štruktúry, ktorá zahŕňa nasledujúce subjekty.
© Getty Images/Thinkstock Images
Kto čo robí?
6
EURÓPSKY PARLAMENT – spolu s Radou sa podieľa na formulovaní právnych predpisov a vykonáva demokratický dohľad nad procesom riadenia hospodárskych záležitostí. EURÓPSKA RADA – hlavy štátov alebo predsedovia vlád zo všetkých krajín EÚ stanovujú hlavné politické usmernenia. RADA – ministri financií zo všetkých krajín EÚ koordinujú politiky, rozhodujú o návrhoch Komisie a prijímajú rozhodnutia, ktoré môžu byť záväzné pre jednotlivé krajiny EÚ. EUROSKUPINA – ministri financií krajín eurozóny rozhodujú o záležitostiach týkajúcich sa eura. EURÓPSKA KOMISIA – navrhuje Rade, akým smerom by sa mala uberať hospodárska a fiškálna politika, sleduje výsledky a dohliada na to, aby krajiny EÚ dodržiavali rozhodnutia a odporúčania Rady. KRAJINY EÚ – stanovujú svoje štátne rozpočty v rámci dohodnutých limitov pre verejný dlh a deficit verejných financií, určujú svoje štrukturálne politiky v oblasti zamestnanosti, dôchodkov a kapitálových trhov a vykonávajú rozhodnutia Rady. EURÓPSKA CENTRÁLNA BANKA – vykonáva nezávislú menovú politiku v eurozóne, ktorej hlavným cieľom je cenová stabilita.
Európska centrálna banka má výlučné právo povoľovať vydávanie eurobankoviek. Na ich vydávaní sa spolupodieľajú národné centrálne banky. Euromince sa vydávajú v krajinách EÚ, ktoré tvoria eurozónu, v objemoch schválených ECB.
H O S P O D Á R S K A
A
M E N O V Á
Ú N I A
A
7
E U R O
PRÍSTUP EÚ Politika stability a rastu V záujme zabezpečenia stability a prevencie vzniku dominového efektu je hospodárska politika sčasti regulovaná na úrovni EÚ. Kľúčovým nástrojom EÚ na koordináciu a usmerňovanie hospodárskych politík v členských štátoch je Pakt stability a rastu (PSR). PSR stanovuje dve základné pravidlá. • Verejný dlh (suma, ktorú si požičal štát) nesmie prekročiť 60 % HDP (celková hodnota výrobkov a služieb, ktoré daná krajina vyprodukuje za rok). Pôžičky sú v poriadku, ak krajina investuje do budúceho rastu, ale keď sú príliš vysoké, môžu sa stať brzdou hospodárskeho rozvoja. • Deficit verejných financií (suma, o ktorú výdavky prevyšujú príjmy v danom roku) nesmie prekročiť 3 % HDP. Keď výdavky prevyšujú príjmy, krajina si musí požičať, aby zaplnila medzeru, čím sa zvyšuje verejný dlh. Vytváranie hospodárskych politík prostredníctvom Paktu stability a rastu sa postupne vyvíjalo a prispôsobovalo aktuálnym výzvam. Je tomu tak i dnes – nedávna hospodárska kríza zdôraznila potrebu posilniť riadenie hospodárskych záležitostí v EÚ a v eurozóne. EÚ vytvorila menovú úniu s Európskou centrálnou bankou a jednotnou menou, ktorou sa platí v eurozóne. V oblasti hospodárskej únie však nebol dosiahnutý takýto pokrok. Krajiny EÚ sa postupom času vyvíjali rozdielne z hľadiska rastu, inflácie a konkurencieschopnosti. Je potrebné, aby EÚ dokázala reagovať na možné negatívne dosahy vyplývajúce z týchto rozdielov a predchádzala im prostredníctvom vyššieho stupňa hospodárskej koordinácie. V súčasnej kríze musia mnohé krajiny EÚ riešiť naliehavé ekonomické problémy. Preto boli v poslednom čase prijaté konkrétne kroky na zvýšenie koordinácie hospodárskych politík členských štátov, na prekonanie krízy a na návrat k stabilite, zamestnanosti a udržateľnému rastu.
