ZBORNÍK ABSTRAKTOV. Košice KAM KRÁČAŠ, DEMOKRACIA november l é. a ó. Ľudovít Štúr: Slovanstvo a svet budúcnosti (1867)

Ko�ické

ialógy

V.

éd

litologick o p

V O T K A R T S B IA A C A R K ÍK O

vedecká konferencia s medzinárodno� ��as�o�

N EM R D , O Š A ZB M KRÁČ

môže é v i notl e udržať d e j o ž všetk té sa mô tupuje lenn e ž s i e e to, etko osob eduje a po obec l vu j a pravd ecné, vš ovek napr h, každá aka vply á n t živo cez všeob každý čl mnohýc od len vď á k a r o ) „Hlb ovať len sti, že ted pôsobeniat alebo ná 1867 ( o á u i t v l t i t t j š o s s o p je cno e v sp íctvom s om, každý ú n d i d u e j štát redn vet b dov.“ prost innosti solebo náro stvo a s v súč štátov a Slovan iných ít Štúr: –

KA

r

v

Ľudo

R ZD

UŽENIE

R

P ES

UBLIC

ČIANSKE

OZ Res Publica

A

OB

Katedra politológie FF UPJŠ v Košiciach

e c i š o K

be m e v o 7. n 2 . 6 2 2015

Online verzia zborníka

Organizátori konferencie Katedra politológie Filozofická fakulta Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach

Konferencia sa koná pod záštitou rektora Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, prof. RNDr. Pavla Sováka, CSc.

Kam kráčaš, demokracia

Občianske združenie Res Publica

primátora mesta Košice, MUDr. Richarda Rašiho, PhD., MPH predsedu Košického samosprávneho kraja, JUDr. Zdenka Trebuľu Konferencia je realizovaná ako súčasť riešenia projektu VEGA 1/0675/12 – Spravodlivosť distribúcií v podmienkach modernej demokracie – filozofické, politologické a sociologické aspekty. Zborník neprešiel redakčnou úpravou. Za obsahovú i jazykovú úpravu zodpovedajú sami autori.

3

Slovo na úvod Vedecká konferencia s medzinárodnou účasťou

V. ročník Košických politologických dialógov


pri príležitosti 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra „Hlboká životná pravda je to, že všetko jednotlivé môže jestvovať len cez všeobecné, všetko osobité sa môže udržať jedine v spojitosti, že teda každý človek napreduje a postupuje len prostredníctvom spolupôsobenia mnohých, každá obec len v súčinnosti so štátom, každý štát alebo národ len vďaka vplyvu iných štátov alebo národov.“ Ľudovít Štúr: Slovanstvo a svet budúcnosti (1867) Čas konania: 26. november 2015 od 9:00 do 16:45 27. november 2015 od 9:00 do 14:10 Miesto konania: Historická aula (1. poschodie), Rektorát UPJŠ, Šrobárova 2, Košice Veľká zasadačka (1. poschodie), Rektorát UPJŠ, Šrobárova 2, Košice Katedra politológie vznikla na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach v roku 1993 ako druhá katedra politológie na území Slovenskej republiky. Po rozdelení UPJŠ bola katedra politológie súčasťou Prešovskej univerzity v Prešove. V roku 2010 značná časť jej členov, na čele s pani prof. PhDr. Marcelou Gbúrovou, CSc., založila študijný odbor politológia znovu na pôde FF UPJŠ. Členovia katedry politológie, opäť pod vedením pani prof. PhDr. Marcely Gbúrovej, CSc., založili okrem Prešovských politologických dní v Prešove aj Košické politologické dialógy na pôde UPJŠ v Košiciach. Stretáva sa na nich politologická a čiastočne aj politická komunita zo Slovenska, Česka, Poľska, Maďarska, Ukrajiny, USA, Ruska, Izraela i ďalších štátov. Po odchode do Košíc sa členovia Katedry politológie FF UPJŠ rozhodli pokračovať v tradícii, ktorú založili v Prešove, aj v Košiciach pod novým názvom Košické politologické dialógy1. Prvý ročník s názvom SLOBODA – ROVNOSŤ – PORIADOK: Kam kráčaš demokracia sa uskutočnil už v roku 2011. V roku 2012 boli nosnou témou konferencie VOĽBY 2012: Kam kráčaš demokracia a ústrednou témou konferencie v roku 2013 sa stala KULTÚRA V POLITIKE, POLITIKA V KULTÚRE: Kam kráčaš demokracia. ĽUDSKÉ PRÁVA: Kam kráčaš demokracia bolo hlavným tématickým zameraním minuloročnej konferencie (rok 2014). Vedecká konferencia s medzinárodnou účasťou sa zaradila medzi tradičné podujatia organizované Katedrou politológie FF UPJŠ. Výsledkom každej konferencie bola odborná knižná publikácia. Na základe tejto tradície sa stal november ústredným mesiacom košických politologických konferencií s podtitulom quo vadis demokracia. Aktuálnu vedeckú konferenciu s medzinárodnou účasťou Katedra politológie FF UPJŠ organizuje v dňoch 26. – 27. novembra 2015 pri príležitosti 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra. Ide už o jubilejný V. ročník Košických politologických dialógov, ktoré vytvárajú platformu pre širšie politologické diskusie. Záštitu nad celým podujatím prevzal rektor UPJŠ v Košiciach prof. RNDr. Pavol Sovák, CSc., primátor mesta Košice MUDr. Richard Raši, PhD., MPH a predseda Košického samosprávneho kraja JUDr. Zdenko Trebuľa. Program konferencie je rozdelený na jednotlivé panely, kde budú účastníci prezentovať svoje príspevky. Vystupujúcim je poskytnutý čas 12 minút. V jednom paneli prezentujú výsledky svojich štúdií maximálne štyria rečníci. Po odprezentovaní nasleduje diskusia, ktorá vytvára priestor pre zodpovedanie otázok dotýkajúcich sa danej problematiky. Z dôvodu čoraz vyššieho záujmu o toto podujatie sa realizuje v dvoch miestnostiach – v Historickej aule a vo Veľkej zasadačke Rektorátu UPJŠ. Priestor pre pokračovanie diskusií je aj na spoločenskom večere, ktorý už neodmysliteľne patrí ku konferencii. Do budúcnosti chceme pokračovať vo vytváraní platformy pre širšie politologické dialógy, pretože demokracia bez zapojenia ľudí nemôže existovať. Ambíciou podujatia je poskytnúť priestor pre výmenu aktuálnych informácií a poskytnutie možnosti pre vytváranie vzájomnej spolupráce pre odbornú i laickú verejnosť. Organizačný tím konferencie Katedry politológie FF UPJŠ v Košiciach

4

Všetky podujatia (besedy, workshopy, vyžiadané prednášky, stretnutia i stretnutia celouniverzitného charakteru) sa dejú v rámci „Košických politologických dialógov“, ktorých cieľom je posilniť záujem o verejné dianie s dôrazom na záujem o politiku.

1

10:00 – 11:00 26. november 2015

Historická aula

prof. PhDr. Marcela Gbúrová, CSc. (Katedra politológie FF UPJŠ v Košiciach) Štúrov modernizačný variant nacionálneho demokratizmu Referát sa zameriava na jeden zo základných okruhov slovenskej romantickej generácie, ktorý Ľudovít Štúr pomenoval programovo sám pre seba ako vzťah medzi „jednotlivosťou“ a „pospolitosťou“. Tento vzťah Štúr zdôvodnil filozoficky, odborne a politicky, pričom sa ho usiloval realizovať v komplikovanej politickej realite, v programových sporoch a konfrontáciách, a preto mal aj svoje realizačné limity. Vďaka tomu, že bol postavený na prirodzených duchovných a kultúrno-civilizačných základoch a na silnej Štúrovej viere v schopnosti slovenského etnického spoločenstva v Hornom Uhorsku premeniť sa na moderný, politicky sebavedomý národ, zapustil hlboké korene do organizmu slovenskej spoločnosti. Táto spoločnosť prešla zložitú vývojovú cestu až po dnešok. Od roku 1993 sme štátotvorným národom, máme svoj štát, hovoríme a píšeme po slovensky a hľadáme ako štúrovci – v sporoch a nedorozumeniach – dobré riešenia pre náš každodenný občiansky život, pre našu kultúru a politiku, pre rozvoj našej národnej, občianskej, štátnej i európskej identity. (PdF MU v Brne)

