Hans Talhoffer referát Dušan Ferenčík

REFERÁT: HANS TALHOFFER, DUŠAN FERENČÍK, TRNAVSKÝ ŠERMIARSKY CECH

Hans Talhoffer referát Dušan Ferenčík Hans Talhoffer bol šermiarskym majstrom v južnom nemecku 15. storočia. Je autorom niekoľkých „Fechtbucher“ (ilustrovaných šermiarskych kníh) pojednávajúcich o spôsoboch boja s dlhým mečom, dýkou, palicou, či zápasu bez zbraní. Je súčasťou nemeckej školy šermu vychádzajúcej z učenia majstra Johanessa Lichtenauera. V Talhofferových rukopisoch sa dokumentuje biografia, ktorá nie je zrozumiteľná ani po rokoch. Medzi prvým rukopisom z roku 1443 a posledným z roku 1467 leží 24 rokov, takže skoro štvrťstoročie aktívneho pôsobenia v šermiarskej činnosti. Ak k tomu pripočítame ešte mladosť a výuku s odhadom okolo 20 rokov, mal Talhoffer asi 45 rokov, keď napísal Fechtbuch pre grófa Eberharda v Barte. V stredoveku to bola štandardná dĺžka života, takže rozkvet svojho života mal už za sebou. Wassmannsdorffov zápis zo „športových novín“ uvádza, že v kronike „Bratstva nepoškvrnenej Panni Marie a Svätým násilným nebeským kniežaťom Sanct Marxom“ (neskôr aj spoločenstvo Sv. Marka) existuje zápis, podľa ktorého Talhoffer ešte v roku 1482 dlžil spolku určitú sumu. Z toho vyplíva, že musel žiť ďaľších 15 rokov. Ďalej ešte Wassmansdorff v knihe „Úvahy nad šermiarskymi rukopismi a tlačenými šermiarskymi knihami 16. a 17. Storočia“ uvádza, že 10.augusta 1487 udelil cisár Friedrich III. nemeckým „majstrom meča“ prvé listiny s privilégiami, kde figuruje aj Hans Talhoffer ako nemecký šermiarsky majster. Takže celková Talhofferova dĺžka života vychádza na 60, resp. 70 rokov, čo je na človeka 15. storočia pozoruhodné. Ak ešte zohľadníme povolanie, ktoré Talhoffer vykonával, máme príležitosť hovoriť o úžasne dlhom živote. Ale netreba o ňom hovoriť iba ako o najskúsenejšom a najúspešnejšom majstrovi šermu svojho času, ale že bol aj nezvyčajne atleticky spôsobilý. V rukopise z roku 1459 je vyobrazenie, ako práve trhá veľkú železnú reťaz, ako aj jeho pár zápasníckych kúskov a kúskov s dýkou, ktoré majú skôr akrobatický charakter a neslúžia iba na zdolávanie súpera.


Gessler si myslí, že bol Talhoffer Šváb a o tom nieje pochýb. Je ale ťažké zistiť presnú oblasť, lebo nárečia v jeho rukopisoch sú od rôznych pisárov. Jeho pevní zákazníci boli ale z pravidla Šváby a Alemánci. To že ovládal franské bojové pravidlá dáva predpoklad, že sa minimálne na začiatku svojej kariéry držal aj Frankov. Jeho schopnosti a sláva boli tak veľké, že mohol byť očividne aktívny aj v „Alte Eidgenossenschaft“ (teda vo Švajčiarsku). V roku 1454 sa zastavil v Zurichu, kde učil na radnici šerm. Uvádza sa to v radničnej a súdnej knihe z tohoto roku. Podľa svedectva bol Talhoffer pri jednom zápase dvoch obyvateľov Zuruchu prítomný. Zároveň ako majster „podľa pravidiel školy“, vstúpil do zápasu s palicou. Jeden z bojujúcich ho udrel mečom, čo malo dohru pred radnicou, kde sa obaja pobili.


V Thott 290 2° z roku 1459 je vyobrazenie, kde stojí Talhoffer v kruhu osôb, ktoré môžu byť označené moderným termínom „kolegovia“. Už v tedy boli zdokumentované spoločenské zamestnania, kde sa našli zárodky takéhoto „podniku“.

