Metodicko – pedagogické centrum Národný projekt INKLUZÍVNY MODEL VZDELÁVANIA NA PREDPRIMÁRNOM STUPNI ŠKOLSKEJ SÚSTAVY
Eva Jusková Bádateľské činnosti detí v materskej škole
2015
Vydavateľ:
Metodicko-pedagogické centrum, Ševčenkova 11, 850 01 Bratislava
Autor UZ:
Eva Jusková
Kontakt na autora UZ:
Materská škola Levočské Lúky, Levoča
[email protected]
Názov: Rok vytvorenia:
Bádateľské činnosti detí v materskej škole 2015
Oponentský posudok vypracoval: doc. PaedDr. Ivana Rochovská, PhD. ISBN 978-80-565-1196-1 Tento učebný zdroj bol vytvorený z prostriedkov projektu Inkluzívny model vzdelávania na predprimárnom stupni školskej sústavy. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov Európskej únie. Text neprešiel jazykovou a grafickou úpravou.
OBSAH
ÚVOD ........................................................................................................................................ 4 1 ZAKLADNÉ POJMY A ÚLOHA ENVIROMENTÁLNEJ VÝCHOVY V PREDPRIMÁRNOM VZDELÁVANÍ .................................................................................. 5 1.1 Tri roviny chápania environmentálnej výchovy................................................................... 6 1.2 Metódy environmentálnej výchovy..................................................................................... 7 1.3 Prírodovedná gramotnosť v materskej škole ........................................................................ 8 2 BÁDATEĽSKÉ AKTIVITY S PRÍRODOVEDNOU TEMATIKOU ............................... 10 2.1 Kúzla s vodou vo fľaši ....................................................................................................... 11 2.2 Praktické edukačné bádateľské činnosti v prírode ............................................................. 15 ZÁVER..................................................................................................................................... 29 ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV .................................................................... 30
ÚVOD Za úspešnú považujeme našu prácu vtedy, ak deti rady chodia do školy, rodičia sú spokojní ak ich detí sú podnecované k tvorivosti, poznávaniu, ak neustále objavujú nové veci, javy a činnosti a nepociťujú u detí strach z materskej školy. Chceme, aby sa „naše deti“ dokázali čo najlepšie začleniť do života spoločnosti, aby boli nielen fyzicky, ale i psychicky zdravé, aby pociťovali túžbu spoznávať svoje okolie neustále, po celý život, nadväzovať kontakt s inými ľuďmi, dôverovali im, vedeli presadiť svoje požiadavky, vysloviť svoje túžby. A tak si myslíme, že je potrebné hľadať nové východiská pri formovaní, výchove a vzdelávaní, aby bol človek lepšie pripravený na budúcnosť. Veľa sa hovorí o ochrane našej zemegule, o ochrane prírody, preto sme sa rozhodli vytvoriť učebný zdroj na túto tému, ktorý pomôže učiteľkám materskej školy lepšie sa zorientovať v oblasti prírodovednej gramotnosti detí predškolského veku. Súčasťou tohto materiálu sú námety edukačných aktivít s využitím vhodných aktivizujúcich metód pomocou ktorých chceme priblížiť deťom okolitý svet, vytvárať u detí lásku k prírode a ochraňovať prírodu. Cieľom tohto učebného zdroja je poskytnúť informácie tykajúce sa úloh environmentálnej výchovy a charakterizovať metódy pre dosiahnutie cieľov v environmentálnej výchove. Objasniť pojem prírodovedná gramotnosť detí v materskej škole, v praktickej časti opísať a spracovať námety aktivít a hier na rozvíjanie prírodovednej gramotnosti a to prostredníctvom bádateľských aktivít. Dieťa vníma okolie, svet, prírodu od narodenia, vytvára si vlastné názory a predstavy, našim cieľom je rozvíjať osobnosť dieťaťa tak aby porozumelo a chápalo vzťah človek a príroda. Rozvíjať u detí pozitívny vzťah k prírode, poskytovať deťom nove informácie a podnecovať ho k objavovaniu, bádaniu a skúmaniu je cieľom environmentálnej výchovy, ktorý dosiahneme zámerným a cieľavedomým pôsobením na dieťa.
4
1 ZAKLADNÉ POJMY A ÚLOHA ENVIROMENTÁLNEJ VÝCHOVY V PREDPRIMÁRNOM VZDELÁVANÍ Prírodu nesmie ohrozovať nikto, preto treba deti už od najútlejšieho veku citlivo a systematicky vychovávať
k jej poznaniu a ochrane. Nestačí však iba odovzdávať poznatky, napríklad
vysvetliť, čo znamená triedenie odpadkov, ale musíme dospieť k citovému prežívaniu bezprostredného vzťahu k okoliu. Hederer (1994) hovorí, že len spojenie citu a poznatkov nám pomôže vyrovnať sa s požiadavkami na zlepšenie prostredia, v ktorom žijeme. Keď ma dieťa správny vzťah k prírode, potom sa formuje aj pozitívny vzťah k ľuďom. Musíme použiť všetky dostupné metódy a prostriedky, aby človek do prírody rušivo nezasahoval, ale aby zosúladil svoje potreby so zákonitosťami prírody a mal pozitívny vzťah k prírode. Táto problematika je jednou z dôležitých oblastí stanovených v Štátnom vzdelávacom programe ISCED 0 – predprimárne vzdelávanie s konkrétnymi špecifickými cieľmi na utváranie emocionálne bohatého vzťahu detí k prírode, ktoré sú podrobnejšie rozpracované v školských vzdelávacích programoch jednotlivých materských škôl. Životné prostredie - je miesto, priestor, kde pôsobia všetky činitele a kde je človek ako súčasť tohto prostredia v ktorom môže žiť, v ktorom sa môže vyvíjať a byť kreatívny. Environmentálna výchova - je cieľavedomé odovzdávanie vedomostí a vytváranie návykov pre zodpovedný prístup k životnému prostrediu. Integruje vedomosti z ekológie, ekosozoológie (náuky o ochrane prírody), fyziotaktiky (náuky o rozumnom dlhodobom využívaní prírodného prostredia a prírodných zdrojov), etiky, axiológie, psychológie, sociológie (Šusteková, K., Krajčušková, J., Migátová, R., 2010). Problém ochrany životného prostredia je globálny, týka sa každej sféry života ale aj každého jednotlivca. To znamená, že nie len štát, ale každý jednotlivec by sa mal v rámci svojich možností pričiniť o skvalitnenie životného prostredia a k tomu by mala viesť environmentálna výchova a s ňou súvisiaci aktívny záujem o riešenie problémov životného prostredia a poznanie jeho stavu (Kminiak, M., 1997). Každý jednotlivec by mal poznať, čoho a ako sa daný problém konkrétne týka a ako on sám môže prispieť k minimalizácii jeho nežiaducich vplyvov. Riešenie otázok životného prostredia vyžaduje multidisciplinárny prístup. Túto požiadavku rešpektuje aj Environmentálne minimum, koncepcia uvedenia environmentálnej výchovy (EV) do výchovno-vzdelávacieho procesu. Vzhľadom k tomu, že EV nie je samostatným predmetom, problematika je súčasťou všetkých vyučovacích predmetov (Korim, V., Gašparová, M., 2003). 5
Postavenie environmentálnej výchovy v Štátnom vzdelávacom programe ISCED 0 – predprimárne vzdelávanie je charakteristické integrovaním v pedagogickom procese. Štátny vzdelávací program ju chápe ako prierezovú tému, ktorá sa plní integrovane v tematických okruhoch Ja som, Ľudia, Kultúra a najmä v tematickom okruhu Príroda a tiež v troch oblastiach rozvoja osobnosti dieťaťa: kognitívnej, sociálno-emocionálnej a perceptuálno-motorickej.
1.1 Tri roviny chápania environmentálnej výchovy Environmentálnu výchovu môžeme chápať ako systematický proces formovania jednotlivca od útleho detstva až do dospelosti. Uskutočňuje sa v troch rovinách: vo vzťahu k sebe, vo vzťahu k iným ľuďom a vo vzťahu k životnému prostrediu. Vo vzťahu k sebe: Rozvíjame environmentálne vedomie, kde sa rozvíja celá osobnosť, rozvíja sa sebaúcta, sebadôvera, sebauvedomenie. Vo vzťahu k iným ľuďom: je základom skupinovej a aktívnej zodpovednosti a to dôvera k iným ľuďom a aktívnej zodpovednosti Vo vzťahu k životnému prostrediu: environmentálna výchova pôsobí na celkovú vnútornú zmenu človeka a jeho vzťah k životnému prostrediu. Podporuje u človeka schopnosť chrániť, používať a podporovať lokálne a globálne životné prostredie. Poslaním environmentálnej výchovy v tomto vývinovom období je poskytnúť deťom: -
z kognitívneho hľadiska základné poznatky o živej a neživej prírode a okolitom svete, získať primerané poznatky o ochrane prírody, vypestovať u detí základné návyky ekologického konania, spoznávať prírodu a jej význam pre človeka,
-
z sociálno-emocionálneho hľadiska poznávaním prírody jej významu pre človeka rozvíjať emocionálny vzťah k prírode, ochrane života, spoznávať krásu prírody, naučiť sa ju vnímať, vyjadriť svoje city vo vzťahu k okoliu, naučiť sa niesť zodpovednosť za svoje konanie,
-
z perceptuálno-motorického hľadiska vývinu rozvíjať zmyslové vnímanie, koordináciu zmyslových a pohybových orgánov, rozvíjať motorické zručnosti a sebaobslužné, pracovné návyky potrebné pri ochrane prírody a životného prostredia (Šusteková, K., Krajčušková, J., Migátová, R., 2010).
