báj bájka anekdota podobenstvo

2.

Staroveká literatúra Literárne druhy a literárne žánre Epika rozsiahla epická skladba/epos mýtus/báj bájka anekdota podobenstvo Lyrika óda ľúbostná báseň žalospev/elégia epigram epitaf Dráma tragédia komédia

Autori a diela

©

Gilgameš Biblia (Pieseň Šalamúnova) Homér: Iliada, Odysea Ezop: Bájky Horácius: Ódy Ovídius: Umenie milovať, Premeny Vergílius: Aeneis Sofokles: Antigona Štandardizované pojmy ● staroveká literatúra, vnútorná kompozícia literárneho diela ● epika, rozsiahla epická skladba, báj, bájka, epos, podobenstvo (pojmy merateľné v 3. a 4. ročníku) ● lyrika (ľúbostná, spoločenská, reflexívna), pieseň, anekdota ● komédia, tragédia, herec, režisér, dramaturg, replika, monológ, dialóg Štandardizované dielo (povinné) Sofokles: Antigona

25

2. STAROVEKá LITERATúRA

Staroveká literatúra (3500 pred Kr. – 5. stor. po Kr.)

Staroveké literatúry ● sumerská (4. tisícročie pred Kr.) ● hebrejská (od 12. stor. pred Kr.) ● antická: grécka (8. stor. pred Kr. – 5. stor. po Kr.) rímska (3. stor. pred Kr. – 5. stor. po Kr.) Lamassu – okrídlený býk s ľudskou hlavou, Irak (8. stor. pred Kr.)

V staroveku dostala písaná literatúra svoj názov (z lat. litera – písmeno). Na počiatku tohto ob-

dobia boli len dve formy umenia: expresívne umenie – zahŕňalo zárodky poézie, hudby, tanca a konštruktívne umenie – súhrn architektúry, sochárstva a maliarstva. Poézia (umelecké slovo) bola sprevádzaná hrou na jednoduché hudobné nástroje (napr. lýra, z čoho pochádza termín lyrika, a citara – zdokonalená lýra). Slovo sprevádzané hudbou a tancom zaznievalo na počiatku ľudskej civilizácie počas náboženských pohanských obradov, zaklínaní či čarovaní (mystérií), neskôr chodili interpreti – autori v jednej osobe – po krajine a recitovali dávne príbehy ľudstva, kmeňov, neskôr národov. Z najstarších písaných literárnych pamiatok je zrejmé, že autori rozoznávali tri základné literárne druhy: epiku, lyriku a drámu.

Znaky sumerskej literatúry

©

● polyteizmus (viera v mnohobožstvo) ● podriadenosť ľudí bohom, ktorí majú kladné i záporné ľudské vlastnosti ● „polobohovia“ (ľudia/titani, potomkovia bohov a pozemšťaniek alebo naopak) ● túžba hrdinov po sláve a nesmrteľnosti, ich výnimočnosť ● symbolika postáv a predmetov (napr. sekera, košeľa, rastlina nesmrteľnosti, býk) ● spracovanie najstarších príbehov a piesní do rozsiahleho epického diela

Lukostrelci z „nesmrteľnej stráže”, reliéf paláca Dareia I. v Súzach (5. stor. pred Kr.)

26

3500 pred kr. – 5. STOR. PO Kr. Jednou z najstarších starovekých literatúr je sumerská literatúra. Sumeri sú prvým

S arg o

liéf, I rak (8. stor. p re

dK r.)

d

r, re

vykopávkach v troskách starobylého asýrskeho mesta Ninive aj zvyšky knižnice kráľa Aššurbanipala, ktoré obsahovali vyše 20 000 hlinených tabuliek popísaných vtedy neznámym klinovým písmom. Aj vďaka nemu poznáme epos Gilgameš, ktorý obsahuje starobabylonské mýty o stvorení človeka, o potope, ale aj prvé informácie o zakladateľovi štátu a mesta Uruk v Mezopotámii. Uruk (Varka) dodnes existuje. Existuje aj mohutná urucká hradba, ktorá sa spomína na začiatku a na konci eposu Gilgameš. Mnohé z motívov sumerskej mytológie sa nachádzajú aj v gréckych eposoch a biblických príbehoch: stavba Babylonskej veže, potopa sveta, zabitie morského netvora/leviatana.

ho

stá

V roku 1847 britský archeológ Austen H. Layard našiel pri

.a

no

historicky známym kmeňom. Ich civilizácia a kultúra vznikli v Mezopotámii – krajine medzi riekami Eufrat a Tigris (jadro dnešného Iraku). Veda považuje Mezopotámiu za kolísku civilizácie a Biblia za „pozemský raj“. Vznikli tu slávne mestá Akkad, Babylon, Ur, Lagaš, Uruk... a postupne sa vystriedali ríše: akkadská, babylonská, asýrska.

n II

Gilgameš

Hebrejská

literatúra je najmladšou z literatúr Blízkeho východu. Jej kľúčovým dielom je Biblia. Slovo biblia je množné číslo gréckeho slova biblión (kniha). Biblia ● monoteizmus (viera v jedného Boha) (Písmo/Písmo sväté/Sväté písmo) je ● odklon od kultu tela ku kultu duše predovšetkým súhrn spisov židovského ● život na zemi ako príprava na posmrtný a kresťanského náboženstva, je kódexom život, nadzmyslovosť (transcendentálnosť) židovskej a kresťanskej filozofie, morálky, ● spracovanie najstarších príbehov a piesní ale je tiež jedinečným literárnym dielom. do rozsiahleho epického diela Jej poznanie patrí k všeobecnej vzdelanosti takisto ako poznanie sumerského eposu Gilgameš, Homérových diel Iliada, Odysea alebo viacerých diel W. Shakespeara. Bez znalosti Biblie by sme ťažko pochopili niektoré výtvarné diela.

Znaky hebrejskej literatúry

Biblia sa skladá z mnohých textov z obdobia asi od roku 1300 pred Kr. až po 2. stor. po Kr. Spisy sú svo-

jou povahou veľmi rozdielne a väčšina z nich prešla v priebehu storočí mnohými úpravami a novými interpretáciami. Odhaduje sa, že bola vydaná vo vyše 2 000 jazykoch, ktorými hovorí 80 % obyvateľov sveta. Biblia bola na našom území po prvýkrát preložená pre potreby veriacich a cirkvi na Veľkej Morave (po r. 860 byzantskí misionári Konštantín a Metod) do staroslovienčiny.

Vďaka rozšíreniu kresťanstva do Európy ovplyvnila Biblia európsku literatúru a umenie najsilnejšie zo všetkých literárnych pamiatok ľudstva. Najväčší vplyv mala na stredovekú literatúru a barokovú literatúru. Myšlienkový svet Biblie, jej poetika, metaforické, alegorické a tematické postupy dodnes ovplyvňujú duchovný a umelecký (aj literárny) vývoj.

Viete, že...?

©

Bohato a nádherne vyzdobené Biblie kedysi patrili k najcennejšiemu majetku šľachtických dvorov. Najlepší maliari svojím majstrovským umením doplnili knihy krásnymi iniciálami (zdobené začiatočné písmená kapitol) a ilumináciami (ozdoby dopĺňajúce text).

Prečítajte si

Biblica, biblický atlas (2009) Malá Biblia (katolícke vydanie Biblie) Skladaná, J.: Slová z hlbín dávnych vekov (1999)

27

2. STAROVEKá LITERATúRA Biblia sa skladá zo Starého zákona a Nového zákona. Starý zákon (heb. tóra; gr. Pentateuch), svätá kniha židovského náboženstva, je popri Novom zákone aj kresťanskou náboženskou literatúrou. Texty vznikali v priebehu 1. tisícročia pred Kr. Obsahuje 46 kníh: a) historické (najznámejšia je jedna z Mojžišových kníh Genezis – stvorenie a usporiadanie sveta), b) poučné a básnické (napr. Pieseň piesní – Šalamúnova pieseň), c) prorocké (kresťania v nich neskôr hľadali prorocké predpovede o príchode Mesiáša), d) knihy zákonov, prísloví. Nový zákon je príbehom Ježiša Krista a dovŕšením Starého zákona. Obsahuje texty, ktoré vznikali v 2. pol. 1. stor. po Kr. Tvorí ho 27 kníh: a) historické (4 evanjeliá nazvané podľa ich autorov: Jánovo, Lukášovo, Markovo, Matúšovo a Skutky apoštolov; prinášajú svedectvo o živote a umučení Ježiša Krista); b) poučné (napr. listy/epištoly sv. Pavla); c) prorocké (spis o videní konca sveta a o dni Posledného súdu: Zjavenie sv. Jána, čiže Apokalypsa). Z diela Ústrednou postavou Nového zákona je Ježiš Nazaretský, ktorého kresťania nazývajú Kristus (z gr.

– pomazaný), vyjadrujúc tým, že v ňom vidia Mesiáša – očakávaného vykupiteľa. Podľa životopisov v evanjeliách jeho narodenie zvestoval anjel Gabriel Márii, Jozefovej (tesárovej) snúbenici, žijúcej v Nazarete. Kráľ Herodes sa dozvedel o jeho narodení a v obave o svoj trón ho chcel dať zavraždiť (vraždenie neviniatok v Betleheme). Po varovaní anjelom rodina ušla do Egypta, odkiaľ sa vrátila do Nazaretu až po Herodesovej smrti. Tu Ježiš vyrastal až do svojej tridsiatky. Potom prijal krst od Jána Krstiteľa, vyvolil si 12 učeníkov – apoštolov, s ktorými prechádzal Palestínou a zvestoval príchod Božieho kráľovstva. Základom jeho učenia je láska a pokora. Kázal často v podobenstvách (viac v kapitole Epika) a svoje učenie podložil zázrakmi. Časť z nich má prírodný charakter (premena vody na víno), časť súvisí s ľuďmi (uzdravenie chorých, vzkriesenie mŕtveho). Pri príležitosti Veľkej noci odišiel do Jeruzalema a tam ho pre Judášovu zradu zajali a ukrižovali. Po smrti vstal z mŕtvych a po 40-dennom pobyte na zemi vstúpil do neba. Úlohy Úlohy 1. Vyberte si najkrajší alebo svoj najobľúbenejší biblický príbeh. Vysvetlite, čím vás príbeh upútal. Ak nepoznáte biblické príbehy, vyhľadajte a prerozprávajte príbehy o Judášovi, Lazárovi, Jóbovi alebo Kainovi.

2. Nájdite v slovníkoch vysvetlenie a pôvod ustálených slovných spojení, ktoré majú základ

v biblických textoch: dostať judášsky bozk; ležať ako Lazár; byť chudobný ako Lazár; trpieť ako Jób; (hotová) sodoma a gomora; mať na čele Kainovo znamenie.

3. Vysvetlite pojmy kalvária a Golgota. Nájdite v odbornej literatúre, kde sa nachádza najstaršia kalvária

©

na území Slovenska a kde sa nachádzajú historicky najcennejšie kalvárie na území Slovenska.

Pozrite si

Ježiš Nazaretský, serál, Tal., F. Zeffirelli (1977) Jesus Chris Superstar, muzikál, USA, T. Rice – A. L. Webber (1971) Umučenie Krista, film, USA, M. Gibson (2004)

28

3500 pred kr. – 5. STOR. PO Kr.

Znaky antickej literatúry ● polyteizmus (mnohobožstvo) ● podriadenosť ľudí bohom s kladnými i zápornými ľudskými vlastnosťami ● „polobohovia“ (ľudia/titani, potomkovia bohov a žien alebo naopak) ● premena človeka na boha (apoteóza) ● osudová neodvratnosť (ananké) ● harmónia telesnej a duševnej krásy (kalokagatia) ● spracovanie najstarších príbehov, piesní do rozsiahleho epického diela

Antická literatúra je novodobé označenie pre starovekú grécku a starovekú rímsku literatúru (z lat. antiquitas – starobylosť, starý vek). V tomto období boli vytvorené kultúrne hodnoty, ktoré sa stali základom európskej vzdelanosti. Po Biblii práve literárne diela tohto obdobia najviac ovplyvňovali a dodnes ovplyvňujú európsku literatúru. Takmer každé literárne obdobie nadväzovalo na antickú literatúru alebo ju popieralo. Znalosti z antickej literatúry patria dnes k všeobecnému vzdelaniu, k základnej vedomostnej výbave každého kultúrneho človeka.

