PRÍRODOVEDA
Charakteristika predmetu Predmet Prírodoveda predstavuje úvod do systematizácie a objektivizácie spontánne nadobudnutých prírodovedných poznatkov die a a. Predmet integruje viaceré prírodovedné oblasti ako je biológia, fyzika, chémia a zdravoveda. Oblasti sú integrované predovšetkým preto, lebo cie om predmetu nie je rozvíjanie obsahu samostatných vedných disciplín, ale postupné oboznamovanie sa s prírodnými javmi a zákonitos ami tak, aby sa u die a a zárove s prírodovedným poznaním rozvíjala aj procesuálna stránka samotného poznávacieho procesu. Vyu ovanie je postavené na pozorovacích a výskumných aktivitách, ktorých cie om je riešenie iastkových problémov, pri om východiskom k stanovovaniu vyu ovacích problémov sú aktuálne detské vedomosti, ich minulá skúsenos a úrove ich kognitívnych schopností. Samotné eduka né innosti sú zamerané na iniciáciu skúmania javov a udalostí, ktoré sú spojené s bezprostredným životným prostredím die a a a s die a om samým. Prostredníctvom experimentálne zameraného vyu ovania si deti rozvíjajú pozitívny vz ah k prírode, ale aj k samotnej vede. Ciele predmetu Hlavným cie om predmetu je rozvíja poznanie die a a v oblasti spoznávania prírodného prostredia a javov s ním súvisiacich tak, aby bolo samostatne schopné orientova sa v informáciách a vedie ich spracováva objektívne do takej miery, do akej mu to povo uje jeho kognitívna úrove . Cie je možné bližšie špecifikova ; prírodoveda má deti vies k: − spoznávaniu životného prostredia, k pozorovaniu zmien, ktoré sa v om dejú, k vnímanie pozorovaných javov ako astí komplexného celku prírody. − rozvoju schopnosti získava informácie o prírode pozorovaním, skúmaním a h adaním v rôznych informa ných zdrojoch. − rozvoju schopnosti pozorova s porozumením prostredníctvom využívania všetkých zmyslov a jednoduchých nástrojov, interpretova získané informácie objektívne. − opisovaniu, porovnávaniu a klasifikácii informácií získaných pozorovaním. − rozvoju schopnosti realizova jednoduché prírodovedné experimenty. − nazeraniu na problémy a ich riešenia z rôznych uhlov poh adu. − tvorbe a modifikácii pojmov a predstáv, ktoré opisujú a vysvet ujú základné prírodné javy a existencie. − uvedomeniu si potreby prírodu chráni a k aktívnemu zapojeniu sa do efektívnejšieho využívania látok, ktoré príroda u om poskytuje. − poznaniu fungovania udského tela, k rešpektovaniu vlastného zdravia a k jeho aktívnej ochrane prostredníctvom zdravého životného štýlu. iastkové ciele predmetu Jedným z parciálnych cie ov predmetu je efektívny a postupný rozvoj myslenia die a a. Die a, ktoré ešte nie je schopné abstraktne myslie a jeho logické myslenie je zatia nasmerované na konkrétnu realitu (empíriu) je systematicky vedené tak, aby získalo o najviac empirického materiálu o všeobecných prírodných javoch a aby sa na týchto konkrétnych javoch postupne u ilo základným logickým operáciám. Prvý a druhý ro ník Prírodovedy je preto zameraný najmä na aktívnu manipuláciu s materiálmi, s ktorými sa deti bežne stretávajú. Deti sú vyu ovaním usmer ované k skúmaniu iastkových aspektov bežných situácií tak, aby:
