CHARAKTERISTIKA PREDMETU GEOGRAFIA Učebný predmet geografia rozvíja u žiakov poznanie jedinečnosti planéty Zem. Od toho sa odvíja obsah predmetu. Žiaci pochopia význam poznania zákonitostí Zeme. uvedomia si, že dokonalé pochopenie princípov existencie Zeme im pomôže ju využívať a chrániť. kompetencie, ktoré žiaci prehlbujú štúdiom geografie, umožňujú im spoznávať krajinu, zákonitosti jej usporiadania, možnosti optimálneho využitia a ochrany krajiny človekom. Obsah geografie sa sústreďuje aj na väzby prírody a ľudskej spoločnosti. Vzhľadom na nárast problémov, vyplývajúcich z aktivít človeka a ich dopadu na prírodné prostredie i na spoločnosť, žiaci získajú aj skúsenosti ako reagovať na zmeny v priestore, pochopiť ich a v budúcnosti riešiť. Základnou geografickou kompetenciou je práca s mapou. Vedieť pracovať s mapou, čítať ju, analyzovať obsah mapy a interpretovať ho, orientovať sa podľa mapy, vedieť zhotoviť jednoduchý náčrt okolia a i. Túto základnú kompetenciu podporujú i záujmy žiakov, nielen o svoje okolie, ich možnosť cestovať, pracovať s internetom a i. Spoznávanie Zeme je základnou podmienkou jej ochrany. Každé miesto na Zemi je iné, líši sa podnebím, rastlinstvom, živočíšstvom, obyvateľmi a ich výtvormi. Obyvateľstvo v rôznych častiach sveta sa líši nielen jazykom ale aj svojou kultúrou či spôsobom života. Poznanie týchto charakteristík a ich pochopenie vedie k porozumeniu predovšetkým vzájomných väzieb v krajine. Posúdiť postavenie Slovenska v porovnaní s ostanými štátmi, ako ďalej zmeniť súčasný stav a pričiniť sa o rozvoj Slovenska a jeho regiónov tiež patria do geografického poznávania. Námety, čo môže každý žiak urobiť pre svoje mesto, svoj región, sú súčasťou praktického geografického výstupu potrebného pre bežný život.
CIELE UČEBNÉHO PREDMETU GEOGRAFIA Geografia rozvíja súbor kľúčových kompetencií, ktoré majú prevažne priestorový a integrujúci charakter. Považuje sa za ne súbor vedomostí, zručností a schopností, ktoré vie žiak správne skombinovať, a tak porozumieť, interpretovať a prakticky využívať danosti krajiny. Patria medzi ne: - Používať a vedieť interpretovať mapy rôzneho druhu (automapy, mapy na internete, turistické mapy, tematické mapy a i.). - Práca s informáciami o krajine ako časti Zeme (aj Zeme ako celku). Ich praktické využitie v bežnom živote a schopnosť vyhľadať a použiť ich pre praktické potreby (textové a dátové zdroje v tlačenej či digitálnej podobe). Získané poznatky systemizovať do oblastí fyzickej a humánnej geografie. - Poznatky fyzickej geografie sú v oblasti prírodných charakteristík Zeme. Získané informácie využije žiak pri správnom pochopení vzniku a vývoji hlavných povrchových tvarov, pri porovnávaní a využívaní nerovností zemského povrchu napríklad i turistike, ale aj pri rozhodovaní umiestňovania aktivít v rozvoji regiónov – dopravných sietí, prípadne ťažbe nerastných surovín. Poznať vplyv a účinok vnútorných a vonkajších síl, ktoré pôsobia na povrch Zeme umožnia ľuďom chrániť sa pred živelnými pohromami. To isté platí aj pri poznaní zákonitostí počasia v rôznych podnebných oblastiach sveta. V oblasti humánnej geografie sa vyučovanie zameriava na človeka na Zemi, na premeny, ktorými ovplyvnil krajinu. Porozumieť premenám v krajine, ktoré podmieňuje človek (vrátane kultúrnych aspektov). Zhodnotiť perspektívy rozvoja pre budúcnosť (vývoj počtu obyvateľstva, rozvoja sídel, hospodárstva a i.).
Pri vyučovaní geografie sa veľký dôraz kladie na literatúru ako zdroj, nielen učebnice, ale aj odborné a populárno-vedecké časopisy, ktoré prinášajú aktuálne informácie odporujeme tým potrebu čítania u žiakov, správne porozumenie prečítaného, jeho spracovanie a interpretáciu. Prvotné rozvíjanie čítania a interpretácie obrázkov, fotografií, grafov, tabuliek, prierezov, schém a diagramov považujeme za základné vyjadrovacie prostriedky geografie. V obsahu geografie sa snažíme o integráciu a súborný pohľad na poznatky získané v spoločenských či prírodovedných disciplínach (história, biológia, geológia, fyzika, chémia, sociológia, filozofia). Vytvoriť ich prepojenie tak, aby vznikol komplexný obraz o regiónoch v rôznych častiach sveta. V novom zameraní geografie, kladieme väčší dôraz na kultúru a charakteristiku kultúrnych prejavov ľudí v rôznych častiach sveta, preto prinášame aj väčšie prepojenie s hudobnou a výtvarnou výchovou. Rozvíjanie podnikateľských zručností žiaci získajú spracúvaním projektov. Žiaci sa naučia riadiť projekty, ako sú napr. modelové cestovné kancelárie, projekty na inventarizáciu predpokladov rozvoja regiónov a pod. Kultúrne kompetencie rozšíriť prostredníctvom poznania rôznych kultúr na celom svete. Geografia učí vážiť si iné kultúry pri zachovaní vlastnej identity, venuje sa ľudovej kultúre a kultúrnym tradíciám. Kultúrne pamiatky sú súčasťou obsahu regionálnej geografie. Schopnosti a zručnosti získané štúdiom geografie využiť pri oddychových aktivitách (cestovaní, rekreácii a i.).
KĽÚČOVÉ KOMPETENCIE Vo vyučovacom predmete geografia využívame pre utváranie a rozvíjanie nasledujúcich kľúčových kompetencií (schopností) výchovné a vzdelávacie stratégie, ktoré žiakom umožňujú: Komunikatívne a sociálne interakčné spôsobilosti · sprostredkovať informácie vhodným spôsobom (text, hovorené slovom) tak, aby každý každému porozumel, · vyjadriť alebo formulovať (jednoznačne) vlastný názor a záver, · kriticky hodnotiť informácie (časopis, internet), · správne interpretovať získané fakty, vyvodzovať z nich závery a dôsledky. Interpersonálne (medziľudské) a intrapersonálne (osobnostné) spôsobilosti · rozvíjať prácu v kolektíve, v družnej a priateľskej atmosfére, · osvojiť si pocit zodpovednosti za seba a spoluzodpovednosti za prácu v kolektíve, · hodnotiť a rešpektovať svoju vlastnú prácu a prácu druhých. Schopnosti riešiť problémy · vyjadriť alebo formulovať (jednoznačne) problém, ktorý sa objaví pri vzdelávaní, · hľadať, navrhovať alebo používať ďalšie metódy a informácie, ktoré by mohli prispieť k riešeniu daného problému, pokiaľ doteraz používané metódy, informácie a prostriedky neviedli k cieľu, · posudzovať riešenie daného spoločenského problému z hľadiska jeho správnosti, jednoznačnosti alebo efektívnosti a na základe týchto hľadísk prípadne porovnávať aj rôzne riešenia daného problému, · opravovať nesprávne riešenia problému, · používať osvojené metódy riešenia problémov aj v iných oblastiach vzdelávania žiakov, pokiaľ sú dané metódy v týchto oblastiach aplikovateľné. Spôsobilosti využívať informačné technológie · zhromažďovať, triediť, posudzovať a využívať informácie, ktoré by mohli
prispieť k riešeniu daného problému alebo osvojiť si nové poznatky. Spôsobilosť byť demokratickým občanom · formulovať a prezentovať svoje postoje v priebehu vzdelávania využívaním všetkých metód a prostriedkov, ktoré majú v danom okamihu k dispozícii, · preukázať vlastnú zodpovednosť za zverené veci, za svoje vlastné správanie sa, zdravie a spoluzodpovednosť za životné prostredie alebo stav spoločnosti ako celku.
HODNOTENIE A KLASIFIKÁCIA PREDMETU Hodnotenie žiakov ako nevyhnutná súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu má motivačnú, informatívnu, komparatívnu a korekčnú funkciu. Hodnotenie sa považuje za akt objektívnej spätnej väzby, motivačný a výchovný prostriedok, ako aj prostriedok pozitívneho podporovania zdravého seba obrazu žiaka. Na hodnotenie žiakových výsledkov sa odporúča využívať: · Ústne skúšanie: odpoveď · Písomné skúšanie: tematické testy · Praktické skúšanie: práca s mapou, orientácia na mape. · Projekt: každý žiak vypracuje 2-4 projekty za školský rok (vo forme prezentácie, referátu, plagátu a pod.) Stupnica tematických testov 100 % - 90 % výborný 89 % - 75 % chválitebný 74 % - 50 % dobrý 49 % - 25 % dostatočný 24 % - 0 % nedostatočný Cieľom hodnotenia vzdelávacích výsledkov žiakov je poskytnúť žiakovi a jeho rodičom spätnú väzbu o tom, ako žiak zvládol danú problematiku, v čom má nedostatky, kde má rezervy a aké sú jeho pokroky. Súčasťou hodnotenia je tiež povzbudenie do ďalšej práce, návod, ako postupovať pri odstraňovaní nedostatkov. Pri hodnotení a klasifikácii výsledkov žiakov budeme vychádzať z metodických pokynov na hodnotenie.
OBSAH VZDELÁVANIA Hlavné témy, pokiaľ to ich charakter umožňuje, sú interpretované cez regióny. Bázou geografického vzdelávania je regionálna geografia, pričom poznatky z fyzickej a humánnej geografie sú zaradené priamo v regióne – krajine – kontinente či v oceáne, kde sa vyskytujú, čiže sú dominantné. Primeraná kombinácia všeobecných a konkrétnych regionálnych tém podnieti na kvalitnejšie sprostredkovanie a osvojenie geografických poznatkov, ktoré možno sumarizovať do okruhov (hlavných tém): Zem ako planéta vo vesmíre Získať poznatky o Zemi, tvare a jej pohyboch a uvedomiť si vplyv slnečnej energie ako základnej podmienky pre život ľudí. Riešiť problémové úlohy, vysvetliť zmeny v prírode počas roka, súvislosti vzniku podnebných a rastlinných pásiem s rozdielnym množstvom dopadajúceho slnečného žiarenia, ktoré je ovplyvnené tvarom Zeme.
