Vander prosieckou a kva ianskou dolinou
Prosiecka a Kva ianska dolina i Liptovské dvoji ky.
Málo komu názvy Prosiek, Prosiecka dolina, Svorad, Ve ké Borové, dolina Borovianka, Oblazy, Huty, Kva ianska dolina, Kva any nie o hovoria. 2
Skuto ne. Aj Ja som prešiel nieko ko dolín v tejto oblasti no ke som sa dozvedel, že Pan o organizuje under do tejto oblasti ani minútu som neváhal a pridal som sa do výpravy. Poniektorí vyrazili už v piatok, nám to Gulovi, Janovi, Hrdzavému a mne však nevyšlo. Tak sme šli až v sobotu skoro ráno. Po asie nebolo až také ako by sme si priali, ale dalo sa to vydrža . Do Prosieku sme dorazili v as. Tu nás už akali ostatní. Po krátkej rozprave a inštrukciách sme vyrazili. Trasa bola jasná ako v úvode. Hne za Prosiekom nás oslovil altánok s informa ným panelom, od ktorého za ínal náu ný chodník. Najpôsobivejší úkaz vstupu do doliny je akási kamenná brána - Vráta. Ide o dve vysoké skalné steny stojace oproti sebe. Pomedzi ne preteká potok Prosie anka, ktorý toto dielo vytvoril. Chodník vedie korytom potoka, ktorý sa ešte na za iatku doliny tratí v podzemí a na konci opä vyviera. V mnohých ka onových zúženinách sa vyskytujú vzácne chránené druhy flóry, sú to najmä prvosienka holá, Clusiov horec, plesnivec, astra alpínska, poniklec slovenský, orlí ek, klin ek skorý, na vyšších svahoch nejdeme jastrabník, sladi ovec a ve a druhov chránených rastlín. Všade navôkol nás sprevádzala nádherná príroda s pestrými skalnými útvarmi. Z križovatky „Sokol“ sme sa dostali k 15-20 m vysokému vodopádu „ ervené piesky“ a alej do skalnatej asti doliny. Tieto skalné rokliny sme zdolávali rebríkmi, ktoré majú pevnú konštrukciu, takže sme sa nemali oho obáva . Rebríky a re aze sme zvládli v pohode. Nedá mi nespomenú , že Prosiecka dolina je známa tým, že práve v tomto ka one viedla kedysi visutá drevená vozovka (jej zvyšky sú vidite né dodnes). Zdá sa to až neuverite né, že v minulosti cez tento pomerne neschodný terén premávali vozy. Bralá v tejto asti majú podobu postáv a nesú mená ako Jánošík, Sova i ava a pod. V rokoch 1943-44 viedla dolinou ilegálna cesta z Dolného Kubína a priestorov Oravy na východné Slovensko, ktorou prepravovali ute encov z táborov. V jeseni 1944 tu pôsobili partizánske oddiely. Nachádza sa tu i pamätná tabu a venovaná obetiam 1.a 2. sv. vojny. Zdolajúc túto skalnatú as , sme sa dostali na idylickú lúku Svorad, odkia sme pokra ovali v náu nom chodníku na Ve ké Borové. Tu sme si oddýchli v úh adnej drevenici a využili sme ich pohostinné služby. Výstup na Prose né sme pre vytrvalý dáž nezrealizovali. Bola tiež možnos odbo i do doliny Liptovskej Anny. Kto sa dostal až sem by si nemal necha ujs pokra ovanie v ceste dolinou Borovianka na mlynicu a pílu pri Oblazoch. Príspevkom na údržbu sme podporili toto stále funk né zariadenie mlynického skanzenu. Stadia sme vyrazili v dvoch skupinách do Kva ianskej doliny. Lackie, Jano, Hrdzavý, Karfo a ja sme sa odrazili a pravdupovediac sme si neuvedomili, že sme sa miesto dolu pustili hore Kva ianskou dolinou. Možno to pre niekoho bolo na smiech, ale my sme nemali za ím banova . Z flóry sme tu našli rievi nik papu kový aj plamienky alpínske. Sú to ve mi vzácne rastliny. A ke sme skonštatovali, že šliapeme proti prúdu potoka, a že nejdeme dolinou dolu sme dorazili k altánku na konci Kva ianskej doliny na Hutiach. Po malom oddychu sme sa vydali na rýchly pochod naspä , starou pôvodnou vozovou a jedinou cestou, ktorá Hute a Ve ké Borové spájala ešte do nedávna s civilizáciou. Cesta je pre verejnú dopravu uzavretá a miestami nebezpe ná s nachádzajú sa tu strmé stúpania, prudké spády pod cestou, skalné steny tu 3
