Autorky doc. PaedDr. Adriana Wiegerová, PhD., PaedDr. Gabriela Česlová, PhD. RNDr. Janka Kopáčová, CSc., 2011

Autorky © doc. PaedDr. Adriana Wiegerová, PhD., PaedDr. Gabriela Česlová, PhD. RNDr. Janka Kopáčová, CSc., 2011 Lektorovali: PaedDr. Adriana Csipáková, Mgr. Irena Čechovičová, Mgr. Anna Maková, PhD. Mgr. Viera Haverlíková, PhD. Illustrations © Mgr. Roman Andrezál, Mgr. Ivan Kostroň, Mgr. art. Miroslav Regitko, Mgr. art. Vladimír Vanko Grafický dizajn © SPN – Mladé letá, s. r. o. Obálka © Mgr. art. Kamila Dzurňáková Královičová Schválilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky pod č. 201111258/29859:4-919 zo dňa 9. augusta 2011 ako prírodovedu pre 3. ročník základnej školy. Schvaľovacia doložka má platnosť 5 rokov. Prvé vydanie, 2011 Všetky práva vyhradené. Toto dielo ani žiadnu jeho časť nemožno reprodukovať bez súhlasu majiteľa práv.

Ďakujeme žiakom Základnej školy Milana Hodžu za podnetné námety a spoluprácu pri tvorbe učebnice.

Zodpovedná redaktorka Mgr. Zuzana Andrezálová Výtvarná redaktorka Mgr. Ľuba Suchalová Technická redaktorka Daniela Schmidtová Vyšlo vo vydavateľstve Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, s. r. o., Sasinkova 5, 811 08 Bratislava Vytlačil Polygraf print, spol. s r. o., Prešov ISBN 978-80-10-02079-9

OBSAH OPAKOVANIE – Čo sme sa naučili 8, 9 VECI OKOLO NÁS – Prečo sa veci líšia? 10, 11 RASTLINY – SÚČASŤ PRÍRODY – Prečo stromy plačú? 12, 13, 14, 15 RASTLINY – SÚČASŤ PRÍRODY – Prečo existujú nahé semená? 16, 17 RASTLINY – SÚČASŤ PRÍRODY – Prečo máme stromy, ktoré majú semená ukryté? 18, 19 VECI OKOLO NÁS – Prečo je voda vo fľaši a knihy nie? 20, 21 VECI OKOLO NÁS – Prečo je slon ťažký a more veľké? 22, 23 VECI OKOLO NÁS – Prečo je zmrzlina studená? 24, 25 VECI OKOLO NÁS – Prečo mláky miznú? 26, 27 VESMÍR – Prečo Slnko vychádza a zapadá? 28, 29 VESMÍR – Prečo je Zem guľatá? 30, 31 TECHNIKA A TECHNICKÉ OBJAVY – Prečo sa lopta kotúľa? 32, 33 TECHNIKA A TECHNICKÉ OBJAVY – Prečo je ľad šmykľavý? 34, 35 TECHNIKA A TECHNICKÉ OBJAVY – Prečo má bicykel pedále? 36, 37 TECHNIKA A TECHNICKÉ OBJAVY – Prečo žiarovka svieti? 38, 39 ČLOVEK AKO SÚČASŤ PRÍRODY – Prečo sa podobáme na opicu? 40, 41 ČLOVEK AKO SÚČASŤ PRÍRODY – Prečo vidíme, cítime, počujeme? 42, 43 ČLOVEK AKO SÚČASŤ PRÍRODY – Prečo potrebujeme zmysly? 44, 45, 46, 47 ČLOVEK AKO SÚČASŤ PRÍRODY – Prečo si učením precvičujeme mozog? 48, 49 ČLOVEK AKO SÚČASŤ PRÍRODY – Prečo počujeme tlkot srdca? 50, 51 OPAKOVANIE – Čo sme sa naučili 52, 53 ŽIVOČÍCHY – SÚČASŤ PRÍRODY – Prečo majú niektoré živočíchy kostru? 54, 55 ŽIVOČÍCHY – SÚČASŤ PRÍRODY – Prečo existujú cicavce? 56, 57 ŽIVOČÍCHY – SÚČASŤ PRÍRODY – Prečo vtáky vedia lietať? 58, 59, 60, 61 ŽIVOČÍCHY – SÚČASŤ PRÍRODY – Prečo had v chlade nezamrzne? 62, 63, 64, 65 ŽIVOČÍCHY – SÚČASŤ PRÍRODY – Prečo žaba môže žiť vo vode aj na súši? 66, 67 ŽIVOČÍCHY – SÚČASŤ PRÍRODY – Prečo žralok nie je typická ryba? 68, 69 SPOLOČENSTVO – ZÁKLAD ŽIVOTA V PRÍRODE – Prečo u nás nie je púšť? 70, 71 SPOLOČENSTVO – ZÁKLAD ŽIVOTA V PRÍRODE – Prečo ryby nelietajú? 72, 73 SPOLOČENSTVO – ZÁKLAD ŽIVOTA V PRÍRODE – Prečo medvede nemajú rady parky? 74, 75 SPOLOČENSTVO – ZÁKLAD ŽIVOTA V PRÍRODE – Prečo sú lesy pľúcami planéty? 76, 77 OPAKOVANIE – Čo sme sa naučili 78, 79

Milí žiaci – bádatelia, milí učitelia – kolegovia, opäť začíname nový školský rok. Pripravili sme pre vás novú učebnicu prírodovedy. S každou stranou, ktorú budete čítať, sú spojené aj názory žiakov tretieho ročníka, ktorí nám pomohli učebnicu v praxi celý rok overovať. Vďaka nim sme zistili, že tretiaci sa chcú veľa pýtať a potrebujú učiteľov, ktorí s nimi dokážu hľadať odpovede na ich otázky. Tí z vás, ktorí už pracovali s prváckymi a druháckymi pracovnými listami, vedia, že odkrývanie prírodných zákonitostí nie je spojené iba s jednoduchým memorovaním. Je za tým oveľa viac didaktického uvažovania a učiteľovho myslenia. V podmienkach primárneho prírodovedného vzdelávania sa stále stretávame s neadekvátnymi didaktickými stratégiami učiteľov, ktoré sú zamerané najmä na demonštrácie skutočností a javov a následne na verbálne utvrdzovanie pojmov, ktoré sú pre žiakov nové či abstraktné. Už je dávno za nami didaktický „svet“ krížoviek a hlasné opakovanie pojmov, presné vyvodzovanie viet z javov, ktoré vysvetľuje učiteľ. Je už za nami čas, keď na hodinách rozprával viac učiteľ a žiaci nemo počúvali bez toho, aby sa mohli pýtať. Pre tieto javy sa vyučovanie často stávalo pre dieťa nezáživným a príliš verbálnym, vzdialeným od jeho skutočného prežívania sveta. Súčasťou nových moderných didaktických prístupov by mala byť konfrontácia doterajšieho detského poznania s kvalitatívne novým poznaním, prezentovaným učiteľom počas vyučovania. Je len prirodzené, že takéto vyučovanie je pre učiteľa oveľa náročnejšie a zvládne ho iba ten, kto je dostatočne odborne a didakticky pripravený. Je to výzva i pre súčasnú didaktiku, a preto je potrebné tomu prispôsobiť aj všetky didaktické prostriedky, medzi ktoré patrí aj učebnica. V prírode je potrebné veľa vecí pochopiť a snažiť sa im porozumieť. Preto je i táto učebnica spojená s bádateľskými aktivitami. Je plná námetov na pozorovania, pokusov, projektov a skupinových prác. Je v nej však zachovaná špirálovitosť v osvojovaní nových informácií. Určite si pamätáte, že v prvom a druhom ročníku sme pracovali predovšetkým s obsahovými tematickými celkami: 1. Ja a veci okolo mňa 2. Ja a príroda 3. Ja a moje zdravie Učebnica pre tretí ročník je obohatená o ďalšie obsahové tematické celky. Na tie pôvodné tri však ani v najmenšom nezabúdame. Učebnica obsahuje sedem tematických celkov: 1. VECI OKOLO NÁS 2. RASTLINY – SÚČASŤ PRÍRODY 3. ŽIVOČÍCHY – SÚČASŤ PRÍRODY 4. ČLOVEK AKO SÚČASŤ PRÍRODY 5. VESMÍR 6. TECHNIKA A TECHNICKÉ OBJAVY 7. SPOLOČENSTVO – ZÁKLAD ŽIVOTA V PRÍRODE

Ak si učiteľ vie dobre pripraviť svoju vlastnú koncepciu vyučovania predmetu, tento model mu môže výrazne pomôcť v osvojovaní nových a využívaní starších informácií. Po úspešnej druháckej učebnici sme sa i tentokrát rozhodli pre formu hľadania odpovedí na otázky, ktoré majú predovšetkým divergentný charakter. Žiaci otázky vítajú a sami ich kladú. Nebrzdime ich. Posledné výskumy v pedagogike dokladujú skutočnosť, že dieťa počas dňa kladie doma za jednu hodinu asi 25 otázok. Po príchode do školy sa, žiaľ, postupne pýtať prestáva. Frekvencia kladenia otázok sa znižuje o dve tretiny. Prírodoveda je predmetom, v ktorom deti po nových informáciách a hľadaní nových odpovedí priam prahnú. Neberme im ich prirodzenú zvedavosť, naopak, učme ich s ňou pracovať. Vaše autorky

V učebnici nájdete tieto piktogramy: POVEDZ, DISKUTUJ, VYMENUJ, ROZPRÁVAJ NAPÍŠ UVAŽUJ, ROZMÝŠĽAJ, PÝTAJ SA BÁDAJ, EXPERIMENTUJ DOPRACUJ DO SVOJHO PORTFÓLIA Piktogramy sú označené symbolom vo farbe daného tematického celku. Názorne vysvetľujú a doplňujú úlohy pre deti.

OPAKOVANIE

8

Čo sme sa naučili Milí bádatelia, práve ste otvorili svoju novú učebnicu. Chceme s vami naďalej sledovať všetko, čo sa v prírode deje. Nie ste však začiatočníci. Už veľa vecí viete a poznáte. Spoločne si spomeňme na to, čo všetko sme zistili minulý rok.

Ako sa mení príroda počas roka? Čo je typické pre počasie v našej krajine? Pamätáte sa na to, čo je víchrica, tornádo a čo súvisí s vetrom?

Naučili sme sa, že vzduch je plynná látka bez farby a zápachu.

PROJEKT Čím sa od seba líši víchrica a tornádo? Spravte si spoločnú konferenciu na túto tému a odprezentujte svoje projekty.

OPAKOVANIE

9

Čo sme sa naučili Naučili sme sa spolu i to, že v lese a parkoch nájdeme dva typy stromov.

Čím sa od seba tieto stromy líšia a čo o nich viete?

Na akej rastline rastú banány?

V prírode rastú aj iné druhy rastlín. Porozmýšľajte, ako sa líšia od tých, ktoré rastú na Slovensku. Ak ste boli počas prázdnin pri mori, určite ste takéto stromy i videli. Možno máte aj fotografie. Spravte si v triede galériu fotiek z prázdnin.

VECI OKOLO NÁS

10

Prečo sa veci líšia? Milí bádatelia, veríme, že ste si cez prázdniny oddýchli a znova máte chuť objavovať. Aj tento rok sme pre vás v prírodovede pripravili odpovede na veľa zaujímavých otázok. Začneme tým, čo je okolo nás.

Všade okolo nás je veľmi veľa rozmanitých vecí. Ako aj na obrázku. Pokúste sa ich spoločne pomenovať a roztriediť.

Pozorne si pozrite obrázok. Zapíšte si do svojich bádateľských zošitov, čo všetko vidíte na obrázku. Navrhnite rozdelenie vecí z obrázka do skupín. Môže jedna vec patriť aj do viacerých skupín? Čím sa veci líšia? Čo majú spoločné? Navrhni tabuľku, do ktorej zaznamenáš veci z každej skupiny. Skupiny farebne odlíš. VECI ŽIVÉ RASTLINY

NEŽIVÉ ŽIVOČÍCHY

KTORÉ NEVYTVORIL ČLOVEK

KTORÉ VYTVORIL ČLOVEK

Svet okolo nás je plný vecí. Všetky veci, ktoré vytvoril človek, sú ľudské výtvory. Poznáš veci, ktoré človek nevytvoril? Ako vznikli? Čo majú spoločné? Čím sa líšia?

VECI OKOLO NÁS

11

Prečo sa veci líšia? Všetko okolo nás, čo nevytvoril človek, je príroda. Súčasťou prírody sú prírodniny. Voda, vzduch, kamene a piesok sú časti neživej prírody – neživé prírodniny. Ako rozlíšiš živé a neživé prírodniny? Podčiarkni vo svojej tabuľke živé prírodniny zelenou ceruzkou. Podľa čoho vieš, že sú živé? Čím sa odlišuje rastlina od živočícha? Pomôžu ti obrázky.

Živočíchy, rastliny a huby sú časti živej prírody – živé prírodniny. Živé prírodniny prijímajú potravu, dýchajú, rastú, vyvíjajú sa a rozmnožujú. Porozmýšľajte a odpovedzte. Podľa čoho poznáš živú prírodninu? Si aj ty prírodnina? Aká? Prečo? Porozprávajte sa o tom, čo všetko z prírody potrebuje človek pre svoj život. Čo z prírody využíva? Čo je jeho potravou? Z čoho stavia domy? Ako svojou prácou mení prírodu?

Svet okolo nás je plný vecí. ľudské výtvory Veci

neživé prírodniny živé

huby rastliny živočíchy (človek)

12

RASTLINY – SÚČASŤ PRÍRODY

Prečo stromy plačú? Milí bádatelia, možno ste už v prírode videli jav, keď zo stromu vytekala bezfarebná tekutina so sladkým zápachom. Táto tekutina sa volá miazga. Stromy ju potrebujú pre svoj život. Ak ju nemajú, odumierajú.

Videli ste už niekedy stromy, do ktorých boli vyryté srdiečka s rôznymi nápismi? Ten, kto to urobil, možno ani nevie, ako ublížil stromu.

