Žena v zajatí svojich snov

Kazuistika

„Žena v zajatí svojich snov “

Mgr. Miroslava Klementová

Súhrn: Prostredníctvom kazuistiky ilustrujem možnosť krátkodobej arteterapeutickej práce so snami u pacientky hospitalizovanej na psychiatrickom oddelení. Základným cieľom arteterapie bolo využiť pacientkin tvorivý potenciál, zmierniť enormný strach zo snov, ktorý bránil zlepšeniu zdravotného stavu. Ďalšími cieľmi bolo zlepšenie sebapoznania, zvýšenie sebaúcty a aktivovanie vnútorných zdrojov. Cieľom výtvarnej tvorby je reflektovať problémy a v zhmotnenej podobe ich integrovať ako súčasť osobnosti. Kazuistika poukazuje na priebeh a hypotetický plán pokračovania v arteterapii.

Kľúčové slová: Arteterapia, kazuistika, sny, schizoafektívna porucha, psychiatrické oddelenie.

Úvod Prípad pani Š. bol pre mňa od začiatku veľmi podnetný. Prišla na oddelenie v čase, keď som začala viac zaraďovať poznatky z arteterapeutického výcviku do svojej náplne práce psychológa na psychiatrickom oddelení. Kreslenie pani Š. veľmi bavilo a tak som mohla s nadšením sledovať ako si počína v skupinovej a individuálnej arteterapii. Pacientka mi bola svojím osobným príbehom a povahou sympatická. Časom som začala cítiť, že by bolo zaujímavé napísať o pani Š. kazuistiku, uchovať jej príbeh a postupovanie v liečbe. Pani Š. bola ošetrujúcim lekárom diagnostikovaná podľa kritérií MKCH 10 ako schizoafektívna psychóza depresívny typ F25.1. V minulosti táto diagnóza nosila názov zmiešaná psychóza. Prejavuje sa „miešaním“ klinických prejavov afektívnej poruchy a schizofrénie, alebo príznakmi afektívnej poruchy a ďalšími atypickými prejavmi, ktoré však nepatria k afektívnym poruchám ani k schizofrénii (Rahn, Mahnkopf, 2000). V typickom prípade má fázický priebeh. Schizoafektívna psychóza sa prejavuje symptómami depresie alebo mánie. Najčastejšie vzniká v strednom veku. Spúšťačom sú v porovnaní so schizofréniou častejšie somatické a psychické podnety. V obraze sa môžu vyskytnúť paranoidné bludy, halucinácie, dezintegrácia psychiky, symbolické myslenie a anxiózne- paranoidné stavy. Prognóza je priaznivejšia než u schizofrénií a menej priaznivá v porovnávaní s afektívnou poruchou. V liečbe sa využívajú neuroleptiká (Novotný, 2010). Vzhľadom na limitovaný čas pobytu pani Š. na psychiatrickom oddelení, som musela arteterapeutickú prácu prispôsobiť podmienkam. Ústavné zariadenie poskytuje obmedzený čas, preto som využila krátkodobý arteterapeutický prístup. Požiadavka od pani Š. bola jasná, chcela by popracovať na svojich desivých snoch. Pani Š. som vyzvala, aby svoje sny nakreslila a popísala. Sny sme rozoberali na objektovej a subjektovej rovine (Schlegel, 2006). Snažila som sa vytvoriť pani Š. priestor, kde by sa cítila bezpečne a mohla slobodne hovoriť o svojom prežívaní a strachoch. Môj prístup bol podporný a zameraný najmä na stabilizáciu psychického stavu. Výhodou pri takomto spôsobe práce, bolo maximálne využitie času venované prežívaniu. V pokoji a bez pocitu tlaku sa mohla venovať svojim snom a kresbám. Za nevýhodu považujem, že som nemohla byť priamo pri procese kreslenia. Pre prehľadné sledovanie kazuistiky a vyhnutie sa záplave informácii, som sa rozhodla, že do práce zakomponujem, len tie sny s obrázkami, ktoré priamo poukazujú na dôležité momenty v terapii (viď obrázková príloha). Práca pre mňa predstavuje nadobudnutie cenných vedomostí a skúseností v individuálnej arteterapeutickej práci s psychiatrickým pacientom.

