33 hodín ročne CHARAKTERISTIKA PREDMETU

Vzdelávacia oblasť Názov predmetu Ročník Škola Názov ŠkVP Kód a názov ŠVP Stupeň vzdelania Dĺžka štúdia Forma štúdia

Príroda a spoločnosť Prírodoveda prvý, druhý, tretí, štvrtý ZŠ Dunajská Lužná ISCED 1 základné 4 roky denná

PREDMET: PRÍRODOVEDA 1.ročník

Časová dotácia: 1 hodina týždenne / 33 hodín ročne

CHARAKTERISTIKA PREDMETU Predmet Prírodoveda predstavuje úvod do systematizácie a objektivizácie spontánne nadobudnutých prírodovedných poznatkov dieťaťa. Predmet integruje viaceré prírodovedné oblasti ako je biológia, fyzika, chémia a zdravoveda. Oblasti sú integrované predovšetkým preto, lebo cieľom predmetu nie je rozvíjanie obsahu samostatných vedných disciplín, ale postupné oboznamovanie sa s prírodnými javmi a zákonitosťami tak, aby sa u dieťaťa zároveň s prírodovedným poznaním rozvíjala aj procesuálna stránka samotného poznávacieho procesu. Vyučovanie je postavené na pozorovacích a výskumných aktivitách, ktorých cieľom je riešenie čiastkových problémov, pričom východiskom k stanovovaniu vyučovacích problémov sú aktuálne detské vedomosti, ich minulá skúsenosť a úroveň ich kognitívnych schopností. Samotné edukačné činnosti sú zamerané na iniciáciu skúmania javov a udalostí, ktoré sú spojené s bezprostredným životným prostredím dieťaťa a s dieťaťom samým. Prostredníctvom experimentálne zameraného vyučovania si deti rozvíjajú pozitívny vzťah k prírode, ale aj k samotnej vede.

CIELE PREDMETU

Hlavným cieľom predmetu je rozvíjať poznanie dieťaťa v oblasti spoznávania prírodného prostredia a javov s ním súvisiacich tak, aby bolo samostatne schopné orientovať sa v informáciách a vedieť ich spracovávať objektívne do takej miery, do akej mu to povoľuje jeho kognitívna úroveň. Cieľ je možné bližšie špecifikovať. Prírodoveda má deti viesť k: • spoznávaniu životného prostredia, k pozorovaniu zmien, ktoré sa v ňom dejú, k vnímaniu pozorovaných javov ako častí komplexného celku prírody. • rozvoju schopnosti získavať informácie o prírode pozorovaním, skúmaním a hľadaním v rôznych informačných zdrojoch. • rozvoju schopnosti pozorovať s porozumením prostredníctvom využívania všetkých

• • • • • • •

zmyslov a jednoduchých nástrojov, interpretovať získané informácie objektívne. opisovaniu, porovnávaniu a klasifikácii informácií získaných pozorovaním. rozvoju schopnosti realizovať jednoduché prírodovedné experimenty. rozvoju schopnosti realizovať jednoduché prírodovedné experimenty. nazeraniu na problémy a ich riešenia z rôznych uhlov pohľadu. tvorbe a modifikácii pojmov a predstáv, ktoré opisujú a vysvetľujú základné prírodné javy a existencie. uvedomeniu si potreby prírodu chrániť a k aktívnemu zapojeniu sa do efektívnejšieho využívania látok, ktoré príroda ľuďom poskytuje. poznaniu fungovania ľudského tela, k rešpektovaniu vlastného zdravia a k jeho aktívnej ochrane prostredníctvom zdravého životného štýlu.

KĽÚČOVÉ KOMPETENCIE A ZRUČNOSTI • získať informácie o najbližšom okolí školy a orientovať sa v ňom • získať základné informácie o prírode na základe priameho pozorovania (rastliny, živočích, človek) a jej ochrane • pozorovať zmeny, ktoré sa v prírode odohrávajú (cyklus strom) • získať základné časové predstavy • poznať časti ľudského tela, význam starostlivosti o telo a zdravie • získať základné predstavy o sebe v rozličných vzťahoch (ja a moja rodina, ja a škola, učiteľka, spolužiaci) • rozširovať prvotné predstavy žiakov o prírodných a spoločenských podmienkach svojho najbližšieho okolia (kultúra, tradície, zvyky)

POJMY • zmeny v prírode, ročné obdobie, jar, leto, jeseň, zima, kalendárny rok, školský rok, mesiace v roku, vianočné tradície, veľkonočné tradície • strom, časti stromu, list, ovocie, zelenina, skladovanie, spracovanie, poľné plodiny, semeno, klíčenie, • počasie, značky počasia, vietor, dážď, slnečno, oblačno ... , • živočíchy, voľne žijúce zvieratá, domáce zvieratá, domáce vtáky, • osobná hygiena, starostlivosť o zuby, denný poriadok, práca a odpočinok, časti dňa, deň a noc, dni v týždni, zdravá výživa, • hmota, voda, vzduch, vietor, kolobeh vody, materiál, strojová a ručná výroba, • hodiny, meranie času, presýpacie, náramkové , nástenné hodiny.... , • rodina, kamaráti, príbuzný,

OBSAH Obsah učebného predmetu je rozdelený do týchto tematických celkov: 1. Zmeny v prírode 2. Osobná hygiena a psychohygiena 3. Plynutie času 4. Zvieratá 5. Rodina 6. Voda 7. Rastliny a semená 8. Hmota

Súhrn cieľov a obsahu vzdelávania z prírodovedy v 1.ročníku ZŠ vychádzajúc zo štátneho vzdelávacieho programu Tematický celok

Obsahový štandard

Výkonový štandard

Prierezová téma

Zmeny v prírode

Pozorovať a popisovať zmeny v prírode, ktoré sa dejú počas ročných období.

ENV – chrániť rastliny, starať sa o svoje okolie, zber druhotných surovín,

Cyklus stromu Prečo padá list zo stromu

Na základe listov porovnávať stromy. Sledovať a popisovať prírodné javy. Poznať ročné obdobia, mesiace v roku, charakteristiku počasia. Poznať poľné plodiny, ovocie a zeleninu. Poznať ich spracovanie, uskladnenie a význam.

Žiak vie: -popísať zmeny prír.javov v rámci ročných období, -porovnávať listy stromov a určovať druhy stromov, -pozorovať zmeny počasia počas roka,

Kalendár prírody

Jeseň

Prichádza zima

Pozorovať a popisovať zimnú krajinu. Poznávať vianočné zvyky a tradície.

PPZ – tvorba a prezentácia projektu

MEV - využitie informácií z novín , časopisov a internetu -pozná vhodné oblečenie a hry na jeseň, -rozpoznať poľné plodiny a ich využitie, -triediť plody na ovocie a zeleninu, -pozná spôsoby spracovania a uskladnenia plodín, -popísať zmeny v prírode počas zimy, -priradí správny znak k počasiu, -pozná vianočné zvyky a tradície vlastnej rodiny,

OSR – rozvoj schopnosti poznávania pomocou pohybu v prírode

OŽZ – predchádzanie úrazom

ENV – chrániť rastliny, starať sa o svoje okolie

PPZ - tvorba a prezentácia projektu

Jar a klíčenie

Leto

Osobná hygiena a psychohygiena Denný poriadok žiaka Zostavenie jedálneho lístka na týždeň Čistota tela Zdravá výživa Potraviny, ktoré človeku škodia Potraviny dôležité pre zdravie Príprava zeleninového šalátu

Pozorovať a rozprávať o zmenách v prírode na jar.

Pozorovať a popisovať zmeny v prírode, ktoré sa dejú počas leta. Pozorovať činnosť ľudí v lete. Poznať dôležitosť striedania práce a odpočinku. Poznať časti dňa, rozlíšiť deň a noc. Určovať dni v týždni. Poznať zásady osobnej hygieny. Správne používať zubnú kefku. Poznať časti ľudského tela. Rozlišovať potraviny, ktoré človeku škodia a ktoré mu prospievajú.

Plynutie času Čas a jeho trvanie Príprava presýpacích hodín Hodiny

Spoznávanie hodín. Vedieť, ako plynie čas. Určovať celé hodiny.

Zvieratá Voľne žijúce zvieratá Domáce zvieratá Domáce vtáky

Identifikovať spoločné a rozdielne znaky domácich zvierat. Vedieť spôsob ich pohybu. Poznať úžitok z domácich vtákov. Rozlišovať domáce a voľne žijúce vtáky.

Rodina Moja rodina Moja rodina a kamaráti

Vedieť vymenovať členov rodiny a poznať zamestnanie. Viesť deti k tolerancii k ľuďom iných kultúr.

Voda Voda a rastliny Voda a človek

Poznať dôležitosť vody pre rastliny, živočíchy a človeka.

- na základe pozorovania rozpráva o zmenách v prírode na jar, -popísať zmeny v prírode počas leta, -opísať na základe pozorovania činnosť ľudí v lete, Žiak vie: -vysvetliť dôvody striedania práce a odpočinku, -pozná časti dňa, vie rozlíšiť deň a noc, -určiť dni v týždni, -správne vysvetliť význam osobnej hygieny, -správne používať zubnú kefku, -pozná časti ľudského tela, -rozlišuje zdravé a škodlivé potraviny, Žiak vie. -ako plynie čas, -určuje na ciferníku celé hodiny, - pozná rôzne druhy hodín, Žiak vie: -identifikovať spoločné a rozdielne znaky domácich zvierat, -pozná spôsob pohybu domácich zvierat, -pozná úžitok z domácich vtákov, -rozlišuje domáce a voľne žijúce vtáky, Žiak vie: -vie vymenovať členov rodiny a ich zamestnanie, -rozlišuje kultúrnu a jazykovú inakosť rodín v rôznych kultúrach Žiak vie: -pozná dôležitosť vody pre všetko živé na zemi,

OSR - rozvoj schopnosti poznávania

OŽZ – dodržiavanie správanie režimu dňa OSR – sebapoznávanie OŽZ – hygiena tela, dodržiavanie správneho režimu dňa, pohyb a pobyt v prírode, predchádzanie chorobám a úrazom PPZ - projekt: Zostavenie jedálneho lístka ENV – vzťah medzi človekom a životným prostredím OŽZ – dodržiavanie správneho režimu dňa, pohyb a pobyt v prírode PPZ – spolupráca v skupine ENV – kladný vzťah k domácim a voľne žijúcim zvieratám MEV – využitie internetu vo vyučovaní a práca s encyklopédiou PPZ – prezentácia vedomostí a argumentov

OSR – uplatňovať svoje práva, rešpektovať práva a názory ostatných, úcta k rodičom MUV – poznávať a rešpektovať iné kultúry ENV – ochrana životného prostredia, ekosystémy, sme súčasťou prírody,

Kolobeh vody v prírode. Poznať význam vody pre život. Identifikovať rôzne podoby vody. Uvedomiť si potrebu chrániť a rozumne využívať vodné zdroje. Rastliny a semená Semeno Záhadné semená

Hmota Ľudia a veci Je to hmota Je vzduch hmota?

Legenda:

Pozorovať a rozprávať o zmenách v prírode na jar. Pozorovať ako zo semena vyrastie rastlina. Triediť predmety podľa materiálov.

-vie odkiaľ prichádza voda, -dodržiava pitný režim, -pozná význam vody pre život, -identifikovať rôzne podoby vody, -rozumie potrebe ochrany a rozumného využívania vodných zdrojov, Žiak vie. -na základe pozorovania rozprávať o zmenách v prírode na jar, -zasadiť semeno a pozorovať, ako klíči, Žiak vie. -triediť predmety podľa materiálov, -pozná výrobu niektorých predmetov, -pozná strojovú a ručnú výrobu,

Poznať výrobu niektorých predmetov. Poznať strojovú a ručnú výrobu. OSR – Osobnostný a sociálny rozvoj ENV – Environmentálna výchova MEV – Mediálna výchova MUV – Multikultúrna výchova DOV – Dopravná výchova OŽZ – Ochrana života a zdravia PPZ – Tvorba projektu a prezentačné zručnosti

odpad v domácnosti, hospodárenie s vodou,

ENV – chrániť rastliny, starať sa o svoje okolie OSR – rozvoj zmyslového vnímania, pozorovanie PPZ – spolupráca v skupine OSR – zmyslové vnímanie ENV – vzťah medzi človekom a životným prostredím

Zoznam aplikovaných prierezových tém v 1.ročníku Pri jednotlivých tematických celkoch budeme využívať aj prierezové témy a vzťahy s inými predmetmi. Uvádzame nasledovne pri daných tematických celkoch: • Zmeny v prírode – Environmentálna výchova, Tvorba projektu a prezentačné zručnosti, Mediálna výchova, Osobnostný a sociálny rozvoj, Ochrana života a zdravia, • Osobná hygiena a psychohygiena - Osobnostný a sociálny rozvoj, Ochrana života a zdravia, Environmentálna výchova, Tvorba projektu a prezentačné zručnosti, • Plynutie času - Tvorba projektu a prezentačné zručnosti, Ochrana života a zdravia, • Zvieratá - Environmentálna výchova, Tvorba projektu a prezentačné zručnosti, Mediálna výchova, • Rodina - Osobnostný a sociálny rozvoj, Multikultúrna výchova,

• Voda - Environmentálna výchova, • Rastliny a semená - Environmentálna výchova, Osobnostný a sociálny rozvoj, Tvorba projektu a prezentačné zručnosti, • Hmota - Osobnostný a sociálny rozvoj, Tvorba projektu a prezentačné zručnosti,

VÝKONOVÝ ŠTANDARD Žiak 1. ročníka vie: • pomenovať zariadenie triedy, učiteľa, spolužiakov, pravidlá bezpečnosti pri ceste do školy • porovnať listy jednotlivých stromov • zaznamenávať počasie podľa znakov: vietor, dážď, slnečno • uviesť ako sa menia ročné obdobia a počasie v jednotlivých mesiacoch v roku • rozpoznať druhy ovocia a zeleniny • vysvetliť dôvody striedania práce a odpočinku • uviesť príklady správneho a nesprávneho stolovania • vysvetliť význam osobnej hygieny • uviesť príklady potravín, ktoré sú zdravé pre človeka a ktoré nie, porovnať ich • orientovať sa v čase • pozorovať a poznávať spôsob života zvierat • vymenovať členov rodiny a vzťahy v rodine • vysvetliť význam vody pre život • opísať klíčivosť semien • vysvetliť prírodné javy na základe vedomostí

STRATÉGIE VYUČOVANIA Na splnenie cieľov vyučovania prírodovedy je nevyhnutné používať motivačné a aktivizujúce vyučovacie metódy, akceptujúce vekovú primeranosť a aktuálnu úroveň vedomostí a zručností žiakov, ich skúsenosti, prostredie, v ktorom žijú. - Z motivačných a aktivizujúcich metód využívame najmä besedy a rozhovory, vychádzky, rôzne didaktické hry. - Pri precvičovaní a opakovaní učiva zaradíme prácu v skupinách, kvízy - v ktorých zhodnotíme úroveň vedomostí a intelektuálnu bystrosť žiaka. Podľa možností budeme realizovať tvorbu projektov i samostatných úloh. - Pri vypracovávaní úloh akceptujeme vývinovú úroveň žiakov, ich skúsenosti, záujmy a potreby spolupráce s rodičmi pri domácej príprave. Získané vedomosti a zručnosti môžu žiaci využiť zapojením sa do školských projektov.

KRITÉRIE HODNOTENIA Na hodnotenie predmetu vychádzame s Metodického pokynu č. 22/2011na hodnotenie žiakov základnej školy, ktoré schválilo MŠ SR pod č.: 2011-3121/12824:4-921 s platnosťou od 1.5.2011. Vlastivedu klasifikujeme. Hodnotiť žiaka a následne klasifikovať musíme komplexne, na princípe individuálneho prístupu k osobnosti a hľadať u žiaka iba dobré veci. Rozvíjame u žiakov správne sebahodnotenie i hodnotenie navzájom. Pri hodnotení a klasifikácii žiaka posudzujeme získané kompetencie v súlade so školským vzdelávacím programom.