Zvýšený dohľad nad štátnymi rozpočtami Pakt stability a rastu bol posilnený v decembri 2011, keď nadobudol účinnosť nový balík právnych predpisov EÚ. Tento balík, známy aj ako „six pack“, zahŕňa šesť legislatívnych aktov, ktoré posilňujú správu hospodárskych záležitostí EÚ. Posilnený PSR priniesol väčšiu transparentnosť a zvýšený dohľad Komisie nad štátnymi rozpočtami členských štátov. • V súčasnosti existujú prísnejšie pravidlá, ktoré bránia nárastu nadmerných deficitov verejných financií. Ak má krajina deficit verejných financií nad 3 %, musí preukázať prijatie rozpočtových opatrení na zníženie svojho deficitu v strednodobom horizonte. • Pri prekročení limitu pre verejný dlh – 60 % HDP – musí členský štát preukázať prijatie merateľných opatrení na zníženie úrovne dlhu podľa dohodnutého harmonogramu. • Krajinám eurozóny, ktoré neprijmú nápravné opatrenia na zníženie nadmerného deficitu verejných financií a verejného dlhu, môžu byť postupne uložené finančné sankcie (vrátane povinnosti zložiť finančnú záruku) a v krajnom prípade pokuty. Európska komisia sleduje celú škálu hospodárskych ukazovateľov pre každý členský štát, aby sa uistila o dodržiavaní pravidiel posilneného Paktu stability a rastu. Sleduje a hodnotí hospodársku situáciu v krajinách EÚ, podáva o nej správy a pravidelne predkladá odporúčania Euroskupine a Rade ECOFIN, ktorá je zložená z ministrov hospodárstva a financií zo všetkých členských štátov EÚ. Euroskupina sa skladá z ministrov financií krajín eurozóny. Rozhoduje vo veciach týkajúcich sa eura a eurozóny. Ak krajina EÚ nedodržiava nastavené pravidlá, Európska komisia môže iniciovať konanie na nápravu situácie. Najprv Komisia predloží svoje odporúčania Rade. Po ich prijatí musí daná krajina EÚ podniknúť potrebné opatrenia na prevenciu odchýlok od pravidiel, a v prípade, že k takýmto odchýlkam dôjde, musí prijať kroky na ich nápravu.
P O L I T I K Y
E U R Ó P S K E J
8
Ú N I E
Nové pravidlá hlasovania posilnili význam odporúčaní Komisie pre jednotlivé krajiny, čím by sa mali napraviť minulé nedostatky v správe hospodárskych záležitostí. Aby odporúčanie alebo návrh neboli prijaté, musí proti nim hlasovať kvalifikovaná väčšina krajín EÚ. Avšak zatiaľ čo sa dohľad nad aspektmi posilneného PSR a ich sledovanie uplatňujú na všetky členské štáty EÚ, možnosť finančných sankcií sa vzťahuje iba na štáty eurozóny.
Zdravé verejné financie Zmluva o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii (ZSKS), známa aj ako „fiškálna dohoda“, je medzivládna zmluva, ktorá bola podpísaná 25 členskými štátmi EÚ v marci 2012. ZSKS demonštruje ochotu týchto členských štátov zakotviť do svojich právnych predpisov kultúru finančnej stability, ktorá od nich vyžaduje, aby mali svoje štátne rozpočty v rovnováhe alebo v prebytku. Toto pravidlo musí byť začlenené do vnútroštátneho práva a krajiny musia prijať opatrenia, ak ich deficit verejných financií prekročí dohodnuté limity. Zautomatizovanie nápravných opatrení zároveň posilňuje vykonávanie pravidiel Paktu stability a rastu. Zmluva sa vzťahuje na všetky signatárske krajiny, pričom kladie prísnejšie požiadavky na krajiny eurozóny. ZSKS nadobúda platnosť 1. januára 2013, po jej ratifikácii aspoň 12 krajinami eurozóny.
Vedúci predstavitelia EÚ vítajú podpísanie Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii, ktorá bola podpísaná 25 členskými štátmi v marci 2012. José Manuel Barroso, predseda Európskej komisie (vľavo), a Herman Van Rompuy, predseda Európskej rady (vpravo).
Vedeli ste? –– V roku 2011 mali krajiny eurozóny nižší schodok štátneho rozpočtu (4,1 % HDP) ako Spojené štáty (9,6 % HDP) a Japonsko (8,2 % HDP). –– V roku 2011 mali krajiny eurozóny nižší verejný dlh (87 % HDP) ako Spojené štáty (102,9 % HDP) a Japonsko (229,8 % HDP).
Systém včasného varovania v prípade vzniku makroekonomických nerovnováh Hĺbka hospodárskej krízy v niektorých krajinách EÚ zdôraznila potrebu dohľadu, ktorý je viac zameraný do budúcnosti a ktorý dokáže zabrániť hospodárskym rozdielom medzi jednotlivými hospodárstvami, najmä rozdielom v konkurencieschopnosti. Legislatívny balík z decembra 2011 ustanovil postup pri makroekonomickej nerovnováhe (MIP) ako nový mechanizmus na rýchlejšiu identifikáciu nerovnováh v hospodárstvach členských štátov. Tento mechanizmus slúži na detailné sledovanie národných ekonomík a včas upozorní inštitúcie EÚ na potenciálne problémy. V rámci postupu sa používajú hodnotiace prehľady, ktoré sledujú zmeny v desiatich hospodárskych ukazovateľoch, ako napr. podiel na vývoznom trhu, náklady práce, dlh súkromného sektora a ceny nehnuteľností. Prostredníctvom systému včasného varovania Komisia identifikuje príznaky možného vzniku makroekonomickej nerovnováhy, ktoré si vyžadujú hĺbkové preskúmanie. Takéto preskúmanie môže mať tri výsledky:
© European Union
(1) situácia je bezproblémová > postup sa zastaví; (2) existuje nerovnováha > Komisia vypracuje odporúčanie v rámci európskeho semestra; (3) existujú výrazné nerovnováhy > Komisia odporučí, aby Rada vydala vyhlásenie o existencii nadmernej nerovnováhy a prijala odporúčania pre krajiny EÚ na nápravu tejto situácie na základe jasného podrobného plánu s čiastkovými cieľmi.