Viete, že...?

Viete, že...?

Na začiatku si ľudia mysleli, že zobrazenia sú hodní iba bohovia. Mali ľudskú podobu, ale boli jednoducho väčší a krajší ako smrteľníci. Gréci stotožňovali krásu telesnú s mravnou krásou. Ideálny človek v 5. storočí pred Kr. bol kalos kagatos: pekný a dobrý.

Aj tanec sa pokladal za umenie božského pôvodu. Bola to skutočná reč, kde neveľmi záležalo na dokonalosti pohybov. Dôležitý bol prejav hlbokých emócií a pocitov.

(m

ot

í

a vn

gr.

Hudba čiže muzika, ktorá má názov odvodený od mena bohýň Múz, pochádzala z Malej Ázie a v Grécku sa objavila v 7. storočí pred Kr. Gréci mali radi koncerty a vo 4. storočí už mali veľkých virtuózov. Deti dostávali hudobnú výchovu od svojho najmladšieho veku. Hudba sprevádzala každodennú prácu a podporovala početné formy poézie.

C. Estinová – H. Laporteová

v á ze

Sy m

po

sio

n

Od 9. storočia pred n. l. Gréci spracúvali pálenú hlinu (terakotu), bronz, slonovinu, neskôr kameň a mramor. Prvé sochy sa kresali z dreva, s údmi [rukami] pritisnutými na telo, so zavretými očami. Postupne strácali zo svojej meravosti. Najstaršie zachované diela pochádzajú zo 7. storočia pred. Kr. Potom sa rozvíjalo viacero škôl. Sochy boli maľované.

Pozrite si

©

Kleopatra, film, USA, J. L. Mankiewicz (1963)

Prečítajte si

Graves, J.: Ja, Klaudius (1934) Sienkiewicz, H.: Quo vadis (1895)

Rímska žena.

29

2. STAROVEKá LITERATúRA V gréckej literatúre vznikli najznámejšie a najstaršie zachované európske literárne pamiatky, sformo-

vala sa väčšina literárnych žánrov a umeleckých výrazových prostriedkov, prvýkrát boli aj opísané a definované (Aristoteles: Poetika, Rétorika). Rímska literatúra nadviazala na grécku vzdelanosť a obohatila európsku literatúru napr. o hrdinský epos (Vergílius) a komédie (Plautus). Úlohy Úlohy 1. Zistite, z ktorých gréckych slov vznikli slová gymnastika a atletika. Vysvetlite ich význam. 2. Zistite, kedy olympijské hry zanikli a kedy boli obnovené. 3. V ktorých disciplínach si merajú sily dnešní olympionici?

ČO už viete Starovekí Gréci usporadúvali telesné cvičenia, ktoré podporovali harmonický rozvoj osobnosti. Tieto hry neboli iba príležitosťou na ukázanie telesnej zdatnosti, ale aj na výmenu názorov, diskusie, koncerty, slávnostné prejavy...

©

Najznámejšie, olympijské hry sa konali každé štyri roky. Ich zakladateľom bol hrdina Pelops a boli spojené s kultom boha Dia. Ich začiatok oznamovali poslovia, ktorí zároveň vyhlasovali posvätný mier. Počas hier nesmeli štáty medzi sebou bojovať a nesmeli popravovať zajatcov.

30

Aktívnymi účastníkmi na olympijských hrách mohli byť iba slobodní občania gréckeho pôvodu, do Olympie sa museli dostaviť mesiac pred ich začiatkom, kde absolvovali intenzívnu prípravu spojenú s diétou. Pôvodne trvali jeden deň a pozostávali len z jednoduchého behu na diaľku. Na konci každej súťaže sudca ovinul čelo víťazovi červenou vlnenou páskou. Až v posledný deň hier víťazi, zhromaždení pod Diovým chrámom, dostali veniec z olivy, posvätného stromu, ktorý sadil Herakles. Byť víťazom na olympijských hrách bola najväčšia pocta, akú mohol niekto dosiahnuť. Víťazi mali právo dať si postaviť v posvätnom háji v Olympii svoju sochu a rodné obce im preukazovali čestné pocty.

Lancelotský diskobolos, rím. kópia Myrónovej sochy z 5. stor. pred Kr. (140 po Kr.)

Rh ytó n–

kul tov án ádo ba


Epika Báj/mýtus

Epická poézia a próza ● báj/mýtus ● rozsiahla epická skladba/epos ● bájka ● anekdota ● podobenstvo/parabola

ČO už viete Báj/mýtus – epický, pôvodne neveršovaný žáner; odráža sa v ňom primitívny názor človeka na svet; – prvý prejav kolektívneho vedomia ľudskej spoločnosti; – človek pripisuje nevysvetliteľné javy bohom a polobohom; – bohovia spravujú svet a život ľudí v ňom.

Bibliu možno zasadiť do širšieho kontextu starovekých

náboženských predstáv Blízkeho východu. Mýtický charakter knihy Genezis potvrdzujú paralely medzi hebrejským opisom stvorenia sveta a človeka a babylonským príbehom o stvorení; medzi opisom potopy v Genezis a v sumerskom epose Gilgameš. Vo všetkých literárnych pamiatkach sú posvätné príbehy zasadené do neurčitých čias, nachádzame v nich podobný spôsob vysvetľovania pôvodu sveta a ľudstva (pozri spracovanie motívu potopy v Biblii, epose Gilgameš a Ovídiových Metamorfózach v Zbierke textov a úloh, s. 7.

Viete, že...?

©

Carl Gustav Jung, švajčiarsky psychiater, psychológ a filozof, hovorí o psychologických pravidlách mýtov a tvrdí, že sú univerzálne a pre zdravú ľudskú psychiku nevyhnutné. Podľa neho mýtické príbehy potrebujeme aj preto, aby vniesli zmysel do chaosu našej spoločnosti i vlastnej psychiky. Mýty v jeho podaní vyjavujú pravdy o našom podvedomí. Nazdáva sa, že bohovia, bohyne a hrdinovia stelesňujú aspekty ľudskej tvorivosti, šikovnosti, žiaľu, radosti, agresie a extázy. G. Bailey

Genezis je kniha o pôvode (z gr. – zrod, Z diela stvorenie, príčina, počiatok, zdroj, pôvod). Úvodom je rozprava o tom, ako Boh svojím všemohúcim slovom stvoril svet a ako ho za šesť dní usporiadal. Nasleduje opis stvorenia prvých ľudí, Evin hriech, vyhnanie z raja, bratovražda ich syna Kaina a vytvorenie prvého ľudského spoločenstva na zemi. Dozvieme sa o Noemovi, ktorý sa po potope sveta stal otcom nového a lepšieho ľudstva, o jeho vnukovi Abrahámovi, ktorý uzavrel s Jahvem (Bohom) zmluvu a zasvätil mu izraelský ľud.

31


Úlohy Úloha k ukážke 1 – 3 1. Pozorne si prečítajte ukážky. Hľadajte v nich odpovede na otázky.

a) O akej zázračnej rastline hovorí ukážka 3? b) Prečo je had v ukážke 1 za svoj čin potrestaný a had v ukážke 3 nie? c) Prečo si had v ukážke 3 po zjedení rastliny zvliekol kožu?

Ukážka 1 Keď začuli kroky Pána Boha, chodiaceho za podvečerného vánku po záhrade, skryl sa človek a jeho žena pred Pánom Bohom medzi stromy záhrady. Pán Boh však zavolal na človeka a riekol: Kde si? A on odpovedal: Počul som ťa v záhrade, bál som sa, lebo som nahý; i skryl som sa. Nato Pán Boh riekol: Kto ti oznámil, že si nahý? Nejedol si zo stromu, z ktorého som ti zakázal jesť? Človek odpovedal: Žena, ktorú si mi dal, aby bola pri mne, dala mi zo stromu; i jedol som. Nato riekol Pán Boh žene: Čo si to urobila? A žena odpovedala: Had ma naviedol a jedla som. Vtedy riekol Pán Boh hadovi: Pretože si to urobil, prekliaty budeš nad všetok dobytok i nad všetky poľné zvieratá. Po bruchu sa budeš plaziť a prach budeš hltať po všetky dni svojho života. Položím nepriateľstvo medzi teba a ženu, medzi tvoje potomstvo a jej potomstvo; ono ti rozmliaždi hlavu a ty mu zraníš pätu. Biblia (Prvá kniha Mojžišova) Ukážka 2 Had v Genezis 3 je dvojznačný tvor. Z jednej stránky je to iba had, jedno zo zvierat stvorených Bohom; jeho fyzickú charakteristiku vysvetľuje Genezis 3, 14 – 15. V zhode s ľudovými rozprávkami je tu had predstavovaný ako prefíkaný tvor, ktorý vyvoláva ťažkosti a stihne ho trest. Vie aj hovoriť. Had v Edene1 však pravdepodobne predstavuje aj demytologizovanú verziu akejsi pôvodne oveľa významnejšej bytosti. Archeológovia odhalili, že hada vo veľkej miere uctievali v Egypte i na Blízkom východe, v neposlednom rade v Kanaáne. [...] Na hada pozerali ako na tvora, ktorý prináša život, pretože bol schopný každoročne vyzliecť a obnoviť kožu: podľa mezopotámskeho eposu o Gilgamešovi nadobudol túto schopnosť tým, že zjedol čarovnú rastlinu nesmrteľnosti. Tohto tvora spájali najmä s plodnosťou a bohyne plodnosti často zobrazujú v prítomnosti hadov. Podľa niektorých domnienok Eva, meno prvej ženy v biblickej správe, súvisí so slovom pre hada a s tým, že to bola pôvodne hadia bohyňa, bohyňa života a plodnosti. 1

J. R. Porter: Ilustrovaný sprievodca Bibliou eden (hebr. – raj) podľa Edenu pri rieke Eufrat

Viete, že...?

©

Najvyšším bohom starých Slovanov bol Perún (Param, Pjorun, Parom, Peraun, Perkuns) – „ten, ktorý silne pere“ (z praslovan. koreňa slova per- – prať, biť, tĺcť). Ako boh búrky, hromu a blesku stál na čele slovanského panteónu/chrámu zasväteného bohom a uctievali ho aj ako nositeľa životodarnej vlahy. Znakom Perúna bola sekera – obľúbená zbraň slovanských bojovníkov. Perúnovi bol zasvätený dub – najsilnejší strom s najtvrdším drevom v rastlinnej ríši na území, kde žili Slovania. Západní Slovania si za svoj národný symbol zvolili lipu napriek tomu, že pre celú strednú Európu bol symbolickým stromom dub.

32

Bazilika San Vitale, Ravenna (6. stor.)