UČEBNÉ ZDROJE Učebnica Učebnice Žigová L. a kol.: PZ Prírodoveda pre 1. ročník ZŠ, Wiegerová A., Česlová G.: Prírodoveda pre 1. ročník ZŠ,

Materiálne učebné prostriedky - metodická príručka - multimediálne výukové CD a DVD - obrazový demonštračný materiál - interaktívna tabuľa

Ďalšie zdroje odborné publikácie k daným témam - webové stránky, - mapa obce, - fotografie, - návšteva múzea, - historické reálie, - dopravné značky

PREDMET : PRÍRODOVEDA 2.ročník Časová dotácia: 1 hodina týždenne / 33 hodín ročne

CHARAKTERISTIKA PREDMETU: Prírodoveda učí žiakov vnímať prírodu, jej krásy, zmeny v priebehu roka. Počas vyučovania žiaci sledujú prírodu, pozorujú javy v prírode, snažia sa vysvetľovať a hľadať odpovede na otázky týkajúce sa ročných období, rastlín a stromov v okolí školy, pozorovania oblohy, ochrany životného prostredia. Súčasťou prírodovedy je aj človek, starostlivosť o zdravie, bezpečnosť a zdravý spôsob života.

CIELE PREDMETU: Podporovať chuť učiť sa, rozvíjať schopnosť objavovať a snahu vysvetľovať, všímať si priestor, v ktorom žijeme a jeho zmeny, vnímať jedinečnosť prvkov prírody a prírodných výtvorov v okolí, rozumieť znakom, ikonám, hľadať riešenia na otázky, hľadať informácie, svoje návrhy interpretovať, diskutovať o návrhoch, vedieť robiť jednoduché pokusy, sledovať a výsledky sledovania zaznamenávať.

KĽÚČOVÉ KOMPETENCIE A ZRUČNOSTI • získať informácie o najbližšom okolí školy a orientovať sa v ňom • získať základné informácie o prírode na základe priameho pozorovania (rastliny, živočích, človek) a jej ochrane • pozorovať zmeny, ktoré sa v prírode odohrávajú (cyklus strom) • získať základné časové predstavy • poznať časti ľudského tela, význam starostlivosti o telo a zdravie • získať základné predstavy o sebe v rozličných vzťahoch (ja a moja rodina, ja a škola, učiteľka, spolužiaci) • rozširovať prvotné predstavy žiakov o prírodných a spoločenských podmienkach svojho najbližšieho okolia (kultúra, tradície, zvyky)

POJMY • hmota, vietor, vzduch, pokus, • stavba, remeselníci, stavebný materiál, stavebné stroje, stavebné náradie, • plod, semeno, kôstkovice, bobule, malvice, zelenina koreňová, listová, plodová, spracovanie a uskladňovanie ovocia a zeleniny, • úraz, choroba, teplomer, lekár, špecialista, chrup, zubný kaz, čistota, hygienické návyky, spánok, • pracovné dni, dni pracovného pokoja, kalendár, dovolenka, prázdniny,

• voda, farba, chuť a vôňa vody, užitočnosť a škodlivosť vody, kolobeh vody • les, ihličnaté a listnaté stromy, park, podmienky pre život rastlín, • semená, živá a neživá príroda, atlas rastlín

OBSAH Prírodoveda v 2.ročníku je rozdelená do 7 hlavných tém: 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7.

Hmota Zelenina a ovocie U lekára Práca a odpočinok Voda v prírode Cyklus stromu Rastliny a semená

Súhrn cieľov a obsahu vzdelávania z prírodovedy v 2. ročníku ZŠ vychádzajúc zo štátneho vzdelávacieho programu Tematický celok

Obsahový štandard


Prierezová téma

Hmota Jeseň a vzduch

Vietor je pohyb vzduchu Vzduch je hmota

PPZ- prezentovanie záverov pozorovaní a pokusov

Jesenná šarkaniáda

Púšťanie šarkanov

Žiak vie: -pomocou pokusu dokázať, že vzduch je hmota, -opísať jesenný vietor a porovnať ho s vetrom v inom ročnom období,

Ako dlho trvá stavba domu?

Rozprávka o troch prasiatkach (technológia stavby) Stavba , remeselníci, stavebný materiál, stavebné stroje, stavebné náradie

-vymodelovať domček podľa rozprávky, -postaviť múrik alebo dom zo skladačky,

Plod Semeno Kôstkovice, bobule, malvice Konzervácia ovocia

Žiak vie: -roztriediť ovocie podľa semien -schematicky zakresliť zloženie plodu

Ovocie a zelenina Ovocie . Čo ukrýva plod?

ENV – ochrana životného prostredia, čistota vzduchu

PPZ – prezentácia projektu VMR – spolupráca a spolupatričnosť v rodine OSR – moje postavenie v rodine OŽZ- zdravý životný štýl

Zelenina

Semená a plody Zelenina koreňová, listová, plodová Uskladňovanie zeleniny

U lekára Úraz a choroba

Úraz, choroba, lekárnička

U lekára

Teplomer, lekár

Teplomer

Druhy teplomerov

Lekári - špecialisti

Očný špecialista Ušno-krčný špecialista Zubný špecialista

-vytvoriť pojmovú mapu: plody, ovocie, zelenina - pozorovať a zapisovať zmenu plodu a semena, -urobiť závery z pozorovania, Roztriediť zeleninu podľa znakov Žiak vie: -rozpoznať rozdiely a súvislosti v pojmoch úraz a choroba, -vymenovať úrazy a choroby, -poznať základný obsah lekárničky , -opísať návštevu u lekára, -zmerať teplotu teplomerom, -odmerať teplotu vody, -zostrojiť teplomer, -diskutovať o lekárskej ambulancii, -vyhľadať informácie v odbornej literatúre -opísať správne čistenie zubov, -poznať príčinu kazov -osvojiť si hygienické návyky,

Chrup

Detský a dospelý chrup Príčina kazov

Správna životospráva Projekt: Návrh detského ihriska

Správne hygienické návyky, spánok, pohyb na čerstvom vzduchu

Práca a odpočinok Práca a zábava Projekt: Zostrojenie kalendára Hodiny

Pracovné dni, dni pracovného pokoja, dovolenka, prázdniny, kalendár, voľný čas

Žiak vie: -vie sa orientovať v kalendári

Celá hodina, polhodina, štvrť a trištvrte

-určovať čas na hodinách

Farba, chuť a vôňa vody Užitočnosť a škodlivosť vody

Žiak vie: -pomocou pokusu zistiť vlastnosti vody, -pokusom zistiť čo sa vo vode rozpustí a čo sa nerozpustí

Voda Voda

PPZ- prezentácia svojej práce ENV –ekologické hospodárstvo OŽZ – zdravý životný štýl, protidrogová výchova,

OSR – pomoc chorému, povolania OŽZ – starostlivosť o ústnu hygienu MEV- práca s médiami PPZ- prezentácia projektu ENV – význam životného prostredia na život človeka MEV – práca s médiami PPZ – prezentovanie projektu VMR – organizácia dňa , spolupráca v rodine, OŽZ – správny životný štýl, OSR – plánovanie svojho času, zodpovednosť za svoje konanie ENV – ochrana čistoty vody

Voda a znečistenie Projekt: Zdravá voda

Znečistenie a ochrana vody

Svetový deň vody Cyklus stromu V lese

Rastliny a živočíchy v lese Význam lesa pre človeka

Svetový deň zdravia

7.apríl

V parku

Ihličnaté a listnaté stromy

Deň stromov

10.apríl

Rastliny v lese a parku

Podmienky pre rast rastlín

-uviesť návrhy na zabráneniu znečisteniu vody -prezentovať význam vody v živote človeka Žiak vie: -diskutovať čo nám dáva les, ako sa máme správať v lese -ako si chrániť zdravie -navrhnúť riešenie na ochranu parku, -rozoznať ihličnaté a listnaté stromy -určovať stromy podľa atlasu rastlín, -prezentovať dôležitosť stromov pre život na Zemi, -že rastliny na rast potrebujú vodu a vzduch, -vyhľadať informácie v encyklopédii -prezentovať závery dlhodobých sledovaní Žiak vie: -poznať vybrané rastliny vo svojom okolí, -určiť rastliny podľa atlasu rastlín, -vyhľadať informácie v odb.literatúre, -prezentovať výsledky dlhodobých pozorovaní

Rastliny a semená Živá a neživá príroda Rozdelenie prírody na Rastliny v mojom okolí živú a neživú prírodu. Projekt: Kde sa stratili Spoznať rastliny vo listy spadnuté so svojom okolí. stromov? Prečo nerastú rastliny pod mohutnými stromami? Legenda: OSR – Osobnostný a sociálny rozvoj ENV – Environmentálna výchova MEV – Mediálna výchova MUV – Multikultúrna výchova DOV – Dopravná výchova OŽZ – Ochrana života a zdravia PPZ – Tvorba projektu a prezentačné zručnosti

PPZ – prezentácia projektu, ENV – význam vody pre život na zemi, OSR – uvedomenie si , že som súčasťou prírody ENV – ochrana lesa, význam lesa pre človeka,

OŽZ – pobyt na čerstvom vzduchu ENV – poznávanie stromov a rastlín

PPZ – prezentácia projektu, OŽZ – význam rastlín pre život človeka ENV – strom, hlavný zdroj kyslíka PPZ – prezentácia projektu MEV – vyhľadávanie informácií, práca s médiami, OSR – spolupráca v skupine PPZ - prezentácia projektu,

Zoznam aplikovaných prierezových tém v 2.ročníku. Pri jednotlivých tematických celkoch budeme využívať aj prierezové témy a vzťahy s inými predmetmi. Uvádzame nasledovne pri daných tematických celkoch:

• Hmota - Tvorba projektu a prezentačné schopnosti, Environmentálna výchova, Osobnostný a sociálny rozvoj, Výchova k manželstvu a rodičovstvu, • Zelenina a ovocie - Environmentálna výchova, Ochrana života a zdravia, Tvorba projektu a prezentačné schopnosti, • U lekára - Osobnostný a sociálny rozvoj, Environmentálna výchova, Ochrana života a zdravia, Tvorba projektu a prezentačné schopnosti, Mediálna výchova, • Práca a odpočinok - Osobnostný a sociálny rozvoj, Environmentálna výchova, Ochrana života a zdravia, Tvorba projektu a prezentačné schopnosti, Výchova k manželstvu a rodičovstvu, • Voda v prírode - Tvorba projektu a prezentačné schopnosti, Environmentálna výchova, • Cyklus stromu – Osobnostný a sociálny rozvoj, Environmentálna výchova, Ochrana života a zdravia, Tvorba projektu a prezentačné schopnosti, • Rastliny a semená - Tvorba projektu a prezentačné schopnosti, Mediálna výchova, Osobnostný a sociálny rozvoj,

VÝKONOVÝ ŠTANDARD Žiak vie: •

opísať zmeny v priebehu roka, ročné obdobie,

•

orientovať sa v kalendári

•

porovnať ročné obdobia podľa teploty vzduchu, spôsobu obliekania, športových a pracovných činností ľudí,

•

pomocou pokusu dokázať, že vzduch je hmota, zaznamenávať teplotu vzduchu,

•

sledovať a zaznamenávať počasie, vyhodnocovať a prezentovať výsledky svojho pozorovania,

•

rozoznať stromy listnaté a ihličnaté podľa základných charakteristík ,

• poznať základné kvety rastúce v okolí školy a v obci , v parku, na lúke , • opísať v akých formách sa môže voda nachádzať v prírode , • vysvetliť rozdiel medzi riekou a jazerom, •

rozlíšiť živočíchy v okolí školy, nakresliť ich, pomenovať, zistiť ako žijú ,

• vysvetliť, kedy človek nevhodne využíva prírodu, • tvoriť zbierku (fotografií, kresieb, listov), analyzovať a triediť, Žiak dokáže: • opísať podľa vlastných záznamov z prieskumu, čo rastie v okolí školy, v obci (rastliny, stromy) •

rozlíšiť ovocné stromy od iných stromov, poznať základné druhy plodov

• rozlíšiť jednotlivé druhy zeleniny

•

vysvetliť význam vody pre človeka, navrhnúť spôsoby ako chrániť vodu a využívať ju

•

určiť spôsoby, ako viesť zdravý spôsob života a osvojiť si návyky správnej výživy

STRATÉGIE VYUČOVANIA: V predmete prírodoveda využívame vyučovacie metódy: • priameho prenosu poznatkov (živé rozprávanie, opis spojený s pozorovaním, vysvetľovanie, besedu – dialogickú metódu, didaktické hry a metódu otázok a odpovedí) • sprostredkovaného prenosu poznatkov (pozorovanie prírodnín, pokus, demonštrácia) • práce s textom ( práca s učebnicou, s pracovným zošitom a ďalšou literatúrou) • a iné aktivizujúce metódy (pojmová mapa, brainstorming atď.) V edukačnom procese prírodovedy by sa mala využívať nielen základná organizačná forma vyučovacia hodina, ale aj exkurzia, vychádzka.

KRITÉRIA HODNOTENIA: Na hodnotenie predmetu vychádzame s Metodického pokynu č. 22/2011na hodnotenie žiakov základnej školy, ktoré schválilo MŠ SR pod č.: 2011-3121/12824:4-921 s platnosťou od 1.5.2011. Vlastivedu klasifikujeme. Hodnotiť žiaka a následne klasifikovať musíme komplexne, na princípe individuálneho prístupu k osobnosti a hľadať u žiaka iba dobré veci. Rozvíjame u žiakov správne sebahodnotenie i hodnotenie navzájom. Pri hodnotení a klasifikácii žiaka posudzujeme získané kompetencie v súlade so školským vzdelávacím programom.

UČEBNÉ ZDROJE:

Učebnica Učebnice Žigová L. a kol.: PZ Prírodoveda pre 2. ročník ZŠ, Wiegerová A., Česlová G.: Prírodoveda pre 2. ročník ZŠ,


Ďalšie zdroje odborné publikácie k daným témam - webové stránky, - mapa obce, - fotografie, - návšteva múzea, - historické reálie, - dopravné značky

PREDMET : PRÍRODOVEDA 3.ročník Časová dotácia: 2 hodiny týždenne / 66 hodín ročne

CHARAKTERISTIKA PREDMETU: Predmet Prírodoveda predstavuje úvod do systematizácie a objektivizácie spontánne nadobudnutých prírodovedných poznatkov dieťaťa. Predmet integruje viaceré prírodovedné oblasti ako je biológia, fyzika, chémia a zdravoveda. Oblasti sú integrované predovšetkým preto, lebo cieľom predmetu nie je rozvíjanie obsahu samostatných vedných disciplín, ale postupné oboznamovanie sa s prírodnými javmi a zákonitosťami tak, aby sa u dieťaťa zároveň s prírodovedným poznaním rozvíjala aj procesuálna stránka samotného poznávacieho procesu. Vyučovanie je postavené na pozorovacích a výskumných aktivitách, ktorých cieľom je riešenie čiastkových problémov, pričom východiskom k stanovovaniu vyučovacích problémov sú aktuálne detské vedomosti, ich minulá skúsenosť a úroveň ich kognitívnych schopností. Samotné edukačné činnosti sú zamerané na iniciáciu skúmania javov a udalostí, ktoré sú spojené s bezprostredným životným prostredím dieťaťa a s dieťaťom samým. Prostredníctvom experimentálne zameraného vyučovania si deti rozvíjajú pozitívny vzťah k prírode, ale aj k samotnej vede.

CIELE PREDMETU: Hlavným cieľom predmetu je rozvíjať poznanie dieťaťa v oblasti spoznávania prírodného prostredia a javov s ním súvisiacich tak, aby bolo samostatne schopné orientovať sa v informáciách a vedieť ich spracovávať objektívne do takej miery, do akej mu to povoľuje jeho kognitívna úroveň. Cieľ je možné bližšie špecifikovať; prírodoveda má deti viesť k: − spoznávaniu životného prostredia, k pozorovaniu zmien, ktoré sa v ňom dejú, k vnímanie pozorovaných javov ako častí komplexného celku prírody. − rozvoju schopnosti získavať informácie o prírode pozorovaním, skúmaním a hľadaním v rôznych informačných zdrojoch. − rozvoju schopnosti pozorovať s porozumením prostredníctvom využívania všetkých zmyslov a jednoduchých nástrojov, interpretovať získané informácie objektívne. − opisovaniu, porovnávaniu a klasifikácii informácií získaných pozorovaním. − rozvoju schopnosti realizovať jednoduché prírodovedné experimenty. − nazeraniu na problémy a ich riešenia z rôznych uhlov pohľadu. − tvorbe a modifikácii pojmov a predstáv, ktoré opisujú a vysvetľujú základné prírodné javy a existencie. − uvedomeniu si potreby prírodu chrániť a k aktívnemu zapojeniu sa do efektívnejšieho využívania látok, ktoré príroda ľuďom poskytuje.

