Alternatívne školstvo PaedDr. Lenka Rovňanová, PhD. Katedra pedagogiky, PF UMB Banská Bystrica, 2016
Vznik AŠ – historické východiská - 1
Prelom 14. a 15. storočia – Vittorino da Feltre – vybudoval školu v prírodnom prostredí, v ktorej sa snažil harmonicky rozvíjať ducha i telo svojich žiakov, odstránil tresty, dôraz na porozumenie učiva. 16. storočie – Michele de Montaigne – odmietal scholastiku, podporoval rešpektovanie prirodzených vlôh. 17. storočie – J.A. Komenský – pansofistická škola v Blatnom Potoku, požadoval primeranosť a rešpektovanie individuálnych vlastností žiakov, praktické, aktívne, názorné a prirodzené vyučovanie. 18.storočie – Jean J. Rousseau – liberalizmus, voľná, prirodzená výchova Prelom 18. a 19. stor. – Johann Heinrich Pestalozzi – pokračovateľ Rousseauových myšlienok, neodmieta kultúrnu spoločnosť, ale podporuje jej rozvoj a chápe jej vplyv na rozvoj dieťaťa.
Vznik AŠ – historické východiská - 2 19. storočie – L. N. Tolstoj – slobodná výchova v Jasnej Poljane, usiloval o využiteľnosť školských poznatkov v každodennom živote, vytvoril systém voľnej výchovy bez domácich úloh, pamätného učenia a trestov, koncepcia bez učebných plánov umožňovala slobodnú voľbu predmetov, obsahu a metód učenia. Deti mali úplnú voľnosť pohybu a príchodu a odchodu z vyučovania. Učiteľ mal byť partnerom. Prelom 19. a 20. stor. – ideály slobodnej výchovy prenikajú do štátnych inštitúcií, vznikajú školy nezávislé od štátu (neštátna škola je organizovaná hlavne učiteľmi a rodičmi, ktorí požiadavky plnili). 20. a 30. roky 20. storočia –Vznikajú reformné školy – Montessori, Waldorfská, Daltonská, Jenská, Freinetova,Winnetská sústava. 60. až 80. roky – objavuje sa vlna antipedagogiky, vedú sa búrlivé diskusie o funkcii výchovy, stúpa záujem rodičov o otázky výchovy a antiautoritatívna výchova je realizovaná napríklad v rôznych komunitách.
Vznik AŠ – historické východiská - 3 Začiatky alternatívneho školstva u nás súvisia so zmenou
politického systému koncom roku 1989. Otvorenie konkurenčného prostredia vedie k zvýšeniu odbornosti vo výchovno- vzdelávacej práci učiteľov a vychovávateľov a k vytvoreniu priaznivejšieho prostredia pre učiteľa aj žiaka. AŠ je alternatívou k tradičnej škole. Líši sa od nej viac než len detailmi alebo jedným systémovým znakom. Za skutočnú alternatívu k tradičnému školstvu sa považujú obsahovo-systémové zmeny, vrátane zmien v oblasti metód a technológií vzdelávania. Ide o novšiu, efektívnejšiu školu a efektívnejší rozvoj osobnosti žiaka či študenta.
Vznik AŠ - spoločenské východiská Sloboda a pluralizmus (po r. 1989) – veľký hlad – nadšenie
pre tvorenie alternatívneho školstva! Je vyjadrením túžby po autentickej, tvorivej sebarealizácii učiteľov/liek v edukačnom procese (V a VZDV). V totalitnom systéme – systém V a VZDV – ideologizovaný, rigidný v pravidlách a predpisoch. Diktatúra. Aj pred r.1989 existovali slobodní a tvoriví učitelia, ale bez podpory svojich nadriadených – ako sa ich zbaviť! Ich inovačná práca bola vzburou proti totalitnej pedagogike. Existoval sofistikovaný systém „donášačov“ či iných sliedičov, ktorí už vedeli „ ako na vec“ . AŠ - reakcia na strnulosť a rigiditu totalitnej PG Nevyhnutnosť – ľudská, odborná i politická.