Ukážka 3 Nesmierne hlboké bolo more, kde rástla rastlina, ktorá bola tajomstvom bohov a vracala v starobe mladosť. Kamene stiahli Gilgameša dolu, na samé dno mora, kde vládla tma ako v podsvetí. Šmátral rukou po dne ako nevidomý slepec, no až v poslednej chvíli, keď mu už dochádzal dych, zacítil pichnutie ako od tŕňa ruže. Hneď zavrel dlaň a, nehľadiac na bolesť, rastlinu vytrhol. Nato si odrezal kamene od nôh a vynoril sa na hladinu mora. „Uršanabi, toto je rastlina, čo dáva človeku život! Vezmeme ju do Uruku, tam ju dám ochutnať starcom, tak si ju vyskúšam. Keď sám budem starý, zjem ju a vráti mi mladosť!“ Tak zvolal Gilgameš v nadšení, že jeho strasti a útrapy neboli márne, že dosiahol vytúžený cieľ a naveky si zabezpečil život. S radosťou v srdci sa potom vypravil s Uršanabim do mesta Uruku. Cestu, čo trvá mesiac a pätnásť dní, prešli Gilgameš s Uršanabim za tri dni. Chleba si odlomili, až keď prešli vzdialenosť dvadsiatich dvojhodín, spať sa uložili, až keď prešli vzdialenosť tridsiatich dvojhodín; tak sa ponáhľali do mesta Uruku. Keď sa už blížili k uruckému mestu, zazrel Gilgameš studňu s chladnou vodou. Vyzliekol si šaty, položil na ne rastlinu a zostúpil dolu, aby sa umyl. Vtom však zacítil vôňu zázračnej rastliny had, ticho sa priplazil, vzal si ju a zjedol. Nato sa obrátil a zvliekol zo seba kožu. Vtedy si Gilgameš s plačom sadol na zem a slzy mu tiekli po tvári. Gilgameš Úlohy k ukážke 1 – 3 1. Pomenujte ukážky z hľadiska získania a spracovania informácií. O aké zdroje ide?

2. Pripravte si pre spolužiakov krátke

prezentácie alebo pantomimické scénky, v ktorých zobrazíte ustálené slovné spojenia spojené s Bibliou: napr. Kainovo znamenie, judášsky groš, trpieť ako Jób...

3. Nájdite v dostupných zdrojoch zob-

razenie ustálených slovných spojení z úlohy 2 v rôznych druhoch umenia. Prezentujte výsledok pred triedou.

Pre Európana pojem báj/mýtus napĺňajú predovšet-

kým grécke a rímske báje, ktoré rozprávajú príbehy o vzniku sveta, o bohoch a hrdinoch, o kliatbach, ktoré zasiahli mnohé rodiny. Grécki a rímski bohovia neboli morálne bytosti, neriadili sa pravidlami svetskej morálky: „Veď tak to bohovia osudom určili úbohým ľuďom: stále žiť v starostiach, no sami nemajú starosti žiadne.“ (Homér, Iliada). Svoju priazeň alebo nepriazeň prejavovali na základe osobných subjektívnych rozhodnutí. Napr. najvyšší grécky boh Zeus sídliaci na Olympe mal mnoho nemanželských detí (Herakles alebo Dionýzos ap.), ktoré prenasledovala jeho manželka Héra alebo iní bohovia, ktorých tým poverila. Priazeň bohyne Afrodity priniesla síce Paridovi krásnu Helenu, ale zničila Tróju. Kliatbou bol prenasledovaný celý rod Labdakovcov, ku ktorému patrili kráľ Oidipus a jeho deti Antigona, Isména, Polyneikos a Eteokles.

Skoro všetci grécki bohovia majú svojich dvojníkov v Ríme, pretože od 4. stor. pred Kr. Rimania na-

©

dväzovali s Grékmi úzke kultúrne styky, ktoré sa prejavili v umení, vo vede a v náboženstve. Napr. grécke bohyne Afroditu, Artemis, Aténu, Héru nahradili bohyne Venuša, Diana, Minerva a Juno; gréckych bohov Dionýza, Poseidóna, Zeusa/Dia, Erosa nahradili bohovia Bakchus, Neptún, Jupiter a Amor. Rímsky básnik Publius Ovidius Naso (Ovídius) spracoval najznámejšie báje s témou premeny v básnickej zbierke Metamorfózy (Premeny). V zbierke sa nachádza asi 250 rozličných bájí a povestí, zväčša gréckych, ale aj rímskych. Každá obsahuje nejakú premenu (milenci sa menia na strom, pyšný Narcis sa mení na kvet, víla Echo sa mení na ozvenu...).

33


Epos

(rozsiahla epická skladba)

Mytológia, mýty sú dôležitým prameňom, s ktorým pracuje jeden z najstarších literárnych žánrov – epos (z gr. epos – slovo, rozprávanie). Je to rozsiahly literárny útvar epickej poézie zostavený vo veršovom systéme založenom na striedaní dlhých a krátkych slabík (časomerný veršový systém – podrobnejšie pozri v kapitole Klasicistická literatúra).

Rozsiahla

epická skladba epos spracúva veľké historické udalosti, ktoré sú späté s kolektívom kmeňa, etnika alebo národa a jeho vodcami, rozpráva o udalostiach, ktoré sa odohrali dávno, ale ešte stále majú vplyv na život kolektívu a jednotlivca. Má hlavnú dejovú líniu a epizódne/vedľajšie dejové línie s mnohými postavami. Dej so všetkými odbočeniami vytvára epickú šírku diela. Tvoria ju dôkladné opisy postáv, prostredia, predmetov; rozvinuté prirovnania a rôzne formy opakovania. Kompozícia eposu má svoje ustálené časti. Napr. v úvode/ propozícii (z lat. – zámer, návrh) básnik vždy stručne zhrnie obsah diela. Nasleduje invokácia (z lat. – vzývanie), v ktorej volá na pomoc múzu/inšpiráciu (podľa Múz, deviatich gréckych bohýň, ochrankýň umenia a vied). Po invokácii prichádzajú dve dlhé opisné časti, v ktorých predstaví postavy a opíše ich hrdinský boj. Do zápasu zasahujú bohovia, ktorí podporujú bojujúce strany alebo im škodia... Veršovaná epika bola veľmi rytmická, pretože bola určená na ústny, spevný prednes. Epos najprv existoval v ústnej podobe, až neskôr vznikli písané eposy. Prvým druhom eposu je hrdinský epos. Najstarším hrdinským eposom je sumerský epos Gilgameš.

V čase bájí a prvých starovekých eposov ešte nebol veľký rozdiel

©

medzi epikou a drámou. Literárne druhy po stáročia dotvárali svoje znaky, až sa ustálili v istej podobe. Na autorovi – umelcovi nezáležalo. Najdôležitejším článkom literárnej komunikácie bol ten, kto príbeh rozprával – teda interpret. Ten pridával príbehy alebo z nich uberal. Príbehy boli dlho kolektívnym dielom – na ich obsahu a forme spolupracovali nespočetní rozprávači príbehov. Ich hlavným cieľom bolo zachovať v pamäti spoločenstva to, čo sa stalo Vypočujte si v dávnej dobe. Parnas (Kľúčové diela svetovej literatúry):

34

http://www.rozhlas.sk


Gilgameš Gilgameš bol synom človeka a matky bohyne. Dve tretiny jeho bytosti tvoril boh a jednu tretinu človek. Bohovia mu dali krásu, múdrosť i silu, ktorá očarila bohyňu Ištar. Gilgameš ju odmietol a pokoril. Bohovia za tento čin potrestali jeho priateľa Enkidua. Enkidu umiera v horúčkach a jeho sen o podsvetí a úzkosti zo smrti je jednou z najdojímavejších pasáží v starovekej literatúre. Aj Gilgameš bol smrteľný, a preto sa rozhodol získať nesmrteľnosť. Vydáva sa na cestu za Utanapištimom, ktorý bol bohmi obdarený večným životom. Utanapištim prežil potopu sveta a jeho príbeh sa podobá na biblický príbeh o Noemovi. Iba bohovia môžu spraviť Gilgameša nesmrteľným, ale Utanapištim vyzradí Gilgamešovi tajomstvo bohov: „Je taká rastlina, čo vracia v starobe život.“ Gilgamešovi sa podarí rastlinu vyloviť zo samého dna mora, ale kým sa umýva vodou zo studne, rastlinu mu zje had. V závere eposu sa zronený Gilgameš žaluje prievozníkovi: „Márne som vykonal viac ako iní ľudia, márne som aj viac vytrpel. Nemôže nájsť večný život, kto je z ľudského plemena.“ Dostáva odpoveď, ktorá je hlavnou myšlienkou eposu: „Nemôže nájsť večný život človek, môže si však zachovať večné meno. Svojím dielom si sa stal nesmrteľným, hrdina Gilgameš.“

Z diela

Ukážka 4 Pozri sa, priateľ, na veľkú hradbu okolo Uruku na brehoch Eufratu! Je z pálených tehál, vysoké a mocné, múry má ako z kovu! Prejdi sa medzi jej cimburím, zostúp k jej základom a dotkni sa ich rukou! Pochádza z nedávnych čias a nič podobného nevytvoril nikde nijaký kráľ ani človek. Bol to hrdina Gilgameš, čo svojou vôľou a rukou svojho ľudu postavil túto nesmiernu hradbu, aby žil Uruk bezpečne pred vojakom z iného mesta a pred zbojníkom z púšte. Nikto na celej tej veľkej plochej doske, čo pláva na vesmírnom mori a čo sa volá Zem, sa nemohol Gilgamešovi rovnať. Sami bohovia našli v ňom zaľúbenie, keď ho zo smrteľného muža Lugalbandu porodila jeho božská matka Ninsun. Boh slnka Šamaš ho obdaroval krásou; postavu mal vysokú jedenásť lakťov, deväť piadí1 meral okolo hrude, zdobili ho dlhé kučeravé vlasy spletené do vrkočov, z jeho mužnej tváre vyžaroval pôvab. Boh búrky Adad mu dal odvahu a silu; krok mal sťa divý býk, nikdy neklesal na mysli a neslabol na tele vo dne ani v noci, úderu jeho zbrane nepriateľ neodolal. Boh múdrosti Ea mu daroval rozum; poznal všetky prítomné i minulé veci na svete, nič mu neostalo skryté, dôvtip a úsudok mal ako sedmoro mudrcov, čo pred dávnymi vekmi naučili ľudí vedám a umeniam. Gilgameš 1

piaď (-e, -í, ž.) – vzdialenosť medzi palcom a malíčkom roztiahnutej dlane

Úlohy Úlohy k ukážke 4 1. Pred čítaním ukážky si v skupinách (alebo

pomocou metódy brainstormingu na tabuľu) vytvorte zoznam ideálnych fyzických (sústreďte sa na detaily tváre a postavu) a charakterových daností súčasného mladého muža. Používajte prirovnania, ustálené slovné spojenia a epitetá. Výsledok nahlas prečítajte.

2. Vypíšte si fyzické a charakterové vlastnosti

©

Gilgameša. Aké umelecké prostriedky sa podieľajú na vykreslení tohto hrdinu?

3. Porovnajte opis a charakteristiku Gilgameša s obrazom vášho fiktívneho idolu z úlohy 1. Diskutujte o tom, ako sa zmenili kritériá posudzovania krásy a charakteru od čias staroveku.

4. Nájdite časti o poznaní človeka a o jeho predstavách o svete.

5. V texte nájdite časť, ktorá by pre

niektorých „vedcov“ bola dôkazom, že civilizácia Mezopotámie je staršia než staroveká (podľa nich pochádza dokonca z inej planéty). Diskutujte o podobných názoroch.

6. Pomenujte architektonické dielo,

ktoré sa zaslúžilo o Gilgamešovu nesmrteľnosť.

7. Čím sa môže dnes stať človek nesmrteľným?

35


Iliada a Odysea Najznámejšími hrdinskými eposmi sú eposy gréckeho básnika Homéra Iliada a Odysea. Hrdinským eposom sa v nasledujúcich obdobiach (renesancia, barok a klasicizmus) inšpiroval historický epos.

Homér

(asi 9. až 8. stor. pred Kr.)

Autorský kontext

Homér bol slepý starogrécky básnik (spevák/rapsód), o ktorom nevieme, kde sa narodil, kedy zomrel, ako vyzeral. Možno je to i preto, že Homéra Gréci prestali chápať ako človeka s individuálnymi črtami – jeho meno sa stalo synonymom slova básnik. Uctievali ho ako poloboha a jeho poéziu považovali za proroctvo. Mnohé mestá v Grécku a v Malej Ázii sa vyhlasujú za jeho rodisko. Nebol súčasníkom udalostí, o ktorých písal, narodil sa asi o štyristo rokov neskôr.