− poznaniu fungovania ľudského tela, k rešpektovaniu vlastného zdravia a k jeho aktívnej ochrane prostredníctvom zdravého životného štýlu. Čiastkové ciele predmetu Jedným z parciálnych cieľov predmetu je efektívny a postupný rozvoj myslenia dieťaťa. Dieťa, ktoré ešte nie je schopné abstraktne myslieť a jeho logické myslenie je zatiaľ nasmerované na konkrétnu realitu (empíriu) je systematicky vedené tak, aby získalo čo najviac empirického materiálu o všeobecných prírodných javoch a aby sa na týchto konkrétnych javoch postupne učilo základným logickým operáciám. Prvý a druhý ročník Prírodovedy je preto zameraný najmä na aktívnu manipuláciu s materiálmi, s ktorými sa deti bežne stretávajú. Deti sú vyučovaním usmerňované k skúmaniu čiastkových aspektov bežných situácií tak, aby: − sa rozvíjala ich schopnosť pozorovať detaily vzhľadom na celok (s čím neskôr súvisí schopnosť syntézy), − sa naučili porovnávať (s čím neskôr súvisí schopnosť dedukcie), − sa naučili identifikovať premenné skúmanej situácie (s čím neskôr súvisí schopnosť tvorby testov hypotéz a predpokladov), − vedeli identifikovať podstatné znaky objektov a ich premenlivé znaky (s čím neskôr súvisí schopnosť identifikovať výnimku alebo pravidlo), − sa učili zovšeobecňovať vyslovovaním záveru z niekoľkonásobných pozorovaní (s čím neskôr súvisí schopnosť aplikovať osvojené vysvetlenie na podobné javy a modifikovať ho, ale aj schopnosť indukcie), − sa naučili vyjadrovať svoje predstavy o javoch slovom a obrazom (s čím neskôr súvisí schopnosť modifikácie predstáv abstraktnou manipuláciou – analýzou javu s imaginárnym druhým ja – využitie egocentrickej reči ako prostriedku myslenia), − si rozvíjali schopnosť argumentácie s využívaním kauzality (s čím neskôr súvisí schopnosť tvoriť hypotézy opodstatnené vlastnou teóriou), − dokázali zdieľať svoje predstavy s vrstovníkmi v pracovnej skupine (s čím neskôr súvisí schopnosť efektívnej kooperácie). Tretí a najmä štvrtý ročník sú v Prírodovede zamerané obsahovo a činnostne tak, aby bolo možné dosiahnuť rozvoj kognitívnych schopností, ktoré sú uvedené v zátvorkách. Rozvoj kognitívnych schopností dieťaťa je prvoradým cieľom, s ktorým sa neoddeliteľne spája rozvoj poznatkového systému dieťaťa v oblasti prírodných vied. Deti sú vedené vo vzdelávacom procese tak, aby − si správne naplnili a vzájomne poprepájali základné prírodovedné pojmy, ktoré charakterizujú bežne pozorované skutočnosti pochopiteľné v ich veku (s čím neskôr súvisí schopnosť flexibilnejšieho používania pojmov) – napríklad čo je koreň, stonka, list, kvet – ako spolu súvisia a prečo,...

− si osvojili vybrané vedecké pojmy, na ktorých je možné rozvíjať prírodovedné schopnosti (s čím neskôr súvisí schopnosť abstrakcie) – napríklad čo je to magnetizmus, svetlo, zvuk, farba,... − si osvojili základy vedeckej terminológie a vedeli ju odlíšiť od bežnej, nevedeckej komunikácie (s čím neskôr súvisí chápanie vedeckej systematiky), napríklad názvy rôznych druhov rastlín a živočíchov, ... − si osvojili vedomosti o vzťahoch živej a neživej prírody (s čím neskôr súvisí chápanie ekologických a environmentálnych problémov), napríklad potravové reťazce, ekosystematické vzťahy,... − si modifikovali obsahy vybraných pojmov, ktoré majú v bežnom živote nevedecký obsah (s čím neskôr súvisí lepšia schopnosť modifikovať obsahy iných pojmov ako aj schopnosť rozširovať a naopak zužovať aplikovateľnosť pojmov na javy a predmety) – napríklad pojmy rozpúšťanie a roztápanie, hmotnosť, príťažlivosť, .. Spolu s rozvojom poznatkového systému a spôsobov jeho obohacovania a modifikácie súvisí aj rozvoj špecifických postojov, ktoré vedú dieťa k uvedomelejšiemu využívaniu svojich vedomostí. Učiteľ svojim správaním a najmä spôsobom myslenia vplýva na postoje dieťaťa. U dieťaťa sa tak v postojovej oblasti rozvíjajú nasledovné charakteristiky: − Dieťa dokáže vnímať spojitosť jeho prírodovedných poznatkov a vedy ako takej (prejaví sa najmä motiváciou k poznávaniu). − Dieťa chápe význam vedy pre každodenný život a objektívne posudzuje pozitívne a negatívne vplyvy vedy a jej produktov na prírodu a celkové životné prostredie (prejaví sa najmä dokonalejším chápaním vedeckej práce). − Dieťa citlivo pristupuje k živej prírode (prejaví sa najmä praktickým prístupom k živým organizmom). − Dieťa vie, že každá skutočnosť je vysvetliteľná (prejaví sa najmä ústupom fantázie a preferenciou logických princípov myslenia). − Dieťa dokáže meniť svoje predstavy o skutočnosti, ak je ovplyvňované logickou argumentáciou (prejaví sa najmä rozvážnosťou a zdravým úsudkom v diskusiách). Rozvoj poznatkového systému, rozvoj spôsobov nadobúdania a modifikácie poznatkov a rozvoj špecifických postojov majú v edukačnom pôsobení učiteľa vzájomne ekvivalentnú hodnotu a postavenie. Dieťa nezískava len poznatky, ale postupne sa stáva prírodovedne gramotným. Podporovať chuť učiť sa, rozvíjať schopnosť objavovať a snahu vysvetľovať, všímať si priestor, v ktorom žijeme a jeho zmeny, vnímať jedinečnosť prvkov prírody a prírodných výtvorov v okolí, rozumieť znakom, ikonám, hľadať riešenia na otázky, hľadať informácie, svoje návrhy interpretovať, diskutovať o návrhoch, vedieť robiť jednoduché pokusy, sledovať a výsledky sledovania zaznamenávať.

KĽÚČOVÉ KOMPETENCIE A ZRUČNOSTI sociálne komunikačné kompetencie • dokáže určitý čas sústredene načúvať, náležite reagovať, používať vhodné argumenty a vyjadriť svoj názor • identifikuje a správne používa základné pojmy • dokáže objektívne opísať, vysvetliť alebo zdôvodniť základné znaky biologických objektov a procesov, podstatu procesov a vzťahov • vecne správne sa vyjadruje verbálne, písomne a graficky k danej učebnej téme • dokáže spracovať a prezentovať jednoduchý projekt so zameraním na ciele metódy, výsledky a ich využitie kompetencia učiť sa učiť sa • získava schopnosť sebareflexie pri poznávaní svojich myšlienkových postupov • na základe poskytovaných možností uplatňuje základy rôznych techník učenia sa a efektívne si osvojuje poznatky a študijné návyky • vyberá a hodnotí získané informácie, spracováva ich a využíva vo svojom učení a v iných činnostiach • dokáže pracovať samostatne s učebnicami, pracovnými zošitmi a pomôckami spôsobilosť v oblasti informačných a komunikačných technológií • prejavuje radosť zo samostatne získaných informácií • vie využiť informačné a komunikačné zdroje, vyhľadávať, triediť a spracovávať informácie z rôznych zdrojov • prejavuje aktivitu v individuálnom i skupinovom učení spôsobilosť riešiť problémy • dokáže popísať problém • dokáže navrhovať rôzne riešenia úloh, postupov a prístupov • dokáže samostatne tvoriť na základe zistení, skúmaní alebo riešení úloh predpokladať a určiť príčinné súvislosti, pozorovať, experimentovať a odhadovať osobné sociálne a občianske spôsobilosti • pozná svoje povinnosti, dokáže rešpektovať a prijímať príkazy kompetentných osôb • ochotne prijíma nové nápady, prípadne sám prichádza s novými nápadmi a postupmi, diskutuje o nich, prispieva k spoločnej práci,

POJMY • vlastnosti látok, porovnávanie a meranie, voda, vzduch, objem, odmerný valec, filter na vodu, hmotnosť, fyzikálne veličiny, čas, teplota, sila, teplomer, topenie, tuhnutie, vyparovanie, kondenzácia, • páka, kladka, naklonená rovina, prevody ozubených kolies, elektrická energia, elektrický obvod, • hlava, telo,... , časti tela, podmienky potrebné pre život, živočíchy, vonkajšie časti živočíchov, podmienky pre život živočíchov,

OBSAH Obsah je rozdelený do 3 tematických celkov: 1. Veci okolo nás, vlastnosti látok, meranie vlastnosti látok, voda, vzduch 2. Technika, technické objavy 3. Živé organizmy Jednotlivé tematické celky sa zaoberajú týmito témami: Veci okolo nás, vlastnosti látok, meranie vlastnosti látok, voda, vzduch 1. Triedenie a rozpoznávanie látok podľa ich vlastnosti 2. Zmeny vlastnosti látok 3. Voda – vlastnosti vody 4. Vzduch- čistota, pohyb vzduchu 5. Porovnávanie a meranie 6. Meranie objemu kvapalín podľa valca 7. Meranie hmotnosti 8. Fyzikálne veličiny. Hmotnosť, čas, objem, teplota, sila 9. Meranie fyzikálnych veličín meradlami, zápis do tabuliek Technika, technické objavy 1. Technika okolo nás 2. Jednoduché stroje 3. Projekty: premiestňovanie nákladu 4. Ako Egypťania stavali pyramídy 5. Prevody ozubených kolies v domácnosti 6. Vytvor svetelný pútač pre.... 7. Elektrická energia Živé organizmy 1. Človek 2. Živočíchy

Súhrn cieľov a obsahu vzdelávania z prírodovedy v 3. ročníku ZŠ vychádzajúc zo štátneho vzdelávacieho programu Tematický celok Veci okolo nás, vlastnosti látok, meranie vlastnosti látok, voda, vzduch Triedenie a rozpoznávanie látok podľa ich vlastnosti Zmeny vlastnosti látok Voda – vlastnosti vody Vzduch- čistota, pohyb vzduchu Porovnávanie a meranie Meranie objemu kvapalín podľa valca Meranie hmotnosti Fyzikálne veličiny. Hmotnosť, čas, objem, teplota, sila Meranie fyzikálnych veličín meradlami, zápis do tabuliek

Obsahový štandard


Prierezová téma

Vlastnosti látok podľa zmyslových vnemov

Určiť vlastnosti látok podľa zmyslových vnemov Vedieť zdôvodniť zmeny vlastnosti látok -topenie, tuhnutie, vyparovanie, kondenzácia

ENV – poznávanie fyzikálnych vlastností vody

Meranie kvapalín, odmerný valec, filter na vodu, hmotnosť, fyzikálne veličiny, čas, teplota, sila Medzinárodné jednotky fyzikálnych veličín.

Odmerať objem kvapalín podľa odmerného valca Odmerať hmotnosť Odmerať teplotu vody a vzduchu laboratórnym teplomerom Odmerať teplotu ľudského tela lekárskym teplomerom Odmerať silu silomerom Zosumarizovať výsledky merania do tabuľky Pripraviť experiment na zistenie podmienok zmeny látok Porovnávať vlastnosti látok, sily, hmotnosti žiakov v triede Zostrojiť filter na čistenie vody Poznať jednotky objemu a hmotnosti Poznať meradlo času Poznať jednotku teploty, rozumieť znamienku : + a – pri označovaní teploty Uviesť tri príklady pôsobenia sily v našom živote Poznať meradlo sily, jej jednotku a značku.

Medzipredmetové vzťahy s matematikou

OSR – rozvoj rozhodovacích kompetencií, spolupráca v skupine

PPZ – prezentácia výsledkov pozorovaní a meraní

Technika, technické objavy Technika okolo nás Jednoduché stroje Projekty: premiestňovanie nákladu Ako Egypťania stavali pyramídy Prevody ozubených kolies v domácnosti Vytvor svetelný pútač pre.... Elektrická energia

Páka , kladka, naklonená rovina, prevody ozubených kolies

Živé organizmy Človek

Hlavné vonkajšie časti ľudského tela Podmienky pre život človeka

Živočíchy

Vonkajšie časti živočíchov, pohyb živočíchov podmienky života živočíchov,

Legenda:

Zdôvodniť význam techniky v našom živote Poznať princíp fungovania jednoduchých strojov Zostrojiť pri modelovaní funkčný model zariadení, ktoré obsahujú jednoduché stroje Vysvetliť význam elektrickej energie Zostaviť jednoduchý elektrický obvod Vyhľadávať informácie Poznať pojmy, hlava, telo, atď...schematicky to znázorniť Vysvetliť vzťah človek, voda, vzduch, pôda. Poznať vonkajšie časti živočíchov.

MUV – poznanie historických momentov iných kultúr

ENV – šetrenie elektrickej energie

OŽZ – zdravý životný štýl, vplyv životného prostredia na život človeka, Výchova k manželstvu a rodičovstvu

OSR – Osobnostný a sociálny rozvoj ENV – Environmentálna výchova MEV – Mediálna výchova MUV – Multikultúrna výchova DOV – Dopravná výchova OŽZ – Ochrana života a zdravia PPZ – Tvorba projektu a prezentačné zručnosti

Zoznam aplikovaných prierezových tém v 3.ročníku • Veci okolo nás, vlastnosti látok, meranie vlastnosti látok, voda, vzduch Environmentálna výchova, Osobnostný a sociálny rozvoj, Tvorba projektov a prezentačné zručnosti, • Technika, technické objavy - Environmentálna výchova, Multikultúrna výchova, • Živé organizmy – Ochrana života a zdravia, Výchova k manželstvu a rodičovstvu,

VÝKONOVÝ ŠTANDARD Žiak v 3. ročníku vie: - určiť vlastnosti látok podľa zmyslových vnemov - vedieť zdôvodniť zmeny vlastnosti látok: topenie, tuhnutie, vyparovanie, kondenzácia - odmerať objem kvapalín podľa odmerného valca - odmerať hmotnosť - odmerať teplotu vody a vzduchu laboratórnym teplomerom - odmerať teplotu ľudského tela lekárskym teplomerom - odmerať silu silomerom - pracovať s tabuľkami a zosumarizovať výsledky merania do tabuľky - pripraviť experiment na zistenie podmienok zmeny látok - porovnávať vlastnosti látok, sily, hmotnosti žiakov v triede - zostrojiť filter na čistenie vody - poznať jednotky objemu a hmotnosti - poznať meradlo času - poznať jednotku teploty, rozumieť znamienku : + a – pri označovaní teploty - uviesť tri príklady pôsobenia sily v našom živote - poznať meradlo sily, jej jednotku a značku. - zdôvodniť význam techniky v našom živote - poznať princíp fungovania jednoduchých strojov - zostrojiť pri modelovaní funkčný model zariadení, ktoré obsahujú jednoduché stroje - vysvetliť význam elektrickej energie - zostaviť jednoduchý elektrický obvod - vyhľadávať informácie - poznať pojmy, hlava, telo, atď..., schematicky to znázorniť - vysvetliť vzťah človek, voda, vzduch, pôda - poznať vonkajšie časti živočíchov

STRATÉGIE VYUČOVANIA: Odporúčame využívať v predmete prírodoveda vyučovacie metódy: • priameho prenosu poznatkov (živé rozprávanie, opis spojený s pozorovaním, vysvetľovanie, besedu – dialogickú metódu, didaktické hry a metódu otázok a odpovedí) • sprostredkovaného prenosu poznatkov (pozorovanie prírodnín, pokus, demonštrácia) • práce s textom ( práca s učebnicou, s pracovným zošitom a ďalšou literatúrou) • a iné aktivizujúce metódy (pojmová mapa, brainstorming atď.) V edukačnom procese prírodovedy by sa mala využívať nielen základná organizačná forma vyučovacia hodina, ale aj exkurzia, vychádzka. Vyučovanie prírodovedy by malo byť zážitkovým vyučovaním.


