Základná škola Jána Hollého s materskou školou Madunice. Prehľad učiva slovenského jazyka. základnej školy

Základná škola Jána Hollého s materskou školou Madunice

Prehľad učiva slovenského jazyka základnej školy


Slovenský jazyk

Obsah

Úvodom ................................................................................................................ 3 Jazyk a jazykoveda ............................................................................................... 4 Hláskoslovie ......................................................................................................... 5 Slovná zásoba ....................................................................................................... 8 Členenie slovnej zásoby .................................................................................... 9 Tvorenie slov ..................................................................................................... 10 Slovné druhy ......................................................................................................... 12 Podstatné mená .................................................................................................. 12 Prídavné mená ................................................................................................... 16 Zámená .............................................................................................................. 19 Číslovky ............................................................................................................ 20 Slovesá .............................................................................................................. 22 Príslovky ........................................................................................................... 24 Predloţky .......................................................................................................... 25 Spojky ............................................................................................................... 26 Častice ............................................................................................................... 27 Citoslovcia ......................................................................................................... 27 Skladba ................................................................................................................. 28 Vetné sklady ...................................................................................................... 28 Vetné členy ........................................................................................................ 29 Prísudok .......................................................................................................... 30 Podmet ............................................................................................................ 30 Predmet ........................................................................................................... 31 Príslovkové určenie ......................................................................................... 32 Prívlastok ........................................................................................................ 34 Vety .................................................................................................................... 39 Súvetia ................................................................................................................ 40 Priraďovacie súvetia ........................................................................................ 40 Podraďovacie súvetia ...................................................................................... 41 Zloţené súvetia ............................................................................................... 44 Štylistika ............................................................................................................... 45 Jazykové štýly ................................................................................................... 45 Slohové postupy a útvary .................................................................................. 46 Z histórie slovenského jazyka .............................................................................. 50 Teória literatúry .................................................................................................... 53

2


Slovenský jazyk

Úvodom ...

Slovenčina je ošemetná vec a vie niekedy človeka potrápiť. Ale veľakrát býva s ňou aj zábava. Dokonca i v škole. V slovnej zásobe je slov neúrekom. Či chceme alebo nechceme, viac ich je tam cudzích. Verili by ste, ţe vo vete „ Valach zo salaša vyprodukoval kilogram ţinčice“ je pôvodná slovenská iba predloţka? I my máme rôznu slovnú zásobu. Niekomu sa stačí dohovoriť s pár slovami, ktorým dominuje to „ zázračné“ oné. Vraj spisovateľom, ktorý pouţil vo svojich dielach najviac slov, bol Puškin. Ozaj, viete, ktoré slovo sa pouţíva v slovenčine najčastejšie? Ak ste zvedaví, tak si ho nájdite v tomto texte. Aj tu ho je najviac. Najhoršie je to s tými slovami, kde sa píše i alebo y. Veru, Štúr dobre vedel, prečo chce len jedno, pamätal určite na našich školáčikov. Veď či vás naháňajú dva psy alebo dvaja psi, aj tak musíte utekať. A keď máte napísať vetu „Vzlykajúci Cyprián umyl dobitému synkovi sinku, keď veľkorysým rysím skokom vyhnal z krytu vyhne zavýjajúce štyri vyţly“, tak ste z toho všetcy pomílený. Čiarka, to je kapitola sama osebe. Raz vraj zabila človeka. Jeden panovník chcel omilostiť odsúdeného, tak napísal: „Omilostiť nemoţno vykonať rozsudok. Zabudol však na čiarku. Nezabudol jeho úradník, ale napísal ju aţ za druhým slovom. A kat vykonal svoju povinnosť. Zaujímavá ja aj ústna podoba našej reči. A keď chceme, počujeme iné, čo by sme mali. „ Ale neber všetko, čo uvidíš. My len cítime, ţe hlásky sa asimilujú.“ Slovenčina je ľúbozvučná reč, vravia cudzinci. Len aby nespoznali túto vetu: Opäť ťahá pätu späť, na pästi má prstov päť, zápästie je v napätí, môţe zmäknúť vzápätí. Alebo: Neľakaj sa, ľstivosť oddiaľ, nepľuj na ľad odtiaľ-potiaľ, ľutuj pľúca, ľahni v pľušti, vypľuj pľuzgier na čeľusti. Slovo má veľkú silu a nemalo by sa s ním narábať ledabolo. Múdro to povedal Sokrates, keď k nemu pribehol zadychčaný muţ a chcel mu čosi povedať. Sokrates ho prerušil a spýtal sa, či svoje slová preosial tromi sitami. Prvé je sito pravdy, druhé dobra, tretie nevyhnutnosti. A keď si muţ nebol istý, či jeho slová budú pravdivé, dobré a ani skutočne nevyhnutné, Sokrates ho ani nevypočul. Niekedy však slová netreba ani pouţiť. Stačí milý pohľad a či krásny skutok. Lenţe my sme v škole a slovenčinu sa treba učiť. A aby sa nám všetko o nej pamätalo lepšie, skúsme sa na ňu pozerať z tej láskavejšej a veselšej stránky. Uvidíte, ţe je zaujímavá.

3


Slovenský jazyk

Jazyk a jazykoveda Jazyk je prostriedok na dorozumievanie. Jazykoveda ( lingvistika ) je veda, ktorá jazyk skúma. Aby sme sa v nej vyznali a mali poriadok a systém, rozdelili sme ju do viacerých odvetví, jazykovedných disciplín.

hláskoslovie

náuka o zvukovej stránke jazyka

lexikológia

náuka o slovnej zásobe tvaroslovie náuka o slovných druhoch a (morfológia) ich tvaroch

jazykoveda

gramatika skladba (syntax)

štylistika

náuka o stavbe viet a súvetí

náuka o slohu, o jazykovom štýle

etymológia

náuka o pôvode slov ... a ďalšie ...

4


Slovenský jazyk

Hláskoslovie Hlásky sú najmenšie časti reči. Zapisujeme ich písmenami. Hlásky delíme na:

___________________________________________________________________________

Samohlásky

krátke

a ä e i (y) o u

dlhé

á é í (ý) ó ú

ia ie iu ô

Dvojhlásky Spoluhlásky

tvrdé

d t n l h ch k g

mäkké

ď ť ň ľ ţ š č dţ c dz j

obojaké

b p m v r z s f

___________________________________________________________________________ » Medzi i – y nie je vo zvukovej podobe jazyka rozdiel. Dôleţitosť nadobúdajú v písanej podobe jazyka. » Dvojhlásky vyslovujeme tak dlho ako dlhé samohlásky. A obe dvakrát dlhšie ako krátke samohlásky. » Spoluhlásky ď,ť,ň,ľ sú v mnohých slovách mäkké, aj keď ich píšeme bez mäkčeňa. Je to vtedy, keď po nich nasleduje e, i, ia, ie, iu, napríklad dievča, diaľka, potešenie, tichý, liečiť, pole ( okrem slov cudzích, v ktorých sa ponecháva ich pôvodná výslovnosť, a niektorých ďalších výnimiek ). ____________________________________________________________________________________________________

Spodobovanie je jav, keď kvôli ľahšej výslovnosti dvoch po sebe idúcich spoluhlások prvú prispôsobujeme druhej podľa znelosti alebo neznelosti. Spoluhlásky preto ešte delíme na znelé a neznelé, podľa toho, ako nám znejú v hrdle pri výslovnosti.

Spoluhlásky: znelé

b d ď g dz dţ z ţ h v párové

neznelé

p t ť k c

č s š ch f

Tieto spoluhlásky tvoria pár. Ak sa pri spodobovaní zmení znelá ( neznelá ) spoluhláska na neznelú ( znelú ), tak vţdy na tú, s ktorou tvorí pár. Preto ich nazývame párové. Okrem nich sú ešte ďalšie znelé spoluhlásky, nazývame ich aj zvučné, a sú nepárové. Samy nemenia podobu vo výslovnosti, ale spodobujú neznelé spoluhlásky na znelé, ak stoja za nimi. Samohlásky v spodobovaní majú úlohu znelých spoluhlások.

znelé ( zvučné ) m n ň l ĺ ľ r ŕ j Príklady:

- nepárové

včera [ fčera ], rozkázať [ roskázať ], holub [ holup ], s mamou [ zmamou ], podtrhnúť [ pottrhnúť ], z cesty [ scesti ], mať náskok [ maďnáskok ] Výrazy v zátvorkách nazývame fonetické zápisy.

5


Slovenský jazyk

Pravopisné okienko Spoluhlásky, po ktorých sa píše y alebo i, sa nazývajú obojaké. Keďţe v slovenčine nie sú pravidlá, kedy píšeme po nich i alebo y, musíme vedieť vybrané slová ( a slová od nich odvodené ). Sú to také slová, v ktorých sa píše po obojakých spoluhláskach y. Vybrané slová po b: by, aby, byľ, bystrý, Bystrica, Bytča, byť (existovať), nábytok, bydlisko, bývať, príbytok, dobytok, obyčaj, kobyla, býk, bylina, bydlo (bývanie), byt, dobyť (zmocniť sa), odbyt, byvol, bytosť, bývalý, úbytok, prebytok, zbytočný. Vybrané slová po m: my, mykať, mýliť sa, myslieť, myseľ, umývať, mydlo, myš, šmýkať sa, hmyz, ţmýkať, priemysel, Myjava, mýto, mys, zamykať, pomykov, hmýriť sa, smyk, priesmyk, omyl, zmysel, pomyje. Vybrané slová po p: pýcha, pýtať sa, pýr, kopyto, prepych, pysk (tlama), pykať, pýšiť sa, pytliak, dopyt, pýriť sa. Vybrané slová po r: ryba, rýchly, ryť, rýpať, hrýzť, kryť, koryto, korytnačka, strýc, ryčať, ryţa, bryndza, rys, Korytnica, rýdzi, rýdzik, brýzgať, rytier, trýzniť, rým, ryha, poryv, úryvok, prikrývať, kryha, stryná, ryšavý, rýľ, prýštiť, Torysa. Vybrané slová po s: syn, syr, sýty, sypať, syseľ, syčať, sýkorka, sychravý, vysychať, osýpky, sypký, sykot. Vybrané slová po v: vysoký, zvyk, vy, výr (sova), výskať, vyť (vydávať zvuk), výskať, vy-, vý- (slovotvorná predpona), vyţla, vykať, vydra, vyhňa, výsosť, zvyšok, výskyt. Vybrané slová po z: jazyk, nazývať. V cudzích slovách sa píše i alebo y podľa pôvodnej podoby slova , a to po všetkých spoluhláskach ( Cyril, kino, historik, syntax, akryl, psychológia, definícia, etymológ, prozodické, komunikácia, liga, bit ).

6


Slovenský jazyk

Prozodické vlastnosti reči Reč človeka by bola nezaujímavá, monotónna, dokonca aţ nezrozumiteľná, ak by hlas nezvyšoval, nezosiľňoval, nemenil jeho farbu a tempo. Preto v komunikácii uplatňuje prozodické* vlastnosti reči, jazyka. Melódia Melódia reči je zmena výšky tónu vo vete. Pouţívame melódiu klesavú alebo stúpavú. 1. Vo všetkých oznamovacích vetách je melódia klesavá. Idem spať. 2. Vo všetkých rozkazovacích vetách je melódia klesavá. Choď kúpiť melón! 3. Vo všetkých zvolacích vetách je melódia klesavá. Aká krása! 4. a) V opytovacích vetách, na začiatku ktorých je opytovacie zámeno, je melódia klesavá. Kto chce dnes odpovedať? b) V opytovacích vetách, na začiatku ktorých nie je opytovacie zámeno, je melódia stúpavá. Hlási sa niekto?

