47. týždeň
UDALOSTI TÝŽDŇA Zaujalo nás: Slovenské domácnosti dokážu ušetriť v priemere desatinu svojich príjmov Čo nové vo svete: Taliansko zachraňuje vybrané banky Čo nové doma: Ceny tovarov a služieb sa podľa HICP indexu v októbri znížili o – 0,5 %
Jana Glasová
Dominika Ondrová
[email protected] www.postovabanka.sk/novinky/analyzy-trhu/
1
Euro na 7 – mesačných minimách
3
Maďarská centrálna banka menovú politiku nezmenila
3
Ropa Brent drahšia ani nie o pol percenta
4
Zlato ďalší týždeň so stratou
4
Ceny tovarov a služieb sa podľa HICP indexu v októbri znížili o – 0,5 %
5
Čo nové vo svete: Taliansko zachraňuje vybrané banky
6
Zaujalo nás: Slovenské domácnosti dokážu ušetriť v priemere desatinu svojich príjmov
7
Kalendár udalostí 48. týždňa
8
8
Predikcie podľa Poštovej banky
2
Čo nové na FX trhoch: Euro na 7 – mesačných minimách Spoločná mena eurozóny ukončila väčšinu dní uplynulého týždňa so stratou. Zisky si dokázala pripísať len v stredu a vo štvrtok, no už v piatok väčšinu z nich zmazala. Na vývoj eurodolára majú už dlhšie obdobie vplyv najmä očakávania súvisiace so zvyšovaním úrokových sadzieb v USA, ku ktorému by mohlo dôjsť už v decembri a tiež očakávania týkajúce sa ďalšieho uvoľňovania menovej politiky v eurozóne tiež už počas decembrového zasadnutia Európskej centrálnej banky [ECB]. Naša mena sa počas uplynulého týždňa oslabila až o – 1,2 %. V medzimesačnom porovnaní je slabšia podstatne výraznejšie, až o – 6,2 %. Euro zaknihovalo v minulom týždni zisky len voči českej korune, aj to len nepatrné, na úrovni šesť stotín percenta a týždeň ukončili na 27,048 EURCZK. Voči poľskému zlotému a maďarskému forintu stratilo. Kým pri oficiálnej mene Poliakov sa oslabilo o – 0,2 % na piatkových 4,2365 EURPLN, voči forintu stratilo mierne viac, – 0,3 % a piatok uzavrelo na úrovni 310,81 EURHUF. EURUSD [47. týždeň 2015], otváracia úroveň: 1,0773 EURUSD Zmena [1 deň] Potenciálne príčiny -0,81% - dôležité dáta v makroekonomických kalendároch chýbali - zverejnenie októbrovej inflácie v USA ponechalo možnosť decembrového zvýšenia 17.11.2015 1,0642 -0,41% úrokových sadzieb v krajine na stole a dolár tak získal na sile - zverejnenie zápisnice z posledného zasadnutia Fed – u poslalo dolár do červených 18.11.2015 1,0660 0,17% čísel; rétorika predstaviteľov totiž bola menej jastrabia než sa čakalo 19.11.2015 1,0734 0,69% - aj vo štvrtok euro profitovalo zo zverejnených minútiek Fed – u - naša mena predošlé zisky zmazala kvôli vyjadreniam Draghiho o ďalšom uvoľňovaní 20.11.2015 1,0646 -0,82% menovej politiky v eurozóne na decembrovom zasadnutí Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Bloomberg Close 16.11.2015 1,0686
EURGBP EURGBP
EURUSD
USDJPY
1,18
0,76
0,81
128,0
1,11
0,72
0,77
120,0
1,04
0,68 5-15
7-15
9-15
11-15
0,73 5-15 8-147-15
10-149-15
12-14 11-15
112,0 2-15 5-15
27,80
323,00
4,38
27,30
308,00
4,18
293,00
26,80 5-15
7-15
9-15
11-15
3,98
5-15
11-15
9-15
EURPLN
EURHUF
EURCZK
7-15
Zdroj: Bloomberg
7-15
9-15
11-15
5-15
7-15
9-15
11-15