1

Pani Š. bola akútne prijatá do Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela (ďalej len PNPP) v novembri 2010 pre psychotickú dekompenzáciu schizoafektívnej poruchy s depresívnym obrazom (F25.1) už po 8. krát. 46 ročná pacientka je z prvého tehotenstva, gravidita a pôrod údajne bez komplikácií, psychomotorický vývin primeraný. V detstve absolvovala vyšetrenie na neurológii pre somnambulizmus. Bola tiež sledovaná otorhinolaryngológom pre hypoakúziu pravého ucha, stav nebol zlepšený ani po operácii. Základnú školu absolvovala s priemerným prospechom. Kvôli už spomínanej námesačnosti dostala „zníženú pracovnú schopnosť“. Vyštudovala SOU bez maturity so zameraním na kaderníctvo. Pracovala ako kaderníčka, neskôr krátky čas v pekárni, ale nočné služby nezvládala. Pracovala tiež ako upratovačka. Teraz je na úplnom invalidnom dôchodku. Pravidelne navštevuje psychiatra. Fajčí 40 cigariet denne. Alkohol a drogy neguje. T. času je slobodná, bez partnera, žije s matkou v rodinnom dome. Rodičia sú rozvedení. Matka- 64 ročná, je sledovaná gynekológom pre rakovinu krčka maternice. Otec má 64 rokov, pred rokmi bol operovaný na srdce. Druhýkrát sa oženil a má ďalšie deti. Mladší brat (43 rokov) a nevlastné sestry sú bez psychiatrickej záťaže. Otec so svojou druhou rodinou býva v tesnej blízkosti na jednom pozemku. Vzájomné vzťahy niekedy bývajú napäté. Matka jej vyčíta, že nič nerobí. Pacientka sa sťažuje na plytký spánok, ťažšie zaspávanie, zaspí iba s liekmi. Chuť do jedla je zachovaná, po liekoch pribrala asi 15 kg. Subjektívne hovorí o dôvode svojej hospitalizácie, „Pani doktorka mi zmenila lieky a začala som mať problémy. Počula som hlasy... Strašné... strašné veci.... nemôžem... radili mi... neviem... ukazovali mi zlé veci... ma upozorňovali, že ma chcú zabiť. Chceli vyhodiť náš dom do vzduchu a nás chceli zastreliť aj s otcom. Som len pozerala a počúvala... To bolo od utorka do včerajška večera. Chcela som ísť z domu preč, ujsť. Otec si všimol zmenu... on ma priviedol k lekárovi.... cítim sa strašne zle, mám depresie. Smútok. Cítim sa úplne vygumovaná. Unavená. Mám strach zo zlých ľudí. Všade sú zlí ľudia. Teraz nepočujem hlasy, naposledy som počula, keď som ležala v posteli“. Stav bol ošetrujúcou doktorkou hodnotený ako osobnosť psychoticky alterovaná v myslení a emočnej zložke. Afektívna oblasť sa javila ako plochá. Intelektové a mnestické funkcie boli orientačne hodnotené v pásme populačného priemeru. Pacientka bola medikamentózne nastavená na kombináciu neuroleptík, anxiolytík a antidepresív. Vo výsledkoch mala zvýšený cholesterol s nábehom na cukrovku. Psychodiagnostika potvrdila distorziu reality, oslabený kritický úsudok, stratu hraníc medzi fantáziou a realitou. S projekciou paranoidných koncepcií do okolitého sveta. Pacientka bola počas hospitalizácie priebežne zaradená do viacerých terapeutických skupín. Po prechode zo zatvoreného oddelenia na polootvorené, bola najskôr zaradená do skupinovej arteterapie. Na otvorenom oddelení navštevovala podporne zameranú psychoterapeutickú skupinu a nácvik relaxačnej metódy podľa Jacobsona, vedená tiež individuálne.

