Autorky doc. PaedDr. Adriana Wiegerová, PhD., PaedDr. Gabriela Česlová, PhD., RNDr. Janka Kopáčová, CSc., 2009

Autorky © doc. PaedDr. Adriana Wiegerová, PhD., PaedDr. Gabriela Česlová, PhD., RNDr. Janka Kopáčová, CSc., 2009 Lektorovali: PaedDr. Adriana Csipáková, Mgr. Irena Čechovičová, Mgr. Anna Maková Illustrations © Mgr. Roman Andrezál, Mgr. art. Miroslav Regitko, Mgr. art. Jozef Střelec, Mgr. art. Vladimír Vanko Grafický dizajn © SPN – Mladé letá, s. r. o. Obálka © Mgr. art. Kamila Dzurňáková Královičová Schválilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky pod č. 2011-11757/32132:4-919 zo dňa 31. augusta 2011 ako prírodovedu pre 4. ročník základnej školy. Schvaľovacia doložka má platnosť 5 rokov. Prvé vydanie, 2011 Všetky práva vyhradené. Toto dielo ani žiadnu jeho časť nemožno reprodukovať bez súhlasu majiteľa práv.

Ďakujeme žiakom Základnej školy Milana Hodžu za podnetné námety a spoluprácu pri tvorbe učebnice.

Zodpovedná redaktorka Mgr. Zuzana Andrezálová Výtvarná redaktorka Mgr. Ľuba Suchalová Technická redaktorka Daniela Schmidtová Vyšlo vo vydavateľstve Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, s. r. o., Sasinkova 5, 811 08 Bratislava Vytlačil Polygraf print, spol. s r. o., Prešov ISBN 978-80-10-02080-5

OBSAH OPAKOVANIE – Čo sme v minulom roku spolu zistili a čo nové sme sa naučili... 8, 9, 10, 11 VECI OKOLO NÁS – Prečo je more slané? 12, 13 VECI OKOLO NÁS – Prečo sa skaly lámu? 14, 15 VECI OKOLO NÁS – Prečo železo hrdzavie? 16, 17 VECI OKOLO NÁS – Prečo autá musia tankovať? 18, 19 VECI OKOLO NÁS – Čo sme sa naučili 20, 21 ČLOVEK AKO SÚČASŤ PRÍRODY – Prečo je dôležité, čo jeme? 22, 23 ČLOVEK AKO SÚČASŤ PRÍRODY – Prečo ľudské telo potrebuje čistiacu stanicu? 24, 25 ČLOVEK AKO SÚČASŤ PRÍRODY – Prečo človek nemôže lietať? 26, 27 ČLOVEK AKO SÚČASŤ PRÍRODY – Prečo človek nevie dýchať pod vodou a ryba na súši? 28, 29 VESMÍR – Prečo veci padajú na Zem? 30, 31 VESMÍR – Prečo je vo vesmíre ticho? 32, 33 VESMÍR – Prečo Slnko svieti a hreje? 34, 35 VESMÍR – Prečo je nebo modré? 36, 37 VESMÍR – Prečo sa Mesiac mení? 38, 39 VESMÍR – Prečo je obloha plná hviezd? 40, 41 TECHNIKA A TECHNICKÉ OBJAVY – Prečo kompas ukazuje sever? 42, 43 TECHNIKA A TECHNICKÉ OBJAVY – Prečo existujú stroje? 44, 45 TECHNIKA A TECHNICKÉ OBJAVY – Prečo máme elektrické zásuvky? 46, 47 VESMÍR – Čo sme sa naučili 48 TECHNIKA A TECHNICKÉ OBJAVY – Čo sme sa naučili 49 ŽIVOČÍCHY – SÚČASŤ PRÍRODY – Prečo žijú niektoré živočíchy samy? 50, 51, 52 ŽIVOČÍCHY – SÚČASŤ PRÍRODY – Prečo je pre nás hmyz dôležitý? 53, 54, 55 SPOLOČENSTVO – ZÁKLAD ŽIVOTA V PRÍRODE – Prečo niektoré živočíchy žijú v skupinách? 56, 57 SPOLOČENSTVO – ZÁKLAD ŽIVOTA V PRÍRODE – Prečo vlci žijú vo svorke? 58, 59 SPOLOČENSTVO – ZÁKLAD ŽIVOTA V PRÍRODE – Prečo mravce nezablúdia? 60, 61 RASTLINY – SÚČASŤ PRÍRODY – Prečo rastliny žijú na jednom mieste? 62, 63 RASTLINY – SÚČASŤ PRÍRODY – Prečo sú rastliny zelené? 64, 65 RASTLINY – SÚČASŤ PRÍRODY – Prečo rastliny rastú a starnú? 66, 67 RASTLINY – SÚČASŤ PRÍRODY – Čo sme sa naučili 68, 69 HUBY – SÚČASŤ PRÍRODY – Prečo huby nepatria medzi typické rastliny ani živočíchy? 70, 71, 72, 73 PRE ŠIKOVNÝCH BÁDATEĽOV – Z čoho sú zložené organizmy? 74, 75 PRE ŠIKOVNÝCH BÁDATEĽOV – Prečo sa stali slávnymi? 76, 77 OPAKOVANIE – Čo sme sa naučili 78

Milí žiaci – bádatelia, milí učitelia – kolegovia, učebnica prírodovedy pre 4. ročník nadväzuje na učivo tretieho ročníka. Je pokračovaním procesu poznávania prostredníctvom špirálovitého nabaľovania tém, s ktorými sa žiaci už mali možnosť stretnúť. Žiak – mladý bádateľ môže pracovať s učebnicou a sám si vďaka zadaniam, ktoré sú jej súčasťou, bude tvoriť svoje „poznávacie bádateľské portfólio“ a svoj bádateľský zošit. Pri tvorbe obsahu prírodovedy sa vychádzalo v prvom rade z detských poznávacích schopností, ale aj z obsahu učiva prírodovedy pre 3. ročník. Samozrejme, výber obsahu ovplyvnili aj cieľové zámery, ktoré sú súčasťou štátneho vzdelávacieho programu vo vzdelávacej oblasti príroda a spoločnosť. Cieľom prírodovedy v tomto kontexte je rozvíjať poznávacie procesy a spôsobilosti žiaka tak, aby bol schopný rozumieť prírode ako komplexnému celku. Ústredným mottom obsahu je hľadanie vzťahov medzi prostredím – prírodou – človekom. Žiak tu nie je pasívnym prijímateľom informácií, ale naopak, stáva sa aktívnym tvorcom nových téz a má priestor vo vlastnom poznávacom procese ich aj analyzovať. Dôležitou súčasťou koncepcie učebnice však ostáva, aby sa neposilňovali antropocentrické preferencie vyučovania, to znamená, aby žiak chápal prírodu a vedel ju chrániť, no ako jej bytostná súčasť vedel svoje skutky aj adekvátne analyzovať. Obsah učebnice zdôrazňuje teóriu trvalo udržateľného spôsobu života, pričom žiak je tou súčasťou spoločnosti, ktorá dokáže chápať všetky skutky, i tie, ktoré môžu prírode i škodiť. Dôležitou súčasťou hľadania spôsobov, ktoré prehlbujú žiakove poznanie a zároveň podporujú rozvoj myslenia, sú otázky. Princíp dialógu vo vyučovaní je to, čo súčasným školám chýba. Každá téma je preto spracovaná cez jednu ústrednú otázku. Cez otázku je následne vysvetlené učivo. Samotné bádateľské aktivity a predkladané otázky sú silným motivačným faktorom na kvalitné osvojenie učiva. Koncepcia učebnice prírodovedy je založená na bádateľskom spôsobe vyučovania. To znamená, že jeho dôležitú súčasť tvoria experimenty, námety na projekty, námety na spoločné kooperatívne postupy, či už ide o skupinové alebo kooperatívne vyučovanie. Práve otázky a zapojenie bádateľských aktivít spôsobuje obohacovanie myslenia žiakov. Výrazná diagnostická práca s detskými prekoncepciami (detskými naivnými teóriami), ktoré učiteľ vhodne spracuje, môže prispievať k skvalitneniu didaktického procesu na hodinách prírodovedy. Poznávací proces na hodinách prírodovedy je umocnený aj tým, že žiaci si vďaka vlastným skúsenostiam, ktoré získajú v procese bádania, môžu overovať svoje schopnosti a myšlienkové pochody. Overovanie prebieha samostatne pri realizácii pokusov alebo v skupinách, v triede. Dôležitou súčasťou podpory získavania kultúrnej gramotnosti je rozvoj komunikačných kompetencií. Tie sa odohrávajú prostredníctvom diskusií, ktoré sú postavené na vedeckej argumentácii faktov. To sa deje pri prezentácii projektov, analýzach vychádzok či pozorovaní, alebo pri „minikonferenciách“. Pri práci s učivom prírodovedy 4. ročníka majú svoju významnú úlohu bádateľské portfóliá, ktoré môžu byť základom laboratórnych cvičení. Tie následne tvoria súčasť pedagogických stratégií na sekundárnom stupni školy.

Ďalšou novinkou v spracovaní učiva je snaha o integráciu učiva k jednotlivým témam. Integrovať vlastné poznatky a skúsenosti je už pre štvrtáka dôležité. Žiak sa napríklad aj na témy o ľudskom tele môže pozerať cez fylogenézu života zvierat. Rovnako aj témy z fyzikálnej časti môžu nájsť paralelu v živote zvierat. Učebnica obsahuje deväť tematických celkov: 1. VECI OKOLO NÁS 2. ČLOVEK AKO SÚČASŤ PRÍRODY 3. VESMÍR 4. TECHNIKA A TECHNICKÉ OBJAVY 5. ŽIVOČÍCHY – SÚČASŤ PRÍRODY 6. SPOLOČENSTVO – ZÁKLAD ŽIVOTA V PRÍRODE 7. RASTLINY – SÚČASŤ PRÍRODY 8. HUBY – SÚČASŤ PRÍRODY 9. PRE ŠIKOVNÝCH BÁDATEĽOV V učebnici je každá téma spracovaná minimálne na dvojstrane. V prvej časti je text, potom námety na experimenty, tvorba záverov z bádania a otázky. Utvrdzovanie poznatkov môžu umocňovať aj zaradené opakovacie strany. Pre žiakov, ktorí majú špecifické nadanie, sú zaradené v učebnici aj strany pre šikovných bádateľov. Koncepcia učebnice je postavená tak, že by s ňou mal vedieť pracovať aj žiak so špecifickými poruchami učenia, ale aj nadané dieťa. Veríme, že predkladaná nová učebnica prírodovedy umocní prirodzenú zvedavosť žiakov, ale aj učiteľov, a odhodlanie objavovať zázraky v prírode. Vaše autorky

V učebnici nájdete tieto piktogramy: POVEDZ, DISKUTUJ, VYMENUJ, ROZPRÁVAJ NAPÍŠ UVAŽUJ, ROZMÝŠĽAJ, PÝTAJ SA BÁDAJ, EXPERIMENTUJ DOPRACUJ DO SVOJHO PORTFÓLIA Piktogramy sú označené symbolom vo farbe daného tematického celku. Názorne vysvetľujú a doplňujú úlohy pre deti.

8

OPAKOVANIE

Čo sme v minulom roku spolu zistili a čo nové sme sa naučili... Milí bádatelia, prázdniny sú už za nami a je čas pokračovať v novom hľadaní známych a neznámych vecí, v pozorovaní javov a čarov prírody. Pamätáte sa ešte na to, čo sme sa spoločne v minulom roku naučili? Spoločne odpovedzte na otázky: Podľa čoho poznáš živú prírodninu? Z čoho sa skladá strom? Čo je miazga? Čo môže spraviť človek pre to, aby v lesoch rástlo veľa nových stromov? Spracujte svoj návrh tvorby nového lesa. Čo by ste z lesa na obrázku odstránili a prečo?

Množstvo ktorých potravín meriame v litroch a ktorých v kilogramoch? Čo je napísané na kompóte z obchodu? Aké údaje sa dajú na obale nájsť? Aká je aktuálna teplota tvojho tela?

Odmeraj teplotu vzduchu v triede. Odmeraj teplotu vzduchu vonku. Ktoré zvieratá ste počas prázdnin videli? Kde sa nachádzali a čo robili? Ktoré rastliny ste počas prázdnin videli? Kde rástli? Pripravte si v triede konferenciu na tému Čo nové som sa z prírody počas prázdnin naučil?

OPAKOVANIE

9

Čo sme v minulom roku spolu zistili a čo nové sme sa naučili... Milí bádatelia, vrátili ste sa do školy s novými zážitkami, poznatkami a skúsenosťami. Možno ste zažili alebo videli aj niečo z toho, o čom sme sa v treťom ročníku rozprávali na hodinách prírodovedy. Spolu si pripomeňme, čo to bolo.

Aby to bolo zaujímavejšie, pokúste sa odpovedať na otázky, ktoré sú pre vás pripravené. Pri každej otázke máte niekoľko možností na odpoveď. Každá z možností má priradené písmeno. Vyberte iba tú odpoveď, ktorú považujete za správnu, a k nej priradené písmeno si zapíšte do bádateľských zošitov. Ak sa vám podarí správne odpovedať na všetky otázky, nájdete odkaz.

Veľmi zaujímavou témou bolo rozprávanie o rastlinách, presnejšie o stromoch. Teraz už vieme, že ihličnaté a aj listnaté stromy majú listy. Odlišujú sa svojím tvarom. Listy ihličnatých stromov nazývame ihlice. Listnaté stromy majú zvyčajne semená ukryté v plode, preto ich zaraďujeme medzi krytosemenné rastliny. Naopak, ihličnaté stromy nemajú semená ukryté v plode, sú nahé a nič ich nechráni. Preto ich voláme nahosemenné rastliny.

Pagaštan konský patrí medzi: 1. krytosemenné rastliny 2. nahosemenné rastliny 3. neurčujeme, pretože semeno je uložené v tvrdej šupine

O M

F

Ihlice ihličnatým stromom: 1. neopádavajú 2. opadávajú postupne, po niekoľkých rokoch 3. opadávajú iba smrekovcu opadavému

A B

Tekutina, ktorá vyteká zo stromu sa nazýva: 1. dreň 2. krv 3. miazga

O R J

C

Ďalšou veľmi zaujímavou témou bolo rozprávanie o živočíchoch. Tie sme si spoločne, podľa toho, či majú pevnú kostru a chrbticu alebo nie, rozdeľovali na stavovce a bezstavovce. Ďalšie skupiny, do ktorých sme stavovce zaradili, boli cicavce, vtáky, plazy, obojživelníky a ryby. Každá skupina má svoje typické znaky, ktorými sa odlišuje od ostatných skupín. Vedeli by ste vymenovať niektoré z ich základných znakov?