dosahujú výšku viac ako 105 metrov teraz slúži už len ako turistický prechod po ervenej turistickej zna ke Kva any – Hute. Prechod dnom rokliny je nemožný neexistuje žiadna cesta navyše je to aj štátna prírodná rezervácia so zvýšeným stup om ochrany. Asi po hodinke šliapania a straty asu nad hlavnou skupinkou vychádzame z lesa, tu dobiehame našich. Gula práve vyrážal zo skupinou vytrvalcov do Prosieku pre autá na odvoz ostatku skupiny z Kva ian do Prosieku. Unavení premoknutí sme dorazili do základného táboru. Zahnali sme hlad, smäd a do detailov sme rozobrali spolo ný š apák. Vychutnali sme si ho i napriek nepriaznivému po asiu. Už sme sa uberali na spánok ke sa zrodil v hlavách vodi ov Pan a, Karfa, Gulu (na ktorých sme boli odkázaný), že o siedmej bude budí ek a presúvame sa do ierneho Balogu za iernohorskou železni kou, ale o tom nabudúce!. Lewis
Blatina 2011 Koncert slovenskej trampskej hudby sa uskuto nil aj tento rok pri potoku Blatina, pod a, ktorého má svoj názov. Organizátori boli opä Pancho a Karfo, z Regionálneho trampského združenia - Pezinok (RTZ-Pezinok): Gula a Rendy. Okrem toho sa na uskuto není tohto koncertu podie ali alší aj kamaráti, ktorým v mene organiza ného výboru akujeme. Ve oni už vedia, ktorí to sú Prví posluchá i prichádzali už v piatok, ke bolo všetko potrebné na koncert pripravené. V sobotu popoludní sa za ali vystúpenia trampských hudobníkov a spevákov. Ani dáž nezabránil tomu, aby sa dohralo a dospievalo až do konca. Pre posluchá ov boli nachystané stany, kde sa všetci pekne svorne poschovávali a vychutnávali to, ako sa „údolím nesie slovenská trampská piese “. Ú inkujúci koncertu Blatina 2011, ktorých uvádzal Ma o z T.O. Arkádia boli: Limba z Bratislavy (1986) v zložení: Hapi, Cipo, Kudla, Še o Krpci z Prievidze (2007) v zložení: Drobec, Miki, Vandel, Hr a ml. Zubri z Nitra (1970) v zložení: Feferón, Fidler, Boco, Pi o Kamion z Trnavy (1988) v zložení: Tato, Dikobraz, Pepo, Dano, So a Charlieho neš astí z Ivanky pri Dunaji (2003): Charli, Tuli, uri, Monty, Jurko Igor Pavelica - Kýblik z Bratislavy, len country skupiny Belasí (1982). Hos om koncertu boli manželia árli a Kafka z T.O. Eldorádo (Bratislava, 1945), ktorí spolu hrávajú trampské pesni ky už od konca štyridsiatych rokov minulého storo ia. Budúci rok oslávia úctyhodné 60. výro ie svadby a vravia, že keby nebolo mandolíny a trampingu, zrejme by sa nikdy nestretli. árli a Kafka nám zahrali najstaršie slovenské trampské piesne a na záver dostali ocenenie za prínos v trampskej hudbe, cenu im v mene organizátorov koncertu Blatina 2011 odovzdal Lewis z RTZ-Pezinok a T.O. Mexico. Po skon ení vystúpení sa aparatúra na pódiu zabezpe ila tak, aby nezmokla a zábava pokra ovala alej za vytrvalého daž a pod ve kými stanmi a pri zrube. Všetkým kamarátom, ktorí sa zú astnili akujeme za podporu a tešíme sa na stretnutie budúci rok na koncerte Blatina 2012. Rendy, Gula 4
Rozlú ili sme sa s kamarátmi!