Z diela

Epos Iliada opisuje iba určitý úsek udalostí z desiateho roku bojov o Tróju, čiže Ilion (posledných 51 dní trójskej vojny; rozhodujúca bitka o Tróju trvala 4 dni), od chvíle, keď sa Achilles vzdal boja, po zabitie Paridovho brata Hektora. Príčinou vojny bol únos krásnej Heleny, manželky spartského kráľa Menelaa, ktorú uniesol syn trójskeho kráľa Priama Paris. Menelaos so svojím bratom Agamemnonom zorganizoval odvetnú výpravu gréckych kmeňov proti Tróji. Achilles sa odmietol zúčastniť ďalších bojov, lebo mu Agamemnon odňal ukoristenú zajatkyňu. Urazil sa a požičal svoju zbroj priateľovi Patroklovi. Toho však zabil trójsky hrdina Hektor. Vyvrcholením eposu je súboj Achilla s vodcom Trójanov Hektorom. Achilles zabil Hektora a potupil jeho mŕtvolu tým, že ju priviazanú ku koňovi vláčil okolo tábora. Musel prísť sám kráľ Tróje s darmi a prosiť, aby svojho syna mohol pochovať. Achilles nakoniec zomrel rukou Parida. Boh Apolón viedol šíp Parida tak, aby zasiahol jediné zraniteľné miesto na tele Achilla – jeho pätu. Nakoniec Gréci/Danajci dobyli Tróju ľsťou. Na návrh itackého kráľa Odysea postavili obrovského dreveného koňa. O tom sa však dozvedáme až v Odysei.

Spoločenský a historický kontext

©

Filológovia majú rôzne názory aj na dobu vzniku hrdinských eposov Iliada a Odysea (Vznikli oba naraz?), aj na ich autorstvo (Napísal oba eposy Homér?). Prevláda názor, že Homér zhrnul do jedného útvaru viacero epických piesní, ktoré už pred ním šírili iní speváci. Podkladom oboch eposov sú mýty o bojoch Achájcov/Danajcov (najmocnejší grécky kmeň) so susednými kmeňmi a o návratoch achájskych hrdinov do vlasti. Kľúčovú pozíciu majú boje o Tróju (nazývanú aj Ilion) a návrat hrdinu Odysea do rodnej Itaky. Homérov epos je typický pre starovekú literatúru. Ľudia vystupujú po boku bohov alebo ich potomkov, ktorí mali jedného rodiča boha alebo bohyňu (napr. Achilles, Herakles). Opisy prostredia, zbroje, prírodných podmienok, opevnení miest sú autentické a veľmi podrobné. Podľa nich objavil Dr. H. Schliemann Tróju, o ktorej si vedci dlho mysleli, že existovala len vo fantázii slepého básnika.

36

Chrám Erechteion (Sieň panien), Atény (5. stor. pred Kr.)

3500 pred kr. – 5. STOR. PO Kr. Epos Odysea opisuje posledných 41 dní desaťročného blúdenia itackého kráľa Odysea pri návrate na rodnú Itaku. Odyseov syn Telemachos sa vydal na odporúčanie bohyne Atény hľadať svojho otca, ktorý sa ani po 10 rokoch od skončenia trójskej vojny nevrátil domov. Jeho žena Penelopa ho verne čaká, ale na jej dvore sa už schádzajú nápadníci, ktorí ju nútia vydať sa.

Z diela

Odyseus sa celých 10 rokov plavil po mori. Pohneval si boha Poseidóna, lebo oklamal a oslepil jeho jednookého syna Polyféma, obra z rodu Kyklopov, aby sa spolu s druhmi dostal z jeho zajatia. Vetry ho zahnali až k ostrovu čarodejnice Kirké, ktorá premenila jeho druhov na istý čas na prasce. Žil s ňou dva roky. Zaľúbila sa do neho i krásna nymfa Kalypso, s ktorou zotrval sedem rokov. Sirénam (napoly dievčatá a napoly vtáky; ich hlas nebolo možné nenasledovať) a ich čarovnému spevu sa vyhol tak, že druhom zapchal uši a seba dal priviazať o loď. Premohol všetky čary a zostúpil do podsvetia. Duše mŕtvych mu napovedali, ako sa vyhnúť nepriazni bohov a vrátiť sa na rodný ostrov. Vládca bájnych moreplavcov Fajákov mu pomohol vrátiť sa na Itaku, kam prišiel aj jeho syn. Spoločne odohnali nápadníkov vernej Penelopy, ktorá opäť mohla žiť so svojím manželom. Amfora (6. stor. pred Kr.)

Ukážka 5 Hovor mi, Múza, o chytrom mužovi, ktorý sa veľa nablúdil po šírom svete, keď vyvrátil posvätnú Tróju, uvidel mestá a spoznal zmýšľanie premnohých ľudí, vo svojom srdci vytrpel na mori preveľa strastí, snažiac si zachrániť život a druhom umožniť návrat. Túžil nesmierne po tom, no nemohol zachrániť druhov. Tí totiž zhynuli pre svoju spupnosť a slepotu ducha, hlupáci biedni, bo zjedali dobytok Hélia, syna Hyperióna, a tento im zmaril deň návratu domov. Z tohto niečo povedz aj nám, ó, božská Diova dcéra! Homér: Odysea Ukážka 6

©

Ale keď Odyseus chytrý sa zdvihol, by predniesol slová, povstal a dolu sa díval a do zeme upieral oči. Nehýbal vôbec ni vpred, ni dozadu rečníckym žezlom, držiac ho nehybne v ruke sťa nejaký človek bez zmyslov; bol by si riekol, že je to buď hlúpy, buď nevrlý človek. Ale keď konečne zo svojich pŕs hlas vypustil silný, z úst mu plynuli slová – tie boli sťa snehové vločky – naozaj nebolo chlapa, čo by bol s ním zápasiť mohol. Homér: Iliada

Zeu s, rím

. kóp

ia gr. o r

iginálu (2. stor. po Kr.)

37


Úlohy Úlohy k ukážke 5 – 6 1. Na základe ukážok vytvorte osobnostný

profil Odysea. Ktorá vlastnosť sa stala jeho identifikačným znakom? Ktorá z jeho charakterových vlastností sa vám páči najviac?

2. Ktorá charakteristika vypovedá o Odyseovi z ukážky 6? A. hanblivý rečník B. človek so silným hlasom C. vynikajúci rečník D. nevrlý a hlúpy rečník

3. Ktoré dva druhy komunikácie sa dostali do rozporu v ukážke 6?

5. Pracujte s príručkou teórie literatúry

a zistite, v čom je rozdiel medzi mýtom a eposom. Navštívte miestnu knižnicu, prečítajte si a prerozprávajte niektorý z gréckych mýtov.

6. Samostatne analyzujte text ukážky 5.

a) Nájdite v ukážke 5 meno dcéry najvyššie postaveného gréckeho boha. b) Vysvetlite význam slovných spojení slepota ducha a prežiť si odyseu. c) Nájdite v Pravidlách slovenského pravopisu pravidlo o skloňovaní vlastných mien Zeus, Odyseus, Herakles, Achilles, Telemachos.

4. Rozdeľte sa na skupiny a prehľadne spracujte

komentáre odborníkov k eposu Odysea, ktoré nájdete v hovorenej podobe na internetovej stránke http://www.rozhlas.sk, v relácii PARNAS. Výsledok prezentujte na hodine slovenského jazyka.

Pozrite si

Odysea, film, USA, F. F. Coppola (1997) Trója, film, USA, W. Petersen (2004)

Viete, že...?

Slovenský autor literatúry faktu Vojtech Zamarovský sa venoval popularizácii najvýznamnejších starovekých civilizácií, študoval diela Homéra, pamiatky v múzeách celého sveta. Jeho diela sprístupňujú čitateľovi dávne civilizácie Grécka, Ríma, Egypta, Mezopotámie či Malej Ázie. K jeho najznámejším dielam patria: Objavenie Tróje, Dejiny písané Rímom, Grécky zázrak, Ich veličenstvo pyramídy, Vzkriesenie Olympie a ďalšie.

Aeneis Epos poznala aj rímska literatúra. Autorom eposu Aeneis je Publius Vergilius Maro (Vergílius). Považuje sa za prvý významný autorský a písaný umelecký epos. Od doby jeho vzniku sa datuje tradícia umeleckého eposu v európskych literatúrach. Aeneas bol synom bohyne Venuše. Keď mu Achilles vzal dobytok, pridal sa v trójskej vojne na stranu Trójanov. Gréci obsadili Tróju, ale bohovia sa postarali, aby sa mu podarilo ujsť. Podobne ako Odyseus, aj Aeneas putoval mnoho rokov, kým sa mu podarilo usadiť sa a postaviť mesto. Vergíliov hrdina sa vedome podriaďuje osudu, jeho hlavnou vlastnosťou je zodpovednosť k bohom, vlasti a rodine. Približne o tristo rokov neskôr Aeneadovi potomkovia Romulus a Remus založili mesto Rím. Od Romula, ktorý vyšiel víťazne z ich vzájomného boja, si odvodzovali pôvod významné rímske rodiny a králi.

©

Z diela

Prečítajte si

Zamarovský, V.: Bohovia a hrdinovia antických bájí (1969)

38

Najstarší zachovaný prepis Vergíliovho eposu Aeneis (5. stor. po Kr.)


Podobenstvo (krátka epická próza)

Podobenstvo/parabola (z gr. parabolé – prirovnanie, zhoda) je krátky epický útvar, ktorý náj-

deme v názve asi tridsiatich príbehov. Ich autorstvo pripisujú evanjeliá Ježišovi (napr. Podobenstvo o rozsievačovi, Podobenstvo o robotníkoch na vinici.) Najčastejšie pod podobenstvom rozumieme príbeh z reálneho života podaný formou metafory, ktorý má hlbší zmysel, než sa na prvý pohľad zdá.

Ukážka 7 Podobenstvo o horčičnom zrnku K čomu prirovnáme Božie kráľovstvo alebo akým podobenstvom ho znázorníme? Je ako horčičné zrnko. Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi, ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre, takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky. Evanjelium podľa Marka, 4

Úlohy k ukážke 7 1. Pracujte s textom ukážky. Vysvetlite po

svojom Podobenstvo o horčičnom zrnku. Porovnajte svoj názor s názorom P. Janáča.

Interpretácia Podobenstva o horčičnom zrnku Ježiš v podobenstve o horčičnom zrnku učí o Cirkvi, ktorá je začiatkom a zárodkom Božieho kráľovstva. Z podobenstva vyplýva, že Cirkev je živý, ustavične sa rozrastajúci organizmus ľudského spoločenstva. Najprv bola Cirkev malá, nepatrná, takmer neviditeľná v množstve národov a ľudstva, ale ako malé horčičné zrnko vyrastie vo veľký strom, podobne aj Cirkev sa rozrástla vo veľkú duchovnú rodinu a jej členmi sa stali ľudia zo všetkých národov, kmeňov a jazykov. P. Janáč

Viete, že...?

Podobenstvo nájdeme aj v gréckej literatúre. Jedno z najkrajších podobenstiev gréckej literatúry je dielo filozofa Platóna známe ako Podobenstvo o jaskyni. Nachádza sa v jeho diele Ústava a je podané vo forme dialógu medzi Platónovým učiteľom Sokratom a istým Glaukonom. Platón sa v ňom zaoberá otázkou vzdelania a nevzdelania človeka.

2. Podčiarknuté slová z nasledujúceho

citátu z Evanjelia sv. Matúša nahraďte konkrétnymi pomenovaniami (napr. podstatnými a prídavnými menami).

©

Keď bol potom sám, tí, čo boli okolo neho s Dvanástimi, pýtali sa ho na podobenstvá. On im odpovedal: „Vám je dané tajomstvo Božieho kráľovstva, ale tým, čo sú vonku, podáva sa všetko v podobenstvách... Ištarina brána (detail, 6. stor. pred Kr.)