Medzi cicavce patrí každé zo živočíchov: 1. líška, slon, delfín A 2. žralok, kamzík, žirafa M 3. pes, mačka, korytnačka G

Tučniak je: 1. cicavec 2. ryba 3. vták

J K V

Prečo môže žaba počas svojho života žiť vo vode aj na súši? 1. pretože má pľúca aj žiabre C 2. pretože po vyliahnutí má žiabre, ktoré sa menia vývinom na pľúca U 3. pretože patrí medzi vodné živočíchy P

10

OPAKOVANIE

Čo sme v minulom roku spolu zistili a čo nové sme sa naučili... Rastliny a živočíchy nežijú na našej planéte oddelene. Vytvárajú spoločenstvá, v ktorých je život rastlín a živočíchov navzájom prepojený. Niektoré spoločenstvá vytvorila príroda sama, niektoré vznikli až po zásahu človeka. Rozprávali sme sa o spoločenstve lesa, vodných tokov a o kultúrnom spoločenstve. Aký najväčší význam majú lesy? 1. sú miestom oddychu 2. produkujú kyslík, čistia vzduch 3. rastú v nich lesné plody

Medzi kultúrne spoločenstvo nepatrí: C J E

I U M

1. park 2. pole 3. potok

Medzi najdokonalejšie výtvory prírody určite patrí človek. Ten, na rozdiel od ríše živočíchov a rastlín, dokáže myslieť a tvoriť. Svojím správaním ovplyvňuje aj samotnú prírodu. Viete povedať ako? V treťom ročníku sme si povedali, že človeka zaraďujeme medzi cicavce, pretože hneď po narodení sa živí materským mliekom, ktoré prijíma cicaním. Počas svojho života vníma a poznáva svet vďaka piatim zmyslom. Na to, aby mohli fungovať, má prispôsobené zmyslové orgány, nervové dráhy a centrá v mozgu. Rozprávali sme sa aj o tom, že medzi životne dôležité orgány zaraďujeme mozog a srdce. Viete povedať prečo? Zmyslové vnemy sú: 1. oko, ucho, chuťové poháriky na jazyku, nos, koža 2. videnie, počúvanie, jedenie, voňanie, cítenie 3. zrak, sluch, chuť, čuch, hmat

Mozog spolu s miechou a nervami zaraďujeme medzi: L

S

1. nervovú sústavu 2. mozgovú sústavu 3. miechovú sústavu

S N

Akú funkciu má srdce? 1. pravidelne biť H 2. pumpovať okysličenú krv v tele L 3. pumpovať okysličenú a odkysličenú krv v tele V

Z

E

Zaujímavou témou bolo aj rozprávanie o tom, ako si človek dokáže prispôsobiť prostredie, v ktorom žije. Robí to preto, aby si skvalitnil svoj život. Začal vymýšľať a objavovať. Naučil sa využívať nielen svoju silu, ale aj silu vecí, ktoré dokázal uviesť do pohybu. Spoznal pri tom aj vlastnosti trenia, ktoré tiež vedel využiť vo svoj prospech. Veľký objav, o ktorom sme si rozprávali, bolo využitie elektrickej energie.

Silu využívame na to, aby sme: 1. zmenili tvar vecí 2. dali veci do pohybu 3. aby sme zmenili tvar vecí alebo ich dali do pohybu

I D

E

Prevod má: 1. šijací stroj, bicykel, auto T 2. hodinový strojček, koleso, fúrik Q 3. vodomer, otvárač na konzervy, kladivo B

Rozhodni, ktorá veta je pravdivá: 1. elektrický obvod tvorí žiarovka, spínač, vodič 2. vodiče a nevodiče vedú elektrický prúd 3. batérie majú elektrickú energiu

V E P

OPAKOVANIE

11

Čo sme v minulom roku spolu zistili a čo nové sme sa naučili... Človek je tvor, ktorý sa neustále snaží spoznávať veci okolo seba. Tieto poznatky mu ďalej slúžia na to, aby veci okolo seba vedel využiť, alebo vynašiel nové. Rozprávali sme sa o tom, že všetky veci, ktoré vytvorila príroda bez zásahu človeka, nazývame prírodniny. Môžu byť živé a neživé. Tie, ktoré vytvoril človek, nazývame ľudské výtvory. Každá vec okolo nás má svoje vlastnosti. Viete vymenovať, aké vlastnosti poznáme?

Všetky živé prírodniny sa vyznačujú tým, že:

Kvapalinám meriame:

1. prijímajú potravu, dýchajú, rastú, rozmnožujú sa a vyvíjajú sa R 2. prijímajú potravu, dýchajú, rodia sa živé mláďatá, rastú a vyvíjajú sa E 3. prijímajú rastlinnú potravu, dýchajú, rastú, rozmnožujú sa a vyvíjajú sa O

1. dĺžku 2. objem 3. hmotnosť

K Í L

Voda sa môže zmeniť a môže mať skupenstvá: 1. plynné 2. plynné a pevné 3. plynné, pevné a kvapalné

Y D R

A nokoniec sme sa rozprávali aj o vesmíre. Je to zaujímavá téma, v ktorej sme hovorili o tom, prečo sa strieda deň a noc. Na obrázkoch sme videli, že Slnko, planéty okolo neho a ich mesiace tvoria slnečnú sústavu. Povedali sme si, že vesmír je obrovský a viaceré z jeho záhad sú pre nás ešte stále nevysvetliteľné.

Prečo Slnko vychádza a zapadá? 1. pretože sa Zem točí okolo Slnka 2. pretože sa Slnko točí okolo Zeme 3. pretože sa Zem točí okolo vlastnej osi

J U

1. 12 hodín a 60 minút 2. 23 hodín a 60 minút 3. 22 hodín, 60 minút a 60 sekúnd

O

Podarilo sa vám vylúštiť odkaz? Veríme, že áno. A teraz, keď sme si zopakovali to, čo sme spoznávali v treťom ročníku, pokračujme v ceste bádania... Veľa radosti z poznávania.

Zem je:

Deň má: F D A

1. družica 2. mesiac 3. planéta

I E Y

VECI OKOLO NÁS

12

Prečo je more slané? Milí bádatelia, leto sa pomaly končí. Prázdniny ste určite využili na kúpanie a iné vodné športy. Kúpali ste sa v jazere, bazéne alebo mori? Ochutnali ste na týchto miestach aj vodu? Bola sladká alebo slaná?

Obeh vody v prírode Počúvali ste niekedy, ako klopká dážď na okno? Rozmýšľali ste, kde všade už bola kvapka dažďa?

Množstvo vody na Zemi sa nemení. Voda mení len svoju podobu.

Porozprávaj o obehu vody v prírode podľa obrázka. Ako sa rastliny a živočíchy zúčastňujú na obehu vody?

POZOROVANIE Prineste si kapustný alebo šalátový list a plastovú fóliu. List obalte plastovou fóliou. Čo pozorujete na druhý deň? Svoje zistenia si zapíšte do pozorovacieho hárka.

Voda, ktorá steká do potokov, riek a jazier, sa nazýva povrchová voda. Povrchovou vodou je aj roztopený sneh, potôčiky vody po daždi. Voda, ktorá vsiahne do zeme, tvorí podzemnú vodu. Povrchová aj podzemná voda sa nazýva sladká voda. Voda vždy steká smerom nadol, preto sa rieky vlievajú do mora. Vo vode sa rozpúšťajú živiny, tie sa splavia do mora. Pozri sa na glóbus, všetky veľké modré plochy na ňom sú moria a oceány. Morská voda je slaná.

VECI OKOLO NÁS

13

Prečo je more slané? POKUS •Čo budete potrebovať Pripravte si nádobu, soľ, vodu, varič, lyžicu.

•Ako postupujete Vyskúšajte, či sa z mora vyparuje slaná voda. Rozpustite soľ vo vode. Prikryte nádobu a dajte ju ohrievať na varič. Chvíľu počkajte a zlejte vodu z pokrievky na lyžicu. Ochutnajte.

•Čo ste zistili Je voda slaná? Čo sa s vodou deje? Voda sa nachádza nielen v riekach a moriach, ale aj v telách všetkých rastlín a živočíchov. Život bez vody nie je možný. Porovnajte život na obrázkoch. V ktorom z nich je podľa vás viac potrebná voda? Kde sa žije ťažšie a kde podľa vás ľahšie?

Porozmýšľajte a odpovedzte. Ako ste dnes používali vodu?

Vieš, že ťava vydrží bez vody až 45 dní? Keď sa potom dostane k vode, dokáže za 15 minút vypiť až 150 litrov vody.

PROJEKT Urobte si zbierku vody. Do malých umytých fľaštičiek naberte vodu z rôznych miest. Pozorujte fľaštičky niekoľko dní. Čo sa s vodou deje? Dokázali by ste napísať svoje predpoklady, čo sa s vodou stane o tri dni či o tri týždne?

VECI OKOLO NÁS

14

Prečo sa skaly lámu? Milí bádatelia, zbierali ste niekedy kamene? Všimli ste si, aké môžu byť rôzne? Zem je obrovská guľa zložená z hornín. Skladá sa z troch častí.

zemská kôra zemský plášť zemské jadro

roztavená hornina

Zemská kôra sa skladá z obrovských oddelených dosiek, ktoré plávajú na roztavených horninách. Tam, kde sa pohybujú dosky proti sebe, vznikajú pohoria. Na miestach, kde sa dosky stretávajú, vznikajú často zemetrasenia. Miesta, kde roztavené horniny vystupujú na povrch, voláme sopky. sopka

POZOROVANIE Urobte si svoje pohorie. Vymodelujte niekoľko pásov plastelíny rôznych farieb. Poukladajte ich na seba. Položte ruky na konce pásov a tlačte k sebe. Plastelína sa bude ohýbať a vytvárať pohorie. Vrchol môžete aj zrezať. Uvidíte jednotlivé vrstvy lepšie.

Aj neživá príroda sa ustavične mení. Niekedy je teplo, inokedy prší alebo sneží, fúka silný vietor. Všetky tieto vplyvy spôsobujú, že sa skaly lámu – horniny zvetrávajú.

VECI OKOLO NÁS

Prečo sa skaly lámu? Nielen počasie spôsobuje zvetrávanie, ale aj živé prírodniny. Prvé rastliny, ktoré prežijú na skale, sú lišajníky. Zachytia sa v tenkej skalnej pukline a spolu s vodou puklinu zväčšujú.

Tenká vrstva na povrchu Zeme, do ktorej rastliny zapúšťajú korene, sa nazýva pôda. Rastliny čerpajú z pôdy výživné látky. V pôde žije aj mnoho živočíchov.

POKUS •Čo budete potrebovať Pripravte si pohár, hrudku pôdy, lupu, vodu.

•Ako postupujete Pôdu si prezrite pod lupou. Zistite, či je v pôde voda. Ako to urobíte? Zistite, či je v pôde vzduch. Vložte ju do pohára s vodou. Unikajú bublinky? Zistite, aké čiastočky sú v pôde. Zamiešajte ju v pohári s vodou. Počkajte, kým sa usadí a pozorujte.

•Čo ste zistili Všetky svoje pozorovania si zapíšte. Viete vymenovať niektoré živočíchy, ktoré žijú v pôde?

Pôdu potrebujú rastliny aj živočíchy. Človek sa naučil o pôdu starať. Čo myslíš, ako sa človek stará o pôdu? Prečo je dôležité starať sa o pôdu?

Porozmýšľajte a odpovedzte. Nájdite kamene pri rieke a v horách. Porovnajte ich. Čím sa líšia? Čo majú spoločné? Čo sa stane s lístím, ktoré na jeseň opadne? Čo môže znehodnotiť pôdu? Aké zmeny spôsobuje zemetrasenie?

15

VECI OKOLO NÁS

16

Prečo železo hrdzavie? Milí bádatelia, vzduch tvorí okolo Zeme ochrannú vrstvu, vzdušný obal – atmosféru. Atmosféru udržuje okolo Zeme gravitačná sila. Čím ďalej od Zeme, tým je vzduchu menej. Na vrcholoch vysokých hôr je vzduch oveľa redší ako v nížinách. Prečo horolezci nosia vo veľkých výškach kyslíkové prístroje? Uletel ti už niekedy balónik? Vieš, čo sa s ním stane?

Ako letí vyššie a vyššie, stále viac sa rozťahuje, lebo je tam menej vzduchu. Nakoniec praskne. Vo vesmíre vôbec nie je vzduch, je tam vzduchoprázdno (vákuum).

Termosféra

Mezosféra Ozónová v rst

va Stratosféra Tropo sfé ra

Vieš, že atmosféra má viacero vrstiev. Spodná vrstva siaha do výšky 11 km. Tvoria sa v nej oblaky a zrážky, nazýva sa aj „kuchyňa počasia“.

Slnečné lúče prechádzajú vzduchom a zohrievajú povrch Zeme. Vzduch udržuje povrch Zeme teplý aj v noci. Vzdušný obal nás chráni aj pred škodlivým kozmickým žiarením a zachytáva vesmírny prach. Väčšie úlomky z vesmíru v atmosfére zhoria. Slnko zohrieva celú atmosféru. Vzduch neustále prúdi. Teplý vzduch stúpa hore, studený klesá dole. Ako využíva človek vietor? Môže mu aj škodiť? Vieš vysvetliť, ako vzniká vietor? Ako sa rozširujú semienka púpavy? Poznáš ešte inú rastlinu, ktorej semienka roznáša vietor? Ako?

Vieš, že keby Zem nemala atmosféru, nebola by obloha modrá a Slnko žlté? Z Mesiaca je Slnko biele a nebo čierne. Vieš, že okolo Mesiaca nie je žiadna atmosféra? Slnko tam silno hreje. Kozmonauti nosia lesklé skafandre, aby odrážali slnečné teplo.

VECI OKOLO NÁS

17

Prečo železo hrdzavie? Vzduch je všade okolo nás – v pôde, vo vode, v telách rastlín a živočíchov.

POZOROVANIE Naplňte pohár ľadom. Čo sa objavilo na vonkajších stenách pohára? Vo vzduchu je vždy vodná para. Ak jej je viac, vzduch je vlhký.

POZOROVANIE Zoberte širšiu nádobu a naplňte ju do polovice vodou. Na vodu položte zapálený kahanček. Prikryte kahanček skleným pohárom. Čo sa stalo so sviečkou? A čo s vodou? Akú časť pohára zaberá voda?

Vo vzduchu je kyslík. Kyslík podporuje horenie. Keď sa spotreboval, sviečka zhasla. Kyslík je plyn bez farby a vône. Kyslík potrebujú všetky živočíchy a rastliny na dýchanie. Aj ty potrebuješ kyslík?

Vzduch obsahuje dusík, kyslík, oxid uhličitý, vodnú paru a iné látky. Tieto plyny nemajú ani farbu, ani vôňu, preto aj vzduch nemá farbu a vôňu. Všimli ste si niekedy odhodenú plechovku, papier a smeti? Podľa čoho viete, či tam ležia už dlho, alebo ich niekto odhodil len nedávno? Vzduch a voda sú dôležité pre život. Niekedy môžu aj škodiť. Kyslík a vodná para vo vzduchu škodia pomaly, ale vytrvalo. Spôsobujú hrdzavenie železných predmetov – plotov, zábradlí, mostov, ale poškodzujú aj omietky a murivo. Porozmýšľajte a odpovedzte.

Ktorý plyn potrebujú rastliny a živočíchy na dýchanie? Vysvetlite, prečo musíme v triede často vetrať. Ako dýchajú živočíchy vo vode? Je potrebné slnečné žiarenie na to, aby fúkal vietor? Poobzeraj sa v okolí školy. Nájdi škody, ktoré spôsobil vzduch. Ako chránime látky pred škodlivými zmenami?

18

VECI OKOLO NÁS

Prečo autá musia tankovať? Milí bádatelia, máte každý deň dobrú náladu a veľa energie na to, aby ste všetko zvládli? Celý svet okolo nás je v pohybe. Aj my sa neustále hýbeme.

Všetky veci, ktoré sa hýbu, potrebujú energiu. Energia je potrebná na pohyb auta, na vykúrenie a osvetlenie nášho domu. Aj naše telo potrebuje energiu, aby rástlo a vyvíjalo sa, aby sme mohli chodiť aj behať, dýchať, aby nám bilo srdce, prúdila krv. Človek získava energiu z potravy. Potrava musí obsahovať dostatok živín. Energiu získavame z cukrov a tukov. Vďaka bielkovinám a minerálnym látkam telo rastie a obnovuje sa. Vitamíny zvyšujú odolnosť proti chorobám. Človek využíva rôznu energiu na pohon strojov. Aké rôzne druhy energie poznáte? Ako získavajú energiu stroje?

VECI OKOLO NÁS

19

Prečo autá musia tankovať? Všetky formy energie okolo nás sa menia z jedného druhu na iný. Energia sa nedá vyrobiť alebo zničiť. Dá sa iba premeniť na inú energiu. Nájdi všetky formy energie na obrázku. Ako sa menia?

Porozmýšľajte a odpovedzte.

Ktorá energia je najčistejšia? Ako sa mení energia v mobile? Akú energiu doma využívate? Kde ju beriete? Čo ráno raňajkuješ? Odkiaľ berú energiu rastliny?

VECI OKOLO NÁS

20

Čo sme sa naučili Milí bádatelia, učili sme sa o podmienkach života na Zemi, o vode, vetre, energii. Budete vedieť odpovedať? Obrázok si prekreslite do zošita a jednotlivé vrstvy vyfarbite a opíšte. Použite slová: zemské jadro, zemský plášť, zemská kôra, atmosféra

Aké druhy vody poznáš? Čím sa líšia? Čo je na povrchu Zeme? Ako sa volá obal vzdušný obal Zeme?

dažďová voda v lese

dažďová voda v meste

Opíš obeh vody v lese a v meste. Čím sa líšia? Prečo sú lesy dôležité?