UČEBNÉ ZDROJE: Učebnica Učebnice Prírodoveda pre 3.ročník


Ďalšie zdroje odborné publikácie k daným témam - webové stránky, - mapa obce, - fotografie, - návšteva múzea, - historické reálie,

PREDMET : PRÍRODOVEDA 4.ročník Časová dotácia: 2 hodiny týždenne / 66 hodín ročne

CHARAKTERISTIKA PREDMETU: Predmet prírodoveda predstavuje úvod do systematizácie a objektivizácie spontánne nadobudnutých prírodovedných poznatkov dieťaťa. Predmet integruje viaceré prírodovedné oblasti ako je biológia, fyzika, chémia a zdravoveda. Oblasti sú integrované predovšetkým preto, lebo cieľom predmetu nie je rozvíjanie obsahu samostatných vedných disciplín, ale postupné oboznamovanie sa s prírodnými javmi a zákonitosťami tak, aby sa u dieťaťa zároveň s prírodovedným poznaním rozvíjala aj procesuálna stránka samotného poznávacieho procesu. Vyučovanie je postavené na pozorovacích a výskumných aktivitách, ktorých cieľom je riešenie čiastkových problémov, pričom východiskom k stanovovaniu vyučovacích problémov sú aktuálne detské vedomosti, ich minulá skúsenosť a úroveň ich kognitívnych schopností. Samotné edukačné činnosti sú zamerané na iniciáciu skúmania javov a udalostí, ktoré sú spojené s bezprostredným životným prostredím dieťaťa a s dieťaťom samým. Prostredníctvom experimentálne zameraného vyučovania si deti rozvíjajú pozitívny vzťah k prírode, ale aj k samotnej vede.

CIELE PREDMETU: Hlavným cieľom predmetu je rozvíjať poznanie dieťaťa v oblasti spoznávania prírodného prostredia a javov s ním súvisiacich tak, aby bolo samostatne schopné orientovať sa v informáciách a vedieť ich spracovávať objektívne do takej miery, do akej mu to povoľuje jeho kognitívna úroveň. Cieľ je možné bližšie špecifikovať, prírodoveda má deti viesť k : • spoznávaniu životného prostredia, k pozorovaniu zmien, ktoré sa v ňom dejú, k vnímaniu pozorovaných javov ako častí komplexného celku prírody. • rozvoju schopnosti získavať informácie o prírode pozorovaním, skúmaním a hľadaním v rôznych informačných zdrojoch. • rozvoju schopnosti pozorovať s porozumením prostredníctvom využívania všetkých zmyslov a jednoduchých nástrojov, interpretovať získané informácie objektívne. • opisovaniu, porovnávaniu a klasifikácii informácií získaných pozorovaním. • rozvoju schopnosti realizovať jednoduché prírodovedné experimenty. • nazeraniu na problémy a ich riešenia z rôznych uhlov pohľadu. • tvorbe a modifikácii pojmov a predstáv, ktoré opisujú a vysvetľujú základné prírodne javy a existencie. • uvedomeniu si potreby prírodu chrániť a k aktívnemu zapojeniu sa do efektívnejšieho využívania látok, ktoré príroda ľuďom poskytuje. • poznaniu fungovania ľudského tela, k rešpektovaniu vlastného zdravia a k jeho aktívnej ochrane prostredníctvom zdravého životného štýlu.

KĽÚČOVÉ KOMPETENCIE A ZRUČNOSTI sociálne komunikačné kompetencie • dokáže určitý čas sústredene načúvať, náležite reagovať, používať vhodné argumenty a vyjadriť svoj názor • identifikuje a správne používa základné pojmy • dokáže objektívne opísať, vysvetliť alebo zdôvodniť základné znaky biologických objektov a procesov, podstatu procesov a vzťahov • vecne správne sa vyjadruje verbálne, písomne a graficky k danej učebnej téme • dokáže spracovať a prezentovať jednoduchý projekt so zameraním na ciele metódy, výsledky a ich využitie kompetencia učiť sa učiť sa • získava schopnosť sebareflexie pri poznávaní svojich myšlienkových postupov • na základe poskytovaných možností uplatňuje základy rôznych techník učenia sa a efektívne si osvojuje poznatky a študijné návyky • vyberá a hodnotí získané informácie, spracováva ich a využíva vo svojom učení a v iných činnostiach • dokáže pracovať samostatne s učebnicami, pracovnými zošitmi a pomôckami spôsobilosť v oblasti informačných a komunikačných technológií • prejavuje radosť zo samostatne získaných informácií • vie využiť informačné a komunikačné zdroje, vyhľadávať, triediť a spracovávať informácie z rôznych zdrojov • prejavuje aktivitu v individuálnom i skupinovom učení spôsobilosť riešiť problémy • dokáže popísať problém • dokáže navrhovať rôzne riešenia úloh, postupov a prístupov • dokáže samostatne tvoriť na základe zistení, skúmaní alebo riešení úloh predpokladať a určiť príčinné súvislosti, pozorovať, experimentovať a odhadovať osobné sociálne a občianske spôsobilosti • pozná svoje povinnosti, dokáže rešpektovať a prijímať príkazy kompetentných osôb • ochotne prijíma nové nápady, prípadne sám prichádza s novými nápadmi a postupmi, diskutuje o nich, prispieva k spoločnej práci,

POJMY • zem, vesmír, vesmírne telesá, vákuum, zemeguľa, glóbus, gravitačná sila zeme, odpor vzduchu, Mesiac, hvezdáreň, umelá družica, vesmírna stanica, rakety, raketoplány, hviezdy, súhvezdia, galaxia, raketoplány, planéty, Slnečná sústava, prirodzené družice planét, kométa, rotácia Zeme, zemská os, slnečné žiarenie, • vzduch, voda, pôda, životné podmienky • životné prostredie, trávenie, rozmnožovanie, narodenie dieťaťa, puberta, • naklonená rovina, páka, kladka, elektrická energia, elektrický obvod, vodiče a izolanty, • stavovce a bezstavovce, prírodné spoločenstvá,

OBSAH Obsah učiva vo 4.ročníku je rozdelený do tematických celkov: • Rastliny. Rastliny polí a lúk • Živočíchy • Plynné, kvapalné a pevné látky • Voda • Hmota • Ľudské telo • Vlastnosti látok • Hustota • Sily • Vesmír

Súhrn cieľov a obsahu vzdelávania z prírodovedy v 4. ročníku ZŠ vychádzajúc zo štátneho vzdelávacieho programu Tematický celok

Obsahový štandard


Prierezová téma

Vesmír

Zem, vesmír, vesmírne telesá, vákuum, čierne diery

Žiak vie - vysvetliť, čo je to vesmír a to prostredníctvom opisu jeho súčastí a vzájomného usporiadania týchto súčastí. -že vo vesmíre nie je vzduch, ten je sústredený v podobe atmosféry okolo planét. -že vo voľnom vesmíre nepôsobí gravitačná sila. -vysvetliť, že gravitačná sila pôsobí len do určitej vzdialenosti od vesmírnych telies. Má

Tvorba projektu a prezentačné zručnosti -prezentácia výsledkov skúmania Environmentálna výchova - základné podmienky života na Zemi

Zem

Zem, zemeguľa, glóbus

Gravitačné účinky Zeme

Gravitačná sila

Veľkosť gravitačnej sily

Veľkosť a smer gravitačnej sily Gravitačná sila a hmotnosť predmetov Gravitačná sila a objem predmetov Odpor vzduchu

Zem a jej družice

Mesiac – prirodzená družica Zeme

základnú informáciu o čiernych dierach a ich v vplyve na hmotu. Žiak vie: -že Zem je planéta. -vysvetliť, čo znamená pojem glóbus.

Žiak vie: - vysvetliť, že príčinou pádu telies k zemi je gravitačná sila, Žiak vie. - chápe, že sila má aj určité smerovanie a veľkosť, -pozná veľkosť a smer pôsobenia gravitačnej sily, skúmanie pádu predmetov, -zisťuje, ktoré predmety padajú rýchlejšie a ktoré pomalšie, -sám navrhuje objektívny spôsob merania rýchlosti padania predmetov. - snaží sa vysvetliť (zovšeobecnením výsledkov merania), ktoré predmety padajú rýchlejšie a prečo, - overiť výsledky svojho skúmania hľadaním informácií v rôznych sekundárnych informačných zdrojoch. -skúma súvislosť medzi hmotnosťou predmetu a rýchlosťou jeho pádu. Dáva jav do súvislosti s pôsobením gravitačnej sily. Vytvára predpoklady o rýchlosti pádu predmetov, konštruuje postup, ktorým si svoje predpoklady overuje, vytvára záver a diskutuje o ňom so spolužiakmi, pričom vysvetľuje pomocou používania poznatkov získaných pri overovaní. Pri argumentácii spontánne využíva vlastnú minulú skúsenosť. Žiak vie vysvetliť, že Mesiac je prirodzenou družicou Zeme.

Mediálna výchova Tvorba projektu a prezentačné zručnosti -prezentácia výsledkov skúmania Environmentálna výchova - základné podmienky života na Zemi Osobnostný a sociálny rozvoj -spolupráca v skupine

Mediálna výchova Tvorba projektu a prezentačné zručnosti -prezentácia výsledkov skúmania Environmentálna výchova - základné podmienky života na Zemi Osobnostný a sociálny rozvoj -spolupráca v skupine

Mediálna výchova - práca s médiami pri získavaní informácií

Dobývanie vesmírneho priestoru

Podmienky života vo vesmíre Skúmanie vesmíru – ďalekohľad, hvezdáreň, umelá družica, vesmírna stanica, rakety, raketoplány

Hviezdy vo vesmíre

hviezdy, Slnko, súhvezdia, galaxia

Slnko a jeho planéty

Slnečná sústava Planéty Prirodzené družice planét Kométa

Striedanie dňa a noci

Rotácia Zeme okolo vlastnej osi – striedanie dňa a noci

Žiak vie, že živé organizmy potrebujú pre svoj život kyslík a preto kvôli absencii atmosféry vo voľnom vesmíre neprežijú. Žiak vie, že ak chce človek vystúpiť do vesmíru, musí mať zabezpečené dýchanie prostredníctvom skafandra. Okrem kyslíka skafander poskytuje človeku ochranu pred chladom (žiak vie, že vo vesmíre je veľmi chladno). Žiak vie rozprávať o tom, ako človek skúma vesmír zo zeme (ďalekohľady, hvezdárne, planetáriá) a ako ho skúma z vesmíru. Vie vysvetliť, čo je to umelá družica, čo je to vesmírna stanica a kde sa nachádza a aké majú dané zariadenia funkcie. Žiak vie, že Zem je planéta a Slnko je hviezda a vie vysvetliť, aký je rozdiel medzi planétou a hviezdou. Žiak vie vysvetliť rozdiel medzi Slnečnou sústavou, galaxiou (Mliečna dráha) a súhvezdím. Žiak rozpoznáva základné súhvezdia zimnej a letnej oblohy (súhvezdie Orión, súhvezdie Veľký voz) a vie pozorovať pohyb súhvezdí po oblohe počas roka. Žiak vie, že Slnečná sústava má osem planét, ktoré obiehajú okolo Slnka v rôznej vzdialenosti. Vie planéty vymenovať. Žiak vie vysvetliť, že Mesiac je prirodzenou družicou Zeme a vie, že aj ostatné planéty Slnečnej sústavy majú prirodzené družice, niektoré ich majú dokonca niekoľko. Žiak vie vysvetliť, ako sa planéty Slnečnej sústavy pohybujú okolo Slnka a ako samy rotujú okolo vlastnej osi. Žiak vie, čo je to kométa a ako sa vo vesmíre pohybuje. Žiak vie, že zemeguľa rotuje okolo vlastnej osi, čo spôsobuje striedanie dňa a noci. Vie, že Zem sa otočí okolo vlastnej osi za 24 hodín. Žiak vie vysvetliť, prečo je cez deň svetlo a v noci tma a ako tento jav súvisí s tým, že cez deň nie je na oblohe vidieť hviezdy. Spontánne vytvára predpoklady a pri diskusii argumentuje



Tvorba projektu a prezentačné zručnosti -prezentácia získaných informácií

Mediálna výchova Tvorba projektu a prezentačné zručnosti -prezentácia výsledkov skúmania Environmentálna výchova - základné podmienky života na Zemi

vlastnou skúsenosťou. Žiak vie striedanie dňa a noci demonštrovať na modeli Slnečnej sústavy.

Osobnostný a sociálny rozvoj -spolupráca v skupine

Žiak vie, že zemská os je naklonená a zároveň vie, že Zem rotuje okolo Slnka (vie, že Zem obletí okolo Slnka za jeden rok). Žiak vie vysvetliť a názorne na modeli ukázať, čo spôsobuje znižovanie a zvyšovanie teploty pri zmene ročných období na Zemi. Žiak pozná význam slnečného žiarenia pre život na Zemi.

Environmentálna výchova -ochrana životného prostredia

Letný a zimný deň u nás

Naklonenie Zemskej osi Rotácia Zeme okolo Slnka Striedanie ročných období

Význam slnečného žiarenia

Slnečné žiarenie

Význam vzduchu

Vzduch

Žiak pozná význam vzduchu pre život rastlín, živočíchov.

Význam vody

Voda

Význam pôdy

Pôda

Žiak pozná význam vody pre život rastlín, živočíchov. Žiak vie, že vodu potrebujú ako rastliny, tak aj živočíchy a človek. Vie vysvetliť, že vodu prijímame, ale použitú aj vylučujeme, sú v nej rozpustené rôzne nepotrebné látky. ak vie jednoduchým skúmaním dokázať prítomnosť vody v rastline a zovšeobecňuje záver o tom, že rastliny a živočíchy tiež obsahujú vodu. Žiak vníma vodu ako priestor pre život rôznorodých rastlín a živočíchov, ktoré nie je často vidieť na prvý pohľad alebo voľným okom. Vie vymenovať zástupcov rastlín a živočíchov, ktoré sa najbežnejšie vyskytujú pri a v priehradách a rybníkoch, vie ich vizuálne rozpoznať (ryby – kapor a šťuka -t.j. dravá a nedravá ryba, vážka a jej larva vo vode, potočník – larva a dospelý jedinec, potápnik, korčuliarka, pijavica, žaba – skokan - žubrienka aj dospelá žaba, kačica potápka, labuť; riasy, žaburinka, tŕstie, vŕba). ak vie, že niektoré žijú priamo vo vode, iné vo vode prežívajú len časť života alebo sa pri vode zdržiavajú preto, lebo v nej nachádzajú zdroj obživy. Žiak pozná význam pôdy pre život rastlín, živočíchov. Žiak vie, že aj pôda

Environmentálna výchova -ochrana životného prostredia Environmentálna výchova -ochrana životného prostredia Environmentálna výchova -ochrana životného prostredia

Environmentálna výchova

Rozmanitosť životných podmienok na rôznych miestach Zeme Človek: Ústroje ľudského tela kostra

Rozmanitosť životných podmienok

Svaly

Svaly Pohybová sústava Vývin svalstva cvičením

Kostra – opora pre svaly Význam pohybu pre zdravie človeka Správna životospráva pre zdravú opornú sústavu Liečenie zlomením kostí

môže byť znečistená a ako toto znečistenie môže vzniknúť (napríklad nelegálnymi skládkami, vylievaním toxických látok do prírody). Žiak vie vysvetliť, že z pôdy sa môžu škodlivé látky dostať do spodných vôd a z tadiaľ do prameňov. Uvedomuje si, že pôda je potrebná pre rastliny, čerpajú z nej živiny a tak si vytvára súvislosť s tým, že znečistená pôda môže spôsobiť úhyn rastlín, ktoré na nej rastú alebo sa toxické látky môžu dostať do rôznych častí rastlín, ktoré potom konzumujú živočíchy a človek a môžu spôsobiť otravu. Žiak vie vysvetliť, že podmienky života na Zemi sú rozmanité.

