Zvuková dramaturgia Spracované podľa: Prof. Ivo Bláha: Zvuková dramaturgie audiovizuálného díla, AMU 2006
Výber a usporiadanie zvukových prostriedkov D zvuková kompozícia (skladba) Proces zvukovej tvorby a výsledok nie je dielom len zvukového majstra – podieľajú sa všetci (od scénaristu až po zvukového majstra) Druhu zvuku v audiovizuálnom diele ¾ hovorené slovo ¾ hudba ¾ ruchy Definujte odlišnosti medzi týmito kategóriami (pôvod/miera organizovanosti/vzťahy medzi jednotlivými prvkami zvuku/vzťah k zdroju/informačný obsah/vzájomné súvislosti medzi zložkami! Hovorené slovo Možnosť a cieľ vystihnúť autorovu myšlienku – alebo jej degradáciu. Nutnosť rétoriky a dôslednej práce režiséra a moderátora/herca. Výrazové prostriedky: intonácia – prízvuky – tempo – dynamika – zafarbenie hlasu –forma vyjadrovania Kategorizácia hovoreného slova: Dialóg – rozhovor dvoch alebo viac účastníkov deja ¾ je spojený so situáciou, dejom, prostredím,... ¾ Nevyhnutné: zrozumiteľnosť a začlenenie do prostredia a deja ¾ Úplná synchronita s obrazom Monológ – špeciálny prípad dialógu - druhý účastník diváci, neprítomné osoby/neživé predmety/zvieratá,..... Vnútorný monológ – oddelenie zvukovej a obrazovej zložky, vnútorná výpoveď o čom rozmýšľam– možná podpora zmenou charakteru zvuku (bez priestoru,...)
Komentár – vysvetlenie, hodnotenie, doplnenie zobrazovanej skutočnosti Objektívny komentár – neosobný, anonymný interpret, dopredu pripravený (cudzí) text vyžaduje sa absolútna perfektnosť všetkých zložiek zvukovej stránky záznamu počnúc prípravou textu (výber slov, ich tvarov, tvorenie viet, väzby, - v súvislosti s obsahom a dĺžkou obrazu) cez spisovnú výslovnosť a techniku reči po štúdiovú kvalitu nahrávky. Synchronizácia na obrazovú sekvenciu a jej trvanie. Subjektívny komentár – osobný, komentovanie z pohľadu určitého subjektu (moderátora, účastníka deja – životného/neživotného,...) nevyžaduje sa absolútna perfektnosť všetkých zložiek zvukovej stránky (abs. jazyková čistota, perfektná výslovnosť, ruchy (súvisiace s dejom) v zázname,...) Jeden alebo viac hlasov, možný dialóg – „absolútna“ synchronizácia, ak hovoriaci je v obraze Výpoveď – neherecký prejav, pohľad na seba, okolie,...často asynchrónne, Technika reči – dychová technika (nehlučne, tak aby sa nerušila súvislosť vety), vetný dôraz, celková kultúra rečového prejav Špeciálne skupiny hovoreného slova Imaginárne hlasy – hlas boží,... personifikované prejavy -.... Zbor – kolektívny hlasový prejav s určitou atmosférou, „reč bez zmyslu“ (archív, fonotéka) Redukované vyjadrovanie na výrazové a pocitové prostriedky – len neartikulované zvuky a citoslovcia, náznaky reči Imitovaná reč – zvuky napodobujúce reč (elektronická/elektroakustická modifikácia, syntéza reči podobných zvukov, vytvorenie umelého jazyka Synchrónny dabing Postsynchrónne nahovorenie dialógov na dialógové stopy (dialógové pásy) Synchronizácia pri výrobe dabingového dialógu hercom Výroba na slučkách s trvaním 20 - 30 sec (Markery a prehrávanie v slučke) Veľmi často používané pri výrobe (hlavne filmovej):
Kontaktný zvuk nevyhovuje kvalitou (často pri exteriérových scénach, kontakt používa sa na „synchronizáciu herca“) Zmena hlasu herca,... Dabing zahraničných filmov (vyžaduje medzinárodný mixážny pás) Asynchrónny dabing (Voice-over) Pôvodný zahraničný komentár/ dialóg je (čiastočne) potlačený, asynchrónny komentár v inej reči Rýchlo-dabing (jeden herec všetko, podstatný je text, nie vyjadrenie) Používa sa, ak nie je k dispozícii medzinárodný mixážny pás alebo z dôvodu minimalizácie nákladov Príprava hovoreného slova: od úplnej prípravy podľa scénara (korekcia podľa pomocného zvuku) k improvizácií..... Dialógové postsynchróny sa robia ako prvé Príjem zvuku stereofónny alebo mono s dodatočným panorámovaním (v tomto prípade každý hlas individuálny pás (stopa)