Na obrázkoch je rôzne počasie. Opíš správanie živej prírody v zime a v lete. Porozprávaj o všetkých zmenách, ktoré spôsobuje voda a vzduch.

VECI OKOLO NÁS

Čo sme sa naučili Ako vzniká vietor? Vieš ukázať prúdenie vzduchu v triede? Už vieš, že vzduch je zmes viacerých plynov. Vieš niektoré vymenovať? Ktorú časť vzduchu potrebujeme na dýchanie? Prečo máme v triede aj doma izbové kvety? Prečo je dôležité nosiť prezuvky?

POZOROVANIE Prineste si listy zo stromov z rôznych miest okolo školy. Papierovou vreckovkou zotrite list zo stromu pri ceste a ďalšou list zo stromu v parku. Porovnajte ich. Čo ste zistili? Kde je viac prachu? Prečo?

Aké druhy energie vidíš na obrázku? Ako sa menia? Čo by bolo ináč, keby nebola elektrická energia? Ako by sa žilo, keby sme nemali benzín a naftu?

21

ČLOVEK AKO SÚČASŤ PRÍRODY

22

Prečo je dôležité, čo jeme? Milí bádatelia, už viete, že každá, aj tá najmenšia časť nášho tela, má dôležitú úlohu pre život človeka. Môžeme ho prirovnať k stroju, v ktorom je každá súčiastka dôležitá. Bez nej by sa stroj pokazil a prestal fungovať. Na to, aby mohla každá časť tela pracovať správne, potrebuje mať zabezpečený prísun dôležitých látok. Tie získavame z potravy. Potraviny, ktoré prijímame, by preto mali tieto dôležité látky obsahovať. Potom ich voláme aj zdravé potraviny. Určiť, ktoré potraviny sú alebo nie sú zdravé, nie je až také jednoduché. Každý z nás je totiž iný, a to, čo niekomu prospieva, inému môže dokonca veľmi uškodiť.

Ľudia, ktorí sú na niečo alergickí, teda veľmi precitlivení, musia prijímať len také potraviny, ktoré im neškodia. Rovnako to, čo je zdravé pre malé dieťa, nemusí byť až tak veľmi zdravé pre dospelého, pretože v každom veku potrebuje naše telo iné látky.

Vieš, že podľa lekárov veľa ochorení spôsobuje nesprávne stravovanie?

Odborníci na zdravie a výživu ľudí vytvorili potravinovú pyramídu. Znázorňuje, ktoré potraviny, a hlavne v akom množstve, sú pre väčšinu ľudí prospešné. V spodnej časti pyramídy sú potraviny, ktoré by mali byť základom našej stravy. Z celkového množstva jedla, ktoré skonzumujeme počas dňa, by sme ich mali zjesť najviac. Naopak, najmenej máme jesť tie potraviny, ktoré sú zobrazené vo vrchnej časti pyramídy.

Ktoré potraviny by sme mali prijímať vo väčšom množstve a ktoré čo najmenej? Do svojho bádateľského zošita si zapíš, čo všetko si jedol počas jedného dňa. Spoločne v triede vyhodnoťte zloženie vašich jedálnych lístkov.


23

Prečo je dôležité, čo jeme? Spoločne sa teraz poďme pozrieť na to, ako prijímanie potravy funguje.

Potrava v našom tele putuje tráviacou rúrou, ktorá sa začína v ústach a končí sa v konečníku. Nazývame ju tráviaca sústava. Teraz si opíšeme tráviacu cestu, ktorá je akoby cestou so šiestimi zastávkami. Celá cesta spracovania potravy sa začína v ústnej dutine.

ústna dutina hltan

Pokúste sa v skupinách opísať, čo sa s potravou deje v ústnej dutine. Použite pojmy: zuby, sliny, chuťové poháriky, jazyk.

pažerák

žalúdok Vieš, že mliečny chrup má 20 zubov a trvalý 32? Trvalé zuby sa prerezávajú medzi 6. a 14. rokom života.

tenké črevo

konečník

Cesta pokračuje cez hltan a pažerák, ktorých svalovina posúva jedlo až do žalúdka. V žalúdku sa prehltnuté jedlo spracuje na kašu, ktorá sa ďalej posúva do tenkého čreva. Až v tenkom čreve sa živiny z potravy začínajú vstrebávať do tela. Poslednou časťou tráviacej rúry je hrubé črevo. Jeho úlohou je odsať vodu zo zvyškov potravy a posunúť to, čo telo nedokáže využiť, do konečníka. Vyhľadajte odpovede na otázky: Kde sa nachádza „slepé črevo“? Ako sa správne nazýva? Čo sa stane, ak v ňom vznikne zápal?

Porozmýšľajte a odpovedzte. Čo tvorí tráviacu sústavu človeka? Akú funkciu majú jednotlivé orgány tráviacej sústavy? O ktorých potravinách hovoríme, že sú zdravé? Prečo?

hrubé črevo

PROJEKT Porovnajte tráviacu sústavu človeka a niektorého vybraného živočícha. Čo majú spoločné a čo rozdielne?


24

Prečo ľudské telo potrebuje čistiacu stanicu? Milí bádatelia, doteraz sme sa rozprávali o tom, čo naše telo potrebuje prijímať, aby mohlo fungovať. Hovorili sme o príjme potravy, tekutín, kyslíka. Ale na to, aby sa naše telo neotrávilo, potrebuje aj vylučovať. Odpadové látky (takto budeme nazývať látky, ktorých sa naše telo potrebuje zbaviť) vylučujeme niekoľkými spôsobmi.

Spôsoby vylučovania odpadových látok z tela Trávenie – na konci trávenia vylúčime konečníkom nestrávené zvyšky potravy Dýchanie – výdychom sa zbavujeme oxidu uhličitého Potenie

– kožou vylučujeme vodu a iné látky v podobe potu

Močenie – vylučujeme ním škodliviny z krvi v podobe moču

Procesy prijímania a vylučovania sú typické pre všetky živé organizmy. Preto všetko, čo je živé, musí živiny, tekutiny a kyslík nielen prijímať, ale musí aj vylučovať odpadové látky. Spôsob prijímania a vylučovania nie je vždy rovnaký. Jedným zo spôsobov, ako sa naše telo zbavuje odpadových látok, je močenie. Je to činnosť, ktorú vykonávame niekoľkokrát do dňa. Je ale životne dôležitá. Ak by sa tak nedialo, naše telo by zaplavili odpadové látky a nakoniec by sa otrávilo.

Dôležité orgány, ktoré pomáhajú tvorbe a vylučovaniu moču sú obličky, močovody, močový mechúr a močová rúra. Spolu tvoria močové cesty.

oblička močovod močový mechúr močová rúra

Vieš, že obličkám najviac škodia presolené a veľmi korenené jedlá?


25

Prečo ľudské telo potrebuje čistiacu stanicu? Moč sa začína tvoriť v obličkách. Tie sú párový orgán (to znamená, že sú dve). Každá oblička je tak výkonná, že v prípade poškodenia jednej z nich môžeme prežiť iba s jednou, zdravou. Obličky pracujú ako filter. Najprv z krvi odstránia skoro všetku tekutinu. Vyčistia ju, odpadové látky oddelia a vyčistenú tekutinu vpustia späť do krvného obehu. Z odpadových látok sa tvorí konečný moč, ktorý sa cez močovody dostáva do močového mechúra, odtiaľ močovou rúrou von z tela. Zahrajte sa na vedcov, ktorí hľadajú odpovede na otázky: Prečo je dôležité, aby sme pili dostatok tekutín? Ktoré tekutiny sú pre naše telo najlepšie a prečo? Čo znamená slovo dehydratácia? Hovorili sme si, že obličky v našom tele pracujú ako filter. Aby sme si vedeli predstaviť, čo to znamená, urobme si malý pokus, ktorého postup a výsledky si zaznačte do bádateľských zošitov.

POKUS •Čo budete potrebovať Pripravte si dva poháre, časti jedla, vodu, filtračný papier.

•Ako postupujete Nechajte časti jedla vo vode a po chvíli ich zmiešajte. Všimnite si, akú farbu mala tekutina. Do druhého pohára pripravte filtračný papier, napríklad taký, ktorý sa používa pri príprave kávy. Prelejte roztok cez filtračný papier.

•Čo ste zistili Všetky svoje pozorovania si zapíšte. Akú farbu má tekutina po prefiltrovaní? Pokúste sa nájsť súvislosť medzi týmto pokusom a činnosťou obličiek.

Porozmýšľajte a odpovedzte. Ako sa naše telo zbavuje odpadových látok? Ktorý orgán v našom tele slúži ako filter? Opíšte jeho činnosť. Čo tvorí močové cesty? Kde v tele máme uložené orgány močových ciest?

Vieš, že každý deň vylúčime asi 1,5 l moču? Ďalší liter vody vylúčime dýchaním a potením.

26


Prečo človek nemôže lietať? Milí bádatelia, odpoveď na túto otázku nie je až taká jednoduchá, ako by sa mohlo zdať.

Pokúste sa nájsť aspoň tri dôvody, prečo vtáky môžu lietať.

Ľudia sa odpradávna túžili pozrieť sa na svet zhora, z pohľadu vtáka. Vymýšľali rôzne vynálezy, ktoré by im umožnili lietať. Niektoré boli úspešné, iné zasa veľmi nebezpečné. Pravdou ale je, že bez technických vynálezov človek lietať nemôže. Naše telo je totiž prispôsobené iným druhom pohybu.

Akým spôsobom sa človek vie pohybovať? Ktoré živočíchy sa vedia pohybovať podobnými druhmi pohybu ako my? Ktorý pohyb zo živočíšnej ríše nevieme napodobniť? Za to, že vieme stáť vzpriamene a nespadneme, ale aj za to, že sa vieme pohybovať, vďačíme kostiam a svalom v našom tele.

Kosti a svaly v našom tele tvoria oporno-pohybovú sústavu. Všetky kosti tela voláme kostra. Tvoria ju kosti, chrupavky a väzivá. Kostru nemajú iba ľudia, ale aj niektoré zvieratá. Tie, ktoré ju majú, voláme stavovce. Tie, ktoré ju nemajú, bezstavovce.

Rozdeľte živočíchy na obrázkoch do dvoch skupín, na stavovce a bezstavovce.


27

Prečo človek nemôže lietať? Kostra, najmä lebka, je často symbolom smrti. Čo myslíte, prečo? Kostra nášho tela mŕtva nie je. Počas života sa niekoľkokrát obnoví. Je bohato zásobená nervovými zakončeniami a cievami. cieva

kosť Zaujímavé je to, že pri narodení má človek kosti mäkké. Príroda to múdro zariadila preto, aby sa pri pôrode kosti malého bábätka nepoškodili. Postupne ale tvrdnú, najmä vďaka vápniku, ktorý obsahujú.

Hlavnou úlohou kostry je opora svalov a orgánov, ale aj ochrana dôležitých orgánov. Ktoré orgány chráni hrudník, lebka a chrbtica?

Oporno-pohybovú sústavu netvoria iba kosti, ale aj svaly. Majú veľký význam pri pohybe tela. Ten závisí od ich sťahovania a uvoľňovania. V našom tele máme svaly priečne pruhované a hladké. Rozpoznať ich môžeme nielen pod mikroskopom, ale aj podľa toho, či ich vieme ovládať vôľou alebo nie. Priečne pruhované svaly sa upínajú na kosti a vieme ich ovládať. Preto keď si chcete sadnúť, tak najmä vďaka svalom dolných končatín si sadnete. Keď sa ale rozhodnete, že si nesadnete, svaly pracovať nezačnú. Hladká svalovina pracuje bez pričinenia našej vôle. Takto nám napríklad pracujú črevá.

lebka

hrudník

chrbtica

Pokúste sa rozdeliť činnosti podľa toho, či sú ovplyvnené priečne pruhovaným svalstvom alebo hladkou svalovinou: skákanie, tlkot srdca, zužovanie a rozširovanie zreničiek, úsmev, posun potravy v črevách, hra na klavíri, zdvíhanie bremena

Svaly, rovnako ako aj kostru, nemajú iba ľudia, ale aj živočíchy. Viete povedať niekoľko príkladov? Podľa čoho viete určiť, že má živočích svaly?

Porozmýšľajte a odpovedzte. Čo tvorí oporno-pohybovú sústavu človeka? Akú funkciu má kostra? Akú funkciu majú svaly?

PROJEKT Porovnajte kostru a svaly človeka a vybraného živočícha. Čo majú spoločné a čo rozdielne?

28


Prečo človek nevie dýchať pod vodou a ryba na súši? Milí bádatelia, každá malá časť nášho tela potrebuje okrem živín, ktoré získavame z potravy, aj veľmi dôležitý kyslík. Bez jedla dokáže človek vydržať aj mesiac, bez vody skoro týždeň, ale bez kyslíka iba asi päť minút. Kyslík získavame zo vzduchu dýchaním. Rozdeľte sa na tímy odborníkov a pokúste sa nájsť odpovede na otázky: Ako vzniká kyslík? Bol na našej planéte kyslík stále? Kde všade sa nachádza kyslík? Ako to vieme dokázať? Do svojich bádateľských zošitov si zapíšte svoje zistenia do výskumnej správy.

nosová dutina ústna dutina hrtan priedušnica prieduška pľúca

Zorganizujete si minikonferenciu, na ktorej budete svoje zistenia prezentovať svojim spolužiakom.

Na dýchaní sa podieľa viacero orgánov. Spolu tvoria dýchaciu sústavu. Dýchacia sústava sa začína v nosovej dutine. Odtiaľ vdýchnutý vzduch prúdi cez hrtan do priedušnice, priedušiek až do pľúc.

Vieš, že v hrtane sú uložené hlasové orgány – hlasivky?


29

Prečo človek nevie dýchať pod vodou a ryba na súši? Dýchanie má dve štádiá, nádych a výdych. Nádychom prechádza kyslík do pľúc. V pľúcach prechádza do krvi. Odtiaľ ďalej srdce zabezpečuje jeho cestu prostredníctvom krvi do celého tela. Krv zároveň slúži ako „smetiarske auto“ a zbiera aj oxid uhličitý, ktorý naše telo vylučuje, a privedie ho späť do pľúc. Odtiaľ ho výdychom uvoľníme. Pri námahe, napríklad pri cvičení, naše telo vytvára viac oxidu uhličitého. Aby sa ho naše telo zbavilo, začneme rýchlejšie dýchať, a teda aj srdce pracuje rýchlejšie. Dýchanie je proces, ktorý nepodlieha našej vôli. Riadi ho dýchacie centrum v mozgu. Nádych sa neustále strieda s výdychom. výdych

nádych

Vieš, že v pokoji vdýchneme a vydýchneme asi 15-krát za minútu? Pri jednom vdychu a výdychu sa vymení asi 0,5 l vzduchu.

Sústreďte sa na svoje dýchanie. Ako sa dýchanie prejavuje? Podľa čoho viete s určitosťou zistiť, že človek dýcha? Príjem kyslíka je jedným zo znakov všetkých živých organizmov. Teda nielen človeka, ale aj živočíchov a rastlín. Človek patrí medzi tie organizmy, ktoré prijímajú kyslík zo vzduchu. Má na to prispôsobené dýchacie orgány. Živočíchy a rastliny žijúce vo vode sú prispôsobené na príjem kyslíka z vody. Pokúste sa teraz odpovedať na otázku, ktorú sme si položili na začiatku tejto témy. PROJEKT Porovnajte dýchanie človeka a ryby. Čo majú spoločné a čo rozdielne? Dýchajú aj rastliny? Ako by ste to zistili? Pokúste sa zhotoviť v skupinách ukazovatele čistoty vzduchu, ktorými porovnáte čistotu vzduchu na miestach, ktoré si vyberiete. Na začiatku si do bádateľského zošita vypracujte bádateľský plán podľa týchto bodov: • Chcem zhotoviť: • Budem potrebovať: • Navrhujem postupovať takto: • Odskúšam to takto: • Zistil som:


Vymenujte časti dýchacej sústavy človeka. Čo riadi dýchanie? Prečo je dýchanie životne dôležité? Opíšte proces dýchania.