Maďarská centrálna banka menovú politiku nezmenila Uplynulý týždeň sa uskutočnilo jedno zasadnutie spomedzi centrálnych bánk, o ktorých pravidelne informujeme. V utorok, 17. novembra 2015, zasadla maďarská centrálna banka [MNB]. Úrokové sadzby ostali, podľa očakávaní, nezmenené, na úrovni 1,35 %. Aj samotná centrálna banka avizovala, že sa na ďalšie zníženie úrokových sadzieb nechystá, no podporiť hospodársky rast krajiny chce prostredníctvom iných, nekonvenčných, nástrojov. %
0,50 0,20 -0,10 -0,40
% 1,00
Vývoj na peňažnom trhu
Sadzby národných bánk vo svete
% 3,00
0,50 0,00 5-15
7-15
1M EURIBOR 12M EURIBOR
9-15
11-15
3M EURIBOR sadzba ECB
Sadzby národných bánk V4
1,50 5-15
7-15 ECB
9-15 FED
11-15 BoE
0,00
5-15
7-15 ECB NBP
9-15
11-15 ČNB MNB
3
Čo nové na komoditných trhoch: Ropa Brent drahšia ani nie o pol percenta Čierne zlato väčšinu dní uplynulého týždňa získavalo na cene. Zisky boli len mierne a počas týždňa dosiahli v sumáre úroveň 0,4 %. V úvode týždňa severomorská zmes mierne zdražela v nadväznosti na teroristické útoky v Paríži, ktoré by mohli ohroziť celosvetové dodávky ropy. Už v utorok ale zlacnela o – 2,2 % vplyvom očakávaní, že zásoby čierneho zlata v USA minulý týždeň rástli ôsmy mesiac v rade. Do záveru týždňa si londýnska zmes už len pripisovala zisky a piatok ukončila na úrovni 44,66 USD za barel. V medzimesačnom porovnaní však stráca takmer desatinu a v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka je lacnejšia stále až o zhruba – 46,5 %. Ropa Brent [47. týždeň 2015], otváracia úroveň: 44,47 USD za barel Zmena Close Potenciálne príčiny [USD/barel] [1 deň] 16.11.2015 44,56 0,20% Cenu ropy Brent už dlhodobo ovplyvňuje prebytok tejto komodity na trhu, a teda 17.11.2015 43,57 -2,22% prevažujúca ponuka nad dopytom, čo spôsobuje hromadenie zásob. Pod cenový vývoj 18.11.2015 44,14 1,31% sa podpisujú aj nepokoje na Blízkom východe. V súčasnosti zohráva veľkú úlohu aj 19.11.2015 44,18 0,09% Čína, ktorej hospodárstvo spomaľuje, čo znepokojuje aj svetovú ekonomiku. 20.11.2015 44,66 1,09% Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Bloomberg Cena ropy Brent [v USD za barel]
Cena ropy WTI [v USD za barel]
100
83
80
66
60
49
40
32
Zdroj: Bloomberg
10-13 11-13 12-13 1-14 2-14 3-14 4-14 5-14 6-14 7-14 8-14 9-14 10-14 11-14 12-14 1-15 2-15 3-15 4-15 5-15 6-15 7-15 8-15 9-15 10-15 11-15
100
10-13 11-13 12-13 1-14 2-14 3-14 4-14 5-14 6-14 7-14 8-14 9-14 10-14 11-14 12-14 1-15 2-15 3-15 4-15 5-15 6-15 7-15 8-15 9-15 10-15 11-15
120
Zlato ďalší týždeň so stratou Cena zlata sa už nejaký čas tiež odvíja od očakávaní týkajúcich sa zvyšovania úrokových sadzieb v USA. Silnejšie náznaky, že k tomuto kroku pristúpi Fed už na decembrovom zasadnutí tlačia jeho cenu nadol. Zverejnenie zápisnice z posledného zasadnutia poslali v stredu ceny tohto vzácneho kovu do zeleného teritória. Slabší dolár sa premietol aj do zvýšeného dopytu po zlate. Napriek tomu počas týždňa zlacnelo o – 0,6 % na piatkových 1 077,88 USD za trójsku uncu. Medzimesačne je lacnejšie o – 8,4 %.