Priestor na Zemi a jeho zobrazovanie Používať mapy pri orientácii v teréne (turistické mapy, automapy, plány miest, tematické mapy) Vedieť sa orientovať na mapách – získavať a aplikovať z nich údaje v bežnom živote. Používať mapy pri získavaní informácií o danej lokalite. Vedieť nájsť mapu na internete a orientovať sa v nej, získavať informácie z dát. Vzťah medzi zložkami krajiny Vedieť vysvetliť prírodný charakter jednotlivých oblastí na Zemi, pochopiť fungovanie zložiek krajiny v danej oblasti, porozumieť odlišnostiam krajiny a tomu prispôsobiť svoj život. V tejto téme sa maximálne uplatňuje systémový prístup a príčinno-následné vzťahy. Vplyv podnebia na povrch, na rastlinstvo a živočíšstvo, význam vody (činnosť rieky, jazerá a i.). Vzťah medzi krajinou a človekom Posúdiť život človeka v priestore, tvorený vzájomnými vzťahmi medzi prírodou a spoločnosťou. Podmieňuje ho znalosť podmienok, ktoré príroda dáva človeku a ovplyvňuje ho. Zároveň uvedomenie si človeka, do akej miery môže využívať prírodu, aby prežil. Vznik chránených území, národných parkov. Využívanie prírodných zdrojov človekom. Ľudia na Zemi a vzťahy medzi ľuďmi Zhodnotiť rozmiestnenie obyvateľstva na Zemi, podmienky v jednotlivých častiach Zeme a ich vhodnosť pre život človeka, vzájomné ovplyvňovanie starých a nových kultúr, existenciu rôznych kultúr vedľa seba. Vzbudiť snahu zaujímať sa o kultúru ľudí žijúcich v rôznych oblastiach sveta, porozumieť jej a akceptovať hodnoty iných kultúr pri zachovaní svojej vlastnej identity ako predpoklad kvalitného reagovania na možné spolupráce. Regióny Zeme Komplexne hodnotiť regióny z hľadiska ich prírodných a kultúrnych a i. charakteristík, možností rozvoja, poznať miestny región, možnosti jeho rozvoja, byť schopný prispieť k rozvoju miestneho regiónu. Rozdelenie obsahu do ročníkov v základnej škole V 5. ročníku sú obsahom štúdia geografie základné zákonitosti, ktoré sú interpretované v praktickej rovine a poskytované motivačným spôsobom. Obsah učiva v ročníkoch 6. – 9. sa opiera o spoznávanie jednotlivých regiónov Zeme systémom od najvzdialenejších oblastí po najbližšie (nadväzuje na základy geografických poznatkov z vlastivedy). V úvode každého ročníka sú vstupné praktické témy, ktoré napomáhajú porozumieť vybranej problematike. Každý z regiónov je rozdelený na tri vzájomne previazané organické súčasti: a) Základné informácie o regióne v kontexte planéty Zem. b) Objavovanie prírodných a človekom vytvorených osobitostí regiónu a ich porovnanie so Slovenskom (miestnou krajinou) c) Environmentálne súvislosti spestrené zaujímavosťami o regióne 5. ročník Tematické celky I. Objavovanie Zeme a vesmíru II. Povrch Zeme, svetadiely a oceány III. Mapa a glóbus IV. Najkrajšie miesta na Zemi, ktoré vytvorila príroda
V. Najkrajšie miesta na Zemi, ktoré vytvoril človek VI. Projekt – Prezentácia najkrajších miest na Zemi 6. ročník Tematické celky I. Planéta Zem II. Austrália a Oceánia – najvzdialenejší kontinent III. Amerika – Nový svet IV. Projekt – Austrália, Oceánia, polárne oblasti a Amerika 7. ročník Tematické celky I. Premeny Zeme II. Afrika III. Ázia IV. Projekty – Afrika, Ázia 8. ročník Tematické celky I. Európa náš svetadiel II. Projekt – Európa 9. ročník Tematické celky I. Poloha Slovenska II. Príroda Slovenska III. História, obyvateľstvo, sídla a hospodárstvo IV. Regióny Slovenska a možnosti ich rozvoja
METÓDY A FORMY PRÁCE Metódy a formy vyučovania nie sú predpísané, záleží na tvorivosti učiteľa a možnostiach, ktoré má k dispozícií. Odporúča sa využívať nasledujúce metódy: 1. Motivačná metóda - na vzbudenie záujmu žiakov o učebnú činnosť: - motivačné rozprávanie = citlivé približovanie obsahu učenia - motivačný rozhovor = aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov - motivačný problém = upútanie pozornosti prostredníctvom nastoleného problému - motivačná demonštrácia = vzbudenie záujmu pomocou ukážky 2. Expozičná metóda - rozprávanie - vysvetľovanie - rozhovor - beseda - demonštračná metóda - pozorovanie - manipulácia s predmetmi - inštruktáž 3. Problémová metóda - heuristická metóda - projektová metóda 4. Praktické aktivity 5. Aktivizujúce metódy
- diskusia - situačná metóda - inscenačná metóda - didaktické hry - skupinové vyučovanie 6. Fixačné metódy - opakovanie - precvičovanie
UČEBNÉ ZDROJE Na podporu a aktiváciu vyučovania a učenia žiakov sa odporúča využívať nasledovné učebné zdroje: GEOGRAFIA pre 5. ročník základných škôl, GEOGRAFIA pre 6. ročník základných škôl a 1. ročník gymnázií s osemročným štúdiom, GEOGRAFIA pre 7. ročník základných škôl a 2. ročník gymnázií s osemročným štúdiom, GEOGRAFIA pre 8. ročník základných škôl a 3. ročník gymnázií s osemročným štúdiom, GEOGRAFIA pre 9. ročník základných škôl a 4. ročník gymnázií s osemročným štúdiom, atlasy, mapy, encyklopédie, časopisy, obrázky, prezentácie, fotografie, internet, dataprojektor, interaktívna tabuľa
PRIEREZOVÉ TÉMY Pri tvorbe tematických výchovno-vzdelávacích plánov odporúčame do obsahu geografie v každom ročníku, vhodne implementovať prostredníctvom aktivizujúcich učebných metód nasledujúce prierezové témy: Prierezová téma
Ciele a kľúčové kompetencie
- naučiť žiakov komunikovať, argumentovať, používať informácie a pracovať s nimi, riešiť problémy, pracovať v skupine, prezentovať svoju prácu aj prácu skupiny Osobnostný a sociálny Rozvíjať ľudský potenciál žiakov, poskytovať základy pre plnohodnotný a zodpovedný život, rozvíjať osobné a sociálne rozvoj spôsobilosti, ktoré spätne podporujú akademický rozvoj - rozvíjať u žiakov sebareflexiu, sebapoznávanie, sebaúctu, sebadôveru, a s tým spojené prevzatie zodpovednosti za svoje konanie, osobný život a sebavzdelávanie, naučiť žiakov uplatňovať svoje práva, ale aj rešpektovať názory, potreby a práva ostatných, pomáhať žiakom získavať a udržať si osobnostnú integritu, pestovať kvalitné medziľudské vzťahy, rozvíjať sociálne zručnosti potrebné pre život a spoluprácu, podporovať svojím obsahom prevenciu sociálno-patologických javov v škole - prispieť k rozvoju osobnosti žiaka tak, že v oblasti vedomostí, Environmentálna Tvorba projektu a prezentačné zručnosti
výchova
Mediálna
Multikultúrna
Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra Dopravná výchova
zručností a schopností nadobudne schopnosť chápať, analyzovať a hodnotiť vzťahy medzi človekom a jeho životným prostredím na základe poznania zákonov, ktorými sa riadi život na Zemi; poznať a chápať súvislosti medzi vývojom ľudskej populácie a vzťahom k prostrediu v rôznych oblastiach sveta; pochopiť súvislosti medzi lokálnymi a globálnymi problémami a vlastnú zodpovednosť vo vzťahu k prostrediu Množstvo informácií sa dnes dostáva ku žiakom cez Internet. Nie každý žiak dokáže obsah stránok selektovať, preto sa čoraz viac do popredia dostáva potreba rozvíjať u žiakov mediálnu kompetenciu, ktorá by umožnila žiakom osvojiť si stratégie kompetentného zaobchádzania s rôznymi druhmi médií, kriticky a selektívne využívať médiá a ich produkty – zdroj informácií Poukázať a vysvetliť žiakom, že ľudí neposudzujeme podľa vonkajšieho vzhľadu príslušnosťou k inej rase. Poukázať na toleranciu a rešpektovanie iných kultúr, náboženstiev, tradícií, jazyka, spôsobu života, mentality a ľudských výtvorov. Upozorniť na využívanie výsledkov vedy a výskumov z hľadiska časového i priestorového na Zemi. Cieľom vzdelávania je motivovať žiakov získavať, rozvíjať a utužovať svoje postoje k morálnym hodnotám, poznať prírodné krásy a tradičnú ľudovú kultúru svojho regiónu, osobitne poznať regionálnu históriu a históriu Veľkej Moravy- postavy kráľa Svätopluka. V každodennom živote sa žiaci stávajú účastníkmi cestnej premávky ako chodci, cyklisti, cestujúci v prostriedkoch hromadnej alebo osobnej dopravy a pod. Okrem pozitívnych stránok má doprava a motorizmus aj veľa záporných stránok. Neúmerný je počet dopravných nehôd, ktorých účastníkmi sú deti v mladšom a staršom školskom veku. Základné vedomosti, zručnosti a návyky zamerané na bezpečné správanie sa v rôznych dopravných situáciách získavajú deti najmä prostredníctvom školy. Úlohou dopravnej výchovy v školách je postupne pripraviť deti na samostatný pohyb v cestnej premávke - ako chodcov alebo cyklistov - pričom je potrebné mať na zreteli aj aspekt výchovy budúcich vodičov motorových vozidiel. Realizácia učebnej činnosti sa uskutočňuje v objekte školy, na detských dopravných ihriskách alebo v bezpečných priestoroch v okolí školy. Cieľom je pochopiť funkcie dopravy ako riadeného systému vymedzeného všeobecne záväznými právnymi predpismi, formovať mravné vedomie a správanie sa v zmysle morálnej a právnej zodpovednosti pri chôdzi a jazde v cestnej premávke, osvojiť si zásady bezpečného správania sa v cestnej premávke podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, ako chodec, cyklista, cestujúci (spolujazdec), naučiť deti pozorovať svoje okolie, vyhodnocovať situáciu z hľadiska bezpečnosti a aplikovať návyky bezpečného správania sa v cestnej premávke v praktickom živote, zvládnuť techniku chôdze a jazdy na bicykli, zvládnuť základné taktické prvky chôdze a jazdy v cestnej premávke, pochopiť význam technického stavu a údržby vozidiel pre bezpečnú jazdu v cestnej premávke a prakticky zvládnuť základné úlohy údržby bicykla,
uvedomiť si význam technických podmienok dopravy a zariadení ovplyvňujúcich bezpečnosť cestnej premávky. Finančná gramotnosť Vychádza z Národného štandardu finančnej gramotnosti verzie 1.0 a venuje sa problematike nasledujúcich tém: Človek vo sfére peňazí, Finančná zodpovednosť a prijímanie rozhodnutí , Zabezpečenie peňazí pre uspokojovanie životných potrieb príjem a práca, Plánovanie a hospodárenie s peniazmi, Úver a dlh, Sporenie a investovanie, Riadenie rizika a poistenie.
