1
LEGISLATÍVNE
POZADIE PROBLEMATIKY NÁSILIA PÁCHANÉHO NA ŽENÁCH
A JEHO ASPEKTY V LEKÁRSKEJ PRAXI
JUDr. Zuzana Magurová
Úvod Problematika domáceho násilia resp. násilia páchaného na ženách, patrí u nás k témam, o ktorých sa aj vďaka mediálnej kampani vedenej pod názvom ”Piata žena”, začalo na verejnosti síce hovoriť, ale naďalej sú verejnosťou a čo je horšie aj profesionálmi, ktorí dennodenne prichádzajú do styku s obeťami domáceho násilia, vnímané prostredníctvom mnohých mýtov a predsudkov. K zmene situácie, by mali prispieť okrem už spomínanej kampane ženských mimovládnych organizácií, legislatívne zmeny a ich konkrétna aplikácia štátnymi orgánmi, súdmi a najmä scitlivený prístup predstaviteľov jednotlivých profesií v práci s obeťami domáceho násilia, lekárky a lekárov nevynímajúc. Vo svojom príspevku sa zameriam na trestnoprávnu úpravu problematiky domáceho násilia a stručnú charakteristiku noviel zákonov zameraných na elimináciu domáceho násilia, vrátane násilia páchaného na ženách, ktoré boli prijaté v minulom roku. Na úvod len pripomeniem, že doteraz u nás nebola prijatá špeciálna právna úprava týkajúca sa domáceho násilia a zotrváva sa na úprave obsiahnutej v trestnom práve. Prípady domáceho násilia, pokiaľ dosiahnu intenzitu trestného činu, napĺňajú skutkovú podstatu niektorého z trestných činov proti rodine a mládeži, proti životu a zdraviu, proti slobode a ľudskej dôstojnosti a ďalšie. Ako vyplýva z návrhu nového trestného zákona (pripraveného v rámci rekodifikácie trestného zákonodarstva), neuvažuje sa u nás zatiaľ o prijatí samostatného zákona, ktorý by upravoval problematiku domáceho násilia, tak ako napr. v Juhoafrickej republike, na Cypre a pod.
Vybrané ustanovenia Trestný zákona TČ so skutkovou podstatou vzťahujúcou sa aj na násilie páchané na ženách
III. HLAVA - TRESTNÉ ČINY PROTI PORIADKU VO VEREJÝCH VECIACH 4. oddiel - Niektoré formy trestnej súčinnosti (podnecovanie, schvaľovanie trestného činu, nadržovanie) § 167 - neprekazenie trestného činu §168 - neoznámenie trestného činu (k uvedeným ustanoveniam sa ešte podrobnejšie vrátim) § 171 - marenie výkonu úradného rozhodnutia
V. HLAVA - TRESTNÉ ČINY HRUBO NARUŠUJÚCE 0BČIANSKE SPOLUŽITIE Násilie proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi § 196 - vyhrážanie usmrtením alebo ublížením na zdraví skupine obyvateľov § 197a - vyhrážanie usmrtením alebo ublížením na zdraví jednotlivcovi § 204 - kupliarstvo § 206 - ohováranie VI. HLAVA - TRESTNÉ ČINY PROTI RODINE A MLÁDEŽI § 212 - opustenie dieťaťa § 213 - zanedbanie povinnej výživy § 215 - týranie blízkej osoby a zverenej osoby § 216 - únos § 216 a), b) - obchodovanie s deťmi § 217 - ohrozovanie mravnej výchovy mládeže VII. HLAVA - TRESTNÉ ČINY PROTI ŽIVOTU A ZDRAVIU § 219 - vražda § 220 - vražda novonarodeného dieťaťa matkou § 221 - ublíženie na zdraví § 222 - spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví § 230 - účasť na samovražde VIII. HLAVA - TRESTNÉ ČINY PROTI SLOBODE A ĽUDSKEJ DôSTOJNOSTI Trestné činy proti slobode § 231 - obmedzovanie osobnej slobody § 232 - pozbavenie osobnej slobody § 233 - zavlečenie do cudziny § 234 - lúpež § 235 - vydieranie § 237 - útlak § 238 - porušovanie domovej slobody § 239 - porušovanie tajomstva prepravovaných správ Trestné činy proti ľudskej dôstojnosti § 241 - znásilnenie § 241a -sexuálne násilie § 242 - sexuálne (predtým pohlavné) zneužívanie § 243 - sexuále zneužívanie v závislosti § 246 - obchodovanie s ľuďmi (predtým so ženami) IX.HLAVA - TRESTNÉ ČINY PROTI MAJETKU § 247 - krádež § 248 - sprenevera § 249 - neoprávnené užívanie cudzej veci § 249 b - neoprávnený zásah do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru
§ 250 - podvod
Neoznámenie a neprekazenie trestného činu Lekárky a lekári často ako prví prichádzajú do styku s obeťami domáceho násilia a násilia páchaného na ženách. Veľmi často sa stáva, že keď je obeťou žena, snaží sa príčinu svojich zranení zatajiť. Niekedy sa však žena prizná, že jej zranenia spôsobil manžel alebo partner. A tu nastáva problém ako má s touto informáciou narábať lekár vzhľadom na ustanovenia §167 a168 trestného zákona. § 167 Neprekazenie trestného činu (1) Kto sa hodnoverným spôsobom dozvie, že iný pripravuje alebo pácha trestný čin .... týrania blízkej osoby a zverenej osoby (§ 215), vraždy (§ 219), lúpeže (§ 234), .... znásilnenia (§ 241), sexuálneho zneužívania podľa § 242, obchodovania s ľuďmi (§ 246),.... a spáchanie alebo dokončenie takého trestného činu neprekazí, potresce sa odňatím slobody až na tri roky; ak ustanovuje tento zákon na niektorý z týchto trestných činov trest miernejší, potresce sa týmto trestom miernejším. (2) Kto spácha čin uvedený v odseku 1, nie je trestný, ak nemohol trestný čin prekaziť bez značných ťažkostí alebo bez toho, že by seba alebo blízku osobu uviedol do nebezpečenstva smrti, ublíženia na zdraví, inej závažnej ujmy alebo trestného stíhania. Uvedenie blízkej osoby do nebezpečenstva trestného stíhania však nezbavuje páchateľa trestnosti, ak sa týka neprekazenia trestného činu vlastizrady (§ 91), rozvracania republiky (§ 92), teroru (§ 93 a 93a), terorizmu (§ 94), záškodníctva (§ 95 a 96), sabotáže (§ 97), vyzvedačstva (§ 105), ohrozenia utajovanej skutočnosti podľa § 106, genocídia (§ 259) alebo zločinu proti ľudskosti (§ 259b). (3) Prekaziť trestný čin možno i jeho včasným policajnému orgánu;....
oznámením prokurátorovi,
vyšetrovateľovi alebo
(4) Povinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na osobu, ak by jej splnením porušila spovedné tajomstvo. § 168 Neoznámenie trestného činu (1) Kto sa hodnoverným spôsobom dozvie, že iný spáchal trestný čin ... týrania blízkej osoby a zverenej osoby (§ 215), vraždy(§ 219), .... a taký trestný čin neoznámi bez odkladu prokurátorovi, vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu alebo ..., potresce sa odňatím slobody až na tri roky; ak ustanovuje tento zákon na niektorý z týchto trestných činov trest miernejší, potresce sa týmto trestom miernejším. (2) Kto spácha čin uvedený v odseku 1, nie je trestný, ak nemohol oznámenie urobiť bez toho, že by seba alebo blízku osobu uviedol do nebezpečenstva smrti, ublíženia na zdraví, inej závažnej ujmy alebo trestného stíhania. Uvedenie blízkej osoby do nebezpečenstva trestného stíhania však nezbavuje páchateľa trestnosti, ak sa týka neoznámenia trestného činu vlastizrady (§ 91), rozvracania republiky (§ 92), teroru (§ 93 a 93a), terorizmu (§ 94), záškodníctva (§ 95 a 96), sabotáže (§ 97), vyzvedačstva (§ 105), ohrozenia utajovanej skutočnosti(§ 106 a 107), genocídia (§ 259) alebo zločinu proti ľudskosti (§ 259b). (3) Kto spácha čin uvedený v odseku 1, nie je trestný, ak by oznámením trestného činu porušil spovedné tajomstvo alebo tajomstvo informácie, ktorá jej bola zverená ústne alebo písomne pod podmienkou mlčanlivosti ako osobe poverenej pastoračnou starostlivosťou V prípade neprekazenia trestného činu, vzhľadom na skutočnosť , že by sa lekár mal dozvedieť že sa pripravuje alebo pácha trestný čin by zrejme pripadali do úvahy len trestné činy týrania, nakoľko ten má dlhodobejší charakter a páchaním trestného činu je konanie, ktoré už prekročilo štádium prípravy ale