J. A. Komenský prirovnáva život človeka k stromu. Hovorí, že zdravý strom sa vyvíja z koreňov. Ku koreňom prirovnáva deti predškolského veku. Ak bude učiteľ presvedčený o tom, o čom rozpráva dieťaťu, ak s ním bude citlivo pracovať, ak do dieťaťa zaseje to
6
najlepšie, čiže mu umožní všetko precítiť jeho zmyslami, teda vidieť, počuť, ovoňať, ohmatať, určite z takéhoto dieťaťa vyrastie zdravý strom. Úlohou materskej školy v oblasti environmentálnej výchovy je podľa Miňovej, M. a kol. (2005) je viesť deti k poznaniu podstaty ekologických zákonitostí, k rozvíjaniu estetického cítenia a formovanie citového, humánneho a morálneho vzťahu k ochrane a tvorbe životného prostredia. Prílišným zdôrazňovaním poškodzovania prírody však môžeme vzbudiť v deťoch nežiaduce emocionálne zážitky: strach a bezmocnosť. Našou povinnosťou je preto ukázať im, že môžu pre Zem urobiť veľa prospešného. V materskej škole využívame pri vytváraní vzťahu k životnému prostrediu najmä metódy praktických činností. Prirodzené zážitky a skúsenosti uprednostňujeme pred sprostredkovanými a každú činnosť vhodným spôsobom motivujeme. Miňová a kol. (2005) uvádza tieto metódy a postupy pri plnení cieľov environmentálnej výchovy v materskej škole: -
spontánne a cieľavedomé pozorovanie,
-
dostatok priamych zmyslových podnetov na myšlienkové spracovanie,
-
experimenty,
-
rozširovanie obsahu vedomostí o životnom prostredí z hľadiska vštepovania, uchovania a vybavenia informácií na logickom podklade.
Pri výbere obsahu hier sme vychádzali zo Štátneho vzdelávacieho programu ISCED 0 – predprimárne vzdelávanie.
1.2 Metódy environmentálnej výchovy V didaktike metóda sa chápe ako zámere usporiadanie činnosti edukátora a edukanta, pre dosiahnutie stanoveného cieľa (Skalková, J., 2007, s. 181). Podľa Zelinu (1996) metóda je cesta, spôsob, predpis, ako zorganizovať činnosť, aby sa dosiahol pozitívny cieľ. Metódy na dosahovanie cieľov environmentálnej výchovy vyberáme citlivo s prihliadnutím na úroveň vývinu dieťaťa v predškolskom veku. Tento vek dieťaťa je charakteristický vizuálnej predstavivosti, dieťa má schopnosť vybavovať si názorne obrazy. Dieťa sa zaujíma v tomto veku čo je tu a teraz na základe viaczmyslového vnímania. Zaujímavosti a zážitky z prírody nie je vhodné deťom predkladať a sprostredkovať prostredníctvom obrázkov, ale prostredníctvom pozorovania, citovým prežívaním skutočnosti ako jednej z elementárnych metód. Ich ďalšou charakteristikou sú aktivity a hry, ktoré u detí vyvolávajú potrebu bádať, 7
skúmať, objavovať a experimentovať. Deti v tomto veku sa učia napodobňovaním, preto nesmieme zabúdať na správne modely správania. Obdobie symbolického myslenia sa vyznačuje že dieťa si dokáže predstaviť aj to čo sa ešte nezrealizovalo, ale i to čo prežilo, počulo a videlo, tu hovoríme o symbolickom vyjadrení – odložená nápodoba (Leblová, E., 2012). Výber metód pre dosahovanie cieľov je potrebné dôkladne poznať a prihliadať na úroveň rozvoja osobnosti dieťaťa, vychádzať z obsahu učiva, materiálno technického vybavenia, časovej dotácie ako aj schopnosť a skúsenosť učiteľky zrealizovať naplánované aktivity. V environmentálnej výchove sa najčastejšie využívajú metódy, ktoré u detí podnecujú niečo nové poznať, aktivizujú dieťa. Na rozvoj tvorivosti najčastejšie využívame heuristické metódy, DITOR, situačne a inscenačne metódy, brainstorming, metódy tvorivej dramatiky, hlasne uvažovanie, metódy riešenia problémov, diskutovanie. V predškolskom veku využívame taktiež metódy samostatnej práce a to pozorovanie javov v prírode, experiment, pokus. Metódy mimovoľného učenia, deti najčastejšie preberajú spôsoby správania učiteľky, medzi aktivizujúce metódy zaradujeme zážitkové učenie, bádateľské aktivity, dramatizácie (Uhrinová, M., 2011). Pre dosiahnutie a splnenie cieľa je potrebné plánovať a realizovať aktivity, ktoré u detí rozvíjajú tvorivosť, sú pre nich zaujímavé, tým predídeme a zabránime aby aktivity a hry boli nudne a jednotvárne pre deti.
1.3 Prírodovedná gramotnosť v materskej škole Prírodovedné vzdelávanie smeruje k rozvíjaniu prírodovednej gramotnosti na všetkých stupňoch a typoch škôl. Prírodovedná gramotnosť pozostáva z poznania vedeckých faktov, pojmov, procesov (Rochovská, I., Krajčíriková, Ľ., 2011). K. Žoldošová (2006) uvádza, že pojem prírodovedné vzdelávanie znamená nadobúdanie vedomostí a skúseností s prírodným prostredím. Prírodovedné vzdelávanie môže byť systematické (škola) a spontánne (ešte pred vstupom so školy, ide o prirodzené získavanie vedomostí z prostredia). Prírodovedná gramotnosť je definovaná v štúdii PISA ako vedomosti z oblasti prírodných vied a schopnosť používať vedecké poznatky na identifikovanie otázok, získavanie nových vedomostí, vysvetľovanie prírodných javov a vyvodzovanie záverov podložených faktami. Výber prírodovednej gramotnosti ako tretej základnej časti vybavenia pre život podčiarkuje význam prírodovedného vzdelávania (Slašťanová, M., 2014). 8
Materská škola, ktorá má vytvorené podmienky, môže zamerať svoj školsky vzdelávací program na prírodovednú oblasť. Pri rozvíjaní prírodovednej gramotnosti, dôležitú úlohu zohráva učiteľ. Osobnosť učiteľa v predprimárnom vzdelávaní je dôležitým činiteľom vo výchove detí k správnym postojom k prírode a spoločnosti. Výchovnovzdelávací proces závisí od zručnosti a schopnosti učiteľa. Jeho úlohou pri rozvoji prírodovednej gramotnosti detí je vytvoriť priaznivé, vhodné edukačné prostredie, vybrať efektívne edukačné prostriedky pre zabezpečenie optimálnych vyučovacích výsledkov.
9
2 BÁDATEĽSKÉ AKTIVITY S PRÍRODOVEDNOU TEMATIKOU Predškolsky vek detí sa vyznačuje ako prienik dieťaťa do života, do spoločnosti, kedy dieťa spoznáva seba samého, okolitý svet. Neustále sa vynárajú otázky „Čo je to?“ a „Prečo?“ otázky sa týkajú identifikácie predmetov a vzťahov. Hovoríme o veku živej fantázie (Jakabšic, I., 2004). V tomto období majú najväčší význam objavné činnosti, poskytujú deťom priestor pre vlastne Súčasné trendy a inovácie v predškolskom vzdelávaní čoraz viac do popredia kladie význam využívania činnosti postavených na aktívnom poznávaní, potrebu hry, objavovania, experimentovania, riešenia problémov. Ak dieťa má získať skutočné vedomosti, má byť aktívne zapojené do edukačného procesu, pričom si samo vytvorí vlastný záver zo svojich osobných skúsenosti (Hockicko, P., Tarjányiová, G., Mullerová, J., in: Rochovská, I., 2011). „Vlastná prieskumná činnosť detí predškolského veku, tzv. bádateľské aktivity, sú založené na simulovaní práce vedcov. Každá skúsenosť, ktorú dieťa zistí vlastnou aktivitou, je preň veľkým objavom, preto je potrebné poskytnúť mu čo najviac podnetov pre objavovanie, skúšanie, hľadanie odpovedí“ (Kopáčová, J.,1997, s. 153). Z uvedených definícií môžeme povedať, že bádateľské aktivity sú založené na objavovaní, pozorovaní, bádaní a manipulovaní s predmetmi. Dieťa pozorovaním a manipulovaním s predmetmi získava podnet pre ďalšie experimentovanie a k vlastnej tvorivej činnosti. J. Kopáčová hovorí o týchto fázach bádateľských aktivít: -
Zadanie problému – vhodne zadaná otázka na ktorú je odpoveď bádaním a experimentovaním.
-
Návrh postupu – deti navrhujú postup ako to urobia.
-
Pomôcky – vopred pripravené.
-
Vyslovenie predpokladu – vyslovujú sa určité očakávania, alebo sú to skúsenosti dieťaťa.
-
Realizácia – zahŕňa viacero postupov, ale každý si môže vybrať svoj vlastný postup, prípadne navrhnúť iné usporiadanie a zistiť či a ako zmena ovplyvnila výsledok.
-
Pozorovanie – upozornime detí čo majú pozorovať.
-
Záznam z pozorovania – u detí predškolského veku v symbolickej podobe.
-
Vyvodenie záverov – zisťujeme či sme našli správnu odpoved na svoju otázku (Kopáčová, J., 2003).
