49. týždeň
UDALOSTI TÝŽDŇA Zaujalo nás: Slováci majú požičaných v priemere 5,8 tis. EUR. Uložených ale majú o zhruba „tisícku“ viac. Čo nové vo svete: Gréci schválili rozpočet na rok 2016 Čo nové doma: Slovenská ekonomika v 3. kvartáli 2015 s najrýchlejším rastom od roku 2010
Jana Glasová
Dominika Ondrová
[email protected] www.postovabanka.sk/novinky/analyzy-trhu/
1
Euro s najväčším denným pohybom od roku 2009
3
Super Mario trhy pripravenými opatreniami sklamal
3
Ropa Brent opäť lacnejšia o vyše – 4 %
4
Zlato ukončilo týždeň so ziskom, stále však v blízkosti 6 – ročných miním
4
Slovenská ekonomika v 3. kvartáli 2015 s najrýchlejším rastom od roku 2010
5
Tržby našich maloobchodníkov rástli aj v októbri
5
Čo nové vo svete: Gréci schválili rozpočet na rok 2016
6
Zaujalo nás: Slováci majú požičaných v priemere 5,8 tis. EUR. Uložených ale majú o zhruba „tisícku“ viac.
7
Kalendár udalostí 50. týždňa
8
8
Predikcie podľa Poštovej banky
2
Čo nové na FX trhoch: Euro s najväčším denným pohybom od roku 2009 Jednoznačne jednou z najdôležitejších udalostí minulého týždňa bolo zasadnutie Európskej centrálnej banky [ECB]. To zamiešalo karty aj vo vývoji eurodolára a naša mena si vplyvom neho pripísala viac ako 3 %. Opatrenia, ktoré centrálna banka pripravila, trh považoval za nedostatočné a naša mena tak vo štvrtok zažila najväčší denný pohyb od roku 2009. Zisky si pripísala aj v úvode týždňa, v utorok. Ostatné dni už len strácala. Vplyvom výrazných štvrtkových ziskov ukončila týždeň v zelenom, silnejšia o 2,7 %, na úrovni 1,0881 EURUSD. Zisky si euro v uplynulom týždni pripísalo aj voči maďarskému forintu a poľskému zlotému. Voči domácej mene Maďarov si pripísalo 0,3 % na piatkových zatváracích 312,63 EURHUF. Voči zlotému boli zisky ešte výraznejšie, na úrovni 1,1 % a týždeň európska mena ukončila na úrovni 4,3164 EURPLN. S českou korunou ukončila celý týždeň bez zmeny, na úrovni 27,025 EURCZK. EURUSD [49. týždeň 2015], otváracia úroveň: 1,0593 EURUSD Close Zmena [1 deň] Potenciálne príčiny 30.11.2015 1,0565 -0,26% - tlak na euro pred zasadnutím ECB 1.12.2015 1,0633 0,64% - pozitívne dáta z eurozóny a slabé z USA 2.12.2015 1,0615 -0,17% - silné dáta z amerického trhu práce a slabá inflácia v eurozóne tlačili euro nadol 3.12.2015 1,0940 3,06% - opatrenia ohlásené ECB sklamali trhy a poslali euro prudko nahor 4.12.2015 1,0881 -0,54% - opäť silné dáta z trhu práce v USA podporili dolár a naša mena strácala Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Bloomberg EURGBPEURGBP
EURUSD
USDJPY
1,18
0,76
0,81
128,0
1,11
0,72
0,77
120,0
1,04
0,68
0,73
6-15
8-15
10-15
8-14 8-15
6-15
12-15
112,0 10-14 10-15 12-14 12-15 2-15 6-15
27,80
323,00
4,38
27,30
308,00
4,18
26,80
293,00
8-15
10-15
12-15
10-15
12-15
EURPLN
EURHUF
EURCZK
6-15
8-15
Zdroj: Bloomberg
3,98
6-15
8-15
10-15
12-15
6-15
8-15
10-15
12-15