V mesiaci máj, jún, júl sa odobrali na posledný vander: vo veku 64 rokov kamarát Vladimír „Zrzek“ Korytár z trampskej osady Komári z Pezinka. * * *
Náhle a ne akane na posledný vander odišiel vo veku 60 rokov aj kamarát samotár tramp a paži iár Jozef „Slížik“ Stríž * * *
Vo veku 68 rokov aj kamarát
Ivan „Ifco“ Noga * * *
Zdroj Pezin an 2010
Z Kanady prišiel telegram: navždy nás opustil kamarát
Rudo „Brco“ Bernáth *22.12.1939 – †27.6.2011
Bývalý len bratislavskej osady Desperádo. Od nášho odchodu z Bratislavy v roku 1968 trvalým ( alebo sná do asným)pobytom v Edmontone Za smútiacu rodinu a osadu Desperádo Šoc. * * *
6.8.2011 vo veku 50 rokov odišiel na posledný vander Štefan „Pipo“ Vass. Šerif TO. Gross Vhathra, STO. Matušáci a TZ. Ba.Za. Rozlú ka s kamarátom bola 11.8.2011 v bratislavskom krematóriu a pokra ovala zapálením rozlú kového oh a TS
Sle ne údolie.
* * *
es ich pamiatke! IX. Pokra ovanie
Trampská osada Túlaví vlci Do obdobia šes desiatych rokov sa datuje aj založenie T.O. Túlaví vlci. Osada vznikla niekedy v lete 1966 presný dátum nie je známy zakladatelia boli bratia Bob a Rýchlik spolu kamarátmi Jurom, Bohušom, Mydlá om, Stehlíkom, Lupakom, Drimalom neskôr prišiel do osady Bugi. Zápal osady k trampovaniu bol tak silný, že ešte pred nástupom na základnú vojenskú službu stihli postavi trampskú búdu s krstným menom „TÚLAJDA“, ktorú výstižne zachytil perokresbou kamarát Lexo. Základná vojenská služba ich rozdelila nato ko, že po as tejto doby zostával flek asto opustený, zriedka chodili Mydlá aj Stehlík a Lupak. Po základnej vojenskej službe život na Túlajde nanovo ožil. V tomto období malo na slne nom údolí viacero pezinských osád domovské osadné fleky. Stretávali sa tu kamaráti z Bratislavy, Trnavy tiež z Valašských Klobouk , Vsetinska, Tren anských Teplíc, Bojkovic, Ostravska a ve a alších, 5
ktorí navštevovali Slne né údolie (okrem domácich osád to boli Baske, Pardáli, Malí bobry, Zlatá líška, Shagri-la z Valašských Klobouk , Ivanske osady a ve a alších). Osadu pozna ila tragická udalos kamaráta Bohuša-Kikalu, ktorého odprevadili na posledný vander. Bugiho zlákala vô a dia ok, ktorý odišiel ku námornej plavbe, objavoval sa na trampoch už len o innosti sporadicky. Žia a aktivitách tejto trampskej osady vieme ve mi málo. Bratia Bob a Rýchlik o osade nechceli žiadne správy ani podáva informácie. Mnohí osadníci pris úbili podeli sa o zážitky z vandrov, ktorých bolo neúrekom, už nestihli. Osud rozhodol inak. Mydlá , ktorý tvoril kroniku osady opustil naše rady v roku 2005. Neskôr Pred Túlajdou v avo Bugi a kamaráti TO. Scarabeus v strede šerif Pijavica po om odišli na ve ný vander Stehlík a Bob a v tomto roku sme sa rozlú ili so šerifom Rýchlikom. Informácie o tejto trampskej osade sú vítané, sná sa podarí zohna zopár informácii od Jura, Drimalu alebo Bugiho. Posledná sprava o Bugim prišla z Oregonu od kamaráta Lupina z Trnavských Pardálov, s ktorým z ava Bugi TO. Túlaví vlci a Lupino TO. Pardály vpravo Bugi stavia vigvam si vychutnávali spolo ný vander v Oregonských lesoch. spracoval Lewis december 2010
