www.rwan.sk
1
Športová príprava Mgr. Novotná Teória didaktiky športu I. Základné pojmy: 1. šport 2. pohybová činnosť 3. telesná výchova 4. pohybová rekreácia 5. pohybové umenie 6. turistika 7. pohybový výkon 8. pohybová výkonnosť 9. motorický test 10. športový výkon a výkonnosť II. Systém vedy o športe a jeho vedné odbory III. Doping – amatérsky a profesionálny šport IV. Športová príprava etapy V. Športový tréning VI. Ciele a úlohy športovej prípravy VII. Obsah a prostriedky športovej prípravy – pohybové cvičenia, tréning, metódy a didaktické formy VIII. Zložky športového výkonu – telesná, technická, taktická príprava IX. Stavba športového tréningu – ročný viac týždňový a tréningová jednotka X. Plánovanie, evidencia a kontrola tréningu XI. Výber talentov v športe XII. Špeciálne organizačné formy športového tréningu XIII. Súťaže Šport – (z lat. disportáre – baviť sa, stráviť príjemne voľný čas, angl. sport – zábava, rozptýlenie) Je to špecifická, organizovaná pohybová súťažná činnosť, zameraná na dosahovanie (relatívnych, resp. absolútnych) maximálnych športových výkonov. Je jedna zo základných súčastí telesnej kultúry. Šport v širšom slova zmysle predstavuje významný spol. soc. Jav s rozmanitými väzbami na jednotlivé oblasti spoločenského života (politika, ekonomika, kultúra, umenie, právo a pod.) a tiež rozsiahle medzinárodné, športové a olympijské hnutie. Jadrom športu je športová činnosť realizovaná v jednotlivých odvetviach športu, resp. v ich disciplínach s ťažiskovými oblasťami, športová príprava, športová súťaž, športový výkon.
www.rwan.sk
2
Šport – zahŕňa všetky formy špecifickej aktivity , ktorej cieľom je prostredníctvom príležitostnej alebo organizovanej činnosti preukázať alebo zvýšiť telesnú zdatnosť a duševnú pohodu ľudí, formovať sociálne väzby alebo dosiahnuť maximálny výkon v súťažiach na rôznych úrovniach. Cieľom športu TV je všestranne rozvinutá osobnosť, vytvárať u detí pohybovú aktivitu a zdravie po celý život, v športe dosiahnutie určitého výkonu. Základným nositeľom činnosti v športe je človek, prejavuje ju pohybovou činnosťou. Pohybová činnosť – ( angl. motor activity) – zámerné praktické pohyby, ktoré uvedomele realizujeme za cieľom vyriešiť nejakú pohybovú úlohu. Pohybová činnosť vplýva na veľa procesov v telesnej a psychickej zložke človeka. Pri opakovaní činnosti vzniká adaptácia, prispôsobenie sa človeka na vplyvy pohybovej činnosti. Pohybová činnosť pozostáva z jednotlivých čiastkových pohybov, ktoré v telesnej kultúre voláme telesné cvičenia. Sú to pohyby zamerané na riešenie úloh tel. výchovy a športu. 4 znaky pohybovej činnosti: 1. Základný pohybový fond človeka 2. Technický pohybový fond človeka – práca s náčiním a náradím 3. Základné formy športu – v boji, v obrane 4. Základné podsystémy športu (súťažný šport, turistika, telesná výchova, pohybová rekreácia a šport pre všetkých, pohybové umenie) Telesná výchova – (angl. physical education) – cieľavedomá výchovná a vzdelávacia činnosť pôsobiaca predovšetkým na telesný a pohybový vývoj človeka, upevňovanie jeho zdravia, zvyšovanie telesnej zdatnosti a pohybovej výkonnosti, získavanie teoretického a praktického telovýchovného vzdelávania a kladných citových zážitkov z tejto činnosti. Telesná výchova sa označuje v ped. procese ako telovýchovný proces. Výkon - vykonaná práca za určitý čas. Športová činnosť vykonaná v určitom čase. Športová výkonnosť – dlhodobejšie podávať určitý výkon. Motorický test – (z lat. motus – pohyb, angl. skúška, skúšanie) štandardizovaná pohybová skúška na zistenie úrovne pohybových predpokladov človeka. Určuje úroveň pohybovej výkonnosti. Eurofit – skupina štandartných testov Každý test má svoju reliabilitu (platnosť) a validitu ( overiteľnosť). Čo chcem merať. Charakteristické znaky športových výkonov: Mimo pracovnej činnosti človeka, patrí okrem vrcholových športovcov Rôznorodosť typov športov – atletika, využitie prirodzených schopností človeka V gymnastike – naučené pohyby umelo. Špeciálne skúsenosti a vedomosti v športe predstavujú taktické schopnosti človeka Športové zručnosti – schopnosť vykonávať telesnú činnosť, tréningom získaná činnosť, sú výsledkom motorického učenia. Športový výkon je výsledkom adaptácie človeka Profesionál – amatér III. Amatérsky šport – je spôsob uskutočnenia športovej prípravy a súťaženia mimo pracovného času a bez existenčného zabezpečenia.