VESMÍR

30

Prečo veci padajú na Zem? Milí bádatelia, začíname spoločne prenikať do tajov vesmíru. Všetko, čo si nedokážeme jednoducho vysvetliť, sa nám zdá náročné a ťažké. Ale niektoré javy sú jednoduché, ak ich poznáme a rozumieme im.

POKUS •Čo budete potrebovať Pripravte si aktovku a knihy.

•Ako postupujete Určte hmotnosť svojej aktovky s knihami a bez nich. Zdvihnite svoju aktovku. Vyložte z nej všetky knihy a opäť ju zdvihnite.

•Čo ste zistili Kedy ste potrebovali viac sily? Na plnú alebo prázdnu aktovku? Zapíšte si hmotnosti a svoje zistenia do zošita.

Keď pustíte z ruky knihu, jablko alebo iný predmet, spadne na zem. Keď vyhodíte loptu do vzduchu, vždy sa vráti. Keď vyskočíte, tiež dopadnete späť. A nielen predmety!

Prečo predmety padajú vždy nadol?

Zem priťahuje nás aj všetky veci okolo nás silou. Nazývame ju gravitačná sila. Gravitačná sila je tým väčšia, čím je väčšia hmotnosť vecí. Zem má obrovskú hmotnosť, preto aj gravitačná sila, ktorou pôsobí, je veľká. Nazývame ju aj skrátene – gravitácia.

Gravitácia pôsobí smerom do stredu Zeme. Čo všetko spôsobuje gravitačná sila?

VESMÍR

31

Prečo veci padajú na Zem? Zem pôsobí gravitáciou aj na loptu vo vzduchu, pritiahne parašutistu, umožní pristáť lietadlu a raketoplánu. V okolí Zeme je gravitačné pole. Čím ďalej od Zeme, tým je gravitácia menšia. Kozmonauti sa v rakete vznášajú, lebo gravitačná sila, ktorá na nich pôsobí, je malá. Deti z Marošovej triedy chceli usporiadať preteky o najväčšieho siláka. Pani učiteľka súhlasila, ale mala podmienku. „Nemáme veľa času. Každý žiak bude pôsobiť silou len raz.“ Pani učiteľka zavesila pred tabuľu oceľovú pružinu. Žiaci ťahali pružinu z celej sily. Maroš robil značky. Ako vedeli, kto má najväčšiu silu? Ako inak si deti mohli zmerať silu?

Sila sa dá merať. Medzinárodná jednotka sily sa nazýva newton (čítaj ňutn). Jednotka sily má značku N. Sila 1 N je malá. Meradlo sily sa nazýva silomer. Silomer má stupnicu v newtonoch. Vnútri má pružinu. POZOR! Nikdy neťahaj väčšou silou, ako je stupnica silomera, môžeš ho pokaziť!

POZOROVANIE Odmerajte silu potrebnú na ťahanie peračníka po lavici. Odmerajte silu potrebnú na zdvihnutie peračníka z lavice. Vyložte z peračníka všetky veci a meranie zopakujte. Kedy musíte ťahať väčšou silou? Merania si zapíšte do zošita.

Porozmýšľajte a odpovedzte. Urč hmotnosť svojho peračníka. Odmeraj silu, ktorou ho priťahuje Zem. Nakresli alebo napíš príbeh, čo by sa stalo, keby nebola gravitácia. Odmeraj silu potrebnú na zdvihnutie 100 g čokolády. Je ľahšie tlačiť plný alebo prázdny vozík? Prečo?

Vieš, že fyzik Sir Isaac Newton (sir izak ňutn) objavil gravitáciu, keď sa na jeseň prechádzal po sade a pozoroval, ako padajú listy aj jablká na zem?

VESMÍR

32

Prečo je vo vesmíre ticho? Milí bádatelia, všimli ste si, že sme stále obklopení rôznymi zvukmi? Niektoré sú veľmi hlasné, iné sotva počujeme, niektoré sú príjemné, iné nepríjemné, niektoré sú vysoké (piskľavé), iné nízke (hrubé). Zavrite oči a započúvajte sa. Čo všetko počujete?

POKUS •Čo budete potrebovať Pripravte si šálku, potravinársku fóliu, zrniečka soli alebo kryštálový cukor, paličku.

•Ako postupujete Natiahnite na šálku potravinársku fóliu. Nasypte na ňu niekoľko zrniečok soli alebo kryštálikov cukru. Paličkou jemne pobúchajte po šáločke.

•Čo ste zistili Čo robia zrniečka, keď búchate silnejšie, na rôznych miestach? Pozorovanie si zapíšte do zošita. Šálka sa nepohla, ale aj po jemnom údere sa rozochveje a núti zrniečka poskakovať. Zvuk vzniká rýchlym chvením vecí, veci kmitajú. Huslista rozozvučí struny slákom, gitarista rozkmitá struny prstami a v klavíri sú to kladivká. Zvuky sú rôzne. Zvuk je druh energie.

POKUS •Čo budete potrebovať Pripravte si pravítko.

•Ako postupujete Prichyťte pravítko na okraji lavice. Brnkajte naň a počúvajte. Budete počuť iný zvuk, ak skrátite vyčnievajúcu časť? Ako sa zmení zvuk, keď predĺžite vyčnievajúcu časť?

•Čo ste zistili Pozorovania si zapíšte do zošita.

VESMÍR

33

Prečo je vo vesmíre ticho? Výška zvuku závisí od rýchlosti chvenia zdroja. Bzučanie včely aj pískanie komára je prejavom ich rýchleho pohybu krídel. Svrček vyhráva svojimi nohami. Ak sa počas rozprávania dotknete prstami hrdla, ucítite chvenie svojich hlasiviek. Už vieme, ako vzniká zvuk. Ale ako je možné, že sa dostane až k nám?

POKUS •Čo budete potrebovať Pripravte si šálku, reproduktor rádia alebo prehrávač, zrniečka soli alebo kryštálový cukor.

•Ako postupujete Postavte svoju šálku z prvého pokusu pred reproduktor rádia alebo prehrávača. Pustite ho a postupne zvyšujte hlasitosť. Čo pozorujete? Pohybujú sa zrniečka? Kedy sa pohybujú najviac?

•Čo ste zistili Pozorovanie si zapíšte do zošita. Keď zapnete rádio, začne hrať, rozkmitá reproduktory a tie zase okolitý vzduch. Rozkmitaný vzduch núti zrniečka poskakovať.

POZOROVANIE Postavte sa ku kovovému zábradliu ďalej od seba. Jemne do neho ťuknite tak, aby to kamarát nepočul. Vyskúšajte, či bude vaše jemné ťuknutie počuť, keď si k zábradliu priloží ucho.

Zvuk na svoje šírenie potrebuje prostredie. Zvuky počujeme aj vo vode alebo cez stenu. Zvuk sa šíri nielen vo vzduchu, ale aj v pevných a kvapalných látkach. Vo vzduchoprázdne sa nešíri.


Aké najhlasnejšie zvuky ste počuli? Zisti, či bude zvonček zvoniť, ak ho pridržíš rukou. Počujete aj za roh? Prečo? Ako si chránia sluch ľudia pracujúci vo veľkom hluku? Prečo si robíme trúbku z rúk, keď chceme dokričať ďalej? Prečo lekári používajú fonendoskop?

Vieš, že ozvena vzniká tým, že zvuk narazí do prekážky a vráti sa k nám? Vieš, že práve takáto ozvena slúži netopierom na orientáciu? Vieš, že svetlo sa pohybuje rýchlejšie ako zvuk, preto najskôr vidíme blesk, až potom počujeme hrom?

PROJEKT Vyrob si hudobný nástroj (použi napríklad fľaše s vodou, gumené struny...)

VESMÍR

34

Prečo Slnko svieti a hreje? V Kocúrkove postavili radnicu bez okien. Keď ju dostavali, zistili, že je tam tma. A tak sa rozhodli nanosiť do nej slnečné svetlo vo vreciach. Podarilo sa im to?

Slnko je naša najbližšia hviezda. Hviezda je obrovská guľa zložená zo žeravých plynov, ktorá svieti a hreje. Slnečné svetlo je také silné, že keď je Slnko cez deň na oblohe, nevidíme žiadne iné hviezdy.

Nikdy sa nepozeraj do Slnka priamo, poškodíš si zrak! Slnečné svetlo je druh energie. Energia je potrebná pre život aj pre každý pohyb. Energia môže mať rôzne podoby – niekedy nás ohrieva, inokedy poháňa.

Slnečné žiarenie dodáva našej Zemi svetlo a teplo.

Na obrázkoch je príroda v lete a v zime. Opíšte hlavné rozdiely. Porozprávajte o živote rastlín v lete a v zime.

VESMÍR

35

Prečo Slnko svieti a hreje? Slnko našu Zem nielen osvetľuje, ale aj zohrieva. Podľa polohy Slnka na oblohe sa mení teplota vzduchu. Aj v najhorúcejší letný deň sa k večeru ochladí.

POKUS •Čo budete potrebovať Pripravte si ceruzku, plastelínu, baterku.

•Ako postupujete Postavte na stôl ceruzku do stojana z plastelíny. Svieťte na ňu baterkou. Ako sa mení tieň?

•Čo ste zistili Pozorovanie si zapíšte do zošita.

Ráno je Slnko nízko nad obzorom. Jeho lúče dopadajú šikmo, svietia aj zohrievajú menej. Tiene sú dlhé.

Na poludnie je Slnko vysoko, jeho lúče nám dopadajú takmer priamo na hlavu, svietia aj hrejú silno. Tiene sú najkratšie.

Večer je Slnko opäť nižšie nad obzorom, tiene sú dlhé. Jeho lúče sú zase chladnejšie, začína sa stmievať.

Slnko je naša najbližšia hviezda. Slnečné žiarenie dodáva našej Zemi teplo a svetlo. Čím šikmejšie dopadajú slnečné lúče na Zem, tým je chladnejšie. Porozmýšľajte a odpovedzte.

Ako sa striedajú ročné obdobia? Čím sa líšia? Ktoré ročné obdobie je najteplejšie a prečo? Ako sa pripravujú živočíchy na zimu? Ktoré živočíchy v zime nevidieť a prečo?

VESMÍR

36

Prečo je nebo modré? Milí bádatelia, už vieme, že Slnko nám dodáva teplo a svetlo. Je to náš prirodzený zdroj svetla. Svetlo je druh energie. V tme, keď na nás nedopadá slnečné svetlo, používame iné zdroje svetla. Viete niektoré vymenovať? Svetlo sa šíri v priamych čiarach, v lúčoch. Lúče môžeme niekedy vidieť. Povedz kedy.

Niektoré látky prepúšťajú svetlo, sú priehľadné a niektoré nie. Dokážete vytvoriť tieň? Čo k tomu potrebujete? Kedy vidíte svoj tieň? Môže mať človek aj viac tieňov naraz? Kedy? Svietiaca lampa osvetľuje celú triedu, lebo jej svetlo sa odráža od všetkých vecí, ktoré sú v miestnosti. Cez deň vidieť všade, lebo slnečné svetlo sa odráža všetkými smermi. Zrkadlá odrážajú svetlo najlepšie, lebo sú hladké a lesklé.

POKUS •Čo budete potrebovať Pripravte si dve zrkadlá, pero, papier.

•Ako postupujete Pozorne sa pozrite do zrkadla, odráža váš obraz presne? Napíšte svoje meno a prečítajte ho pomocou zrkadla. Čo sa stane, ak použijete viac zrkadiel?

•Čo ste zistili Pozorovania si zapíšte do zošita.

Veci okolo nás vidíme preto, že sa od nich odráža svetlo. Ak sa pozrieme na niečo ponorené vo vode, napr. palicu, vyzerá ako zlomená. Aj voda v potoku je hlbšia, ako sa nám zdá. Svetlo sa pri prechode zo vzduchu do vody láme.

VESMÍR

37

Prečo je nebo modré? POZOROVANIE Ponorte zrkadlo do vaničky s vodou tak, aby sa slnečné svetlo odrážalo na bielu stenu. Natáčajte zrkadlo dovtedy, kým neuvidíte dúhu. Aké farby má dúha? Ktorá farba je hore?

Lomom sa biele svetlo rozkladá na farby. Dúha je rozklad svetla na miniatúrnych kvapôčkach vody. Porozmýšľaj, kedy sa objaví dúha na oblohe. Rovnaký jav spôsobuje, že cez deň je obloha modrá a pri západe slnka červená.

POKUS •Čo budete potrebovať Pripravte si papier, nožnice, ceruzky.

•Ako postupujete Nakreslite kruh, vystrihnite ho a rozdeľte na šesť častí. Každý diel vyfarbite jednou farbou dúhy (červená, oranžová, žltá, zelená, modrá, fialová). Stred napichnite na podložku a roztočte. Ako sa pokus zmení, ak budete na kruhu striedať len 2, 3, 4 farby? Záleží na tom, ktoré farby striedate?

•Čo ste zistili Svoje zistenia si zapíšte a zakreslite do zošita.

Svetlo je energia. Svetlo sa šíri priamočiaro. Prechádza priehľadnými látkami. Od väčšiny vecí sa svetlo odráža. Biele svetlo sa rozkladá.


Vymenujte zdroje svetla. Kedy sa svetlo odráža? Prečo vidíme na oblohe Mesiac? Aké farby má dúha? Viete vysvetliť zatmenie Mesiaca?

PROJEKT Urobte si kaleidoskop alebo periskop.

38

VESMÍR

Prečo sa Mesiac mení? Milí bádatelia, aj vás niekedy prekvapí, ako sa Mesiac mení? Mesiac má rôzne tvary, a to je fascinujúce.

Mesiac je prirodzená družica Zeme. Obieha okolo nej po takmer kruhovej dráhe. Okolo Zeme obehne Mesiac približne raz za 28 dní.

POZOROVANIE Pomocou zrkadielka urobte na stenu „prasiatko“. Čo na to potrebujete? Dá sa urobiť prasiatko potme?

Tak ako zrkadielko, aj Mesiac len odráža slnečné svetlo, sám nesvieti. Z Mesiaca nevidíme vždy rovnakú časť. Pravidelne mení svoj vzhľad.

Keď je Mesiac najbližšie k Slnku, je k Zemi otočený neosvetlenou časťou, preto ho nevidíme. Hovoríme, že je nov. Postupne obieha okolo Zeme, vidíme z neho stále väčšiu časť osvetlenú (hovoríme, že dorastá – osvetlená časť má tvar písmena D). Keď vidíme Mesiac ako kruh, je spln. Ďalšie dni vidíme opäť stále menšiu časť (hovoríme, že cúva – osvetlená časť má tvar písmena C). Tieto zmeny nazývame mesačné fázy.

VESMÍR

39

Prečo sa Mesiac mení? Okolo Zeme obiehajú aj umelé družice – satelity, ktoré vyrobili ľudia. Prvú umelú družicu Sputnik vypustili v Rusku v roku 1957. Dnes je ich veľa. Niektoré zbierajú informácie, iné nám umožňujú používať mobilné telefóny, pozerať televíziu, riadiť lietadlá a lode na diaľku.

Ľudia sa o Mesiac zaujímali už dávno. Najskôr ho len pozorovali, neskôr aj navštívili. Prvý človek, ktorý sa prechádzal po Mesiaci, bol Američan Neil Armstrong v roku 1969. Kozmonauti zistili, že povrch Mesiaca pokrýva hrubá vrstva prachu a nie je tam vzduch. Ich stopy sa tam zachovali dodnes. Povrch mesiaca je hrboľatý, plný priehlbín, tzv. kráterov. Na fotografii vyzerajú ako tmavé škvrny.

POKUS •Čo budete potrebovať Pripravte si škatuľu, jemný piesok alebo múku.

•Ako postupujete Dajte do škatule jemný piesok alebo múku. Vhoďte do nej kamienok a veľmi opatrne ho vyberte. Pozorujte „kráter“, čo tam zostal.

•Čo ste zistili Kedy je kráter najväčší? Kedy je hlbší? Svoje zistenia si zapíšte do zošita.

