EVANJELIUM PODĽA MATÚŠA. 9. časť. Boží synovia v pohybe. Malé zhrnutie z minula

EVANJELIUM PODĽA MATÚŠA

9. časť Boží synovia v pohybe Malé zhrnutie z minula… Byť synom Boha znamená… Boží syn (dcéra)…: • • •

•

• •

•

1

Smädí po Bohu, Jeho Kráľovstve a Jeho spravodlivosti (= svätosti). Túži po tom celým svojim bytím, s čistým a nerozdeleným srdcom. Túži po tom tak mocne, až mu to vháňa do očí slzy, ktoré ale v sebe nesú predchuť blaženosti, pretože to nie sú slzy bolesti a smútku, ale túžby a veľkej radosti, pretože Boh mu odpustil jeho hriech a prijal ho za svojho syna! Kvôli tomu necháva stranou všetko ostatné, pretože vie, že žiaden majetok, peniaze, postavenie, moc, sláva,… nič mu nemôže tento cieľ zistiť a teda (okrem toho nevyhnutného) sa pre neho stáva zbytočnou príťažou. Zároveň vie, že Kráľovstvom môže byť iba obdarovaný a to len a jedine Bohom, ktorý sa Mu nezaslúžene a zadarmo dáva – z milosti a z lásky. Aby prijal tento dar, zrieka sa seba samého a všetkého, čo má a čím je a všetko toto v akte lásky daruje Bohu, stáva sa tak doslova „nič nemajúcim“ – dokonca už ani seba samého! – aby tak bol celkom a úplne Bohom obdarovaný a žil a bol všetkým len a jedine z milosti, darovanej Bohom. Výsledkom je, že „ostáva v láske“ a preto aj „Boh ostáva v ňom“.1 Pretože od Boha prijíma lásku a milosrdenstvo, aj sám sa stáva súcitným, milosrdným, chápajúcim a milujúcim tak, ako Kristus.

Keď Ježiš hovorí, že „kresťan je služobníkom všetkých“ kresťanov, odráža to princíp Trojice, kde každá z osôb je tou, ktorá je služobníkom všetkých a darcom všetkého všetkým – a súčasne je „obsluhovaná“ a obdarovaná všetkými. Každá z osôb Trojice tak nemá nič a súčasne má všetko, úplne sa daruje a vydáva zo seba a súčasne je úplne obdarovaná a teda celý jej život a existencia JE láskou: JE láskou, ktorá sa DÁVA a súčasne JE tým, čo v LÁSKA prijíma… Do tohto spoločenstva vzájomne sa darujúcej lásky (hovorí sa tomu „obežné prúdenie lásky“ ☺) je povolaný vstúpiť človek: ak má vieru, odvahu a túžbu zrieknuť sa samého seba, stať sa „nič nemajúcim“, pretože je „všetko dávajúcim“ a súčasne „všetko prijímajúcim“ ako dar lásky od Boha a tých, ktorí sú spoločne s ním s Bohom…

•

Preto odmieta akúkoľvek formu sebeckého násilia, netúži si nič vydobýjať, nič a nikoho ovládať – načo aj? Kráľovstvo predsa nie je možné získať vonkajším násilím, či ovládaním iných! – a stáva sa namiesto toho tichým, stavia sa vedľa Krista – služobníka, aby spoločne s ním bol služobníkom všetkých – pretože toto je cesta do Kráľovstva! Cieľom jeho služby je Pokoj – Boží Pokoj, v ktorom každý jednotlivo i všetci spoločne dosahujú tú plnosť, ktorú pre nich ešte pred stvorením sveta vysníval a pripravil Boh. Do tohto diela vkladá všetky svoje sily, pretože v ňom sa opravdivo stáva synom v Synovi. V tomto úsilí stáť vedľa Otca ako Jeho Syn necúvne za žiadnu cenu – ani za cenu prenasledovania. Veď toho všetkého sa už dávno vzdal, ako by mu to mohol niekto ešte vziať? „Aj keď mi vezmeš majetok, sám sa neobohatíš a mňa tím neochudobníš. Predpokladám, že nepotrebuješ tieto moje vetché šaty a niekoľko kníh, čo je celé moje bohatstvo. Vyhnanstvo pre mňa neexistuje, však nie som viazaný miestom a všade, kam ma pošlú, je zem Hospodinova. A čo mi môže urobiť mučenie? Však som tak slabý, že po prvom údere zomriem. A smrť je pre mňa darom, lebo ma skôr privedie k Bohu.“ (Sv. Bazil Veľký generálovi Modestovi, ktorý mu hrozil zabavením majetku, vyhnanstvom a smrťou)

• • •

1) Postavenie Božích synov vo svete Soľ a svetlo2 13

Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia? Už nie je na nič, len ju vyhodiť von, aby ju ľudia pošliapali. 14 Vy ste svetlo sveta. Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť. 15 Ani lampu nezažnú a nepostavia pod mericu, ale na svietnik, aby svietila všetkým, čo sú v dome. 16 Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach. (Mat 5:13-16 SSV)

SOĽ Soľ: „Sůl se používala k ochucení potravy (viz Job 6, 6), ke konzervování a čištění, byla nedílnou součástí každé oběti (viz Lv 2,133, Ez 43, 244). Forma 2. osoby množného čísla zachovává způsob oslovení započatý v 5,11-12.“ „Sůl dává chuť a chrání před zkázou; kromě toho je symbolem moudrosti, přátelství a ochoty k oběti. Společenství je solí, když má chuť blahoslavenství. Ta nás obdarují 2

Ak nie je uvedené inak, sú citáty z SP.

3

„3 Každý obetný dar potravinovej obety posolíš soľou a nikdy nesmie chybovať soľ zmluvy s tvojím Bohom pri tvojich potravinových obetách. Každú svoju obetu budeš prinášať so soľou. (Lev 2:13 SSV)“ 4

„Priveď ich pred Pána, kňazi nech ich posypú soľou a obetujú ich Pánovi ako celopaly. (Eze 43:24 SSV)“

věděním a dávají nám chuť (sapere = „mít chuť"),1 2 chrání nás před zkázou, dávají nám moudrost, schopnost k přátelství, ochotu platit za každou cenu: blahoslavenství jsou naše identita Otcových synů.“ (SF) zeme: Komunita Cirkvi, vyznačujúca sa „chuťou Božieho synovstva“, je tým, čo dáva chuť svetu, v ktorom žije, čistí ho, pretvára na obeť milú Bohu. To bolo to, čo spôsobilo, že táto sprvu „soľ“ („malé stádo“) sa postupne stávala „kvasom“ až nakoniec prekvasila všetko: „Kresťanstvo rástlo starým dobrým spôsobom: poskytovalo lepší, šťastnejší a bezpečnejší spôsob života.“ (Kenneth Woodward, Newsweek) Stratí chuť: „I když sůl neztrácí svou slanost, může být znehodnocena (v evangelijním textuje dosl. „stane se pošetilou"5 - pozn. překl.), takže její slanost se zmenší (viz Plinius Starší, Kapitoly o přírodě [Naturalis historia ], 31.44.95).“ „Je snadné ztratit Kristovu chuť, což je umění dávat život v lásce a pokoře. „A protože se značně rozmůže nepravost, ochladne u mnoha lidí láska (24,12). Semeno Slova, které z nás činí syny, nemusí vzklíčit, nebo může hned P° vzklíčení uschnout, nebo může byt udušeno, když už povyrostlo (13,18-22). Světská moudrost není moudrost kříže. V každém z nás se odehrává veliký boj mezi moudrostí lásky a moudrostí sobectví.“ (SF) •