www.rwan.sk
3
Profesionalizmus: 1. Uskutočnenie vrcholového športu ako zamestnania 2. Špecifická časť vrcholového športu zameraného na maximálne výkony za odmenu Profesionálny šport súvisí s dopingom. Morálne hľadisko používania dopingu – musí sa vyjadriť športovec sám Šport ako fenomén súvisí s peniazmi, je zdrojom obchodu. (Aféry prideľovania medailí na OH, napr. Atlanta – MOV – korupcia na mesto, kde sa konali OH) Biznis ovplyvňuje športovú činnosť – reklamy a politika Športová príprava – podľa Šimoneka 1. Ide o veľmi zložitý a veľký systém, ktorý charakterizuje rozmanitosť a mnohotvárnosť javov, väzieb a správania sa v jej komponentoch zameraných na zvyšovanie športovej výkonnosti. 2. Zámerne upravený dočasný spôsob života športovca a jeho činnosti zacielený na dosahovanie maximálnych športových výkonov a úspešné vystúpenia v súťažiach. Má jednotlivé činitele: tréner, športovec, podmienky a projekt športovej prípravy Tréner – cvičiteľ, inštruktor, kvalifikovaný športový pedagóg, špecializovaný na riadenie športového tréningu (plánuje, vedie a vyhodnocuje tréningový proces) jednotlivcov alebo športového kolektívu. Cieľom jeho práce je harmonický rozvoj osobnosti, ako aj vysoká športová výkonnosť a úspešnosť športovcov. Má byť pre športovcov autoritou, vzorom, má mať potrebné pedagogicko -psychologické schopnosti, dostatočne široké všeobecné vzdelanie, ako aj vysokú úroveň špeciálnych vedomostí, zručností a skúseností. Športovec – ten, kto sa aktívne venuje športu. V cudzine sa často používa aj výraz atlét. Charakterizujú ho okrem špeciálnej konštitúcie najmä pohybové schopnosti, psychické vlastnosti a úroveň športovej výkonnosti, čo je výsledkom dlhodobej športovej prípravy a súťaženia. Podmienky súťaže – tvoria predpoklady úspešnej realizácie športového súťaženia. V širšom zmysle slova zahrňujú organizáciu a riadenie súťaží, služby, reklamu, bezpečnosť a pod. V užšom zmysle slova patria sem materiálno – technické a personálne podmienky na zabezpečenie danej konkrétnej súťaže. Športová príprava má dlhodobý charakter, začína od športovej prípravy po ukončenie Etapa športovej predprípravy (4-6 rokov) 6 – predšpecializácia Etapa špecializácie počiatočnej (10 rokov veku dieťaťa) Etapa prehĺbenej športovej špecializácie (15 rokov) Etapa vrcholovej športovej kariéry Pre postúpenie jednotlivých etáp je dôležitý biologický vek, celkový telesný rozvoj, úroveň všeobecnej a špeciálnej pripravenosti Psychický prechod a najmä schopnosti znášať zvyšujúce sa tréningové zaťaženie 1. Špecifikovanie športovej prípravy – všeobecná pohybová zdatnosť 2. Počiatočná špecializácia – zložitejšie cvičebné tvary, zvyšovanie objemu 3. Vrcholová športová špecializácia – vyvolení, silné morálne vlastnosti, ide sa na kvalitu Výsledky jednotlivých etapách nemožno posudzovať izolovane, na základe čiastkových etapových výsledkov, ale iba z hľadiska úrovne vytvorených predpokladov na dosiahnutie konečného cieľa.
