DECEMBER R O Č N ÍK X I. Tropár, hl. 4

DECEMBER

1979 R O Č N ÍK X I.

Tropár, hl. 4 Roždestvo tvoje, Christe Bože naš, vozsija mirovi svit razuma, v nem bo zvizdam služašč iji zvizdoju u čach u sja, tebi k la ň a tisja Solncu pravdy i te ­ be viďiti so vysoty Vostoka, Hospodi, slava tebi! Tvoje narodenie, K riste, Bože náš, rozsvietilo svetu svetlo po­ znania, lebo vtedy mudrci, slú ­ žiaci hviezdam hviezdou boli poučení klaňať sa tebe, Slnku pravdy, a poznať teba Východ z výsosti, Pane, sláva tebe! Kondák, hl. 3.

Z našich ikon: Narodenie Ježiša Krista.

Ďiva dnesj Presuščestvennaho ražd ajet, i žemľa vertep Nepristupnomu prinosit, anhely s pastyrm i slavoslovjat, volsvi že so zvizdoju putešestvujut, nas bo radi rod isja otroča mlado, previčnyj Boh. Panna dnes rodí najvyššiu Bytosť a zem poskytuje N eprí­ stupnému jaskyňu, a n jeli s pa­ stierm i spievajú na slávu a mu­ drci putujú s hviezdou, lebo pre nás ako m alé dieťa zrodil sa večný Boh.

Radostné a požehnané CHRISTOS RAZDAJETSJA svojim č ita ­ teľom a spolupracovníkom úprimne privoláva k tohtoročným sviatkom Božieho narodenia: REDAKCIA

Zamyslenie sa pred koncom S p o m o c o u B ožou p r ib liž u je m e s a k p o s le d n é m u dňu r o k u 1979. Ď alší r o k n á šh o živ ota i n ašej p r á c e u p ly n ie d o m o ra v eč n o s ti. R o k , v k to r o m s m e m a li zn ov a v e ľ a p r ílež ito stí, a b y sm e s a stali d o k o n a le jš ím i. N a je h o z a č ia tk u s m e si r o b ili d o b r é p r e d s a v z a tia a u m ieň o v a li s m e si, ž e z a n e c h á ­ m e to, č o n á s n e c t ilo , o p u stím e s v o je n e d o k o n a lo s t i a k r e h k o s t i a b u d e m e in ý m i ľu ď m i. R o k nás p r e v e r o v a l, p r e v e r o v a l n a š e p r e d s a v z a tia , n a š e s lo v á , m y š lie n k y i čin y . T era z, k e ď s a blíži je h o z á ­ v er, u v ažu jem e p o s p o lu , a k o s m e vyu žili ten to r o k . U v ažu jem e a k o o b č a n ia , a k o č le n o v ia n a šej s o ­ c ia lis t ic k e j s p o lo č n o s ti, i a k o k r e s ť a n ia , k t o r í m a jú p o v in n o sť u silo v a ť s a o d o k o n a lo s ť a čn ostn ý ži­ v ot sp o lu s o v š e tk ý m i n a šim i b ra tm i a s e s tr a m i, s o v š e tk ý m i b e z r o z d ielu , le b o a j p o d ľ a slo v v Pánu z o s n u lé h o p á p e ž a P a v la VI k a ž d ý č lo v e k je n áš b rat. P rešli už č a s y , k e ď s t a r é s p o lo č e n s k é sy s té m y h o d n o tili ľu dí p o d ľ a to h o , č o m ajú , a n ie to h o , p o d ľa a k í sú , a k é h o d n o ty d á v a jú d o s p o lo č n e j p o k la d n ic e . P r ešli č a s y , k e ď b o la u p red n o stň o v a n á h ŕst­ k a ľu d í, k ý m m a sy p r a c u jú c ic h , p r o s tý c h , s t a t o č n ý c h ľu d í m á rn e č a k a li n a sp ra v o d liv o sť, m á rn e sa d o ž a d o v a li z á k la d n ý c h práv. N ový s p o lo č e n s k ý p o r ia d o k , k t o r ý si n áš p ra cu jú ci ľu d v y bu d ov al po o s lo b o d e n í, z m a z a l t a k é t o p rístu p y a č lo v e k a h o d n o tí sp ra v o d liv o . N iet už ta k ý c h , č o by b o li p r e f e ­ ro v an í n a ú k o r d ru h ý ch . N iet už v y v o len ý c h a z n eu z n á v an ý ch . S o c ia lis tic k ý s p o lo č e n s k ý p o r ia d o k p o s ta v il n a p r v é m ie s to č lo v e k a , k t o r é h o si váži, d á v a mu v š e tk y m o žn osti a v y tv ára mu p o treb n é p r e d p o k la d y p r e ro z v in u tie d ô s to jn é h o ľ u d s k é h o života. S ta rší si p a m ä ta jú n a r o k y , k e ď n e b o lo d o s t a t o k c h le b a . N a č a s y , k e ď n e b o lo p r a co v n ý ch p rílež i­ tostí. K e ď n em a l k a ž d ý p rístu p k u v zd elan iu . K e ď k ú p e le a le t o v is k á , h o t e ly a p en z ió n y b o li d o m é ­ nou ib a tý ch „ h o r n ý c h “ v rstiev . A e š t e p red tý m tu b o li č a s y , k e ď n e s p r a v o d liv é r o z d e le n ie s p o lo ­ č e n s k ý c h s ta tk o v v y h á ň a lo m n o h ý c h o tc o v a sy n o v z a c h le b o m a ž z a m o re. T am v b a n ia c h , n a p la n ­ t á ž a c h , v ť a ž k e j p r á c i d r e li z a m izern ú p lá c u , k t o r á im č a s to n e s ta č ila an i n a to, a b y s a v staro b e m o h li v rá tiť d o r o d n e j v la sti, k t o r á — a j k e ď z b e d a č e n á a c h u d o b n á — b o la vždy v eco u ic h srdca. B oli č a s y , k e ď n e b o lo le k á r o v a tí, č o b o li, si d a li z a s v o je ú k o n y p o r ia d n e za p la tiť. K o ľk o len ľudí u m relo p r e d č a s n e , le b o n em a li n a le k á r a , a le b o sa n e m o h li k n em u p r e v eľk ú v z d ia le n o sť dostať! K o ľ k o b o lo t a k ý c h , č o p o m r e li h la d o m , č o s a n ik iy d o s ý ta n e n a je d li, č o n en a š li p rá cu a m u seli d o ­ slo v a ž o b ra ť, p o n íž ia c s a t a k p o d ľu d sk ú d ô s to jn o s ť . J e k o n ie c r o k a , o p á r d n í b u d e m e ro b iť b ila n c iu s v o jic h c e lo r o č n ý c h sn a ž en í a p r e to je d o b r é , aby sm e s a už d n e s z a m ý š ľa li n ad tým , č o v š e t k o s a tu z m en ilo . M u sím e si p ri t a k o m to b ilan cov an í u v ed om iť ten p r ie p a s tn ý r o z d ie l m ed z i zlou , n ež ič liv o u m in u losťou a p o k o jn ý m d n e šk o m . A n ielen u v ed om iť, a l e v y ja d riť a j v ď a k u z a v š e t k o to, č o n a š e s p o lo č e n s k é z r ia d e n ie u rob ilo p r e člo v ek a . V ď aku sv o jou o b eta v o u a s ta to č n o u p r á c o u , k a ž d ý n a sv o jo m p r a c o v is k u , k a ž d ý vo s v o je j robote, k d e s m e p o s ta v en í. N a še k o n c o r o č n é u v a ž o v a n ie je t e d a s ú č a s n e a k ý m s i s p y to v a n ím sv ed o m ia . L e b o n e s ta č í ib a ob ­ d iv o v ať tie g r a n d ió z n e p r e m e n y , k t o r é tu n a stali, n e s ta č í s a ib a n a d c h ý n a ť tým , ž e n áš d n ešn ý ži­ vot je t a k d ia m e t r á ln e o d liš n ý o d t o h o n e ž ič liv é h o v m in u losti, a l e tr e b a si sk ú m a ť sv ed o m ie , čo sm e m y s a m i u ro b ili p r e ten n ov ý živ ot, p r e to p ln š ie v y u žitie č lo v e k a , p r e n á š n ov ý d n e š o k . Lebo ten živ ot, č o tu p u lzu je, n ie je č o s i m im o n ás, n ie je to n ie č o a b s t r a k t n é , a le je to n a ša k o n k rétn a sk u to č n o s ť, h m a ta te ľn á a živá. My s m e je h o a k t é r m i a t a k v eľm i je p o tr e b n é , a b y s m e túto svoju životnú ú lohu , k to rú k a ž d ý z n ás d o s ta l a o k t o r e j m y k r e s ť a n ia h o v o r ím e a j a k o o v ôli B ožej, čestn e n ap ln ili sta to č n ý m ž iv otom a o b eta v o u p rá co u . N ie len r o k 1979 s a p o m a ly k o n č í, a l e k o n č í s a a j p r e d p o s le d n ý r o k n a š e j š ie s t e j p ä ť ro č n ic e, rok, v k to r o m s m e s a p o d ie ľ a li n a p ln e n í ú loh , k t o r é z n e h o plyn ú. B ol to r o k n á ro č n ý c h ú loh, ktoré p o z n a č ila je h o z a č ia tk o m n e p r ia z e ň p o č a s ia a s ňou sú v is ia c a e n e r g e t ic k á k a la m ita . N a še podn iky m u seli d o h á ň a ť to, č o o n a s p ô s o b ila . N aši ľu d ia p r e u k á z a li sv oju p ra cov n ú o b e ta v o s ť a čo sko ro d o h o n ili z m e š k a n é . P lán s a vo v š e t k ý c h u k a z o v a t e ľ o c h sp ln il a d o b ila n c o v a n ia m ô ž e m e ted a vstu­ p o v a ť s h rd ý m p o v e d o m ím d o b r ý c h h o s p o d á r o v . N a p ln e n í ú lo h p ly n ú c ic h z p ä ť r o č n é h o p lá n u s a p o d ie ľ a li a j o b y v a te lia n á šh o V ý ch o d o slo v en s k é­ h o k r a ja , k t o r í č e s t n e sp ln ili v y tý č e n é ú lo h y a s p o lu s o v š e tk ý m i k r a jm i n a š e j r ep u b lik y prispeli t a k k r e a liz o v a n iu ú loh , k t o r é o d n á s n a š a s p o lo č n o s ť o č a k á v a . K e ď s a c h y s tá m e b ila n co v a ť rok, k t o r ý s a p o m a ly k o n č í, z a m ý š ľa m e s a a j n a d s v o jím o s o b n ý m p o d ie lo m , n ad p rá c o u k a ž d é h o jedn ého z n ás. V eď v š etc i s m e ú ča sťo u t o h o v e ľ k é h o ž iv o tn é h o a p r a c o v n é h o k o le k tív u a n a s p ln en ie úloh je p o tr e b n á k a ž d á p r a c o v itá ru k a , k a ž d é s t a t o č n é s r d c e , v š e t o k um a d ô v tip č lo v e k a . A ko k r e s ť a n ia s a z a m ý š ľa m e n a d sv o jím ž iv o to m , n a d tý m , č i s m e vyu žili to n e p r e b e r n é množstvo p r íle ž ito stí, k t o r é n ám p o s k y t o v a lo 365 d n í to h to r o k a n a k o n a n ie d o b ra ? Ci s m e s a sta li lepším i sy n m i a d c é r a m i, s ta r o s tliv e jš ím i ro d ič m i, v e r n e jš ím i m a n ž elm i, le p š ím i su sed m i? Ci sm e pln ili po­ v in n osti, k t o r é v y p lý v a li p r e n ás zo s p o lo č e n s k é h o p o s ta v e n ia i z p r a c o v n é h o z a ra d en ia ? P oďaku j­ m e B ohu za m ilo sti, k t o r é n ám d á v a l, z a ď a lš í r o k ž iv ota, z a novú p ríle ž ito sť. Za v š e tk o to, čo sme o b s ia h li a d o s ta li a b u ď m e z a to v ď a čn í. OF

„Holubica mieru lieta bez víza“ (Z kroniky svetového mierového hnutia) Dominik Desanti napísal v roku 1951 knižku s týmto nad­ pisom. Úvodné slovo do nej napísal Jean Lafitte, generálny tajomník Svetovej rady mieru. Knižku ilustroval známy francúzsky karikaturista Effel. Knižka pojednáva o veľkej svetovej udalosti v roku 1950, keď sa zišlo do Varšavy vy­ še 2000 mierových delegátov z 82 krajín sveta, aby sa zú­ častnili na II. svetovom kongrese obrancov mieru. Prišli do hlavného mesta Poľska, ktoré vtedy, 5 rokov po druhej svetovej vojne, ešte ležalo takm er v troskách. Bolo mu však určené posvätné svetové poslanie, stať sa kolískou Svetovej rady mieru. Malo sa stať stelesnením a hlavným symbolom mierových túžob a činnosti všetkých ľudí pracu­ júcich a boriacich sa za svetový mier. Vznikol obrovský zástup ľudí, obyvateľov našej zemegu­ le, ktorý sa predstavil svetu s päťsto miliónmi podpisov pod Štokholmskú výzvu na zákaz atómovej zbrane. Upo­ slúchol výzvu Výboru Svetového kongresu obrancov mieru a vyslal do Varšavy svojich poslov, aby tam tlmočili vôľu mierumilovnej časti ľudstva nedopustiť viac vojnu. Táto výzva prišla práve včas, len dva mesiace po tom, čo 24. júna 1950 juhokórejské lysinmanovské vojenské oddiely, podporované imperialistami, prekročili 38. rovnobežku a násilne vtrhli do severnej Kórey. Rozpútala sa veľká kó­ rejská vojna. Pod falošnou zámienkou, že vraj útok začali severokórejskí vojaci, nezákonite a v rozpore s Chartou Spojených národov, zatiahli do vojny aj vojská USA z ď a l­ ších desiatich krajín. Ozbrojená intervencia amerických vôjsk pod zástavou OSN sa premenila na hromadné vraždenie mierumilovného kórejského ľudu. O hrôzach a protiľudských zločinoch, kto­ ré sa tam popáchali, vyšli vierohodné dokumenty, napr.: Vojnové zločiny amerických jednotiek v Kóreí, alebo Do­ kument medzinárodnej ženskej komisie pre vyšetrenie zver­ stiev, spáchaných americkými a lysinmanskými vojskami na Kórei. Keď sa svet dozvedel o tejto vojne a jej zverstvách, uve­ domil si, že svetový imperializmus ohrozuje svetový mier. Do Varšavy na spomínaný kongres obrancov mieru prišla aj legendárna kórejská delegátka Pak Den Aj, predsed­ níčka Demokratického zväzu žien, ktorá vylíčila hrozné zverstvá ničiace jej vlasť, severnú Kóreu. Ako symbol všetkých týchto zverstiev opísala matku s dieťaťom na chrbte v plachietke, takto: „Medzi tými, čo prežili bombardovanie v Prenjane, bola aj mladá matka s dieťaťom na chrbte. M atka nevedela, že dieťatko má odstrelenú hlavičku. Nikto nemal dosť odvahy jej to pre­ zradiť. Našla svoj dom v plameňoch a keď chcela nakojiť svoje dieťa, zistila, že je mŕtve. O tejto matke naša spiso­ vateľka Viera Štefanovičová-Trúchliková napísala báseň Matka, z ktorej citujem: ,,Pri brehu ani nezbadala ľahšiu váhu batôžteka . . . Hlavičku z plachty strela vzala, tielko sa v nej ďalej myká o milosť prosiac smrť. V behu prekladá dieťa z pliec. Ako jej hrôzu slovami riecť?" Obyvatelia našej planéty sa zhrozili a uvedomili si, že svetu hrozí nová vojna a preto Výbor Svetového mierové­ ho kongresu sa zišiel do Prahy, v dňoch 16. —18. augusta 1950 a odtiaľ poslal do sveta Výzvu k zvolaniu II. sveto­ vého mierového kongresu. Táto výzva vošla do dejín sve­ tového mierového hnutia ako Pražské vyhlásenie. Z tohto zasadania máme dva dokumenty. Prvý je výzva k zvolaniu II. kongresu obrancov mieru. Vo výzve sa hovorí: „Voláme všetkých mierumilovných ľudí sveta, aby si zvolili tých, čo v ich mene prehovoria na II. svetovom kongrese ob­ rancov mieru. Druhým dokumentom bolo Posolstvo Bezpeč­ nostnej rade a všetkým vládam. Žiadalo sa v ňom okam­ žité zastavenie bombardovania civilného obyvateľstva, zastavenie nepriateľstva a odvolanie všetkých zahranič­ ných vôjsk. Pôvodne sa mal II. svetový mierový kongres konať v ta ­ lianskom Janove. Ale keď talianská vláda jeho konanie zakázala, predsedníctvo sa rozhodlo pre Londýn a potom pre Sheefield. Ale anglická vláda odoprela dať delegátom

povolenie na vstupné vízum a aj tie víza, ktoré už boli dané, zrušila. Sheefield vošiel z geografie do histórie. An­ glické priemyselné mesto sa chystalo na privítanie ľudí dobrej vôle. Boli pripravené heslá na privítanie. Robotníci sa chystali srdečne stisnúť ruky svojim kolegom z ostat­ ných krajín. Pripravené boli hotely. Poštári pripravili všet­ ko, aby sprostredkovali mierové správy do celého sveta. Aj naša československá delegácia sa už zišla do Prahy, pri­ pravená na cestu do Anglicka a vybrala si už i anglické peniaze. A vtedy prišla správa, že pán Attlee, predseda vlády, odmietol dať súhlas na víza. V samotnom Anglicku to narobilo veľký zmätok. Noviny v Anglicku, v USA a v celej Európe boli plné správ a článkov o konaní sa kongresu v Sheefielde. Na druhej strane priniesli správu o Attleeho zákaze. Demokratický Angličan, hrdý na pohostinstvo svojej vlasti, nemohol po­ chopiť tento nevľúdny postoj svojej vlády. D elegáti, ktorí už boli na ceste do Anglicka, uviazli na letiskách. Vtedy prišla ponuka poľských obrancov mieru a ich pozvanie do svojho, vojnou zničeného hlavného mesta. Delegáti zme­ nili smer svojej cesty a cez Brusel a Prahu sa presunuli do Varšavy. Delegáti takto mali výbornú možnosť si na postoji an­ glickej vlády a srdečného pozvania Varšavy skonfrontovať dve protichodné stanoviská k vojne a mieru. Francúzsky delegát o tejto ceste cez Prahu do Varšavy napísal: „Na letisku milé letušky riadili nástup do lietadla. Na plášťoch mali pripnutú holubicu mieru. Československí piloti nás pozdravili „Česť mieru!" Keď naše lietadlo pristálo na pražskom letisku, mali sme dojem, že sme došli do sláv­ nostne vyzdobenej sály. Svetlá, transparenty, heslá! Pri lietadle skupina mládeže v modrých košeliach. M ladá de­ va hrala na harmonike a všetci spievali hymnu mládeže — Chceme mier, chceme, mier! Každú štvrťhodinu pristávali ďalšie lietadlá. V miestnosti, vyzdobenej zástavami všet­ kých krajín nás pozdravil Joliot Curie a spievalo sa znovu. Členovia Fučíkovej brigády nám oduševnene tlieskali a nás pozdravovali. Americkí delegáti mali slzy v očiach a duchovní delegáti nadšene volali: „Aká krásna mlá­ dež !" Takto sa išlo v novembri 1950 do Varšavy na II. svetový mierový kongres. Kronikár r

s j& ars

s

* * a r s jbw s ¿z sr s jm r s

s

s

* jM.