Filmová hudba Kategorizácia:
Pôvodná hudba: komponovaná skladateľom, nahraná orchestrom Komponovaná skladateľom, nahraná skladateľom (elektronické nástroje, syntezátory, multiplaybackové techniky záznamu Záznam spravidla postsynchrónom podľa výsledného obrazu Základné typy pôvodnej hudby: Ústredná melódia filmu (Original Theme music, Leitmotív) Podkladová hudba (Background music) Dramatická tvorba a hudobný skladateľ: Štúdium scenára, hudobná koncepcia diela, náčrt hudobných nápadov Definitívny strih obrazu: napísanie definitívnej podoby hudby Hudobný postsynchrón nahrávaný po definitívnom strihu obrazu podľa slučiek Osadenie postsynchrónov a výsledná mixáž Skladba filmovej hudby má špecifické nároky (obmedzená časová plocha, potreba sa stotožniť so scenárom, pohotovosť,... Veľa významných filmových tvorcov spolupracovalo s uznávanými skladateľami (Seminár: Krátky referát na vzťah filmových a hudobných tvorcov) Prípady, keď tvorba hudby predbieha častokrát tvorbu obrazu: Animovaná tvorba - dopredu nahrávaná hudba a vytváranie obrazu podľa nej Audiovizuálne spracovanie (existujúceho) hudobného diela – hudba dominantná, obraz nesmie rušiť a odvádzať pozornosť. Bezpodmienečne nutný perfektný zvuk. Detaily orchestra. Dokonalá príprava – kamera musí „vidieť dopredu“, viackamerové snímanie. Prevzatá hudba: archívna – pôvodne určená na iný účel. Podmienky sú jej vhodnosť, technická kvalita, dodržanie autorských práv. znova nahraná – zmenená tech. kvalita, prearanžovanie diela, vytvorenie nového diela s použitím pôvodného motívu (autorské práva). Autentická hudba prostredia – reálne hraná v snímanom prostredí, v obraze alebo mimo obraz D vždy vo vzťahu k obrazu, logicky zapojená do deja – charakter zvuku zodpovedá vlastnostiam jeho zdroja Sprievodná hudba – doplnená len na umocnenie atmosféry, vždy plná štúdiová kvalita
Hudobná dramaturgia audiovizuálneho diela Komplexné vnímanie AV diela – „čo nás neruší, to separátne nevnímame“ Cieľ: Súlad hudby a obsahu obrazu – neznamená ztotožnenie, ale doplnenie Asociácie hudobných prvkov k ostatným zmyslom – videním chuťou, hmatom,... Synestézia: splývanie dojmov: sluchové dojmy pôsobia na zrakové (tzv. fotizmus, farebné videnie), alebo zrakové pôsobia na sluchové (fonizmus). Závislosť audio a video zložky – rôzne úrovne závislosti: od úplnej nezávislosti (audio dáva zmysel aj bez obrazu, obraz dáva zmysel aj bez zvuku) až po úplnú závislosť (jedno bez druhého nedáva zmysel). Úloha dramaturgie – vytvárať cielene, premyslene a významovo účelne tieto závislosti. Výrazové prostriedky hudby Hudba je organizovaná súhra jednotlivých zložiek a kompozičných prostriedkov (melódia, rytmus, tempo, dynamika, stupnice, harmónia, farba nástrojov,...), ktorými je možné prezentovať jednotlivé štýly a žánre. Každá hudba má určitý špecifický výraz – vždy zanecháva určité pocity. Neutrálna hudba neexistuje. „Parametre“ hudby: Štýl a žáner hudby (muzikály, opera, balet,…) Základný výraz korešpondujúci s obrazom Pohyb v hudbe – vyjadrenie pohybu hudbou (nižšie tempo hudby oproti obrazu je prijateľnejšie) Nástrojové obsadenie - inštrumentácia (aký veľký orchester? Sólový nástroj? Dĺžka hudby, rozčlenenie na jednotlivé hudobné motívy, sekvencie,.... Ako hudba zapadá do funkčnosti obrazu? Aká je jej dominancia? Nie je hudba príliš známa/symbol niečoho?