Keď zo stromu vyteká miazga, hovorí sa, že stromy plačú. Je to ako keby sme sa porezali a videli svoju krv. Ak zo stromu vytečie miazga iba raz ročne, je to akoby nám zobrali trošku krvi, ktorá sa časom obnoví. Napríklad z miazgy stromu javora sa vyrába javorový sirup. No strom, ktorý je stále poškodzovaný, trpí. Miazga z ihličnatých stromov sa nazýva živica. Na vzduchu stuhne. Má typickú vôňu, ktorá pripomína vôňu ihličia. Zo živice sa vyrába terpentín. Používa sa pri výrobe mastí na liečenie kožných chorôb. Zo živice sa vyrába aj pevná látka, ktorá sa volá kolofónia. Využíva sa pri výrobe sláčikových hudobných nástrojov. Poznáte niektoré sláčikové hudobné nástroje?

Ak živica stuhne a zostane v pôde dlhý čas, postupne skamenie. Tak vzniká jantár. Často v ňom môžeme vidieť rôzne drobné živočíchy, ktoré zostali uväznené v živici.


13

Prečo stromy plačú? Určite ste už videli strom a na ňom plody – gaštany. Tento strom, ktorý často rastie v parkoch, voláme pagaštan konský.

listy

kvet

list

kmeň

korene

plod

Plody pagaštana sú uložené v obale. Keď rozlúskneme obal, vo vnútri niekedy nájdeme viac gaštanov. Hovoríme, že semeno – teda gaštan, je ukryté v tvrdej šupine. Na jeseň gaštany zbierame a vyrábame z nich rôzne výrobky. Keby sme nechali gaštan ležať v parku, môže prasknúť a postupne zapustiť do pôdy korene.


14

Prečo stromy plačú? Strom gaštan jedlý má typické listy i kmeň. Určite ste už listy gaštana jedlého videli. Skúste ich opísať. Čo je pre ne podľa vás typické?

kvet listy

list

kmeň

korene

plod

Možno sa vám vybavuje vôňa pečených gaštanov, ktoré pripomínajú koniec leta, jeseň a blížiacu sa zimu. Čím sa líši jedlý gaštan od nejedlého?


Prečo stromy plačú? POKUS •Čo budete potrebovať Pripravte si gaštan, sklený pohár naplnený zeminou.

•Ako postupujete Gaštan zasaďte k stene pohára tak, aby ste ho mohli ľahko pozorovať. Pravidelne ho zalievajte a pohár dajte na slnečné miesto.

•Čo ste zistili Gaštan pravidelne pozorujte a zistenia zapisujte do záznamového hárka.

V zošite si pripravte pozorovací hárok. Zapíšte doň svoje zistenia.

Pagaštan konský

Gaštan jedlý

Ak ďateľ ďobe do stromu, ubližuje mu? Medzi ktoré živočíchy patrí ďateľ? Čím sa živí? Kde ho nájdeme? Porozmýšľajte a o svojich zisteniach sa porozprávajte. V skupinách spracujte referát na tému Čo robí ďateľ na stomoch? Porozmýšľajte a odpovedzte.

Čo sa môže stať, ak je na stromoch veľa rytín a kresieb? Čím sa odlišujú pagaštan konský a gaštan jedlý? Z čoho sa skladá strom? Čo je miazga?

PROJEKT Čo robí ďateľ na stromoch? V skupinách spracujte svoje vysvetlenie.

15

16


Prečo existujú nahé semená? Milí bádatelia, putovanie po svete rastlinnej ríše sme začali pri stromoch. Pagaštan konský patrí medzi listnaté stromy. Ako ste sa sami presvedčili, ich plody sú ukryté v obale. Všetky semená však nemajú možnosť skryť sa. Existujú aj stromy, ktoré majú nahé semená. Takéto stromy voláme nahosemenné rastliny. Patria medzi ne ihličnaté stromy. O ihličnatých stromoch ste sa už veľa naučili v druhom ročníku.

Opíšte stromy, ktoré vidíte na obrázkoch a porozprávajte sa o nich. Podľa čoho by ste ich rozoznali? Čím sa vyznačujú ihličnaté stromy?

Ihličnaté stromy majú úzke listy ihlicovitého alebo šupinovitého tvaru. Sú vždyzelené a opadávajú až po niekoľkých rokoch, nie však naraz, ale postupne. Preto sa zdá, že ihličnaté stromy neopadávajú vôbec. Poznáme však aj ihličnaté stromy, ktoré svoje listy menia častejšie. U nás v lesoch nájdeme taký strom. Volá sa smrekovec opadavý.


17

Prečo existujú nahé semená? POZOROVANIE Určite ste už v lese zbierali šišky. Ak nájdete šišku, ktorá bude zatvorená, položte ju na radiátor alebo na teplé miesto. Pomaličky sa začne otvárať. Budú z nej vypadávať semená.

Ako vyzerajú semená? Čo ich pokrýva? Zistili ste, že semená sú obalené jemnou priesvitnou blankou. Sú nahé a nič ich nechráni. Blanka je podobná krídelku. V prírode to funguje tak, že krídelko pomáha, aby sa semeno dostalo do pôdy a mohlo vyklíčiť. Krídelko odnáša semeno ďalej od materského stromu. Pri prenose semien pomáha napríklad aj vietor.

POKUS •Čo budete potrebovať Pripravte si šišky so semenami z rôznych stromov, lupu a papier ako podložku.

•Ako postupujete Opatrne vyberte semená zo šišiek a pozorujte ich. Postavte sa na stoličku a pustite semená z výšky na zem. Sledujte pohyb semien a pozorujte spôsob ich letu.

•Čo ste zistili Svoje zistenia zapíšte a porovnajte so spolužiakmi.

V prírode tento zvláštny pohyb pomocou krídelok pomáha rozširovať semená. Môže sa stať aj to, že sa semená na svoje miesto do pôdy nedostanú. Mnohé totiž slúžia aj ako potrava rôznym živočíchom. Tie zároveň rozširujú semená aj na také miesta, kde by sa prirodzene nedostali. V prírode teda veľa stromov vyrastie s cudzou pomocou. Ktoré živočíchy sa živia semenami? Ako vietor a živočíchy pomáhajú semenám?

PROJEKT Čo môže spraviť človek pre to, aby v lesoch rástlo veľa nových stromov? Spracujte svoj návrh a navrhnite postup tvorby nového lesa.


18

Prečo máme stromy, ktoré majú semená ukryté? Milí bádatelia, okrem ihličnatých stromov nájdeme v prírode aj stromy, ktoré nazývame listnaté. Listnaté stromy majú široké, ploché listy najrozmanitejších tvarov. Listy na jeseň menia svoju farbu a postupne opadávajú. O tom sme sa už rozprávali v druhom ročníku. Je to preto, aby strom šetril energiou a dokázal odolávať zimnému chladu. Listnaté stromy však nepatria medzi nahosemenné rastliny. Patria do skupiny, ktorú nazývame krytosemenné rastliny. Ako už napovedá názov, krytosemenné rastliny majú svoje semená ukryté v plode alebo ako gaštan, v tvrdej šupine.

POZOROVANIE Prineste si jablko, hrušku a pomaranč. Rozdeľte ich na polovice a hľadajte semená. Rozdeľte semená na porušené a neporušené. Ako sa volajú plody a ako stromy, na ktorých tieto plody rastú?

Jabloň, hruška i pomarančovník sú krytosemenné rastliny. Ich semená sú ukryté v plodoch. Plody majú príjemnú chuť a my ich veľmi radi konzumujeme pre veľký obsah vitamínov. Na Vianoce je rozpolené jablko s vydarenou hviezdičkou symbolom šťastia. V takto rozrezanom jablku semená už neostanú vcelku. Ich štruktúru porušíme. Je dôležité, aby semená zostali neporušené?

Tento strom u nás často nájdeme v sadoch a záhradách. Rastie skoro na celom území Slovenska. Jeho plody sú typické pre našu krajinu. Záhradkári pestujú rôzne odrody tohto výborného ovocia. Ako sa volá?


19

Prečo máme stromy, ktoré majú semená ukryté?

Aj tento strom často nájdeme v sadoch a záhradách. Strom a ovocie majú rovnaký názov. Ako sa volajú?

Strom nakreslený na obrázku na Slovensku nenájdeme. Jeho plody, ktoré bežne kupujeme v obchodoch, sa k nám dovážajú. Ako sa strom a jeho plody volajú? Kde tento strom rastie?

POKUS •Čo budete potrebovať Pripravte si vybraté neporušené semená z plodov a nádobu so zeminou.

•Ako postupujete Semená zasaďte do nádoby a polejte. Nádobu položte na slnečné miesto.

•Čo ste zistili Pravidelne pozorujte, či zo semien vyrastú nové stromy. Zistenia zapisujte do záznamového hárka.

VECI OKOLO NÁS

20

Prečo je voda vo fľaši a knihy nie? Milí bádatelia, už vieme, že svet okolo nás je plný vecí. Poobzerajte sa po triede. Veci sú z rôznych látok.

Nájdite v triede veci z dreva. Z čoho je vyrobená kniha, zošit a pracovné listy? Z čoho je umývadlo? Z čoho sú vyrobené ďalšie veci v triede? Vytvorte si v zošite tabuľku. Zaraďte do nej veci podľa toho, z akej látky sú vyrobené.

HRA Zahrajte sa s kamarátom na slepú babu. Prvý si zaviaže oči a bude hádať, z čoho je vec. Druhý vyberie jednu vec. Klopká na ňu, dá mu ju ovoňať... Potom si úlohy vymeňte.

Každá látka má svoju farbu, vôňu, tvrdosť a iné vlastnosti. Látky rozoznávame a používame podľa ich vlastností.

Veci sú vyrobené z látok. Látky majú rôzne vlastnosti. Vlastnosti látok pozorujeme alebo skúmame pokusmi.

POZOROVANIE Ako rozoznáte sklo a papier? Najskôr si obe látky dobre prezrite. Akú majú farbu? Obe chyťte do ruky. Aký máte pocit? Sú hladké? Sú studené? Porovnajte sklo a papier so zavretými očami. Rozlíšite sklo a papier podľa zvuku?

VECI OKOLO NÁS

Prečo je voda vo fľaši a knihy nie? Vymenuj niekoľko vecí a látok, z ktorých sú vyrobené. Vyber si ľubovoľnú látku a zisti jej vlastnosti. Nájdeš doma alebo v škole veci vyrobené z dvoch látok? Z koľkých látok môže byť vyrobená vec? Mnohé veci vieme rozoznať podľa tvaru. Čo je na obrázkoch?

Nájdi v triede všetky guľaté veci. Sú tam aj veci iného tvaru?

Každá vec má svoj tvar. Papier, drevo, sklo môžeme zobrať do ruky. Ich tvar sa nezmení. Látky, ktoré zachovávajú svoj tvar, nazývame pevné (tuhé) látky. Voda je látka, s ktorou sa stretávaš každý deň. Porozmýšľaj a napíš, kde si dnes videl vodu. Vymenuj 3 svoje najobľúbenejšie nápoje. Je v nich voda? Pripravujú sa z vody? Poznáš iné látky s podobnými vlastnosťami, ako má voda?

Vodu, olej, lieh musíme nabrať do nádoby. Svoj tvar prispôsobujú nádobe. Vždy utvoria hladinu. Nazývame ich kvapalné látky (kvapaliny).

POZOROVANIE Zoberte dve plastové fľaše. Jednu naplňte do polovice vodou, druhú soľou alebo jemným pieskom. Fľaše nakláňajte a pozorujte hladinu. Ako sa líši voda od soli? Svoje pozorovanie zapíšte alebo zakreslite do zošita. Je piesok kvapalina alebo pevná látka? Prečo? Napíšte, na čo používate vodu. Ako ňou môžete šetriť?

21

VECI OKOLO NÁS

22

Prečo je slon ťažký a more veľké? Milí bádatelia, dnes vás chceme viac zoznámiť so svetom merania. Dobre si pozrite komiks.

Máme doma malinovku.

Poriadne som vysmädol.

Rozdelíme si ju celú na polovicu.

Myslel som si, že ju celú rozlejem do pohárov na jeden raz.

Prečo sa Miškovi nepodarilo preliať celú malinovku do pohárov naraz?

Malinovka vo fľaši zaberá istý priestor. Hovoríme, že zaberá objem. V pohári je malinovky menej, zaberá menší objem. Všetky látky zaberajú objem. Všetky kvapaliny prispôsobujú svoj tvar nádobe, ale ich objem sa tým nemení. Ako by si to dokázal?

Ľudia často potrebujú merať objem. Objem meriame v litroch. Ak potrebujeme odmerať malé objemy, napríklad lieky, meriame objem v mililitroch. Na meranie objemu sa používajú odmerné valce. Odmeraj objem svojho pohárika. Ako to urobíš?

Objem meriame v litroch (značka l) a mililitroch (značka ml). Meradlom objemu je odmerný valec. Napíš niekoľko látok, ktorých objem meriame v litroch. Zisti, aký objem má tvoj obľúbený jogurt, puding, tvarohový krém. Aký je objem tvojho obľúbeného nápoja vo fľaši, ktorú si kupuješ v obchode?

VECI OKOLO NÁS

23

Prečo je slon ťažký a more veľké? Každá vec má hmotnosť. Hmotnosť vecí vieme porovnávať, najlepšie na miskových váhach. Potom môžeme určiť, či je hmotnosť jednej veci väčšia ako druhej. Aj slona by sme mohli odvážiť a v porovnaní s človekom by bol oveľa ťažší.

POKUS •Čo budete potrebovať Pripravte si pravítko, plastový uzáver, kúsok plastelíny, strúhadlo a gumu.

•Ako postupujete Vyrobte si váhy podľa obrázka. Porovnajte hmotnosť gumy a strúhadla.

•Čo ste zistili Čo má väčšiu hmotnosť?

Zisti, akú hmotnosť má vrecko múky, cukru, soli. Akú hmotnosť majú tvoje obľúbené cukríky? Akú hmotnosť máš ty? Zisti, koľko si vážil pri narodení. Ľudia často merajú rôzne hmotnosti, preto používajú rôzne druhy váh.

Zisti, kde sa používajú váhy na obrázkoch.

Na meranie hmotnosti používame váhy. Medzinárodnou jednotkou hmotnosti je kilogram (značka kg) a menšou jednotkou gram (značka g). Porozmýšľajte a odpovedzte.

Zistite, množstvo ktorých potravín meriame v litroch a ktorých v kilogramoch. Zistite, čo je napísané na kompóte z obchodu. Je tam hmotnosť alebo objem ovocia? Môžeme určiť hmotnosť kvapaliny? Ako? Ako by si zistil objem kameňa?

VECI OKOLO NÁS

24

Prečo je zmrzlina studená? Milí bádatelia, všimli ste si, ako sa počas roka mení jazero? V lete sa v jazere kúpeme. V zime sa na ňom korčuľujeme. Ale stále je plné vody. Ako je to možné?