Humanista a bojovník proti vojne R. Rolland Romain Rolland je najväčším zjavom medzi francúzskymi humanistami mladšej generácie. Svojím dielom hlboko za­ siahol do celej francúzskej a európskej literatúry v polo­ vici 20. storočia. Narodil sa 29. januára 1866 a umrel 30. decembra 1944. Jeho život i dielo svedčia o ustavičnom hrdinskom boji a prekonávaní seba samého. Po štúdiách v Paríži a Ríme stal sa profesorom dejín umenia. Písal drámy (D ivadlo ľu­ du, Divadlo revolúcie, Vlci, Danton, Hra o láske a smrti, Robespierre), životopisy (Beethovena, Michelangela a Tolstého). Jeho vrcholným dielom ja román Ján Krištof, kde sa v širokom zábere stáva prenikavým kritikom vtedajšej spoločnosti a jej kultúry. Jeho hrdina túži s autorom po bratstve všetkých ľudí bez všetkých nacionalistických pred­ sudkov. Cez prvú svetovú vojnu žije Rolland vo Švajčiarsku, kde pôsobí v medzinárodnej agentúre pre vojnových zajatcov. Svojou obetavou prácou viedol tichý, ale hrdinský boj proti vojne a násiliu. Kontrast vojnových hrôz a krásneho ľud­ ského vzťahu opísal v diele Peter a Lucia a ľudsky c ítia ­ ceho a konajúceho plnokrvného človeka v románe Dobrý človek ešte žije. Po vojne pozdvihol hlas proti sociálnym a národnostným skrivodlivostiam a v období nástupu fašizmu sa stal jed­ ným z najhorlivejších bojovníkov za mier a zástancom po­ kojného budovania sociálnych istôt. V povojnovom románovom cykle Očarená duša na osu­ doch hrdinky a jej syna badať Rollandov myšlienkový vý­ vin a vnútorný zápas o prerod. Obe jeho vrcholné romá­ nové diela svedčia o majstrovskom uchopení citových a myšlienkových hnutí hrdinov.

(čk)

Vianočná legenda Azda žiadny sviatok nepôsobí na ľudí tak ako Vianoce, sviatok lásky. Aj okolnosti prispievajú k tomu, aby sa usku­ točnilo to magnetické kúzlo, ktoré vytvárajú Vianoce. Keď husto sneží alebo v tuhej zime jasno sa trblietajú hviezdy, o polnoci v kostoloch zvony akýmsi zvláštnym zvukom ra­ dostne hlásajú príchod stelesneného Slova. Vianoce sú nielen sviatkom premeny v ľudských dušiach, ale i sviatkom odmeny, obdarovania. — Edwin Markham, básnik, nezabudnuteľnú vianočnú historku — idylu opisu­ je o jednom chudobnom obuvníkovi Conrádovi, ktorý vo svojom domčeku ako samotár sníva o tom, že na Štedrý večer príde Kristus Pán, aby ho navštívil. Dá sa do prá­ ce, aby svoju izbičku vypratal. V blízkom lese spod snehu vyhrabe rastliny a zo smrekov odreže ratolesti, aby ako-tak svoju izbu ozdobil. Prichystá chutné jedlá, aby Spasiteľa pohostil. Keď so všetkým už bol hotový, rozochvený čaká, kedy nadíde tá vytúžená chvíľa . . . A skutočne. . . zrazu len počuje klopanie na bránku. Vo vytržení od radosti beží, aby bránku odomkol, ale na jeho veľké prekvapenie vidír pred sebou otrhaného starca, ktorý úctivo prosil, aby si mohol trošku odpočinúť a zohriať sa. Pustil ho dnu, a keď videl, že aké má ten žobrák otrhané baganče, obdaroval ho novou obuvou. Len čo ten kríva­ júc odišiel, zase ktosi klopal na bránku. Tentoraz to bola stará žena, ktorá na chrbte niesla drevo z lesa, aby mala teplý vianočný Štedrý večer. Bola už veľmi zmrznutá, una­ vená a hladná, pohostil ju z tých jedál, ktoré prichystal Pánu Ježišovi. Ženička posilnená, pookriata, ďakujúc za dobrotu domáceho pána, odchádzala do svojej vzdialenej chalupy. Nezadlho na dvere zaklopalo jedno chlapča. Zablúdilo vo veľkom snehu a prosilo obuvníka, aby ho odviedol do­ mov, lebo už sa zvečerievalo a dedina bola na hodný kus cesty. Starého obuvníka napadla akási nevôľa . . . Keď odíde z domu, možno zamešká Pánovu návštevu a takú veľ­ kú stratu nechcel by zažiť. Ale predsa cíti vo svojom srd­ ci povinnosť chlapčekovi pomôcť. Chytil ho za ruku a odprevadil domov. Už bol pozdný večer a Pán Ježiš len neprichádzal. Obuv­ ník zosmutnel. Už sa vzdal tej nádeje, že privíta Krista Pána poslúži mu so štedrovečerným pokrmom, ktorý preňho s takou radostnou nádejou prichystal. V tej chvíli ozval sa v jeho duši hlas Pána, ktorý pove­ dal: „Pozdvihni svoju dušu, lebo ja som dodržal svoj sľub. Trikrát som sa zjavil na prahu tvojho pohostinného domu, trikrát spočinul môj tieň na podlahe tvojej izby. Ja som bol ten chromý žobrák, ktorého si pritúlil a obul. Ja som bol tá unavená starena, ktorú si pohostil a dožičil lej tepla a odpočinku. Ja som bol to stratené dieťa, ktoré si odpre­ vadil domov.. . " Hľa, Vianoce! Akými krásnymi legendami a historkami sú opradené, aby vyvolali na svetlo Božie milujúce city ľudského srdca, aby tak znásobili krásu a milosť v ľud­ ských dušiach a obdarili nimi betlehemské Dieťa, ktoré prišlo na svet v znamení Lásky. Na záver: „Mysleli ste už niekedy na to, že by hostin­ skí v Betleheme neboli otvorili, keby boli vedeli, že je to Jozef, Panna Mária s Ježiškom, dieťaťom Božím, ktorí klo­ pú na dvere? Keďže — mysleli však — že je to len človek, nechali dvere zatvorené. Myslíte si, že jednáte len s člo­ vekom a zatiaľ máte čo robiť s Bohom." (L. Evely: Nové víno do nových nádob.) Duša a srdce nášho chudáka obuvníka zvedela a vycíti­ la, že nejednal s človekom, ale s Bohom, ktorý osobne ho

vyznamenal svojou návštevou, lebo On svojím nanebovstú­ pením n e o d i š i e l , len sa stal neviditeľný." Co nás učí sv. Terezka Ježiškova? „Láska k blížnemu je na zemi všetko. Ježiša milujeme len natoľko, nakoľko mi­ lujeme svojho blížneho.".. . o. M. Magyar

Veď aj ty zostarneš... V te l e v íz n e j h r e p o p r e d n é h o ta l ia n s k e h o a u t o r a A ld a Nic o l a i a T r a j a n a l a v i č k e , s m e m o h li v id ie ť , a k o o p u ste n ý s t a r ý p e n z is ta u t e k á p r e d s v o jim i d e ť m i, k t o r é h o c h cú d a ť d o s t a r o b i n c a . V o s v o j ic h s p o m ie n k a c h n a m in u losť k l a d ie v y č í ta v ú o tá z k u s v o jm u r o v n a k o o p u s te n é m u sp o ­ l o č n ík o v i: „Č ím je t o ? K eď č lo v e k n e m á d e t i, tú ž i p o n ich . A k i c h m á , u t e k á p r e d n im i“ . S m u tn é , a le p r a v d iv é . V id ie ť to i z n a š ic h d o m o v o v p re d ô c h o d c o v , k t o r é s ú p r e p l n e n é s ta r ý m i ľu ď m i. Je d n i tu p r iš li s a m i. U tie k li p r e d v l a s tn ý m i d e ť m i. In í z d o n ú te n ia . N a lo ž ili i c h a o d v ie z li, n e p o v e d a li a n i s lo v a , k a m . Odšik o v a li i c h v l a s t n é d e ti. A b y im d o m a n e z a v a d z a li. A t a k v š e t c i títo s t a r č e k o v i a a s ta r e n k y , p ln í v r á s o k a b ô ľu s ú v ž d y s c h o p n í v y ž a lo v a ť s a , č o ic h v d lh ý c h d ň o ch a b e z s e n n ý c h n o c i a c h b o lí. N a č o s a n e d á z a b u d n ú ť : na n e v ď a č n o s ť v l a s t n ý c h d e tí. A k o ľk o z n ic h s a u p ra c o v a lo , a b y s a i c h d e ť o m v ie d lo d o b r e . A b y im b o lo d o b r e s v la s t­ n ý m i d e ť m i. P o č u jm e r o z p r á v a n i e je d n é h o z n ic h . „M ôj ž iv o t b o l ť a ž k ý . R o b il s o m , r o b il, p ä ť r o k o v v Ka­ n a d e a p o to m d o m a , n a d o b u d o l s o m s i d o m č e k , v o lk y , k r a ­ v i č k u , d o r o b il s e n a , v y c h o v a l t r o j e d e t í . . . Keď m i žena m a la z o m r i e ť , sú, to m u t r i r o k y , v r a v ím je j, ž e n a , zo m rieš, u r o b m e d a č o s d o m o v o m ; u r o b ili s m e . D c é r u i m lad šieh o s m e v y p la t ili a J a n o v i, n a j s t a r š i e m u , s m e p r e p ís a li dom d o s p o l o č n é h o u ž í v a n ia . M al n á m z a ň d a ť š e s t n á s ť t is íc k o­ r ú n . N e d a l. E š t e o d o m ň a v y lá k a l aj p e n ia z e , k t o r é som m a l v h o to v o s ti. S ľ u b o v a l h o r y - d o l y . . . A k eď so m zo stal b e z k o r u n y , b o l s o m u ž z b y to č n ý , z a č a l m a v y h á ň a ť : „S ta­ r ý , b e r s a , tu u ž n e m á š n i č ! “ H u c k a la p r o t i m n e aj ne­ v e s t a , n e c h c e l s o m ís ť , veď k a m , s p r á z d n y m i r u k a m i, na s t a r é k o le n á . . . j A k eď to s o m n o u n e š lo p o d o b ro tk y , z a č a l m a Ja n o biť. H r d ú s iť . C h c e l m a z a b iť . E š t e a j s u s e d a s i n a p o m o c pri­ v o la l. U š ie l s o m . N a M NV. T a k so m s a d o s t a l s e m . Tým ito r u k a m i, p o z r i t e , s o m p o c e lý ž iv o t d r e l. A d n e s , n e m á m ni­ k o h o , n e m á m n i č , ib a ž i a ľ . . . “ ( č a s o p i s Z d r a v i e ) . A m o h li b y s m e u v ie s ť n e je d n o v y ž a lo v a n ie s a . . . A v d o m o c h d ô c h o d c o v n ie je im z le . . . V eď n a š a s p o lo č n o s ť im d á v a n a o z a j v e ľ a , a b y im s p r íje m n i la tú to je s e ň ž iv o ta . Ale je d n o im n e m ô ž e d a ť : v ď a č n o s ť a lá s k u v l a s t n ý c h d etí. P á p e ž J á n P a v o l I. e š te a k o b e n á ts k y b isk u p r á d zašiel d o s o c i á l n y c h d o m o v o v . P r i s v o je j p r v e j v š e o b e c n e j au d ien ­ c ii B. s e p t e m b r a 1 9 7 8 s p o m ín a l n a ti e t o n á v š t e v y : „N estačí je d lo a te p lo , je s tv u je a j s r d c e , t r e b a m y s lie ť aj n a srd ce n a š ic h s ta r ý c h “ . A t a k o s u d y m n o h ý c h z i c h s ú v ý s le d k o m b o ja o tco v a d e tí, p r i k t o r o m s t r o s k o t a l i o t c o v ia a v y h r a li d e ti, často n e č e s t n e , p r o t iz á k o n n e . A v š e t c i tí, d n e s v á ž e n í o b ča n ia a o p ä ť o t c o v ia a m a tk y s v o j ic h d e tí, z a b ú d a jú n a v e č n e živú a a k t u á ln u b á j, k t o r ú t a k p e k n e n a p ís a l i Ja n N eru d a (De­ d ova m is a ): T r a s ú c e m u s a s t a r č e k o v i d á v a li je s ť z d re v e n é h o válovč e k a . I o p ý ta l s a r a z v n u k : P r e č o s t a r ý o t e c n e je z ta n ie ra ako m y? L e b o s a m u t r a s ú r u k y a t a n i e r b y r o z b il, p o v ed al mu o t e c . A t a k je d n é h o d ň a v n u k z a č a l s t r ú h a ť v á lo v č e k . A k e ď s a h o o t e c o p ý ta l , č o to r o b í , d o s t a l o d p o v e ď : Strúham v á l o v č e k , p r e te b a . . . A b y s i m a l, k eď z o s ta r n e š , z čoho je s ť . . . F r a n t i š e k D ancák

Z alm N ad eje n ebo Z o u fán í

Ž alm zo u faléh o člo v e k a :

Ž a lm 2 2 . S t a r é h o z á k o n a b y l v ž d y ž a lm e m d o u f a jíc íh o č lo v e k a , s p o j e n ý s n e o m e z e n o u d u v é r o u č l o v e k a v B o h a a je h o p o m o c . Z a č í n a s e s l o v a m i : „ P á n je m ň j p a s t ý ŕ : n e ­ m ám v n iče m n o u z i. . . M á d u ši d á v á s v é ž e s t . . . Š té stí a p f íz e ň n m n e js o u a ž p o k u d b u d u ž ít, v P á n o v e d o m é p ŕ e b ý v á m d o č a s u n e j z a z š í c h .“ M la d ý a lk o h o lik , z o u f a l ý v e s v é p o m o c i, n a p s a l ž a lm „ z o u f a l é h o “ v h o d in á c h s v é h o u t r p e n í. U z d r a v il s e z e s v é n e m o c i — a lk o h o lis m u a m o ž n o t e n t o ž a lm „ z o u f a l é h o “ p o r u š í s ily n e m o c n é h o — a lk o h o lik a , a b y v s ta l z e z o u f a l s t v í a v e š e l d o š t é s t í n a d e je .

A lk o h o l je m iij p r u v o d c e . P o tr e b u j i je j s tá le . V e s t o k á c h d o v o lu je s e m n e u t á b o ŕ it . P ŕiv á d í m ne do s la d k ý c h b lu d fi. N a r u š u j e m o u d u ši. V e d e m n e stezkou k p e k lu , v e r e n s v é m u jm é n u . A m u sím ta k é p u tov at v ú d o lí s tín u s m r ti, n e b o jím s e p o h r o m y — n e š te s tí, protož e d r o g a je s e m n o u . L á h e v a lk o h o lu m ne p ŕin á ší úte­ c h u . T y m n e p r ip r a v u je š h a n b u p r e d o č im a m éh o nepŕít e l e . M a ž e m o u h l a v u b lu d e m : m ň j p o h á r p r e te k á utrpe­ n ím . N e n á v is t a z lo p r o v á z í ji s t e m n e p o v š e c h n y dny m é h o ž iv o ta a b u d u b y d le t v ž d y v d o m e n e š te s tí a han­ by. M U D r. V la s tim il Široký

Prečo sa rozvádzate!? Listy

zosobášeným

D rahí! Na vašej S lužbe Božej v deň v á š h o so b á ša po_ č u li sme slo vá Ježiša K ris ta : „P ro s te a dá sa vám . H ľa d a jte a n á jd e te . K lo p te a o tv o rí sa vá m ." (M t 7,7). A k to p o tre b u je v ia c p o m o ci, a ko m la d í, k to rí z a lo ž ili ro d in u ? T o to my vie m e . A j v tá c i sa s ta ra jú o svo je m lá ď a tá . V a š i ro d ič ia vám p o m á ­ hajú, k o ľk o len môžu, le b o pom oc p o tre b u je te . Tým v ia c ste p o v in n í p ro s iť p om oc od Pána B oha. Náš Pán B oh je b o h a tý a má v š e tk é h o dosť. O n dá d o b ro každém u, k to h o o to žia d a . Sv. tra d íc ia p rip o m ín a nám ro d in u , k to rá pro_ s ila a Pán B oh ju v y p o č u l, a to ro d ič o v P re č is te j Panny M á rie , A nnu a Jo a c h im a . Ich p a m ia tk u C ir ­ kev s lá v i 9. s e p te m b ra . B o li s p ra v o d liv í pred Pá­ nom B ohom , ž ili bez úhony, p o d ľa v š e tk ý c h p r i­ kázaní a p re d p is o v P án o vých . Sv. tr a d íc ia h o v o ­ rí, že ke ď sa A n n a m o d lila , z ja v il sa je j a n je l Pá­ na a p o ve d a l: „A n n a , A n n a , v y s l y š a n á je tv o ja m o d litb a !" D rahí! P roste v š e tk o dob ré . P roste v y trv a lo . P očuli ste tú u d a lo s ť z e v a n je lia , a k o n e v id ia c i volal za Ježišom K ris to m . U m lč o v a li ho, a le on n e prestal. V te d y Ježiš z a s ta l, o b r á til sa k nem u a s p ý ta l sa: „C o ch ce š? " A on: „ A b y som v id e l, P ane“ . A počul slo vá : „N e c h sa ti s ta n e , a k o si ž ia d a š!" Sv. písm o uvádza v e ľa ta k ý c h p ríp a d o v pre nás ako p rík la d , v y z ý v a jú c nás: „P ro s te a dá sa v á m !" V eď aj u d a lo s ť v Káne G a lile js k e j u k a z u je na p o ­ moc Ježiša K ris ta m la d ým m anželom . 22. m ája svä tá C irk e v s lá v i p a m ia tk u sv. R ity (M a rg a ré ty ), T a lia n k y , k to rá ž ila na p a č ia tk u XV. s to ro č ia . V y d a la sa a ko d v a d s a ťro č n á za m la ­ dého P avla F e rd in a n d a . A v š a k jej m anžel bol g ro b ián, surový, ženu b íja v a l už s k o ro p o sva d b e . Pred R itou s tá l v e ľm i ťa ž k ý m a n ž e ls k ý ž iv o t. A vša k ona z o sta la tic h á a lá s ka v á , o b r á tila sa m o d litb a m i na Pána B oha, a b y sa jej m anžel po­ le p š il. Po d lh ý c h m e sia co ch a ro k o c h z v íťa z ila . Jej m anžel poznal svoju ch yb u a n a p ra v il sa. O d ­ v te d y ich m a n ž e ls tv o bolot pekné a ž ili v zhode a p o ko ji. D rah í! N e z a b u d n ite na s lo v á Ježiša K ris ta : „ B e ­ zo mňa nem ôžete n ič v y k o n a ť!" (Jn 1 5 . 5 - 7 ) . Pre_ to proste pom oc B o žiu , p a m ä ta jú c na slo vá p o ve ­ dané a n je lo m sv. A nne, m a tk e P re č is te j P anny M á rie : „V y s ly š a n á je tv o ja m o d litb a !" P roste v sp o lo čne j m o d litb e : „D a j nám m ilo s ť a s ilu ž iť v m a n že lstve ta k , a b y sme v y d rž a li v láske, t r ­ p e z liv o s ti, je d n o te a p o k o ji, a b y sm e sa n e d o p u s ­ t i l i n ičo h o, čo by m o h lo n a ru š iť s v ia to s ť nášho m a nželstva . Požehnaj naše p rá ce a p o č in y . Po­ môž nám, aby sme vžd y iš li p le ce p ri p le c i ces­ to u , kto rá ve d ie do n e b a ." o. Š te fa n 23. D rah í! N a vašom s o b á ši sm e s p ie v a li m o d litb u : „H o s . p odi, H o s p o d i, p riz ri so nebese i v iž ď , i p o s iti v in o h ra d sej - Pane, Pane, z h lia d n i z neba a v iď , n a v š tív a c h rá ň tv o ju v in ic u , k to rú v y s a d ila