Organizačnou formou jednotlivých bádateľských aktivít je edukačná aktivita. „Je v nej zastúpené spontánne – situačné učenie a aj cieľavedomé, zámerné – intencionálne učenie. V edukačnej aktivite učiteľka/učiteľ v primeranej miere využíva situačné rozhodovanie, ktoré 10
znamená schopnosť pohotovo reagovať na potreby a záujmy detí, ako aj na ich rozdielnu rozvojovú úroveň“ (Rochovská, I., 2011). V prírodovedných aktivitách deti nadobúdajú počiatočné poznatky a skúsenosti najmä o vlastnostiach predmetov a javov, o súvislostiach prírodných a spoločenských javov a následného pochopenia vzťahov medzi nimi. Prostredníctvom experimentu sa deti zoznamujú s rôznymi podobami vody (Mináriková, in: KAFOMET, 2009). Ďalej uvedieme edukačné aktivity, experimenty s prírodovednou tematikou, na konkrétnu tému – voda, vhodné pre 3 – 4 ročné deti, ktoré som s deťmi uskutočnila v priebehu týždňa. Každý deň sme s deťmi uskutočnili nejaký pokus či experiment, kde som im dala dostatok času na pozorovanie a manipuláciu (pod dozorom učiteľky) počas celého týždňa. Námety na experimenty sme čerpali z publikácie KAFOMET pre materské školy, z knihy T. Senćanski MALÝ VEDEC a z publikácie od I. Rochovskej – Využívanie bádateľských aktivít v MŠ. Celý jeden týždeň s experimentmi a pokusmi sme nazvali „KÚZLA S VODOU“. Pri každej edukačnej aktivite sú uvedené potrebné pomôcky a materiál, kde najvhodnejšie je používať predmety dennej spotreby, ktoré možno nájsť bežne v domácnostiach.
2. 1 Kúzla s vodou vo fľaši V pondelok som deti oboznámila, že mám pre nich počas celého týždňa pripravené „kúzla s vodou“. Tieto aktivity s vodou som si vybrala, aby som u detí rozvíjala schopnosť experimentovať, aby sa zoznámili s rôznymi podobami a vlastnosťami vody a aby si utvorili pozitívny postoj k experimentovaniu či k pokusom s vodou. Taktiež tieto vybrané aktivity nie sú náročné pre danú vekovú kategóriu detí. Najskôr sme sa s deťmi porozprávali, čo všetko vieme o vode, že všetko čo je živé potrebuje vodu – ľudia, rastliny aj živočíchy; aká je voda dôležitá a kde všade ju potrebujeme; kde je voda, čo sa s vodou deje. Deťom som položila otázku, ako vyzerá voda, keď je čistá a keď je znečistená „... keď je čistá je modrá; v špinavej vode sú chrobáky; špinavá voda je vonku na ulici...mláky....“ Kde všade môžeme vidieť vodu „... v potoku, v mori, v oceáne, na pláži.“ Deti naďalej vyjadrovali svoj názor na to, či by sme mohli žiť bez vody „... nie pretože by sme boli špinaví; nemali by sme čo piť, tak by sme umreli; rybky by nemali kde plávať...“ Deti aktívne vyjadrovali svoje názory a predstavy o vode, nechala som voľný priestor kreativite a fantázii. „Deti voda je mocná čarodejka. V prírode sa dokáže premieňať tak, že ju veľakrát ani nepoznáme. A my deti spoločne zistíme, kde všade sa ukrýva a aké rôzne môže mať podoby.“ 11
PONDELOK Pomôcky Voda, čisté a priehľadné plastové fľaše, hlina, kamienky, saponát, flitre, drobné dekoratívne výtvarné doplnky – hviezdičky, krúžky, drobné skladačky – hríbiky a pod., temperová farba. Aktivita Deti opatrne malými lyžičkami naplnili do plastových fliaš všetky pripravené materiály. Postupne na dno jednotlivých fliaš nasypali hlinu, do druhej flitre, do ďalšej hríbiky, do ďalšej hviezdičky, do ďalšej kamienky, do ďalšej som naliala trochu temperovej farby a do poslednej trochu saponátu. Do jednotlivých fliaš sme s deťmi napustili vodu, menšie deti fľaše pridržiavali, podávali lyžičky. Všetky fľaše som poriadne zatvorila, aby sa neotvorili. Deti rôzne odpovedali na otázku, čo sa asi bude diať vo fľašiach s jednotlivými materiálmi, čo sa rozpustí – nerozpustí, čo sa sfarbí - nesfarbí „...kamienky budú plávať;... farba zamaľuje vodu na červeno....“ Pedagogická reflexia Pre deti bolo veľmi zaujímavé fľaše otáčať a „hrať sa“ s vodou na kúzla. Naplnené fľaše som nechala deťom na manipuláciu. Deti fľaše otáčali, pozorovali, ako sa voda prelieva ako sa jednotlivé segmenty vo fľašiach rozdielne správajú pri otočení fľaše. Pozorovali ako niektoré klesali pomaly – hviezdičky, no iné zasa rýchlo – kamienky, hríbiky a niektoré vodu sfarbili – farba, hlina, saponát.
UTOROK Pomôcky Nádoba s vodou, servítka nastrihaná na prúžky široké asi 3 cm, farebné fixy. Aktivita Spolu s deťmi sme nastrihali servítky na prúžky. Deti na každý prúžok do polovičky jeho dĺžky farebnou fixkou nakreslili a vyfarbili koliesko. Menšie deti iba farebné krúžky vyfarbovali. Jeden koniec servítky sme chytili do dvoch prstov a druhý koniec sme namočili do misky s vodou. Servítka postupne nasakovala vodu. Keď sa nám voda nasala až po farebné kolieska, začali sa nám postupne rozpíjať farebné machule a farby sa rozkladali na základné. Pedagogická reflexia Bolo zaujímavé, ako sa základné farby – napr. žltá, modrá a pod. len rozpínali a zložené farby – čierna, hnedá rozkladali. Deťom sa experiment veľmi páčil, zaujal ich až tak, že si pýtali ďalšie prúžky servítky. Dosť dlho vydržali namáčať stále nové a nové prúžky servítky. 12
Neskôr si na jeden prúžok papiera nakreslili krúžky viacerými farbami a v rôznych vzdialenostiach od seba, kde mali možnosť sledovať veľmi zaujímavé zlievanie sa farebných machúľ.
STREDA Pomôcky Špongia, servítky, textilný obrúsok (porovnateľných objemov), tri rovnaké poháre, miska, nádoba s vodou, lyžica, odmerka. Aktivita Na podložke na stole sme mali rozliatu vodu. Deti mali k dispozícii rôzne materiály na jej odstránenie (papierový obrúsok, novinový papier, rôzne druhy textílii – bavlnené, syntetické... špongiu, kartón, odstrihnutý kúsok z pršiplášťa alebo dáždnika, kožu, odstrihnutý kus z vrecka na mlieko). Úlohou detí bolo vybrať predmet, ktorým by utreli stôl, keby rozliali čaj. Pedagogická reflexia Deti si vyberali rôzne materiály a so záujmom sledovali, ako jednotlivé materiály sali vodu, zároveň porovnávali všetky materiály vybraté z vody a spoločne sme charakterizovali ich vlastnosti po namočení vo vode. ŠTVRTOK Pomôcky Hrudka plastelíny, štyri sklenené guľôčky, nádobka s vodou. Aktivita Deti mali pripravené sklenené guľôčky, ktoré sme vhodili do vody a sledovali sme ako sa potápajú. Potom si každé dieťa vymodelovalo hrudku z plastelíny, ktoré tiež vhodili do vody a taktiež sa potopili. Sklenené guľôčky aj plastelínu sme vybrali z vody. Úlohou detí bolo guľku z plastelíny vymodelovať do podoby guľatej tenkej misky. Deti si svoje plastelínové misky položili na vodu. Deti prekvapivo pozorovali, ako sa plastelínová miska nepotopila, ale pláva na hladine a to aj dokonca vtedy, keď do misky vložili sklenené guľky. Pedagogická reflexia Plastelína má väčšiu hustotu ako voda a preto klesla ku dnu. Keď sme ale vytvorili z plastelíny misku, bola „vyplnená“ vzduchom. Plastelína spoločne so vzduchom mala potom menšiu hustotu ako voda a miska sa udržala na hladine.
13
Deťom som navrhla, aby si z plastelíny vyrobili loďku. So záujmom modelovali loďky a pozorovali, ako plávajú na hladine. Pochopili, že ak vymodelovaná loďka nebude na hladine položená dostatočne veľkou plochou, resp. ak bočné steny loďky nebudú mať dostatočnú výšku, potopí sa. Vlastnou skúsenosťou zisťovali, aký tvar musí mať loďka z plastelíny, aby plávala na hladine.