Väzba hudby s obrazom
PR IA M A Zhodné znaky
N EPR IA M A ...až K ontrapunkt
TESN Á Vonkajšia Form álne súvislosti
VO ĽNÁ Vnútorná O bsahové súvislosti
Priama väzba hudby k obrazu – hudba súhlasne dopĺňa videné, spoločné rysy hudby a obrazu, spoločný žáner, spoločná atmosféra Nepriama väzba – protichodné povahy oboch zložiek, zmysel protichodného vyjadrenia vyplýva z dramatického zámeru (vyskytuje sa teda prevažne v dramatických žánroch: smrť – veselá hudba, tempo hudby adekvátne vnútornej myšlienke a nie reálnemu obrazu,...) Tesná väzba Reálna hudba – zdroj je v obraze Sprievodná hudba – časové členenie (zmeny scény, strihy, ... synchrónne s taktom, ťažkými dobami hudby, smer pohybu v obraze sleduje smer „pohybu“ zvuku Voľná väzba medzi hudbou a obrazovou zložkou – obe idú vlastnou cestou, sleduje len dramaturgickú líniu a stretávajú sa len v charakteristických bodoch – hudba má zovšeobecňujúcu úlohu. Je to väzba vnútorná, založená na obsahu a vyjadrení. Vonkajšie spojenie – vyplýva z formálnej stránky oboch súčastí. Animované dielka, grotesky, dynamické sekvencie strihané „na zvuk“. Vyžaduje opatrné používanie – nebezpečie mechanickej ilustrácie obrazov – underscoring. Strih na prízvučnú/neprízvučnú dobu alebo kombinácie.
Hudba a hovorené slovo Slovo obyčajne v prvom pláne, hudba nesmie rušiť D znížená hlasitosť Zachovanie charakteru hudby aj pri zníženej hlasitosti D transparentná, nízka dynamika
Vhodná inštrumentácia – maskovanie slova nástrojmi so spektrom ľudského hlasu Vhodná „ľahkosť“ hudby – nesmie významovo konkurovať slovu Hovorené slovo – primeraný rozsah, musí nechať hudbu vyznieť (inak radšej bez hudby) Komentár – 1. plán Hudba – 2. plán Čas
Objektívny komentár – štúdiová kvalita, Komentár mimo obraz -2. a 3. plán len kulisa, musí vypĺňať celý priestor pod komentárom, nielen pauzy v komentári Výpoveď – hlavne synchrón v obraze – lepšie bez hudby, podobne dialóg Výnimka – emotívne naladený dialóg, s primeraným vyznením funkčnej hudby. Vokálna hudba Špeciálna forma monológu/dialógu, štylizovaného ako: Melodram: voľná recitácia textu, len veľmi voľná synchronizácia s hudbou Sprechgesang /rap: hovoreno-spievané slovo, rytmicky synchrónne s hudbou, intonačne voľná poloha Recitatív: Intonácia presná, ale zjednodušená, rytmus asynchrónny podobný reči Spievané slovo – intonačne aj rytmicky zviazané s hudbou Taliansky operný štýl – preferencia hudobnej invencie, dôraz na melodickú linku (Bel canto) Moderná opera – deklamačný spôsob spevu, dôraz na prirodzenú dĺžku slabík, prízvuk Jazzový spôsob spevu – scat – rečová artikulácia na jednotlivé slabiky, len útržky slov Používanie neznámeho (archaického) jazyka alebo umelej reči – v extréme „spev na vokál“ = hlas sa používa ako hudobný nástroj Inscenovaná pieseň – videoklip Filmová pieseň – poetická protiváha deja, často ústredná melódia filmu. Problém s prechodom pieseň – nadväzujúce časti (iné zvukové prostredie, iná technika snímania,... Vokálna tvorba a hovorené slovo – navzájom sa rušia a vylučujú!!