www.rwan.sk
Tvorivá asociácia – najvyššia fáza motorického učenia – vie riešiť športovec nadštandartne V školskej TV sa dosiahnu len 2 fázy motorického učenia 1. Fáza – tiež vysoká 2. Fáza – stredná 3. Fáza - nízka dochádza k zautomatizovaniu 4. Fáza – mentálna úroveň vysoká Iradiácia, koncentrácia, stabilizácia Športový tréning – je špecializovaný, cieľavedomý, vedecký podložený a riadený pedagogický proces, zacielený na zvýšenie výkonnosti športovca alebo družstva s cieľom dosiahnuť maximálne výkony Športový tréning – znaky Organizovanosť Špecializovanosť Individualizácia Vedeckosť Plánovanosť Systematickosť Výber metód veku primeraných ako foriem práce Etapy tréningového procesu - rozlišujú sa už v športovom tréningu podľa ročných období - prípravné, prechodné, súťažné Podľa zamerania športového tréningu - kondičný, silový, rýchlostný - technický - psychický Pohybová schopnosť človeka - relatívne samostatný súbor vnútorných predpokladov človeka na vykonanie pohybovej činnosti, vyžadujúcej plnenie konkrétnych pohybových úloh. Pohybová schopnosť- tvorí podstatnú časť ľudských schopností, hlavne predpoklad pre osvojenie si a realizáciu – pohybových činností Pohybové schopnosti: Kondičné – kladú vysoké požiadavky na funkčný systém organizmu a energetický systém • silové (statická, dynamická, absolútna, relatívna sila) • vytrvalostné (základná aeróbna, rovnovážna vytrvalosť, špeciálna anaeróbna vytrvalosť, vytrvalosť v rýchlosti, sile, v koordinácii, vytrvalosť v odrazovej výbušnosti, herná vytrvalosť) • rýchlostné (cyklická - traťová, acyklická – akčná jednorazového pohybu, akceleračná – štartová rýchlosť) • ohybnosť ( pasívna, aktívna, statická, anatomická ohybnosť) Koordinačné na CNS a analyzátory – napr. dynamická sila v gymnastike • rovnovážna schopnosť • reakčná • kinesteticko-diferenciačná • rytmická • schopnosť kombinovať – nadväzovať pohyby • schopnosť prispôsobovať pohyby meniacim sa podmienkam
4
www.rwan.sk
5
Športová príprava v kolektívnych športoch Prináša okrem technickej a kondičnej prípravy aj taktickú prípravu – len jedného športovca ale pri volejbale všetkých športovcov smerujúcich k jednému cieľu V športovej príprave sa nedá taktická príprava zachytiť. V Športovej príprave ide o rozvoj itelektuálnych schopností, na čo slúži športový tréning. Technická príprava je významnou zložkou športového tréningu – stále zdokonaľovanie športu – dôležitá osobnosť športovca (skoky na lyžiach – zachytáva zmenu techniky) Technika pohybu – ( z gr. téchniké – týkajúci sa remesla, umenie) Spôsob riešenia nejakej pohybovej úlohy zakladajúci sa na všeobecných anatomicko-fyziologických danostiach človeka pre pohybovú činnosť a rešpektujúci mechanické zákonitosti platné pre daný pohyb. Zvládnutie sa posudzuje v zmysle priestorovej, časovej a silovej presnosti. Metódy, ktoré sa používajú pri telesnej výchove (z gr. methodos – cesta, postup k dosiahnutiu určitého cieľa) Cieľavedomé usporiadanie obsahu vyučovania a učenia, telesného a pohybového zdokonaľovania žiakov, spôsoby, postupy činnosti telových. pedagóga a žiaka, ktorých realizáciou v telovýchovnom procese sa dosahuje plnenie cieľov telesnej výchovy. Metódy: • základné • slovné • názorné • praktické Metódy: • Motivačné • Expozičné • Fixačné • Praktické Prostriedky športovej prípravy Rozdeľujeme podľa toho o aké javy v športovej príprave ide. Dva javy: 1. Tréning – tréningová jednotka – predstavuje komplex vybraných tréningových prostriedkov, začlenených do určitej štruktúry, postupnosti, nadväznosti v súvislosti s vytýčenými úlohami, v súlade s racionálnymi a pedagogickými pravidlami (úvodná, prípravná, hlavná a záverečná časť) Tréningové zaťaženie – špecifický, umelo vytvorený a regulovaný pohybový podnet vyvolávajúci v organizme športovca žiadúce adaptačné zmeny, ktoré podmieňujú zvýšenie športovej výkonnosti a úspešnosti Vyjadruje mieru vplyvu pohybovej činnosti na organizmus športovca – športový tréning. Tréningový cyklus – relatívne samostatný, časovo vymedzený a uskutočnený, na seba nadväzujúci sled tréningových podnetov, vyjadrených špecifickým obsahom, úlohami a organizačným usporiadaním. Tréningový proces – špecifický pedagogický proces organizovaný na pedagogickopsychologicko-fyziologických princípoch. Trénovanosť – špecifický funkčný stav organizmu, ktorý je schopný zabezpečiť vykonávanie špecializovanej športovej činnosti na vysokej úrovni vďaka tomu, že sa v priebehu adaptácie prispôsobil morfologicky a funkčne na opakované zaťažovanie v systematickom a plánovitom tréningovom procese Trénovanie – nácvik