Super Mario trhy pripravenými opatreniami sklamal Uplynulý týždeň sa pozornosť trhov obracala predovšetkým na zasadnutie ECB, ktoré sa uskutočnilo vo štvrtok 3. decembra 2015. Európski centrálni bankári, podľa očakávaní, základnú sadzbu nezmenili, pristúpili ale k ďalšiemu uvoľneniu menovej politiky. Depozitná sadzba bola znížená na – 0,3 %. Program kvantitatívneho uvoľňovania bude predĺžený do marca 2017 alebo aj dlhšie, ak to bude potrebné. Do programu bude po novom zahrnutý aj dlh regionálnych a miestnych vlád denominovaný v eurách a centrálna banka bude zároveň smerovať k tomu, že splátky istín opätovne investuje. Mesačný objem nakupovaných dlhopisov tak ostal nateraz bez zmeny na úrovni približne 60 mld. EUR, a práve to trhy vyhodnotili ako sklamanie. Opatrenia, ktoré Draghi avizoval, sú totiž považované skôr za kozmetické úpravy. Okrem ECB sa tento týždeň v utorok, 2. decembra, uskutočnilo aj zasadnutie poľskej NBP. Základná úroková sadzba ostala, podľa očakávaní, nezmenená, na úrovni 1,50 %. % 0,50 0,20 -0,10 -0,40
% 1,00
Vývoj na peňažnom trhu
Sadzby národných bánk vo svete
% 3,00
0,50 0,00 6-15
8-15
1M EURIBOR 12M EURIBOR
10-15 3M EURIBOR sadzba ECB
12-15
Sadzby národných bánk V4
1,50 6-15
8-15 ECB
10-15 FED
12-15 BoE
0,00
6-15
8-15 ECB
10-15 ČNB
NBP
12-15 MNB
3
Čo nové na komoditných trhoch: Ropa Brent opäť lacnejšia o vyše – 4 % Čierne zlato má za sebou ďalší čierny týždeň, keď v jeho prvej polovici bolo pod tlakom pred stretnutím Organizácie krajín vyvážajúcich ropu [OPEC]. Tá podľa očakávaní svoju produkcia neobmedzila, naopak, svoju ťažobnú kvótu zvýšila. Zisky si severomorská zmes pripísala len vo štvrtok, kedy zdražela o 3,2 %. Obchodníci sa údajne chceli nákupom komodity poistiť pred nečakaným výsledkom stretnutia. Počas týždňa londýnska ropa zlacnela o – 4,15 % a piatok ukončila na rovných 43 USD za barel. Medzimesačne je lacnejšia až o takmer – 13 % a v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka stráca až vyše – 43 %. Ropa Brent [49. týždeň 2015], otváracia úroveň: 44,86 USD za barel Zmena Close Potenciálne príčiny [USD/barel] [1 deň] 30.11.2015 44,61 -0,56% Cenu ropy Brent už dlhodobo ovplyvňuje prebytok tejto komodity na trhu, a teda 1.12.2015 44,44 -0,38% prevažujúca ponuka nad dopytom, čo spôsobuje hromadenie zásob. Pod cenový vývoj 2.12.2015 42,49 -4,39% sa podpisujú aj nepokoje na Blízkom východe. V súčasnosti zohráva veľkú úlohu aj Čína, ktorej hospodárstvo spomaľuje, čo znepokojuje aj svetovú ekonomiku. Na cene 3.12.2015 43,84 3,18% jej nepridáva ani stratégia OPEC neobmedziť ťažbu a zachovať si trhový podiel. 4.12.2015 43,00 -1,92% Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Bloomberg Cena ropy Brent [v USD za barel]
Cena ropy WTI [v USD za barel]
100
83
80
66
60
49
40
32
Zdroj: Bloomberg
11-13 12-13 1-14 2-14 3-14 4-14 5-14 6-14 7-14 8-14 9-14 10-14 11-14 12-14 1-15 2-15 3-15 4-15 5-15 6-15 7-15 8-15 9-15 10-15 11-15 12-15
100
11-13 12-13 1-14 2-14 3-14 4-14 5-14 6-14 7-14 8-14 9-14 10-14 11-14 12-14 1-15 2-15 3-15 4-15 5-15 6-15 7-15 8-15 9-15 10-15 11-15 12-15
120
Zlato ukončilo týždeň so ziskom, stále však v blízkosti 6 – ročných miním Na rozdiel od ropy sa zlatu darilo. Straty zaknihovalo len v stredu a ostatné dni uplynulého týždňa ukončilo v zelenom. Naďalej sa však jeho cena pohybuje v okolí 6 – ročných miním. Dopyt po tomto vzácnom kove totiž ostáva pod tlakom v nadväznosti na očakávania začiatku sprísňovania menovej politiky v USA už na najbližšom zasadnutí, ktoré sa bude konať o týždeň. Za minulý týždeň zdraželo o 2,8 %, medziročne je však lacnejšie o takmer desatinu.