2

Skupinová arteterapia Hospitalizácia trvala približne 3 mesiace, rovnako aj terapeutická starostlivosť. V decembri 2010, na polootvorenom oddelení bola pani Š. zaradená do arteterapeutickej skupiny. Stretnutia prebiehali 1x týždenne cca 60 minút. Keď Pani Š. prišla prvýkrát na skupinovú arteterapiu, vnímala som ju ako vysokú ženu pyknického typu a s nadváhou. Na guľatej tvári svietili drobné modré oči. Vlasy mala tmavé, po plecia ostrihané a kučeravé. Očný kontakt sa jej spočiatku nedarilo udržiavať. Reč mala výraznú, hlasnú, kvôli hypoakúzii. Po stabilizácií psychického stavu bol kontakt nadviazateľný. Odpovede boli strohé a rozhovor bolo treba forsírovať. Spontánna verbálna produkcia bola chudobnejšia. Ruky pôsobili mocne, ale stisk bol slabý. Cesta k nadviazaniu vzťahu ku mne aj k spolupacientkam bola cez kreslenie, ktoré pani Š. bavilo. Najčastejšie využívala ceruzky, pastelky, neskôr si obľúbila suchý pastel. Veľkosť papiera bola vždy A4. Do samotnej výtvarnej tvorby sa púšťala s nadšením. S kresbami sa hrala, dokončovala ich medzi poslednými. Pozorne vnímala aj obrázky ostatných. Pani Š. spočiatku prežívala v skupine depresiu, úzkosť. Mala paranoidné ideácie. Miestami bola lakrimózna. Obavné obsahy v myslení boli sprevádzané masívnou anxietou a depresiou. V správaní bola utiahnutejšia a snaživá. Pri práci s pani Š. sa objavovalo negatívne sebahodnotenie, znížená sebaúcta a interpersonálne ťažkosti v podobe sociálnej fóbie, ktorú v nemocničnom prostredí nepociťovala. Mala obavy, že ju odpočúva mafia. Prežívala strach z nadväzovania bližších vzťahov a prejavovania dôvery. Často hovorila o svojom vzťahu k otcovi a matke. Pociťovala vinu, kvôli matkinmu ochoreniu a že sa o ňu nemôže starať. Vinila sa za svoju hospitalizáciu. Terapeutický prístup bol podporný, zameraný na lepšie sebapoznanie, zvýšenie sebaúcty, dôvery v skupinové interakcie. Ďalším cieľom bolo pomôcť cez umeleckú tvorbu reflektovať problémy a v zhmotnenej podobe ich integrovať ako súčasť svojej osobnosti (Šicková-Fabrici, 2006). Počas práce na skupinových aktivitách sa do popredia dostávala najmä pacientkina infantilnosť, inhibícia v pudovej a sexuálnej oblasti. Aktivovali sa túžby a nesplnené sny z minulosti. Obmedzenosť zdrojov spôsobená depresívnym prežívaním, sa ukazovala ako prekážka aj do ďalšieho priebehu liečby a nastoľovala potrebu sýtenia, poskytovania korektívnych skúseností a zvyšovanie sebaúcty a prijatia. Po prekonaní počiatočnej adaptačnej fázy a spoznania sa s pacientami v skupine sa stala omnoho aktívnejšou. Postupne sa začlenila do jadra skupiny, s tendenciou zastávať najmä úlohu pomáhajúceho člena. Snažila sa radiť, usmerňovať komunikáciu, vysvetľovať. V tejto pozícii bola oceňovaná aj zo strany skupiny, cítila sa byť kompetentná a mala pocit,

3

že niekam patrí a je potrebná. Na skupinových sedeniach sa objavilo množstvo tém, ktorých hlbšie prepracovanie bolo potrebné individuálne. Individuálna arteterapia Po čase prišla s požiadavkou o individuálnu prácu ohľadne svojich snov. Na skupinovej arteterapii sa o nich nezmienila. Sny mali charakter nočných môr. Svoje sny prežívala ako desivé s negatívnym dopadom na zdravotný stav. Vnímala ich veľmi živo, ako akési veštby. Ako niečo, čo sa jej skutočne môže stať. Aby sme dané hrozby skonkrétnili, mohli znížiť ich úzkostný potenciál, a mohli s nimi pracovať; požiadala som pani Š. o ich kresbu so stručným písomným popisom. Vedela som, že pani Š. rada kreslí a že sa vie lepšie priblížiť k svojej vizuálnej predstave sna cez kreslenie ako cez verbalitu, ktorá bola u pani Š. chudobnejšia. Stretávali sme sa raz za týždeň. Prichádzala presne na čas. Oblečená bola v domácom odeve, so zbierkou svojich nakreslených snov si sadla na ponúknuté miesto do kresla oproti mne. Očnú dyádu na začiatku nadväzovala ťažšie, aj napriek tomu, že terapeutický vzťah sa nadviazal už počas skupinovej arteterapie. Očami prechádzala po pracovni. Akoby si skenovala priestor. Poukázala na niektoré veci, ktoré sa nachádzali v pracovni, najviac ju zaujalo bábkové divadlo (ktoré sa neskôr premietlo do sna). Verbálny prejav bolo nutné forsírovať. Vnímala som v jej prežívaní silnú intrapsychickú tenziu a známky anxiety. Základ stretnutí spočiatku tvorilo upevňovanie vzťahu, vytvorenie pocitu bezpečia (Rubinova, 2008). Pracovali sme na vzťahovačnosti a paranoidnom nastavení, vzhľadom k čomu boli sny veľmi dobrým prostriedkom. Sny boli analyzované na objektovej a subjektovej rovine, pričom objektová referuje o reálnych vzťahoch a subjektová, nám ponúka pohľad na vnútorné objekty psychického aparátu (Schlegel, 2006). Paranoidita bola prítomná najmä v prvých kresbách snov, nakreslených ceruzkami na formáte A4. Zo začiatku vystupovala v snoch mafia, nekonkrétna organizácia venujúca sa zločinným aktivitám, odrážala paranoidné nastavenie, strach zo zlých ľudí a zároveň odkazovala na štiepenie ňou vnímaného sveta na dobrý a zlý (sen 1., obrázok č.1.1). Mafiou bola prenasledovaná, ohrozovaná (sen 3., obrázok č. 1.3). Sny nevytvárali jednotnú príbehovú líniu, skôr pripomínal záplavu zdanlivo nesúvisiacich tém (Dieckmann, 2004). Strach z interpersonálnych kontaktov sa objavil už pri skupinovej arteterapii voči pacientkam. Rozkúskovanosť tiel vo mne vyvolávala pocit, že môže ísť o odraz dezorganizácie psychiky. Odraz slabej funkcie ega. Bludná produkcia ostávala voči logickým vysvetleniam rezistentná (Prinzhorn, 2009). Uvedomovala si, že ju vlastne nemajú dôvod prenasledovať a tomu vlastne nerozumela. Samotné vzťahovačné a podozrievavé nastavenie ovplyvňovalo aj selekciu informácii a voľnočasové aktivity (sledovanie krimi seriálov), ktoré neskôr podporovali a ďalej rozvíjali bludnú produkciu.