p ra v ic a T v o ja , P ane!" V o svo je j ro z lú č k o v e j re či Ježiš K ris tu s ta k to p re h o v o ril: „J a som v in ič , vy ste ra to le s ti. A k n ie k to o s tá v a vo mne a ja v ňom, te n p rin á š a b o h a té o v o c ie . Bezo mňa nem ôžete n ič v y k o n a ť. K to n e o s tá v a vo m ne, te n bude v y ­ h o d e n ý v o n a k o (n e p lo d n á ) ra to le s ť a uschne. T a ké p o to m p o z b ie ra jú a h o d ia na o h e ň , a b y zh o ­ re li. A k b u d e te p re b ý v a ť vo m ne a m oje s lo v á bu_ dú p re b ý v a ť vo vás, p ý ta jte si, čo si p ra je te a s p ln í sa v á m !" (Jn 1 5 , 5 - 7 ) . Ježiš K ris tu s tu p ria m o uvá d za p rík la d , a b y sme le p š ie p r ija li a z a p a m ä ta li si je h o n á u ku . O n sám seba p riro v n á v a k v in ič u , z k to ré h o ide ž iv o tn á š ťa v a doi v š e tk ý c h ra to le s tí. A k o ve ľa h o v o ria tie to s io v á Ježiša K ris ta k m la d o m a n ž e ­ lom , v y z ý v a jú c ich , a b y aj o n i b o li s p o je n í s K ris ­ to m a ko ra to le s ť s v in ic o u . N e z a b u d n ite : v in ič je K ris tu s , - a v y ste ra to le s ti tohoi v in ič a . R a to ­ lesť n e sp o je n á s v in ič o m v y s c h n e , o d lo m ia a v y ­ h o d ia ju. P re to b u ď te v s tá lo m s p o je n í s v in ič o m . P rvé s p o je n ie je p ro s tre d n íc tv o m modlitby. M a n ž e ls tv o p o tre b u je m o d litb u . M o d litb a u s p o k o j u j e s r d c e . M o d litb a vás o s v i e ž i aj v te d y , ke b y ste in á č b o li b e zra d n í. M o d litb a v á s p o s i l n í . M o d litb a d á v a p o k o j a m i er. M o d litb a c h r á n i p r e d h r i e c h o m . M o d litb a učí t r p e z l i v o s t i . Tu m ám e v e ľk o le p ú m o d litb u m a n že lo v: „D a j nám , Bože, m ilo s ť a s ilu v m a n ž e lstv e ž iť ta k , a b y sme v y d rž a li v lá ske , je d n o te , p o k o ji, a b y sm e sa n e d o p u s tili n ič o h o , čo by m o h lo n a ru š iť s v ia to s ť n á šh o m a n ž e ls tv a ." Bez B ožej p o m o c i, my, ľu d ia , n ič nem ôžem e u ro b iť. A v š a k svo ju m ilo s ť d á va Pán B oh tý m , k to rí o ňu p ro s ia : „P ro s te a dá sa vám . H ľa d a jte a n á jd e te . K lo p te a o tv o rí sa v á m ." ( M t 7 ,7 ). P re­ to s m o d litb o u k J e ž iš o v i K ris to v i c h o ď te po s p o ­ lo č n e j ce ste . S tý m m enom iš li tis íc e k re s ťa n ­ s k ý c h ro d ín a v e ľa z n ic h je na o ltá ri. D ru h é s p o je n ie ra to le s ti s v in ič o m , (vá s s K ris ­ to m ), je v n a js v ä te jš e j E u c h a ris tii. E u c h a ris tia vás bu d e p o s ilň o v a ť. Z ú č a s tn ite sa v n edeľu a s v ia tk y na S lu žb e B ožej, p ris tu p u jte k sv. p rijím a ­ n iu . 5. a u g u s ta sv. C irk e v s lá v i p a m ia tk u sv. N ony. Sv. N o n a p a trí k zb o ru n a js lá v n e jš íc h žien a m a­ tie k p rv o k re s ťa n s k ý c h č ia s . P o c h á d z a la z K apad ó c ie a v y d a la sa za m e šťa n a G re g o ra z N a zia n zu. V je j ž iv o to p is e je n a p ís a n é , že b o la ženou v z d e la n o u , ro zu m n o u, o d v á ž n o u . S v o jh o m anžela p riv ie d la ku k re s ťa n s tv u a on sa p o to m s ta l b is ­ ku p o m . A v š a k vám , d ra h í, ona s lú ž i a ko p rík la d v y trv a le j m o d litb y , n á d e je v B o h a a d ô v e ry B o­ hu. H o c i b o la z v ý z n a m n é h o ro d u , n e v y v y š o v a la sa nad d ru h ý m i. N e m a la z á ľu b u v p re p ych o vo m š a te n í sa, a le s ta ra la sa o svoj ro d in n ý dom , o ž iv o b y tie a p rito m s lú ž ila B o h u , a k o by a n i ne­ d b a la o zem ské m a je tk y . S ra d o s ťo u p o m á h a la c h u d o b n ý m a n e š ťa s tn ý m . Jej t r i d e ti: G re g o r, C é z a riu s a d cé ra G o rg ó n ia sú s v ä tí. P rito m syn G re g o r, n a z ý v a n ý N a z ia n s k ý , je v e ľk ý te o ló g a u č ite ľ C irk v i. Ž ili v š tv rto m s to ro č í. V id íte , b o li ra to le s ťa m i v in ič a - K ris ta .

5

V id íte , čo z n a m e n a jú s lo vá Ježiša K ris ta : ,,Ja som v in ič , vy ste r a t o le s t i. " T á to n á u k a nášho Pána Ježiša K ris ta nech vám p rin e s ie š ťa s tn ý m a n že lský ž iv o t a s ním aj vašu spásu! o. Š te fa n

SVÄTÝ ME S I ACA E F R É M

SÝRSKY

Efrém za tú žil vid ieť eg yptských pustovníkov. O jeho pre. bývaní m edzi nim i za p ís a li: „Bo! u nás člo vek Boží, Sýrčan, veľký starec m edzi o tcam i púšte, osvieten ý umom a srdcom." Potom sa Efrém rozhodol n a v š tív iť B a žila V e ľk é ­ ho, arcib isku p a C ézarey K app ad óckej. — Prečo si sa p ustil na ta k ú ď alekú cestu? — v íta l ho B ažil V e ľký. — P rišiel si v id ie ť hriešneho človeka? A však Efrém len p okrú til hlavou. O n sa n enam áhal d a ­ romné. V púšti m al v id e n ie , v ktorom vid el ohnivý stĺp, ktorý siah al až do neba a počul hlas z výšav: „Efrém , ako vid íš ten to ohnivý s tĺp , ta k ý je B a žil." Po obede vošli do chrám u, o baja p a d li o bličajo m na zem a dlho sa m o d lili. Ležiac na zem i prehovoril B ažil: — Efrém , prečo neprijm eš vysviacku, veď si dôstojný! — Lebo som hriešny, V la d y k a , — o dpovedal Efrém . — Ô, keby som ja m al tvo je hriechy — povedal B a žil a položiac svoju ruku na Efrém ovu hlavu o drie k a l m odlitbu vysviacky na d iako n a . . . Ešte niekoľko d ní ostal Efrém u B a ž ila V eľkéh o , radujúc sa duševne. B ažil ho chcel v y s v ä tiť na biskupa, ale Efrém nechcel. N echcel byť ani kňazom , považoval sa za nehôd, ného, ale k svätém u p rijím a n iu p ristup o val ča s to na Litu rg iách iných. Efrém sa v ra c a l do púšte, aby n apísal náuku a m odlitby, kto ré sa budú večne vznášať zo zem e do nebeských vý. šin . . . Č as od času opúšťal púšť a p ric h á d za l do m esta Edes. Keď ho tam chceli vybrať za biskupa, u tieko l a skrýval sa do času, d o k ia ľ n evybrali iného za biskupa. A on sám po­ zb ieral okolo seba žiako v, zalo žil v Edese teo lo g ickú školu, kto rá d lh ý čas p re k v ita la aj po jeho sm rti, učiac kresťanov Perzie a A rm én ie a kto rá vych ovala veľa učených teológov. V e ria c i z Edes a o k o lia sa znovu radostne p o n á h ľa li do chrám u, lebo p rišiel kázať Efrém . R ozprával veľm i zrozu­ m iteľne a príťažlivo: ,,D rahí! Pekne povedal náš Pán: moje brem eno je ľahké ( M t 1 1,30). A ké bremeno, a k á nám aha — odpustiť bratovi ľahké a m alé p revin en ia a za to dostať o dpustenie v la s t­ ných hriechov a stať sa ospravedlneným ? Pán nepovedal: d a jte mi do daru m ajeto k, aleb o pôst, nočné b denie, ta k že by si mohol povedať: ta k é niečo nem ám , to to urobiť nie je v m ojich silách , — ale p rik á za l to ľahké, výhodné a čo možno bez nám ahy a skoro urobiť, to to p rik á z a l, ho. voriac: Odpusť hriech y svojmu b ra to v i a ja odpustím h rie ­ chy teb e. Ty odpustíš m alé p revin en ia a ja ti odpúšťam tisíce talen to v . Ty len odpúšťaš, pričom nedávaš nič do d a . ru a ja ti hriechy odpúšťam a darujem ti vyzd raven ie. Aj tvoj dar vted y prijm em , keď sa zm ieriš s tým , čo ťa nená­ v id í. Keď k nikomu nebudeš c ítiť nenávisť, keď slnko ne. zap adn e nad tvo jím hnevom , keď so všetkým i budeš žiť v m ieri a láske, vted y aj tvo ja m o d litb a bude p rija te ľn á , aj obeť tv o ja m ilá, aj dom požehnaný, aj ty sám budeš šťastný. A keď sa nechceš zm ieriť so svojím b rato m , vted y ako žia d a š o dpustenie odo M ňa? M o je slová p ošliap avaš a žiad aš odpustenie? Ja, tvo j V lá d c a , teb e prikazu jem a ty neposlúchaš. A ty — sluha ako sa opovažuješ prinášať mne m odlitbu a leb o obeť, keď c ítiš k niekom u nenávisť? A ko ty odvraciaš tv á r od b ra ta svojho, ta k i Ja o dvrátim oči svoje od m o d litb y tv o je j a od daru tv o jh o .“ ,,Ešte vás prosím, b ra tia . Ak Boh je láska (1 Jn 4,16) a čo je urobené bez lásky, to sa mu nepáči: — v te d y ako Boh prijm e m odlitbu a leb o d ary od vra h a , keď predtým neľutuje, ako sa p atrí? Sam ozrejm e, ty povieš — ja nie som vrah, — ale ja ti dokážem , že si vrah. A leb o lepšie povedané — nech ťa o d h a lí apoštol Ján Bohoslov, hovo­ riac: „Každý, kto n e n áv id í b ra ta , je vrah ." (1 Jn 3 ,1 5 ). Preto, m ilí m oji b ra tia , nič nem ám e si v ia c cen iť ako lásku, o nič sa ta k nestarať, ako o lásku. N ik to nech nič nemá proti druhém u, n ikto nech neodpláca kom ukoľvek zlým za zlé.

Slnko nech n ezapad á nad hnevom vaším , ale odpúšťajme všetkým svojim vinníkom a pestujm e v sebe lásku, lebo ona prikrýva množstvo hriechov. Aký úžitok, d eti, keď nie. kto m á všetko, a le nemá spásonosnú lásku?" V časoch, keď žil Efrém , vystú p il bludár Apollinárius, ktorý h lásal falošnú náuku o v te le n í Pánovom. Apollinárius bol učený v svetských vedách, schopný rečník a Cirkvi n aro bil veľa zla, lebo mnoho ľud í zviedol na blud. On napísal aj niekoľko listov proti pravoverným a tiež dve knihy, ktoré boli prácou jeho celého živo ta. V tých knihách spísal celé svoje bludné učenie. Proti tom uto učenému človekovi stá! Efrém vo verejnej dišpute. A pollinárius pre­ hral dišputu s Efrém om a skoro potom zomrel. S ním za. niklo aj jeho bludné učenie.

______*

B ra t\š \av *.

Efrém Sýrsky je U čiteľo m C irk v i. Jeho spisy aj teraz tak účinkujú na č ita te ľa , ako v časoch, keď ich písal. Pozrime sa na jeho „ M e d itá c iu pri hrobe": „R az som si sadol pri hrobe, do ktorého skoro položia aj mňa a v m yšlienkach som sa pozeral na m ŕtve te lá . Aj mňa postihne to isté, — rozmýšľal som. — Aj ja skoro budem zam kn u tý v tem note. Pom yslel som si nato a po tv á ri mi z a č a li stekať slzy. A potom som si ešte pomyslel, čo ma potom o čakáva. A začal som horko p lakať nad sebou samým. Pozrel som sa na živých na zemi i na mŕtvych v hrobe a striaso l som sa, zarm útený tým , čo čaká ľudí. Ešte dnes s nam i rozprávajú a z a jtra už m lčia. Dnes ešte priťahujú krásou, z a jtra ich nepoznávam e a vzbudzujú od­ por. Toto je to, čo som v id e l, o čom som rozmýšľal meditu­ júc v m yšlienkach, sed iac pri hrobe. T eraz som v id e l a k o nštato val, že smrť je obrazom Bo­ žej sp ravo dlivo sti, pretože berie všetkých rovnako. A j moc, aj veľkosť berie od v la d á ro v a už niet ani moci a n i veľk o s ti toho, ktorý vošiel do brány sm rti. H n e tie ona tých z veľkých radov, silných a pyšných, prinucuje ich, ab y sa zohli a v s tú p ili do tesných dverí hrobu, kde ich zam yká. Pyšných uvádza a zam yká do živ o ta mŕtvych a rovná ich s tým i, k to rí boli porobení, pokoruje pyšného, ponižuje toho, kto sa vyvyšoval, zrovná ho s prostým i ľuďm i, dávajúc mu do d ed ičstva popol. C h o ď , v iď tú Božiu spravodlivosť a osláv spravodlivého Sudcu, ktorý sa nepozerá na tv á r veľkého a bohatého. Pozeraj sa na mocných to h to sveta: on prikazoval a povyšoval sa ako boh a teraz hnije mlčky ako všetci o s ta tn í. Do ta k e j veľkej rovnosti (ja som u v id el) privádza smrť, kto rá b erie každého. Aj spoločné tle n ie slúži pre nás ako obraz Božej spravo dlivo sti. A j vzkriesenie je pre všetkých jednotné: vo veľký deň obnovenia budú vzkriesení všetci, dobrí i zlí. Pre všetkých je rovnaké vzkriesenie, lebo všetci vstanú v jeden čas. A však rôzna náhrada. Lebo každém u bude dané podľa s p ravo dlivo sti. K aždý sa p ostaví na tú stranu, ktorú sám pre seba pri. p ravil. V o vzkriesení — rovnosť, v n áhrade — rôznosť. Vstanú z m ŕtvych všetci spolu a náhrady prijm ú rôzne. V te d y , vo veľký deň obnovenia, každý pôjde a ubytuje sa v p ríb ytku , kto rý si sám p rip ra v il tu. Oddnes do Času príchodu konca budeme spievať chválospev a oslavovať štedrosť spravodlivého Sudcu, ktorý príde vzkriesiť naše te lá . V ď a k a O tc o v i, ktorý nám poslal Syna, kto rý zišiel na zem, prežil našu smrť a svojím vzkriesením ukázal naše vzkriesenie. Preto od K rista až podnes smrť pre nás je jedným snom a rozlukou duše od te la do dňa nášho vzkriesenia. B lah o slaven ý Dobrý a M ilo s tiv ý , vo svojom vzkriesení si nám ukázal naše vzkriesenie a daroval si záruku nášho vzkriesenia tým , že si sa sám s ta l „pervencem " mŕtvych! K Tebe vznášajú svoje oči zom relí, očakávajúc, že skrz Teba vstanú z hrobov. V zkries, P ane, našu smrteľnosť, po­ zd vih n i skazené naše te lo , obnov ho z prachu zeme. O d m ŕtvych a od živých a od všetkých Tebou stvorených svetov, Tebe ch v á la , Pane, z pokolenia na pokolenie, z rodu v rod a slávoslovie na veky! Amen!"

3

: j

. t

j

Z biblických dejín N avráten á S am aritán k a Raz Ježiš K ristu s p re ch á d z a l s ap o što lm i cez Sam áriu . D ošiel do sa m a ritán sk eh o m e ste č k a m enom S y ch ar, kde b o la Jaku b o v a studňa. Ježiš bol unavený po d lh ej ce ste , p reto si sad o l p ri stud n i a ap o što li od išli do m esta kúpiť potraviny . P ráve vtedy p rišla z m esta a k á si žena, S a m a ritá n k a , n a če rp a ť vody. Jež iš ju p o p ro sil: „Daj sa mi nap iť.“ U divená S a m a ritá n k a p o ved ala: „Akože ty, Žid, pýtaš si vody odo m ňa, S a m a ritá n k y ? “ Toto ona p oved ala p reto, lebo Židia p o h ŕd ali S am aritán m i a n eb o li s n im i v d obrom styku, lebo m ali tro ch u inú vieru. Vtedy Ježiš o b ja sn il te j žen e pravdivú vieru, v y jav il je j, že on je o čak ávan ý M esiáš — Sp asiteľ; n a dôkaz toh o, že h o v o rí p ra v ­ du, odkryl je j h riech y — povedal, že muž, s kto rým ž ije , n ie je je j m anželom . Vidím e, že Ježiš K ristu s znovu p ou kázal na n ero z lu čn o sť m a n ­ želstva. Žena sa sp am ätala a o d išla do m e ste č k a a h o v o rila ľu­ ďom, že sa ro zp ráv ala s K ristom . S a m a ritá n i sa z iš li a p ro sili J e ­ žiša K rista, aby o sta l m edzi nim i. Jež iš o sta l m edzi n im i dva dni a u čil ich. Veľa z n ich u verilo v Jež iša K rista, u v erili, že on je o zajstn ý Sp asiteľ sveta. A apoštolom Ježiš K ristu s povedal, že aj S am aritán o v tr e b a p ri­ viesť k opravdivej viere. Tu Ježiš K ristus znovu pou kázal n a n ero zlu čn o sť m a n ž elstv a — o b rá til ženu — h riešn icu — S a m a ritá n k u a tiež u k áz a l ap o što lo m a nám , že aj my z lásk y k blížnym m ám e dbať o š íre n ie p rav ej k resťa n sk ej viery. Aj my m ám e byť ap o što lm i K ristovým i. H riešn ica — k ajú cn ica Jed en fa riz e j m enom Šim on pozval Je ž iša k seb e n a obed. Keď Ježiš sed el za stolom , vošla do domu a k á si žen a, p ad la k nohám Ježišovým , slzam i mu z a ča la umývať nohy a u tie ra la ic h sv o jim i vlasm i, b o zkávala ic h a n a tie ra la voňavou m asťou. Keď to uvidel fa riz e j Šim on, kto rý Je ž iša pozval, p om y slel si: „Keby Ježiš bol prorokom , ved el by, že tá to žen a je h r ie š n ic a .“ A Ježiš, p o zn ajú c je h o m y šlienk y, p oved al: „Šim on, vidíš túto ženu? V o šiel som do tvo jh o domu a n ed al si m i vody n a nohy; ona sv o jim i slzam i um yla mi nohy a sv o jim i v lasm i m i ic h p o u tie­ ra la . N epobozkal si m a, a le ona, odkedy som v o šiel, n e p re sta la mi bozkávať nohy. Hlavu si m i o lejo m n ep om azal a on a m i d ra ­ hou m asťou pom azala nohy. P reto ti ho vo rím : „O dpúšťajú sa je j m nohé h riech y , p reto že veľkú lásk u m i p re u k á z a la .“ Potom Ježiš povedal žen e: „O dpúšťajú sa ti h rie ch y . T v o ja v ie­ ra ťa uzdravila, choď v p o k o ji!“ Túto ženu v še tci po zn ali ako h riešn icu . Avšak keď p o ču la n á ­ uku Ježiša K rista, oľu tovala, že ž ila h riešn y m životom , o b rá tila sa a o p lak áv ala sv o je h riech y . Ľútosť, že h rie ch m i u rá ž a la Pána Boha, priv ied la ju ku k a jú c n o sti a d o siah la o d p u sten ie h riech o v . Toto je už druhý prípad veľkéh o m ilo srd en stv a B ožieho k h r ie š ­ nym ľuďom. V p red o šlej n áu k e sm e videli, že n aše h rie ch y sa nám od púš­ ťajú v d obrej spovedi. Avšak v živote sú prípady, keď n á h le um ieram e a n ie t m ožnosti sa vyspovedať. V tak o m to p rípad e vzbudíme v seb e d o k o n a l ú ľ ú t o s ť . D okonalú ľútosť m á ten , kto z lásk y k Pánu Bohu ľu tu je, že sv o jim i h riech m i u razil Pána B oh a. V zbudením d o k o n a lej ľútosti d osiahnem e odpustenie h riech o v . Ale keď m ám e n a duši ťažký h riech , pri n a jb liž še j p rílež ito sti sa m ám e vyspovedať. V zbudzujem e d okonalú ľútosť každé rán o a každý v e č e r a h la v ­ ne vtedy, keď sm e sa d opustili ťažkého h rie ch u . T a k tiež pom á­ h ajm e vzbudiť dokonalú ľútosť a j iným , k to rí sú v n eb e z p ečen stv e sm rti. Tu je k rá tk a m od litba d o k o n alej ľú tosti: „Pane Bože, m ilu jem Ťa z ce lé h o srd ca , ú prim n e ľutujem , že som Ta sv o jim i h riech m i u razil, k a ja m sa a sľu bu jem sa p o lep ­ šiť. Buď mi m ilo srd n ý !“