PIATOK Pomôcky Vrecúško na ľad s ľadovými kockami, podložky, lyžička, sviečka, zrkadielko. Aktivita V stredu poobede sme si s deťmi do igelitových vrecúšok na ľad naliali vodu a dali sme do mrazničky. Deti vybrali z mrazničky igelitové vrecúško na ľad a každé dieťa si roztopilo na podložke jednu ľadovú kocku. Zisťovali, že v rukách sa ľad topí rýchlejšie ako na tácke, pretože ľudské telo má väčšinou teplotu, ako bola teplota v miestnosti. Prejavili veľký záujem o túto aktivitu. Neskôr som zapálila sviečku, do lyžičky naliala vodu a lyžičku držala nad sviečkou. Deti vyjadrovali svoje predpoklady, čo sa bude diať. „...lyžička bude horúca...“, „...začnú sa robiť bublinky...“, „...voda v lyžičke bude horúca...“ Pozorovali, ako sa vo vode tvoria bublinky a následne sa voda v lyžičke odparuje, mení sa „na oblak“. Najmladším deťom sa najviac páčili a zaujali ich bublinky. Túto aktivitu som deťom prirovnala aj k tomu, prečo sa mláky strácajú. „Ako náhle vyjde slnko, všetko rýchlo uschne, no voda, ktorá bola pred tým v mláke, nemizne – iba sa zmení na paru (oblak). Voda sa vyparuje, stúpa hore a potom zase klesá ako dážď.“ Na dokázanie odparovania vody som použila chladné zrkadlo. Na chladnom zrkadle sa vodná para kondenzovala, preto sa zrkadlo zarosilo. Pedagogická reflexia Detí som sa opýtala, či si zapamätali, na čo sa premenila para „... na oblak“ ; a načo sa premieňa oblak „... zase na vodu.“ Deťom som vysvetlila, že lyžička nie je čierna od ohňa, ale od sadzi, ktoré sa vytvorili pri horení. Deti pozorovali, že dym, ktorý obsahuje čierne sadze sa zachytil na lyžičke. Na záver týždňa bolo úlohou detí stručne zhrnúť všetko, čo sa naučili, čo si zapamätali o vode (napr. že je to kvapalina, môže meniť svoj tvar, môže tiecť, kvapkať, fŕkať, môže zamŕzať,
14
vyparovať sa, môžeme ju prelievať...). Deti mali z pokusov radosť a každý deň sa tešili na nový. Deti rozprávali voľne o pocitoch, aké pokusy či kúzla s vodou sa im najviac páčili. Do jednotlivých aktivít som zapájala všetky deti aj tie najmladšie, aby to bolo pre ne pestrejšie a zaujímavejšie. Deti majú väčší zážitok z praktickej činnosti, ak môžu manipulovať s predmetmi ako keby mali pri aktivitách pozorovať iba mňa. Snažila som sa jednotlivé aktivity deťom vysvetliť čo najjednoduchšie a najpresnejšie. Určite budem pokusy s vodou a taktiež aj iné pokusy využívať v materskej škole častejšie.
2.2 Praktické edukačné bádateľské činnosti v prírode Edukačná aktivita: Hľadáme vtáčiky Výchovno-vzdelávací cieľ: Poznať, rozlíšiť a určiť na základe sprostredkovaného pozorovania niektoré domáce, lesné a exotické zvieratá, vtáky a voľne žijúce živočíchy Učebné zdroje: veľké papiere A1 s naznačenými ekosystémami, pastelky, štetce, farby, lepidlo, obrázky rôznych druhov zvierat Motivácia: Zahráme sa deti hru „Čižiček, čižiček, vtáčik maličký“, kde malý vtáčik bude s nami a bude nám ukazovať, čo budeme robiť. Určime si jedno dieťa, ktoré bude vtáčik a ukazuje nám pohyby. Všetko robíme vonku na dvore. Kto má rád vtáčiky deti a prečo ich máme radi? Spievajú nám, tešia nás, požierajú nám mušky, chrobáky, čiže chránia nám prírodu. Sadneme si do trávy a ideme sa hrať „Na vtáčikov“. Poskytnem deťom väčšie množstvo obrázkov s rôznymi druhmi zvierat, živočíchov, vtákov. Deti ich triedia do rôznych ekosystémov: les, rybník, potôčik, pole, lúka, more, prales... Po vytriedení obrázkov ich mladšie deti lepia a staršie kreslia zvieratá, ktoré sú pre ten ktorý ekosystém charakteristické a rôznym spôsobom ho dotvárajú. Aktivitu je vhodné zaradiť na koniec tematického celku, keď už majú deti dostatok poznatkov z priameho i sprostredkovaného pozorovania a tiež materiálu na vytváranie pojmovej mapy. Deti triedia obrázky zvierat, živočíchov, vtákov a potom samostatne, alebo s pomocou učiteľky vlepujú obrázky do zobrazených ekosystémov. Vtáčiky, chrobáčiky a všetok hmyz musia vonku žiť za každého počasia . My sme si urobili obrázky s počasím. Na záver si z týchto obrázkov, ktoré sme lepili na papiere urobíme knihu pod názvom „Zvieratká, vtáky a hmyz v prírode“. Spoločne s deťmi vediem rozhovor o rôznych druhoch počasia, o ich symboloch na obrázkoch. Navrhujem im pohybové vyjadrenia. Predkladám deťom a neskôr aj iné dieťa predkladá karty počasia a deti pohybom a zvukom znázorňujú rôzne druhy počasia: 15
slnko – urobiť kruh pažami, dážď - ľahké bubnovanie, jemné udieranie dlaňami o stehná lejak - silné bubnovanie, silné udieranie dlaňami o stehná sneženie - jemné pohyby pažami a prstami, krupobitie - búchanie päsťami o zem, vánok - ľahké pohojdávanie celého tela zo strany na stranu, víchrica - otáčanie tela, búrka - silné tlieskanie. Na záver si svoju knihu uložíme do chodby na poličku, aby si ju mohli pozrieť všetci, rodičia súrodenci a by aj oni chránili prírodu. Pedagogická reflexia: Rozvíjali sme u deti zručnosť, predstavivosť, poznanie, fantáziu, správne strihanie, lepenie čistota pri práci, správne vyjadrovanie pri prezentácii. Pracovali sme v skupinách. Deti mladšej kategórie lepili a staršie strihali, vytvárali sme knihu, rozvíjali sme predčitateľskú gramotnosť, triedili sme obrázky do ekosystému. Usmerňovala som niektoré detí pri lepení, strihaní, aby prácu urobili správne. Mám jedného chlapca, ktorý nerád strihá a bojí sa strihať, preto som mu pomáhala a usmerňovala. Cieľ činnosti deti splnili. Edukačná aktivita: Chodím, chodím a čo vidím Výchovno-vzdelávací cieľ: Poznávaním, pozorovaním, triedením, zisťovať, čo všetko je v prírode, aký ma tvar a či žije. Učebné zdroje: súčasti živej a neživej prírody Motivácia: Už sme v lese, krásne sa nám dýcha čerstvý vzduch , stromy sa nám klaňajú ohýbaním konárov a slnko sa na nás usmieva. Budeme si dnes deti plniť úlohy ako deti v škole Každé dieťa dostane úlohu, ktorú sa pokúsi splniť. Deti budú vyhľadávať určité predmety, ktoré prinesú učiteľke, pomenujú ich a pokúsia sa vymyslieť báseň, pieseň, príbeh, riekanku. Typy úloh: vyhľadaj niečo rovné, krivé, niečo krásne, chladné, guľaté, mäkké, chutné, zatočené... atď. Napr.: ulitu, semienka, kvietok, trávu, list, kamienok, piesok ...atď. -deťom dáme úlohu, ktorú dokážu splniť. Napr.: Nájdi niečo zelené. Potom porovnávame rôzne druhy tráv, ktoré deti našli. Pripravíme si riekanky a pesničky, ktoré deťom predmet priblížia. Môžu byť aj úplne jednoduché: tráva, trávička, má ťa rada kravička... Zaspievame si pesničku „Travička zelená zelenaj sa moja milá najmilejšia nehnevaj sa....“ Deťom dáme náročnejšiu úlohu. Napr.: Nájdi niečo guľaté, tvrdé a chladné. Zaspievame si pesničku: „Kamenný chodníček“. 16
Deťom dáme napr. úlohu: Nájdi niečo tvrdé, chladné, guľaté. Našli ulitu a hneď si spomenuli na riekanku „slimák, slimák vypusť rožky dám ti masla na parožky a keď nevypustíš podpálim ti dom a ty zhoríš v ňom“. Keď deti nájdu kamienky, každé opíše ten svoj, potom si ich navzájom porovnávajú a zistia, že každý je v niečom iný, jedinečný. Zoberieme si kamienky do materskej školy a vymaľujeme ich na lienku korytnačku a podobne Pedagogická reflexia: Poznávali živú, neživú prírodu, vymýšľali a spomínali rôzne piesne, riekanky, kreslili, maľovali, porovnávali a triedili. Pomáhala som mladším deťom hľadať okrúhle kamienky, aby sa im dobre kreslilo. Deti spolu so mnou mi pomáhali kamienky nájsť. Boli veľmi šťastné keď kamienky našli. Rozvíjali sme zážitkové učenie, kde sme využili všetky zmysly. Činnosť sa mi vydarila deti boli veľmi aktívne, maľovali na kamienky, kde si krásne vymaľovali lienku. Edukačná aktivita: Domov vtáčikov je na stromoch Výchovno-vzdelávací cieľ: Pohybom a tancom vyjadriť vzťah k prírode ochraňovať ju a vedieť, čo znamenajú stromy pre vtáčikov Učebné zdroje: CD prehrávač, nahrávka hudby so zvukmi prírody alebo ezoterická hudba, tamburína Motivácia: Keď pôjdeme dnes do lesa zoberieme si pílku a sekeru. Čo myslíte deti načo by sme si zobrali tieto nástroje . Deti hovoria, že na to keď chceme niečo vyrúbať a odpíliť. A my chceme rúbať stromy. Môžeme deti. Deti hovoria, že nie, pretože stromy žijú a my by sme ich zabili a ešte stromy v prírode nám dávajú čerstvý vzduch. Deti rozdelíme na dve skupiny - vtáčikov a stromy. Deti predstavujúce stromy rozostavíme rovnomerne po hracej ploche. Upozorníme ich na to, že ako stromy sa nesmú pohnúť z miesta. Keď príde búrka , roztiahnu ruky- konáre, aby deťom- vtáčikom poskytli ochranu, no musia dávať pozor na blesk, pretože stromy priťahujú blesky. Ostatné deti - vtáčiky voľne poletujú po lese, pohybom znázorňujú let a pokiaľ hrá hudba je pekné počasie. Keď hudba stíchne a zaznie zvuk tamburíny - symbol búrky, vtáčiky sa usilujú schovať pod konáre stromov, ktoré ich ochránia pred búrkou. Hra sa opakuje striedaním zvukov. V strede hry sa skupiny detí vymenia, z vtáčikov sa stávajú stromy, zo stromov vtáčiky a navzájom sa ochraňujú Hra sa opakuje striedaním zvukov. V strede hry učiteľ určí, ktoré stromy búrka vyvrátila tieto deti sa pridajú k vtáčikom. Vtáčiky majú menej miesta musia sa pod stromčekmi, ktoré ostali potlačiť, aby sa všetky zmestili. Stromy ich ochránia. 17