4

Blízkou osobou sa na základe rozhovoru javil otec, pred matkou o svojich problémoch nehovorila, ich vzťah je dlhodobo problematický. Často jej vyčíta, že nič nerobí. Spomenula si, že keď bola malá, matka sa jej venovala málo, kvôli pracovnému vyťaženiu. Teraz je matka vážne chorá a pomoc z jej strany je akoby znovu nedostupná. Rozprávanie pani Š. prebiehalo bez emočného doprovodu. Počas ďalších stretnutí sa objavili témy partnerstva a materstva (sen 6., obrázok č.1.6). Na jednej strane akoby stoja nesplnené túžby po uspokojivom partnerskom vzťahu a na strane druhej je evidentná závislosť od matky, s ktorou doteraz býva v spoločnej domácnosti. Začínam premýšľať nad hypotetickým psychologickým popisom matky pani Š. Vytvára sa mi obraz zranenej ženy, ktorú na psychickom aj fyzickom zdraví ohrozoval manžel v opitom stave. Ženu, ktorá musela veľa pracovať a nemala čas sa venovať pani Š. Pravdepodobne nebola, nemohla byť schopná poskytnúť podporu, povzbudenie, lásku a prijatie pani Š. Mám fantáziu ženy kritizujúcej a emočne chladnej. Všímam si, že vo väčšine snov je pani Š. v sprievode s matkou. O otcovi, ktorý sa v snoch objavuje minimálne, hovorila ako sukničkárovi, alkoholikovi. Žiarlil na matku, veľmi expanzívnym spôsobom. O pani Š. sa nestaral, nezaujímal, ale ani neohrozoval. Nebála sa ho. Obraz vzťahu rodičov z detstva je nefunkčný, plný konfliktov, ohrozenia. Takýto primárny vzťahový rámec jej akoby (z nevysloveného strachu z opakovania histórie) nedovoľuje nájsť si životného partnera a založiť rodinu. Téma závislosti a separácie sa okrem domova rozširuje aj na ústavné prostredie. To sa stáva akoby „náhradnou matkou“, poskytujúcou bezpečie, prijatie, podporu a starostlivosť. Závislá pozícia, v ktorej sa ocitá, ju vedie k devalvácií psychiatrie a zdravotného personálu, čo vnímam ako pochopiteľné k vytvoreniu priestoru pre získanie väčšej autonómie a teda aj neskoršiemu odchodu (sen 5., obrázok č.1.5). Istá nedôvera voči zdravotníctvu je pochopiteľná aj opakovanými hospitalizáciami a možným subjektívnym vnímaním zlyhania (liečby) zo strany personálu. Separačná problematika však navodzuje regresívne fantázie, ktoré sú viditeľné aj na úrovni prevedenia kresby. Oproti ostatným obrázkom sú kresby infantilnejšie zachytené. V terapii sa akoby posúvame späť. Objavujú sa časti tiel, agresívne od seba oddelené. Nemocnica je prežívaná ako koncentračný tábor (sen 9., obrázok č. 1.9). Vyvolalo to vo mne myšlienku, či nejde o podobný zážitok, ktorý prebieha pri schizofréniách a to nejednotnosť osobnosti, rozpadajúcej sa na jednotlivé kúsky (Široký, 2001). Postupne v snových témach prvý krát došlo k aktivovaniu vnútorných zdrojov (dostáva od Boha nadľudské schopnosti a uteká mafii; sen 10., obrázok č.