H O S P O D Á R S K A
A
M E N O V Á
Ú N I A
A
9
E U R O
© Reuters/BSIP
Príkladom takejto nerovnováhy je nárast miezd, ktorý nie je v súlade so zvýšením produktivity, alebo prudký rast cien nehnuteľností. Finančné sankcie, ktoré sú podobné sankciám v posilnenom PSR, sa môžu uplatniť voči takej krajine eurozóny, ktorá neprijme žiadne nápravné opatrenia.
Štrukturálne reformy na podporu konkurencieschopnosti V roku 2011 sa krajiny eurozóny dohodli aj na sérii opatrení uvedených v Pakte pre euro, ktorý odráža hlbšiu vzájomnú závislosť ich hospodárstiev a zámer posilniť koordináciu národných hospodárskych politík. K paktu sa pripojilo aj šesť krajín mimo eurozóny – Bulharsko, Dánsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko a Rumunsko. Hlavným cieľom paktu je zlepšiť konkurencieschopnosť, a tým podporiť vyššiu mieru rastu a hospodárskeho zbližovania v rámci zúčastnených krajín EÚ. Pakt sa zameriava na tie oblasti politiky, za ktoré nesú zodpovednosť najmä samotné členské štáty, ako je napríklad konkurencieschopnosť, zamestnanosť a udržateľné verejné financie. Zúčastnené krajiny EÚ sa zaviazali k súboru konkrétnych opatrení, ktoré sa majú na základe ukazovateľov a zásad obsiahnutých v pakte dosiahnuť v priebehu nasledujúcich 12 mesiacov.
Pakt pre euro (Pakt Euro Plus) Pakt pre euro je dôležitým nástrojom na prepojenie hospodárskej a fiškálnej politiky s ďalšími oblasťami, ktoré sú bližšie ku každodennej hospodárskej činnosti (napríklad politiky v oblasti priemyslu, vzdelávania, výskumu a vývoja).
Ochrana finančnej stability Na konci roku 2009 niektoré krajiny eurozóny začali mať problémy s financovaním svojich dlhov. Neistota na trhu viedla k tomu, že náklady na štátne pôžičky prudko vzrástli a v niektorých prípadoch dosiahli neúnosnú výšku. V tom čase krajiny EÚ rýchlo zareagovali zavedením tzv. dočasného eurovalu – opatrení na posilnenie dôvery s cieľom pomôcť financovať dlhy tých krajín, ktoré museli riešiť dočasné problémy pri požičiavaní si na finančných trhoch.
EÚ prijíma opatrenia na reformu a posilnenie svojho finančného sektora.
Európsky finančný stabilizačný mechanizmus umožňuje Európskej komisii, aby si v mene EÚ požičala na finančných trhoch až 60 miliárd EUR na poskytnutie pôžičky ktorejkoľvek krajine EÚ, ktorá sa ocitne v ťažkostiach. Krajiny, ktorým sa pôžičky poskytnú, musia predložiť program makroekonomických úprav na obnovu dôvery finančných trhov v ich schopnosť splácať dlhy a obnoviť dlhodobú konkurencieschopnosť. Európsky nástroj finančnej stability je záchranný fond s efektívnou úverovou kapacitou 440 miliárd EUR, ktorý je určený pre krajiny eurozóny. Za prostriedky, ktoré fond získava na finančných trhoch, ručia krajiny eurozóny. Finančná pomoc je poskytovaná za prísnych podmienok na základe programu hospodárskych úprav pre danú krajinu. Skupina odborníkov, tzv. trojka, ktorá je zložená z pracovníkov Európskej komisie, Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu (MMF), pravidelne hodnotí pokrok dohodnutých reforiem. Keďže tieto dve finančné poistky boli vytvorené ako dočasné opatrenia, krajiny eurozóny vytvorili na jeseň 2012 nový nástroj – Európsky mechanizmus pre stabilitu (EMS). EMS je základným kameňom trvalého eurovalu a tvorí neoddeliteľnú súčasť komplexnej stratégie EÚ na zabezpečenie finančnej stability v eurozóne. Jeho úverová kapacita je v súčasnosti stanovená na 500 miliárd EUR a podmienená finančná pomoc bude dostupná pre tie krajiny, ktoré ratifikovali zmluvu o stabilite, koordinácii a správe. EMS tak dopĺňa posilnený dohľad tým, že umožňuje poskytnutie podmienenej finančnej pomoci tým krajinám eurozóny, ktoré ju potrebujú. Tieto nástroje nielenže vyriešili aktuálne ťažkosti niektorých krajín so splácaním dlhov, ale prispeli aj k posilneniu dôvery finančných trhov a pomohli zabezpečiť finančnú stabilitu eurozóny ako celku.