•

•

5 6

Príznačné je to možno v jednom v praxi prijatom „premenovaní“ Cirkvi: o od „Ecclesie militans“, „Cirkvi bojujúcej“, ktorá ráta s nepriateľmi, ráta s námahou, ráta so stratami a bolesťou, ale je odhodlaná vybojovať svoj zápas o svet i o dušu a osud každého jedného človeka,… o … smerom k „Cirkvi putujúcej“6, ktorá skôr vyvoláva predstavu zástupu, ktorý niekam kráča, ide si za svojim, o svoje okolie ani o svet sa veľmi nestará, iba ho míňa – a, naopak, nárokuje a vyžaduje si od neho ochranu a podporu, aby mohla v pokoji ísť svojou cestou… Alebo keď si porovnáme postoj k mučeníctvu za čias Ríma a za čias komunizmu, kedy radou bolo „ísť až na hranicu zapretia viery“ (v praxi často až za ňu), ak sa tým vyhneme prenasledovaniu, perzekúciám, diskriminácii, smrti,… Výsledkom je, že Cirkvi vo svojom konkrétnom stvárnení – farnosti – naozaj stratila chuť… o Javí sa ako nejaká kultúrna organizácia, robiaca v nedeľu v kostole akési divné obrady, organizujúca koncerty a výtvarné súťaže, opravujúca pamiatky,… o … čo je pekné, ale v podstate už úplne bez chuti a sama farnosť tak prestáva byť „mestom na návrší“ (porov. ďalej) a stáva sa už iba akousi obskúrnou „enklávou na okraji“ spoločnosti, ktorá práve teraz možno potrebuje viac, než kedykoľvek predtým, skutočnú „soľ“!

gr. moraino – zhlúpnuť, spôsobiť, že obsah niečoho sa stane nezmyselným, stratí zmysel. Nezmysel, nezmyselnosť.

Aby sme sa rozumeli: oba výrazy majú svoj význam, oba majú svoju teologickú hodnotu a oba sú v poriadku. V poriadku ale nie je, myslím, dôvod, prečo sme si v praxi viac obľúbili ten „putujúci“, vyvolávajúci pocit pokojnej, príjemnej púte po rovnej a hladkej ceste, lemovanej stánkami s občerstvením a s políciou, regulujúcou dopravu, aby nás neobťažovala, s vlajúcimi zástavami a spevom niekam na Levočskú horu, kde strávime „pekné a príjemné duchovné dopoludnie“…

Nie je na nič: Ak človek nie je soľou – a teda nie je synom (dcérou) Boha – a teda ani spoločenstva viac nie je Božou rodinou, ani Božím Kráľovstvom – tak aký význam ešte môže mať? Nepomôže sebe (nespasí sa7), nepomôže ani svetu, v ktorom jestvuje (nepretvorí ho), je teda úplne zbytočným! Úplne a dokonale! „Učedník, který nemá Kristovu chuť, je k ničemu a nikomu nemůže být prospěšný.“ (SF) Vyhodiť a pošliapať: Ba ešte viac! Na jednom mieste Ježiš hovorí farizejom a zákonníkom: „Beda vám, zákonníci, lebo ste vzali kľúč poznania! Sami ste nevošli, a tým, čo chceli vojsť, ste zabránili. (Luk 11:52 SSV)“ Ak si uzurpujeme meno „Cirkev“, „farnosť“, „kresťania“ – a nie sme nimi! – tak nielenže sami nevchádzame, ale tým, že „zatieňujeme Krista“, bránime aj iným, aby Ho spoznali v Jeho skutočnej kráse a mohli sa tak sami stať Jeho učeníkmi. Nezaslúži si to vari „pomstu“ a „trest“???

SVETLO Svetlo: „V pozadí je Iz 2,2-58. Obraz světlaje součástí pozvání, kterého se dostalo Izraeli: „Nuže, dome Jákobův, choďme v Hospodinově světle!" (Iz 2,5; ČEP). V Iz 42,6 a 49,6 je Izrael povolán k tomu, aby byl „světlem národů". Pavel navazuje na téma povolání Izraele v Řím 2,19 („světlem těch, kdo jsou ve tmě").“ • Toto Svetlo sa teraz zhmotnilo v osobe Ježiša Krista – a z Neho sa „prelieva“ na tých, ktorí sa Ním nechajú prežiariť. „Kdo „zná" Krista, je světlo: identita je významnost. Světlo je počátek stvoření (Gn 1,3). Matouš v Ježíši vidí zazáření velikého světla nad těmi, kdo bydlí v temnotách a v stínu smrti (4,12-17). V něm jsme osvíceni, přicházíme ke světlu své skutečnosti, rodíme se jako synové. A ten, kdo je osvícen, svítí dál ostatním lidem.“ (SF) Sveta: „To, co dává zemi chuť, osvěcuje svět, a ukazuje tak jeho krásu. Slovo „svět" (řecky kosmos) znamená řád, uspořádání, krásu. V Novém zákoně má zápornou konotaci. „Tento" svět je totiž uspořádán na základě bažení po vlastnění, moci a vnějším dojmu (1 Jan 2,16) s jeho klamným kouzlem, které působí, že se zdá dobrý, krásný a žádoucí (Gn 3,6). Se synovským životem tento klam padá a světu se vrací pravda jeho krásy.“ (SF) 7

„Ale nespasí sa, hoci je začlenený do Cirkvi, kto nezotrvá v láske, lebo zostáva síce v lone Cirkvi ,telom‘, ale nie ,srdcom‘.““ (KKC 837)

8

„2 Na konci dní bude upevnený vrch Pánovho domu na temene hôr a vyčnievať bude nad pahorky; i budú sa naň hrnúť všetky národy. 3 Prídu mnohé kmene a povedia: "Hor' sa, vystúpme na vrch Pánov, do domu Jakubovho Boha, nech nás poučí o svojich cestách a budeme kráčať jeho chodníkmi." Lebo zo Siona vyjde náuka a Pánovo slovo z Jeruzalema. 4 Rozsudzovať bude medzi národmi a naprávať početné kmene, takže si z mečov ukujú radlá, zo svojich kopijí viničné nože. Národ proti národu nezdvihne meč a nebudú sa viac priúčať boju. 5 Hor' sa, dom Jakubov, kráčajme vo svetle Pánovom! (Isa 2:2-5 SSV)“

