28. týždeň
UDALOSTI TÝŽDŇA Zaujalo nás: Realitný trh pokračuje v oživovaní. Ceny rezidenčných nehnuteľností vzrástli až v 25 krajinách EÚ. Čo nové doma: Ceny v našich obchodoch opäť s poklesom o – 0,8 % Čo nové vo svete: Aj Slovensko môže pocítiť brexit
Jana Glasová
Dominika Ondrová
[email protected] www.postovabanka.sk/novinky/analyzy-trhu/
1
Euro aj minulý týždeň so stratou
3
Britská centrálna banka zatiaľ vyčkáva
3
Ropa Brent mierne drahšia, o 1,8 %
4
Zlato zlacnelo o 2,1 %
4
Ceny v našich obchodoch opäť s poklesom o – 0,8 %
5
Priemyselná výroba sa aj v máji vyvíjala pozitívne
5
Tržby našich priemyselníkov vzrástli v máji dvojciferne
6
Nové priemyselné objednávky naďalej s rýchlym rastom
6
Export tovarov a služieb v máji vzrástol o 9,5 %
6
Čo nové vo svete: Aj Slovensko môže pocítiť brexit
7
Zaujalo nás: Realitný trh pokračuje v oživovaní. Ceny rezidenčných nehnuteľností vzrástli až v 25 krajinách EÚ.
8
Kalendár udalostí 29. týždňa
9
9
Predikcie podľa Poštovej banky
2
Čo nové na FX trhoch: Euro aj minulý týždeň so stratou Uplynulý týždeň bol pomerne chudobný na dôležité makroekonomické zverejnenia, ktoré by mohli výraznejšie ovplyvňovať obchodovanie s eurodolárom. Prvé štyri dni týždňa uzavrela spoločná európska mena so ziskom, aj keď nie zásadne výrazným. Vo štvrtok sa pozornosť upriamovala na zasadnutie britskej centrálnej banky, ktorá v podstate prekvapila a úrokové sadzby nezmenila, ani inak menovú politiku neuvoľňovala. Tento krok sa však očakáva, ako dôsledok brexitu. Záver týždňa bol poznačený teroristickými útokmi vo Francúzsku a nepokojmi v Turecku. Euro v piatok stratilo na sile až tri štvrtiny percenta a zmazalo tak všetky predchádzajúce zisky. Za týždeň si tak odpísalo desatinu percenta. Z mien nášho regiónu sa mu nedarilo len voči českej korune. Pri tej stratilo, ale len nepatrne, dve stotiny percenta a týždeň uzavrelo na úrovni 27,023 EURCZK. Voči poľskému zlotému si naša mena pripísala 0,4 % a piatkové obchodovanie uzavrela na úrovni 4,4312 EURPLN. Ešte viac sa jej darilo pri maďarskom forinte, kde sa zhodnotila o pol percenta na piatkových 315,62 EURHUF. EURUSD [28. týždeň 2016], otváracia úroveň: 1,1051 EURUSD Close Zmena [1 deň] Potenciálne príčiny 11.7.2016 1,1058 0,06% - dôležité makro dáta chýbali 12.7.2016 1,1061 0,03% - obchodovanie aj v utorok bez výraznejších zmien 13.7.2016 1,1090 0,26% - euro opäť v zelenom bez zásadnejších fundamentov 14.7.2016 1,1120 0,27% - trh sledoval zasadnutie BoE; euro so ziskom napriek pozitívnym dátam z USA 15.7.2016 1,1035 -0,76% - na trhoch panovala zlá nálada vplyvom útokov vo Francúzsku a situácie v Turecku Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Bloomberg EURGBPEURGBP
EURUSD 1,18
0,88
0,81
1,11
0,79
0,77
1,04 12-15
0,73 0,70 8-14 12-15 2-16
2-16
4-16
6-16
10-14 4-16
USDJPY
12-14 6-16
125,0 110,0 2-15
95,0 12-15
27,30
323,00
4,70
27,10
308,00
4,40
26,90 12-15
2-16
4-16
6-16
293,00 12-15
2-16
4-16
6-16
EURPLN
EURHUF
EURCZK
2-16
Zdroj: Bloomberg
4-16
4,10 12-15
6-16
2-16
4-16
6-16