Cena zlata [v USD za trójsku uncu]
Zdroj: Bloomberg
1 450 1 350 1 250 1 150 1 050 10-13 11-13 12-13 1-14 2-14 3-14 4-14 5-14 6-14 7-14 8-14 9-14 10-14 11-14 12-14 1-15 2-15 3-15 4-15 5-15 6-15 7-15 8-15 9-15 10-15 11-15
Zlato [47. týždeň 2015], otváracia úroveň: 1 083,92 USD za trójsku uncu Zmena Close [USD/unca] [1 deň] 16.11.2015 1 082,75 -0,11% 17.11.2015 1 070,32 -1,15% 18.11.2015 1 070,70 0,04% 19.11.2015 1 082,20 1,07% 20.11.2015 1 077,88 -0,40% Zdroj: Bloomberg
4
Čo nové doma: Ceny tovarov a služieb sa podľa HICP indexu v októbri znížili o – 0,5 % Podľa harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien [HICP index] u nás v októbri ceny medziročne klesli o – 0,5 %, teda rovnako ako aj v septembri. Na základe národného CPI indexu bol pritom v októbri vykázaný ešte hlbší pokles o – 0,6 %. Vyplynulo to z údajov Štatistického úradu SR. Medziročné zníženie cien počas októbra zaznamenali len 4 kategórie nášho spotrebného koša, napriek tomu došlo aj 0,6 k celkovému zníženiu cenovej hladiny u nás. Najprudšie počas 0,4 októbra klesli ceny v doprave, a to až o – 7,7 %. Je to výsledkom 0,2 medziročne lacnejšej ropy, ktorá je teraz takmer o polovicu 0,0 -0,2 lacnejšia ako v rovnakom období pred rokom a taktiež -0,4 výsledkom zavedenia bezplatných vlakov pre vybrané skupiny -0,6 obyvateľstva. Okrem dopravy sa počas októbra výraznejšie znížili -0,8 aj ceny bývania a energií [o – 2,2 %] a to v dôsledku septembrového zníženia regulovaných cien plynu. Ceny potravín v októbri medziročne vzrástli o sedem desatín percenta. HICP r/r CPI r/r Pod tento mierny rast cien potravín sa podpisuje horšia tohtoročná úroda niektorých druhov komodít. Najvýraznejšie sa počas októbra zvýšili ceny v hoteloch a reštauráciách, ale aj ceny nábytku a vybavenia do domácnosti a ceny za vzdelávanie. Inflácia
Zdroj: ŠÚ SR
1-14 2-14 3-14 4-14 5-14 6-14 7-14 8-14 9-14 10-14 11-14 12-14 1-15 2-15 3-15 4-15 5-15 6-15 7-15 8-15 9-15 10-15
v %, r/r
Cenový rast je u nás stále brzdený predovšetkým pretrvávajúcimi efektmi lacnej ropy a taktiež nižšími cenami energií či vlakmi zadarmo. Predpokladáme, že v jesenných a zimných mesiacoch by klesajúca nezamestnanosť, rastúce mzdy a voľná menová politika ECB mohli priniesť mierne inflačné tlaky. Na rast cien potravín by zase mohla tlačiť aj horšia tohtoročná úroda niektorých komodít. Žiadne výrazne zvyšovanie cien však neočakávame.
