Detská kresba ako diagnostický prostriedok v materskej škole

s

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ

Mgr. Martina Bóriková

Detská kresba ako diagnostický prostriedok v materskej škole. Osvedčená pedagogická skúsenosť edukačnej praxe

Bratislava 2015

Vydavateľ:

Metodicko-pedagogické centrum, Ševčenkova 11, 850 01 Bratislava

Autor OPS/OSO:

Mgr. Martina Bóriková

Kontakt na autora: Názov OPS/OSO:

Štiavnická 682/1, 949 01 Nitra, [email protected] Detská kresba ako diagnostický prostriedok v materskej škole.

Rok vytvorenia OPS/OSO:

2015 XVI. kolo výzvy

Odborné stanovisko vypracoval:

PhDr. Darina Gogolová, PhD.

Za obsah a pôvodnosť rukopisu zodpovedá autor. Text neprešiel jazykovou úpravou. Táto osvedčená pedagogická skúsenosť edukačnej praxe/osvedčená skúsenosť odbornej praxe bola vytvorená z prostriedkov národného projektu Profesijný a kariérový rast pedagogických zamestnancov. Projekt je financovaný zo zdrojov Európskej únie.

Kľúčové slová Detská kresba, diagnostika, diagnostikovanie, vývinové štádiá detskej kresby

Anotácia V práci sa zameriavame na kresbu, kresbový prejav dieťaťa v predškolskom období. Pozornosť upriamujeme na jednotlivé štádiá vývinu detskej kresby a využitie detskej kresby, ako jeden z možných nástrojov pedagogicko psychologickej diagnostiky, ktorý môžeme v našej pedagogickej praxi využiť.

Akreditované programy kontinuálneho vzdelávania Názov akreditovaného vzdelávacieho programu KV

Číslo akreditovaného vzdelávacieho programu KV

Rozvoj grafomotoriky pomocou výtvarných aktivít

61/2010-KV

Revízia obsahu predprimárneho vzdelávania: Vzdelávacia oblasť Umenie a kultúra – časť výtvarná výchova

1498/ 2015 – KV

Metodika rozvoja grafomotorických zručností v predprimárnom vzdelávaní

1453/ 2015- KV

OBSAH

ÚVOD ............................................................................................................................................................

5

1 DIAGNOSTIKA A DIAGNOSTIKOVANIE.......................................................................................

7

1.1 Detská kresba a detský výtvarný prejav.................................................................................

7

1.2 Farby a rôzne symboly v detskej kresbe................................................................................

8

2 VÝVOJ DETSKEJ KRESBY...................................................................................................................

14

2.1 Vývinové štádiá detskej kresby..................................................................................................

15

2.2 Diagnostické aspekty detského výtvarného prejavu........................................................

17

2.3 Detská kresba, ako diagnostický nástroj................................................................................

18

3 TESTOVANIE DETSKEJ KRESBY.....................................................................................................

20

3.1 Kresbové testy....................................................................................................................................

20

3.2 Metódy diagnostikovania detskej kresby...............................................................................

21

3.3 Kritéria hodnotenia detského výtvarného prejavu............................................................

21

4 REALIZOVANÉ TESTY DETSKEJ KRESBY..................................................................................

23

ZÁVER ..........................................................................................................................................................

26

ZOZNAM PRÍLOH.....................................................................................................................................

29

ÚVOD Téma, ktorú som sa rozhodla v tejto práci priblížiť mi je veľmi blízka. Detská kresba je dennodenná realita, ktorá obklopuje moju edukačnú prax. Prostredníctvom nej stále niečo pozorujem, objavujem, zaznamenávam a vyhodnocujem. Detskú kresbu považujem za veľmi ideálny diagnostický prostriedok na spoznanie dieťaťa, jeho kognitívny i emocionálny vývin, na odchýlky od určitej normy, či spozorovanie talentu. Detská kresba nie je obyčajnou hrou, vo väčšine nemusíme do tejto činnosti deti nútiť, je to pre nich prirodzená aktivita, ktorá ich láka a baví. Dieťa na papieri vystihuje svoje vedomé aj nevedomé želania a ku samotnej kresbe je dieťa motivované súčasnými záujmami, alebo tým, čo ho trápi. Detská kresba tiež býva cenným darčekom pre tých, na ktorých dieťaťu záleží a ktorých má vo svojom srdci. Kreslenie je pre deti hrou, dôležitým prvkom, princípom, ktorým pôsobíme na ich vývin. V predškolskom veku je hlavným prostriedkom učenia sa, zároveň zrenia dieťaťa. Silným motívom hry je napodobňovanie , imitácia toho, čo robia iní. Tá je však iba jednou stránkou hry. Druhou, nemenej dôležitou, je vlastná tvorivosť dieťaťa, jeho jedinečnosť a originalita v poňatí. Dominantná je prítomnosť osobitého vkladu, vlastnej osobnosti dieťaťa. Toto všetko prežité dieťa so zanietením vkladá do svojej kresby. V mojej práci chcem opísať skúsenosti s detskou kresbou, pretože si myslím, že kresba ako taká je vhodným prostriedkom na diagnostiku dieťaťa vystihujúca súčasnú realitu, a to nielen u detí predškolského veku. Kresbou detí vyjadrujú nálady, vzťahy, fantáziu, predstavivosť. Prostredníctvom detskej kresby vieme posúdiť detskú tvorivosť, kreativitu, jedinečnosť. V ďalšej časti práce chcem stručne a v skratke vybrať najdôležitejšie ciele diagnostiky detskej kresby. V praktickej časti sa rada podelím o konkrétne aktivity s deťmi. Detská kresba môže okrem aktuálnej výpovede detí, ako i ich psychických vlastností odhaliť rôzne vývinové odchýlky, traumy, sexuálne problémy, či naopak sú odrazom ich harmonického vývoja. Kresba dieťaťa nám môže byť v každom prípade veľmi cenným pomocníkom v každodennom pedagogickom pôsobení, ktoré veľmi rýchlo a pomerne ľahko napovie o momentálnom psychickom stave dieťaťa. Myslím, že je veľmi vhodným prostriedkom na diagnostiku detskej osobnosti, odráža jeho vývin, citové a psychické rozpoloženie, ako aj súčasnú náladu. I týmto prostredníctvom má pedagóg možnosť pracovať na svojom osobnostnom rozvoji. Tiež sa mu otvára možnosť bližšie poznávať osobitosti detí, pretože detskou kresbou sa deti oveľa ľahšie a hlbšie „otvárajú“, spoznávajú a sú zapamätateľné i rozpoznateľné. Prostredníctvom kreslenej výpovede sa naďalej rozvíja kreativita detí, taktiež sa prostredníctvom nej posilňuje vytváranie sociálnych vzťahov. Práca pozostáva z dvoch častí. Teoretická časť sa zaoberá detskou kresbou, cieľmi diagnostiky detskej kresby, detským výtvarným prejavom, významom farieb a symbolov. V praktickej časti sú predložené niektoré zrealizované testy detskej kresby, ktoré sú v prílohe zadokumentované. V závere by som rada zdôraznila zmysel tejto práce, pretože si myslím, že detská kresba, ako jedna z dôležitých aktivít detí v období predškolského veku, prispieva

5

k harmonickému rozvoju detskej osobnosti, vychádza z detí, kreatívnych, vnímavých, citlivých, ktoré sa neboja byť originálnymi, neboja sa byť samými sebou. Pre nás by mala byť detská kresba výzvou na preskúmanie každého dieťaťa, na pochopenie ich sveta a výpoveďou ich aktuálnej reality.

6

1 DIAGNOSTIKA A DIAGNOSTIKOVANIE Zatiaľ, čo diagnostika je veda o diagnostikovaní, diagnostikovaním rozumieme činnosť, ktorú vykonáva diagnostik. Pod pojmom diagnostika rozumieme zistenie stavu, posudzovanie, hodnotenie. Diagnostika v sebe zahŕňa postupnosť činností, ktorá vedie k určeniu diagnózy. Jej úlohou je zaradenie objektu do konvenciami stanovenej diagnostickej kategórie. Na rozdiel od výskumu, diagnostiku realizuje nie vedec, ale učiteľ, výchovný poradca alebo iný špecializovaný pracovník. Závery diagnostikovania vždy smerujú k náprave zisteného stavu. (Průcha, 1995). Pedagogicko psychologická diagnostika by nemala byť cieľom sama pre seba, ale by mala byť určitým prostriedkom pre ďalšiu odbornú činnosť. V pedagogickej rovine je cieľom zhodnotenie edukačného pôsobenia na dieťa, zistenie nejakého stavu, ktorý je východiskom pre možné zmeny. Psychologická diagnostika sa uskutočňuje vtedy, keď nám je známe psychologické pozadie problému. Na hodnotenie vývoja, niektorých vlastností, kompetencií, či schopností dieťaťa využívame rôzne metódy psychologickej diagnostiky. 1.1 Detská kresba a detský výtvarný prejav Pre dieťa je kresba veľmi príťažlivou, no na strane druhej náročnou intelektuálnou činnosťou, zložitým systémom s hlbokým významom. Dieťa si prostredníctvom kresby vytvára symboly na základe rôznych vnemových podnetov a opodstatnene sa môžeme domnievať, že aj v spojení s emocionalitou, prežívaním a poznatkami. Môžeme konštatovať, že detská kresba má výpovednú hodnotu, odráža jeho citové, či charakterové znaky, nálady, či postoje. Na rôznych indikátoroch môžeme nájsť črty osobnosti i jej problémové miesta. Niekedy sa stretávame s výraznými prejavmi negativizmu dieťaťa, keď sa v kresbe nevie alebo nechce prejaviť. Môže to byť diagnosticky významné zistenie, ale nesmie dieťaťu v celkovom obraze uškodiť. Pojmom detský výtvarný prejav označujeme prejav dieťaťa, ktorý nachádzame vo výtvarnej reči ako formu kresby, maľby, modelovania, výtvarných prác vytváraných z papiera alebo iných materiálov, ktoré dieťa dokáže vlastnými silami esteticky pretvárať a následne nimi manipulovať. Podobne definuje tento pojem Šupšáková (2000), pričom dodáva, že výtvarný prejav je viazaný na aktuálny psychický stav, štruktúru osobnosti a ontogenézu. Kresba, maľba či iná práca výtvarného charakteru vypovedá o sociálnom prostredí. V detských výtvarných prácach nachádzame výtvarne zašifrované alebo priamo stvárnené sny, spomienky a túžby všetkých detí. V materskej škole sa kladie dôraz na zapojenie osobných skúseností dieťaťa do výtvarnej tvorby a na ich aktívne využívanie v komunikačnom procese. V súvislosti s problematikou je potrebné pripomenúť, že dieťa veľmi citlivo reaguje na podnety okolo seba, preto je pochopiteľné, že detská tvorba ako forma komunikácie je odrazom každodennej reality.