Britská centrálna banka zatiaľ vyčkáva Uplynulý týždeň bolo na programe len jedno stretnutie spomedzi centrálnych bánk, ktoré pravidelne sledujeme. Vo štvrtok, 14. júla 2016, o nastavení menovej politiky rozhodovali britskí centrálni bankári. Vzhľadom na to, že v referende zvíťazili stúpenci odchodu krajiny z EÚ a situácia sa skomplikovala, očakávali sme, že dôjde k zníženiu kľúčovej úrokovej sadzby, o 25 bázických bodov, na novú úroveň 0,25 %. Predstavitelia banky však prekvapili a sadzby zatiaľ ponechali na nezmenenej úrovni. Dali však signál, že k uvoľneniu menovej politiky by mohlo dôjsť v auguste. % 0,20
% 1,00
-0,10
0,50
Vývoj na peňažnom trhu
-0,40 12-15
2-16
1M EURIBOR 12M EURIBOR
4-16
6-16 3M EURIBOR sadzba ECB
Sadzby národných bánk vo svete
% 3,00
Sadzby národných bánk V4
1,50
0,00 12-15
2-16 ECB
4-16 FED
0,00 12-15
6-16 BoE
2-16 ECB
4-16 ČNB
6-16 NBP
MNB
3
Čo nové na komoditných trhoch: Ropa Brent mierne drahšia, o 1,8 % Aj minulý týždeň bol pre ropu premenlivý. V sumáre ho severomorská zmes však uzavrela so ziskom 1,8 % pod úrovňou 48 dolárov za barel. V pondelok síce stratila percento zo svojej hodnoty, no už v utorok si pripísala takmer 5 %. Podpísali sa pod to správy Úradu pre energetické informácie [EIA] o navýšení výhľadu produkcie v tomto a budúcom roku a tiež navýšení priemernej očakávanej ceny komodity. Podľa predstaviteľa agentúry sa rekordný dopyt po benzíne podpíše pod zvýšenie spotreby ropy v USA v tomto roku. Už v stredu však väčšinu ziskov z predchádzajúceho dňa londýnska ropa zmazala. Najnovšia správa EIA totiž ukázala, že zásoby benzínu v Spojených štátoch v predchádzajúci týždeň vzrástli a dosiahli najvyššiu úroveň od zhruba polovice mája. Záver týždňa bol pre ropu Brent optimistickejší. Ťažila totiž z neistoty spojenej s udalosťami v Turecku. Hoci minulý týždeň uzavrela v zelenom, medzimesačne je lacnejšia o takmer – 4 % a medziročne naďalej stráca – 23 %. Ropa Brent [28. týždeň 2016], otváracia úroveň: 46,76 USD za barel Zmena Close Potenciálne príčiny [USD/barel] [1 deň] Cenu ropy Brent naďalej ovplyvňuje prebytok tejto komodity na trhu, a teda 11.7.2016 46,25 -1,09% prevažujúca ponuka nad dopytom. Pod cenový vývoj sa podpisujú aj nepokoje na 12.7.2016 48,47 4,80% Blízkom východe. Veľkú úlohu zohráva aj Čína, ktorej hospodárstvo spomaľuje, čo 13.7.2016 46,26 -4,56% znepokojuje aj svetovú ekonomiku. Nemenší vplyv má zrušenie embarga na export 14.7.2016 47,37 2,40% ropy z Iránu. Situácii nepridáva ani fakt, že ropné veľmoci sa nevedia zhodnúť na 15.7.2016 47,61 0,51% obmedzení produkcii čierneho zlata. Karty mieša aj brexit a nepokoje vo svete. Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Bloomberg Cena ropy Brent [v USD za barel]
Cena ropy WTI [v USD za barel]
100
80
75
60
50
40
25
20
Zdroj: Bloomberg
5-14 6-14 7-14 8-14 9-14 10-14 11-14 12-14 1-15 2-15 3-15 4-15 5-15 6-15 7-15 8-15 9-15 10-15 11-15 12-15 1-16 2-16 3-16 4-16 5-16 6-16 7-16
100
5-14 6-14 7-14 8-14 9-14 10-14 11-14 12-14 1-15 2-15 3-15 4-15 5-15 6-15 7-15 8-15 9-15 10-15 11-15 12-15 1-16 2-16 3-16 4-16 5-16 6-16 7-16
125