5
Čo nové vo svete: Taliansko zachraňuje vybrané banky FÍNSKO: Fínsky parlament budúci rok otvorí rozpravu o možnom vystúpení z eurozóny. Rozhodnutiu predchádzala petícia, pod ktorú stúpenci odchodu krajiny z menovej únie získali 50 tis. potrebných podpisov. Po overení podpisov začiatkom budúceho roka sa v nasledujúcich mesiacoch uskutoční parlamentná rozprava, uviedla poslankyňa parlamentu. Fínsko vstúpilo do menovej únie k 1.1.1999 v skupine jedenástich zakladajúcich krajín. Odchod krajiny z eurozóny je veľmi nepravdepodobný, diskusia však odráža hlbokú frustráciu voličov v čase, kedy sa fínska ekonomika nachádza už tretí rok v recesii. POĽSKO: Nová poľská vláda chce, aby sa centrálna banka pri zlepšení dostupnosti úverov inšpirovala programom dlhodobých refinančných operácií [LTRO] Európskej centrálnej banky. V prvom prejave po vymenovaní do funkcie to uviedla premiérka Szydlová. Vicepremiér pre ekonomiku Morawiecki spresnil, že rozhodnutie o tom, či a v akom rozsahu program zaviesť, je v rukách nezávislej centrálnej banky. Začiatkom budúceho roka sa ale končí mandát ôsmim z desiatich členov rady pre menovú politiku poľskej NBP. Ich nástupcov určí parlament kontrolovaný stranou Právo a spravodlivosť [PiS] v spolupráci s prezidentom Dudom, ktorý je blízkym spojencom vládnej strany. Ekonomický expert PiS a zároveň aj minister financií minulý mesiac uviedol, že ambíciou jeho strany je, aby centrálna banka krajiny počas nasledujúcich 6 rokov investovala do ekonomiky 350 mld. PLN. Program má podľa neho zabezpečiť zrýchlenie hospodárskeho rastu na 5 % zo súčasných 3,5 %. Banka sa ale s touto myšlienkou nestotožňuje. Podľa nej Poľsko nepotrebuje podporiť hospodársky rast lacnými úvermi. Podľa člena rady pre monetárnu politiku podobné opatrenia v iných európskych krajinách nepriniesli želaný efekt. Dodal, že v Maďarsku, ktoré zaviedlo takýto program, sa zdroje centrálnej banky nevyužili efektívne, kým vo Veľkej Británii bol dopyt po takýchto úveroch nepatrný. RUSKO: Ruský minister hospodárstva Uljukajev minulý týždeň vyhlásil, že ruská vláda rozhodla, že zavedie zákaz dovozu potravín z Ukrajiny s účinnosťou od 1. januára. Ruský premiér Medvedev ešte v auguste uviedol, že Moskva zakáže import potravín z Ukrajiny od roku 2016, ak začne platiť ekonomická asociačná dohoda medzi Kyjevom a Európskou úniou. TALIANSKO: Taliansko cez víkend odštartovalo nový systém záchrany štyroch menších bánk. Záchrana bude pod vedením talianskej centrálnej banky a bude stáť 3,6 mld. EUR. Náklady ponesie nový národný záchranný fond, do ktorého prispeli zdravé banky. Záchrana bánk tak nebude na pleciach daňových poplatníkov. Taliansko chce banky zachrániť ešte pred začiatkom januára. Vtedy totiž do platnosti vstúpia pravidlá, podľa ktorých budú musieť pred použitím verejných prostriedkov na pomoc banke znášať straty najprv držitelia vkladov nad 100 tis. EUR, akcionári a majitelia cenných papierov. Podľa plánu avizovaného v nedeľu sa straty dotknú akcionárov a niektorých držiteľov cenných papierov, nie však majiteľov vkladov. Talianska centrálna banka zároveň uviedla, že v uplynulých mesiacoch Taliansko predložilo sériu ďalších opatrení na záchranu problémových bánk. Brusel však všetky odmietol s tým, že ide o ilegálnu štátnu pomoc.