7

1.2 Farby a rôzne symboly v detskej kresbe Významné miesto v hodnotení kresby má využitie farby. Hoci doteraz nie je jednotnosť v interpretácii významov jednotlivých farieb, väčšina autorov potvrdzuje, že farba symbolizuje pocity, nálady, či zdôrazňuje isté časti obrazu. Výberu a použitiu farieb nemožno uprieť psychologickú hodnotu, ale pri interpretácii obrázka je nutné prihliadať na vek autora. Dieťa používa farby dvoma spôsobmi. Buď sa nechá ovplyvniť skutočnosťou, alebo sa nechá viesť svojou nevedomosťou, fantáziou a predstavivosťou a práve to o ňom prezrádza najviac. Pri kreslení zohráva dôležitú úlohu aj výber a použitie konkrétnych farieb. Tie poukazujú na vzťah medzi kreslením a osobnosťou dieťaťa. Podľa Davido R. (2008), jasné, teplé farby svedčia o vyrovnanosti, zatiaľ čo tmavé farby poukazujú na tendenciu k smútku, úzkosti, prípadne na odpor k niekomu alebo niečomu. Bledé odtiene vyjadrujú citovú nevyrovnanosť alebo zlý zdravotný stav. Pred interpretáciou kresby je dôležité, aby sa výskumník presvedčil, či dieťa nemá poruchy farebného videnia, ako sú slabozrakosť, prípadne farbosleposť na rôzne farby. Aj vo využívaní symbolov sa dieťa neusiluje o realistické, verné zobrazovanie skutočnosti, ale vytvára si určité zástupné modely, symboly, ktoré reprezentujú, znázorňujú jeho predstavy, pocity, myšlienky. Každé dieťa disponuje vlastnou sústavou symbolov a to na základe osobných skúseností a asociácií. Na druhej strane, rovnaké spoločenské a kultúrne prostredie podmieni dieťa k využívaniu symbolov rovnakých v skupine rovesníkov. Aj pri kreslení čiar nám bližšie informácie o charakterových vlastnostiach dieťaťa môže poskytnúť samotný spôsob kreslenia čiar. Ostýchavé, introvertné dieťa s pocitom menejcennosti zvyčajne kreslí slabé, tenké čiary, zatiaľ čo agresívne deti sa vyznačujú zobrazovaním silných, veľmi hrubých čiar. Dom je jedným z najobľúbenejších detských tém. Prostredníctvom symboliky obsiahnutej v kresbe domu sa dá veľa dozvedieť o osobnosti dieťaťa ako aj o jeho vnímaní okolitého sveta, t. j. prístrešie, rodinné teplo, otvorenie sa vonkajšiemu svetu atď. Podobne ako strom, aj dom reprezentuje telo človeka, pričom vonkajšie zobrazené prostredie poukazuje na jeho komunikáciu s okolím a na jeho otvorenosť, resp. uzavretosť voči vonkajším podnetom. Dom je zároveň úzko prepojený s rodinou. Zatiaľ čo rodina predstavuje duchovné centrum lásky, ochrany a dôvery, dom predstavuje jej materiálne stelesnenie. Pri interpretácii kresby domu je dôležité všímať si jednak jeho stvárnenie, s dôrazom na okná, dvere či samotnú výzdobu, a jednak aj bezprostredné okolie domu (ploty, stromy, záhrady, prístupové cesty atď.). Aj vynechávky sú dôležité, pretože neprítomnosť určitých symbolov môže poukazovať na nejakú problematickú stránku dieťaťa. Dom, ktorý zapĺňa celý papier, resp. ho presahuje, poukazuje na potrebu dieťaťa po väčších prejavoch lásky alebo po lepšej adaptácii v rodinnom prostredí (Davido 2008). Na kresbách domu bývajú okná zobrazované väčšinou ako otvorené a dvere sú vyobrazované aj s kľučkou. Aj okná, aj dvere predstavujú komunikačný prostriedok, vypovedajúci o otvorenosti dieťaťa. Uzatvorené okná alebo dvere bez kľučky, prípadne neprítomnosť cesty vedúcej k domu svedčí o uzavretosti dieťaťa alebo jeho prípadnej úzkosti, absencii hlbších citov či prejavov náklonnosti.

8

Kresba domu vypovedá veľa o osobnosti a charaktere dieťaťa, schováva v sebe početné symboly, ako je rodinné teplo, otvorenosť vonkajšiemu svetu. Dieťa ho kreslí ako postavu a jeho prostredníctvom vyjadruje samé seba. Pri diagnostickom vysvetľovaní a hodnotení kresby domu by sme nemali brať ohľad len na samotnú stavbu, ale aj na okolie. (Davido 2008). Ak je dom uprostred s otvorenými oknami a niekoľkými dverami, okolie domu je spravidla nenápadné, ide o harmonické, vyrovnané, prívetivé, živé a otvorené dieťa. Ak je v kresbe dom malý s menším počtom okien, obrastený veľkými stromami, môže naznačovať poruchu afektivity, nesmelosť, pripútanosť k matke. Veľký dom poukazuje na to, že dieťa túži po prejavoch lásky, adaptácii, ovládaní svojich pudov. Ak je to dom v podobe zámku s cimburiami, vežami, tie predstavujú ideálne útočisko. Naopak dom odpudivého vzhľadu nám naznačuje, že dieťa sa cíti pod tlakom rodiny, môže ísť i o obmedzovanie vlastnej slobody. Dva domy v detskej kresbe značia na deti z rozvedených rodín, ktorých rodičia spolu nežijú. Väčšinou deti zobrazujú dom matkin a otcov zvlášť, aj s rôznymi rozdielmi. Osamelý, neprístupný dom, bez cesty k nemu, bez dverí, lemovaný vysokým plotom poukazujú na prehry a nezdary. Kreslia ich vo väčšine deti uzavreté do seba a nie s dobrou komunikáciou. Strom je archaický symbol, patrí medzi základné symboly. Symbolizuje život, kolobeh narodenia a smrti. Často sa s ním stretávame v rozprávkach. Nakoľko v kresbách stromu sa odzrkadľuje osobnosť človeka, kresbové testy stromov sú v psychologickopedagogických kruhoch využívané ako diagnostické prostriedky. Pre nás je dôležité vedieť, že kresba stromu pomáha formovať orientačné schopnosti dieťaťa predškolského veku a rozvíja jeho priestorovú orientáciu. Rovnako ako postava, aj kresba stromu prechádza určitým tvarovým vývojom, závisí to od veku a schopností dieťaťa. Prvé kresby stromov sú čmáranice. Neskôr okolo 3.roku dieťaťa sa objavujú jednoduché kmene stromu, kde čiary naznačujú vetvy a kmeň je v tvare „T“. Potom sa kmeň stromu začne rozširovať a stojí vo vzduchoprázdne. Dieťa okolo 4. roku zobrazuje strom pomocou vertikálnych a horizontálnych línií. Čiary kombinuje a opakuje ich rytmicky. Lístie a ihličie nerozlišuje, až neskôr kreslí konáre rozvetvené na menšie časti. Okolo 5. Roku veku tvar stromu sa mení, začína sa podobať na metlu. Kmeň stromu stále tvorí jedna čiara. Na konci vetvičiek môžu byť malé kruhy, ktoré symbolizujú ovocie. V 6. roku kresba stromu mení schému: kmeň stromu je už dvojitý a konáre nie sú vodorovné, ale uzatvárajú asi 45° uhol. Konáre môžu byť aj rozvetvené. Dieťa začína zobrazovať na listnatom strome už aj lístie. Často používanou schémou je tá, v ktorej dieťa zobrazí kmeň stromu oddelene od lístia a lístie zobrazí pomocou kruhu. Listy vyjadruje aj čmáranicami. Konáre tvoria rovné čiary. Okolo 7.-8. veku dieťaťa kmeň stromu dieťa už neuzatvára, ale vyčnievajú z neho konáre, ktoré sú rozvetvené. V ďalšom štádiu je zobrazená čiara, ktorá znázorňuje zem. Neskôr strom je už zakorenený. Táto etapa vypovedá o dobrom zaradení dieťaťa do rodinného a sociálneho života. Pri kresbe stromov sa stretávame aj s mnohými jedinečnými, atypickými prvkami, a práve tie nám veľa prezradia o osobnosti dieťaťa. Okolo 7. roku dieťa začína zobrazovať vetvy v smere rastu. Okolo veku 8 – 9 rokov, dieťa korunu a kmeň zobrazuje oddelene a kmeň dvojitou čiarou. Kresba stromu môže mať rôzne podoby. Kvet symbolizuje lásku a v rozprávkach má často čarovnú moc. V detských kresbách sa objavuje dosť skoro, už okolo 3.-4. veku dieťaťa. Je obľúbenou témou u dievčat, ale aj u

