Drogy v materskej škole

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ

Mgr. Drahuša Orelová

Drogy v materskej škole Osvedčená pedagogická skúsenosť edukačnej praxe,

Bratislava 2013

Vydavateľ:

Metodicko-pedagogické centrum, Ševčenkova 11, 850 01 Bratislava

Autor OPS/OSO:

Mgr. Drahuša Orelová

Kontakt na autora:

Materská škola Za humnami 28, 949 01 Nitra [email protected]

Názov OPS/OSO: Drogy v materskej škole Rok vytvorenia OPS/OSO:

2013

Odborné stanovisko vypracoval:

Za obsah a pôvodnosť rukopisu zodpovedá autor. Text neprešiel jazykovou úpravou. Táto osvedčená pedagogická skúsenosť edukačnej praxe/osvedčená skúsenosť odbornej praxe bola vytvorená z prostriedkov národného projektu Profesijný a kariérový rast pedagogických zamestnancov. Projekt je financovaný zo zdrojov Európskej únie.

Kľúčové slová Drogy, primárna prevencia, predškolské vzdelávanie, výchova, rodina.

Anotácia Prezentovaná práca sa zaoberá drogovou problematikou v materskej škole a je určená pedagogickým pracovníkom v materskej škole. Teoretická časť práce poskytuje vymedzenie pojmov droga, závislosť, návyk, primárna prevencia, význam rodiny v prvých rokoch života. Praktická časť predstavuje využitie preventívnych programov.

OBSAH

ÚVOD .............................................................................................................................................................

5

1 POJMOVÉ VYMEDZENIE....................................................................................................................

7

1.1 Droga......................................................................................................................................................

7

2 PRÍČINY VZNIKU DROGOVEJ ZÁVISLOSTI................................................................................

8

2.1 Závislosť...............................................................................................................................................

8

3 DROGY, S KTORÝMI SA STRETÁVAJÚ DETI.............................................................................

10

3.1 Rodina a výchova.............................................................................................................................

11

4 PREVENCIA.............................................................................................................................................

13

4.1 Primárna prevencia.........................................................................................................................

15

5 PRAKTICKÁ ČASŤ................................................................................................................................

16

5.1 Školský protidrogový program..................................................................................................

17

5.2 Plán drogovej prevencie................................................................................................................

18

5.3 Metódy výchovnej práce v materskej škole..........................................................................

19

ZÁVER ..........................................................................................................................................................

23

ÚVOD V dnešnej dobe sa jedná o veľmi diskutovaný a aktuálny problém, keď po roku 1989 sa zmenilo mnoho vecí a jedna z týchto vecí bola drogová scéna. Vývoj v tejto oblasti sa permanentne vyvíja a to odlišným smerom, než by si väčšina priala. Mládež má k drogám ľahší a bohužiaľ i liberálnejší prístup než tomu bolo pred desiatimi, či dvadsiatimi rokmi. V otázke primárnej prevencie sa nič, alebo málo zmenilo. Práve z dôvodu nedostatku informovanosti ale i prevencie v tejto oblasti z radov pedagógov materských škôl som sa rozhodla pre túto tému drogy v materskej škole. Ďalším dôvodom je i môj záujem o drogovú problematiku. Je dôležité pochopiť, že droga nie je len heroín alebo LSD, ale tiež látky s ktorými sa deti mladšieho predškolského veku dostávajú do kontaktu veľmi často ako je alkohol, tabak, počítače, automaty a iné. Cieľom práce je podať ucelený návod aktivít pre deti predškolského veku. V rámci tejto osvedčenej pedagogickej skúsenosti predkladám overenú pedagogickú skúsenosť, ktorá môže poslúžiť ako inšpirácia primárnej drogovej prevencie pre učiteľky materských škôl. Zámerom práce je zdôrazniť význam pre utváranie správnych postojov detí. V teoretickej časti práca poskytuje prehľad o drogovej problematike, ktorá v súčasnosti patrí medzi spoločensky najzávažnejšie. Poukazuje na základné informácie o drogách, uvádza klasifikáciu drog a príčiny vzniku drogových závislostí a na nevyhnutnosť realizácie primárnej prevencie v materských školách. Pevne verím, že práca bude prínosom pre každého, kto pociťuje potrebu byť oporou pre deti a tiež pociťuje zodpovednosť za zaistenie ich bezpečnosti voči narastajúcemu nebezpečenstvu zneužívania drog.

5

6

1 POJMOVÉ VYMEDZENIE Je nutné si uvedomiť, že droga je návyková látka. Vlastná drogová závislosť je len jednou z foriem návyku. Návyky sa u človeka vytvárajú v každej oblasti jeho činnosti. Všetko, čo pomáha a uľahčuje existenciu človeka je jeho prínosom. Záporné návyky sťažujú človeku rýchlo zvládnuť známe životné prostredie, do ktorého patria aj spoločenské vzťahy. Neumožňujú mu vhodne využívať schopnosti a nadanie. 1.1 Droga Pojem droga je odvodená od slova holandského pôvodu d r o g a, čo znamená niečo suché alebo usušené. Pôvodne tým bola označovaná surovina rastlinného pôvodu používaná ako liečivo. Definícia je dosť široká, aby zahrňovala všetky substancie či hmotné látky, ktoré majú i nemajú priznané postavenie liekov, nech už pôsobia alebo nepôsobia priamo na centrálnu nervovú sústavu a sú prírodné alebo syntetické. Je asi 200 definícií o drogách a ich základnou myšlienkou je, že droga je látka (prirodzená alebo umelá), ktorá akýmkoľvek spôsobom vpravená do organizmu môže vyvolať drogovú závislosť. Zjednodušene povedané droga je látka schopná vyvolať závislosť.