Žiak vie, že pohyb je jeden zo základných životných prejavov organizmov. Dostatok pohybuje je predpokladom zdravia. Žiak vie, že pohyb zabezpečujú svaly, ktoré sú upnuté na oporu – kostru. Žiak vie vysvetliť, že človek má veľké množstvo menších kostí preto, aby bol ohybnejší. Vie vymenovať najzákladnejšie kosti v ľudskom tele. Žiak vie, že kosti sú oporou pre svaly a sú rozmiestnené po celom tele. Žiak vie, že kosti obsahujú veľa vápnika, ktorý potrebuje človek prijímať v potrave, aby mal kosti dostatočne pevné. Vie, že kosti sa môžu pri neopatrnom páde zlomiť, ale vedia sa aj späť zrásť, pri zrastaní však kosť nemôže byť namáhaná, aby nevznikol krivý zrast. Žiak skúma význam opozitnej pozície palca voči ostatným prstom, uvedomuje si význam tohto druhu pohyblivosti (skúma, koľko bežných úkonov nie je možné robiť bez použitia palca). Žiak si uvedomuje, že svaly potrebujeme na veľmi rôzne pohyby. Vie uviesť niekoľko príkladov rôznych pohybov – tie, ktoré ovládame vôľou (chôdza, úsmev, hryzenie, žmurkanie,

-ochrana životného prostredia

Tvorba projektu a prezentačné zručnosti -prezentácia výsledkov skúmania

Tvorba projektu a prezentačné zručnosti -prezentácia výsledkov skúmania Ochrana života a zdravia -pohyb a pobyt v prírode Osobnostný a sociálny rozvoj -uplatňovať svoje práva, rešpektovať práva a názory ostatných, Multikultúrna výchova -poznávať a rešpektovať iné kultúry Tvorba projektu a prezentačné zručnosti -práca v skupine a prezentácia výsledkov,


Vnútorné ústroje Zmyslové ústroje

Mozog, pľúca, srdce, pečeň, žalúdok, črevá, obličky Ľudské zmyslové orgány, Reakcia človeka na podnety z prostredia Zrak, sluch,

hovorenie), aj tie, ktoré vôľou nie sú ovládané (napríklad pohyb srdca, pohyb čriev). Žiak vie, že svalovú sústavu je možné rozvíjať a to pravidelným cvičením a správnou stravou. Žiak vie celkovo objasniť význam pohybu pre zdravie človeka. Žiak vie, že muži majú prirodzene viac vyvinuté svaly ako ženy. Žiak vie vymenovať vnútorné ústroje a vie ich správne ukázať. Žiak vie, že kontakt s prostredím nám poskytujú najmä zmyslové orgány. Žiak vie vysvetliť, ako vplýva na človeka strata niektorého zo zmyslov, vie vysvetliť, ako je potrebné sa o jednotlivé zmyslové orgány starať, aby si zachovávali funkčnosť. Žiak porovnáva ľudské zmyslové orgány (ich kvalitu) so zmyslovými orgánmi rôznych druhov živočíchov a uvedomuje si, že jednotlivé zmysly sú vyvinuté vzhľadom na spôsob života daného druhu. Žiak zisťuje vlastnou výskumnou činnosťou, aké rôzne informácie je možné získať o predmetoch rôznymi zmyslovými orgánmi, analyzuje, či je možné získať určitý druh informácie viacerými zmyslovými orgánmi. Žiak vie vysvetliť, na čo človeku slúži zrak. Vie jednoducho vysvetliť funkciu zrakového orgánu a skúma prečo má človek dve oči (zisťuje funkciu odhadovania vzdialenosti). Uvedomuje si, že bez svetla človek nemôže nič vidieť a čím je svetlo slabšie, tým viac sa oči namáhajú. Žiak pozná pojmy krátkozrakosť a ďalekozrakosť a vie ich vysvetliť ako poruchy funkcie zraku (vrodené alebo získané nesprávnymi životnými návykmi). Žiak vie vysvetliť, ako funguje ucho ako zmyslový orgán sluchu. Žiak skúma pôsobenie zvukov a zovšeobecňuje, že zvuk je chvenie hmoty, ktoré sa prenáša na ušný bubienok. Žiak skúma význam ušnice u

Tvorba projektu a prezentačné zručnosti -prezentácia výsledkov skúmania Ochrana života a zdravia - zdravý životný štýl



Zmyslové ústroje

Krv a krvný obeh

Ľudské zmyslové orgány, Reakcia človeka na podnety z prostredia chuť, čuch, hmat

Funkcia a zloženie krvi Červené krvinky Biele krvinky Krvné doštičky Význam darcovstva krvi

Krvný obeh Okysličovanie organizmu Cievy – tepny a žily Prejavy srdcovej činnosti Srdcový tep Krvný tlak Zmeny srdcovej činnosti

človeka a porovnáva ušnice človeka s ušnicami rôznych zvierat. Žiak vie jednoducho vysvetliť, ako fungujú chuť a čuch a aký majú význam pri spoznávaní prostredia. Žiak na základe vlastného skúmania zisťuje rozloženie analyzátorov chutí na jazyku a overuje si poznatky získané vlastným skúmaním v sekundárnych zdrojoch. Žiak vie vysvetliť nebezpečenstvo spojené so stratou chuti a čuchu. Žiak vie vysvetliť funkciu kože pre ľudský organizmus. Medzi rôznymi funkciami spomína aj zmyslovú funkciu. Vie, že pomocou hmatu zisťujeme rôzne vlastnosti prostredia – kvalitu materiálov, ale aj teplotu materiálov a prostredia. Žiak vie skúmať citlivosť pokožky na rôznych miestach na tele a pokúša sa o vysvetlenie zistených rozdielov. Žiak vie, že všetky látky potrebné pre ľudský organizmus sú po tele rozvádzané krvou. Vie opísať základné zložky krvi a význam jednotlivých zložiek – červené krvinky, biele krvinky a krvné doštičky. Žiak vie, že v krvi sa nachádza napríklad voda, cukor, soľ, vitamíny – t.j. rôzne látky, ktoré je potrebné dopraviť z miesta prijatia (resp. výroby) na miesto využitia (resp. vylúčenia). Žiak vie vysvetliť nebezpečenstvo úniku väčšieho množstva krvi z tela. Žiak vie vysvetliť význam darcovstva krvi. Žiak vie vysvetliť, že krv prúdi po tele v cievach, vie cievny systém schematicky zaznačiť (v schéme nechýba srdce a cievny systém je uzatvorený). Vie, že cievy sú napojené na srdce, ktoré zabezpečuje to, aby krv cirkulovala po celom tele. Žiak vie, že krv sa cievami dostáva do pľúc, kde sa z nadychovaného vzduchu dostáva do krvi kyslík a ten je rozvádzaný po tele. Žiak vie, že kyslík sa v jednotlivých častiach tela spotrebováva a krv bez kyslíka sa znovu dostáva do pľúc, aby sa







Význam vzduchu pre človeka dýchanie

Dýchacia sústava Význam kyslíka pre ľudský organizmus Proces dýchania Súčinnosť dýchania a srdcovej činnosti Význam čistoty ovzdušia Kašeľ Kýchanie Kvapôčková infekcia

okysličila (naviazala na seba pri dýchaní kyslík). Žiak vie, že srdcová činnosť sa prejavuje na tele merateľnými javmi – napríklad tepom a tlakom krvi. Žiak vie vysvetliť, čo je srdcový tep a čo je to tlak krvi. Žiak vie merať srdcový tep a vie vysvetliť význam merania krvného tlaku pri pravidelných prehliadkach u lekára. Žiak vie vysvetliť, prečo sa zvyšuje srdcový tep a krvný tlak zvyšovaním námahy. Žiak vie jednoducho vysvetliť, čo sa deje so vzduchom, ktorý vdýchneme. Uvedomuje si, že vydychovaný vzduch je iný ako vdychovaný. Vie, že zo vzduchu človek využíva len jednu jeho časť – kyslík. Vie, aké základné súčasti má dýchacia sústava a vie, kde sa v tele nachádza hlavná časť dýchacej sústavy – pľúca. Žiak vie vymenovať základné prejavy dýchania človeka (dvíhanie a klesanie hrudníka, prúd vdychovaného a vydychovaného vzduchu, vydychovaná vodná para). Uvedené informácie zisťuje (prípadne si ich len overuje) skúmaním na ľudskom tele. Žiak skúma, ako sa zrýchľuje dýchanie a zároveň aj srdcová činnosť pri zvyšovaní námahy. S pomocou učiteľa vytvára záver, že človek pri zvýšenej námahe rýchlejšie dýcha a aj srdce mu rýchlejšie bije. Pokúša sa o vysvetlenie na základe vedomostí a skúseností, ktoré o dýchaní žiak má. Žiak získava dodatočné informácie zo sekundárnych zdrojov. Žiak vie vysvetliť, že so vzduchom sa do tela môžu dostať rôzne nečistoty a dokonca aj pôvodcovia rôznych ochorení, ktorí sú tak drobní, že nie sú viditeľní. Žiak vie, že väčšie množstvo týchto nečistôt sa zachytáva v nosovej dutine, z kadiaľ sa dostáva spolu s hlienom von. Žiak vie vysvetliť, ako sa prostredníctvom kýchania a kašľania dostávajú nečistoty von z dýchacieho systému.



Význam vody pre človeka – vylučovanie tekutého odpadu

Význam potravy pre človeka trávenie

Vylučovacia sústava Moč Význam tvorby moču a stolice Pot Význam tvorby potu

Potrava ako zdroj energie Výživné látky v potrave Obezita Vitamíny Tráviaca sústava človeka Proces trávenia potravín Jedy Drogy

Žiak vie, že z krvi sa nevyužité a odpadové látky dostávajú z organizmu pomocou obličiek, v ktorých sa tvorí moč. Žiak vie vysvetliť, že krv koluje celým telom, prechádza obličkami, v ktorých sa z nej odstraňujú škodlivé látky a nadbytočná voda, vzniká moč, ktorý sa vylučuje z tela von. Žiak vie, že okrem stolice a moču človek vylučuje aj pot. Žiak chápe, že potom sa z tela nevylučujú nepotrebné látky, potenie vysvetľuje ako proces, pri ktorom sa organizmus ochladzuje. Dáva informáciu do súvislosti s tým, že človek sa potí vtedy, keď je mu teplo. Žiak si jednoduchým skúmaním overuje, že telo vylučuje vodu v plynnom skupenstve neustále. Žiak vie jednoducho vysvetliť, prečo musí človek jesť a čo obsahuje potrava, ako a kde sa v organizme spracováva a na čo sa v organizme využíva. Žiak sa vo vysvetľovaní sústreďuje na objasnenie toho, že človek potrebuje energiu a stavebné látky na rast a obnovu organizmu. Žiak porovnáva človeka a jeho potrebu prijímať potravu s inými živočíchmi a aj rastlinami a zovšeobecňuje, že všetky živé organizmy potrebujú prijímať látky z prostredia a tiež do prostredia vylučujú látky, ktoré už nepotrebujú. Žiak vie, že človek dokáže stráviť len určitý typ potravy, nedokáže stráviť napríklad to, čo iné živočíchy stráviť dokážu. Žiak vie, že rôzne druhy potravín sa vzájomne odlišujú nielen chuťou, tvarom a svojím pôvodom, ale aj obsahom živín (vie uviesť ilustratívne príklady rozdielov v potravinách). Žiak vie, že rôzne potraviny poskytujú človeku rôzne množstvo energie. Tie potraviny, ktoré obsahujú veľa tuku a cukru sú zdrojmi veľkého množstva energie. Žiak vie vysvetliť, že pri konzumácii veľkého množstva potravy, resp. pri konzumácii potravy s veľkým množstvom energie sa táto ukladá v podobe tuku do



Primárna prevencia sociálno patologických javov a protidrogová výchova



Ochrana života a zdravia - zdravý životný štýl

ľudského organizmu ako zásoba energie; človek priberá na váhe. Žiak vie, že potrava obsahuje vitamíny a uvedomuje si, že vitamíny sú pre zdravý život dôležité. Vie, že vitamíny sa označujú veľkými tlačenými písmenami – A, B, C, D, E. Žiak vie, že niektoré potraviny vitamíny vôbec neobsahujú, ale obsahujú veľa tukov a cukrov. Uvedomuje si, že neustálou konzumáciou tohto typu potravín sa môže znížiť množstvo vitamínov v tele, čo spôsobí ochorenie organizmu. Žiak vie jednoducho vysvetliť, čo sa deje s jedlom, ktoré zjeme. Uvedomuje si, že jedlo obsahuje látky, ktoré v organizme využívame a tie si človek v organizme ponecháva a zvyšok vylučuje stolicou. Žiak pozná základné súčasti tráviacej sústavy (ústna dutina, hltan, žalúdok, črevá, konečník) a na schéme ich vie rozpoznať, pričom vysvetľuje, čo sa deje s potravou v žalúdku a kde sa potrebné látky vstrebávajú do krvi, ktorá ich rozvádza na všetky miesta v organizme, kde sa tieto látky využívajú. Žiak vie, že okrem toho, že poznáme zdravé potraviny obsahujúce živiny a vitamíny potrebné pre rast a obnovu organizmu a menej zdravé potraviny, poznáme aj potraviny, ktoré sú pre človeka jedovaté. Žiak vie, že jedovaté sú potraviny, ktoré obsahujú látky, ktoré spôsobujú poškodenie organizmu. Tie sa môžu vyskytovať v potrave prirodzene alebo sa tam vytvoria nevhodným skladovaním. Źiak vie uviesť príklady jedovatých rastlín a ich plodov, jedovatých húb, ale aj zle skladovaných potravín (huby uskladnené v nepriedušnom vrecku, plesnivý chlieb, hnilé jablko). Žiak vie, že niektoré látky sú jedmi vtedy, keď ich zjeme veľké množstvo, napríklad soľ, ale aj vitamíny, lieky v nadmernom množstve, kombinácie liekov alebo alkohol a iné drogy.

Rozmnožovanie a vývin pred narodením

Rozmnožovanie človeka Rast a vývin pred narodením

Rast a vývin človeka po narodení

Rast a vývin po narodení

Starostlivosť o zdravie človeka a ochrana zdravia Živočíchy: Rozmnožovanie a vývin živočíchov

Význam zdravej stravy pre vývin človeka

Triedenie živočíchov stavovce a bezstavovce

Životný cyklus motýľa (mlynárik, babôčka) Vtáčí životný cyklus

Podobnosti a rozdiely v živočíšnej ríši Základ systematiky stavovcov: obojživelníky, plazy,

Žiak vie, že na splodenie nového potomka je potrebný dospelý muž a dospelá žena. Vie, že na rozmnožovanie má človek v tele rozmnožovaciu sústavu, pričom mužská sa od ženskej líši. Žiak vie vysvetliť, že po oplodnení ženy mužom sa dieťa vyvíja v tele matky. Vie, že proces vývinu dieťaťa pred narodením trvá 9 mesiacov. Žiak vie opísať, ako sa dieťa v tele matky vyvíja, ako je vyživované a ako významná je zdravá životospráva ženy v tomto období. Žiak vie vysvetliť, že vyvinuté dieťa žena porodí v nemocnici za asistencie lekárov. Žiak vie vysvetliť rozdiely medzi dospelým človekom, dieťaťom a novorodencom. Vie, že novorodenci sú na matke závislí a postupne sa vyvíjajú, rastú, menia sa, na čo potrebujú vyváženú stravu a vyvážený pohyb. Žiak pozná význam zdravej stravy pre vývin človeka.