9

chlapcov. Základom je stonka zobrazená ako zvislá čiara, na ktorej je umiestnená väčšia bodka, alebo kruh. Neskôr deti okolo kruhu umiestnia menšie háčiky, čiže lupienky. Potom na stonku nakreslia oválne listy vo vodorovnej polohe. Stred kvetu vyzdobia bodkami. Tento typ kvetu je často obrovský, môže vyplniť takmer celú plochu papiera a väčšinou stojí samostatne. Vyzerá ako obrovská slnečnica. Pri zobrazení kvetov, oproti ostatným témam, sa dosť skoro objaví záujem detí vyfarbiť svoju kresbu. Často sa stáva, že každý lupienok má inú farbu. Veľa krát môžeme vidieť také obrázky, na ktorých je všetko nakreslené jednou farbou, len kvety sú farebné. Okolo 5. veku dieťa začína kresliť kvet, ktorý sa podobá na tulipán. Tento typ kvetu už nestojí samostatne, ale je zobrazený medzi ostatnými kvetmi, alebo vo váze, či v kytici. Na stonkách sú zobrazené rôzne typy listov. Najzložitejším kvetom pre dieťa je ruža, ktorú začína kresliť až okolo 7. roku. Okolo 3. veku deti začínajú kresliť dopravné prostriedky, pre ktoré je charakteristická priehľadnosť. Spočiatku sú to iba čmáranice v tvare kruhu alebo oválu, do ktorých dieťa nakreslí ďalšie kruhy a nazýva ich autom. Až okolo 4. roku začína mať auto obdĺžnikový tvar. Kolesá sú umiestnené dole alebo hore na základnom tvare, vedľa seba, za sebou. Šofér a ostatní ľudia sú pomerne veľkí, je možné ich vidieť cez auto - röntgenové videnie. Od 5. veku kontúry začínajú byť čistejšie a výraznejšie. Auto už má správny počet kolies, má volant a svetlá. Od 6. veku sa kolesá stanú pevnou súčasťou auta a šofér je zobrazený pri volante. Obrazy sú čistejšie a bohatšie na detaily, ako okná, anténa, výfuk. Chlapci začnú diferencovať autá až okolo 8. veku. Obľúbenými témami sa stanú sanitky, policajné a hasičské autá. Z dopravných prostriedkov deti rady kreslia aj lode, ktoré sa dajú rozlíšiť väčšinou od 4. veku. Najprv sa podobajú na čln, ktorý sa vznáša nad vodou, nad vlnami, a niekedy má aj kormidelníka. Ozajstný tvar začína mať loď okolo 5. veku dieťaťa. Ľudia zobrazení na palube sú ešte obrovskí. Od 6.veku sa začína objavovať perspektíva. Zvieratá sa v detskej kresbe tiež vekom menia. V období hlavonožcov je podobné ako človek, len telo je položené vodorovne. Rozprávky dieťa učia prisudzovať zvieratám isté vlastnosti a predkladajú im určitú symboliku. Dieťa sa na ne spolieha, ak nepozná zviera z vlastnej skúsenosti. Podľa Davido, R. (2008), dieťa kreslí zvieratá namiesto príslušníkov rodiny, pričom sa snaží zakryť niektoré skutočnosti. Ak napríklad nakreslí seba so psom na obojku, pričom je vzdialený od ostatných, môže sa jednať o utláčané a týrané dieťa. Pri zobrazení divokých šeliem, deti obvykle vyjadrujú obraz otca, ktorého sa dieťa bojí a hovorí o úzkostných stavoch dieťaťa. Na začiatku prvej fázy dieťa vytvorí z čmáranice niečo, čo sa začína podobať na zviera s nohami. Väčšinou je to len kruh s niekoľkými čiarami a dieťa nám vysvetľuje, že je to zviera. V niektorých prípadoch východiskovým tvarom môže byť aj obdĺžnik, ktorý väčšinou je zdola otvorený. Poloha tela je horizontálna. V druhej fáze dieťa tvorí zviera z obdĺžnika, z kruhu, ale aj z oválu. Tvary sa stále zdokonaľujú . Na začiatku zvieratá majú dve nohy a sú zobrazené z profilu. Hlavu symbolizuje kruh, ktorý ešte pripomína ľudskú. To, že ide o zviera, symbolizujú väčšinou veľké špicaté uši. Kresba v tomto veku je dosť všeobecná a môže predstavovať hocijaké zviera. Štvornohé zviera dieťa začína kresliť okolo 4.-5. veku. Zobrazovanie zvieraťa má však ešte veľa spoločných znakov s človekom. Okolo 6. veku nasleduje pokrok, dieťa zobrazuje zviera už s primeraným počtom nôh, telo je podlhovasté, vychádza z obdĺžnika, alebo z oválu. Zviera vyzerá, akoby niektoré časti jeho tela boli len prilepené k

10

sebe. Charakteristickými znakmi sú chvost a uši. Telo je zobrazené z profilu, hlava spredu, zväčša so znakmi ľudskej tváre. Zviera v niektorých prípadoch má aj krk. Farba zvieraťa ešte nie je dôležitá a aj veľkosť je subjektívna. Čím má dieťa zviera radšej, tým ho zobrazuje väčšie. V tretej fáze dieťa sa pokúsi zobraziť časti tela zvieraťa v syntéze, spája hlavu s krkom. Koncom predškolského obdobia nakreslené zviera je už spoznateľné. Často je zobrazené v adekvátnom prostredí. Okolo 7. roku dieťa už kreslí zviera so srsťou, ktorú zobrazí pomocou čmáraníc. Tvar tela je možné vidieť cez srsť. Osobitnú pozornosť treba venovať zobrazeniu koní, nakoľko majú zvláštnu symboliku. V ľudskej kultúre kôň symbolizuje mágiu, sen a smrť. V niektorých prípadoch môže symbolizovať aj slobodu a silu. V detských kresbách v materskej škole sa objavuje zriedkakedy. Tieto zobrazenia sú väčšinou dosť primitívne (v dobrom slova zmysle). Telo zvieraťa je obdĺžnikové, má dlhé nohy a podlhovastý nos. Často sedí na ňom jazdec. Charakteristickým znakom je dlhý chvost a vejúca hriva. Zobrazenie koní je väčšinou charakteristické až od 7.- 8. veku dieťaťa, alebo v materskej škole pre nadané deti. Ďalšou zaujímavou oblasťou je kresba vtáka, ktorá do 4. rokov je raritou. Používajú skoro takú istú schému, ako pri kreslení štvornohých zvierat, alebo ľudskej postavy. To, že zobrazený tvor je vták, naznačuje iba zobák a jedno oko. V prvých kresbách je vták zobrazený charakteristicky. Stojí dvoma nohami na zemi, má okrúhlu tvár so špicatým zobákom. Vo väčšine kresieb sú časti tela vtáka akoby prilepené k sebe. Telo je zobrazené pomocou oválu, krk je štíhly. To, že dieťa kreslí vtáka je možné jednoznačne dešifrovať od 5.-6. roku. Vtedy už vták má aj chvost a väčšinou stojí na jednej nohe. Vtáci, ak lietajú, či sú v hniezde, vyjadrujú určitú mystickosť, predstavujú domov alebo stratený raj. Ak dieťa znázorňuje stále zvieratá, kresbou poukazuje na problémy vo vzťahoch s ľuďmi. Kreslenie postáv zvierat a ľudí sú vo všeobecnosti jednými z najobľúbenejších objektov detských kresieb. Kresby postáv však vypovedajú o autorovi podstatne viac než iné symboly. Postavy zvyknú deti kresliť spredu, pričom zvieratá znázorňujú skôr zboku (Pogády 1993).Dieťa môže postavy nakresliť celé, ale môžu sa vyskytnúť aj prípady, keď dieťa niečo pri kreslení vynechá, prípadne sa vyskytujú nadbytočné prvky. Sú to práve vynechávky, ktoré bývajú veľmi príznačnými signálmi, že niečo nie je v poriadku: „Práve nevedomé vynechávky väčšinou poukazujú na problémy dieťaťa, pretože okrem zabudnutia z roztržitosti existujú aj také vynechávky, ktoré sú oveľa príznačnejšie a vyjadrujú jeho citové alebo sociálne problémy. V zobrazení ľudskej postavy nastane veľký pokrok medzi 4. a 5. vekom. Dieťa začína rozlišovať hlavu a trup, ktoré sú priamo spojené. Trup môže mať rôzne tvary: kruhový, oválny, štvorcový, alebo obdĺžnikový. Hlava je skoro vždy výrazne väčšia. Do 4. roku dieťa zobrazuje asi 5-6 detailov. Dvojdimenzionálne zobrazenie sa objavuje ojedinele (len na 3% kresieb detskej populácie). Po dovŕšení 4. roku dieťa už zobrazuje 7 detailov (podľa poradia výskytu): hlavu, oči, nohy, trup, ruky, ústa a nos. Okolo 5. roku deti začínajú trup a hlavu spájať pomocou krku. Zobrazujú už nielen hore uvedené detaily, ale aj ďalšie, ako vlasy alebo gombíky. Začína prechod k dvojrozmernej kresbe. Dvojdimenzionálne zobrazenie je charakteristické na 30 % detských prác. Postavy sa postupne začínajú diferencovať (rytier, kráľovná, víla), ale proporcie ešte nie sú v súlade. V 6. veku ľudská postava sa stáva ešte detailnejšou. Je často príliš vysoká s malou hlavou. Prítomné sú ruky, nohy, trup, krk, vlasy a potrebné časti tváre. Proporcie tela sa