MEDZIPREDMETOVÉ VZŤAHY Vo vyučovaní geografie je vhodné využívať poznatky, ktoré žiaci získajú aj na iných predmetoch ako napríklad dejepis, biológia, matematika, fyzika, výtvarná výchova. Najlepšie medzipredmetové vzťahy sú medzi geografiou a biológiou, kde sa dá kombinovať najviac informácií a údajov.
OBSAH VZDELÁVANIA 5. ročník Tematický celok
OBJAVOVANIE ZEME A VESMÍRU
(10 H)
Obsahový štandard Téma Tvar Zeme Naše miesto vo vesmíre Mesiac – prirodzená družica Zeme Mesačné fázy Pohyby Zeme – prečo sa striedajú deň a noc Pohyby Zeme – prečo sa striedajú ročné obdobia Povrch Zeme Cesty objaviteľov do rôznych častí sveta Objavovanie vesmíru a využitie kozmonauti ky
Výkonový štandard
Prierezové témy
Pojmy Tvar Zeme.
Žiaci vedia:
Zem ako planéta vo vesmíre.
- získať základné poznatky o vlastnostiach Zeme, jej postavení v slnečnej sústave - poznať planéty slnečnej sústavy
Slnečná sústava, Slnko, planéty v slnečnej sústave, Mesiac, vesmír, planéta Zem. Cesty do vesmíru a na Mesiac. Tvar Zeme, pohyby Zeme, obeh Zeme okolo Slnka, rotácia Zeme okolo osi. Dôsledky pohybov. Svetadiely, oceány, moria, prielivy, pohoria. Cesty objaviteľov do rôznych častí sveta cesta K. Kolumba, prvá plavba okolo Zeme, plavba Jamesa Cooka a objavenie Austrálie, polárnych oblastí, dobytie najvyššieho vrchu.
Medzipredmet ové vzťahy
- získať základné poznatky o Mesiaci, jeho pohyboch a príčinách prílivu a odlivu - poznať príčiny striedania sa dňa a noci - poznať a vysvetliť príčiny striedania sa ročných období - vymenovať kontinenty, svetadiely, oceány a ukázať ich na mape - charakterizovať pojmy ostrov, polostrov, záliv, prieliv, prieplav a ukázať ich na mape - diskutovať o cestách objaviteľov do rôznych častí Zeme - poznať najznámejších astronautov
Fyzika, Informatika, Dejepis OŽZ, DOV, RGV, ENV
MAPA A GLÓBUS
(7 H)
Glóbus, zemská os, póly, svetové strany, zemské pologule, rovnobežky, poludníky, určovanie geografickej polohy (bez stupňov), geografická sieť
Glóbus, zemská os, pologule, póly
Čas na Zemi, časové pásma.
Grafická mierka, meranie vzdialenosti na mape
Mapa, grafická mierka (nezavádzať číselnú mierku) a meranie vzdialeností na mape, legenda mapy.
Svetové strany – orientácia, orientácia v okolí školy Geografická sieť – rovnobežky, poludníky Mapy, druhy máp Zobrazovanie na mapách, výškopis a polohopis
Časové pásma, dátumová hranica Orientácia na mape
- poznať základné charakteristiky zobrazenia Zeme na mape a glóbuse,
Matematika, Fyzika, Biológia
- vedieť na glóbuse určiť zemskú os, severný a južný pól, zemské pologule, rovník, nultý poludník, rovnobežky, poludníky, obratníky, polárne kružnice
DOV, RGV, OSR
- vedieť čítať fyzickogeografickú mapu a vyvodzovať z nej základné charakteristiky zobrazenia územia, - určovať polohu miesta na mape podľa pologúľ a zemepisných súradníc - rozumieť grafickej mierke mapy, - vedieť odmerať vzdialenosť na mape grafickou mierkou - vedieť čítať tematické mapy,
Automapy, mapy na internete, GPS, tematické mapy
- precvičovať prácu s mapou - vedieť určiť svetové strany na mape a v teréne - vysvetliť príčiny nerovnomernosti v čase v určitých štátoch - s využitím atlasu vypočítať pásmový čas v príslušnom štáte
AKO VYTVORILA PRÍRODA NAJKRAJŠIE MIESTA NA ZEMI
Ako vytvorila príroda najkrajšie miesta na Zemi
Zloženie Zeme – zemské jadro, plášť, kôra, horniny, tvorba pohorí Pohoria - sopečné, kryhové, vrásové
- na modeli Zeme rozlíšiť jej časti, poznať pohyby litosferických dosiek a najvyššie pohoria sveta - vysvetliť ako vzniká sopka, sopečná činnosť na základe pohybu zemských
Biológia, Fyzika, Chémia ENV - vplyv sopečnej činnosti, zemetrasenia
(10 H)
Cesta do hlbín Zeme – stavba Zeme zemské platne, vznik pohoria, zlomy Sopky a sopečná činnosť, zemetraseni a Činnosť vody na Zemi, život rieky Kaňony, vodopády, jazerá, ľadovce Činnosť vetra púšte, skalné mestá Atmosféra vzdušný obal Zeme Podnebie, podnebné pásma, počasie Typy krajín na Zemi Teplé, mierne a studené podnebie Život vo vysokých pohoriach
Vznik, výskyt a dôsledky zemetrasení Sopka – zloženie, výskyt, najznámejšie sopky sveta Povrchová voda – jazerá , rieky, rybníky, močiare, vodné nádrže, pod povrchová voda – studne, jaskyne, vyvieračky, rieka, koryto, prameň, horný , dolný tok , ústie Pevninský ľadovec, horský ľadovec, snežná čiara Vietor pomocník a ničiteľ Podoby krajiny Rozdelenie zeme na rastlinné pásma Typické podnebie, pôdy, rastlinstvo, živočíšstvo Zásah človeka do prírody, chránené oblasti, najviac ohrozené oblasti
krýh - určiť na mape sopečné oblasti, sopečný pás a vedieť vymenovať najznámejšie sopky - rozumieť základným pojmom - zemetrasenie, sop.činnosť, tsunami, určiť na mape oblasti zemetrasení, poukázať na ničivú silu zemetrasenia - vysvetliť ako pôsobia voda a vietor na zemský povrch, - vysvetliť vznik a činnosť rieky, vodopádov, vznik jazier, opísať kolobeh vody v prírode, poukázať na význam a ochranu vody - uvedomiť si silu vetra, jeho hrozbu, ale aj využitie, vedieť vymenovať a ukázať na mape najväčšie púšte - vedieť ukázať na mape podnebné pásma a určiť ich charakteristické znaky - spoznávať základné charakteristiky počasia, nebezpečné úkazy v počasí , katastrofy - spoznať a porovnať na základe príkladov oblasti na Zemi podľa rastlinstva, vedieť vymenovať rastlinné pásma od rovníka k pólom, zoznámiť sa s jednotlivými typmi krajín, charakterizovať ich podľa základných znakov - viesť žiakov k ochrane prírody, poukázať na ochranu životného prostredia - spoznať život vo vysokých pohoriach, jeho nástrahy a nebezpečenstvá
na život ľudí; záplavy, hurikány a tajfúny; odlesňovanie Amazonského pralesa; rozširovanie Sahary
NAJKRAJŠIE MIESTA NA
ZEMI, KTORÉ VYTVORIL ČLOVEK
(5 H)
PROJEKT CESTUJEME PO ZEMI
Mestá a dediny Mestské a vidiecke obyvateľstv o
Druhy sídel
Žiaci vedia:
Mestá a dediny (ako žijú ľudia na rôznych miestach Zeme)
- uviesť rozdiely medzi mestom a vidieckymi sídlami, spoznať najväčšie mestá sveta
Najväčšie mestá sveta
Súmestia, megapoly Paríž, New York, Mexico City, Londýn, Sao Paolo, Tokyo
Kultúrne a technické stavby sveta
Významné stavby, kultúrne a technické stavby
Pamiatky UNESCO – vo svete a na Slovensku
Najznámejšie pamiatky vytvorené človekom - Tadž Mahal, Eifelova veža, Opera v Sydney, pyramídy, Veľký čínsky múr, socha Krista v Rio de Janeiro, ... katedrály chrámy
Projekt I – Najkrajšie miesta, ktoré vytvorila príroda
Projekt II – Najkrajšie miesta, ktoré vytvoril človek
Mt. Everest, Veľká koralová bariéra, Uluru, Kilimandžáro, Sahara, Níl, Veľký kaňon, Yellowstone, Angelov vodopád, Amazonský dažďový prales, Dunaj, Antarktída Tadž Mahal, Eifelova veža, Opera v Sydney, pyramídy v Gíze, Veľký čínsky múr, socha Krista v Rio de Janeiro, socha Slobody, Hollywood, Koloseum, skalné mesto Petra, šikmá veža v Pise
Občianska náuka, Svet práce, Dejepis MDV, MKV, ENV
- oboznámiť sa s najkrajšími a najzaujímavejšími miestami na Zemi, ktoré vytvoril človek a príroda, poukázať na ich krásu - oboznámiť sa s úlohami stavieb (hrady, zámky, mosty, sochy, veže) a poznať stavby zapísané v UNESCO - oboznámiť sa s pamiatkami UNESCO na Slovensku
Žiaci vedia: - vyhľadávať informácie, spracovať ich do textu - pripraviť obrázkovú prílohu - prezentovať pred spolužiakmi svoj projekt
Informatika, Výtvarná výchova MDV, MKV, OSR, ENV, TVP, PRZ
6. ročník Tematický celok
PLANÉTA ZEM
Obsahový štandard Téma Určovanie geografickej polohy
(5 h) Vznik pohorí Podnebie a podnebné pásma Typy krajín na Zemi
AUSTRÁLIA A OCEÁNIA – NAJVZDIALENE JŠÍ SVETADIEL
Poloha Austrálie
(8 H)
Povrchové celky Podnebie a vodstvo Rastlinstvo a živočíšstvo Obyvateľstv o a sídla Austrálsky zväz Oceánia Austrálske NAJ
Výkonový štandard
Prierezové témy
Pojmy Zemeguľa, mapa, geografické súradnice, poloha miesta na Zemi, určovanie miesta na zemi v geografickej sieti, poludníky, rovnobežky, geografická sieť, tematické mapy, svetadiely, oceány, mapa sveta. Poloha Zeme voči Slnku, dopad slnečného žiarenia na Zem, podnebné pásma - studené, mierne, teplé. Poloha Austrálie – fyzicko-geografická, matematicko – geografická. Prírodné pomery podnebie, podnebné pásma, povrchové celky (Austrálske Alpy, Ayers Rock), vodstvo, rastlinstvo a živočíšstvo, (endemity - koala, kengura, eukalyptus), životné prostredie Gondwana, Pangea. Obyvateľstvo v Austrálii,objave-nie Austrálie Jamesom Cookom, príchod prvých obyvateľov (Európanov) a ich spolužitie
Medzipredmetové vzťahy
Žiaci vedia: - určiť na ktorej pologuli sa nachádzajú svetadiely - určiť polohu miesta na Zemi geografickými súradnicami - orientovať sa pomocou rovnobežiek, a poludníkov - vysvetliť vznik pohorí, vplyv činností na ich vznik - vysvetliť vznik podnebných a rastlinných pásiem a stručne opísať jednotlivé typy krajín na Zemi
Matematika, Fyzika, Biológia OŽZ, ENV
Žiaci vedia:
Dejepis, Biológia, Výtvarná výchova, Hudobná výchova, Občianska výchova
- určiť polohu Austrálie na Zemi vo vzťahu k ostatným svetadielom - určiť polohu Austrálie v geografickej sieti - vytvoriť mentálnu mapu z pojmov, týkajúcich sa Austrálie - charakterizovať podnebie Austrálie, ukázať vybrané rieky Austrálie na mape - vysvetliť vznik artézskej panvy, charakterizovať pojem creek - opísať vznik svetadielov a príčinu existencie typických živočíchov len na austrálskom svetadiely - charakterizovať a vymenovať typických predstaviteľov rastlinstva a živočíšstva Austrálie (vysvetliť pojmy scrub a endemit)
OŽZ, ENV, MKV, FIG
Tematický celok
Obsahový štandard Téma
Mestá a život v nich, kultúrna rôznorodosť, typy sídiel v Austrálii, multikultúrne mestá (Sydney, Brisbane, Melbourne, Canberra). Poľnohospodárstvo, priemysel, doprava. Ozónová vrstva, nepôvodné rastlinné a živočíšne druhy. Melanézia, Polynézia, Mikronézia, Maori, Nový Zéland. Austrálske NAJ.
