Časopis Delfín
A je tu opäť Váš obľúbený časopis ...
Moje mesto Okolo sú hory, Pekná príroda To mesto sa volá Banská Bystrica
Leží pod veľkým Urpínom Ľudí tam býva neúrekom Veľké domy, sídliská, Ale sú v nej aj kultúrne strediská.
Rád tu bývam, Rád tu som. Je to mesto mojich snov.
Filip Fodor, 6.B
Dnešný Jánošík Dnešný Jánošík sa nenarodil v chudobnej chalúpke chudobnej terchovskej rodine. Jánošíkova mama, ako žena boháča – podnikateľa, mala pri pôrode najlepšie sestričky a doktorov. Malý Jurko, pýcha rodičov, vyrastal v bohatstve, rozmaznávaný matkou a nenávidený (tajne) svojou opatrovateľkou. Desaťročný už chodil ostrihaný na pankáča. V škole drzo prežúval žuvačku a učiteľov provokoval svojím mobilom, zapnutým a položeným na lavici namiesto učebníc. Učiť sa musel, veď zdedí otcovu firmu. Dvanásťročný mal piersing všade, kde to bolo vidieť. Nosil čierne tričko, nohavice a za opaskom s veľkou sponou najmodernejší revolver. Všetko oblečenie samozrejme len značkové. Na strednú školu dofrčal na novom harleji, darček od otca. V osemnástke už vlastnil BMW a pár zápisov v registri trestov. Hoci sa povinnej vojenskej službe vyhol, guľovnica, snajper a iná zbrojná technika mu neboli neznáme. Veď s nimi načierno kšeftoval. Veľký zlom v jeho živote nastal, keď sa bezhlavo zamiloval. Mal vtedy asi dvadsať rokov. Videl ju len tak na ulici a okamžite po nej túžil. Objednaný detektív Uhorčík mu zistil jej meno a adresu. Juraj bol zhrozený, keď prvýkrát zaklopal na dvere ich trojizbového bytu. Netušil, že nie každý býva v prepychovej vile s bazénom a saunou. Anička nosila doma štrikované svetre a rifle zo sekáča. O Jurkovi nechcela ani počuť. Aby sa jej zapáčil, svoje čierne zisky verejne venoval onkologickému centru. Jej rodine prihral mikrovlnku a dal im zatepliť byt. Svoje styky s mafiou začal využívať na pomoc ostatným. Drahé BMW vymenil za obyčajnú Fábiu. Dokonca sa riadne zamestnal ako štátny zamestnanec – policajt. Svojimi skutkami na ochranu zákona obmäkčil srdce vyvolenej Aničky. Lenže Anička nebola včerajšia. Tak trochu už privoňala k peniazom. A tak sa po svadbe milý Jurko vrátil do rodinnej firmy. Spolu s otcom, teraz už vysokým politikom , vytunelovali zopár kedysi dobrých podnikov. Na rad prišli drahé dovolenky, drahé autá. Ďalšia vila pre Jurka s rodinou. Darí sa mu dobre. Ťaží z driny svojich zamestnancov. Anička trávi svoje dni u kaderníčky a kozmetičky. A ďalší malý Jurko Jánošík ? Sedí v lavici, prežúva žuvačku. Na lavici mobil. Pod lavicou notebook s najnovšími hrami. Učiť sa nemusí, veď raz zdedí firmu.
B.Paták, 7.C
Môj malý slovník Každý slovník začína písmenom A a končí Z. Slová sú zoradené podľa abecedy do skupín. Zvyčajne je tam toľko skupín, koľko písmen v abecede. No ten môj slovník je trochu iný. Začína sa písmenom M a končí Ť. Písmenká sú poprehadzované a nie je ich toľko ako písmen v abecede. Je ich len sedem. Odvodila som ich od slovka MILOVAŤ, lebo to je to najdôležitejšie. Keď toto slovko nepoznáš, nie si človekom, ale skalou. Milovať možno všeličo. Niekto miluje prírodu, druhý miluje dobré jedlo a iný zase sám seba, čo nie je dobrý nápad, ale slovku milovať to nerobí zlé meno. Poďme teda nakuknúť do môjho slovníka :
M - mama, maličkosť, mandarínka, marcipán, med, mier, mierumilovnosť, mladosť, more, múčnik I - ihrisko, inteligencia, iskra, izba (moja) L - láska, láskavosť, lesk, lízanka, leto O - objatie, oddych, odpustenie, odvaha, ohľaduplnosť, ohňostroj, ochota, otec, ovocie V - vanilka, vášeň, veľkodušnosť, viera, Vianoce, vnímavosť, vtip A - autorita T-Ť - tajomnosť, Taliansko, tanec, trpezlivosť, túžba, ťažkosti
V mojom slovníku sú veci, ktoré milujem ja. Každý ale máme iný slovník, podľa svojich hodnôt. Ťažkosti predsa nikto nemá rád, ale aj tie nám pomáhajú rásť. Naučiť sa prekonať prekážky je dôležité. Život je krásny a krátky. Milovať život i ľudí okolo seba je to najkrajšie.
