Seminár z geografie
Charakteristika učebného predmetu Učebný predmet seminár z geografie rozvíja u žiakov poznanie jedinečnosti planéty Zem. Od toho sa odvíja obsah predmetu. Žiaci pochopia význam poznania zákonitostí Zeme. Uvedomia si, že dokonalé pochopenie princípov existencie Zeme im pomôže ju využívať a chrániť. Kompetencie, ktoré žiaci prehlbujú štúdiom geografie, umožňujú im spoznávať krajinu, zákonitosti jej usporiadania, možnosti optimálneho využitia a ochrany krajiny človekom. Obsah geografie sa sústreďuje aj na väzby prírody a ľudskej spoločnosti. Vzhľadom na nárast problémov, vyplývajúcich z aktivít človeka a ich dopadu na prírodné prostredie i na spoločnosť, žiaci získajú skúsenosti ako reagovať na zmeny v priestore, pochopiť ich a v budúcnosti riešiť. Nezanedbateľnou súčasťou kompetencií, ktoré geografia buduje, sú analýzy premien krajiny v čase. Ich cieľom je poznať zákonitosti vývoja krajiny a možnosti tvorby prognóz pri jej ďalšom využívaní, ochrane a zveľaďovaní. Prostredníctvom semináru z geografie žiaci získajú schopnosť rozpoznať a pochopiť význam tolerancie a úcty k iným národom, dôležitosť poznania a ochrany prírodnej aj kultúrnej krajiny, pestovanie kladného postoja a úcty k svojmu okoliu, iným národom, a samozrejme k sebe samému. Význam geografie spočíva aj v tom, že žiaci získajú schopnosť aplikovať poznatky po skončení školy pri rozvoji regiónov, v ktorých žijú a použitím analýzy a syntézy dokážu porovnávať vybrané regióny medzi sebou a hodnotiť ich. V súčasnosti sa kladie dôraz na schopnosť prezentovať región. V súvislosti s európskou integráciou je potrebné, aby žiaci mali poznatky o historických, geografických a kultúrnych danostiach regiónov, s ktorými chcú v škole alebo mimo školy spolupracovať. Dôraz sa nebude klásť len na jednoduché osvojenie encyklopedických vedomostí, ale na vysvetľovanie geografických javov, pochopenie vzájomných súvislosti, zákonitostí, aktuálnych problémov na Zemi a v spoločnosti a ich riešenie. Hlavným cieľom je zvládnutie a správne využitie nadobudnutých geografických zručností v praxi. V obsahu vzdelávania je potrebné dokázať spájať a využívať poznatky aj z iných oblastí vzdelávania (napr. z histórie, biológie, matematiky, umenia). Učebný predmet geografia vytvára priestor na zdokonalenie sa v práci s rôznymi mapami, štatistickými materiálmi a inými zdrojmi informácií. V rámci učebného plánu sa tento predmet vyučuje v klasickej učebni, resp. v učebni s interaktívnou tabuľou.
Ciele učebného predmetu Vzdelávanie smeruje k tomu, aby žiaci dokázali: • všímať si priestor, v ktorom žijeme a jeho zmeny; • vysvetľovať prírodné javy na základe vedomosti; • vedieť čítať mapu, orientovať sa na mape a využívať ju v praxi; • poznať rozloženie prírodných a socioekonomických objektov a javov na mape Slovenska; • chápať vzájomný vplyv človeka a prírody; • porozumieť premenám v krajine, ktoré podmieňuje človek; • riešiť problémy životného prostredia; 239
• • • • • • • •
komplexne hodnotiť regióny z hľadiska ich prírodných a socioekonomických charakteristík; navzájom porovnávať regióny a posúdiť možnosti ich ďalšieho rozvoja; prezentovať región; hľadať riešenia na otázky, vyhľadávať informácie, svoje riešenia problémov interpretovať /riešiť projekt a prezentovať ho/; aplikovať získané poznatky po skončení školy pri rozvoji regiónov; získavať informácie z diagramov, schém a tabuliek s geografickou tematikou; hodnotiť javy a fakty /vzniknuté v prírode alebo zapríčinené človekom/; oceniť krásu prírodných a kultúrnych pamiatok, naučiť sa ich vážiť si a chrániť.