Keď sa v zime ochladí, voda sa mení na ľad. Voda tuhne. Na jar sa oteplí a ľad sa opäť mení na vodu. Ľad sa topí. Voda a ľad nie sú rozdielne látky. Topenie a tuhnutie môžeme pozorovať aj pri iných látkach.

Topením a tuhnutím sa látky nemenia na iné látky. Menia sa len niektoré vlastnosti látok. Porozmýšľajte a odpovedzte.

Dokážeš odniesť vodu v koši? Ako? Dá sa prejsť po hladine jazera suchou nohou? Kedy? Čo sa stane s čokoládou, keď ju dlho držíš v ruke? Čo urobíš s maslom, keď sa ťažko natiera na chlieb?

Vieš, že všetky snehové vločky majú tvar šesťuholníka?

VECI OKOLO NÁS

25

Prečo je zmrzlina studená? Zmrzlina je studená, čaj horúci. Človek vníma teplotu kožou.

POKUS •Čo budete potrebovať Pripravte si tri nádoby, studenú vodu, vlažnú vodu a teplú vodu.

•Ako postupujete 1. Do jednej nádoby nalejte studenú vodu (môžete pridať aj ľad). V druhej nádobe pomiešajte teplú a studenú vodu. Do tretej nádoby nalejte teplú vodu. POZOR! Len takú, aby ste sa nepopálili! 2. Ponorte jednu ruku do studenej vody a druhú ruku do teplej vody. Napočítajte pomaly do 30. 3. Obe ruky naraz ponorte do nádoby s vlažnou vodou.

•Čo ste zistili Opíšte svoje pocity. Je voda teplá alebo studená?

Niekedy je veľmi dôležité poznať presnú teplotu. Presnú teplotu meriame teplomerom. Najstarší je kvapalinový teplomer. Vznikol približne pred 250 rokmi. Švédsky vedec Anders Celsius (čítame Celzius) naplnil ortuťou sklenú rúrku s rozšíreným koncom. Najskôr rúrku ponoril do vody s ľadom a miesto, kam siahala ortuť, si označil. Potom dal rúrku do vriacej vody. Ortuť zväčšila svoj objem. Miesto, kam siahala, si opäť označil. Vzdialenosť medzi značkami rozdelil na sto dielikov. Prečo ľudia merajú teplotu? Aké teplomery poznáš? Odmeraj teplotu svojho tela. Odmeraj teplotu vzduchu v triede. Odmeraj teplotu vzduchu vonku.

Na počesť pána Celsia sa jednotka teploty nazýva Celziov stupeň. Označuje sa °C. Teplota vody s ľadom je 0 °C. Teplota vriacej vody je 100 °C. Teploty nižšie ako 0 °C sa označujú znamienkom mínus (napríklad – 5 °C). Porozmýšľajte a odpovedzte. Na obrázku sú dva teplomery. Aká je teplota vzduchu? Prečo teplomery ukazujú rôzne teploty?

A

B

VECI OKOLO NÁS

26

Prečo mláky miznú? Milí bádatelia, každý deň v škole umývate tabuľu. Samozrejme, sú už tabule, ktoré netreba umývať. Ale ak sa teraz budeme rozprávať o tabuli, ktorú je potrebné umývať vodou, skúste porozmýšľať, prečo je tabuľa po umytí o chvíľu suchá. Čo sa stalo s vodou?

To je odpoveďou aj na našu otázku, kam zmizne voda z mlák. Voda sa zmenila na vodnú paru. Vyparila sa. Niekedy je tak veľa vodnej pary vo vzduchu, že sa vytvoria drobné kvapôčky a tie je vidieť. Voláme ich hmla. Vodná para je plynná látka (plyn). Plynná látka vždy zaplní celý priestor.

POKUS •Čo budete potrebovať Pripravte si sklenú misku, voňavku, prostriedok na umývanie riadu, olej.

•Ako postupujete Postupne kvapnite pripravené kvapaliny na misku. Pozorujte.

•Čo ste zistili Ktorá kvapalina sa vyparila? Svoje pozorovanie zapíšte.

Ak chceme vodnú paru opäť zmeniť na vodu, musíme ju ochladiť, napríklad sklenou nádobou. Ochladená vodná para sa opäť mení na vodu a kvapká na stôl.

Plynné látky sa skvapalňovaním (kondenzáciou) menia opäť na kvapaliny.

Vieš, že to, či človek dýcha, sa skúša priložením zrkadielka pred ústa? Vyskúšaj, čo sa stane, keď dýchaš na zrkadlo, a čo, keď nedýchaš. Vieš, že keď je teplo, najviac oblakov sa tvorí nad lesmi? Hovorí sa, že „lesy fajčia“.

Všimnite si, ako sa v chladných dňoch rosia okná. Vodná para zo vzduchu sa ochladila a znovu sa zmenila na vodu.

VECI OKOLO NÁS

27

Prečo mláky miznú? POKUS •Čo budete potrebovať Pripravte si sklený pohár a kocky ľadu.

•Ako postupujete Dajte kocky ľadu do skleného pohára. Čo sa stalo so stenami pohára?

•Čo ste zistili Pozorujte a svoje zistenie zapíšte.

Na obrázku je pleso vo Vysokých Tatrách. Môžete na ňom vidieť vodu v niekoľkých podobách. Viete ich nájsť a pomenovať? Na jeseň sa často vytvára hmla alebo mrholí. Nezabudnite, že pestré oblečenie s reflexnými prvkami vám môže zachrániť život!

Kvapalina sa vyparovaním mení na plynnú látku. Plyn sa skvapalňovaním mení na kvapalinu. Vyparovaním a skvapalňovaním sa látka nemení na inú látku. Porozmýšľajte a odpovedzte.

Ako rozoznáš horúcu vodu od studenej len pohľadom? Vyparuje sa rýchlejšie horúca voda alebo studená? Urob si pokus. Prečo sa vôňa šíri po celej miestnosti? Prečo sa nevidíš v zrkadle v kúpeľni po sprchovaní teplou vodou?

VESMÍR

28

Prečo Slnko vychádza a zapadá? Milí bádatelia, všimli ste si, že Slnko sa na oblohe pohybuje? Ráno, keď idete do školy, svieti z inej strany, ako keď popoludní idete zo školy domov. Čo myslíte, pohybuje sa Slnko alebo Zem?

Dnes vieme, že Zem sa pohybuje a my sa pohybujeme s ňou. Preto sa nám zdá, že Slnko vychádza a zapadá. Podobne, keď ideme vo vlaku alebo v aute, sa nám zdá, že sa pohybujú domy a stromy.

Zem sa otáča okolo svojej osi od západu na východ. Jedno otočenie Zeme trvá 24 hodín – jeden pozemský deň. Slnko ustavične svieti na Zem. Deň je na tej časti Zeme, ktorú Slnko práve osvetľuje. Neosvetlená časť Zeme je v tieni – tam je noc.

POZOROVANIE Pripravte si model Zeme – glóbus. Nájdite na ňom Európu (Slovensko) a označte ju vlajočkou. Postavte glóbus na stôl a osvetlite ho lampou. Otáčajte glóbus proti smeru hodinových ručičiek (doprava). Pozorujte, ako sa strieda svetlo a tieň, deň a noc. Zistite, kde na svete je noc, keď je na Slovensku deň.

Deň sa nemení na noc okamžite, ako keď zhasneš lampu. Večer sa postupne stmieva a ráno rozvidnieva. Deň a noc, svetlo a tma sa pravidelne striedajú. Všetko živé na Zemi sa tomu prispôsobilo. Väčšina ľudí v noci spí, len niektorí pracujú. Kvety sa na noc zatvárajú, ale niektoré živočíchy lovia práve v noci. Poznáš niekoho, kto pracuje v noci? Prečo? Ktoré nočné živočíchy poznáš? Zisti, čím sa živia.

VESMÍR

29

Prečo Slnko vychádza a zapadá? Ľudia odpradávna merali čas. Používali na to rôzne spôsoby.

Je dôležité vedieť, koľko je hodín? Prečo? Aké hodiny poznáš? Aké hodiny máte doma? Ktoré hodiny sa ti najviac páčia a prečo? Porovnaj historické hodiny s digitálnymi. Môžu slnečné hodiny meškať?

Halóóó... Mami? Halóóó...

Pozorne si pozrite komix. Vysvetlite, na čo zabudla Katka.

Deň je rozdelený na 24 hodín (značka h). Každá hodina je rozdelená na 60 minút (značka min) a každá minúta je rozdelená na 60 sekúnd (značka s). 1 deň = 24 h

1 h = 60 min

1 min = 60 s

Porozmýšľajte a odpovedzte.

Prišiel si dnes do školy včas? Koľko bolo presne hodín? O koľkej sa začína vyučovanie? Ako dlho trvá vyučovacia hodina? Zisti, ako si zadeľujú čas tvoji rodičia, súrodenci, ty? Nezabudni na spánok. A čo domáci miláčikovia – pes, mačka? Vymysli si tabuľku a zapíš to do nej.

VESMÍR

30

Prečo je Zem guľatá? Milí bádatelia, v dávnej minulosti, keď ľudia chodili pešo alebo na koňoch, sa im zdalo, že sa pohybujú po rovnej Zemi. Predstavovali si, že Zem je plochá platňa. Neskôr sa naučili zhotovovať lode a odvážili sa na nich plávať ďalej. Keď sa lode vracali do prístavu, námorníci si všimli, že sa pred nimi objavuje pevnina postupne. Najskôr videli majáky, veže kostolov a vrcholce stromov. Až keď sa priblížili, videli aj ostatné budovy. Začali si teda Zem predstavovať ako polovičku pomaranča, ktorú nesú na chrbte morské príšery. Našli sa odvážni zvedavci, ktorí chceli nájsť kraj sveta. Plávali stále ďalej, ale kraj sveta nenašli. Oboplávali Zem a tak dokázali, že je guľatá. Kozmonauti sa na vlastné oči presvedčili, že Zem je guľatá.

Ktorého slávneho moreplavca poznáš?

Dnes vieme, že naša Zem obieha okolo Slnka. Patrí medzi planéty slnečnej sústavy. Planéta je družica Slnka, nesvieti, len odráža slnečné svetlo. Družica planéty sa nazýva mesiac. Okolo nášho Slnka obieha 8 planét: Merkúr, Venuša, Zem, Mars, Jupiter, Saturn, Urán a Neptún. Každá planéta obiehla okolo Slnka v inej vzdialenosti, nikdy sa nezrazia. O každej z nich dnes už vieme, aká je veľká a koľko má mesiacov. Zistili sme, koľko jej trvá, kým sa otočí okolo svojej osi (aký je na nej dlhý deň), ako dlho jej trvá, kým obehne okolo Slnka (aký dlhý je na nej rok) a veľa iných informácií. Merkúr, Venuša, Zem a Mars sú malé skalnaté planéty, ktoré sú blízko pri Slnku. Len na Zemi je život. Jupiter, Saturn, Urán a Neptún sú veľké plynné planéty s mnohými mesiacmi.

Slnko, planéty a ich mesiace tvoria slnečnú sústavu.

Vieš, že do roku 2006 bolo Pluto deviatou planétou slnečnej sústavy? Zisti, prečo sa ho vedci rozhodli preradiť medzi planétky.

VESMÍR

31

Prečo je Zem guľatá?

SATURN

NEPTÚN VENUŠA MARS MERKÚR

ZEM URÁN

SLNKO

JUPITER

PROJEKT Vytvorte model slnečnej sústavy. Môžete použiť napríklad plastelínu alebo kašírovanie. Dôležité sú veľkosti a vzdialenosti medzi jednotlivými planétami. Slnko bude ako veľká nafukovacia lopta. Najmenší je Merkúr – ako bobuľka ríbezle, Mars ako hrášok, Venuša a Zem budú ako čerešne, Urán a Neptún ako vlašské orechy, Saturn bude veľký ako jabĺčko a najväčší Jupiter ako žltý melón. Planéty okolo Slnka rozložte do takýchto vzdialeností: Merkúr je najbližšie k Slnku – 2 cm, Venuša bude od Slnka vzdialená 3 cm, Zem 5 cm, Mars 7 cm, Jupiter 25 cm, Saturn 47 cm, Urán 90 cm, Neptún 150 cm. K jednotlivým planétam môžete doplniť aj mesiace.

Vieš, že generál Milan Rastislav Štefánik (1880 – 1919) bol svetoznámy astronóm? Pozoroval Slnko, planéty, kométy a hviezdy.


Čo tvorí slnečnú sústavu? Aký je rozdiel medzi hviezdou, planétou a mesiacom? Porozprávaj, čo všetko vieš o Zemi. Koľko trvá deň a koľko trvá rok. Zisti tieto informácie aj o niektorej ďalšej planéte slnečnej sústavy a porovnaj ju so Zemou. Prečo nemôžeme žiť na niektorej inej planéte slnečnej sústavy?

TECHNIKA A TECHNICKÉ OBJAVY

32

Prečo sa lopta kotúľa? Milí bádatelia, rozprávali sme sa o tom, že človek si dokáže prispôsobiť prostredie, v ktorom žije. Kvôli skvalitneniu života začal vymýšľať a objavovať nové veci. Niektoré z nich sú už samozrejmou súčasťou nášho života. Poznáte rozprávku o Valibukovi? Dokázal sám váľať buky. Mal veľkú silu.

Máš aj ty silu? Kedy ju potrebuješ?

Keď chceme pohnúť nejakou vecou, musíme pôsobiť silou. Aj keď chceme zmeniť tvar veci, musíme pôsobiť silou.

Opíšte pôsobenie sily na obrázkoch.

POKUS •Ako postupujete Zmerajte si silu s kamarátom. Oprite sa lakťami o lavicu a pretláčajte sa.

•Čo ste zistili Kto má väčšiu silu?


Prečo sa lopta kotúľa? Nielen ľudia majú silu. Aj voda a vzduch majú silu. Nájdi na obrázkoch pôsobenie sily. Čo sila spôsobuje? Čo pôsobí najväčšou silou?

Sila mení polohu alebo tvar vecí.

Pozrite si obrázok. Aká sila spôsobila zmenu? Čo sa zmenilo? Zistite, ako sa ľudia chránia pred silou vody alebo vetra.

POZOROVANIE Prineste kamienok z rieky alebo potoka. Aký má tvar? Viete prečo?