Po každom kole búrka vyvráti jeden strom vtáčiky sa musia pod stromčekmi stláčať, aby sa všetky zmestili. V závere zostane len jeden strom a deti riešia problémovú situáciu, ako sa pod strom ukryjú všetky vtáčiky. Čo musíme robiť, aby sme pomohli vtáčikom? Našou prvou úlohou je zasadiť stromčeky, aby vtáčiky mali svoj domov. Zoberieme si rýľ, máme vopred pripravené stromčeky a spolu s deťmi sadíme tieto stromčeky. Vysvetlím deťom a praktický predvediem ako vykopem jamu ako postavím stromček zahrabem, polejem. Povieme si s deťmi podmienky ako sa musíme o stromčeky starať, aby nám stromčeky ďalej rástli. Musíme v prvom rade ich polievať, aby nám nevyschli. Budeme tieto stromčeky pozorovať ako nám rastu, chrániť ich, aby ich nikto nevytrhal, alebo nejako nezničil. Pedagogická reflexia: Rozvíjali si pohyb, zladiť pohyb s riekankou, poznávali rôzne zvuky, sadili strom, kde sa naučili ako hlboko treba vykopať jamu ako treba strom postaviť zahrabať a zalievať, na záver sa musia starať o stromček a pozorovať ho a chrániť. Deti boli šťastné, že mohli pracovať s náradím. Každý z detí chcel vykopať jamu a zasadiť ten svoj stromček. Cieľ sme splnili, u detí sme vyvíjali vzťah k práci a prírode Edukačná aktivita: ČISTENIE RYBNÍKA Výchovno-vzdelávací cieľ: Hľadať odpadky pri potoku pomenovať ich, triediť podľa materiálu a tak rozvíjať ochranárske postoje v prírode Učebné zdroje: lano, predmety z rôznych materiálov, makety zvierat a živočíchov, kontajnery so symbolmi druhu odpadu Motivácia: Ideme k potoku deti, aby sme videli, čo sa pri potoku robí. Povedzte mi prečo sa volá potok a nie rieka. Deti odôvodňovali čo je rieka a čo potok. Ako sa volá náš potok. Detí vedeli, že Brúsnik. Čo tam vidíte deti, áno kačky, ktoré sú veľmi pekne sfarbené. Ľudia týmto kačka hádžu suchý chlieb, rožky a preto tieto kačky vychádzajú von z potoka k ľuďom. A čo vidíme ešte pri potoku. Náš Brúsnik je veľmi škaredý, hovoria deti. Ukazujú, čo je tam všetko nahádzané. Deti sú smutné, že zlí ľudia hádžu fľaše, konzervy, gumy, kolesa. Čo sa môže stáť deti? Deti hovoria, že kačky sa môžu poraniť a nakaziť od tejto špiny a odpadkov rôznymi chorobami. Dohodli sme sa, že na Deň Zeme spoločne s deťmi zo školy vyčistíme tento potok. Teraz deti, aby sme aspoň niečo urobili pre tieto kačky pozbierame neporiadok aspoň okolo potoka. Dávam pozor na bezpečnosť detí a pustím ich do vzdialenosti, ktorá je pre nich bezpečná. 18
Pedagogická reflexia: Vytvárali sme si ekologický vzťah k zvieratám prírode, vyčistiť potok, ochraňovať prírodu, rozvíjať emocionálnu stránku, správne sa vyjadrovať. Museli sme dávať pozor, aby deti nespadli do potoka, nakoľko každý chcel poctivo až pri vode zberať odpadky. Deti boli rozhorčené na ľudí, ktorí znečistili potok a sľúbili, že upozornia dospelých, keď zistia, že tam niečo hádžu. Podarilo sa mi u detí vytvoriť vzťah k čistej prírode, chrániť ju a nedovoliť znečistiť. Edukačná aktivita: Malí turisti v lone prírody Výchovno-vzdelávací cieľ: Pozorovaním ,skúmaním, objavovaním, porovnávaním, poznávať prírodu, jej čaro a jedinečnosť Učebné zdroje: kruhy ,špagát, lano, šišky, zvonček, kontajnery, zem, kameň, piesok, voda, vedro, voda, uterák, ozvučné drievka, šašo jašo, obrázky, misky, farebné šatky na cvičenie Motivácia: Dnešný deň sa stáva pre nás veľkým dňom. Už včera sme si rozprávali, že dnes sa vyberieme na turistiku do lesa do Slovenského raja. Nebude to skutočne bude to tento krát akože. Zahráme sa
na skutočnú turistiku. My si teraz vyskúšame všetko čo sa v lese robí
a na budúce sa vyberieme na ozajstnú túru, takú skutočnú . Čo je to deti turistika? Prečo chodíme do prírody na turistiku? Čo je to vlastne príroda? Kde je blízko nás príroda? Dnes sa vyberieme na chovateľský dvor a tam sa budeme hrať. Chcem sa vás spýtať jednu dôležitú vec . Poznáme aj šaša Jaša , ktorý ma veľmi prosil, či ho zoberieme so sebou na výlet. Čo poviete deti berieme ho?. A ešte si predstavte , že niektoré p. uč a p. riad. budú s vami hľadať skúmať a súťažiť. Ticho, ticho už sme v lese nezobuďme a nevyrušme nič ,čo je krásne a čisté. Viete deti prečo hovoríme, je tu krásne ? Deti hovoria, že tu je človek čistý a krásny, pretože je tu ticho, nepočujeme hukot aut, pískanie električiek, krík veselých utekajúcich detí zo školy. Je nám tak dobre na duši, veď sme v prírode. Nadýchneme sa čerstvého vzduchu, aby sa nám naplnili pľúca a dobre sa nám dýchalo. Čo vidíme deti dookola. Vojdeme do lesa ticha a pokoja. Počúvame len šumenie lístia praskanie dreva , pohyb trávy, keď prejde po nej mravec, alebo chrobák. Pozrite sa detí ako nám lístočky kyvu, snažia sa nás pozdraviť poprosiť, aby sme nikomu v prírode neublížili. Pozerajme sa na usmiate, ale zubaté slnko, ktoré sa teší, že sme tu. Deti slnku zarecitujú riekanku ,Slnko, slnko, poď na moje líčko, dáme ti vajíčko otvoríme vráta, dáme ti kus zlatá. Zoberú si kamienky, búchajú a v rytme recitujú riekanku. Privoláme slnko k nám aby sa na nás usmievalo. Aj my mu zakývame aj lístočky, pozdravíme a pozrieme sa na slnko ako vytvára krásne farby. Slnko sa prediera pomedzi stromy, aby nás videlo lepšie. Vidíme na zemi tieň. Vysvetlíme deťom, kto nám vytvára tieň 19
a čo je to. Čo vy vidíte v tieni- dom , zvieratka, kruh, strom .Urobíme si v tráve cestičku tak, že prejdeme cez vysokú trávu. Robíme si cestičky a hádame, ktoré sú dlhšie a ktoré sú kratšie. K blízkemu stromu urobíme nohami kratšiu cestičku k vzdialenejšiemu dlhšiu cestičku. Pripravíme si šišky s ktorými si urobíme cestičky k blízkemu stromu a ďalšiu kľukatú cestičku k vzdialenejšiemu stromu. Pedagogická reflexia: rozvíjali sme matematickú gramotnosť, zladiť pohyb s riekankou, poznávanie tieňa ,čo znamená tieň a ako sa vytvorí. Deťom sa veľmi páčil tieň, robili rôzne pózy, aby tieň bol zaujímavejší. Bola som prekvapená ako detí zaujal tieň a akú mali radosť. Edukačná aktivita: Zrkadlo, zrkadielko povedz, že mi... Výchovno-vzdelávací cieľ: Pozorovaním, skúmaním, porozprávať o aký hmyz ide a ako vyzerá tento hmyz. Učebné zdroje: kamene, kruh, farby, kniha Motivácia: Začnem rozprávkou o zlej kráľovnej ktorá sa vždy pýtala, kto je najkrajší v tejto krajine. V zrkadle videla seba svoju peknú tvár, ale škaredú dušu. Máme so sebou kruhy rôznej farby. Hodíme ich na zem a urobíme si zrkadlo cez ktoré pozeráme, čo sa v kruhu nachádza. Začína p. uč slovami- “zrkadlo zrkadielko povedz že mi , čo sa nachádza na tejto zemi“. Deti hovoria mravec, ktorý je veľmi usilovný a stavia si domček s chodbičkami. Deti si donesú halúzky a robia si domček ako mravček dookola záhradku a chodbičky. Ďalej deti vidia zelenú trávičku s lienkou bodkulienkou, ktorej spočítajú bodky vymýšľajú príbeh, čo lienka môže urobiť, kde môže ísť, čo sa jej môže prihodiť. Deti si donesú krásne okrúhle kamene, ktoré si vymaľujú na červeno a urobia čierne bodky. Potom s týmito lienkami lietajú. Sadnú na kvet a pomenujú kvety. Jedno dieťa zbadalo chrobáka, ktorý sa zľakol a rýchlo behá preč. Deti ho zastavujú a prosia, aby sa nebál, že oni mu neublížia, aby sa išiel s nimi hrať. Zaspievajú mi pesničku - Na cestičke chrobák. Naučíme aj teba hovoria deti. Spievajú a napodobňujú v pesničke zvieratká.