JICARILLA-1963-2008 Rozprávanie o trampskej osade pre Malokarpatský ob asník poskytol Tony Lovec z TO. Jicarilla a na pokra ovanie spracoval Lewis. Tak ako každá kapitola knihy má svoj koniec, tak sa aj prvá kronika trampskej osady Jicarilla dopísala. Stala sa jej osudnou posledná strana zadnej predsádky a tvrdej obálky. Úvodnou stranou našej druhej osadnej kroniky za íname zaznamenáva už aj naše vlastné trampské „dejiny", ako aj nové zážitky stále žijúcej osady. S nostalgiou, alebo bez nej, si tu môžeme pospomína na starú kroniku, ktorú sme z archivovali rokom 2008, teda koncom jej 45 - ro ného pôsobenia. Nedá sa však jednoducho nespomenú , aspo v skratke, obsah prvej kroniky, a nepripomenú najmä chronologický osud osady - jej tvorcov. Má to by aj takým sprievodcom, i 6
mapkou jej pôsobenia pre nasledovníkov i trampských návštevníkov stránok, alebo len oby ajných zvedavcov. Takmer identické údaje o založení osady musíme pre informovanos prebra zo starej kroniky a pripísa len niektoré nové údaje, no žia aj smutné fakty, ktoré nám život prináša. Trampská osada Jicarilla bola založená roku pána 1963 ve er na medzibarakovom trávnatom dvore 2 - 3 bloku Tren ianskej ulice s jasným úmyslom založi trampskú osadu eskoslovenského charakteru. Iný prototyp na svete ani nejestvoval, prípadne len v tvrdom skautskom prevedení, alebo mäkkom piknikovom balení. Vzor eských zakladate ov zo Ztracenky z roku 1918 nám bol jasný a Slovenských z dvadsiatych až tridsiatych rokov dvadsiateho storo ia takmer na dosah. Od samého za iatku bola nám známa aj autorita najstaršieho zakladajúceho lena osady a šerifa Franciho - Franto Masný Bob, bol tak automatický zvolený za prvého šerifa osady Jicarilla. Ostatní sme už boli s jeho súhlasom, dohodnutý by lenmi osady. Ur ili sa niektoré funkcie: zástupcovia šerifa, kronikár a pokladník. Zakladajúci osadníci: Franci - Franto Masný Bob (prvý šerif), Palco - Palo (t . ôsmy šerif a piaty kronikár), Mirco - Dawson (tretí a siedmy šerif), Tonco - Tony Tulák (alias Toncek) - zástupca šerifa pre Karpaty, Tony - Tony Lovec (alias Vá a), zástupca šerifa pre Dunaj a piaty šerif/ Ba a - Milan Pišta – iby, Noro Dlhá (alias Študák) - prvý kronikár. Asistoval aj ne len Fero (F.P.)zú ast oval sa pri osadovom dianí rôznych inností. Osadníci: Šugro - Jano (jemnomechanik na hviezdy), Bohuš - Pavúk Sarka - Ivan (druhý kronikár) t . organizátor hlavných podujatí, Štyrka – Pišta, Sergej – Ivan, Pagá – Vlado, Laco – Kochlík Boris - Boro (druhý šerif), Ludwik - Mate (alias Zaney), Milan – Horník, Asisstent. Dundo - Hokejista alej prijatí: Jóži – Jožo, Lo ky - Milan (šiestý šerif), Kostraš – Rebro. Jano Anty – Jan i, Mišo - Frost (alias Po ovník), Dady – Jožo. Pin o - Jano (vlajkonoš),Joky - Jožo (alias Ká a), a prijatý Pe o - Pedro Dnes po rokoch si dokonca môžeme dovoli aj samozhodnotenie, vlastné okomentovanie doterajšej innosti, ale nerobíme tak, v záujme našom aj iných. Každý môžeme ma svoj slobodný názor a ten patrí medzi vrcholné vymoženosti nielen dnešného sveta (niekde sa tomu už hovorí demokracia), ale aj trampingu, ktorý je už v samotnej podstate založený na slobode, slobode pohybu a pobytu. Platí to stále i ke sú dnes tieto ideály spochybnené najmä vzh adom na našu krehkú prírodu, ale aj na vrtochy globálnych „mocností.". Cez všetky naše príjemné a krásne zážitky z polstoro ného spolužitia s prírodou a trampským spolo enstvom, nedá nám nespomenú si na našich osadníkov, ktorí si tohto sveta užili menej. Do sfér nepoznaných, nech im letí dym z našich oh ov a naša svetská spomienka sú nimi: Vilo - Šurl Wily †1978 štvrtý šerif Jicarilly, Pedro - Pecúch (gitarista a spevák), muchal alias Menšík (tiež len STO Bratislava), Apa - Ivan a jeho Apa ka, Pišta – Kuri . Foši – Palo, Srnka - Joja (Wiliho Jojka), Laci - Šebo - Mlynek 7