Zlato zlacnelo o 2,1 % V úvode minulého týždňa zlato strácalo ešte vplyvom silných dát z amerického trhu práce v podobe NFP Payrolls. V strede týždňa sa mu ale podarilo pripísať zisky aj v reakcii na mierne slabší dolár. Už vo štvrtok však opäť strácalo aj vplyvom rozhodnutia britskej centrálnej banky ponechať menovú politiku zatiaľ bez zmeny. V úplnom závere týždňa reagovalo na neistotu v Turecku miernym ziskom. Počas týždňa v sumáre zlacnelo o vyše – 2 %. Cena zlata [v USD za trójsku uncu]
Zdroj: Bloomberg
1 440 1 340 1 240 1 140 1 040 5-14 6-14 7-14 8-14 9-14 10-14 11-14 12-14 1-15 2-15 3-15 4-15 5-15 6-15 7-15 8-15 9-15 10-15 11-15 12-15 1-16 2-16 3-16 4-16 5-16 6-16 7-16
Zlato [28. týždeň 2016], otváracia úroveň: 1 366,38 USD za trójsku uncu Zmena Close [USD/unca] [1 deň] 11.7.2016 1 355,35 -0,81% 12.7.2016 1 333,07 -1,64% 13.7.2016 1 342,70 0,72% 14.7.2016 1 335,16 -0,56% 15.7.2016 1 337,50 0,18% Zdroj: Bloomberg
4
Čo nové doma: Ceny v našich obchodoch opäť s poklesom o – 0,8 % Slovensko aj naďalej zotrváva v deflácii. Pokles cien tovarov a služieb dosiahol v júni rovnakú úroveň ako v máji, a to – 0,8 % podľa národného CPI indexu, resp. – 0,7 % podľa harmonizovaného HICP indexu. Ceny v našich obchodoch klesajú už od začiatku roka 2014, pokles počas posledných dvoch mesiacov je ale najvýraznejší v histórií. Medzimesačne, teda v porovnaní s májom 2016, sa ale spotrebiteľské ceny už mierne zvýšili o 0,1 % podľa CPI aj HICP indexu. Údaje uplynulý týždeň zverejnil Štatistický úrad SR [ŠÚ SR]. Júnové zníženie cien v našich obchodoch ide predovšetkým na vrub zníženia cien potravín medziročne až o – 3,9 %, a to v dôsledku nižších cien poľnohospodárskych komodít na svetových trhoch. Do 0,2 lacnejších potravín sa ale postupne začínajú premietať aj nižšie ceny 0,0 sezónneho ovocia a zeleniny a ruku k dielu naďalej pridáva lacná -0,2 ropa, energie a znížená DPH. Ceny v doprave boli v júni medziročne -0,4 nižšie o – 3,3 % podľa CPI, resp. o – 3,2 % podľa HICP. Čierne zlato -0,6 sa síce v poslednom období už odrazilo odo dna a smeruje nahor, -0,8 v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška je ale stále lacnejšie o zhruba pätinu. Aktuálny rast cien ropy vidieť už aj na medzimesačnom cenovom vývoji, keďže ceny v doprave v júni HICP r/r CPI r/r medzimesačne vzrástli o 1,0 %. Medziročný pokles o – 1,5 % podľa národného a o – 1,4 % podľa harmonizovaného indexu zaznamenali aj ceny bývania a energií, a to kvôli nižším cenám elektriny a plynu. K ďalšiemu zníženiu cien plynu dôjde v lete, čo bude opäť tlačiť spotrebiteľské ceny smerom nadol. Menej ako pred rokom sme okrem potravín, dopravy a bývania zaplatili ešte aj za nábytok a vybavenie do domácnosti. V prípade ostatných položiek už došlo k medziročnému cenovému rastu. Najvýraznejší nárast v júni zaznamenali ceny v hoteloch, kaviarňach a reštauráciách [o 2,3 %]. Zdroj: ŠÚ SR
Inflácia
1-15 2-15 3-15 4-15 5-15 6-15 7-15 8-15 9-15 10-15 11-15 12-15 1-16 2-16 3-16 4-16 5-16 6-16
v %, r/r
Z doterajšieho vývoja spotrebiteľských cien vyplýva, že priaznivá situácia na trhu práce, klesajúca nezamestnanosť a rastúce mzdy zatiaľ nevytvárajú silný tlak na rast cien. Navyše je cenový rast stále brzdený pretrvávajúcimi efektmi medziročne lacnej ropy, nižšími cenami energií a potravín.