Ď akujem e Ti, Bože náš! N a sk lu n k u o b čia n sk e h o ro k u p r i­ c h o d í n ám z a m y s lie ť sa n ad v šetk ý m tý m , č o s a t p rie b e h u r o k a u d ialo , a k o sm e p r e ž ív a li dni i n o ci, ak ý vzťah sm e si v y tv o rili a a j u d rž a li v ro d in e , v o či s p o lu p ra c o v n ík o m , v o či o b čia n s k e m u i d u ch o v n ém u s p o lo č e n ­ s tv u . N a jv ia c n á s z a u jím a , a k o sm e v p rie b e h u u š lý ch dn í svojím živ otom o s la v o v a li B o h a. Lebo to to je p o d s ta t­ n é v sp ô so b e n ášh o ž itia ! S p ln ili sm e d ô sle d n e a d ô sto jn e v š e tk y p r e d s a ­ v z a tia , v d u ch u k to r ý c h sm e s a in a!i s ta ť le p ším i, č e s tn e jš ím i, ab y s n am i bol vžd y sp o k o jn ý P á n B o h ? Ú p rim n e n ás m rz í a trá p i, ak aj n a p rie k v š e tk e j s n a h e n e p o d a rilo sa n ám z a b rá n iť p o k lesk o m , a k sm e vo s v o je j s la b o s ti p re p a d li, čo i len na ch víľu p o k u še n ia m , sk lo n o m k zlém u , a k sm e s a d o p u stili aj ťa ž k é h o h r ie ­ chu . . . . „ O d p ro su jem e T a, B o že, za v še tk y h r ie c h y a u rá ž k y , k to r ý c h sm e s a vo sv o jej s la b o sti, a le aj v zlo b e sv o jh o s r d c a , v o či T eb e a blížnym d o p u sti­ li! P r e p á č n ám , že sm e n e d o k á z a li s ta ť s a lep ším i, a k sa n ám to p o d a ­ rilo len s T vojou p o m o co u . Z rejm e n eb o li sm e d o s ta to č n e bed liv í, p o z o r­ ní, o s tr a ž ití, n eb o li sm e d ô sled n í v p ln en í z á k la d n ý c h p o v in n o stí. Ď ak u jem e Ti z a o d p ú šťa n ie n a š ic h -■* h r ie c h o v a p re v in e n í, za s tá le p r e ja ­ vy T vojh o m ilo s rd e n stv a , z h o v ie v a v o s ­ ti a lá s k y ! Ď ak u jem e Ti z a lá s k a v o s ť a s t a r o s t ­ liv o sť n a š ic h d r a h ý c h ro d ičo v . Z a inh n áb o žen sk ú , d u ch o v n ú v ý ch o v u a u s­ m e rn e n ia . Ď ak u jem e Ti za lásk u a n eh u v z á ­ jo m n éh o m a n ž e ls k é h o v zťah u , za p r í­ tu ln o sť, ú c tu a lá s k u n a š ic h d ie to k i v n ú č a t. Ď ak u jem e Ti za d a r z d ra v ia te la i d u še, za m o žn o sť p ra c o v a ť a ta k si n s.elen u d rž ia v a ť e x is te n c iu , a le aj p o ­ tre b n ý a p r im e ra n ý h m o tn ý b lah o b y t a sp o k o jn o sť ž itia ! Ď ak u jem e Ti za sp o lu p ra c o v n ík o v i ž iv o tn é p r o s tr e d ie , v k to ro m si u á m um ožn il p re u k á z a ť p r a c o v n é s c h o p ­ n o sti i silu d u c h a , m o rá ln o d u ch o v n ú v y ro v n a n o s ť, ú ro v e ň n a š e j ú c tv a l á s ­ k y k T eb e, v d o d rž ia v a n í h la v n é h o p rik á z a n ia lá s k y k blížn em u . Ď ak u jem e Ti za n á d h e r n é živ o tn é p r o s tr e d ie v n a š e j v la s ti, do k to ré h o si n á s v lo žil a od p u sť n ám , že ho n e ­ d o k á ž e m e d o s ta to č n e c c e n iť , vážiť si ho a z a c h o v á v a ť n e p o ru š e n é a k r á s ­ n e! A ta k v p o ln o čn e j ch v íli s ilv e s tro v ­ sk e j n o ci d ovoľ nám u k an軝 c h v á lo ­ sp ev ú s t, s tíš iť r o z ru š e n ý tlk o t s ŕd c a p r ija ť T v o je o m ilo sťu jú c e a z á ro v e ň už aj p o silň u jú ce p a ž e h n a n 'e p re ď al­ š ie c h v íle n á š h o ž itia . „ D o b ro re č , m o ja d u ša, P án o v i a c e lé m o je v n ú tro j s h i s v ä té m u m e ­ n u !“ (C irk e v n ý c h v á lo s p e v li tu r g ic ­ k ý ). T ib o r F e d o ro n k o

Co zn am en á slovo „Amiň“ A m iň — A m en — to je veľm i p o ­ u ž ív a n é slo v o v n a š ic h m o d litb á ch a b o h o s lu ž b á c h v š e o b e cn e . T oto slov o je h e b re jsk é h o p ôvod u a v p re k la d e z n a m e n á : „ N e c h ta k b u d e“.

V litu rg ic k o m p o u žív an í „A nnii“ ju s v ia to č n o u o d p o v e ď o u z o b ra n ý c h v ch rám e v e r ia c ic h n a v y h lá s e n ia (v o z h la s y ) — slo v á k ň a z a . T ým to s lo ­ vom v e r ia c i v y h la su jú , že c h c ú , aby ta k bolo, že u z n á v a jú , že ta k je , vy ­ h lasu jú svoju h o to v o sť ch v á liť B o h a , o slav o v ať je h o d o b ro tu a m ilo s rd e n ­ stv o , o d d á v a ť mu č e s ť a slúžiť m u. Sv. A u gu stín p íše , že p o v ed ať „A m iň “ z n a m en á n ie čo p o tv rd z o v a ť. Slovom „A m iň“ p ríto m n í n a Služb e B ožej a v ô b ec n a b o h oslu žb e ak o b y p o d p iso ­ v ali pod to v š e tk o , čo n a s lá v u B ožiu v y h lasu je k ň a z b o h oslu žob n ým i te x ­ tam i. T ak je to p ri v š e tk ý c h tzv . „vozh la s o c h “ k ň a z a . A však ta k je aj pri in ý ch s lo v á ch . N ap r. keď k ň a z h o v o ­ r í slo v á p rem e n y ch le b a a v ín a na t e ­ lo a k rv Je ž iš a K ris ta , v e r ia c i s p ie v a ­ jú — o d p o v ed ajú „A m iň “, čím u k a z u ­ jú, že sa ta k s ta lo , tá p re m e n a n a ­ s ta la , na n a š ic h o l tá ro c h je E u c h a ­ r is tic k ý K ris tu s a už ho o s la v u jú s lo ­ v am i m od litb y — p ie sn e : „T ebe p o ­ jem , T ebe b la h o slo v im . . . “ T ed a v to m to p ríp a d e slovom „A m iň“ p r ijí­ m am e za p ra v d u to , čo k ň a z vy h lá sil litu rg ic k ý m i slo v a m i. Slovo „A m iň“ u Iz ra e lito v s a p o ­ u žívalo veľm i č a s to , h la v n e v s v ia to č ­ n ý ch m o m en to ch , n a p rík la d , keď c e lý n á ro d c h c e l d a ť n a n ie čo svoj sú ­ h la s. T iež Ježiš K ristu s veľm i č a s to p o ­ u žíva slov o „A m iň“ p ri rô z n y ch p r í­ le ž ito s tia c h , n a p rík la d , keď chcel s v ia to č n e p o d čia rk n u ť d ô le ž ito sť a p rav d iv o sť s v o jic h slov . V ted y z a č ín a l svoju r e č slo v a m i: A m en, A m en, h o v o ­ rím vám . . . T re b a , a b y sm e boli n a Služb e B o ­ žej a n a b o h o slu ž b á ch v ô b e c p o z o r­ ným i, s led o v a li ch o d a slo v á b o h o ­ služby, aby, v y slo v u jú c to slov o „A m iň“ sm e b o li s p o lu ú ča s tn ík m i p r i­ n á š a n ia o b ete a sp olu s k ň azo m ta k sp iev ali n a slá v u P á n a B oh a. o . V. P e tr a š k o

Svätá Anna, matka Presvätej Bohorodičky V ý ch od n ý o b ra d s lá v i k a ž d ý ro k p a ­ m iatk u sv. A nny, m a tk y P re s v . B o h o ­ ro d ičk y d v a r a z y do r o k a . 2 5. jú la U snu tie sv. Anny, m a tk y P re s v . B o ­ h o ro d ič k y a 9. d e c e m b ra s v ia to k p o ­ č a tia sv. A nny, te r a z n a z ý v a n é N e­ p o šk v rn en ý m p o ča tím P a n n y M árie. Sv. Pism o n e sp o m ín a sv. A nnu, ta k ­ že tie to s v ia tk y sv. A nny s a z a k la ­ d ajú n a k re s ťa n sk e j tr a d íc ii p rv ý ch s to r o č í a n a te x to c h a p o k ry fic k ý c h kn íh . S v iato k P o č a tia sv. A nny s a sp o m í­ n a už od 5. s to r o č ia a v B. s to r o č í A n­ d rej K ré ts k y zlo žil služb u n a te n to sv iato k a tie ž s a z a c h o v á li k á z n e na te n to sv iato k . Sv. Ján D a m a scé n sk y , te n to veľký b ásn ik cirk e v n ý , p ísal o sv. A n ne: „K eby sm e len to ľk o v e d e li o sv. A n­ n e, že bo la m a tk o u P re s v . B o h o ro ­ d ičk y , z k to re j s a n a ro d il Je ž iš K ris­ tu s, už to je p re A nnu p re v e ľk é v y ­ z n a m e n a n ie “ . V 9. s to r o č í te n to s v ia ­ to k slá v ili v c e lo m b y z a n tsk o m c i s á r ­ s tv e vo v ý ch o d n e j C irkvi pod v š e ­ ob ecn ým názv om „ Z a č a tie sv. Anny, keď p o č a la P re s v . B o h o ro d ič k u .“ Obsah b o h oslu žb y to h to s v ia tk u , na

Podobenstvo o rozsievačovi Ježiš K ristus ča sto vyučoval v pod obenstvách, aby si ľudia ľah­ šie zap am ätali jeh o náuku. P oznajm e aspoň hlavn é náuky v po­ d obenstvách . „V yšiel ro zsiev a č siať sem eno. Ako tak rozsieval, jed no [zrno] padlo na k ra j cesty , kde ho p o šliap ali a v tá ci n eb eskí pozobali. In é padlo na sk a ln a tú pôdu, kde n ebolo m noho zem e. Hneď aj vzišlo. Ale keď vyšlo slnko, u sch lo, lebo nem alo vlahy. Iné padlo m edzi tŕn ie. Tŕn ie v y rástlo a udusilo ho. A iné padlo do dobrej zem e, vyrástlo a p rin ieslo ston ásob n ú úrod u.“ Na dotaz apoštolov Ježiš vysv etlil podobenstvo tak to : Sem eno je slovo Božie. To, k to ré padlo pri ce ste — to je slovo, k to ré padlo do srd ca ľudí, p ok azen ých diablom , zlými ľuďmi, k to ré tí ch y tia a odnesú. Zrno, k to ré padlo n a sk aln atú pôdu — to je slovo, k to ré padlo do srd ca ľudí a bolo s radosťou prijaté, Ale nie nadlho, lebo ťažkosti, pokušenia, p ren asled ov an ia, avšak aj rad o sti a ro zk oše u robia, že slovo Božie, k to ré len vzišlo v ich srd cia ch , zahynulo, p reto že n em alo dobrú pôdu a nem ohlo zapustiť k o ren e. Iné zrno, k to ré padlo m edzi tŕn ie, to je slovo, ktoré v ľudských d u šiach udúšajú zem ské sta ro sti, lebo viera týchto ľudí je m ŕtva a svoj život nevedú podľa zákonov Božích. A nakoniec zrno, k to ré padlo do d obrej zem e, to je slovo, k to ré padlo do s rd c a člo v ek a v eria ceh o , oddaného Bohu. V takom srd ci slovo Božie v y rastie a p rin á ša dobrú úrodu Božej m ilosti. Ježiš K ristus je sám rozsiev ačom . On ro zsiev al slovo Božie, svoju náuku do sŕd c ľudí, ro zsiev a ho i te ra z svojím evanjeliom, Svätým písm om . My m ám e mať Sväté písmo v sv o jich domoch, m ám e ho po čia s tk a ch čítať, aby ta k slovo Božie zapadlo do na­ šich sŕd c a p rin á ša lo úrodu B ožej m ilosti.

;

j j j

: ] j j

i t l ! j \

j ■ ; • j

<

Podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi Raz Ježiš K ristus ta k to p reh o v oril k apoštolom : „Podľa toho p oznajú ľudia, že ste m ojim i u čen íkm i, že sa budete navzájom milo v ať“. A aby p rístu p n e o b ja sn il, ako m ám e m ilovať blížneho, v y rozprával Ježiš podobenstvo o m i l o s r d n o m S a m a r i t á ­ novi. Istý člo v ek iš ie l z Jeru z a lem a do Je ric h a a padol do rúk zboj­ níkov. Oni ho olú pili, zbili a odišli, z a n ech a jú c ho polomŕtveho n a ce ste . Náhodou tou cesto u iš ie l židovský kňaz, pozrel na ranen éh o a išie l ď alej. Podobne sa zach o v al aj cirkevný sluha, levita. Až p rišie l Sam aritán . Hoci Židia žili so Sam aritánm i v ne­ p riateľstv e, tom uto S am aritán o v i prišlo ľúto ran enéh o, preto pri­ stúpil k nem u, umyl a obviazal je h o rany. Potom ho odviezol do h o stin ca, o p atrov al ho a keď od chád zal, zap la til hostinském u vý­ d aje a ešte povedal: „ S ta ra j sa oň a ak vynaložíš na neho viac, zapitím ti, keď sa v rá tim .“ A Ježiš sa sp ý tal: „Ktorý z tý ch to tro c h bol blížnym tomu, čo upadol m edzi zb o jn ík o v ? „Ten, čo mu p reu k ázal m ilosrdenstvo“ — odpovedal jed en zákonník. I povedal mu Ježiš: „Choď a rob p o d o b n e!“ N aším blížnym je každý člov ek. B lížn eho m áme milovať ako seb a sam ého. Lásku k blížnem u p reja v u jem e tým, že robíme te­ le sn é a duševné skutky m ilosrd en stv a. Skutky te le sn éh o m ilosrd en stva: 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7.

L ačn ý ch kŕm iť Sm äd ných n ap ájať N ahých odievať P ocestn ým dať útulok Väzňov vykupovať C horých navštevovať M ŕtvych pochovávať

Skutky duševného milosrdenstva: 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7.