Globalizace a zejména intenzita migračních vln v posledních měsících prohlubují diskuse o konci evrocentrismu, multikulturalismu, v měnících se strukturách evropské společnosti se jeví klasické definice národa, státu, identity, jako nedostatečné. Bassam Tibi na německých zkušenostech ukazuje nemožnost integrace cizinců do společnosti, ale také na nevhodnost „tolerance“ kde kulturní komunity žijí vedle sebe, ne spolu. Může se stát interkulturní dialog, vedoucí k hodnotovému konsensu, jednou z cest k většímu vzájemnému porozumění?


doc. PhDr. Marta Goňcová, CSc. Evropa v pohybu? Národ, stát a interkulturní dialog

PhDr. Zuzana Poláčková, PhD. (Ústav politických vied SAV) Tolerancia a multikulturalizmus na Slovensku v 21. storočí. Stále aktuálne myšlienky a odkaz Ľudovíta Štúra pre súčasnú slovenskú spoločnosť Štúr niektoré myšlienky o vlastenectve a jeho vyústení, o priateľstve a spolupráci medzi národmi (nielen slovanskými) zhrnul v diele Slovanstvo a svet budúcnosti. V jeho diele je úzko prepojený národný a humanistický rozmer. Láska k vlasti u Štúra nie je v rozpore s túžbou pracovať pre dobro všetkých ľudí bez rozdielu národnosti: „Jalová je však každá márnomyseľnosť nacionálna, ktorá nijaký hlbší zárod v nemá v sebe. O ľudstvo ide koniec koncov, o ľudstvo, ktorého údmi sme my spolu so všetkými ostatnými národmi.“ Štúr sformuloval svoj národotvorný program v kontexte vzťahu všeobecného a individuálneho, pričom po politickej stránke sa systematicky zaoberal aj otázkou vzťahu občana a pospolitosti. Tieto myšlienky Ľudovíta Štúra pokladáme stále za vysoko aktuálne v geopolitickom priestore strednej Európy, v ktorom nedostatočne rozvinutá občianska spoločnosť, nacionalizmus a etnické problémy zostávajú aj v 21. storočí pevnou súčasťou politického života a nástrojom na presadzovanie mocenských záujmov. To má spätný vplyv na mnohé otázky spoločenského a politického života v danom štáte a regióne a prenáša sa aj do európskych štruktúr.

5

Historická aula

26. november 2015 11:00 – 12:00


prof. PhDr. Viera Gažová, CSc. (Katedra kulturológie FiF UK v Bratislave) Metodologické aspekty reflexie interkulturality

6

V súčasnej turbulentnej geopolitickej situácii má problematika interkulturality, resp. interkultúrnych vzťahov vysokú relevanciu. Európske kultúrnohistorické konotácie tejto témy sú čoraz častejšie a s čoraz výraznejšími presahmi narúšané, podľa niektorých autorov kontaminované, výrazne inokultúrnymi vplyvmi vzbudzujúcimi záujem o ich uchopenie ale i pochybnosti o možnostiach ich modelovania. Príspevok tematizuje sémantický status kľúčových kategórií viazaných na túto tému najmä z hľadiska aktuálnych podôb kulturologického diskurzu a s prihliadaním na praktické dimenzie interkultúrnych kontaktov. Reflektuje stále významný set problémov týkajúcich sa metamorfóz kultúrnej identity v súvislostiach interkultúrneho spolužitia a transkultúrnych procesov ako aj kreovania interkultúrnych kompetencií.

doc. PhDr. Milan Čáky, CSc. (FSV UCM v Trnave) Teória kmeňovitosti a dialektika vzťahu pospolitosti a jednotlivosti v politickom myslení Ľudovíta Štúra Obsahom príspevku je pokúsiť sa vysvetliť ideovú podstatu Štúrovho pohľadu na Slovanstvo a jeho kmeňovitosť a definovaniu úlohy štátu a národa v kontexte európskeho politického myslenia.

PhDr. Josef Smolík, Ph.D., MBA Národní identita na počátku 21. století

(Katedra politológie FSS MU v Brne)

Teoretický příspěvek bude diskutovat základní termíny jako jsou národ, národní identita, národní stát, nacionalismus, vlast a související pojmy a teorie. Příspěvek také popíše základní prvky, které se podílely na utváření národů v minulosti. Diskutována bude také role národní identity na počátku 21. století.

Veľká zasadačka

11:00 – 12:00 26. november 2015 Mgr. Jana Sivičeková Od Ľ. Štúra k A. Siráckemu?

(Ústav politických vied SAV)

Príspevok sa zaoberá postavením ľudovýchovnej a osvetovej činnosti v profiloch vybraných osobností našich národných dejín, analyzuje prínos na prvý pohľad neporovnateľných osobností nášho politického myslenia, Ľudovíta Štúra a Andreja Siráckeho. Cieľom príspevku je prostredníctvom jednotlivých dejinných období poukázať na význam a poslanie ľudovýchovy a pokúsiť sa zodpovedať otázku, či je ľudovýchovná a osvetová činnosť prekonaným spoločenským javom.

Mgr. Gabriel Koscelanský Kríza hodnôt v 21. storočí

(Katedra politológie FF UPJŠ v Košiciach)

PhDr. Marcela Slobodníková Historický odkaz národnooslobodzovacieho boja v procese budovania štátnosti Slovákov a Chorvátov


Cieľ článku predstavuje na základe teoretických východísk priblíženie problematiky krízy hodnôt v 21. storočí. Hodnoty predstavujú nevyhnutnú časť života každého z nás a sú výrazným zdrojom motivácie. Je ťažké viesť život bez hodnôt, a preto tento článok okrem iného poukazuje aj na ich špecifickosť a význam pre človeka. Pre lepšie pochopenie problematiky hodnôt je potrebné priblížiť samotnú diferenciáciu hodnôt podľa rôznych kritérií, na základe ktorých rozlišujeme niekoľko jej základných druhov. Väčšia pozornosť je pritom venovaná materiálnym a duchovným hodnotám. Každý jedinec má vytvorený istý hodnotový rebríček, na základe ktorého sa snaží viesť dôstojný a plnohodnotný život. U väčšiny ľudí je tento rebríček do značnej miery podobný a figurujú v ňom hodnoty ako zdravie, láska, rodina, priateľstvo, česť, či hodnoty materiálneho charakteru. V súčasnej dobe však tieto hodnoty strácajú čoraz viac na svojom význame, čím dochádza ku kríze hodnôt, ktorá sa v 21. storočí začína naplno prejavovať i v celosvetovom meradle. Kríza hodnôt je podľa nášho názoru symptómom konzumnej spoločnosti. Súčasná konzumná spoločnosť pripravuje človeka nielen o jeho prirodzenú schopnosť tvoriť hodnoty, ale ohrozuje i vzťah človeka k prírode. Podstatná časť tohto článku je preto zameraná na potvrdenie tejto hypotézy. (Ústav politických vied SAV)

Medzi Viedňou a Carihradom, medzi Západom a Východom sa v takmer rovnakom období začala formovať identita Slovákov a Chorvátov a tzv. národnooslobodzovací boj ich spájal ako slovanské národy v rámcoch jednej idei. Príspevok má za cieľ konfrontovať historický odkaz národnobuditeľskej tradície s procesom formovania a zrodu súčasného slovenského a chorvátskeho štátu. Zároveň je cieľom identifikovať aké idei prevážili v procese tzv. budovania štátu.

7

Historická aula

26. november 2015 12:00 – 13:10

doc. PhDr. Jaroslav Buček, PhD. Moc moderátora a jeho stratégia

(Katedra žurnalistiky FiF UK v Bratislave)

Otázky môžu rozhovor nielen otvárať, ale aj blokovať. Stratégia získavania informácií je taká dobrá, aké dobré sú otázky, ktoré moderátor kladie pri analýze správania respondenta v mediálnom dialógu.


doc. Dr. phil. Martin Muránský, PhD. (Filozofický ústav SAV) K systémovému oslabovaniu a strate funkčnosti demokratických strán v EÚ Éra kolektívneho rozhodovania prostredníctvom strán v prospech egalitárnej demokracie sa končí – nekončí však epocha kolektívneho rozhodovania politických strán tentoraz v protismere k liberálnej demokracii. Príspevok vychádza zo záverov analýzy dvoch kľúčových trendov/téz o konci demokracie v turbo kapitalizme a konci európskeho kapitalizmu bez demokracie a všíma si oba trendy z hľadiska ich dopadu na fungovanie moderných politických strán. V príspevku zameriam na zdôraznenie 1) funkcie strán ako rozhodujúcich aktéroch fungovania demokracie a občianskej spoločnosti 2) erózie ich pôvodnej funkcie „poskytovania hlasu záujmov ľudu“ v ich premene najprv na „catch all“ strany s jediným cieľom získavania vládnej moci a pozícii v úradoch na až po ich dnešnú stratu demokratickej možnosti byť „opozíciu“ v mene záujmov väčšiny voči v technokratickej nevolenej moci privátnej akumulácie kapitálu.