Obsahový vzdelávací a výkonový vzdelávací štandard
Témy
Obsahový štandard
Výkonový štandard
Geografia v praxi Zdroje poznávania v geografii
mapa, súradnice na mapách, tematická mapa a jej obsah, diagram, schéma, tabuľka, kartogram a kartodiagram, GPS Porovnať využitie GPS s mapou v každodennom živote. Vytvoriť vlastnú mentálnu schému a mentálnu mapu pre orientáciu v konkrétnom území.
Vysvetliť určovanie polohy bodu na Zemi. Získať údaje z rôznych tematických máp a použiť údaje pri riešení úloh. Orientovať sa na mape. Určovať polohu ľubovoľného sídla na mape pomocou geografických súradníc.
Planéta Zem
Veľkosť Zeme (polomer Zeme – guľa, elipsoid), rotácia Zeme (hviezdny deň, slnečný deň), dátumová hranica, časové pásma.
Porovnať veľkosť Zeme pri aproximácii jej tvaru ako gule a elipsoidu. Uviesť príklady dôsledkov tvaru Zeme na usporiadanie typov krajín na Zemi.
Obeh Zeme okolo Slnka (tropický rok) a dôsledky obehu. Mesiac, slapové javy, odliv a príliv.
Príroda Zeme 240
Demonštrovať pohyby Zeme na modeloch, nákresoch a uviesť dôsledky jej pohybov Opísať obeh Zeme okolo Slnka, vysvetliť, dôsledky obehu na ľubovoľné miesto na Zemi.
Atmosféra
Hydrosféra
Litosféra
Zloženie atmosféry, Počasie, klíma a procesy v atmosfére. Rozloženie zrážok a teploty na Zemi. Prúdenie vzduchu v atmosfére. Klimatické pásma a oblasti. Zmeny klímy. Znaky globálneho otepľovania.
Obeh vody na Zemi a jeho bilancia. Svetový oceán – oceány a moria. Vlastnosti vody oceánov a morí. Pohyby oceánskej a morskej vody, morské prúdy, slapové javy. Význam oceánu pre človeka. Vodstvo na súši, jazerá, rieky, vodopády a podpovrchová voda. Vodou podmienené procesy a formy reliéfu. Pitná voda, jej zdroje, ich dostupnosť a jej ochrana Vrstvy Zeme, litosferické dosky, pohyb litosferických dosiek. Príčiny a dôsledky pohybu litosferických dosiek. Pohoria, kotliny, rift, priekopová prepadlina, sopka. Zemetrasné pásma, 241
Charakterizovať zloženie atmosféry a význam jej jednotlivých vrstiev. Charakterizovať zmeny klímy na Zemi a jej príčiny. Zdôvodniť rozdiely v počasí a klíme v atmosfére. Na základe tabuliek a mapy vedieť ich charakterizovať. Zhrnúť rozloženie zrážok a teplôt na Zemi. Opísať všeobecnú cirkuláciu atmosféry a jej príčiny. Na tematických mapách odlíšiť klimatické pásma a oblasti. Uviesť znaky globálneho otepľovania a aktualizovať poznatky o nich. Opísať dynamiku pohybov oceánskej a morskej vody a príčiny vzniku slapových javov. Opísať vodou podmienené procesy a formy reliéfu a ich význam pre formovanie tvárnosti krajiny. Zhodnotiť zdroje pitnej vody, na Zemi a na Slovensku, zhodnotiť ich dostupnosť a navrhnúť význam jej ochrany.
Poznať stavbu zemského telesa, základných jednotiek pevnín, ich mobilitu, príčiny mobility a dopady na horotvornú činnosť, sopečnú činnosť a zemetrasenia. Porovnať mechanizmy pôsobenia endogénnych a exogénnych procesov a ich vplyv na tvorbu zemského povrchu.
okraje litosferických dosiek.
Biosféra a pedosféra a poľnohospodárstvo
Zdôvodniť miesta výskytu zemetrasení, cunami a sopečných erupcií a možnosti ochrany človeka pred nimi. Bioklimatické pásma a zóny, ako aj príčiny vertikálneho členenia biosféry. Opísať dôsledky ľudských aktivít na pôdy, rastlinstvo a živočíšstvo.