Mesiac je prirodzená družica Zeme. Obieha okolo Zeme po takmer kruhovej dráhe. Mesiac nesvieti, len odráža slnečné svetlo.

Porozmýšľajte a odpovedzte. Fúka na Mesiaci vietor? Čo potrebujú kozmonauti, aby mohli pristáť na Mesiaci? Prečo nie sú na Mesiaci rastliny?

PROJEKT Zisti novinky o Mesiaci. Pozoruj Mesiac 4 týždne. Urob si tabuľku a každý deň zakresli tvar Mesiaca. Ak je zamračené, nakresli oblaky alebo vlastnú značku.

VESMÍR

40

Prečo je obloha plná hviezd? Milí bádatelia, určite ste aj vy často obdivovali hviezdy na oblohe. Obloha plná hviezd oddávna vzbudzovala v ľuďoch obdiv a zvedavosť. Kým nepoznali kompas, vedeli sa orientovať len podľa hviezd. Pozorovali hviezdy, všímali si, ako sú zoskupené a vymýšľali im mená. Niektoré hviezdy vytvárajú na oblohe stále obrazce – súhvezdia.

Poznáte mená niektorých súhvezdí? Viete ich nájsť na mape hviezdnej oblohy? Celý rok môžete u nás na oblohe pozorovať súhvezdia Veľký voz a Malý voz.

Severka

Malý voz

Veľký voz Všetky súhvezdia menia počas roka pomaly svoju polohu na oblohe. Len hviezda Severka (Polárka) je akoby nehybná. Vidíme ju vždy smerom na sever. Aký to má pre nás význam? Hviezdy majú rôznu veľkosť – niektoré sú obrovské, mnohokrát väčšie ako naše Slnko, iné sú maličké, len ako naša Zem. Hviezdy majú aj rôznu teplotu. Prečo vidíme ostatné hviezdy omnoho menšie ako Slnko? Prečo cez deň nevidíme ostatné hviezdy?

POZOROVANIE Večer si rozsvieťte malé svetlo – baterku alebo nočnú lampu. Pomaly sa od nej vzďaľujte. Vidíte jej svetlo stále rovnako veľké? Rovnako vidíte aj reflektory vzďaľujúceho sa auta. Čím je ďalej, tým sú svetlá menšie.

VESMÍR

41

Prečo je obloha plná hviezd? POZOROVANIE Rozsvieťte večer baterku a položte ju na stôl smerom od seba. Obrázok vám pomôže. Vidíte svetlo z baterky? Teraz rozsvieťte luster. Vidíte, či baterka svieti alebo nie?

Hviezdy sú na oblohe stále – v noci aj vo dne. Cez deň ich nevidíme, ich svetlo prekryje slnečné žiarenie. Svetlo zo Slnka k nám letí 8 minút, z druhej najbližšej hviezdy Proximy Centauri viac ako 4 roky. Vo vesmíre je veľké množstvo hviezd podobných nášmu Slnku. Niektoré vidíme voľným okom, iné ďalekohľadom. Niektoré sú tak ďaleko, že sa dajú pozorovať len špeciálnymi ďalekohľadmi vo hvezdárni. Okolo niektorých hviezd sa pohybujú planéty. Možno je na niektorej planéte život. Ešte nemáme také prístroje a rakety, aby sme to mohli zistiť. Tajomstvá vesmíru odhaľujeme pomaly.

Planétu, kde spievajú vtáci, kvitnú kvety a žijú ľudia, poznáme len jednu – našu Zem. Musíme si ju vážiť a chrániť jej prírodu!

Vieš, že prvý slovenský kozmonaut sa volá Ivan Bella? Do vesmíru vyletel 20. 2. 1999 a na orbitálnej stanici Mir strávil niekoľko dní. Vieš, že raketu posúvajú dopredu výfukové plyny? Raketový motor hýbe raketou podobne, ako pohybuje unikajúci vzduch balónikom.

Porozmýšľajte a odpovedzte. Ako pomáhali hviezdy, kým sme nemali kompas? Vyber si známe súhvezdie a znázorni ho v zošite krúžkami. Pomôže ti mapa hviezdnej oblohy. Požiadaj spolužiaka, aby zistil, ktoré súhvezdie to je.

PROJEKT Vytvor model obľúbeného súhvezdia.

TECHNIKA A TECHNICKÉ OBJAVY

42

Prečo kompas ukazuje sever? Milí bádatelia, nestalo sa i vám niečo podobné? Ako ste si poradili?

Počkaj, pomôžem ti!

Au, to pichá! A ešte sa aj ponáhľam!

Čo vymyslel Maroš? Ako mu pomôžu magnety? Aké vlastnosti má magnet? Magnet sa dá využiť rôznymi spôsobmi. Použil si už aj ty na niečo magnet? Pohľadaj v škole a doma veci, v ktorých je magnet. Priťahuje magnet všetky látky? Magnet niektoré látky priťahuje. Pôsobí magnetickou silou.

POZOROVANIE Pripravte si na lavicu magnet a rôzne predmety podľa obrázka. Predmety roztrieď na dve kôpky. Na jednu daj tie, ktoré podľa teba bude magnet priťahovať a na druhú ostatné. Svoj odhad si zapíš. Zober magnet a vyskúšaj, či bol tvoj odhad správny. K predmetom, ktoré magnet pritiahol, doplň názov látky, z ktorej sú vyrobené. Pozorovanie si zapíš.

Magnet pôsobí magnetickou silou na predmety zo železa. Zistite, či je magnet všade rovnako silný. Určite si sa už hral s magnetmi. Dajú sa dva magnety vždy spojiť?

POZOROVANIE Zober dva magnety (stačia aj malé magnetky). Skús ich spojiť. Podarilo sa ti to? Teraz jeden magnet otoč a pokus zopakuj. Čo si zistil?


43

Prečo kompas ukazuje sever? Každý magnet má dva póly – severný a južný. Veľké magnety majú póly farebne rozlíšené. Spojiť sa dá len severný pól s južným. Ak otočíš magnety súhlasnými pólmi k sebe, odpudzujú sa. Magnet priťahuje železné predmety, aj keď sa ich nedotýka. Magnetická sila pôsobí aj v okolí magnetu. Okolo magnetu je magnetické pole. Magnetické pole pôsobí aj cez niektoré látky. Pôsobí magnet aj cez prekážku?

POKUS •Čo budete potrebovať Pripravte si magnet, spinku, papier, pohár s vodou.

•Ako postupujete Vložte medzi spinku a magnet list papiera. Skúste pomocou magnetu pohybovať spinkou.

•Čo ste zistili Podarilo sa vám to? Bude magnet pôsobiť aj na spinku v pohári s vodou? Svoj zistenia si zapíšte. Zem je tiež veľký magnet. Má severný a južný pól. Okolo Zeme je magnetické pole. Videl si už kompas? Na čo sa používa? Z čoho sa kompas skladá?

kompas

POKUS •Čo budete potrebovať Pripravte si misku s vodou, ihlu, magnet, kúsok korku.

•Ako postupujete Pošúchajte ihlu magnetom. Zmagnetizovanú ihlu uloženú na kúsku korku dajte plávať do misky. Nechajte ju ustáliť. Ukazuje hlavička na sever? Misku pootočte. Ktorým smerom sa natočila ihla?

•Čo ste zistili Svoj zistenia si zapíšte do zošita. Porozmýšľajte a odpovedzte.

Ktoré látky priťahuje magnet? Ako sa volajú póly magnetu? Magnet je aj v gumenom tesnení na dverách chladničky. Prečo? Máš doma nejakú magnetickú hračku? Opíš, ako využíva magnetickú silu. Oteckovi sa pomiešali klince, mosadzné skrutky a drevené piliny. Navrhni, ako ich ľahko roztriedi. Zisti, či na zemepisnom severnom póle Zeme je aj magnetický sever Zeme.

44


Prečo existujú stroje? Kto sa menej namáha?

Milí bádatelia, počas nášho života často potrebujeme zdvíhať aj ťažké veci. Nie vždy máme na to dosť sily, ale prácu treba urobiť. Kamaráti na obrázku použili jednoduché stroje – páku, naklonenú rovinu a kladku. Porozprávaj, ako sa používajú. Videl si ich už niekedy? Kde? Čím dlhšiu páku použijeme, tým menšou silou musíme pôsobiť. Páka má rôzne použitie. Kde všade používame páku?

Keď ťaháme lano dolu, vlajka stúpa hore. Na stožiari je kladka. Kladkou meníme smer sily. Kde využívame kladku?


45

Prečo existujú stroje? POKUS •Čo budete potrebovať Pripravte si peračník, silomer, tvrdú podložku, knihy.

•Ako postupujete Naklonenú rovinu urobte podľa obrázka. Odmerajte silu, ktorú potrebujete na zdvihnutie peračníka. Odmerajte silu, ktorú potrebujete na vytiahnutie peračníka po naklonenej rovine.

•Čo ste zistili Kedy ste potrebovali menšiu silu? Svoje zistenia si zapíšte do zošita.

Páka, kladka a naklonená rovina sú jednoduché stroje. Menia veľkosť alebo smer sily. Jednoduché aj zložité stroje a prístroje patria medzi technické prostriedky, čiže techniku. Stroje navrhujú, vyrábajú a kontrolujú ľudia. Všetky stroje pomáhajú ľuďom, uľahčujú im prácu. Každý deň sa na svete vyrobia tisíce vecí. Niektoré človek používa na svoju potrebu, iné na zábavu. Ako ľudia zmenili spôsob svojej práce? Aké stroje používali kedysi a aké dnes?

Kedysi ľudia vyrábali väčšinu vecí ručne, dnes väčšina vecí pochádza z tovární. Niektoré stroje sú nastavené tak, že človek ich už len kontroluje. Ich prácu riadia počítače. Prečo takéto stroje nazývame automaty? Porozmýšľajte a odpovedzte. Ktorý stroj je podľa teba najužitočnejší? Prečo? Nájdite doma alebo na ulici jednoduché stroje. Navrhnite, ako odmeriate silu potrebnú na zdvíhanie s kladkou a bez nej.

PROJEKT Vytvorte si páku z pravítka a ceruziek. Zistite, ako sa mení hmotnosť predmetov v rovnováhe, keď meníte dĺžku páky.

46


Prečo máme elektrické zásuvky? Milí bádatelia, poobzerajte sa okolo seba. Kde všade využívate elektrickú energiu? Ako žili ľudia bez nej? Porovnajte život kedysi a dnes. Čím sa líši? Čo by si nemohol robiť, keby na jeden deň vypli dodávku elektrickej energie?

Elektrina sa v elektrických spotrebičoch mení na teplo, svetlo, zvuk alebo nimi pohybuje. Elektrické spotrebiče nám uľahčujú prácu a spríjemňujú život. Vymenujte elektrospotrebiče, ktoré spríjemňujú život vám. Rozdeľte elektrické spotrebiče, ktoré máte doma, do skupín podľa toho, ako menia elektrinu.


47

Prečo máme elektrické zásuvky? Elektrickú energiu vyrábajú v elektrárňach z inej energie – vodnej, jadrovej, tepelnej. Aké elektrárne poznáš? Ktoré elektrárne sú najčistejšie? Dá sa meniť sila vetra alebo slnečné žiarenie na elektrickú energiu?

Elektrická energia sa vyrába v elektrárňach a rozvádza sa elektrickými rozvodmi. Elektrické spotrebiče nemôžu bez nej pracovať.

Elektrická energia môže byť aj nebezpečná! S elektrickými spotrebičmi musíme zaobchádzať opatrne. Pri nesprávnom zaobchádzaní môžu spôsobiť požiar, poranenie alebo aj smrť. Vždy dodržiavajte tieto pravidlá:

PROJEKT Viete, ako sa dostane elektrina až k vám domov? Vyrozprávajte, ako sa elektrina dostane až do vašej izby. Navrhnite nízkoenergetický dom. Porozmýšľajte a odpovedzte. Zistite, z čoho sa vyrába u nás najviac elektrickej energie. Blesk je mohutná elektrická iskra. Môže spôsobiť požiar aj usmrtiť človeka. Ako chránime domy pred bleskom? Prečo je nebezpečné skryť sa v búrke pod osamelý strom? Na aké nebezpečenstvo nás upozorňujú tieto značky? Kde ich môžeme nájsť?

VESMÍR

48

Čo sme sa naučili Milí bádatelia, učili sme sa veľa zaujímavého o vesmíre, zvuku, svetle aj strojoch, ktoré nám pomáhajú. Vyskúšame, čo ste si zapamätali.

Vilko chcel počuť, čo hovoria rodičia v susednej izbe. Použil pohárik. Vysvetlite prečo.

POKUS •Čo budete potrebovať Pripravte si 2 tégliky od jogurtu, šnúru.

•Ako postupujete Vyrobte si šnúrový telefón. Stačí, ak spojíte dva tégliky od jogurtu šnúrou.

•Čo ste zistili Zistili ste, ako funguje?

Porozprávaj, prečo nie je možný život bez Slnka. Čo tvorí slnečnú sústavu?

POZOROVANIE Lom svetla nastáva aj pri prechode sklom, preto nám pomáhajú okuliare. Vyskúšajte okuliare svojich kamarátov, či písmo zväčšujú, alebo zmenšujú. Zistite, prečo nie sú všetky okuliare rovnaké.


Čo sme sa naučili Poznáš tieto súhvezdia? Kedy ich môžeme vidieť na oblohe? Poznáš meno niektorej hviezdy?

Aká sila núti spinku vznášať sa? Čo sme sa o nej učili?

Čo treba urobiť s hojdačkou, aby sa mohli valasi hojdať? Prečo sú cesty do strmého kopca kľukaté? Prečo človek nemôže kladkou zdvihnúť väčšiu hmotnosť, ako má sám?

V ktorej domácnosti na obrázkoch ušetria viac energie? Prečo?

49

50

ŽIVOČÍCHY – SÚČASŤ PRÍRODY

Prečo žijú niektoré živočíchy samy? Milí bádatelia, zo živočíšnej ríše už poznáte veľa živočíchov. V treťom ročníku sme sa rozprávali prevažne o stavovcoch. Spomínate si na to, čo je pre ne typické? Ktoré živočíchy patria medzi stavovce? Určite už odpovede na tieto otázky viete. Preto môžeme ísť ďalej a pozorovať život živočíchov, ktoré nepatria medzi stavovce. V prírode sú aj živočíchy, ktoré voláme bezstavovce. Ako bezstavovce vyzerajú, čo je pre ne typické? Porozprávajte sa v skupinách o tom, ktoré zo živočíchov na obrázkoch sú stavovce a ktoré bezstavovce. Svoje tvrdenia podložte argumentmi.


51

Prečo žijú niektoré živočíchy samy? Rozdelili ste živočíchy na bezstavovce a stavovce. Určite si pamätáte, že stavovce majú chrbticu a vnútornú kostru. Sú však živočíchy, ktorých telo nemá pevnú vnútornú kostru. Zaraďujeme ich medzi bezstavovce. Medzi bezstavovce patria rôzne skupiny živočíchov. Od najmenších, ktoré vidíme len pomocou mikroskopu, až po veľké chobotnice. Niektoré majú telo rozdelené na články, napríklad dážďovka, iné sú nečlánkované. Veľa bezstavovcov má na povrchu tela pevný obal – vonkajšiu kostru, ktorá ich chráni. Najpočetnejšou skupinou bezstavovcov je hmyz. Medzi bezstavovce patrí dážďovka, ale aj slimák. Dážďovka a slimák majú niečo spoločné. Čo myslíte, čo to je?

dážďovka zemná

slimák záhradný

Ak pri pohľade na tieto živočíchy nenachádzate žiadne spoločné znaky, porozmýšľajte o tom, ako sa asi narodia mladé dážďovky a mladé slimáky? Potrebujú mamu a otca? Odpovede skúste nájsť v encyklopédiách a spravte si triednu konferenciu. Čo ste zistili?