7

2 PRÍČINY VZNIKU DROGOVEJ ZÁVISLOSTI Odborníci uvádzajú niekoľko faktorov, ktoré vedú ku vzniku závislosti, pričom pôsobia súčasné všetky faktory vo vzájomnej väzbe. Sú to faktory somatické a psychické, enviromentálne (sociálne prostredie), farmakologické (dostupnosť drogy), provokujúce (stimul, príčina) a frekvencia ( častá potreba). Za všeobecné príčiny drogových závislostí možno považovať podľa autora Dimoffa (1994, s.65) nasledovné: 1. Túžba po euforizačnom účinku: Konzumácia pre príjemný pocit je základným ľudským motívom. Príčiny prečo používajú deti drogy sú rovnaké ako dôvody dospelých. Konzumujú najmä alkohol na večierkoch, či s priateľmi. Slangové výrazy v slovníku ako žúrovať, dať si do nosa, namazať sa, doraziť sa svedčia o silnej motivácii dostať sa do stavu omámenia. 2. Zvedavosť a nuda: Hľadanie dobrodružstva a vzrušenia, nové skúsenosti, poznanie, vyplnenie si voľného času viac zábavy- to je prirodzená túžba detí. Väčšina detí je po užití drog sklamaná. Keď vyfajčia prvú cigaretu. Mnohé v tomto bode prestanú a viac to neskúšajú. Iné zostávajú i naďalej zvedavé a to ich privedie cez vstupnú bránu k exotickým látkam. 3.Vplyv rovnocennej skupiny: Keď sa zneužívanie drogy zakorení v skupine mladých ľudí, má tendenciu šíriť sa v nej. Partia sa stáva hlavným manipulátorom osobnosti a spôsobu života skupiny a neskôr už nemajú síl ani záujem tieto praktiky zanechať, respektívne skupinu opustiť. Partia si vytvára tvrdé pravidlá, rituály, odlišné znaky oblečenia, tetovanie. 4.Útek pred vonkajšími problémami: Veľa problémov, ktorým deti čelia prežívala a prežíva väčšina ľudí. Spomenieme pubertálne obdobie, ktoré nebolo nikdy ľahké. Deti sa musia naučiť riadiť záväzkami a zodpovednosťou musia konfrontovať hodnoty s meniacim sa svetom, aby si uvedomili vlastný systém hodnôt. A droga je únik, ale i pasca. 5.Únik pred vnútornými emotívnymi problémami: Väčšina mladých ľudí zistí, že mnohé ich problémy vyrieši čas. Drogy im poskytujú obrovskú možnosť výberu, aby mohli čeliť nielen sebaúcte, ale aj plachosti, úzkosti depresii a iným problémom. Alkohol rúca zábrany, droga vyvoláva pocit sily, robí svet nežným a zasneným, otvára sa priestor pre novú skutočnosť. Mladý človek sa mení. Uznáva nové hodnoty a ideály a správanie je silno zmenené. Niektorí rodičia prehliadajú aj túto zmenu. Ospravedlňujú svoje dieťa ako bežný vývoj. Ak prehliadne túto zmenu v správaní pedagóg, je to na zamyslenie. Môže sa hovoriť o tom, že iba vzdeláva a nie vychováva. 2.1 Závislosť Znakom závislosti je silná túžba užívať látku. U takéhoto človeka vzniká problém sebaovládania, nedokáže sa užívania tejto látky vzdať a opakovane sa k nej vracia. Po čase sa objavujú u týchto ľudí zdravotné problémy. Definícia závislosti podľa WHO: ,,Závislosť je stav psychicky alebo fyzicky vyplývajúci z pôsobenia lieku alebo psychotropnej účinnej látky na organizmus charakterizovaný zmenami chovania a ďalšími reakciami, medzi ktoré patrí hlavne kontinuálne alebo opakované podávanie psychotropne pôsobiacej látky“.

8

Medzi najčastejšie závislosti patrí: alkohol, tabak, sedatíva, organické rozpúšťadlá, opiáty a veľa ďalších zdraviu škodlivých látok. Deti majú možnosť už od ranného veku sa stretávať s drogou. Vek závislých na nejaký druh drogy stále klesá, nie je výnimkou, že s marihuanou v dnešnej dobe začínajú experimentovať už desaťročné deti.

9

3 DROGY, S KTORÝMI SA STRETÁVAJÚ DETI V predprimárnom zariadení mám overené, že deti majú prvé skúsenosti s alkoholom. Niektoré dokonca aj s fajčením. Príliš veľká sledovanosť televízie a trávenie voľného času pri počítači však môže tiež spôsobiť závislosť na ne. Sú to takzvané virtuálne drogy. Pokiaľ čítame v novinách o sociálne patologických javoch, dozvedáme sa predovšetkým o závislosti na alkohole, fajčení, nelegálnych drogách o rasizme a xenofóbii. Alkohol a fajčenie Niektorí rodičia sú k alkoholu a cigaretám tolerantní. Zákon nezakazuje legálne drogy, ale závislosť na nich je. Často sa malé deti pred školou stretávajú s dílermi, ktorí im ponúkajú bezplatne drogu a tak si pripravujú svojich budúcich zákazníkov. Návykové chovanie má so závislosťou spoločné rysy, pretože sa nejedná priamo o užívanie nejakej látky. Medzi najzávažnejšie patrí patologické hráčstvo a závislosť na hracích automatoch. Čo sa týka problematiky zneužívania alkoholu a nikotinu, tak prevencia týchto sociálne patologických javov by sa mala objavovať od najútlejšieho veku dieťaťa. Existujú napr. preventívne programy pre predškolákov, ktoré ukazujú hrozbu alkoholu na príbehu „krtko a jeho kamarádi“ (krtko nájde alkohol vo fľaši, pije ho, následne má určité problémy, jeho kamarádi nevedia, čo sa s ním deje, atd.)(Pospíšilová, 2007, s.9) Počítač ,,Návyk je opakovaním získaný sklon (schopnosť) k vykonaniu určitej činnosti. Vybavuje sa samočinne, automaticky, bez uvažovania a rozhodovania. Vzniká buď prostým opakovaním (dynamický stereotyp), alebo sa utvára zámerne cvikom (Nešpor, 2000, s. 152). Už v predškolskom veku sa stretávame s deťmi, ktoré veľa času trávia pri počítači hraním hier. Je to pre nich najobľúbenejšia činnosť, na ktorú sa tešia keď prídu domov. Pokiaľ sa počítač využíva v primeranej miere, závislosť na nich nevzniká. Ak začína vyplňovať podstatnú časť dňa a hry sú prednejšie ako predchádzajúce záujmy, môžeme hovoriť o vzniku závislosti. Takéto deti časom strácajú záujem o iné aktivity, nemajú potrebu chodiť von. To by už mal byť varovný signál pre rodičov. Je však zarážajúce, že rodičia svoje deti v tejto činnosti podporujú, lebo nemajú čas sa im venovať. Pre detskú psychiku sú tieto drogy nebezpečné, pretože narúšajú reálne vnímanie sveta prostredníctvom televízie a počítača, deti vnímajú násilie ako niečo, čo do dnešnej spoločnosti patrí. Televízia V dnešnej dobe je televízia neoddeliteľnou súčasťou zariadenia. Rodina tak spolu hovorí málo a preto sa dá považovať za negatívny jav hlavne z hľadiska malých detí. Pre nich je lepšie, aby mali vlastné zmyslové zážitky, hry s rodičmi, súrodencami, vychádzky do prírody. „Je zaujímavé, i keď sa televízne programy stávajú pre väčšinu ľudí jednou z hlavných náplní volného času, že sa venuje vplyvu sledovaniu televízie tak málo času. A pritom má toľko podôb, toľko príčin a dôsledkov (Hajný, 2001, s.90).