Rovnako sa v Thott 290 2° nachádza ešte iný zaujímavý detail: Ms. Chart. A 558 z roku 1443 obsahoval ešte Onomatonomantiu od Hansa Hartlieba, ktorá patrila k zakázanému umeniu, tak ponúka rukopis namiesto toho učenie planét, ktoré patrilo k astronómii a teda k slobodným učeniam.


Ďalej zahŕňa iný detail, čo mu viac a viac dodáva úroveň kľúčového rukopisu: jedna strana znázorňuje vyobrazený erb, ktorému chýbajú prívlastky šľachty. K tomu ale nesedí erbové vyobrazenie profesionálneho šermiara.

Podobný sa nachádza v Ms. Chart. A 558, ale tam je klenot na helme vymenený za veľkú kotvu.

Aj inde sa nachádzajú viditeľné rozdiely: zatiaľ čo v Thott 290 2° je štít čierny, je v Ms. Chart. A 558 diagonálne rozdelený na červenú a zeleno-čiernu. Prekrížené meče sú na oboch erboch biele, koruna je na prvom žlto-biela a na druhom žltá. Z vedeckej Knižnice v Gotha bolo potvrdené, že ozdoba helmy v Ms. Chart. A 558 je premaľovaná a pod ňou má niečo podobné obrysy ako na Thott 290 2°. Je možné, že bol erb z Ms. Chart. A 558 dodatočne vložený. Môže to vysvetlovať Talhofferove vlastníctvo. Tento erb nie je vložený iba v obrazovom rade k franskému bojovému zákonu vedľa modliaceho sa vinníka, cyklus zobrazuje aj pozoruhodným spôsobom sociálny a spoločenský okruh vo vzťahu učiteľ a žiak. Podčiarkuje vo svojej podrobnosti jedinečnú formu spoločenského stanoviska učenia a je preto najlepšie vhodným účelom sebadokumentácie. Toto celkom zodpovedá sebavedomému charakteru Talhoffera z ostatných známych rukopisov. Zdá sa že úspech a sebavedomie ovplyvnili aj jeho kolegov. Vyskytujú sa zhody medzi Kalovým rukopisom a Talhofferovými Ms. Chart. A 558 a Thott 290 2°. Kal ukazuje nielen motivujúcu a štylistickú podobnosť celkovým spôsobom, ale kopíruje až na dve výnimky celú obrazovú radu franského bojového zákona z Ms. Chart. A 558, duel muža so ženou z Cod. icon. 394a a Thott 290 2° ako aj bohaté obrázky boja s dýkou a zápasu bez zbraní. Obaja majstri sa teda museli nielen poznať, ale držali sa aj jeden druhého na určitej úrovni ako kolegovia, čo vychádzalo podľa H.P. Hilsa z kolegiálnej žiarlivosti a zo závisti, a to Kalom, ktorý sa úspešnejšiemu Talhofferovi rovnocenne pripojil. Dokonca boli obaja