Jana Kubicová, 9. B
Spolupráca sa vypláca Sám človek si nevystačí na život, čo sa mu páči. Potrebujete spoločnosť, na pomoc i pre radosť Aj tým si môžete byť istí, že slovenskí hokejisti, by žiadne zlato nevyhrali, keby si dobre neprihrali. História nám tiež núka príbeh plný múdrosti, o prútoch vládcu Svätopluka, že lepšie je žiť v svornosti. Viem že sa to ľahko povie: „Najlepšie je svorne žiť.“ Každému sa však nepáči Väčšine sa podriadiť. V spoločnosti vždy je treba, vidieť druhých, nie len seba. Potrebné je spravidla, dodržiavať pravidlá. Od počiatku sveta, Preto platí veta: „Spolupráca – ťažká práca, ľuďom sa však vždy vypláca.“ Pacalaj Michal 7.B
Krajina mojich snov
V moje pamäti je stále živá spomienka na krajinu snov môjho detstva. Domček pod horou na samote, v dedinke Hodruša Hámre. Chodievala som tam od malička so svojou starou mamou, ktorá zdedila dom po svojich rodičoch. No nebol to obyčajný dom, mal sto rokov. Každá generácia, spravila na ňom nejaké úpravy. Ale staré trámy, pec, sporák na tuhé palivo, pivnica vytesaná do skaly dýchali históriou. Kto raz prekročil prah tohto domu, ocitol sa v minulom storočí. Pre mňa ako dieťa bola najúžasnejšia záhrada, v ktorej sa nachádzal malý, farebný domček, ktorý strážil trpaslík. Boli v ňom hračky ešte po starej mame. Bol to domček snov. Stačilo si ľahnúť na malú bielu postieľku a snívať. V okamihu som sa ocitla v krajine trpaslíkov, ktorí sa stali mojimi kamarátmi. Každý bol z inej krajiny. Jeden ma zaviedol do čokoládovej, druhý do nanukovozmrzlinovej a ďalší bol kráľ hračiek. Bola som všade, kde som chcela byť. Ale aj tak bol môj najlepší kamarát trpaslík strážiaci domček. Pri ňom som vedela presedieť hodiny. Roky išli a ja som rástla, už som nebola celkom dieťa. No prvá cesta vždy viedlo k trpaslíkovi. Pred štyrmi rokmi, cez letné prázdniny, na ktoré som sa tak veľmi tešila, prišla som do svojej záhrady, chytila som trpaslíka okolo krku a spýtala som sa: „Som tu, si rád?“ On sa vôbec neusmial a z jeho fajky nevyšiel dym. A tých päť týždňov, čo som tam bola bol stále smutnejší a smutnejší. Môj pobyt v Hodruši sa skončil, s trpaslíkom som sa rozlúčila, no v tej chvíli som si neuvedomila, že je to poslednýkrát, čo som s ním. O dva mesiace starká náhle zomrela a ja som svojho kamaráta odvtedy nevidela. Roky pribúdajú a ja sa stále častejšie stretávam so svetom dospelých, svetom starostí bez fantázie. Niekedy je také ťažké pochopiť iných. Učím sa. Pomáhajú mi aj spomienky na krásne chvíle strávené u starej mamy.
Michaele Kukučková, 9.B
Príjemné stretnutie Pri prechádzke po námestí som si všimla húf ľudí. Chcela som vedieť, čo sa deje. Keď som prišla bližšie, videla som, že v strede tohoto davu je slovenský hokejový reprezentant - brankár Janko Lašák, ktorý v máji 2002 vybojoval vo Švédsku na Majstrovstvách sveta v hokeji spolu s ostatnými pre Slovensko zlatú medailu. Nelenila som a zapojila som sa do boja o autogram. Keďže som nemala poruke žiaden plagát našich „zlatých chlapcov“ ani iný papier, podpísal sa mi na chrbát môjho bieleho trička. Keď sa neplánovaná autogramiáda skončila, pobral sa dolu námestím. Mali sme spoločnú cestu, tak ja za ním. Pristúpila som k nemu a chcela som sa s ním porozprávať. „Môžem sa vás niečo spýtať?“ opýtala som sa . „Áno, pravdaže!“ povedal. „Kde bývate, keď ste na Slovensku?“ spýtala som sa. „V Budči pri Zvolene,“ odpovedal zdvorilo.