10

Média majú negatívny vplyv na deti a mládež, dôsledkom filmov s násilnou tématikou. Sledovanie takýchto televíznych programov nie je pre malé deti vhodným vyplnením voľného času, pretože tento jav neberú ako negatívny a ťažko rozlišujú fantáziu od skutočnosti. Televízne násilie predstavuje najsledovanejší aspekt pôsobenia. Vplyv agresivity sa prejavuje dlhodobým sledovaním televízneho násilia. Preto je dôležité klásť dôraz na výber programov. 3.1 Rodina a výchova Prevencia drogových závislostí u detí predškolského veku naväzuje na prvotnú výchovu v rodine. Má zásadný význam pre zdravý psychický, telesný a sociálny vývoj dieťaťa. Rodina dieťa chráni nielen pred vonkajším nebezpečím, ale rozvíja jeho zručnosti a schopnosti. Pokiaľ má na blízku rodinu, dieťa pociťuje istotu, ktorej môže dôverovať. Deti, ktoré nie sú vychovávané v harmonickej rodine častejšie prepadnú k užívaniu drog, pretože ich detstvo bolo problémové. Na svoje starosti a trápenie takéto deti nie zriedka upozorňujú poruchami chovania. U detí predškolského veku sa môže zdať potreba drogovej prevencie príliš skoro, ale je treba uvažovať. Deti sa práve kvôli svojej zvedavosti často stretávajú s rôznymi rizikovými situáciami. Predchádzaniu užívania návykových látok je prevencia primárna. Primárna protidrogová prevencia je najúčinnejšia vtedy, ak dochádza naprosto prirodzeným spôsobom výchovou dieťaťa v rodine, pretože aký postoj zaujímajú príslušníci rodiny k alkoholu, fajčeniu a pod., také názorové postoje si formuje dieťa už v predškolskom veku. Deti prijímajú vzory chovania svojich najbližších a tieto vzory chovania potom vo svojom živote napodobňujú. Po dlhú dobu sa predškolský vek detí bral ako nedokonalosť, nezrelosť. Dnes je to opak. Deti sú vystavené zložitým sociálnym vzťahom sú viac aktívne, mentálne vyspelejšie. Ich minulí vrstovníci neboli zďaleka tak existenčne zabezpečení, rodina ale trávila veľa času spolu a dospelí mali veľkú autoritu. Dnešný život je príliš dynamický. U detí, ktoré nemajú dostatok citového zázemia sa môže vyskytnúť závislosť na virtuálnych drogách (počítač, televízia), agresivita, necitlivosť, ľahostajnosť. Nedostatok záujmu zo strany dospelých vedie k tomu, že deti začínajú ubližovať druhým, aby na seba upozornili. Nie je výnimkou, že dieťa po príchode z predškolského zariadenia dostane večeru a ide spať. Spoločnosť mu robí CD prehrávač s rozprávkou. Na prečítanie rozprávky nejako nie je čas. Deti vyznávajú hodnoty materiálne, zvykajú si na konzumný spôsob života. Nevážia si základné hodnoty , absentujú u nich životné ciele a morálne hodnoty. A práve tu prichádza hľadanie vzoru chovania v partiách, kde sa združujú deti, ktorých rodinné zázemie je rovnaké. „Dôležitým vlastnostiam sebestačnosti a samostatnosti sa dieťa učí od dospelých. Detské sebavedomie je treba stále v dieťati posilovať, ale súčasne korigovať, aby neprecenilo svoje sily. Rozvíjanie samostatnosti a sebavedomia už u malých detí je veľmi dôležité, rovnako ako je dôležité, aby dieťa cítilo pozornosť a lásku od svojich

11

najbližších. Pokiaľ dieťa verí vo svoje vlastné schopnosti, bude v neskoršom veku lepšie zvládať nepríjemné a stresové situácie“ (Adamovská, 2007, s.34). Od malička je treba deťom dávať základy k vytváraniu hodnotových vzťahov, dostatočne ich chváliť, učiť samostatnosti, ale učiť ich i zodpovednosti za svoje chovanie. Posilňovať ich dobré vlastnosti, ale učiť ich tiež, aby mali radi sami seba i so svojimi chybami a nedostatkami. „Ani najlepší projekt nenahradí pozitívne pôsobenie na dieťa v rodine a ich bezprostredné okolie. Pokiaľ po našich deťoch žiadame veci, ktoré sami nie sú schopní dodržať, ťažko budeme úspešní. Myslím tu na tolerovanie nadmerného pitia alkoholických nápojov, fajčenia cigariet alebo nadmerné užívanie liekov na spanie a na ukľudnenie“(Pothe, 1999, s.186). Nepostačuje, ak sú deti zabezpečené iba finančne, je potrebné dať im najavo svoj záujem a čas. „Iste nie sme schopní vytvoriť úplne nekonfliktné rodinné zázemie, kde by boli všetci stále šťastní. Spôsob, s akým sa s nespokojnosťou vyrovnávame je však pre vývoj detí podstatný“(Hajný, 2011, s.74). V každej rodine deti poznávajú i krízové situácie a pozorujú pri nich svoje okolie. Poznatky si potom odnášajú do svojho ďalšieho života. I vďaka negatívnym skúsenostiam sa detská osobnosť rozvíja a poučuje. Škola môže rodičom v ich snažení pomôcť, ale nemôže rodinnú starostlivosť a prostredie nahradiť. Pri práci s predškolskými deťmi je potrebné určité prepojenie výchovného pôsobenia medzi školou a rodinou. Aby poznávali realitu a riziká všedného dňa.