5

1.10). Vo vzťahu s mafiou prechádza od pasívnej pozície v sne k aktívnej, čo je značne pozitívne z terapeutického hľadiska. Ego preberá kontrolu a je schopné aktívnej konfrontácie so situáciou. Ako náhle sa dokáže ubrániť pred mafiou, v ďalšom sne, sa stretáva so satanom, symbolom zla (sen 11., obrázok č.1.11). Ide o koncentrovanú, ale aj konkrétnu podobu zla. Vnímala som to ako ďalší pokrok v integračnom procese, v ktorom sa psychické elementy roztrieštené psychotickou atakou počas liečby spájajú a vytvárajú štrukturovaný vnútorný psychický svet. Asociačne sa jej so zlom spája správanie otca voči matke, čo by zodpovedalo aj tomu, že postava otca v skutočnej podobe v snoch chýba. Je tam však zastúpený ako ohrozujúci a agresívny všadeprítomný faktor. Postup v terapii sa odzrkadľuje aj vo výzore a prejave pacientky. Na ďalšie stretnutie prišla dobre naladená, upravená a namaľovaná. V snoch, ktoré na stretnutie preniesla, bola určitá zmena. Do popredia vystúpili dôležité symboly. Vysvetľujem si to tak, že skonkrétnením zla a jeho prepojením na otcovo správanie počas detstva sa psychická energia viazaná na negatívny otcovský komplex (Kastová, 2008) uvoľnila a pacientka si v sne (a neskôr aj v realite) dovolila expanzívne správanie, objavovanie nového, výlet s kamarátmi (sen 14., obrázok č. 1.14). Nočná doba sa vystriedala dennou. Rozmach je badateľný aj v kresbe. Tá 1x presahuje formát A4. Svoju paletu používaných farieb dopĺňa inými farbami, začína používať viac zelenú, žltú a oranžovú farbu. Po vysporiadaní sa s prenasledovateľmi, objasnenia vzťahu k matke a otcovi, a následnom objavovaní vnútorného sveta sa objavuje sa aj symbol domu. Mohli by sme ho chápať aj ako vzťah k vnútornému svetu, k ľuďom a v širšom zmysle slova aj ako symbol našej osobnosti (Kastová, 1999). Pacientka vnímala svoju tienistú stránku (dom plný špiny a potkanov; sen 12., obrázok č. 1.12). Zároveň nastupuje túžba, po krásnom dome obloženom mramorom (sen 13., obrázok č. 1.13). Pričom mramor je jedna z najtvrdších hornín. Vnímam u pani Š. túžbu zmierniť vulnerabilitu voči svetu, ktorý je vnímaný ako ohrozujúci. Túžbu prežívať bezpečie, pokoj. Po explorovaní vlastnej osobnosti sme sa v snovom procese dostali k symbolike potoka, plynutia a duševnej energie. Toto považujem za známku ústupu depresívneho prežívania. Čomu nasvedčuje aj prítomnosť zelenej farby. V obraze je okrem potoka prítomný aj jeleň, aj keď len v podobe parohov, ktorý bol pacientkou videný večer pred spánkom v blízkosti nemocnice (sen 15., obrázok č. 1.15). Jeleň ako sprievodca duše je možným odrazom dobrého terapeutického spojenectva, kde terapeut je prítomný v podobe parohov, „nasadený v hlave“. Pritom zároveň odkazujúci na cyklus, zmenu, ktorá sa dá sledovať aj v prežívaní a správaní pani Š. Parohy ako symbol rebríka do neba, k spaseniu duše nás v úvahách vracajú k ústupu depresie a „výstupu hore“ (Hašto, 1994).