predchádza dokončeniu trestného činu. Prekazením sa rozumie každé konanie, ktorým možno zabrániť spáchanie alebo dokonanie trestného činu. Môže spočívať v aktívnom fyzickom zásahu, v psychickom pôsobení alebo oznámení príslušným orgánom. Objektom trestného činu neoznámenia trestného činu je boj so zločinnosťou. Trestná zodpovednosť podľa tohoto ustanovenia nastupuje vtedy, keď sa páchateľ hodnoverným spôsobom dozvie o trestnom čine až po jeho spáchaní. Otázku ”dozvedenia sa hodnoverným spôsobom” treba posudzovať podľa okolností konkrétneho prípadu, najmä z akého zdroja táto informácia pochádza, za akých podmienok bola získaná, akou formou, aký bol celkový obsah informácie a pod. Oznamovateľ nemusí poznať páchateľa. Čo je veľmi dôležité oznamovaciu povinnosť má aj ten, kto inak musí zachováva mlčanlivosť o zverených veciach napr. lekár , advokát. V prípadoch, keď obeť nepovie, že je ”obeťou” avšak lekár má podozrenie, mal by aspoň venovať zvýšenú pozornosť podrobnému lekárskemu záznamu, pre prípad jeho použitia v budúcnosti. V prípadoch, keď obeť otvorene povie, že došlo k spáchaniu trestného činu, lekár by mal túto skutočnosť oznámiť príslušnému orgánu. Tu problematiku trestného činu neoznámenia trestného činu ukončím a očakávam, že sa k nej vrátime v diskusii.
Novely zákonov týkajúce sa domáceho násilia V minulom roku boli schválené vládne návrhy zákonov týkajúcich sa problematiky domáceho násilia, s iniciatívou ktorých vyšli členky Aliancie žien Slovenska a na príprave ktorých, som sa mala možnosť podieľať. Vychádzajúc so svojich praktických skúsenosti s prácou s klientkami - obeťami domáceho násilia, po absolvovaní medzinárodných špeciálnych programoch zameraných na prácu s obeťami domáceho násilia, po konzultáciách s odborníčkami z ďalších domácich aj zahraničných mimovládnych organizácií, ktoré sa venujú problematike domáceho násilia, sme vypracovali podklady noviel zákonov, ktorých hlavné ciele som sformulovala do 3 základných bodov: 1. minimálnymi úpravami dosiahnuť maximálny efekt 2. zastaviť násilie v momente jeho najvyššej intenzity 3. všetky návrhy noviel zahrnúť do jedného komplexného návrhu 1. minimálnymi úpravami dosiahnuť maximálny efekt Cieľom nebola rozsiahla novelizácia, vzhľadom na tú skutočnosť, že tom čase sa pripravovala rekodifikácia trestného zákona, trestného poriadku, občianskeho zákona a občianskeho súdneho poriadku. Zamerali sme sa len na tie najnevyhnutnejšie zmeny 2. zastaviť násilie v momente jeho najvyššej intenzity Je všeobecne známe, že domáce násilie prebieha v cykle (štádium narastania násilia, štádium akútneho incidentu násilia, štádium medových týždňov a štádium popretia). Cyklus sa periodicky opakuje, má tendenciu narastať vo frekvencii a v intenzite. 1 Z toho dôvodu je veľmi dôležité prerušiť a zastaviť násilie práve v štádiu akútneho incidentu násilia, kedy je obeť najviac ohrozená. To sa dá dosiahnuť bezprostredným zásahom polície a vykázaním násilníka z bytu (domu). Z toho dôvodu sme považovali za kľúčovú novelu zákona o policajnom zbore, ktorá by takýto zásah polícii umožnila. Na túto novelu mali nadväzovať novely ďalších zákonov, ktoré by po procesnej stránke napomohli eliminácii domáceho násilia. 3. všetky návrhy noviel zahrnúť do jedného komplexného návrhu Ak by sa nepodarilo prijať všetky návrhy, minula by sa novela zákona o policajnom zbore svojmu účelu. Všetky návrhy noviel na seba nadväzovali a navzájom sa podmieňovali. Z toho dôvodu bolo dôležité, aby boli novely predkladané v jednom návrhu a schvaľované komplexne. Zákon o policajnom zbore Našim pôvodným zámerom bolo začať od novely zákona o policajnom zbore.