Antarktída Arktída
Antarktída, Grónsko, Arktída Polárny deň a noc, objavitelia
(2 H)
AMERIKA – NOVÝ SVET
Poloha Ameriky
(16 H)
Nový Svet Prírodné pomery Povrchové celky Podnebie a morské prúdy
Prierezové témy
Pojmy s Aborigénmi.
POLÁRNE OBLASTI ZEME
Výkonový štandard
Poloha Ameriky vo vzťahu k ostatným svetadielom a oceánom. Povrch – pohoria, nížiny (Kordillery, Andy, Amazonská nížina). Podnebie, faktory ovplyvňujúce podnebie (morské
Medzipredmetové vzťahy
- opísať spôsob príchodu Európanov do Austrálie a spôsoby spolužitia s domorodcami - charakterizovať hospodárstvo Austrálie z hľadiska poľnohospodárstva, priemyslu a dopravy - porovnať vybrané mestá Austrálie podľa polohy, štruktúry obyvateľstva - vymenovať druhy kultúry alebo športu, ktoré preslávili Austráliu , predstaviteľov vedy, kultúry, športu - vytvoriť zoznam najzaujímavejších miest Austrálie podľa navrhnutých kritérií - ukázať na mape Oceániu, rozdeliť ju podľa prírodných podmienok a obyvateľstva - charakterizovať Nový Zéland z hľadiska fyzicko - humánnogeografického Žiaci vedia: - ukázať na mape vybrané entity a charakterizovať ich - vysvetliť príčiny vzniku polárneho dňa a noci Žiaci vedia: - na mape určiť polohu Ameriky vo vzťah k iným svetadielom a oceánom - zostrojiť mentálnu mapu - čítať geografickú mapu, určovať polohu podľa geografických súradníc - vysvetliť ako vznikli pohoria podľa tematických máp obrázkov, fotografií, blokdiagramov, opísať
Dejepis, Fyzika, Biológia ENV Dejepis, Biológia, Výtvarná výchova, Hudobná výchova, Občianska výchova OŽZ, ENV, FIG, DOV, MDV, MKV, MKV
Tematický celok
Obsahový štandard Téma Vodstvo Rastlinstvo a živočíšstvo , národné parky
Výkonový štandard
Prierezové témy
Pojmy prúdy, geografická šírka, prúdenie vetrov, geografická šírka, oceány, morské prúdy, povrch).
Vodstvo na pevnine, okolo pevniny (Mississippi, Amazonka, 5 veľkých jazier, vodopády), prieplavy (Panamský) Sídla – zálivy (Golfský, mestské a Hudsonov), prielivy vidiecke (Magalhaesov, Hospodárstv Beringov). o Rastlinstvo a živočíšstvo – súvislosť Doprava a rastlinstva a služby podnebných pásiem, Severná rastlinné pásma Amerika (tundra, tajga, listnaté lesy, stepi – Kanada, prérie, pampy, USA, púšte, dažďové lesy), Mexiko, národné parky štáty (Yelowstonský, strednej Yossemitský). Ameriky a Karibskej Obyvateľstvo v oblasti Amerike, príchod Európanov, Mayovia, Južná Aztéko-via, Inkovia. Amerika Súčasné zloženie obyvateľstva. Venezuela, Brazília, Štáty v severnej Argentína, Amerike a hlavné Laplatské Mestá (USA, Kanada, a Andské Mexiko). štáty Štáty v južnej Amerike Americké a vybrané mestá. NAJ Obyvateľstv o – pôvodné a súčasné zloženie
Život v mestách a jeho problémy (mesto, hlavné mesto, megalopolis).
Medzipredmetové vzťahy
Amazonskú nížinu - podľa mapy určiť oblasti jednotlivých podnebných pásiem a ich charakteristické znaky - opísať ktoré faktory najviac ovplyvňujú podnebie Ameriky - pracovať s mapou, vysvetliť vznik rieky, činnosť rieky, vznik vodopádov - vysvetliť vzťahy podnebné pásmorastlinné pásmo (podľa mapy ku každému podnebnému pásmu priradiť rastlinné pásma a opísať ich podľa typických znakov) - opísať príchod Európanov a Afričanov do Ameriky - opísať v ktorých oblastiach žili staré civilizácie a čím prispeli k rozvoju vedy - získavať údaje z grafov, diagramov - ukázať na mape oblasti kde sa koncentruje najviac a najmenej obyvateľov, poznať náboženskú štruktúru obyvateľstva - porovnať mestá v Amerike podľa veľkosti, štruktúry mesta, obyvateľstva - vymenovať problémy, ktoré môžu byť v jednotlivých mestách; riešenia problémov súvisiacich s rastom miest - opísať spôsob života vo vidieckych sídlach , aké typy sídiel sú v Amerike - vymenovať, ktoré druhy
Tematický celok
Obsahový štandard Téma
Prierezové témy
Pojmy Život mimo miest (vidiecke sídla). Kultúra, umenie, veda, šport, zvyky. Naj Ameriky.
PROJEKTY OCEÁNIA
Projekt I – Oceánia
AMERIKA
Projekt II – Môj najobľúben ejší Američan
(2 H)
Výkonový štandard
Medzipredmetové vzťahy
kultúry alebo športu preslávili Ameriku. predstaviteľov vedy, kultúry, športu - stručne charakterizovať vybrané štáty Severnej a Južnej Ameriky, poznať ich hlavné mestá - vytvoriť zoznam najzaujímavejších miest Ameriky podľa určitých kritérií - opísať ako vytvoriť systém kritérií hodnotenia najzaujímavejších miest Žiaci vedia:
Štáty Karibskej oblasti – Malé a Veľké Antily, - vyhľadávať informácie, polárne oblasti Zeme spracovať ich do textu - pripraviť obrázkovú prílohu - prezentovať pred spolužiakmi svoj projekt
Informatika, Výtvarná výchova MDV, MKV, OSR, ENV, TVP, PRZ
7. ročník Tematický celok OPAKOVANIE UČIVA 6. ROČNÍKA
Obsahový štandard Téma Austrália, Oceánia a polárne oblasti
(2 H) Amerika
PREMENY ZEME
Prví ľudia na Zemi
(3 H)
Hustota zaľudnenia Zloženie
Výkonový štandard
Prierezové témy
Pojmy Základné charakteristiky kontinentov orientácia na mape daného kontinentu
História osídľovania Zeme, rasová, jazyková a náboženská štruktúra obyvateľstva. Pojmy – prírastok a úbytok obyvateľstva,
Medzipredmetové vzťahy
Žiaci vedia: - určiť na ktorej pologuli sa nachádzajú kontinenty - charakterizovať kontinent z hľadiska fyzicko-geografických a humánno-geografických pomerov, práca s mapou Žiaci vedia: - rozprávať o histórii osídľovania Zeme - charakterizovať rasovú, jazykovú a náboženskú štruktúru obyvateľstva
Matematika, Biológia, Občianska náuka. OSR, ENV
Biológia, Náboženská a Etická výchova, Občianska náuka
Tematický celok
AFRIKA (12 H)
Obsahový štandard Téma
emigrácia a imigrácia, hustota zaľudnenia
Poloha, zobrazenie Afriky na mapách
Poloha Afriky vzhľadom na svetadiely a oceány, matematická poloha.