• Cirkev – rodina Božích synov a dcér – je tak povolaná byť stelesnením a zosobnením Boha, Jeho zámerov, teda Božieho Svetla. Sú naplnení Svetlom – a tak sami sú pre svet svetlom a svedectvom o Bohu a Jeho Živote: Mesto, postavené na návrší: „Společenství je město, svaté město, místo, kde se prožívají vztahy božským a rajským způsobem, a ne způsobem ďábelským a pekelným. … je na vrcholu hor jako Hospodinův chrám, kterým vlastně to město je (Iz 2,2). Všichni ho vidí a říkají: „Vzhůru, vystupme na Hospodinovu horu, do domu Jakubova Boha! Ať nás naučí svým cestám, choďme po jeho stezkách!" (Iz 2,3).“ Lampa na svietniku…: „My vlastně nejsme světlo, ale svítilna. Svítilna je prostá hliněná nádobka s očouzeným knotem, který vyčnívá z oleje. Svítí, jen když se zapálí. Tak také my dáváme světlo, jenom když jsme zapáleni Kristem, ohněm jeho lásky.“ (SF) • Súčasťou poslania „byť svetlom“ je to, čo robí Mesiac: jasne a zreteľne odrážať Svetlo Boha a dávať pritom rovnako jasne a zreteľne najavo, že svetlo je Božie, nie naše! „Lampu dáváme pod nádobu tehdy, když ji chceme zhasit. Kolikrát jen zhášíme světlo pod nádobou svého prospěchářství! Ale lampa se staví na podstavec. Pro Ježíše byl tím podstavcem kříž; tam, kde byl nejvíc ukryt, se zjevil ve své plnosti.“ (SF) • Poslaním Cirkvi – a teda aj kresťanov – teda nie je „žiť si svoj nový život v súkromí“, ale doslova ho „vystavovať na obdiv“ pred celým svetom, žiť ho sebavedomo, otvorene a verejne, pred tvárou celého sveta, ktorý nemôže nevidieť, môže si ho jedine zamilovať a pridať sa, alebo ho znenávidieť a prenasledovať tých, ktorí sa stali svetlom vo Svetle… • Ak to nerobí – nie je svetlom a nie je svetlom pre svet – udusí sa sama sebou (pod ťarchou vlastnej, zrazu zbytočnej „lampovitosti“ (= organizácie, inštitúcií, kostolov, zariadení, úradov,…)) Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi…: „Obraz světla je rozvinut ve výrocích v 5,15-16, v nichž jsou Ježíšovi následovníci vyzváni k aktivnímu zapojení se do „dobrých skutků". Cílem těchto skutků je, aby ostatní lidé začali velebit Boha (5,16). Přízvisko „vašeho Otce, který je v nebesích" (5,16) je ve srovnání s ostatními novozákonními autory charakteristické pro Matouše a je typické pro židovský způsob mluvení o Bohu v modlitbě.“ „Nesmíme hledat vážnost, ale identitu. Svíce se nestará o to, aby svítila; jednoduše hoří a hořením svítí. Identita nemůže zůstat ukrytá, i když nedělá nic proto, aby ji bylo vidět; sůl nemůže nesolit a světlo nemůže nesvítit. Problém není v tom, jak solit nebo svítit, ale je třeba být solí a světlem. Kdo hledá důležitost namísto identity, je jako žába,

která se nadýmá, aby se stala volem. Nikdo nemůže dát to, co nemá; to co jsi, mluví silněji než to, co říkáš.“ (SF) Oslavovali Otca…: • ŽIVOT sa presadzuje „vlastnou váhou“: o Tí, ktorí ho žijú, ho nemôžu skryť – a ak sa o to pokúsia a dajú ho „po mericu“ súkromia, udusí sa a zhasne… „Pokiaľ sa schádza len úzky okruh členov modlitebnej skupiny, aby príjemne prežili čas vyplnený modlitbami, charizmy v nej zaniknú. Treba vydávať svedectvo o Ježišovi a nehľadieť pritom ani na únavu, ani na to, čo si myslia iní.“ (Emilliano Tardiff) o Tí, ktorí ho vidia, ho nemôžu ignorovať – a mnohí z nich po ňom zatúžia: Nie preto, že ich niekto „presvedčil“, „prehovoril“ a „zlanáril“, ale preto, že uvideli Svetlo a spoznali, že je z Boha!

< ROZJÍMANIE > • Aký je alegorický význam textu (čo hovorí o Bohu, o nás, o svete, o dejinách spásy, Božom konaní)? • Aký je anagogický význam textu? Akú víziu, aký cieľ odhaľuje? kam volá, k čomu pozýva? • Aký je morálny význam textu? Čo treba robiť? Ako žiť? Ako konať? • Aký ZÁVER by sme z tohto textu mohli sformulovať?

ZHRNUTIE: • Byť Božím synom (dcérou) znamená ním BYŤ. • Žiť Boží život znamená ho ŽIŤ – a plne si ho vychutnávať a užívať pred tvárou celého sveta! • Pretože je to náš ŽIVOT a naša IDENTITA, nie je možné ich ukryť… • … a ani to nechceme! Naopak, túžime byť pred celým svetom „výkladnou skriňou“ Boha a oslavovať Ho tým, že verejne a pred všetkými žijeme Jeho Život, radujeme sa Jeho Radosťou a žiarime Jeho Svetlom! o Ak to nerobíme a usilujeme sa svoj život „ukryť“ niekde v súkromí, udusíme ho9. Namiesto „Kristovho Tela“, ktorým je Cirkev, nám ostane iba

9

„Lebo kto sa bude hanbiť za mňa a za moje slová, za toho sa bude hanbiť Syn človeka, keď príde v sláve svojej i Otcovej a svätých anjelov. (Luk 9:26 SSV)“

„vysušený kostlivec“ akéhosi „náboženstva“, ktorý nikoho nenadchýna, ani nepriťahuje,… o … takže je právom svetom (ktorý túži po Svetle a nie po kostlivcoch!) vyhodený von a s posmechom pohanený a pošliapaný!

2) Evolúcia, nie revolúcia! 17

Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť. 18 Veru, hovorím vám: Kým sa nepominie nebo a zem, nepominie sa ani jediné písmeno, ani jediná čiarka zo Zákona, kým sa všetko nesplní. 19 Kto by teda zrušil jediné z týchto prikázaní, čo aj najmenšie, a tak by učil ľudí, bude v nebeskom kráľovstve najmenší. Ale kto ich zachová a tak bude aj učiť, ten bude v nebeskom kráľovstve veľký. 20 Preto vám hovorím: Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nevojdete do nebeského kráľovstva. (Mat 5:17-20 SSV)