39


Bájka

(krátka epická próza) ČO už viete Bájka je starobylý krátky neveršovaný alebo veršovaný žáner. Najčastejšie v nej vystupujú zvieratá, ktoré sú nositeľmi ustálených vlastností (napr. líška býva prešibaná a falošná). Bájka vyslovuje mravné poučenie, vysmieva sa zlu. Poučenie vyplýva buď z príbehu, alebo je formulované/jasne vyslovené na konci bájky. Bájka využíva mnohé umelecké jazykové prostriedky, najvýraznejšie/najfrekventovanejšie je napr. nepriame pomenovanie a personifikácia, čiže zosobňovanie.

Starovekú bájku na majstrovskú úroveň vypracoval grécky bájkar Ezop (6. stor. pred Kr.). Podľa

ústnej tradície bol škaredým hrbatým otrokom, ktorý vďaka nevšednej duchaplnosti a ostrovtipu získal slobodu. Väčšina bájok, ktoré sa mu pripisujú, sa odohráva vo svete zvierat, ktoré sú charakteristické svojím spôsobom správania (napr. pracovitý mravec, hlúpy havran). Po stáročia dochádzalo k zmenám v texte Ezopových bájok a menili sa aj mravné poučenia v závere bájok. Ukážka 8

Človek a satyr

Úlohy Úlohy k ukážke 8 1. Nájdite v slovníku význam slova satyr.

©

2. Ktorý z výrokov najviac vypovedá Žil raz jeden človek v jednom dome so satyo odkaze bájky Človek a satyr? rom. Nažívali spolu šťastne dlhý čas. Potom raz A. Človek nemôže žiť šťastne v jednom prišla veľmi studená zima. Človek si začal dúchať dome so satyrom. na skrehnuté ruky. B. Ak chcú dvaja žiť šťastne, musia si „Prečo to robíš?“ opýtal sa satyr. prácu v domácnosti podeliť. „Predsa aby som sa zohrial,“ odpovedal človek. C. Ľudia majú radi veci, ktorým ro„Vždy si dúcham na ruky, aby som si ich zahrial, zumejú, na ktoré si zvykli. D. Ak chceme, aby s nami ľudia žili, keď ich mám studené.“ nesmieme im nadávať do hlupákov. V ten istý deň mali na večeru ovsenú kašu. Kaša bola veľmi horúca a človek sa bál, že mu 3. Čo je dôvodom bohatého členenia textu popáli jazyk. Preto chytil misku do ruky a začal na odseky? do kaše dúchať. Satyr ho v úžase pozoroval. „Čo to robíš?“ spýtal sa. 4. Dokážte, že bájka z ukážky patrí „Dúcham si do kaše,“ odvetil človek. k epike. „Ale prečo?“ divil sa satyr. „Aby som si ju ochladil, ty hlúpy,“ zvolal muž. Satyr pokrútil hlavou a vstal. „Ja radšej pôjdem ďalej,“ povedal. „Ako to myslíš?“ spýtal sa človek. „Kam chceš ísť?“ „Čo najďalej od teba,“ odvetil satyr. „Nebudem bývať s niekým, kto jedným dychom chladí aj zohrieva.“ Ezop

40

Zaľúbený kentaurus, rím. kópia gr. originálu (1. – 2. stor. po Kr.)

3500 pred kr. – 5. STOR. PO Kr. Bájka dodnes prekvapuje čitateľa súdržnosťou kompozície a bohatým obsahom zvyčajne kratšieho

textu. Na ukážke 8 pozorujte elementárne časti textu, ktoré majú svoj vlastný význam – motív y (z lat. motivus – uvádzajúci do pohybu): a) spoločný život človeka a satyra, b) príchod zimy, c) dúchanie na skrehnuté ruky, d) fúkanie do horúcej kaše, e) satyrovo rozhodnutie odísť, f ) dôvod satyrovho rozhodnutia.

Žiaci a učitelia v Aténskej škole (5. stor. pred Kr.)

Úlohy 1. Prerozprávajte niektorú z klasických (zvieracích) Ezopových bájok, ktoré poznáte. 2. Pracujte so zhrnutím učiva. ierku i Zb Pozr . str. 50 v o t tex

a) Ktorý z vymenovaných motívov nazývame prírodný motív? b) Nachádza sa v ukážke 8 úvahový motív?

3. Buďte tvoriví. Inšpirujte sa ukážkou 9.

a) Vymyslite a napíšte modernú bájku. b) Pretransformujte známu Ezopovu bájku do iného literárneho žánru alebo druhu.

Ukážka 9 O nespokojnom počítači Žil raz jeden počítač, ktorý bol veľmi výkonný. Všetci návštevníci internetovej kaviarne, v ktorej žil, chceli pracovať len na ňom. Okrem toho, že bol výkonný, bol aj najdrahší a najmodernejší. Preto mu počítačový lekár nainštaloval ten najlepší antivírusový program, aký bol na trhu. Tento program ho veľmi dobre chránil pred akoukoľvek nákazou, avšak zabraňoval aj neškodným, len trochu podozrivým súborom otvoriť sa. A tak sa mnohí pobrali k inému počítaču, aby si tam mohli svoj súbor pozrieť. Počítaču sa zazdalo, že už nie je najobľúbenejší, a rozhodol sa niečo s tým urobiť. Začal náročky bojkotovať antivírusový program. Na jeho harddisk sa dostali rôzne videá, fotky a mp3-ky, o ktorých predtým mohol len snívať. Pri jednom sťahovaní bol antivírusový program neobyčajne nervózny a odporujúci. Počítač ani jeho používateľ na upozornenia nereagovali a súbor aj tak stiahli. Bol to Trójsky kôň. Okamžite začal ničiť softvér spolu so všetkými videami a mp3-kami. A tak náš počítač o všetko prišiel... Potreboval aj liečenie, a preto bol dlho mimo prevádzky. Keď sa vrátil, zistil, že v kaviarni pribudli ešte novšie a výkonnejšie počítače.

©

Poučenie: Buďte vždy spokojní s tým, čo máte, lebo vždy môže byť ešte horšie. A. Dvoráková (žiacka práca)

41


Anekdota

(krátka epická próza) ČO už viete Anekdota je krátky príbeh o nejakej skutočnej alebo vymyslenej udalosti zo života známej osobnosti, ktorý má neočakávaný a nepredpokladaný záver s humorným vyznením. Jej znakmi sú krátky rozsah, duchaplnosť a pointa.

Ukážka 11

Ukážka 10 K Aristotelovi prišiel klebetný človek: „Koľko berieš za vyučovanie rečníckeho umenia?“ „Od teba dvakrát toľko ako od ostatných.“ „A to už prečo?“ spýtal sa klebetník. „S tebou budem mať dvojakú prácu. Skôr ako ťa začnem učiť rečniť, budem ťa musieť najprv naučiť mlčať.“ Gaius Iulius Caesar dal po svojom víťazstve znovu postaviť všetky sochy a busty svojho protivníka Pompeia, ktoré ľud zničil. Rimanovi, čo chválil Caesarovu veľkorysosť, Cicero odvetil: „To je samozrejmé. Caesar musí myslieť aj na to, čo spraví jeho nasledovník s jeho pomníkmi.” Mladoženáč Themistoklés raz povedal: „Môj drahý synček vládne teraz nad celým Gréckom! Lebo Aténčania vládnu nad Gréckom. Ja vládnem nad Aténčanmi. Moja žena vládne nado mnou. A môj syn vládne nad mojou ženou.”

©

Pyrhos bol vyzvaný, aby vyhnal z krajiny notorického ohovárača. „Len ho tu nechajte,” rozhodol Pyrrhos, „Vždy je lepšie, keď bude na nás nadávať...” neznámy autor, ústna tradícia

42

Istý táraj dlho nudil Aristotela jalovým rozprávaním a nakoniec sa spýtal: „Čo na to poviete, majstre?“ „Podľa môjho názoru,“ odpovedal filozof, „je prinajmenšom zaujímavé, že človek, ktorý má obe nohy zdravé – ako napríklad ja – neodíde, ale stráca čas tým, že vás počúva.“ J. Brezina Úlohy Úlohy k ukážke 10 – 11 1. Naštudujte si v príručke teórie literatúry rozdiel medzi anekdotou a vtipom. Na hodine ho vysvetlite spolužiakom.

2.

Dokážte, že ukážky sú anekdotami.

3. Nájdite podobné anekdoty a preroz-

právajte dve, ktoré vás najviac zaujali, svojim spolužiakom.

4. Zistite v dostupných zdrojoch a vysvetli-

te, ktoré ustálené slovné spojenie sa spája Pyrrhom?

5.

Doplňte anekdotu s Pyrrhom a notorickým ohováračom.

6.

Porozprávajte spoločensky vhodný vtip a zdôvodnite, prečo ho nemožno nazvať anekdotou.


Lyrika Óda

(reflexívna poézia)

Lyrická poézia ● óda ● ľúbostná báseň ● žalospev/elégia ● epigram, epitaf

ČO už viete Óda (gr. ódé – pieseň) je lyrická báseň, ktorá vyniká nadnesenosťou/pátosom obsahu a jazykových prostriedkov. Oslavuje človeka, národ, slobodu, prírodu, mladosť ap.

Zo štylistického hľadiska óda predstavuje úvahu, patrí teda do reflexívnej lyriky – autor sa zamýšľa nad nejakým faktom alebo javom, oslavuje ho, rozoberá jeho vlastnosti, hľadá príčiny jeho vzniku ap. Druhom ódy je hymna (chválospev). V antickej literatúre bola óda zborovou oslavnou piesňou. Charakterizovalo ju vzrušenie, nadšené city, umelá a vzletná forma a sviatočnosť prejavu, niekedy aj priame oslovenie adresáta ódy.

V gréckej literatúre písala ódy poetka Sapfo, ódu na človeka môžeme nájsť aj v Sofoklovej dráme Antigona v piesňach zboru.

P yt h o n

a Du

r i s:

He

ra k

le s

aA té na

(5 .s to r. p red Kr.)

V rímskej literatúre v písaní ód vynikal Quintus Horatius Flaccus (Horácius) (65 – 8 pred Kr.), ktorý svoje básne vydal pod názvom Ódy. Oslavuje v nich lásku, pokoj, mier v čase, keď po Cézarovej smrti (44 pred Kr.) zúrili vojny. Učí človeka, že na šťastný život stačí málo – treba si vážiť príbytok po starých rodičoch, mať čisté svedomie a dobrý spánok. Netreba sa hnať za majetkom a utekať do cudziny, aby sme ušli sami pred sebou. Netreba sa báť zajtrajška ani bolestne spomínať na minulosť – srdce sa má tešiť z prítomnej chvíle.

©

Viete, že...?

Žáner óda sa dostal aj medzi ustálené slovné spojenia. Ak na niekoho alebo na niečo spievate ódy, prehnane ho alebo to chválite.

43


Ukážka 12

Ukážka 13

gróf Alfréd: [...] Ó, kráľ môj veľký, dámy, páni vzácni! I umenie je dobrá vec, však pohár vína lepšia. Tak často zrazené je k zemi umenie a ako otrok bozká moci prah i falošnej hre prepožičia hlas. Však tento malý, zlatý pohár vína vie bojovať tou silou, ktorú nesputnáš, a odkrývať vie skrytú pravdy tvár. Ó, keby údelom to bolo umenia! Oj, víno, víno, boh ti nebo daj!

Amfora svätá [...] Ty nežnou silou otváraš zámky tých najtvrdších sŕdc, ty starosti odvážnych i tajné plány odhaľuješ Bakchovým mokom, čo iskrí vtipom. Ty vlievaš nádej do mysle skľúčenej, ty odvahou i bedára napĺňaš: pár tvojich čiaš, a nezľakne sa koruny tyrana ani zbrane. Horácius (60 pred Kr.)

P. Zvon, Tanec nad plačom (1943) Ukážka 14 Ak si chceš spievať, tak sa uč píjať! A za tón každý z dobrého pi vždy! Len sa o mieru nestaraj veru! Zvečera zrána, plný buď vína! Nepiješ, piješ, zo sveta zídeš! V každučkej chvíli na víno mysli! [...] Pravdu chceš poznať, úprimnosť asnáď? Vo víne pravdy dosť, Je v ňom i úprimnosť! Skryté čo býva, víno odkrýva! anonym (1795)

Úlohy k ukážke 12 – 14 1. Určte, čo je témou jednotlivých ukážok a vyjadrite sa k autorskému zámeru.