Prestávka Prestávka je prerušenie reči. 1. Keď sa človek potrebuje nadýchnuť. 2. Keď od seba oddeľuje vety alebo časti vety. 3. Keď chce vo vete na dôleţité slovo alebo na časť vety upriamiť pozornosť.

Dôraz Dôraz je zosilnenie hlasu pri výslovnosti najdôleţitejšieho slova vo vete. Zdôraznené slovo môţe byť v hociktorej časti vety. Prízvuk Prízvuk je rozdiel v sile a výške jednotlivých slabík v slove. V slovenskom jazyku je prízvuk na prvej slabike slova. Vo viacslabičnom slove sa pravidelne strieda prízvučná a neprízvučná slabika. Ak sa nachádza jednoslabičná predloţka pred jednoslabičným slovom, je prízvučná. Ak sa nachádza pred dvojslabičným slovom, prízvuk prechádza na prvú slabiku slova. trieda, premárnená šanca, počítač, nad ním, nad riekou __________________________________________________________________________________________

Pravidlo o rytmickom krátení V slovenčine nesmú bezprostredne po sebe nasledovať v jednom slove dve dlhé slabiky. Pravidlo o rytmickom krátení sa uplatňuje napríklad v týchto slovách: krásny, domáci, skáču, krídlam, čísla, záhrad, Piešťan, piesňach.

Aj toto pravidlo má niekoľko výnimiek. Napríklad lístie, v lístí, púští, básní, páví, kohútí, niečí, páliaci, súčiastka, tretíkrát, viacnásobná atď.

7


Slovenský jazyk

Slovná zásoba Slovnou zásobou sa zaoberá jazykovedná disciplína, ktorá sa nazýva lexikológia. Slovná zásoba jazyka ( lexika ) je súhrn všetkých slov jazyka. Základným prvkom slovnej zásoby je slovo. Slovo je skupina hlások, ktorá má určitý význam. Tento význam sa nazýva vecný alebo lexikálny. Slová sa skladajú z viacerých hlások ( piť, mama, pekný, sedemnásť, veľkoodberateľ ), ale poznáme aj slová jednohláskové ( a, i, v, s, ó ).

Aby sme mali prehľad o slovách v slovnej zásobe slovenského jazyka a poznali ich význam, podľa abecedy ich zoraďujeme v rôznych slovníkoch, lexikónoch. Najväčším slovníkom je Slovník slovenského jazyka. Slovná zásoba jazyka

Do slovnej zásoby neustále prichádzajú nové slová, neologizmy, najmä zásluhou rozvoja vedy a techniky ( softvér,mikroprocesor, čip ).

Hhhhhh

Základom slovnej zásoby je jadro slovnej zásoby. Sú v ňom slová, ktoré človek najviac pouţíva ( mama, zem, voda, pes, robiť, pekný ). V slovnej zásobe jazyka slová zostávajú, hoci sa v praxi uţ nepouţívajú. Takéto slová voláme archaizmy. Niektoré predmety môţete vidieť v Madunickej izbe našej školy ( fogaš, hrotok, omelo, prucel ).

V slovnej zásobe jazyka sú všetky slová spisovné. Do slovnej zásoby nepatria nespisovné slová, a to: 1. Nárečové slová ( krumple, mlíko, dze, nyšt, nigdá ). 2. Slangové slová ( magneťák, matika, slovina, profák ). 3. Cudzie slová nespisovné ( colštok, firhanka, zaluftovať, sáčik, doporučiť, losovať, dopis ). Okrem slovnej zásoby jazyka poznáme aj slovnú zásobu jednotlivca ( individuálna slovná zásoba ). 1. Aktívna slovná zásoba ( patria do nej všetky slová, ktoré určitý človek pouţíva ). 2. Pasívna slovná zásoba ( človek slovám rozumie, ale v komunikácii ich nepouţíva ). Snaţte sa i vy mať čo najbohatšiu slovnú zásobu. Veľa čítajte.

8


Slovenský jazyk

Aj slovná zásoba musí mať určitý systém, aby sme sa v nej vyznali, a slová i výrazy, ktoré do nej patria, aj správne pouţívali. Slovnú zásobu preto členíme podľa viacerých kritérií.

1. Členenie podľa vecného ( lexikálneho ) významu A. a) Plnovýznamové slová ( všetky podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá a príslovky ). b) Neplnovýznamové slová ( predloţky, spojky, častice, citoslovcia ). B. a) Jednovýznamové slová ( majú iba jeden význam a sú to najmä odborné termíny a vlastné mená – kilogram, reaktor, kyselina sírová, lexikológia, Madunice, Hollý ). b) Viacvýznamové slová ( majú viac významov, najprv bol význam základný, potom vznikli ďalšie, odvodené, najmä na základe podobnosti – oko človeka , oko na polievke, oko na sieti, oko ako slučka na chytanie zveri ). Metafora je prenesenie významu slova na základe vonkajšej podobnosti ( bojovať proti veterným mlynom, more sĺz, čierna duša, ostrý pohľad ). Metonymia je prenesenie významu slova na základe vnútornej súvislosti ( leţať na trojke znamená leţať v izbe číslo tri, čítať Hollého znamená čítať knihu, ktorú Hollý napísal ). C. a) Jednoslovné pomenovania sú také pomenovania, ktoré tvorí jedno slovo ( otec, učiť ). b) Viacslovné pomenovania sú také pomenovania, ktoré sa skladajú z viacej slov. Kaţdé viacslovné pomenovanie má jeden vecný význam a pomenúva sa ním jedna vec. Preto slová, ktoré ho tvoria, nemôţeme od seba oddeliť. Sú to ustálené spojenia slov a delia sa na: - zdruţené pomenovania ( triedna kniha, stredná škola, minerálna voda, čierny kašeľ ) - frazeologické jednotky sú ustálené spojenia slov, ktoré majú prenesený význam ( mať oči na stopkách, bez práce nie sú koláče, akoby hádzal hrach na stenu, kúpiť za babku ) D. Synonymá sú slová, ktoré majú rovnaký význam, ale inak znejú ( beţať - utekať, čudovať sa – diviť sa, ţalár – väzenie, nepekný – škaredý, skladba – syntax ). Synonymami môţu byť iba slová toho istého slovného druhu. E. Homonymá sú slová, ktoré rovnako znejú, ale majú iný význam ( čelo – hudobný nástroj i časť hlavy, stopky – hodinky i časť rastliny, mať – matka i vlastniť ). F. Antonymá sú slová, ktoré majú opačný význam ( mladý – starý, ľahko – ťaţko, áno – nie, hore – dolu, odniesť – priniesť, láska – nenávisť ).

2. Členenie podľa pôvodu. a) Domáce slová ( mamička, chlieb, stôl, čítať ). b) Cudzie slová ( titul, hymna, lexikón, chirurg, nominatív ). Väčšina slov v slovnej zásobe jazyka má cudzí pôvod.

9


Slovenský jazyk

3. Členenie podľa citového zafarbenia. a) Neutrálne slová ( mesto, dub, brat, voda, milý, písať ). b) Citovo zafarbené, expresívne slová:  zjemňujúce: - zdrobnené slová , deminutíva ( mestečko, dubček, braček, vodička, milučký ) - eufemizmy, slová zjemňujúce nepríjemné veci alebo deje ( uţ sa pobral na onen svet, klaňal sa kaţdej vŕbe )  zhoršujúce slová ( hnáty, chajda, psisko, fiflena )

Tvorenie slov Do slovnej zásoby slovenského jazyka prichádzajú nové slová týmito spôsobmi:

SZJ 1. Odvodzovaním 2. Skladaním 3. Spájaním slov do zdruţených pomenovaní 4. Skracovaním slov 5. Preberaním cudzích slov 6. Prenášaním významu (metaforou a metonymiou )

Odvodzovanie Odvodzovanie je slovotvorný postup, keď sa k základu slova pridá slovotvorná predpona alebo slovotvorná prípona ( alebo obe naraz ) a vznikne nové slovo s iným (alebo podobným ) významom. Slovo, z ktorého sa odvodzovaním tvorí nové slovo, sa nazýva základové slovo. Slovo, ktoré vzniklo odvodzovaním, sa nazýva odvodené slovo.

pra - človek

slovotvorná predpona

základové slovo odvodené slovo

ná

- sil -

10

strom - ček

ný

slovotvorná prípona


Slovenský jazyk

Odvodené slovo môţe byť zároveň aj základovým slovom pre ďalšie z neho utvorené slovo.

zub odvodené slovo

základové slovo

zub - ár

zubár

- ka

Pozor! Nemýľ si termíny slovotvorná prípona a tvarotvorná (gramatická) prípona. Prvá sa pouţíva pri tvorení slov . a mení ich význam. Druhá sa pouţíva napríklad pri skloňovaní podstatných mien a mení len ich tvar v danom páde.

Skladanie Skladanie je slovotvorný postup, keď sa spoja dve plnovýznamové slová do jedného slova. Toto slovo sa nazýva zloţené slovo.

zem - e - pis vod - o - vod lom - i - drevo Spájacie časti e, o, i sú v zloţenom slove kvôli ľahšej výslovnosti a zrozumiteľnosti slova.

Skracovanie slov Skratky vznikajú skrátením slova. Pouţívajú sa len v písanej podobe a skracované slovo musí byť známe a často pouţívané. Skratka sa väčšinou končí na spoluhlásku. Ak je v slove za sebou viac spoluhlások, slovo sa skracuje aţ po poslednú z nich. Za skratkou sa píše bodka. strana - str. sociálny - soc. školský rok - šk. r. jednotné číslo - jedn. č. Značky vznikajú z prvých hlások viacslovných pomenovaní. Píšeme ich veľkými písmenami a nepíšeme za nimi bodku. Základná škola - ZŠ Slovenské národné povstanie - SNP Národná rada Slovenskej republiky - NR SR Bienále ilustrácií Bratislava - BIB Skratky a značky šetria náš čas. Ň

11


Slovenský jazyk

Slovné druhy Slovnými druhmi sa zaoberá jazykovedná disciplína, ktorá sa nazýva morfológia alebo tvaroslovie.

Slovné druhy sa rozdeľujú podľa týchto kritérií:

slovné druhy

podľa ohybnosti

podľa vecného významu

podľa vetnočlenskej platnosti

ohybné neohybné

plnovýznamové neplnovýznamové

sú vetné členy nie sú vetné členy

1.

podstatné mená

skloňujú sa

2.

prídavné mená

skloňujú sa

3.

zámená

skloňujú sa

4.

číslovky

skloňujú sa

5.

slovesá

časujú sa

6.

príslovky

7.

predloţky

8.

spojky

9.

častice

10.

citoslovcia

1.

Podstatné mená

Definícia: Podstatné mená sú slovné druhy, ktoré pomenúvajú osoby, zvieratá, veci, vlastnosti, deje a stavy.