Nie zrušiť, ale naplniť Zákon a proroci: „Matouš takto označuje Starý zákon jako celek (viz 7,12; 11,13; 22,40). V pozdějším židovském vyjadřování se Starý zákon skládá z Tóry, Proroků a Spisů.“ Naplniť: „Ano, Zákon je dobrý; přikazuje to, co přispívá k růstu života, a zakazuje to, co ho umenšuje. A proroci se na něj odvolávají, usvědčují lidi z jeho přestupování a dávají příslib nového srdce a nového Ducha, který nám konečně umožní, abychom kráčeli po Hospodinově cestě. Zákon ale nikoho nespasí.“ (SF) Kým sa nepominie Nebo a Zem…: „Tento výrok má velmi slavnostně znějící úvod: „Neboť amen, pravím vám (...)."Hlavní smysl je ten, že Zákon a Proroci zůstávají stále v platnosti.“ Hodnoty, vyjadrené v Zákone, sú objektívne a teda večné, nemenné. vychádzajú z rovnako nemenného Boha. Nebo a Zem sa pominú, ale dobro neprestane byť dobrom, zlo neprestane byť zlom. Bodka! Ani čiarka…: „Řeckým ekvivalentem hebrejského písmene jód je iota, nejmenší písmeno abecedy. Čárka (vlastně „háček") může označovat ozdobné písařské zakončení

některých písmen. Může to být i příklad hendiadysu: nejmenší část nejmenšího písmene. Smysl je tedy ten, že nepomine nic ze Zákona a Proroků.“ Kým sa všetko nesplní: • Jednak dejinne – zavŕšenie a naplnenie života človeka je v plnosti toho dobra, ktoré Zákon odzrkadľuje a preto v Božom Kráľovstve je konečne aj Zákon úplne naplnený a proroctvá úplne splnené; • Jednak preto, že láska tým, že zákon ďaleko prekračuje, ho súčasne aj dokonale napĺňa: „Ježíš naplňuje Otcovu vůli tím, že miluje své bratry. Láska neopomene ani ten nejmenší detail, který by někdo jiný považoval za zanedbatelný. Svoji velikost Projevuje právě těmi nejmenšími pozornostmi.“ (SF) Kto by teda zrušil…: „Rabíni měli ve zvyku rozlišovat mezi závažnými přikázáními, např. ctít své rodiče (Dt 5,1610), a lehkými přikázáními, mezi něž patřil zákon o ptačím hnízdě (Dt 22,6-711), i když odměna za obojí je tatáž („Tak ti bude dobře a budeš dlouho živ" [ČEP]).“ a tak by učil: „Matouš rozlišuje mezi těžkými a lehkými přikázáními, ale naléhavě zdůrazňuje, že zachovávána musí být všechna. Úzká spojitost mezi učením a jednáním je jedno z Matoušových nejoblíbenějších témat. Rabbi Juda v mAbot 2,1 učí: „A plň stejně pozorně snadný příkaz jako obtížný, neboť nevíš, jaká odměna za ně přísluší."“


OD DIEŤAŤA K DOSPELOSTI… Text, ktorý nám pomôže lepšie toto Ježišovo poslanie a zámer objasniť, je v liste Galaťanom: 10

„Cti svojho otca a svoju matku, ako ti prikázal Pán, tvoj Boh, aby dni tvojho života dlho trvali a aby sa ti darilo na zemi, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh! (Deu 5:16 SSV)“

11

„Ak idúcky nájdeš na nejakom strome alebo na zemi vtáčie hniezdo s mláďatami alebo vajcami, keď na mladých a na vajciach sedí matka, nesmieš vybrať matku spolu s mláďatami; 7 necháš ju uletieť a mláďatá si zoberieš, aby ti bolo dobre a aby si dlho žil. (Deu 22:6-7 SSV)“

„Hovorím však: Kým je dedič maloletý, ničím sa nelíši od otroka, hoci je pánom všetkého. 2 Je pod poručníkmi a správcami až do času, ktorý určil otec. 3 Tak aj my, keď sme boli maloletí, slúžili sme podriadení živlom sveta. 4 Ale keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, 5 aby vykúpil tých, čo boli pod zákonom, a aby sme dostali adoptívne synovstvo. 6 Pretože ste synmi, poslal Boh do našich sŕdc Ducha svojho Syna a on volá: "Abba, Otče!" 7 A tak už nie si otrok, ale syn; a keď syn, tak skrze Boha aj dedič. (Gal 4:1-7 SSV)“ • ZÁKON odráža OBJEKTÍVNE DOBRO A ZLO – a ako taký je nadčasový a nemožno ho zrušiť. • MALÉ DIEŤA ho musí dostať v podobe NARIADENÍ, pretože samo ešte dobro a zlo nechápe. o DODRŽIAVA ho navonok – a aj to iba v istom nevyhnutnom rozsahu,… o ale NIE JE S NÍM STOTOŽNENÉ – je teda pre neho bremenom a pokúša sa ho až pričasto obísť, ignorovať, porušiť,… • CIEĽOM je, aby sa DIEŤA stalo DOSPELÝM. • DOSPELÝ ČLOVEK už o jasne vie a CHÁPE, čo je dobro a čo je zlo. Nemá v tomto smere dilemu. o Súčasne je dostatočne zrelý, aby sa „ZÁKON NAPLNIL“ tým, že sa stotožní s dobrom, ktoré zákon odráža a toto dobro bude sledovať ďaleko za hranice „minimalizmu nariadení zákona“ o „Církev nehlásá Zákon, ale evangelium. „Neboť Mojžíš má od dávných časů po městech své kazatele v synagogách, kde se předčítá každou sobotu" (Sk 15,21). Církev hlásá radostnou zvěst o „přílišné spravedlnosti" Syna, který miluje jako Otec. Ale tím nepřestupuje Zákon. Láska totiž nikomu nepůsobí nic zlého: úplným naplněním Zákona je láska (Řím 13,10).“ (SF) Na toto naráža Pavol, keď hovorí: „24 A tak bol zákon naším vychovávateľom pre Krista, aby sme boli ospravedlnení z viery. (Gal 3:24 SSV)“ „On z oboch urobil jedno a vo svojom tele zbúral medzi nimi múr rozdelenia, nepriateľstvo, 15 tým, že zrušil zákon prikázaní, spočívajúci v nariadeniach, aby v sebe z tých dvoch vytvoril jedného nového človeka, a nastolil pokoj (Eph 2:14-15 SSV)“ – • Nezrušil „ZÁKON“, v NARIADENIACH“.

ale

len

„ZÁKON

PRIKÁZANÍ,

spočívajúci

• A prišiel preto, aby odstránil dilemu medzi „želaním“ a „nariadením“, aby nás pozval k dospelosti, v ktorej už niet rozdelenia, ale človek je celistvý vo svojej upriamenosti k svojmu cieľu, k Božiemu synovstvu (= „čisté srdce“) • KĽÚČOM k tomu je VIERA, ktorou prijímame pozvanie k tomuto zmyslu života s stotožňujeme sa s ním – preto „ospravodlivenie (= premena na spravodlivého, nielen nejaké „odpustenie“, či „prepáčenie“ hriechov!) plynúce z viery“!