Povrch
Moria (Červené, Stredozemné), poloostrovy (Sinajský, Somálsky), ostrovy (Madagaskar, Kanárske, Kapverdské, ...), zálivy (Guinejský, Malá a Veľká Syrta), prielivy (Mozambický, Gibraltársky), prieplavy (Suezský). Pohoria (Atlas, Ahaggar, Tibesti, Kilimandžáro, Etiópska vysočina, Dračie vrchy...), plošiny (Východoafrická), panvy (Konžská), priekopové prepadliny (Východoafrická).Pod nebné pásma a činitele, ktoré ovplyvňujú podnebie. Rieky (Níl, Kongo, Niger, Zambezi, Limpopo, Oranje), jazerá (Čadské, Viktóriino, Malawi, Tanganika), vodopády (Viktóriine), priehr. NP- Serengeti, Krugerov, Safari
Rastlinstvo a živočíšstvo NP Afriky Afrika a jej obyv. Oblasti Afriky Severná Afrika Stredná Afrika Južná Afrika Problémy Afriky Africké NAJ
Prierezové témy
Pojmy
obyv. Zeme
Podnebie, vodstvo a pôdy
Výkonový štandard
Život v Afrike, obydlia, choroby, hlad, veľké mestá. Pamiatky (pyramídy
Medzipredmetové vzťahy
- charakterizovať pojmy prírastok a úbytok obyvateľstva, emigrácia a imigrácia, hustota zaľudnenia Žiaci vedia: - porozprávať o významných objaviteľoch Afriky - orientovať sa na mape vzhľadom na ostatné svetadiely, zálivy, polostrovy, prielivy, oceány - charakterizovať povrch Afriky. Ukázať na mape vybrané geografické entity - ktoré podnebné pásma sa vyskytujú v Afrike. - charakterizovať vodstvo a orientovať sa na mape a vysvetliť vznik pasátov - charakterizovať rastlinstvo a živočíšstvo v Afrike, vymenovať typické druhy žijúce v Afrike - charakterizovať štruktúry obyvateľstva - rozdeliť oblasti, na aké sa delí Afrika a vedieť tieto oblasti charakterizovať - fyzicko-geografickú a humánno-geografickú charakteristiku oblasti - charakterizovať štáty, ktoré patria do oblasti. Ukázať ich na mape. Pri významných štátoch poznať názvy hlavných miest.
MKV, OSR, FIG
Dejepis, Biológia, Výtvarná výchova, Hudobná výchova, Občianska náuka
MKV, RGV, ENV, OŽZ
Tematický celok
Obsahový štandard Téma
Výkonový štandard
Medzipredmetové vzťahy Prierezové témy
Pojmy v Gíze...). NAJ Afriky.
ÁZIA (14 H)
Objavovanie Poloha Ázie vo vzťahu k ostatným Ázie svetadielom Poloha a oceánom. Povrch Podnebie monzúny a cyklóny, vodstvo Rastlinstvo a živočíšstvo Ázia a jej obyvateľstv o– rozmiestnen ie a rasy, náboženstvá Oblasti Ázie Juhozáp. Ázia
Južná Ázia Juhovýchod ná Ázia Východná Ázia Severná Ázia Stredná Ázia Problémy Ázie – tajfúny a zemetrase
Horizontálna členitosť pobrežia (Filipíny, Japonské ostrovy, Veľké Sundy, Predná India, Zadná India, Malá Ázia, Arabský polostrov, Cyprus, Suezský prieplav, Červené more, Kórejský polostrov, Beringov prieliv). Povrch – pohoria (vznik Himalájí...), sopečná činnosť a zemetrasenia, nížiny (Západosibírska, Veľká čínska, Indogangská). Vodstvo na pevnine (sibírske veľtoky, Indus, Ganga, Mekong, Huang He, Chang Jiang..., Bajkal, Aralské jazero, Mŕtve more). Podnebie, faktory ovplyvňujúce podnebie (morské prúdy, rozloženie oceánov a súše, monzúny a tajfúny). Rastlinstvo a živočíšstvo – rastlinné pásma (tundra, tajga, listnaté lesy, stepi, púšte, savany, dažďové lesy), typické
Žiaci vedia:
Dejepis, Biológia, Fyzika, Výtvarná výchova, Náboženská výchova, Hudobná výchova, Občianska náuka
- na mape určiť polohu Ázie vo vzťahu k iným svetadielom a oceánom - zostrojiť mentálnu mapu - čítať geografickú mapu, určovať polohu podľa geografických súradníc - vysvetliť ako vznikli Himaláje - podľa mapy určiť oblasti jednotlivých OSR, MDV, podnebných pásiem a ich MKV, DOV, charakteristické znaky RGV, ENV - opísať ktoré faktory najviac ovplyvňujú podnebie Ázie - pracovať s mapou, vymenovať najdôležitejšie veľtoky, environmentálne problémy Aralského jazera a Mŕtveho mora - vysvetliť vzťahy podnebné pásmorastlinné pásmo (podľa mapy ku každému podnebnému pásmu priradiť rastlinné pásma a opísať ich podľa typických znakov) - charakterizovať typické znaky ázijského obyvateľstva – rasa, náboženstvo - získavať údaje z grafov, diagramov - porovnať život v mestách a na vidieku - vymenovať problémy Ázie, diskutovať o nich a hľadať možné riešenia - stručne charakterizovať vybrané štáty, poznať ich hlavné mestá
Tematický celok
Obsahový štandard Téma
Výkonový štandard
Prierezové témy
Pojmy
nia, nadmerná hustota zaľudnenia, vojnové konflikty Ázijské NAJ
rastlinné a živočíšne druhy. Obyvateľstvo v Ázii rozmiestnenie, rasy, náboženstvá a sídla. Štáty v Ázii – základná fyzickogeografická a humánnogeografická charakteristika. Život v mestách a jeho problémy, preľudnenie, vojenské a náboženské konflikty, terorizmus. Živelné pohromy v Ázii - cunami zemetrasenia, sopečná činnosť. NAJ Ázie
Medzipredmetové vzťahy
- vytvoriť zoznam najzaujímavejších miest Ázie podľa určitých kritérií
Pamiatky UNESCO (Tádž Mahál, Veľký čínsky múr, Petra...) PROJEKTY AFRIKA, ÁZIA
Projekt I Afrika
Výlet do Afriky charakteristika vybranej oblasti (štátu) Afriky
(2 H)
Projekt II Ázia
Prečo a kde by som chcel žiť v Ázii – charakteristika vybranej oblasti (štátu) Ázie
Žiaci vedia: - vyhľadávať informácie, spracovať ich do textu - pripraviť obrázkovú prílohu - rozdeliť si prácu v rámci skupiny - prezentovať pred spolužiakmi svoj projekt
Informatika, Výtvarná výchova MDV, MKV, OSR, ENV, TVP, PRZ
8. ročník Tematický celok OPAKOVANIE UČIVA 7. ROČNÍKA
Obsahový štandard Téma Opakujeme Afriku a Áziu
Výkonový štandard
Prierezové témy
Pojmy základné charakteristiky kontinentu a orientácia na mape daného
Medzipredmetové vzťahy
Žiaci vedia: - určiť na ktorej pologuli sa nachádzajú
Matematika, Biológia, Občianska náuka
Tematický celok
Obsahový štandard Téma
svetadielu
(1 H)
EURÓPA NÁŠ SVETADIEL
(6 H)
Pojmy
Rozloha, poloha a ohraničeni e Európy
Eurázia, Ural, Emba, Kaukaz, Kaspické more, Bospor, Dardanely, rozloha, geografické súradnice, obratník Raka, nultý poludník, severná polárna kružnica, severná pologuľa, kontinent, svetadiel
Členitosť pobrežia
Polostrovy: Škandinávsky, Pyrenejský, Apeninský, Jutský, Balkánsky Ostrovy: Britské, Island, Sicília, Sardínia, Korzika, Kréta Moria: Stredozemné, Severné, Čierne, Baltské Lamanšský prieliv, Gibraltársky prieliv, Atlantický oceán nížiny, pohoria, preliačiny, sopky, ľadovce, fjordy, Alpy, Karpaty, Pyreneje, Apeniny, Škandinávske vrchy, Dináre, Ural, Stará
Základné informácie o Európe
Povrch
Výkonový štandard
Medzipredmetové vzťahy Prierezové témy
svetadiely - charakterizovať OŽZ, OSR, kontinent z hľadiska ENV fyzicko-geografických a humánno-geografických pomerov s dôrazom na prácu s mapou - zopakovať tiež problémy obyvateľov v jednotlivých oblastiach Žiaci vedia: Biológia, Náboženská - určiť hranicu medzi a Etická Európou a Áziou výchova, - vie porovnať rozlohu Občianska Európy s ostatnými náuka. svetadielmi - určiť polohu svetadiela MKV, OSR geografickými súradnicami - určiť polohu svetadiela vzhľadom na rovník, nultý poludník, severnú polárnu kružnicu - určiť polohu Európy vzhľadom na ostatné svetadiely - pomocou mapy opísať členitosť : ostrovy, polostrovy, zálivy, prielivy, prieplavy a moria obmývajúce Európu - poznať rozdiel medzi ostrovom a polostrovom, prielivom a prieplavom - určiť na mape vybraté povrchové celky, opísať ich polohu - poznať názov najvyššieho vrchu Európy a jeho nadmorskú výšku - určiť na mape sopečné oblasti v Európe, pozná najznámejšie sopky - analyzovať činitele ovplyvňujúce podnebie Európy - určiť podľa mapy
Tematický celok
Obsahový štandard Téma
Podnebie
Vodstvo
Typy krajín – rastlinstvo, živočíšstvo, pôdy
Obyvateľstv o a sídla
Výkonový štandard
Prierezové témy
Pojmy planina (Balkán), Mont Blanc, Etna, Vezuv, Hekla, Východoeurópska nížina podnebné pásma – studené, mierne, teplé (subtropické) podnebné oblasti – oceánska, prechodná, pevninová podnebné činitele – geografická poloha, vetry, morské prúdy, vzdialenosť od oceána, nadmorská výška, rozloženie pohorí Golfský prúd, prevládajúce západné vetry úmorie Atlantického oceána, SĽO, bezodtoková oblasť (povodie Kaspického mora), Volga, Dunaj, Rýn, Pád, Odra, Visla, Tiber, Temža, Seina, Pečora, Rhôna, Dneper Ladožské jazero, Balaton, Ženevské jazero... Prieplav Rýn – Mohan – Dunaj Golfský prúd tundra, tajga, zmiešané a listnaté lesy, lesostepi a stepi, subtropická krajina výškové stupne v pohoriach Tatranský národný park Rusi, Nemci, Francúzi, Taliani, Angličania Slovania, Germáni, Románi, Ugrofíni rozmiestnenie obyv.,
Medzipredmetové vzťahy