P O L I T I K Y
E U R Ó P S K E J
10
Ú N I E
ČO ROBÍ EÚ Ako EÚ koordinuje hospodárske rozhodovanie OD KONCA PREDCHÁDZAJÚCEHO ROKA DO JANUÁRA – Európska komisia začne semester zverejnením ročného prieskumu rastu, ktorý stanovuje návrhy priorít EÚ v nadchádzajúcom roku (vrátane hospodárskych a fiškálnych politík a reforiem potrebných na zabezpečenie stability a rastu).
Dôležité poučenie z finančnej krízy je, že hospodárska politika v EÚ si vyžaduje lepšiu koordináciu. Európske vlády uznávajú, že nesú spoločnú hospodársku a politickú zodpovednosť, pretože ich hospodárstva sú vzájomne prepojené, čo platí dvojnásobne v prípade krajín eurozóny. Vzájomná spolupráca povedie k vypracovaniu dlhodobých riešení namiesto rýchlych opráv motivovaných krátkodobými cieľmi. Preto sa v roku 2010 dohodol nový prístup k dohľadu a ku koordinácii – európsky semester. Ide o presný ročný harmonogram zberu, analýzy a hodnotenia širokej škály hospodárskych ukazovateľov. Európsky semester je inkluzívny proces, ktorý zahŕňa všetky európske inštitúcie zaoberajúce sa hospodárskou politikou, ako aj vlády a národné parlamenty krajín EÚ. Jeho cieľom je zabezpečiť, aby členské štáty podporovali udržateľnú konkurencieschopnosť a vytváranie pracovných miest. Harmonogram ročného európskeho semestra je uvedený v grafe. Toto sú jeho hlavné etapy:
MAREC – členovia Európskeho parlamentu a ministri vlád, ktorí sa stretávajú v Rade Európskej únie, prerokujú návrhy uvedené v ročnom prieskume rastu. Na jarnom zasadnutí Európskej rady lídri krajín EÚ vydajú usmernenia pre národné politiky na základe uvedených návrhov. APRÍL – krajiny EÚ prijmú a predložia svoje národné programy reforiem (NPR) na podporu rastu a zamestnanosti a programy stability alebo konvergenčné programy (PSKP) na zabezpečenie zdravých verejných financií.
ROZVRH EURÓPSKEHO SEMESTRA Politické usmernenie pre EÚ a eurozónu
Koniec predchádzajúceho roka Európska komisia
Február
Marec
Máj
Jún
Júl
Politické usmernenia vrátane odporúčaní pre jednotlivé krajiny Debata a smerovanie
Európsky parlament
Debata a smerovanie
Členské štáty
Apríl
Ročný prieskum rastu
Rada Európskej únie
Európska rada
Dohľad nad jednotlivými krajinami
Dokončenie a prijatie usmernení
Jarné zasadnutie Európskej rady
Schválenie usmernení Prijatie národných programov reforiem (NPR) a programov stability alebo konvergenčných programov (PSKP)
Európsky semester sa zameriava na posilnenie správy hospodárskych záležitostí prostredníctvom lepšej koordinácie národných hospodárskych politík v EÚ.
Jesenné rozhodnutia na vnútroštátnej úrovni
H O S P O D Á R S K A
A
M E N O V Á
Ú N I A
A
11
E U R O
JÚN – po vyhodnotení NPR a PSKP v máji Komisia vydá konkrétne odporúčania pre jednotlivé krajiny EÚ, ktoré sa následne prerokujú na júnovom zasadnutí Európskej rady. JÚL – ministri vlád v Rade Európskej únie oficiálne prijmú odporúčania pre jednotlivé krajiny EÚ. Na základe týchto odporúčaní následne každá krajina sformuluje svoj štátny rozpočet, ktorý predloží národnému parlamentu.
Zabezpečenie stability Krajiny eurozóny predkladajú programy stability, ktoré definujú ich individuálnu rozpočtovú situáciu v porovnaní s pravidlami Paktu stability a rastu a analyzujú jej očakávaný vývoj počas nasledujúcich troch rokov. V týchto programoch sú uvedené aj východiskové hospodárske predpoklady, aby bolo možné posúdiť spoľahlivosť programu v prípade vonkajších udalostí. Všetky krajiny EÚ mimo eurozóny predkladajú konvergenčné programy, ktoré obsahujú rovnaké informácie a umožňujú dohľad nad zbližovaním ich hospodárstiev s hospodárstvami štátov eurozóny. Programy stability a konvergenčné programy sú dôležitou súčasťou dohľadu EÚ nad správou hospodárskych záležitostí – slúžia ako zdroj informácií pre iné krajiny EÚ a tvoria základ odporúčaní na zlepšenie.