HODNÉ POZNAMENAŤ,… … že kresťanstvo vyžaduje človeka, ktorý: • jasne spoznáva svoje túžby a nachádza ich naplnenie v Bohu; • je osobnostne zrelý a dospelý na to, aby opustil „zákon prikázaní“ (alebo, povedané inak: „praktikovanie kresťanstva“, „dodržiavanie náboženských povinností“ a pod.) a stal sa Božím synom (dcérou) Neprekvapuje teda, že hlavný zápas v dnešnej dobe smeruje práve proti týmto dvom pilierom zbožštenia sa: • KONZUM ako skutočné „ópium ľudstva“, sľubujúci blaženosť a šťastie skrze vlastnenie, spotrebu, nakupovanie, sebarealizáciu sa,… • ŤAŽENIE PROTI DOSPELOSTI – „Ľahko si všimneme, že naša spoločnosť produkuje veľké množstvo chlapcov a zároveň stále menší počet mužov.“ (Róbert Bly, autor knihy Železný Ján) o tým, že sa vytvorila „kategória teenagerov“: „Celý priemysel — filmový, hudobný, módny, rýchleho občerstvenia — a nespočetné množstvo online služieb sa točia okolo, ako iste tušíte, tínedžerských návykov.“ (Brett a Alex Harrisovci) – a teenagerom sa sugeruje, že na živote je tým hlavným „zabaviť sa“ a pod. Všetko ostatné je vedľajšie, zbytočné, tak načo si nad tým lámať hlavu? o objavili sa „kidulti“: „Po právnej stránke sú dospelí, ale stoja na prahu dospelosti, a neprechádzajú cezeň.“ (Terri Apter, psychológ). Sú plnoletí, ale stále žijú a správajú sa ako deti a nie a nie skutočne dospieť. • Pridajte si k tomu ŤAŽENIE PROTI ZÁKONU – čiže proti vízii objektívnej morálky, či dokonca odmietanie samotných kategórií „dobra“ a „zla“ ako prežitých, fanatických, netolerantných,… a máte pokope súčasnú brilantnú Diablovu stratégiu na ohlupovanie a zotročenie sveta… Oboje veľmi citeľne zasahuje kresťanstvo – pretože s „nadrogovanými deckami“, odmalička vychovávanými v tom že hlavne majú „byť sebou“ (= nezodpovednými a nedospelými nadrogovanými deckami ☺) ktoré tento svet produkuje (kde samotný

konzumný a kariérny „zmysel“ života je drogou a nedospelosť dôvodom, prečo aj štyridsiatnici sú často stále nedospelými deťmi…) sa len veľmi ťažko dosahuje cieľ tak veľký a náročný, ako je Božie synovstvo, zbožštenie sa! To je asi hlavný dôvod, prečo sa kresťanstvu minimálne v Európe a asi aj v USA veľmi nedarí. A nijaká „markeingová liberalizácia“ kresťanstva (ktorá doráža na Katolícku cirkev, zatiaľ čo v protestantskej oblasti už zdarne valcuje, čo sa dá), to nijako nezmení, iba zhorší!

< OTÁZKA > A aké riešenie Ježiš na toto predkladá? P.S.: Ak neviete, vráťte sa ešte raz k tejto kapitolke! ☺

AK NEBUDE VAŠA SPRAVODLIVOSŤ VÄČŠIA… Spravodlivosť: čiže svätosť, dokonalosť,… „Učitelé Zákona spravedlnost ze Zákona učí, farizeové ji uskutečňují. Ježíš říká, že pro vejití do Království nestačí znát a uskutečňovat Zákon. Je zapotřebí spravedlnosti, která přesahuje meze Zákona: je to spravedlnost Otce, který miluje, odpouští a nezištně zachraňuje své děti. Je to „přílišná" spravedlnost, protože láska, která jí hýbe, nezná míry.“ (SF) Inými slovami: • Dodržiavanie zákona a plnenie si povinností je prospešné pre spoločnosť – aj to je dôvod, prečo sa Boh v SZ obracia na Izrael ako na „kolektívnu osobu“: o v národe (v štáte) blaho všetkých závisí od všetkých. Ak dnes napríklad vo voľbách 50% voličov volí a z nich 40% zvolí stranu, ktorá vyhrá, znamená to, že o osude krajiny rozhodlo 20% ľudí, ale následky ponesú všetci… Preto len ak celý národ dodržiava normy a zákony a koná rozumne, má to pozitívny efekt na celý národ (porov. napr. teória hier). o Vonkajšie dodržiavanie noriem, hodnôt a zásad tak môže spoločnosť urobiť veľmi dobrou a efektívnou – čo bol, nakoniec, práve prípad Starého Zákona: „Židovské náboženstvo vytvorilo veľmi výkonné katallaktické pravidlá, vyjadrené v Desatore. … Dá sa na to pozerať aj z agnostického hľadiska - že Mojžiš sa ako zákonodarca presadil v kultúrnej evolúcii preto, lebo sa jeho pravidlá osvedčili. Koniec koncov, kto si dnes pamätá napríklad Solónove alebo Kleisthenove zákony? … Kapitalizmus môže

existovať len v spoločnosti, ktorá svojimi zákonnými a morálnymi normami posväcuje ľudský život, monogamnú rodinu, záväznosť zmluvných vzťahov, poctivosť a súkromné vlastníctvo. To sú veci, ktoré posväcuje Desatoro a bez týchto zásad by nikdy nevznikla západná civilizácia ani jej bohatstvo.“ (Lukáš Krivošík, publicista, agnostik) • Ale na „Božie synovstvo“, ktoré je už vecou vnútornej identity každého jedného človeka – nedá sa to ani dodržiavať, ani praktikovať, dá sa tým iba byť a do do hĺbky a podľa vzoru dokonalého Boha – zachovávanie Zákona samozrejme nestačí a stačiť nemôže! o „Normou našeho jednání je stát se takovými, jaký je Otec (v. 48). Buď tím, kým jsi: jsi syn, buď tedy synem, který je podobný Otci, milujícímu všechny lidi. Horské kázání v tomto světle prochází všechny naše vztahy k bratřím (w. 21-48).“ (SF) o Podobne odmena nie je pozemská a „už tu“, ale je trofejou, ktorú človeka získava naplno až v „budúcom veku“: „Mudroslovné knihy předpokládají, že ctnost či dobré jednání bude odměněno již nyní, kdežto novozákonní blahoslavenství zaslibují plnost života v Božím království.“ „Zatiaľ čo Tóra predkladá presný sociálny poriadok, dáva národu jeho právnu a sociálnu podobu pre čas vojny i mieru, pre správnu politiku i pre každodenný život, u Ježiša nenachádzame nič z toho. Nasledovanie Ježiša neponúka žiadnu sociálnu štruktúru, ktorá by sa dala politicky konkrétne zrealizovať. Pravdu hovorí, kto neustále opakuje, že na reči na vrchu sa nedá vybudovať nijaký štát ani spoločenský poriadok. Jej posolstvo sa nachádza akoby na inej rovine. Prevrat na sociálnej rovine nachádza svoj základ a svoje odôvodnenie v Ježišovom nároku, aby sa spoločenstvo jeho učeníkov stalo začiatkom a stredom nového Izraela.“ (Benedikt XVI.)