11

stávajú presnejšími aj z hľadiska pripojenia. Končatiny sú väčšinou kreslené dvojdimenzionálne - pomocou dvoch čiar. Telo začína pokrývať oblečenie a objavia sa najmä u dievčat šperky, doplnky. Po 6. veku kresba ľudskej postavy je presnejšia, realistickejšia. Už sú prítomné ďalšie detaily, účes, dlaň, prsty, čelo, brada a môžeme sa stretnúť aj s pokusmi o zobrazenie ramena, pomocou ktorého sú pripájané ruky. Oblečenie sa stáva transparentným a naznačuje pohlavie postavy. Nohy sú bližšie k sebe. Na konci predškolského obdobia kresby dievčat a chlapcov sa tematicky odlišujú. Chlapci častejšie kreslia mužov, vojakov, hrdinov. Dievčatá kreslia najmä mamičku, kamarátku, princeznú. V tomto veku dieťa zobrazuje ľudskú postavu najmenej s 9 detailmi. Nadané deti môžu zobraziť postavy aj s 10-14 detailmi. Charakteristické sú aj kresby, v ktorých sú zobrazené vnútorné orgány - röntgenová kresba. Pri interpretácii kresby rodinných príslušníkov je veľmi dôležité všímať si najmä spôsob ich oblečenia. Ten totiž veľmi dobre komunikuje city dieťaťa, ktoré k zobrazeným postavám prechováva. Šaty postáv v sebe skrývajú množstvo významov. Čím viac doplnkov a detailov dieťa postave nakreslí, tým viac si ju váži a vzhliada k nej. Napr. hodnota otca môže byť zvyšovaná zobrazením niektorých konkrétnych mužských atribútov ako sú fajka, cigareta, kravata, palica, dáždnik, špicatý klobúk a i. Za ďalšie symboly, zvyšujúce hodnotu zobrazovanej postavy, sa vo všeobecnosti pokladajú vrecká, gombíky či detailne nakreslené šnúrky na topánkach. Pokiaľ je však počet gombíkov alebo vreciek príliš veľký, ide o poukaz na pocity závislosti.(Davido,2008). V prípade zobrazovaných postáv ženského pohlavia dochádza k zvyšovaniu ich dôležitosti a hodnoty napríklad nakreslením hustých, kučeravých vlasov, veľkých mihalníc, náušníc, prsteňov, kabeliek, topánok na vysokých podpätkoch, mašlí, stúh do vlasov, sponiek či iných ozdobných predmetov. Ľudská postava dieťaťu ponúka veľa spôsobov ako ju znázorniť. Dieťa vykreslením postavy, či už vedomými alebo nevedomými prvkami prezentuje, aký má postoj a vzťah k postave. Na postave je jednou z najdôležitejších častí tvár a hlava, ktorá celú postavu poľudšťuje. Podľa Davido, R. (2008) a Vágnerovej, M. (2000), zobrazenie veľkej hlavy je u menších detí normálne, pri starších sa objavuje u paranoikov. Malá hlava je naopak zobrazovaná u detí depresívnych, trpiacich komplexom menejcennosti, či deťmi nevyrovnanými, s emočnými, komunikačnými a adaptačnými problémami. K očiam sa viažu početné symboly od uhranutia až po hypnotizéra. V zobrazení očí v detskej kresbe môžeme badať poruchu vzťahu s okolím. Deti s homosexuálnymi sklonmi kreslia veľké oči, u primitívnych alebo agresívnych detí je výrazné obočie, často rozježené. Ústa majú taktiež výpovednú hodnotu. Napríklad vycerené zuby, či plné silné pery, symbolizujú reč ako prostriedok ku komunikácii. Dieťa, ktoré ich zabudne nakresliť, spravidla vyjadruje sexuálny problém (oidipovský komplex), naznačujú agresivitu, prejav ovládať okolie, vyskytujú sa u zmyselných osôb. V zobrazení malej postavy ide o deti úzkostlivé, trpiace pocitom neistoty a nedostatočnosti, s rôznymi neurotickými rysmi. Naopak nápadne veľká postava je

12

kreslená dieťmi, ktoré sa dokážu same presadiť, často až k agresívnemu reagovaniu, deťmi, ktoré sa nevedia ovládať a podriadiť pravidlám, môže ísť o snahu vyniknúť. Ak chýba podstatná časť tela, dieťa je v strese, naznačuje emočné problémy, celková únava, vyčerpanosť, bezradnosť, pocit bezmocnosti, prázdnoty, apatia, depresívne ladenie, či choré dieťa. Aj prítomnosť vyobrazenia slnka, či mesiaca symbolicky vyjadruje špecifické významy. Slnko sa vo všeobecnosti spája s teplom, láskou, optimizmom, radosťou zo života, pozitívnou energiou. Prítomnosť slnka v kresbe, sa spája s konkrétnym významom – s vplyvom otca v rodine. Je to predovšetkým mužský symbol. Krásne a žiarivé slnko na kresbe predstavuje ideálneho otca. Podľa Davido R. (2008), je to mužský symbol, a na niektorých kresbách, kde sa vyskytuje len ženská postava a žiadna ďalšia postava tam nie je, sa často objavuje slnko. Vtedy ide o prítomnosť mužského faktoru, vo väčšine prípadov otca. Svojimi lúčmi vytvára slnko postavám aureolu a dodáva im dôležitosť a hodnotu. Dieťa, ktoré má s otcom dobré vzťahy, nakreslí hrejivé žlté slnko s lúčmi. V opačnom prípade býva slnko zobrazované ako vyblednuté, v niektorých prípadoch ho dieťa môže „schovať“ za oblak alebo za kopec, prípadne ho nezobrazí vôbec (Davido 2008). Dieťa, ktoré svojho otca nedokáže akceptovať alebo má z neho strach, obyčajne nakreslí slnko agresívnou, výraznou farbou, alebo použije farbu, vyvolávajúcu úzkosť či depresiu. Zobrazenie mesiaca môže poukazovať na úzkosť dieťaťa, nízku sebadôveru, prípadne môže svedčiť o negatívnej udalosti v rodine. Väčšina detí pociťuje prirodzenú potrebu dať výraz životným pocitom v umeleckej činnosti. Dospelí v okolí dieťaťa by mali brať tieto výtvarné prejavy vážne, prijímať ich kladne, pretože majú veľký význam ako nositelia emócií i ako detské tvorivé výkony (Pogády 1993). Otvoreným komunikátorom emócií dieťaťa môže byť aj kresby rodiny.

13

2 VÝVOJ DETSKEJ KRESBY Niektorí autori považujú kreslenie dieťaťa za hru, za formu komunikácie, iní za prirodzenú činnosť, pomocou ktorej dieťa spoznáva svet i seba. Detská kresba prechádza vývojom u jednotlivcov v závislosti od ich skúseností, rozvoja intelektuálnych a emocionálnych rozmerov osobnosti a rozvoja motorických schopností. Každé dieťa, za predpokladu, že jeho duševný rozvoj napreduje normálne, prechádza určitými štádiami vo svojej výtvarnej tvorbe v približne rovnakom čase ako jeho vrstovníci. Nie je však možné stanoviť úplne presné časové obdobia, kedy dieťa kreslí určitým spôsobom alebo určité témy. Kreslenie je tiež rozširovanie svojho vlastného ja. Dieťa je zamerané na seba, na vlastné ego, preto pociťuje potrebu takejto produkcie. Kresba je pokračovaním svojho tela, ale obsahuje myšlienkovú náplň. Je tiež prisvojením si sveta. Kresbou nejakého predmetu, si dieťa predmet "privlastní". Kresba totiž pomáha usporadúvať si svet do tvarovej jednoty. Dieťa intuitívne začína hľadať spoločné znaky. Forma dostane dušu. 2.1 Vývinové štádiá detskej kresby Vývoj detskej kresby je odrazom individuálneho rozvoja detskej osobnosti. Na vývoj majú vplyv aj rôzne vonkajšie faktory, podpora okolia, nadanie a osobnostné zameranie. Začiatky detskej kresby sú analogické k začiatkom reči. Prvé zvuky rovnako ako prvé čmáranice nie sú prepojené s významom. Dieťa má veľkú radosť z procesu tvorby stopy, bez ohľadu na výsledok (Uždil 1984). Dieťa začína kresliť, keď urobí prvú zámernú čiaru, v období 11 až 20 mesiacov. Prvé obdobie, nezobrazujúce, je doba, keď dieťa len spoznáva spôsob a podstatu kreslenie. Dieťa sa hrá a vytvára prvé čarbanice. Obdobie čmárania prirovnáva k detskému hravému džavotaniu, k izolovaným predstavám hľadá analógiu v jednoslovných vetách a situačnú kresbu začne dieťa používať vtedy, keď dokáže vypovedať súvislé celé vety. V tomto zmysle je kresba skôr písmom a nie rečou, ale každopádne je to prostriedok komunikácie. Približne jeden rok veku dieťaťa Dieťa okolo dovŕšenia prvého roku života zistí, že ceruzka zanecháva určitú stopu. Spočiatku je to formou bodiek a škvŕn. Neskôr dieťa začína čmárať. Tieto prvé čmáranice pre dieťa nemajú význam, pri ich vytváraní dominuje motorika. Deti, ktorým je umožnené, aby maľovali, aj keď im ešte nie je ani viac ako jeden rok, robia škvrny. Môžeme hľadať súvislosť medzi bodkami fliačikmi a poznaním a skúsenosťami dieťaťa. Naozaj dieťa spoznáva svet ale pozná len takéto kúsky. Schopnosť kresliť dieťa výrazne posúva vo vývoji. Okolo veku dva roky Obsažné čmáranice sa v kresbe dieťaťa objavujú pred dovŕšením druhého roku. Vtedy dieťa objavuje vo vlastnej kresbe rozdielnosti. V tomto veku dieťa uspokojí obyčajný krúživý pohyb v rýchlom tempe. Neskôr sa tempo spomaľuje. Dieťa sa postupne naučí