„Ako sa má malý Janko? Je zdravý?“ opýtala som sa. „Janko sa má veľmi dobre a je zdravý ako repa,“ povedal šťastne. „Myslíte si, že aj on bude hokejistom?“ „Potešilo by ma, keby bol, ale záleží to od mnohých vecí a keď on nebude mať chuť hrať hokej, nebudem ho nútiť. Ja sám viem, že keď mám niečo urobiť z donútenia, nerobím to dobre. Našťastie mňa nebolo treba nútiť hrať hokej. Na takéto myšlienky a plány je ešte dosť času.“ „Ak sa môžem spýtať, ako ste sa pripravovali na sezónu?“ spýtala som sa bojazlivo. „Ako každý rok aj tento som sa pripravoval s hráčmi Zvolena. Veľa času som trávil v posilovni, na bicykli, hral som tenis, plával a behal. Zúčastnil som sa aj v kempe slovenských reprezentantov vo Vysokých Tatrách.“ Po tomto krátkom rozhovore som sa poďakovala a rozlúčili sme sa krátkym, ale sľubným“ Do videnia.“ Celá šťastná, s podpisom na tričku a plná dojmov som trielila domov. Stretla som človeka, ktorý mal nemalú zásluhu na tom, že sa mohol svet dozvedieť o malej krajine Slovensku, ktorá má takých výborných hokejových hráčov a bolo mi veľmi dobre. M. Ďuricová, 6.A
Výpomoc v španielskom zelovoci Už takmer pravidlom sa stávajú naše dovolenky pri mori. Každé leto obdivujeme iný kus sveta . Inak tomu nebolo ani minulý rok. Naše cesty smerovali do vždy teplého Španielska. Cesta bola vyčerpávajúca, no vytúženého cieľa sme sa dožili. Tisícky hlavičiek a tiel sa slnilo na rozpálenom piesku, stovky človiečikov šantilo v Stredozemnom mori, desiatky ľudí sedeli v neďalekých kaviarničkách, aby si schladili svoje rozpálené telá nejakou malinovkou, či nanukom. Áno, taký pohľad sa mi naskytol, len čo som vytrčila nos z parádneho dvojposchodového autobusu. Rýchlo som však musela zbystriť pohľad na svoju rodinu, ktorá pobehovala okolo autobusu kopou tašiek. Naše ďalšie kroky viedli do vysokánskeho hotela. Ďalšia vec, ktorá mi utkvela v pamäti, bol malý zelovoc, v ktorom ste mohli nájsť všetky druhy ovocia z celého sveta. Obchodník bol porastený obrovským zeleným porastom, na ktorom rástli ohnivočervené kvety. Bolo to niečo nádherné. Vôňa a farba ovocia sa miešala s vôňou ohnivých kvetov. V človeku to vzbudzovalo dojem, že našiel malý raj na zemi. Hneď ako sa nám podarilo ubytovať, namierila som si to do toho „Malého raja“. Dorazila som k dverám, pri ktorých som sa z hlboka nadýchla všetkých vôní, a vošla som dnu drobnými dverami. Ani vo vnútri to nezaostávalo za vonkajším dojmom. V strede neveľkej miestnosti bola kasa, po bokoch police z ovocím a pri okne asi desať druhov pestrofarebných kvetov. Pred kasou bola malá stolička a na nej sedela tetuška s knižkou v ruke. Bola to majiteľka a predavačka v jednej osobe. Ešte chvíľu som si obzerala všetky tie
jablká, pomaranče, jahody z každého som si vybrala zopár kúskov. Tetuška energicky vyskočila, nahádzala ovocie do papierového vrecka a milo sa usmiala. Ja som úsmev opätovala a dobre naladená som opustila príjemné miesto. Celý deň zostal vo mne dobrý pocit. V pohode sme zvládli horúčavy a ani sme nevedeli ako a prvý deň bol za nami. Ráno som musela skoro vstať, lebo som išla na nákup. Bolo to najvýhodnejšie. Predavačky si mysleli, že som domáca a dávali mi tovar za normálne a nie predražené ceny. Okolo siedmej som sa vracala do hotela, keď som videla, že pri zelovoci sa trápi tetuška s hŕbou pomarančov. Rýchlo som podišla k nej a snažila sa jej pomôcť. Ona moju pomoc prijala. Keď sa nám spoločnými silami podarilo ťažké pomaranče donosiť dnu, tetuška mi do ruky strčila dva najväčšie a najoran žovejšie pomaranče. Anglicky sme sa celkom dobre dorozumeli, takže nebol problém. Ja som si okrem bronzu doniesla z tejto dovolenky presvedčenie, že ľudia sú všade rovnakí. Môžu si pomáhať, veď všetkým nám svieti nad hlavou jedno krásne slnko. Nina Makková,9.B