Strih hudby Strihať do archívnej hudby alebo nie? – Otázka zasahovania do cudzieho diela: Notoricky známe skladby – radšej nie Ostatné skladby – po dôkladnom uvážení a pri neznehodnotení skladby môžeme – aj samotné spojenie s obrazom je zásah do hudobného výrazu skladby (prof. Bláha, FAMU) Mechanický a elektronický strih – otázka technických možností a zjednodušenia, podstatná je voľba vhodného miesta a spôsobu strihu a dodržanie hudobnej logiky (takty,...) Optimálne miesto strihu – začiatok nábehu výrazného zvuku (nástup zvuku po pauze, úder, bubon, činela, klavír,...) – miesto treba nájsť, širokospektrálne zložky maskujú príp. rázy Dozvuk – presah do odstrihnutej časti, komplikuje strih Metricky organizovaná hudba – strih musí rešpektovať metriku (takt, rozdiel inštrumentácie, tempa, dynamiky,...) Najčastejšie úpravy hudby strihom: Vystrihnutie sekvencie z tela skladby (A-B-A. D A-A...) Zopakovanie sekvencie (repetícia, A-B-A. D A-A-B-A...) optimum dve rovnaké miesta v skladbe Vytvorenie slučky - logická väzba (890123456789012345 / nelogická väzba Odstrihnutie nevhodnej predohry, vytvorenie nového začiatku – práca s dynamikou strihu Modelovanie záveru – „do stratena“, nastrihnutie záverečných akordov/nôt na vhodné miesto skladby Hudobná bodka – zvuk končí výrazne s koncom diela (nie sekvencie) Hudobná čiarka – zvuk končí tak, že očakávame pokračovanie (prechod do ďalšej sekvencie)
Odstrihnutie zvuku na konci – hrubá chyba (aj v TV!)
RUCHY a ich rozdelenie Foley (Jack Foley, Hollywood, 1930) Brunclíci (Bohumír Brunclík, Barrandov, 1945)
Mechanizmus vzniku: Prirodzené ruchy – dané aktivitou, prostredím Umelé ruchy – vytvorené mechanicko-akusticky alebo elektronicky vrátane transformácie prirodzených ruchov Vzťah k obrazovej zložke: reálne – s väzbou na reálny zdroj zvuku v obraze/mimo obraz a súčasne jednoznačné – identifikovateľné len sluchom, alebo nejednoznačné (bez obrazovej zložky ťažko identifikovateľné) štylizované – s rôznou mierou štylizácie až po fiktívne zvuky. Prakticky: všetky použité ruchy sú viac- menej štylizované Zvuková technológia: ¾ Kontaktné (synchrónne) ruchy – záznam súčasne s obrazom ¾ Postsynchrónne – nahrávané dodatočne, obyčajne na špecializovanom pracovisku. je produktom obrazová zložka so synchrónnymi ruchmi. ¾ Asynchrónne ruchy – nahrávané nezávisle od obrazu, dodatočne vkladané do zvukových stôp pri výrobe. Možný playback na iný zvuk/obraz. ¾ Archívne ruchy – rovnako ako asynchrónne.
Ruchová dramaturgia Prirodzené použitie – reálne ruchy, reálna väzba na obrazovú zložku Reálne nasnímané zvuky (kontaktné) – častokrát problematické, nízka možnosť vyjadriť a zdôrazniť zvukovú podstatu. Preferencia: Umelo vytvorené ruchové pozadie s možnosťou individuálneho vyjadrenia atmosféry. Paralelné – sprievodné ruchy: zvuková kompozícia, na spôsob hudby. Dominuje imaginárny - emotívny význam, nie reálne zachytenie ruchu. Dramatická funkcia ruchov – nositeľ psychologického napätia (sanitka, brzdy,...) Štylizácia ruchov – okrem ich výberu použité špecifické zvukové spracovanie (hlasitosť, ...) Vyrobiť ruchy aké očakáva divák a nie skutočné „Oprava“ zvukov prírody (zvuk pohybu telesa,...) Ruchy s funkciou napodobňovania existujúcich ruchov (údery, bitka,...) Situovanie ruchu do presného miesta v obraze, hudbe... Náhrada ruchu štylizáciou hry na hudobný nástroj – hudobná zvukomaľba, hudobné ruchy Ostatné funkcie ruchov: Ruch ako nositeľ deja – informácia o deji mimo obraz Ruch ako symbol (hodiny D čas, havran D osud,..) Ruch ako leitmotív (zvuk sa spája s dejom/postavou/akciou, ktorá bude nasledovať) Ruch ako interpunkcia (oddelenie/ukončenie deja) Ruch ako zvukový kontrast Ruch ako sprievodca obrazovej zložky zdroja ruchu (autá – hluk motorov – hudba dramatická – hudba upokojujúca....) Kvalita ruchov a jej kritéria Ruch je kvalitný ak: Je funkčný Plní dramaturgický zámer Je akusticky a technicky kvalitný Má vysoký informačný obsah – čo je možné z neho určiť Zodpovedá / nie je v rozpore so sluchovou skutočnosťou Vysoká čistota ruchu (bez prímesi iných zložiek) Vernosť podania (frekvenčná charakteristika,...)