Dážďovka a slimák sú hermafroditi. Znamená to, že v ich tele sú samčie aj samičie pohlavné bunky. Inými slovami – na to, aby vznikol nový jedinec, nie je potrebný prenos pohlavných buniek. Ukážeme si to na dážďovke. opasok so samčími aj samičími pohlavnými bunkami článok tela

Vieš, že v Austrálii žije dážďovka obrovská, ktorá môže byť dlhá až 3 metre?

drobné štetiny sa zachytávajú o pôdu Dážďovka patrí medzi obrúčkavce. Jej telo je podobné napínacej pružine. Skladá sa z veľkého počtu článkov (obrúčok). Články sú rovnaké.


52

Prečo žijú niektoré živočíchy samy? POKUS •Čo budete potrebovať Pripravte si dážďovku, pijavý papier.

•Ako postupujete Určite ste už dážďovku videli. Skúste ju doniesť do triedy. Pozorujte na pijavom papieri, ako sa pohybuje. Skôr ako začnete pozorovať, vytvorte si predpoklady, teda napíšte, čo si myslíte.

•Čo ste zistili Svoje zistenia si zapíšte do pozorovacích zošitov.

Prečo sa asi dážďovka zaraďuje medzi obrúčkavce?

Určite ste si na tele dážďovky všimli opasok, ktorý pripomína obrúčku. V živote dážďovky má veľmi dôležitú úlohu. Sú v ňom uložené samčie aj samičie pohlavné bunky. Pri opasku sú otvory, ktorými sa vajíčka uvoľňujú z tela dážďovky. V opasku sa tvorí sliz. Obalí vajíčka – vznikne útvar, ktorý voláme kokón. Kokón uložený v pôde praskne a vylezú z neho nové dážďovky. Dážďovka patrí medzi máloštetinavce. Čo to znamená?

Ak ste už začali pozorovať v triede pohyb dážďovky, skúste sa aj započúvať do toho, aké zvuky pri pohybe dážďovka vydáva. Čo počujete? Dážďovka má na spodnej časti tela malé jemné štetinky, ktoré pri pohybe šuštia. V prírode je tento živočích veľmi potrebný na skvalitňovanie pôdy. Prečo? Spoločne sa o tom porozprávajte. Zistite, čím sa dážďovka živí.

Vieš, že dážďovka dokáže rozložiť aj zvyšky olejov a benzínu, a tak prečistiť pôdu?


Ako by ste opísali bezstavovce? Čím sa vyznačujú? Vymenujte bezstavovce, ktoré poznáte. Čo to znamená, keď je živočích hermafrodit? Ktoré živočíchy patria medzi hermafrodity? Ako sa také živočíchy rozmnožujú?


53

Prečo je pre nás hmyz dôležitý? Milí bádatelia, zistili ste veľa zaujímavých vecí o dážďovke a určite ste sa rozprávali aj o slimákoch. Medzi bezstavovcami sa však nachádza jedna veľká skupina živočíchov, ktorá je pre život stavovcov dôležitá. Keby táto skupiny živočíchov neexistovala, mali by sme problémy pri opeľovaní rastlín a život v prírode by bol iný. Ako sa táto skupina živočíchov volá?

Zistili ste pomocou obrázkov, ktoré bezstavovce patria do tejto skupiny? Určite áno. Živočíchy, ktoré sú na obrázkoch, voláme jedným slovom hmyz. Prečo je hmyz pre nás taký dôležitý? Keby v prírode neexistoval, čo by v nej chýbalo? Pouvažujte a svoje zistenia zapíšte do svojich bádateľských zošitov.

Hmyz patrí k najpočetnejším zástupcom bezstavovcov. Telo hmyzu je článkované. Rozoznávame na ňom hlavu, hruď a bruško. Hmyz má 3 páry nôh. Veľa druhov má aj krídla. hlava hruď krídla bruško nohy

Medzi hmyzom nájdeme veľa rôznych druhov. Vo vnútri tejto rozsiahlej skupiny sú veľké rozdiely. Netýkajú sa iba vzhľadu. Hmyz sa podľa spôsobu rozmnožovania delí na dve veľké skupiny: hmyz s úplnou premenou a hmyz s neúplnou premenou.


54

Prečo je pre nás hmyz dôležitý? Larvy koníkov sa liahnu z vajíčok. Nazývajú sa nymfy. Podobajú sa na dospelé jedince, ale nemajú krídla a rozmnožovacie orgány. Postupne rastú a niekoľkokrát zvliekajú svoju pokožku. Vyvinie sa z nich dospelý koník, ktorý už dokáže lietať a rozmnožovať sa. Koník patrí medzi hmyz s neúplnou premenou.

dospelý koník

larvy – nymfy

vajíčko

V prípade motýľa alebo pásavky sa z vajíčka vyliahne larva, ktorá sa vôbec nepodobá na dospelý hmyz. Hlavnou úlohou larvy je kŕmiť sa a rásť. Keď narastie dostatočne veľká, zmení sa na kuklu. Kukla dozrie, praskne a z nej vylezie dospelý hmyz. Ak má hmyz štádium larvy a kukly, hovoríme, že je to hmyz s úplnou premenou.

dospelý motýľ dospelá pásavka

larvy pásavky larva motýľa – húsenica vajíčka kukla

kukla vajíčka

Porozmýšľajte, k akému typu hmyzu patrí včela, mravec a mucha. Je to hmyz s úplnou alebo neúplnou premenou? Svoje zistenia zapíšte a odôvodnite. Spoločne sa o nich porozprávajte.

mravec

včela mucha


55

Prečo je pre nás hmyz dôležitý? Hmyz je veľkou, ale veľmi zaujímavou skupinou živočíchov. Používa škodlivé chemické látky na odpudzovanie, ale aj na ochranu pred nepriateľom. Napríklad, ak niečo vyruší koníka, vylučuje z úst a z hrude odporne zapáchajúcu penu. Poštípala vás niekedy včela? Prečo? Čo sa potom stalo?

Ak niekoho uštipne včela, je dobré dať na ranu rýchlo cibuľu. Tá poštipnutie trošku stiahne. Alergici však musia urýchlene navštíviť lekára. Mravce sú v prírode zvláštne tým, že vedia veľmi veľa vecí. Žijú v kolóniách. Často sa hovorí: si usilovný ako mravec alebo včela. Prečo? Zaujímavosti zo života hmyzu

• Existuje hmyz, ktorý sa volá cikády. Samček cikád dokáže vyludzovať najhlasnej• • • •

šie zvuky, ktoré počuť až do diaľky 400 metrov. Existuje hmyz, ktorý nazývame moskyty. Prenášajú parazity a spôsobujú ochorenie – maláriu. Hmyz je veľmi starou skupinou živočíchov. Najstaršie skamenené zvyšky pochádzajú spred viac ako 300 miliónov rokov. Medzi hmyz paria aj šváby. Šváb je jedným z najrýchlejších bežcov. Dosahuje rýchlosť až 30 centimetrov za sekundu. Medzi najťažší lietajúci hmyz patrí skarabeus. Váži asi 100 gramov.


Vymenujte niektorých zástupcov hmyzu. Ako rozdeľujeme hmyz podľa rozmnožovania? Ktorí zástupcovia hmyzu majú neúplnú premenu? Ktorí zástupcovia hmyzu majú úplnú premenu? Skúste porozprávať o niektorých zaujímavostiach zo života hmyzu.

Vieš, že mravce dokážu preniesť veľa stavebného materiálu, aby si vytvorili svoj príbytok? Napríklad vedia zošívať aj listy.

56

SPOLOČENSTVO – ZÁKLAD ŽIVOTA V PRÍRODE

Prečo niektoré živočíchy žijú v skupinách? Milí bádatelia, v treťom ročníku sme sa rozprávali o prírodných spoločenstvách lesa, vodných tokov, ale aj o spoločenstvách, ktoré vytvoril človek, napríklad sadoch, parkoch a záhradách. Spoločenstvo sme to nazvali preto, lebo je to isté prírodné zoskupenie tvorené rastlinami a živočíchmi, ktoré sa navzájom potrebujú a ovplyvňujú. Prírodné prostredie, v ktorom žijú a rastú, na ne významne pôsobí. Ovplyvňuje ich vzhľad a spôsob života. Čo je typické pre živočíchy žijúce v lese, vo vodných tokoch, v parkoch? Čím sa živočíchy na obrázkoch medzi sebou odlišujú?

V prírodných spoločenstvách lesa, vodných tokov aj v tých, ktoré vytvoril človek, veľakrát žijú živočíchy žijúce v skupinách. Takúto skupinu živočíchov voláme živočíšne spoločenstvo. Pre živočíchy žijúce v jednom spoločenstve je typický istý spôsob života. Ten majú vrodený. Je to v záujme ich prežitia. Museli sa prispôsobiť podmienkam a prostrediu. Začali preto spolupracovať pri hľadaní potravy alebo obrane svojho územia. Naučili sa medzi sebou dorozumievať, ale aj riešiť konflikty. Niektorým prejavom komunikácie dokonca rozumieme aj my. Pokúste sa vysvetliť tieto živočíšne prejavy: cerenie zubov, vrtenie chvostom, oblizovanie človeka. Poznáte ešte iné prejavy živočíchov, ktorým človek môže rozumieť? Prečo sa ľudia snažia porozumieť týmto prejavom? Jedným z dôvodov, prečo živočíchy vytvárajú spoločenstvá, je snaha o zachovanie svojho živočíšneho druhu. Nie všetky živočíchy žijú v spoločenstvách. Niektoré žijú osamote a stretávajú sa iba kvôli rozmnožovaniu. Niektoré zase žijú iba v malých skupinách, väčšinou v pároch – samček, samička a prípadne aj mláďatá. Niektoré živočíchy, však žijú vo väčších skupinách a spolu tvoria svorky alebo kolónie.


57

Prečo niektoré živočíchy žijú v skupinách?

Nájdite živočíchy žijúce osamelo, v malých skupinách a v kolóniách.

V každom z prírodných spoločenstiev (napr. les, vodné toky, savany, záhrady a pod.) môže existovať viacero živočíšnych spoločenstiev. Môžu žiť vedľa seba bez konfliktov, ale môžu si byť aj vzájomnou hrozbou. Nájdite aspoň tri spoločenstvá živočíchov, ktoré žijú v lese. Ohrozujú sa navzájom? Doplňte vety a napíšte ich do svojich bádateľských zošitov. Okrem spoločenstiev lesa, vodných tokov, sadov, polí a záhrad poznáme aj spoločenstvá ………… . Sú to malé alebo aj veľké skupiny, ktoré spolu žijú preto, lebo ………… . Príkladom živočíchov, ktoré žijú v páre je ………… . Vo veľkých kolóniách žijú ………… . Živočíchy, ktoré žijú v spoločenstvách sa naučili spolu ………… . Spoločenstvá živočíchov môžu medzi sebou ………… alebo ………… . Porozmýšľajte a odpovedzte. Prečo živočíchy rovnakého druhu vytvárajú svoje spoločenstvá? Aké typy spoločenstiev rozlišujeme?

PROJEKT Vytvorte si triedny záznamník, do ktorého zapíšete živočíšne spoločenstvá žijúce v blízkosti vašej obce.

58


Prečo vlci žijú vo svorke? Milí bádatelia, skôr, než odpovieme na túto otázku, povieme si, čo je to svorka. Je to skupina zvierat rovnakého druhu, ktoré žijú spolu. Medzi členmi svorky je veľmi silné puto, ale aj prísne pravidlá, ktorými sa riadia. Život vo svorke prináša výhody nielen skupine živočíchov, ale aj prírode. Výhodné je, že sa členovia svorky dokážu lepšie chrániť pred väčšími živočíchmi, dokážu uloviť väčšiu korisť, lepšie ochraňujú vlastné územie (teritórium). Členovia svorky pomáhajú pri ochrane a výchove mláďat. Vlci patria medzi živočíchy, ktoré žijú vo svorkách. V každej zo svoriek platí prísna hierarchia. Nájdite význam slova hierarchia. Existuje hierarchia aj medzi ľuďmi?

Základ vlčej svorky tvorí samec a samica, ktorým sa hovorí aj alfa samec a alfa samica. Tento pár sa rozmnožuje. Mláďatá, ktoré potom zo svorky odchádzajú, si vytvárajú svoje vlastné svorky. Ostatní členovia svorky mláďatá nemajú. Starajú sa o mláďatá alfa páru. Alfa samec, ktorý je vodcom svorky, zvyčajne vedie lov, žerie prvý a ostatní vlci ho majú v úcte. Niekedy sa stáva, že vo vnútri svorky dochádza ku konfliktom. Slabšiemu jedincovi dokonca hrozí smrteľné zranenie. Zvyčajne po boji musí svorku opustiť.

Alfa páru sú podriadení ostatní dospelí členovia svorky a pod nimi sú mláďatá. Úplne najnižšie postavenie v svorke má jedinec, ktorého nazývame jedinec omega. Ten nemá žiadne práva a stáva sa terčom bezdôvodných útokov. Často ho zo svorky vyženú a stáva sa z neho samotár.


59

Prečo vlci žijú vo svorke? V svorkách nežijú len vlci, ale aj ďalšie živočíchy, napríklad hyeny, dingovia a levy. Rovnako aj v ich svorkách platí podobná hierarchia ako vo vlčej svorke.

Medzi veľké živočíšne spoločenstvá zaraďujeme aj kolónie živočíchov. Väčšinou v nich neplatia také prísne pravidlá ako vo svorkách. Dôvody, prečo žijú živočíchy v kolóniách, môžu byť rovnaké ako v prípade svorky. Niekedy jedince žijú spolu iba dočasne. Napríklad srna žije v lete väčšinou samotárskym životom. V zime sa srny združujú do menších čried.

Pokúste sa nájsť informácie o spôsobe života zvierat na obrázkoch.

Porozmýšľajte a odpovedzte. Ako voláme veľké živočíšne spoločenstvá? Aké výhody prináša život jedincom v týchto spoločenstvách? Aká je hierarchia vo vlčej svorke?

PROJEKT Rozdeľte sa do skupín a pokúste sa zdramatizovať život vo vlčej svorke. Nechajte ostatných hádať, aby označili, kto má aké postavenie vo svorke.

60


Prečo mravce nezablúdia? Milí bádatelia, medzi zaujímavé kolónie hmyzu, v ktorých platí istá hierarchia, sú kolónie mravcov a včiel. Určite už o nich veľa viete. Zapíšte si informácie, ktoré viete o týchto druhoch hmyzu, do svojich bádateľských zošitov.

Mravce patria medzi hmyz, ktorý žije v spoločenstve. Mravčie spoločenstvá tvoria bezkrídle robotnice, okrídlené samičky a samčekovia.

samička

samček

robotnica

Mravčie spoločenstvo vzniká tak, že sa okrídlené samičky spolu so samčekmi vydajú na svadobný let. Po ňom samčekovia hynú a samičky strácajú krídla. Každá samička sa stáva matkou – kráľovnou nového hniezda a kladie vajíčka. Rovnako ako vo včelíne, aj tu sa robotnice starajú o kráľovnú, vajíčka, larvy a kukly. Stavajú a starajú sa o mravenisko, získavajú potravu. Špeciálnym typom robotníc sú mravce – vojaci, ktoré sú uspôsobené na boj. Dokážu sa medzi sebou nielen dorozumievať, ale aj spolupracovať. To ich ale nikto neučí, majú tieto vlastnosti vrodené. A prečo mravce nezablúdia? Pretože vylučujú kyselinu mravčiu, ktorou si značkujú svoje cestičky.