6

Expanzívne správanie, ktoré si dovoľovala aj naďalej spracovávať v snoch, bolo zakaždým sprevádzané pozitívnymi emóciami. To má anticipačný charakter, pani Š. ho vnímala aj ako prípravu na prepustenie. S radosťou som sledovala, že sa liečba posúva. Popisovala príjemné pocity zo svojich snov. Témy v nich sa menili. Na stretnutia začala chodiť namaľovaná, eutýmne naladená. Prihlásila sa na oddelení na zumbu. Veľmi ju to bavilo. Dobre dopadla aj probatórna priepustka domov. Spánok mala ešte stále mierne plytký. S nadšením rozprávala o svojich plánoch. Chcela by začať vyrábať šperky. Za nejaké ušetrené peniaze si chcela nakúpiť materiál na vyrábanie. Dohodnutá bola so svojou neterou, že jej komponenty na výrobu šperkov objedná cez internet. Začala si plánovať, že sa bude starať o svoju matku. Vnútorne však som pociťovala obavy, či a ako dlho bude schopná prekonávať prekážky každodenného života a udržať si terajšiu mieru entuziazmu. To sa potvrdilo na našom poslednom stretnutí, ktoré sa nieslo v duchu obáv a neistoty z toho, ako to doma zvládne. Vnímala som u pani Š. zvýšenú intrapsychickú tenziu. Sny boli opäť plné agresivity: pílenie zadku (sen 22., obrázok č. 1.22), obesené dievčatko (sen 23., obrázok č. 1. 23), chrobáky idúce pod kožu (sen 24., obrázok č. 1.24). Snové dievčatko vo mne vyvolávalo pocit, že sa kvôli strachu a neistote vracia na vývinovo nižšiu úroveň. Či sa pred prepustením necíti ako malé dievčatko, ktoré sa vracia domov, k mame a do veľkého a stále aj nebezpečného sveta? Neistota a rýchla, invazívna strata bezpečia ústavného prostredia, získanej rovnováhy sa odrážala na obrázku v amputovanej nohe, ukotvenie v realite je sťažené. Zreteľná je však získaná podpora (sen 24., palica; obrázok č. 1.24), ktorá už ako pomocná časť ega pomáha pri „chôdzi“. Množstvo chrobákov opäť tematizovalo oslabenú schopnosť zvládať záťaž. Vyrovnávať sa s nárokmi každodennej reality, kde sa aj banálne problémy kopia, stávajú obťažujúcimi chrobákmi lezúcimi „pod kožu“. Pani Š. som poskytla pochopenie, podporu a povzbudenie. Napokon sa upokojila a ukázala svoje spontánne nakreslené kresby týkajúce sa spirituality, vesmíru a morského sveta (obrázok č. 2.1, 2.2, 2.3). Všetky boli zachytené na papieri A3. Pani Š. si zadovážila väčší formát. Do konkrétnych kresieb vniesla trochu abstraktnosti (spiritualita, vesmír). Subjektívne hodnotila, že kreslenie jej veľmi pomohlo. Aj vďaka tomu získala iný pohľad na svoje sny. Ponúkla som jej možnosť, že by v kreslení svojich snov pokračovala.

7

Záver V práci s pani Š. nešlo úplne o štandardný postup práce s arteterapiou. Tým, že svoje obrazy nosila na stretnutia už hotové, nakreslené, mi uchádzali dôležité informácie z procesu vzniku, samotnej tvorby. Kresby vytvorili most medzi vnútorným prežívaním a pochopením celej situácie. Pani Š. bola vďaka nim schopná pozrieť sa na vec inak. Vďaka pravidelnej výtvarnej činnosti dochádzalo k jej stimulácii a tým aj k zlepšeniu zmyslu pre realitu. Opakovanie kľúčových symbolov (zlo v rôznych podobách: mafia, satan, neznámy ľudia, agresívne výjavy) podporilo rozoznávanie fantázie od reality. Znovu sa objavujúce motívy do istej miery pôsobili desenzitizačným účinkom. Náročné bolo v „záplave“ kresieb snov pani Š. sledovať nosnú líniu, akúsi červenú niť kazuistiky. Približne 24 snov bolo nutné zredukovať na 14 snov a teda aj kresieb, aby čo najjasnejšie zachytávali priebeh zmeny v nasledujúcich oblastiach. Čo však so sebou nesie riziko, že čitateľ bude ochudobnený o komplexný pohľad na terapiu. Zmeny boli pozorované v nasledujúcich oblastiach: 1. v obsahovej (prechod od ohrozujúcich výjavov po neohrozujúce) 2. v subjektovej rovine (materská stránka identity, sexuálna oblasť, integrácia častí fragmentovaného self, rozvinutie kreativity ústupom depresie) 3. v objektovej rovine (vzťah agresor- obeť, partnerský vzťah, kamarátske vzťahy) 4. vo výtvarnom prejave (formát A4 po A3, od úzkej farebnej palety po pestrú škálu farieb [emócie], od ceruziek po suchý pastel, od konkrétnych tém po abstraktné). Pani Š. sa svojich obáv úplne nezbavila. Získala však od nich bezpečný odstup a skúsenosť, že sa na veci dá pozerať aj cez inú optiku. Po absolvovaní všetkých terapií a farmakoterapie sa zdravotný stav zlepšil. Intrapsychická tenzia sa síce pred prepustením zvýšila, avšak nálada sa celkovo prejasnila. Aktívne sa začala zapájať do aktivít na oddelení. Probatórne priepustky dopadli úspešne. Vymizli sny s mafiou. Ohrozujúce sny boli prítomné, ale v zmiernenej podobe. Negatívne vplyvy snov na psychický stav sa zmenšili, naopak stali sa aj zdrojom. O svojich plánoch do budúcnosti hovorila odhodlane. Hlavnými cieľmi bolo vydržať bez hospitalizácie aspoň tri roky a aktívne pristupovať k nadváhe. Bola motivovaná pravidelne sa hýbať. Zakúpila si DVD so zumbou. Chcela aj ďalej vyrábať šperky. Komponenty na bižutériu už mala zakúpené. Svoje sny plánovala aj naďalej maľovať, venovať sa im. Rozmýšľala nad využitím temperových farieb a plátna. Pacientka bola v stabilizovanom stave prepustená do ambulantnej starostlivosti. Ak by pani Š. pokračovala v terapii, povzbudila by som ju k tvorbe na väčší formát a k využitiu iných materiálov, akrylové, temperové, prípadne olejové farby