14

vytvoriť uzatvorený tvar, ovál. Dospelému človeku tieto línie, čiary, čmáranice nič nepripomínajú, ale dieťa ich význam vie vysvetliť. V rámci jednej kresby dieťa mení obsah aj niekoľkokrát. Jediný tvar, alebo čmáranica môže mať viac obsahov. Charakteristická je emocionalita. Dieťa kreslí veľmi rýchlo, často vyvíja príliš silný tlak na papier. Tak, ako dieťa začína chápať svet a snaží sa usporadúvať si ho, tak sa začne meniť aj kresba. Vo veku 1,5 až 2 rokov naozaj dieťa po prvýkrát vytvára myšlienkový konštrukt skutočnosti. Dieťa vstupuje do intepersonálnych vzťahov, pozoruje, rozmýšľa svojim detským rozumom a vytvára prvé znaky. Tým tiež trénuje spojenie oka mozgu a ruky. Kreslenie je veľmi zábavná hra. K tvorbe podnecuje hra s predmetmi, ktoré zastupujú iné predmety. Pred tretím rokom vek Už 2,5 ročné dieťa je schopné hrať sa s kľukatou čiarou, z ktorej neskôr vytvorí abstraktný ornament. Dieťa pred tretím rokom života začne nachádzať prvé archetypálne znaky, ako je kruh, špirála, či ďalšie. Dieťa potrebuje zminimalizovať automatizmus. Aj keď celkom sa to nikdy nepodarí, čím viac sa zapája rozum, tým skôr automatizmus ustupuje. Dieťa začne hľadať rovnováhu a objaví ďalšie dva tvary, štvorec a trojuholník. Tieto pratvary je možné už zmysluplne kombinovať, obmieňať a vyberať z nich jednotlivosti - uhly a krivky. Cvičí sa ruka, oko i myseľ. Okolo tretieho roku dieťa kreslí univerzálne postavy ľudí - hlavonožcov. Postava je vyjadrená krúžkom predstavujúcim hlavu aj trup súčasne. K nemu prirobí dieťa dve čiarky - nohy. Niekedy prikreslí ešte ruky. Takto kreslí troj až päť ročné dieťa na celom svete. Ako dieťa rastie, na postave pribúdajú podrobnosti. Dieťa nakreslí oči, ústa, nos. Bodkou, alebo kolieskom znázorní pupok. V 3. roku prechádza čmáranie do uzavretej formy. Tvar je už ohraničený a podobá sa na človeka. Z čmáraníc sa začne formulovať tvar a dieťa sa prehupne do obdobia izolovaných predstáv. Okolo tretieho roku dieťa kreslí univerzálne postavy ľudí, kreslí hlavonožcov. Postava je vyjadrená krúžkom predstavujúcim hlavu aj trup súčasne. K nemu prirobí dieťa dve čiarky, nohy. Niekedy prikreslí ešte ruky. Takto kreslí troj až päť ročné dieťa na celom svete. Ako dieťa rastie, na postave pribúdajú podrobnosti. Dieťa nakreslí oči, ústa, nos. Bodkou, alebo kolieskom znázorní pupok. Približne v štyroch rokoch Dieťa sa pokúša ukladať na papier svoje predstavy. K tomu úsilie o väčšie sa pripája farebné cítenie a konkretizovanie formy. Rozvíja si proporcionálny zmysel. Bezpečne vie zakresliť menší krúžok do väčšieho, nakresliť oko na tvár a gombičky na kabátik. Nie len tvorca, ale aj divák už môže čítať kresbu. Na vývoj detskej kresby má samozrejme vplyv rozvoj jemnej motoriky. Práve kresba je prostriedkom, ako sa dieťa učí jemným činnostiam ruky. Spočiatku kreslí ramenom, postupne ho práve kreslenie podnieti k tomu, aby používalo zápästie. Čiary sa môžu zauzľovať, vytvárajú sa oblé línie. Jednotlivé línie sa začnú z celej plochy čmáranice vydeľovať. Dieťa pracuje uvedomelo so zámerom komunikácie s okolím sprostredkúva svoje zážitky, dojmy, predstavy a spomienky. Kreslí postavičky a predmety, ktoré nie sú zasadené do priestoru a ani do deja, aj keď dieťa ich interpretuje ako žijúce a konajúce

15

osoby. Dieťa napríklad o svojom panákovi tvrdí, že je to šašo, ktorý skáče, alebo autobus, ktorý vezie deti zo škôlky. Realistické zobrazovanie skutočnosti prebieha tiež v určitých postupných krokoch. Najskôr ide o logický realizmus, ktorý prechádza ku vizuálnemu, až napokon dieťa zobrazuje skutočnosť. V kresbe sa objavuje kopírovanie a perspektíva. So zlepšovaním schopnosti kritizovať, dieťa nechce kresliť, lebo jeho schopnosť grafického vyjadrovania sa nevyvíja paralelne s jeho kritičnosťou. V kresbe sa prejavujú aj interpohlavné rozdiely a to v obsahu, pričom chlapci kreslia autá, dievčatá domy a kvety. Od šiestich rokov Až vo veku šiestich rokov je postava človeka kompletná a všetky anatomické náležitosti sú uložené na správnom mieste. Dieťa uvedomelo začne kresliť samé seba, až keď si uvedomí vlastné telo a svoje umiestnenie v priestore. Na to potrebuje skúsenosti a skúsenosti potrebujú čas. Až od veku 7 rokov V závislosti na mentálnom vývoji sa dieťa snaží kresliť to, čo vidí. Jeho kresba je v období vizuálneho realizmu. Postupne význam kresby a záujem o kreslenie u detí klesá. Súčasní slovenskí autori skúmajú detský výtvarný prejav a venujú mu veľkú pozornosť z rôznych dôvodov. Z pohľadu psychologických, pedagogických, komunikačných a sociálnych vzťahov, syntaktického a sémantického hľadiska a pod. Detská kresba predstavuje prechod od symbolickej hry k obraznej predstave. Dieťa sa snaží napodobniť skutočnosť, pričom jeho kresba je nielen prípravou, ale aj výsledkom napodobňujúcej akomodácie. Zo začiatku dieťa kreslí skôr to, čo o danej predlohe vie, až neskôr to, čo na nej vidí. J. Piaget detský výtvarný prejav skúma v kontinuite vývinu kognitívnych funkcií dieťaťa, na základe ktorých uvádza nasledovné etapy (In: Lipnická, Ujčíková, 2012, s. 12): Obdobie senzomotorické: do 2 rokov veku dieťaťa. Je to obdobie čmáraníc . Vytvárajú sa určité schémy správania a modely určitých činností, napr. ako manipulovať s predmetmi. Obdobie predoperačného myslenia: od 2 do 7-8 rokov dieťaťa. Je to obdobie spontánnej obsahovej detskej kresby. V tomto veku je typické egocentrické a nesenzibilné myslenie. Dieťa koná emotívne, na základe impulzov. Treba ho vystaviť priamej skúsenosti na základe experimentovania a to metódou pokusu a omylu. Z hľadiska ontogenézy rozlišuje dve obdobia: od 2 do 4 rokov - obdobie predstavivosti, symbolického označovania, od 4 do 7-8 rokov - obdobie názorného myslenia. Obdobie konkrétnych operácií: od 7-8 rokov do 11-12 rokov. Je to obdobie obratu k napodobňovaniu optickej podoby, sú evidentné prvé kroky abstraktného myslenia.

16

Obdobie formálnych operácií: od 11-12 rokov do 14-15 rokov. Je to obdobie straty záujmu o výtvarný prejav. Podľa najnovších teórií detský výtvarný prejav je vnímaný ako druh jazyka, ktorý má vlastnú gramatiku a syntax. Mnohí autori poukázali na to, že vývin detskej kresby podlieha určitým zákonitostiam a každé vývinové obdobie nesie spoločné znaky, ktoré sa odrážajú v kresbe dieťaťa. Prechod do ďalšej fázy je vždy individuálny, závisí od jedinca, ale určitá následnosť je zachovaná. Prechod z jedného obdobia vývinu do druhého je väčšinou plynulý, bez problémov. Nasledujúce obdobie v porovnaním s predchádzajúcim by malo predstavovať kvalitatívne vyššiu úroveň. 2.2 Diagnostické aspekty detského výtvarného prejavu Možnosti použitia detskej kresby v pedagogickej diagnostike detí predškolského veku, môžeme vymedziť na niekoľko oblastí záujmu aplikácie kresby : Kresba na odhad celkovej vývojovej úrovne dieťaťa, pričom kresbu môžeme použiť ako screening rozumových schopností dieťaťa. Kresba zisťuje úroveň senzomotorických schopností, vývoj jemnej motoriky a zrakového vnímania. V kresbe sa odráža citové prežívanie, emočné reagovanie a aktuálny citový stav. Kresba nám pomáha poznať určité špecifické vzťahy a postoje a je jednoduchším alebo jediným možným spôsobom, ako ich dieťa dokáže prejaviť. Kresba je pre prácu s deťmi veľmi vhodná, pretože je hrou, snením i realitou. Hravosť kresby spočíva v tom, že kreslenie deti väčšinou baví. V kresbe sa objavujú vedomé i nevedomé priania. Dieťa je pri kresbe motivované tým čo ho zaujíma alebo trápi, a tým sa v kresbe odzrkadľuje realita (Davido, 2008). Veľmi stručne sa zmienime aj o význame kresby v psychoterapii detí. Hlavne kresby s voľnou tematikou vyjadrujú zážitky a konflikty, čím sa stáva kresba aj psychoterapeutickou technikou (Hárdi, 1992). Často deti, ktoré potrebujú psychoterapeutickú pomoc sú mutistické alebo reč ovládajú nedokonale. Kresba však umožňuje dieťaťu „rozhovoriť sa“ a vyjadriť to, čo by inak slovami nedokázalo (Davido 2008). Z detských výtvarných prác možno zistiť veľa informácií o individualite dieťaťa, preto sa v súčasnosti o detskú kresbu a výtvarný prejav zaujíma veľa odborníkov. Skúmajú fenomén detskej kresby z viacerých hľadísk. Vypracovalo sa mnoho testov, z ktorých sú najznámejšie: „nakresli strom“ a „nakresli človeka“. Výsledky sú podrobené veľmi podrobnej analýza, pre ktorú psychológovia vypracovali hodnotiacu škálu. Meria sa množstvo znakov, ich súvzťažnosť, správne umiestnenie, proporcie či priestorové usporiadanie (Uždil 1984). Uždil(1984) zdôrazňuje, že existujú rôzne typy detí. Jeden sa uspokojí so symbolickou kresbou stromu, druhý je ochotný podrobne znázorniť listy na stromoch, preto musíme byť veľmi opatrní pri posudzovaní detských kresieb. Predsa však môžeme uviesť niekoľko postrehov, ktoré v celku platia. Ak sa u dieťaťa stretneme s úplným nezáujmom o kreslenie, je to dôkaz, že niečo nie je v poriadku. Najčastejšie to býva