Mgr. et. Mgr. Ondřej Filipec, Ph.D. Demokratický deficit EU: mýtus nebo realita?

(PF UP v Olomouci)

V roce 2002 publikoval Andrew Moravcsik v časopise Journal of Common Market Studies článek na obranu demokratického deficitu EU. V tomto článku Moravcsik přinesl několik argumentů, proč EU není superstrátem nebo nikomu neodpovědnou technokracií a poukázal na některé důvody, proč EU v budoucnu nemůže zásadním způsobem rozšířit participaci občanů na demokratických procesech. Moravcsik článek napsal v době, kdy v platnosti byla stále Amsterdamská smlouva a EU se teprve připravovala na své největší rozšíření v dějinách. Tento článek si klade za cíl kriticky zhodnotit Moravcsikovy argumenty ve světle změn, které přinesla Lisabonská smlouva a rozšíření z let 2004 a 2007. Jsou stále Moravcsikovy argumenty a závěry relevantní?

PhDr. Jozef Lenč, PhD. (FF UCM v Trnave) Kam kráčaš Európska Únia? Od unifikácie demokracií k fragmentácii partikulárnych záujmov Projekt Európskej únie sa nachádza v hlbokej kríze. Nie je to len kvôli problémom a rozporom vo vnútri, ktoré pramenia z aktuálnych ekonomických, či utečeneckých kríz. Omnoho nebezpečnejšou je kríza európskej identity. Politici, reprezentujúci jednotlivé štáty, ba ani tí, ktorí by mali zastupovať záujmy Európy dnes bezradne tápu, akú Európu vlastne chceme. Silnú a jednotnú, alebo Úniu suverénnych no rozhádaných štátov, hračku v politickej hre mocných?

8

12:00 – 13:00 26. november 2015

Veľká zasadačka

Mgr. Michael Augustín (Ústav politických vied SAV) Postdemokracia: východisko alebo slepá ulička v teóriách demokracie Diskusie okolo vedecky módneho pojmu „postdemokracia“ v súčasnosti tvoria parciálny diskurz krízy demokracie. Autor vyčleňuje a analyzuje tri chápania pojmu postdemokracia v dielach Jacquesa Rancièra, Colina Croucha a Jürgena Habermasa. Usiluje sa vysporiadať s nahromadenou nejednoznačnosťou okolo tohto pojmu, jeho problematickosťou a poukázať na jeho slabiny, vrátane jeho nepresného konceptuálneho uchopenia.

PhDr. Michal Košičan (Katedra politológie FF UPJŠ v Košiciach) Vox populi ako najideálnejšia cesta napredovania demokracie

Mgr. Marián Horenský (Katedra spoločenských vied TUKE v Košiciach) Obecné rady mládeže ako prvok participatívnej demokracie Potreba vychovávať mladých ľudí ako budúcich občanov je v súčasnosti veľmi aktuálna. Občianska participácia začína v momente, ak existuje možnosť vysloviť a objasniť svoje názory pred inými. Je potrebné viesť mladých ľudí k pocitu zodpovednosti za fungovanie spoločnosti, uvedomovaniu si svojich demokratických nástrojov vplývania na spoločnosť. Treba si ale uvedomiť, že iba teoretická príprava nestačí, potrebná je tiež samotná praktická skúsenosť, prostredníctvom ktorej mladí ľudia zažijú demokraciu prakticky na vlastnej koži. Obecná rada mládeže môže byť jedna z foriem participácie, spoluúčasti mladých ľudí na živote v obci.


-

9

Historická aula

26. november 2015 14:30 – 15:30


prof. PhDr. Silvia Miháliková, PhD. Symbolická dimenzia demokracie na Slovensku

10

(Sociologický ústav SAV)

Symbolická politika ako predmet výskumu v politickej vede. Revízia tradičného konceptu demokracie, interpretácie reality, hodnôt, noriem, vzorcov správania. Podstata „culture matters“ spätá s „cultural turn“, resp. „linguistic turn“ v sociálnych vedách prostredníctvom konštruovania vlastnej „reality“. Proces výberu a vytvárania tradícií, symbolov, konštruovanie „nedotknuteľných“ textov, rituálov, interpretácia mýtov, ikôn, ktorými je každodenná politika presiaknutá. Akým spôsobom vstupujú symboly do politiky? Ako politickí aktéri či už vedome alebo nevedome manipulujú politickou symbolikou? Aký je vzájomný vzťah medzi symbolickou dimenziou politiky a materiálnou podstatou politickej moci?

doc. PhDr. Vladimír Srb, Ph.D. (ARC - VŠPSV, Kutná Hora) Problematika demokracie a svobody u první slovenské a české generace národních politických elit Ľudovít Štúr patřil k zakladatelům moderní slovenské politiky. První generace národních politických elit na Slovensku a v českých zemích se mj. zabývala i problematikou demokracie, svobody, politického systému či národní politické kultury. Příspěvek se tedy bude věnovat prvním politickým elitám na území dnešní SR a ČR a jejich postojům v otázkách demokracie a svobody.

doc. PhDr. Daniel Dobiaš, PhD.; PhDr. Soňa Dobiašová, PhD.

(Katedra politológie FF UPJŠ v Košiciach; Katedra aplikovanej etiky FF UPJŠ v Košiciach)

Idea moderného štátu v dialektickej perspektíve hľadania slobody (Medzi Hegelom a Štúrom)

Evolúciu v konceptualizácii ideí slobody a rozumu na úrovni najvyššieho mravného a politického ideálu vymedzuje koncentrovaná manifestácia dialektickej určenosti vzťahu medzi teóriou a praxou, predmetom a duchom, jednotlivosťou a všeobecnosťou, respektíve časťou a celkom. Tradíciu rozlišovania teoretického a praktického v naznačenom kontexte považujeme za imanentnú súčasť Hegelovej politickej filozofie. V príspevku preto okrem iného chceme ukázať, ako sa idea slobody a rozumu odzrkadlila v politických názoroch Ľ. Štúra a jeho potrebe verejne pôsobiť v záujme slovenského národa.

14:30 – 15:30 26. november 2015

Veľká zasadačka

Mgr. Jakub Stauber (Institut politologických studií FSV UK v Prahe) Organizace politických stran v České republice pohledem teorie institucionalizace

Mgr. Daniel Šárovec (Institut politologických studií FSV UK v Prahe) V čem jsou nové politické strany opravdu nové? Případ hnutí ANO 2011 a Úsvit přímé demokracie Stranické systémy se jakožto velmi dynamická entita nevyhnou tomu, že v rámci nich neustále vznikají (ale i zanikají) další a další politické strany. Zhruba od 80. let 20. století se fenoménu nových politických stran začala systematicky věnovat i politologie. Na pozadí procesu vzniku a působení nových politických stran totiž celá řada autorů vysledovala vzorce pro nové strany naprosto signifikantní. Jako jeden z klíčových momentů se pak jeví snaha o vymezení toho, co vlastně nová politická strana je, případně jak novost politické strany chápat a měřit. Přestože ani české politické prostředí se vzniku a potenciálnímu úspěchu nových politických stran přirozeně nemůže vyhnout, výzkum založený na teoretických konceptech novosti zde zůstával dlouhou dobu prakticky marginalizován. Výsledky předčasných voleb do Poslanecké sněmovny Parlamentu ČR (dále jen PS) v roce 2013 však ukázaly, že nové strany si o své místo opět řekly více než hlasitě. Nepřehlédnutelnými symboly tohoto průlomu „nováčků“ byla hnutí ANO 2011 a Úsvit přímé demokracie. Tato vícepřípadová studie si v první části klade za cíl diskutovat vhodnost vybraných přístupů zabývajících se teorií nových politických stran. Empirická část se posléze zaměří na zmíněné nové subjekty úspěšné v předčasných volbách do PS 2013, přičemž je v daném kontextu podrobí detailnější analýze tak, aby efektivně zachytila jejich společné rysy, ale i odlišnosti.