Takto deti
opisujú, čo všetko vo svojom zrkadle vidia. Pedagogická reflexia: Poznávali sme prírodu, pomenovali čo všetko tam vidíme, rozvíjali sme myslenie, pamäť, fantáziu a predstavivosť. Deti skúmali v tráve ,čo sa tam nachádza. Využila som pantomímu a prispôsobiť pohyby rytmu piesne. Cieľ sme splnili Edukačná aktivita: Hádajte hádači, čo vidím Výchovno-vzdelávací cieľ: Pozorovaním, hľadaním a hádaním, určovať rastlinnú a živočíšnu ríšu. 20
Učebné zdroje: vedro, voda, košík, oriešky Motivácia: kto sa chce so mnou hrať na hádanky? Viete deti, čo je to hádanka? Mate pravdu, hádanka skrýva v sebe niečo, čo musíme uhádnuť. Takže kto pôjde so mnou do tejto ťažkej úlohy. Kto ide so mnou nech sa pripraví na hry na dvore. Skúsme si takúto hru. Budeme chodiť okolo stromu a hovoriť. Chodím, chodím dookola a čo vidím trávu, stromy, kríky, huby, kvety, potôčik. Obmena – deti nehovoria, čo vidia v blízkosti stromu, ale pantomímou stvárňujú časti prírody a zvieratá. Deti hádajú asi takto . Je to žblnkotajúci potôčik? Skákajúci zajačik? Veverička lúskajúca oriešok? Zoberú si vodu do vedra a prelievajú ho do pripraveného potrubia, aby si urobili potôčik, prinesené oriešky lúskajú ako veverička . Odložia ich do košíka pre veveričky v zime. Pedagogická reflexia: Rozvíjali sme pomenovanie živej a neživej prírody, myslenie pantomímu, hry s vodou, príprava potravy pre veveričky. Deti majú veľmi radi vodu a preto bolo ťažké dostať ich od vody preč. Bola to pre nich najúžasnejšia činnosť močili si vo vedre ruky, prelievali vodu aj na trávu. Pantomímu originálne stvárnili a doplnili aj slovo. Edukačná aktivita: Môj starý a krásny strom Výchovno-vzdelávací cieľ: Pozorovaním a skúmaním, zistiť, čo je strom a čo krík a objavovať ich vlastnosti Učebné zdroje: špagát, kniha Motivácia: začnem riekankou „Stojí, stojí veľký strom, šašo stoji pod stromom žlté lístie.“ Pozrite sa deti na tento strom, aký je veľký/vysoký, druhý je zase malý/nízky. Čo má strom konáre, listy, akej farby sú listy? Prečo menia farbu? Ako šuštia ššš-šušušušu? Pozrime sa na strom z čoho sa skladá. Už sme si to raz hovorili a som zvedavá, či si pamätáte. Hádaj, hádaj na tri krát z čoho sa skladám. Deti hovoria koreň, kmeň, koruna . Čo všetko mám v korune listy, kvety, ihličie, plody. Zavrime oči chytíme strom, prejdeme dlaňou a po ňom a zisťujeme aký je drsný . A teraz skúsme krík, aký je krík hladší, jemnejší? Pozrite sa deti aj vy nie ste všetci rovnaký. Deti hovoria, že jeden je menší, nižší, silnejší, druhý vyšší, tučnejší. A aké vidíte stromy vysoké, nízke hrubšie tenšie. Čo je vyššie strom, alebo krík? Deti pozorujú oblapia strom a zistia, že je tenší a menší. Máme so sebou špagát odmeriame hrúbku stromu špagátom, aby sme zistili, ktorý strom je hrubší. Porovnávajú špagáty, ktoré sú dlhšie a kratšie. Dlhšie špagáty sú hrubšie stromy kratšie špagáty sú tenšie stromy. Deti chodia po lese ohmatávajú stromy ich kôru. Jedno dieťa nájde strom, ktorý má hladkú kôru je veľmi šťastné, že práve jemu sa to podarilo a že nie je to pravda, že všetky stromy majú drsnú kôru. Dáme mu za pravdu a prídeme aj my si ohmatať kôru. Je to javor, ktorý nemá drsnú 21
kôru. Takže sme usúdili, že v lese sú rôzne stromy. Čo by sa stalo deti keby strom nemal koreň? Nemohol by stáť a vyschol by, pretože koreň upevňuje strom a dodáva mu živiny a vodu. Predstavme si, že sme strom, ktorý nemá korene . Deti padajú na zem a tvária sa, že sú mŕtve. Relaxácia: Už sme v lese tu sú stromy-/ kráčajú do lesa/ jeden tu a druhý tam, upažiť raz pravou, raz ľavou rukou/ vetrík veje vetvami/ upažiť horné končatiny a kývať nimi /vtáčik letí nad nami,/ urobíme si krídla /malý zajko skáče v lese/ urobíme si uška a skáčeme v drepe, veverička orech nesie, Stoj na špičkách v ruke máme orech/ medvedík sa prevaľuje ku spánku sa pripravuje – ľahneme si a prevaľujeme sa. Pedagogická reflexia: Rozvíjali sme si matematickú gramotnosť, poznávali sme časti stromu, zmyslové orgány najmä hmat, pohyb sme zladili s riekankou, porovnávali, triedili strihali. Najviac deti zaujalo, že mohli byť v prírode práve pri stromoch. Boli veľmi prekvapené, že keď ohmatali kôru, že je až taká drsná. Tešili sa, keď zistili, že ich strom je hrubší a potrebujú dlhší špagát. Aj teraz sme sa presvedčili, že zážitkové učenie nenahradí žiadna iná metóda ani forma. Deti chcú všetko prežiť a to sa nám podarilo Edukačná aktivita: Domov malých vtáčik Výchovno-vzdelávací cieľ: Pozorovaním ,skúmaním, objavovaním, porovnávaním, poznávať prírodu, jej čaro a jedinečnosť. Učebné zdroje: šišky, obväz, kniha, lano Motivácia: V lese som počula ako spieva vtáčik je veselý a usmievavý. Aj keď niekedy sa mi zdalo, akoby plakal ideme sa tam pozrieť. Čože to máme v tráve deti, šišky? Odkiaľ sa tu vzali? Pozbierame si ich a dáme si ich do košíka. Čo myslíte deti, kto potrebuje šišky? Samozrejme veverička. Veverička si vylúska zrniečka, aby mala čo jesť. Kde býva veverička? V bútľavom strome. Ideme pozrieť, či neuvidíme niekde veveričku. Nenašli sme ju, ale vidíme vtáčiky, ktoré sú hore v hniezde. Počúvajte ako vtáčiky spievajú . Skúsme aj my ich napodobniť. Čvirik, čvirik. Zahráme sa na vtáčikov. Čupneme si do trávy, ktorá bude predstavovať hniezdo. Jeden z detí bude mamička vtáčikov, ktorá prináša vtáčikom jedlo, červíky. Deti čupia v tráve otvárajú ústa a mamička akože ich kŕmi. Pohladká ich, zaspieva im pieseň a hrá sa s nimi. Aj my sa teraz postavíme a zahráme sa ako sme chytili chorého vtáčika, ktorý si zlomil nožičku . Zoberieme ho, pohladkáme, dáme mu najesť a zaviažeme nožičku a odnesieme ho do hniezda k mamičke. Zaspievajú vtáčikovi uspávanku Spi vtáčatko zavri očká, čaká ťa už posteľôčka, spinka macík spinka vtáčik aj slniečko ide spať nebude sa s nami hrať. Deti napodobňujú ako uspávame 22
vtáčika. Deti podľa mojich pokynov napodobňujú celý priebeh hry. O vtáčika sme sa postarali a teraz si ideme zasúťažiť. Urobíme si z lana kruh zoberieme si šišky a budeme ich hádzať do kruhu. Kto trafí dostane list zo stromu. Kto ich bude mať najviac výhra. Pedagogická reflexia: Poznávali sme spev vtáčikov, hľadali sme veveričku, starali sme sa o vtáčikov. Zahrali sme sa hu na vtáčikov, kde sme boli malé vtáčiky a ich mamičky, ktoré sa o nich starajú, rozvíjali sme spev rečňovanky. Rozvíjala sa emocionálna výchova. Deti prežívali to, že ich vtáčik sa poranil. Predstavovali si ako skutočnosť pri poranení. Rozvíjali si zdravotnú výchovu. Naša MŠ je zapojená do projektu Evička nám ochorela, kde plníme aj takéto úlohy, čo budeme robiť pri poranení. Edukačná aktivita: O Zlatovláske Výchovno-vzdelávací cieľ: Priamo v prírode rozvíjať jemnú grafomotoriku a rozdeľovať slová na slabiky Učebné zdroje: konáriky, kniha, Motivácia: Každý z nás miluje rozprávky. Chceli by sme žiť v rozprávkovom svete ,kde je všetko krásne. Zlo je potrestané a dobro odmenené. Rozprávka sa končí svadbou, kde žili tak dlho kým nepomreli. Určite každý z vás pozná rozprávku o Zlatovláske a Jurkovi. Jurko slúžil u Zlatovlásky. Obsluhoval ju a mal ju veľmi rád. Raz niesol princeznej obed a uštipol si mäso z hada. Toto čarovné mäso malo čarovnú moc. Kto zjedol mäso rozumel reči zvierat. Aj my sme zjedli takéto čarovné mäso a budeme počúvať, čo hovoria zvieratá. Zahráme sa, že mäso nám uškodilo a rozprávame ako Polepetko. Skúsime uhádnuť, čo Polepetko povie. Ajac-zajac, eží-beží, ače-skáče. Takto deti budú vymýšľať rôzne slová z prostredia lesa. Skúsme si vytlieskať tieto slová a vymyslieť slová na prvú slabiku. Zameriame sa na okolie, ktoré nás obklopuje a pomenujme, čo sa tam nachádza s pomenovaním prvej a poslednej slabiky. Páni učiteľka zoberie konárik pohodený na zemi a napíše písmena A/,E/, M. Deti hádajú písmena a s konárikom obkresľujú tieto písmena. Pedagogická reflexia: Rozvíjali sme predčitateľskú gramotnosť, poznávanie slabík rozdelenie slabík, vymýšľali slová z prostredia prírody a z miesta, kde sa nachádzali, vetvičkami,