(zápasník a tréner našich a rakúskych reprezentantov) Banán – Pa o - asistent zú ast oval sa pri osadovom dianí rôznych inností. Nie je nám ahostajný ani osud „cudzincov". Ke že sme prežili tankový rok 1968, nezostalo to úplne bez následkov a trocha nám to preriedilo naše „šíky“. Ihne odišli Boris a Tony Lovec ( ten sa ale o rok vrátil zo Švaj iarska), postupne Noro-Študák a Ludwik Mate. Asistent Hokejista si išiel na as zahra do Kanady. Pravda ostatný traja celkovo v pohode prekonali nástrahy vtedy ešte zahnívajúceho kapitalizmu. Takže Boris ako nenapravite ný rybár a po ovník ( doma mu neumožnili poda si žiados do zväzu „ani“ zbra ) si už penziu užíva v austrálskom Sydney. Noro dokon il vysokú v Johannesburgu a tohto asu „stavia“ dom eky niekde v africkom Kapskom meste, Ludwik zase v petrolejárstve v Kanade. Založenie osady Jikarilla nemalo až taký jednoduchý priebeh, ako by sa z uvedeného dátumu mohlo zda . Prevažná vä šina chlapcov (skoro detí) si h adala svoje miesto v povojnovom období spolo enských zmien. udia mali ve ké starosti o vlastnú existenciu a na deti museli sta i mami ky. Ako na potvoru, do tejto novej republikovej obnovy vrazili klin demonštranti proruských ideológií všetci komúny a zmätok sa mohol za a aj na Slovensku. Výchova mládeže dostala jednostranný, šatkovo ervený „spád“ a modré z neba. Nezostal tu kame na kameni v svetonázore ako aj jediná ideológia. Bývalý skauting bol pochovaný a neskôr aj cirkevné športové aktivity saleziánov zabasnuté. No a ve ne zakazovaný tramping? Dostal nové rohy a prirodzené impulzy prírody. V aka najmä starším bratislavským trampom ktorí sa pret kali útrapami všetkých režimov a vojny, sme sa dozvedeli nie o o vzniku trampingu a jeho histórii. Nebolo až také jednoduché presved ova zaneprázdnených rodi ov o našej snahe dosta sa von do prírody a ešte na noc. Poniektorí sme žili na ozajstnej periférii mesta aj s jej nástrahami. asom aj otcovia prišli na to, že bude lepšie ke decká vypadnú z ulíc do lesa a k vode. Mnohí aj pou ili svoje ratolesti o základoch a rizikách prežitia „na vlastnú päs “ lebo ktovie o robili oni za mladi ako skauti, i ako vojaci na fronte. Umožnili sme im takto vlastne viac súkromia ako aj vtedy bežnej nad asovej i popracovnej roboty. Nestali sme sa ešte k tomu ani vyvrhe mi spolo nosti, vagabundmi, štricákmi, chuligánmi, gaunermi i podobnou háve ou. Takže vtedy skoro celá bratislavská mestská as Nivy, ale aj iné štvrte tvorili juhovýchodný koniec mesta s Tren ianskou, Mileti kou aj s bitúnkom až po Rösenheim. Cez majer a Šutrovku skoro po Mexico-Dorkaplu, dnešnú Trnávku. Od 500 bytov s Kva alovou, Huber akmi, Gumonkou, Kalmarkou, Jeruzalemom, Klingerkou, slepou Košickou, Zahradníckou, cez bulharov šrejgont do Feriby a Biskupíc cez Brener na Malý a Ve ký Dunaj bolo „naše teritóriom“ samozrejme nielen naše. Pokra ovanie v budúcom ísle.