6
Zaujalo nás: Slovenské domácnosti dokážu ušetriť v priemere desatinu svojich príjmov Výška príjmu je jedným z hlavných faktorov, ktoré určujú našu životnú úroveň, a teda aj to, čo si môžeme dovoliť. Na základe výsledkov 2. vlny zisťovania finančnej situácie a spotreby domácností [HFCS], ktoré v roku 2014 realizovala Národná banka Slovenska, sme sa pozreli na situáciu v slovenských domácnostiach. Zaujímala nás nielen finančná stránka, ale aj to, aký je ich majetok a či holdujú napríklad obchodovaniu. Súkromné priemerné domácnosti v SR Priemerný Priemerná Priemerná Región ročný príjem* ročná spotreba ročná úspora [EUR] potravín [EUR] [EUR] BA 16 066 4 572 1 594 TT 15 548 4 052 1 557 TN 15 643 4 021 1 917 NR 15 074 3 742 1 085 ZA 14 846 4 293 1 732 BB 15 604 3 740 1 186 PO 15 160 4 158 2 126 KE 15 437 3 666 1 503 Slovensko 15 425 4 025 1 577 Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa NBS [Výsledky 2. vlny HFCS] *príjem neobsahuje len mzdu, ale aj ostatné príjmy [príspevky, príjem z prenájmu nehnuteľností...]
Slovenské domácnosti disponujú priemerným hrubým ročným príjmom vo výške 15,4 tis. EUR. V porovnaní s 1. vlnou zisťovania [2010] síce došlo k nárastu o takmer 2 tis. EUR, no za európskym priemerom, ktorý bol na úrovni 37,8 tis. EUR, však výrazne zaostávame. Novšie európske údaje ešte nie sú dostupné, no predpokladáme, že situácia sa výraznejšie nezmenila. Rozdiely samozrejme možno badať aj z regionálneho hľadiska. Najnižší priemerný príjem, 14,9 tis. EUR, uviedli domácnosti zo Žilinského kraja. Naopak, ročný príjem nad 16 tis. vykázali jedine bratislavské domácnosti. Veľká časť našich príjmov putuje na potraviny. Tie si z nášho rozpočtu ukrojili viac ako štvrtinu. Slovenská domácnosť na ne vlani minula v priemere viac ako 4 tis. EUR. Najviac, 4,6 tis. EUR, za potraviny utratili domácnosti z Bratislavského kraja, čo je až o 906 EUR viac, ako vynaložila priemerná košická domácnosť. Zo svojich príjmov si naše domácnosti dokážu mesačne ušetriť v priemere 131 EUR, teda desatinu. Ročne tak vzniká priestor na úsporu vo výške 1,6 tis. EUR.
Čo naše domácnosti vlastnia? [podiel domácností v %] Región
Hlavné bývanie
Vozidlá
Vklady
Podielové Dlhopisy fondy
Akcie
BA 82,5 68,1 95,7 2,3 1,2 TT 80,6 62,6 93,6 0,9 0,1 TN 85,5 62,0 94,2 1,0 0,1 NR 86,2 61,3 78,3 0,7 0 ZA 87,7 61,2 86,0 0,2 0,2 BB 88,5 56,3 80,2 2,1 0 PO 86,0 64,8 89,1 1,3 0,2 KE 85,5 50,7 89,8 0,1 0,2 Slovensko 85,4 60,7 88,2 1,2 0,3 Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa NBS [Výsledky 2. vlny HFCS]
7,3 0,9 0,9 0,2 3,2 2,5 0,4 1,3 2,1
Dobrovoľné súkr. dôchod. programy/živ. poistenie 14,1 10,2 13,5 18,7 21,5 23,7 8,1 13,6 15,5
Jediným krajom, v ktorom si domácnosti dokážu odložiť v priemere viac ako 2 tis. EUR za rok, je Prešovský. Až o polovicu menšie úspory majú domácnosti z Nitrianskeho kraja. Príjmy a úspory ovplyvňujú aj úroveň nášho bohatstva. Do toho sa započítava aj hodnota nehnuteľnosti, ktorú vlastníme. Slovensko sa v rámci krajín eurozóny vyznačuje veľmi vysokou mierou vlastníctva hlavného bývania. Až 85 % našich domácností totiž vlastní nehnuteľnosť, v ktorej aj býva. Najviac [88,5 %] takýchto domácností sa nachádza v Banskobystrickom kraji. Naopak, v Trnavskom kraji je to najmenej, 8 z 10 domácností. Auto vlastnia tri pätiny domácností. Najnižší podiel domácností vlastniacich auto nájdeme v Košickom kraji.