12

4 PREVENCIA Pod pojmom prevencia sa rozumie aktivita určená predchádzať prvému užívaniu drog. Cieľom primárnej prevencie predškolského veku 3 –6 rokov je zakotviť zdravie ako dôležitú životnú hodnotu, ktorú je treba chrániť. Uvedomovať si možné nebezpečie a ako sa tomu nebezpečiu vyhýbať. Úlohou drogovej prevencie je, aby čo najmenej ľudí uspokojovalo svoje potreby alebo riešilo problémy pomocou drogy. Od ranného detstva sa má uskutočňovať nešpecifická prevencia v rozličných oblastiach vytváraním pozitívnych návykov, rozvíjaním vedomostí, zručností a zdravého seba presadzovaním, znalosťou o ochrane zdravia. Preventívne pôsobenie v tejto oblasti je dlhodobý proces. Prevencia môže mnoho mladých ľudí od užívania drogy odvrátiť. Objasňuje deťom a mládeži realitu a odhaľuje následky pre ľudský organizmus. Najčastejšie sa stretávame s tromi druhmi prevencie drogovej závislosti a to primárnou, sekundárnou a terciárnou a podľa jej cieľov a podľa osôb, na ktoré je zameraná: 1. „Primárna, všeobecná, generálna, univerzálna - cieľom je urobiť všetko preto, aby sme sa vyhli vzniku závislosti; je zameraná na všetkých, ktorí zatiaľ drogy neužívali (Končeková, 2004, s. 53). „Zameraná na celú populáciu všeobecne ako aj na špecifické podskupiny, napr. adolescenti (školské protidrogové programy, ponuky alternatív pre voľný čas, proti fajčiarske kampane a pod.). Môžeme ju charakterizovať ako prvotné predchádzanie ohrozujúcim javom. Predpokladá štruktúrovanie priaznivých podmienok pre telesný, intelektuálny, psychický a sociálny vývoj jednotlivca. Myslíme tým vytváranie, získavanie a upevňovanie príslušných vedomostí, zručností, návykov smerujúcich k podpore zdravia a pestovaniu zdravého štýlu života. Ide o všetky aktivity smerujúce k tomu, aby problém vôbec nevznikol“ (Liba, 2001, s.57-58). 2. Sekundárna, selektívna, adresná - cieľom je skorým objavením a liečením zmenšiť závažnosť a trvanie závislosti alebo ani nedopustiť, aby sa rozvinula; obracia sa na ohrozené, rizikové skupiny (Končeková, 2004, s.53). „Ale aj ohrozenie má svoje stupne. Niektoré skupiny obyvateľstva sú ohrozené viac, iné menej, niektoré sú ohrozené bezprostredne, niektoré menej, alebo iba sprostredkovane, v závislosti od mnohých faktorov (prostredie, rodina, narušené vzťahy s rodinou, osobitne s matkou, neúspechy a ťažkosti v škole, spôsob života, osobnostné predpoklady a i.).“ „Úlohou sekundárnej prevencie je zabrániť drogovej kariére ohrozeného, keď už v počiatočnom štádiu treba signalizovať poruchy sociálneho a psychického vývinu jedinca a poskytnúť potrebnú pomoc“ (Liba, 2001, s. 58). 3. „Terciárna, indikovaná - cieľom je redukovať škodlivé dôsledky užívania drog a vyhnúť sa recidíve; týka sa užívateľov drog, ktorí prejavujú znaky závislosti a abstinujúcich závislých, ktorí absolvovali liečenie“ (Končeková, 2004, s.53). Vzhľadom k tomu, že sa v tejto práci zaoberáme deťmi predškolského veku spomenie sa iba primárna prevencia. Preventívne programy by sa mohli rozdeliť do piatich základných skupín: predškolské programy pre deti, programy určené rodičom,

13

-

programy viazané na školu, vrstovnícke programy, komunitné programy.

Čo sa týka problematiky zneužívania alkoholu a nikotínu tak prevencia týchto sociálne patologických javov by sa mala objavovať od najútlejšieho veku dieťaťa. Existujú napr. preventívne programy pre predškolákov, ktoré ukazujú hrozbu alkoholu na príbehu „krtko a jeho kamarádi“ (krtko najde alkohol vo fľaši, pije ho, následne má určité problémy, jeho kamarádi nevedia, čo sa s ním deje, atd.). Nejdôležitějšia je však prevencia prebiehajúca po celú dobu povinnej školskej docházky, pretože to je obdobie, kedy väčšina detí po prvýkrát „ochutná zakázané ovocie“ ve forme alkoholu či cigariet (Pospíšilová, 2007, s.13). Jednorázové akcie: návštevy divadiel a kultúrnych predstavení exkurzie výstavy – múzeum, osvetové stredisko hudobné koncerty programy ku Dňu matiek a rôznym aktuálnym príležitostiam besedy s políciou plavecký výcvik Formy a metódy: motivačné rozprávky, príbehy, pantomíma, tvorivá dramatika, bábkové divadlo, psychická a somatická relaxácia prostredníctvom hudby a hovoreného slova, jogové cvičenia, kresba, maľba, koláž, piesne, súťaže, výstavky, pokusy, športové aktivity. Programy a projekty: Zdravie podporujúce materské školy vznikol z podnetu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), Rady Európy a Európskeho parlamentu. Cieľom projektu je najmä podpora výchovy ku zdraviu na školách a prevencia chorôb v zmysle stratégií ochrany zdravia, výchovy ku zdraviu a zdravotnej prevencie. - ADAMKO hravo-zdravo, - Ne)hovorme o drogách, - Zdravý úsmev, - DANONE pre zdravie detí, - Ovečka, - Evička nám ochorela, - Chceme dýchať čistý vzduch. 4.1Primárna prevencia V materskej škole sa uplatňuje primárna prevencia. „Cieľom primárnej prevencie je predísť užívaniu návykových látok, ako je alkohol a tabak alebo ho oddialiť do neskoršieho veku, keď už sú dospievajúci relatívne odolnejší. Ďalším cieľom je obmedziť alebo zastaviť experimentovaniu s návykovými látkami aby sa predišlo škodám na telesnom a duševnom zdraví.