Žiak vie, že živočíchy aj človek sa postupne menia – rastú, vyvíjajú sa, dospievajú, starnú. Vie, že mláďatá rôznych druhov živočíchov sa nemusia vždy podobať na dospelé jedince a vysvetľuje tento proces na príklade motýľa a žaby (vie opísať všetky základné štádia vývinu týchto dvoch živočíchov). Vie, že niektoré živočíchy a tak aj človek, sa od narodenia podobajú na svojich rodičov a vie uviesť príklady (kôň a žriebä, pes a šteňa). Na uvedených príkladoch vie vysvetliť, čím sa na svojich rodičov podobajú a čím nie a toto vie vysvetliť aj na príklade človeka (čím sa bábätko podobá na dospelého človeka a čím sa odlišuje). Žiak vie vysvetliť, čím sa živočíchy a rastliny vzájomne podobajú a čím sa vzájomne odlišujú. Medzi špecifikami živočíchov spomína aj získavanie potravy. Zároveň si inak uvedomuje, že

Výchova k manželstvu a rodičovstvu Environmentálna výchova -ochrana životného prostredia Tvorba projektu a prezentačné zručnosti -prezentácia výsledkov skúmania Ochrana života a zdravia - zdravý životný štýl Výchova k manželstvu a rodičovstvu

Ochrana života a zdravia - zdravý životný štýl




ryby, vtáky, cicavce bezstavovce: hmyz

Plazy

Vtáky

Plazy Chladnokrvný živočích

Vrabec, drozd, lastovička, sokol, labuť – zástupcovia Život vtákov

živočíchy sa vzájomne od seba odlišujú a to nielen tvarom, ale najmä spôsobom života. Žiak vie, že živočíchy, ktoré sa vzájomne na seba viac podobajú (tvarom tela, spôsobom života) patria do tej istej skupiny živočíchov – napríklad obojživelníky, plazy, ryby, vtáky, cicavce. Pozorovaním skupiny živočíchov vie ak samostatne vytvoriť opisnú charakteristiku danej skupiny – vie živočíchy porovnať a zistiť, v ktorých znakoch sa zhodujú (sú si podobné). Informácie si vie vyhľadať v rôznych informačných zdrojoch a overiť si tak spôsob vlastného uvažovania. Źiak vie opísať skupinu plazov a vie vymenovať troch zástupcov (užovka, vretenica, jašterica), ktorí do danej skupiny patria. Živočíchy vie vizuálne rozpoznať. Chápe a vie jednoducho vysvetliť, čo to znamená, že plazy sú chladnokrvné (vysvetľuje, že plazy sú v chlade strnulé, lebo si nevedia vytvoriť vlastné teplo tak, ako to dokáže človek). Žiak dáva informácie do súvislosti s tým, kde je možné plazy najčastejšie nájsť (na skalách, múroch, chodníkoch, kde sa vyhrievajú). Źiak vie opísať skupinu vtákov a vie vymenovať piatich zástupcov (napríklad: vrabec, drozd, lastovička, sokol, labuť). Vie opísať spôsob života daných živočíchov, uvedomuje si, že sa vzájomne odlišujú napríklad spôsobom získavania potravy (dravé a nedravé vtáky). Zároveň vie, že všetky vtáky kladú vajcia a vie opísať, ako sa vtáky o vajcia a neskôr o mláďatá starajú. Žiak vie, že rôzne druhy vtákov hniezdia na rôznych miestach a je ich možné rozpoznať aj podľa typu hniezda a podľa tvaru, veľkosti a sfarbenia vajec. Vie, že medzi vtáky patria aj nelietavé živočíchy, napríklad pštros a tučniak, ktoré majú perie a zobák tak, ako ostatné vtáky. Uvedené živočíchy vie vizuálne rozpoznať.






Živočíšne spoločenstvá mravce

Živočíšne spoločenstvá včely

Mačka domáca Kačica divá Korčuliarka

Krt podzemný Dážďovka obyčajná

Živočíšne spoločenstva Mravce ako spoločenský hmyz Spôsob života spoločenstva

Včely ako spoločenský hmyz Spôsob života spoločenstva

Typickí zástupcovia suchozemských živočíchov Spôsob života vybraných suchozemských živočíchov

Typickí zástupcovia suchozemských živočíchov žijúcich v pôde Spôsob života vybraných suchozemských živočíchov žijúcich v pôde

Žiak vie, že niektoré živočíchy žijú v skupinách a vie jednoducho vysvetliť význam tohto zhlukovania, napríklad na svorke vlkov, stáda koní a kŕdli lastovičiek. Žiak vie, že živočíchy sa môžu zhlukovať len v určitom čase a pre určitý účel alebo žijú v spoločenstvách celý život. Žiak vie, že k živočíchom patria aj drobné organizmy, napríklad hmyz. Tiež vie, že niektoré druhy hmyzu vytvárajú spoločenstvá, napríklad mravce a včely. Vie vysvetliť, aký význam má pre tieto živočíchy tvorba spoločenstiev. Žiak vie opísať spôsob Ivona mravcov, rozmnožovací cyklus, spôsob získavania potravy a orientáciu v priestore. Pri vysvetľovaní používa informácie o organizačnej štruktúre mraveniska a o jednotlivých kastách mravcov. Nakoniec vie zhodnotiť, ako je život v spoločenstve pre mravce prospešný, pričom vytvára vlastný úsudok a vyhľadáva informácie o spôsobe života rôznych druhov mravcov v rôznych sekundárnych informačných zdrojoch. Žiak vie, že na súši žije najväčšie množstvo živočíchov. Vie, že dýchajú vzduch a živia sa potravou, ktorá je dostupná na súši, niekedy vo vode. Na príklade mačky vie vysvetliť prispôsobenie životu na súši, opíše jej vonkajšie znaky. Vie, že niektoré suchozemské živočíchy lovia korisť vo vode a tak majú vyvinuté pohybové orgány, umožňujúce lepší pohyb po vode (vie uviesť príklad kačice a zo zástupcov hmyzu korčuliarku). Žiak vie, že mnohé živočíchy žijú v pôde, vie uviesť príklad krta a dážďovky. Vie, že živočíchy žijúce v pôde tie potrebujú dýchať vzduch, vytvárajú si pod zemou komôrky. Vie vysvetliť, že ak ich zaleje voda, utopili by sa. Spája vedomosť so skúsenosťou a objasňuje jav na dážďovke.









Lastovička domová

Kapor obyčajný

Typickí zástupcovia suchozemských lietajúcich živočíchov Spôsob života vybraných suchozemských lietajúcich živočíchov

Typickí zástupcovia vodných živočíchov Spôsob života vybraných vodných živočíchov

Voš detská

Parazity Prevencia rozmnožovania a šírenia vší

Rastliny: Rozmanitosť rastlín

Vodné rastliny, suchomilné rastliny, rastliny kvitnúce a nekvitnúce, rastliny krátkych dní, rastliny dlhých dní

kvitnúce a nekvitnúce, rastliny

Žiak vie, že živočíchy, ktoré je možné vidieť vo vzduchu žijú na súši a pre svoj život potrebujú dýchať vzduch. Žiak vie, že vo vzduchu hľadajú potravu alebo sa ním rýchlo premiestňujú. Jav vie jednoducho vysvetliť na lastovičke. Vo vzduchu loví hmyz, ktorý kŕmi svoje mláďatá. V zime vo vzduchu hmyz nelieta a tak sa lastovičky sťahujú do teplých krajín, kde je hmyzu vo vzduchu dostatok. Žiak vie, že okrem živočíchov, ktoré žijú na súši a dýchajú vzduch poznáme aj také, ktoré žijú vo vode. Vie na príklade (kapor obyčajný) vysvetliť, ako sa tieto živočíchy prispôsobili životu pod vodou, napríklad tvarom tela, spôsobom pohybu. Vníma rozdiel medzi vodnými a suchozemskými živočíchmi.

Žiak vie, že niektoré živočíchy sa prispôsobili životu na iných živočíchoch, kde získavajú aj potravu. Vie jav vysvetliť na vybranom živočíšnom druhu: voš detská. Vie objasniť význam hygieny pri prevencii rozmnožovania a šírenia vší. Žiak vie triediť rastliny podľa toho či sú suchomilné alebo vodné, kvitnúce či nekvitnúce, rastliny krátkych dní a dlhých dní. Žiak vie, že rastliny potrebujú pre svoj život vodu. Žiak vie, že rastliny sa môžu líšiť v tom, koľko vody pre svoj život potrebujú. Vie, že niektoré rastliny žijú pod vodou, iné na vode a niektoré vodu potrebujú v pôde. Vie uviesť príklady rastlín, ktoré žijú vo vode (lekno, žaburinka) a vie uviesť príklady rastlín, ktoré žijú na miestach s malým množstvom vody (skalnice, kaktusy). Uvedený jav vie s pomocou učiteľa prakticky skúmať. Uvedomuje si, že rastliny rastú na miestach, ktoré poskytujú rastlinám. Žiak vie, že tie rastliny, ktoré prirodzene rastú na tienistých


Tvorba projektu a prezentačné zručnosti -prezentácia výsledkov skúmania Environmentálna výchova -ochrana životného prostredia

Tvorba projektu a prezentačné zručnosti -prezentácia výsledkov skúmania Ochrana života a zdravia



krátkych dní, rastliny dlhých dní

Druhová rozmanitosť rastlín

Základné časti tela kvitnúcich rastlín - Koreň

Koreň Tvar a funkcia koreňa

miestach neprežijú na miestach s priamym slnečným svetlom a naopak. Danú informáciu vie pozorovať v prírode a potvrdiť si tak vedomosť skúsenosťou. Uvedomuje si, že poznáme aj rastliny, ktoré rastú a kvitnú na jar alebo na jeseň, keď je deň ešte krátky a počasie chladnejšie a potom sú rastliny, ktoré kvitnú počas leta, kedy je deň dlhý a teplý. Vie uviesť niekoľko príkladov rastlín, napríklad snežienky, reďkovka, chryzantémy alebo paprika. Žiak vie, že rastliny majú veľa znakov spoločných a tým sa odlišujú od iných živých súčastí prírody. Žiak zároveň vie, že rastliny sa inými znakmi vzájomne odlišujú – Žiak má osvojené základy poznávania druhovej rozmanitosti. Žiak pozná 10 rastlín (vie ich pomenovať rodovým názvom), ktoré bežne pozoruje vo svojom okolí a vie vysvetliť, na základe ktorých znakov rozpoznal, že ide o daný druh. Žiak dokáže detailne pozorovať rozdiely. Žiak vie vysvetliť dve základné funkcie koreňa – čerpanie živín z pôdy a upevnenie rastliny v pôde. Uvedomuje si, že rôzne rastliny majú rôzne korene a danú skutočnosť vie vedecky skúmať (objektívne s meraním a porovnávaním). Má osvojený poznatok, že rôzne korene sa líšia napríklad veľkosťou, pričom veľkosť súvisí s funkciou upevnenia v pôde (veľké rastliny potrebujú veľké korene). Vie vysvetliť, prečo majú rastliny hlbšie, širšie rozvetvené korene a to v súvislosti s funkciou koreňa pri získavaní vody a živín z pôdy. To znamená, že vie napríklad vysvetliť, prečo majú rastliny z oblastí s nedostatkom vody hlbšie korene. Poznatky o funkcii koreňa vie využiť pri presádzaní rastlín tak, aby rastlina po presadení prosperovala a ak neprosperuje, vie tento jav vysvetliť v súvislosti s narušením koreňovej sústavy. Žiak je oboznámený s tým, že





Stonka

Listy

Kvety

Rastlinná stonka

Rastlinné listy Tvar a funkcia listov

Kvety Tvar a zloženie kvetov Funkcia kvetov Opeľovače

koreň môže mať aj zásobnú funkciu, vie v tejto súvislosti uviesť príklady koreňovej zeleniny. Žiak má osvojený poznatok o tom, že rastliny sa odlišujú stonkou. Okrem toho, že vie rozdeliť rastliny na byliny a dreviny a tie na kry a stromy, vie detailným pozorovaním zistiť, akými rôznymi vlastnosťami sa stonky odlišujú. Vie, že stromy majú rôznu výšku, hrúbku, odlišujú sa kôrou. Vie, že byliny môžu mať napríklad dutú alebo plnú stonku, môžu byť na priereze okrúhle, oválne, hranaté, môžu mať na stonke chĺpky, iné môžu byť bez chĺpkov a podobne. Žiak vie pozorovať, že niektoré stonky sa vetvia a iné nie, informácie primerane reprodukuje. Vie vysvetliť, že niektoré stonky vytvárajú úponky, ktorými sa prichytávajú o podklad a dostávajú sa tak vyššie, aby mali lepší prístup k svetlu. Žiak vie, že rastliny sa vzájomne od seba dajú rozlišovať napríklad tvarom listovej čepele, kresbou žilnatiny a rôznosťou zúbkovania na okraji listu, ako aj farbou. Pri poskytnutí viacerých rastlinných druhov vie vymenovať niektoré znaky, ktorými sa listovými čepeľami vzájomne tieto rastliny odlišujú a dané znaky primerane opísať. Žiak vie jednoducho vysvetliť, že funkciou listov je prijímať slnečné svetlo a preto sú listy ploché a široké – aby zachytili väčšie množstvo svetla. Poznatok vie využiť pri objasňovaní pozorovaných javov, napríklad vie vysvetliť na základe pozorovania, že ak rastline odstránime väčšie množstvo listov, tak uhynie, lebo nemá ako získavať slnečné svetlo. Žiak vie, že rastliny sa vzájomne od seba odlišujú rôznym tvarom, farbou a zložením kvetov. Pri porovnávaní kvetov si okrem farby všíma tvar a počet lupeňov a farbu a počet tyčiniek. Vie, že na povrchu tyčiniek je peľ, ktorý môže mať rôznu farbu. Vie, že niektoré





Osobnostný a sociálny rozvoj

Environmentálna výchova -ochrana životného

Plody

Rastlinné plody Tvar a funkcia rastlinného plodu

rastliny majú samostatné kvety a iné ich majú zoskupené do súkvetí. Vie pozorovať aj veľmi drobné kvety nevýrazných farieb, napríklad kvet liesky, orecha, skorocelu, žihľavy či rôznych druhov tráv. Jednoducho vie vysvetliť funkciu kvetu – z kvetu sa vyvíjajú plody, ktoré obsahujú semená. Žiak vie, že rastliny tvoria kvety preto, aby vytvorili plody obsahujúce semená, z ktorých v ďalšom roku vyrastú nové rastliny. ak vie, že kvety môžu mať veľmi rôzne tvary, veľkosti, niekedy sú nenápadné, inokedy veľmi výrazné. ak si uvedomuje, že niektoré rastliny poznáme zvyčajne v kvete a iné poznáme skôr bez kvetov. Vie vysvetliť túto skutočnosť tým, že niektoré kvety kvitnú pomerne dlho a iné kvitnú veľmi krátko. Žiak vie, že v kvete sa nachádzajú tyčinky a na nich je peľ, ktorý opeľovače prenášajú na iné kvety a len vtedy sa môže zmeniť kvet na plod. Žiak vie vysvetliť, že plod je tá časť rastliny, ktorá vzniká z kvetu po jeho opelení. Jednoducho vie opísať proces opelenia pomocou vetra a opeľovačov (včely, čmele, motýle). Uvedenú informáciu vie spojiť s vlastnou minulou skúsenosťou s pozorovaním opeľovačov na kvetoch a vie vysvetliť, ako sa dostane peľ z jedného kvetu na druhý. Vie, že plod obsahuje semeno. Jednoduchým pozorovaním vie zistiť, ktoré druhy ovocia a zeleniny sú plody, ktoré vznikli z kvetu a sú nositeľmi semien. Vie, že zo semena vyrastie nová rastlina. Vie vysvetliť, že rastliny sa vzájomne od seba odlišujú tvarom, farbou, veľkosťou a inými charakteristikami plodu. Detailným pozorovaním zisťuje rôzne vlastnosti plodov, skúma, kde sú uložené semená a zamýšľa sa nad funkciou plodu, diskutuje s učiteľom a spolužiakmi, s pomocou učiteľa vyhľadáva informácie v sekundárnych zdrojoch (plod sa tvorí

prostredia




Semená

Rozmnožovanie rastlín a dĺžka života rastlín

Semená Rozmnožovanie rastlín Podmienky klíčenia semien: teplo, voda, vzduch, klíčivosť semien