17

nedostatočný vzťah k okoliu, nedostatočná schopnosť sústrediť sa na jednu činnosť alebo aj úplný nedostatok sebadôvery. Pri využívaní kresby v pedagogickej diagnostike je dôležité mať na mysli, čo kresba odráža. Výsledný výtvor dieťaťa závisí od úrovne jeho pamäte, predstavivosti, schopnosti reprodukcie, od úrovne jemnej motoriky a grafomotoriky, ale tiež aj od úrovne pozornosti. Do každej detskej kresby sa projektuje emocionalita, temperament, osobnostná a sociálna charakteristika dieťaťa (Valachová, 2005). Kresbové techniky je potrebné voliť s ohľadom na vek. Vek je potrebné akceptovať preto, aby sme vhodne zvolili aj motiváciu ku kresleniu. Počas aplikácie kresbových techník je vhodné používať štandardné, teda rovnaké pomôcky pre všetkých respondentov (Valachová, 2005). Dôležité je zaznamenávať aj miesto a okolnosti priebehu kreslenia. Odporúčaný priebeh kreslenia:  Dieťa by malo kresliť v pokojnej a povzbudivej atmosfére. Tá nám umožňuje analýzu emocionálneho naladenia dieťaťa.  Sledujeme ako dieťa drží kresliaci materiál, ako vedie čiary, ako využíva priestor.  Pozorujeme ako dieťa kreslí, aká je jeho motivácia ku kresleniu.  Všímame si, či nad kresbou premýšľa alebo začína kresliť bez rozmyslenia.  Sledujeme, či je dieťa počas kreslenia pokojné a vyrovnané alebo roztržité a nekľudné.  Pozornosť treba venovať tiež gumovaniu, snahe opraviť niektorú časť kresby.  Zaujímame sa , akú mienku má dieťa na svoj výtvor.  Zvláštnu pozornosť venujeme analýze čiar, ich kvalite a smeru.  Ďalšie dôležité informácie o výtvarnom prejave dieťaťa získame rozhovorom po ukončení kresby. Medzi deťmi sú rozdiely v tom, ako sa stavajú k výsledku kreslenia a tieto informácie dopĺňajú analýzu kresby. Po ukončení kresby sa môže stať, že dieťa nechce hovoriť o tom, čo nakreslilo. Nie je vhodné naliehať, aby hovorilo. V takomto prípade je lepšie ak my hovoríme o tom, čo vidíme na detskej kresbe. Na druhej strane sa môže stať, že dieťa ešte neukončilo kresbu a už začne vysvetľovať, čo nakreslilo. Výtvarný prejav sám o sebe ešte nie je dostačujúcou indíciou na celkové hodnotenie osobnosti. Učiteľ môže na základe dlhšieho pozorovania výtvarného prejavu zistiť len základné odlišnosti, nemôže však určiť diagnózu. 2.3 Detská kresba, ako diagnostický nástroj Kresba je prirodzená a obľúbená činnosť detí, ktorá poskytuje možnosti celkového uvoľnenia, prostredníctvom nej sa dá s dieťaťom nadviazať kontakt a poskytuje dieťaťu možnosť prejaviť svoje pocity, schopnosti, sociálne vzťahy. Väčšina autorov zaoberajúcich sa štúdiom detskej kresby sa zhoduje na tom, že všetky deti na celom svete začínajú kresliť zhruba rovnakým spôsobom. Pre odborníka je detská kresba výpoveďou dieťaťa o svojom okolí, problémoch a starostiach. Je vhodná na rýchlu orientáciu vo vývinovej úrovni dieťaťa, poskytuje základné informácie a signalizuje určitý smer vývinu. Avšak dôležité je aj ďalšie skúmanie detských prác. Spôsob zobrazovania a obsah detských kresieb sa mení v

18

závislosti na ich veku. Ak chceme využívať hodnotenie detskej kresby ako psychologický diagnostický nástroj, je nevyhnutné poznať vývinové štádiá kresbového prejavu. Analýzou kresby môžeme hodnotiť orientačne celkovú vývinovú úroveň dieťaťa a jeho rozumových schopností. Môžeme ňou zisťovať senzomotorické schopnosti, koordináciu. V kresbe sa odzrkadľuje spôsob citového prežívania dieťaťa, jeho aktuálne emočné ladenie i osobnosť. Kresba slúži k poznaniu špecifických vzťahov a postojov v blízkom i širšom sociálnom poli dieťaťa. V neposlednom rade sa v kresbe môžu odzrkadľovať patologické zmeny v psychike dieťaťa resp. následky po prekonaných somatických či psychických ochoreniach. Mnohí autori hodnotenia kresbových testov, i keď priamo nevychádzajú z grafologickej analýzy vykonaného pohybu pri kresbe, sa v hodnotiacich škálach odvolávajú na prvky, ktoré poznáme i z grafologickej terminológie. Významný prvok hodnotenia kresbového prejavu predstavuje hodnotenie línie čiary, ťahu, jej elasticity a celkového charakteru čiary. Hodnotí sa formálna priestorová štruktúra kresby, jej harmonickosť, disharmónia, pravidelnosť. Kvalita a prevedenie kresby môžu poukazovať aj na ťažkosti so sebadôverou, úzkostlivosť, impulzívnosť, zvýšené agresívne pudenie. Davido (2008) uvádza, že dieťa úzkostné, málo sebavedomé, kreslí obvykle tenké, ľahko naznačené čiary, obrázok neustále opravuje. Takéto deti často gumujú, preškrtávajú. Naopak plné, čiary so silným tlakom môžu poukazovať na výskyt hnevlivosti až agresie, hyperaktivity. Téma využitia kresby v psychodiagnostike je veľmi široká a sú jej venované celé monografie. Aj keď mnohí psychológovia spochybňujú opodstatnenosť grafologickej analýzy, pri využití kresby ako diagnostického materiálu, teória a prax pri jednotlivých metódach svedčia o tom, že grafologické poznatky sú pri takejto interpretácii nevyhnutné. Ak hodnotíme dieťa, ktoré už píše, grafologická analýza, i keď s istými obmedzeniami, môže byť dôležitým nástrojom pri overovaní zistení, ktoré nájdeme v kresbe a naopak.