rozloženie podnebných pásem v Európe a ich stručnú charakteristiku - vysvetliť ako súvisí podnebie s polohou oblasti - poznať vplyv Golfského prúdu na podnebie priľahlých pevnín - ukázať na mape, cez ktoré štáty pretekajú najväčšie rieky - určiť bezodtokovú oblasť - určiť na mape toky riek, polohu jazier - určiť podľa mapy rozloženie typov krajín v Európe a vysvetliť ich súvislosť s podnebnými pásmami - opísať zásahy človeka do prírody - uviesť príklady národných parkov v Európe - charakterizovať rozmiestnenie obyvateľstva v Európe - určiť oblasti najväčšieho zaľudnenia a riedkeho osídlenia - vysvetliť ako prírodné pomery ovplyvňujú život obyv. - poznať hlavné národy sústredené v Európe - určiť, ku ktorej rase patrí obyv. Európy - vymenovať najpočetnejšie jazykové skupiny - určiť prevládajúce náboženstvá a oblasti ich rozšírenia - na mape ukázať najväčšie sídla Európy
Tematický celok
EURÓPA NÁŠ SVETADIEL
(26 h) Oblasti a štáty Európy
Obsahový štandard Téma
Oblasti a štáty Európy Európska únia (1 h)
Stredná Európa (5 h)
Slovensko
Česko
Výkonový štandard
Prierezové témy
Pojmy hustota zaľudnenia, štruktúra obyv. (rasová, náboženská, veková, podľa pohlavia) mestské a vidiecke sídla, urbanizácia Moskva, Paríž, Londýn, Madrid, Sankt-Peterburg, Neapol, Berlín, Atény, Barcelona, Rím... stredná, západná, severná, južná, juhovýchodná a východná Európa Európska únia, spoločná mena v štátoch EÚ, vznik a sídla EU politická mapa Európy Stredná Európa – fyzicko-geografická a socioekonomická charakteristika Karpaty, Česká vysočina, Alpy, Dunaj, Labe, Odra, Visla úrodné pôdy – rastlinná a živočíšna výroba Slovania, Germáni, Ugrofíni ťažobný priemysel, strojárstvo Karpaty, Tatry, Nízke Tatry, Malá a Veľká Fatra, Poľana, nížiny, mierne podnebie, Dunaj, Váh, Hron, plesá Bratislava, Košice, Prešov... priemysel: strojársky, hutnícky, chemický, potravinársky, výroba elektrickej energie Čechy, Morava,
Medzipredmetové vzťahy
Žiaci vedia: - poznať názvy všetkých štátov v Európe, určiť ich na mape - poznať názvy hlavných miest štátov a najväčších miest - vymenovať všetky štáty EÚ Žiaci vedia: - analyzovať pomocou mapy fyzicko-geografické prvky Strednej Európy a stručne opísať socioekonomické prvky - opísať štáty podľa polohy, prírodných pomerov, obyvateľstva, úrovne hospodárstva a kultúrnych tradícií -opísať oblasti vhodné pre poľnohospodársku výrobu, najvýznamnejšie strediská priemyselnej výroby, najdôležitejšie výrobky a zaujímavosti typické pre jednotlivé štáty - pomocou mapy získať údaje o ťažbe nerastných surovín - charakterizovať dopravu v jednotlivých štátoch a vymenovať najväčšie letiská a prístavy
ENV - Stredná Európa – Poľsko – Horné a Dolné Sliezsko – pôsobenie tepelných elektrární; severné Čechy – znečistenie ovzdušia ťažbou hnedého uhlia, tepelné elektrárne
Tematický celok
Obsahový štandard Téma
Poľsko
Maďarsko
Rakúsko , Švajčiarsko, Lichtenštajn sko
Výkonový štandard
Prierezové témy
Pojmy Sliezsko Česká vysočina, Krkonoše, Šumava, Polabská nížina, úvaly, Labe, Vltava, minerálne pramene – kúpele, kaolín, hnedé a čierne uhlie, strojárstvo, chemický, textilný priemysel, sklárska výroba Praha, Brno, Ostrava Priepasť Macocha, Český raj nížiny, pahorkatiny, Tatry, jazerá, Odra, Visla, čierne a hnedé uhlie, síra Horné a Dolné Sliezsko Waršava, Katovice, Krakov, Wroclav, Poznaň, Štetín, Gdansk, Gdynia nížiny, černozeme, pusta, Dunaj, Tisa, Balaton, teplé minerálne pramene, pšenica, kukurica, cukrová repa, slnečnica, zelenina, ovocie, vinič, bauxit, Budapešť, Debrecín, Miškovec, Segedín, Pécs, Gyor Alpy, Vysoké Taury, Dunaj, jazerá, alpské pasienky, lesy, magnezit, kamenná soľ, vodné elektrárne, turistika, rekreácia, zimné športy Viedeň, Graz, Linec, Salzburg, Innsbruck Alpy, Rýn, jazerá, vodné elektrárne, horské lúky
Medzipredmetové vzťahy
- určiť možnosti využitia jednotlivých oblastí a miest v Európe pre rozvoj cestovného ruchu - určiť štáty patriace do EÚ a štáty snažiace sa o vstup do EÚ - uviesť, v ktorých štátoch sa nachádzajú známe stavby alebo kultúrne pamiatky
Tematický celok
Obsahový štandard Téma
Nemecko
Západná Európa (3 h)
Francúzsko, Monako
Výkonový štandard
Prierezové témy
Pojmy a pasienky, presné strojárstvo, hodinky, lieky, syry, čokoláda, banky, Bern, Zurich, Ženeva, Bazilej, neutrálny štát, cestovný ruch kniežatstvo Lichtenštajnsko – cestovný ruch spolková republika, Rýn, Labe, Dunaj, čierne a hnedé uhlie, draselné soli, kamenná soľ Porúrie, Porýnie, Sasko rozvinutý priemysel – strojárstvo: námorné lode, automobily, lietadlá, elektronika, elektrotechnika, optické prístroje Berlín, Hamburg, Brémy, Mníchov, Kolín nad Rýnom, Lipsko, Frankfurt nad Mohanom, Drážďany Západná Európafyzicko-geografická a socioekonomická charakteristika výhodná poloha, nížiny, lúky, pasienky, vodné elektrárne, veľké prístavy, Germáni, Románi veľká hustota zaľudnenia, prisťahovalci nerastné suroviny – čierne uhlie, železná ruda, uránová ruda, ropa, zemný plyn priemysel – strojársky, chemický spotrebný, potravinársky, rybolov Alpy, Pyreneje,
Medzipredmetové vzťahy
Žiaci vedia: - analyzovať pomocou mapy fyzicko-geografické prvky Západnej Európy a stručne opísať socioekonomické prvky - opísať štáty podľa polohy, prírodných pomerov, obyvateľstva, úrovne hospodárstva a kultúrnych tradícií -opísať oblasti vhodné pre poľnohospodársku výrobu, najvýznamnejšie strediská priemyselnej výroby, najdôležitejšie výrobky a zaujímavosti typické pre jednotlivé štáty - pomocou mapy získať
ENV Západná Európa – Holandsko – pokles pôdy, získavanie pôdy; Francúzsko, Belgicko – vysoký podiel výroby energie v jadrových elektrárňach
Tematický celok
Obsahový štandard Téma
Benelux
Spojené kráľovstvo
Írsko
Výkonový štandard
Prierezové témy
Pojmy Centrálny masív, Korzika, Loire, Rhôna, Seina, Rýn pšenica, vinič, ovocinárstvo, Parížska panva, Lotrinsko, Alsasko, jadrové elektrárne, Paríž, Marseille, Lyon, Strasbourg, Bordeaux cestovný ruch – Paríž (Louvre), francúzska Riviéra, Alpy, Lurdy... kniežatstvo Monako – kasína, bankovníctvo, Formula 1 priekopníci hospodárskej spolupráce v Európe, husto zaľudnené štáty, Flámi, Valóni, preliačiny, poldre, brúsenie diamantov, kvetinové polia Brusel – sídlo najvyšších orgánov EÚ; Antverpy, Amsterdam, Rotterdam, Haag, námorná, riečna, letecká a železničná doprava Luxemburg – medzinárodné banky, hutníctvo, cudzinci Anglicko, Wales, Škótsko, Severné Írsko, Temža, Severn, Lamanšský prieliv, rybolov, ropa a zemný plyn v Severnom mori, strojárska, chemická a textilná výroba; Londýn, Birmingham, Manchester, Liverpool, Glasgow Edinburgh, Belfast cestovný ruch –
Medzipredmetové vzťahy
údaje o ťažbe nerastných surovín - charakterizovať dopravu v jednotlivých štátoch a vymenovať najväčšie letiská a prístavy - určiť možnosti využitia jednotlivých oblastí a miest v Európe pre rozvoj cestovného ruchu - určiť štáty patriace do EÚ a štáty snažiace sa o vstup do EÚ - uviesť, v ktorých štátoch sa nachádzajú známe stavby alebo kultúrne pamiatky
Tematický celok
Obsahový štandard Téma
Severná Európa (4 h)
Dánsko, Island
Nórsko
Výkonový štandard
Prierezové témy
Pojmy Westminster, Stonehenge, Oxford, Cambridge zelený ostrov – lúky, pasienky veľké vysťahovalectvo; boj za zjednotenie celého Írska (IRA) rybolov, chov hovädzieho dobytka a oviec; Dublin Severná Európa – fyzicko-geografická a socioekonomická charakteristika výhodná prímorská poloha, Škandinávia, Škandinávske vrchy, vysočiny, fjordy, ľadovce, jazerá, krátke vodnaté rieky, lesy, sopky, rybolov, Germáni, Ugrofíni, baltské národy, námorná doprava, vodná energia, Laponsko, spätosť s prírodou a ochrana prírody Jutský polostrov, Sjaelland, Fyn, Skagerrak, Kattegat, Faerské ostrovy, Grónsko, orná pôda, rybolov, ropa a zemný plyn v Severnom mori, námorná doprava, trajekty, Kodaň ostrovný štát, činné sopky, ľadovce, gejzíry, horúce pramene, využitie geotermálnej energie, pasienky – dobytok, ovce; rybolov, Reykjavík
Medzipredmetové vzťahy
Žiaci vedia: - analyzovať pomocou mapy fyzicko-geografické prvky Severnej Európy a stručne opísať socioekonomické prvky - opísať štáty podľa polohy, prírodných pomerov, obyvateľstva, úrovne hospodárstva a kultúrnych tradícií -opísať oblasti vhodné pre poľnohospodársku výrobu, najvýznamnejšie strediská priemyselnej výroby, najdôležitejšie výrobky a zaujímavosti typické pre jednotlivé štáty - pomocou mapy získať údaje o ťažbe nerastných surovín - charakterizovať dopravu v jednotlivých štátoch a vymenuje najväčšie letiská a prístavy - určiť možnosti využitia jednotlivých oblastí a miest v Európe pre rozvoj cestovného ruchu - určiť štáty patriace do EÚ a štáty snažiace sa o vstup do EÚ - uviesť, v ktorých štátoch sa nachádzajú známe stavby alebo kultúrne