14

Cieľom prevencie nie je podávať informácie na to aby sa informácia páčila, ale to aby sa cieľová populácia správala zdravo“(Nešpor, 2001, s.133). V materskej škole sa teda v rámci primárnej drogovej prevencie zaoberá výchovou k zdraviu a zdravému životnému štýlu, ktorý sa prelína vo všetkých výchovných zložkách. Deti sa zaoberajú tým aký má význam živote človeka hygiena, výživa, pohyb a zťahy s ostatnými ľuďmi. Zoznamujú sa ale aj s účinkami drogy a aké má užívanie drogy na ľudský organizmus dôsledky. Kalman et al. (2011) uvádza, že detstvo a dospievanie sú kľúčovými obdobiami, kedy sa kontinuálne s biologickým a psychomotorickým vývojom utvárajú formujú vzťahy a postoje k pohybovej aktivite, ktorá priaznivo ovplyvňuje celkový vývoj dieťaťa“. Primárna prevencia má za úlohu predchádzať sociálne nežiaducim javom. Autor Nešpor hovorí že: „Deti najskôr musia chápať pojem zdravie a od toho pojmu sa potom odvodzuje i chápanie nemoc, úraz, poškodenie zdravia a rovnako i jeho podpora a rozvíjanie“(Nováková, 2009, s. 2). Je teda dôležité u detí posilňovať, aby si vážili zdravie. Uskutočniť drogovú prevenciu u detí predškolského veku vyžaduje rozhovor primeraný vekovej skupine detí a voliť slová, ktoré sú im blízke. „Zdravé sebavedomé dieťa si viac váži seba a svoje zdravie, dokáže skorej odmietať a skôr dosahuje svojich životných cieľov“(Nešpor, 2001, s. 26). Prevenciou patologických javov a drogová závislosť u detí sa zaoberá aj laická i odborná verejnosť. Pokiaľ sa preventívne práce s deťmi v predškolskom veku uskutočňujú a oni sa priebežne učia poznatkom o zdraví a jeho ochrane, pôsobí to kladne na ich budúce odolnosti. Môžeme povedať, že opatrnosti nikdy nie je dosť. Vo vzťahu k sociálno - patologickým javom vymedzuje Liba (2001, s. 57) prevenciu „ako komplexné, koordinované a kontinuálne uplatňovanie psychologických, psychoterapeutických, resocializačných a výchovných metód.“ Je vždy výhodnejšia ako terapia drogových závislostí, ktorá musí byť vždy spojená s dlhodobým a zložitým procesom odvykania a zaraďovania sa do normálneho života. V súvislosti s drogovou závislosťou zdôrazňuje Kačániová (2005, s. 52) „Potrebu realizovať aktivity, ktoré jej predchádzajú, pretože je účinnejšie jej predchádzať, ako odstraňovať už vzniknutý nežiaduci stav. Ide o opatrenia, ktoré by zabránili alebo spomalil vznik nežiaducich návykov pomocou ktorých by sa dalo vyhnúť problémom, ktoré môžu ohroziť duševné a telesné zdravie človeka. Hlavnou podmienkou úspešnej prevencie drogovej závislosti je poznať príčiny, ktoré ju spôsobujú.“

15

5 PRAKTICKÁ ČASŤ Školský vzdelávací program si dnes tvorí každá materská škola aby si ho mohla prispôsobiť konkrétnym podmienkam školy a potrebám detí. Záleží na škole či zapracuje do svojho programu aj systematickú výučbu drogovej prevencie. Učenie na našej škole prebieha hravou formou a prelína sa počas celého pobytu dňa. V overenej pedagogickej skúsenosti opíšem činnosti a metódy vo výchovnom vzdelávaní, ktoré sa najviac uplatňujú v oblasti drogovej prevencie a ktoré sú zakomponované v našom školskom vzdelávacom programe. 5.1 Školský protidrogový program Oblasť prírodovedná:  zoznamovanie sa s ľudským telom – ako pracuje naše telo, vytváranie si kladných postojov k vlastnému telu, hodnota zdravia a nevýhody zlého zdravotného stavu,  choroba a lieky – lieky sa musia užívať podľa predpisu, inak môžu byť nebezpečné,  rastliny sú dobré k výžive, liečeniu, ale sú i také, ktoré môžu ublížiť. U detí utvárame podvedomie, že nie je vhodné ochutnávať všetko čo rastie v prírode tým predchádzať problémom s drogami. Oblasť spoločenskovedná:  rozvíjanie sebadôvery, sebahodnotenia, sebaocenenia,  rozvíjanie kladných vzájomných vzťahov medzi deťmi,  predchádzanie šikanovaniu a rasizmu,  rozvíjanie emocionálnych a citových vzťahov,  dieťa chváliť, vyzdvihovať jeho zručnosti a hodnotiť pozitívne v priebehu všetkých činností. Oblasť spolupráce materskej školy a rodiny:  apelovať na rodičov, aby u detí rozvíjali sebavedomie - odmena a trest vo výchove,  rozvíjať vzájomnú dôveru medzi rodičmi a učiteľom, konzultácia výchovných problémov, prípadne spolupráca s psychologickou poradňou,  predchádzať násiliu v rodine, učiť deti, aby dokázali prijať dobre mienené rady,  rodičovské združenia, spoločenské vystúpenia detí (besiedky, pikniky, opekanie). Oblasť literárna  využívať prácu s knihou (čítanie rozprávok),  viesť deti k riešeniu problémov, vytváraním vlastných názorov k drogovej problematike. Zdôrazňovanie zdravého životného štýlu:  deti učiť chápať, že nevhodným správaním si môžu poškodiť zdravie a naopak.

16

Výchovné ciele: 1. zdravie - pochopiť pojem zdravie ako úplnú pohodu duševnú, telesnú a sociálnu 2. hygiena - pochopiť, že kvôli predchádzaniu chorobám je dôležité dodržiavať základy osobnej hygieny, dodržiavať hygienické návyky 3. výživa - zoznámiť sa s typmi potravín, ktoré sú zdravé aj nezdravé 4. pohyb - pochopiť telesnú zdatnosť ako faktor, ktorý podporuje zdravie uvedomiť si ako telesnú zdatnosť získavame 5. vzťahy k ostatným - uvedomiť si podstatu priateľstva, kamarátstvo a jeho význam pre ľudský život 6. alhokol - zistiť základné vedomosti detí o alkohole, respektíve aké majú skúsenosti s používaním alkoholických nápojov vo svojom okolí, prehĺbiť vedomosti o pôsobení alkoholu tesne po požití a v nasledujúcich hodinách 7. 7. drogy 1. časť: lieky - pochopiť, že existujú rôzne rastliny, v ktorých môžu byť škodlivé látky, uvedomiť si aké dôležité je brať väčšinu liekov iba na odporúčanie lekára 8. fajčenie - dozvedieť sa o škodlivých dôsledkoch fajčenia na ľudský organizmus 9. nebezpečenstvo od cudzích ľudí - nehovoriť s neznámymi ľuďmi, nikam s nimi nechodiť 10. nebezpečenstvo odhodených striekačiek a ihiel - upozorniť deti na nebezpečenstvá plynúce z manipulácie s použitými ihlami a striekačkami - možnosť nákazy závažnými chorobami; cieľom je získať istotu, že pri náleze týchto predmetov sa deti budú správať bezpečne 11. drogy 2. časť: zoznámiť sa s účinkami a následkami požitia neznámej drogy Hodnotenie cieľa: Deti sa zamýšľajú, majú otázky i príklady zo svojho okolia, zapájajú sa do rozhovoru. Preto je možné vysvetľovať aj to, čomu nerozumeli: •

deti hľadajú riešenia, vyjadrujú svoj názor, kritiku,

•

porovnávajú – zrovnávajú svoje osobné skúsenosti a zážitky s vlastnej rodiny.

Predpokladáme, že učiteľky budú využívať hlavne metódu hier, rozhovoru a čítanie. Cieľ práce je splnený.