61

Prečo mravce nezablúdia? PROJEKT Doplňte si svoje poznámky v bádateľských zošitoch o záznam: Nové informácie pre mňa boli. Zaznačte si svoj odhad o mravenisku. Na najbližšej vychádzke do lesa pozorujte mravenisko a urobte merania, ktoré potom porovnáte so svojím odhadom. Môj odhad

Skutočnosť

Výška nadzemnej časti mraveniska Obvod mraveniska Počet východov v mravenisku Čo všetko mravce prinášajú do mraveniska

Aj včely sú hmyz žijúci v spoločenstvách, ktoré voláme včelstvá. V jednej kolónii, včelstve, môže žiť aj 70 000 včiel, ktoré nedokážu žiť samy, pretože sú odkázané na pomoc ostatných. Vo včelstve žije jedna včelia matka, ktorú voláme kráľovná. Je najväčšia a spoznáme ju podľa dlhého bruška. Najpočetnejšiu skupinu tvoria robotnice, ktoré vyrábajú a čistia plásty, kŕmia larvy, zbierajú peľ a nektár, ktorý ďalej spracúvajú. Sú pruhované a majú žihadlo. V kolónii žijú aj samčekovia, ktorých voláme trúdy. Sú dlhší ako robotnice, ale žihadlo nemajú. Ich jedinou úlohou je oplodniť kráľovnú.

kráľovná

robotnica

trúd

Viete, ako vzniká nová kolónia včiel? Stará kráľovná po tom, čo nakladie vajíčka, z ktorých sa vyliahne aj nová kráľovná, opustí úľ a s ňou odletí aj niekoľko robotníc. Nová kráľovná sa spolu s trúdmi a robotnicami vydá na svadobný let. Po návrate späť do úľa začne kráľovná klásť vajíčka, z ktorých sa liahnu noví jedinci. Už sme si hovorili, že živočíchy žijúce v kolóniách dokážu medzi sebou komunikovať. Aj včely sa vedia medzi sebou dorozumievať. Podávajú si napríklad informácie o tom, kde sa nachádza potrava. Robotnice tancujú dorozumievací tanec. Podľa jeho tvaru a veľkosti ostatné robotnice vedia, kde sa určené miesto nachádza. Ich hlavným orientačným bodom je slnko.

slnko

Porozmýšľajtea odpovedzte. Čo tvorí spoločenstvo včiel a mravcov? Akú úlohu plnia kráľovné, robotnice a samčekovia v oboch spoločenstvách? Čo má spoločenstvo včiel a mravcov rovnaké a čo rozdielne?

úľ

potrava

RASTLINY – SÚČASŤ PRÍRODY

62

Prečo rastliny žijú na jednom mieste? Milí bádatelia, o rastlinách sme sa spoločne rozprávali od prvého ročníka. Určite si pamätáte na to, ako sme sadili fazuľu, pozorovali ju ako rastie a skúšali, čo všetko potrebuje pre svoj život. Naučili sme sa, ako rastú stromy a ako ich listy opadávajú a sfarbujú sa. Naučili sme sa, že poznáme rastliny nahosemenné a krytosemenné. Ukázali sme si, ako vyzerajú ich semená, ako sa dostávajú do pôdy a postupne premieňajú na novú rastlinu. Rastliny majú zelenú farbu a existujú na Zemi už vyše 400 miliónov rokov.

Rastliny sa v prírode nemôžu pohybovať, to je jeden zo základných rozdielov v porovnaní so živočíchmi. Práve preto, že rastliny majú obmedzený pohyb, majú telo prispôsobené životu na jednom mieste. Životu na mieste majú prispôsobenú koreňovú sústavu. Korene prenikajú do pôdy a vďaka tomu majú rastliny možnosť získavať vodu. Voda sa z pôdy cez stonku dostáva do listov. Spolu tieto časti tvoria základ tela rastliny a bez nich by rastliny nemohli žiť. Samozrejme, tak ako POKUS živočíchy, ani všetky rastliny nie sú rovnaké. Práve preto je príroda výnimočná, že dokáže vytvoriť neuveriteľné množstvo tvarov a farieb. •Čo budete potrebovať Pripravte si vázu, vodu, halúzky.

•Ako postupujete Do vázy dajte dve halúzky. Jednu z halúzok v polovici zlomte. Ktorá halúzka vydrží vo váze dlhšie?

kvet stonka

•Čo ste zistili Svoje zistenia si zapíšte do zošita.

list

Určite ste sami zistili, že zlomená časť halúzky vyschla, pretože voda z vázy nemohla prúdiť do listov.

korene


63

Prečo rastliny žijú na jednom mieste? POKUS •Čo budete potrebovať Pripravte si dva poháre, vodu, rastliny.

•Ako postupujete Ako dlho vydrží rastlina bez vody? Dajte si do dvoch pohárov (váz) dva rovnaké kvety. V jednej váze voda nebude a v druhej váze budete stále vodu dopĺňať. Čo sa bude diať?


Ak sme na začiatku hovorili, že rastlina sa nemôže pohybovať a žije na mieste, tak sme opomenuli ešte jeden výnimočný pohyb, ktorý rastlina pre svoj život nevyhnutne potrebuje.

POKUS •Čo budete potrebovať Pripravte si izbové rastliny.

•Ako postupujete Určite máte v triede izbové rastliny. Dajte jednu z nich preč od slnka a druhú na slnko. Ako sa rastliny po týždni správajú?


Aj v prírode sa rastliny väčšinou dokážu otáčať za slnkom. Potrebujú ho, pretože všetku svoju energiu získavajú zo slnečného žiarenia. Človek prijíma potravu, živočíchy tiež, ale rastliny svoju energiu potrebujú práve zo slnka.

Porozmýšľajte a odpovedzte. Čím sa líši rastlina od živočícha? Skúste nájsť rozdiely. Čo potrebuje rastlina pre svoj život? Načo sú rastline korene a listy?

64


Prečo sú rastliny zelené? Milí bádatelia, už vieme, že rastliny žijú na jednom mieste, pre svoj život potrebujú vodu a slnko. Teraz sa spolu vyberieme po stopách ďalších dôležitých súčastí života rastliny. Prečo nie sú zelené živočíchy a prečo nie je zelený človek? Prečo sú zelené iba rastliny? A prečo je práve zelená farba pre ne taká dôležitá? Telo každého človeka, živočícha alebo rastliny tvoria malé časti, ktoré nazývame bunky. Bunky majú rôzny tvar, ktorý závisí od ich funkcie v danom tele. Iné bunky existujú v telách rastlín, iné v telách živočíchov.

Rastlinné bunky obsahujú niečo, čo sa nenachádza v bunkách živočíchov. Sú to chloroplasty. Chloroplasty obsahujú zelené farbivo – chlorofyl, ktoré dodáva stonkám a listom ich zelenú farbu. Rastliny musia zachytiť slnečnú energiu a práve na to potrebujú chlorofyl. Je to jedinečný proces a aj preto sa hovorí, že zelená farba je symbolom života. Hovorí sa, že zelená farba upokojuje. V druhom ročníku sme sa rozprávali o jeseni a opadávajúcich listoch zo stromov. Prečo listy na stromoch menia svoju farbu?


65

Prečo sú rastliny zelené? Spomenuli ste si? Áno, listy nemajú dostatočnú výživu, a tak žltnú a na jeseň opadávajú. Z ktorých stromov listy neopadávajú? Akú úlohu má miazga? O svojich informáciách sa porozprávajte spoločne v skupinách. Už viete, že ihličnaté stromy na jeseň neopadávajú. Voláme ich vždyzelené rastliny. Listnaté stromy svoje listy obmieňajú stále v rovnakom čase. Na jeseň sú popadané všade na zemi. No do jari sa väčšina z nich vytratí. Kde zmiznú? Pozametajú ich ľudia?

Môže však v každom lese, v každej záhrade a v každom sade vyčistiť lístie človek? V prírode je život zorganizovaný tak, že lístie, ktoré ostane na zemi, potrebujú pre svoj život iné organizmy – baktérie a huby. Tie listy postupne rozkladajú, až ich napokon na zemi nevidíme. Výživné látky z rozložených listov sa dostávajú do pôdy, vďaka tomu môžu vyrásť nové rastliny. Tento jav sa neustále opakuje.


Ako sa volá farbivo, ktoré má každá rastlinná bunka? Ako môžu vyzerať bunky? Porozprávajte svoju predstavu. Z ktorých stromov na jeseň opadáva lístie? Čo sa stane s listami, ktoré ostanú na jeseň spadnuté na zemi? Prečo je zelená farba farbou života?

66


Prečo rastliny rastú a starnú? Milí bádatelia, v prírode je všetko navzájom prepojené. To sme si už veľakrát hovorili i dokázali. Každá zložka prírody má však iný život. Aj dĺžka života každej z nich je iná. Človek sa dožíva okolo 80 rokov. Sú však živočíchy, ktoré žijú aj 100 rokov. Napríklad niektoré papagáje alebo korytnačky. Rastliny sú však výnimočné časti prírody. Dokážu prežiť niekoľko generácií ľudí, a tým sa stávajú súčasťou našej histórie. Existujú stromy, ktoré sa dožívajú niekoľko sto až tisíc rokov. Ako je vlastne možné, že rastliny žijú a postupne rastú?

Už sme spolu hovorili o tom, že pre svoj život potrebujú vodu a slnečné svetlo. Keby však rastliny neprijímali oxid uhličitý, nemohli by existovať. Oxid uhličitý je plyn, ktorý je súčasťou vzduchu. Rastliny ho prijímajú listami. Tri zložky života rastliny – voda, slnko a vzduch. Tri živly. Práve tie sú dôležité pre jedinečný chemický proces na Zemi, ktorý sa volá fotosyntéza. Fotosyntéza je premena slnečnej energie. Keby sme význam fotosyntézy mali jednoducho vysvetliť, mohli by sme povedať, že ide o proces, vďaka ktorému rastliny rastú. Ako vlastne fotosyntéza prebieha?

slnečná energia zo slnka

oxid uhličitý zo vzduchu

voda z pôdy

Rastlina svojimi listami zachytáva svetelnú energiu. Listy sú zložené z buniek a v nich je v chloroplastoch uložené zelené farbivo chlorofyl. Okrem toho rastlina prijíma listami zo vzduchu oxid uhličitý. Koreňmi sa do rastliny dostáva voda. Čo sa však deje ďalej? Dokonalosť tohto procesu je v tom, že práve chloroplasty skombinujú pomocou slnečnej energie vodu a oxid uhličitý. Týmto spojením vznikne dôležitý zdroj energie – glukóza, teda druh cukru.


67

Prečo rastliny rastú a starnú? Cukor máme radi všetci a každý organizmus ho potrebuje a využíva ako zdroj energie. Pre rastlinu tento cukor znamená dodanie akéhosi „paliva“, vďaka ktorému môže rastlina rásť.

slnečná energia

oxid uhličitý

chloroplast GLUKÓZA

rastlinná bunka

voda

Pri každej chemickej reakcii vznikajú aj odpadové látky. Je to tak aj pri fotosyntéze. V jej prípade je odpadovou látkou kyslík, ktorý sa uvoľňuje do ovzdušia. Vďaka tomu sú rastliny a živočíchy ideálnymi partnermi, pretože sa navzájom v prírode potrebujú. Živočíchy potrebujú kyslík na prežitie a pri dýchaní uvoľňujú oxid uhličitý, čiže látku, ktorú potrebujú na svoju existenciu rastliny. Preto, i keď sme unavení, chodíme radi na prechádzky do lesa, parkov, aby sme načerpali novú energiu a nadýchali sa vzduchu bohatého na kyslík.


Ako sa volá plyn, ktorý potrebuje rastlina pre svoj život? Ktoré tri živly sú pre život rastlín dôležité? Ako sa volá proces, vďaka ktorému rastliny rastú? Ktorá časť rastliny zachytáva svetelnú energiu? Na čo slúžia korene?

68


Čo sme sa naučili Milí bádatelia, fotosyntéza je zložitý proces a jej pochopenie súvisí so životom rastlín. Skúsme si ho preto ešte raz ukázať cez život jedného stromu. Dub je listnatý strom, ktorý často nachádzame rásť v našich lesoch.

Dub patrí medzi krytosemenné rastliny. Plodom duba je žaluď. Na jeseň zrelé žalude opadajú z duba na zem. Vo vnútri plodov sa nachádzajú semená. Vo vhodných podmienkach na jar začnú semená klíčiť.

Pomocou obrázkov opíš klíčenie žaluďa.

klíčiaci žaluď v pôde


69

Čo sme sa naučili Zo žaluďa vyrastie stonka, ktorá sa stále zväčšuje, vytvára sa koreňová sústava a začnú rásť listy, ktoré majú typický tvar. List je so stonkou spojený stopkou. list list

žilnatina

stonka žaluď stopka

Postupne vďaka fotosyntéze strom rastie. Potrebuje veľa vody, slnko a oxid uhličitý. Ak náhodou v lese dub zakrývajú väčšie stromy a nemá dosť slnka, rastie pomalšie a môže aj odumrieť. Ak má dub priaznivé podmienky, postupne narastie, vytvorí kmeň a korunu. Povrch kmeňa tvorí kôra, chráni jeho vnútro, v ktorom prúdi miazga. Kôra chráni strom aj pred chorobami. Veľkosť kmeňa určuje aj vek stromu. Každý rok kmeň hrubne, vytvorí sa nová vonkajšia vrstva. Všetky vrstvy môžeme vidieť ako kruhy v kmeni stromu. Voláme ich letokruhy. Keď ich zrátame, dozvieme sa vek stromu.

Stromu postupne mohutnie aj koreňová sústava. Z pôdy totiž dub čerpá vodu a minerálne látky. Tie sa do celého stromu dostávajú cez kmeň a sústavu konárov až do listov. Strom rastie s pribúdajúcimi pukmi, v ktorých sa nachádzajú nové výhonky, listy, niekde kvety. Mladé lístky sú zložené jeden na druhom a chráni ich šupka. Stromy rastú celý život. Keď má dub asi 50 rokov, začne kvitnúť. Vďaka peľu, ktorý vietor prenáša z kvetu na kvet, vznikajú plody – žalude. Keď na jeseň spadnú do pôdy, celý cyklus sa opakuje.

žalude

70

HUBY – SÚČASŤ PRÍRODY

Prečo huby nepatria medzi typické rastliny a ani živočíchy? Milí bádatelia, stojíme spoločne pred vážnou otázkou. Sú huby rastliny alebo živočíchy? Kam ich zaradiť? Skúste sa o tom spoločne porozprávať. Na svete sú vedci, ktorí huby zaraďujú do zvláštnej skupiny organizmov. Avšak existujú aj vedci, ktorí hovoria o tom, že huby sú súčasťou rastlinnej ríše. Ktorí z nich majú pravdu?

Určite ste už v prírode na prechádzke lesom videli veľa húb. V prírode existujú aj také, ktoré voľným okom nevidíme. Aby sme ich mohli vidieť, pomáhajú nám technické prístroje – napríklad lupy alebo rôzne typy mikroskopov. Spoločne sme si hovorili, že rastliny sa v prírode nepohybujú. Pohybujú sa huby?

Určite takýto úkaz v prírode nenájdeme. Huby nohy ani iné končatiny nemajú.


71

Prečo huby nepatria medzi typické rastliny a ani živočíchy? Ak sa však huby nepohybujú, sú potom podobné rastlinám. V tomto majú spoločné znaky s rastlinami. Sú huby zelené? Majú huby listy?

Takáto huba neexistuje. Napriek tomu v prírode existuje veľké množstvo rôznych húb s rôznym sfarbením a rôznymi tvarmi. Huby nemajú listy a ich život nesúvisí ani s procesom, o ktorom sme si hovorili. Nemôžu fotosyntetizovať. Ako je však možné, že v prírode prežijú? Čím sa vlastne živia, ako rastú?

Huby, na rozdiel od živočíchov, potravu neprehĺtajú a ani netrávia vo svojom tele. Robia to inak. Živia sa vstrebávaním potravy. Majú vlákna, ktoré sa volajú hýfy a vďaka nim svoju potravu prerastajú. Niektoré huby sa živia rastlinami, iné živočíchmi. Huby žijú často aj v spojení s iným organizmom. Príkladom dobrého „kamarátstva“ je spolužitie húb a rias – lišajník. Riasy sú rastliny, ktoré žijú vo vlhkom prostredí. Tam, kde sa nachádzajú, je veľa vlahy a zelená farba signalizuje, že môžu fotosyntetizovať. Huba zbiera živiny, prichytáva organizmus na mieste, riasa zase zachytáva energiu slnečného žiarenia. Fotosyntézou vytvára živiny, ktoré môže huba využívať. Spolužitie tohto typu nazývame symbióza. Je výhodné pre obe strany.

Kde najčastejšie v lese nájdete hríb dubový?

Už z názvu huby a stromu vyplýva, že ide o ďalší typ spolužitia – symbiózy. Tentokrát hríb žije pod stromom a opäť si vzájomne pomáhajú.