Deň vo Viedni 14.mája sme sa zúčastnili poznávacieho výletu vo Viedni. Skoro ráno sme trochu prispatí odchádzali autobusom. Pri prechode cez hranice sme sa našťastie nezdržali dlho. Počasie v Rakúsku nám veľmi neprijalo, pretože bolo pod mrakom. Keď sme dorazili do Viedne, trochu otrasení zimou sme čakali pred vchodom do prírodovednéhohistorického múzea, kde nás čakal labyrint chodieb, ktoré sme určite všetky neprešli. Absolvovali sme prehliadku nerastov, zvierat a dokonca sme sa odfotili s dinosaurami a pravekými ľuďmi. Pri prehliadke mesta, ktoré ako sme si všimli, bolo veľmi krásne a starobylé, nás sprevádzal pán sprievodca. Dóm sv. Štefana nás uchvátil svojou krásou, veľkosťou a majestátnosťou. Schönbrunn bol ďalšou zastávkou nášho výletu. Obdivovali sme nielen perfektne upravené záhrady, ale aj krásy samotného zámku. Celý komplex pripomínal dávne časy princezien za vlády Márie Terézie. Posledným miestom zastavenia bol zábavný park Práter. Fascinovalo nás množstvo atrakcií a niektoré sa nám podarilo absolvovať. Unavení, ale veľmi spokojní sme sa vrátili do autobusu. Cesta ubehla pomerne rýchlo a domov sme sa vrátili s peknými zážitkami.
B.Huštáková, J.Tomaščíková, N.Hrivnáková A.Čaklóšová, 7.A
Hrad sa nachádza priamo v centre a ovplyvňuje vzhľad historického jadra. Jeho najstaršou stavbou je pôvodne neskoro- románsky kostol z 13.-teho storočia. Kostol má bohatú výzdobu, oltár sv. Barbory pravdepodobne od Majstra Pavla z Levoče. Dnešný vzhľad kostola je výsledkom stavebných úprav v 14.tom a 15. - tom storočí a barokovej modernizácie po požiari v roku 1761. Kamenné opevnenie sa začalo budovať až v roku 1479 a jeho súčasťou je brána s barbakanom a kruhové bašty. V areáli hradu je viacero objektov, najmä tzv. Matejov dom a mestská radnica postavená okolo roku 1500 a prestavaná v roku 1546. V objektoch hradu sú dnes umiestnené kultúrne zariadenia, v budove radnice má sídlo Štátna galéria.
Čo viete o drogách ? Čo všetko sa niekedy rozumie pod slovom „drogy“? Každá látka, ktorá po požití určitým spôsobom mení normálne fungovanie organizmu. U nás sa slovo droga používa hlavne v užšom význame ako látka, ktorá mení duševný stav (náladu, stav vedomia, psychiku) a na ktorú zväčša vzniká závislosť (návyková látka). Alebo často ešte v užšom význame ako zakázaná látka s takýmto účinkom. Niekedy sa používa tiež termín "psychoaktívna látka", "náladu meniaca látka", "omamná látka", "narkotikum", "psychotropná látka". Zjednodušene môžeme povedať, že sú to len rôzne názvy pre (takmer) to isté. Pozri tiež názvy látok podľa účinkov.
"Tvrdé" a "mäkké" drogy Dosť voľne a nepresne sa používajú termíny "tvrdé drogy" a "mäkké drogy". Pod "tvrdými" sa zväčša rozumejú drogy, ktorých účinok je silný a rýchly a na ktoré obyčajne vzniká rýchlo fyzická závislosť. Sem nemusí patriť len heroín a kokaín, ale niekedy sa zaraďuje i alkohol. Pod "mäkkými drogami" sa tradične rozumie marihuana a hašiš, hoci toto zľahčovanie je diskutabilné. Tiež pod nimi možno rozumieť nikotín, kofeín. Tiež sa používa formulácia: mäkká droga "nasadá" na osobnosť, tvrdá ju mení.