Najviac, naopak, v bratislavskom regióne. Do nášho bohatstva sa okrem hodnoty bývania a vozidiel započítava aj hodnota finančného majetku. Tradičný majetok vo forme vkladov v bankách dôverne pozná väčšina z nás. Rovnako je na tom zhruba 9 z 10 slovenských domácností. Ďalšie čísla svedčia o tom, že Slováci stále patria k tým konzervatívnym, čo sa finančného majetku týka. Len 4 % domácností totiž majú vo svojom portfóliu zložitejšie finančné nástroje. Verejne obchodovateľným akciám prišli na chuť len 2 % našich domácností. Príznačnejšie sú pre staršie domácností a tie, ktoré sa nachádzajú v bratislavskom regióne . Menej ako 1 % - né zastúpenie majú v Nitrianskom, Prešovskom, Trnavskom a Trenčianskom kraji. Ešte menej sú pre našincov zaujímavé dlhopisy. Tie vlastnia len 3 desatiny percenta domácností. Zlatou strednou cestou medzi týmito dvoma nástrojmi sú podielové fondy, do ktorých vlani investovali 1,2 % domácností. Výraznejšie zastúpenie ale majú poistné produkty. Tie sa vlani tešili obľube v každej šiestej slovenskej domácnosti. Výška bohatstva a zloženie nášho majetku sa mení v závislosti od príjmu, ale napríklad aj od regiónu, veku, vzdelania a veľkosti domácnosti. Netreba zabúdať ani na dlhy a záväzky, ktoré máme. Tendenciu častejšie sa zadlžovať majú domácnosti s vyššími príjmami. V porovnaní s prvou vlnou zisťovania sa podiel zadlžených domácností zvýšil z 27 % na 34 %. V rámci eurozóny je to však stále nízka úroveň. Znamená to, že Slovensko patrí naďalej k tým menej zadlženým krajinám.
7
Kalendár udalostí 48. týždňa Indikátor
Obdobie
Inflácia PPI [27. november 2015], r/r, v %
október 2015
Odhad PABK
Odhad trhu
– 4,7
–
Predikcie podľa Poštovej banky Indikátor HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] CPI [%, r/r] 1] 4] HICP [%, r/r] 1] 4] PPI [%, r/r] 1] 4] Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] 6] EUR/USD 2] 4] Základná sadzba ECB 2] 4] 1M EURIBOR [%, p. a.] 2] 4]
2 Q 2015 3,2* – 0,1* – 0,1* – 3,8* 2,4* 11,56* 959,1* 1,12* 0,05* – 0,06*
3 Q 2015 3,6 – 0,3* – 0,3* – 4,5* 2,9 11,39* 574,3* 1,12* 0,05* – 0,11*
4 Q 2015 3,7 – 0,3 – 0,3 – 4,9 1,2 11,34 770,0 1,05 0,05 – 0,12
2014 2,4* – 0,1* – 0,1* – 3,7* 4,2* 12,79* 4 673,4* 1,21* 0,05* 0,02*
2015 3,4 – 0,1 – 0,1 – 4,7 2,3 11,64 3 572,4 1,05 0,05 – 0,12
1] priemer za kvartál 2] ku koncu kvartálu 3] priemer za rok 4] ku koncu roka 5] kumulatív za kvartál 6] kumulatív za rok * skutočnosť
8