ktoré našli písali do zeme. Písanie do zeme ich veľmi zaujalo zistili, že
nemusíme písať ,len na papier na betón ,ale aj do zeme. Táto práca ich veľmi zaujala a písali lepšie a zrozumiteľnejšie ako na papieri, čiže sme rozvíjali aj grafomotoriku
23
Edukačná aktivita: Môj les Výchovno-vzdelávací cieľ: Pozorovaním ,skúmaním všetkými zmyslami uhádnuť, čo máme v ruke a počúvať zvuky v prírode Učebné zdroje: špagát, listy, zvonček, kamene, vetvičky, drievka Motivácia: Určite každý z vás je silný a statočný a prekoná prekážky aj ťažšie. Takže pripravte sa ideme ich prekonávať. Pôjdeme do školy do ich záhrady, kde majú stromy. Natiahneme si špagát medzi dva stromy do stredu zavesíme zvonček. Deti budú podliezať pod špagát a komu sa nepodarí zvonček zazvoní. Kto prejde dostane list zo stromu, ktorý už vietor zhodil. Kto bude mať najviac listov ten vyhrá. Sadneme si pníčky do kruhu. Budeme si podávať poza chrbát, kôru, kameň, vetvičku, list a budeme hádať čo tam mám. Hádame, či je to hladké, drsné veľké malé. „ posúvaj ma dookola a uhádni čo som“. Deti pomocou zmyslov rozprávajú, čo dostali do rúk. Zapojíme aj sluchový zmysel a počúvame. Ešte prv si povieme riekanku“ Moje očká pozerajú, moje uška počúvajú srdiečko mi tíško bije medzi vami dobre mi je“ Počúvaj, čo to škrieka, fičí, žblnká. Počúvame a snažíme sa určiť zvuky. Žaba, vietor, voda v potoku. Kto je doktor stromov? Počúvajte, čo sa ozýva z diaľky. Z diaľky sa ozýva ďateľ. Klope zobákom do stromu, aby ho vyliečil od chrobákov. Zoberieme si drievka, ktoré nájdeme v lese a aj my takto klopeme. Počúvame, ako sa ozýva kuku, kuku. To kukučka kuká, koľko máme rokov. Skúsme počítať koľko krát zakuká. Deti počítajú a rozmýšľajú, koľko majú rokov. Pedagogická reflexia: V tejto aktivite sme rozvíjali pohyb, zmyslové vnímanie, počúvanie zvukov, poznávanie ďatľa lekára stromov, prečo ho voláme lekár, nové poznatky o ďatľovi. Deti najviac prežívali, keď súťažili, snažili sa, aby sa nedotkli špagátu a aby mali čo najviac listov. Vedieme ich k tomu, aby poznali aj prehrávanie a stotožnili sa s tým. Rytmus deti majú veľmi rady a tak klopanie drievkami podľa rytmu ich zaujalo. Edukačná aktivita: Strom života Výchovno-vzdelávací cieľ: Pozorovaním, skúmaním zisťovať, aký je povrch stromu , čo z neho vyteká a ďalšie funkcie stromu Učebné zdroje: bábka šaša, strom, krík, Motivácia: Príde šašo jašo s tým že ho bolí hlava. Ale šašo to nič nie je určite si celý deň sedel za počítačom nebol si na čerstvom vzduchu a preto ťa teraz bolí hlava. Idem sa prejsť do našej záhrady. Prídeme k stromu, objímeme ho so zatvorenými očami vnímame jeho silu, veľkosť a berieme si z neho energiu. To iste urobíme aj s kríkom. Tiež sa budeme snažiť ho objať. Potom si vymeníme emócie, čo som cítil pri kríku- nič moc bolo to tenké drevo, 24
pichalo ma. Strom bol veľký pevný, plný sily a energie, drsný pripravený bojovať pre svoju existenciu . Jedno dieťa zistí, že zo stromu niečo tečie . Zisťuje, čo to je, chytí túto tekutinu a ochutná. Druhé dieťa je z toho zhrozene a hovorí, že sa otrávi. Vysvetlime si, že je to miazga zo stromu, ktorá nikomu neublíži je akoby krv, ktorá tečie zo stromu. Čo si myslíte deti strom žije? Určite, že žije, veď sme hovorili, že tečie z neho miazga, krv. A kto má krv ten žije. Ideme si porovnať človeka a strom, či je to pravda, že strom žije. Už včera sme si rozprávali z čoho sa skladá strom. Môžeme si zopakovať. Koreň, kmeň a koruna. Keďže stromy sú živé, musia dýchať aj my dýchame, čím dýchame nosom. Čo myslíte, čím dýcha strom? Deti si zoberú listy a hovoria že listami. Deti si priložia listy k tvári a napodobňujú dýchanie stromu. Ako mi pijeme /ústami/. Strom žiadne ústa nemá a tak čím pije . Deti hovoria, že koreňmi, ktoré ma zapustené do zemi . Túto vodu rozvádza do konárov a listov. Skúsme si z rúk urobiť misku a ťaháme si vodu ústami. My máme ruky, ktoré potrebujem k práci a vôbec k životu . Strom ma konáre, aby mohol mať na nich ovocie plody a podobne Pedagogická reflexia: pozorovali sme, skúmali miazgu a ochutnávali sme ju. Delili časti stromu, rozdiel živá neživá príroda, Vyvolali sme u detí kladné emócie k stromu. Zistili, že strom žije tak ako my aj strom musí prijímať potravu, piť prijímať teplo a svetlo. Rozvíjali sme myslenie a správne vyjadrovanie. Edukačná aktivita: Počúvaj stromy, tie ti tiež niečo chcú povedať Výchovno-vzdelávací cieľ: Pozorovaním, objavovaním zisťovať, aký je strom, z čoho sa skladá a vymýšľať si ,čo nám môže povedať. Učebné zdroje: semienka, stromy, piesok, pôda, vankúše Motivácia: Čo poviete deti, stromy vedia tiež rozprávať? Určite si rozprávajú medzi sebou, aj nám možno niečo povedia. Skúsme priložiť ucho k stromu a počúvať, či nám niečo strom nebude rozprávať. Deti počúvajú a vymýšľajú si. Mne povedal strom, že sa bojí, že mu niekto poláme konáre. Čo by sa stalo keby sme mu polámali konáre. Vyschol by, bolelo by ho to tak, ako keby nám niekto zlomil ruku. Strom by chradol a nakoniec vyhynul. Strom je útočišťom a domovom pre niektoré zvieratá ako veveričky, vtáčiky a iné . Stromy sa hýbu, rozprávajú podávajú si ruky konáre, keď príde šibal vietor a začne sa predierať konármi stromov. Chytíme sa za ruky a urobíme pevnú reťaz. Budeme si rozprávať písmena a vymýšľať slova na tieto písmena z oblasti lesa. Použijeme tieto slová koreň, listy, pôda, živiny miazga.
25
Zahráme sa deti, že sme vietor, ktorý sa preháňa medzi stromami. Sme semienka, ktoré spadnú do piesku a neprežijú. Sme semienka, ktoré spadnú do úrodnej pôdy a budú pučať zapúšťať korene, tlačiť sa von zo zeme. Deti napodobňujú tieto úkony pohybom. Deti dostanú mäkké vankúšiky a s nimi napodobňujú. Čupnú si s vankúšom, hlavu v predklone semienko vychádza, pomaly vstávajú, čiže strom rastie, položia vankúš, ruky vzpažia konáre rastú, záklon hlavy. Pozerá sa strom, na slniečko, strom rastie deti stoja na špičkách, upažia a kyvu sa vietor fúka do stromu. Pedagogická reflexia: rozvíjali sme pohyb zladiť pohyb s dejom, pantomíma, zopakovali sme si zdravovedu, lásku k stromom, prírode. Peťko si vymyslel vetu ako bude chrániť tento strom, ktorý sa mu najviac páči a zoberie aj mamičku, aby ho videla. U detí pracovala fantázia a predstavivosť. Edukačná aktivita: Neživá príroda Výchovno-vzdelávací cieľ: Pozorovaním ,skúmaním zisťovať vlastnosti neživej prírody Učebné zdroje: zem, voda, kniha Motivácia: Pozor, pozor, nestúpte do blatá . Ja som už tam stúpila. Viete deti čo je to blato? Skúsme si zistiť čo je blato Blízko stromu vidíme zem je to hlina vtlačíme prst do hliny a zisťujeme aká je tvarovateľná jemná studená, ťažká, hnedočierna. Keď vonku prší hlina je iná. Donesieme si trošku vody z potôčika a polejeme ju. Zistíme, že je úplne iná , zmenila sa na blato. Načo je nám deti zem . Všade sa hovorí, že zem je ako zlato, prečo zlato. Keď by sme nemali zem nemali by sme po čom chodiť, nemohli by sme rásť rastliny nemohol by byť vôbec život na tejto zemi. Tvarujeme z hliny rôzne predmety, strom, dom, kvety. Na záver s povieme riekanku Relaxácia: Ideme ,ideme do lesa – kráčame Polámali sme si kolesa- kráčame s pokrčenými nohami Ideme , ideme ako vlak -napodobňujeme jazdu vlaku Rýchlejšie letíme ako vták- urobíme si krídla a beháme Pedagogická reflexia: pochopili význam živej a neživej prírody. Hlina je neživá môžeme ju tvarovať. Urobili pokus ,čo sa stane s hlinou keď ju zmiešame s vodou, uvoľnili sa riekankou s pohybom. Táto aktivita sa deťom mimoriadne páčila, nakoľko sa deti veľmi radi hrajú so zemou s vodou a keď sa im urobilo blato bola to pre nich hra ako s plastelinou. Robili si z blata rôzne tvary, predmety.