12


Slovenský jazyk

Rozdelenie: A. Konkrétne, hmotné. Sú to názvy osôb, zvierat a vecí ( matka, Eva, programátor, pes, kruţnica, strom, vzduch, Slnko, tabuľa ). Abstraktné, nehmotné. Sú to názvy vlastností, dejov a stavov ( čestnosť, zloba, láska, beh, uvaţovanie, zdravie ). B. Všeobecné. Sú to podstatné mená, ktoré pomenúvajú predmet toho istého druhu ( úľ, futbalista, speváčka, časopis, milosť, stroj, mačka, štát, pokoj ). Vlastné. Sú to podstatné mená, ktoré pomenúvajú určitý a jedinečný predmet. Píšu sa s veľkým začiatočným písmenom ( Ronaldo, Shakira, Anna, Váh, Slovensko, Madunice, Bravo, Mica, Zem, Compaq ). C. Podstatné mená muţského rodu sa delia na ţivotné a neţivotné.

Gramatické kategórie: Rod ( muţský, ţenský, stredný ) Číslo ( jednotné – singulár,Sg., mnoţné – plurál, Pl. ) Pád ( nominatív, genitív, datív, akuzatív, lokál, inštrumentál )

Vzory: Pozor! Vzor nie je gramatická kategória. Je pomôckou na to, aby sme vedeli všetky podstatné mená správne ohýbať a písať. Podstatné mená majú 12 vzorov. Pre muţský rod chlap, hrdina, dub, stroj. Pre ţenský rod ţena, ulica, dlaň, kosť. Pre stredný rok mesto, srdce, dievča, vysvedčenie. Podľa vzoru chlap sa skloňujú ţivotné podstatné mená muţského rodu: a) zakončené v nominatíve singuláru na spoluhlásku ( brat, stolár, Štúr, vedec, Jozef, Slovák, poslucháč ) b) zakončené na samohlásku –o vo všeobecných podstatných menách a na –o vo vlastných rodných menách ( dedo, ujo, Jano, Fero, Paľko ) c) zvieracie podstatné mená muţského rodu, ale len v singulári ( sokol, medveď, pes, vrabec ) Podľa vzoru hrdina sa skloňujú ţivotné podstatné mená muţského rodu: a) zakončené na –a ( vládca, starosta, kolega, bača, Chalupka, Neruda, Gejza ) b) priezviská Slovákov zakončené na –o ( Krasko, Botto, Vančo, Stanko ) Pozor! Prevzaté cudzie slová zakončené na –ta, -ista, -ita sa skloňujú podľa vzoru hrdina, ale v nominatíve plurálu sú zakončené na –i ( poeta-poeti, futbalista-futbalisti, klavirista-klaviristi ). Podľa vzoru dub sa skloňujú neţivotné podstatné mená muţského rodu: a) zakončené na tvrdú alebo obojakú spoluhlásku ( potok, ţivot, hrad, strom, motúz, Zvolen, utorok ) b) zvieracie podstatné mená zakončené na tvrdú alebo obojakú spoluhlásku, ale len v pluráli ( slony, sokoly, hady, kamzíky, supy ) Pozor! Tie psy, vlky, vtáky, býky skloňujeme podľa vzoru dub. Tí psi, vlci, vtáci, býci podľa vzoru chlap. Podľa vzoru stroj sa skloňujú neţivotné podstatné mená muţského rodu: a) zakončené na mäkkú spoluhlásku ( dáţď, kôš, máj, kameň ) b) zvieracie podstatné mená zakončené na mäkkú spoluhlásku, ale len v pluráli ( medvede, kone, mravce, komáre ) Pozor! Neţivotné podstatné mená muţského rodu zakončené na –r, -l sa skloňujú buď podľa vzoru dub, buď podľa vzoru stroj. Ak neviete ich vzor, pouţite slovník.

13


Slovenský jazyk

Podľa vzoru ţena sa skloňujú podstatné mená ţenského rodu zakončené na –a, pred ktorým je tvrdá alebo obojaká spoluhláska ( sloboda, ryba, sestra, lipa, slama Anna, Európa, ale aj Kórea, Lea ). Podľa vzoru ulica sa skloňujú podstatné mená ţenského rodu: a) zakončené na –a, pred ktorým je mäkká spoluhláska ( ríša, lavica, baňa, Naďa, Prievidza, Venuša, kniţnica ) b) prevzaté mená zakončené na –ia, -ya ( demokracia, akcia, Mária, Líbya ) Podľa voru dlaň sa skloňujú podstatné mená ţenského rodu zakončené na spoluhlásku a v nominatíve plurálu majú koncovku –e ( pec, báseň, nádej, zem, haluz, diaľ, oceľ, hruď, päsť, niť, tvár, myseľ, Viedeň ) Podľa vzoru kosť sa skloňujú podstatné mená ţenského rodu zakončené na spoluhlásku a v nominatíve plurálu majú koncovku –i ( moc, cirkev, krv, hus, zver, vlasť, povesť, vec, zmes, step, obuv, Budapešť, meď, myš, voš ) Podľa vzoru mesto sa skloňujú podstatné mená stredného rodu: a) zakončené na –o ( divadlo, nekonečno, zrno, zrnko, blato, mlieko, Slovensko, Rusko, Štúrovo ) b) prevzaté slová zakončené na –um, -ium, -eum, - io, -eo, -ao ( múzeum, gymnázium, Borneo, kakao ) Podľa vzoru srdce sa skloňujú podstatné mená stredného rodu zakončené na –e ( more, plece, pole, oje, líce ) Podľa vzoru dievča sa skloňujú podstatné mená stredného rodu zakončené na –a, -ä ( dieťa, chlapča, ţieňa, teľa, pánča, vtáča, mača, medvieďa, chlápä, bábä, holúbä, ţriebä ) Podľa vzoru vysvedčenie sa skloňujú podstatné mená stredného rodu zakončené na –ie ( prútie, lístie, obilie, písanie, hnutie, skákanie, behanie, myslenie, výročie, súhvezdie, Záhorie, Pohronie, úpätie, podhradie )

Pomnoţné podstatné mená sú také podstatné mená, ktoré pomenúvajú jednu vec, ale majú tvar mnoţného čísla (Madunice, Ţlkovce, Košariská, Alpy, Tatry, Čechy, Vianoce, fašiangy, páračky, pašie, raňajky, prázdniny, jasle, hrable, noţnice, sane, vidly, ústa, gate, nohavice, plavky, osýpky ). Vzory a skloňovanie pomnoţných podstatných mien:

pomnoţné podstatné mená Piešťany okuliare

-y -e

-och -och

Tatry nohavice

-y -e

-ách, -ach -iach

Košariská prsia

-á, -a -ia, -a

-ách, -ach -iach, -ach

zakončenie

lokál plurálu

14

rod

vzor

muţský

dub (-y) stroj (-e)

ţenský

ţena (-y) ulica (-e)

stredný

mesto (-á) srdce (-ia)


Slovenský jazyk

Skloňovanie podstatných mien

muţský rod chlap Sg.

hrdina Pl.

Sg.

dub Pl.

Sg.

stroj Pl.

Sg.

Pl.

N

chlap

chlapi

hrdina

hrdinovia

dub

duby

stroj

stroje

G

chlapa

chlapov

hrdinu

hrdinov

duba

dubov

stroja

strojov

D

chlapovi

chlapom

hrdinovi

hrdinom

dubu

dubom

stroju

strojom

A

chlapa

chlapov

hrdinu

hrdinov

dub

duby

stroj

stroje

L

chlapovi

chlapoch

hrdinovi

hrdinoch

dube

duboch

stroji

strojoch

I

chlapom

chlapmi

hrdinom

hrdinami

dubom

dubmi

strojom

strojmi

ţenský rod ţena Sg.

dlaň

ulica Pl.

Sg.

Pl.

Sg.

kosť Pl.

Sg.

Pl.

N

ţena

ţeny

ulica

ulice

dlaň

dlane

kosť

kosti

G

ţeny

ţien

ulice

ulíc

dlane

dlaní

kosti

kostí

D

ţene

ţenám

ulici

uliciam

dlani

dlaniam

kosti

kostiam

A

ţenu

ţeny

ulicu

ulice

dlaň

dlane

kosť

kosti

L

ţene

ţenách

ulici

uliciach

dlani

dlaniach

kosti

kostiach

I

ţenou

ţenami

ulicou

ulicami

dlaňou

dlaňami

kosťou

kosťami

stredný rod mesto Sg.

dievča

srdce Pl.

Sg.

Pl.

N

mesto

mestá

srdce

srdcia

G

mesta

miest

srdca

sŕdc

D

mestu

mestám

srdcu

srdciam

A

mesto

mestá

srdce

srdcia

L

meste

mestách

srdci

srdciach

I

mestom

mestami

srdcom

srdcami

Sg.

vysvedčenie Pl.

dievčatá dievčence dievčat dievčaťa dievčeniec dievčatám dievčaťu dievčencom dievčatá dievča dievčence dievčatách dievčati dievčencoch dievčatami dievčaťom dievčencami dievča

15

Sg.

Pl.

vysvedčenie

vysvedčenia

vysvedčenia

vysvedčení

vysvedčeniu vysvedčeniam vysvedčenie

vysvedčenia

vysvedčení

vysvedčeniach

vysvedčením vysvedčeniami


Slovenský jazyk

2. Prídavné mená Definícia: Prídavné mená sú slovné druhy, ktoré označujú vlastnosti osôb, zvierat, vecí a javov. Rozdelenie: Akostné – vyjadrujú akosť, kvalitu ( pekný, cudzí, milý, čestný, malý, zlý, súci, svieţi, veselý, lenivý ) Vzťahové – vyjadrujú vzťah k podstatnému menu ( drevený, letný, madunický, slovenský, ručný, kamenný, májový ) Ţivočíšne – vyjadrujú vzťah k ţivočíchovi ( páví, motýlí, kohútí, líščí, sloní, hroší, vtáčí, orlí, ovčí ) Privlastňovacie – vyjadrujú vlastníka ( otcov, matkin, letuškin, priateľov, kamarátkin, líškin, slonov ) Gramatické kategórie: Prídavné mená preberajú gramatické kategórie ( rod, číslo, pád ) od svojich nadradených podstatných mien ( pekný človek, pekného človeka ... otcova košeľa, otcovej košele ... páví chvost, páviemu chvostu ... krásne ţeny, krásnych ţien ... )

Vzory: Akostné a vzťahové prídavné mená majú vzory pekný a cudzí. Ţivočíšne prídavné mená majú vzor páví. Privlastňovacie prídavné mená majú vzor otcov. Podľa vzoru pekný sa skloňujú prídavné mená s tzv. tvrdým zakončením , pred poslednou samohláskou je tvrdá alebo obojaká spoluhláska ( letný, chladný, krátky, veľká, milá, malé, drevený, jesenné, počítačový, ţivý ). Podľa vzoru cudzí sa skloňujú prídavné mená s mäkkým zakončením ( svieţi, horúci, rýdzi, písací, tunajší, súci, vidiaci, domáci ). Podľa vzoru páví sa skloňujú ţivočíšne prídavné mená ( líščí, baraní, korytnačí, medvedí, škovránčí ). Pozor! Vo vzore páví sa neuplatňuje zákon o rytmickom krátení. Pozor! Nepleť si ţivočíšne prídavné mená a privlastňovacie prídavné mená ( líščí-líškin, baraní-baranov, korytnačia-korytnačkina, škovránčí-škovránkov ). Podľa vzoru otcov sa skloňujú privlastňovacie prídavné mená zakončené na –ov, -ova, -ovo, -in, -ina,-ino ( ujov, synova, sestrino, kamarátova, Jozefov, učiteľkin, riaditeľova, Katkin, Timravin ). Pozor! V prídavných menách so slovotvornou príponou –in sa píše mäkké i aj vtedy, ak sa základ slova končí na tvrdú alebo obojakú spoluhlásku ( učiteľk – in, letušk – ino, gazdink –ina ).