33

34


Prečo je ľad šmykľavý? Milí bádatelia, rozprávali sme sa o tom, že na to, aby sa veci dali do pohybu, je potrebná sila. Človek tiež využíva svoju silu na to, aby sa pohyboval. Pohybujeme sa väčšiu časť dňa. Porovnajte obidva obrázky. Čím sa líšia?

Sila, ktorá vzniká pri dotyku dvoch vecí sa nazýva trenie. Na suchom chodníku môžeš pohodlne kráčať aj bežať, trenie je dosť veľké. Na ľade sa ti to nepodarí, trenie je príliš malé. Preto sa nám na ľade šmýka. Ako zvyšujeme trenie na ľade? Niekedy nám trenie pomáha. Pozri sa na obrázky na nasledujúcej strane a povedz, čo by sa stalo, keby nebolo trenie.


35

Prečo je ľad šmykľavý?

POKUS •Čo budete potrebovať Pripravte si škatuľu od topánok, knihy a hrubšiu podložku alebo kúsok koberca.

•Ako postupujete Do škatule naložte knihy a potlačte ju po lavici. Dajte pod škatuľu podložku a znova ju potlačte.

•Čo ste zistili Porovnajte oba pokusy. Kedy bolo trenie väčšie?

Vymyslite, ako by ste mohli trenie zmenšiť. Zistite, či je trenie menšie na vode.

Niekedy nám trenie prekáža. Vtedy ľudia rozmýšľajú, ako ho zmenšiť.


Pozorne si prezri podošvy topánok na zimu a na leto. Čím sa líšia? Prečo? Prečo majú autá zimné a letné pneumatiky? Ako pracujú brzdy na tvojom bicykli? Nakresli alebo napíš sloh na tému Život bez trenia.


36

Prečo má bicykel pedále? Milí bádatelia, už sme sa rozprávali o tom, že na to, aby sa veci dali do pohybu, je potrebná sila. Ľudia sa ale snažili vymyslieť, ako uviesť veci do pohybu a udržať ich v ňom s čo najmenšou silou.

Na obrázku sú veci, ktoré sa pohybujú. Jedna časť prenáša pohyb na druhú. Pozorne si prezri bicykel na obrázku. Ktorou časťou bicykla pohybujeme? Ktorá časť pohybuje inou časťou?

Veľmi veľa rôznych strojov má prevody.

POKUS •Čo budete potrebovať Pripravte si cievky z nití, podložku, klince.

•Ako postupujete Zatlčte do doštičky dva klince. Nasuňte na každý cievku z nite. Vymyslite, čím ich prepojíš, aby sa pohybovali obe.

•Čo ste zistili Dajú sa prepojiť tak, aby sa otáčali rovnakým smerom? Dajú sa prepojiť tak, aby sa otáčali v protismere?


37

Prečo má bicykel pedále? V strojoch nemusia byť len ozubené kolesá, niekde sú prevodové remene alebo reťaze. Uľahčujú nám pohyb.

POKUS •Čo budete potrebovať Pripravte si tvrdý papier alebo kartón, nožnice, kružidlo, ceruzku, korkovú podložku.

•Ako postupujete Vystrihnite z tvrdého papiera ozubené kolesá rôznej veľkosti. Pripevnite ich na kartón špendlíkmi. Vytvorte z nich prevody.

•Čo ste zistili Ako fungujú prevody?

Vieš, že kedysi kolesá nemali pneumatiky? V roku 1888 desaťročný Johny Dunlop z írskeho Belfastu veľmi chcel vyhrať preteky detí na trojkolkách, preto mu urobil otec na kolesá trojkolky nové „obutie“. Z tenkej gumy urobil dušu a tú vložil do obalu z pogumovaného plátna. Johny vďaka týmto pneumatikám vyhral všetky preteky.

Zisti, čím sa líšil prvý bicykel od tvojho. Nájdi doma prístroj s ozubenými kolesami. Zakresli ho do zošita.

38


Prečo žiarovka svieti? Milí bádatelia, viete si predstaviť život bez televízie, počítačov, mobilov? Nie je to tak dávno, čo ľudia nepoznali elektrickú energiu, a preto nemali žiadnu z týchto vecí. Žilo sa celkom inak. Porovnaj život kedysi a dnes. Čo robíme inak?

Elektrické spotrebiče nám uľahčujú prácu alebo poskytujú zábavu. S elektrickými spotrebičmi musíme zaobchádzať opatrne. Pri nesprávnom zaobchádzaní môžu spôsobiť požiar, poranenia alebo smrť. Vždy dodržuj tieto pravidlá!

POZOR, ELEKTRICKÉ ZARIADENIE!

HLAVNÝ VYPÍNAČ!

Porozmýšľajte a odpovedzte. Porozprávaj, čo sa stane, keď nemáte doma dlhšie elektrinu. Blesk je mohutná elektrická iskra. Ako chránime domy pred bleskom? Prečo sa nesmieš v búrke ukryť pod stromom? Kde si videl takéto značky? Čo znamenajú?

NEHAS VODOU ANI PENOVÝMI PRÍSTROJMI!


39

Prečo žiarovka svieti? Máš vreckovú baterku, digitálne hodinky? Nosíš mobil? Odkiaľ majú elektrinu? Elektrickú energiu máme aj v batériách. V batériách je také malé množstvo elektrickej energie, že nie sú nebezpečné. Dajú sa prenášať.

POKUS •Čo budete potrebovať Pripravte si baterku a žiarovku.

•Ako postupujete Spojte baterku so žiarovkou.

•Čo ste zistili Podarilo sa vám rozsvietiť žiarovku?

Batéria so žiarovkou tvoria elektrický obvod. Aby sme mohli žiarovku hocikedy zhasnúť, pridávame do elektrického obvodu aj spínač.

POKUS •Čo budete potrebovať Pripravte si elektrický obvod, povrázok, drevenú špajľu, slamku alebo tuhu do ceruzky.

•Ako postupujete Vyskúšajte vo svojom elektrickom obvode prepojiť spínač povrázkom, drevenou špajľou, slamkou na pitie alebo tuhou do ceruzky.

•Čo ste zistili Svieti žiarovka? Vyskúšajte aj iné látky. Zistite, kedy žiarovka svieti a kedy nie. Zistenia si zapíšte.

Keď sa žiarovka rozsvieti, látka vedie elektrický prúd. Elektrická vodivosť je vlastnosť látky. Vodiče elektrický prúd vedú. Nevodičom (izolantom) elektrický prúd neprechádza. Elektrický obvod tvorí batéria, žiarovka, spínač a vodiče. Porozmýšľajte a odpovedzte. Prečo má skrutkovač rúčku z dreva alebo plastu? Rozober svoju baterku. Zisti, aký má spínač. Ktoré časti sú vodiče a ktoré nevodiče? Vymenuj aspoň tri vodiče a tri nevodiče. Vytvor elektrický obvod s 2 žiarovkami.

baterka

40

ČLOVEK AKO SÚČASŤ PRÍRODY

Prečo sa podobáme na opicu? Milí bádatelia, naša cesta poznania bude pokračovať a spoločne budeme poznávať seba. Prečo seba? Pretože k prírode neodmysliteľne patrí aj človek. Človek do prírody nielen patrí, ale svojím konaním ju aj ovplyvňuje. Viete ako? Tak ako príroda v sebe skrýva veľa záhad, aj človek je tvorom, o ktorom toho ešte veľa nevieme. Vedci a lekári stále prichádzajú na nové zistenia, ako funguje ľudské telo a ako sa správať, aby sme boli zdraví a žili kvalitný život. Teraz sa spoločne vyberme na cestu poznania ľudského tela. Určite ste si už položili otázku Ako som sa narodil? Skôr ako budete pokračovať v čítaní, povedzte si, čo už viete o tom, ako vzniká človek. Svoje doterajšie poznania si napíšte do bádateľských zošitov.

Teraz sa pozrieme na to, ako sa stane v prírode malý zázrak, ako sa narodí človek.

Každý z nás sa narodí rodičom. Zo vzájomnej lásky a porozumenia vznikne nový potomok. Môžu za to dve bunky. Jedna je ženská, voláme ju vajíčko. Druhá je mužská a tá sa volá spermia. Obe bunky sa spoja do jednej a z nej sa potom začne vyvíjať bábätko. U človeka je to zariadené tak, že bábätko sa bábätko môže vyvíjať iba v tele matky. Tá má svoje telo prispôsobené na to, aby sa v ňom malé bábätko udomácnilo a aby postupne pomaličky rástlo. Miesto, kde sa bábätko vyvíja, sa volá maternica. Doba rastu v matkinom tele trvá približne deväť mesiacov. V prírode sa však každé mláďa nemusí vždy narodiť za takýto čas. Príroda zariadila život zvierat tak, že každý má svoj čas a miesto na rast, vývin, ale aj na zánik. To je cyklus života.

maternica

Každý z vás už určite videl malé dieťa – bábätko. Čím sa dieťa živí, čo môže jesť? S kým prvým sa na svete stretne? Čo robí, keď sa narodí? Na otázky odpovedzte vo svojich bádateľských zošitoch. Čo ste zistili? Porovnajte svoje odpovede. Malé bábätko sa po narodení živí výhradne materským mliekom. Hovoríme, že ho mama dojčí. Počas dojčenia dieťa získava živiny potrebné na svoj rast. Zvláštne je, že dieťa nikto neučí prijímať materské mlieko. Je to preto, lebo sa rodíme s reflexom, ktorý voláme cicavý reflex. Tento reflex začína fungovať hneď po narodení.

Nielen človek, ale aj iné zvieratá sa rodia s cicavým reflexom. Všetky patria do jednej skupiny – medzi cicavce.


41

Prečo sa podobáme na opicu? Na obrázkoch sú rôzne zvieratá. Skúste ich roztriediť a vybrať spomedzi nich cicavce. Pomôcka: • cicavce sa po narodení živia materským mliekom, • cicavce sa rodia ako živé mláďatá.

mačka

slimák

dážďovka delfín jastrab krt tuleň nosorožec rosnička sýkorka

užovka

šimpanz

včela pes

žralok Spravili ste v obrázku poriadok? Svoje zistenia zapíšte do bádateľských zošitov. Cicavce, ktoré ste vybrali, medzi sebou porovnajte. Majú niečo spoločné? Nájdete na obrázkoch zvieratá, ktoré sa stavbou tela podobajú? Ak áno, potom ste našli odpoveď na otázku, či je človek z opice. Pravdou je, že sa v niečom podobáme, ale vo veľa veciach sa líšime. A tak ako myš nie je z potkana, mucha z komára, tak ani človek nie je z opice. Porozmýšľajte a odpovedzte. Čo by mala jesť mama, aby mohla mať zdravé mlieko pre bábätko? Skúste vo dvojici vymyslieť jedálny lístok pre mamičku, ktorá sa práve vrátila z pôrodnice. Opäť použite svoje bádateľské zošity. Porovnajte svoje zistenia o zrode človeka s tým, čo ste si zapísali na začiatku. Kedy dieťa môže začať jesť aj inú potravu ako mlieko? Dokedy mamička dieťa dojčí? Je človek cicavec? Vyberte si cicavca a pripravte album jeho života. Keď sa dieťa narodí, začínajú sa postupne vyvíjať jeho zmysly. Začína pozorovať svet a začínajú sa jeho prvé skúsenosti. Putujme ďalej a poznávajme zmysly človeka.


42

Prečo vidíme, cítime, počujeme? Milí bádatelia, premýšľali ste niekedy o tom, prečo vieme o veciach a javoch povedať, že sú malé, veľké, pekné, škaredé, mäkké, tvrdé, hlučné, tiché, voňavé, zapáchajúce, sladké, horké?

Svet okolo nás vnímame zmyslami. Vďaka nim náš mozog prijíma väčšinu informácií z nášho okolia. Budeme sa rozprávať o piatich zmysloch. SLUCH

HMAT

ZRAK

UCHO ČUCH NOS

JAZYK

CHUŤ

KOŽA

OKO

Urobte si v obrázkoch a slovách poriadok a vyberte trojice slov, ktoré k sebe patria. Môžete urobiť v týchto trojiciach aj zmenu? Pokúste sa nájsť čo najviac možností.

Vďaka zmyslom sa človek vie orientovať vo svojom okolí, poznávať vlastnosti vecí a javov. Zrak, sluch, chuť, čuch a hmat nazývame zmysly. Tieto zmysly prežívame a pomenúvame slovami vidieť, cítiť, počuť, chutiť, voňať. Spolu tieto slová voláme zmyslové vnemy. Na to, aby sme mohli prežívať zmyslové vnemy, máme prispôsobené orgány v našom tele. Pomocou obázku ich určite budete vedieť pomenovať.


43

Prečo vidíme, cítime, počujeme? Ako to všetko funguje? Odpoveď je jednoduchá. Podnety z nášho okolia prichádzajú k zmyslovému orgánu. Ten pošle prostredníctvom na to určených nervov informáciu nášmu mozgu, ktorý naspäť vydá pokyn, ako máme zareagovať.

Naše zmysly pracujú automaticky, bez toho, aby sme im to museli prikázať. Jednoducho ich okamžite preciťujeme. Nepracujú samostatne, ale naraz. Preto môžeme v jednej chvíli vidieť, počuť aj cítiť.

Viete určiť, koľko zmyslov je zapojených do činností ľudí? Svoje zistenia si zapíšte a porovnajte so spolužiakmi. Zmyslové vnímanie v nás zanechá skúsenosť, ktorú si veľakrát pamätáme. Ak sa popálime na niečom horúcom, neskôr to už nechytáme holými rukami. Ak nám nejaké jedlo po ochutnaní nechutilo, už ho nabudúce nebudeme jesť. Porozprávajte sa o podobných situáciách, ktoré ste zažili.

PROJEKT Porozmýšľajte a odpovedzte. Aké zmysly rozlišujeme? Vysvetli, čo je to zmyslový vnem. Priraď k zmyslom zmyslové orgány.

Koľko zmyslov zapájate, keď hráte na hudobnom nástroji? Nájdite činnosť, pri ktorej zapájate všetky vnemy a činnosť, keď zapájate iba jeden vnem. Vytvorte si vzorkovník podnetov k niektorému zo zmyslov.

44


Prečo potrebujeme zmysly? Zmysly sú dôležité najmä preto, lebo prostredníctvom nich získavame informácie o svete okolo nás. Nie každý nám ale sprostredkúva rovnako veľa informácií. Počas vývoja človeka sa do popredia dostali zrak a sluch. Ďalšie tri zmysly – čuch, chuť a hmat nám neposkytujú tak veľa informácií, hlavne v porovnaní s ostatnými živočíchmi. Zmyslové vnímanie nemajú totiž iba ľudia, ale aj zvieratá. Tie sa riadia zmyslami často oveľa viac ako človek. Popremýšľajte, prečo zvieratá viac využívajú svoje zmysly.