AŠ ako nevyhnutnosť Ľudská - túžba vyjadriť svoju jedinečnosť Politická - možnosť učiteľov, rodičov, žiakov/čok slobodne
sa rozhodnúť medzi viacerými alternatívami,:
kde sa má dieťa vzdelávať a vychovávať
mať možnosť voľby vlastnej cesty k sebarealizácii
poskytnutie alternatív je základom demokracie štátu
Odborná
Podmienky pre pokrok, hľadanie nových ciest, stratégií v edukácii; konkurenčné prostredie – motivácia pre zlepšenie školy, rast pedagogických a odborných zamestnancov a školského systému ako celku.
AŠ vznik a rozrastanie - zhrnutie Reakcia na centralisticko-autoritatívne spôsoby štátu a
jeho byrokratického aparátu vo vzťahu ku školám. Reakcia na uniformitu, jednotu škôl v minulosti a tendencie ju presadzovať aj dnes v mnohých krajinách.
Vyjadruje tendenciu vzdelávať všetkých rovnakým spôsobom s rovnakými cieľmi, rovnakými metódami a prostriedkami....
Vyjadruje nespokojnosť s tradičnou transmisívnou školou,
tradičným riadením a tradičnou školskou politikou. Vyjadruje úsilie o občiansku personálnu autonómiu, o samosprávnosť, svoju identitu, oproti snahám moci o byrokraciu, riadenie a kontrolu škôl. Vyjadruje úsilie o decentralizáciu, právnu subjektivitu. Vyjadruje aj úsilie o pluralitu.
Prístupy k riešeniu zvýšenia ľudskej produktivity – škôl a šk. systémov AŠ – pokus hľadať riešenia starých, závažných a boľavých 1.
2. 3.
problémov teórií výchovy. Pri skúmaní spôsobov spolužitia ľudí z pohľadu ich produktivity (materiálnej a duchovnej) – 3 prístupy - modely: Vzájomná spolupráce - každý človek vie, čo je potrebné robiť z vlastného presvedčenia, motivácie a iniciatívy....(model ideálneho komunizmu – hist. neuspel) Direktívno-diktátorský – diktátor nariaďuje, rozhoduje, určuje, kontroluje, trestá ( aj v centralizovaných demokr.) Model trhu – ako v ekonomike: RŠ, škola určuje ciele, realizuje svoju personálnu politiku, zabezpečuje edukáciu, podmienky, rešpektuje dem. Mechanizmy. Snaha uspokojiť požiadavky trhu (nielen R a Ž) – ponúknuť niečo, čo iní potrebujú (štát, priemysel, tretí sektor) → súčasnosť v SR
Pojem “alternatívne školstvo” (AŠ) Alter – z lat. – iný, druhý
= iná možnosť, spôsob, voľba Alternatíva – možnosť voľby
medzi 2 a viacerými možnosťami, ktoré existujú vedľa seba ; Existujúci stav dostatočne neodráža rozmanitosť potrieb a prístupov života (nielen v škole). Pojmy: Alternatívna škola Alternatívne školstvo Alternatívna pedagogika
škola, školstvo - alternatíva k TŠ, pedagogike
Tradičná škola (TŠ) – pre ilustráciu Pamäťovo – reprodukčná. S autoritatívnym postavením učiteľa. Používa donucovacie metódy. Má relatívne stálu organizáciu vyučovacích hodín,
vyučovania a školského roka. Je to škola s pevnými učebnými osnovami a učebnými plánmi určenými „zvonka“ – mimo školy. Je to škola s direktívnym spôsobom riadenia školy a edukačných procesov. ----------------------------------------------------------------------------- AŠ pracuje na úrovni systémovej alternatívy – odlišuje sa vo väčšine základných znakov od TŠ, obsahuje novoformulované ciele indikujúce potrebu zmeny na úrovni systému, jeho štruktúry a dynamiky!
... pokračujeme Nevznikajú ako protiklad tradičnej školy, ich cieľom nie je
vytlačiť tradičné školy, vznikajú ako paralela tradičnej školy. Alternatívna škola je systémovo novokoncipovaná škola voči tradičnej (M. Zelina). Pojem označuje netradičné, nezávislé, voľné školy, ale aj školy neštátne a súkromné. Hlavné kritérium: Odlišnosť a rozmanitosť z pedagogického hľadiska. Ostatné kritériá sú vedľajšie.