pravdepodobne členovia čoraz viac sa rozširujúceho víťazného „šermiarskeho bratstva“ ku ktorému Talhoffer dokázateľne patril. V Thott 290 2° sa nachádza portrét Talhoffera s heslom v transparente „Majster Hans Talhoffer“ na ktorom má na obojku leva Sv. Marka, zviera erbu spoločenstva a meč. Ak to tak bolo, tak aj Kalov zoznam šermiarskych majstrov obsahuje „Lichtenauerove spoločenstvo“ (Gesellschaft Lichtenauers). Kal tam zatajil Talhofferove meno a dalo by sa povedať že sa Kal pokúša prispôsobiť seba ako najlepšieho majstra svojho času, kde na konci zoznamu píše: „Ušľachtilý a pevný je Stettner, najväčší majster všetkých žiakov a ja Paulus Kal som bol jeho žiakom.“ Toto úmyselné deklasovanie Talhoffera Kalom môže mať ten skrytý význam, že mali spolu konflikt, vyvolaný závisťou úspešnejšieho v remesle, ale aj skrz plagiátorstvom spisov, ktoré patrili k vtedajším tajomstvám majstra, k tajným a žiarlivo stráženým špeciálnym vedomostiam v tejto profesii. Že bola Talhofferova sláva bez ujmy, ukazuje vydaná „veľká zákazka“ Cod. icon. 394a: Ak vznikol Kalov rukopis pred rokom 1467 a vo veľkej historickej blízkosti k Thott 290 2°, musel Kal tento rukopis poznať, a erb v ňom musel pocítiť ako Talhofferovu aroganciu, lebo mysliteľný preklad v opore na podvodníkov mohol znieť: „Ja, Talhoffer, kráľ všetkých majstrov šermu“. Prehľad rukopisov: Goather Codex - Ms. Chart. A 558, Gotha, 1443 Rukopis je najstaršia známa Talhofferova práca a pravdepodobne jeho prvotina. Ocitla sa očividne prinajmenšom v jeho vlastníctve, pri čom folio 1r kreslený transparent s heslom ukazuje (dnes už iba čitateľný pri presvietení strany pod svetlom): „Daz bůch ist maister hanssen talhoffersz“ (ta kniha je majstra Talhoffera). Zvláštnu pozornosť môžeme uprieť na nasledovné časti z obsahu rukopisu: a) Erb: delený štít s korunou, ktorá je prepichnutá dvomi prekríženými mečmi. Nad ním prilba s kotvou a lanom ako ozdoba. Kotva je neskoršie umiestnená ako premaľovka pôvodnej ozdoby. Erb uvedený v Ms. Chart. B 1021 od Paula Kala ukazuje na podobnosť. Avšak tu vyzerá kotva ako originálna ozdoba. Je ale možné že prestavba erbu a „vylepšenie“ sa datuje do mladšieho obdobia. b) V rukopise obsiahnutý „Ringerlehre Otts“ je podľa vtedajších vedomostí najstaršia autentická verzia tohto textu, ktorá sa traduje v ďalšom období výhradne v susedstve s Lichenauerovým učením. Okrem toho musela byť známa aj Paulusovi Kalovi, pretože veľa jeho Ringerových „Stückov“ sa kryje s Talhofferovými. c) Vyobrazenia z „oddelenia géniou“ na konci rukopisu poznačené na okraji „Bellifortis“ patria tradícii bez toho aby mohli byť potvrdené priamemu prevzatiu. V rukopise sa nenachádza žiadny odkaz na nijakého objednávateľa, pre ktorého by sa prvé vyobrazenie očividne vzťahovalo. Franské bojové zákony slúžili Talhofferovi k prostriedku vlastnej dokumentácie. Ešte je rozoznateľné, prečo sa v tom dodatočne nachádza správa


k jednému inému dni boja (Harnischfeschten – boj v pancieri so smrteľným záverom). To že má manuskript kompilačný charakter sa dá predpokladať, že sa Talhoffer na začiatku svojej kariéry určil (alebo určiť nechal) ako hlavný šermiarsky majster. Thott 290 2°, Kopenhagen, 1459 Rukopis, obsahovo najbohatší Talhofferovskej tradícii, ohromuje pozorovateľa viac ako iba v jednom pohľade. Okrem bohatého predslovu k učeniu šermu podľa Lichtenauerovho umenia s dlhým mečom a poznámkam k šermu ako boju, obsahuje aj Ringenove kresby k umeniu šermu. Najúžasnejšie sú ale texty z konca rukopisu: Nemecky písané učenie astronómie, ktoré mohlo byť prebraté z Onomatomantie Hansa Hartlieba a článok k ľudským vnútorným orgánom (Pantegni), ktorý mohol na prvý pohľad vzniknúť z prevzatia a splynutia latinského a arabského stredovekého lekárstva. Vedľa toho sa ale nachádza aj algebrický číselný rad a hrubé ohraničenie hebrejského textu s prekladom, ktorý sa spája s výukou jedného židovského učňa. To znamená že sa Talhoffer okrem svojej profesie zaoberal aj výučbou, čo na stredovekého človeka nebolo bežné. Za zmienku stojí aj erb. Svojou kompozíciou sa podobá na ten z Ms. Chart. A 558, ktorého ozdoba na helme bola pravdepodobne premaľovaná na kotvu. Kódex sa dá celým svojím obsahom ohodnotiť ako sumár jedného života šermu, ako osobný príručný exemplár a musel sa dlhý čas nachádzať v Talhofferovom vlastníctve. Takmer všetky vyobrazenia učenia šermu sú prenesené do Cod. icon. 394a, ktorý vznikol v roku 1467. To znamená že použil svoju prácu ako predlohu. Kódex je zo základu a historického postavenia v porovnaní s inými rukopismi kľúčový pre hodnotenie historickochronologického poriadku iných majstrových rukopisov. Cod. icon. 394a, München, 1467 Rukopis vznikol, podľa erbu grófa Eberhada v Barte, vojvodu z Urach a Wütenbergu v roku 1467. Je to pomerne presná kópia Thott 290 2° z roku 1459 a bola zadaná viacerým kresličom. Zhoda medzi oboma dielami bola preverená a nedá sa o nej pochybovať. Posledná strana ukazuje portrét Talhoffera spolu s mečom a stuhou s nápisom: „das bůch hatt angeben hans talhoffer vnd gestanden zů Mallen“ (knihu zadal namaľovať hans talhoffer). Tým oznamuje síce zadanie rukopisu ním, zároveň sa ale vzdáva autorských práv, lebo neuvádza svoj erb, resp. jeho obraz, korunu so skríženými mečmi.