VO SVETE, ALE NIE JE ZO SVETA: • Stať sa učeníkom Krista neznamená utiecť k individualizmu a tak „nebyť vo svete“: „Správne previazanie Starého a Nového zákona bolo a je pre Cirkev veľmi dôležité: Práve v rečiach Zmŕtvychvstalého sa zdôrazňuje, že Ježiša možno pochopiť iba v kontexte „Zákona a Prorokov“ a že jemu verné spoločenstvo môže žiť iba v rámci tohto správne pochopeného kontextu. V tomto ohľade od začiatku ohrozovali Cirkev dve protichodné nebezpečenstvá, a budú ju ohrozovať stále. Na jednej strane falošný legalizmus, proti ktorému bojuje apoštol Pavol a ktorý sa počas celých dejín označoval nešťastným pomenovaním „judaizmus“. Na druhej strane stojí odvrhnutie Mojžiša a Prorokov – Starého zákona –, ktoré v 2. storočí ako prvý sformuloval Marcion a ktoré patrí k veľkým pokušeniam novoveku. Nie náhodou Adolf von Harnack ako vedúci predstaviteľ liberálnej teológie

požadoval, aby sa konečne naplno uplatnilo Marcionovo dedičstvo a aby sa kresťanstvo oslobodilo spod záťaže Starého zákona. Práve týmto smerom postupuje dnes veľmi rozšírené pokušenie vykladať Nový zákon čisto spirituálne a uprieť mu akúkoľvek sociálnu alebo politickú relevantnosť.“ (Benedikt XVI.) • Ale neznamená to ani „byť zo sveta“ a pretvoriť kresťanstvo na nástroj budovania štátu a „podperu“ stability spoločnosti (aj keď je to často jeho vedľajší efekt): „A naopak, politické teológie akéhokoľvek druhu znamenajú teologizovanie nejakej jednotlivej politickej cesty, čo odporuje novosti a šírke Ježišovho posolstva.“ (Benedikt XVI.)

Príklady nadovšetko! Pretože všetko je hneď lepšie vidieť na príkladoch, Ježiš pokračuje práve nimi a na nich ilustruje tento evolučný posun od „otroka“ k „synovi“; od „Zákona“ k jeho naplneniu v „Evanjeliu“. Naša Maslowovo – Alderferova schéma z minulej lekcie nám aj dnes pomôže lepšie pochopiť tieto príklady – dnes v podobe „Prechodu cez Horu Blahoslavenstiev“ ☺:

Zabitie a hnev… 21

Počuli ste, že otcom bolo povedané: “Nezabiješ!” Kto by teda zabil, pôjde pred súd. 22 No ja vám hovorím: Pred súd pôjde každý, kto sa na svojho brata hnevá. Kto svojmu bratovi povie: “Hlupák,” pôjde pred veľradu. A kto mu povie: “Ty bohapustý blázon,” pôjde do pekelného ohňa. 23 Keď teda prinášaš dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, 24 nechaj svoj dar tam pred oltárom a choď sa najprv zmieriť so svojím bratom; až potom príď a obetuj svoj dar. 25 Pokonaj sa včas so svojím protivníkom, kým si s ním na ceste, aby ťa protivník nevydal sudcovi a sudca strážnikovi a aby ťa neuvrhli do väzenia. 26 Veru, hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do ostatného haliera. (Mat 5:21-26 SSV)

Bolo povedané…: „Užití „božského pasiva" (bylo řečeno = Bůh řekl) v souvislosti s výroky v Písmu je častým jevem v rabínské literatuře. „Předky" jsou pravděpodobně míněni Mojžíš a sinajská generace, i když „staršími" mohou být Jozue a jeho současníci či pobiblická fáze ústní tradice (viz mAvot 1,1).“ Ale ja vám hovorím: Ježiš hovorí s autoritou, ktorou sa stavia na roveň Bohu, ako rovný Bohu, dokonca akoby „poopravujúci“ Božie výroky!!!

PRINCÍP: Ľudia sa hnevajú, nenávidia a zabíjajú pre nižšie „pozemské hodnoty“ (majetok, moc, sláva,…). Boží synovia a dcéry smerujú za „úspechom“, ktorého je dosť pre všetkých – Boží život s Bohom v Božom kráľovstve“ a ktorého podstatou je opak: láska. Preto ani ublíženie v „nižších záležitostiach“ (ktoré kresťana už nijako zvlášť nezaujímajú, využíva ich len na nevyhnutné minimum) v nich nevyvolajú nijakú odozvu hnevu a podobne. Ak hej, znamená to, že ešte nie sú synmi (a teda sa iba na synov hrajú, sú herci, gr. hypocrytes). Naopak, opravdiví synovia a dcéry Boha radi tieto „smeti“ obetujú v prospech vzťahu lásky!

HNEV A VRAŽDA… Nezabiješ: „Tento příkaz je vzat z Ex 20,13/Dt 5,18. Trest („propadne soudu") u tohoto přikázání není; může být odvozen z Ex 21,12; Lv 24,17; Nm 35,16. Přikázání se týká vraždy, jež se chápe jako nespravedlivé odnětí jiného života.“

Kto sa hnevá: u Božieho syna (dcéry) mizne samotný dôvod hnevať sa na niekoho! Nie, že svoj hnev „premáha“. U neho sa hnev ani neobjaví, pretože niet toho skutku „brata“, nech už je akýkoľvek, ktorý by v ňom takýto hnev a zášť vedel vyvolať! „To není antiteze, ale doplnění: fyzické zabíjení má původ ve vnitřním zabíjení druhého: hněvem, pohrdáním, zrušením bratrského vztahu k němu.“ (SF) „Hněv je pokládán za kořen či první krok vedoucí k vraždě. Krotí-li někdo svůj hněv, pak vražda není možná. Některé rukopisy přidávají doplňující výraz „bez příčiny" (eiké12), ale toto omezení je pravděpodobně pozdějším písařským přídavkem; srov. D. A. Black, „Jesus on Anger: The Text of Matthew 5:22a Revisited", NovT30 (1988), str. 18.“ Na svojho brata: „Nejlépe je brát toto vyjádření obecně: „spoluúčastník náboženského společenství" nebo Jakýkoliv člověk, který je v mé blízkosti".“ Bohapustý blázon: „Toto označení má asi náboženský význam a znamená: „bezbožníku!" Nepřítel kromě toho, že se jím pohrdá, je také démonizován, jako by sám byl zlo. A tak je „dobré" se ho zbavit!“ (SF) • Zmyslom spoločenstva kresťanov je vytvárať medzi sebou vzťahy Božieho kráľovstva – a tomu podriaďujú všetko „nižšie“. • Nahnevať sa na brata – a rozbiť vzťahy Kráľovstva! – kvôli nižšej veci nedáva synom a dcéram Boha žiaden zmysel! • Ak tak niekto koná, dokazuje tým, že nie je synom, ani dcérou Boha – a teda „pôjde pred súd“, kam sa týmto postojom sám odsudzuje.13 „Hněv je vražda srdce, vnitřní pohyb „proti" druhému, o němž předpokládám, že je „proti mně". Ten druhý je cizinec, nepřítel, před kterým se bráním a kterého napadám. Avšak tím, že popírám bratrství, zabíjím svou identitu syna. Proto hněv člověka nenaplňuje Boží spravedlnost (srov. Jak 1,20). … Ježíš třikrát mluví o bližním jako o „bratru". Když mu upřeš bratrství, ztratíš své synovství.“ (SF) • Zase železná logika: Ak je Boh náš Otec, sme bratia a súrodenci. Ak odmietam druhého prijať skutočne a do dôsledkov ako brata a súrodenca – potom Boh nemôže byť mojim Otcom. A ja nemôžem byť Jeho synom (dcérou)… a ani nie som!