Definícia AŠ Systémovo novokoncipovaná škola voči tradičnej, v ktorej
sa uplatňujú nové, netradičné, reformné a experimentálne formy, obsahy a metódy a prístupy edukácie, odlišné od tradičných. Základným znakom AŠ je systémová novosť – to znamená:
AŠ sa odlišuje od TŠ vo všetkých (vo väčšine) základných znakoch.
Zmena zasahuje celú podstatu školy a nielen jej jeden prvok.
AŠ sa vyznačuje novou, inovovanou filozofiou školy – škola má vlastný „rukopis“, je vo svojim prostredí „jedinečná“.
Veríme, že príde čas, keď nebudú AŠ – každá škola bude
originálna, autentická, bude sa líšiť od ostatných škôl. Je to nevyhnutnosť diktovaná trhom vzdelávania. (M. Zelina, 2000).
Základné systémové znaky 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11.
Ciele Obsah Vyučovacie metódy Hodnotenie žiakov/čok Organizačné formy Vzťah učiteľ/ka – žiak/čka , ich postavenie Organizácia vyučovania Vzťah rodičov ku škole Interiér školy Riadenie školy Zriaďovateľ školy
Vlastnosti AŠ 1. 2. 3. 4. 5.
5 základných vlastností (znakov) - podľa J. Průchu Škola je pedocentrická Škola je aktívna Škola sa usiluje o komplexnú výchovu Škola je živé spoločenstvo Škola sa chápe ako „učenie zo života pre život“
1. 2. 3. 4. 5.
Podľa J. Supa (1991): Humanistický prístup k dieťaťu Koncipovanie edukácie na základe spolupráce U – Ž – R Sledovanie prirodzeného a zdravého vývinu detí Posilňovanie individuálneho prístupu - IVN Cieľavedomé rozvíjanie komunikatívnej, interaktívnej PG
Funkcie AŠ
(J. Průcha, s.19 – 21)
AŠ plnia 3 funkcie – bližšie objasňujú obsah pojmu: 1. Kompenzačná AŠ ako náhrada určitých nedostatkov štandardného štátneho školstva 2. Diverzifikačná Zabezpečuje nevyhnutnú pluralitu edukácie 3. Inovačná Vytvárajú priestor pre experimentovanie, skúšanie a rozličné inovácie v edukácii (obsah, metódy, formy a organizácia) Táto funkcia AŠ je najdôležitejšia!
Komparácia tradičnej (TŠ) a AŠ - podľa E. Petláka , 1997, s. 234-235
1
Východiská
Systém predmetov
Ciele
Rozvrh hodín
Obsah
Záujmy žiakov/čok
Vyučovacie metódy
Spolupráca s rodičmi
Organizačné formy
Učiteľ/ka
Činnosť žiakov/čok
Usporiadanie školy
Zdroj nových
Spolupráca s inými
poznatkov Hodnotenie
školami Výber žiakov/čok
A: Klasické reformné školy Waldorfská škola Montessoriovská škola
Freinetovská škola Jenská škola Daltonská škola
WALDORFSKÁ ŠKOLA Zakladateľ: Rudolf Steiner 3 etapy štúdia rozdelené podľa veku žiakov Výchova a vzdelávanie pre žiakov bez sociálnych rozdielov
1 učiteľ vedie žiakov do 8. ročníka Vyučovanie prebieha v epochách – 100-120 min., počas 3-6
týždňov - jeden predmet Funkcia riaditeľa neexistuje, samospráva v rukách učiteľov
a rodičov
MONTESSORIOVSKÁ ŠKOLA Zakladateľka: Mária Montessori Základná myšlienka: oslobodiť dieťa od diktatúry dospelých, dať mu slobodu Sloboda biologická a pedagogická (voľná činnosť dieťaťa) Deti sú vychovávané skôr učebnými pomôckami než priamym
výchovným pôsobením učiteľa Vo vyučovaní je odmietaná prospechová a výkonová súťaživosť MŠ a ZŠ; na 1. stupni žiaci nie sú klasifikovaní známkami