sa rozvíjala ich schopnos pozorova detaily vzh adom na celok (s ím neskôr súvisí schopnos syntézy), sa nau ili porovnáva (s ím neskôr súvisí schopnos dedukcie), sa nau ili identifikova premenné skúmanej situácie (s ím neskôr súvisí schopnos tvorby testov hypotéz a predpokladov), vedeli identifikova podstatné znaky objektov a ich premenlivé znaky (s ím neskôr súvisí schopnos identifikova výnimku alebo pravidlo), sa u ili zovšeobec ova vyslovovaním záveru z nieko konásobných pozorovaní (s ím neskôr súvisí schopnos aplikova osvojené vysvetlenie na podobné javy a modifikova ho, ale aj schopnos indukcie), sa nau ili vyjadrova svoje predstavy o javoch slovom a obrazom (s ím neskôr súvisí schopnos modifikácie predstáv abstraktnou manipuláciou – analýzou javu s imaginárnym druhým ja – využitie egocentrickej re i ako prostriedku myslenia), si rozvíjali schopnos argumentácie s využívaním kauzality (s ím neskôr súvisí schopnos tvori hypotézy opodstatnené vlastnou teóriou), dokázali zdie a svoje predstavy s vrstovníkmi v pracovnej skupine (s ím neskôr súvisí schopnos efektívnej kooperácie). Tretí a najmä štvrtý ro ník sú v Prírodovede zamerané obsahovo a innostne tak, aby bolo možné dosiahnu rozvoj kognitívnych schopností, ktoré sú uvedené v zátvorkách. Rozvoj kognitívnych schopností die a a je prvoradým cie om, s ktorým sa neoddelite ne spája rozvoj poznatkového systému die a a v oblasti prírodných vied. Deti sú vedené vo vzdelávacom procese tak, aby si správne naplnili a vzájomne poprepájali základné prírodovedné pojmy, ktoré charakterizujú bežne pozorované skuto nosti pochopite né v ich veku (s ím neskôr súvisí schopnos flexibilnejšieho používania pojmov) – napríklad o je kore , stonka, list, kvet – ako spolu súvisia a pre o,... si osvojili vybrané vedecké pojmy, na ktorých je možné rozvíja prírodovedné schopnosti (s ím neskôr súvisí schopnos abstrakcie) – napríklad o je to magnetizmus, svetlo, zvuk, farba,... si osvojili základy vedeckej terminológie a vedeli ju odlíši od bežnej, nevedeckej komunikácie (s ím neskôr súvisí chápanie vedeckej systematiky), napríklad názvy rôznych druhov rastlín a živo íchov, ... si osvojili vedomosti o vz ahoch živej a neživej prírody (s ím neskôr súvisí chápanie ekologických a environmentálnych problémov), napríklad potravové re azce, ekosystematické vz ahy,... si modifikovali obsahy vybraných pojmov, ktoré majú v bežnom živote nevedecký obsah (s ím neskôr súvisí lepšia schopnos modifikova obsahy iných pojmov ako aj schopnos rozširova a naopak zužova aplikovate nos pojmov na javy a predmety) – napríklad pojmy rozpúš anie a roztápanie, hmotnos , prí ažlivos , ... Spolu s rozvojom poznatkového systému a spôsobov jeho obohacovania a modifikácie súvisí aj rozvoj špecifických postojov, ktoré vedú die a k uvedomelejšiemu využívaniu svojich vedomostí. U ite svojim správaním a najmä spôsobom myslenia vplýva na postoje die a a. U die a a sa tak v postojovej oblasti rozvíjajú nasledovné charakteristiky: Die a dokáže vníma spojitos jeho prírodovedných poznatkov a vedy ako takej (prejaví sa najmä motiváciou k poznávaniu). Die a chápe význam vedy pre každodenný život a objektívne posudzuje pozitívne a negatívne vplyvy vedy a jej produktov na prírodu a celkové životné prostredie (prejaví sa najmä dokonalejším chápaním vedeckej práce). Die a citlivo pristupuje k živej prírode (prejaví sa najmä praktickým prístupom k živým organizmom). Die a vie, že každá skuto nos je vysvetlite ná (prejaví sa najmä ústupom fantázie a preferenciou logických princípov myslenia).
Die a dokáže meni svoje predstavy o skuto nosti, ak je ovplyv ované logickou argumentáciou (prejaví sa najmä rozvážnos ou a zdravým úsudkom v diskusiách). Rozvoj poznatkového systému, rozvoj spôsobov nadobúdania a modifikácie poznatkov a rozvoj špecifických postojov majú v eduka nom pôsobení u ite a vzájomne ekvivalentnú hodnotu a postavenie. Die a nezískava len poznatky, ale postupne sa stáva prírodovedne gramotným.