ENV Severná Európa – dobrý vzťah človeka a prírody, význam a využitie lesov, využitie pôdy, kladný príklad hutníckej výroby; Island – využitie teplých prameňov
Tematický celok
Obsahový štandard Téma
Švédsko
Fínsko
Pobaltské štáty
Výkonový štandard
Prierezové témy
Pojmy fjordy, ľadovce, vodné elektrárne, spracovanie dreva, výroba papiera, ťažba ropy, prístavy, rybolov, námorná doprava, Oslo, Bergen
Medzipredmetové vzťahy
pamiatky
lesy, jazerá, vodné elektrárne, ťažba dreva, najkvalitnejšia železná ruda, hutníctvo – kvalitná oceľ, strojárstvo, spracovanie dreva – papier, nábytok; Štokholm, Goteborg, Malmo Botnický záliv, Fínsky záliv, krajina tisícich jazier, močiare, rybolov, chov sobov, lesy, drevospracujúci priemysel – papier, celulóza, nábytok rašelina, fosfáty Helsinki, Espoo, Turku, Tampere Litva, Lotyšsko, Estónsko prístavy pri Baltskom mori Západná Dvina, Neman, jazerá, močiare, rašelina, horľavé bridlice, jantár, krmoviny, rybolov Vilnius, Riga, Tallin, Klajpeda
Južná Európa (4 h)
Južná Európa – fyzicko-geografická a socioekonomická charakteristika Stredozemné more,
Žiaci vedia: - analyzovať pomocou mapy fyzicko-geografické prvky Južnej Európy
ENV - Južná Európa – severné Taliansko ako priemyselne
Tematický celok
Obsahový štandard Téma
Prierezové témy
Pojmy ostrovy, Pyreneje, Alpy, Apeniny, sopky – Etna, Vezuv; Pádska nížina, Tajo, Ebro, Duero, Pád, subtropické podnebie, Románi – Taliani, Španieli; citrusy, olivy, vinič, rybolov; strojárstvo – dopravné prostriedky, chemický a potravinársky priemysel námorná doprava, cestovný ruch; Gibraltár
Španielsko, Andorra
Kanárske ostrovy, Baleáry, Sierra Nevada, Pyreneje, Tajo, Ebro, Duero, olivy, vinič, citrusy, korkový dub, ortuť, Katalánsko, Baskicko, Madrid, Barcelona, Valencia, Sevilla, Zaragoza, krajina cestovného ruchu horský štát Andorra – obchod a cestovný ruch
Portugalsko
Azory, Madeira, Lisabon, Porto, citrusy, mandle, figy, datle, olivy, vinič, korkový dub, rybolov (sardinky), spracovanie rýb, príjmy z cestovného ruchu
Taliansko, Vatikán,
Výkonový štandard
Sicília, Sardínia, Liparské ostrovy, Alpy, Apeniny, Pádska nížina, Etna, Vezuv, Pád, Tiber, najviac ryže v Európe,
Medzipredmetové vzťahy
a stručne opísať socioekonomické prvky
- opísať štáty podľa polohy, prírodných pomerov, obyvateľstva, úrovne hospodárstva a kultúrnych tradícií -opísať oblasti vhodné pre poľnohospodársku výrobu, najvýznamnejšie strediská priemyselnej výroby, najdôležitejšie výrobky a zaujímavosti typické pre jednotlivé štáty - pomocou mapy získať údaje o ťažbe nerastných surovín - charakterizovať dopravu v jednotlivých štátoch a vymenuje najväčšie letiská a prístavy - určiť možnosti využitia jednotlivých oblastí a miest v Európe pre rozvoj cestovného ruchu - určiť štáty patriace do EÚ a štáty snažiace sa o vstup do EÚ - uviesť, v ktorých štátoch sa nachádzajú známe stavby alebo kultúrne pamiatky
znečistená oblasť; Benátky – odpad priamo do kanálov; znečistenie pobrežia Stredozemnéh o mora; značné odlesnenie krajiny
Tematický celok
Obsahový štandard Téma
San Marino,
Malta
Prierezové témy
Pojmy pomaranče, olivy, krovinaté porasty – macchie, ortuť, síra, soli, mramor strojárstvo – automobily, lode, elektrotechnika; hutníctvo, chemická, potravinárska, textilná a obuvnícka výroba Rím, Miláno, Turín, Janov, Benátky, Florencia, Neapol San Marino – príjmy z turistického ruchu Vatikán – najmenší štát sveta, stredisko katolíckej cirkvi a pápeža Malta – dôležitá poloha, cestovný ruch
Grécko
členité pobrežie – Peloponéz, Chalkidiki, Rodos, Kréta... Olymp, Korintský prieplav, pasienky – ovce, kozy vinič, olivy, figy, citrusy, tabak, hrozienka, rybolov, lov morských húb, hnedé uhlie, mramor, rudy, Athény, Pireus, Solún; námorná doprava cestovný ruch: stredomorská príroda, pláže, miesta gréckej histórie
Juhovýchod ná Európa
Juhovýchodná Európa – fyzicko-geografická a socioekonomická charakteristika Balkánsky polostrov,
(5 h)
Výkonový štandard
Medzipredmetové vzťahy
Žiaci vedia: - analyzovať pomocou mapy fyzicko-geografické prvky Juhovýchodnej
ENV Juhovýchodná Európa – štáty bývalej Juhoslávie –
Tematický celok
Obsahový štandard Téma
Výkonový štandard
Prierezové témy
Pojmy Stará planina (Balkán), Dináre, Rila, Pirin, Karpaty; nížiny pozdĺž Dunaja, Sávy, Drávy; černozeme – pšenica, kukurica, zelenina, vinič, ovocie Slovania, Románi Železné vráta; farebné kovy, Rumunsko – ropa a zemný plyn cestovný ruch; zložité politické pomery
Albánsko, Macedónsko
Prokletije, jazerá – Skadarské, Ochridské, Prespanské; bohatstvo lesov, prírodný asfalt, rudy, Tirana, Drač Vardar, rudy chrómu, medi, železa – hutníctvo; Skopje
Srbsko, Čierna Hora, Bosna a Hercegovi na
Belehrad, Kosovo, Priština, Vojvodina, Novi Sad, Podgorica, prímorské rekreačné strediská, Kotorská boka, krasové plošiny Čierna Hora – ekologický štát Sarajevo, Moslimovia, Srbi, Chorváti, Sáva, Drina, Neretva pohoria – pasienky: dobytok, ovce, kozy; lesy občianska vojna (1992 – 1995)
Chorvátsko, Slovinsko
Dalmácia, Dináre, Sáva. Dráva, poľnohospodárstvo – pšenica, kukurica, vinič, ovocie; vodná energia, strojárstvo, potravinárstvo, výroba chemikálií, hliníka;
Medzipredmetové vzťahy
Európy a stručne opísať socioekonomické prvky
- opísať štáty podľa polohy, prírodných pomerov, obyvateľstva, úrovne hospodárstva a kultúrnych tradícií -opísať oblasti vhodné pre poľnohospodársku výrobu, najvýznamnejšie strediská priemyselnej výroby, najdôležitejšie výrobky a zaujímavosti typické pre jednotlivé štáty - pomocou mapy získať údaje o ťažbe nerastných surovín - charakterizovať dopravu v jednotlivých štátoch a vymenuje najväčšie letiská a prístavy - určiť možnosti využitia jednotlivých oblastí a miest v Európe pre rozvoj cestovného ruchu - určiť štáty patriace do EÚ a štáty snažiace sa o vstup do EÚ - uviesť, v ktorých štátoch sa nachádzajú známe stavby alebo kultúrne pamiatky
negatívny vplyv vojny na životné prostredie; Grécko – odlesnenie a následné problémy s vodou; Albánsko – vývoz odpadu
Tematický celok
Obsahový štandard Téma
Výkonový štandard
Medzipredmetové vzťahy Prierezové témy
Pojmy Záhreb, Rijeka; rekreačné oblasti (Pula, Zadar, Split, Makarska, Dubrovnik); Plitvické jazerá Julské Alpy, Karavanky, Kras bohatstvo dreva, vodnej energie Ľubľana, Maribor, Koper
Bulharsko
Pobrežie Čierneho mora, Dunaj, Marica, Rila, Pirin, Rodopy, Stará planina (Balkán), Hornotrácka nížina, černozeme – zelenina, ovocie, pšenica, kukurica, slnečnica, tabak, vinič, bavlník, ruže Sofia, Plovdiv, Varna, Burgas, Stara Zagora, Ruse rekreačné strediská – Zlaté piesky, Nesebar
Rumunsko
Dunajská delta, Karpaty – lesy, Valašská nížina – poľnohospodárstvo: kukurica, pšenica, chov oviec, Dunaj, ložiská ropy – okolie Ploješti petrochémia, hutníctvo, strojárstvo, Bukurešť, Brašov, Kluž, Konstanca
Východná Európa
Východná Európa – fyzicko-geografická a socioekonomická charakteristika Východoeurópska
(2 h)
Žiaci vedia: - analyzovať pomocou mapy fyzicko-geografické prvky Východnej Európy
ENV Východná Európa – havárie v atómových
Tematický celok
Obsahový štandard Téma
Výkonový štandard
Prierezové témy
Pojmy nížina, Kaspická nížina, Karpaty, Ural, bezodtoková oblasť, Volga, Dneper, Don, tajga, lesostepi, stepi – černozeme Slovania – Rusi, Ukrajinci, Bielorusi, baltské a ugrofínske národy, Moldavčania Moskva, Sankt Peterburg, Kyjev, Charkov, Minsk čierne uhlie, ropa a zemný plyn, železná ruda, farebné kovy, fosfáty, soli
Ukrajina
Čierne more, Azovské more, Krym, Karpaty, Krymské vrchy, Dneper, orná pôda: pšenica, kukurica, cukrová repa, slnečnica; čierne uhlie – Donbas, mangánová a železná ruda – Krivoj Rog hutníctvo, strojárstvo, chem.pr. Podneprie, Dnepropetrovsk, Doneck, Charkov, Odessa, Kyjev, Ľvov, Užhorod, Černobyľ
Bielorusko, Moldavsko
Pinské močiare, Západná Dvina, Neman, Bug, Dneper – prieplavy podzoly, Bielovežský NP, Minsk Prut, černozeme, poľnohospodárstvo: vinohradníctvo, ovocinárstvo Kišiňov, Gagauzovia
Rusko
Východoeurópska
Medzipredmetové vzťahy
a stručne opísať socioekonomické prvky