Zabezpečenie rastu Národné programy reforiem sú politické dokumenty, ktoré stanovujú trojročnú, každoročne aktualizovanú stratégiu s opatreniami potrebnými na podporu rastu a zamestnanosti. Týkajú sa vnútroštátnych činností v oblasti vzdelávania, zamestnanosti, sociálneho zabezpečenia, výskumu a vývoja. Každý NPR stanovuje jasné ciele (napr. pokiaľ ide o mieru nezamestnanosti, úroveň odbornej prípravy pracovníkov, investície do výskumu a vývoja vyjadrené v percentách HDP, obmedzenie počtu osôb, ktoré predčasne ukončia školskú dochádzku atď.) a uvádza opatrenia zamerané na ich dosiahnutie. Ide o kľúčové nástroje z hľadiska zamerania opatrení na zvýšenie konkurencieschopnosti, udržateľnosti a inkluzívnosti ekonomík.
Čo sa stane pri porušení pravidiel? Posilnený Pakt stability a rastu (PSR) umožňuje účinnejšie opatrenia na prevenciu vzniku nadmerného deficitu verejných financií krajín EÚ. Preventívna časť Paktu stability a rastu vyžaduje od členských štátov dosiahnutie výrazného pokroku pri plnení strednodobých rozpočtových cieľov. Ak má však krajina EÚ deficit verejných financií alebo úroveň verejného dlhu, ktoré presahujú limity stanovené v Pakte stability a rastu, spustí sa postup pri nadmernom deficite. Ak Komisia pri hodnotení programov stability a konvergenčných programov v rámci európskeho semestra zistí prekročenie limitov Paktu stability a rastu, pričom nejde o dočasnú ani mimoriadnu udalosť, predloží Rade návrh na začatie postupu pri nadmernom deficite voči danej krajine. V takom prípade Rada na základe presného harmonogramu vypracuje odporúčania pre danú krajinu a určí lehoty pre nápravné opatrenia na zníženie úrovne deficitu alebo verejného dlhu tak, aby sa v určitom časovom horizonte dostali na úroveň limitov uvedených v PSR. Postup pri nadmernom deficite je vyjadrením toho, že hospodárske rozhodovanie je najmä v prípade eurozóny vecou spoločného záujmu. Utvrdzuje všetky krajiny EÚ v tom, že obozretná politika je pravidlom, že existujú mechanizmy na identifikáciu a nápravu odchýlok od spoločných pravidiel a že dobré riadenie domácej ekonomiky nebude ohrozené neprezieravejším prístupom iných krajín. Voči krajinám eurozóny, ktoré nedodržia odporúčané nápravné opatrenia, môžu byť uplatnené finančné sankcie. Navyše sa voči krajinám EÚ, ktoré vykazujú vážne makroekonomické nerovnováhy, môže uplatniť postup pri nadmernej nerovnováhe. Daný členský štát bude musieť predložiť plán nápravných opatrení s jasným podrobným plánom a termínmi na vykonanie nápravných opatrení. Krajinám eurozóny, ktoré neprijmú žiadne nápravné opatrenia, sa v krajnom prípade môžu uložiť finančné sankcie.
P O L I T I K Y
E U R Ó P S K E J
12
Ú N I E
Hospodárstvo EÚ: väčšia kontrola, vyšší rast, východisko z krízy Európsky semester je dnes nástrojom, ktorý má zabezpečiť, aby hospodárska politika v Únii lepšie slúžila potrebám občanov a jednotnej mene. Hlavným cieľom semestra je zabezpečiť lepšiu integráciu rozhodnutí o hospodárskej politike – na úrovni EÚ a členských štátov – a ich súlad so spoločnou víziou politík EÚ v oblasti rastu a zamestnanosti, ktoré sú jasne definované v stratégii Európa 2020. Výzvy, na ktoré reagujú tvorcovia politík v EÚ a v jednotlivých členských štátoch, možno vidieť na nasledujúcom grafe, ktorý ukazuje rast HDP v EÚ v posledných rokoch. Video Európskej komisie o hospodárskej a finančnej kríze – riešenia finančnej krízy, posilnenie hospodárskej a menovej únie, smerovanie k politickej únii.
ROČNÝ RAST HDP V 27 KRAJINÁCH EÚ 105
Index, 2007 = 100
100
Posilnenie finančného sektora
95
90
85
80 ’00
’01
’02
’03
’04
’05
’06
’07
’08
’09
’10
’11
’12
Zdroj: Európska komisia.