1. ro ník Tematický celok Zmeny v prírode
Obsah a vzdelávací štandard Téma Cyklus stromu
Projekt Pre o padá list zo stromu Kalendár prírody
Osobná hygiena a psychohygiena
Denný poriadok žiaka Projekt Zostavenie jedálneho lístka na týžde
istota tela
Plynutie asu
Zdravá výživa Projekt Potraviny, ktoré Projekt Potraviny, ktoré loveku škodia Potraviny dôležité pre zdravie Príprava zeleninového šalátu as a jeho trvanie Projekt príprava presýpacích hodín
Obsahový štandard Druhy stromov, listy stromov Na základe listov porovnávanie stromov Ro né obdobie, mesiace v roku, charakteristiky po asia po né plodiny, ovocie a zelenina
Pravidelné stravovanie , striedanie práce a odpo inku, správne stolovanie
Hygiena loveka, zásady Zásady zdravej výživy
Objektívny a subjektívny as
Výkonový štandard Porovna listy jednotlivých stromov Na základe listov pozna druhy stromov Vedie si zaznamenáva po asie pod a znakov: vietor, dáž , slne no Uvies ako sa menia ro né obdobia Uvies ako sa mení po asie v jednotlivých mesiacoch v roku Rozpozna druhy ovocia a zeleniny Pozna pravidlá pravidelného stravovania Vysvetli dôvody striedania práce a odpo inku Uvies príklady správneho a nesprávneho stolovania Vedie správne použi zubnú kefku Vysvetli význam osobnej hygieny Uvies príklady potravín, ktoré sú zdravé pre loveka a ktoré nie, porovna ich
Vysvetli plynutie asu Porovna objektívny a subjektívny as Zoradi obrázky pod a plynutia asu ( rastlina lovek, zviera)
Zvieratá
Hodiny Vo ne žijúce zvieratá Domáce zvieratá Domáce vtáky
Rodina
Moja rodina
Voda
Voda a rastliny
lenovia rodiny Rastliny v zime
Voda a lovek
Rastliny a semená Hmota
Semeno Projekt je to semeno Záhadné semená udia a veci Projekt Je to hmota Je vzduch hmota?
Ru ná a strojová výroba Materiály na výrobu Vlastnosti hmoty
Pozna celé hodiny Pracova s encyklopédiou Diskutova na tému ako sa pohybujú zvieratá Klasifikova domáce zvieratá pod a znakov Vymenova lenov rodiny Porozpráva ako sa treba stara o rastliny v zime Vysvetli pre o musíme dodržiava pitný režim Diskutova , o sa stane s vodou, ktorú pijeme? Vedie zasadi semeno Opísa pri pozorovaní ako klí i semeno Na základe zmyslových vnemov ur i rôzne druhy hmoty
2. ro ník Tematický celok Hmota
Zelenina a ovocie
Téma Jese a vzduch
Obsahový štandard Vietor je pohyb vzduchu Vzduch je hmota
Ako dlho trvá stavba domu?
Rozprávka o troch prasiatkach z h adiska technológie stavby Stavba, remeselníci, stavebný materiál, stavebné stroje, stavebné náradie Plod, semeno Kôstkovice, bobule, malvice, konzervácia ovocia
Ovocie, o ukrýva plod?
Zelenina
Semená a plody Zelenina kore ová, listová, plodová Usklad ovanie zeleniny
Výkonový štandard Vedie pripravi experiment, ktorým dokáže, že vzduch je hmota Opísa , ím je zaujímavý vietor na jese a porovna ho s vetrom v iných ro ných obdobiach Vymodelova dom ek pod a rozprávky Postavi múrik alebo dom ek zo sklada ky
Vedie roztriedi ovocie pod a semien Schematicky zakresli zloženie plodu Vytvori pojmovú mapu: plody, zelenina, ovocie Pozorova a zapisova zmenu plodu semena po as štyroch týžd ov, urobi závery z pozorovania Roztriedi zeleninu
U lekára
Práca a odpo inok
Voda
Úraz a choroba
Úraz, choroba, lekárni ka
U lekára
Teplomer, lekár
teplomer
Druhy teplomerov
Lekári- špecialisti
O ný, ušný, kr ný, zubný
Chrup
Detský a dospelý chrup, prí ina kazov, Ústna dutina Správne hygienické návyky, spánok, pohyb na erstvom vzduchu Pracovné dni, dni pracovného pokoja, Dovolenka, prázdniny Kalendár, vo ný as
Správna životospráva Projekt: navrhnú detské ihrisko Práca a zábava Projekt: zostrojenie kalendára Kam pôjdem na prázdniny Ako využívam svoj vo ný as Voda
Farba, chu a vô a vody Užito nos a škodlivos vody
Voda a jej zne istenie Projekt zdravá voda Cyklus stromu
V parku
Ihli naté a listnaté stromy
V lese
Rastliny a živo íchy v lese, význam lesa pre loveka Podmienky pre rast rastlín
Rastliny v lese a parku
pod a znakov Rozpozna rozdiely a súvislosti v pojmoch úraz a choroba Vymenova úrazy a choroby Pozna základný obsah lekárni ky Opísa návštevu u lekára Zmera teplotu teplomerom Vedie odmera teplotu vody Zostroji teplomer Diskutova o lekárskej ambulancii Vyh ada informácie v odbornej literatúre a na internete Opísa správne istenie ústnej dutiny Osvoji si správne hygienické návyky Vedie sa orientova v kalendári
Pripravi experiment akú chu má voda? Pripravi experiment o sa vo vode rozpustí, o sa nerozpustí Uvies návrh ako zabráni zne isteniu vody Navrhnú riešenie na ochranu parku Rozozna ihli naté a listnaté stromy Ur ova stromy pod a atlasu rastlín Diskutova , o nám dáva les, ako sa máme správa v lese Zdôvodni i, potrebujú rastliny vodu a vzduch? Vyh ada informácie z encyklopédie alebo z internetu Pripravi prezentáciu záverov dlhodobých pozorovaní a experimentov
Rastliny a semená
Živá a neživá príroda
Prvky živej a neživej prírody asti rastliny
Rastliny v mojom okolí Projekt Kde sa stratili listy spadnuté zo stromov? Pre o nerastú rastliny pod mohutnými stromami?