Plasticita zvuku – predo-zadný rozmer, najmä zvukovej atmosféry – viac zvukových vrstiev umožňuje meniť charakter ruchu v súlade s obrazom (exteriér, interiér,....) Korešponduje s obrazom. Porovnajte nároky na ruchy a ich spracovanie pri audiovizuálnom a čisto zvukovom spracovaní! Začlenenie ruchov do zvukovej zložky diela: Ktoré zvuky sú podstatné pre vyjadrenie / podporu deja? Bude aj po obrazovom strihu zachovaný časový charakter zvuku? (Rytmus zvuku)... Kombinovanie ruchov a hudby - čo bude dominantné? Bude zvukovo harmonizovať tónový ruch a hudba? (transpozícia ruchu do inej polohy, čím odlišnejší zvuk od hudby, tým sa lepšie kombinuje) Súvislý hutný hluk a hudba – jedno alebo druhé Dialóg a ruch – výrazný hluk D nevyhnutná pauza v dialógu Ideál – spolupráca hudobného skladateľa a zvukového majstra: komponovanie hudby so znalosťou ruchového prostredia, použitie len napr. jednotlivých hudobných zvukov v kombinácii s ruchmi účinnejšie ako súvislá hudobná plocha. Ruchári – zvukoví špecialisti na výrobu ruchov Ruchové štúdio – akusticky upravená miestnosť vybavená pomôckami na výrobu ruchov s možnosťou projekcie a záznamovým zariadením Imitácia rôznych povrchov (betón, drevená dlážka, hlina,...) – kroky,... Vrecko so škrobom (chôdza po snehu) Kovové sitko s hrachom (dážď) Wind mašina (vietor) Mrkva, zeler (lámanie kosti,...) Imitácia bozku (ruka a mokré pery) Facky (dostatočný kus mäsa...) Oheň (pokrčený celofán) Kaďa s vodou (plávanie, .....)
Vzťah obraz – zvuk Vnímanie audiovizuálnej informácie veľmi závisí na vzájomnom vzťahu obrazovej a zvukovej zložky:
Reálne v obraze
Reálne mimo obraz
Paralelne
Protikladne
Reálna poloha - zvuk prirodzená súčasť obrazu, prirodzený vnem, pokiaľ je súčasťou obrazu prirodzený zvuk. Nie kolízia polohy obrazu a smeru zvuku Dilúzia skutočnosti. Zvuk lokalizovaný: v obraze – súčasť obrazu, smer zvuku sleduje smer obrazu mimo obraz – samostatne vnímané obe zložky – nutnosť spolupráce vnímania diváka. Dôraz na: Technické a akustické parametre prostredia, rozmer obrazu a zvuku, parametre a spôsob záznamu, výber počuteľných zvukov, synchrónnosť obrazu a zvuku, Kritické miesta: hovoriaci obraz bez zvuku, rozdiel hovorené/ videné, obrazová a zvuková perspektíva – zoom, ostré strihy z celkov na detaily...)
Sprievodná poloha (paralelná) zvuk nie je súčasťou prostredia, doplňuje obraz, komentuje. Významová väzba obrazu a zvuku – podstatný je obsah, forma nesmie rušiť. Špeciálne zvukové efekty mimo obraz s významovou väzbou na obraz – zvýraznenie formy obrazu (strihy, rapid zoom, rapid montáž a pod.) Rozporná poloha (kontrapunkt) • Obrazové a zvukové vyjadrenie nie je v súlade alebo je až v protiklade • evokácia diváka na hľadanie zmyslu, evokovanie subjektívneho pohľadu, absurdnosti • samostatné vedenie zvukovej a obrazovej línie. • Významný vyjadrovací prostriedok, vždy s konkrétnym cieľom!