17

5.2 Plán drogovej prevencie Témy sú rozpracované do jednotlivých mesiacov v každom mesiaci je vytýčený cieľ vyučovacej hodiny a konkrétny literárny text, pomocou ktorého by sa tohoto cieľa mohlo dosiahnuť. Naplňovanie cieľov protidrogovej prevencie v rámci celého školského roku je premyslené pre deti poučné a zábavné. Deti sa učia rozoznávať dobro a zlo, veci zdravé a nezdravé, chovanie bezpečné a nebezpečné. Témy drogovej prevencie Počas školského roku a s deťmi preberajú výchovné zložky vzťahujúce sa k zdravému životnému štýlu a zoznamujú sa niektorými drogami a učia sa zachovať sa správne v nebezpečnej situácii. Témy: zdravie, hygiena, výživa, pohyb, vzťahy k ostatným, alkohol, fajčenie, lieky, nebezpečie odhodením striekačiek a ihiel, drogy, nebezpečie od cudzích ľudí. Ciele drogovej prevencie: September: Vzťahy k ostatným Cieľ: Uvedomiť si podstatu priateľstva, kamarátstva a jeho význam pre ľudský život Október: Alkohol Cieľ: Spoznávať skúsenosti detí s alkoholom v rodine, vo svojom okolí. Poukazovať na následky pitia alkoholu - šoféri, deti. Rozprávka : Opitá studnička Výživa Cieľ: Zoznámiť sa s potravinami, ktoré sú zdravé alebo nezdravé Rozprávka: Choré kráľovstvo November: Nebezpečie ktoré prichádza od cudzích ľudí Cieľ: Nerozprávať sa s cudzími ľuďmi, nechodiť s nimi nikam Rozprávka: Neposlušné kozliatka December: Hygiena Cieľ: Pochopiť, že kvôli predchádzaniu ochorenia je dôležité dodržiavať základnú osobnú hygienu, hygienické návyky Rozprávka: Ako sa slniečko neumývalo Január: Zdravie Cieľ: Pochopiť pojem zdravia ako úplnú pohodu duševnú, telesnú, sociálnu. Práca s otázkami

18

Február: Fajčenie Cieľ: Dozvedieť sa o škodlivých následkoch fajčenia na ľudský organizmus Rozprávka: O Snehulienke Marec: Pohyb Cieľ: Pochopiť telesnú zdatnosť ako faktor, ktorý podporuje zdravie, uvedomiť si ako telesnú zdatnosť získavame Rozprávka: O dvoch koníkoch Apríl: Lieky Cieľ: Pochopiť existenciu rôznych rastlin, v ktorých môžu byť škodlivé látky. Uvedomiť si, jak dôležité je brať väčšinu liekov na doporučenie lekára Rozprávka: Nie je liek ako liek Máj: Drogy Cieľ: Zoznámiť sa s účinkami a následkami po užití neznámej drogy Rozprávka: Ako Bodríka nemal nikto rád Jún: Nebezpečie odhodených striekačiek a ihiel Cieľ: Upozorniť na nebezpečie hroziace z manipulácie použitých ihiel a striekačiek možnosť nákazy s vážnymi chorobami. Cieľom je získať istotu, že sa deti budú správať pri náleze týchto predmetov bezpečne Rozprávka: Ako sa deti hrali so striekačkami. 5.3 Metódy výchovnej práce v materskej škole Metódy výchovnej práce u predškolských detí musia byť prispôsobené ich vekovým osobitostiam, aby edukácia bola pre deti zaujímavá, zábavná i poučná, aby sa na daný problém dokázali sústrediť. Metódy sú väčšinou uskutočnené rozprávkovým príbehom k jednotlivým témam protidrogovej prevencie. Metódy práce: • rozhovory • diskusie • hra s pravidlami • predčítanie • názorné ukážky • individuálny prístup • pozorovanie • dramatizácia • kresba na danú tému • metóda zážitku.

19

1. téma: Alkohol Cieľ: Zistiť základné znalosti detí o alkohole, prípadne aké majú skúsenosti s užívaním alkoholických nápojov rodičia a ďalší dospelí s ich okolia. Prehĺbiť znalosti o pôsobení alkoholu tesne po pití v následných hodinách. Prečo nesmú piť šoféri a deti. Rozprávka: „Opitá studnička“ Pomôcky: rozprávka, obrázky lesných zvierat, obrázky znázorňujúce rôzne profesie, dve farebné obruče, „kúzelný sáčik“, predmety a potraviny, ktoré ľudskému zdraviu prospievajú a tie, ktoré mu škodia. Práca s deťmi: Deti sedia v polkruhu u magnetickej tabuli spoločne s učiteľkou, ktorá ich motivuje pomocou obrázkov lesných zvierat. Nasleduje rozprávka „Opitá studnička“: V lese bola studnička, ku ktorej chodili piť všetky zvieratká z okolia. O studničku sa spoločne starali. Raz prišli deti, ktoré cestou otrhali nezrelé ovocie. Bolo kyslé, nechutilo im a tak ho nahádzali do studničky. Do studničky potom napadalo lístie, ktoré ju celú pokrylo. A voda v studničke s ovocím časom začala kvasiť. Zvieratká mali za krátku dobu v studničke miesto vody tekutinu, ktorá neobvykle voňala. Múdra sova im povedala, že to je asi alkohol, ktorý ľudia z ovocia vyrábajú potom ho pijú, tancujú a usmievajú sa. V lese nastal veľký šum, zvieratká to chceli ochutnať pretože chceli byť tiež veselé a smiať sa. Najskôr sa im to páčilo, ale potom sa im bolo špatne, niektoré zvieratká sa hádali, bili, ničili si les. Ráno bol v lese veľký neporiadok a všetkých bolela hlava. Tak si všetci sľúbili, že už nikdy nebudú piť alkohol pretože alkohol spôsobuje problémy a ničí zdravie. Potom nasleduje rozhovor detí o skúsenostiach s alkoholom, ktoré majú v rodinách. Na magnetickej tabuli sú pripnuté obrázky profesií a učiteľka dáva deťom otázky, čo sa môže stať keby...a ukáže na obrázok šoféra, pilota, poštára... Deti aktívne rozprávajú o následkoch. Potom si deti opäť sadnú do polkruhu, v strede sú dva farebné kruhy a s kúzelného vrecka v ktorom sú rôzne druhy ovocia, zeleniny, rôzne predmety, fľaše, cigarety, lieky. Úlohou detí je do kruhu roztriediť predmety, ktoré zdraviu prospievajú a ktoré škodia. Na záver učiteľka vysvetlila deťom, ktoré veci sú škodlivé pre zdravie a prečo. 2. téma: Výživa Cieľ: Pochopiť pojem zdravia ako úplnú pohodu duševnú, telesnú, sociálnu Rozprávka: „Ako kráľovstvo prišlo o zdravie“ Pomôcky: rozprávka, bábika, obrázky zdravých hrajúcich sa detí, obrázky detí chorých Práca s deťmi: Deti sedia na stoličkách pred učiteľkou, ktorá drží v náručí chorú bábiku s uviazaným krkom. Deti majú za úlohu zistiť, čo sa s ňou stalo, prečo je chorá – asi si neumyla ruky, možno pila studenú vodu, možno ju na ceste stretol bacil... Nasleduje rozprávka „Ako kráľovstvo prišlo o zdravie“. V jednom kráľovstve sa ľudia začali prejedať, piť alkohol, veľa fajčiť, málo spať. Jedli iba nezdravé jedlá, prestali sa umývať. Veľmi sa im to páčilo. Nechodili do práce a boli iba doma. Jedného dňa prišiel do kráľovstva Pat a Mat, korí oslobodili uväznené „zdravie“ v jaskyni, ktoré tam zatvoril mocný drak „choroba“. Keď prišlo zdravie do svojho kráľovstva, opäť ľudia začali jesť zdravé jedlo, prestali piť alkohol, fajčiť a celé kráľovstvo sa uzdravilo. Deti rozprávajú svoje zážitky s ich chorobou, kto sa o nich staral, ako sa cítili, čo chorobu spôsobilo, akú mali náladu. Zdravý je ten, kto má v poriadku všetko čo je v tele i na tele. Záver deti vyplnili vymaľovaním metodických listov s chorou a zdravou bábikou.