Zmyslové vnemy zachytávajú v našom tele zmyslové orgány: koža oko ucho chuťové poháriky umiestnené na jazyku nos

Už viete, že koža je hmatový orgán. Má veľa dôležitých funkcií. Udržuje teplotu tela, sú v nej uložené zmyslové orgány, chráni naše telo pred svetelnými lúčmi, ale zabraňuje aj tomu, aby sa doň dostali rôzne mikróby. Koža je dôležitá aj pre zvieratá. Počas roka sa jej vzhľad môže meniť. Veľakrát je pokrytá srsťou, šupinami, perím. To všetko sú časti kože. Aj človek má zvláštne časti kože, napríklad vlasy a nechty.

Viete si predstaviť, že by sme chodili bez kože? Ako by sme vyzerali?

Vieš, že na dotyk sú najcitlivejšie končeky prstov a špička jazyka?


45

Prečo potrebujeme zmysly? POZOROVANIE Štruktúra kože je u každého iná, robí nás jedinečnými. Túto vlastnosť využívajú kriminalisti pri hľadaní páchateľov. Skúste pouvažovať o tom, s čím kriminalisti pracujú. Na papier nastrúhajte tuhu z ceruzky. Nastrúhanou tuhou si potrite palec na ruke. Potom ho otlačte na papier. Pozorujte svoj odtlačok. Porovnajte ho so spolužiakovým.

Koža zvieratá chráni, pomáha im udržiavať telesnú teplotu. V živote zvierat má aj inú dôležitú úlohu. Vydáva pachy, ktoré pomáhajú zvieratám rozpoznať iné zviera a aj jeho teritórium. Je dôležitá aj pri komunikácii medzi človekom a zvieraťom. Veľa zvierat zažíva veľké potešenie, ak je hladkané alebo škrabkané.

Oko je orgán zraku a reaguje na svetlo. Prostredníctvom zrakového nervu posiela informácie do mozgu. Dá sa prirovnať ku kamere, ktorá sníma „film“. Zaznamenáva obraz z nášho okolia. Každé z našich očí sníma rozdielny film. Prostredníctvom zrakového nervu, ktorý pripomína televízny kábel, odovzdávajú oči tieto rozdielne „filmy“ do mozgu. V mozgu sa oba obrazy spoja a vytvorí sa jeden obraz. Ak by sa to nedialo, videli by sme dvojmo. Mozog spätne reaguje na tento obraz a vysiela podnety nášmu telu, ako sa má správať. Preto, keď vidíte pred sebou prekážku, nevrazíte do nej, ale sa jej vyhnete. Vieš, že pri pozeraní na monitor oveľa menej žmurkáme a oči sa vysúšajú? Preto sa rýchlo unavia, začnú slziť a páliť. Je dôležité, aby si oddýchli.


46

Prečo potrebujeme zmysly? Dvojitý obraz si spája aj veľa zvierat. Sú však aj výnimky, napr. zajac alebo chameleón, ktoré si ich nespájajú, ale súčasne vidia dva rozdielne obrazy. Hmyz má napríklad oči zložené z množstva drobných očiek. Tie mu umožňujú sledovať obraz skoro v každom smere naraz.

Ucho je orgán, vďaka ktorému počujeme. Sluchom rozlišujeme zvuky z nášho okolia. Rozlišujeme zvuky tiché, napr. šepot, ale aj zvuky veľmi hlasné, napr. štartujúce lietadlo. Uši registrujú zvukové vlny, ktoré sa prostredníctvom nervov prenášajú do mozgu. Ten zvukové vlny vníma ako zvuk. Mozog na tento zvuk odpovedá tak, že vysiela pokyny nášmu telu, ako má reagovať. Preto si zapchávame uši, keď je zvuk príliš hlasný. Ak je zvuk veľmi slabý, ideme bližšie k zdroju, ktorý zvukové vlny vysiela. Viete, že môžete vidieť zvukovú vlnu? Vyskúšajte si tento pokus.

POKUS •Čo budete potrebovať Pripravte si plechovku, balón, gumičku a alobal.

•Ako postupujete Na jeden otvor plechovky napnite balón a pripevnite ho gumičkou. Na napnutý balón prilepte kúsok alobalu. Z okna zachyťte slnečné svetlo a pohybujte plechovkou tak, aby sa svetlo odrážalo na stenu. Hlasno zakričte do otvoru v plechovke.

•Čo ste zistili Pozorujte svetlo na stene. Čo sa stalo? Sluch je veľmi dôležitý aj v živote zvierat. Nie každé ho má rovnako vyvinutý. Mnohým ale poskytuje veľmi dôležité informácie. Nájdite odpovede na otázky: Majú ryby uši? Počujú vtáky svoj spev?

Vieš, že dlhodobé hlasité počúvanie osobného prehrávača môže trvalo poškodiť sluch?


47

Prečo potrebujeme zmysly? Chuť je zmysel, vďaka ktorému vieme rozlíšiť štyri základné chute toho, čo jeme: sladkú, kyslú, slanú a horkú.Chuť vnímame pomocou chuťových pohárikov na jazyku. Jednotlivé chute vnímame na rôznych častiach jazyka. Horkú vzadu pri koreni, kyslú na bokoch vzadu, slanú vpredu a sladkú na špičke jazyka.

Vieš, že počas ochorenia a pri horúčke býva na jazyku povlak, ktorý pokrýva chuťové poháriky? Zdá sa nám, že jedlo nemá chuť.

horká chuť kyslá chuť slaná chuť sladká chuť

Pachy z okolitého prostredia sa zachytávajú v nose. Čuchový nerv ich posiela do mozgu, tam sa roztriedia na vône príjemné, nepríjemné a neutrálne (bez zápachu). Čuch je pre zvieratá veľmi dôležitý. Podľa čuchu si veľa zvierat vyberá svojich partnerov, vymedzuje svoje územie alebo rozpoznáva svojich nepriateľov. Pachy slúžia aj ako obranná zbraň. Napríklad tchor alebo skunk v nebezpečenstve vypustia na nepriateľa zapáchajúcu tekutinu. Niektoré druhy hmyzu svojho nepriateľa pred útokom najskôr omráčia páchnucou tekutinou. Včely ho využívajú pri hľadaní rozkvitnutých kvetov, supy zase na míle zacítia čerstvú krv.

Vieš, že pes má 49-krát citlivejší čuch ako človek?

Zmysly človeku sprostredkúvajú veľa informácií o svete. Často sa na ne spoliehame a často vďaka nim prežívame krásy sveta okolo nás.

PROJEKT Porozmýšľajte a odpovedzte. Vymenujte zmyslové orgány. Povedzte ku každému zmyslu základnú charakteristiku. Čím sa zmysly človeka líšia od zmyslov zvierat?

Vyhľadajte informácie o zmysloch zvierat a porovnajte ich s ľudskými zmyslami. Nájdite zvieratá, ktoré majú tieto zmysly lepšie ako ľudia a tie, ktoré ich majú horšie vyvinuté.

48


Prečo si učením precvičujeme mozog? Milí bádatelia, už sme rozprávali o tom, prečo sú zmysly dôležité pre náš život a koľko informácií nám dokážu poskytnúť. Ale vedeli ste, že akékoľvek zmyslové podnety z okolia by sme nevedeli pomenovať a ani na ne reagovať, keby sme v tele nemali „superpočítač,“ ktorý voláme mozog?

Spoločne popremýšľajte, čo všetko v našom tele riadi mozog.

Každý pohyb, od žmurknutia až po zložitejšie činnosti, ako je jazdenie na bicykli, myslenie či rozprávanie, ovplyvňuje práve činnosť mozgu. Môže za to, že nám bije srdce, dýchame, dokonca má prsty aj v našich spomienkach, predstavách či snoch. Práve on nás odlišuje od zvierat. Na rozdiel od nich totiž dokážeme hovoriť, písať, čítať, počítať, vytvárať nové vynálezy, ale aj umelecké diela. Vďaka mozgu môžeme ovplyvňovať a prispôsobovať si svet okolo nás tak, ako žiadne zviera na svete.

Nebolo by správne povedať, že za všetko môže iba mozog. Dôležitá je celá nervová sústava. Tvorí ju mozog, miecha a nervy. Mozog všetko riadi, informácie posiela cez miechu k nervom, ktoré vysielajú príkazy do celého tela. Ale funguje to aj naopak. Nervy posielajú odkazy a správy mozgu. Takto to funguje neustále, bez prestania. Tak ako posilňujeme naše svaly pravidelným cvičením, aj mozog sa dá precvičovať, aby pracoval spoľahlivo a čo najlepšie. Na to, aby sme ho posilnili, nemusíme vôbec chodiť do fitnescentra. Stačí, keď sa budeme snažiť poznávať nové veci, premýšľať a diskutovať o nich. Mozog si precvičíte aj riešením rôznych úloh a hlavolamov. Pri riešení pracujte samostatne. Spočítaj, koľko štvorcov a trojuholníkov je na obrázku. Výsledky si porovnajte medzi sebou. Sú rovnaké?

mozog miecha

nervy


49

Prečo si učením precvičujeme mozog? Mozog je uložený v lebke, ktorá ho chráni. V tejto pevnej schránke „pláva“ v mozgovom moku, preto je dobre chránený pred poraneniami alebo otrasmi. Miecha je pokračovaním mozgu. Je uložená v kanáliku v chrbtici. Nervy sú ako pavučina, spájajú všetky časti nášho tela. Naše telo vykonáva vďaka nervovej sústave dva druhy dejov. Prvý druh ovplyvňujeme vôľou. Dokážeme vedome chodiť, riadiť auto, písať a podobne. Niektoré deje nevieme vôľou ovplyvniť. Napríklad sa potíme, trávime, dýchame a podobne.

Ktoré z činností na obrázku vieme vôľou ovplyvniť a ktoré nie? Niekedy sa ale môže stať, že nervy sú prerušené alebo poškodené. Už ste si niekedy zaľahli ruku? Potom ste cítili tŕpnutie a aj keď ste chceli, ruka vás nepočúvala. Tak ste si odskúšali, aké to je, keď má človek poškodený nerv. Porušená však môže byť aj miecha alebo časť mozgu. Práve kvôli takýmto poškodeniam ľuďom prestane fungovať niektorý zo zmyslov, alebo nemôžu vykonávať určité činnosti. Čo myslíte, aký veľký mozog má žralok, labuť alebo žirafa? Pokúste sa to zistiť a svoje zistenia zapíšte do svojich bádateľských zošitov.


Čo tvorí nervovú sústavu človeka? Kde sú uložené časti nervovej sústavy? Čo všetko riadi mozog? Vieme každý dej v našom tele ovplyvniť vôľou? Majú zvieratá mozog? Majú rastliny mozog? Porovnajte mozog zvieraťa s mozgom človeka.

Vieš, že mozog dospelého človeka váži asi 1,5 kg?


50

Prečo počujeme tlkot srdca? Milí bádatelia, určite ste už veľakrát počuli, že ďalším zo životne dôležitých orgánov v našom tele je srdce. Naozaj je to pravda. Srdce nepracuje samostatne, spolu s ním pracujú aj cievy, v ktorých prúdi krv. Bližšie si vysvetlíme, ako tento systém v našom tele pracuje. Začneme tým najdôležitejším, a to je srdce. Dávno, keď ľudia ešte nevedeli, aký orgán naše telo ukrýva a na čo slúži, si mysleli, že v srdci ukrývame naše city alebo aj dušu. Dodnes toto prirovnanie používame. Srdce je symbolom lásky. Hovoríme, že sa zo srdca tešíme, keď sme smutní, tak srdcervúco plačeme.

cievy

srdce

Ukážte na seba. Na ktorú časť tela ste ukázali?

Už aj malé dieťa, keď má ukázať na seba, neukáže na hlavu, chrbát, nohy či ruky. Ukáže práve na miesto, kde máme uložené srdce. Dnes už vieme, že v srdci nesídli duša alebo city. Aj tak je veľmi dôležité a bez jeho činnosti nie je možný život. Viete, ako srdce vyzerá?

orgán

symbol

O jednom z nich hovoríme, že je to symbol a to druhé je orgán. My sa ďalej budeme rozprávať o srdci ako o orgáne. Teraz už vieme, ako srdce vyzerá. Je zložené z dvoch komôr a dvoch predsiení. Jedna z nich je pravá a druhá ľavá. Máme ho dobre schované v strede hrudníka mierne vľavo.

Nahmatajte si svoje srdce. Pokúste sa nájsť srdce kamaráta. Najprv hmatom, potom sluchom. Podľa čoho ste vedeli, kde je srdce uložené?


51

Prečo počujeme tlkot srdca? A teraz sa dostávame k odpovedi na otázku, ktorú sme si položili na začiatku. Prečo srdce bije, prečo ho počujeme?

Naše srdce je sval, a teda aj ako sval dokáže pracovať. Sú v ňom uložené špeciálne bunky, ktoré dokážu vytvárať a viesť elektrické impulzy. Tie poháňajú srdce k činnosti. Jeho hlavnou činnosťou je pumpovať krv. Krv sa v našom tele nevylieva do tela, ale prúdi v cievach. Cievy vyzerajú ako gumené potrubie. Sú rôzne hrubé a rozvetvujú sa do celého tela. Pumpovanie krvi zabezpečuje, aby každá časť nášho tela dostala potrebný kyslík a živiny. Zároveň odvádza všetko, čo telo vyprodukuje, dôležité, ale aj to nepotrebné, škodlivé. Krv je veľmi vzácna tekutina. Pozerali ste sa už na krv cez mikroskop?

Vieš, že zloženie krvi ovplyvňuje pestrá strava? Preto treba uprednostniť kvalitný obed pred jednotvárnou potravou (rýchle občerstvenie).

Vyhľadajte v encyklopédii, čo tvorí krv.

Keď je krvi z rôznych dôvodov málo, či už pre krvácanie alebo pri nedostatku tekutín, dochádza k poruchám orgánov. Keď krv chýba srdcu, prestáva pracovať. Preto je veľmi dôležité, aby ste vedeli poskytnúť prvú pomoc pri krvácaní. Správne podaná prvá pomoc môže zachrániť aj život. Už ste niekedy krvácali? Ako vám ošetrili ranu?