Priemyselná výroba sa aj v máji vyvíjala pozitívne Produkcia slovenských priemyselníkov sa po marcovom poklese v apríli vrátila k výraznému rastu. Pozitívny trend pokračoval aj v máji, keď sa produkcia v našom priemysle zvýšila o 5,9 %. Druhý tohtoročný kvartál sa teda vyvíja pozitívne čo sa priemyselnej výroby týka. Vyplynulo to z najnovších údajov Štatistického úradu SR. r/r
Priemyselná a stavebná produkcia
Zdroj: ŠÚ SR
1-15 2-15 3-15 4-15 5-15 6-15 7-15 8-15 9-15 10-15 11-15 12-15 1-16 2-16 3-16 4-16 5-16
30% 20% 10% 0% -10% -20%
Priemyselná produkcia
Stavebná produkcia
Aj v samotnej priemyselnej výrobe došlo k výraznému rastu, a to až o 8,1 %. Produkcia sa počas apríla zvýšila až v desiatich našich priemyselných odvetviach. Najvýraznejší rast, o 29,2 %, bol zaznamenaný vo výrobe počítačových, elektronických a optických zariadení, ktorá je jedným z našich najdôležitejším odvetví. Dvojciferným tempom rástla aj výroba elektrických zariadení, dopravných prostriedkov, strojov a zariadení a aj chemických výrobkov. Pokles zaznamenali zvyšné tri priemyselné odvetvia. Najvýraznejší prepad bol zaznamenaný vo výrobe výrobkov z gumy a plastu. Poklesla aj výroba vo farmaceutickom priemysle a výroba koksu a ropných produktov.
5
Tržby našich priemyselníkov vzrástli v máji dvojciferne Tržby v máji medziročne vzrástli vo väčšine našich hospodárskych odvetví. K poklesu došlo jedine v stavebníctve, o – 8,9 %, a v odvetví informácií a komunikácie [o – 6,2 %]. Ostatným odvetviam sa podarilo zarobiť viac ako pred rokom. Tržby našich priemyselníkov v máji vzrástli až dvojciferným tempom o 11,2 %. Dvojciferný rast ale zaznamenali aj v predaji a oprave motorových vozidiel, v ubytovaní a vo vybraných trhových službách. Vyplýva to z údajov, ktoré ŠÚ SR zverejnil uplynulý týždeň. Medziročný vývoj v % v máji 2016 Odvetvie hospodárstva Priemysel Stavebníctvo Predaj a oprava motorových vozidiel Veľkoobchod Maloobchod Ubytovanie Činnosť reštaurácií a pohostinstiev Vybrané trhové služby Informácie a komunikácia Doprava a skladovanie Zdroj: ŠÚ SR
Tržby
Zamestnanosť
Nominálna mzda
3,7 1,3 4,3 -5,2 -0,8 0,3 -0,2 2,0 4,3 -1,2
3,1 5,3 7,6 5,5 5,5 4,0 4,6 5,2 -5,1 2,4
11,2 -8,9 24,2 6,1 4,0 19,4 4,1 17,3 -6,2 6,9
Reálna mzda 3,9 6,1 8,5 6,4 6,4 4,8 5,4 6,0 -4,3 3,2
V piatom tohtoročnom mesiaci zamestnanosť poklesla najvýraznejšie vo veľkoobchode [o – 5,2 %], ale znížila sa aj v maloobchode, v reštaruráciách a pohostinstvách a v doprave a skladovaní. V ostatných hospodárskych odvetviach sa zamestnanosť zvýšila. Najvýraznejšie vzrástla v predaji a oprave motorových vozidiel a v informáciách a komunikáciách [o 4,3 %].
Z hľadiska vývoja nominálnych aj reálnych miezd prial piaty tohtoročný mesiac všetkým odvetviam nášho hospodárstva s výnimkou zamestnancov v informáciách a komunikáciách. Vo všetkých ostatných odvetviach došlo k zvýšeniu nominálnych a vďaka deflácií aj reálnych miezd. Najviac si polepšili zamestnanci v predaji a oprave motorových vozidiel, ale aj vo veľkoobchode, maloobchode a vo vybraných trhových službách.