Bc. Daniel Kerekeš Volebná geografia Košíc: voľby do NR SR 2012


Organizační stabilita politických stran je vnímána jako jeden z klíčových indikátorů kvality demokracie. Jak však ukazuje poslední vývoj stranických systémů v nových demokraciích, významných volebních zisků dosahují také subjekty bez výraznější organizační kontinuity, které se naopak proti zavedeným politickým stranám vymezují. Tyto nové politické strany staví zejména na personalizovaném způsobu vedení a využívání pokročilých technik politického marketingu. V rámci české odborné debaty byl tento jev doposud zkoumán zejména prostřednictvím indikátorů stability stranického systému, jako jsou např. agregovaná volatilita nebo fragmentace. Méně pozornosti bylo naopak věnováno rozdílům v organizační struktuře jednotlivých stran. Příspěvek si tedy klade za cíl odpovědět na otázku, jak probíhá proces institucionalizace u rozdílných typů politických stran a který z možných vzorců institucionalizace vede k ukotvení politické strany ve stranickém systému. Jako analytický rámec je využita teorie institucionalizace politických stran, která je pojímána jako multidimenzionální koncept schopný postihnout organizační variabilitu nejen při vzájemném srovnání jednotlivých aktérů, ale i při jejich vývoji v čase. Empirická část práce zahrnuje systematickou analýzu devíti parlamentních politických stran v rámci tří volebních období (2006 – 2013). Vedle volebních statistik analýza pracuje s daty z výročních finančních zpráv, údaji o počtech členů a výstupy ze sociologických šetření Comparative Study of Electoral Systems.

(FSS MU v Brne)

Predkladaný príspevok predstavuje priestorovú analýzu volieb do NR SR 2012 na území druhého najväčšieho mesta Slovenska. Cieľom príspevku je vysvetliť priestorovú variabilitu volebnej podpory relevantných strán v priestore mesta Košice pomocou sociálnej štruktúry obyvateľov. Analýza pracuje s troma úrovňami agregácie volebných výsledkov. Individuálne dotazníkové dáta sú analyzované pomocou metód štatistickej indukcie (kontingenčná tabuľka). Volebné výsledky za jednotlivé mestské časti sú spolu s dátami o sociálnej štruktúre obyvateľstva analyzované pomocou korelácie a regresie. Volebné výsledky agregované na úroveň volebného okrsku sú použité predovšetkým na deskripciu a vizualizáciu v mape.

11

Historická aula

26. november 2015 15:30 – 16:45

PhDr. Radoslav Štefančík, MPol., Ph.D.

(Fakulta aplikovaných jazykov EU v Bratislave)


Kam kráčaš demokracia, keď k tebe kráčajú migranti? Politizácia medzinárodnej migrácie vo výstupoch slovenských politických strán

Príspevok analyzuje vývoj postojov slovenských politických strán vo vzťahu k medzinárodnej migrácii v priebehu troch ostatných volebných období. Založený je na predpoklade, že medzinárodná migrácia nepatrila nielenže medzi hlavné, ale dokonca ani postranné témy straníckej politiky na Slovensku. Len s nástupom utečeneckej krízy, ktorá sa odrazila aj v negatívnych pohľadoch verejnej mienky, prebrali strany túto tému do svojich programových dokumentov.

Mgr. Petra Hirtlová, PhD. Odraz utečeneckej krízy v strednej Európe

(ARC - VŠPSV, Kutná Hora)

V súčasnosti sú štáty, ktoré vznikali na národnom princípe, vplyvom masívneho príchodu utečencov konfrontované s nutnosťou prehodnocovania svojich tradičných hodnôt a postojov. Ako túto situáciu hodnotia občania a politici štátov strednej Európy mapuje tento príspevok.

Mgr. Beáta Benczeová, PhD. Totalitný režim a jugonostalgia

(Katedra kulturológie FiF UK v Bratislave)

Článok sa zaoberá fenoménom jugonostalgie a sústredí sa najmä na jeho súvislosti s totalitným režimom. Daná teoretická reflexia jugonostalgie tvorí východisko pre širšie koncipovaný výskum fenoménu medzi Slovákmi žijúcimi v Srbsku. Článok sa snaží o definíciu jugonostalgie a o jej historickú a sociokultúrnu kontextualizáciu.

PhDr. Miroslav Řádek, PhD. (Katedra politológie TnUAD v Trenčíne) Organizácia humanitárnej a rozvojovej pomoci Chudoba a jej sprievodné javy, ktorými sú podvýživa, negramotnosť, nezamestnanosť, alebo epidémie, je jedným z najväčších globálnych problémov ľudstva. Napriek masívnemu nárastu tovarových tokov v medzinárodnom obchode v posledných desaťročiach a nie je chudoba ustupujúcim fenoménom. Podľa dostupných štatistík vo svete stále žije pod hranicou chudoby s denným príjmom menším ako 2 USD/obyvateľa viac ako 2,8 miliardy ľudí, čo je 45 % svetovej populácie (v južnej Ázii je to 40 % populácie, v subsaharskej Afrike 46 %, v Latinskej Amerike 16 % populácie). To znamená, že takmer polovica planéty žije v chudobe. Navyše, 1,2 miliardy ľudí žije v extrémnej chudobe, ktorej hranica je stanovená na 1 USD denne na obyvateľa, 1,1 miliardy ľudí je bez prístupu k čistej pitnej vode, a 2,4 miliardy ľudí nemá prístup k základnej zdravotnej starostlivosti (Human Development Report 2003).

12

15:30 – 16:45 26. november 2015

Veľká zasadačka

PhDr. Monika Nová Komunita a človek - v rozvojových zemích Afriky

(UK v Prahe)

Příspěvek „Komunity a člověk“ pojednává o aspektech, principech a přínosech komunitního života, z pohledu vlastní zkušenosti, které autorka získala při svých pobytech v rozvojových zemích Afriky. Zaměřujeme se také na aspekty utváření lidských vztahů a způsobů komunikace v komunitě, tedy o sdílení, spolupráci, otevřenou komunikaci, rovnocennost členů, celistvost. Popisuje význam štěstí a spokojenosti v souvislosti se životem v chudých regionech Afriky. Autorka doplňuje poznatky ze své zdravotně-sociální práce v Ugandě, tedy poznatky sociální, komunitní. Prostřednictvím těchto zážitků a zkušeností popisuje společné soužití místních obyvatel, společné tvoření a jeho význam; o tom, co takové soužití znamená pro komunitu, co pomáhá a posiluje, jak se může přijmout či jak někdo může být z komunity vyloučen.

Mgr. Vendula Divišová Konceptualizácia krajnej pravice na základe sebaponímania krajne pravicových strán vo Francúzsku a Španielsku

(FSS MU v Brne)

Mgr. Slavomíra Rapčanová Priblíženie situácie v Kašmíre

(Katedra politológie a európskych štúdií FF UKF v Nitre)


Príspevok predstaví konceptualizáciu krajnej pravice vychádzajúcej z predpokladu, že ide o svojbytnú stranícku rodinu s jednotnou a vnútorne koherentnou ideológiou. A to v kontraste k väčšine súčasných najvplyvnejších konceptualizácií krajnej pravice, ktoré typicky neponúkajú súbor kľúčových ideí platných pre všetky krajne pravicové strany. Cieľom je teda predstavenie spoločného myšlienkového jadra na prípade vybraných krajne pravicových strán vo Francúzsku a Španielsku na základe analýzy ich programových dokumentov. Dôraz je pritom kladený na „sebaponímanie“ týchto strán a konceptualizácia vychádza z pojmov, ktoré krajne pravicové subjekty sami používajú. Nakoniec sú pre krajne pravicovú stranícku rodinu identifikované tri kľúčové koncepty, a to „prirodzený poriadok“, „silný štát“ a „kolektívna identita“, ktoré je tak možné označiť ako nadradené všetkým ostatným konceptom objavujúcim sa v diskurze krajnej pravice. Výsledkom je konceptuálna schéma ideológie krajnej pravice, ktorá graficky znázorňuje tieto tri kľúčové koncepty spoločne s ďalšími rozvíjajúcimi konceptami a ich vzájomnými vzťahmi.

Príspevok sa bude zaoberať postavením územia Kašmíru v Indii. Zameraný bude na popis dnešnej situácie. Predstaví etnické a náboženské zloženie územia, jeho lokalizáciu a stručnú históriu. Základ príspevku bude tvoriť popis politickej situácie v dnešných dňoch, vymedzenie hlavných problémov (hranica s Pakistánom, radikalizácia obyvateľstva, vzťah periférie k centru) a predstavenie relevatných politických strán a zoskupení.