26
Edukačná aktivita: Budeme súťažiť Výchovno-vzdelávací cieľ: Poznávať, triediť a ukladať do kruhov , čo je živé a neživé/ list, kvet, kameň, zem/ Učebné zdroje: kruhy, farebné šatky, plastové fľaše Motivácia: Ja viem deti, že veľmi radi súťažíte, skúsme si dnes urobiť súťaž. Rozdelíme sa do skupín po troch Teraz si každá skupina zoberie dva kruhy dáme si na zem a budeme do jedného kruhu nosiť to čo patrí do živej prírody a do druhého to čo patrí do neživej prírody. Deti nosia a určujú a vysvetľujú, čo znamená slovo živá a čo neživá. Ktorá skupina donesie toho najviac vyhráva. Máme so sebou šatky rôznej farby akej farby by ste dali šatku k živej prírode zelenú, pretože zelená žije kvitne . K neživej čiernu čierna znamená smútok, kde nie je život. Máme ešte červenú a hnedú čo by ste o nej povedali, že patrí do jesene, lebo už listy červenejú a hnednú a kde by išla žltá do letá a jari lebo už svieti slniečko a všetko kvitne . Pedagogická reflexia:
zopakovali sme si živá neživá príroda, triedili, poznávali farby
zopakovali si ročné obdobia a ich charakteristické znaky. Deti prešli celý objekt, aby našli to čo patrí k živej a čo k neživej prírode. Každý chcel čím najviac nájsť, aby bol čím najlepší. Porozprávali ktoré ročné obdobie sa im páči a prečo. Edukačná aktivita: Neničme si prírodu Výchovno-vzdelávací cieľ: Pozorovaním ,skúmaním, objavovaním sledovať zrezané stromy a počítať letokruhy Učebné zdroje: stromy Motivácia: Vidíte deti ten strom? Deti hovoria, že je suchý. Máte pravdu deti a preto ho aj zrezali. A čo tamten? Čo myslíte tiež bol suchý? Áno, veď on ešte žije. A tiež ho zrezali. Môžeme len takto strom zrezať? Deti hovoria, že akoby zabili niečo živé . Neďaleko sme videli zrezaný strom. Vidíme na ňom kruhy vysvetlíme si, že sú to letokruhy. Tak ako vy deti máte narodeniny a určitý počet rokov tak má aj strom. Na strome počítame, podľa kruhov koľko strom má rokov. Praktický deťom ukážem a spočítame si letokruhy. Deti hľadajú ďalšie zrezané stromy a určujú počet kruhov. Sledujú, či aj tento strom bol suchý, keď ho zrezali. Keď prídeme do materskej školy poobede si budeme kresliť letokruhy a spočítavať koľko má strom rokov. Pedagogická reflexia: rozvíjali sme emocionálne cítenie, neničiť stromy starať sa o nich, rozvíjať matematicko-logické myslenie počítanie, človek starne tak isto aj stromy starnú, vysychajú. Páčilo sa deťom sledovať letokruhy a počítať ich. Úlohu sme splnili, zistili sme čo znamenajú letokruhy 27
Edukačná aktivita: Chráňme si prírodu Výchovno-vzdelávací cieľ: Chrániť prírodu dodržiavaním poriadku a vyčistením okolia Učebné zdroje: plastové fľaše, plastové poháre, sklo, papiere Motivácia- Všetci z nás chcú mať všade čisto a poriadok, či už doma, alebo v MŠ . Čo myslíte deti aj príroda chce mať čisto? Čo keby tam bol neporiadok? Deti hovoria, že by to vadilo zvieratám. Mohli by sa poraniť. Pozrite sa, čo to leží tam v lese. Patria tu odpadky. Poďme pozbierame ich a donesieme do MŠ. V MŠ máme kontajnery. Prečo sú rôznej farby? Ako triedime odpadky, skúsme ich vytriediť. V MŠ triedime odpadky do žltého plasty, do zeleného sklo a do nášho kontejnera na smeti ostatný odpad. Pedagogická reflexia: Viesť deti k poriadkumilovnosti, ochraňovať prírodu, triediť odpadky podľa materiálu, poznávanie farieb. Deti hľadali všetky odpadky ,aby sa zvieratká neporanili.
28
ZÁVER Vieme všetci ako to vyzerá s našou prírodou a celkovo s celou našou zemeguľou. Musíme si uvedomiť, že keď nebudem niečo robiť, my ľudia, dopadne to katastroficky. Vymizne život na tejto zemeguli. To sú všetky argumenty, prečo som sa začala viacej zaujímať o našu prírodu a našu zem. Naša materská škola je zameraná na environmentálnu výchovu, žijeme blízko prírody, takže sme dennodenne v prírode. A preto naše deti sú deťmi prírody, ktoré majú veľké znalosti o prírode, pretože chodia často do prírody. Navštevujú naše hory, doliny a vytvárajú si krásny vzťah k prírode. Preto je aj mojou povinnosťou aj kvôli týmto argumentom rozvíjať lásku k prírode pomocou edukačných aktivít, bádateľskou prácou priamo v teréne, ukázať deťom, že sa dá poznávať pomenovať skúmať, zainteresovať všetky zmysly, rozvíjať lásku k prírode ku všetkému živému, ale aj neživému, chrániť všetko, čo sa nachádza vôkol nás. Tieto moje edukačné praktické aktivity pomôžu učiteľkám aj iných materských škôl rozvíjať lásku k prírode, tvorením, kreativitou, ale najmä badaním, hľadaním niečo nového.
29
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV
Hederer, J. Životní prostředí a výchova. Praha: Portál, 1994. ISBN 80-85282-88-7 Jakabčic, I. Základy vývinovej psychológie. Bratislava: IRIS, 2004. ISBN 8089018343 Kminiak, M. Ekopsychologické a sociálne aspekty životného prostredia. Bratislava: Univerzita Komenského, 1991. ISBN 80-223-0339-9 Kminiak, M. Environmentálna výchova. Bratislava: AP, Patocs Attila, 1997. ISBN 80967720-3-1 Korim, V. - Gašparová, M. Základy vlastivedného vzdelávania. Banská Bystrica: Pedagogická fakulta UMB, 2003. ISBN 80-8055-813-2. Kopáčová, J. Hra alebo experiment? In: Trubíniová, V., Tamášová, V. 1997.Predškolská výchova na Slovensku – súčasnosť a budúcnosť. Bratislava: Pedagogická fakulta Univerzity Komenského, 1997. ISBN 80–88868–09-2 Kopačová, J. Bádateľské aktivity – nástroj rozvoja kompetencií žiaka. In: Cesty demokracie vo výchove a vzdelávaní. Bratislava : PdF UK, 2003. ISBN 80-88868-85-8 Leblová, E. Environmentální výchova v mateřské škole. Praha : Portál, 2012. ISBN 978-80262-0094-9 Mináriková, S. Kúzla s vodou. In: KAFOMET pre materské školy. 1. vyd. Stařeč: INFRA, s.r.o., 2009. 2. aktualizácia. POZ-026.1. ISSN 1803-5175 Miňová, M. a kol. Environmentálna výchova v materskej škole. Prešov: Rokus, 2005. ISBN 80-89055-53-2 Rochovská, I. Využívanie bádateľských aktivít v materskej škole. Katolícka univerzita v Ružomberku: Verbum. 2011.. ISBN 978-80-8084-666-4 30
Rochovská, I. - Krajčíriková, Ľ. Metódy rozvíjania prírodovednej gramotnosti vo vysokoškolskej príprave budúcich pedagógov. Výskumný projekt KEGA. Ružomberok: Pedagogická fakulta Katolíckej univerzity. 2011. Dostupné na: http://ijp.sk/_dokumenty/file/konferencie/Rochovska_Krajcirikova.pdf Skalková, J. Obecná didaktika. Praha : Grada, 2007. ISBN 978-80-247-1821-7. Slašťanová, M. Rozvoj prírodovednej gramotnosti v primárnom vzdelávaní prostredníctvom zážitkového učenia. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum, 2014. Šusteková, K., Krajčušková, J., Migátová, R. Enviromentálna výchova detí predškolského veku. Metodický materiál. Žilina, 2010. Štátny vzdelávací program ISCED 0 – predprimárne vzdelávanie. Bratislava: ŠPÚ, 2008. Dostupné na:
˂http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=2319˃
Uhrinová, M. Vybrané didaktické aspekty prírodovedného vzdelávania v materskej škole. Ružomberok : Verbum – vydavateľstvo KU v Ružomberku, 2011. ISBN 978-80-8084-786-9. Zelina, M. Stratégie a metódy rozvoja osobnosti dieťaťa. Bratislava : IRIS, 1996.. ISBN 80967013-4-7. Žoldošová, K. Východiská primárneho prírodovedného vzdelávania. Bratislava: VEDA – TYPI Universitas Tyrnaviensis, 2006. ISBN 80-8082-095-3
31