Bioklimatické pásma Typy poľnohospodárskej krajiny Lesy – odlesňovanie Vertikálne členenie biosféry. Dôsledky ľudskej aktivity Na základe činnosti človeka v na pôdy, rastlinstvo a krajine opísať typy poľnohospodárskej krajiny. živočíšstvo Analyzovať proces odlesňovania a jeho riziká, uviesť príklady.
Človek a spoločnosť – aplikácia poznatkov na svetadiely a Slovensko ZMENY NA POLITICKEJ MAPE ZEME
GEOGRAFIA SÍDIEL
GEOGRAFIA OBYVATEĽSTVA
Štát, kolónie, politické zoskupenie, vznik nových štátov, makroregión, formulovanie kritérií
Vymenovať významné udalosti v 19. a 20. storočí, ktoré výrazne mali vplyv na zmeny na politickej mape Zeme v súčasnosti.
Sformulovať vlastné kritériá, na základe ktorých vytvorí členenie sveta na makroregióny. Klasifikácia sídiel. Porovnať druhy sídiel v rôznych Aglomerácia, konurbácia. častiach sveta. Proces urbanizácie. Na príkladoch uviesť časti sídiel. Súčasné tendencie urbanizácie sveta. Rozmiestnenie Na základe údajov z rôznych obyvateľstva. zdrojov porovnať vývoj Dynamika obyvateľstva. obyvateľstva vybraných regiónov Zeme, Slovenska a prognózy jeho Pôrodnosť. Úmrtnosť. vývoja z hľadiska rozmiestnenia Prirodzený prírastok. obyvateľstva,dynamiky,obyvateľstva (pôrodnosti, úmrtnosti, prirodzeného Priemerná dĺžka života. prírastku). Mechanický pohyb obyvateľstva a jeho typy. Porovnať Slovensko a štáty Európy Migrácia obyvateľstva. a sveta podľa tabuliek v ukazovateľoch: pôrodnosť, Štruktúra obyvateľstva úmrtnosť, prirodzený prírastok, podľa veku a pohlavia. priemerná dĺžka života. Lokalizovať jednotlivé štáty. Jazyková a religiózna štruktúra obyvateľstva. Definovať mechanický pohyb obyvateľstva a jeho Kultúra a spôsob života v typov s dôrazom na 242
jednotlivých regiónoch.
EURÓPA, ÁZIA, AFRIKA, AMERIKA, AUSTRÁLIA, SLOVENSKO GEOGRAFIA OBYVATEĽSTVA, SÍDIEL, HOSPODÁRSKA GEOGRAFIA GEOGRAFIA CESTOVNÉHO RUCHU
migráciu. Porovnať jazykovú, religióznu štruktúru obyvateľstva jednotlivých regiónov Zeme a Slovenska. Porovnať základné črty jednotlivých náboženstiev a ako ovplyvňujú spôsob života a kultúru v rôznych častiach sveta. Vysvetliť problémy utečencov – príčiny a dôsledky tohto javu. Uviesť príklady kultúrnych pamiatok, aký význam majú kultúrne pamiatky pre zachovanie kultúry jednotlivých skupín obyvateľstva. Prírodné pomery Podľa mapy charakterizovať Horotvorné pohyby, prírodné pomery jednotlivých endogénne sily, exogénne regiónov sveta, využívať poznatky z sily, procesy, pohorie, fyzickej geografie. kotlina, nížina, úpätie, Používať správnu terminológiu. svah, ľadovcový kotol, Porovnať oblasti podľa geografickej kar, ľadovcová dolina, polohy. skalné mesto. Určiť na mape najdôležitejšie povrchové celky a porovnať povrch Podnebné pásma, všeobecná cirkulácia v jednotlivých regiónoch. ovzdušia, smer prúdenia Zdôvodniť rozdielnosť tvarov vetrov, monzúny, pasáty, povrchov v rôznych oblastiach sveta západné vetry, severné na základe horotvorných procesov. vetry, klimatické Zaradiť jednotlivé regióny sveta do diagramy podnebných pásiem, opísať hlavné podnebné činitele, ktoré pôsobia na Bioklimaticé pásma charakter podnebia. Pásmovitosť vegetácie na Zemi – príčiny a hlavné Zaradiť jednotlivé regióny sveta do charakteristické črty bioklimatických pásiem, porovnať jednotlivých pásiem ich podľa množstva zrážok, prevládajúcej vegetácie a živočíšstva. Národné parky Pamiatky svetového dedičstva UNESCO Opísať vybrané pamiatky UNESCO – zameranie na prírodné lokality Ekonomika a obchod v regiónoch Analyzovať príčiny Vznik a vývoj nerovnomerného rozmiestnenia priemyselnej výroby. priemyslu. Odvetvia priemyselnej výroby. 243
Uviesť príklady priemyselných odvetví a ich rozmiestnenie vo svete.