20

3.téma: Fajčenie Cieľ: Zoznámenie sa so škodlivými dôsledkami fajčenia na ľudský organizmus Rozprávka: „Rozprávka o Snehulienke“ Pomôcky: rozprávka, obrázky k téme, krabička cigariet omaľovánka Snehulienky, pastelky. Práca s deťmi: Deti sedia okolo učiteľky a rozpráva im o uliciach, v ktorých je veľa áut a výfukové plyny, znečisťujú vzduch, ktorý musíme vdychovať. V reštauráciach zasa niektorí ľudia fajčia a obťažujú dymom ostatných ľudí. Zámerne si tak ničia zdravie. Na nástenke je vystavený obrázok ľudských pľúc, ktorý poukazuje na proces vdychovania cigariet. Nasleduje čítanie rozprávky: ,,Snehulienka“ Snehulienka blúdila po lese a stretla starú ženu, ktorá zbierala rôzne rastliny a sušila ich. Bola to preoblečená zlá kráľovná, ktorá Snehulienku vyhnala do lesa. A tak miesto otráveného jablka ako to poznáme z rozprávky o Snehulienke, ponúkla zvláštny druh korenia, aby ho vdychovala, teda fajčila a tým ju to ochránilo pred zlými duchmi. Snehulienka začala chudnúť, bola veľmi bledá, bolela ju hlava, hrdlo a kašlala. Rozprávka končí tak, že do chalúpky prišli trpazlíci, ktorí Snehulienku od cigariet a vdychovania odučili. Zlá kráľovná od zlosti ušla do lesa a nikdy viac ju nevideli. Cigarety sú droga, ktorú ľudské telo vyžaduje a je ťažké sa od nich odučiť. Na záver sa deti zahrali na detektívov. Jedno dieťa malo za úlohu vystopovať skrytý balíček cigariet v triede podľa vône, ktoré ukryla učiteľka. V hľadaní sa vymenili všetky deti. Niektoré deti si vymaľovali obrázok Snehulienky. 4. téma: Lieky Cieľ: Ukázať, že existujú rastliny v ktorých sú škodlivé látky. Uvedomiť si ako je dôležité užívanie liekov na doporučenie lekára. Rozprávka: „Choré šteniatka“ Pomôcky: rozprávka, plyšová hračka psíka a dvoch šteniatok, lieky, teplomer Práca s deťmi: Deti sedia v polkruhu na stoličkách a učiteľka im ukazuje, čo má v lekárskej taške teplomer, vitamín, lieky, kvapky. Títo pomocníci pomáhajú pri chorobe, ktoré nám predpísal ujo lekár. Ale viete ako sa liečili ľudia v dávnych časoch , keď ešte neexistovali lieky? Postupne sa na základe otázok dopracujeme k tomu, že existujú i jedovaté rastliny a plody, ktoré nemôžu jesť ani zbierať, musia sa spýtať dospelého. Lieky sa vydávajú na predpis, ktorý napíše lekár. Nasleduje rozprávka o psíkoch. Jedna rodina mala deti a tie sa veľmi naháňali so svojimi psíkmi až ochoreli a museli ísť k lekárovi, ktorý im predpísal liek a neskôr sa uzdravili. Jedného dňa ale ochoreli ich malé šteniatka. Ich psia mama Linda im podávala lieky, ktoré zostali v lekárničke po chorých deťoch. Aby sa šteniatka rýchlo uzdravili, dávala im veľa liekov naraz. Šteniatkam sa ale zhoršil stav, lebo lieky neboli určené na chorobu psíkov, ale detí a skoro prišli o život. Zachránil ich zverolekár 5.téma: Drogy Cieľ: deti sa zoznamujú s použitím a dôsledkami neznámej droga, šikanovaním a kamarátom Rozprávka: Ako psík Bodrík nemal kamarátov Pomôcky: rozprávka, maňuška psíka, obrázkový materiál