FILMOVÉ TICHO Špeciálna forma zvuku (nie nová zvuková kategória) Ticho je relatívne – okolie, šumy Významný výrazový prostriedok, v reáli sa vyskytujúci len výnimočne Druhy ticha: • Reálne ticho – vyplýva z reality prostredia • Technické ticho (komentár k technickému filmu,...) • Kontrapunkt – rozpor z obrazom • Ticho ateliéru: základný šum v ateliéri v prevádzkových podmienkach • Stat: nahratý zvuk základného „ticha“ prostredia – použitie • Blank: čistý pás bez mg. Stopy, len šum snímacieho stroja Primeraná dĺžka ticha Ticho je veľmi relatívny pojem Zvuky ticha – ktoré si v bežnom živote neuvedomujeme
ZVUKOVÁ ATMOSFÉRA Forma zvuku, ktorý definuje dané prostredie z akustickej stránky. Môže byť tvorená ľubovolnými zvukovými prostriedkami a ich kombináciou. Dotvorenie priestoru, času, miesta (Les, kaviareň před 20-timi rokmi, štadión, ulica…..) Obyčajne charakteristické zvuky mimo obraz získané ako: Kontaktný zvuk Z archívu + mixáž podľa potreby Špeciálne komponovaná zostava zvukov/ruchov, mimo reálny svet Podmienka: dokonalá znalosť prostredia, jeho charakteristických zvukov Rôzne zábery s kontaktným zvukom dialógov – rôzne úrovne pozadia D skoky v úrovni pozadia!!! Použitie kompresorov – len v špecifických prípadoch, pozadie „dýcha“!!!
ZVUKOVÁ SKLADBA MULTIMEDIÁLNEHO DIELA Zvuková zložka – významný prvok pri formovaní celkovej skladby AV diela Môže zjednocovať (jednotlivé strihy/scény do celku), alebo rozdeľovať – zmena zvuku evokuje zmenu obrazovej udalosti.
Dve fázy tvorby zvukovej zložky: príprava a vytvorenie koncepcie zvukovej zložky (zvukový plán) vlastná realizácia – technická príprava, nahrávanie, postprodukčné práce Príprava: súčasne s obrazovým scenárom tvorba zvukového scénara (zvukového plánu). Koncepcia charakteru zvuku, výrazových prostriedkov a ich vzťah k obrazovej zložke. Minimálne obsahuje a definuje: aké zvukové prostriedky budú použité (Hudba, ruchy, komentár,...) aký typ zvukovej skladby bude použitý: (Len hudba, hudba + komentár, hudba + komentár + ruchy, dialógy +...), čo bude dominantné, optimálne jeden typ skladby na celé dielo, musí zodpovedať charakteru a výpovednej hodnote obrazu,... Aká bude funkcia jednotlivých zvukových prostriedkov akým spôsobom bude prepojený obraz a zvuk časové náväznosti oboch zložiek, dĺžky trvania oboch zložiek, ich charakter, pri zázname zvuku uvážiť spôsob záznamu obrazu - jedna kamera/viac kamier, záznam na externé médium alebo zvukovú stopu kamery Ktoré zvuky sa predpokladajú získať kontaktne (atmosféra/technická stránka), čo asynchrónne alebo postsynchrónne, kde playback ,..... aké technické prostriedky/akustické úpravy priestorov budú potrebné? Aká bude štylizácia jednotlivých zvukových prostriedkov? Štylizácia predstavuje: • Jednotný a špecifický spôsob spracovania AV diela a/alebo • Metódu deformácie zvukového (obrazového) vyjadrenia, tak aby sa dosiahol požadovaný účinok na diváka. Hovoríme o nej až pri významnejšej deformácii reality (štylizáciu ovplyvňujeme každým rozhodnutím o spôsobe spracovania...) Štylizácia zvukovej zložky: Zmenou pôvodného charakteru zvuku, zmenou farby zvuku a dynamiky,... Úpravou virtuálneho priestoru – dozvuk, emulácia rôznych priestorov Zmena tempa, ladenia, rýchlosti,...
Zámenou zvukov za iné, alebo ticho Ladenie zvukového komentára/dialógu do súladu s charakterom obrazu (technický film-poetický komentár....)