2. Ak sú básne z ukážky 12 a 13 oslavou, čím je báseň z ukážky 14?

3. Vypíšte z ukážky 12 nepriame pomenovanie oslavovaného predmetu.

4. Uvažujte, prečo autor použil v ukážke 12 epiteton zlatý (pohár vína). Prezentujte svoj názor.

5. Ktorá z nasledujúcich charakteristík vína platí

pre ukážky 12 a 13? Svoj výber podporte citáciou veršov z ukážok. A. víno rozväzuje ľuďom jazyk B. víno prebúdza v človeku agresivitu C. víno je spojencom moci D. víno skryje pravú podstatu človeka

6. Nájdite v ukážkach paralely alebo rozdiely v prístupe autorov k vínu.

7. Vysvetlite, prečo je výraz iskrí vtipom metaforou. Vysvetlenia nahlas prečítajte.

8. Vysvetlite, prečo je výraz koruna (tyrana) metony-

©

miou. Vysvetlenia prečítajte nahlas.

44

9. Pripravte si krátky príspevok na tému: Alkoho-

lické nápoje a zdravý životný štýl. Využite formu komiksu, plagátu, verbálnej ústnej/písomnej prezentácie vlastných názorov alebo názorov odborníkov.

Trajánov stĺp, Rím (113 po Kr.)


Ľúbostná báseň (osobná/intímna poézia)

Antickí autori ako prví oslávili lásku vo všetkých jej podobách. Publius Ovidius Naso (Ovídius)

(43 pred Kr. – 18 po Kr.) v diele Umenie milovať svoje vlastné skúsenosti túži ponúknuť tým, ktorí nevedia, ako si vybrať partnera, ako sa obliecť, aby najlepšie zapôsobili (o jeho bohatých skúsenostiach svedčí aj to, že bol trikrát ženatý). V diele Lieky proti láske poučuje, čo robiť, aby sme sa zbavili osoby, ktorú už nemilujeme. Naturalisticky opisuje špinu, neupravený zovňajšok, ktorý odpudí aj najzaľúbenejšieho. Predovšetkým sa treba zamestnať akoukoľvek činnosťou, aby človek nerozmýšľal priveľmi o láske. Rady sú však myslené ironicky. Aj napriek poučovaniu nám autor zanechal dôležité posolstvo: proti skutočnej láske nijaké lieky neexistujú. Dokazuje, že i tému lásky možno spracovať hravo, veselo, na pobavenie tých, ktorí ju budú čítať.

Ľúbostnú/intímnu lyriku nájdeme aj v Biblii v Šalamúnovej piesni (Veľpieseň Šalamúnova,

Pieseň piesní). Je to pravdepodobne súbor starých ľúbostných svadobných piesní, ktoré sa spievali v predvečer svadby alebo priamo na nej. Verše sa pripisujú kráľovi Šalamúnovi, aj keď označenie „kráľ a kráľovná“ platilo na svadbe pre každú nevestu a ženícha. Medzi kanonické (potvrdené cirkvou) knihy sa dostala preto, lebo ju vykladali alegoricky a videli v nej ospevovanie vzťahu Boha/ Jahveho a vyvoleného ľudu, resp. kresťania v nej videli spojenie Ježiša Krista a cirkvi. Úlohy k ukážke 15 1.

Pozorne si prečítajte text. Nájdite kľúčové slová, ktoré autora spájajú s rímskou literatúrou.

2. Na základe ukážky sformulujte

názor autora na lásku a na úlohu, ktorú zohráva v ľúbostnom „boji“ umenie.

3.

Napíšte meno gréckeho boha, od ktorého je odvodené meno ochrankyne ľúbostného básnictva.

4. Diskutujte o Ovídiovom autor-

skom zámere. Ako vníma dobu, v ktorej žije?

Ukážka 15 Teraz mi pomôžte, Amor a Venuša, viacej než dosiaľ, teraz mi, Erató, Múza po láske nazvaná, žič! Môj cieľ je nesmierny: mužom dať návod, ako sa skrotí umením Amor – to chlapča, ktoré si lieta, kam chce. Keďže má dvoje krídel, je nestály, túla sa svetom – a na mieste ho zdržať človek má primálo síl. [...] Mám ti poradiť, aby si posielal ľúbostné verše? A načo? Nikto už nevie skutočnú báseň si ctiť. Ženy pochvália verš, no túžia po veľkých daroch: boháč má istú ich lásku – môže byť chruňo i drúk. Naozaj v zlatom veku dnes žijeme: zlato má slávu, zlatom dnes možno platiť ženino srdce i česť. A keby si, sám Homér, k nám s Múzami prikvitol zrazu, no smrdel by si grošom, z brány ťa vykopnú von. Ovídius

5. Akú rolu zohrávajú peniaze

©

v medziľudských vzťahoch, v láske dnes?

Prečítajte si

Veľpieseň Šalamúnova (http://www.biblia.sk/sk/1/biblia/sev/sol/001.htm)

45


Ukážka 16

Úlohy k ukážke 16

Žime, Lesbia moja, milujme sa, všetky klebety starých svätuškárov iba ako groš deravý si vážme. Slnko zapadnúť môže a vyjsť znova: nám keď zhasne raz krátke svetlo žitia, navždy k spánku nás uloží noc večná. Daj mi tisícku bozkov, potom stovku, potom tisícku znova a zas stovku, a zas tisícku novú, potom stovku. Keď si tisíc a tisíc bozkov dáme, potom celý ten počet pomiešame, aby ktosi zlý nezávidel azda, keby o takom množstve bozkov vedel. Catullus

1. Ukážka reaguje na osobný zážitok autora.

Pokúste sa uhádnuť, čo mohlo vyvolať klebety starých svätuškárov v antickom Ríme.

2. Catullova ľúbostná báseň sa vyhýba pomeno-

vaniu nepríjemných alebo bolestných vecí či dejov. Nájdite verš/verše, kde použil namiesto drsného pomenovania zjemňujúci výraz.

Nymfa s mušľou (1. stor. po Kr.)

Žalospev/elégia

(spoločenská/občianska/politická lyrika)

Elégia (z gr. elegos – pohrebný spev)

ako lyrický žáner vznikla v starovekej literatúre. Jedným z najstarších žalospevov je nárek Gilgameša nad mŕtvym priateľom Enkiduom (Zbierka textov, s. 14). Spievaná podoba žalospevu sa zachovala v hudbe ako lamento.

©

V antickej gréckej literatúre sa v elégii spočiatku spracúvali námety politické a vojenské, v rímskej literatúre ľúbostné s témou trýznivej a nešťastnej lásky. Konečnú podobu nadobudla u Ovídia, ktorý vo vyhnanstve smútil za vlasťou a svoj smútok vyjadril v zbierke básní.

46

Ukážka 17 Na posmech býval som iba za stolom pri čaši vína Na posmech býval som iba za stolom pri čaši vína, bársktorý klebetný jazyk o mne si táravo mlel. Päť rokov verne sťa otrok ja slúžiť tebe som vedel: za mojou vernosťou neraz od žiaľu zakúsneš v necht. Už ma nedojmú slzy – v ich siete som upadol často – vždy mi len úklady nové, Cynthia, strojil tvoj plač. Odídem s plačom i ja, no bezprávie osuší slzy: nechceš, by ľúbosti jarmo svorne nám tlačilo krk. Zbohom buď, prah, čo slzami mojich si navlhol prosieb, zbohom buď, brána, čo nikdy nezlámal hnev mojich rúk... Propertius


Epigram a epitaf

(spoločenská/občianska/politická lyrika)

Epigram v starovekom Grécku bol nápis na chráme, stavbe alebo pomníku. Spočiatku bol písaný

neviazanou rečou (próza), neskôr viazanou rečou (poézia). V rímskej literatúre nadobudol epigram podobu vtipnej básne, satiry, ktorá mala dve časti. Prvá časť nastolila problém, druhá časť ho prekvapivým spôsobom vyriešila. Z epigramu vznikol epitaf, lyrický žáner, nápis na náhrobnom kameni. Mal by vypovedať o autorovom vzťahu k životu. Môže byť vo forme kratšej básne alebo úryvku z dlhšej básne.

Ukážka 18

Ukážka 19

Keď sa ocitneme v úzkych, je ľahko si siahnuť Mole viacej ako tvoja hlava poznajú, na život; ale statočne si počína ten, kto aj biedu Lebo v knižkách sa ti smelo rýpu, vŕtajú. dokáže znášať. Martialis (1. stor.) J. I. Bajza (18. stor.) Ukážka 20

Ukážka 21

V pravde žil som, krivdu bil som, Dnešný otec iba vzdychá: Bože, prebože! verne národ môj ľúbil som. Žena nezmestí sa do šiat! Dcéra do kože!“ S. Chalupka (19. stor.) T. Janovic (20. stor.) Úlohy ukážke 18 – 21 1. Rozhodnite, ktoré ukážky sú epigramy a ktoré epitafy. Svoje rozhodnutie zdôvodnite. 2.

Nájdite v ukážkach ustálené slovné spojenia (frazeologizmy). Vypíšte ich.

3.

Zistite, ktorí slovenskí spisovatelia písali alebo píšu epigramy. Inšpirujte sa ich textami pri písaní vlastných epigramov na zvolenú tému.

4.

Nájdite vo výkladovej časti Pravidiel slovenského pravopisu (Hlavné zásady prispôsobovania starogréckych a latinských mien) správnu výslovnosť mena rímskeho dramatika Martialisa.

5. Pracujte samostatne. Napíšte najmenej štvorveršový epitaf

©

osobnosti, ktorú ste za jej života obdivovali alebo si ju pre niečo vážili (pokúste sa vytvoriť štvorveršie s rovnakým počtom slabík vo veršoch).

Hefaistov chrám, Atény (5. stor. pred Kr.)

47


Dráma

Dráma ● tragédia ● komédia

Základom dramatického diela je dialóg. Slovo

dialóg pochádza z gréckeho dialogos – rozhovor. Kolískou európskeho divadla je Grécko. Tu sa sformovali základné dramatické žánre: tragédia (6. stor. pred Kr.) a komédia (5. stor. pred Kr.). Vznikla tu aj prvá európska teória drámy (Aristotelova Poetika zo 4. stor. pred Kr.)

ČO už viete Dráma je jeden zo základných literárnych druhov. Základným znakom klasickej drámy je neprítomnosť rozprávača. (V antickej tragédii funkciu rozprávača plnil chór, v modernej dráme 20. storočia je niekedy prítomný aj rozprávač.) Dramatické žánre sú určené na scénickú realizáciu, bývajú veršované i neveršované. Autor svoju predstavu o mieste deja i o konaní a pohybe postáv naznačuje v autorskom komentári alebo v tzv. autorských a scénických poznámkach. Dráma ako literárny druh má spoločné znaky s epikou (dej) aj s lyrikou (prostredníctvom postáv vyjadruje autor svoje pocity, nálady a myšlienky).

Vonkajšia kompozícia drámy ● dejstvá ● výstupy (v starovekej tragédii najčastejšie 5 dejstiev s prológom a epilógom)

Úlohy 1. Aký je rozdiel medzi divadelnou hrou a inscenáciou?

2. Aký je rozdiel medzi dramatickou postavou a hercom?

©

3. Vymenujte profesie, ktoré sa podieľajú

48

na realizácii divadelnej hry.

Antické divadlo, Atény (161 po Kr.)