Vegetatívne rozmnožovanie Dĺžka života rastlín – jednoročné, dvojročné a trváce rastliny

kvôli tomu, aby sa rastlina rozmnožovala ďalej do prostredia a preto majú niektoré semená rôzne nástroje na to, aby sa zachytávali na srsti zvierat a prenášali sa na väčšie vzdialenosti, aby mohli letieť vzduchom alebo obsahujú veľa zásobných látok, ktoré lákajú živočíchov, tie ich prenášajú, uskladňujú, konzumujú a tak aj na veľké vzdialenosti prenášajú). Žiak vie, že poznáme zrelé a nezrelé plody a vysvetľuje zrelosť na rôznych príkladoch z bežného života (jablká, paradajky, jahody). Vie, že len zrelé plody obsahujú semená, ktoré vyklíčia. T. j. chápe, že aj semená musia dozrieť (vie uviesť príklad nezrelých semien v jablku, ktoré nemajú potrebnú tvrdosť, farbu, plnosť). Jednoduchým skúmaním vie zistiť, že nezrelé semená nevyklíčia. Žiak vie, že zrelým semenám je potrebné poskytnúť dostatok vhodných podmienok na to, aby vyklíčili. Žiak vlastnou výskumnou činnosťou s pomocou učiteľa zisťuje, že semeno nepotrebuje na vyklíčenie svetlo, určite potrebuje teplo, vodu a vzduch. Žiak vie, že čas, za ktorý vyklíčia rôzne druhy semien je rôzny. Žiak vie pozorovať klíčenie rôznych druhov semien a viesť si záznamy z pozorovania, vytvoriť záver. Žiak vlastnou výskumnou činnosťou príde na to, že poškodené semená nevyklíčia. Žiak vie, že rastliny je možné rozmnožovať aj pomocou iných častí rastlín ako sú semená. Vie, že rastliny je možné rozmnožovať napríklad hľuzami (zemiak), poplazmi (jahoda) a odrezkami (maliny) . Žiak vie, že hľuzy, poplazy a odrezky neobsahujú semená. Žiak samostatne skúma, ktoré izbové rastliny je možné rozmnožovať odrezkami rôznych častí rastliny. Žiak vie, že niektoré rastliny žijú dlho a iné krátko a že dĺžka života rastliny závisí aj od druhu rastliny. Vie, že existujú aj



Finančná gramotnosť Environmentálna výchova -ochrana životného prostredia


Liečivé rastliny

Liečivé rastliny, Najvýznamnejšie liečivé rastliny a spôsob ich využitia Zbieranie a uskladňovanie liečivých rastlín Príprava výluhu z liečivých rastlín

rastliny, ktoré žijú len jeden rok, prípadne časť roka: vyrastú zo semena, zakvitnú, prinesú plody, v ktorých sú semená a uhynú. V ďalšom roku zo semien vyrastú nové rastliny. Vie, že niektoré rastliny nekvitnú každý rok, napríklad v prvom roku vôbec nezakvitnú, zhromažďujú látky do zásoby a zakvitnú až v ďalšom roku – napríklad mrkva. Žiak vie vysvetliť význam liečivých rastlín pre človeka. Vo vysvetlení zdôrazňuje to, že rastliny obsahujú látky, ktoré pomáhajú liečiť zranenia a ochorenia. Vie, že rôzne rastliny majú rôzny účinok. Používajú sa na rôzne účely. Rozoznáva najčastejšie používané liečivé byliny a pomenováva ich rodovými menami: repík lekársky, lipa malolistá, materina dúška, ruža šípová a skorocel kopijovitý. Vie, kde je možné rastliny nájsť a podľa ktorých znakov je možné ich rozpoznať. Pracuje s atlasom rastlín a samostatne zisťuje, na čo sa liečivá bylina používa. Zisťuje, kde v okolí školy a bydliska sa nachádzajú uvedené liečivé byliny. Žiak vie, že liečivé účinky môžu mať rôzne časti rastlín – korene, listy, kvety, plody. Na príklade repíka, lipy, ruže a skorocelu vie vysvetliť, ktoré časti rastlín sa zbierajú. Žiak si uvedomuje, že je nebezpečné zbierať rastliny, ktoré nepoznáme. Žiak vie opísať postup, ako je potrebné rastliny sušiť a uskladňovať. Žiak skúma, koľko látok sa uvoľňuje z liečivých rastlín do vody, ak sušené rastliny zalejeme studenou, teplou a horúcou vodou. Na základe záveru zo skúmania zdôvodňuje, prečo je potrebné používať pri príprave čaju horúcu vodu. Žiak skúma, ako sa rozpúšťajú látky zo sušeného čaju v studenom a teplom alkohole a ako v oleji. Vytvára z pozorovania závery a pri ich tvorbe využíva vedomosti o rozpustnosti látok vo vode.

Ochrana života a zdravia Environmentálna výchova -ochrana životného prostredia


Lúka

Lúka

Pole

Pole

Rôznorodosť lúčneho porastu Typické druhy lúčnych rastlín Úvod do systematiky rastlín

Typické druhy živočíchov žijúcich na lúkach Spôsob života lúčnych živočíchov Úvod do systematiky živočíchov

Význam poľnej monokultúry Najznámejšie poľné plodiny a ich využitie

Typické druhy živočíchov žijúcich na poliach

Žiak si uvedomuje rôznorodosť porastu na lúke a vie ju objektívne skúmať. Žiak vie druhovú rôznorodosť dokázať tým, že vie vymenovať (nazvať rodovými názvami) 5 typických zástupcov slovenských lúk (vlčí mak, zvonček konáristý, rumanček roľný, nevädza poľná, lipnica lúčna) a opísať rozdielne a zhodné znaky týchto rastlín. Žiak vie detailným pozorovaním a porovnávaním identifikovať rozdiely v druhoch rastlín, ktoré patria do toho istého rodu, napríklad mak siaty a vlčí mak. Žiak si uvedomuje, že na lúke žijú rôznorodé živočíchy a vie túto rôznorodosť objektívne skúmať. Žiak vie druhovú rôznorodosť dokázať tým, že vie vymenovať (nazvať rodovými názvami) 5 typických zástupcov slovenských lúk (koník lúčny, lienka sedembodková, voška ružová, mlynárik kapustný, kvetárik dvojtvarý) a opísať rozdielne a zhodné znaky týchto živočíchov. O živočíchoch získava samostatne ďalšie informácie a vie rozprávať o spôsobe ich života. Žiak vie detailným pozorovaním a porovnávaním identifikovať rozdiely v živočíšnych druhoch, ktoré patria do tej istej skupiny živočíchov, ale sú odlišnými druhmi (rôzne druhy pavúkov, motýľov, koníkov, mravcov a pod.). Žiak vie, že polia vznikli z lúk, pričom pôvodné rastliny boli vytlačené na medze. Vie vysvetliť, aké pozitíva má pestovanie monokultúry. Pozná 5 druhov plodín, ktoré sa na poliach pestujú najčastejšie (kukurica, repka olejná, slnečnica, cukrová repa, obilie), vie ich opísať a vymenovať využitia danej rastliny. O obilninách vie, že poznáme rôzne druhy, napríklad pšenicu, raž, jačmeň a ovos a vie, aké rôzne použitie majú dané obilniny. Žiak vie vymenovať (pomenovať rodovým menom) 5 zástupcov živočíchov, ktoré žijú na poliach (zajac







Environmentálna výchova -ochrana životného

Spôsob života poľných živočíchov

Legenda:

poľný, králik poľný, sokol sťahovavý, hraboš poľný, škrečok poľný), vie ich opísať a vie povedať, čím sa živia. Informácie vie spájať a vytvárať tak jednoduchý potravinový reťazec. O živočíchoch vie nájsť informácie v encyklopédii.

prostredia


OSR – Osobnostný a sociálny rozvoj ENV – Environmentálna výchova MEV – Mediálna výchova MUV – Multikultúrna výchova DOV – Dopravná výchova OŽZ – Ochrana života a zdravia PPZ – Tvorba projektu a prezentačné zručnosti

Zoznam aplikovaných prierezových tém v 4.ročníku. • Rastliny. Rastliny polí a lúk – Environmentálna výchova, Ochrana života a zdravia, • Živočíchy – Environmentálna výchova, Ochrana života a zdravia, Tvorba projektu a prezentačné schopnosti, • Voda – Environmentálna výchova, Ochrana života a zdravia, Tvorba projektu a prezentačné schopnosti, • Hmota – Environmentálna výchova, Ochrana života a zdravia, Tvorba projektu a prezentačné schopnosti, • Plynné, kvapalné a pevné látky – Environmentálna výchova, Ochrana života a zdravia, Tvorba projektu a prezentačné schopnosti, • Ľudské telo – Environmentálna výchova, Ochrana života a zdravia, Tvorba projektu a prezentačné schopnosti, Multikultúrna výchova, Osobnostný a sociálny rozvoj, • Vesmír – Environmentálna výchova, Ochrana života a zdravia, Tvorba projektu a prezentačné schopnosti, • Sily – Environmentálna výchova, Ochrana života a zdravia, Tvorba projektu a prezentačné schopnosti, • Hustota - Tvorba projektu a prezentačné schopnosti, Environmentálna výchova, Ochrana životného prostredia

VÝKONOVÝ ŠTANDARD Žiak vie - čo je to vesmír - že vo vesmíre nie je vzduch - že vo voľnom vesmíre nepôsobí gravitačná sila. - že gravitačná sila pôsobí len do určitej vzdialenosti od vesmírnych telies.

-

základnú informáciu o čiernych dierach a ich v vplyve na hmotu. že Zem je planéta. že príčinou pádu telies k zemi je pôsobenie sily, ktorú nazývame gravitačnou. že ak pôsobíme na padajúci predmet nejakou silou proti smeru pôsobenia gravitačnej sily, je možné pád predmetov spomaliť, zastaviť alebo spôsobiť opačný smer pohybu. vysvetliť, že Mesiac je prirodzenou družicou Zeme. že živé organizmy potrebujú pre svoj život kyslík že ak chce človek vystúpiť do vesmíru, musí mať zabezpečené dýchanie prostredníctvom skafandra. rozprávať o tom, ako človek skúma vesmír zo zeme (ďalekohľady, hvezdárne, planetáriá) a ako ho skúma z vesmíru vysvetliť, čo je to umelá družica, čo je to vesmírna stanica a kde sa nachádza a aké majú dané zariadenia funkcie.

Žiak vie: - že Zem je planéta a Slnko je hviezda a vie vysvetliť, aký je rozdiel medzi planétou a hviezdou. - vysvetliť rozdiel medzi Slnečnou sústavou, galaxiou (Mliečna dráha) a súhvezdím. - že Slnečná sústava má osem planét, ktoré obiehajú okolo Slnka v rôznej vzdialenosti. - planéty vymenovať. - vysvetliť, že Mesiac je prirodzenou družicou Zeme a vie, že aj ostatné planéty Slnečnej sústavy majú prirodzené družice, niektoré ich majú dokonca niekoľko. - vysvetliť, ako sa planéty Slnečnej sústavy pohybujú okolo Slnka a ako samy rotujú okolo vlastnej osi. - čo je to kométa a ako sa vo vesmíre pohybuje. - že zemeguľa rotuje okolo vlastnej osi, čo spôsobuje striedanie dňa a noci. - že Zem sa otočí okolo vlastnej osi za 24 hodín. - vysvetliť, prečo je cez deň svetlo a v noci tma a ako tento jav súvisí s tým, že cez deň nie je na oblohe vidieť hviezdy. - striedanie dňa a noci demonštrovať na modeli Slnečnej sústavy. - že zemská os je naklonená a zároveň vie, že Zem rotuje okolo Slnka (vie, že Zem obletí okolo Slnka za jeden rok). - vysvetliť a názorne na modeli ukázať, čo spôsobuje znižovanie a zvyšovanie teploty pri zmene ročných období na Zemi. Žiak vie vysvetliť: - význam slnečného žiarenia pre život na Zemi. - význam vzduchu pre život rastlín, živočíchov. - význam vody pre život rastlín, živočíchov. - význam pôdy pre život rastlín, živočíchov.

Žiak vie: - že pohyb je jeden zo základných životných prejavov organizmov. - že pohyb zabezpečujú svaly, ktoré sú upnuté na oporu – kostru. - vymenovať najzákladnejšie kosti v ľudskom tele. - že kosti obsahujú veľa vápnika, ktorý potrebuje človek prijímať v potrave, aby mal kosti dostatočne pevné. - že kosti sa môžu pri neopatrnom páde zlomiť, ale vedia sa aj späť zrásť, pri zrastaní však kosť nemôže byť namáhaná, aby nevznikol krivý zrast. - že svaly potrebujeme na veľmi rôzne pohyby. - uviesť niekoľko príkladov rôznych pohybov – tie, ktoré ovládame vôľou (chôdza, úsmev, hryzenie, žmurkanie, hovorenie), aj tie, ktoré vôľou nie sú ovládané (napríklad pohyb srdca, pohyb čriev). - že svalovú sústavu je možné rozvíjať a to pravidelným cvičením a správnou stravou. - celkovo objasniť význam pohybu pre zdravie človeka. - že muži majú prirodzene viac vyvinuté svaly ako ženy. - vymenovať vnútorné ústroje a vie ich správne ukázať. - jednoducho vysvetliť, ako fungujú chuť a čuch a aký majú význam pri spoznávaní prostredia. - vysvetliť nebezpečenstvo spojené so stratou chuti a čuchu. - vysvetliť funkciu kože pre ľudský organizmus. - vysvetliť, že informácie z jednotlivých zmyslových orgánov sa pomocou nervovej sústavy dostávajú do mozgu, kde sú spoznávané, porovnávané, spracované, zapamätané. Žiak vie vysvetliť, ako funguje reflex a aký má pre človeka význam. Žiak vie opísať, ako vyzerá nervová sústava človeka a akú funkciu má mozog. - že srdce je tvorené svalom, je duté a má funkciu pumpy na krv. - kde sa srdce v tele nachádza, aké je veľké a aký má tvar. - že srdcový sval nie je možné ovládať vôľou, ale je ho možné vytrénovať podobne, ako iné svaly v tele – aby bolo silné a zdravé. - vysvetliť, ako je možné rozvíjať srdcové svalstvo a vie vysvetliť, aký význam má silné a zdravé srdce pre človeka. - že všetky látky potrebné pre ľudský organizmus sú po tele rozvádzané krvou. - opísať základné zložky krvi a význam jednotlivých zložiek – červené krvinky, biele krvinky a krvné doštičky. - že v krvi sa nachádza napríklad voda, cukor, soľ, vitamíny – t.j. rôzne látky, ktoré je potrebné dopraviť z miesta prijatia (resp. výroby) na miesto využitia (resp. vylúčenia). - vysvetliť nebezpečenstvo úniku väčšieho množstva krvi z tela. - vysvetliť význam darcovstva krvi. - vysvetliť, že krv prúdi po tele v cievach, vie cievny systém schematicky zaznačiť (v schéme nechýba srdce a cievny systém je uzatvorený). Vie, že cievy sú napojené na srdce, ktoré zabezpečuje to, aby krv cirkulovala po celom tele. Žiak vie, že krv sa cievami dostáva do pľúc, kde sa z nadychovaného vzduchu dostáva do krvi kyslík

-

-

a ten je rozvádzaný po tele. že kyslík sa v jednotlivých častiach tela spotrebováva a krv bez kyslíka sa znovu dostáva do pľúc, aby sa okysličila (naviazala na seba pri dýchaní kyslík). že srdcová činnosť sa prejavuje na tele merateľnými javmi – napríklad tepom a tlakom krvi. vysvetliť, čo je srdcový tep a čo je to tlak krvi. merať srdcový tep a vie vysvetliť význam merania krvného tlaku pri pravidelných prehliadkach u lekára. vysvetliť, prečo sa zvyšuje srdcový tep a krvný tlak zvyšovaním námahy. jednoducho vysvetliť, čo sa deje so vzduchom, ktorý vdýchneme. že zo vzduchu človek využíva len jednu jeho časť – kyslík. aké základné súčasti má dýchacia sústava a vie, kde sa v tele nachádza hlavná časť dýchacej sústavy – pľúca. vymenovať základné prejavy dýchania človeka (dvíhanie a klesanie hrudníka, prúd vdychovaného a vydychovaného vzduchu, vydychovaná vodná para). vysvetliť, že so vzduchom sa do tela môžu dostať rôzne nečistoty a dokonca aj pôvodcovia rôznych ochorení, ktorí sú tak drobní, že nie sú viditeľní. že väčšie množstvo týchto nečistôt sa zachytáva v nosovej dutine, z kadiaľ sa dostáva spolu s hlienom von. vysvetliť, ako sa prostredníctvom kýchania a kašľania dostávajú nečistoty von z dýchacieho systému. že z krvi sa nevyužité a odpadové látky dostávajú z organizmu pomocou obličiek, v ktorých sa tvorí moč. vysvetliť, že krv koluje celým telom, prechádza obličkami, v ktorých sa z nej odstraňujú škodlivé látky a nadbytočná voda, vzniká moč, ktorý sa vylučuje z tela von. že okrem stolice a moču človek vylučuje aj pot. jednoducho vysvetliť, prečo musí človek jesť a čo obsahuje potrava, ako a kde sa v organizme spracováva a na čo sa v organizme využíva. že človek dokáže stráviť len určitý typ potravy, nedokáže stráviť napríklad to, čo iné živočíchy stráviť dokážu. že rôzne druhy potravín sa vzájomne odlišujú nielen chuťou, tvarom a svojím pôvodom, ale aj obsahom živín (vie uviesť ilustratívne príklady rozdielov v potravinách). že rôzne potraviny poskytujú človeku rôzne množstvo energie. Tie potraviny, ktoré obsahujú veľa tuku a cukru sú zdrojmi veľkého množstva energie. vysvetliť, že pri konzumácii veľkého množstva potravy, resp. pri konzumácii potravy s veľkým množstvom energie sa táto ukladá v podobe tuku do ľudského organizmu ako zásoba energie; človek priberá na váhe. že potrava obsahuje vitamíny a uvedomuje si, že vitamíny sú pre zdravý život dôležité. Vie, že vitamíny sa označujú veľkými tlačenými písmenami – A, B, C, D, E. že niektoré potraviny vitamíny vôbec neobsahujú, ale obsahujú veľa tukov a cukrov. jednoducho vysvetliť, čo sa deje s jedlom, ktoré zjeme.