16


Slovenský jazyk

Skloňovanie prídavných mien muţský rod Sg. pekný

cudzí

páví

otcov

pekného

cudzieho

pávieho

otcovho

peknému pekného, pekný peknom pekným

cudziemu cudzieho, cudzí cudzom cudzím

páviemu pávieho, páví pávom pávím

otcovmu otcovho, otcov otcovom otcovým

N G D A L I

Pl. pekní, pekné

cudzí, cudzie

páví, pávie

otcovi, otcove

pekných pekným pekných, pekné pekných peknými

cudzích cudzím cudzích, cudzie cudzích cudzími

pávích pávím pávích, pávie pávích pávími

otcových otcovým otcových, otcove otcových otcovými

N G D A L I

ţenský rod Sg pekná

cudzia

pávia

otcova

peknej peknej peknú peknej peknou

cudzej cudzej cudziu cudzej cudzou

pávej pávej páviu pávej pávou

otcovej otcovej otcovu otcovej otcovou

N G D A L I

Pl. pekné

cudzie

pávie

otcove

pekných pekným pekné pekných peknými

cudzích cudzím cudzie cudzích cudzími

pávích pávím pávie pávích pávími

otcových otcovým otcove otcových otcovým

N G D A L I

stredný rod Sg. pekné

cudzie

pávie

otcovo

pekného peknému pekné peknom pekným

cudzieho cudziemu cudzie cudzom cudzím

pávieho páviemu pávie pávom pávím

otcovho otcovmu otcovo otcovom otcovým

pávie

otcove

N G D A L I

Pl. pekné

cudzie

N

17


G D A L I

pekných pekným pekné pekných peknými

Slovenský jazyk

pávích pávím pávie pávích pávími

cudzích cudzím cudzie cudzích cudzími

otcových otcovým otcove otcových otcovými

Stupňovanie prídavných mien: Stupňovanie znamená zveličenie alebo zmenšenie miery vlastnosti prídavného mena v základnom tvare. Stupňujú sa iba prídavné mená akostné. Prvý stupeň je základný tvar prídavného mena. Druhý stupeň sa tvorí tak, ţe sa k slovotvornému základu pridá prípona –ší, -ejší. Tretí stupeň sa tvorí tak, ţe sa k tvaru druhého stupňa pridá predpona naj- .

pravidelné Stupňovanie

slovotvorný základ sa nemení 1. milý 2. milší 3. najmilší 1. veselý 2. veselší 3. najveselší 1. úprimný 2. úprimnejší 3. najúprimnejší

nepravidelné slovotvorný základ sa mení 1. dobrý 2. lepší 1. zlý 2. horší 1. malý 2. menší 1. veľký 2. väčší

3. najlepší 3. najhorší 3. najmenší 3. najväčší

Pravopisné okienko Vzťahové prídavné mená utvorené z vlastných podstatných mien píšeme s malým začiatočným písmenom ( Madunice – madunický, Slovensko – slovenský, Štúr – štúrovský ). Ak je však toto prídavné meno na začiatku viacslovného názvu, píšeme ho s veľkým začiatočným písmenom ( Slovenská republika, Madunické ozveny ). Privlastňovacie prídavné mená utvorené z vlastných podstatných mien píšeme veľkým začiatočným písmenom ( Štúr – Štúrov, Eva – Evin, Ján – Jánov ). Viacslovné vlastné mená sa píšu s veľkým začiatočným písmenom na prvom slove. Ostatné slová sa píšu okrem vlastných mien s malým písmenom ( Ulica osloboditeľov, Ulica Janka Kráľa, Námestie Slovenského národného povstania, Bratislavský hrad ). Viacslovné názvy obcí a miest píšeme s veľkým začiatočným písmenom vo všetkých slovách okrem predloţiek ( Banská Bystrica, Nové Mesto nad Váhom, Spišská Nová Ves, Biely Potok ). Pozor! Skutočný potok má názov Biely potok!

Názvy úradov a inštitúcií s presnou adresou sa píšu s veľkým začiatočným písmenom na prvom slove ( Krajský úrad v Trnave, Základná škola Jána Hollého Madunice ). Názvy týchto úradov sa píšu s malým začiatočným písmenom, ak sa hovorí o nich všeobecne a bez presnej adresy ( základné poznatky o ţivote sa učí mladý človek v základnej škole, v hociktorom krajskom úrade sa to dá vybaviť ).

18


Slovenský jazyk

3. Zámená Definícia: Zámená sú slovné druhy, ktoré majú všeobecný význam, odkazujú na mená a naznačujú osobu, zviera, vec a vlastnosť. Rozdelenie: osobné

základné

ja ty

privlastňovacie zvratné

základné

on ona ono my vy oni ony

môj tvoj jeho jej jeho náš váš ich ich seba / sa

privlastňovacie

svoj

Zámená

ukazovacie

ten, onen, taký, toľký, tá, oná, taká ...

opytovacie

kto? čo? aký? ktorý? čí? koľký? aká?...

neurčité

dakto, dajaký, niekto, nejaký, niektorý, ktorýkoľvek, bárskto niečo, bársčo, čísi, čiesi ... vymedzovacie ten istý, iný, inakší, nikto, nijaký, tenţe, sám, všetok ...

Skloňovanie zámen

N ja

ty

G mňa,ma

teba,ťa

D mne,mi

tebe,ti

A mňa,ma

teba,ťa

L I N G D A L I

mne mnou môj môjho môjmu môjho,môj mojom mojím

ona

tebe tebou

on jeho,neho, ho, -ňho,-ň jemu,nemu,mu jeho,ho,neho, -ňho,-ň ňom ním

jej,nej

ono my jeho,neho,ho, nás -ňho,-ň jemu,nemu,mu nám

ju,ňu

ho,-ň

nás

vás

ich,nich

ich,ne

nej ňou

ňom ním

nás nami

vás vami

nich nimi

nich nimi

moja mojej mojej moju mojej mojou

moje môjho môjmu moje mojom mojím

moji mojich mojim mojich mojich mojimi

moje mojich mojim moje mojich mojimi

tvoj tvojho tvojmu tvojho,tvoj tvojom tvojím

jeho jeho jeho jeho jeho jeho

náš nášho nášmu nášho,náš našom naším

ich ich ich ich ich ich

jej,nej

19

vy

oni

ony

vás

ich,nich

ich,nich

vám

im,nim

im,nim


N G D A L I N G D A L I

Slovenský jazyk

seba,sa sebe,si seba,sa sebe sebou

svoj svojho svojmu svojho,svoj svojom svojím

ten toho tomu toho,ten tom tým

tá tej tej tú tej tou

to toho tomu to tom tým

tí tých tým tých tých tými

tie tých tým tie tých tými

taký takého takému takého,taký takom takým

čí čieho čiemu čí,čieho čom čím

čia čej čej čiu čej čou

dakto dakoho dakomu dakoho dakom dakým

niečo niečoho niečomu niečo niečom niečím

čosi čohosi čomusi čosi čomsi čímsi

čiesi číchsi čímsi čiesi číchsi čímisi

sám samého samému samého,sám samom samým

sama samej samej samu samej samou

samá samej samej samú samej samou

sami samých samým samých samých samými

samy samých samým samy samých samými

oná onej onej onú onej onou

Pozor! Rozlišuj vymedzovacie zámená: V byte som bol sám. Si tu sama? To dieťa tu samo nemôţe zostať. Ţiaci v triede pracovali sami. Ţeny, prišli ste samy? To víno je samý ocot! Byt je samá mucha! Som samé ucho! V kine boli samí mladí ľudia. Máme pre vás samé dobré správy. Zámeno oni je muţského rodu ţivotné ( Boli tu tvoji spoluţiaci. Oni sa mi zapáčili. ). Toto zámeno pouţívame aj vtedy, keď nevieme, koho označuje, alebo označuje všetkých - muţov, ţeny a deti. Zámeno ony je buď muţského rodu neţivotné, buď ţenského, buď stredného rodu. ( Sú vaše deti doma? Veď ony dnes vôbec nekričia! )

4. Číslovky Definícia: Číslovky sú slovné druhy, ktoré pomenúvajú mnoţstvo, poradie i členenie osôb, zvierat, vecí, vlastností a dejov. Rozdelenie: určité základné Číslovky

neurčité

skupinové

jeden, dva, tri, štyri, päť, sto, tisíc dvoje, trojo, štvoro, desatoro

veľa, málo, mnoho viacero

radové

prvý, druhý, tretí, tisíci, miliónty

niekoľký

násobné

trikrát, tri razy, šesť ráz, dvojnásobný

veľa ráz, mnohokrát

20


druhové

Slovenský jazyk

dvojaký, pätoraký, storaký

mnohoraký,

niekoľkoraký Skloňovanie čísloviek

N G D A L I N G D A L I N G D A L I

jeden jedného jednému jedného,jeden jednom jedným

jedna jednej jednej jednu jednej jednou

jedno jedného jednému jedno jednom jedným

jedni jedných jedným jedných jedných jednými

jedny jedných jedným jedny jedných jednými

dvaja dvoch dvom dvoch dvoch dvoma,dvomi

dva dvoch dvom dva dvoch dvoma,dvomi

tri troch trom tri troch troma,tromi

štyri štyroch štyrom štyri štyroch štyrmi

piati, päť piatich piatim piatich,päť piatich piatimi

sedem siedmich siedmim sedem siedmich siedmimi

sto sto,sta sto,stu sto sto,ste sto,stom

tisíc tisíc,tisíca tisíc,tisícu tisíc, tisíc,tisíci tisíc,tisícom

milión milióna miliónu milión milióne miliónom

miliarda miliardy miliarde miliardu miliarde miliardou

tretí (Sg.) tretieho tretiemu tretieho,tretí treťom tretím

tretí (Pl.) tretích tretím tretích tretích tretími

tretie (Pl.) tretích tretím tretie tretích tretími

piaty (Sg.) piateho piatemu piateho,piaty piatom piatym

piati (Pl.) piatych piatym piatych piatych piatymi

trojnásobný trojnásobného trojnásobnému trojnásobného trojnásobnom trojnásobným

Základné číslovky jeden, dva, tri, štyri majú samostatné skloňovanie. Základné číslovky päť aţ deväťdesiatdeväť sa skloňujú podľa vzoru päť. Základná číslovka sto sa neskloňuje, ak stojí pri nej podstatné meno ( sto chlapov, sto chlapom ). Ak stojí sama, buď sa neskloňuje, buď sa skloňuje podľa vzoru mesto. Základná číslovka tisíc sa skloňuje podľa vzoru stroj, keď stojí samostatne. Ak stojí pred podstatným menom, skloňuje sa ako číslovka päť, alebo sa neskloňuje. Základná číslovka milión sa skloňuje podľa vzoru dub, píše sa vţdy oddelene. V spojení s podstatným menom býva aj nesklonná. Základná číslovka miliarda sa skloňuje podľa vzoru ţena. Skupinové číslovky sa neskloňujú ( počítané predmety za nimi sú vţdy v G Pl.). Radové číslovky tretí, tisíci skloňujeme podľa vzoru cudzí. Radové číslovky prvý, druhý, štvrtý, piaty... desiaty... osemnásty...stý...skloňujeme podľa vzoru pekný. V násobných číslovkách jeden raz, dva razy, päť ráz, desať ráz ... píšeme slová oddelene. Násobné číslovky dvakrát, trikrát, viackrát, mnohokrát píšeme spolu. Násobné číslovky dvojnásobný, stonásobný ... píšeme spolu a skloňujeme podľa vzoru pekný.