8

a robenie koláží. Snažila by som sa osloviť oblasť sexuality a naďalej by som podporovala zdravé sebaprijatie. Pracovali by sme na interpersonálnych vzťahoch v rodine a k svojmu okoliu. Rizikovým faktorom pri fungovaní mimo zdravotníckeho zariadenia by mohol byť zvýšený prísun stresových situácií, zhoršenie zdravotného stavu matky a absencia psychohygieny. Podporne môžu pôsobiť tvorivé aktivity, výroba šperkov, pohybové aktivity, relaxačné techniky a maľovanie svojho prežívania. Mesiac po prepustení pani Š. ma oslovila jedna pacientka na oddelení, že pani Š. sa má dobre, cvičí zumbu a vyrába šperky. Od hospitalizácie ubehol skoro rok a pevne verím, že pani Š. sa darí dobre.

Použitá literatúra:  DIECKMANN, H. 2004. Sny jako řeč duše. Vydanie 1., Praha: Portál, 2004. 208 s. ISBN 80-7178-858-9.  HAŠTO, J. Interpretácia symbolov. S prihliadnutím k archetypálnym významom. 1994, 33 s., [citované dňa 3.12. 2011], dostupné online: http://vydavatelstvof.sk/file/26-hasto-jozef-interpretacia-symbolov-s-prihliadnutim-karchetypalnym-vyznamom?start=20  KASTOVÁ, V. 1999. Imaginácie ako priestor na setkání s nevědomím. Vydanie 1., Praha: Portál, 1999. 167 s. ISBN 80-7178-302-1.  KASTOVÁ, V. 2008. Otcové– dcery, matky- synové. Práce s rodičovskými komplexy jako cesta k vlastní identite. Vydanie 1., Praha: Portál, 2008. 166 s. ISBN: 80-7178838-4.  NOVOTNÝ, V. a kol. 2010. Špeciálna psychiatria. Vydanie 1., Bratislava: Vydavateľstvo Univerzity Komenského, 2010. 248 s. ISBN 978-80-223-2624-7.  PRINZHORN, H. 2009. Výtvarná tvorba duševně chorých. Vydanie 1., Řevnice: Arbor Vitae, 2009. 391 s. ISBN 978-80-87164-36-5.  RAHN, E., MAHNKOPF, A. 2000. Psychiatrie- učebnice pro studium a praxi . Vydanie 1., Praha: Grada Publishing, 2000. 468 s. ISBN 80-7169-964-0.  RUBINOVÁ, J. A. 2008. Prístupy v arteterapii, techniky a praxe. Vydanie 1., Praha: Triton. 2008. 543 s. ISBN 978-80-7387-093-5.  SCHLEGEL, L. 2006. Základy hlbinnej psychológie. Vydanie 1., Trenčín: Vydavateľstvo F. 2006. 251 s. ISBN 80-88952-24-7.  ŠICKOVÁ- FABRICI, J. 2006. Arteterapia- Úžitkové umenie? Vydanie 1., Bratislava: Petrus. 2006. 273 s. ISBN 80-89233-10-4.  ŠIROKÝ, H. 2001. Meze a obzory psychoanalýzy. Vydanie 1. Praha: Triton. 2001. 581 s. ISBN 80-7254-164-1.

9

Obrazové prílohy

Sen 1., obrázok č. 1.1


1. sen: „Skrížila som cestu mafii. Snívalo sa mi o drogách. Priplietol sa mi tam jeden môj dávny známy, tiež mafián. Utekala som pred nimi. Začali strieľať, trafili ma do oboch stehien a pravého lýtka... nevidela som krv, ale mnoho mŕtvol... koniec.“

2. sen: „Boli sme niekde v cudzine, rozprávalo sa tam nemeckým jazykom kúpili sme si s mamou 2 žreby, ale obchodník nás oklamal o peniaze a nechcel nás pustiť do sály, kde sa žrebovalo. Mama sa mi vytratila zo sna, zostala som sama a začali ma prenasledovať. Išla po mne mafia a chcela ma zabiť, prenasledovali ma, ale ma nechytili.“

10



4. sen:„Velikánska budova ako parlament, len vnútri bola jedna izba.... Zvoní telefón a pacientka ho zdvihne... Prišla sestrička a kričí na mňa. Poďte... Prečo ma voláte? Veď máte injekciu... Potom tam prišla neznáma pojašená pacientka a začala sa mi smiať. Hovorila ona Ťa nemiluje, on Ťa nemiluje. Ja som sa opýtala, kto ma nemiluje? V tom som sa začala vyzliekať donaha. Koniec“.