H riešnikov karhať N evedom ých vyučovať P ochybu júcim dobre radiť Zarm útených tešiť Krivdu trpezlivo znášať U bližujúcim odpúšťať Za živých a mŕtvych sa modliť

; ■

;

í ’ s

Inak, krátko povedanú, Ježiš K ristus nás uči ťubif tlobrc sk u t­ ky. Dobré skutky m áme vykonávať s úm yslom že nim i ch cem e vykonávať vôľu Božiu. Dobrý skutok Je záslužným pre nebo, keď ho vykonám e v m i­ losti p osv äcu jú cej. Naučme sa naspam äť slová Ježiša K rista: „Všetko, čo ch cete, aby ľudia ro b ili vám, ro bte a j vy im !“ „Každý strom , čo nerod í dobré ovocie, bude vyťatý a hodený do ohňa.“ „Veru, hovorím vám, všetko, čo ste u rob ili jed ném u z m o jich n ajm en ších bratov — mne ste u ro b ili.“ „Ako telo bez d ucha je m ŕtve, tak aj viera bez skutkov je m ŕtva.“

O

SVÄTOM

PÍSME

Čo je obsahom jednotlivých kníh Svätého písma Nového zákona? EVANJELIÁ — podávajú to, „čo Ježiš ro b il a u čil od p o čia tk u “ (Sk 1 ,1 ), to znam ená celý jeh o pozem ský život: naro d en ie, n á ­ uku, zázraky, u trpenie, smrť, v zk riesen ie, nanebovstúpen ie. Prvé tri ev a n jeliá: M atúša, M arka a Lukáša nazývajú sa synoptickým i, pretože len s malým i zm enam i rozp rávajú tie isté u dalosti a n á ­ uku a obsahom sú si veľmi podobné. Štv rté evanjeliu m , sv. Jána, rozpráva tie udalosti a náuku Ježiša K rista, o k to rý ch n eh ovoria synoptici. SKUTKY APOŠTOLOV — už slovo „sk u tk y “ hovorí, že je tu re č o skutkoch — p ráci apoštolov. Teda v o b y čajn ej re č i k nih a Skutky apoštolov, to sú dejiny p ráce apoštolov alebo toto sú prvé D ejiny Cirkvi K ristovej. Tu je popísaný život a p rá c a apoštolov po z o sla ­ ní Svätého Ducha, život m ladej k resťan sk ej sp o ločn o sti v Jeru z a ­ leme, sm rť d iakona Štefan a, ro zšíren ie k resťan stv a po Judei a Sam árii, odchod apoštolov do pohanského sveta p o čín ajú c Antiochiou, kde žiakov a vyznavačov K ristových p rvýkrát z a ča li n a ­ zývať „k resťan m i“. Potom je tu popísaná ap o što lsk á p rá ca ap o š­ tola Pavla, ktorý ro zšíril evan jeliovú náuku do M alej Ázie a ďa­ le j do Európy a do sam otného hlavn éh o m esta R ím skej ríše — do Ríma. Teologicky by túto knižku Svätého písm a bolo m ožné n a ­ zvať „Skutkam i Svätého D ucha“, lebo Svätý Duch tu dovŕšil dielo začaté Ježišom Kristom . Autorom Skutkov apoštolov bol Lukáš, autor tretieh o ev an jelia. Kniha bola n ap ísan á v ro k o ch 6 1 — 63, pri konci d vojročného uväznenia ap o što la Pavla v Ríme. LISTY APOŠTOLA PAVLA — spolu 14 listov k jedn otlivým c ir ­ kevným obciam a k jednotlivým osobám . Apoštol Pavol (pôvodne Šavo l) sa n aro d il v prvých ro k och k resťanského letopočtu v T arze v C ilícii. Pochád zal zo židovskej rodiny, z rodu B enjam ínovho. Bol fa riz e j, rím sky občan, študoval na židovských rab ín sk y ch šk o lá ch a bol žiakom sláv n eh o Gam aliela v Jeru zalem e. Horlivo sa zú častn il na pren asled ov an í kresťanov a za tým to cieľom sa vybral i do D am ašku. Na te jto ceste sa mu zjavil Ježiš K ristus a u robil z neho h orliv éh o apoš­ tola kresťan skej viery, ktorý potom založil cirk v i v Ázii a na vý­ chode Európy. Bol pri te j p rá ci uväznený a poslaný do Rím a, kde bol prepustený, potom znovu uväznený a sťatý. Cirkevným ob­ ciam , k to ré založil, po svojom odchode na ďalšiu m isijn ú cestu písal listy, aby posilňoval založené cirk v i vo viere, aby im p o ra ­ dil, od strán il nedorozum enia, povzbudil k dobrém u. Podáva hlbku teo lo g ick ej náuky, často len v úryvkoch, p retože le n vysvetľuje to, čo bol povedal ústne. Z tohto dôvodu je sťažené p ochopenie, ako o tom píše apoštol P eter: „Ako vám to n ap ísal, podľa (B o ­ hom) mu d anej m údrosti, náš drahý b ra t P a v o l. . . sú však v n ich

zák lad u a p o k ry fo v , je z á z ra čn á mla lo sť, keď sv. A nna p u čala Pannu Má­ riu . Tu je o p ísa n ý sm ú tok a bôľ Joach im a a Anny, p reto že b o!i b ezd etn í, Tu sa sp om ín a ich v re lá m odlitb a, ab y ic h P án Boh o b d aril dieťaťom . P o zrim e sa ak o to p opisu je zbožné p o d an ie. Jo a c h im a A nna p o ch á d z a li z p o k o ­ le n ia ]ú d u , z ro d u k rá ľa D ávida. Ľoli ch u d ob n í a bývali blízko N a z a re ta . Po n a stú p e n í H ero d e sa na kráľo vsk ý tró n bolo veľm i zle p re tý ch , k to rí p o ch á d z a li z D ávidovho k ráľo vsk éh o ro d u . A však Jo ach im a Anna sa u tia ­ hli do h o rsk e j do lin y, kde p ásli svoje stá d o o v iec. H oci sk ro m n í a ch u d o b ­ ní ľu dia, svoj záro b o k zo stá d a delili n a tr i č ia s tk y : p re v lastn ú p o treb u , p re ch u d o b n ý ch a n a jeru zalem sk ý ch rá m . Žili b o h ab ojn é a v zh o d e, ale zn e p o k o jo v a la ich m y šlien k a, že n e­ m ajú deti. A to tým v ia c, že v S ta ­ ro m zák o n e b ezd etstv o sa p o važovalo za tr e s t Boží. S talo s a , že Jo ach im od n iesol do je ­ ru z a le m sk é h o c h rá m u d a r a obeť zo svojh o s tá d a , av ša k žid ovskí k ň azi od ­ m ietli od neh o p rija ť obeť z dôvodov, že v ra j je h rie š n y člo v ek a p re to mu P án B oh n ed al p otom kov. Už s ta r ý Jo­ a c h im s a p o b ral k svojm u stád u a 40 dní sa ta m m odlil, ab y sa nad ním P án B oh zm ilov al. Jeho m an želk a A nna tiež ťažko z n á ­ š a la tú to potup u. Zbožné p o d an ie to ta k to o p is u je : Jed n éh o dň a, keď Anna p r a c o v a la v z á h ra d k e , u v id ela ako v tá c i k ŕm ia svoje m láď atá a ak o sa im te š ia . V ted y A nna sa z a č a la m o d ­ liť: „ 0 , v šem o h ú ci B ože, kom u som p o d o b n á? Ani v táčk o m , lebo oni m a ­ jú sv o jich po tom k o v, zem tiež ro d í ch lieb p re živ ob y tie ľudí, len ja je d i­ n á som b e z c e n n á , bez rod in y. Zm iluj s a n ad o m nou, ak o si sa zm ilov al nad S á ro u a d al si jej syn a Izák a. V yp o­ čuj m oju m odlitb u a daj mi m ilosť s ta ť sa m atk o u d ieťaťa, k to ré Ti d á ­ m e do služby na Tvoju s lá v u !“ V ted y s a jej zjav il an je l a p o v ed al: „A n na, n e p la č ! P án B oh v y p oču l tvoju m od ­ litb u ! S ta n e š s a m atk o u d c é ry , c e z k to rú sa o tv o ria d v e re m ilo srd en stv a B ožieh o p re c e lý rod ľudský. A d c é ­ r e daj m en o M á ria .“ T ieto u d a lo sti veľm i k rá s n e p opisu­ jú n a še bo h oslu žob n é te x ty ob rad u s v ia tk u : „P ríď te — ra d o s tn e dnes s a n jelsk ý m i zb o rm i osláv m e p o ča tie B o h o ro d ičk y , r a d o s tn e oslav u jm e Ro­ d ičk u V lád cu v še tk é h o stv o re n ia a S p a site ľa duší n a š ic h .“ K ánon u tier ne, zlo žen ý sv. A n d rejom K rétsk ym , to je p re k rá s n y hym n us na č e sť p o­ č a tia B ožej M atky. T en to sv ia to k v 10. s to r o č í p rešiel z V ých od u n a Z ápad a od ro k u 1476 bol slá v e n ý v R ím e pod názvom N e­ p o šk v rn e n á P o č a tie P an n y M árie. Ro­ ku 17 0 8 p áp ež K lem en t XI ro z šíril te n to s v ia to k n a ce lú C irkev. A páp ež P iu s IX ( 1 8 4 6 — 1 8 7 0 ) ro k u 1854 vy­ h lá sil N ep o šk v rn en é p o ča tie za d o g ­ m u v ie ry . V te jto d o gm e sa h o vorí, že „ P r e č is tá P an n a M ária b o la z a c h r á ­ n en á od d ed ičn éh o h rie c h u od prvej ch v íle svojh o p o č a tia .“ T reb a e šte sp om en ú ť, že ro k u 1858 P r e č is tá P an ­ n a M ária, keď sa zjav ila v L u rd e sv. B e rn a d e tte S u b iru so vej, o p ý tan á na sv o je m en o, celém u sv etu v y h lá s ila : Ja som N ep o šk v rn en é P o č a tie .“

Sv. Anna svoje d ieťa, m alú M áriu, da^a na službu Bohu. Veďm e aj my, podľa jej p rík lad u , &v-)ja d eti k S n h i i . o. P. M ártyák

Nepoškvrnená Matka Pána V to m to m e sia ci sláv im e sv ia io k N ep ošk vrn en éh o P o č a tia P an n y M árie, Čo m ám e rozu m ieť pod v ý ra z o m „N e­ p o šk v rn en é P o č a t ie ? -1 „To, že P an n a M ária b sla p o č a tá bez p o šk vrn y h r ie ­ ch u d ed ičn é h o . Adam a E v a sp á c h a li h rie c h , ak o p rv í r o d ičia , od k to rý c h p o ch ád zajú v š e tc i ľudia. Od n ich sm e m ali zded iť aj m y v še tk y vý sad y r a j ­ sk ej n ev in n o sti. T ieto v ý sa d y však sp ách an ý m h rie ch o m s tr a tili. S tra tili ich n ielen p re s sb a , a le aj p re c e lé ľudské p o k olen ie. Z to h to zá k o n a Pán Boh urob il iba jed nu výnim ku , a to vted y, keď bola P a n n a M ária p o č a tá ! Jej sa n ed otk ol n á sle d o k d e d ičn é h o h rie ch u , a to p re zá slu h y Je ž iša K ris­ ta, k to ré h o M atkou s a m a la stať. Páp ež Pius IX. v bule o „ N e p o šk v r­ nenom P o č a tí“ d á v a to to v y sv e tle n ie : „P an n a M ária v prvom ok am ihu sv o j­ ho p o ča tia b o la .osobitnou vý sad ou všem o h ú ceh o B oh a so z re te ľo m n a z á ­ slu h y Ježiša K ris ta , S p a siteľa ľu d sk é­ ho p o k o len ia , v y ň a tá a o slo b o d en á od všetk ej p o šk v rn y d e d ičn é h o h r ie c h u !“ V sp om en u tej bu la p áp ež v y h la su je aj to, že u če n ie o N epoškffrnanom P o č a ­ tí je z ja v e n é od B o h a , a p re to je č lá n ­ kom viery. Keď an je l P á n a ozn am o v al P an n e M árii, že bude M atkou S y n a B o ž ie ­ ho, ak o ju o s lo v il? V šim nim e si jeh o slo v á: „Z d ra v a s, m ilo stip ln á , P án s t e b o u . . . “ (L k 2 1 ). A kože m ôže byť niekto m ilostip ln ý, a a k o m ôže byť s niekým P án B oh a bol p o šk vrn en ý h rie c h o m ? Veď P án Boh a h r ie c h , ta je p ro tire č e n ie , to je ak o tm a a s v e t­ lo! Kde je sln k o , tam n iet m ie sta p re tm u! A tak o u je n a š a n e b esk á M atka a M atk a S p a site ľa P a n n a M ária! P re to sa P a n n a M ária p re d s ta v ila sv etu , ako „ N e p o šk v rn e n á ", keď sa zjav ila v L u rd o ch . V ted y sa nev in n é dieťa sv. B e rn a d e ta o p ý ta la , kto je a d o sta la odpoveď : „Ja som N ep ošk vr­ nené P o č a tie !“ Keď sláv im e sv ia to k „ N e p o šk v rn e ­ ného P o č a tia P an n y M á rie “ , je len lo g ick é, že sa zam ý šľam e, ak o n a jd ô ­ sto jn ejšie o slá v iť n ašu n eb esk ú M at­ ku. N en ájdem e k ra jš í spôsob , ak o keď sa budem e u silovať o č is to tu svojho stav u , o č is to tu svojh o s rd c a . N epo­ šk v rn en á P a n n a od n ás p o ž a d u je , aby sm s ju n asle d o v a li, ab y sm e h ľad ali m ožnosti, ak o s a jej n a jv ia c e j p rip o ­ dobniť. Ako d ieťa nap od ob u je o tc a a m atku vo všetk om , aj m y s a sn ažm e nap od obn iť n ašu M atku v to m , čo je na nej n ajo b d iv u h ad n ejšie. Keď uvidí našu sn ah u , z ísk am e si jej s rd c e . Keď uvidí n ašu s la b a sť, p ríd e nám n a p o­ m oc. M atka P a n n a , p a cu j d ielok sv o jich hlas. C h cem e k r á č a ť Tvojou c e sto u k nebu, p re to c h r á ň n á s p re d každým n ešťastím duše i te la ! V yp ros nám čis to tu d u še, ab y sm e boli Tebe čo n a jv ia c e j podobní! P re to M atk a buď s nam i, so svojim i d ie lk a m i! Tvoj veľ­ ký ctite ľ nás uisťu je a po silň u je lá s ­ kou k T ebe: „ E š te n ikto n eo b an oval, kto Ta veľm i m ilo v a l!“ (S v. B e r n a r d ), M ikuláš M a riá n s k /

j '

aj n ie k to ré ťažko zrozum iteľné (m iesta ] a n eu čení a nestáli ich p rek rú cajú . . .“ (2 Pet 3,15— 1 6 ). Sam ozrejm e, že tu podávam e len veľmi k rátky obsah listov, v k torých každý verš má svoju váhu. Preto je potrebné, aby každý k resťan si p re číta l Listy apoštola Pavla. My tu obrátim e pozor­ nosť len na hlavn é m yšlienky n iek to rý ch listov. LIST RIMANOM — h lb o k é m yšlienky, neľahko zrozumiteľné pre ľudí bez teo lo g ick éh o vzdelania. Apoštol tu vysvetľuje nutnosť Kristovho vykúpenia, aby sm e boli spasení. Tento list bol napí­ saný v K orinte, v zim e roku 57— 58. LISTY KORINŤANOM — v K orinte, m este starob ylého Grécka, apoštol Pavol k ázal evan jeliu m v priebehu 18 m esiacov. Hoci je to m esto učencov, filozofov, um elcov, rečníkov, bohatých ľudí — prví tu p rija li kresťanstvo chudobní, väčšinou otroci. Po od­ chode apoštola Pavla ich balam u tili rôznym i náukam i, preto apoštol Pavol svojim i dvoma listam i ich utvrdzuje vo viere. Ob­ ja sň u je náuku o m anželstve, vzkriesení z m ŕtvych, rôzne dary Božie. LIST GALAŤANOM — G alaty — m esto v M alej Äzii. Tam Pavol kázal dlhší čas. V liste hovorí, že na sp asen ie je potrebná živá viera v K rista. „V iera bez skutkov je m ŕtva“. LIST EFEZANOM — Efez, h lavné m esto v M alej Äzii, v ktorom sa apoštol Pavol zdržal ce lé tr i roky. Založil tu kvitnúcu cirkev, ktorú potom spravoval apoštol Ján. Apoštol Pavol bol uväznený v Ríme a tak k nem u d ošla správa o tom, že sa v Efeze šíri heréza — blud. Ihneď z väzenia n ap ísal List k Efezanom vyzýva­ jú c ich k jed n o te a bratstvu , dobrém u spolunažívaniu v kresťan­ sk ých rod in ách a v šeobecn e vo vzťahoch s blížnymi. LIST FILIPANOM — Filipy — prvé m esto v Európe, v ktorom apoštol Pavol založil kresťan skú obec. Filip an ia podporovali apoš­ to la Pavla hm otne, i keď bol uväznený, a za toto im v liste apoštol Pavol ďakuje a dáva im ponaučenia, aby sa ch ránili po­ kušení a dáva sm ern ice, ako m ajú dôstojne po kresťansky žiť. LIST KOLOSANOM — obsahom podobný k Listu Efezanom. Apoštol dokazuje božskosť K rista, Vykupiteľa všetkých ľudí a o b jasň u je, ako sa m ajú k resťan ia správať v rodinnom živote. LISTY SOLÚNČANOM — učia o druhom príchode Ježiša Krista a v zk riesen í m ŕtvych. LISTY TIMOTEJOVI — LISTY TÍTOVI — hovoria o úlohách a povin nostiach duchovných pastierov jed n otlivých cirkví. Timotej a Títus boli u čeníkm i a sprievodcam i apoštola Pavla na jeho apo što lský ch cestá ch . LIST FILEMÓNOVI hovorí o evan jeliových zásadách slobody, rovnosti a bratstva. LIST HEBREJOM — písaný Židom, kto rí p rija li kresťanstvo, aby ich utvrdil vo viere. LISTY APOŠTOLOV: JAKUBA, JÄNA a JÚDU TADEÁŠA — to sú okružné listy písané nie jednotlivým kresťanským obciam alebo osobám , ale všeob ecn ej Cirkvi. A poštoli tu povzbudzujú veria­ cich vo vytrvalosti vo v iere uprostred prenasledovaní. Prenasle­ dovanie to je sk ú šk a viery, n ev y stačí len poznávať Boha, treba svoju vieru oživovať láskou a dodržiavaním Božích prikázaní. ZJAVENIE SV. JÁNOVI — po g récky Apokalypsis, — to je po­ sled ná k niha Svätého písm a. N apísal ju apoštol Ján, autor štvr­ tého ev an je lia, na ostrove Patm os, kde bol za vlády cisára Dom icián a [8 1 — 96) vo vyhnanstve. Tém a knihy — „posledné ve­ c i“ (e sc h a to ló g ia ) — všetky prenasled ovania, ktoré postihnú Cirkev Božiu v priebehu vekov do v zk riesen ia z mŕtvych a vše­ obecného súdu, z k to rý ch Cirkev vyjde víťazne. Autor podáva vi­ denia, k to ré mu zjav il Pán Boh rôznym i symbolmi, čo sťažuje vysvetlenie. Apoštol Ján už vo vysokom veku (m al približne sto ro k o v ), — m ajú c videnia, z príkazu Božiehoi napísal knihu Zja­ venia, aby u tvrdil kresťanov vo viere, oživil ich nádej na víťaz­ stvo Cirkvi. Z javenie sv. Ján a bolo n apísan é v r. 90— 100 po Kris­ tovi.

ŽIVOT JEŽIŠA KRISTA podľa štyro ch evanjelistov

P án o v o u p o d ľa te la , a l e i v je j v e rn o s ti B o ž e j v ô li a že v š e tc i tí, k to rí' ju b u d ú v tom n a sle d o v a ť, bud ú ú č a s tn í te j is te j b la ž e n o s ti.

N iektoré ženy sa starajú o Ježiša (Lk 8, 1— 3) Hriechy proti Duchu Svätému. — Strom a ovo­ cie. (Mt 12, 31— 37] „Preto vám hovorím , že každý h rie ch a každé rúhanie sa odpustí ľuďom, ale rú h an ie p roti Du­ chu sa neodpustí.1 Kto povie slovo proti Synovi človeka, odpustí sa mu, ale kto by h ovoril proti Duchu Svätém u, tomu sa neodpustí ani v tomto veku, ani v budúcom .2 Alebo p oklad áte strom za dobrý i jeh o ovocie za dobré; alebo poklad áte strom za zlý, i jeh o ovocie za zlé; strom totiž poznať po ovocí. V rete n ičie plem eno, ako m ôžete hovoriť dobré veci, keď ste zlí? Lebo z h o jn o sti srd ca hovoria ústa. Dobrý člov ek vynáša z dobrej poklad nice dobré veci, ale zlý človek vynáša zo zlej poklad nice veci zlé. No hovorím vám, v deň súdu ľudia budú m u­ sieť dať ú čet z každého darom ného slova, k to ré povedali. Lebo podľa sv o jich slov budeš v y h láse­ ný za spravodlivého a podľa sv o jich slov budeš odsúdený.“ 1. Za rú h a n ie p ro ti D uchu S v ä tém u Je ž iš p o k la d a l z a tv á ­ ra n ie o či pred prav d o u . P e rv e rz n á vôľa n ed ív a ť s a , ab/ m ohol n e v e riť , z a tv á ra h rie š n ik o v i m ožnosť o b r á te n ia a ta k a j o d p u ste n ia . P re o d p u ste n ie h r ie c h o v v y ž a d u je sa k a jú c e zm ý šľa n ie, no z a tv rd liv ý č lo v e k sa n e c h c e k a ja ť , a p re to m u B o h n em ô že o d p u stiť a n i n a to m to sv e te a n i v bud úcom ž iv o te , t. j. n ik d y . 2. Toto m ie sto h o v o rí o o d p ú šťa n í h rie c h o v n a druh om sv ete a tým p o tv rd z u je u č e n ie C irk v i o o č is tc i.