Čo tvorí srdcovo-cievnu sústavu človeka? Akú funkciu má srdce? Prečo v našom tele prúdi krv? Prečo srdce bije? Majú srdce aj zvieratá? Majú srdce aj rastliny? Majú krv zvieratá alebo rastliny? Je vždy červená? Zahrajte sa na poskytovanie prvej pomoci pri malom, ale aj väčšom krvácaní.

52

OPAKOVANIE

Čo sme sa naučili Milí bádatelia, spoločne sme počas polroka bližšie spoznávali semená stromov, naučili sme sa merať objem a hmotnosť. Zistili sme veľa nových informácií aj o ľudskom organizme. Teraz si spoločne zopakujeme to, čo sme sa naučili o človeku. Rozprávali sme sa o tom, ako sa človek narodí. Pokúste sa doplniť vety. Správne vety si zapíšte do zošita. Človek vzniká spojením ........................................ a ............................................. . Sú to ........................................ ........................................ . Dieťa sa pred narodením vyvíja v ............................. . Trvá to ............................... .................................... . Po narodení sa bábätko živí ................................ ................................... . Nikto ho neučí, ako ho má prijímať. Je to preto, lebo sa rodíme s ................................. ................................... . Podobný cyklus vývinu má napríklad aj ........................................... . Rozdiel je v ............................................ . Zoraďte obrázky podľa časovej postupnosti a pokúste sa tieto obdobia pomenovať.

Človek patrí medzi najzložitejšie organizmy na našej planéte. Všetci ľudia vznikajú rovnako, ale napriek tomu nie sme rovnakí. V niečom sme si podobní, v niečom rozdielni. Každý z nás je ale iný, jedinečný. Vytvorte kategórie znakov človeka, napríklad farba vlasov, výška, hmotnosť a pod. Podľa nich rozdeľte spolužiakov v triede. Odmerajte si so spolužiakmi veľkosť rúk a nôh. Má niekto najväčšiu nohu a súčasne aj najväčšiu ruku v triede? Zaznamenaj si svoju výšku a hmotnosť. Porovnaj ich so spolužiakmi. Má niekto v triede rovnakú hmotnosť aj výšku?

OPAKOVANIE

53

Čo sme sa naučili Ľudia sa medzi sebou líšia nielen svojím výzorom, ale aj tým, ako vnímajú podnety z okolia. Môžu za to ľudské zmysly. Máme ich päť: ZRAK, CHUŤ, ČUCH, SLUCH, HMAT. Prežívame ich vďaka zmyslovým orgánom: OKU, CHUŤOVÝM POHÁRIKOM NA JAZYKU, NOSU, UCHU, KOŽI. Na každé slovo alebo slovné spojenie vytvorte vetu: ľudský zmysel, zmyslové orgány, mozog, informácia, nervová dráha Zmyslové podnety z okolia dokážeme pomenovať a spracovať vďaka dôležitému orgánu – mozgu. Ďalším veľmi dôležitým orgánom je srdce. Bez ich činnosti by sme nemohli žiť. Činnosť mozgu podporujú aj nervy a miecha. Spolu tvoria nervovú sústavu. Srdce s cievami a krvou zaraďujeme do srdcovo-cievnej sústavy. Prekreslite si tabuľku do zošita. V skupinách si rozdeľte úlohy a spoločne doplňte tabuľku. Môžete si ju umiestniť na viditeľné miesto v triede.

Nervová sústava

Srdcovo-cievna sústava

Tvorí ju Jej funkcia je Pracuje tak, že Jej činnosť sa prejavuje Zvieratá Rastliny

Milí bádatelia, podarilo sa nám zopakovať si to, čo sme sa o človeku naučili. Teraz budeme ďalej pokračovať v objavovaní zázrakov prírody.

ŽIVOČÍCHY – SÚČASŤ PRÍRODY

54

Prečo majú niektoré živočíchy kostru? Milí bádatelia, otvárame spolu krásnu kapitolu, ktorá nás dovedie milióny rokov do minulosti. Pokúsime sa zodpovedať na otázky premeny živočíchov v prírode. Nebude to jednoduché, ale nesmierne zaujímavé. Veríme, že sa vám putovanie po svete rôznorodých druhov živočíchov bude páčiť a dozviete sa veľa nových informácií. Cesta putovaním začína vo svete stavovcov.

2 B

1 4 F 3 A

D 5

C

6 E Porozmýšľajte a priraďte kostry k živočíchom. Čo majú spoločné nakreslené živočíchy? Je to hlava, trup alebo nohy?


55

Prečo majú niektoré živočíchy kostru? Sľúbili sme vám putovanie do sveta stavovcov. Ale viete, ktoré živočíchy patria medzi stavovce? Poznáte ich? Vedeli by ste niektoré vymenovať? Zaiste vám predchádzajúci obrázok pomohol a vy už tušíte, že všetky živočíchy na obrázkoch sú stavovce. Ale prečo práve tieto? Stavovce sa začali na našej Zemi objavovať pred miliónmi rokov. Aj veľké jaštery – dinosaury, tyranosaury a stegosaury, ktorých život nás dnes tak veľmi priťahuje, patrili medzi stavovce. Oporou ich tela bola vnútorná kostra. Celú kostru držala pokope chrbtica. Chrbticu tvorili pospájané kosti – stavce.

Prečo tieto živočíchy dnes už v prírode nenájdeme? Čo sa s nimi stalo? Kde sú? Kto ich nahradil? Spolu v skupinách si pripravte projekty. Každá skupina skúsi nájsť odpovede na jednu otázku. Potom si spoločne pripravte veľký kalendár týchto živočíchov. Do svojich bádateľských zošitov si napíšte informácie o vašom najobľúbenejšom prajašterovi. Čím sa živil? Kde žil?

Pevnú vnútornú kostru a chrbticu má mnoho živočíchov. Sú to ryby, obojživelníky, plazy, vtáky i cicavce. Chrbtica je zložená zo stavcov. Aj preto sa volajú stavovce.

56


Prečo existujú cicavce? Na túto otázku hľadalo odpoveď mnoho vedcov. Čo myslíte, ako pracujú vedci, aké nástroje používajú? Ako sa dá zistiť, kedy žili stavovce? Odkiaľ vieme, ako vyzerali? Práca vedcov nie je jednoduchá. Výskum často trvá veľa rokov. Veda sa však neustále vyvíja a posúva poznanie nás všetkých. To, čo nevedeli naši starí prarodičia, my dnes vieme. O to väčšiu šancu máme dozvedieť sa v budúcnosti ďalšie nové informácie.

POZOROVANIE Zahrajte sa na vedcov. Pripravte si odtlačky svojich rúk a vzájomne ich pozorujte. Nájdete medzi sebou nejaké rovnaké odtlačky rúk? Vytvorte veľký atlas odtlačkov rúk žiakov v triede. Vedľa odtlačku môžete napísať niečo o spolužiakovi. Ak by ste sa po rokoch pozreli na takýto materiál – na váš triedny atlas, bude to už dokument histórie.

Ktoré z nakreslených živočíchov nepatria podľa vás medzi cicavce? Ako správni bádatelia však musíte vedieť odpovedať aj na otázku, prečo tam nepatria?


57

Prečo existujú cicavce? Vďaka práci vedcov dnes vieme, že najdokonalejšie stavovce sú cicavce. Objavili sa asi pred 200 miliónmi rokov.

Typickým znakom všetkých cicavcov je, že sa po svojom narodení živia materským mliekom. Vieš, že v latinčine majú cicavce krásny názov? Volajú sa Mammalia. Je to odvodené od slova mama a cicať.

KTORÉ ĎALŠIE TYPICKÉ ZNAKY MAJÚ CICAVCE? • Cicavce majú svoje • Všetky cicavce majú telá pokryté chlpmi. dobre vyvinuté Niektoré majú chlpy zmysly – zrak, sluch, po celom tele, iné iba čuch, chuť a hmat. na niektorej časti. Podľa toho, kde tieto živočíchy žijú, majú jednotlivé zmysly dokonalejšie.

Poznáte živočícha na obrázku? Kde žije? Ktorý zo svojich zmyslov v prírode najviac využíva?

• Cicavce majú stálu • Príkladne sa starajú telesnú teplotu. To o svoje mláďatá. znamená, že ich Mnohé žijú telesná teplota sa v rodinách a spoločne neprispôsobuje sa starajú o mláďatá teplote okolitého až do dospelosti. prostredia. V období chladu im napríklad narastie hustejšia srsť, naopak, na jar pĺznu. Človek sa v zime vedome oblieka.

Videli ste už niekde tieto živočíchy? Ak áno, kde? Môžeme ich vidieť aj na Slovensku? V akom spoločenstve žijú? Poznáte aj iné, podobné živočíchy?

Pre každý vymenovaný znak cicavcov nájdite podrobnejšie informácie. Pripravte si v triede konferenciu na tému Svet cicavcov.

58


Prečo vtáky vedia lietať? Milí bádatelia, živočíchy v prírode nie sú rovnaké. Ani všetky stavovce nemajú rovnakú kostru a nevyzerajú rovnako. Postupne sa prispôsobili svojmu prostrediu a spôsobu života. Niektorým z nich sa vyvinuli špeciálne časti tela – krídla. Túto skupinu živočíchov nazývame vtáky. Človek odjakživa túžil lietať, ale nedokáže to. Preto pozoroval, akým spôsobom lietajú vtáky. Zistil, že vtáky sa vo vzduchu udržia dvoma spôsobmi. Lietajú buď tak, že mávajú krídlami hore a dolu, alebo plachtia s nehybne vystretými krídlami. Pozorovanie letu vtákov postupne priviedlo ľudí k zostrojeniu lietadla.

Ktoré živočíchy na obrázkoch sú cicavce a ktoré vtáky? Prečo? Pracujte v skupinách a spoločne uvažujte o podobných a rozdielnych znakoch.


59

Prečo vtáky vedia lietať? Vtáky majú na rozdiel od cicavcov telo pokryté perím. Sú prispôsobené životu vo vzduchu. Perie vtáky hreje a pomáha im i lietať. Všetky vtáky nie sú rovnaké. Patria do viacerých druhov. Rozoznávame ich nielen podľa sfarbenia peria, ale aj podľa veľkosti, spôsobu života a druhu potravy, ktorou sa živia.

Poznáte vtáky, ktoré sú na obrázkoch? Viete, kde žijú? Vtáky majú dva druhy peria. Spodné perie nazývame páperie. Je mäkučké a udržiava teplo pri koži. Dodnes sa vankúše a paplóny plnia perím, ktoré hlavne v zime hreje aj nás doma. Vrchné perie v minulosti ľudia používali na písanie. Do atramentu namáčali brko a písali ním texty, ktoré sú uchované dodnes v knižniciach.

vrchné perie

páperie

brko

Porozmýšľajte, na čo ešte ľudia používali a dodnes používajú vtáčie perie. Porozprávajte sa o tom.

60


Prečo vtáky vedia lietať? Medzi vtákmi nájdeme aj zvláštne druhy. Patrí medzi ne tučniak. Nevie lietať. Väčšinu času trávi vo vode, kde loví potravu. Jeho telo sa prispôsobilo takémuto spôsobu života. Krídla používa pri plávaní a potápaní ako veslá. Vo vode je veľmi obratný a rýchly. Na súši sa pohybuje namáhavo.

Medzi netypické vtáky patrí aj pštros. Je to najväčší vták na zemi. Je však príliš veľký a ťažký na to, aby mohol lietať. Má silné nohy, beží dvakrát rýchlejšie ako najlepší bežci. Znáša najväčšie vajcia na svete.

pštrosie vajce

slepačie vajce Dokáže lietať sliepka alebo kohút? Poznáte živočícha, ktorý vie lietať, ale nie je to vták? Patrí medzi cicavce.

Veľa druhov vtákov nežije celý rok na tom istom mieste. Počas roka sa sťahujú, často na veľké vzdialenosti. Naše sťahovavé vtáky hniezdia u nás. Koncom leta a na jeseň odlietajú, napríklad bocian, lastovička.

Popremýšľajte, prečo sa vtáky sťahujú.


61

Prečo vtáky vedia lietať? V prírode sú vtáky, ktoré vydávajú nášmu sluchu lahodiace melódie. Voláme ich spevavce.

sojka

drozd

hrdlička

brhlík

kukučka

KTORÉ ĎALŠIE TYPICKÉ ZNAKY MAJÚ VTÁKY? • Vtáky majú zvláštny • Vtáky prijímajú ústroj na vydávanie potravu zobákom. zvukov. Jednotlivé druhy Najvýraznejšou vtákov majú rôzne skupinou, ktorej tvary zobákov. Podľa zvuky sú ľudskému tvaru zobáka sa dá zistiť, čím sa vták živí. uchu príjemné, sú spevavce. Vtáky môžeme rozoznať aj podľa zvukov. Iné zvuky vydávajú dravce, iné domáce vtáky, iné spevavce.

• Vtáky sa nerodia živé, • Mláďatá potrebujú ale vyvíjajú sa vo teplo, aby vo vajíčku vajíčku. Vo vajíčku je rástli, preto ich zárodok, žĺtok samica zohrieva a bielok. vlastným telom v bielok hniezde. Existujú však aj vtáky, ktoré na vlastných vajíčkach nesedia. Napríklad žĺtok kukučka znáša zárodok vajíčka do cudzích hniezd. Vtáky sa starajú o vyliahnuté mláďatá.

62


Prečo had v chlade nezamrzne? Milí bádatelia, už sme sa rozprávali o dvoch skupinách živočíchov, ktoré patria medzi stavovce. Okrem cicavcov a vtákov majú kostru vyvinutú aj plazy. Možno sa to v prípade mnohých z nich nezdá, ale je to tak. Medzi plazy patria hady, jaštery, krokodíly a korytnačky. Sú to nesmierne tajuplné živočíchy a mnohé v nás vzbudzujú strach. Možno je to preto, že ich svet až tak nepoznáme a strach máme preto, že mu nerozumieme.

Poznáte živočíchy na obrázku? Viete, kde žijú?

Plazy nemajú telo ako cicavce, ale ani ako vtáky. Niektoré majú končatiny, iné nie. U nás žije slepúch, ktorý patrí medzi jaštery. Pretože nemá nohy, ľudia si ho často mýlia s hadom. Slepúch je veľmi užitočný, živí sa hmyzom. Je zákonom chránený.


63

Prečo had v chlade nezamrzne? Možno ste už v prírode videli jaštericu alebo hada, ako sa vyhrievajú na teplých skalách na slnku. Vedeli by ste povedať, prečo?