Nové priemyselné objednávky naďalej s rýchlym rastom Nové objednávky našich priemyselníkov pokračovali aj v máji v nastolenom rastovom trende. Medziročne sa zvýšili až o 9,8 %, čo predstavuje napriek spomaleniu oproti aprílu aj tak veľmi výrazný rast. Údaje pochádzajú zo ŠÚ SR. v %, r/r
Nové priemyselné objednávky v SR
Zdroj: ŠÚ SR
20 10 0
Najrýchlejšie tempo rastu zaznamenali výrobcovia a spracovatelia kovov [o 21,9 %]. Dvojciferné tempo rastu nových objednávok dosiahli aj výrobcovia odevov, kovových konštrukcií, elektrických zariadení a taktiež výrobcovia motorových vozidiel, ktorí patria k ťahúňom našej ekonomiky. K zníženiu nových objednávok došlo v papierenskom a farmaceutickom priemysle, vo výrobe elektronických, počítačových a optických výrobkov či vo výrobe strojov a zariadení.
1-15 2-15 3-15 4-15 5-15 6-15 7-15 8-15 9-15 10-15 11-15 12-15 1-16 2-16 3-16 4-16 5-16
-10
Export tovarov a služieb v máji vzrástol o 9,5 % v mil. EUR
Vývoj zahraničného obchodu
Zdroj: ŠÚ SR
1-15 2-15 3-15 4-15 5-15 6-15 7-15 8-15 9-15 10-15 11-15 12-15 1-16 2-16 3-16 4-16 5-16
7 000 6 000 5 000 4 000 3 000 2 000 1 000 0
Nášmu zahraničnému obchodu sa v máji darilo. Export medziročne vzrástol až o 9,5 % a import o 6,8 %. Saldo zahraničného obchodu bolo kladné v objeme 427,3 mil. EUR. Objem exportu totiž prevýšil objem importu, takže sme zaznamenali prebytok obchodnej bilancie. Kumulovaný prebytok od začiatku tohto roka už prekročil úroveň 1,8 mld. EUR. Vyplynulo to z údajov ŠÚ SR.
Celkový dovoz
Celkový vývoz
6
Čo nové vo svete: Aj Slovensko môže pocítiť brexit BREXIT: Podľa výpočtov Inštitútu finančnej politiky IFP výsledky britského referenda povedú k zníženiu nášho HDP o 0,1 až 0,2 p. b. už v tomto roku a v budúcom roku 2017 by mohli ukrojiť z nášho rastu 0,0 až 0,3 p. b. Pre prípad brexitu existujú podľa IFP tri scenáre, od toho optimistického, kedy by neistota na trhoch opadla a obchodné vzťahy s Veľkou Britániou by fungovali ako doteraz, až po pesimistický scenár, ktorý by viedol k výraznému narušeniu vzájomného obchodu, k recesii v Británii a významnému spomaleniu európskej ekonomiky. Zlatou strednou cestou by mohol byť realistický scenár. Ten podľa IFP predpokladá, že obchodné vzťahy medzi Britániou a EÚ budú do určitej miery narušené. V prípade naplnenia tohto scenára by sa slovenský HDP mal znížiť o 0,1 p. b. v tomto roku aj v roku 2017. Hlavný ekonóm BoE Andrew Haldane v závere minulého týždňa vyhlásil, že sa domnieva, že BoE bude musieť výrazne uvoľniť svoju menovú politiku, ak chce ochrániť ekonomiku Británie a jej pracovný trh. K takémuto kroku by podľa Haldana mala BoE pristúpiť už na svojom najbližšom zasadnutí v auguste. Problém, kvôli ktorému predstavitelia britskej menovej autority vyčkávajú so znižovaním sadzieb, zrejme spočíva v tom, že nemajú dostatok údajov, aby mohli zhodnotiť reakciu podnikateľov a spotrebiteľov na výsledok referenda. ROPA: Organizácia krajín vyvážajúcich ropu [OPEC] očakáva, že globálny dopyt po rope v tomto roku posilní o približne 1,2 mil. barelov denne na úroveň v priemere 94,2 mil. barelov denne. Prognóza rastu dopytu po rope sa tak v porovnaní s júnovou predikciou nezmenila. Kartel to uviedol v pravidelnej mesačnej správe. Rovnaký rast dopytu po rope organizácia predpokladá aj v budúcom roku. ČÍNA: Spojené štáty podávajú sťažnosť na pôde Svetovej obchodnej organizácie [WTO] voči čínskym clám na vývoz surovín. Washington argumentuje tým, že clá, ktoré Číňania uvaľujú na export surovín, znevýhodňujú amerických výrobcov. Čína uplatňuje clá od 5 do 20 % na export deviatich surovín, vrátane kobaltu, medi a grafitu, ktoré sa využívajú vo viacerých priemyselných odvetviach od výroby leteckej techniky po produkciu chemikálií. Podľa USA sa predpokladalo, že Čína tieto clá zruší po vstupe do WTO v roku 2001, ale Peking to neurobil. Tieto clá zvyšujú náklady amerických výrobcov a podnecujú ich k tomu, aby sa ich plateniu vyhýbali presúvaním výroby do Číny. Americká obchodná politika sa javí ako potenciálna téma tohtoročnej kampane pred prezidentskými voľbami v USA. Republikán Donald Trump obviňuje Čínu z nekalých obchodných praktík a hovorí, že na čínsky dovoz uvalí vysoké clá.