Trampské hnutí a valašskokloboucko
Jaroslav Šperling – Kejpr V nováno kamarádkám a kamarád m -- šieste pokra ovanie 8
OBLE ENÍ A VÝSTROJ TRAMP Od samého po átku trampingu hrála významnou roli výstroj. Vedle sou ástí od v , p ízna ných pro osadníky západních oblastí Spojených stát amerických a obyvatel Kanady a Mexika, m lo vždy trampské oble ení velmi blízko k vojenským uniformám. Záhy po 1. sv t. válce se do prodeje dostalo zna né množství vojenské výstroje armád Dohody a Spojených stát , která byla nejen ú elná, ale také levná. Byly to hlavn torny US, khaki košile, pracovní od vy - overaly a klobouky zvané stetsony. V 50. a 60. letech se sou ástí trampova od vu staly jednotlivé díly uniformy SLA. Zvlášt pak vrchní saka, tzv. kop iváky, trampy zvané betl. V 70. a 80. letech p evažovaly maská e zelené uniformy vzor 60. Zimnímu kabátu tohoto vzoru, zvláš oblíbeného, se íká kongo. V poslední dob je možno na trampech vid t kombinace všech možných svršk .
V Jurášovej dolin ve Velké Fat e (naho e zleva Kejpr, Cukr a Tarzan)
STR. 14
Mladí shangriláci – Tarzan, Pytel, ajda, ervík a Plexa 9
STR. 15 - TRAMPSKÉ HNUTÍ A VALAŠSKOKLOBUCKO 10
TRAMPSKÁ HUDBA Trampská hudba, která se objevuje na po átku 30. let, se brzy stává moderní a oblíbenou. Skládají ji dokonce talentovaní a hudebn vzd laní auto i. Vznikají trampské operety a trampské písn . Parta Jarky Mottla z osady Ztracená Nad je hrála a zpívala v Osvobozeném divadle. Trampské vokální sbory jako Westmeni, Settle i a další natá ely gramofonové desky. Texty v písni kách jsou n kdy naivní, ale od srdce, odrážející ve svých textech trampské smýšlení a uznávané hodnoty. Ve 40. a 50. letech vznikala dílka v tšinou anonymn . Vznikají také protestsongy reflektující dobu nebo konkrétní události. V 60. letech se objevuje eská podoba country hudby. Sou asn vzniká moderní trampská píse jako vyjád ení vlastního názoru nebo jako protest proti v cem kolem nás. Trampská píse je sou ástí každého trampského d ní. Setkáváme se s ní na ohních, na chatách, na vandrech, hraje se ve vlaku i na poh bech zem elých kamarád . Také v klobuckém trampingu o dobré muzikanty nebyla nouze. Zvláš vynikala osada Nad je z Miranky, kde byli dob í sboroví zp váci a jódlování kamaráda K ehulky bylo vždy zpest ením r zných trampských akcí. Další muzikantskou osadou byla Javorinka, která v podstat mohla vystupovat jako trampská skupina. I v dalších osadách se našlo pár dobrých muzikant a zp vák . Nap . Sandy z Yukonu nebo Tarzan z Mladé Shangri-ly.