12

Skvelý doklad toho, aké „neľudské“ (v pozitívnom zmysle slova) Božie synovstvo je – a ako musíme stále čeliť pokušeniu prispôsobovať ho späť obyčajnému, „pozemskému“ spôsobu života a myslenia! Podobný „nábeh“ má aj tento samotný komentár slovom „Krotí-li“ – kladie tak dôraz na „sebaovládanie“ namiesto „metanoie“… ☺

13

„Kto v neho verí, nie je súdený. Ale kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno Jednorodeného Božieho Syna. 19 A súd je v tomto: Svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. (Joh 3:18-19 SSV)“

pekelný oheň: „Gehenna (= Hinomské údolí). V tomto údolí za jeruzalémskými hradbami stál svého času oltář bohu Molochovi a na n ěm se přinášely lidské oběti. Židé h o znesvětili tím, že v něm pálili nečistotu. Ten, kdo nepovažuje bližního za svého bratra, obětoval svůj život syna a odhazuje ho do špíny.“ (SF) – a tým tam zahodil aj sám seba, presne k tým „odpadkom“14, kvôli ktorým opustil jednotu, bratov, Otca… Kde je jeho poklad, tam je jeho srdce15, tam skončí aj on sám!

KEĎ PRINÁŠAŠ SVOJ DAR… Keď prináša svoj dar: „Dva příklady (5,23-24.25-26), které následují po první antitezi, jsou jen volně spojeny tématem usmíření. První příklad, který předpokládá existenci jeruzalémského chrámu, kritizuje chování člověka během chrámové bohoslužby, ne chrám samotný. Zničení chrámu v r. 70 nesnížilo naléhavost toto varování. Mišna (sestavena okolo r. 200 po Kr.) mluví, jako kdyby chrám stále existoval.“ • Bohoslužba u kresťanov je len VYJADRENÍM synovstva. • Ak „nefunguje“ synovstvo, netvoríme rodinu, Boh nie je našim Otcom,… – potom aj sama bohoslužba stráca význam. • Ak má fungovať bohoslužba, musí NAJPRV fungovať synovstvo a Božia rodina! Tomu zodpovedá aj nasledovná požiadavka: Tvoj brat má niečo proti tebe … choď sa najprv zmieriť…: nezáleží na tom, kto je na vine! Kým nie sú obnovené vzťahy bratstva v Božej rodine a Boh znova nie je skutočným spoločným Otcom nás všetkých, bohoslužba nemá zmysel, ani význam!!! „Dřív, než se obrátíš na svého Otce, musíš nejen odpustit bratru, proti kterému něco máš, ale dokonce se smířit s tím bratrem, který má něco proti tobě, i když ty proti němu nic nemáš. Nemůžeš slavit Boží otcovství, jestliže se předtím nesnažíš obnovit bratrství. … Už to, že nejste v souladu, je „zlo"; a jestliže ti na něm nezáleží, už jsi ho zabil jako bratra a sebe jako syna.“ (SF)

14

„A vôbec všetko pokladám za stratu pre vznešenosť poznania Krista Ježiša, môjho Pána. Preň som všetko stratil a pokladám za odpadky, aby som získal Krista (Phi 3:8 SSV)“ 15

„Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich moľ a hrdza ničia a kde sa zlodeji dobýjajú a kradnú. 20 V nebi si zhromažďujte poklady; tam ich neničí ani moľ, ani hrdza a tam sa zlodeji nedobýjajú a nekradnú. 21 Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce. (Mat 6:19-21 SSV)“

KÝM SI NA CESTE… Tento život je čas, kedy volíme. Smrť – a s ňou definitívny rozsudok – je koncom tohto času. V ňom sa naše rozhodnutie „večnosťou zdefinitívni“ a stane sa samo v sebe nemenným… Do posledného haliera: „Řecké slovo kodrantés je přejato z latinského quadrans, které označovalo nejmenší římskou minci. Poslední řádka naznačuje, že případ se týkal nesplacených dluhů. Uvěznění za nesplacené dluhy nebylo mezi Židy obvyklé, a proto se zdá, že tento příklad předpokládá římské právo.“


Cudzoložstvo 27

Počuli ste, že bolo povedané: “Nescudzoložíš!” 28 No ja vám hovorím: Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci. 29 Ak ťa zvádza na hriech tvoje pravé oko, vylúp ho a odhoď od seba, lebo je pre teba lepšie, ak zahynie jeden z tvojich údov, ako keby sa malo celé tvoje telo dostať do pekla. 30 A ak ťa zvádza na hriech tvoja pravá ruka, odtni ju a odhoď od seba, lebo je pre teba lepšie, ak zahynie jeden z tvojich údov, ako keby malo ísť celé tvoje telo do pekla. 31 Ďalej bolo povedané: “Kto prepustí svoju manželku, nech jej dá priepustný list!” 32 No ja vám hovorím: Každý, kto prepustí svoju manželku, okrem prípadu smilstva, vystavuje ju cudzoložstvu; a kto si vezme prepustenú ženu, cudzoloží.

(Mat 5:27-32 SSV)

PRINCÍP • Rovnaký ako u zabitia a hnevu: o „nižšie“ hodnoty (a tam SEX patrí) sú podriadené vyšším: jednote lásky, darovania sa,… A NIELEN PODRIADENÉ! Sú tým „vyšším“ priamo prehlušené! je to podobné, ako keď obrovské vpravde lukulské hody „prehlušia“

u hladného človeka chuť suchého chleba s vodou, takže naň úplne zabudne… ☺ o AK TEDA niekto nadradí SEX (lebo o nič iné u cudzoložstva nejde) láske a jednote, znamená to, že reálne s Bohom v Kráľovstve nežije… A ak tak robí aj naďalej – len potvrdzuje, že je svojim vlastným rozhodnutím stále „vyhodený von“16… • Kľúčový tak nie je len vonkajší skutok, ale samotný vnútorný postoj a stav dotyčného človeka, ktorý sa vonkajším skutkom už len môže (ale aj nemusí) navonok prejaviť…