Cena zlata [v USD za trójsku uncu]
Zdroj: Bloomberg
1 450 1 350
1 250 1 150 1 050 11-13 12-13 1-14 2-14 3-14 4-14 5-14 6-14 7-14 8-14 9-14 10-14 11-14 12-14 1-15 2-15 3-15 4-15 5-15 6-15 7-15 8-15 9-15 10-15 11-15 12-15
Zlato [49. týždeň 2015], otváracia úroveň: 1 057,41 USD za trójsku uncu Zmena Close [USD/unca] [1 deň] 30.11.2015 1 064,77 0,70% 1.12.2015 1 069,29 0,42% 2.12.2015 1 053,70 -1,46% 3.12.2015 1 062,18 0,80% 4.12.2015 1 086,84 2,32% Zdroj: Bloomberg
4
Čo nové doma: Slovenská ekonomika v 3. kvartáli 2015 s najrýchlejším rastom od roku 2010 Štatistický úrad [ŠÚ SR] minulý týždeň zverejnil spresnený odhad HDP a zverejnil aj štruktúru rastu našej ekonomiky. Na základe toho naše hospodárstvo vzrástlo v treťom tohtoročnom štvrťroku v stálych cenách medziročne až o 3,7 % [rýchly odhad hovoril o raste o 3,6 %]. Ide o najrýchlejší rast od roku 2010. V bežných cenách dosiahol rast HDP úroveň 3,4 %. Vývoj HDP v SR
Zdroj: ŠÚ SR
1Q 10 2Q 10 3Q 10 4Q 10 1Q 11 2Q 11 3Q 11 4Q 11 1Q 12 2Q 12 3Q 12 4Q 12 1Q 13 2Q 13 3Q 13 4Q 13 1Q 14 2Q 14 3Q 14 4Q 14 1Q 15 2Q 15 3Q 15
%, r/r 6 5 4 3 2 1 0
reálny rast HDP
Ťahúňom rastu slovenskej ekonomiky zostal aj naďalej domáci dopyt. Pod rast našej ekonomiky sa teda podpisovali hlavne investície a to z dôvodu lepšieho čerpania eurofondov. Ruku k dielu ale pridala aj spotreba verejnej správy a spotreba domácností. Pozitívny vývoj na našom trhu práce, klesajúca nezamestnanosť, rast reálnych miezd a klesajúce či stagnujúce ceny v obchodoch totiž podporujú spotrebu obyvateľstva. Zvýšilo sa aj tempo rastu exportu [o 7,3 %], ale import rástol ešte rýchlejšie [o 9,9 %]. Príspevok čistého exportu k rastu nášho HDP bol negatívny a to už druhý kvartál po sebe. Očakávame, že rast slovenskej ekonomiky za celý tento rok by mohol dosiahnuť úroveň 3,4 %.
V treťom kvartáli sa ale nedarilo len našej ekonomike, ale aj trhu práce. Medziročný rast zamestnanosti dosiahol 2,5 % a miera nezamestnanosti podľa ŠU SR dosiahla v 3. kvartáli 2015 úroveň 11,3 %. Priemerná mesačná nominálna mzda predstavovala v treťom kvartáli hodnotu 861 EUR, jej nominálny rast dosiahol 2,9 % a reálny rast bol vďaka deflácii ešte rýchlejší na úrovni 3,2 %.
Tržby našich maloobchodníkov rástli aj v októbri v %, r/r
Maloobchodné tržby v SR
Zdroj: ŠÚ SR
8
6 4 2 0 1-14 2-14 3-14 4-14 5-14 6-14 7-14 8-14 9-14 10-14 11-14 12-14 1-15 2-15 3-15 4-15 5-15 6-15 7-15 8-15 9-15 10-15
-2
Podľa údajov ŠÚ SR zarobili naši maloobchodníci v októbri o 1,9 % viac ako pred rokom. Nešlo síce o taký rýchly rast ako v septembri [o 3,0 %], napriek tomu je to určite potešujúci výsledok. Podobne ako v predchádzajúcich mesiacoch sa tržby zvýšili v siedmich oblastiach nášho maloobchodu a klesli len v dvoch. Najväčší medziročný rast tržieb pocítili predajcovia potravín, nápojov a tabaku v špecializovaných predajniach [o 14,0 %], maloobchodníci so zariadeniami pre IKT [o 8,2 %] a predajcovia pohonných látok [o 7,5 %]. Menej peňazí si medziročne do kasy vložili len maloobchodníci s ostatným tovarom pre domácnosť [o – 0,6 %] a predajcovia v stánkoch a na trhoch [o – 0,1 %].