Vnútorná kompozícia drámy ● úvod/expozícia ● zápletka/kolízia ● vyvrcholenie/kríza ● obrat/peripetia ● rozuzlenie/katastrofa (v antickej dráme)


Ukážka 24

Ukážka 22 Strážca: Môžem ešte niečo dodať, či mám už ísť? Kreon: Ty si nezbadal, že tvoje reči sa mi hnusia? Strážca: Týrajú tvoj sluch či tvoju dušu? Kreon: Nemáš jedno, odkiaľ prichádza môj hnev? Strážca: Ja týram len tvoj sluch, kým tvoju dušu týra páchateľ! Kreon: Si prefíkané táradlo! Strážca: To možno som, nič zlého som však nespravil. Sofokles: Antigona

„No, konečne,“ povedal šéfredaktor, keď som vstúpil do jeho miestnosti. „Čo je? Horí?“ spýtal som sa a zapálil som si cigaretu. „Ideš do Prahy. Okamžite. Auto tu bude o chvíľu.“ „Do Prahy?“ Chcel som sa spýtať načo, ale nestihol som. V mysli sa mi vynorila cesta na Prahu a zrazu akoby mi všetka krv stiekla niekam do lýtok; musel som si sadnúť. Žalúdok mi zovrela bolesť, ktorá stúpala hore, k srdcu. Pocítil som nevoľnosť a zahasil som cigaretu. Zatlačil som ju medzi ohorky v popolníku, až sa rozdrobila a na koncoch prstov mi zostalo trocha tabaku a popola; štítivo som si utrel prsty o nohavice. „Čo ti je? Stalo sa niečo?“ spýtal sa šéf. D. Mitana: Zem je guľatá (20. stor.)

Ukážka 23

Úlohy k ukážkam 22 – 24

©

Šerif: Ako ďaleko dnes dovidieť...! Doktor: Naše staré mesto... a naša stará rieka... Blanka: Všetko je také blízke... a také vzdialené.. Filip: Deväť kilometrov. Alebo dvadsaťpäť rokov! Sirius: Po rieke sa plavili pltníci... Voda bola čistá, a keď sme sa vykúpali, zaľahli sme pod jelše. Lupino: Tam vraj pred dvetisíc rokmi vysedával aj ten... (Doktorovi) ... no ten – ako sa volal...? DOKTOR: Cisár Marcus Aurelius. BLANKA: Bože môj, aj sem hore čo sme sa len nachodili...! Vtedy tu ešte nebolo vôbec nič... iba hustá smrečina, červená od rýdzikov... ŠERIF: A tam, na teplých skalách, plno vreteníc...

1. Pravý dialóg musí obsahovať prvky,

ktorými sa naznačuje priamy kontakt osôb vytvárajúcich dialóg. Bez nich by sa text mohol chápať ako monológ. Vyberte ukážku, v ktorej sa takéto prvky nachádzajú. Prečítajte ich.

2. Pozorne skúmajte formu dialógu

v ukážkach 22 a 23. Čo je z komunikačného hľadiska osobité, zvláštne na dialógu v ukážke 23?

3. Nájdite ukážku, ktorá je úryvkom z prozaického diela. Porovnajte dialóg v prozaickom diele a dramatický dialóg. a) Vysvetlite, v čom sa uvedené dialógy líšia. b)Vysvetlite, v čom spočíva úloha dialógu v dramatickom a prozaickom texte.

I. Bukovčan: Pštrosí večierok (20. stor.)

Koloseum, Rím (2. stor. po Kr.)

49


Tragédia

(tragická dráma)

Začiatkom jari, keď po búrlivých zimných mesiacoch lode opäť mohli vyplávať na more, zhromaždili sa v Aténach v divadle občania, aby oslávili mestské dionýzie, najväčšiu a najvýznamnejšiu dionýzovskú slávnosť svojho mestského štátu (polis). Najdôležitejšiu súčasť a zároveň vrchol slávnosti tvorili predstavenia tragédií, trvajúce tri dni. Chorégovia [bohatí aténski občania, ktorí hradili náklady na slávnosť zo svojho súkromného majetku], básnici [dramatici] a herci tu súťažili o víťazstvo..., ktoré im prinieslo veľkú prestíž a mimoriadne ocenenie verejnosti mestského štátu... E. Fischer-Lichte: Dejiny drámy

Pôvod slova tragédia je nejasný. Prekladalo sa buď ako capí spev (podľa spevákov prezlečených za

capov), alebo ako spev o cenu capa (spev pri obetovaní capa).

Grécke tragédie sa vyvinuli zo starogréckej zborovej lyriky, ktorú predvádzal zbor. Spočiatku náčelník zboru v prestávkach medzi zborovými piesňami prednášal nejaký epický príbeh. Po čase Gréci zaviedli do drámy herca, ktorý odpovedal na otázky zboru, neskôr sa pridal druhý a nakoniec tretí herec. Hry sa uvádzali na počesť boha Dionýza (počas mestských dionýzií), ale ich mytologické obsahy väčšinou nemajú nič spoločné s týmto bohom. Autori čerpali námety z eposov Iliada a Odysea, neskôr z rôznych príbehov a bájí. Podľa gréckeho filozofa Aristotela je tragédia imitáciou vážneho činu, deja v dramatickej forme. Udalosti vzbudzujú strach a súcit, čím spôsobujú katarziu (z gr. katarzia – duševná očista/prenesene uvoľnenie spôsobené dojmom z umeleckého diela, očistenie vášní v závere). Za základ tragédie považoval Aristoteles dej. Dej v tragédii sa odohráva na užšie vymedzenom jednom priestore v priebehu jedného dňa (24 alebo max. 30 hodín) a sústreďuje sa na jednu príhodu v živote protagonistu/ hlavnej postavy (požiadavka jednoty miesta, času a deja). Vnútorná kompozícia antickej tragédie KRÍZA

Kolízia

Aristoteles

expozícia

Peripetia katastrofa

Dej tragédie sa posúva vďaka konfliktom (lat. conflictus – zrážka). V úvode/expozícii sa objavia náznaky konfliktu, v zápletke/kolízii konfliktná postava/čin dej stupňuje, vo vyvrcholení/kríze konflikt graduje na najvyšší stupeň, v obrate/peripetii sa komplikuje riešenie konfliktu a v rozuzlení/katastrofe tragédie sa konflikt vyrieši smrťou postavy/postáv. Jadro konfliktu tvorí protichodnosť záujmov postáv. Postava sa môže dostať do konfliktu s inou postavou (interpersonálny konflikt), so spoločnosťou (spoločenský konflikt), dokonca aj sama so sebou (osobný, individuálny konflikt).

©

Na druhé miesto kladie Aristoteles charaktery (postavy). Tie by mali byť dobré (uskutočňujú dobré úmysly), primerané (ženská postava nemá mať mužské charakterové znaky), reálne a dôsledné. Protagonista je človek vznešeného postavenia, čo naznačuje, že mu bol pôvodne určený šťastný osud. Napriek výnimočným vlastnostiam nie je dokonalý, nevyniká cnosťou a spravodlivosťou, ani neupadol do nešťastia pre špatnosť a nešľachetnosť, ale pre nejaký omyl, akých sa obyčajne dopúšťajú ľudia pri veľkej sláve a šťastí... (Aristoteles, Poetika). Omylom, ktorého sa postava dopustila, môže byť napr. priveľká hrdosť, prehnané ambície, porušenie božích zákonov.

50


Antigona (tragédia v 5 dejstvách) Sofokles

Autorský kontext

(496 – 406 pred Kr.) Bol rodákom z dedinky Kolónos blízko Atén. Pochádzal zo zámožnej rodiny a bol všestranne vzdelaný. Jeho život bol prostý. Hoci sa nevyhýbal verejnému životu, ba zastával aj vysoké štátne funkcie, venoval sa skoro výlučne tragickému básnictvu, v ktorom vynikal nad všetkými vrstovníkmi. Sofokles zdokonalil staroveké divadlo. Hneď pri svojom prvom vystúpení ako 27-ročný zvíťazil nad starším krajanom, vtedy už 57-ročným Aischylom. Z mnohých diel, ktoré napísal, sa zachovalo iba sedem drám a jedna neúplná satyrská hra. Jeho najznámejšou tragédiou je Kráľ Oidipus. Zobrazuje v nej osud tébskeho vládcu Oidipa, ktorý nevedomky (riadením osudu) zabil svojho otca, oženil sa s vlastnou matkou a mal s ňou dve dcéry Antigonu (hlavná postava tragédie Antigona) a Isménu a dvoch synov Polyneika a Eteokla. Keď sa dozvie, kto je a aké nešťastie privolal na seba, svojich blízkych a Téby, prijíma za svoju vinu plnú zodpovednosť.

Antigona je dcérou kráľa Oidipa. Po odstúpení otca z trónu žije na kráľovskom dvore matkinho brata Kreona. Jej brat Polyneikos padne v boji proti Tébam, ktorým vládne Kreon, druhý brat Eteokles padne pri obrane Téb. Antigona poruší kráľov zákaz pochovať Polyneika, pretože boží zákon Grékom prikazuje dôstojne pochovať svojich mŕtvych. Kráľ svojím zákazom chce viac ako boh. Antigonu dá zaživa pochovať, a tým spustí sled tragických udalostí, typických pre vyvrcholenie antických tragédií.

Z diela

Rodokmeň tébskej kráľovskej rodiny Agénor európa

kadmos

polydóros

Agaué

labdakos

zeus

sémelé

dionysos

pentheus

monoikeus eurydika MAgareus

kreon

laios

iokasta

haimÓn oidipus

©

polyneikos eteokles

isména

antigona

Úloha 1. V akom príbuzenskom vzťahu boli a) Antigona a Haimón? b) Antigona a kráľ Kadmos?

51

2. STAROVEKá LITERATúRA Spoločenský a historický kontext 1. Aténske hodnoty – demokracia a blaho štátu predstavovali pre Sofokla vysoký a záväzný ideál. Proti nim stavia Téby s ich ziskuchtivosťou a egoizmom jednotlivcov (Kreon, Eteokles, Polyneikos). Ešte aj vo svojej poslednej tragédii Oidipus na Kolóne... spieva už deväťdesiatročný Sofokles oslavnú pieseň na polis... V čase napísania tejto tragédie boli Atény po dvadsaťpäťročnej vojne na pokraji zrútenia. Roku 411 odstránili demokraciu v Kolóne, časti mesta, kde sa Sofokles narodil. Protidemokratická strana sa ujala moci a donútila ľud k „morbídnej procedúre“, aby prijal zákon o splnomocnení: Ľudové zhromaždenie bolo preložené na predmestie, na pahorok Kolónos. Ako stádo oviec tam odviedli ľud obklopený ozbrojencami, aby tam bez odporu odhlasovali odstránenie demokracie. E. Fischer-Lichte: Dejiny drámy 2. Sofokles bol prívržencom tradičného spôsobu života. Základnými črtami jeho svetonázoru boli úcta k náboženstvu, k morálke štátu, viera v človeka a jeho rozumové a mravné sily. Ideálom pre neho bolo spojenie demokratického mestského štátu (polis), založeného na princípoch práva, a jednotlivca, ktorý sa s týmito princípmi stotožňuje a bráni ich. 3. Podľa Aristotela je vzťah medzi mužom a ženou vzťahom „politickým“, teda vzťahom medzi vládnucim a ovládaným. Ten, kto vládne, je muž, to znamená, že len on môže mať etické cnosti v ich úplnosti a dokonalosti, zatiaľ čo ovládaným ženám stačí mať cnosti na priemernej úrovni. Tak napríklad rozvážnosť a odvážnosť muža sú vo svojej úplnosti a dokonalosti cnosťami „vládnucimi“. Rozvážnosť a odvážnosť ženy sú cnosti „poslúchajúce“. I. Buraj: Antický obraz muža a ženy Ukážka 25

©

Kreon: Mám hádam v tomto veku chodiť k nezrelému mladíkovi po rozum? HaimÓn: Vždy lepšie ako po neprávosť! Ak som mladý, nedívaj sa na môj vek, hľaď na vec! Kreon: Na akú vec? Mám sa hádam dívať s úctou na neposlušnosť? HaimÓn: O úctu k mrzkej veci by som nikdy nežiadal! Kreon: No práve tento neduh mala ona. HaimÓn: Mienka tébskych občanov je iná. Kreon: Občania by chceli rozhodovať o tom, čo mám robiť? HaimÓn: Podľa slov si ty ten nezrelý. Kreon: Mám vládnuť v mene iných, a nie vo vlastnom? HaimÓn: Ak štát si niekto prisvojí, je po štáte. Kreon: Čo nepatrí štát tomu, kto v ňom vládne? Sofokles: Antigona

52

Tália, múza herectva, Rím (2. stor. po Kr.)