Stabilný hospodársky rast od zavedenia eura kráčal ruka v ruke s rastom zamestnanosti a životnej úrovne občanov EÚ. Hospodárska kríza, ktorá sa začala v roku 2008, spôsobila prudký pokles rastu aj zamestnanosti. S nástupom krízy zaniklo mnoho z miliónov pracovných miest vytvorených v EÚ do roku 2008. Cieľom nového rámca správy hospodárskych záležitostí vykonávaného prostredníctvom európskeho semestra je zabezpečiť naštartovanie hospodárskeho rastu, zvýšiť zamestnanosť a dosiahnuť lepšiu ochranu hospodárstva EÚ pred podobnými krízami.
Kríza nevznikla zo dňa na deň – jej príčiny sa vyvíjali počas mnohých rokov. Pravdou je, že hospodárska a finančná kríza bola pôvodne vyvolaná kolapsom sekundárneho trhu s hypotékami v USA a vyústila do kolapsu investičnej banky Lehman Brothers v septembri 2008. Nerovnováhy, ktoré sa nakopili v eurozóne pred vypuknutím krízy – vysoké verejné dlhy a deficity verejných financií v niektorých členských štátoch a makroekonomické nerovnováhy spojené s rastúcimi rozdielmi v konkurencieschopnosti –, niektorým krajinám EÚ výrazne sťažili možnosť účinne čeliť finančnej kríze a nastupujúcej dlhovej kríze. V tejto situácii mnoho európskych bánk čelilo vážnym problémom. Vytvoril sa začarovaný kruh, v ktorom si banky prestali navzájom požičiavať, čo viedlo k nedostatku úverov, ktorý zas viedol ku kríze dôvery a ku zníženiu pôžičiek medzi bankami. Mnohé európske vlády museli poskytnúť veľkým bankám naliehavú finančnú podporu v obrovskom a bezprecedentnom rozsahu, aby ich zachránili pred bankrotom. Na konci roka 2009 začali mať niektoré krajiny eurozóny problémy s financovaním svojich dlhov a museli investorom ponúkať čoraz vyššie úrokové sadzby (tzv. dlhová kríza).
H O S P O D Á R S K A
A
M E N O V Á
Ú N I A
A
13
E U R O
V období rokov 2008 – 2012 poskytli európske vlády finančnú podporu bankám (najmä vo forme záruk a kapitálových injekcií), aby zabránili kolapsu bankového systému. Táto podpora kulminovala na úrovni 1 540 miliárd eur a v júni 2012 klesla na 1 050 miliárd eur.
NÁKLADY NA PÔŽIČKY PRE 5 KRAJÍN EÚ % 45 40 35 30 25 20 15 10 5
Tvárou v tvár hospodárskej kríze, ktorá sa často považuje za najhoršiu od konca 2. svetovej vojny, európske vlády a inštitúcie spolupracovali na riešení bezprostredných problémov (napr. neschopnosti Írska, Grécka a Portugalska požičať si na finančných trhoch) a zaviedli opatrenia na prevenciu takýchto kríz v budúcnosti. Je zrejmé, že bez stabilného bankového sektora a bez obmedzenia verejného dlhu existuje malá šanca na to, že sa rast zopakuje. Bez stability niet dôvery. A bez dôvery nedosiahneme rast, nevytvoríme nové pracovné miesta a nezvýšime prosperitu. Na účely reformy a posilnenia sektora finančných služieb EÚ boli vytvorené nové celoeurópske orgány pre prísnejší dohľad nad finančnými inštitúciami v EÚ. S cieľom zabezpečiť, aby zdravé banky neboli poškodzované poskytovaním úverov nezdravým bankám, vykonáva Európska komisia dohľad nad masívnou záchranou bánk členských štátov, na ktorú sa vzťahujú pravidlá EÚ pre štátnu pomoc. Európsky orgán pre bankovníctvo zas dohliada na vykonávanie ročných záťažových testov zameraných na hodnotenie schopnosti 90 systémovo dôležitých bánk v 21 krajinách znášať možné finančné otrasy.
Upozorniť na rozdiely Kľúčovým prvkom na zabránenie podobnej krízy v budúcnosti je väčšia integrácia hospodárstiev krajín EÚ. Nedodržiavanie pravidiel Paktu stability a rastu prispelo k prehĺbeniu krízy v Európe. Zároveň sa ukázalo, že potrebujeme výraznejšie zblíženie ekonomík EÚ. Nasledujúci graf znázorňuje, že v období od zavedenia eura až do začiatku krízy boli náklady na pôžičky pre štáty eurozóny relatívne nízke a veľmi podobné. Avšak počas fungovania eura sa v niektorých členských štátoch rozvinuli nerovnováhy a medzi krajinami eurozóny sa prehlbovali rozdiely.