7
Zaujalo nás: Realitný trh pokračuje v oživovaní. Ceny rezidenčných nehnuteľností vzrástli až v 25 krajinách EÚ. Cenám nehnuteľností sa v našich témach pravidelne venujeme. Inak tomu nebude ani tento týždeň, nakoľko Eurostat v týchto dňoch zverejnili ich vývoj za prvý kvartál 2016. Nie je žiadnym tajomstvom, že ceny nehnuteľností na Slovensku už zamierili nahor. Po krízovom období bol zlomovým práve minulý rok, kedy stúpli prvýkrát od roku 2008. Najnovšie štatistiky ukazujú, že aj v tomto roku pokračujú v nastolenom trende. V nasledujúcom texte sa teda bližšie pozrieme na to, ako sa ceny nehnuteľností určených na bývanie zmenili v úvodnom kvartáli tohto roka aj vo vybraných európskych krajinách. Medziročná zmena cien nehnuteľností určených na bývanie v krajinách EÚ [%] Krajina 1Q_2016 Maďarsko 15,2 Rakúsko 13,4 Švédsko 12,5 Veľká Británia 8,0 Írsko 7,4 Lotyšsko 7,4 Portugalsko 6,9 Španielsko 6,3 Holandsko 5,1 Dánsko 5,0 Slovensko 5,0 Luxembursko 4,8 Bulharsko 4,5 ČR 4,5 Nemecko 4,4 EÚ28 4,0 Belgicko 3,5 Litva 3,4 eurozóna 3,0 Malta 2,6 Rumunsko 2,6 Estónsko 2,0 Poľsko 1,0 Slovinsko 0,8 Francúzsko 0,6 Fínsko 0,6 Chorvátsko 0,2 Taliansko -1,2 Cyprus -1,2 Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Eurostat; údaje za Grécko nie sú dostupné
V eurozóne medziročne vzrástli v prvom kvartáli tohto roka ceny nehnuteľností určených na bývanie o 3 %. V celej Európskej únii bol rast mierne výraznejší, a to na úrovni štyroch percent. Slovensko sa v tomto prípade umiestnilo nad európskym priemerom, keď podľa štatistík Eurostatu ceny rezidenčných nehnuteľností vykázali medziročne rast o 5 %. To je však viac než ukázali údaje Národnej banky Slovenska [NBS]. Aj podľa jej výpočtov ceny nehnuteľností na Slovensku v 1. kvartáli 2016 síce medziročne rástli, ale len mierne, o rovné percento. Nesúlad medzi štatistikami Eurostatu a NBS vyplýva z odlišnej metodiky. Hoci medzi týmito údajmi existujú určité rozdiely, trendy vývoja sú podľa výpočtov oboch inštitúcii podobné. V prepočte sú slovenské nehnuteľnosti aj naďalej až o takmer pätinu lacnejšie ako v čase realitného boomu v roku 2008. Z údajov zverejnených NBS vyplýva, že priemerná cena nehnuteľností bola v prvom tohtoročnom štvrťroku na úrovni 1 238 eur za 1 m2. Najdrahšie nehnuteľnosti boli štandardne v Bratislavskom kraji s priemernou cenou 1 725 eur za 1 m2, teda až o zhruba dve pätiny vyššou ako bol slovenský priemer. Naopak, najlacnejšie, za 551 eur, sme si meter štvorcový mohli kúpiť v Nitrianskom kraji. Slováci žijúci v prihraničných oblastiach si často zvyknú zaobstarať nehnuteľnosť na druhej strane hraníc. Najmä tí, žijúci v hlavnom meste. Veľakrát sa totiž dostanú do situácie, kedy si za tú istú sumu, ktorú by ich stál byt, môžu dovoliť rodinný dom u našich susedov a v relatívnej blízkosti Slovenska. Aktuálne im však nehrá do karát situácia v susednom Maďarsku, kde ceny bytov a domov v prvom kvartáli 2016 medziročne vzrástli až o vyše 15 %, čo je najvyšší rast spomedzi všetkých krajín únie. Veľmi podobne je na tom aj Rakúsko, ktoré vykázalo druhý najvyšší rast, na úrovni 13,4 %. Drahšie ako v úvode roka 2015 ale boli, spomedzi našich susedov, aj nehnuteľnosti v Českej republike a Poľsku, a to o 4,5 % resp. o 1,0 %. Tempo rastu cien rezidenčných nehnuteľností ale bolo v týchto dvoch susedných krajinách nižšie ako na Slovensku.