21

Práca s deťmi: Deti sedia na koberci okolo učiteľky. Deti motivuje maňuškou psíka Bodríka, ktorý je smutný, že nemá žiadnych kamarátov a nikto sa s ním nechce hrať. Ostatné psi sa s ním nechcú hrať preto, lebo on nie je čistokrvný. Nenásilnou formou je deťom podávaná téma šikanovania a rasizmu. Potom nasleduje rozprávka: Psík Bodrík nemal kamarátov a pretože sa s ním nikto nehral, utekal do lesa kde stretol makovicu, ktorá sa tvárila ako jeho kamarátka a ponúkla mu dobrú šťavu. Psík zaspáva a sníva sa mu krásna sen o tom, že má plno kamarátov a opäť je šťastný. Keď sa zobudil pochopil, že to bol iba sen a preto si zobral ďalšiu a ďalšiu šťavu zo zelenej makovice. Nevládneho ho našiel chlapec, ktorý ho odniesol k veterinárovi a ten ho vyliečil. Týmto príbehom chceme priblížiť deťom, ako je dôležité mať nejakého kamaráta, ktorému sa môžeme zdôveriť. S deťmi sa rozprávame o šťave zo zelenej makovice a aké účinky mala na Bodríka. 6.téma: Pexeso Počet: celá trieda Cieľ: informačný, pracovať v kolektíve, zoznámenie sa s drogovou tématikou Pomôcky: pexeso s drogovou tématikou Postup deti sa rozdelia do skupín. V triede na koberci rozložíme pexeso. Deti sa v skupinkách rozložia okolo pexesa vo vzdialenosti, aby na pexeso videli. Dieťa s prvej skupiny otočí dve kartičky, ktoré ukáže všetkým deťom a pokiaľ nie sú rovnaké, vráti ich na pôvodné miesto. Potom dieťa z druhej skupiny urobí podľa pravidiel to isté. Deti si v skupine môžu radiť. Záver tvorí rozhovor o obrázkoch predstavujúcich drogovú tématiku, či ich všetky poznali, aké symboly si zapamätal. 7.téma: Hra s farbami Počet: 6 detí Cieľ: navodiť pocit zmätenosti, pozornosti Pomôcky: padák Postup: Učiteľka rozdelí deti do niekoľkých skupín. Každá skupina je označená nejakou farbou (napr. modrá, červená, zelená, apod.) a potom sa rozostúpia okolo padáka a uchopia inú farbu, než za ktorú sú označený v skupine. Na povel učiteľky, ktorá povie niektorú z farieb, vybehne družstvo, ktoré je za tuto farbu označená, nie však ktorú farbu drží a obehne celý padák a vráti sa späť na svoje miesto. Potom cvičenie pokračuje a učiteľka dáva nový povel. Poznámka: Musia byť vopred stanovené presné pravidlá tohto cvičenia.

22

ZÁVER Preventívny program a celkové pôsobenie na dieťa musí byť neoddeliteľnou súčasťou výučby a práce učiteľa s deťmi. Hlavným zmyslom preventívnych programov je kladne pôsobiť na deti v zmysle jeho hodnôt v daných otázkach. Ak má učiteľ pôsobiť na deti a formovať ich postoje a hodnoty je potrebné, aby sám tieto hodnoty uznával a ctil. Len veľmi ťažko povedie silný fajčiar z ktorého sú cítiť cigarety, prevenciu v oblasti fajčenia a jeho negatívne následky na zdravie. Veľmi dôležité je začlenenie prevencie do systému školského vzdelávacieho programu. O tomto fakte som sa presvedčila i pri vedení nášho projektu k danej téme. Možno by nebolo od veci sa viac zamerať v prevencii nielen na deti, ale aj na rodičov. Donútiť ich, aby sa na chvíľu zastavili a zamysleli nad zmyslom bytia a života a to predovšetkým nad zmyslom života svojich detí. K tejto téme sa vyjadruje aj Antoine de Saint - Exupéry, vo svojom výstižnom citáte: „Nežijeme z vecí, ale z ich zmyslu“. A pretože „Človek nemá nič vzácnejšie a cennejšie než čas“ (Ludwig van Beethoven) snažte sa ho prosím nestrácať nad nepodstatnými vecami a nenechajte si preklzávať to podstatné a dôležité v živote medzi prstami. V tejto práci som prezentovala zaradenie drogovej prevencie do vzdelávacieho procesu v materskej škole na základe overenej pedagogickej skúsenosti. Teoretická časť práce je rozdelená do piatich kapitol a poskytuje pohľad o drogovej problematike, ktorá v súčasnosti patrí medzi spoločensky najzávažnejšie. Prvá kapitola predkladá základné informácie o drogách, uvádza klasifikáciu drog a príčiny vzniku drogových závislostí. Druhá kapitola sa zaoberá príčinami drogovej závislosti. V tretej kapitole sú zaznamenané prvé skúsenosti s ktorými sa deti stretávajú. Štvrtá kapitola sa venuje prevencii a poukazuje na nevyhnutnosť realizácie primárnej prevencie už v predprimárnom zariadení. V praktickej časti práce opisujem ukážky, ktoré boli najviac využívané vo výchovnej práci drogy v materskej škole. Pôsobenie na deti od najútlejšieho veku sa javí ako veľmi dobrá investícia pre budúci život.

23

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ZDROJOV 1. ADAMOVSKÁ, M. 2007. Deti a zdravie, 1.vyd. ROTAG, Praha. 2007. ISBN: 80-9031759-6 2. DIMOFF, T., CARPER. S. 1994. Berie vaše dieťa drogy? Obzor, Bratislava. 1994. ISBN: 80-215-0274-6 3. HAJNÝ, M. 2001. O rodičoch, deťoch a drogách, 1. vyd. Grada Publishing, Praha. 2001.ISBN: 80-247-0135-9 4. KAČÁNIOVÁ, J. 2005. Primárna prevencia drogových závislostí. EKONÓM, Bratislava. 2005. ISBN:80-225-1973-1 5. KALMAN, M. ET AL. 2011. O zdraví a životnom štýle detí a školákov. 1.vyd. Univerzita Palackého, Olomouc. 2011. ISBN: 978-80-244-2983-0 6. KATUŠČÁK, D. 2005. Ako písať záverečné a kvalifikačné práce. 3. vyd. Enigma, Nitra. 2005. ISBN: 80-89132-10-3 7. KONČEKOVÁ, Ľ. 2001. Drogová problematika učňovskej mládeže. 2. vyd. Náuka, Prešov. 2001. ISBN: 80-89038-34-4 8. LIBA, J. 2001. Zdravie, drogy a drogová závislosť. 1. vyd. Metodické centrum, Prešov. 2001. ISBN: 80-8068-036-1 9. NEŠPOR, K. Návykové chovanie a závislosť. 1.vyd. Portál, Praha. 2000. ISBN: 807178-432-X 10. NEŠPOR, K. 2001. Vaše deti a návykové látky. 1. vyd. Portál, Praha. 2001. 160s.ISBN 80-7178-515-6 11. NOVÁKOVÁ, D. 2009. Zdravý spôsob života a prevencie závislostí. Metodika pre MŠ a1. stupeň Z. 1.vyd. Inštitút Filia, Praha. 2009. Bez ISBN 12. ONDREJKOVIČ, P., POLIAKOVÁ, E. 1999. Protidrogová výchova. 1. vyd. Veda, Bratislava. 1999. ISBN: 80-224-0553-1 13. POSPÍŠILOVÁ, J. 2007. Alkoholizmus a nikotinizmus u žiakov základných škôl. Univerzita Jána Amosa Komenského. Praha. 2007. Bez ISBN 14. POTHE, P. 1999. Dieťa v ohrození. 2.vyd. G plus G, Praha 1999. ISBN: 80-86103-218 15. ŽILINČÍK, J. 2005. Ako vyjadrovať kritiku a negatívne pocity v medziľudských vzťahoch. 3. vydanie. Metodicko-pedagogické centrum centrum, Banská Bystrica. 2005 ISBN: 80-8041-407-6

24