0 ’07
’08 Nemecko
’09 Francúzsko
’10 Írsko
’11 Portugalsko
’12 Grécko
Výnosy desaťročných štátnych dlhopisov. Zdroj: Európska komisia.
S pokračovaním krízy počas rokov 2009 a 2010 sa náklady na pôžičky začali prudko odlišovať, keďže finančné trhy začali pochybovať o fiškálnej udržateľnosti a konkurencieschopnosti niektorých krajín EÚ. Pre niektoré z nich úrokové sadzby z vládnych dlhopisov dosiahli takú výšku, že si už viac nemohli požičiavať na finančných trhoch. Takže aj keď sa na prvý pohľad zdalo, že pred krízou existovalo hospodárske zbližovanie, veľmi rýchlo sa ukázalo, že toto zbližovanie bolo povrchné. Kríza odhalila pomerne veľké rozdiely medzi hospodárstvami eurozóny, ktoré spôsobili, že niektoré z týchto ekonomík mali veľké problémy účinne reagovať na vzniknutú situáciu. Rozdiely sa zistili v takých oblastiach, ako sú produktivita pracovnej sily a celková hospodárska konkurencieschopnosť. To je dôvod, prečo sú také dôležité dohody o Pakte pre euro a postup pri makroekonomickej nerovnováhe, ktoré rozširujú hospodársky dohľad na úrovni EÚ presne na tieto oblasti národných hospodárstiev a sledujú výskyt a rozsah rozdielov.
P O L I T I K Y
E U R Ó P S K E J
14
Ú N I E
Lepšia ochrana občanov a spotrebiteľov Príkladom toho, ako postup pri makroekonomickej nerovnováhe (MIP) prispieva k väčšej stabilite, môžu byť ceny obytných nehnuteľností. Počas desaťročia, keď sa EÚ chystala na zavedenie eura v krajinách EÚ, klesli úrokové sadzby hypoték, takže mesačné náklady na kúpu nehnuteľnosti sa znížili. Keďže však neexistovali kontrolné mechanizmy, tento vývoj viedol v niektorých krajinách EÚ k prudkému nárastu cien nehnuteľností – v niektorých prípadoch až o 30 % ročne – a k rozmachu výstavby. Keď udrela finančná kríza, mnoho domácností a stavebných firiem nedokázalo splácať svoje dlhy, čo viedlo k rýchlemu pádu cien, zatváraniu podnikov a strate pracovných miest. V rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe sa považuje tempo rastu cien obytných nehnuteľností v pomere k celkovým výdavkom domácností za jeden z hospodárskych ukazovateľov. Ak v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ prekročí hodnotu 6 % ročne, EÚ vydá upozornenie. Pomocou tohto kritéria sa v rámci postupu meria dôležitý faktor zadlženosti súkromného sektora, ktorý môže spôsobiť, že sa zvýši zraniteľnosť hospodárstva voči hospodárskym otrasom. Prijatím opatrení na dodržanie uvedeného limitu môže členský štát pomôcť chrániť svoju a európsku ekonomiku pred podobnými otrasmi.
Podpora globálnej konkurencieschopnosti Ďalším príkladom toho, ako sa v rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe sleduje hospodárska výkonnosť, je ukazovateľ podielu na svetovom obchode. Európska únia je jedným z popredných obchodných partnerov na svetových trhoch. Jej vedúce postavenie podporuje spoločná mena a jednotný trh. Obchod je životne dôležitý z hľadiska nášho hospodárskeho rastu, úspechu podnikov z EÚ, zabezpečenia vysokej zamestnanosti a tvorby lepších pracovných miest. Svetový obchod EÚ je dôležitý aj z politických dôvodov – EÚ má ako významný svetový obchodný partner silné postavenie najmä v rámci Svetovej obchodnej organizácie, ale aj v mnohých ďalších medzinárodných fórach a tretích krajinách.
REÁLNY RAST HDP V EÚ V POROVNANÍ S OSTATNÝMI EKONOMIKAMI MIMO EÚ % 8 prognóza
7 6 5 4 3 2 1 0
2010
EÚ
2011
Vyspelé hospodárstva mimo EÚ vrátane krajín, ako sú USA, Kanada a Japonsko.
2012
2013
Rýchlo sa rozvíjajúce a rozvojové krajiny vrátane krajín, ako sú Brazília, Rusko, Čína alebo India.
Zdroj: Európska komisia. V roku 2012 sa v EÚ predpokladá nulový rast HDP.
V rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe Európska komisia sleduje pre každú krajinu EÚ podiel jej vývozu do tretích krajín, ktorý je vyjadrený ako zmena priemerného celkového exportu tovarov a služieb za obdobie piatich rokov. Je zrejmé, že niektoré krajiny vyvážajú viac než iné, ale prudká zmena tohto podielu by mohla naznačovať pokles konkurencieschopnosti danej krajiny na svetových trhoch. EÚ vydá upozornenie v prípade, že pokles exportu dosiahne viac ako 6 %.