Nielen v našom regióne, ale aj naprieč Európou pokračuje realitný trh v oživovaní. Rast cien nehnuteľností určených na bývanie totiž zaznamenalo celkovo až 25 krajín spomedzi 27 členov Európskej únie, za ktoré boli údaje dostupné. Dvojciferný rast však, okrem Maďarska a Rakúska, nastal už len vo Švédsku. Z nepatrného rastu cien nehnuteľností, do 1 %, sa môžu tešiť v Chorvátsku, Slovinsku, ale aj vo Francúzsku a Fínsku. Najväčší dôvod na radosť, v prípade, že uvažujú o kúpe vlastnej nehnuteľnosti, majú Taliani a Cyperčania. Práve Taliansko a Cyprus sú jediné krajiny EÚ, v ktorých ceny rezidenčných nehnuteľností medziročne poklesli, v 1. kvartáli 2016 zhodne o – 1,2 %. Aj naďalej platí to, čo doteraz. Rekordne nízke úrokové sadzby na úveroch na bývanie, priaznivý vývoj v našej ekonomike, klesajúca nezamestnanosť či rastúce mzdy zamestnancov. To sú hlavné faktory, ktoré budú ovplyvňovať situáciu na našom realitnom trhu aj v nadchádzajúcom období. Preto predpokladáme, že ceny nehnuteľností budú ďalej mieriť nahor. Extrémne zvyšovanie cien nehnuteľností však neočakávame. Napriek zlepšujúcej sa situácii na trhu práce je totiž miera nezamestnanosti u nás stále pomerne vysoká, čo bude aj naďalej brzdiť rast cien bytov a domov. Vývoj sa ale samozrejme bude líšiť aj v závislosti od jednotlivých regiónov.
8
Kalendár udalostí 29. týždňa Indikátor
Obdobie
Kľúčová úroková sadzba Európskej centrálnej banky ECB [21. júl 2016], v %
júl 2016
Odhad PABK
Odhad trhu
0,00
0,00
Predikcie podľa Poštovej banky Indikátor HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] CPI [%, r/r] 1] 4] HICP [%, r/r] 1] 4] PPI [%, r/r] 1] 4] Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] 6] EUR/USD 2] 4] Základná sadzba ECB 2] 4] 1M EURIBOR [%, p. a.] 2] 4]
4 Q 2015 4,3* – 0,5* – 0,5* – 4,8* 4,6* 10,83* 764,7* 1,09* 0,05* – 0,21*
1 Q 2016 3,4* – 0,5* – 0,5* – 5,3* 3,8* 10,12* 1 083,2* 1,14* 0,00* – 0,33*
2 Q 2016 3,2 – 0,5 – 0,5 – 5,0 2,8 9,74 1 010,0 1,14 0,00 – 0,34
2015 3,6* – 0,5* – 0,5* – 4,5* 3,2* 11,51* 3 445,0* 1,09* 0,05* – 0,21*
2016 3,3 0,5 0,5 – 2,8 3,4 9,64 3 653,2 1,12 0,00 – 0,33
1] priemer za kvartál 2] ku koncu kvartálu 3] priemer za rok 4] ku koncu roka 5] kumulatív za kvartál 6] kumulatív za rok * skutočnosť
9
