Vzdelávací program:
INOVAČNÉ VZDELÁVANIE PEDAGOGICKÝCH ZAMESTNANCOV ŠKÔL V OBLASTI INKLUZÍVNEHO VZDELÁVANIA DETÍ Z MARGINALIZOVANÝCH RÓMSKYCH KOMUNÍT Názov záverečnej prezentácie:
Pedagogická diagnostika ako východisko plánovania výchovno- vzdelávacej činnosti v materskej škole Meno a priezvisko frekventanta:
Názov skupiny:
Anna Zmijová
MRK2_INV_PO_015
Pracovisko:
Rok: 2015
Základná škola s materskou školou Helcmanovce
Diagnostika - technika poznania, technika pozorovania.
Pedagogická diagnostika - špeciálna disciplína pedagogiky, zaoberajúca sa otázkami objektívneho zisťovania a následného hodnotenia výsledkov výchovno – vzdelávacej činnosti - východisko pre plánovanie výchovno – vzdelávacej činnosti
Gavora ( 1999) ju charakterizuje ako zistenie stavu, posúdenie, hodnotenie . Podľa Mojžíška ( 1987) ide o teóriu a prax zisťovania, rozpoznávania, klasifikovania, posudzovania, charakterizovania a hodnotenia stavu a úrovne pedagogického rozvoja osobnosti dieťaťa. Zelinková chápe pedagogickú diagnostiku ako komplexný proces, ktorého cieľom je poznávanie, posudzovanie a hodnotenie vzdelávacieho procesu a jeho aktérov.
KTO DIAGNOSTIKUJE? - každý, kto sa zamýšľa nad dieťaťom. Učiteľ je hlavným, nie však jediným diagnostikom dieťaťa.
Pedagogickú diagnostiku v materskej škole zameriavame na: - edukačný program, - edukačné potreby, schopnosti, zručnosti, vedomosti dieťaťa, - edukačné prostredie, - edukačnú prácu a aktivity pedagóga. - prostredie, z ktorého dieťa do materskej školy prichádza. Toto je veľmi dôležitým ukazovateľom u všetkých detí, prioritne však u detí, prichádzajúcich z marginalizovaných rómskych komunít.
Cieľom diagnostickej činnosti učiteľky v materskej škole je poznať úroveň vývinu dieťaťa, stav jeho vedomostí a zručností i prostredie, z ktorého prichádza. Na základe tohto poznania plánuje a organizuje pedagogický proces tak, aby sa v ňom každé dieťa čo najlepšie rozvíjalo.
Pedagogická diagnostika detí predškolského veku sa zameriava na oblasť: - kognitívnu, - perceptuálno – motorickú, - sociálno – emocionálnu. Metódy pedagogického diagnostikovania: - pozorovanie, - rozhovor, - anamnéza, - testy, - analýza výsledkov činnosti a prác dieťaťa.
POZOROVANIE – najdôležitejšia a najčastejšie využívaná metóda. Proces systematického sledovania a zaznamenávania prejavov správania sa dieťaťa. Na jeho základe sa ďalej stanovuje optimálne pedagogické pôsobenie s cieľom vyvolať pozitívne zmeny pri rozvoji osobnosti dieťaťa. Diferencujeme ho podľa: 1. Dĺžky trvania – krátkodobé, dlhodobé. 2. Podľa spôsobu realizácie – náhodné, systematické 3. Z hľadiska druhu – neštruktúrované, štruktúrované
Zaznamenávanie výsledkov pozorovania: 1. Do záznamového hárku 2. Do iného materiálu 3. Formou pojmovej mapy
KOGNITÍVNA OBLASŤ Zahŕňa oblasť vedomostí, intelektuálnych zručností, poznávacích schopností. Pedagogické diagnostikovanie sa zameriava na : → Vnímanie
→ Diagnostika rozumových schopností → Pamäť → Pozornosť → Komunikačné zručnosti → Tvorivosť → Základy čitateľskej gramotnosti – tvorenie viet ( jednoduché vety, súvetia), používanie
slovných druhov, skloňovanie, prerozprávanie deja rozprávky... → Základy matematickej gramotnosti- porovnávanie veľkosti predmetov v troch stupňoch, používanie preložiek s určením miesta, rozlišovanie smeru vpravo, vľavo, rozlišovanie tvarov ( guľatý, hranatý, špicatý- kruh, štvorec, trojuholník, prípadne guľa, kocka, kváder) → Základy prírodovednej gramotnosti – rozlišovanie častí tela, druhov kvetov, zvierat, hmyzu, stromov, rozlišovanie prírodných javov...