5
Čo nové vo svete: Gréci schválili rozpočet na rok 2016 ČÍNA: Medzinárodný menový fond [MMF] rozhodol, že čínsky jϋan bude zaradený do koša mien spojeného s menou SDR [zvláštne práva čerpania, je to umelá menová jednotka, ktorá sa využíva v rámci MMF ako účtovná jednotka aj ako rezervná mena]. Čínska mena sa stane súčasťou tohto menového koša najskôr v októbri 2016 a zaradí sa tak k najsilnejším svetovým menám, ktoré tvoria kôš mien SDR – americký dolár, euro, britská libra a japonský jen. Čína musela kvôli zaradeniu do tohto koša splniť viacero kritérií, ako napríklad zlepšiť prístup zahraničných investorov na čínsky menový trh, častejšie emitovať čínske cenné papiere a bude sa musieť aj rozšíriť obchodovanie s jϋanom na zahraničných trhoch. Váha USD v koši SDR v súčasnosti predstavuje 41,9 %, eura 37,4 %, podiel libry je 11,3 % a jenu 9,4 %. Po novom čínska mena získa váhu 10,92 % v koši, váha dolára sa nezmení a podiely ostatných mien vrátane eura sa znížia. UKRAJINA: Ukrajina neustúpi od implementácie dohody o voľnom obchode s Európskou úniou od 1. januára 2016 napriek protestom Ruska. Uviedol to ukrajinský prezident Porošenko. Podľa jeho slov vládni predstavitelia nedovolia, aby plynová politika a politika sankcií, ktoré Rusko používa, politicky ovplyvnili suverénnu Ukrajinu. EÚ sa s Ruskom vlani dohodla na tom, že implementácia dohody o voľnom obchode s Ukrajinou sa odloží o jeden rok, a to do začiatku roka 2016. Rusko, ktoré považuje dohodu EÚ a Ukrajiny o voľnom obchode za ohrozenie svojich trhov, varovalo Kyjev, že sprísni obchodné sankcie, ak dohoda začne platiť. Kyjev uviedol, že odpovie rovnako. EUROZÓNA: Ceny v eurozóne v novembri, v porovnaní s rovnakým mesiacom vlaňajška, vzrástli o 0,1 %. Rovnakú mieru medziročná inflácia vykázala aj v októbri. Vyplýva to z rýchleho odhadu, ktorý zverejnil uplynulý týždeň štatistický úrad Európskej únie Eurostat. Úrad odhaduje, že najvýraznejšie sa medziročne zvýšili ceny v segmente potraviny, alkohol a tabak a tiež v službách. OPEC: Organizácia krajín vyvážajúcich ropu [OPEC] rozhodla o zvýšení svojej ťažobnej kvóty na 31,5 mil. barelov denne z doterajších 30 mil. barelov denne. Rozhodnutie OPEC – u znamená, že kartel nerieši problém rastúcej globálnej ponuky ropy. Chudobnejší členovia združenia tlačia na bohatších členov, ktorých vedie Saudská Arábia, aby sa obmedzila ponuka. Rijád a jeho spojenci z oblasti Perzského zálivu sú však naďalej rozhodnutí držať sa stratégie obrany trhového podielu. Dúfajú pritom, že nižšie ceny nakoniec donútia producentov ropy s vyššími nákladmi, ako napríklad firmy ťažiace bridlicovú ropu v USA, aby odišli z trhu. GRÉCKO: Grécky parlament schválil počas víkendu rozpočet na rok 2016, ktorý počíta s rozsiahlymi škrtmi štátnych výdavkov a so zvýšením daňového zaťaženia. Návrh nového rozpočtu prešiel v 300 – člennom parlamente v pomere 153 ku 145 hlasom, pričom dvaja poslanci sa na hlasovaní nezúčastnili. Premiér Tsipras sa vyjadril, že tento rozpočet je ťažkou úlohou pre vládu, ktorá chce zanechať trvalú stopu v oblasti sociálnej spravodlivosti. Zdôraznil, že grécky rozpočet prvýkrát po piatich rokoch počíta so zvyšovaním výdavkov na zdravotníctvo, sociálny systém a vytváranie pracovných miest. Tsipras pripustil, že nárast je iba veľmi mierny, a to v rámci možností, aké poskytujú podmienky dohody s medzinárodnými veriteľmi. Hlasovanie napokon prebehlo striktne po straníckej línií.