PhDr. František Hajduk (Katedra politológie FF UPJŠ v Košiciach) Arktická politika USA v medzinárodnom kontexte

Arktída nehrala dôležitú rolu v americkej zahraničnej alebo domácej politike. Verejný záujem o arktické záležitosti prišiel až v roku 2007, keď ruská prieskumná ponorka umiestnila na dno Severného póla svoju vlajku. Počas studenej vojny bola Arktída zónou s veľkým strategickým významom, kde Spojené štáty a Sovietsky zväz riadili rozsiahle námorne manévre a testovali svoje balistické strely. Po rozpade Varšavskej zmluvy a Sovietskeho zväzu sa význam regiónu zmenšil. Riadenie a zvrchovanosť arktických štátov je vykonávané pod záštitou Dohovoru OSN o morskom práve. S meniacou sa klimatickou situáciou a čoraz väčšom dopyte po nerastnom bohatstve sa mení aj bezpečnostný status Arktídy. Stagnujúce dodávky energetických surovín, politická nestabilita na Blízkom a Strednom Východe, etnické konflikty, terorizmus, finančné krízy a rastúci dopyt po energiách z rozvíjajúcich sa trhov – tieto všetky faktory ohrozujú energetickú bezpečnosť Spojených štátov. Preto sa arktické zdroje zemného plynu a ropy stávajú životným záujmom Spojených štátov vzhľadom na napätú situáciu na trhu s energiou.

13

V. ročník Košických politologických dialógov 14

2. deň vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou 27. november 2015 9:00 – 14:10

9:00 – 10:10

27. november 2015

Historická aula

prof. PhDr. Svetozár Krno, CSc. (Katedra politológie a európskych štúdií FF UKF v Nitre) Existujú iba jednotlivci bez spoločnosti? Autor vo svojom príspevku sa zaoberá problémami vzťahu slobody a zodpovednosti, individuálnej slobody a súnaležitosti jednotlivca k celku. Všíma si, ako tieto otázky vplývajú na pohľady na modely demokracie. Vychádza z uvedeného citátu Ľ. Štúra, ale hľadá riešenie pre súčasnosť.

prof. PhDr. Ľudmila Malíková, PhD. (FSEV UK v Bratislave) Miestna demokracia v systéme rozhodovania samospráv na Slovensku

doc. PhDr. Vladimír Goněc, DrSc. Jazyk v kultúre, jazyk v geopolitike


Jazyk v komunikácii medzi societami. Normativita v jazyku ako kultúrny proces, ako byrokratický proces, ako politický proces, ako geopolitický proces. Je jazyk viac ako kultúrna hodnota – aký jazyk je kultúrna hodnota? Dialekt a norma. Jazyk ako prírodný úkaz? Politika a zneužívanie jazyka; jazyk a rasizmus. Monolingvizmus a uzatvorená spoločnosť – bilingvizmus a multilingvizmus a otvorená spoločnosť.

prof. PhDr. Monika Čambáliková, CSc. Sociálne partnerstvo a sociálne občianstvo: Quo vadis?


Príspevok je zameraný na mechanizmy rozhodovania v samospráve a ich demokratický deficit. Vychádza z teoretického predpokladu, že miestne samosprávne orgány moci vytvárajú lepšie podmienky pre riešenie spoločných problémov obcí než štátne, keďže fungujú na princípe subsidiarity. Uplatňovaním interaktívneho prístupu medzi občanmi a miestnymi orgánmi samosprávy je zabezpečovaná občianska účasť na rozhodnutiach volených autorít (Beetham, 1994). To predpokladá vytváranie vhodných podmienok na to, aby sa priama a zastupiteľská demokracia vzájomne dopĺňali a kontrolovali (J. S. Mill). Otázkou je, ako tento jednoduchý teoretický konštrukt v praxi funguje, ako politickí aktéri, či už vedome alebo nevedome, manipulujú mechanizmami rozhodovania a v mene akých záujmov. Cieľom príspevku je zamerať sa na kreovanie komisií zastupiteľstiev ako jedného z nástrojov zapájania odbornej verejnosti do rozhodovacieho procesu v samospráve, mieru transparentnosti ich rozhodovania v procese tvorby politík a mieru kontroly procesu rozhodovania občanmi.

(Ústav sociológie SAV)

Súčasné procesy (globalizácia, ekonomické a technologické zmeny, zmeny v oblasti práce a pracovného trhu, liberalizmus) prinášajú externé i interné zmeny, ktoré objektívne oslabujú všetkých „tradičných“ aktérov sociálneho partnerstva (národné vlády, národné zamestnávateľské a najmä zamestnanecké združenia) a konfrontujú ich s novými výzvami. Ak budú chcieť „tradiční“ sociálni partneri aj v nových podmienkach plniť „tradičnú“ sociálno-partnerskú funkciu a napĺňať víziu a politiku sociálneho partnerstva spätú so sociálnym občianstvom, budú musieť inovovať svoje „tradičné“ a vytvárať nové inštitúcie a stratégie. V tomto príspevku sa pokúsime vysvetliť prečo a naznačiť ako.

15

Historická aula doc. JUDr. Jiří Jirásek, CSc. Úřednické vlády jako produkt krize

27. november 2015 10:10 – 11:10 (Katedra ústavního práva PF UP v Olomouci)


Vláda vytvořená nikoliv na stranickém principu je označována jako vláda úřednická, jmenovaná prezidentem republiky v období vládní krize, kdy jiné řešení na klasickém půdorysu politických stran selhává nebo není nalezeno. Tradice úřednických vlád přetrvává z meziválečného období a znovu se do ústavního systému vrací po změně společenských poměrů po listopadu 1989. Patří však tento institut do arzenálu demokrtických prostředků vládnutí?

16

doc. Marek Rybář, PhD. (Katedra politológie TnUAD v Trenčíne) Ako analyzovať mocenské postavenie hlavy štátu v semiprezidentských systémoch? Cieľom príspevku je predložiť jednoduchý analytický rámec, ktorý je vhodný na analyticko-deskriptívne uchopenie postavenia prezidenta. Argumentujeme, že možnosti prezidenta ovplyvňovať politické dianie je potrebné vnímať v troch perspektívach: vo svetle ústavných prezidentských právomocí, z pohľadu nepísaných pravidiel a neformálnej prezidentovej autority, a napokon v závislosti od politického kontextu, v ktorom pôsobí. Tieto tri analytické „arény“ sú autonómne, ale zároveň sa navzájom podmieňujú. Inými slovami, ústavné právomoci sú dané nezávisle od neformálneho vplyvu a autority držiteľa prezidentského úradu. A aj širší politický kontext, predovšetkým konfigurácia politických aktérov v parlamente a vláde, nezávisia od rozhodnutí prezidenta. Zároveň je ale zrejmé, že kontext, či už priaznivý alebo obmedzujúci voči prezidentovi, vplýva na jeho autoritu a možnosti či ochotu uplatňovať aj formálne prezidentské právomoci. Užitočnosť analytického rámca bude zhodnotená na empirickom prípade Slovenska po zavedení priamej voľby prezidenta v roku 1999.

doc. PhDr. Branislav Kováčik, PhD.; Mgr. Barbora Vdovjaková

(Katedra politológie FPVaMV UMB v B. Bystrici)

Postavenia a činnosti SPD v nemeckom politickom systéme v 21. storočí

Článok sa zaoberá analýzou postavenia a činnosti SPD v nemeckom politickom systéme v 21. storočí. Nemecká strana SPD je v súčasnosti demokratickou „catch all“ party, ktorá zjednocuje ľudí s rôznym náboženským, ideovým či ekonomickým smerovaním, a ktorá sa hlási k mieru, slobode, solidarite, spravodlivosti, k rovnosti mužov a žien ako aj ochrane životného prostredia. Avšak v súčasnosti panuje v nemeckom priestore názor, že SPD prechádza od začiatku 21. storočia svojou najhlbšou krízou. Politický vývoj v kontexte spoločenských zmien prináša so sebou nutné prehodnocovanie programu a zásad sociálnej demokracie. Tento vážny stav sa vníma aj cez prizmu identity, ktorú sociálni demokrati prijatím „Nového stredu“ stratili, resp. tým, že sa posunuli do stredu, nevedia ju jednoznačne určiť. Táto nerozhodnosť pri jej sebaurčení na ľavo-pravej osi je determinantom, ktorý postihuje SPD negatívnym spôsobom. Článok sústredí svoju pozornosť práve na problematiku spojenú s touto spoločensko-politickou krízou sociálnej demokracie v Nemecku. Cieľom je bližšie nahliadnuť do problematiky SPD a prostredníctvom dôkladnej analýzy poskytnúť odpovede na to, či v súčasnosti strana čelí hlbokej kríze, ako sa tento stav prejavuje a aké kroky je potrebné uskutočniť k jej vyriešeniu.