19

3 TESTOVANIE DETSKEJ KRESBY Paralelu medzi kvalitou kresby a stupňom duševného vývinu využili vedci (Wintsch, Goodenoughová, a i.), aby na jej základe štandardizovali testy kresby. Tak vlastne vznikol merací nástroj na zisťovanie mentálnej vyspelosti dieťaťa. Kresba však nemôže slúžiť ako samostatný nástroj, ale iba ako pomocná technika, orientačný ukazovateľ. Test môžeme definovať ako vedeckú metódu, ktorá vedie k systematickému zachyteniu individuálnych prejavov, jednej alebo viacerých empiricky definovateľných osobnostných čŕt. 3.1 Kresbové testy Väčšina autorov zaoberajúcich sa štúdiom detskej kresby sa zhoduje na tom, že všetky deti na celom svete začínajú kresliť zhruba rovnakým spôsobom. Spôsob zobrazovania a obsah detských kresieb sa mení v závislosti na ich veku. Ak chceme využívať hodnotenie detskej kresby ako pedagogický diagnostický nástroj, je nevyhnutné poznať vývinové štádiá kresbového prejavu. Analýzou kresby môžeme orientačne hodnotiť vývinovú úroveň dieťaťa, ako i typ temperamentu, či emočné prežívanie dieťaťa. Môžeme ňou zisťovať senzomotorické schopnosti, vedomosti aj spôsob citového prežívania dieťaťa. Kresba slúži k poznaniu špecifických vzťahov a postojov v blízkom i širšom sociálnom poli dieťaťa. V neposlednom rade sa v kresbe môžu odzrkadľovať patologické zmeny v psychike dieťaťa resp. následky po prekonaných somatických či psychických ochoreniach. V tematickej kresbe sa dá zistiť i spôsob nazerania a postoj k určitej skutočnosti, napr. rodinným vzťahom či sebapoňatiu. Preto sú kresbové testy veľmi obľúbené a široko využívané. Dôvodom je i ľahkosť ich administrácie a prevažujúca ochota dieťaťa kresliť. Kreslenie poskytuje i možnosť motorického, resp. celkového uvoľnenia, znižuje napätie, neistotu a nedôveru. Kresba je považovaná za projekciu psychomotorických možností jej autora. Odkrýva povahové črty ako napríklad hyperaktivitu, agresivitu, nízke sebavedomie. Pomocou kresbových testov sa dá u detí zistiť stupeň intelektuálneho vývoja, ale aj formy porúch osobnosti. Poznáme mnoho kresbových testov, ktoré môžeme použiť pri diagnostikovaní, napr.: Wartegov test, Dynamický test kresby ľudskej postavy, Test Lindy Gantt, Test imaginácie a zmyslu pre súvislosti a Farebné testy, Test odkresľovania, Test hviezd a vĺn. Zaujímavý je Test začarovanej rodiny, kde má dieťa nakresliť členov rodiny ako zvieratá. Pri aplikácii tohto testu sa zviditeľnia dominancie rodinných príslušníkov ako aj vlastnosti členov rodiny. Kľúčom je rozbor kresby spolu s dieťaťom. Tento test je vhodný na získanie prvotného obrazu o rodinnom systéme dieťaťa. Kresbové testy majú svoje významné miesto aj v diagnostikovaní školskej zrelosti. Jednoduchým a zaujímavým spôsobom môžeme pomerne ľahko a rýchlo určiť stupeň vývoja psychických funkcií a zhodnotiť, či dieťa bude schopné plniť požiadavky súčasnej školy (Valachová, 2005). Treba zdôrazniť, že všetky testy teda aj kresbové majú len orientačný charakter a napomáhajú spresniť diagnózu.

20

Goodenoughovej test kresby ľudskej postavy testuje inteligenčnú úroveň kresliaceho dieťaťa. Má až 78 detailov, ktoré sa hodnotia, ukazujú silnú koreláciu s IQ. Test umožňuje určiť mentálny vek pomocou výkonnostnej stupnice. Machoverovej test kresby ľudskej postavy spočíva v tom, že dieťa má nakresliť ľudskú postavu, a keď je hotové má nakresliť postavu opačného pohlavia. Nasleduje pohovor terapeuta s dieťaťom, kde dieťa spresňuje informácie o nakreslených postavách. Machoverová uvádza, že pri kresbe postavy sa dieťa identifikuje s nakreslenou postavou a dáva jej rysy, ktoré dieťa má alebo túži mať. Kreslenú postavu opačného pohlavia môže identifikovať s inou osobou, ktorá je pre neho dôležitá, často s rodičom. Učiteľ si všíma v kresbe postavy najmä veľkosť, umiestnenie, prítlak linky, jej kvalitu. Dôležitá pre diagnostiku je tvár, jej črty, ale aj jej časti, najmä ruky. 3.2 Metódy diagnostikovania detskej kresby Medzi metódy využívané v rámci diagnostikovania detskej kresby môžeme zaradiť napríklad portfólio, je to súbor prác, ktorý umožňuje sledovať vývoj dieťaťa a jeho pokroky v určitom časovom intervale. Ďalej sú to rôzne analýzy výsledkov činností - ide o rozbor výsledkov výtvarných činností, aktivít, už hotového materiálu, či výrobku. Ďalej sme môžeme zaradiť analýza procesu - hodnotia sa reakcie a správanie sa. Hodnotí sa dieťaťa počas procesu, teda v priebehu výtvarných činností, ale aj výtvarná predstavivosť a fantázia, výtvarné myslenie. Medzi ďalšie metódy patrí rozhovor počas výtvarných činností, ktorý vedie učiteľka a uskutočňuje sa s jasným zámerom. Otázky sú cielené na vopred definované oblasti. Veľmi dôležité sú verbálne výpovede dieťaťa o svojej práci. Radíme sem ďalej zámerné pozorovanie na výtvarné činnosti, ktoré sa využíva najčastejšie. Je to proces systematického sledovania a zaznamenávania. Kresbové metódy nebývajú časovo ani inak náročné a môžu poskytovať rôzne užitočné informácie. Zlyhanie v kresbových testoch môže signalizovať poruchu v oblasti zrakového vnímania, senzomotorickej koordinácie, jemnej motoriky, ale i koordinácie a integrácie týchto funkcií. 3.3 Kritériá hodnotenia detského výtvarného prejavu Sú predmetom diskusií mnohých odborníkov. Existuje viac názorov a teórií. Niektorí predstavitelia patričnej vednej disciplíny preferujú hodnotenie pomocou štandardizovaných testov, iní zas tvrdia, že je potrebné vytvoriť nové koncepcie hodnotenia, ktoré rešpektujú špecifiká výtvarnej tvorby detí. V podmienkach materskej školy však existujú určité limity. Dôležité je uvedomiť si, že úlohou učiteľky je pozorovať dieťa počas tvorby a následne hodnotiť proces a produkt. Z detskej výtvarnej tvorby je možné načítať veľa informácií. Predškolským pedagógom veľa prezrádza o dieťati aj spontánna kresba, aj riadená kresba, veď vieme, že výtvarný prejav dieťaťa je pre neho istou formou komunikácie. V kontexte edukačnej praxe hodnotenie vždy vychádza z cieľov a úloh. Potrebné je vybrať aj vhodné metódy, pomocou ktorých je možné uskutočniť diagnostiku. Kritériá hodnotenia detského výtvarného prejavu podľa D. Valachovej:

21

     

fluencia - predstavuje množstvo predmetov, tvarov, prvkov na detskom výtvore, flexibilita - efektivita vystihnutia témy, opakovanie znakov, originalita - použitie neobvyklých tvarov, kompozícia - rozmiestnenie, funkčne zaplnený priestor, farebnosť - výber a použitie farieb, vedenie línií - kvalita vedenia línií, technika, koordinácia pohybov, kvalita grafomotorických pohybov, zobrazenie postáv - časti tela, správny počet prstov, bohatosť na detaily, odev, či je pomer veľkostí v súlade so skutočnosťou.

V kontexte výtvarnej tvorby je potrebné pripomenúť aj kreativitu. Deti môžeme viesť k tomu, aby produkovali neobvyklé riešenia, ale detská fantázia je veľmi bohatá a pri istých výtvarných činnostiach je ťažké odhadnúť mieru tvorivosti. Ak vývoj človeka sledujeme komplexne, je možné konštatovať, že nikdy v živote sa nenaučí jedinec toľko, koľko práve v predškolskom období. Objektívne diagnostikovanie je dôležité aj preto, aby bol kladený dôraz na prevenciu a na predchádzanie možných porúch. Keď sú odchýlky od normy odhalené včas, je možné predísť väčším problémom. Ak si učiteľka myslí, že vývin je nerovnomerný, alebo oneskorený, a problém odhalí včas, popritom zvolí vhodnú stratégiu v prospech reedukácie, prognóza môže byť veľmi priaznivá. Na odhalenie nedostatkov je možné používať aj rôzne testy, ale práca s nimi je náročná. Je potrebné využívať viaceré testy a následne pozorovať výtvarné prejavy dieťaťa dlhodobo, aby bolo možné vyvodiť neskreslené závery. Pri interpretácii učiteľka musí byť opatrná a obozretná, veď analýza detských prác je veľmi zložitá a pre dieťa citlivá. Neexistuje žiadna šablóna na posudzovanie. Z uvedených informácií vyplýva, že detská kresba z diagnostického hľadiska je vhodná na posúdenie vývinovej úrovne detí, vhodne ilustruje aktuálny psychický stav dieťaťa, poskytuje informácie o emóciách dieťaťa a slúži ako doplnok psychodiagnostiky, ako rozvíjajúci prostriedok, ale aj ako terapeutický nástroj.

22

4 REALIZOVANÉ TESTY DETSKEJ KRESBY Každá učiteľka v materskej škole sa stretla počas svojej práce s rôznymi testami detskej kresby. Nakoľko detská kresba je veľmi vhodný prostriedok na diagnostiku inteligencie dieťaťa, rovnako i na zistenie úrovne momentálneho vývoja dieťaťa v rôznych oblastiach, či na zistenie vzťahov v rodine, preto je veľmi vhodným, obľúbeným a odporúčaným prostriedkom diagnostiky. Detská kresba tvorí spolu s ďalšími detskými produktmi portfólio každého dieťaťa a je na každom pedagógovi, aké kritériá a častosť kresbových testov vo svojej praxi využíva. Testy detskej kresby, ktoré sme realizovali pre potreby tejto práce sme roztriedili do dvoch častí, boli realizované v rovnakej heterogénnej skupine detí. Pre účely tejto práce sme vybrali päť kresieb s podrobnou analýzou, ktoré sú zdokumentované v Prílohe 1. Ďalšie kresbové testy, ktoré sme realizovali boli zamerané na Test rodiny ( kto, čo doma najčastejšie robí) a Test postavy/ následne tej istej postavy v daždi. Príloha 1 Test ľudskej postavy Kritériá: Hlava...................................................................................................................1 bod Krk.......................................................................................................................1 bod Nos.......................................................................................................................1 bod Oči.........................................................................................................................1 bod Obočie..................................................................................................................1 bod Ústa.......................................................................................................................1 bod Ústa znázornené dvoma čiarami...............................................................1 bod Uši..........................................................................................................................1 bod Vlasy....................................................................................................................1 bod Ruky.....................................................................................................................1 bod Prsty.....................................................................................................................1 bod Trup......................................................................................................................1 bod Nohy......................................................................................................................1 bod Chodidlá...............................................................................................................1 bod Oblečenie...............................................................................................................1 bod Bodovanie: 3 roky.........................4 body 4 roky.........................11 bodov 5 rokov.....................13 bodov 6 rokov.....................15 bodov Obrázok 1 – Kajka, ( 4 roky ) Hlava...................................................................................................................1 bod Krk.......................................................................................................................1 bod Nos.......................................................................................................................1 bod Oči.........................................................................................................................1 bod Obočie..................................................................................................................1 bod