21


Slovenský jazyk

Pravopisné okienko Číslovky môţeme písať aj číslicami. Vtedy platia tieto pravidlá: Za radovými číslovkami píšeme bodku. Pretekár na 3. mieste je z nášho mesta. Pretekár na treťom mieste je z nášho mesta. Páči sa mi hudba 80. rokov. Páči sa mi hudba osemdesiatych rokov. Za základnými číslovkami nepíšeme bodku. Mám 20 rokov. Mám dvadsať rokov. Dobrých spoluţiakov mám v 7 triedach. Dobrých spoluţiakov mám v siedmich triedach. Pozor na takéto vety! V siedmich siedmych triedach sa dnes neučilo. Číslovka siedmich je základná a znamená počet tried. Číslovka siedmych je radová a oznamuje nám, ţe sa neučili siedmaci .

5.

Slovesá

Definícia: Slovesá sú slovné druhy, ktoré vyjadrujú dej, činnosť a stav osôb, zvierat a vecí. Rozdelenie: A. Plnovýznamové ( písať, opravovať, učiť, naraziť, blednúť, hazardovať, skákať, piť ). Neplnovýznamové: a) pomocné alebo sponové ( byť, bývať,zdať sa,ostať, javiť sa ) b) fázové ( začať, skončiť, pokračovať ) c) modálne ( musieť, chcieť, mať, môcť, smieť ) B. Zvratné ( existujú iba so zámenom sa,si – smiať sa, všímať si, báť sa ) Nezvratné ( krúţiť, lietať, mávať, písať, horieť ) Plnovýznamové slovesá sa delia na a) stavové ( blednúť, šedivieť, vyzdravieť ) b) činnostné ( leţať, kričať, píliť, horekovať ) Činnostné slovesá sa delia na: a) bezpredmetové ( skákať, visieť, ísť ) b) predmetové ( kupovať, dať, milovať, čítať ) Predmetové slovesá delíme na a) prechodné ( predmet s nimi spojený je v A bezpredloţkovom, kupovať knihu, dať milosť, milovať ţenu, čítať časopis ) b) neprechodné ( predmet je v predloţkovom A alebo v iných pádoch, hrať sa s bratom, obávať sa búrky, pomáhať spoluţiakom )

22


Slovenský jazyk

Gramatické kategórie: Osoba ( 1.2.3.) Číslo ( jednotné, mnoţné ) Čas ( minulý, prítomný, budúci ) Spôsob ( oznamovací, rozkazovací, podmieňovací ) Rod ( činný, podmet činnosť vykonáva, trpný, podmet je činnosťou zasahovaný ) Vid ( dokonavý, dokončený dej, nedokonavý, nedokončený dej ) Určovanie gramatických kategórií slovies: Mesto sa upratuje, lebo prídete k nám na návštevu.

osoba: číslo: čas: spôsob: rod: vid:

upratuje sa 3. jednotné prítomný oznamovací trpný nedokonavý

prídete 2. mnoţné budúci oznamovací činný dokonavý

» Ak nemáš istotu, aký má sloveso vid, daj si ho do budúceho času. Ak k slovesu musíš pridať pomocné sloveso byť v budúcom čase ( budem, budeš, bude...), je sloveso nedokonavé ( písať-budem písať, hovoriť-budete hovoriť ). » Dokonavé slovesá nemajú prítomný čas. Pozor! Dokonavé je napríklad sloveso skočiť. Nemá prítomný čas.Nepleť si ho však s nedokonavým slovesom skákať, ktoré tvar prítomného času má ( skáčem, skáčeme...) .

Slovesné tvary Ak je sloveso vyjadrené jedným slovom, je to jednoduchý tvar. Ak je vyjadrené viacerými slovami, je to zloţený tvar. Ak môţeme v slovesnom tvare určiť osobu, číslo, čas a spôsob, je to určitý slovesný tvar. Ak slovesný tvar nevyjadruje slovesné gramatické kategórie, je to neurčitý slovesný tvar. Určité slovesné tvary

Neurčité slovesné tvary

1. prítomný čas 2. rozkazovací spôsob

píšem píš!

1. neurčitok 2. prechodník

3. minulý čas

písal som

3.

4. budúci čas

budem písať

4.

písal by som

5.

podmieňovací spôsob 5. prítomného času podmieňovací spôsob 6. minulého času

činné príčastie prítomné trpné príčastie slovesné podstatné meno

bol by som písal

Časovanie slovies

23

písať píšuc píšuci písaný písanie


Slovenský jazyk

byť

volať

padnúť

čas

minulý

prítomný budúci

minulý

prítomný

budúci

minulý

ja

bol som

som

budem

volal som

volám

padol som

_

padnem

ty

bol si

si

budeš

volal si

voláš

padol si

_

padneš

on

bol

je

bude

volal

volá

padol

_

padne

my

boli sme

sme

budeme

volali sme

voláme

padli sme

_

padneme

vy

boli ste

ste

budete

volali ste voláte

padli ste

_

padnete

oni

boli

sú

budú

volali

budem volať budeš volať bude volať budeme volať budete volať budú volať

padli

_

padnú

robiť

môcť

rozumieť

čas

minulý

prítomný budúci

ja

robil som

robím

ty

robil si

robíš

on

robil

robí

my

robili sme

robíme

vy

robili ste robíte

oni

robili

robia

volajú

budem robiť budeš robiť bude robiť budeme robiť budete robiť budú robiť

minulý rozumel som rozumel si rozumel rozumeli sme rozumeli ste rozumeli

prítomný

budúci

budem rozumieť budeš rozumieš rozumieť bude rozumie rozumieť budeme rozumieme rozumieť budete rozumiete rozumieť budú rozumejú rozumieť rozumiem

prítomný budúci

minulý

prítomný budúci

mohol som

môţem

mohol si

môţeš

mohol

môţe

mohli sme

môţeme

mohli ste môţete mohli

môţu

budem môcť budeš môcť bude môcť budeme môcť budete môcť budú môcť

6. Príslovky Definícia: Príslovky sú slovné druhy, ktoré vyjadrujú okolnosti alebo vlastnosti deja. Rozdelenie:

príslovky

miesta

kam? kde? odkiaľ? kade?

času

kedy? odkedy? dokedy?

spôsobu

ako?

príčiny

prečo?

24

hore, hlboko, blízko, doma, von, dnu, preč, zhora, spredu dnes, zajtra, vţdy, zriedka, včas, medzitým, náhle, dávno dobre, zle, milo, rušno, ticho, ţivo, sucho, nahlas, naoko naschvál, preto, nato,náhodou


Slovenský jazyk

Stupňovanie prísloviek: Stupňovať môţeme príslovky utvorené z akostných prídavných mien. Aj príslovky majú pravidelné a nepravidelné stupňovanie. 1. stupeň: milo, rezko, tuho, priateľsky, slovensky, zle, dobre 2. stupeň: milšie, rezkejšie, tuhšie, priateľskejšie, slovenskejšie, horšie, lepšie 3. stupeň: najmilšie, najrezkejšie, najtuhšie, najpriateľskejšie, najslovenskejšie, najhoršie, najlepšie Pravopisné okienko Pozor! Nezamieňaj si niektoré príslovky a predloţkové spojenia. U oboch je totiţ výslovnosť rovnaká. Vtom som uvidel svojho kamaráta. V tom hrade vraj straší. Zasmial sa nahlas. Spevák si musí dávať pozor na hlas. Vieš tú báseň spamäti? Z pamäti vyhrabal spomienku na prvú jednotku. Medzitým, ako čakal na otca, sa zotmelo. Medzi tým špinavým riadom nájdeš aj čistý hrniec. Tváril sa naoko spokojne. Priloţil si dlaň na oko.

7.

Predloţky

Definícia: Predloţky sú slovné druhy, ktoré vyjadrujú vzťahy medzi slovami. Samostatne sa nepouţívajú, len v spojení s podstatnými menami, zámenami a číslovkami v istých pádoch.

Rozdelenie: A. Prvotné – majú len funkciu predloţky ( v, s, nad, pod, po, za ) Druhotné – majú aj inú funkciu, napríklad príslovky ( okolo, vedľa, poniţe, uprostred )

B. Jednoduché ( pred, na, pri, za, v, vo, od ) Zloţené ( pomedzi, popod, spoza, uprostred ) Vokalizácia predloţiek je jav, keď sa kvôli lepšej výslovnosti a zrozumiteľnosti pridáva k predloţkám s, z, v, k samohláska ( vokál ) –o alebo –u ( so sebou, zo školy, vo vode, ku knihe ). Spodobovanie predloţiek je jav, keď sa kvôli lepšej výslovnosti mení spoluhláska v predloţke na znelú alebo neznelú ( podľa zásad spodobovania v predchádzajúcej časti tohto súboru ). Výnimku tvoria spojenia predloţiek s osobnými zámenami ( so mnou, s ním, s ňou, s vami, ku mne, k nim, k nám ).

25


8.

Slovenský jazyk

Spojky

Definícia: Spojky sú slovné druhy, ktoré spájajú vetné členy a vety. Vyjadrujú vzťahy medzi nimi. Rozdelenie: A: Priraďovacie

( a, i, aj, ani, ba, ba aj, ba ani, nielen - ale aj, ale, leţ, lenţe, no, však, avšak, a predsa, a jednako, alebo, buď, alebo-alebo, veď, buď-buď, však, ináč, preto, teda, tak, a preto, a teda, a tak, hoc, hoci, i keby, keby aj, i keď, čo i, akokoľvek, ako-tak, síce-ale ) Tieto spojky spájajú rovnocenné vetné členy a rovnocenné vety v súvetiach.

Podraďovacie( ţe, aby, ţeby, keď, ako, lebo, prvneţ, kým, ledva, sťa, neţ, akoby, sotva, čím-tým, takţe, aţ, tak-aby, pretoţe, keďţe, bo ) Tieto spojky spájajú nerovnocenné vety v súvetí.