10:00 – 11:00 27. november 2015 Mgr. Miroslava Profantová Axiologický rozmer súčasnej spoločnosti

Veľká zasadačka (Katedra kulturológie UK v Bratislave)

Cieľom príspevku je reflektovať hodnotové premeny a ich platnosť v súčasnej spoločnosti. Štúdia mapuje zmeny v spoločnosti, ktoré sa pod vplyvom globalizácie stali kľúčové pre uchopenie axiologického rozmeru. V súčasnej spoločnosti sme svedkami neistoty, individualizácie a s tým spojenou relativizáciou etických hodnôt, resp. stratou pevne hierarchizovaných hodnôt. Zároveň si príspevok všíma charakterové prvky dnešnej spoločnosti, v ktorej človek nadobúda pocit absolútnej slobody a v ktorej sa všetko javí akoby na jednej úrovni a ľudia len volia z pomedzi širokej škály možností.

Mgr. Martin Doleček (Katedra politologie FSS MU v Brne) Dvacet deka vlastenectví aneb národní sounáležitost ve 21. století

Mgr. Elena Kenderešová (Katedra politológie FF UPJŠ v Košiciach) Od identitárnej krízy po „stratenú generáciu“ V dôsledku dynamickej podstaty života v porovnaní so statickou existenciou bytosti sa ľudstvo stáva svedkom neohraničeného rozptýlenia prázdnych miest na zemi. Objektom nášho záujmu sú obrazy sveta, ktoré sú poznačené nešťastím nešťastných, pocitom bolesti a ich nehybná existencia v nich vytvára neprenosný, ale možný komentovateľný charakter. Neprirodzenosť a nepoučiteľnosť je príznačným a prirodzeným znakom človeka rôznych období. Ľudské podvedomie o základných tradíciách a hodnotách života je stále prítomné len dosahovaním cez vlastné skúsenosti a ich povrchové formy sú v dnešnom ponímaní podriadené rozkladným vonkajším procesom. Osudnou chybou ľudstva je počítať s víťazstvom v tom prvotnom ponímaní. Zúženosť našej mysle v stave pred predsudkami, podriadenosť im zo strachu pred nepoznaným, v ktorom rozlišujeme medzi dobrom a zlom, medzi spojencami a nepriateľmi, vytvára v dnešných podmienkach riziko, že sa určité generácie ľudí stanú stratenými generáciami. Naša egoistická stránka nám nedovoľuje prijať premenlivosť, pred ktorou sa človek ocitol. Základnou tematikou je priblíženie dehumanizácie ľudí v rozličných oblastiach sveta s dôrazom na použitie „šenpových slov“, pri ktorých sa dôležitosť kladie na vlastnú prirodzenú inteligenciu. Ak z dejín zúročíme „jazyk bolesti“ môžeme nezhody urobiť komunikovateľnejšími a pochopiteľnejšími, lebo len návykové správanie jednotlivcov je aktívnym vytváraním našej budúcnosti a môže mať ďalekosiahle, globálne následky pre našu Zem a ľudskú existenciu.


Přestože je koncept národa mnohdy a mnohými označován za přežitý, případně za umělý konstrukt, i v dnešní postmoderní společnosti hrají emoce k vlastnímu národu stále ještě významnou roli. Právě těmito vyhrocenými kontrasty se příspěvek zabývá, přičemž zohledňuje některé významné výzvy, jež v současnosti stojí vůči vlastenectví v opozici.

17

Historická aula

27. november 2015 11:10 – 12:10

JUDr. Věra Jirásková, CSc. (Katedra ústavního práva PF UK v Prahe) Soumrak nebo svítání nad svobodou shromažďovací?


Záruky práva pokojně a beze zbraní se shromažďovat s jinými za účelem výměny názorů patří k pojmovým znakům moderního státu. Kdo, kdy a proč v dnešním globálně propojeném světě, za působení a vlivu masových sdělovacích prostředků, účasti na sociálních sítích na straně jedné a projevující se apatie, pokud jde například o účast ve voblách na straně druhé, tohoto práva ještě využívá? Jakými prostředky je chrání soudobý stát?

18

doc. PhDr. Peter Horváth, PhD. Demokracia a politické symboly

(FSV UCM v Trnave)

-

Mgr. Adriana Jesenková, PhD.; JUDr. Mgr. Michal Jesenko, PhD.

(Katedra aplikovanej etiky FF UPJŠ v Košiciach; Katedra verejnoprávnych disciplín FVS UPJŠ v Košiciach)

Koncept verejnosti – kritická reflexia

Predstavu spoločenstva, obce či komunity nie je v súčasnej sociálnej a politickej praxi možné vnímať oddelene od jej verejnej dimenzie. Autori sa vo svojom príspevku sústredia na kritickú reflexiu a analýzu klasického konceptu verejnosti, ako ho podal J. Habermas, z perspektívy súčasnej sociálnej kritickej teórie. Osobitnú pozornosť budú venovať modelu verejnosti N. Frazerovej a konceptualizácii vzťahu a diferencie medzi verejnou a súkromnou sférou.

11:00 – 12:00 27. november 2015 Mgr. Petra Kasanová Vstup Slovenskej republiky na medzinárodnú scénu

Veľká zasadačka (Ústav politických vied SAV)

Predkladaný článok sa zameria na analýzu zahraničnej politiky Slovenskej republiky počas prvého roku jej samostatnosti s dôrazom na jej západných susedov. Pre lepšiu analýzu a lepšie vyzdvihnutie určitých zahraničnopolitických elementov porovnáme tiež Koncepciu zahraničnej politiky SR schválenú koncom januára 1993 so Správou o plnení úloh zahraničnej politiky SR za daný rok. Slovenská republika začiatkom 90. rokov a obzvlášť od svojej samostatnosti prechádzala značnou transformáciou. Bola štátom, ktorý sa práve konštituoval. Prvý rok existencie samostatnosti Slovenska bol významný taktiež z hľadiska zahraničnej politiky a snáh krajiny o etablovanie sa na medzinárodnej scéne. To so sebou nieslo množstvo výziev, ktorým krajina musela čeliť. Preto Slovenská republika, už ako suverénny subjekt medzinárodných vzťahov, musela prispôsobiť a adekvátne viesť prvé kroky svojej zahraničnej politiky. (FSV UCM v Trnave)

Môj príspevok pojednáva o politickej, kultúrnej, hospodárskej, sociálnej či inej forme spolupráce v rámci stredoeurópskeho priestoru. Hlavnou organizačnou jednotkou je v danom regióne tzv. Vyšehrádska štvorka. Pod týmto označením rozumieme zoskupenie štyroch štátov – Slovenskej republiky, Českej republiky, Poľska a Maďarska. Na pozadí hlavnej témy súvisiacej so Štúrovým Slovanstvom a svetom budúcnosti sa v práci zaoberám možnými spojitosťami s jeho dielom, resp. ideou novodobej kooperácie štátnych celkov so slovanským obyvateľstvom. Táto vetva má pritom zastúpenie od južného Balkánu až po Ural. Od dôb panslavizmu totiž nezaznamenávame výraznejšie reálne snahy o užšiu spoluprácu medzi Slovanmi. Ako je však dobre známe, nepatrí k nim spomenuté Maďarsko a preto sa pokúsim, aj vzhľadom na komplikované historické vzťahy, tiež zhodnotiť doterajšie spolupôsobenie tejto krajiny v súčinnosti s ostatnými tromi členmi V4.

Mgr. Jana Šuleková Spolupráca krajín V4


Mgr. Matúš Meluš Kooperácia krajín v strednej Európe v minulosti a dnes

(FPVaMV UMB v B. Bystrici)

Práca sa zaoberá spoluprácou krajín V4, zmyslom tejto spolupráce a dosiahnutými výsledkami.

19

Historická aula

27. november 2015 12:10 – 13:10


doc. PhDr. Peter Ondria, PhD.; Mgr. Ján Viselka (FPVaMV UMB v B. Bystrici) Vplyv osobnosti politika na parlamentné voľby na Slovensku

20

Osobnosť politika mala odjakživa výrazný vplyv na rozhodovanie občanov vo voľbách. V mnohých prípadoch dokonca rozhodovala o miere účasti občanov v rozhodovacích procesov. Aj v moderných Slovenských dejinách po roku 1993 môžeme nájsť typy lídrov, ktorí svojou charizmou, rečníckymi schopnosťami či inými prednosťami dokázali mobilizovať masy. Samozrejme nehovoríme len o pozitívnej motivácii v snahe nabrať politické body, ale aj o prípadoch keď osobnosť politika viedla skôr k opačnému efektu, a to posilneniu opozície voči nemu a jeho následnej porážke vo voľbách. Správanie sa voličov na základe vzťahu ku konkrétnemu politikovi dokážeme v našich podmienkach najlepšie ilustrovať na príklade dvoch viacnásobných premiérov – V. Mečiara a R. Fica.