Podobenstvo o vyhnanom duchovi. N ávrat k hriechu. (Lk 11, 2 4 — 2 6 ). Keď n ečistý duch vyjde z človeka, blúdi po m iestach bez vlahy a hľadá odpočinok. A keď ho nen ájd e, povie [ s i ] : V rátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel. A keď sa vráti, n ájd e ho vy­ metený a vyzdobený. Potom odíde a p rib erie si sedem iných duchov p o d lejších od seb a i vojdú a ostanú tam bývať. A konečný stav toho človek a bude h orší, ako bol prvý. „Kto plní vôľu Božiu, ten mi je bratom “ (Mk 3, 31— 35; Lk 11, 27— 28) Pravá rodina Ježišova. Tu p rišli jeh o m atka a jeh o b ra tia .1 O stali však vonku a od kázali mu, aby p rišie l (k n im ). Okolo neho sed el zástup, i povedali mu: „Hľa, tv o ja m atka, tv o ji b ratia a tv o je sestry ťa vonku h ľa­ d a jú !“ On im odpovedal: „Kto je m oja m atka a m oji b ra tia ? “ I poobzeral sa po tých, k to rí s e ­ deli okolo neho a povedal: „Hľa, m oja m atka a m oji bratia! Lebo kto plní vôľu Božiu, ten m i je bratom aj sestrou aj m atkou.“2 I stalo sa, keď to hovoril, k to rá si žena zo zá ­ stupu mocným hlasom zvolala: „B lažený život, ktorý ťa nosil, blažené prsia, k to ré ťa n a d á ja li!“ On však povedal: „E šte sk ôr blažen í tí, k to rí počúvajú slovo Božie a zachovávajú h o !“ 1. „ B r a tia Je ž iš o v i“ n e b o li je h o b ra tm i a s e s tra m i, a le ib a ď alším i p ríb u z n ý m i (b r a ta n c i a s e s t e r n ic e ) . V h e b r e j­ č in e a a r a m e jč in e slo vo „ b r a t“ z n a m e n á o b id v o ch . T a k n ap r. d v a ja z tý ch to „ b ra to v “ m a jú za m a tk u M áriu K leofá šo v u {M t 27, 5 6 ) a n ie Parnnu M áriu . 2. Je ž iš ty p ick ý m i v ý razm i s v o je j d oby n á s p o u ču je , že b lažen o sť je h o M atk y sp o čív a n ie le n v tom , že je m a tk o u

Od tý ch čia s dal sa putovať po m estách a de­ d inách, kázať a h lásať Kráľovstvo Božie. Sp revá­ d zali ho dvanásti a n iek to ré ženy, k to ré bol uz­ d ravil od zlých duchov a z neduhov: M ária, zva­ ná M agdaléna (M a g d a lsk á ), z k to rej bolo vyšlo sedem zlých duchov, Jan a, žena Chúza, správcu Herodesovho, Zuzana a m nohé iné, k toré mu po­ slu h o v ali zo svojho m ajetku . Podobenstvo o rozsievačovi (Mt 13, 1 — 23) Lk 8, 11— 14.)

V ten deň vyšiel Ježiš z domu a posadil sa pri m ori. Tu zhrom aždili sa okolo neho veľké zástu ­ py, tak že vstúpil na loďku a sad ol si, kým vše­ tok zástup o sta l stáť na brehu. A h ovoril im m no­ ho v podobenstvách. „Hľa, vyšiel ro zsiev ač rozsievať. Pri rozsievaní n ie k to ré (z rn k á ) padli na k ra j cesty, i p rile te li v tá ci a pozobali ich . Iné padli na sk aln atú pôdu, kde n ebolo m noho zem e. Hneď aj vzišli, pretože n em ali hlbokú zem . Ale keď vyšlo slnko, zah o­ reli, a p retože n em ali k oreň a, u sch li. Iné zasa padli do tŕn ia , a tŕn ie v yrástlo i udusilo ich. Iné však padli do dobrej zem e a p rin iesli úrodu, je d ­ no stonásobnú, in é šesťd esiatn ásobn ú , iné tridsaťnásobnú. Kto m á uši, n ech p o čú v a!“ Vtedy p ristú p ili k nem u jeh o u čen íci a opýtali sa : „P rečo im hovoríš v p o d o b en stv á ch ?“ A on im odpovedal: „Vám je dané poznať tajo m stv á K rá­ ľovstva n eb e sk é h o ,1 ale im nie je dané. Lebo kto m á, tom u sa pridá, a bude oplývať, ale kto nem á, vezm e sa mu i to, čo má. Preto im hovorím v pod obenstvách, lebo hľadia, a predsa nevidia, počúvajú, a p red sa n ep očujú , ani nerozum ejú. Tak sa na n ich plní p roroctvo Izaiáša, v ktorom hovorí: P očú vajte len, p o čú v ajte, ale n erozu m ejte, hľaďte len, hľaďte, a le n evid te! Lebo otupelo srd ­ ce tohto ľudu, uši sa mu zaťažili a o či zatvorili, aby očam i n evid eli, ušam i nep oču li a srdcom n e ­ ch á p a li a n eo b rá tili sa, a aby som ich (ta k ) n e­ u zdravil.2 No b lažen é sú vaše oči, lebo vidia, a vaše uši, lebo počujú. Lebo, veru, hovorím vám, m nohí p ro ­ ro ci a spravod liví ž iad ali si vidieť, čo vy vidíte, ale neu zreli, a počuť, čo vy počúvate, ale nepo­ čuli. Vy si ted a vyp oču jte podobenstvo o ro zsiev a­ čovi! Podobenstvo znam ená toto: Sem eno je slovo Božie. — Ku takém u, čo počúva slovo o Kráľov­ stve, a le ho n ech áp e, vždy príde zlý (d u ch ) a u chytí, čo mu bolo z a sia te do ducha. To je ten, u k to réh o bolo (zrn o ) z a sia te na k ra j cesty. Tí, čo sú k ra j cesty , vypočujú (slo v o ) a le potom p ri­ chád za diabol a vyním a im slovo zo srd ca, aby n eu v erili a n eb o li sp asen í. Do sk a ln a te j pôdy bolo zasia te u toho, čo počúva slovo a hneď ho s r a ­ dosťou p rijím a, a le n em á v seb e koreň a, lebo je n estály , lebo verí len k rá tk y čas. Keď potom pre to slovo n a sta n e sú ťaženie a pren asled ovan ie, hneď (h o ) opúšťa. Do tŕn ia bolo zasiate u toho, čo počúva slovo, a le sta ro sti (to h to ) sv eta a vá-

bivó bohatstvá udušajú to slovo, takže ostan e buz úrody. A do dobrej zem e bolo zasiate u toho, čo počúva slovo, pochopí ho a p rin esie aj úrodu, jed en stonásobnú, druhý šesťd esiatn ásobn ú a iný trid saťn ásobnú .“ 1. Je ž iš v y sv e tľu je z m y sel p o d o b e n stie v ib a sv o jim u č e ­ n ík o m , aby p o z n a li v y ššie n á u k y o K rá ľo v stv e Božom . T ak ic h p rip ra v o v a l, ab y m o h li s a m o s ta tn e h lá s a ť e v a n je liu m , keď Je ž iš n eb u d e s n im i. 2. L en ten , čo v e rí v Je ž iš a , vždy le p š ie p o ch o p í h lb o k ý význam p o d o b e n stiev a po ic h v y p o č u tí b u d e m ať h lb š iu v ieru .

Podobenstvo o svieci a m iere (Mk 4, 21 — 25] Potom im riek o l: „Či preto p rin ášajú sviecu, aby ju postav ili pod m ericu alebo pod posteľ? Ci n ie skôr preto, aby ju postav ili na sv ietn ik ? Nič n ie je totiž (n ato ľk o ) ukryté, aby sa nevyjavilo, ani sa nič n ed eje (ta k ) ta jn e , aby sa nedostalo najavo. Kto má uši na počúvanie, n ech p o čú v a!“ A hovoril im : „D ávajte pozor na to, čo počúva­ te! Akou m ierou budete m erať, takou m ierou i vám odm erajú, ba aj prid ajú vám, k to rí počúvate. Le­ bo tomu, kto má, ešte sa pridá, a kto nem á, tomu vezmú aj to, čo m á.“ Podobenstvo o rastú cej siatine (Mk 4, 26 — 29) Ď alej h ovoril: „Tak je to s Kráľovstvom Božím, ako keď niekto za seje zrno do zeme. Kým on v n o ci spí a vo dne bdie, zrno k líč i a vzrastá, a on ani nevie ako. Lebo zem sam a od seb a vydáva úrodu, n ajp rv steblo, potom k las a v k lase n a ­ pokon plné zrno. A keď úroda d ozreje, dajú sa do kosenia, lebo n a sta la žatv a.“ Podobenstvo o kúkoli (Mt 13, 24 — 30) Iné podobenstvo im p red niesol tak to : „Kráľov­ stvo n ebeské sa podobá človekovi, ktorý zasial dobré sem eno na svoju roľu. Ale kým ľudia sp a­ li, p rišiel jeh o n ep riateľ, p risial kúkoľa medzi pšenicu a od išiel. Keď už sia tin a v y k líčila a sa vyklasila, vtedy sa o b jav il aj kúkoľ. Tu p rišli slu ­ hovia k hospodárovi a pýtali sa ho: „Pane, či si nezasial na svoju roľu dobré sem eno? Kde sa te ­ da vzal k ú k o ľ?“ On im odpovedal: „D ajaký n e ­ priateľ to urobil. A keď s a sluhovia p ýtali: „Chceš, aby sm e išli a vyzbierali h o ? “ — odvetil: „Nie, aby ste azda pri zbieraní kúkoľa n evy trh ali spolu s ním aj pšenicu. N ech ajte oboje rásť až do žatvy! A v čas žatvy poviem žencom : „P ozb ierajte n ajprv kúkoľ a poviažte ho do snopov na sp álen ie, čistú pšenicu však zhrom aždite mi do sto d o ly !“ Podobenstvá o horčičnom sem ene (Mt 13, 31 — 43)

a

o kvase

Iné podobenstvo im pred n iesol slovam i: „K rá­ ľovstvo n eb esk é je podobné ho rčičn ém u zrnku, k to ré istý človek vzal a zasial na svoju roľu. Ono je síce n ajm en šie zo všetk ých sem ien, ale keď vyrastie, býva n a jv ä čšie zo všetk ých zelín, ba vy­ ra stie ako strom , tak že vzdušné vtáctvo p ríletu j e a hniezdi na jeh o k o n á ro ch .“1 Povedal im ďalšie podobenstvo: „Kráľovstvo n eb esk é je podobné kvasu, ktorý žena vzala a zapravila do tro ch m ier múky, kým všetko nevyk yslo.“2

Toto všetko hovoril Ježiš zástupom v podoben­ stv ách a bez podobenstva im nič nehovoril, aby sa splnilo, čo predpovedal prorok slovam i: Otvo­ rím svoje ústa v podobenstvách, vysvetľovať bu­ dem záhady, sk ryté od stvoren ia sveta. Vtedy prepustil zástupy a vošiel do domu. I p ristú pili k nem u jeh o u čen íci a povedali: „Vy­ sv etli nám podobenstvo o kúkoli na ro li!“ On im odpovedal: „Ten, čo zasial dobré sem eno, je Syn človeka. Roľou je svet. Dobré sem eno sú synovia Kráľovstva, kým kúkoľom sú synovia Zlého a ne­ p riateľ, ktorý ho zasial, je (sám ) diabol. Žatvou je kon iec sveta a žencam i sú an jeli. Ako sa teda zbiera kúkoľ a páli na ohni, tak bude na konci sveta. Syn človeka vyšle sv o jich anjelov, aby vy­ z b iera li z jeh o Kráľovstva všetkých pohoršiteľov a zločincov a hodili ich do ohnivej pece.3 Tam bude plač a škríp an ie zubami. Vtedy spravodliví zažiaria ako slnko v Kráľovstve svojljo Otca. Kto m á uši, n ech počúva! 1. P o d o b en stv o o v z ra ste h o rč ič n é h o se m ie n k a má zná­ zo rn iť ro zv o j K rá ľo v stv a B o ž ieh o n a sv ete od skromnuč: k ý ch z a č ia tk o v a ž po ce lo sv e to v ú veľkosť. 2. P o d o b en stv o o k v a se z n á z o rň u je p o sla n ie Cirkvi: Cir­ kev m á sa n ie le n ro z šíriť po c e lo m sv ete, a le m á zvlášť p re m en iť v n ú to rn é zm ý šľan ie ľudí, p rep o rod iť ic h , aby sa s t a li o z a jstn ý m i d ie tk a m i Božím i. 3. B o h tr p í n a tom to sv ete d o b rý ch i zlý ch ľudí, a tak to b u d e až do p o sle d n é h o súdu. V ted y sa k o n eč n e všetko ■roztriedi a dá do p o ria d k u pod ľa B ožej sp ravod liv osti.

Podobenstvo o skrytom poklade, o perle a o rybárskej sieti (Mt 13, 4 4 — 52) „Kráľovstvo n ebeské je podobné pokladu, skry­ tém u na poli. Človek, čo ho n ašiel, ukryl ho, a od rad o sti nad ním ide a predá všetko, čo má, a kúpi to pole. Kráľovstvo n eb eské podobné je ďalej kupcovi, k torý zhľadáva vzácne perly. Keď našiel veľmi cennú perlu, odišiel, predal všetko, čo mal, a kú­ pil si ju. A zasa podobné je Kráľovstvo nebeské rybár­ sk ej sieti, k to rá spustená do m ora zahŕňa všetky druhy (rý b ). Keď je plná, vytiahnu ju na breh, posad ajú si, dobré povyberajú do nádob a zlé odhodia. Tak bude na kon ci sveta: an jeli vyjdú, oddelia zlých od spravodlivých a hodia ich do ohnivej pece, tam bude plač a škrípanie zubami.“ „Či ste tomu všetkém u p orozum eli?“ — „Hej“, odpovedali mu. Vtedy im povedal: „Preto každý zákonník, ktorý sa stan e učeníkom Kráľovstva n ebeskéh o, podobá sa hospodárovi, čo zo svojej zásobárn e vynáša nové i sta ré (v e c i).“ Ježiš utišuje víchricu na m ori (Mk 4, 35—41) A keď sa toho dňa zvečerilo, povedal im: „Prej­ dime na druhý b re h !“ Len čo opustili zástup, vzali ho so sebou tak, ako bol na loďke. Aj iné loďky boli s ním. Tu strh la sa m ohutná víchrica, k to rá h n ala vlny na loďku, takže sa loďka až za­ pĺň ala. A on sám spal v zadnej čiastke lode na poduške. I zobudili ho a vraveli mu: „Učiteľu, či nedbáš o to, že h y n iem e?“ Tu on vstal, pohrozil vetru a povedal m oru: „M lč! U tích n i!“ I prestal v ietor a n a sta la veľká tíšin a. Potom im riekol: „Čo sa b o jíte ? E šte vždy nem áte v ieru ?“ I zmoc­ n il sa ich veľký stra ch a hovorili si navzájom: „Ktože je tento, že ho i vietor i m ore poslúcha­ jú ? “

PAPE Z MIERU PONTIFIKÁT JÄNA XXIII. Osobnosť pápeža Jána, jeho sociálny pôvod, spätosť s dedinským prostredím, jeho diplomatická činnosť, dobrá znalosť robotníckej problematiky dali sm er činnosti jána XXIII. Iniciátor II. vatikánskeho koncilu, reforiem a obno­ vy náboženského života, nekompromisný zástanca spravod­ livého mieru, otvoril novú epochu v dejinách katolíckej Cirkvi. Jeho slová počúvali včetci bez ohľadu na svetoná­ zorové rozdiely a metódy riešenia sociálnych a hospodár­ skych problémov. Treba naňho myslieť ako na obrancu všetkých prostých a trpiacich ľudí, ako na pápeža, ktorý začal dielo dialógu, oživil ekumenické hnutie zbližujúce všetky kresťanské spoločenstvá v perspektíve túženej jed­ noty všetkých vyznavačov Krista. Jánom XXIII. sa začal pre katolícku Cirkev závažný pro­ ces, proces obnovy spoločenstva veriacich. Toto dielo mo­ hol začať, pretože v ňom sa od začiatku jeho kňazskej cesty harmonicky spájali dva prvky: dušpastierske povo­ lanie a hlboký záujem o spoločenskú a sociálnu problema­ tiku. Práve dušpastierske povolanie mu pomohlo chápať problémy z univerzálneho aspektu, otvorene a bez akých­ koľvek komplexov. Od mládeneckých čias sa zaujímal o sociálne otázky, ktoré boli pre neho obsahom života. A tu rovnako nachádza sa dôvod zvolania koncilu, pretože to bola iniciatíva pochádzajúca z hlbokej duchovnosti pápe­ ža a jeho znalosti zákonov spoločenského života. Už prvé dokumenty Jána XXIII. naznačovali prelom v sociálnej náuke Cirkvi a obrátenie pozornosti všetkých ve­ riacich na zložitú problematiku spoločnosti. Pápež pomaly, ale dôsledne realizoval nový smer cirkevnej politiky, kto­ rý dnes zaslúžene nosí meno cesty Jána XXIII. Neznamena­ lo to vôbec, že Cirkev prerušuje svoju tradíciu a ideové dedičstvo. Cirkev spoznala nové podmienky a formy svoj­ ho života v súčasnom svete. Nemohol teda pápež Ján vo svojom dennom poriadku nezaujať k novej situácii vo svete zodpovedné stanovisko a nenaznačiť určité cesty roz­ voja. Preto na pozadí medzinárodného súťaženia v zbrojení a tvrdých polemík vedel vybojovať neutralitu Cirkvi, jej pokoj v hodnotení veľkých politických udalostí. Ale nebola to neutralita iba na pozorovanie udalostí a zochovávanie mlčania. Práve naopak. Ján XXIII. usiloval sa o šírenie zásad opravdivého pokoja a neustával ani na chvíľu po­ vzbudzovať všetky národy zachovať trvalosť mieru. „Čin­ nosť Cirkvi nie je výlučne negatívna, nespočíva iba na vzývaní vlád, aby sa chránili použiť ozbrojenú silu. Je to činnosť zameraná na formovanie a výchovu ľudí mieru, ktorých myseľ, srdce, ruky sú preniknuté duchom pokoja“. (7. 3. 1963). Napriek mnohému odporu a ťažkostiam, ale v súlade so svojím otvoreným charakterom ku spolupráci a rozozná­ vajúc vhodný historický moment, pripomínal im ich po­ vinnosť „mať aktívnu účasť a podiel vo verejnom živote, ako aj snahu pričiňovať sa o realizáciu sociálneho dobra ľudskej rodiny“. Oceňoval aj význam premien, ktoré pre­ žíva súčasný svet. Celá Činnosť Tána XXIII. bola zam eraná na prekročenie dávnych tradícií a hraníc, prerušenie väzieb Cirkvi s kon­ zervatívnymi spoločensko-hospodárskymi ústrojenstvami. Vďaka týmto úsiliam značne rozšíril a prehlbil sociálnu náuku Cirkvi nakláňajúc podľa svojho hlbokého presved­ čenia prijať všetky tie premeny, ktoré prebiehali na našom kontinente a vytvorili patričné zorganizovaný pokrok pre mnoho národov. Jeho pontifikát, ale najmä jeho sociálna náuka sa pri­ činili vo veľkej miere otvoriť nové cesty pre milióny ka­ tolíkov, ktorí vo svojom novom postoji voči svetu, voči iným kresťanským spoločenstvám i svetu neveriacich, našli správny zmysel života a práce na zemi. Pontifikát Jána XXIII. skutočne bol krátky, trval iba štyri roky, sedem mesiacov a šesť dní. Tým skôr sa vidí udivujúce a nadľudské to, čo vykonal tento „pápež m ieru“ a „farár sveta“. Na splnenie tohoto cieľa a diela dala Pro­ zreteľnosť Cirkvi človeka „menom Ján“, v ktorom dary milosti a prírody sa spájali v harmonickú jednotu zosob­ ňujúcu plnosť človečenstva, človeka milujúceho Boha i ľu­ dí, ale aj milovaného Bohom í ľuďmi. Dielo Jána XXIII. nie je iba ním navrhnuté „aggiornamento“ — dielo veľkej vnútornej reformy Cirkvi, ale pre­ dovšetkým zmena klímy vo vzťahu Cirkvi voči svetu, nový pohľad na premeny vo svete, na nový systém vzťahov i no­