H O S P O D Á R S K A
A
M E N O V Á
Ú N I A
A
15
E U R O
VÝHĽAD Politiky pre zabezpečenie dlhodobej stability a rastu Jednou z príčin hospodárskej krízy boli aj veľké a pretrvávajúce ekonomické nerovnováhy, ktoré sa časom prehlbovali. Spôsobovali nielen veľké problémy niektorým krajinám EÚ, ale mali aj mimoriadne negatívny dosah na hospodársku stabilitu v eurozóne a EÚ ako celku. Tým sa jasne ukázal rozsah vzájomnej prepojenosti ekonomík v EÚ. Posilnený Pakt stability a rastu a postup pri makroekonomickej nerovnováhe – oba spravované prostredníctvom európskeho semestra – majú zabezpečiť, aby v budúcnosti boli problémy identifikované skôr, než nastanú, a aby sa včas uskutočnili kroky na ich nápravu. Tieto nástroje sú odrazom prehĺbenia a rozšírenia správy hospodárskych záležitostí v Európe.
• PREHĹBENIE: pretože posilnený PSR spolu so zmluvou o stabilite, koordinácii a správe zlepšujú identifikáciu a prevenciu fiškálnych deficitov a nadmerného verejného dlhu v krajinách EÚ. • ROZŠÍRENIE: pretože postup pri makroekonomickej nerovnováhe rozširuje hospodársky dohľad nad hospodárstvami členských štátov o rad ukazovateľov upozorňujúcich tvorcov politík na začínajúce hrozby, ktoré si môžu vyžadovať včasnú reakciu. Hlbšia a širšia je aj úloha, ktorú zohráva koordinácia v riadení hospodárskej politiky EÚ – krajiny EÚ by sa mali medzi sebou navzájom viac kontrolovať, aby sa riešenie negatívnych trendov v jednotlivých ekonomikách považovalo za záležitosť spoločného záujmu. Spolupráca pri riešení súčasných hospodárskych problémov Európy je najlepší spôsob, ako vytvoriť udržateľnú zamestnanosť a zabezpečiť budúcu prosperitu vo všetkých krajinách EÚ.
Spolupráca na vyriešení súčasných hospodárskych problémov Európy je najlepší spôsob, ako dosiahnuť dlhodobo udržateľný rast a zamestnanosť vo všetkých krajinách EÚ. © Reuters/DPA
E U R Ó P S K E J
16
Ú N I E
Tento nový rámec správy hospodárskych záležitostí sa vykonáva na pozadí stratégie Európa 2020 – stratégie rastu Európskej únie v tomto desaťročí. Hospodárska politika je životne dôležitá pri stimulácii inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. V rámci správy hospodárskych záležitostí je preto nutné stanoviť podmienky pre stabilný rast, ktoré budú: • podporovať konkurencieschopnosť medzi podnikmi z EÚ, rozvíjať podnikanie a vytvárať nové pracovné miesta, • zvyšovať zamestnanosť podpornými opatreniami na vytváranie pracovných miest, • zabezpečiť dlhodobo udržateľné verejné financie na ochranu dôchodkov a systémov sociálneho zabezpečenia,
Navyše sa v nadchádzajúcich rokoch bude eurozóna ešte viac integrovať. To si vyžaduje: • fiškálnu úniu na zabezpečenie zdravých verejných financií v celej EÚ a mechanizmy solidarity pre krízové situácie, • bankovú úniu na zabezpečenie silnejšieho dohľadu nad finančnými trhmi, • hlbšiu hospodársku úniu s cielenými investíciami na podporu rastu a konkurencieschopnosti. Prijímanie väčšieho počtu rozhodnutí o finančnej, fiškálnej a hospodárskej politike na európskej úrovni si vyžaduje aj posilnené mechanizmy na legitimizáciu spoločne prijímaných rozhodnutí a na zabezpečenie potrebnej demokratickej zodpovednosti a politickej účasti – skrátka, skutočnú politickú úniu.
• posilňovať finančnú stabilitu s cieľom ochrániť hospodárstvo a pracovné miesta pred vonkajšími otrasmi.
Ďalšie informácie XX Prehľad hospodárskych a finančných záležitostí EÚ: http://ec.europa.eu/economy_finance/index_en.htm XX Informácie o Európskej centrálnej banke: http://www.ecb.int XX Video „Vyjsť z krízy silnejší – európska vízia“ http://www.youtu.be/0B3zNcFYqj0 XX Máte otázky o Európskej únii? Služba Europe Direct vám pomôže – 00 800 6 7 8 9 10 11 http://europedirect.europa.eu
ISBN 978-92-79-23940-3 doi:10.2775/38227
NA-70-12-001-SK-C
P O L I T I K Y