B: Jednoslovné Viacslovné

( a, i, ani, ale, no, ţe, lebo, ako, aby ) ( a preto, a teda, a tak, a predsa , aj keď )

Funkcie spojok môţu plniť aj iné slovné druhy ( niektoré zámená a príslovky ). Nazývame ich spájacie výrazy ( ktorý, aký, čí, kto, čo, koľko, koľký, ako, kde, kedykoľvek, kdekoľvek, ledva, kým, čím ). Pravopisné okienko

Pred spojkami a, i, aj, ani, alebo,či čiarku nepíšeme. Keď sa tá istá spojka vo vete opakuje, píšeme pred druhou ( treťou, štvrtou ) čiarku. ( Aj ja, aj ty, aj všetci ostatní tam pôjdu. Nepoznala ani Evku, ani mamu, ani otca.) Pred dvojslovnými spojkami a predsa, a tak, a teda, a jednako, a to, a preto píšeme čiarku. Pred podraďovacími spojkami píšeme čiarku. Pred spojkami ako, neţ, sťa, ani píšeme čiarku, keď za nimi nasleduje veta. ( Správal sa, ako keby pojedol všetku múdrosť sveta. ) Ak sa tieto spojky vyskytujú v prirovnaniach v jednoduchej vete, čiarku pred nimi nepíšeme. ( Som hladný ako vlk. Správal sa sťa horenos. ) Ak má spojka a význam odporovací ( keď sa namiesto nej dá pouţiť spojka ale), čiarku pred 26


Slovenský jazyk

ňou môţeme,ale nemusíme písať.

Častice

9. Definícia:

Častice sú slovné druhy, ktoré: a) vyjadrujú postoj hovoriaceho vo vete alebo k jej časti b) uvádzajú vetu a dodávajú jej istý významový odtieň Časticami sú tieto slová: a, ba, i, no, nuţ, veď, čiţe, napokon, vari, azda, aj, ešte, iba, aspoň, práve, najmä, nadovšetko, predovšetkým, naozaj, áno, nie, hej, veru, dobre, pravda, vskutku, osobitne, bárs, kieţby, nech, nechţe, bodaj, nuţ, hádam, reku, údajne, ozaj. » Príklady na častice, ktoré uvádzajú vetu: - A kde si sa to zatúlal! Azda si nezablúdil? - No to je dobré! Aj ty si tomu uveril? » Príklady na častice, ktoré vyjadrujú postoj hovoriaceho. Všimnite si, ako dokáţu obmeniť význam vety: Kúpim si aj zmrzlinu. Kúpim si ešte zmrzlinu. Kúpim si aspoň zmrzlinu. Kúpim si len zmrzlinu. » Niektoré častice, ktoré vyjadrujú postoj hovoriaceho k celej vete, sa oddeľujú čiarkou: Bola to, samozrejme, pravda. Bohuţiaľ, prišli ste neskoro. Aj dnes vám dám, pravdaţe, domácu úlohu. Je to tak, pravda?

10.

Citoslovcia

Definícia: Citoslovcia sú slovné druhy, ktoré: a) vyjadrujú city, pocity a vôľu

b) napodobňujú zvuky Rozdelenie: A: Vlastné

( jaj, ach, juchuchú, hej, fuj, och, jojoj, ó, ahá, brrr, ľaľa, pst, hanba,

beda, prr, hm ) Zvukomalebné ( bim, bam, cŕŕŕn, bum, plesk, šuch, prásk, múú, kikirikí, čičitŕn, haf, frnk, tik-tak, bác, čľup, chichichi )

B: Prvotné ( pôvodné) ( jaj, fuj, au, uch, juj, ach, och )

27


Slovenský jazyk

Druhotné a) utvorené zo slovies ( hľa, ľaľa ) b) utvorené z podstatných mien

( beda, prepánajána, pomoc, hanba )

Skladba Skladba ( syntax ) je jazykovedná disciplína, ktorá sa zaoberá stavbou viet a súvetí ( spájaním slov vo vete, vetnými členmi, tvorením viet a súvetí ) Učivo skladby sme preto rozdelili do týchto častí: A: Vetné sklady B: Vetné členy C: Vety D: Súvetia

Vetné sklady

A

Slová nie sú vo vete osamotené. Spájajú sa podľa gramatických vlastností a významu do dvojíc, skladov. Vetné sklady sú menšie významové celky vo vete.

Poznáme vetný sklad

a) prisudzovací b) určovací c) priraďovací

Prisudzovací vetný sklad Tvoria ho holý podmet a holý prísudok, vetné členy sú v tomto sklade rovnocenné.

mama varí

ja sa učím

ţiak je šikovný

Určovací vetný sklad Tvoria ho nadradený a podradený vetný člen, vetné členy sú v tomto sklade nerovnocenné. Nadradeným vetným členom sa pýtame, podradeným vetným členom odpovedáme.

píše román

vzorný ţiak

Priraďovací vetný sklad Tvoria ho časti viacnásobného vetného člena. Sú rovnocenné.

28


Slovenský jazyk

muţi, ţeny a deti Vyuţitie všetkých vetných skladov vo vete:

spoluţiačka

dostala

dnes

jednotku

dvojku

Spoluţiačka dnes dostala jednotku a dvojku.

B

Vetné členy

Vetné členy sú tie plnovýznamové slová, ktoré vo vete vytvárajú vetné sklady.*

Základné vetné členy: 1. prísudok 2. podmet Rozvíjacie vetné členy: 3. predmet 4. príslovkové určenie 5. prívlastok 6. doplnok* . Kaţdý vetný člen môţe byť: a) holý ( je to jediný, samostatný vetný člen ) b) rozvitý ( je to hociktorý vetný člen so svojím podradeným členom, ktorý ho rozvíja ) c) viacnásobný ( je to spojenie dvoch alebo viacerých častí toho istého vetného člena )

29


1.

Slovenský jazyk

Prísudok

Definícia: Prísudok je základný vetný člen, ktorý vyjadruje činnosť, stav alebo vlastnosť podmetu ( nositeľa deja ). Pýtame sa naň otázkou čo robí? Druhy prísudku: 1. Slovesný - je vyjadrený len slovesami, a to ... a) jedným plnovýznamovým slovesom ( Otec opravuje auto. Učím sa slovenčinu. ) b) spojením sponového slovesa s neurčitkom plnovýznamového slovesa ( Ostal stáť na ceste. ) b) spojením modálneho slovesa s neurčitkom plnovýznamového slovesa ( Otec musí opravovať auto. Ţiaci uţ mohli ísť domov. Ty tu máš ešte zostať. ) c) spojením fázového slovesa s neurčitkom plnovýznamového slovesa ( Otec začal opravovať auto. Futbalisti prestali faulovať. ) 2. Neslovesný ( menný ) – je vyjadrený slovesom a zároveň aj iným slovným druhom,a to... a) b) c) d) e) f)

spojením neplnovýznamového slovesa s podstatným menom ( Jánošík bol zbojník. ) spojením neplnovýznamového slovesa s prídavným menom ( Káva je horúca. ) spojením neplnovýznamového slovesa so zámenom ( Ten obraz nie je môj. ) spojením neplnovýznamového slovesa s číslovkou ( On bol v cieli tretí. ) spojením neplnovýznamového slovesa s príslovkou ( Všetko je dobre. ) samostatným neslovesným výrazom ( Mladosť radosť.Všetko márne. Škoda hovoriť. Hovoriť striebro, mlčať zlato. )

» Prísudok môţe byť vyjadrený aj vedľajšou vetou prísudkovou.* (Oni boli takí, ţe sa im ani hovoriť nechcelo.) » Niekedy môţe byť prísudkom aj citoslovce. V týchto prípadoch však iba nahrádza vo vete pôvodné sloveso.Ryba ţblnk do vody. Mačka hop cez plot. A tie vrabce štrnk-brnk do tŕnia. » V niektorých vetách chýba v prísudku pomocné sloveso a je nahradené pomlčkou. Je to hlavne kvôli tomu, aby sa upozornilo na dôleţitoť výrazov vo vete. Dedina – rodina. Hlboká brázda – vysoký chlieb. Staroba – choroba.

Holý prísudok: Chlapci behali. Rozvitý prísudok: Chlapci veselo behali na ihrisku. Viacnásobný prísudok: Chlapci veselo behali a skákali na ihrisku. 2.

Podmet

Definícia: 30


Slovenský jazyk

Podmet je základný vetný člen, ktorý vyjadruje nositeľa deja alebo vlastnosti. Vyjadrenie podmetu: 1. Podstatným menom: Slnko zašlo za hory. V meste fúkal silný vietor. Naša trieda má najlepší prospech. Štúr preţil posledné roky ţivota v Modre. Čistota je pol ţivota. 2. Spodstatneným prídavným menom: Chorý sa uzdravil. Naši mladí sa uţ vrátili zo svadobnej cesty. Sýty hladnému neverí. 3. Zámenom: On sa však s dvojkou neuspokojil. Tamten sa mi viac páči. Nikto nič nepovedal. Kaţdý bude odpovedať. Do rozhovoru som sa zapojil aj ja. 4. Číslovkou: Šiesti uţ prišli do cieľa. Domácu úlohu si nenapísali len dvaja. 5. Neurčitkom slovesa: Chodiť po trávniku je prísne zakázané. Písať nie je ľahké. Hrať sa na smetisku je veľmi nebezpečné. Nebolo ľahké naučiť sa tú báseň. 6. Vedľajšou vetou podmetovou:* Kto druhému jamu kope, sám do nej padne. Podmet môţe byť vo vete:

a) vyjadrený Ţiaci dnes písali diktát. Aj on sa na mňa pozeral.

b) nevyjadrený ( oni ) Písali diktát. ( ja ) Dnes sa cítim vynikajúco.

Podmet býva v nominatíve. Pýtame sa naň otázkou kto? čo? Pozor! Niekedy však môţe byť aj v genitíve: Vtedy kníh ešte nebolo. Tam je blata vyše kolien. Podmet v týchto vetách sa však dá vyjadriť aj v nominatíve (Vtedy knihy ešte neboli.).

Holý podmet: Okolo dediny vedie cesta. Rozvitý podmet: Okolo dediny vedie široká cesta. Viacnásobný podmet: Okolo dediny vedie široká cesta a ţeleznica. 3.

Predmet

Definícia: Predmet je vetný člen, ktorý rozvíja sloveso a pomenúva vec, na ktorú prechádza dej nadradeného slovesa. Na predmet sa pýtame pádovými otázkami okrem nominatívu.

31


Slovenský jazyk

Rozdelenie: Priamy – predmet je v bezpredloţkovom akuzatíve (Mama varí obed.V ruke drţí varechu.) Nepriamy – predmet je v predloţkovom akuzatíve alebo v inom páde ( Brat sa pripravuje na skúšku. Týka sa to aj teba. Stretol som sa s priateľom. )

Vyjadrenie predmetu: 1. Podstatným menom: Učiteľke sa páčila moja úloha. Murár stavia dom. Nič si od Joţka nepýtal. Mám hlad. 2. Spodstatneným prídavným menom: Pred obchodom som stretol môjho známeho. Mám schôdzu so všetkými poistenými. Zavolal som vedúceho. Pozorne som počúval prednášajúceho. 3. Zámenom: Som do teba zaľúbený. Poraď mi v mojej situácii. Podám na vás sťaţnosť. Neuvaţoval som o tom. Odišli sme od našich. Stretli sme ju. To sme uţ videli. 4. Číslovkou: S piatimi z nich som sa stačil aj porozprávať. Na trati som predbehol troch. 5. Neurčitkom slovesa: Zabudol odoslať list. Ponúkli im piť. 6. Vedľajšou vetou predmetovou: Zdá sa mi, ţe to nevieš. Lenka cítila, ţe to dobre dopadne. Myslím, ţe to viem.