FREINETOVSKÁ ŠKOLA Zakladateľ: Celestin Freinet Myšlienka „pracovnej školy“ žiada aktívnu a činnú školu Pracovné ateliéry – trieda je pracovný priestor 3 hlavné zdroje učenia: slovo, príklad, skúsenosť Odmietanie učebníc Neexistuje pevný učebný plán, ale trieda tvorí spoločný
pracovný plán Vyučovanie od 8:30 do 17:00 Žiaci nemajú domáce úlohy Veľká pozornosť sa venuje vzťahu rodiny a školy, morálke žiakov
JENSKÁ ŠKOLA
Zakladateľ: Peter Petersen, Heslo: Vyučovanie treba podriadiť výchove, najprv treba byť vychovávateľom a až potom učiteľom. Snaha o novú výchovu Základom výchovy je činnosť, vyučovanie je hlavným prostriedkom výchovy Odmieta triedy, žiaci sú rozdelení do 4 skupín podľa veku, škola rozdelená na 10 rokov Obytné miestnosti si žiaci tvoria a riadia sami Neexistujú predmety, ani rozvrh hodín, vyučovanie prebieha v blokoch Rytmické týždenné plány práce na rozvoj aktivity a rešpektovaní časového obdobia Neuplatňuje sa klasifikácia ani vysvedčenie, žiaci dostávajú charakteristiku Zdôrazňuje sa styk s ľuďmi, rozhovor, hra, práca, slávnosť
DALTONSKÁ ŠKOLA Zakladateľka: Helen Parkhurstová
3 hlavné princípy: sloboda a zodpovednosť, samostatnosť,
spolupráca
Každý žiak má vypracovaný vlastný plán na 1 mesiac – ciele,
ktoré má dosiahnuť v každom predmete
Učiteľ sa venuje len 1 predmetu, v ktorom je odborníkom,
zostavuje úlohy pre žiakov
Úlohy sú rozdelené na maximálne, stredné a minimálne Základom učenia je vlastná osobná skúsenosť žiaka,
experimentovanie
Žiak pri učení postupuje vlastným tempom, podporuje sa sloboda
a zodpovednosť
B: Cirkevné školy Katolícke, Protestantské Židovské
Iné konfesie
C: Moderné alternatívne školy 1 Rogersova P - C - E škola Školy s ITV - integrovaným tematickým
vyučovaním S. Kovalikovej Systém vyučovania s uzavretým cyklom Školy s otvoreným vyučovaním Zsolnayova alternatívna škola Sugestológia G. Lozanova Projektové vyučovanie Globálna, celostná - multikultúrna výchova
C: Moderné alternatívne školy
2
Tvorivá dramatika Kooperatívne, skupinové vyučovanie Slobodná škola Systém tvorivo-humanistickej výchovy a vzdelávania (THKVV) - M. a M. Zelinovci Školy emocionálnej inteligencie Heuristiky ako alternatívna edukácia Multimediálno - virtuálne prístupy ku vzdelávaniu
Ďalšie AŠ - v skratke
Odporúčaná literatúra
1
1. ZELINA, M.: Alternatívne školstvo. Bratislava : 2000
2. PRŮCHA, J.: Alternativní školy.1. vyd. Praha: Portál,
1996. 106 s. ISBN 80-7178-072-3. 3. KOSOVÁ, B. : Vybrané kapitoly z porovnávacej pedagogiky
a alternatívne pedagogické koncepcie. 1. vyd. Banská Bystrica: PF UMB, 1996. 114 s. ISBN 80-88825 - 34 - 2. 4. RÝDL, K.: Alternativní pedagogické hnutí v současné
společnosti. Brno: Zeman, 1994. ISBN 80-900035-8-3.
Odporúčaná literatúra
2
1. KOVALIK, S.: Integrované tematické vyučovanie. Bratislava,
1996. 2. PIKE, G. - SELBY, D.: Globálna výchova. Praha, 1994.
3. MATULČÍKOVÁ, M.: Reformno-pedagogické a alternatívne
školy a ich prínos pre reformu. 1. vyd. Bratislava: AG MUSICA LITURGICA, 2007. 270 s. ISBN 978-80-969784-0-3. 4. ALEXOVIČOVÁ, T.: Alternatívne školstvo v kocke – 1. časť
(učebný text). Prešov: MPC, 2007. 34 s. ISBN 80-8045-438-8. 5. ALEXOVIČOVÁ, T.: Alternatívne školstvo v kocke – 2. časť.
(Učebný text). Prešov: MPC, 2007. 33 s. 978-80-8045-439-5.