Dôležitým znakom všetkých plazov je, že na rozdiel od cicavcov a vtákov nemajú stálu telesnú teplotu. Teplota ich tela závisí od teploty okolitého prostredia. Preto plazy na jeseň, keď sa začne ochladzovať, zaliezajú do úkrytov v zemi. Tam prečkajú zimu, prebúdzajú sa na jar, keď sa vzduch zohreje. Plazy majú dobre vyvinutý zrak, sluch a hmat. Všetky plazy majú kožu, ktorá je rohovitá a pevná. Hady a jaštery majú kožu pokrytú šupinami. Šupiny udržujú v tele hada vlhkosť. Ak by ste mali v ruke hada, zistili by ste, že jeho koža na dotyk nie je odpudzujúca a ani slizká. Je príjemná. Krokodíly a korytnačky majú pevnejšiu kožu, ktorá je tvorená z tvrdých platničiek. Určite ste už videli korytnačku a viete, že má pancier.

Plazy, podobne ako cicavce a vtáky, dýchajú pľúcami. Preto nedokážu prežiť dlhú dobu pod vodou bez nadýchnutia. Ak by ste napríklad chceli rýchlo rozoznať úhora od užovky, musíte vedieť, že úhor je ryba, dýcha žiabrami. Preto žije vo vode, i keď telom pripomína hada. Užovka bude preto vždy vo vode plávať s hlavou vystrčenou nad hladinou. Úhor bude celý ponorený vo vode.

užovka

úhor

64


Prečo had v chlade nezamrzne? Užovka je na Slovensku známym hadom. Po bokoch hlavy má dva žlté polmesiačiky. Nie je jedovatá a žije v blízkosti vody. Na rozdiel od vretenice, ktorá u nás tiež žije. Tá sa však vyhrieva na slnečných miestach a pri vode ju nenájdeme.

Niektoré plazy sú jedovaté. Jed používajú pri love koristi a na obranu. Vretenica, ale aj iné jedovaté hady, majú dva jedové zuby. Uhryznú korisť a usmrtia ju jedom, ktorý sa vytvára v jedovej žľaze. Viete, aká je prvá pomoc pri uštipnutí vretenicou? Čo by ste v prírode museli spraviť?

jedová žľaza

Prvá pomoc pri uštipnutí vretenicou Had uštipne len vtedy, keď je podráždený. Krv z rany nikdy nevysávame ústami. Miesto nad ranou pevnejšie stiahneme, aby sa jed nedostal do celého tela. Po 10 minútach stiahnuté miesto uvoľníme a končatinu stiahneme na inom mieste. Rýchlo vyhľadáme lekára.

Aj hady rastú. Je pre ne typické zvliekanie kože. Niekoľkokrát ročne stará vrchná časť kože praská a had sa z nej vyzlečie. Pod starou kožou je nová koža. Korytnačkám rastie pancier. Nie však tak, že si ho vyzlečú. To sa nedá. Pre korytnačky je pancier úkrytom.

zvlečená hadia koža


65

Prečo had v chlade nezamrzne? Čím sa živia korytnačky? Čo môžeme urobiť, ak si korytnačka rozbije svoj pancier? Majú korytnačky plutvy? To sú námety na vaše zisťovanie. Pripravte si malú encyklopédiu plazov. Nezabudnite si svoje zistenia zaznamenať do bádateľských zošitov.

KTORÉ ĎALŠIE TYPICKÉ ZNAKY MAJÚ PLAZY? • Plazy kladú rovnako ako vtáky vajíčka. Nesedia však na nich. Vajíčka majú kožovitý obal.

vajíčka

• Hady sa dokážu pozerať veľmi uprene. Je to preto, že nežmurkajú. • Hady prehĺtajú celú potravu. Dokážu vložiť do svojho tela aj veľmi veľkú korisť. • Jašterice majú namiesto uší iba otvory ako diery. Všetky plazy majú uši skryté vo vnútri hlavy.

jašterica

• Niektoré plazy majú veľmi dobre vyvinutý čuch. Cítia aj malú zmenu teploty vo svojej blízkosti. Hady používajú na zistenie stavu vo vzduchu svoj jazyk.

66


Prečo žaba môže žiť vo vode aj na súši? Milí bádatelia, čaká nás ďalšia otázka. Už poznáme veľa živočíchov a vieme, čo je pre ne typické. Poznáme však život zdanlivo obyčajnej žaby?

Videli ste už v prírode žabu? Ako sa pohybuje? Viete, čím sa žaba živí?

Žaby majú telo bez chvosta, zvyčajne hladkú a vlhkú kožu. Majú široké ústa a veľké oči. Predné končatiny majú kratšie. Zadné sú dlhšie, aby mohli dobre skákať a plávať. Žijú v blízkosti vody vo vlhkom prostredí.

Ropucha má telo pokryté bradavičnatou kožou. V bradaviciach sa nachádza jed, ktorý má pre ropuchu ochrannú funkciu. Je nemotornejšia a ťarbavejšia, žije na vlhkých a tienistých miestach. Živí sa hmyzom.

Zistite, čím je ropucha užitočná pre človeka.

Ak má živočích vlhkú kožu, narodí sa vo vode a dokáže tráviť veľkú časť svojho života aj na súši, voláme ho obojživelník.


67

Prečo žaba môže žiť vo vode aj na súši? Aj mlok vie žiť vo vode aj na súši ako žaba. Patrí medzi chvostnaté obojživelníky.

samček

samička

Mloky žijú v potokoch a rybníkoch. Mlok sa veľmi podobá na jaštericu, ale je menší. Od jašterice ho spoľahlivo odlíšime tým, že na predných nohách má len štyri prsty, podobne ako žaba. Mloky sú dnes v prírode veľmi vzácne. Zmeny prostredia a znečistenie spôsobili, že sú ohrozený druh.

Obojživelník salamandra škvrnitá má nápadné žlté škvrny. Z kože vylučuje jedovatú látku. Žije blízko vody na vlhkých miestach v lesoch. Je zákonom chránená.

Čo by pomohlo zachrániť mloky v prírode? Vymyslite návrh na záchranu mlokov. Spracujte v skupinách návrh najprirodzenejšieho prostredia pre život mlokov. Návrh spracujte písomne. Ten najlepší pošlite ako príspevok do časopisov, ktoré čítate. KTORÉ ĎALŠIE TYPICKÉ ZNAKY MAJÚ OBOJŽIVELNÍKY? • Mláďatá obojživelníkov sa liahnu z vajíčok. Vajíčka kladú do vody, sú slizké a rôsolovité ako huspenina. vajíčka

• Mláďatá obojživelníkov sa nazývajú žubrienky a žijú vo vode. Nohy im rastú postupne. žubrienky

• Podobne ako hady majú aj žaby jazyk, ktorý im pomáha pri love potravy. Dospelé žaby dýchajú pľúcami a aj vlhkou kožou.

žaba • Obojživelníky v zime spia.


68

Prečo žralok nie je typická ryba? Milí bádatelia, obojživelníky vytvorili prechod k rozprávaniu o živote vo vode. Vo vode a s vodou žijú aj cicavce, vtáky, plazy a samozrejme obojživelníky. Ak si predstavíte more, určite sa vám vybaví krásny a inteligentný tvor – delfín. Delfín však nie je ryba. Už vieme, že je to cicavec. Na vode plávajú aj vtáky, dokonca si z nej mnohé lovia aj potravu. Často vidíte na vode plávať labute, kačky. Avšak my vieme, že sú to vtáky a pod vodou by žiť nemohli. Plazy tiež nemôžu pod vodou dýchať. Obojživelníky žijú vo vode aj na súši. Úplne odlišnou skupinou živočíchov sú ryby a drsnokožce (chrupkovité ryby).

pstruh kapor

žralok

Kde žije kapor, kde pstruh a kde žralok? Pouvažujte a porozprávajte sa o svojich zisteniach v skupinách.

Určite poznáte kapra a mnohí z vás i iné druhy rýb. Keď doma jedávate rybu, trvá to dlhší čas. Ryby majú malé kostičky, s ktorými sa pri jedle musíte „pohrať“ a dávať si pozor, aby vám neublížili. Ak vám však prinesú na stôl plátok žraloka, kosti z neho vyberať nemusíte. Prečo? Žralok kosti nemá. Jeho telo je tvorené chrupkou. Nepatrí medzi ryby, ale do samostatnej skupiny drsnokožce. Patrí však medzi stavovce, pretože má vnútornú kostru. Človeka zaujíma život žralokov. K drsnokožcom patrí aj iný morský živočích – raja. Raja elektrická je zvláštna tým, že dokáže zabiť korisť elektrickým výbojom.


69

Prečo žralok nie je typická ryba? Ryby a drsnokožce dýchajú žiabrami a pri pohybe im pomáhajú plutvy. Kožu majú pokrytú šupinami.

žiabre

plutvy

Šupiny žraloka sa podobajú na zúbky. Ak by ste žraloka pohladili, zistili by ste, že jeho koža je drsná. šupiny Aj ryby majú vyvinuté zmysly. Dokážu vydávať aj zvuky. Niektoré ryby majú po bokoch úst hmatové fúziky, napríklad kapor. Keď sa bližšie pozriete na pstruha dúhového, na jeho tele okrem pekného sfarbenia uvidíte aj bočnú čiaru. Pomocou nej pláva rovno a nie ako placka. Slúži mu teda na udržiavanie rovnováhy. Ryby pomocou bočnej čiary zisťujú aj teplotu vody, smer prúdu a nárazy vĺn.

bočná čiara Ryby žijú v jazerách, riekach, ale aj v mori a oceáne. Zvláštnym druhom ryby je losos. Predovšetkým jeho sťahovanie je zaujímavé. Losos prežije väčšinu svojho života v mori, teda v slanom prostredí. Ale rozmnožovať sa (neresiť) prichádza do sladkovodného prostredia, teda do potokov a bystrín. Zvláštne je jeho putovanie, ktoré niekedy trvá aj niekoľko mesiacov. Na svojej ceste prekonáva prekážky, dokáže vyskočiť z vody aj niekoľko metrov, preskakuje aj malé vodopády alebo skaly. Nie je to zvláštne? Ako je možné, že losos žije v mori a potom zase v rieke? Skúste nájsť odpovede. KTORÉ ĎALŠIE TYPICKÉ ZNAKY MAJÚ RYBY? • Proces kladenia vajíčok rýb sa volá neresenie. Vajíčka sa volajú ikry.

• Ryby a žraloky majú vyvinuté zmysly. Dokonca žralok má aj tzv. šiesty zmysel, ktorý mu slúži na zachytávanie elektrických signálov a umožňuje mu aj lepšiu orientáciu vo vode.

vajíčka (ikry)

ryba

70

SPOLOČENSTVO – ZÁKLAD ŽIVOTA V PRÍRODE

Prečo u nás nie je púšť? Milí bádatelia, možno ste si už niekedy kládli otázku, keď ste sa vracali z dovolenky v cudzej krajine, prečo nie sú naše krajiny rovnaké. Prečo nemáme more, púšť, ľadovce, savany? Ako ste si to vysvetľovali?

Ktorý z obrázkov sa najviac podobá na prírodné prostredie na Slovensku? Svoje rozhodnutie zdôvodnite. Príroda dokáže byť stále iná, na každom kúsku našej planéty. Veľa z toho, čo dokáže, si dodnes nevieme vysvetliť. Tieto záhady sa snaží objasniť veľa vedných disciplín. Jedna z nich je ekológia. Zaoberá sa vzťahmi medzi rastlinami, zvieratami a životným prostredím. To znamená, že zisťuje a vysvetľuje aj otázky prečo levy nežijú u nás v lese a prečo u nás nežije v jazerách žralok.

Nájdite na obrázku chyby. Prečo je to nesprávne? Urobte si malú vedeckú konferenciu, na ktorú si pripravte vystúpenia s príspevkami vysvetľujúcimi chyby na obrázku.

Rastliny a zvieratá, žijúce iba v určitom prostredí, voláme prírodné spoločenstvá. Dokážu prežiť iba tam, inde neprežijú. Sú viazané na určité prostredie. Ryby a niektoré vodné rastliny môžu žiť len vo vode, nikdy na suchej zemi. A rovnako je to aj naopak, suchozemské rastliny a zvieratá neprežijú vo vode.


71

Prečo u nás nie je púšť? Rastliny a zvieratá sú závislé od spoločenstva, v ktorom rastú. Vplývajú naň a môžu ho aj meniť. Základnými podmienkami pre život sú voda, svetlo, teplota, vzduch, pôda, živiny. Ak sa iba jedna z nich zmení, zmení to celé spoločenstvo. Napríklad, ak je málo vody, rastliny, ktoré potrebujú pre svoj život vlhké prostredie, môžu odumrieť. To ovplyvní život zvierat, ktoré sa týmito rastlinami živili. Tie buď uhynú, alebo zmenia prostredie, pretože putujú za potravou. Prírodné spoločenstvá sa menia. Zmeny môžu byť krátkodobé a opakujúce sa, napríklad striedanie ročných období. Je to kolobeh, ktorý sa pravidelne opakuje. Zmeny však môžu byť aj dlhodobé. Môže ich ovplyvniť zmena podnebia alebo aj zásahy človeka. Preto prírodné prostredie na našej planéte nie je rovnaké ako pred miliónmi rokov.

Prečo dnes už nežijú dinosaury?

Vedci, ekológovia, hovoria o viacerých prírodných spoločenstvách. My sa ďalej budeme rozprávať o týchto troch: • spoločenstvo lesa, • spoločenstvo vodných tokov, • spoločenstvo, ktoré vytvoril človek. Porozmýšľajte a odpovedzte.

Čím sa zaoberá ekológia? Čo tvorí prírodné spoločenstvo? Čo ovplyvňuje zmeny v prírodnom spoločenstve? Prečo vznikajú púšte? Čo je to dažďový prales? Aký má význam pre život na našej planéte?

72


Prečo ryby nelietajú? Milí bádatelia, veríme, že ste vedeli odpovedať na túto otázku veľmi rýchlo. Môžeme povedať, že ryby sú stavbou tela a spôsobom života prispôsobené životu vo vode. Nielen ryby sú prispôsobené životu vo vodnom prostredí. Okrem nich tam žije veľa iných druhov živočíchov, ale aj rastlín. Je to aj prostredie, v ktorom vznikol život na Zemi.

Rastliny a živočíchy spolu s vodou, pôdou, podnebím a všetkým, čo vodné prostredie tvorí, voláme vodné spoločenstvo. To môže byť malé, napr. rybník, ale aj obrovské, napr. oceán.