PhDr. Viera Žúborová, Ph.D. (Katedra politológie a európskych štúdií FSV UCM v Trnave) Demokracia vo virtuálnom priestore Cieľom predkladaného článku je úvaha o postavení a možnostiach demokracie vo virtuálnom priestore. V ostatných rokoch sociálne média a internet výrazným spôsobom ovplyvnili nielen správanie svojich užívateľov, ale taktiež otvorili dvere k novým výzvam v oblasti občianskeho aktivizmu, participácie a mobilizácie. Dôraz sa tak začínal klásť nie na to, koľko „lajkov“ dostáva jeden status, ale skôr do akej miery je virtuálne prostredie schopné vplývať aj mimo svojho (online) priestoru, v priestore offline, respektíve do akej miery je daný virtuálny svet schopný nahradiť reálny svet v ktorom v ostatných rokoch absentuje občianska spolupatričnosť, demokratické hodnoty, či demokratická spoločnosť. Môžeme sa domnievať, že v ostatných rokoch budú tieto hodnoty nahradené, respektíve budú za tieto hodnoty vytvárané alternatívy „žijúce“ vo virtuálnom priestore?

PhDr. Josef Kasal, Ph.D. (Katedra sociální patologie a sociologie UHK) Kompetence sociální pedagogiky v prohlubování občanských postojů mládeže Pedagogika v politice slouží k poznávání prostoru, který má zásadní vliv na vytváření postojů mládeže ke společenství, ve kterém vyrůstá. Sociální pedagogika specifickými prostředky působení na mládež může zásadním způsobem přispět k rozpoznávání principů občanské společnosti a spoluutvářet tak cit pro demokracii a občanské soužití. Hlavní roli při prosazování tohto úkolu sehrává sociální pedagog, který pro ni musí být patřičným způsobem připravován.

Veľká zasadačka

12:00 – 13:00 27. november 2015 Mgr. Michaela Nickelova Geopolitické postavenie Slovenska

(Katedra politológie FF UPJŠ v Košiciach)

Mgr. Juraj Korpa (Katedra politológie FF UPJŠ v Košiciach) Mocenský vzostup Ruska za V. V. Putina – prekvapenie alebo zákonitosť? Pre pochopenie súčasného Ruska, jeho geopolitického potenciálu a jeho návratu medzi veľmoci musíme analyzovať viaceré ekonomicko-politické a sociálne oblasti: prvotný stav v roku 1991 a 2000, určujúce svetové zmeny v čase i priestore, trendy a reformy vo vnútornej ruskej politike, vo vzťahu k tzv. blízkemu zahraničiu, k ostatným regiónom a svetovým veľmociam a špeciálne k USA, osobnosti a vplyvné skupiny vo vedení štátu, uskutočnené i plánované reformy v ekonomike, štátnej správe, armáde, ale napríklad aj v obnove a ochrane kultúrnych hodnôt, cirkvi, špionáži a kontrašpionáži a podobne. Pokúsime sa nájsť odpoveď na otázku, či je mocenský vzostup Ruska stály alebo dočasný, udržateľný alebo neudržateľný, skutočný alebo zdanlivý – a či to všetko mohlo vyzerať aj úplne inak.

Mgr. Ladislav Galo Vzájomné vzťahy a spolupráca krajín BRICS


Predmetom práce je geopolitika strednej Európy. Hlavná pozornosť je pritom zameraná na geopolitické postavenie Slovenska od čias Nitrianskeho kniežatstva, cez samostatné slovenské dejiny až po postavenie SR v rámci EÚ. Cieľom práce je pozorovať vývoj a smerovanie geopolitického postavenia Slovenska. Autorka postupne prechádza jednotlivými obdobiami v histórii stredo-európskeho priestoru a zameriava sa na pozíciu, vplyv, moc a význam územia dnešného územia Slovenska, ktorý v tom čase malo. Poloha Slovenska v strede Európy, častokrát označovaná ako “srdce” Európy, predurčila jeho bohatú históriu a postavenie v jednotlivých dejinných obdobiach a v súčasnosti. Rozhodujúcim faktorom pri utváraní geopolitického priestoru slovanského národa bolo však to, že toto územie vždy predstavovalo určité rozhranie medzi mocenskými záujmami, akúsi nárazníkovú zónu, v ktorej sa odohrávali dôležité historické udalosti, kde sa stretávali záujmy navzájom súperiacich veľmocí Európy. V oblasti dnešného územia Slovenska sa nachádzala križovatka záujmov európskych veľmocí. Od geopolitickej orientácie týchto mocností v danom čase sa odvíjalo aj postavenie strednej Európy, ktorej je Slovensko súčasťou. Práca je výsledkom štúdia mnohých materiálov a bola vypracovaná s použitím historickej, deskriptívno-analytickej a komparatívnej metódy zhromažďovania údajov, podľa toho, ako si to vyžadovali jednotlivé časti a celkový charakter práce.


Vývoj jednotlivých krajín významným spôsobom ovplyvňuje ich vzájomná interakcia. Slovami Ľudovíta Štúra každý štát alebo národ napreduje vďaka vplyvu iných štátov alebo národov. V súčasnej ére vysokej miery vzájomnej previazanosti sa vzťahy a spolupráca jednotlivých aktérov medzinárodnej politiky stávajú kľúčovými. Podobne je tomu aj v prípade združenia krajín BRICS, podľa viacerých formujúceho sa ako protipól západnej globálnej mocensko-politickej architektúre. Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika takisto prišli na to, že napriek rôznym odlišnostiam dokážu vzájomnou spoluprácou dosahovať lepšie výsledky a sú schopní napredovať podstatne rýchlejšie.

21

Historická aula

27. november 2015 13:10 – 14:10

Mgr. Slavomír Lesňák, PhD. (Katedra občanské výchovy PdF MU v Brne) Súčasné a štúrovské súvislosti romantických prvkov s deformáciou demokracie


Autor vo svojom príspevku odhaľuje prvky podobnosti problémov súčasnosti a doby i diela Ľudovíta Štúra. Hľadá súvislosti medzi krízou súčasnej západnej demokratickej civilizácie a jej paradoxnou romanticko-pragmatickou orientáciou. Zamýšľa sa nad otázkou, či je romantická a mýtizujúca orientácia jednotlivcov príčinou slabosti jej demokratického charakteru alebo jej dôsledkom.

22

Mgr. Rafael Rafaj Slovanstvo a svet budúcnosti alternatíva novej paradigmy sveta z pohľadu budúcnosti

(Inštitút národnej politiky)

Paradigmatická zmena je nevyhnutná. Môže k nej prispieť aj Slovensko? Je zrejmé, že spoločnosť sa musí rozvíjať komplexne a celostne zohľadňovať všetky aspekty – politické, ekonomické, sociálne, kultúrne, ale aj duchovné a národné. Spoločným menovateľom všetkých je spravodlivosť a výslednicou spoločenské dobro. Závislosť a potrebnosť, kooperácia a schopnosť presadiť si svoje by mali byť vyvážené. Múdrosť podľa štúrovho odkazu nespočíva v pragmatickom prispôsobení sa malých veľkým, ale v ich schopnosti ponúkať alternatívy. Národný prvok v integrácii a kooperácii môže posilniť reálnu demokraciu, preto sa národný štát nemôže obetovať na oltár integrácie a globalizácie. Transformovaná národná filozofia a vlastenectvo tak môžu byť alternatívou k slobodu obmedzujúcej uniformite globálnych superštátov. Rozvíjaním štúrovej línie individuálneho v spoločnom dospejeme k prehodnocovaniu našich vzťahov a siločiar v línii Západ-Východ a k ich balančnej aktualizácii. Môžeme si zachovať obe a zabrániť zrúteniu sa spoločnosti do štádia deštrukcie ľudskosti. Tá by mala byť zmyslom politiky a formovania spoločnosti ako ju chápal Štúr.