Zvuková plocha – súhrn súčasne znejúcich zvukových podnetov • Rozvrhnutie zvukových plôch ovplyvňuje vnímanie obrazu • Ovplyvnenie gradácie obrazu • Ohraničenie obrazovej sekvencie – alebo presah do okolitej (naznačenie pokračovania deja, súvislostí, • Zmena zvukovej sekvencie počas obrazovej sekvencie (napr. zmena hudby - väčšinou hrubá chyba) • Evokovanie opakovania deja, súvislosti • Veľkosť zvukového záberu (detail, celok,...) a jeho lokalizácia • Začiatok a ukončenie zvukovej plochy – výrazový prostriedok, neznamená že plocha musí nutne začínať/končiť s obrazovou sekvenciou
• Minimálna dĺžka zvukovej sekvencie (hlavne hudba!!) • Menej hudby je častokrát viac • Dodržanie princípov kontrastu – vhodnou organizáciou zvukových plôch Princíp opakovania: • Bezprostredné opakovanie (repetícia, A – A – A ...): pocit mechaničnosti, monotónnosti, ale v spojení s inou zmenou jediného parametra (dynamika) účinný prostriedok gradácie • Opakovanie po inej ploche (repríza, A – B - A - ): zdôraznenie váhy motívu, prepojenie vzdialených bodov diela, vnútorné súvislosti • Opakovanie – úplné / s variáciami (zmena inštrumentácie, tempa,...)- hudobná téma • Významové previazanie/združovanie zvuku s obrazom – leitmotív, obyčajne hudba, ale môže byť aj ruch alebo slová (opatrne – stereotyp!)
ZVUKOVÉ PLÁNY – HIERARCHIA ZVUKOVÝCH PROSTRIEDKOV Vnímanie človeka v reálnom živote: Obmedzená kapacita vnímania – treba definovať dominanciu jednotlivých vnemov Pri sledovaní AV diela pomer zložiek premenlivý podľa autorského zámeru y Ruch
Hudba Obrazová zložka Hovorené slovo
Ostatné zložky
Zvuková zložka
Obrazová zložka
Celková kapacita zostáva zachovaná, ale pomer Obraz-Slovo – Hudba – Ruchy sa mení podľa okamžitých okolností Prázdne
Redukcia zaťaženia vnímania – sústredenie diváka na obrazovú alebo zvukovú časť
Zvuková zložka
Obrazová zložka
Hierarchia zvukových prostriedkov – stanovenie toho, čo v danom okamžiku bude dominantné – vyjadrená zvukovými plánmi. Prvý zvukový plán: – obsahovo nosný prostriedok základného významu (dialóg, komentár hudba,…) viaže maximum pozornosti Druhý zvukový plán: detailné ruchy synchrónne s akciou na obraze, hudba so vzťahom k obrazu - nevyžadujúce úplnú pozornosť Tretí zvukový plán: Zvuková atmosféra, hudba ako zvuková kulisa, bez nárokov na vnímanie.
Obrazové a zvukové prechody Spojenie dvoch AV sekvencií – obrazový a zvukový prechod.
Prechod je forma umeleckej skratky. Úplne iné vnímanie obrazového a zvukového prechodu: Obraz: ostrá zmena (strih) nevadí, ak nie sú porušené základné kompozičné pravidlá Zrak vníma len výsek reality, lepšie sa adaptuje na pretržité i nepretržité vnímanie, rýchlo reaguje na zmeny Zvuk: Vnímanie celého komplexu okolia, treba dlhší čas na uvedomenie si zvuku, len spojité vnímanie. Preto vyžaduje jednotné, homogénne zvukové prostredie, bez násilných skokov, zvukomalebne vyrovnané, kontinuitu zvukového prúdu..... Špeciálne prípady – ak zvuková nevyrovnanosť má funkčný tvorivý zámer
Význam zvukovej dramaturgie – výber zvukov nielen z hľadiska vertikálneho členenia (aké zvuky k obrazovej sekvencii), ale aj z hľadiska horizontálneho (aká bude nadväznosť na okolité zvukové sekvencie). Dramaturgické riešenie zvukového prechodu Má zmena prebehnúť nepozorovane?
Nenápadný prechod
Výrazný prechod
Prelínaním
Strihom
Má akcentovať nejakú udalosť? Spojiť alebo oddeliť susedné sekvencie?