78 A 15, Berlin, pred 1459 Rukopis bol v minulosti ešte raz previazaný: orezanie krajov listov folio 37 je zreteľne viditeľné, celkovo je obsah chaoticky radený a asi aj niečo postrácané. Dá sa spozorovať, že folio 54 pochádza z iného rukopisu, teda nepatrí pôvodne tomuto rukopisu. Rukopis je Talhofferova práca na objednávku pre bratov „vom Steinových“ a datuje sa pred rok 1459. Siebmacherova kniha erbov (1856, panel 61) vyobrazuje jednu franskú ako aj jednu švábsku vetvu „von Stainových“; podľa toho erbu v rukopise pracoval Talhoffer pre tú švábsku vetvu rodiny. Obsah prvých dvoch tretín manuskriptu je ďalekosiahlo identický s rukopisom XIX. 17-3 a P 5342 B; a zase časti franských bojových zákonov sa (skôr) ukazujú ako prebraté z Ms. Chart. A 558, zakiaľ čo tie zo švábskych bojových zákonov (skôr) poukazujú na tie z Thott 290 2°. XIX. 17-3, Königseggwald, polovica 15. stor. Rukopis nebol výskumu doteraz širšie známy. Až Barack vo svojom opise ku Cod. 862 zaznačuje, že sa v Aulendorfe nachádza podobný rukopis, odkiaľ sa ale medzičasom dostal do Königseggealdu. Obsah ďalekosiahle súhlasí s Hersegllovým „Ambraser Codex“. Postavy, resp. bojujúce páry sú kreslené bez pozadia, na pár výnimiek, sú ale za to často farebne členené. Rukopis je Talhofferova práca na objednávku pre istého Junker Leutold von Königsegg, ktorý sa poistil s majstrovou pomocou pred jedným duelom s neznámym protivníkom. Mohol


vzniknúť v polovici 15. storočia po prvotine Ms. Chart. A 558, každopádne ale po r.1446 a pred r.1459 kedy vznikol Thott 290 2°. Za zmienku stojí aj jedna vyobrazená koruna, ktorou prechádzajú dva skrížené meče – erb z Cod. Chart. A 558, zapletená stuha s heslom zostáva bez textu. Pretože sa tento erb opakuje vo všetkých Talhofferových rukopisoch okrem Cod. icon. 394a, dá sa predpokladať, že Talhoffer tento erb povýšil na nárok dokladu osobnosti.

zdroj: Hans-Peter Hils, Meister Johann Liechtenauers Kunst des langen Schwertes, 1985

Takže Dušan nám spísal niečo o živote a práci medzi šermiarmi dlho „neprávom“ najpopulárnejšieho majstra – Hansa Talhoffera. Je dôležité dodať, že Talhoffer nepatrí k mainstreamovým majstrom. Počas svojho života sa začína viac a viac vzďaľovať Lichtenawerovmu učeniu aj keď je nepochybné, že ho poznal. Z vecí, čo bežne robievame na tréningoch, zatiaľ skoro nič nemôžme pripísať jeho dielam. (Hovoríme o langschwerte, nie o experimentoch so streitaxtami). V Dušanovej práci vidím, potenciál na pokračovanie v tentokrát už vlastnom samostatnom a dúfam prínosnom štúdiu. Zaujímavý je napríklad veľmi podobný znak ako Talhofferov erb v jednom neskoršom manuskripte zo 16. storočia. Anton Kohutovič

Hans Talhoffer referát Dušan Ferenčík

Recommend Documents