vé sociálno ekonomické štruktúry. Cirkev prestala byť v očiach sveta jednou z kresťanských vyznaní, uzavretých do seba na obranu svojej viery, tradície a svojich pozícií; Ján XXIII. sa pričinil o to, že svet uzrel v Cirkvi významného morálneho činiteľa, ktorý môže zavážiť v rozvoji novej civilizácie a v pochode ľudstva k lepším horizontom zaj­ trajška, ale najmä k spravodlivosti a pokoju. Prozreteľnosť zverila kormidlo riadenia Cirkvi v tomto prelomovom období človekovi, ktorý prečudesným spôso­ bom spájal v sebe dary prírody a lásky. Angftlo Roncalli, pochádzajúc z chudobnej sedliackej rodiny, zachoval všet­ ky dem okratické znaky ľudí práce spätých s pôdou: bol vytrvalý, spokojný, plný miernosti, mal hlbokú, horúcu vie­ ru, skromný a kriticky zam eraný na svoje „ja“, láskavý a tolerantný voči druhým: bol dobrým pozorovateľom a realistom v hodnotení situácie, poznal vo svojej dušpastierskej, pedagogickej a diplomatickej práci súčasný svet v komplikovaných a jeho najrôznorodejších form ách, ro ­ zumel súčasnému človekovi a vedel k nemu prehovoriť a jeho slová zasiahli cieľ, lebo boli prepojené láskou. Po­ vedľa lásky vyžarovala z neho pokora. „Denník duše“ pá­ peža Jána svedčí o neprestajnej práci nad sebou, najmä nad premáhaním v sebe každej prázdnoty, m alichernosti, pýchy. Neminulo ani päť rokov od chvíle, keď Angelo Roncalli, vo v ečer plný slávy a radosti vstúpil na trón sv. Petra, aby zaujal významnú funkciu toho, v ktorom sa sústre­ ďujú nádeje tri štvrte miliardy ľudí, od ktorej Kristova Cirkev očakáva svoje úspechy a svoje vyznačenie. Táto oh­ romná úloha, každý raz zverená človekovi vyvolenému Du chom Svätým a stojacem u osamotene na vrcholci sveta, pripadla tentoraz synovi bergamských sedliakov. Kňazovi prostého výzoru, v ktorom nikto nepostihoval génia. Päť rokov jeho pontifikátu stačilo, aby dalo takú výraznú pe­ čať jeho pontifikátu, že ju nič už nemôže zotrieť. Jemu pripadla úloha otvoriť Cirkev dokorán, urobiť ju príťažlivejšou, bratskejšou, ukázať ju všetkým ľuďom ta­ kou, aká je vo svojej opravdivej podstate ako obraz milo­ srdenstva a hojnosti: to bol jeho jediný program, na ktorý sa výrazne opierajú všetky rozhodnutia tohoto pontifikátu. 25, januára 1959 ohlásil sedemnástim kardinálom, nemá­ lo prekvapeným, v kláštore sv. Pavla za Murami zvolanie ekumenického koncilu. Veľká cesta sa vykonala od tohoto momentu: zrúcali sa niektoré priehrady a predsudky z jednej i druhej strany, uvedomila sa nutnosť poznávať sa, porozumieť si a bariéra, ktorá vyrástla za storočia, začala padať. Keď sa svet dozvedel, že pápež bojuje sn smrťou, protestantskí a kalvínski pastori, pravoslávni archimandriti, ba aj rabíni sa začali modliť za ieho zdravie. Kto by si bol mohol predstaviť toto všetko ešte pred piatimi rok­ mi? „Dobrý pápež“ chcel dospieť k tomu, aby sa prekonali malé i veľké prekážky, ktoré ľudia dobrej vôle mohli pre­ chovávať voči Cirkvi. Nešlo, sam ozrejme, o otras trvalosti dogiem a disciplíny, ale o to, aby sa stali prístupnejšími a pochopiteľnejšími, viac „milovanými“. V mene tejto hojnej, hlbokei, ľudskej Cirkvi prehovoril Ján XXIII. mocou svojho učitePškého úradu v dvoch sláv­ nych encytklikách. V oboch možno obdivovať smelosť myš­ lienok podopieraných mocným» humánnymi arp^mentmi (otázky sociálnej spravodlivosti a otázky m ieru). On uká­ zal cestu našim časom , ktorou sa treba uberať a nemožno obísť fakt, že na celom svete sa prejavil súhlas s jeho posolstvami a svet mu prejavil svoju vďačnosť. Pápeži odchádzajú, ale Cirkev zostáva. Po nejakom čase Duch Svätý spočinie na inom človekovi a on zas bude pre všetkých katolíckych kresťanov reprezentovať Kristovho zástupcu, žijúceho svedka Toho, ktorého slovo žiť bude večne. Ktosi iný bude pokračovať na ceste vyznačenej Já­ nom XXIII., ale bude to tá istá cesta, na ktorej sa od ve­ kov zasieva horčičné semienko, ktoré vzrastajúc stáva sa stromom. Veľký francúzsky cirkevný historik Daniel Rops pri smrti pápeža Tána napísal: „Nech mi bude dovolené povedať, že v tejto chvíli nastala veľká tma, že zhaslo veľké svetlo a že v týchto tem notách chcem iba mvslieť o svoiom ne­ šťastí, o bolesti všetkých tých, ktorí slúžili, pomáhali' nápežovi Tánovi a milovali „dobrého pápeža“. Je to bolesť a nešťastie, ktoré nie sú schopné vyjadriť nijaké slová, zostáva iba mlčanie a modlitba“. Denník duše ukazuje Jánovu zbožnosť plnú kresťanskej lásky. A tak mohol s prostotou prijať česť a ťarchu ponti­ fikátu, s radosťou mohol povedať, že „som neurobil nič,

vonkoncom nič, aby som obrátil pozornosť na seba, na svoju osobu“. V korunovačnom prejave, ale aj inokedy neraz zdôraz­ ňoval, že „úlohou pápeža pri vykonávaní jeho univerzálne­ ho poslania je modliť sa, potom učiť, viesť, dodávať od­ vahy“. Toto všetko má konať s o spokojnou istotou, že hlá­ sa svetu „veľkú zvesť Kristovho zmŕtvychvstania a aby naj­ horlivejší kresťania si osvojili z toho náležité dôsledky. . . “ „Pápež — povedal kedysi — vie, čo robí. Podporovaný je zvláštnymi milosťami neprerušenej starostlivosti Božej. Občas je počuť tu a tam vo svete rady a návrhy, dokonca i kritiky; ale dobré deti Cirkvi, pomáhajúc pápežovi svo­ jou neprestajnou modlitbou, vedia, že Petrov nástupca je­ dine z Evanjelia čerpá dôvod a silu svojich činov. Jeho náuka je náukou samého nášho Pána: najvyššieho, jedi­ ného, ktorý dáva vykúpenie. Preto sa pápež nemôže pri­ spôsobiť k vrieskavým, lomozným a hurhajským metódam sveta, ale postupuje po cestách diskrécie a rozhodnosti, vždy ožiarených Božským svetlom, vychádzajúc z najhlb­ šieho a otvoreného zväzku s Bohom“. K bergamským pútnikom povedal: „Moja služba sa líši od služby, ktorú žiada civilný poriadok od štátnikov a tých, ktorí sa predovšetkým zaoberajú zemskými záleži­ tosťami. Ale aj k nim pápež — strážca a vykladač bohat­ stva zjavenia — a tým aj prirodzeného práva — prihová­ ra sa s pokorou, istotou a rozhodnosťou a otvára svoje srdce, aby ich povzbudil dávať prednosť všetkými možný­ mi prostriedkami a spôsobmi usporiadať a mierovo spolu existovať tak, aby to umožňovalo človekovi rozpoznať seba samého v dôstojnosti, v jeho veľkosti syna Božieho a de­ diča veľkých odmien“. Tohoto človeka nezvrátiteľných zásad a milosrdného vn či všetkým charakterizovali: okamžitá pohotovosť v nad­ väzovaní kontaktov, spontánnosť rozhovorov, konkrétnosť tém a dokonca očarujúci úsmech a nevinný vtip. Pred na mi sa črtá tvár rozjasaná svetlom, jeho spôsob reči prí­ stupný pre myseľ malých i veľkých tak, že „všetok ľud ho pozorne počúval“ (Lk 19, 48). A tak i dnes po rokoch jeho odchodu v perspektíve bu­ dúcich čias z pôdy svojho hrobu vo vatikánskych kryptách bude vedieť povedať ešte nejedno závažné slovo kresťanom a všetkým ľjiďom „dobrej vôle“ od prítomných čias a mož­ no hlboko do 21. storočia pod podmienkou, že ho príjmu ako svedka viery, modlitby, odpúšťania, a že sa stanú žiar­ livými opatrovníkmi jeho konsekrácie, ktorá ho naplnila tou radosťou a tým pokojom, ktorého svet nemôže dať ani vziať kňaz úprimnej poslušnosti, skrytého posvätenia, tr­ pezlivého očakávania, vonkajšej činnosti, nikdy neodtrhnutej od vnútra. Nemožno sa teda čudovať, že z tak pokorného srdca a súčasne tak úzko spojeného s Bohom, počas pontifikátu, ktorý patrí k najkrajším v Cirkvi, boli uskutočnené také veľké diela, že dali Cirkvi a celému svetu, ľudstvu smer stále zhodnejší so zásadami evanjelia.

posadili sa všetci k prestrenému stolu. Mamička priniesla pariacu sa kapustnicu, ktorou sa začala slávnostná veče­ ra. Pri večeri otecko, Jožo, vykladal deťom, ako on trávil v detstve Štedrý večer. Bývali v horskej dedinke v dreve­ nom domčeku. Za stromček im slúžila malá jedlička z le­ sa. Bolo na nej pár cukríkov, orieškov a jabĺčok. Horelo na nej niekoľko tenkých sviečok. Tí najchudobnejší nemo­ hli si dopriať cukríky, nuž narezali malé kocky zo zemia­ kov, zabalili ich do papierikov a dali na stromček. Štedrý večer sa začínal tak, že najstarší syn priniesol nosu sla­ my. Zavinšoval, za čo dostal korunu a slamu rozhádzali po izbe. Chlapci si na ňu poľahali a vystrájali kotrmelce. Až do polnoci, keď sa išlo do chrámu Božieho, chlapci spali na slame pri stromčeku. Deti načúvali a mamička práve pri­ nášala smaženého kapra, keď do izby vbehne suseda Irenka so zalomenými rukami a volá: Pomoc, pomoc, manžel mi zomiera! Jožo vyskočil od stola, manželka i deti nastrašene na ňu pozerali so široko otvorenými očami. Naštartuj a zavez mi manžela, Ferka, do nemocnice, kým nie je pozde. Jožo vzal chytro kabát a baranicu a bežal do garáže. Čochvíľa stál pred susedovým domom. Vbehol dnu a pri stole na podlahe leží Ferko, z úst krváca a je v bezvedomí. Pri ňom štyri plačúce deti i horekujúca man­ želka, Na jej krik sa už zbiehali ďalší susedia. Naložili ho do auta, Irenka sa posadila vedľa neho a uháňali. Irenka tŕpla, či ho dovezú živého. Sekundy sa jej menili v hodiny. Keď došli do okresnej nemocnice, Ferko bol na smrť ble­ dý, skrvavený a v bezvedomí. Ošetrovatelia ho vzali na nosidlá a zaniesli na interné nddelenie. Službukonajúci lekár dal mu injekciu, ktorou ho priviedol k vedomiu. Konštatoval, že je to prasknutie žalúdočného vredu. Je šťastím pacienta, že ho zavčasu do­ viezli do nemocnice. O hodinu by b^lo bývalo pozde. Te raz je reálna nádej, že zostane nažive, ale pravdepodobne bude nutná operácia. Keď sa Jožo vrátil, jeho deti už spali, ale manželka ho čakala. Rozpovedal jej Ferkovu situáciu. Odteraz celé Via­ noce venovali Ferkovi a jeho rodine. Jožo každý deň za­ viezol Ferkovu manželku do nemocnice, i keď jej nedovo­ lili vstúpiť k manželovi, ktorý ležal na izbe a potreboval úplný pokoj. Ale aspoň sa od zdravotných sestier dozve dela, ako sa cíti. Zofka, Jožova žena, zas vzala Irenkine deti k svojim, aby sa hrali a zabudli na nešťastie, ktoré ich postihlo. Po sviatkoch Ferko bol operovaný, dlhšie bol slabý ale časom sa zotavil. Odvtedy sa stali tieto Vianoce Jožovi pamätnými. Veď ochotnou pomocou zachránil život otca rodiny. Usilujme sa i my pomôcť každému. Veď oslavujeme na­ rodeniny nášho Spasiteľa, ktorý pomáhal každému, ba vlastný život dal za všetkých nás. Dr. Já n Bubán

Recko-katolické vánoce na Havaji

Pamätné Vianoce Pomaly znášal sa posvätný večer na neveľké mesto. V chladnom počasí sypal sa hustý sneh a prinášal so sebou kus nebeského pokoja, aký vládol na nivách pri Betlehe­ me. Ulice boli pusté, každý bol už doma a chystal sa oslá­ viť Štedrý večer. I v novom modernom dome Kováčovcov vládlo vzrušené očakávanie. Tri deťúrence nevedeli sa dočkať, kedy za­ zvoní zvonček, otvoria sa dvere do jedálne, zažiari vianoč­ ný stromček a pod ním darčeky pre každé z nich. Dotfaľ mohli byť len v kuchyni, kde sa varila kapustnica, pri­ pravovali sa bobaľky s makom a smažil sa kapor. Všetko to naplňovalo miestnosť príjemnou vôňou a budilo v det­ ských ústočkách chuť na pripravované jedlá. Razom zaznel zvonček, dvere jedálne sa otvorili. Detič­ ky bežali cez predsieň. Do očí im udrel ožiarený strom ­ ček, prskavky, ozdoby, cukríky a dolu hračky, Šaty, balíč­ ky. Ostali ako ohromené toľkou krásou a štedrosťou. Ne­ vedeli vyjsť z údivu. Dívali sa raz na stromček, raz na ro­ dičov. Rodičovské pohľady horeli radosťou, ktorú v nich vyvolala radosť dietok. Kúzlo Štedrého večera cpanovalo všetkých. — Najprv sa detičky pomodlíme, — povedala mamička a hneď aj začala, v čom ju všetci nasledovali. Potom si zaspievali vianočnú pesničku. Nato rozdelila dary deťom, vymenili si dary i rodičia, popriali si radostné Vianoce a

Slaven jesť Boh! (Pro Slovo píše Josef Bednár) Na Havaji ŕíkají vánocum M a k a h i k i — svátky ve­ nované bohu plodnosti Lonovi, jemuž byla v kraji zvanám Kona zasvecena polynéská svätyne Honaunoau. Je to však neco zcela jiného než naše oslava Narození Páné. Ostrované poŕádají karnevaly, závodí v nejruznejších disciplinách, tančí a vyhrávají. A v tom — uprostred svéräzných havajských melódií, vravy a karnevalového veselí, zaslechnete tuto píseň: Novaja radisť svitu sja zjavyla, Prečistá Ďiva Syna porodyla. Vo Viflejemi misťi duže rano, vitaty Pana pastyrjam kazano. Podie recko-kafolického kalendáre je 25. decembra — první vánoční svátek. Pro bývalého huculského chlapce Andreje Budeniaka jsou to již čtyriapadesáté vánoce trá­ vené v Polynesii. To je již dávno . . . Slovenský kamarád pŕinesl noviny se zprávou, že kdesi v Tichomoŕí na ostrove Tahiti byla dána slovenským a ŕjeským pŕistehovalcum k dispozici dolina Papanoo s více jak 50 000 hektary kvalitní pudy. Tehdy se psal rok 1925. Andrej byl mezi petadvaceti prvními, ktefí opustili polorozborené chalupy s udusanou hlinou místo podláh, kostelík na Pletovaném v Jasini, cerkev v Lažeščine a po strastiplné ceste vystoupili z lode na breh ne-

známeho o strova. Chtéli ho v rá tit — prý mu ješté liení sedmnáct let. Na pŕímluvu jakéhosi českého in šen ýra z KarIína však získal právo pobytu a stal se nejm ladším evropským kolonistou. Rozčarování na sebe n en ech alo dlouho ček at. — Fuda Papanoo byla pokrytá neprestupnou džunglí. Nezbývalo než htedat uplaínéní jinde. V Tavaitoe na P od vétrných osírovech zrovná ČechosLováci zakladali zem edelské sdružení Association des T chécoslovaquies d'O ceanie. Andrej se p ri­ hlásil a byl pŕijat. — P raco v al na vanilkových p lan tážích , v kokosových h ájích i v družstevní su šárn e kopry. Ješté pred sklizní první úrody se pŕes ostrovy p reh n al zuŕivýcyklon a m ajetek družstva zcela zničil. Lidé znovu z a ­ čínali s holýma ru kam a. Na polynéské vahadlové lad'ce plul Andrej nékolik týdnu s dvém a dom orodci ostruvek od ostruvku. Mladen, Line, V ánoční o strov y, H a v a j . . . Č tyŕiapadesát let je mnoho. V erná m anželka, dom orodá „vahine“ Tetua mu za tu dobu porodila pet synu a dve dcéry. Chlapče — dle staréh o polyneského zvyku pojmenoval o te c: Andrej, Štefan, Ivan, Josyf, M ichal, dívky m at­ ka: F a a ra , A tarua . . . Všichni pestují cukrovou trstin u , ale žádné z detí už neumí otcúv jazyk. — Jen ván očn í písné je stačil naučit. A tak když odbudou bohoslužbu Lonovi,

Naši jubilanti V tom to m esiaci si svoje životné jubileá pripom ínajú títo vľd. duchov­ ní otcovia: Vasiľ Ďulaj 60 rokov od narodenia (3. 1 2 .), TliDr. Ján Sem an 65 rokov od narodenia (11. 1 2 .), Ladislav Tátray 60 rokov od narodenia (13. 1 2.), Andrej Timkovič 60 rokov od n aro d e­ nia (13. 1 2 .), Emil Ósz 60 rokov cd narodenia (15. 1 2 .). S rdečne blahoželám e a pozdravuje­ me! Mnohaja ľit, b lah aja ľit!