Súčasné tendencie vývoja Uviesť príklady technických diel na priemyselnej výroby. Zemi a Interpretovať rôzne spôsoby grafického znázornenia grafov Príčiny nerovnomerného zahraničného obchodu na základe rozmiestnenia priemyslu. exportu a importu vo vybratých Hlavné oblasti regiónoch Zeme. koncentrácie priemyselnej výroby. Porovnať zahraničný obchod v rôznych regiónoch podľa Veľké technické diela. vybratých dôležitých komodít. Zahraničný obchod. Export a import. Porovnať dopravné systémy (hlavné druhy dopravy). V rôznych častiach sveta a analyzovať činitele, Hlavné druhy dopravy. Činitele ovplyvňujúce ovplyvňujúce výstavbu dopravných výstavbu ciest. dopravných ciest. Charakterizovať regióny Slovenska Cestovný ruch z hľadiska rozvoja priemyselnej Možnosti a miesta výroby a ich porovnanie. oddychu a rekreácie na Porovnať možnosti a miesta Zemi a na Slovensku. oddychu a rekreácie na zemi a na Zimná a letná rekreácia – Slovensku z hľadiska sezóny a z lokality. hľadiska zamerania cestovného ruchu. Kultúrnohistorické Charakterizovať najvýznamnejších pamiatky. oblastí zimnej a letnej rekreácie. Veľké športové a kultúrne podujatia a púte. Opis známych kultúrnohistorických pamiatok vo svete (pamiatky UNESCO).
OCHRANA A TVORBA Človek v krajine. Krajina a jej ochrana, krajina, KRAJINY zložky krajiny a väzby medzi nimi, životné prostredie udržateľný rozvoj.
Prehľad výchovných a vzdelávacích stratégií 1. Kompetencia k celoživotnému učeniu sa: Výučba smeruje k tomu, aby žiaci mohli: mať pozitívny vzťah k učeniu a riešeniu problémov; osvojiť si a využívať efektívne stratégie učenia sa; mať záujem a potrebu učiť sa aj mimo školy; 244
Opísať krajinu s jej zložkami v okolí školy. Uviesť príklady znečistenia krajiny v rôznych častiach sveta.
definovať podstatné, kľúčové myšlienky; vyjadriť základné súvislosti medzi pojmami, pojmy alebo myšlienky hierarchicky usporiadať; kriticky zhodnotiť informácie a ich zdroj, tvorivo ich spracovať a prakticky využívať; kriticky zhodnotiť svoj pokrok, prijímať spätnú väzbu a uvedomiť si svoje ďalšie rozvojové možnosti.