72

Prečo huby nepatria medzi typické rastliny a ani živočíchy? Existujú však aj huby, ktoré rastlinám alebo živočíchom škodia. Mnohé huby napádajú aj živé zvieratá. Udomácňujú sa napríklad na ich pokožke, a tak sa živia. Takýto spôsob spolužitia nazývame parazitizmus. Existujú však aj huby, ktoré žijú na odumretých častiach rastlín a rozkladajú ich. Takémuto spôsobu života hovoríme saprofytizmus. Je veľmi dôležitý pre obeh látok v prírode.

Huby sa rozmnožujú výtrusmi. Výtrusy húb, ktoré vidíme v prírode, sa nachádzajú v plodnici. Plodnica je spodná časť klobúka. klobúk

plodnica

Každý hubár vám však povie, že ak chceme, aby sme v lese o rok našli opäť huby, ktoré máme tak radi, potom je dôležité, aby sme spodok húb očistili priamo v lese. Prečo? PROJEKT Pripravte si odpoveď na túto otázku cez prezentáciu projektu s vytvorením vlastného produktu – napríklad časti lesa s hubami. Projekty vyhodnoťte spoločne v triede.


73

Prečo huby nepatria medzi typické rastliny a ani živočíchy? Väčšina húb je veľmi malých a voľným okom ich nemôžeme vidieť alebo iba veľmi ťažko.

POKUS •Čo budete potrebovať Pripravte si pomaranč alebo citrón.

•Ako postupujete Nechajte zhniť kúsok pomaranča alebo citróna. Čo na ňom narástlo?

•Čo ste zistili Koľko času to trvalo?

Medzi huby patria aj plesne. Huby dokážu vytvárať zvláštne látky, ktorými pôsobia na svoje okolie. Dokážu nimi ničiť iné organizmy, alebo potláčať ich rast. Mnohé z nich využívame ako lieky proti rôznym chorobám, napríklad antibiotiká. Pleseň, ktorá žije na hnijúcich potravinách sa volá Penicillium. V roku 1928 ju objavil škótsky biológ Alexander Fleming. Vďaka tomuto objavu máme dnes liek, ktorý sa volá penicilín. Na aké ochorenie používame penicilín? Zistenia si zapíšte do svojich zošitov. Určite už mnohí z vás zbierali huby v lese. Vždy si však treba dať pozor, aby sme zbierali iba tie huby, ktoré poznáme a určite vieme, že sú jedlé. V prírode rastú aj huby, ktoré nám môžu spôsobiť vážne zdravotné problémy, dokonca až smrť.


Čím sú huby podobné rastlinám? Čím sú huby podobné živočíchom? Čím sa huby rozmnožujú? Ako huby žijú? Kto bol Alexander Fleming?

Ktoré jedlé huby zbierate v lese? Poznáte niektoré jedovaté huby? Ako ich v lese spoznáte?

PRE ŠIKOVNÝCH BÁDATEĽOV

74

Z čoho sú zložené organizmy? Milí bádatelia, v tomto ročníku už viete o prírode a svojom prostredí veľa. Ak by ste však chceli získať ďalšie informácie o tom, čo sa deje vo vnútri tiel živých organizmov, tieto strany sú pre vás. Už sme sa v tomto ročníku začali rozprávať o bunkách. Začali sme ich opisovať v súvislosti s procesom fotosyntézy a výživou rastlín. Povedali sme si však aj to, že každá bunka je iná, má iný tvar. Súvisí to s tým, kde sa bunka nachádza a akú funkciu má orgán, prípadne organizmus, ktorý bunka tvorí.

pečeňová bunka

bunka pokožky

svalová bunka

kostná bunka nervová bunka

Na obrázkoch sú rôzne typy buniek. Na prvom obrázku je bunka, ktorá sa nachádza v pečeni človeka. Na druhom obrázku je bunka, ktorá sa nachádza v koži. Na treťom obrázku je bunka, z ktorej sú tvorené svaly. Na štvrtom obrázku je bunka, z ktorej sú tvorené kosti. Na piatom obrázku je nervová bunka, z ktorej je tvorená nervová sústava. Na šiestom obrázku sú červené krvinky, dôležitá súčasť našej krvi. Kde by ste mohli voľným okom vidieť bunky?

POKUS •Čo budete potrebovať Pripravte si pomaranč, lupu.

•Ako postupujete Rozkrojte pomaranč a zoberte si lupu. Malé čiastočky, ktoré sú naplnené šťavou, sú bunky pomaranča. Aký majú tvar?


červené krvinky človeka


75

Z čoho sú zložené organizmy? Väčšina buniek je však natoľko malá, že ich voľným okom nemôžeme vidieť. Na ich pozorovanie slúži prístroj, ktorý voláme mikroskop.

mikroskop

Určite ste už aj vy dostali malú výbavu pre bádateľov, ktorej súčasťou sú aj detské mikroskopy. Ak chcú vedci niečo pod mikroskopom zistiť, potrebujú si vytvoriť preparát. Na vytvorenie preparátu slúžia podložné a krycie sklíčka. A vďaka vynálezu mikroskopu mohli vedci pozorovať aj stavbu buniek.

Okrem toho, že sa bunky líšia svojou veľkosťou, tvarom a funkciou, je rozdiel aj v tom, ako vyzerá rastlinná a ako živočíšna bunka.

krycie sklíčko

podložné sklíčko

Rastlinná bunka

Živočíšna bunka

cytoplazma cytoplazma

jadro

jadro mitochondria vakuola

mitochondria chloroplasty cytoplazmatická blana

bunková stena

cytoplazmatická blana

PROJEKT Pouvažujte, ktoré časti má rastlinná bunka a ktoré živočíšna bunka. Dôležité je, aby ste zistili, prečo je to tak. Spravte si makety buniek a skúste si spraviť vedeckú konferenciu o tomto probléme v triede.

76


Prečo sa stali slávnymi? Milí bádatelia, objaviť a opísať tajomstvá prírody, ktoré dnes poznáme a učili sme sa o nich, vynájsť a skonštruovať mnohé zariadenia, ktoré nám dnes uľahčujú život, si vyžiadalo zanietenie a úsilie mnohých vedcov. Viacerí z týchto hrdinov vedy sú spojení so Slovenskom. Predstavíme vám aspoň niekoľkých z nich.

Ján Jessenius (1566 – 1621) Pochádzal zo starobylého slovenského zemianskeho rodu. V erbe mali čierneho medveďa nesúceho ratolesť jaseňa. Bol dvorným lekárom cisára Rudolfa II. v Prahe. Veľký obdiv si získal pitvami, ktoré považoval za základ lekárskeho štúdia. V Prahe na námestí vykonal prvú verejnú pitvu v strednej Európe, trvala 4 dni. Napísal viaceré odborné lekárske knihy. Juraj Buchholtz ml. (1688 – 1737) Prírodovedec, ktorého život a dielo sú úzko späté s Vysokými Tatrami. Vyhotovil prvé tatranské panorámy a cestopisný denník tatranských túr, robil výškové merania, prebádal Demänovské jaskyne, objavil kostru jaskynného medveďa. Bol svetoznámy geológ a mineralóg, ale venoval sa aj astronómii a meteorológii. Na obrázku je jeho plán jaskyne Silická ľadnica. Ján Andrej Segner (1704 – 1777) Najskôr sa stal lekárom, ale neskôr sa venoval matematike a fyzike. Napísal viaceré učebnice fyziky, matematiky, ale aj lekárske, napr. o krvnom tlaku. Jeho najznámejší objav je po ňom aj pomenovaný – Segnerovo koleso. Bez neho by sme dnes nemali turbíny a rakety. Maximilián Rudolf Hell (1720 – 1792) Svetoznámy astronóm, dvorný matematik cisárovnej Márie Terézie. V Trnave zriadil prvú hvezdáreň u nás, pozoroval zatmenie Slnka, vypočítal vzdialenosť Zem – Slnko, uverejnil mapy Mesiaca. Jeden z kráterov na Mesiaci nesie jeho meno. Cyprián z Červeného Kláštora (1724 – 1775) Znalec liečivých rastlín a autor prvého veľkého herbára tatranských rastlín. Jeho herbár obsahuje 265 liečivých rastlín, z toho 40 vysokohorských rastlín aj s opismi. Časť herbára vlastní múzeum Tatranského národného parku. Prisudzuje sa mu aj konštrukcia lietajúceho stroja, ale o tom sa nezachovali dôkazy.


77

Prečo sa stali slávnymi? Ján Wolfgang Kempelen (1734 – 1804) Bol veľmi nadaný vynálezca. Skonštruoval čerpadlo, ktoré zásobovalo Bratislavský hrad vodou, navrhol pontónový most cez Dunaj, vodomet vo Viedni a vodovod v Budíne. Veľmi sa snažil pomôcť ľuďom, skonštruoval písací stroj pre nevidiacich, protézy končatín pre telesne postihnutých a vyvíjal aj hovoriaci automat pre nepočujúcich. Najznámejší sa však stal jeho šachový automat „Senzačný Turek z Bratislavy“, ktorý v šachu porazil viacerých významných protivníkov. Jeho mechanizmus zostal pre nás tajomstvom, lebo zhorel pri požiari. Imrich Frivaldský (1799 – 1870) I keď bol pôvodne lekár, venoval sa prírodným vedám. Objavil mnohé neznáme druhy chrobákov a opísal aj hmyz Uhorska, vytvoril herbár z rastlín celého Uhorska, ale študoval rastliny a chrobáky aj v iných oblastiach Európy. Viaceré, ako aj ten na obrázku, majú v odbornom názve jeho meno. Andrej Kmeť (1841 – 1908) Bol veľmi všestranný vedec. Venoval sa ovocinárstvu a včelárstvu. Vytvoril herbár so 72 000 rastlinami, nazbieral a určil 1 500 druhov šípových ruží. Dnes je jeho meno v odbornom názve 25 rastlín. Okrem toho sa venoval aj archeológii a náhodou objavil neporušenú kostru mamuta, ktorú daroval múzeu. Ján Murgaš (1864 – 1929) Priekopník rádiotelegrafie, autor viacerých patentov, ale aj významný maliar. Kópie jeho patentov môžeme aj dnes vidieť v technickom múzeu v Prahe. Podarilo sa mu bezdrôtovo telegrafovať až do vzdialenosti 200 km. Jeho vynálezy sú aj dnes významné pre telekomunikačné systémy. Izabela Textorisová (1866 – 1949) Prvá slovenská botanička, ktorá spracovávala nevšedné druhy rastlín a kvetov. Sama sa naučila 6 cudzích jazykov, aby si mohla s kolegami zo zahraničia vymieňať rastliny a poznatky. Objavila druh vysokohorského bodliaka, ktorý je podľa nej pomenovaný. Jej vzácny herbár vlastní Slovenské národné múzeum.

Zistite o vedcoch aj ďalšie informácie: kde sa narodili, kde chodili do školy...

PROJEKT Priprav si reportáž alebo plagát o významnom vedcovi. Môžeš si vybrať niekoho, kto žil dávno v tvojom meste alebo obci, podľa koho je pomenovaná tvoja ulica alebo škola, kto má u vás pamätnú tabuľu, alebo je podľa neho pomenované vyznamenanie. Aj dnes žijú medzi nami veľmi zaujímaví ľudia, možno si o ich práci počul v televízii či rozhlase alebo čítal v novinách.

OPAKOVANIE

78

Čo sme sa naučili Milí bádatelia, v treťom a štvrtom ročníku ste sa naučili veľa nových vecí o prírode a o veciach, ktoré vás obklopujú. Poďme si preto spolu pripraviť projekt Čistiaca stanica v lese.

Čo do lesa nepatrí? Spracujete si svoj vlastný projekt čistého lesa. Žiaľ, stáva sa, že do lesa chodia ľudia, ktorí sa k prírode nesprávajú slušne. Čo by ste spravili, aby v lesoch bol stále poriadok a čistota? Skúste pouvažovať o tom, ako by ste mohli kontrolovať, čo sa v lese deje. Ako by ste vytvorili čistiacu stanicu a kto by v nej pracoval? Môžu v čistiacej stanici pomáhať aj rastliny a živočíchy? Aj parky a záhrady majú svoju faunu a flóru. Poznáte tieto cudzie výrazy? Porozprávajte sa o tom, čo patrí medzi faunu a čo medzi flóru. V záhradách a parkoch sa poriadok udržuje ľahšie. Prečo?

V záhradách sú živočíchy a rastliny, ktoré záhradkárom pomáhajú v tom, aby záhrada vyzerala čisto a pekne. Ktoré živočíchy sú škodcami a ktoré rastliny v záhradách ľudia nemajú radi?

VYCHÁDZKA Nájdite vo svojom okolí najbližší park a choďte ho navštíviť. Nezabudnite na to, že pozorný bádateľ má svoj bádateľský zošit vždy pri sebe a svoje zistenia si zapisuje. Čo ste v parku našli? Čo tam patrilo a čo nie? Ktoré stromy rastú v parku? Ktoré iné rastliny ste videli? Videli ste aj nejaké živočíchy? Aké? Pouvažujte nad svojimi zisteniami a pripravte si konferenciu na tému Ako má vyzerať park.

Námet na ročný plán Mesiac Tematický celok

Týždeň Konkrétna téma

IX

Opakovanie

II.

Opakovanie

III.

Veci okolo nás X

XI

XII

I

II

III

IV

V

VI

Strana

IV.

Čo sme v minulom roku spolu zistili a čo nové sme sa naučili... Čo sme v minulom roku spolu zistili a čo nové sme sa naučili... Prečo je more slané?

9, 10, 11 12, 13

Veci okolo nás

I.

Prečo sa skaly lámu?

14, 15

Veci okolo nás

II.

Prečo železo hrdzavie?

16, 17

Veci okolo nás

III.

Prečo autá musia tankovať?

18, 19

Veci okolo nás

IV.

Čo sme sa naučili

20, 21

Človek ako súčasť prírody

I.

Prečo je dôležité, čo jeme?

22, 23


II.

Prečo ľudské telo potrebuje čistiacu stanicu? 24, 25


III.

Prečo človek nemôže lietať?

26, 27


IV.

Prečo človek nevie dýchať pod vodou a ryba na súši?

28, 29

8

Vesmír

I.

Prečo veci padajú na Zem?

30, 31

Vesmír

II.

Prečo je vo vesmíre ticho?

32, 33

Vesmír

III.

Prečo Slnko svieti a hreje?

34, 35

Vesmír

II.

Prečo je nebo modré?

36, 37

Vesmír

III.

Prečo sa Mesiac mení?

38, 39

Vesmír

IV.

Prečo je obloha plná hviezd?

40, 41

Technika a technické objavy I.

Prečo kompas ukazuje sever?

42, 43

Technika a technické objavy II.

Prečo existujú stroje?

44, 45

Technika a technické objavy III.

Prečo máme elektrické zásuvky?

46, 47

Technika a technické objavy I.

Čo sme sa naučili

48, 49

Živočíchy – súčasť prírody

II.

Prečo žijú niektoré živočíchy samy?

50, 51, 52

Živočíchy – súčasť prírody

III.

Prečo je pre nás hmyz dôležitý?

53, 54, 55

Spoločenstvo – základ života v prírode

IV.

Prečo niektoré živočíchy žijú v skupinách? 56, 57


I.

Prečo vlci žijú vo svorke?

58, 59


II.

Prečo mravce nezablúdia?

60, 61

Rastliny – súčasť prírody

III.

Prečo rastliny žijú na jednom mieste?

62, 63


IV.

Prečo sú rastliny zelené?

64, 65


I.

Prečo rastliny rastú a starnú?

66, 67


II.

Čo sme sa naučili

68, 69

Huby – súčasť prírody

III.

Prečo huby nepatria medzi typické rastliny a ani živočíchy?

70, 71, 72, 73

Pre šikovných bádateľov

I.

Z čoho sú zložené organizmy?

74, 75

Pre šikovných bádateľov

II.

Prečo sa stali slávnymi?

76, 77

Opakovanie

III.

Čo sme sa naučili

78

Autorky doc. PaedDr. Adriana Wiegerová, PhD., PaedDr. Gabriela Česlová, PhD., RNDr. Janka Kopáčová, CSc., 2009

Recommend Documents