V zahraničných právnych úpravách sa veľký dôraz kladie na úpravu adekvátnych právomocí polície umožňujúcich vstup do bytu, domu a zadržanie páchateľa v prípadoch domáceho násilia. Žiaľ túto časť návrh sa nám nepodarilo presadiť. Doterajšia situácia pri páchaní domáceho násilia je taká, že byt, dom, (spoločnú domácnosť) vždy narýchlo opúšťa obeť bez financií, osobných vecí, dokladov, kľúčov, často krát aj s deťmi a násilník ostáva v byte. U nás doteraz ešte neexistujú špecializované azylové domy (šeltre) pre obete domáceho násilia. Cieľom navrhovanej úpravy bolo, aby byt, dom musel opustiť násilník a nie obeť. Zákaz vstupu do bytu by neobmedzoval násilníkovu osobnú slobodu a neobmedzoval ani jeho pracovné aktivity. Podobnú právnu úpravu majú napr. v Rakúsku a Nemecku. 2 Trestný poriadok Výskumy mimovládnych organizácii venujúcich sa problematike domáceho násilia poukazujú na to, že intenzita násilia sa rapídne stupňuje po podaní oznámenia o páchaní násilia. Ustanovenie § 163a Trestného poriadku pripúšťalo výnimku zo zásady legality. Pri vymenovaných trestných činoch (z ktorých väčšina spadá pod domáce násilie), mala poškodená osoba v prípade vzťahu k žalovanej osobe právo odoprieť výpoveď, čo zo strachu pre násilníkom často krát aj robila. V praxi tak často dochádzalo v prípade oznámenia domáceho násilia k bagatelizovaniu situácie zo strany polície a k snahe nezahajovať trestné stíhanie. Obete násilia totiž zo strachu pred páchateľom, s ktorým bývali v spoločnej domácnosti a nemali žiadnu šancu sa od neho odsťahovať, vo väčšine prípadov súhlas k trestnému stíhaniu brali späť, čím narobili polícii ”len zbytočnú prácu navyše”. Z uvedených dôvodov sa zrušilo dispozičné právo poškodenej osoby, čím by sa malo predchádzať ďalšiemu páchaniu násilia, ktorým si násilníci od poškodených vynucujú odopretie súhlasu k trestnému stíhaniu. Zákon o priestupkoch Podobne ako v novele trestného poriadku aj v novele Zákona o priestupkoch sa nastala zmena a aj priestupky medzi blízkymi osobami spočívajúce vo vyhrážaní sa ujmou na zdraví a drobným ublížením na zdraví sa už prejednávajú z úradnej povinnosti. Trestný zákon Do schválenia novely trestného zákona v roku 1999, tento obsahoval len skutkovú podstatu trestného činu týrania zvierat (§ 203), a týrania zverenej osoby (§ 215). Paragraf 215 poskytoval ochranu len maloletým deťom a plnoletým osobám, ktoré boli z dôvodu choroby, staroby, invalidity, mentálnej retardácie odkázané na starostlivosť iného. Týrané ženy, ktoré sú svojprávnymi osobami, týmto ustanovením vôbec neboli chránené. Doterajšie skúsenosti mimovládnych organizácií venujúcich sa domácemu násiliu sú také, že násilníkmi sú blízki partneri alebo bývalí manželia (partneri). Z toho dôvodu v § 215 nastala zmena, ktorá umožňuje postihovať konanie napĺňajúce skutkovú podstatu trestného činu týrania páchaného na širšom okruhu osôb, a to najmä po rozvodoch manželstiev na bývalých manželkách a bývalých manželoch, na družkách a druhoch, ich deťoch a na bývalých družkách a bývalých druhoch, ich deťoch. Odstránili sa aj ustanovenia, ktoré neboli v súlade s ustanoveniami medzinárodných dokumentov - Dohovorom o právach dieťaťa, Dohovorom o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW), takže sa už neumožňuje ani "primerané a odôvodnené" trestanie blízkej a zverenej osoby. Zákonodarca rozšíril aj objektívnu stránku skutkovej podstaty tohto trestného činu.