23

Ústa.......................................................................................................................1 bod Ústa znázornené dvoma čiarami...............................................................1 bod Uši..........................................................................................................................0 bod Vlasy....................................................................................................................1 bod Ruky.....................................................................................................................1 bod Prsty.....................................................................................................................1 bod Trup......................................................................................................................1 bod Nohy......................................................................................................................1 bod Chodidlá...............................................................................................................1 bod Oblečenie...............................................................................................................1 bod Spolu........................................................................................................................14 bodov Obrázok 2 – Agátka ( 4 roky) Hlava...................................................................................................................1 bod Krk.......................................................................................................................0 bod Nos.......................................................................................................................1 bod Oči.........................................................................................................................1 bod Obočie..................................................................................................................0 bod Ústa.......................................................................................................................1 bod Ústa znázornené dvoma čiarami...............................................................0 bod Uši..........................................................................................................................0 bod Vlasy....................................................................................................................1 bod Ruky.....................................................................................................................1 bod Prsty.....................................................................................................................0 bod Trup......................................................................................................................1 bod Nohy......................................................................................................................1 bod Chodidlá...............................................................................................................0 bod Oblečenie...............................................................................................................1 bod Spolu........................................................................................................................ 9 bodov Obrázok 3 – Sebastián ( 5 rokov) Hlava...................................................................................................................1 bod Krk.......................................................................................................................0 bod Nos.......................................................................................................................1 bod Oči.........................................................................................................................1 bod Obočie..................................................................................................................0 bod Ústa.......................................................................................................................1 bod Ústa znázornené dvoma čiarami...............................................................0 bod Uši..........................................................................................................................0 bod Vlasy....................................................................................................................0 bod Ruky.....................................................................................................................1 bod Prsty.....................................................................................................................0bod Trup......................................................................................................................1 bod Nohy......................................................................................................................1 bod Chodidlá...............................................................................................................0 bod

24

Oblečenie...............................................................................................................1 bod Spolu........................................................................................................................8 bodov Obrázok 4 – Dalibor ( 6 rokov) Hlava...................................................................................................................1 bod Krk.......................................................................................................................1 bod Nos.......................................................................................................................1 bod Oči.........................................................................................................................1 bod Obočie..................................................................................................................0 bod Ústa.......................................................................................................................1 bod Ústa znázornené dvoma čiarami...............................................................0 bod Uši..........................................................................................................................1 bod Vlasy....................................................................................................................1 bod Ruky.....................................................................................................................1 bod Prsty.....................................................................................................................1 bod Trup......................................................................................................................1 bod Nohy......................................................................................................................1 bod Chodidlá...............................................................................................................1 bod Oblečenie...............................................................................................................1 bod Spolu........................................................................................................................13 bodov Obrázok 5 – Eliška (3 roky) Hlava...................................................................................................................1 bod Krk.......................................................................................................................0 bod Nos.......................................................................................................................1 bod Oči.........................................................................................................................1 bod Obočie..................................................................................................................0 bod Ústa.......................................................................................................................1 bod Ústa znázornené dvoma čiarami...............................................................0 bod Uši..........................................................................................................................0 bod Vlasy....................................................................................................................0 bod Ruky.....................................................................................................................1 bod Prsty.....................................................................................................................0 bod Trup......................................................................................................................0 bod Nohy......................................................................................................................0 bod Chodidlá...............................................................................................................0 bod Oblečenie...............................................................................................................0 bod Spolu........................................................................................................................4 body Z uvedeného vyplýva, že všetky testované deti úlohu splnili. Hodnotenie odzrkadľuje vek detí, ale i rôznu vyspelosť vo vývoji každého dieťaťa. Testy sú reálne založené v portfóliu každého z uvedených detí.

25

ZÁVER Môžeme konštatovať, že detská kresba je jedným z najvhodnejších prístupov k poznaniu detskej duše. Kresba u detí nie je ponímaná iba ako hra, ale ako zmysluplná činnosť, niečo medzi snom a detskou realitou, preto by sme mali k tejto aktivite pristupovať naozaj vážne. Dieťa prostredníctvom kresby odhaľuje aj také obsahy, o ktorých by len ťažko vedelo rozprávať. Či už z nedostatočnej slovnej zásoby, alebo z dôvodu, že nemá ešte vo veciach všetko ujasnené. Kresbou dieťa vyjadruje nevedomé aj vedomé túžby, je motivované tým, čo ho zaujíma, čo sa mu páči, alebo naopak, čo ho trápi. Kresbou vyjadruje myšlienky, postoje i abstraktné pojmy. Je to obľúbený nástroj komunikácie a vyjadrenia sa. Dôležité je, že každý učiteľ je povinný dobre poznať každé dieťa v triede. Tomu prispôsobiť výber témy a jej výtvarné spracovanie. Každú výtvarnú činnosť dokončiť pohovorom, a tak hlbšie preniknúť do poznania dieťaťa. Nenechať kresbu len v teoretickej rovine, zaoberať sa jej osobitosťami a skúmať čo nám chcelo dieťa touto výpoveďou o sebe povedať. V prípade potreby upozorniť na to rodičov a snažiť sa pomôcť hlavne dieťaťu. V pedagogickej diagnostike ide o to, aby sme netvorili diagnostiku pre diagnostiku, ale pre lepšie spoznávanie každého dieťaťa, pre pochopenie ich sveta a ich celkové napredovanie každého dieťaťa. Dajme deťom farbičky a oni nám ukážu svoj svet.

26

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ZDROJOV 1. DAVIDO, R. Kresba jako nástroj poznání dítěte. Portál. Praha. 2008. ISBN 978-807367-415-1. 2. HANUS, R. Niektoré diagnostické možnosti využitia detského výtvarného prejavu. Predškolská výchova, 48, 1994, č.7-8, s. 6-7. 3. HÁRDI, I. Dynamický test kresby ľudskej postavy. Nové Zámky. Psychoprof. 1992. ISBN 86-019-5. 4. LIPNICKÁ,M.,UJČIKOVÁ,V. Kresba ako pedagogicko- diagnostický nástroj poznávania dieťaťa predškolského veku. Spoločnosť pre predškolskú výchovu. 2012. ISBN 97880-971016-0-2. 5. MERTIN,V., GILLERNOVÁ, I. Psychologie pro učitelky mateřské školy. Portál. Praha. 2003. ISBN: 80-7178-799-X. 6. KOVÁČ, B. Zázračný svet detských kresieb. Bratislava, Pallas, 1972. 7. PIAGET, J. – INHELDEROVÁ, B. Psychológia dieťaťa. Bratislava, SOFA, 1993, ISBN 8085752-33-6. 8. SVOBODA, M., KREJČÍŘOVÁ, D., VAGNEROVÁ, M. Psychodiagnostika detí a dospívajících. Praha, Portál. 2001. ISBN 80-7178-545-8. 9. SVOBODOVÁ, M. Výtvarná výchova v predškolskom veku.H.Brod, Tobiáš.1998. ISBN 80-85808-47-1. 10. ŠUPŠÁKOVÁ, Detský výtvarný prejav. Bratislava, DIGIT 2000. ISBN 80-968441-0-5 11. ŠVANCARA, J. A KOL. Diagnostika psychického vývoje. Praha. Avicenum, 1980 12. UŽDIL, J. Čáry, klikyháky, paňáci a auta. 5. prepracované a doplnené vydanie. Praha . Portál, 2002. ISBN 80-7178-599-7 13. UŽDIL, J. Výtvarný prejav a výtvarná výchova. Praha. SPN.1978. 14. UŽDIL, J., ŠAŠINKOVÁ, E. Výtvarná výchova v predškolskom veku. Bratislava. SPN,1984. 15. POGÁDY, J. A KOL. Detská kresba v diagnostike a v liečbe. Slovak Academic Press. 1993. ISBN 80- 8566-5077. 16. PRŮCHA, J. Pedagogický výskum. Praha, Karolinum, 1995. ISBN 80-7184-132-3. 17. VÁGNEROVÁ,M. Vývojová psychologie. Praha, Portál. 2000. ISBN 80-717-830-80. 18. VALACHOVÁ, D. Výtvarný prejav detí z multikultúrneho Psychodiagnostika, Bratislava 2005. ISBN 80-88714-02-8.

prostredia.

19. VEBEROVÁ, E., HŘEBEJKOVÁ, J., DUŠKOVÁ, M., FILČÍK, G .Tešíme sa do školy, Štátne pedagogické nakladateľstvo, ISBN-14-543-86.

27

Internetové zdroje 20. Školská zrelosť. [ cit. 2015-8-26 ].Dostupné na www: 21. Dynamický test kresby ľudskej postavy. [ cit. 2015-9-1]Dostupné na www: < http://www.solen.sk/index.php?page=pdf_view&pdf_id=1119&magazine_id=2>

28

ZOZNAM PRÍLOH Príloha 1 Test ľudskej postavy

29

Príloha 1 Test ľudskej postavy

Obrázok 1 vlastný zdroj

Obrázok 2 vlastný zdroj

30

Obrázok 3 vlastný zdroj

Obrázok 4 vlastný zdroj

Obrázok 5 vlastný zdroj

31