STR. 16 - TRAMPSKÉ HNUTÍ A VALAŠSKOKLOBUCKO 11
Pokra ovanie v budúcom ísle 12
Perla Posázaví a trampové – VII Až se jednoho dne objevil ná elník lede ských Junák . Pozval mne na oslavu ehosi na jejich tábor na Horkách. Líbil se mi jak tábor, tak jejich kapela. V roce 1995 m za al ná elník ukecávat, abych mu pomohl založit trampskou osadu. Že mu vyr stají Rove i a tak bych je mohl u it trampovat. Moc se mi to nelíbilo, sta í trampové kte í odešli od Junák se cht li osamostatnit, tak pro by lezli do osady. V tuto dobu jsem se zabýval politikou a nem l jsem chu se angažovat coby u itel. Nakonec m umluvil. Nastával as, kdy musel p edat vedení Junáka mladším a rozhodl se stát velkým trampem, co možná nejv tším. V lednu 1996 jsme u Malého kon založili trampskou osadu Venturer Rovers. Na m j návrh ud lat domovský osadní camp v lomu nep istoupil, ale nechal se svými Rovery zvolit šerifem osady, ímž hned porušil úmluvu, kterou jsme m li. Prosadil p es moje protesty camp na tábo išti Junák . Pak za al po ádat akce. Jiný názor než jeho se nep ipoušt l. Na vandr se za celý rok 1996 jelo jednou, autobusem. Neodešel jsem z osady jenom proto, že šerifa vzal jenom na rok jak tvrdil. Mladí by to prý, bez jeho pomoci nezvládli. V lednu 1997 využil mé nemoci a nechal se zvolit znovu. Na moji výtku prohlásil, že je osada jeho a komu se to nelíbí, a si založí svojí. První trampský tunelá . Po tom, co jsem ješt se dv ma leny p estal s osadou spolupracovat, jsem se dozv d l, že ná elník lede ského Junáka je aktivní, normaliza ní Koman . Jak se to mohlo stát, že Rudoch d lal vedoucího Junák m, by m li vysv tlit Junáci a OldSkauti. Za dobu co jsem ho poznal, jsem pochopil, že je destruktor všeho, co trampové uznávají. To ale poznal každý, kdo mu kdy uv il. T m, kte í se mne ptali, jak mohl po ádat 4. a 14. S potlach mohu íci, že organizáto i t chto akcí o tom, co je za nev d li. Ti, kte í ho již poznali a v d li, že žádný tramp není, cht li po ádat Trucpotlach, ale nakonec od toho ustoupili, aby nepoškodili Trampské hnutí. Tady odbo ím, abych tená m vysv tlil co jsou Mezinárodní a Národní potlachy. Trampové, kte í od roku 1948 do roku 1989 emigrovali, po ádají mezinárodní potlachy. St ídají kontinenty i státy. D lají je podle situace, ale v tšinou 1x za p t let. Po revoluci za ali na tyto potlachy létat trampové eskoslovenští. Kdo na to m l finance. A tak se stalo, že létali také tak zvaní trampové z leknutí. Kamarádi venku to poznali a vytkli to po adatel m zájezd . No co, ekli si po adatelé, budeme si po ádat svoje Národní. A každý rok. Tak po rozd lení republiky v roce 1993 ud lali první. S nebo S podle toho, kde se koná. To se nelíbilo Moravák m a tak cht li MS nebo SM nebo M S nebo MS . Co ti budu povídat. esko. Koukni na naše politiky. Nakonec p ece jenom zvít zil rozum. Ješt bych mohl napsat jak se emeritní šerif chová k p írod a vychovává své následníky, ale to bych mohl rovnou napsat knihu. To, že nakonec z stal v osad sám a šerifuje sám sob , mluví za vše. Na to, aby mohl po ádat po 4. S potlachu 14. musel p esv d it ke spolupráci n koho, kdo ho ješt neznal. Mimo jiné i sv telskou T.O. Severní Californii. Tak, jak je jeho zvykem, se o nikom, kdo na uspo ádání ohn pracoval, v Lede ských novinách nezmínil, natož aby jim pod koval. Bylo ale úsm vné, když pou , kterou po ádal pod p ivlastn nou vlajkou 13
výhradní majitel T. O. Venturer rovers u Hradce, nazval pravým trampským potlachem. Jak by asi dnes vypadal lom, kdyby se využila aktivita lede ské a sv telské osady? Californie by tam mohla p edvád t ukázky historického šermu, Koudelovic d v ata své um ní v jízd na koních, a nemusela poslouchat výtky rybá . Chceš – li v d t, pro se v hospodách nehraje, tak ti mohu zodpov dn íci, že lidé jako on p est hovali hospodu do p írody. Ovšem dosáhl svého. Je první. První Koman , který šéfoval tramp m dvakrát na Národním potlachu. Z toho budou kamarádi, kte í p ed Rudochy utekli, úpln paf. To by mohlo t m, kte í mi po 14. ohni kladli spoustu otázek, na vysv tlenou sta it. Trampink není o po ádání akcí. Trampové jsou banda veselá, která si ráda zazpívá a pobaví na ú et svých kamarád .