Ing. Pavel Fendek Odkaz Ľudovíta Štúra znovu aktuálny

(Inštitút národnej politiky)

Kto zabudne na svoju históriu, musí si ju prežiť znovu. Slováci sa v 21. storočí dostávajú do veľmi podobnej situácie ako v 19. a začiatkom 20. storočia, kedy im hrozilo, že budú pohltení národom maďarským. Slovákom znovu hrozí, že sa stanú novodobými Butatóthmi, gniavenými tentoraz Európskou úniou. K tomuto záveru som dospel po analýze ideologického a politického systému súčasnej EÚ. Dokazujem, že rodina, národ a vlastenectvo nepatria na smetisko dejín ako prežitok minulosti. Práve naopak, multikultúrna EÚ, v ktorej majú práva na ľudské práva len „utláčané“ menšiny a imigranti z krajín Tretieho sveta, je prežitok brániaci skutočnému pokroku a rozvoju moderných európskych národov, teda aj Slovákov. Po sto rokoch sa Európa znovu dostáva do situácie, ktorá je pre Slovákov zlomová. Buď ako národ prežijú, alebo zaniknú. Elity slovenského národa, intelektuálne aj politické, stoja znovu pred voľbou: so slovenským národom, alebo proti nemu. Len v tomto kontexte je možné správne pochopiť a interpretovať odkaz Ľudovíta Štúra jednotlivcom počnúc a národmi končiac.

Kontakty na účastníkov konferencie Meno, priezvisko a titul

Kontakt

Mgr. Michael Augustín

Ústav politických vied SAV

[email protected]

Mgr. Beáta Benczeová, PhD.

FiF UK v Bratislave

[email protected]

doc. PhDr. Jaroslav Buček, PhD.

FiF UK v Bratislave

[email protected]

doc. PhDr. Milan Čáky, CSc.

FSV UCM v Trnave

[email protected]

prof. PhDr. Monika Čambáliková, CSc.

Ústav sociológie SAV

[email protected]

Mgr. Vendula Divišová

FSS MU v Brne

[email protected]

doc. PhDr. Daniel Dobiaš, PhD.

FF UPJŠ v Košiciach

[email protected]

PhDr. Soňa Dobiašová, PhD.


[email protected]

Mgr. Martin Doleček

FSS MU v Brne

[email protected]

Ing. Pavel Fendek

Inštitút národnej politiky

[email protected]

Mgr. et. Mgr. Ondřej Filipec, Ph.D. PF UP v Olomouci

[email protected]

Mgr. Ladislav Galo


[email protected]

prof. PhDr. Viera Gažová, CSc.

FiF UK v Bratislave

[email protected]

prof. PhDr. Marcela Gbúrová, CSc. FF UPJŠ v Košiciach

[email protected]

doc. PhDr. Marta Goňcová, CSc.

PdF MU v Brne

[email protected]

doc. PhDr. Vladimír Goněc, DrSc.


[email protected]

PhDr. František Hajduk


[email protected]

Mgr. Petra Hirtlová, PhD.

ARC - VŠPSV, Kutná Hora

[email protected]

Mgr. Marián Horenský

TUKE v Košiciach

[email protected]

doc. PhDr. Peter Horváth, PhD.

FSV UCM v Trnave

[email protected]

Mgr. Adriana Jesenková, PhD.


[email protected]

JUDr. Mgr. Michal Jesenko, PhD.

FVS UPJŠ v Košiciach

[email protected]

doc. JUDr. Jiří Jirásek, CSc.

PF UP v Olomouci

jiri.jirasekpol.cz

JUDr. Věra Jirásková, CSc.

PF UK v Prahe

[email protected]

PhDr. Josef Kasal, Ph.D.

Univerzita Hradec Králové

[email protected]

Mgr. Petra Kasanová


[email protected]

Mgr. Elena Kenderešová


[email protected]

Bc. Daniel Kerekes

FSS MU v Brne

[email protected]

Mgr. Juraj Korpa


[email protected]


Inštitúcia

23


Kontakty na účastníkov konferencie

24

Mgr. Gabriel Koscelanský


[email protected]

PhDr. Michal Košičan


[email protected]

doc. PhDr. Branislav Kováčik, PhD.

FPVaMV UMB v B. Bystrici

[email protected]

prof. PhDr. Svetozár Krno, CSc.

FF UKF v Nitre

[email protected]

PhDr. Jozef Lenč, PhD.

FF UCM v Trnave

[email protected]

Mgr. Slavomír Lesňák, PhD.

PdF MU v Brne

[email protected]

prof. PhDr. Ľudmila Malíková, PhD. FSEV UK v Bratislave

[email protected]

Mgr. Matúš Meluš

FSV UCM v Trnave

[email protected]

prof. PhDr. Silvia Miháliková, PhD.

Sociologický ústav SAV

[email protected]

doc. Dr. phil. Martin Muránský, PhD. Filozofický ústav SAV

[email protected]

Mgr. Michaela Nickelová


[email protected]

PhDr. Monika Nová

UK v Prahe

[email protected]

doc. PhDr. Peter Ondria, PhD.


[email protected]

PhDr. Zuzana Poláčková, PhD.


[email protected]

Mgr. Miroslava Profantová

UK v Bratislave

[email protected]

Mgr. Rafael Rafaj

Inštitút národnej politiky

[email protected]

Mgr. Slavomíra Rapčanová

FF UKF v Nitre

[email protected]

doc. Marek Rybář, PhD.

FiF UK v Bratislave

[email protected]

PhDr. Miroslav Řádek, PhD.

TnUAD v Trenčíne

[email protected]

Mgr. Jana Sivičeková


[email protected]

PhDr. Marcela Slobodníková


[email protected]

PhDr. Josef Smolík, Ph.D., MBA

FSS MU v Brne

[email protected]

doc. PhDr. Vladimír Srb, PhD.

ARC - VŠPSV, Kutná Hora

[email protected]

Mgr. Jakub Stauber

FSV UK v Prahe

[email protected]

Mgr. Daniel Šárovec

FSV UK v Prahe

[email protected]

PhDr. Radoslav Štefančík, PhD., Mpol.

EU v Bratislave

[email protected]

Mgr. Jana Šuleková


[email protected]

Mgr. Barbora Vdovjaková


[email protected]

Mgr. Ján Viselka


[email protected]

PhDr. Viera Žúborová, Ph.D.

FSV UCM v Trnave

[email protected]

ZOZNAM ABSTRAKTOV z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou

Vedecký výbor konferencie prof. PhDr. Marcela Gbúrová, CSc., Katedra politológie FF UPJŠ v Košiciach prof. PhDr. Ján Liďák, CSc., ARC – VŠPSV, Kutná Hora prof. PhDr. Svetozár Krno, CSc., Katedra politológie a európskych štúdií FF UKF v Nitre prof. PhDr. Pavol Mešťan, DrSc., Múzeum židovskej kultúry, Bratislava doc. PhDr. Jozef Lysý, CSc., Katedra etickej a občianskej výchovy, PF UK v Bratislave doc. PhDr. Marta Goňcová, CSc., Katedra občanské výchovy PdF MU, Brno doc. PhDr. Tomáš Koziak, PhD., Katedra politológie FF UPJŠ v Košiciach doc. PhDr. Daniel Dobiaš, PhD., Katedra politológie FF UPJŠ v Košiciach doc. PhDr. Richard Geffert, Ph.D., Katedra politológie FF UPJŠ v Košiciach PhDr. Miroslav Pekník, CSc., Ústav politických vied SAV, Bratislava PhDr. Radovan Rybař, PhD., Katedra občanské výchovy PdF MU, Brno PhDr. Peter Horváth, PhD., Fakulta sociálnych vied UCM v Trnave Mgr. Marián Mesároš, Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, Bratislava Organizačný tím konferencie prof. PhDr. Marcela Gbúrová, CSc. doc. PhDr. Tomáš Koziak, PhD. doc. PhDr. Daniel Dobiaš, PhD. doc. PhDr. Richard Geffert, Ph.D. PhDr. Jana Šutajová, PhD. Mgr. Gabriel Eštok, PhD. Mgr. Renáta Bzdilová, PhD. Mgr. Alexander Onufrák, PhD. Mgr. Mária Hrehová, PhD. Mgr. Jakub Bardovič PhDr. Kristína Magdolenová Mgr. Matúš Béreš Mgr. Gabriela Szabariová Mgr. Elena Kenderešová Mgr. Gabriel Koscelanský

Katedra politológie, Filozofická Fakulta, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach

e-mail: [email protected] web: http://kpo.ff.upjs.sk/

Občianske združenie Res Publica

web:

http://www.respublica.szm.com/

ZBORNÍK ABSTRAKTOV. Košice KAM KRÁČAŠ, DEMOKRACIA november l é. a ó. Ľudovít Štúr: Slovanstvo a svet budúcnosti (1867)

Recommend Documents