Ukážka 26 Zbor: Síl na svete je mnoho, ale nijaká silnejšia ako človek, ktorý aj do zúriacej víchrice a lejaka sa púšťa, aby na pochmúrnom mori prerážal valmi vĺn, čo kolíšu a oblievajú sťažne jeho lodí. On aj Zem, v rade bohýň najvyššiu, večnú a neúnavnú, každý rok rozjatrí pluhom, keď sa jeho krok za krokom koní borí do jej pôdy. No hoci múdrosť, vtip a silu obra má v miere, ktorá báje prekoná, on zlo je schopný konať v pätách dobra. Ak žije správne, podľa zákona, posväteného prísahou, je vlasti na osoh, ale na jej záhubu, ak do zla padne ako do priepasti. Kto zotrváva pri zle, nech nikdy nie je hosťom mojej mysle a ani hosťom môjho kozubu. Sofokles: Antigona, Prvá pieseň zboru

Úlohy k ukážke 25 – 26 1. Pripravte si pre spolužiakov informácie o rodovej kliatbe, ktorá stíha Labdakovský rod. (Korene tohto rodu siahajú k založeniu Téb.)

2. Zistite, ako v starovekom Grécku pochovávali mŕtvych.

3. Dokážte, že dialóg medzi Kreonom

a Haimónom v ukážke 25 má znaky dramatického dialógu.

4. Ako súvisí ukážka 25 so Sofoklovým vzťahom k štátu?

5. Čím sa previnil Kreon voči demokratickým princípom?

6. Kreon a Haimón sa navzájom označili prívlastkom nezrelý. Čo tým mysleli?

7. Pomenujte lyrický zámer, ktorý pred-

stavuje ukážka 26. Dokážte znaky tohto útvaru.

8. Ako vníma v ukážke 26 zbor človeka?

Charakterizujte ho tak, že zachováte obsah, ale použijete iné slová.

9. Ako súvisia myšlienky v druhej časti

ukážky 26 so Sofoklovým svetonázorom?

Úlohy k dráme Antigona 1. Sofoklova tragédia Antigona má všetky základné prvky antickej tragédie podľa Aristotelových pravidiel. Napíšte, ktoré sú to.

2. Dokážte, že Antigona umiera aj ako obeť tyrana, aj ako obeť, ktorá sa prináša pravým mravným hodnotám.

3. Ktorá chyba v charaktere spôsobila, podľa vás, Kreonov pád? 4. Ktorý z filozofických termínov kalokagatia, ananké sa uplatnil v dráme Antigona? Svoje tvrdenie dokážte.

5. Akú úlohu zohráva v dráme chórus/zbor? Koho predstavuje?

Rimania nadviazali na gréc-

ku tragédiu, ale prispôsobili ju svojim podmienkam. Na rozdiel od gréckej tragédie rozšírila rímska tragédia tematický okruh o témy z rímskych dejín. Zmeny sa urobili v úlohe zboru, ktorý neostával trvalo na scéne, ale prichádzal a odchádzal podľa potreby. Záujem o tragédie v Ríme upadal, diváci dávali prednosť komédii a pantomíme.

6. Prečo podľa vás nechal Sofokles Antigonu umrieť a Kreona nechal nažive?

7. Antigonina sestra Isména je v hre vedľajšou postavou.

©

Aká je jej úloha?

8. Upravená verzia Sofoklovej Antigony zohrala v 20. storočí veľkú úlohu v boji proti nacizmu. Pokúste sa vysvetliť dôvody.

53


Komédia

(komická dráma)

Komédia je podľa Aristotela zobrazovanie ľudí

horších, no nie v každom druhu špatnosti, ale len v tej jej stránke, ktorá spôsobuje smiech. Smiešne 1. je totiž akási chyba, zvrátenosť, ktorá však nespôsobuje ani bolesť, ani škodu, ako napríklad smiešna maska je čosi mrzké a neforemné, ale nepôsobí bolesť (Aristoteles, Poetika). Samotné 2. slovo komédia pochádza zo starogréckeho slova komoedia, ktorým sa označoval jarný obrad s hudbou, tancom a spevom na oslavu boha Dionýza a cyklického znovuzrodenia. Najznámejším tvorcom komédií v Grécku bol Aristofanes, v Ríme Plautus (jeho komédie poskytli mnoho podnetov dramatikom svetovej literatúry, napr. Shakespearovi v Komédii plnej omylov alebo Moliérovi v komédii Lakomec).

Úlohy Vyhľadajte v odbornej literatúre alebo na internete text nápisu na trenčianskej skale z obdobia pobytu rímskych vojsk na Slovensku. Písomne alebo formou počítačovej prezentácie zosumarizujte podoby a odlišnosti v spracovaní rovnakej témy alebo motívu v troch starovekých literatúrach. (Pracujte s literárnymi dielami a sekundárnymi zdrojmi. Porovnajte Odysea s Achillom a Gilgamešom. V čom sú títo starovekí hrdinovia odlišní? Všímajte si ich pôvod, smrteľnosť/ nesmrteľnosť, postavenie v spoločnosti, fyzické a duševné vlastnosti, vzťah k ženám.)

3.

V Ríme vznikla aj fraška (žánrová forma komédie; jednodejstvová humorná hra založená aj na situačnom humore) a nemohra.

Utvorte si skupiny s rovnakými záujmami a podľa literárnych pamiatok staroveku spracujte tému, v ktorej sa zameriate na porovnanie hrdinov a ich činov: Všetko, čo chceme v živote získať, si musíme vybojovať.

4.

Vyberte si jednu starovekú mytologickú postavu/ dvojicu a pátrajte po jej spracovaní v rôznych druhoch umenia.

Viete, že...?

5.

Pracujte v skupinách a prehľadne formou osnovy a konspektu spracujte: a) vznik drámy a základné znaky gréckej tragédie; b) podoby a rozdiely (témy, spracovanie/kompozícia, protagonisti, priestor) gréckej a rímskej tragédie; c) vznik a vývin antickej komédie. Použite výkladové texty v učebnici, vlastnú čitateľskú skúsenosť a odporúčané zdroje (Aristoteles: Poetika. Bratislava: Thetis, 2009. ISBN 978-80-970-1-536; Hrych, E.: Dějiny světového humoru. Brno: Marsyas, 1994. ISBN 80901275-7-6).

Na Slovensku sú najvýznamnejšie archeologické náleziská, zaradené medzi rímske pamiatky, v lokalitách Rusovce (vojenská stanica Gerulata), Iža (Dievčí hrad/Kelementia, zvyšky antických kúpeľov), Komárno (rímsky vojenský tábor Brigetio), Stupava (vojenská stanica s rímskymi kúpeľmi) a Dúbravka (Bratislava; villa rustica – typ rímskej obytnej stavby vybavenej dômyselným vodovodným systémom s bazénom používaným ako klasický rímsky kúpeľ). Svoju stopu zanechali rímske légie aj unikátnym nápisom na hradnom brale v Trenčíne (osada Laugaritio, 179/180 po Kr.). Na území Slovenska pri rieke Hron vznikli aj nadčasové úvahy cisára Marca Aurelia.

Projekt

©

A. Rôznorodosť tém v antickej literatúre. (Vypracujte ich prehľad a doplňte ho menami autorov a názvami ich diel.)

Prečítajte si

Pijoan, J.: Dejiny umenia 2 (1982) Marcus Aurelius: Hovory so sebou/Myšlienky k sebe (1995/2007)

54

B. Výrazové prostriedky starovekých autorov pri spracovaní ľúbostnej témy.

C. Vzťah antického človeka k sebe, k rodine a k svetu.

preskúšajte sa 2 A. O čo je šťastnejší ten, čo uprostred potomstva svojho dočká sa v chalúpke malej nevládnej staroby čias. Na pašu vyháňa ovečiek stádo, syn jahniatka zasa, po práci horúcej vody manželka nachystá preň. Bár by som taký mal osud, bár vlasy by zbeleli striebrom, aby som mohol jak starec spomínať na zašlý čas. Medzitým Pokoj nech obrába polia. I volčeky prvý zapriahol do jarma pluhu pohodou žiariaci Mier. Pokoj dal viniču vyrásť a šťavu do hrozna ukryl, aby synovi víno nalieval otcovský džbán. Za leskne sa lemeš a rýle, zatiaľ čo hrdza požiera v temnotách kdesi krutého vojaka zbraň. Tibullus 1.

Je alebo nie je text A z rozsiahlej epickej skladby/eposu? Zdôvodnite svoje rozhodnutie.

2.

Prečo je podľa prvého verša textu A jeden človek šťastnejší ako iný človek?

3.

Napíšte, prečo sú podstatné mená Pokoj a Mier napísané veľkým začiatočným písmenom.

4.

Napíšte slovo, ktoré patrí na vynechané miesto v predposlednom verši textu A.

5.

Vypíšte z textu slová, ktoré sa nachádzajú na opačnom póle expresivity ako zdrobneniny ovečky, volčeky...

6.

Slovné spojenie nevládna staroba v texte A vyvoláva pocit A. zmareného života. B. jesene života. C. vytúženého pokoja. D. pokojnej smrti.

7.

Pomenujte základný pocit vyjadrený v texte A. A. strach B. odhodlanie C. túžba D. radosť

8.

Vypíšte z nasledujúcej vety dva umelecké prostriedky a pomenujte ich. Zlatom dnes možno platiť ženino srdce i česť. Vypíšte z ukážky 15 (s. 45) jedno frazeologické spojenie. Vysvetlite ho.

©

9.

10. a) Nakreslite si schému vnútornej kompozície tragédie podľa vzoru na s. 50. b) Doplňte do schémy časti deja Antigony.

55

preskúšajte sa 2 B. Komár a býk Komár bol síce malý, no veľa si o sebe namýšľal. Jedného dňa, keď ustal z lietania, sadol na roh obrovskému býkovi, ktorý sa pásol na lúke. Býk sa pásol, drobučkého komára si ani nevšimol. Komár si oddýchol na slniečku a nabral sily na ďalšiu cestu. Skôr ako odletel, zdvorilo sa prihovoril býkovi: „Žiaľ, už musím ísť. Ďakujem, že si mi dovolil oddýchnuť si na tvojom rohu. Rád by som ešte ostal a porozprával sa s tebou, ale už naozaj musím ísť.“ „Mne je jedno, čo urobíš,“ zaručal býk. „Nevšimol som si ťa, keď si prišiel, a nezbadám ani, že ťa nebude.” 11. Zaraďte text B do literárneho druhu a žánru. 12. Vyberte ponaučenie, ktoré vyplýva z textu B. A. So zdvorilosťou ďaleko nezájdeš. B. Rovný si má hľadať rovného. C. Často sa sami sebe vidíme dôležitejší ako iným. D. Nemáme hovoriť hop, kým nepreskočíme. 13. Do akej literatúry zaraďujeme starovekého bájkara Ezopa? A. gréckej B. rímskej C. hebrejskej D. sumerskej 14. Text B nie je správne rozčlenený. Napíšte slová, ktorými sa začínajú odseky. 15. Na ktorom umeleckom prostriedku je vystavaný text B? 16. Priraďte k slovám príslušnú charakteristiku: spisovné, nespisovné, jednovýznamové, viacvýznamové, archaizmy, historizmy, neologizmy, expresívne, neutrálne, hanlivé, zdrobneniny. (Úlohu riešte po zvládnutí systému slovnej zásoby na hodinách jazyka.)

©

a) chruňo: b) drúk: c) groš:

56

báj bájka anekdota podobenstvo

Recommend Documents