6
Zaujalo nás: Slováci majú požičaných v priemere 5,8 tis. EUR. Uložených ale majú o zhruba „tisícku“ viac. V uplynulých dňoch bolo horúcou témou tempo zadlžovania sa slovenských domácností. Aktuálna situácia na poli úrokov, ale aj v našom hospodárstve spôsobuje to, že si môžeme požičiavať za rekordne lacno. Na jednej strane je potrebné požičiavať si s rozumom a myslieť aj do budúcnosti, na druhej strane je to niekedy takmer nevyhnutnosťou. V súčasnosti by sa totiž väčšina z nás napríklad pri kúpe nového bývania bez úveru nezaobišla. Slováci však stále patria k tým menej zadlženým národom. Pozreli sme sa na to, koľko v priemere dlžia, ale aj na to, koľko peňazí majú v bankách uložených. A aká je situácia v ostatných krajinách EÚ? V analýze sme vychádzali z údajov NBS a ECB. Stav úverov a vkladov v krajinách EÚ k 10/2015 úverová úvery vklady suma na domácností na domácností na Krajina 100 EUR obyvateľa 18+ obyvateľa 18+ vkladu [v EUR] [v EUR] [v EUR] Rumunsko* 1 463 1 969 74 Bulharsko* 1 549 3 462 45 Maďarsko* 2 383 2 788 85 Litva 3 194 4 315 74 Lotyšsko 3 322 3 383 98 Poľsko* 4 791 4 968 96 Chorvátsko* 4 783 7 174 67 Slovinsko 5 227 9 337 56 Česká republika* 5 553 8 648 64 Slovensko 5 759 6 870 84 Estónsko 6 809 5 504 124 Taliansko 12 232 19 102 64 Grécko 12 052 11 306 107 Malta 14 013 29 170 48 Portugalsko 14 211 16 299 87 Belgicko 17 265 36 930 47 Španielsko 18 860 19 696 96 eurozóna 19 924 24 403 82 Rakúsko 21 417 32 767 65 Francúzsko 21 869 24 648 89 Nemecko 22 498 29 348 77 Írsko 27 330 27 886 98 Fínsko 27 870 18 816 148 Cyprus 31 005 34 935 89 Holandsko 33 801 30 132 112 Veľká Británia* 33 379 31 830 105 Švédsko* 44 704 21 559 207 Luxembursko 92 779 107 175 87 Zdroj: prepočet Poštovej banky podľa údajov ECB Pozn.: domácnosti zahŕňajú aj neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam; dáta za Dánsko neboli dostupné * údaje k 9/2015
K 31.10.2015 mali Slováci z bánk požičaných 24,3 mld. EUR, čo je o takmer 13 % viac ako v rovnakom období minulého roka. Zhruba tri štvrtiny tohto objemu pripadlo na úvery spojené s bývaním. Približne každé šieste euro bolo požičané vo forme spotrebiteľských úverov. Ku koncu októbra mal každý dospelý Slovák od bánk požičaných v priemere 5,8 tis. EUR. To je zhruba 3,5 – krát menej ako európsky priemer, ktorý predstavoval až takmer 20 tis. EUR. V rámci európskeho porovnania patríme k tým menej zadlženým národom, nakoľko Slovensko uzatvára prvú „desiatku“ krajín s najnižším dlhom pripadajúcim na dospelého obyvateľa. Spomedzi našich susedov ale majú vyššie podlžnosti len Rakúšania, ktorí majú z bánk požičaných v priemere až 21,4 tis. EUR. Naopak, najmenej zadlžení sú Maďari, ktorých priemerná výška úverov na dospelého obyvateľa je o viac ako polovicu nižšia ako u nás. V rámci únie majú najnižšiu sumu požičanú obyvatelia Rumunska a Bulharska, kde výška úverov nedosahuje v priemere ani 2 tis. EUR na hlavu. Slováci majú v bankách viac peňazí uložených, ako z nich požičaných. Dospelý našinec má uložených v priemere 6,9 tis. EUR, teda o zhruba „tisícku“ viac ako dlží. To je, rovnako ako pri úveroch, zhruba 3,5 – krát menej ako je európsky priemer [24,4 tis. EUR]. Celková výška vkladov obyvateľstva predstavovala na Slovensku k poslednému októbrovému dňu úroveň 28,3 mld. EUR, čo je v medziročnom porovnaní vyše 7 – percentný nárast. Najväčší kus koláča si ukrojili bežné vklady, ktoré predstavovali viac ako tretinu všetkých uložených prostriedkov. Viac ako pätinové zastúpenie mali termínované vklady do 1 roka. Prvú trojku, s takmer 17 % – ným podielom, uzavreli „termiňáky“ s viazanosťou nad 2 roky. Smerom na sever a západ Európy sa priemerná výška úverov pripadajúcich na jedného dospelého zvyšuje. Podobne je to aj s vkladmi. Najviac požičaných, ale aj uložených peňazí majú Luxemburčania. V oboch prípadoch tieto sumy dosahujú približne 16 – násobok tých slovenských.