-

-

-

-

-

že jedlo obsahuje látky, ktoré v organizme využívame a tie si človek v organizme ponecháva a zvyšok vylučuje stolicou. základné súčasti tráviacej sústavy (ústna dutina, hltan, žalúdok, črevá, konečník) a na schéme ich vie rozpoznať, pričom vysvetľuje, čo sa deje s potravou v žalúdku a kde sa potrebné látky vstrebávajú do krvi, ktorá ich rozvádza na všetky miesta v organizme, kde sa tieto látky využívajú. že okrem toho, že poznáme zdravé potraviny obsahujúce živiny a vitamíny potrebné pre rast a obnovu organizmu a menej zdravé potraviny, poznáme aj potraviny, ktoré sú pre človeka jedovaté. že jedovaté sú potraviny, ktoré obsahujú látky, ktoré spôsobujú poškodenie organizmu. uviesť príklady jedovatých rastlín a ich plodov, jedovatých húb, ale aj zle skladovaných potravín (huby uskladnené v nepriedušnom vrecku, plesnivý chlieb, hnilé jablko). že niektoré látky sú jedmi vtedy, keď ich zjeme veľké množstvo, napríklad soľ, ale aj vitamíny, lieky v nadmernom množstve, kombinácie liekov alebo alkohol a iné drogy. že na splodenie nového potomka je potrebný dospelý muž a dospelá žena. že na rozmnožovanie má človek v tele rozmnožovaciu sústavu, pričom mužská sa od ženskej líši. vysvetliť, že po oplodnení ženy mužom sa dieťa vyvíja v tele matky. že proces vývinu dieťaťa pred narodením trvá 9 mesiacov. opísať, ako sa dieťa v tele matky vyvíja, ako je vyživované a ako významná je zdravá životospráva ženy v tomto období. vysvetliť, že vyvinuté dieťa žena porodí v nemocnici za asistencie lekárov. vysvetliť rozdiely medzi dospelým človekom, dieťaťom a novorodencom. že novorodenci sú na matke závislí a postupne sa vyvíjajú, rastú, menia sa, na čo potrebujú vyváženú stravu a vyvážený pohyb. Žiak vie: že živočíchy aj človek sa postupne menia – rastú, vyvíjajú sa, dospievajú, starnú. že mláďatá rôznych druhov živočíchov sa nemusia vždy podobať na dospelé jedince a vysvetľuje tento proces na príklade motýľa a žaby (vie opísať všetky základné štádia vývinu týchto dvoch živočíchov). že niektoré živočíchy a tak aj človek, sa od narodenia podobajú na svojich rodičov a vie uviesť príklady (kôň a žriebä, pes a šteňa). vysvetliť, čím sa živočíchy a rastliny vzájomne podobajú a čím sa vzájomne odlišujú. že živočíchy, ktoré sa vzájomne na seba viac podobajú (tvarom tela, spôsobom života) patria do tej istej skupiny živočíchov – napríklad obojživelníky, plazy, ryby, vtáky, cicavce. opísať skupinu plazov a vie vymenovať troch zástupcov (užovka, vretenica, jašterica), ktorí do danej skupiny patria. živočíchy vizuálne rozpoznať. jednoducho vysvetliť, čo to znamená, že plazy sú chladnokrvné. opísať skupinu vtákov a vie vymenovať piatich zástupcov (napríklad: vrabec, drozd,

-

-

-

-

lastovička, sokol, labuť). opísať spôsob života daných živočíchov, uvedomuje si, že sa vzájomne odlišujú napríklad spôsobom získavania potravy (dravé a nedravé vtáky). že všetky vtáky kladú vajcia a vie opísať, ako sa vtáky o vajcia a neskôr o mláďatá starajú. že rôzne druhy vtákov hniezdia na rôznych miestach a je ich možné rozpoznať aj podľa typu hniezda a podľa tvaru, veľkosti a sfarbenia vajec. že medzi vtáky patria aj nelietavé živočíchy, napríklad pštros a tučniak, ktoré majú perie a zobák tak, ako ostatné vtáky. že niektoré živočíchy žijú v skupinách a vie jednoducho vysvetliť význam tohto zhlukovania, napríklad na svorke vlkov, stáda koní a kŕdli lastovičiek. že živočíchy sa môžu zhlukovať len v určitom čase a pre určitý účel alebo žijú v spoločenstvách celý život. že k živočíchom patria aj drobné organizmy, napríklad hmyz. že niektoré druhy hmyzu vytvárajú spoločenstvá, napríklad mravce a včely. vysvetliť, aký význam má pre tieto živočíchy tvorba spoločenstiev. opísať spôsob života mravcov, rozmnožovací cyklus, spôsob získavania potravy a orientáciu v priestore. zhodnotiť, ako je život v spoločenstve pre mravce prospešný, pričom vytvára vlastný úsudok a vyhľadáva informácie o spôsobe života rôznych druhov mravcov v rôznych sekundárnych informačných zdrojoch. že na súši žije najväčšie množstvo živočíchov. že dýchajú vzduch a živia sa potravou, ktorá je dostupná na súši, niekedy vo vode. na príklade mačky vysvetliť prispôsobenie životu na súši, opíše jej vonkajšie znaky. že niektoré suchozemské živočíchy lovia korisť vo vode a tak majú vyvinuté pohybové orgány, umožňujúce lepší pohyb po vode (vie uviesť príklad kačice a zo zástupcov hmyzu korčuliarku). že mnohé živočíchy žijú v pôde, vie uviesť príklad krta a dážďovky. že živočíchy žijúce v pôde tie potrebujú dýchať vzduch, vytvárajú si pod zemou komôrky. vysvetliť, že ak ich zaleje voda, utopili by sa. že živočíchy, ktoré je možné vidieť vo vzduchu žijú na súši a pre svoj život potrebujú dýchať vzduch. že vo vzduchu hľadajú potravu alebo sa ním rýchlo premiestňujú vie jednoducho vysvetliť na lastovičke. že okrem živočíchov, ktoré žijú na súši a dýchajú vzduch poznáme aj také, ktoré žijú vo vode. na príklade (kapor obyčajný) vysvetliť, ako sa tieto živočíchy prispôsobili životu pod vodou, napríklad tvarom tela, spôsobom pohybu. Vníma rozdiel medzi vodnými a suchozemskými živočíchmi. že niektoré živočíchy sa prispôsobili životu na iných živočíchoch, kde získavajú aj potravu. Vie jav vysvetliť na vybranom živočíšnom druhu: voš detská. Vie objasniť význam hygieny pri prevencii rozmnožovania a šírenia vší.

Žiak vie:

-

-

-

triediť rastliny podľa toho či sú suchomilné alebo vodné, kvitnúce či nekvitnúce, rastliny krátkych dní a dlhých dní. že rastliny potrebujú pre svoj život vodu. že rastliny sa môžu líšiť v tom, koľko vody pre svoj život potrebujú. že niektoré rastliny žijú pod vodou, iné na vode a niektoré vodu potrebujú v pôde. uviesť príklady rastlín, ktoré žijú vo vode (lekno, žaburinka) a vie uviesť príklady rastlín, ktoré žijú na miestach s malým množstvom vody (skalnice, kaktusy). že tie rastliny, ktoré prirodzene rastú na tienistých miestach neprežijú na miestach s priamym slnečným svetlom a naopak. Uvedomuje si, že poznáme aj rastliny, ktoré rastú a kvitnú na jar alebo na jeseň, keď je deň ešte krátky a počasie chladnejšie a potom sú rastliny, ktoré kvitnú počas leta, kedy je deň dlhý a teplý. Vie uviesť niekoľko príkladov rastlín, napríklad snežienky, reďkovka, chryzantémy alebo paprika. že rastliny majú veľa znakov spoločných a tým sa odlišujú od iných živých súčastí prírody. že rastliny sa inými znakmi vzájomne odlišujú. Rozpoznať 10 rastlín (vie ich pomenovať rodovým názvom), ktoré bežne pozoruje vo svojom okolí vysvetliť, na základe ktorých znakov rozpoznal, že ide o daný druh. vysvetliť dve základné funkcie koreňa – čerpanie živín z pôdy a upevnenie rastliny v pôde. že rôzne rastliny majú rôzne korene že rôzne korene sa líšia napríklad veľkosťou vysvetliť, prečo majú rastliny hlbšie, širšie rozvetvené korene a to v súvislosti s funkciou koreňa pri získavaní vody a živín z pôdy. poznatky o funkcii koreňa vie využiť pri presádzaní rastlín tak, aby rastlina po presadení prosperovala a ak neprosperuje, vie tento jav vysvetliť v súvislosti s narušením koreňovej sústavy. že rastliny sa odlišujú stonkou. rozdeliť rastliny na byliny a dreviny a tie na kry a stromy, detailným pozorovaním zistiť, akými rôznymi vlastnosťami sa stonky odlišujú. že stromy majú rôznu výšku, hrúbku, odlišujú sa kôrou. že byliny môžu mať napríklad dutú alebo plnú stonku, môžu byť na priereze okrúhle, oválne, hranaté, môžu mať na stonke chĺpky, iné môžu byť bez chĺpkov a podobne. že rastliny sa vzájomne od seba dajú rozlišovať napríklad tvarom listovej čepele, kresbou žilnatiny a rôznosťou zúbkovania na okraji listu, ako aj farbou. že funkciou listov je prijímať slnečné svetlo a preto sú listy ploché a široké – aby zachytili väčšie množstvo svetla. že rastliny sa vzájomne od seba odlišujú rôznym tvarom, farbou a zložením kvetov. Pri porovnávaní kvetov si okrem farby všíma tvar a počet lupeňov a farbu a počet tyčiniek. že na povrchu tyčiniek je peľ, ktorý môže mať rôznu farbu.

-

-

-

-

že niektoré rastliny majú samostatné kvety a iné ich majú zoskupené do súkvetí. vysvetliť funkciu kvetu – z kvetu sa vyvíjajú plody, ktoré obsahujú semená. že rastliny tvoria kvety preto, aby vytvorili plody obsahujúce semená, z ktorých v ďalšom roku vyrastú nové rastliny. že kvety môžu mať veľmi rôzne tvary, veľkosti, niekedy sú nenápadné, inokedy veľmi výrazné. vysvetliť, že plod je tá časť rastliny, ktorá vzniká z kvetu po jeho opelení. opísať proces opelenia pomocou vetra a opeľovačov (včely, čmele, motýle). že plod obsahuje semeno. zistiť, ktoré druhy ovocia a zeleniny sú plody, ktoré vznikli z kvetu a sú nositeľmi semien. že zo semena vyrastie nová rastlina. že rastliny sa vzájomne od seba odlišujú tvarom, farbou, veľkosťou a inými charakteristikami plodu. že poznáme zrelé a nezrelé plody a vysvetľuje zrelosť na rôznych príkladoch z bežného života (jablká, paradajky, jahody). že len zrelé plody obsahujú semená, ktoré vyklíčia. že zrelým semenám je potrebné poskytnúť dostatok vhodných podmienok na to, aby vyklíčili. že rastliny je možné rozmnožovať aj pomocou iných častí rastlín ako sú semená. že rastliny je možné rozmnožovať napríklad hľuzami (zemiak), poplazmi (jahoda) a odrezkami (maliny) že hľuzy, poplazy a odrezky neobsahujú semená. ktoré izbové rastliny je možné rozmnožovať odrezkami rôznych častí rastliny. že niektoré rastliny žijú dlho a iné krátko a že dĺžka života rastliny závisí aj od druhu rastliny. že existujú aj rastliny, ktoré žijú len jeden rok, prípadne časť roka: vyrastú zo semena, zakvitnú, prinesú plody, v ktorých sú semená a uhynú. V ďalšom roku zo semien vyrastú nové rastliny. že niektoré rastliny nekvitnú každý rok, napríklad v prvom roku vôbec nezakvitnú, zhromažďujú látky do zásoby a zakvitnú až v ďalšom roku – napríklad mrkva. vysvetliť význam liečivých rastlín pre človeka. že rôzne rastliny majú rôzny účinok. Používajú sa na rôzne účely. Rozoznáva najčastejšie používané liečivé byliny a pomenováva ich rodovými menami: repík lekársky, lipa malolistá, materina dúška, ruža šípová a skorocel kopijovitý. kde je možné rastliny nájsť a podľa ktorých znakov je možné ich rozpoznať. Pracuje s atlasom rastlín a samostatne zisťuje, na čo sa liečivá bylina používa. Zisťuje, kde v okolí školy a bydliska sa nachádzajú uvedené liečivé byliny. že liečivé účinky môžu mať rôzne časti rastlín – korene, listy, kvety, plody. Na príklade repíka, lipy, ruže a skorocelu vie vysvetliť, ktoré časti rastlín sa zbierajú. opísať postup, ako je potrebné rastliny sušiť a uskladňovať. vymenovať (nazvať rodovými názvami) 5 typických zástupcov slovenských lúk (vlčí mak,

-

-

-

zvonček konáristý, rumanček roľný, nevädza poľná, lipnica lúčna) a opísať rozdielne a zhodné znaky týchto rastlín. vymenovať (nazvať rodovými názvami) 5 typických zástupcov slovenských lúk (koník lúčny, lienka sedembodková, voška ružová, mlynárik kapustný, kvetárik dvojtvarý) a opísať rozdielne a zhodné znaky týchto živočíchov. detailným pozorovaním a porovnávaním identifikovať rozdiely v živočíšnych druhoch, ktoré patria do tej istej skupiny živočíchov, ale sú odlišnými druhmi (rôzne druhy pavúkov, motýľov, koníkov, mravcov a pod.). že polia vznikli z lúk, pričom pôvodné rastliny boli vytlačené na medze. vysvetliť, aké pozitíva má pestovanie monokultúry. Pozná 5 druhov plodín, ktoré sa na poliach pestujú najčastejšie (kukurica, repka olejná, slnečnica, cukrová repa, obilie vymenovať (pomenovať rodovým menom) 5 zástupcov živočíchov, ktoré žijú na poliach (zajac poľný, králik poľný, sokol sťahovavý, hraboš poľný, škrečok poľný),

STRATÉGIE VYUČOVANIA: Odporúčame využívať v predmete prírodoveda vyučovacie metódy: • priameho prenosu poznatkov (živé rozprávanie, opis spojený s pozorovaním, vysvetľovanie, besedu – dialogickú metódu, didaktické hry a metódu otázok a odpovedí) • sprostredkovaného prenosu poznatkov (pozorovanie prírodnín, pokus, demonštrácia) • práce s textom ( práca s učebnicou, s pracovným zošitom a ďalšou literatúrou) • a iné aktivizujúce metódy (pojmová mapa, brainstorming atď.) V edukačnom procese prírodovedy by sa mala využívať nielen základná organizačná forma vyučovacia hodina, ale aj exkurzia, vychádzka. Vyučovanie prírodovedy by malo byť zážitkovým vyučovaním.


UČEBNÉ ZDROJE: Učebnica Učebnice Prírodoveda pre 4.ročník


Ďalšie zdroje odborné publikácie k daným témam - webové stránky, - mapa obce, - fotografie, - návšteva múzea, - historické reálie,

33 hodín ročne CHARAKTERISTIKA PREDMETU

Recommend Documents