pokra ovanie v budúcom ísle
Po úspešnom pracovnom týždni sme si dovolili „Freitag“. Už vo štvrtok sme sa vybrali na potlach do Sol an. Celú cestu nám pršalo a po príchode do Sol an a pár telefonátov z osadníkmi z ierneho Orla sme sa rozhodli prespa u kamaráta Plach áka. Ve er sme navštívili miestne pohostinstvo, kde sme sa stretli s niektorými osadníkmi a rozprávali sa o prípravách potlachu. Mali to ažké, lebo im stále pršalo. Ráno po ra ajkách sme sa vybrali na zrub. No po ve ernej debate sme zvolili trasu z Krn e a nie zo Sol an. Cesta bola rozbahnená. Trasou z Krn e sme sa zastavili pri Božej muke, tu sme sa ob erstvili a pokra ovali alej na Hor any. Na ve ké prekvapenie stará horáre (opísaná v knihe Polstoro ie v Tribe skej horárni – pamäte horára Fridricha Konráda) bola zbúraná a postavená nová budova. Naš astie nový majite dodržal 14
aspo
pôdorys starej budovy. Na chví u sme sa tu zastavili, pri Sekvoji
a prehodili zopár slov s novým majite om. Pokra ovali sme alej smer Úkropová lúka, kde bol ciel našej cesty. Privítali sme sa s kamarátmi, postavili stany a prezreli si potlachovú lúku. Na to aké po asie im prialo, bola pripravená naozaj ukážkovo. („Chlapci klobúk dole“!) Poobede sme išli naspä ako spojka do Krn e pre alších kamarátov od Pezinka. Podve er nás domáci pohostili dobrou držkovicou. Po jej zdegustovaní a rozbití chu ových pohárikov rôznymi prísadami sa rozprúdila vo ná zábava, ktorá trvala až do skorých sobotných ranných hodín. Sobota nás chvála Bohu privítala bez daž a. Po ra ajkách sa rozprúdila znovu zábava a kamaráti hrali a hrali až do zahájenia potlachu. Šerif Džino všetkých privítal a zahájil hry, hlavne tie pre deti to bola ve ká zábava. Chytali rybky, pre ahovali sa lanom, h adali poklad, vyrábali indiánske elenky a mnoho alších zaujímavých sú aží. Po hrách sme si dopriali gulášik (opä výýýborný). Nave er sme sa všetci stretli pri pagode. Malé ohne zapálili Kla ko (Lodenica Gidra), TS Tarantula, Podolfo (TO. Orol) a Lady (TO. Biely potok). Hlavnú pagodu zapálil len osady Toby. Po Vlajke Jasienka predniesla zopár veršov z vlastnej tvorby a šerif Džino prijal do osady nových lenov Kuba a Otela a tiež vyhlásil Trampskú samotárku Jasienku. Po ceremóniách sa rozprúdila skvelá zábava. Vydržala až do rána a nenarušil ju ani dáž . Prebúdzanie bolo do daž a, ktorý nie a nie presta . Okolo obeda sme si za daž a zbalili veci, s kamarátmi zalomili palec a pobrali sa domov. Kla ko
15
40. výro ie TO. ierny Orol - Sol any
Vydáva Regionálne trampské zduženie – Pezinok pre vnútornú potrebu združenia. Spolupracovali kamaráti : Gula, Rendy, Lewis, Pancho, Slezi, U o, Kejpr, Kla ko a alší. Predpokladaná uzávierka budúceho ísla 23.11.2011. kontakt: www.rtzpezinok.tym.sk, www.malokarpatskyobcasnik.tym.sk email:
[email protected]
16