Holý predmet: Dnes som čítal knihu. Rozvitý predmet: Dnes som čítal zaujímavú knihu. Viacnásobný predmet: Dnes som čítal zaujímavú knihu aj časopis. Pozor! Ţiaci si málo všímajú vo vetách predmet, ktorý je vyjadrený zámenom. Osobné i ukazovacie zámená v rôznych pádoch ho, mu, ma, mi, ti, ťa, jej, ich, to sú vetné členy. Otec mu to vysvetlil. Ponúkli sme ich chlebom a soľou. Dal si jeden tanier polievky. Netráp ma! Poteším ho peknou piesňou. Počuli sme o ňom. S nami ti bude dobre. Never jej. Pozor! Predmet môţe rozvíjať aj prídavné meno, ak je ono súčasťou menného prísudku. Som vďačný rodičom za ich výchovu. Štúr bol osoţný svojmu národu. Barbara je podobná mame.

4.

Príslovkové určenie

Definícia: Príslovkové určenie je vetný člen, ktorý rozvíja sloveso a vyjadruje okolnosti alebo vlastnosti deja, a to miesta, času, spôsobu a príčiny. Rozdelenie: príslovkové

otázka

príklad

32


Slovenský jazyk

určenie miesta

kde? kam? odkiaľ? pokiaľ? kade?

času

kedy? na ako dlho? odkedy? dokedy?

spôsobu

ako? akým spôsobom?

príčiny

prečo? pre akú príčinu?

Pred školou čakalo veľa ţiakov. Stretla ho v Nitre. Rýchlym krokom zamieril ku dverám. Jedol doma. Vyšiel aţ hore. Tam je pekne. Musíš prísť aţ do prostriedku. Od susedov sa šírila príjemná vôňa. Narodil som sa v máji. Prišiel som iba na chvíľu. Dnes bude slnko páliť. Na Silvestra som bola sama. Vystúpenie známej speváčky sa konalo v sobotu. Písal som na počítači. Chlapec rozbil okno kameňom. Potichu sa k nám prikrádal. Utrel ti slzy bielym ručníčkom. Tváril sa veľmi milo. Janka to urobila šikovne. Netvár sa odmerane! Vincent bol hladný ako vlk. Ako páper vznášala sa na pódiu. Peter sa zobudil na zaklopanie. Triasol sa od zimy. Prišiel som na pozvanie svojich priateľov. Odišiel pracovať. Pre chorobu chýbal tri dni. Kvôli oslave mojich narodenín sa dobre nevyspal. Z roztrţitosti sa aţ zajakával.

Vyjadrenie príslovkového určenia: 1. Podstatným menom: Sedel rozpačito za stolom. Bol biely ako stena. Jeho myšlienky lietali v diali. V kuchyni niekto rozbil tanier. Denne behá po lese. Napísal mi s radosťou prvý list. Išiel do Trnavy. 2. Príslovkou: Váţne uvaţujem o kandidatúre. Mlčky ma prebodával očami. Vtom prevravel. Musíte spievať nadšenejšie! Radím ti rozprávať sa s ním milo a potichu. Ráno zrazu zmizol. 3. Neurčitkom slovesa: Prišiel si ma potešiť? Denne chodila k susedom polievať kvety. Koloman išiel do šopy narúbať drevo. Neprišiel som riešiť tvoje problémy. 4. Vedľajšou vetou príslovkovou: Tam sa dobre vodí, kde slniečko chodí. Keď bol s prácou hotový, zatúţil po chladnej sprche. Urobil som to tak, ako najlepšie viem. Prišiel si, aby si ma potešil?

Holé príslovkové určenie: Sestra ma prijala s nadšením. Rozvité príslovkové určenie: Pesničku zaspieval tenkým hláskom. Viacnásobné príslovkové určenie: Voľne si lietal ponad vrchy a doliny. Pozor: V niektorých vetách rozvíjajú to isté sloveso dve príslovkové určenia toho istého druhu naraz. Nejde o viacnásobný vetný člen: Stretli sme sa v Trnave na stanici. V stredu naobed prídem za tebou. Niekedy majú ţiaci problém rozoznať predmet od príslovkového učenia. Oba vetné členy rozvíjajú sloveso a oba môţu byť vyjadrené podstatným menom. V predmete je však vec činnosťou priamo zasahovaná, kým v príslovkovom učení len vysvetľuje situáciu, okolnosť činnosti. Predmet: Sused opravuje auto. Vaňu som obloţil novými obkladačkami. Odpovedám na otázky. Sejeme oziminy. Príslovkové určenie: Sused sedí v aute. Sprchujem sa vo vani. Odpovedám s ťaţkosťami. Sejeme na poli.

33


5.

Slovenský jazyk

Prívlastok

Definícia: Prívlastok je vetný člen, ktorý rozvíja nadradené podstatné meno. Pýtame sa naň otázkami aký? ktorý? čí? Rozdelenie: Zhodný – zhoduje sa s nadradeným podstatným menom v rode, čísle a páde. Nadšení diváci privítali prvú pretekárku s obrovským potleskom.

Nezhodný – nezhoduje sa s nadradeným podstatným menom v rode, čísle alebo v páde. Tribúnu na severe obsadili hostia z Poľska. Zhodný prívlastok stojí pred nadradeným podstatným menom. V niektorých prípadoch však môţe byť aţ za ním ( odborné názvy – vrabec domový, kyselina sírová, dub letný, spojenie všeobecného a vlastného podstatného mena – knieţa Svätopluk, zbojník Jurko, hotel Karpaty, učiteľ Novák ). Nezhodný prívlastok stojí za nadradeným podstatným menom.

Vyjadrenie prívlastku: 1. Prídavným menom: V anglickom filme hrali skvelí herci. Mamine ruky sa triasli od srdečného privítania. V tom kohúťom speve bol zvláštny zvuk. 2. Zámenom: V ten večer sa splnil môj sen. Táto kniha je dôkazom vášho majstrovstva. Mám ich súhlas na začatie tohto procesu. 3. Číslovkou: Štyria atléti sú dvojnásobní drţitelia rekordu. Tri ţeny si kúpili pätoro šiat. 4. Podstatným menom: Na návšteve u priateľa sme pili čaj s citrónom. Čaro Vianoc umocnila hudba baroka. Po návšteve múzea sme sa vybrali na výlet loďou. Majster Pavol tvoril v meste Levoča. 5. Príslovkou: Predčasný návrat domov našich futbalistov je krokom dozadu. Pohľad naspäť nás potešil. 6. Neurčitkom slovesa: Závidím mu jeho umenie mlčať v pravý čas. Chuť spievať znamená u človeka túţbu ţiť. Nadradené podstatné meno môţe byť rozvíjané viacero prívlastkami stojacimi vo vete vedľa seba. Medzi nimi sú dva vzťahy, preto delíme takýto prívlastok na:

Viacnásobný – prívlastky v ňom sú rovnocenné, vymenúvajú jednu vlastnosť za druhou ( tvoria priraďovací vetný sklad ). Oddeľujeme ich čiarkami, ale i spájame priraďovacími spojkami.

34


Slovenský jazyk

V obchode mali iba zelené, modré a biele košele.

zelené

modré

košele

biele

Postupne rozvíjací – prvý zo skupiny prívlastkov rozvíja druhý, ten rozvíja ďalší ( tvoria určovací vetný sklad ). Nepíšeme medzi ne čiarku. Videli sme prvý slovenský farebný film. film farebný slovenský

prvý

Prístavok Prístavok je vetný člen, druh prívlastku, ktorý iným spôsobom pomenúva to, čo uţ bolo vetným členom stojacim pred ním vyjadrené. Prístavok preto nikdy nemôţe byť vo vete na začiatku. Stojí v strede vety alebo na jej konci. Oddeľujeme ho čiarkami. Učili sme sa o Konštantínovi a Metodovi, tvorcoch staroslovienskeho písma. Ľudovít Štúr, kodifikátor spisovnej slovenčiny, sa narodil v Uhrovci. Túţim vidieť Paríţ, hlavné mesto Francúzska. Prišli tam muţi, ţeny i deti, všetci. Toto vydanie je nové, piate. Táto príhoda sa mi stala minulý mesiac, v marci. Rozhodol sa nehovoriť, mlčať, o našom pokuse. Ľudovít Štúr

kodifikátor spisovnej slovenčiny

Pozor! Jurko Jánošík, zbojník, bohatým bral. Podčiarknuté slová sú podmet a prístavok. Zbojník Jurko Jánošík bohatým bral. Podčiarknuté slová sú podmet a prívlastok. Keďţe vo vete nie je prístavok ( nie iba Jurko Jánošík bol zbojník, boli aj iní ), nie sú v nej čiarky.

35


Slovenský jazyk

Niekoľko rád predtým, ako začneš určovať vetné členy v jednoduchej vete: 1. Vo vete vyhľadaj jej najdôleţitejšiu časť, gramatické jadro ( podmet a prísudok ). To je zároveň aj prisudovací vetný sklad. Daj pozor na situáciu, keď je podmet nevyjadrený. To ťa môţe pomýliť a za podmet budeš povaţovať iný vetný člen. Napríklad vo vete Posadil dub je podmet nevyjadrený (on), ale ţiaci niekedy nesprávne označia za podmet slovo dub ( vetný člen dub je predmet a pýtame sa naň otázkou koho, čo posadil ?). Vţdy sa pýtaj oboma časťami pádovej otázky, inak ťa môţu pomýliť niektoré slová v nominatíve a akuzatíve. 2. Vyhľadaj vo vete ďalšie vetné sklady. Pomôcka: pozri sa, či je vo vete viacnásobný vetný člen. Ak je, určil si aj priraďovací vetný sklad. Všetky zostávajúce vetné sklady sú určovacie. A všetky slová, ktoré tvoria sklady, sú určite vetné členy. 3. Najskôr urči vetné členy v podmetovej časti vety. To znamená vetné členy, ktoré rozvíjajú podmet a zároveň môţu byť rozvíjané ešte ďalšími vetnými členmi. 4. To isté urob s prísudkovou časťou vety. 5. Pri určovaní rozvíjacích vetných členov nezabudni: predmet a príslovkové určenie rozvíjajú sloveso, prívlastok rozvíja podstatné meno. A správne klaď otázky! 6. Vetný člen neoznačuj len číslicou. Zakaţdým ho napíš celým slovom. V jazykovede totiţ nie je predpísané označovanie vetných členov číslicami. 7. Niektoré slová ti pravdepodobne zostanú na konci úlohy neurčené. Ak si správne riešil úlohu, sú to tie slovné druhy, ktoré nemajú vetnočlenskú platnosť. 8. Vyriešenú úlohu si ešte raz skontroluj. Pozor! Je dôleţité, na ktorom mieste slová sú a ku ktorému vetnému členu sa viaţu. Slovo dub môţe byť hociktorým vetným členom. Prísudok: Tento strom je dub. Podmet: Dub je nádherný! Predmet: Ten dub na okraji hája musíme ošetriť. Príslovkové určenie: Vtáčik si sadol na dub. Prívlastok: List duba má zaujímavý tvar. Prístavok: K Hollého literárnej tvorbe sa viaţe typický slovenský strom, dub. Všimnite si, ţe ak prehodíme slovo v rámci jednej vety z jedného miesta na druhé, môţe sa stať iným vetným členom a veta dostáva inú myšlienku: Prívlastok: Môj priateľ zo Ţlkoviec prišiel dnes za mnou. Príslovkové určenie: Môj priateľ prišiel dnes za mnou zo Ţlkoviec.