Nižšiu zadlženosť Slovákov odzrkadľuje aj ukazovateľ, ktorý dáva do pomeru objem úverov a vkladov. Na 100 EUR v banke vložených pripadá u nás 84 EUR z banky požičaných. To je porovnateľné s priemerným Európanom, na ktorého takto pripadá len o niečo nižšia suma, a to 82 EUR. Celkovo obyvatelia až 20 členských krajín EÚ majú v bankách viac peňazí uložených ako z nich požičaných. Najzadlženejšími sú Švédi, ktorí si v priemere požičali o 107 EUR viac, ako do banky vložili. Úvery prevyšujú vklady aj vo Fínsku, v Estónsku, Holandsku, Grécku a vo Veľkej Británii. Naopak, najmenej zadlženými sú Bulhari a Malťania, ktorých vklady sú o viac ako polovicu vyššie než úvery. Pod vývoj na bankovom trhu sa už dlhšie obdobie podpisuje najmä uvoľnená menová politika ECB a nízka hlavná úroková sadzba banky. Tá ostane na rekordnom minime s veľkou pravdepodobnosťou aj celý budúci rok. Slováci si tak aj v najbližších mesiacoch budú požičiavať za lacno. Dohodnutá priemerná ročná úroková miera pri novoposkytnutých úveroch dosiahla v októbri tohto roka úroveň 11,45 % pri spotrebiteľských úveroch a 2,62 % pri úveroch na nehnuteľnosti.
7
Kalendár udalostí 50. týždňa Indikátor
Obdobie
Saldo zahraničného obchodu [9. december 2015], v mil. EUR
október 2015
Odhad PABK –
Odhad trhu –
október 2015
–
–
Kľúčová úroková sadzba anglickej centrálnej banky BoE [10. december 2015], v %
december 2015
0,50
0,50
Tržby, mzdy a zamestnanosť vo vybraných odvetviach [11. december 2015], r/r, v %
október 2015
–
–
Priemyselná a stavebná produkcia [10. december 2015], r/r, v %
Predikcie podľa Poštovej banky Indikátor HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] CPI [%, r/r] 1] 4] HICP [%, r/r] 1] 4] PPI [%, r/r] 1] 4] Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] 6] EUR/USD 2] 4] Základná sadzba ECB 2] 4] 1M EURIBOR [%, p. a.] 2] 4]
2 Q 2015 3,2* – 0,1* – 0,1* – 3,8* 2,4* 11,56* 959,1* 1,12* 0,05* – 0,06*
3 Q 2015 3,7* – 0,3* – 0,3* – 4,5* 3,2* 11,39* 574,3* 1,12* 0,05* – 0,11*
4 Q 2015 3,7 – 0,3 – 0,3 – 4,9 1,2 11,34 770,0 1,05 0,05 – 0,12
2014 2,4* – 0,1* – 0,1* – 3,7* 4,2* 12,79* 4 673,4* 1,21* 0,05* 0,02*
2015 3,4 – 0,1 – 0,1 – 4,7 2,3 11,64 3 572,4 1,05 0,05 – 0,12
1] priemer za kvartál 2] ku koncu kvartálu 3] priemer za rok 4] ku koncu roka 5] kumulatív za kvartál 6] kumulatív za rok * skutočnosť
8