v elektronickej podobe alebo vo forme posteru Zakresli rastlinu a jej asti Pozorova a zapísa dlhodobý rast rastliny Pozna vybrané rastliny vo svojom okolí Ur i rastliny pod a atlasu rastlín Vyh ada informácie v odbornej literatúre alebo na internete Pripravi prezentáciu záverov dlhodobých pozorovaní a experimentov v elektronickej podobe alebo vo forme posteru
3. ro ník Tematický celok Veci okolo nás, vlastnosti látok, meranie vlastnosti látok, voda, vzduch
Téma Triedenie a rozpoznávanie látok pod a ich vlastnosti Zmeny vlastnosti látok Voda – vlastnosti vody Vzduch- istota, pohyb vzduchu
Obsahový štandard Vlastnosti látok pod a zmyslových vnemov
Porovnávanie a meranie Meranie objemu kvapalín pod a valca Meranie hmotnosti Fyzikálne veli iny. Hmotnos , as, objem, teplota, sila Meranie fyzikálnych veli ín meradlami, zápis do tabuliek
Meranie kvapalín, odmerný valec, filter na vodu, hmotnos , fyzikálne veli iny, as, teplota, sila Medzinárodné jednotky fyzikálnych veli ín.
Výkonový štandard Ur i vlastnosti látok pod a zmyslových vnemov Vedie zdôvodni zmeny vlastnosti látok -topenie, tuhnutie, vyparovanie, kondenzácia Odmera objem kvapalín pod a odmerného valca Odmera hmotnos Odmera teplotu vody a vzduchu laboratórnym teplomerom Odmera teplotu udského tela lekárskym teplomerom Odmera silu silomerom Zosumarizova výsledky merania do tabu ky Pripravi experiment na zistenie podmienok zmeny látok Porovnáva vlastnosti látok, sily, hmotnosti žiakov v triede Zostroji filter na istenie vody Pozna jednotky objemu a hmotnosti Pozna meradlo asu Pozna jednotku
Technika, technické objavy
Technika okolo nás
Jednoduché stroje Projekty: premiest ovanie nákladu Ako Egyp ania stavali pyramídy Prevody ozubených kolies v domácnosti Vytvor svetelný púta pre.... Elektrická energia
Živé organizmy
Slnko, Zem, planéty obiehajúce okolo Slnka
Podmienky života na Zemi
Prírodné spolo enstvo – ekosystém
teploty, rozumie znamienku : + a – pri ozna ovaní teploty Uvies tri príklady pôsobenia sily v našom živote Pozna meradlo sily, jej jednotku a zna ku. Zdôvodni význam techniky v našom živote Páka , kladka, naklonená rovina, prevody ozubených kolies
lovek
Hlavné vonkajšie asti udského tela Podmienky pre život loveka
Živo íchy
Vonkajšie asti živo íchov, pohyb živo íchov podmienky života živo íchov,
Otá anie zeme okolo svojej osi Slnko a slne ná sústava Slnko a život na Zemi Po asie Slne né žiarenie a živé organizmy Abiotické zložky a faktory životného prostredia Rozmanitos podmienok života na Zemi Adaptácia živých organizmov na životné podmienky a ich zmeny Biotické faktory prostredia Štruktúra ekosystému
Pozna princíp fungovania jednoduchých strojov Zostroji pri modelovaní funk ný model zariadení, ktoré obsahujú jednoduché stroje Vysvetli význam elektrickej energie Zostavi jednoduchý elektrický obvod Vyh adáva informácie Pozna pojmy, hlava, telo, at ...schematicky to znázorni Vysvetli vz ah lovek, voda, vzduch, pôda Pozna vonkajšie asti živo íchov
Lúka, les, rybník, more Zmeny ekosystému Prírodniny a udské výtvory