5. sen: „snívalo sa mi o mojom bývalom pracovisku (holičstvo). Pracovala som na smeny... mala som poobedňajšiu smenu a prišla som do práce s cudzím dieťaťom, ktoré som strážila ako opatrovateľka. V práci bolo veľa roboty a nemohla som sa dievčatku venovať. Hralo sa samé vzadu za závesom. Prišli chalani a baby ako zákazníci. Jeden zbadal dievčatko a hneď si ho obľúbil. Hral sa s ním. Keď som skončila prácu, zobrala som dieťa a vyšla som na ulicu. Bola tmavá, neosvetlená, tmavé postavy som rozoznala. Ten chlapec povedal, že má o mňa záujem aj maličká sa mu páči. Povedala som mu, že to nie je moje dieťa, že ho opatrujem. On povedal, že môžem ísť na materskú dovolenku a nemusím pracovať. Ja som súhlasila a išla som za rodičmi toho dievčatka“.

11



7. sen: „Koncentračný tábor. Bola v ňom veľká nemocnica, ja som robila sestričku. Lekári prísne každého strážili pacientov aj personál. Ak zistili nejakú chorobu, alebo len príznaky vyššieho tlaku povedali personálu, aby ho zaviedli do pred sály. Čo sa dialo potom bolo strašné. Robili na nich pokusy. Rozrezali ich zaživa, oddelili končatiny až kým pacient nevykrvácal. Kričali od bolesti. Ja ako sestrička som pomáhala pacientom zachrániť život, aby z nemocnice odišli a nesťažovali sa na choroby. Tieň podozrenia padol na mňa. Istý lekár si ma všimol a čakal, kedy spravím chybu. Dávala som si potom pozor, ale ma nacápal. Zobrali ma do miestnosti. Samé rozrezané telá hádzali na jednu kopu, potom ich pálili.

8. sen: „Mala som dar od Boha.... vedela som lietať, stačil mi kúsok a papiera a myšlienkami som sa vedela vzniesť a lietať veľmi vysoko ako balón. Najprv to niekto nevedel, ale sa to dozvedeli zlí ľudia, kriminálnici a mafia a začali ma naháňať, ale vždy som im uletela aj keď niekedy to bolo ťažké.

12


9 sen: „Bola som vo veľkom meste, všade boli samé budovy s výkladmi. Tie výklady malí čisté sklá, ale nič v nich nebolo, boli prázdne. Ako som chodila ulicami a pozerala do výkladov zablúdila som. Behala som po celom meste, ale cestu von som nemohla nájsť. Chcela som sa opýtať na cestu, ale bola noc a nikdy nebolo ani živej duše, žiadny ľudia, len osvetlené ulice. Zrazu som zablúdila do veľkej záhrady, kde boli chrámy ako v Indii. Tých chrámov tam bolo veľa, prešla som zelenou záhradou, až som našla stred záhrady, kde stáli tri vytesané sochy. Prostredná socha sa podobala na kozla s rohmi, ušami, tvárou i briadkou. Zrazu ožila a ja som zistila, že je to satan. Strašne som sa zľakla a v tom som sa zobudila.

13



10. sen: „Bola som v starom dome a bol plný smetia, tak isto na dvore plno smetia a potkanov“. 11. sen: „Bola som s priateľmi vo veľkom meste cez deň, svietilo slnko a vozili sme všetkými ulicami, až sme zastali pri krásnom dome obloženého mramorom“.



12. sen: „snívalo sa mi, že sme boli na ihrisku, bolo tam pár ľudí. Všade bola zelená tráva a jeden chlapec prišiel ku mne a spolu sme si ľahli na trávu a kotúľali sme sa po nej“. 13. sen: „Bol potok a stromy, tiekla voda... V bazéne sedela nahá žena, lebku mala rozpílenú na dve časti a z hlavy jej vyrástli parohy.

14


19. sen: „ snívalo sa mi o žene, ktorá ma chcela zabiť kladivom a mužovi, ktorému pílili zadok“. Sen 20., obrázok č. 1.23

20. sen: „Neskôr sa mi snívalo o dievčatku, ktoré bolo obesené, v izbe bolo plno vody“. Sen 21., obrázok č. 1.24

21. sen: „Snívalo sa mi o dievčatku, ktorému som nevidela hlavu, ale behali po nej chrobáky, liezli jej pod kožu, až jej museli amputovať nohy“.

15

Spontánna tvorba po individuálnej arteterapii Obrázok č. 2.1

Obrázok č. 2.2

16

Žena v zajatí svojich snov

Recommend Documents