www.rwan.sk
6
2. Zápas, súťaž – je to interakcia účastníkov – súťaže – porovnávanie výkonov jednotlivcov, skupín, družstiev, ktoré pretekajú za relatívne rovnakých podmienok podľa vopred presne vymedzených zásad a pravidiel, pričom výkony sú hodnotené, určuje sa víťaz, poradie a víťazi sa symbolicky, alebo materiálne odmeňujú. Výsledkom sú športové výkony, ktoré preverujú ľudské možnosti kvality, stimulujú a motivujú ďalšie športové zdokonaľovanie v tréningovom procese. Uskutočňujú sa v zmysle pre jednotlivé športy špecifických pravidiel, poriadkov, zásad – fair play. V tréningu používame cvičenia na precvičovanie, uplatňovanie techniky, kým v zápasoch sa všetky cvičenia využívajú Metóda – stimulované zápasy, pretekové cvičenia, cyklické Didaktické formy práce v športe 1. Tréningová jednotka –viď tréning 2. Individuálna jednotka 3. Strečing – metóda naťahovacích cvičení, ktorými sa zlepšuje kĺbová pohyblivosť, je nápravným a preventívnym cvičením pohybového aparátu V športovej činnosti nesmieme zabúdať na rehabilitáciu a regeneráciu športovca. Modelovanie v športe – vytváranie podmienok na súťaž, kde sa má podať výkon. Slúži na psychickú prípravu športovca. Talent – (z gr. talanton – váhová a peňažná jednotka) Ucelený systém priaznivých osobnostných predpokladov pre istú tvorivú činnosť. Je determinovaný dedičnými vlohami v súčinnosti so sociálnym prostredím. Sprievodným javom je hlboký záujem o danú činnosť, tvorivý prístup k problémom, ľuďom a svetu vôbec. Talentovaní jednotlivci majú zvyčajne už v detstve sklony venovať sa činnostiam, na ktoré majú dedičné vlohy. Z hľadiska výchovno – pedagogického treba genetické potencionality jednotlivca rozvíjať, umožniť im zdokonaľovanie a formovanie. Talent – vrodené schopnosť nielen fyzické ale aj vôľové morálne schopnosti. Aj spoločenské podmienky. Talent - súbor telesných, psychických ale aj spoločenských podmienok ukazovateľov charakteristických pre jednotlivca, ktorým sa zaoberáme. Talent sa dá určiť testovaním u odborníkov. Morálno – vôľové vlastnosti – rodinnou anamnézou Nestačí mať fyzické predpoklady ale aj podporu v rodine Súťaže – druhy súťaží 1. Oddielové 2. Klubové 3. Medziklubové 4. Okresné, krajské, regionálne, majstrovstvá republiky, európske, svetové, OH Súťaž – jav, pri ktorom medzi jeho účastníkmi dochádza k výkonnostnej konfrontácii za podmienok vymedzených súťažným poriadkom. Športové súťaže spolu so športovým tréningom kontinuálnu súčasť procesu športovej prípravy. Športové súťaže majú charakter daný pravidlami príslušného šport. odvetví. Štátne stretnutia – vyberáme približne rovnakých športovcov.
www.rwan.sk
7
Pretrénovanosť – výkonnosť stagnuje alebo klesá, psychická únava, znechutenie tréningového procesu. Psychická aj fyzická – následnosť nekvalitného tréningového procesu. Stav organizmu, ktorý sa prejaví v dôsledku poruchy rovnováhy sympatika a parasympatika, poruchou funkcii (zvýšenie teploty, TK, potenie), zmenou emocionálneho stavu (nechuť k tréningu, zvýšenie labilnosti s prejavmi porúch spánku) a poklesom výkonnosti. Pretrénovanosti sa dá predchádzať. Optimálna športová forma Športová forma – aktuálna úroveň trénovanosti, stav optimálnej pripravenosti športovca v danom časovom úseku na podávanie maximálnych športových výkonov. Športovec sa cíti super fyzicky aj psychicky. Dôležité je správne načasovanie a udržanie športovej formy na najdôležitejšie súťaže, zápasy. V kolektívnych športoch je tento problém zložitejší, vzhľadom na nutnosť zladenia športovej formy hráčov celého kolektívu, družstva. Rozvoj trénovanosti – zlá regulácia športovej formy môže dôjsť k prepätiu. Rozvoj trénovanosti –prebieha v organizme ako celku(všeobecná trénovanosť), v jeho orgánových systémoch (celková t.), ale len v špeciálnych orgánoch (lokálna t.). Prepätie – vyčerpanosť Športová únava – vystupňovanie na maximum