Diagnostické techniky, vhodné na diagnostikovanie v kognitívnej oblasti, využívané v MŠ: - pozorovanie, anamnéza, verbálne skúšky, kresba, testy všeobecných schopností (so zameraním na KO), otázky, didaktické testy, pojmové mapy
Test: TEKO -hodnotí vývinový potenciál dieťaťa -nediagnostikuje sa aktuálny výkon, ale zóna najbližšieho vývinu
Otázky-podľa Bloomovej taxonómie (dobre premyslené a formulované, zreteľné, primerané, majú viesť k podpore kritického myslenia):
- na vybavenie si z pamäti - na porozumenie - na aplikáciu - na analýzu - na syntézu - na hodnotenie
Pojmové mapy: umožňujú zobraziť vzťahy nadradenosti a podradenosti diagnostikovanie doterajších vedomostí aj tvorivosti dieťaťa (nové riešenia, vzťahy a spojenia)
PERCEPTUÁLNO-MOTORICKÁ OBLASŤ Diagnostika perceptuálno – motorického rozvoja detí je mimoriadne dôležitá, pretože pred vstupom do školy má byť dostatočne rozvinutá hrubá motorika a pohybová koordinácia. Predpokladom úspechu pri výučbe písania a grafickom prejave je vyspelosť jemnej motoriky, ako aj schopnosť vizuálno – motorickej koordinácie Pri diagnostike perceptuálno – motorického rozvoja nesmieme zabudnúť na diagnostiku laterality a správne ju zhodnotiť.
Obsah pedagogickej diagnostiky v perceptuálno-motorickej oblasti: → Hrubá motorika – beh, chôdza, skoky, kotúľanie, hádzanie, udržanie rovnováhy... → Jemná motorika – manipulačné schopnosti ( navliekanie, prevliekanie, viazanie šnúrok, strihanie), úchop, kresba...
→ Grafomotorika → Motorika artikulačných orgánov- pohyblivosť pier a jazyka. → Pohybová koordinácia → Senzomotorická koordinácia- vizuomotorika ( spojenie zraku a
motoriky), audiomotorika
( spojenie sluchu a motoriky – reakcia na sluchové signály).
Diagnostikovanie v perceptuálno-motorickej oblasti realizujeme: Najlepšie v činnosti – pozorovanie a zaznamenávanie prejavov priamo pri manipulácii, vykonávaní činností, pri edukačných aktivitách, zameraných na danú oblasť. Napr. aktivita Popoluška Vek.skupina: 4-5 ročné Tematický okruh: Ja som Obsahový štandard: - Práca s rôznym materiálom Výkonový štandard: - tvoriť produkty z rozmanitého materiálu, vrátane odpadového, rôznymi technikami (strihať, lepiť, tvarovať materiál atď.), uplatňovať pri tom technickú tvorivosť Operacionalizovaný cieľ: Nalepovať na papierové makety rôznych tvarov , roztriedené prírodniny Kompetencie: – používa v činnosti všetky zmysly, hrá sa a pracuje vo dvojici, v skupine, kolektíve, uplatňuje v hre a rôznych situáciách matematické myslenia Diagnostické metódy: - pozorovanie, analýza výsledkov činnosti a prác detí Pomôcky: strukoviny (fazuľa, šošovica, hrach) , misy, lep, výkresy Hlavná časť aktivity: Ako motivácia detí nám poslúži úryvok z rozprávky o Popoluške. Rozcvička: báseň o dvoch sestrách Následné učiteľka rozdelí deti do skupín po 4-5 členov. Každá skupina dostane veľkú misu so zmiešanými strukovinami- fazuľa, hrach, šošovica a ich úlohou je všetko roztriediť do pripravených nádob. Deti usadíme k stolu a poprosíme ich, aby Popoluške vyrobili náhrdelník, ktorý by jej závideli všetky princezničky v okolí. Náhrdelník vyrobia lepením strukovín na výkres do vopred nakresleného tvaru. Na záver sa pozrieme na kráľovský ples a spoločne si zatancujeme na pieseň o Popoluške. - Pri práci máme priestor na pozorovanie a diagnostikovanie úrovne manipulačních zručností detí.