- opísať štáty podľa polohy, prírodných pomerov, obyvateľstva, úrovne hospodárstva a kultúrnych tradícií -opísať oblasti vhodné pre poľnohospodársku výrobu, najvýznamnejšie strediská priemyselnej výroby, najdôležitejšie výrobky a zaujímavosti typické pre jednotlivé štáty - pomocou mapy získať údaje o ťažbe nerastných surovín - charakterizovať dopravu v jednotlivých štátoch a vymenuje najväčšie letiská a prístavy - určiť možnosti využitia jednotlivých oblastí a miest v Európe pre rozvoj cestovného ruchu - určiť štáty patriace do EÚ a štáty snažiace sa o vstup do EÚ - uviesť, v ktorých štátoch sa nachádzajú známe stavby alebo kultúrne pamiatky
elektrárňach, zastaralé spôsoby a stroje pri ťažbe nerastných surovín; úbytok vegetácie v stepiach; vysychanie Kaspického mora
Tematický celok
(2 H)
Obsahový štandard Téma
Projekt I – Európske NAJ Projekt II – Štáty Európy
Výkonový štandard
Prierezové témy
Pojmy a Západosibírska nížina, Ural, Kaukaz, Altaj, Stredosibírska plošina, Volga, Ob, Jenisej, Lena, Amur, Bajkal; tajga – ťažba dreva, chov a lov kožušinovej zveri, stepi – černozeme: pšenica, kukurica, slnečnica, cukrová repa federatívny štát, autonómne republiky, pestré národnostné zloženie; ropa, zemný plyn, čierne a hnedé uhlie, železná ruda, farebné kovy, apatity, soli, zlato, diamanty, vodná energia Transsibírska magistrála, Bajkalskoamurská magistrála, Moskovská oblasť, Ural, Povolžie, čiernomorské pobrežie, Západná Sibír, Východná Sibír, Ďaleký Východ Moskva, Sankt Peterburg, Murmansk, Kazaň, Samara, Voronež, Novosibirsk, Omsk, Irkutsk, Vladivostok... Európske NAJ – charakteristika vybraného miesta (Dunaj, Alpy, ...) Štáty Európy – charakteristika vybraného štátu
Medzipredmetové vzťahy
Žiaci vedia: - vyhľadávať informácie, spracovať ich do textu - pripraviť obrázkovú prílohu - prezentovať pred spolužiakmi svoj projekt
Informatika, Výtvarná výchova MDV, MKV, OSR, ENV, TVP, PRZ
9. ročník Tematický celok OPAKOVANIE UČIVA 8. ROČNÍKA
(2 H)
POLOHA SLOVENSKA
Obsahový štandard Téma Základné informácie o Európe Regióny Európy
Poloha a rozloha
(4 H) Práca s mapou. Geografické súradnice, rovnobežky, poludníky
Projekt Slovensko a miestna krajina
PRÍRODA SLOVENSKA
(5 h)
Povrch – nížiny, kotliny a pohoria
Podnebie
Výkonový štandard
Prierezové témy
Pojmy Základné charakteristiky Európy Orientácia na mape daného svetadielu
Poloha – krajné body SR, susedné štáty Rozloha – porovnanie v rámci Európy Geografické súradnice Číselná mierka mapy GPS (Global Positioning System)
Miestna krajina – fyzicko-geografická charakteristika Región Spiš –humánnogeografická charakteristika spišskej oblasti Premeny povrchu Slovenska Konkrétne príklady vonkajších činiteľov Povrchové celky Pohoria a nížiny – najvyšší a najnižší bod Mierne podnebné pásmo, podnebné oblasti, vplyv oceánu
Medzipredmetové vzťahy
Žiaci vedia: - určiť na ktorých pologuliach sa nachádza Európa - charakterizovať svetadiel z hľadiska fyzicko-geografických a humánno-geografických pomerov s dôrazom na prácu s mapou Žiaci vedia:
Matematika, Biológia, Občianska náuka. OSR, ENV
Matematika, Informatika
- určiť na mape polohu Slovenska geografickými MDV, FIG súradnicami (krajné body) geografická šírka a dĺžka – poznať históriu ich zavedenia - určiť polohu ľubovoľného miesta na Zemi prostredníctvom súradníc - poznať zariadenia GPS – ich užitočnosť v rôznych oblastiach života - vyhľadávať informácie, spracovať ich do textu - pripraviť obrázkovú prílohu a prezentovať pred spolužiakmi svoj projekt
Žiaci vedia: - pomocou mapy vymenovať jednotlivé pohoria Slovenska podľa pôvodu a geologického zloženia - opísať a ako pôsobia vonkajšie činitele na povrch v jednotlivých častiach Slovenska a uviesť ich príklady
Dejepis, matematika, informatika MKV, RGV, ENV, OŽZ, Dejepis, Biológia, Chémia, Fyzika ENV, RGV
Tematický celok
Obsahový štandard Téma
Vodstvo
Ochrana prírody. Kalamity a prírodné hrozby
HISTÓRIA, OBYVATEĽS TVO, SÍDLA A HOSPODÁRSTVO (6 h)
Historické udalosti na Slovensku, vznik Slovenska Historické územia a tradície
Prierezové témy
Pojmy a kontinentu, prevládajúce vetry
Rastlinstvo, živočíšsto a pôdy
Výkonový štandard
Rieky – prameň, ústie Povodie, rozvodie, úmorie Jazerá a vodné nádrže Podzemná voda – termálna a minerálna Rozšírenie rastlinstva, vegetačné stupne Oblasti živočíšstva
Národné parky, chránené krajinné oblasti Pamiatky zaradené do zoznamu UNESCO Kalamity Prírodné katastrofy – tektonické, biologické, hydrologické hrozby
Medzipredmetové vzťahy
- opísať podnebie na Slovensku ako sa mení počasie v priebehu jednotlivých ročných období, ako sa mení teplota a množstvo zrážok (použiť diagramy) - poznať podnebné oblasti na Slovensku a vymedziť oblasť ich výskytu - na mape určiť vybrané toky riek, jazerá, vodné nádrže, podzemné vody, kúpele, oblasti minerálnych a termálnych vôd - charakterizovať význam vodstva na Slovensku na vybratých príkladoch - opísať negatívne zásahy do vodstva Slovenska - zhodnotiť možnosti využitia podzemných vôd, vymenovať kúpele - charakterizovať oblasti rastlinstva a živočíšstva na Slovensku - vymenovať a ukázať na mape národné parky - zdôvodniť význam ochrany vybratých objektov na Slovensku a vo svete - charakterizovať kalamity a prírodné katastrofy a ich pravdepodobnosť výskytu na Slovensku - vysvetliť na príkladoch ako vzniká skalné mesto, riečna dolina, ľadovcová dolina, sprašové nánosy, jaskyne, meandre, mŕtve ramená, jazerá a vymenovať príklady - určiť, ktorý činiteľ prevládal v danej lokalite a dotvoril zemský povrch
Biológia, Občianska náuka, Náboženská výchova, Etická výchova, Matematika, Informatika FIG, ENV, MKV, RGV, DOV, OSR
ENV, MDV, RGV, FIG
Tematický celok
Obsahový štandard Téma
Hospodárstvo, znečistenie prírody
Cestovný ruch a krásy Slovenska
Prierezové témy
Pojmy podľa rôznych obrázkov oblastí Slovenska
Obyvateľstvo
Sídla
Výkonový štandard
Medzipredmetové vzťahy
Obyvateľstvo – počet, hustota zaľudnenia, národnostné zloženie, priemerný vek, prirodzený prírastok, úbytok, mechanický pohyb, náboženské vyznanie Sídla – veľkomestá, krajské mestá, kúpeľné mestá, priemyselné mestá ..., dediny, roztrúsené osídlenie
Ťažba nerastných surovín, najvýznamnejšie náleziská Priemysel, priemyselné odvetvia, najvýznamnejšie podniky a ich výrobky, energetika Poľnohospodárstvo – rastlinná a živočíšna výroba, najúrodnejšie oblasti SR, poľnohospodárske oblasti s typickými plodinami, vinohradníctvo Lesné hospodárstvo Znečisťovanie prírody – stupeň narušenia krajiny Doprava – druhy dopravy, významné dopravné uzly Služby Obchod - HDP, HNP, export, import
- definovať nové pojmy, poznať a charakterizovať rozličné štruktúry obyvateľstva
- na základe porovnania uviesť, ktoré oblasti sú vhodné na osídlenia a ktoré nie, uviesť podmienky pre vznik sídla - zdôvodniť nerovnomerné osídlenie obyvateľstva na území Slovenska - pomocou mapy vymenovať nerastné suroviny na Slovensku a ich náleziská - charakterizovať štruktúru priemyslu a podľa mapy vymenovať a opísať jednotlivé centrá priemyslu na Slovensku - stručne opísať poľnohospodárstvo na Slovensku a uviesť jeho špecifiká - zhodnotiť stupeň narušenia krajiny - opísať a hladať vhodné riešenia pre environmentálne problémy miestnej krajiny - charakterizovať druhy dopravy a s využitím mapy opísať jednotlivé druhy dopravy, ukázať dopravné uzly - stručne charakterizovať druhy služieb na
Občianska náuka, Náboženská výchova, Etická výchova, Matematika, Informatika FIG, ENV, MKV, RGV, DOV, OSR
Tematický celok
Obsahový štandard Téma
(16 h)
Bratislavský kraj, Trnavský kraj, Nitriansky kraj, Trenčiansky kraj, Žilinský kraj, Banskobystrický kraj, Košický kraj Prešovský kraj Rozdiely medzi regiónmi Slovenska
Prierezové témy
Pojmy Cestovný ruch – významné lokality
REGIÓNY SLOVENSKA A MOŽNOSTI ICH ROZVOJA
Výkonový štandard
Administratívne členenie SR Bratislava – hlavné mesto SR Bratislavský, Trnavský, Nitriansky, Trenčiansky, Žilinský, Banskobystrický, Košický a Prešovský kraj
Rozdiely medzi regiónmi SR a ich príčiny, nezamestnanosť
Skratky: ENV – Enviromentálna v.
Medzipredmetové vzťahy
Slovensku a ich úroveň - rozlišovať pojmy – HDP, HNP, export, import - poznať špecifiká zahraničného obchodu SR - poznať základné zákonitosti rozvoja cestovného ruchu na Slovensku, pomocou mapy opísať a vymenovať strediská CR na Slovensku - porovnávať jednotlivé kraje na Slovensku s prihliadnutím na ich osobitosti, ukázať dôležité skutočnosti pre daný kraj na mape
- diskutovať o rozdieloch medzi regiónmi SR a hladať príčiny týchto rozdielov
MKV – Multikultúrna v.
DOV – Dopravná v.
MDV – Mediálna v.
RGV – Regionálna v.
TVP – Tvorba projektu
OŽZ – Ochrana života a zdravia
PRZ – Prezentačné zručnosti
OSR - Osobnostný a sociálny rozvoj
FIG – Finančná gramotnosť