Aké sú možné účinky drog? Veľmi zjednodušene sú účinky drog trojaké: utlmenie, povzbudenie alebo halucinácie. Pri niektorých drogách môžu byť účinky zmiešané naraz (napr. povzbudenie a halucinácie) alebo v priebehu pôsobenia (napr. najprv povzbudenie, potom utlmenie pri alkohole) Utlmenie Pocit uvoľnenia, pohody, tepla. Všetky problémy sa javia ako zanedbateľné. Zväčša tiež spomalenie srdcovej činnosti a dýchania. Pri predávkovaní až zástava srdca. Utlmujúce drogy sa tiež nazývajú depresanty (neznamená to, že spôsobujú depresiu!). Napr. heroin. Pre drogy s takýmto účinkom sa tiež používajú názvy omamná látka alebo (nie celkom presne) narkotikum. Povzbudenie Pocit vlastnej sily a schopností, zrýchlenie myslenia. Zdá sa, že všetky problémy sa hravo zvládnu. Potlačenie únavy. Tiež zrýchlenie srdca, reči, často agresívne reakcie. Pri predávkovaní neúnosné zvýšenie tepu vedúce až k zástave srdca. Povzbudzujúce drogy sa tiež nazývajú stimulanty. Napr kokaín. Halucinácie Vidíš, počuješ alebo cítiš to, čo v skutočnosti nie je a začínaš v to i veriť. Môže to byť príjemný (trip) alebo i veľmi nepríjemný (bad trip) zážitok. Počas halucinácie hrozí, že človek spôsobí hlúposť alebo i tragédiu, presne tak ako pri niektorých duševných ochoreniach, kde sú halucinácie neželaným príznakom. Takéto drogy sa nazývajú halucinogény. Napr. LSD. Pre drogy s takýmto účinkom sa tiež používa názov psychotropná látka.
Upravené príslovia: - Ako sa do hory volá, tak sa z ministerstva vnútra ozýva.
- Dvakrát meraj a raz strieľaj.
- Keď lietajú dvere nízko, bude pršať.
- Lepší vrabec v hrsti, ako kukláč na streche.
Ako sa nazýva 5 druhov rýb pokope ?
1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8.
Islam vyznáva Prieplav v strednéj Amerike Najäčšie mesto Borskej nížiny Názov literárno-dramatického útvaru Srdce Európy Žiaruvzdorná hornina Spoluzakladateľ Ríma V baseballe sú 4…
Motto:
Čo je radosť ?
Sokrates, otec európskej filozofie.
Tento múdry muž veril, že pre šťastný a radostný život človek toho nepotrebuje veľa,ba naopak, podľa neho, striedmosť v užívaní vecí vedie k šťastiu. Z jeho života je známe, že veľmi často, znovu a znovu prechádzal cez trhovisko a prezeral si vyložený tovar. Keď sa ho raz ktosi spýtal, prečo tam chodí, keď si aj tak nič nekúpi, Sokrates mu odpovedal: „Rád tam chodím objavovať, bez koľkých vecí som šťastný.“ Radosť začína vtedy, keď začneš chápať, čo všetko nepotrebuješ ! Po radosti túžiš aj ty. Ak ti chýba, odmietni falošné predstavy o nej a príde k tebe.
A je
to tu !
Rok sa s rokom stretá ! Tentokrát ten školský a k Vám prichádza ďaľšie číslo časopisu Delfín. Zavŕšime školský rok 2002/2003. Akí sme boli ? Aký bol tento rok ?
Pre niekoho úspešný viac, pre iných menej. Pre našu školu bol určite úspešný. Ø Prinášame Vám kaleidoskop zaujímavých žiackych prác. Ø Pripomenieme si pred prázdninami, čo prinášajú DROGY. Ø Nechýbajú ani krížovky,vtipy a iné zaujímavosti. Ø Všetky príspevky sú odrazom Vašej šikovnosti a dobrých nápadov Ø Prinášame Vám pokračovanie o Banskej Bystrici Ale teraz Vás predsa čaká oddych, prázdniny,leto. Už sa naň všetci tešíme. Vaša redakčná rada Redakčná rada : Mgr.Marta Luptáková Technická spolupráca : Mgr. A.Jasenáková a žiaci počítačového krúžku Ilustrátori : Mgr.B. Kohútová a žiaci výtvarného krúžku