ŽIADOSTIVOSŤ nescudzoložíš: „Text cituje Ex 20,14/Dt 5,18. Jako cizoložství se označují sexuální styky mezi vdanou (či zasnoubenou) ženou a cizím mužem. Tento trestný čin byl spáchán proti manželovi cizoložné ženy a měl být potrestán smrtí obou stran. I když jsou pochybnosti, zda takový trest byl vykonáván, předpokládá se v příběhu o Ježíši a cizoložnici v Jan 7,53-8,11“ „Cizoložství je krádež vzhledem k otci ženy, pokud tato je svobodná, a vzhledem k jejímu manželovi, pokud je vdaná (jsme v maskulinní kultuře! Obdobně to platí i pro druhou stranu). Ale dokonce už ve Starém zákoně je manželství víc než toto: muž a žena si v něm patří vzájemně, a to z nich činí jedno tělo podle Božího obrazu. Manželé si vzájemně patří v daru oboustranné lásky. Rozbít toto spojení znamená rozpůlit osobu, porušit obraz Boha, který je společenství lásky (Gn 1,27; 2,22nn).“ (SF) žiadostivo hľadí: „Tato „antiteze" prohlubuje obsah šestého přikázání (5,27) tím, že naráží na deváté přikázání (v jeho řecké podobě). Dynamika je tatáž jako u první antiteze: Tak jako hněv je kořenem vraždy, tak žádostivost je kořenem cizoložství. Žádostivý pohled je počátkem procesu přivlastnění si manželky jiného muže (viz Ex 20,17).“

AK ŤA ZVÁDZA NA HRIECH… • Vášne, vyvolané pudmi, sú silné – práve preto, že ponúkajú síce iba „zdrapy“, ale HNEĎ • – zatiaľ čo čnosť sľubuje nekonečne viac – ale až POTOM! 16

„Tam bude plač a škrípanie zubami, až uvidíte, že Abrahám, Izák, Jakub a všetci proroci sú v Božom kráľovstve, a vy ste vyhodení von. (Luk 13:28 SSV)“

Nie je preto ťažké nechať sa vášňou omámiť (ako drogou!!!) a zotročiť… Tak, ako je nebezpečné hrať sa v stohu so zápalkami, je nebezpečné hrať sa s vášňou. Možno jej odoláme – ale možno nie! Alkoholici, worholici, závislíci na automatoch, narkomani, fajčiari, sexuálni maniaci,,… tí všetci by mohli rozprávať! A v hre je pritom tak strašne, strašne veľa! Tak veľa, že žiadne riziko nie je ospravedlniteľné! Ruka, noha, oko,…: „Spojení mezi 5,27-28 a 5,29-30 je žádostivý pohled/pravé oko svádějící k hříchu. „Trojdílné" varování (ruka-noha-oko) se objevuje v Mk 9,43- 48. Ve starověku byla pravá strana považována za váženější. Zda se pravé straně (5,30) přisuzovaly nějaké sexuální konotace, není jasné.“ „Už ve starých dobách lidé věděli, že je nutné střežit smysly (opice se šesti rukama!) k tomu, aby bylo možno bdít nad srdcem. Zatímco srdce milujícího je oplocená zahrada, plná rozkoší (Pis 4,12), nestřežené srdce je zpustošená zahrada bez plotu: pasou se v něm všelijaká divoká zvířata (Žl 80,14).“ (SF)

ROZVOD • PRINCÍP je stále rovnaký, ako v prípade cudzoložstva: Rozluka (prepustenie manželky) je svojej podstate je rozbitím spoločenstva… kvôli čomu17? Niet nič vyššie – okrem Boha a kvôli Nemu je jediná výnimka. Ale inak nie je nič viac, než jednota lásky. Niet dôvodu a u Božích synov a dcér ani motívu k jej rozbitiu! Rozlukový list: „Text tohoto prohlášení je ve skutečnosti shrnutím Dt 24,1, kde je nastíněn postup při rozvodu: „(...) napíše jí rozlukový list, dají ho do rukou a vykáže ji ze svého domu" (ČEP). Tato listina prohlašovala, že muž propustil svou ženu a ona se tak může vdát za jiného muže, aniž by se tím vystavila obvinění z cizoložství. Rozvodové řízení zahajoval manžel.“ „Zákon předpokládá zlo a nabízí lék na ty nejhorší případy. Ježíš ale předkládá „evangelium", radostnou zvěst o vítězství nad zlem a možnost toho nejlepšího.“ (SF) • V stave s nepremeneným srdcom sa manželstvo môže stať neznesiteľným…

17

„V Ježíšově době bylo dostatečnou příčinou pro rozvod buď jenom cizoložství (Šamaj), nebo jakýkoli důvod, i ten nejmalichernější, kterým se mohl projevit nedostatek lásky ze strany ženy (Hilel).“ (SF)

• Ale u Božích synov a dcér tento dôvod v samej podstate zaniká. Niet viac dôvodu ani opodstatnenia a ospravedlnenia, ba ani využitia pre výnimky tam, kde namiesto „tvrdého srdca“18 je „srdce nové“19… Okrem smilstva: „O přesném významu slova porneia, jež zde překládáme jako „nevhodné sexuální chování", se hojně diskutuje. e )Dva nejčastější výklady jsou: 1) špatné sexuální chování ze strany ženy; 2) nedovolená manželská spojení mezi příbuznými, jež jsou zakázána v Lv 18,6 18 (viz Sk 15,20.29).“ (SF) „V řečtině je slovo porneia, což může znamenat buď prostituci, nebo cizoložství.“ (SF) Čo tým chcel autor povedať? „Tato výjimka (viz Mt 19,9) pochází od Matouše či jeho obce. Byla pravděpodobně motivována myšlenkou, že v případě cizoložství muž musel propustit svou ženu.“ Je to ale len domnienka, nie veľmi pravdepodobná… • Jedna z možností interpretácie je až smiešne prostá: Ak žena scudzoložila, už ju nemôžete „vystaviť nebezpečenstvu cudzoložstva“, pretože už v ňom je až po uši… ☺ (porov. A. Dermek) Vystavuje ju cudzoložstvu: „Rozluka není cizoložství. Cizoložství je, když člověk změní partnera. Ale odloučení, není-li na krátkou dobu a z určitých důvodů (1 Kor 7,5), je příležitostí k cizoložství: „vystavuje cizoložství". Nelze přece ukládat panenství/panictví tomu, komu nebylo dáno darem.“ (SF) A platí to aj obrátene: Kto si vezme prepustenú, dopúšťa sa cudzoložstva.


18

„4 Oni vraveli: "Mojžiš dovolil napísať priepustný list a prepustiť." napísal toto prikázanie. (Mar 10:4-5 SSV)“ 19

5

Ježiš im povedal: "Pre tvrdosť vášho srdca vám

„Nerozlučnost, kterou Ježíš předkládá, lze pochopit - spolu se zbytkem Horského kázání - ne jako zákon, ale jako dar nového srdce. Když jsme věrně a bezpodmínečně milováni, můžeme sami milovat tou láskou, které se dostává nám.“ (SF)

EVANJELIUM PODĽA MATÚŠA. 9. časť. Boží synovia v pohybe. Malé zhrnutie z minula

Recommend Documents