2. Kompetencia kriticky myslieť a riešiť problémy: Výučba smeruje k tomu, aby žiaci mohli: rozpoznávať problémy v priebehu vzdelávania; analyzovať problém a vyvodiť záver; uplatňovať pri riešení problémov vhodné metódy založené na analyticko-kritickom a tvorivom myslení; porovnávať rôzne spôsoby riešenia daného problému; overiť správnosť zvoleného riešenia problému; korigovať nesprávne riešenie problému; používať osvojené spôsoby riešenia v praktickom živote. 3. Sociálne komunikačné kompetencie: Výučba smeruje k tomu, aby žiaci vedeli: využívať všetky dostupné formy komunikácie, mať adekvátny ústny a písomný prejav situácii a účelu uplatnenia; prezentovať sami seba a výsledky svojej práce na verejnosti, používať odbornú terminológiu; kultivovane vyjadrovať vlastné myšlienky, názory a postoje a obhajovať ich; zúčastňovať sa na diskusiách a vyjadrovať svoje názory; obhajovať vlastný názor, argumentovať; reflektovať názor druhého; uplatňovať formy takých komunikačných spôsobilostí, ktoré sú základom efektívnej spolupráce, založenej na vzájomnom rešpektovaní práv a povinností a na prevzatí osobnej zodpovednosti. 4. Matematické kompetencie a základné kompetencie v oblasti vedy a techniky:: Výučba smeruje k tomu, aby žiaci vedeli: modelovať javy a procesy; vysvetľovať javy na základe vedomostí; tvoriť jednoduché hypotézy a skúmať ich pravdivosť; vyhodnocovať štatistické a grafické informácie (čítať obsah mapy, tabuľky, grafu, animácie a vedieť vyvodiť závery či prognózy z ich obsahu); rozvíjať schopnosť myslieť geograficky – synteticky a komplexne. 5. Kompetencie sociálne a personálne: Výučba smeruje k tomu, aby žiaci mohli: reflektovať vlastnú identitu a budovať si vlastnú samostatnosť/nezávislosť ako člen celku; na základe sebareflexie stanoviť si svoje ciele a priority v súlade so svojimi reálnymi schopnosťami, záujmami a potrebami; osvojiť si základné postupy efektívnej spolupráce v skupine, uvedomiť si svoju zodpovednosť v tíme, tvorivo prispievať k dosahovaniu spoločných cieľov; 245
odhadnúť a korigovať dôsledky vlastného správania a konania a uplatňovať sociálne prospešné zmeny v medziosobných vzťahoch.
6. Kompetencie občianske: Výučba smeruje k tomu, aby žiaci mohli: vyvážene chápať svoje osobné záujmy v spojení so záujmami širšej skupiny, resp. spoločnosti; uvedomiť si svoje práva v kontexte so zodpovedným prístupom k svojim povinnostiam; mať úctu k vlastnému národu i k iným národom a národnostiam; mať odmietavý postoj k intolerancii, ku xenofóbii a násiliu; akceptovať spôsob života obyvateľov rôznych regiónov sveta. pochopiť a rešpektovať kultúrne, náboženské a iné odlišnosti ľudí; zainteresovane sledovať a posudzovať udalosti a vývoj verejného života, zaujímať k nim stanoviská a aktívne podporovať udržateľnosť kvality životného prostredia. 7. Kompetencie (spôsobilosti) smerujúce k iniciatívnosti a podnikavosti: Výučba smeruje k tomu, aby žiaci mohli: inovovať zaužívané postupy pri riešení úloh; rozvíjať podnikateľské zručnosti spracúvaním projektov, ako sú napríklad modelové cestovné kancelárie, projekty na inventarizáciu predpokladov rozvoja regiónov a pod. 8. Kompetencie (spôsobilosti) v oblasti informačných a komunikačných technológií: Výučba smeruje k tomu, aby žiaci mohli: efektívne využívať IKT pri svojom vzdelávaní, tvorivých aktivitách, projektovom vyučovaní, vyjadrovaní svojich myšlienok a postojov a riešení problémov reálneho života; vyhľadávať a triediť informácie, kriticky hodnotiť ich kvalitu; nadobudnúť schopnosť prostredníctvom internetu a IKT získavať a spracovávať informácie v textovej a grafickej podobe; uvedomiť si rozdiel medzi reálnym a virtuálnym svetom; rozumieť príležitostiam a možným rizikám, ktoré sú spojené s využívaním internetu a IKT. 9. Kultúrne povedomie a vyjadrovanie: Výučba smeruje k tomu, aby žiaci : poznali pravidlá spoločenského kontaktu (etiketu); správali sa kultivovane, primerane okolnostiam a situáciám; boli tolerantní a empatickí k prejavom iných kultúr; chápali a rešpektovali odlišnosti multikultúrnej spoločnosti; uvedomili si význam prírodného a kultúrneho dedičstva, vytvorených spoločenských hodnôt; vedeli vyjadrovať emócie a kultivovať vlastné estetické vnímanie prezentovaných ukážok.
246