SOCIÁLO-EMOCIONÁLNA OBLASŤ - zameriava sa na rozvoj nonkognitívnych vlastností dieťaťa, samotný názov oblasti v sebe ukrýva dve dimenzie rozvoja osobnosti: 1. Oblasť – sociálnu - zastúpená v rozvoji kompetencíí smerom k sebe samému a smerom ku svojmu okoliu - schopnosť jednotlivca začleniť sa do sociálneho prostredia 2. Oblasť – citovú- zameranú na ovládanie emócii - rozvoj vyšších citov: intelektuálnych - vznikajú u človeka v procese myšlienkovej a poznávacej činnosti pri riešení problémových úloh, morálnych – vyjadrujú prežívanie vzťahu človeka k svojmu vlastnému správaniu a konaniu, ako aj k správaniu a činom iných ľudí, estetických – predstavujú prežívanie radosti, nadšenia a uspokojenia z krásna, ktoré existuje v obklopujúcom svete
Pedagogická diagnostika v danej oblasti okrem iného zahŕňa aj: Sociálne zručnosti a schopnosti- záujem o činnosť, hru, riešenie konfliktov, správanie ( prelaďovanie citov), kooperatívne správanie Sociálna pripravenosť- rozlišovanie roli správania, úroveň verbálnej komunikácie, znalosť základných noriem správania sa.
Činitele, vplývajúce na sociálno-emocionálny rozvoj osobnosti dieťaťa: → Rodina → Materská škola → Širšia sociálna komunita - dôležitá oblasť pedagogickej diagnostiky, nakoľko podáva obraz o doterajšom spôsobe života dieťaťa, jeho návykoch, zvyklostiach a kultúrnych odlišnostiach ( významný faktor hlavne u detí, prichádzajúcich u marginalizovaných rómskych komunít).
Metódy, vhodné na diagnostikovanie v sociálno-emocionálnej oblasti: → pozorovanie, → anamnéza, → kazuistika, → hra ( manipulačné i námetové hry), → sociometria.
Nástroje diagnostiky v sociálno-emocionálnej oblasti DIAGNOSTICKÝ NÁSTROJ: ,, VEDIEŤ SA PODELIŤ“
Červenou farbičkou vyfarbí darčeky, ktorý by si si nechal, modrou vyfarbí darčeky, ktoré by si niekomu daroval.
DIAGNOSTICKÝ NÁSTROJ: „VZŤAHY V TRIEDE“ (sociometrická metóda)
Nakresli do loďky jedného kamaráta z triedy, ktorého by si vzal na výlet loďou a vedľa loďky kamaráta, s ktorým by si na výlet nešiel.
DIAGNOSTICKÝ NÁSTROJ: VEDIEŤ ZHODNOTIŤ SVOJE VLASTNÉ POCITY „AKO SA CÍTIŠ“
Nakresli seba pod takého smajlíka, ako si sa dnes cítil, keď si prišiel do MŠ. Povedz prečo?
Podrobná diagnostika dieťaťa slúži učiteľke ako východisko pri plánovaní výchovno-vzdelávacej činnosti. Dáva priestor na rešpektovanie osobnosti dieťaťa a jeho individuálnych potrieb, záujmov a možností. Prispieva k systematickému a všestrannému rozvoju osobnosti dieťaťa a k napĺňaniu cieľov predškolskej edukácie.
Ďakujem za pozornosť
Použitá literatúra: JACKULÍKOVÁ, J.: 2011. Diagnostika kognitívnych schopností. In: Pedagogická diagnostika v praxi materskej školy. Bratislava: Dr.Josef Raabe Slovensko, s.r.o., 2011. ISBN 978-80-89182-63-3
MIŇOVÁ.M.: Prosociálna výchova v materskej škole. 2002, Rokus, ISBN 80-89055-17-6 VALACHOVÁ D., 2009. Ako spoznať dieťa v materskej skole, 2009, ZING PRINT s.r.o., ISBN 978-80-8052-342-8
VARCHOLOVÁ, M., MALIŇÁKOVÁ, M., MIŇOVÁ, M.: 2003. Pedagogická diagnostika a individuálny vzdelávací plán v podmienkach materskej školy. Prešov: Rokus, 1.vydanie. 2003. ISBN 8089055346