Technické riešenie zvukového prechodu: prelínaním alebo ostrým prechodom (strihom) Prechod strihom: Ostrý strih – na jednej zvukovej stope alebo na dvoch stopách Akusticky rovnocenné sekvencie (hlasitosť, hustota zvuku, spektrum) – obyčajne neproblémové Vzostupný prechod (z nižšej do vyššej hlasitosti,...) – pôsobí prirodzene, opačne nie Príklad: Ostrý strih na idúci vlak, nasleduje iná scéna - Ostrý strih zvuku vlaku so zjemneným nábehom
- ak je ruch nespojitý, strih na začiatočnú fázu zvuku
Jazda vlaku Zvuk vlaku Ruch 2 - pri použití hudby zvážiť strih na začiatok hudobnej frázy - Ukončenie zvuku záleží na obsahu sekvencie, nie je možné zvuk useknúť. - Premaskovanie strihu výrazným ruchom na začiatku nasledovnej sekvencie Nespojité ruchy (údery, stroje a pod.) – strih pri minimálnej prirodzenej hlasitosti Klamlivý záver – na konci sekvencie hudba „do bodky“, namiesto posledného skordu nastrihnutá hudba ďalšej sekvencie Strih s presahom:
Obr. 1 Obr. 2 Obr. 3 Obr.4 Ruch 1 Ruch 3 Ruch 2 Ruch 4 Strih hudby s presahom na rovnakej harmónii: dva úseky hudby síce nadväzujú hudobne správne, ale nie sú vyrovnané akusticky/inštrumentačne: S posledným akordom prvého úseku nastrihneme rovnakú harmóniu, ktorou začína druhý úsek (Tónika = akord na základnom stupni tóniny, v ktorej je skladba komponovaná) Tónika Hudba 1 Hudba 2
Nižšia hlasitosť – menej zjavné nedostatky strihu
Prelínanie zvukov Postupná zámena zvuku z dvoch vzájomne presahujúcich zvukových stôp (Cross-Fade). Akusticky rovnocenné zvuky – krátka prelínačka (asi 1 s),
Rovnaké zvuky (napr. predĺženie hudby,...) – dodržanie taktu a hudobného frázovania, prípadne prekrytie miesta prelínačky komentárom/ruchom (skrytý prechod). Optimálny priebeh úrovní zvukov pri prelínaní Optimálna rýchlosť pri prelínaní Hudba 1 Hudba 2
Priebeh hlasitosti oboch stôp Nekrytý prechod – dopredu pripravený. Hudba 2 nastupuje so začiatkom sekvencie. Tlmič dopredu vytiahnutý, po nástupe 2. hudby prvá ide do útlmu. Hudba 1 Hudba 2
Častokrát lepšie riešenie: hudba 1 – pauza – hudba 2.... Hudba 1 – ruchy – hudba 2 Predstih hudby/ ruchov a presah hudby/ruchov – malý predstih /presah užitočný (2-3 snímky) Zvukový mostík Dva rôzne obrazy sú prepojené rovnakým/podobným zvukom, ktorý má v každom obraze iný význam (ráno budenie – škola, zvuk zvonenia raz budík, potom zvonček v škole.....)
Mixážny plán (zvuková partitúra) Definuje rozloženie jednotlivých zvukov v čase a ich logický význam priradenie k jednotlivým zvukovým plánom. V minulosti bol každý zvukový prvok na zvláštnom zvukovom páse, synchronizovanom pri prehrávaní s obrazovým pásom (filmom). V súčasnosti predstavujú jednotlivé zvukové toky samostatné stopy v AV digitálnom editovacom prostredí. Výslednou mixážou závislou na požadovanom výstupe (Digitálne kino, DVD, WEB, výroba medzinárodných dabingov,..) vytvárame výsledný zvukový obraz.
Mixážny plán obsahuje: Časový kód Popis obrazovej scény Popisy jednotlivých zvukových stôp. Prípadné poznámky užitočné počas mixáže. Popis zvukových stôp je rozčlenený na stopy dialógové, ruchové a hudobné v tomto poradí: • Dialóg 1/Komentár • Dialóg 2.... • Postsynchrónne ruchy • Zbor • Zvuková atmosféra (ulica, reštaurácia, more....) • Ruch 2 • Ruch 3.... • Hudba 1 • Hudba 2 • Hudba 3.... Celkový počet stôp a ich vzájomné usporiadanie ja dané charakterom vyrábaného snímku. V textovom súbore sú definované popisy jednotlivých zvukových prvkov. V súlade s týmto plánom sú jednotlivé zvuky osadené synchrónne alebo asynchrónne vzhľadom na obrazovú stopu na jednotlivé stopy zvukové. To umožňuje okamžitý náhľad na zvukový obsah danej sekvencie a zjednodušuje postprodukčné práce.