F arn osť NOVOSAD V nedeľu dňa 19. augusta 1979 — [In filiálneho ch rám u farn osti Novosad v Zemplínskom Jastrab í pri prí­ ležitosti chrám ového sviatku Uspenia Presv. Bohorodičky zavítal najdôst. o. ordinár Ján Hirka, k torý posvätil ta ­ mojší vynovený ch rám , odslúžil sv. li­ turgiu a kázal k veľkej rad osti peria­ cich a duchovenstva zhrom aždených na tejto milej slávnosti. Príkladná bo­ la ú časť v e riacich nielen na bohosluž­ bách, ale aj pri eu ch aristick om stole Spasiteľa. Na tieto m ilostivé chvíle veriaci dlho nezabudnú. O týždeň neskôr, v nedeľu dňa 28. augusta 1979 bola radosť aj v druhom filiálnom ch rám e farnosti N ovosad, a to v SÍRNIKU, kde bola taktiež po­ sviacka vynoveného chrám u P rem e­ nenia Pána, Posviacku ch rám u vyko­ nal vd. o. Stefan Stilicha, okr. dekan za asisten cie o. Štefana Simku z Novosadu a o. V ojtecha B o h áča z Cel­ ková a za ú časti m iestnych v e riacich , ktorí sa s príkladnou láskou p o sta ra ­ li, aby ich ch rám bol dôstojne obno­ vený. K R A ĽO V C E

Vo

filiá lk e

k rá ľo v ­

skej farno sti, v C iž a tic ia c h , spoloč­ nými silam i veriacich obidvoch o b ra ­ dov bo! obnovený Boží chrám , z a s v ä ­ tený M a tk e U stavičn ej Pom oci. O b n o ­ vu chrámu v ie d li kurátor Im rich Lechman, Ján Rusnák zo stra n y g récko ­ k ato líko v a Korečko so S ékeľom zo strany rím sko kato líckej. K rásnou a

klekají p red m alý drevený kríž s vyrezanou postavou Ježiše K rista, spínají ru ce a m ísto modlitby zpívají vánoční píseň k Bohu svého o tc e : Oj, dobryj v ečir, oj u si m dom očku, S nam i Boh . . . ! V tu chvíli z an ech á i Tatua p rípravy slávnostní — pro dom orodce n ep och op iteln é v e če re , k terou ji gazda Andrej n au čil. Kleká p red kríž, k terý ani zdaleka nepripnm íná do­ m orodou náboženskou relikvii a v dustojném kl*du poslouch á posvátnou vánočn í píseň d alekých k raju , melódii a slova, jejich ž sm ysl nikdy nepochopí. Vlny m ore bijí do p ísčitých brehu a ta k jen chvílsm i m ôžeš zaslech n o u t h las h u cu la A ndreje Buden:a va a jeho detí: Dim zveselity Božimy svjaty. Oj rizdvjanym y taj veselim y. Slava Bohu ščo sm e diždaly, Bože pom oži y šče dyždaty. Slaven jesť Boh . . . ! ä e ck o -k a to lick ý k alen d ár ukazuje dátum 25. decem bra. V rodine A ndreje Budeniaka na H avaji začín aií V ánoce . . .

obetavou b rig ád n icko u prácou bola obnova chrám u ukončená a 12. a u ­ gusta v deň odpustu bol chrám po­ s väten ý. S v ä te n ie z poverenia otca O rd in á ra vyko nal o. a rc id e k a n V ik ­ tor S korodenský. Sv. službu o db avil o tec B ern ard B ober, o ltá rn y b ra t rím ­ s k o kato líckeh o obradu z K eceroviec, pri k to re j kázal o. a rc id e k a n S ko ro ­ denský. V y zd v ih o l v kázn i neustálu pom oc M a tk y Božej a p o ď ako val v e ­ riacim za ich veľkú a o betavú lásku k Božiem u chrám u. N a konci sv. služ­ by rím .-k a t. o ltá rn y b ra t B ober po­ zd ravil o. V o jte c h a D u d iča, kto rý p rá ­ ve 12. au gu sta 1934 — te d a pred 45 rokmi bol vysv ä te n ý na kňaza. PREŠOV 23. 9. 1979 bol v k a ­ ted rálno m chrám e v Prešove najd . o. biskupom dr. Joakim om S eged im zo Z áhrebu v y s väten ý na kňaza náš bo­ hoslovec Jozef D U D A . Náš novokňaz m al p rim íc ie 30. IX . 1979 v chrám e U spen ia Presvätej B ohorodičky v rod­ nej d e d in e — Tichom Potoku. M an u d uktorm i na prvej S lu žb e Božej novo kňaza boli o. O n d e riš in , m iestny správca fa rn o s ti a o. Ján V a lk o . K á ­ zeň p redniesol o. C y ril Jan č iš in z Ľutiny. N a p rim íc iá c h bolo tie ž p rí­ tom ných v ia c kňazov a veľa v e ria ­ cich z fa rn o s ti a o k o litý c h obcí. V íta m e v radoch nášho kň azstva m ladého novokňaza ako pom ocníka na Božej nive a vyprosujem e mu od B oha veľa pom oci a m ilo stí.

| j j f

K O Š IC K Ý K L E Č E N O V v druhú septem brovú nedeľu bol v Košickom K iečenove odpust. Pri te jto p ríležito sti slávnostnú sv. Službu Božiu slúžil pri novom o ltá ri chrám u m iestny sp rávca fa rn o s ti o. V . P etraško a p rí­ ležito stn ú kázeň o N ero d e n í Presv. B oh o ro dičky p redniesol o. V ojtech D u d ič, a rc id e k a n — správca farno sti v K rá ľo v c ia c h . K A P IŠ O V Ä — S o c h a N epoškvrnenej Panny M á rie v K apišovej, okres S v id ­ ník, bola p ostavená v roku 1912. V druhej sveto vej vojne socha bola po­ škodená. V roku 1977 ju veriaci o pra­ v ili pod ved ením ve riac eh o V a s iľa F eka. Sochu o h ra d ili plotom a d a li tie ž nad o ltá rik prístrešok.

Výro čie tvorcu esperanta L. L. Zam enhofa D ňa 15. d ecem bra si pripom ínam e 120. výročie n aro den ia jednei z v e ľ­ kých osobností ľud stva, kto rá sa do jeho d ejín za p ís a la veľkým i p ísm en a­ mi vytvo ren ím spoločného celo sveto ­ vého d orozu m ievacieh o prostriedku, n eu trá ln e h o m edzinárodného jazyka — es p e ra n ta — Lazara L u d w ika Z am en ­ hofa. L azar L u d w ik Z am en h o f sa naro­ dil 15. d ecem bra 1859 v B ialystoku , kto rý v tom čase p a tril do ruskej č a s ti Poľska, v rodine u č ite ľa . Už od m lad o sti ťažko zn ášal, že v pom erne m alom rodisku, akým B ia ly s to k bol, žilo popri sebe niekoľko národností a m edzi nim i p a n o v a la n evraživosť a národnostné tre n ic e . K eď porovnával m alý svet svojho ro d iska s veľkým ozajstným svetom , v ktorom žijú tis í­ ce n árodností, tu šil, že v tom veľkom svete sú z a is te aj v eľk é rozpory. Č o ­ raz väčšm i sa ho zm ocňovala myš­ lie n k a pomôcť d a ja k o o d strán iť tie to rozpory. O d h a d o v a l, že rozpory v zn i­ kajú z častých nedorozum ení. Keby si ľud ia lep šie rozum eli, keby sa lepšie dorozum eli, u rčite by si aj lepšie po­ rozum eli! V te d y p rišiel na m yšlienku spoločnej reči, k to rá by navzájom s p á ja la všetkých ľu d í ako rodných b ra to v . A ta k ešte ako štu d e n t gym ­ n áziá vy p ra c o v a l prvý návrh na vy ­ tv o re n ie nového, n eutráln eh o m edzi-

národného dorozum ievacieho prostriedku. M yš lien ke sa venoval po ce­ lé ď a lš ie roky. Svoj pôvodný návrh d opĺňal, p rep racú val, zd oko n aľoval. Keď skončil štúdium m ed icín y a z a ­ čal ordinovať ako očný lekár, všetok svoj voľný čas venoval svojmu z á ­ meru, takže o krátky čas bol s ná­ vrhom na nový jazyk hotový. 26. jú ­ la r. 1887 ho vyd al v ruštine pod náz­ vom M eždunarodnyj jazyk a pod pse­ udonymom dr. Esperanto, t. j. d ú fa ­ júc!. H n eď nato ho vyd al aj v p oľ­ š tine a koncom toho istého roka vy­ šla II. kniha, a to už v esperante. O bsah prvej učebnice esp eran ta tv o ria základ n é g ra m a tic k é p ra v id lá , učebné texty a slovník s ta k m e r t i ­ síc slovným i km eňm i, z ktorých bolo možno vytvo riť na d es a ťtis íc výrazov. G ra m a tic k é p ra v id lá sú dôm yselné a jednoduché, pravopis ľahký, prízvuk p ravid elný (na predposlednej s la b i­ k e ). Slovným základ o m sú m e d zin á ­ rodné slová, kto ré sa p oužívajú vo všetkých svetových jazykoch. Pevný systém predpôn a prípon v novom ja ­ zyku znam ená preň m im oriadnu schopnosť v y tv árať v ňom nové a nové slová. C e lá Štruktúra esperanta zaručuje, že si ho ľah ko môžu osvo­ jiť príslušníci hociktorého národa. V ytv o ren ie esp eran ta bol čin m im o­ riadne význam ný. Z á k la d n á m yšlien ­ ka sa n ap ln ila a zám er sa dosahuje v čoraz väčšom rozsahu. V y d á v a jú sa nové a nové učebnice, vzn ikajú o rg a­ nizácie a vedecké spoločnosti esperan tisto v, vyd ávajú sa k n ih y a časo­ pisy v esp eran te, v poslednom čase aj veľa technických a vedeckých, čo zaručuje veľm i pohotovú vým enu a sprostredkovanie najnovších p o z n a t­ kov a in fo rm ácií. A čo je n a jd ô le ži­ tejš ie, r. 1953 vzn iklo S veto vé m iero­ vé esperantské h nu tie, kto ré sa plne zap o jilo do celosvetového ú silia za m ier medzi národm i v zm ysle tvorcu esp eran ta L. L. Z am en h o fa . N a š i esp e ran tisti sa na m ierovej p ráci zú­ častňujú s výborom obrancov mio,ru vyd ávaním m edzinárodného me­ sačn íka Paco (M ie r ) . Tvorca esp eran ta už nie je medzi živým i. U m rel 14. a p ríla 1917 vo V a r ­ šave. No jeho m yšlienka ž ije v jeho čine, v esperante, jazyku, kto rý čoraz p evnejšie spája navzájom všetkých ľudských bratov, a kto rý sa s ta l ja ­ zykom m edzinárodného porozum enia. (č k )

Z decem brových výročí 1. D E C E M B R A R. 1839 pred 140 rokm i — v Jacovciach sa narodil J Ä N K LE M P A , kňaz —h isto rik, n árod­ ný b ud iteľ, p u b lic is ta a z b e ra te ľ s ta ­ rých tla č í (um rel r. 1894 ). ------R. 1849 — pred 130 rokmi — v Z ázrivej sa narodil J O Z E F S T E F A NICA, kňaz —ľudom il a národný bu­ d ite ľ (um rel r. 1917).

------R. 1889 — pred 90 rokmi — v B ra tis la v e um rel JO ZE F Š Č A S N Ý , fa rá r v M očenku, výborný k a za te ľ, p ris p ie v a te ľ do K ato líckych novín, m ecén ľudu a národných p o d u ja tí (n a r. r. 181 3 ). ------R. 1944 — pred 35 rokmi — vojská 4. ukrajinského frontu oslobo­ d ili Trebišov a ď alších 11 obcí. ------R. 1959 — pred 20 rokmi — v B ra tis la v e umrel a k a d e m ik JU RA J H R O N E C , u n iverzitn ý profesor, m a te ­ m a tik (n ar. r. 1881). 2. D E C E M B R A R . 1809 - pred 170 rokmi - umrel F R A N T IŠ E K F A U S T ÍN PROCHAZKA, český v lasten ecký kňaz, národný b u d ite ľ a lite rá rn y p ra ­ covník. ------R. 1919 — pred 60 rokm i — v Turzovke sa narodil R U D O L F J A Š ÍK , sp iso vateľ (rom ány N a brehu zá zra č ­ nej rieky, N á m e s tie svä te j A lžb ety, M ŕtv i nespievajú a i.); umrel r. 1960. ------R. 1944 — pred 35 rokm i — v N em eckej (okr. B anská B y s tric a ) z a č a li fa š is ti vražd iť za jatých p o v s ta l­ cov. 3. D E C E M B R A R. 1679 - pred 300 rokmi sa narodil P. F R A N T IŠ E K B E N IC K Y , SJ, pedagóg, spisovateľ (u m rel r. 1715). ------R. 1909 — pred 70 rokmi — v Turzovke sa narodil JÄ N H A R A N T A , kňaz —básnik (M y s té riu m b a la d ic k é , Zem požehnaná, V n ajkrašej dom ovi­ n e ). 4. D E C E M B R A R. 749 - pred 1230 rokm i — umrel sv. J Ä N D A M A S C É N ­ SKY. ------R. 1804 — pred 175 rokmi — v B olerázi sa narodil PAVOL S C H M ID T , národný b u d ite ľ a spiso­ v a te ľ. 7. D E C E M B R A R. 1894 - pred 85 rokmi umrel F E R D IN A N D DE LE S EP S , francúzsky in žin ier, s ta v ite ľ Suezského p riep lavu (n a r. r. 1805). ------R. 1899 — pred 80 rokmi — v Krásne nad Kysucou sa narodil V O J ­ TE C H IH IR ISK Ý, sochár. — —R. 1909 — pred 70 rokmi — na S tarých H orách sa narodil dr. LA ­ D IS L A V S K O D A , šéfredakto r K a to líc ­ kych novín v r. 1949 —71 (um rel r. 1 971). 8. D E C E M B R A R. 1869 - pred 110 rokmi — sa za č a l Prvý v a tik á n s k y ko ncil, zvo lan ý pápežom P IO M IX . (trv a l do jú la 1 870). 10. D E C E M B R A R. 1769 pred 210 rokm i — sa narodil ANDREJ BREŠŤANSKÝ, bernolákovec, nábo­ ženský sp iso vateľ a p re k la d a te ľ (do nem činy p relo žil G ra m a tik u A. Bernolá k a ); um rel r. 1842. ------R. 1934 — pred 45 rokm i — v B ra tis la v e um rel F E R K O U R B Ä N E K , d ra m a tic k ý spiso vateľ (h ry P okuta za hriech, Š k ria to k , P y tlia k o v a žena, K a ­ m enný chodníček, R ozm ajrín a i.); t a ­ jom ník Spolku sv. V o jte c h a a S lo ven ­ skej lig y (n a r. r. 1 8 5 9 ).

------1914 — pred 65 rokmi — v H ybiach sa narodil básnik JUL1US L E N K O (zbierky V nás a mimo nás, Pohorie beznádeje, H viezdy ukrutnice, Ú rodný kameň, K zemi sa kloním a i.) . 11. D E C E M B R A R. 384 - pred 1595 rokm i — umrel sv. D A M A Z I., pápež (nar. r. 305, pápežom od r. 366). ------R. 1824 — pred 155 rokmi — Spišských V lachoch sa narodil M A R ­ T IN A LT H , profesor v Spišskej K a­ p itu le, p ub licista, bojovník proti a l­ koholizm u (um rel r. 1900). ------R. 1949 — pred 30 rokmi — sa začal M. celoštátny zjazd RO H v Pra­ he. 12. D E C E M B R A 1799 pred 180 rokmi — umrel am erický štátny Čini­ teľ G E O R G E W A S H IN G T O N , prvý prezid en t U SA (n ar. r. 1732). ------íR. 1904 — pred 75 rokmi — v Liptovskom Jáne sa narodi! dr. JAN S T A N IS L A V , univ. profesor, člen —ko­ rešpondent Č S A V , jazykovedec, odbor­ ný spisovateľ (um rel r. 1977). 13.’ D E C E M B R A R. 1834 pred 145 rokmi — zaznela po prvý raz v hre J. K. T yla F id ío vačka pieseň Fran­ tiška Škroupa Kde domov muj, ktorá tvo rí prvú časť našej štátnej hymny. ----- R. 1849 — pred 130 rokmi — v C huste umrel zakarpatskoukrajinský b ásnik —teológ a e tn o g raf V A S IL D O V H O V IČ (od r. 1831 člen M a ď a r­ skej a kad ém ie vied. ------R. 1899 — pred 80 rokmi — sa n aro dila nár. umelkyňa O ĽG A B O R O D Ä Č O V Ä -O R S Z Ä G H O V Ä , herečka. 15. D E C E M B R A R. 1859 - pred 120 rokmi — sa narodil LAZAR L U D W IK ZAM ENHO F, poľský vedec, lekár, tvorca esperanta (um rel r. 1917). - - 1 8 . D E C E M B R A 1909 pred 70 rokmi - umrel S A M O C ZA M B E L , jazykovedec, autor g ram atík (nar. r. 1856). 19. D E C E M B R A R. 1809 - pred 170 rokmi — v U žhorode umrel o. A N D R E J B A Č IN S K IJ , biskup mukačevský, kto­ rý zalo žil v Užhorode gr.-kat. teolo­ gický sem inár a veľkú knižnicu (nar. r. 1732). 21. D E C E M B R A R. 1639 pred 340 rokm i — sa narodil JE A N RACIN E , k la s ik francúzskej a svetovej dra­ m a tic k e j spisby (tra g é d ie Andromacha, B ritann icu s, F aid ra a i.); umrel r. 1699. ------R. 1889 — pred 90 rokmi — vyšlo prvé číslo časopisu amerických S lovákov S lo vák v Am erike. 23. D E C E M B R A R . 1914 - pred 65 rokmi — v N a d lic ia c h sa narodil ná­ rodný um elec D E Z ID E R K A R D O S, hu­ dobný s k la d a te ľ a pedagóg (5 sym­ fó n ií, k a n tá ty , piesne, klavírn e a ko­ morné sklad b y, úpravy a montáže vý­ chodoslovenských p iesn í). — R. 1824 — pred 155 rokmi — sa narodil JÄ N EG R Y, hudobný sklad a­ te ľ a pedagóg, autor početných ch rá­ mových sklad ieb (umrel r. 1908). (ž)

S L O V O — mesačník gréckokatolíkov v ČSSR. V y d á v a Spolok sv. Vojtecha Trnava v Cirkevnom nakladadatelstve Bratislava. Š é f r e d a k t o r : Štefan Pa^p. Redakcia 040 01 Košice, Bajkalská 26/111/18 Č. t. 886 94, A d m i n i s t r á c i a 890 21 Bratislava, Kapitulská 9. Č. t. 331717 a 333 056. P o v o l e n é SOTÍ 15/9 zo dňa 27. XII. 1972. T l a č i a Duklianske tlačiarne, n. p., Prešov. Uzávierka časopisu je 2 mesiace pred vydaním čísla. Neobjednané rukopisy nevraciam e a nehonarujeme. Redakcia si vyhradzuje právo úpravy rukopisu podľa posudku redakčného krúžku. R o z š i r u j * PNS. Ústredná expedícia a dovoz tla­ če 884 19 Bratislava, Gottwaldovo nám. 48/VII. Celoročné predplatné 24 KČS. Cena jednotlivého výtlačku 2 Kčs — Indexové číslo 49818.