Podľa obrázkov porozprávajte, čo patrí do vodného spoločenstva. Čo by tam ešte mohlo patriť? Ako je možné, že more je slané? Dokážete túto informáciu zistiť? Kde budete hľadať? Ak by ste leteli v kozmickej rakete, videli by ste, že voda pokrýva väčšiu časť našej planéty. Preto ju aj často voláme Modrá planéta. Väčšina vody je ale slaná. Je v moriach a oceánoch. Sladkej vody je oveľa menej. Tá sa nachádza v riekach, jazerách, močiaroch a ľadovcoch. Aj vodné spoločenstvá sa v priebehu svojho vývoja veľmi zmenili. Niekedy bolo na našej planéte vodných plôch oveľa viac. Potom prišlo veľké ochladenie, veľká časť vody zamrzla a vznikli ľadovce. A keď sa oteplilo, voda sa roztopila. Živočíchy a rastliny sa prispôsobovali meniacemu sa prostrediu. Niektoré vyhynuli, ale vznikli aj nové druhy. Aj zásahy človeka veľakrát toto prostredie zmenili. Ako môže človek ovplyvniť vodné spoločenstvo? Ktoré zásahy človeka do prostredia vodného spoločenstva považujete za správne a ktoré nie? Všetko živé vo vodnom spoločenstve sa stavbou tela a spôsobom života prispôsobilo tomuto prostrediu. Vyhľadajte informácie o tom, čím sa živia a ako sú prispôsobené tomuto prostrediu zvieratá a rastliny na obrázkoch na nasledujúcej strane.


73

Prečo ryby nelietajú?

Čo majú rastliny medzi sebou spoločné a čo rozdielne? Čo majú zvieratá medzi sebou spoločné a čo rozdielne? Porozmýšľajte a odpovedzte. Čo tvorí vodné spoločenstvo? Ktoré rastliny a zvieratá žijúce v spoločenstve sladkých vôd poznáte? Ktoré rastliny a zvieratá žijúce v spoločenstve slaných vôd poznáte?

PROJEKT Zorganizujte si malý triedny kvíz. Pripravte si otázky týkajúce sa vodného spoločenstva. Umiestnite ich na viditeľné miesto. Rozdeľte sa na tímy. Vyhráva tím, ktorý ako prvý vypracuje odpovede na všetky otázky. Medzi otázky zaraďte aj tieto: • Zvieratá aj rastliny potrebujú pre svoj život kyslík. Ako sa kyslík dostane do vody? • Prečo je more slané? • Ako je možné, že sa ryba neutopí? • Prečo sú morské koraly chránené? • Ako vznikne potok?

74


Prečo medvede nemajú rady parky? Milí bádatelia, posledné prírodné spoločenstvo, o ktorom sa budeme rozprávať, bude spoločenstvo, ktoré vytvoril človek. Voláme ho kultúrne spoločenstvo. Ktoré kultúrne spoločenstvá poznáte?

Pomenujte spoločenstvá na obrázkoch. Čo majú spoločné a čo rozdielne? Prečo si človek upravuje alebo vytvára vlastné prírodné spoločenstvá? Mohol by človek žiť iba v lese? Vy by ste to dokázali?

Kultúrne prírodné spoločenstvo môže vzniknúť dvoma spôsobmi: • človek si upraví pôvodné prírodné spoločenstvo, • človek vytvorí úplne nové prírodné spoločenstvo.


75

Prečo medvede nemajú rady parky? Pozorne si prečítajte oba opisy a priraďte ich k jednej z možností.

Za mestom je lúka, na ktorej sa ľudia rozhodli postaviť si domovú zástavbu. Lúku rozryjú, odvezú z nej zeminu a vykopú základy potrebné na stavbu domov. Keď dostavajú, v okolí domov si vysadia trávu a stromy. Blízko si vytvoria park, aby tam mohli chodiť relaxovať. Predtým na lúke žil zajac, žaby, užovka, jašterica, rástli tam rastliny ako divý mak, margaréty a veľa liečivých rastlín. Teraz sa prostredie zmenilo. Pôvodné druhy tam už nenájdete. Rastú tam okrasné rastliny, kríky, žijú veverice, vtáky hniezdiace na stromoch. Ujo Vavro je dobrý poľnohospodár. Záleží mu na tom, aby pestoval rastliny, ktoré budú zdravé. Chce ich predávať do obchodov aj pre iných ľudí. Preto si kúpil lúku a rozhodol sa, že na nej bude pestovať obilie. Lúku teda pooral, odstránil trávu a iné lúčne rastlinstvo, čím prišli o potravu včely, bylinožravce, ktoré sa chodili na lúku pásť. Musia zmeniť svoje územie. Zasadené obilie na pole priláka vtáky a iné zvieratá, ktoré na ňom nájdu dostatok potravy. Teraz už môžeme odpovedať aj na otázku, ktorú sme si položili na začiatku. Na mieste, kde bol niekedy les, mohol žiť medveď a iné lesné zvieratá. Ak si ľudia toto územie upravili a z lesa vytvorili park, tieto zvieratá sa presťahovali do iného lesa, pretože nežijú v prítomnosti človeka. Človek sa oddávna snažil podmaniť si prírodu. Robil to preto, lebo si potreboval zabezpečiť bývanie, potravu a suroviny, ktoré potreboval. Často si ale neuvedomoval, aké škody môže jeho správanie spôsobiť. Príroda má veľkú silu a dokáže sa sama uzdravovať. Potrebuje však na to čas a niekedy aj pomoc ľudí. Našťastie, dnes je už veľa ľudí, ktorí upozorňujú, že k prírode sa musíme správať ohľaduplne. Že ju môžeme využívať, ale nemôžeme iba brať, musíme aj dávať. Navrhnite pravidlá slušného správania k prírode.

PROJEKT Vyberte sa na prechádzku do okolia školy. Do svojich bádateľských zošitov si poznačte, aké typy kultúrneho prírodného spoločenstva ste videli. Zaznamenajte si aj rastliny a živočíchy, ktoré ste tam videli. Porozmýšľajte a odpovedzte. Ako sa nazýva prírodné spoločenstvo, ktoré si človek upraví z pôvodného alebo vytvorí úplne nové? Ako vznikne kultúrne spoločenstvo? Aké typy kultúrneho prírodného spoločenstva poznáte? Ktoré rastliny alebo zvieratá v nich žijú?

76


Prečo sú lesy pľúcami planéty? Milí bádatelia, veľmi starým, ale pre život na našej planéte dôležitým spoločenstvom sú lesy. Sú tu už 350 miliónov rokov. Za také dlhé obdobie sa podmienky menili. Vznikali a zanikali tu rôzne druhy rastlín a živočíchov. Lesy sa naučili prispôsobovať rôznym zmenám. Stali sa tak veľmi silným spoločenstvom. Čo robí les lesom? Aké znaky má les?

Les – to sú stromy, kry, byliny, machy, huby, lišajníky. Spolu so zvieratami tvorí zložitý prírodný útvar, v ktorom všetko na seba navzájom pôsobí. Voda je pre les veľmi dôležitá. Tam, kde nie je voda, les zanikne. Preto sa s ňou les musel naučiť hospodáriť. Lesy sú pre život na Zemi veľmi dôležité, pretože: • slúžia ako čističky vzduchu • produkujú kyslík • ovplyvňujú podnebie, zmierňujú horúčavy • pomáhajú pri usmerňovaní režimu vody • zabraňujú zosuvom pôdy • sú zdrojom dreva • sú životným prostredím pre živočíchy, rastliny a ich spoločenstvá • spomaľujú rýchlosť vetra • tlmia hluk • uchovávajú prírodné krásy • sú miestom oddychu V skupinách si rozdeľte funkcie lesa a pripravte k nim krátke príspevky. Usporiadajte lesnú konferenciu, na ktorú môžete pozvať aj svojich rodičov.


77

Prečo sú lesy pľúcami planéty? Keď ste boli v lese, možno ste si všimli, že les nie je všade rovnaký. V čom ste videli rozdiely? To, aké stromy, rastliny a zvieratá v lese nájdeme, závisí od viacerých podmienok. Jednou z nich je aj podnebie. Tam, kde je chladnejšie, je iný les ako tam, kde je stále teplo. Podľa obrázkov povedzte, aké druhy lesov poznáme.

Čo majú tieto obrázky spoločné a čo rozdielne? Priraďte tieto charakteristiky k jednotlivým typom lesa.

O jednom z nich sa hovorí, že sa mení v každom ročnom období a darí sa mu v mierne teplých oblastiach. O druhom vieme, že je vždyzelený. Nachádza sa v oblastiach, kde je vlhko a veľmi horúco. Je domovom veľkého počtu rastlín a živočíchov. Tiež sa mu hovorí pľúca Zeme. O treťom z nich sa hovorí, že stromy sú vždyzelené a opadávajú až po niekoľkých rokoch, nie však naraz, ale postupne. Rastie vo vyšších polohách. Žijú v ňom rastliny a zvieratá, ktoré znášajú chladnejšie podnebie. Porozmýšľajte a odpovedzte.

Čo tvorí les? Aké typy lesov rozpoznávame? Aký je medzi nimi rozdiel? Povedz aspoň štyri funkcie lesa.

PROJEKT Vytvorte si tri knihy. Každá kniha bude o inom type lesa. Vlepte do nich obrázky (alebo ich nakreslite) zástupcov rastlín a živočíchov, ktoré žijú v danom type lesa.

OPAKOVANIE

78

Čo sme sa naučili Milí bádatelia, blížia sa prázdniny a určite sa na ne všetci tešíte. Oddych si všetci zaslúžime a mali by sme si ho aj dopriať. Počas prázdnin nám však býva často smutno aj za kamarátmi v triede. Preto sa rozlúčme tým, že pôjdeme spoločne na jeden malý výlet. Kam to bude? No predsa do prírody, do lesa. Čo si so sebou zoberiete?

Ak ste už na naše putovanie pripravení, potrebujeme si ešte preskúmať terén, do ktorého pôjdeme. Nájdite si preto na mape miesto, kam výlet pripravujete a zistite o tom mieste z mapy čo najviac. Je tam voda? Je tam potok? Svoje zistenia si zapíšte do bádateľského zošita.

Miesto výletu: Kde sa les nachádza: Aké stromy sú pre les typické? Aké zvieratá by sme mohli v lese nájsť? Aké rastliny by sme mohli v lese vidieť?

OPAKOVANIE

79

Čo sme sa naučili Vaše poznámky budú dôležité. Vedeli by ste pripraviť aj trasu cestovania na miesto, kam sa chystáte? Ako by ste sa tam mohli dostať? Električkou? Autobusom? Vlakom? Svoje zistenia si opäť zapíšte a v triede sa spoločne dohodnite na spôsobe dopravy. Najlepšiu trasu odôvodnite.

Na mieste pobytu nezabudnite, ako sa treba v lese správať. Určite netreba kričať a rozhadzovať odpadky. Ale to už všetko určite viete. Všetko, čo počas výletu uvidíte, zapíšte do svojich zošitov.

Turistický smerovník vám pomôže pri orientácii v krajine. Turistické trasy sú označené turistickými značkami. Môžu byť namaľované na rôznych miestach – na kameňoch, stromoch, plotoch, stĺpoch. Na niektorých miestach, napríklad v chránených územiach, môžete nájsť informačné tabule. Na tabuliach sú kresby a opisy chránených rastlín a živočíchov, ktoré sa v okolí vyskytujú. Videli ste už v prírode turistické značky? Aké farby mávajú? Zistite, či je v okolí vašej školy chránené územie.

Prajeme vám príjemný výlet, veľa nových bádateľských zistení a krásne prázdniny!

Námet na ročný plán Mesiac Tematický celok

Týždeň Konkrétna téma

Strana

IX

Opakovanie

II.

Čo sme sa naučili

8, 9

Veci okolo nás

III.

Prečo sa veci líšia?

10, 11

Rastliny – súčasť prírody

IV.

Prečo stromy plačú?

12, 13

Rastliny – Súčasť prírody

I.

Prečo stromy plačú?

14, 15


II.

Prečo existujú nahé semená?

16, 17


III.

Prečo máme stromy, ktoré majú semená ukryté?

18, 19

X

XI

XII

I

II

III

IV

V

VI

Veci okolo nás

IV.

Prečo je voda vo fľaši a knihy nie?

20, 21

Veci okolo nás

I.

Prečo je slon ťažký a more veľké?

22, 23

Veci okolo nás

II.

Prečo je zmrzlina studená?

24, 25

Veci okolo nás

III.

Prečo mláky miznú?

26, 27

Vesmír

IV.

Prečo Slnko vychádza a zapadá?

28, 29

Vesmír

I.

Prečo je Zem guľatá?

30, 31

Technika a technické objavy II.

Prečo sa lopta kotúľa?

32, 33

Technika a technické objavy III.

Prečo je ľad šmykľavý?

34, 35

Technika a technické objavy II.

Prečo má bicykel pedále?

36, 37

Technika a technické objavy III.

Prečo žiarovka svieti?

38, 39

Človek ako súčasť prírody

IV.

Prečo sa podobáme na opicu?

40, 41


I.

Prečo sa podobáme na opicu?

40, 41


II.

Prečo vidíme, cítime, počujeme?

42, 43


III.

Prečo potrebujeme zmysly?

44, 45, 46, 47


I.

Prečo si učením precvičujeme mozog?

48, 49


II.

Prečo počujeme tlkot srdca?

50, 51

Opakovanie

III.

Čo sme sa naučili

52, 53

Živočíchy – súčasť prírody

IV.

Prečo majú živočíchy kostru?

54, 55


I.

Prečo existujú cicavce?

56, 57


II.

Prečo vtáky vedia lietať?

58, 59, 60, 61


III.

Prečo had v chlade nezamrzne?

62, 63, 64, 65


III.

Prečo had v chlade nezamrzne?

62, 63, 64, 65


I.

Prečo žaba môže žiť vo vode aj na súši?

66, 67


II.

Prečo žralok nie je typická ryba?

68, 69

Spoločenstvo – základ života v prírode

III.

Prečo u nás nie je púšť?

70, 71


IV.

Prečo ryby nelietajú?

72, 73


I.

Prečo medvede nemajú rady parky?

74, 75


II.

Prečo sú lesy pľúcami planéty?

76, 77

Opakovanie

III.

Čo sme sa naučili?

78, 79

Autorky doc. PaedDr. Adriana Wiegerová, PhD., PaedDr. Gabriela Česlová, PhD. RNDr. Janka Kopáčová, CSc., 2011

Recommend Documents