§ 215 Týranie blízkej osoby a zverenej osoby (1) Kto týra blízku osobu alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobujúc jej fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie najmä a) bitím, kopaním, údermi, spôsobovaním rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie, alebo obmedzuje jej bezpečnosť, b) bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku, alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania, c) nútením k žobrote alebo k vykonávaniu činnosti vyžadujúcej jej neúmernú fyzickú záťaž alebo psychickú záťaž vzhľadom na jej vek alebo zdravotný stav, alebo spôsobilej poškodiť jej zdravie, d) vystavovaním vplyvu látok spôsobilých poškodiť jej zdravie alebo e) neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať, potresce sa odňatím slobody na dva roky až osem rokov alebo zákazom činnosti. (2) Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potresce, a) ak poruší činom uvedeným v odseku 1 osobitnú povinnosť, ktorá mu vyplýva z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, alebo povinnosť, na ktorej plnenie sa osobitne zaviazal, b) ak spácha taký čin, hoci bol v posledných dvoch rokoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený, c) ak spácha taký čin na viacerých osobách, alebo d) ak pokračuje v páchaní takého činu po dlhší čas. (3) Odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potresce, a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 obzvlášť surovým spôsobom, alebo b) ak spôsobí takým činom ťažkú ujmu na zdraví. (4) Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 ťažkú ujmu na zdraví viacerých osôb alebo smrť. (5) Odňatím slobody na dvanásť rokov až pätnásť rokov alebo výnimočným trestom sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 úmyselne smrť.
Len kvôli úplnosti dodávam, že nové úpravy v oblasti trestného zákonodarstva si následne vyžadovali i novelu Občianskeho súdneho poriadku, zavedením nového druhu predbežného opatrenia, aby sa násilník nezdržiaval v spoločnom byte alebo dome, a novelu Občianskeho zákonníka, v časti týkajúcej sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva ako aj bezpodielového spoluvlastníctva manželov a bytových náhrad.
Na záver chcem len zdôrazniť, že ani tá najlepšia legislatíva nezlepší situáciu obetí domáceho násilia a násilia páchaného na ženách, pokiaľ nebudú profesionáli pristupovať profesionálne a zodpovedne k jej realizácii a citlivo k obetiam. Poznámky:
1 Pozri: Mesochoritisová,A. Násilie páchané na ženách , Diplomová práca, Bratislava 2001, s. 9-10 2 Uvedené návrhy noviel boli obsiahnuté v 4 vládnych návrhoch noviel, ktoré boli spracované na Ministerstve spravodlivosti SR (Trestného zákona, Trestného poriadku, Občianskeho zákonníka a Občianskeho súdneho poriadku), ktoré boli schválené parlamentom. Návrh novely Zákona o policajnom zbore, však vládny návrh neobsahoval, nakoľko patrí do rezortu MV SR.