36


Slovenský jazyk

Určovanie vetných členov Autor knihy prišiel k nám na návštevu.

prišiel

autor

k nám

knihy

na návštevu

autor-podmet, prišiel-prísudok, knihy-nezhodný prívlastok, k nám-príslovkové určenie miesta, na návštevu-príslovkové určenie príčiny Na námestí v Londýne sa konal veľký koncert rockových spevákov a skupín.

37


Slovenský jazyk

konal sa

koncert

na námestí

veľký

spevákov

v Londýne

skupín

rockových

koncert-podmet, konal sa-prísudok, veľký-zhodný prívlastok, spevákov-nezhodný prívlastok, skupín-nezhodný prívlastok, rockových-zhodný prívlastok,na námestí-príslovkové určenie miesta, v Londýne-nezhodný prívlastok

(ona) S dôrazom mi vyčítala synovu ľahkomyselnosť.

vyčítala

ona

s dôrazom

ľahkomyselnosť

mi synovu

(ona)-nevyjadrený podmet, vyčítala-prísudok, s dôrazom-príslovkové určenie spôsobu, mi-predmet nepriamy, ľahkomyselnosť-predmet priamy, synovu-zhodný prívlastok

Aj tváre tých troch chlapcov boli unavené ako po ťaţkej chorobe.

boli unavené

tváre

ako po chorobe

chlapcov ťaţkej

troch

tých tváre-podmet, boli unavené-prísudok, chlapcov-nezhodný prívlastok, troch-zhodný prívlastok, tých-zhodný prívlastok, ako po chorobe-príslovkové určenie spôsobu, ťaţkejzhodný prívlastok

38


C

Slovenský jazyk

Vety

Veta je gramaticky usporiadané spojenie slov, ktoré má ucelenú myšlienku. Vety delíme podľa 1. obsahu 2. členitosti 3. zloţenia 1. Vety podľa obsahu: a) oznamovacie ( postoja hovoriaceho) b) opytovacie c) rozkazovacie d) ţelacie

Učím deti. Učíš sa? Uč sa! Keby som to uţ vedel!

2. Vety podľa členitosti: a) dvojčlenné ( kaţdá veta má gramatické jadro, vo vete dvojčlennej je to podmet s prísudkom ) úplné ( podmet i prísudok sú vyjadrené ) Naši hokejisti vyhrali majstrovstvá sveta. neúplné ( jeden z týchto vetných členov je nevyjadrený) (oni) Nastrieľali súperom veľa gólov. b) jednočlenné ( gramatické jadro je vetný základ) slovesné ( vetný základ je sloveso ) Prší. Hučí mi v ušiach. Praská v krbe. Bolo mi clivo. Je pár minút po polnoci. Bolo vidieť jej tvár. Je nám dobre. neslovesné ( vetný základ je iný slovný druh ) Ojojój! Zákaz predaja. Veľmi dobre. Jasné. Vpred! Mama! Priateľ môj! Markíza. Bravo. Ufff! 3. Vety podľa zloţenia: a) jednoduché ( jedna veta ) holá ( je v nej holý podmet aj prísudok ) Dunaj duní. Vták spieva. Tráva je mokrá. rozvitá ( aspoň jeden z podmetu alebo prísudku je rozvitý ) Mohutný Dunaj duní. Vták pekne spieva. Tá tráva pred naším domom je stále veľmi mokrá.

39


Slovenský jazyk

s viacnásobným vetným členom ( hociktorý vetný člen je viacnásobný ) Skloňovali sme vzory pekný a cudzí. Ţiačky sa dobre naučili slovenčinu aj matematiku. b) zloţené ( dve vety a viac, čiţe súvetia ) jednoduché súvetie ( tvoria ho dve vety ) priraďovacie (obe vety sú rovnocenné) podraďovacie ( vety sú nerovnocenné ) zloţené súvetie ( tvoria ho tri a viac viet, medzi nimi sú vzťahy rovnocennosti i nerovnocennosti )

D

Súvetia Priraďovacie súvetia

druh súvetia definícia

zlučovacie spájajú sa v ňom gramaticky rovnocenné vety, ktorých dej sa odohráva súčasne alebo nasleduje za sebou

spojky ( spájacie výrazy )

a, i, aj, ani, i-i, aj-aj, ani-ani, najprv-potom, tu-tu, hneď-zasa, raz-raz, v zlučovacom súvetí ( v jedinom ) býva aj bezspojkové spojenie ( pozor, ţiaci často nesprávne vravia, ţe vety spája čiarka )

príklady

Často si kladiem túto otázku a hľadám na ňu odpoveď. Obstali ho z dvoch strán, potom k nemu prikľakli. Večer uţ prichádzal, na nebi sa zjavili prvé hviezdy. Muţ najprv zbledol, potom očervenel. Ani sa ty neboj, ani sa ty netras. Aj mama sa tešila, aj otec ma pochválil.

druh súvetia definícia

odporovacie spájajú sa v ňom gramaticky rovnocenné vety, z ktorých druhá odporuje prvej ale, no, leţ, jednako, a, a predsa, ale predsa, len, spojky ( spájacie výrazy len občas je v tomto súvetí bezspojkové spojenie ) Jazyk nie je cieľ, je prostriedok. príklady Mám chuť na klobásu, ale komora je prázdna. Ţivot je tak krátky, a človek by chcel veľa vedieť. Rozbehol sa, a predsa ho nechytil. Mlčí, no vrčí. Dedo uţ hodne toho pamätal, jednako také zemiaky ešte nejedol. Kôň má štyri nohy, a potkne sa.

40


druh súvetia definícia spojky ( spájacie výrazy )

príklady

druh súvetia definícia spojky ( spájacie výrazy )

príklady

Slovenský jazyk

stupňovacie spájajú sa v ňom gramaticky rovnocenné vety, z ktorých druhá je významovo závaţnejšia, dôleţitejšia ba, ba aj, ba i, ba ani, ba priam, ba dokonca ešte aj, nie-ale, nielen-ale aj, a ešte, a navyše, a k tomu, čím-tým Nadávali mi, ba i kamene do mňa lietali. Nielenţe ho zatiahol na byt, ešte mu aj papuče navliekol. Útočník bol pomalý, ba ani raz nevystrelil na bránu. Zhodil ho na zem, a ešte mu jednu uštedril. Herec bol v tom filme výborný, ba priam určený na Oskara. vylučovacie spájajú sa v ňom gramaticky rovnocenné vety, ktorých obsahy sa vzájomne vylučujú alebo, buď, či, alebo-alebo, či-či, buď-buď, buď-alebo, či-alebo, azda-či, moţno-alebo, moţno-moţno Vyhráme, alebo sa zasa vrátime domov s vysokou prehrou. Majú, či nemajú vojsť? Alebo prídeš k nám, alebo si seď doma! Buď do školy pôjdeš, buď budeš chrbát na poli zohýbať. Či sa na mňa konečne usmeješ, či stále iba zahliadať budeš? Či si uţ naozaj prichystaný, alebo máš ešte všetko v skrini?

Grafické označenie priraďovacích súvetí: zlučovacie

odporovacie

stupňovacie vylučovacie

Podraďovacie súvetia sú také súvetia, v ktorých sú dve nerovnocenné vety. Jedna veta je nadradená druhej. Môţe byť na prvom, ale aj na druhom mieste. Nadradenou vetou sa pýtame. Podradenou vetou odpovedáme. Pýtame sa tými istými otázkami ako na vetné členy, pretoţe vedľajšia veta v podraďovacom súvetí nie je nič iné, ako vyjadrenie vetného člena celou vetou. Kaţdý vetný člen sa dá vyjadriť vedľajšou vetou. V podraďovacom súvetí píšeme medzi vetami vţdy čiarku.

41


Slovenský jazyk

druh súvetia

podraďovacie súvetie s vedľajšou vetou predmetovou

charakteristika

Vedľajšia veta predmetová rozvíja sloveso v hlavnej ( nadradenej ) vete. Pýtame sa na ňu pádovými otázkami okrem nominatívu. Pomôcka pri jej určovaní: stojí iba za slovesami, ktoré pomenúvajú reč, vnímanie, vôľu: povedať, hovoriť, cítiť, spýtať sa, myslieť, počuť, vedieť, pamätať, dovoliť, predstaviť si, tešiť sa a podobne. Príklad, ako sa môţe predmet vyjadriť celou vetou: Potešil sa peknému darčeku. Komu,čomu sa potešil? Darčeku. Potešil sa, ţe dostal pekný darček. Pouţitie jednoduchej vety s predmetom alebo podraďovacieho súvetia s vedľajšou vetou predmetovou závisí v reči človeka od toho, ktoré pouţitie je v danej situácii presnejšie a výstiţnejšie.

príklady

Kamarát si myslel, ţe sa uţ nič nestane. Potešil sa knieţa Rastislav, ţe poslovia tak dobre splnili úlohu. Len si vymýšľaš, aby si ma mohol nahnevať. Cítim, ţe sa niečo stane. Povedal, ţe príde. Spýtal sa ma, aký mám názor na vzniknutú situáciu. Aţ po dopísaní domácej úlohy Ferko zbadal, ţe sa pomýlil.

druh súvetia

podraďovacie súvetie s vedľajšou vetou: a) príslovkovou miestnou (miesta) b) príslovkovou časovou ( času) c) príslovkovou spôsobovou ( spôsobu) d) príslovkovou príčinnou (príčiny)

charakteristika

Vedľajšia veta príslovková rozvíja sloveso v hlavnej ( nadradenej ) vete. Pýtame sa na ňu otázkami ako pri príslovkových určeniach.

príklady

a) Nesmieš sa kúpať tam, kde je hlboko. Kde slniečko chodí, tam sa dobre vodí. Pretekári sa vyrútili odtiaľ, kde ich nik nečakal. Len si choďte, skade ste prišli. Kade chodil, tam nezbedy vymýšľal. b) Chcel ísť do kina, len čo bude s prácou hotový. Sotva to povedala, uţ sa to aj stalo. On príde vtedy, keď uţ nebudeme mať čo na práci. Dokiaľ človeku šťastie praje, má veľa priateľov. Príď, keď budeš s úlohou hotový. c) Utekali tak rýchlo, ako by im krídla narástli. Tvoj brat tak klame, ţe mu aţ nos očervenel. Dnes budeme trénovať tak, aby sme súpera zajtra porazili. Odídem, ţe to ani nezbadáš. Ako sa do hory volá, tak sa z nej ozýva.

42


Slovenský jazyk

d) Dnes mám dobrú náladu, lebo sa mi darilo v škole. Neprovokujte ma, lebo sa nazlostím. Išli do planetária, lebo ich zaujímajú vesmírne tajomstvá. Peter sa zľakol, pretoţe často pozerá horory. Urazil sa len preto, ţe som sa pousmial nad jeho odpoveďou. druh súvetia

podraďovacie súvetie s vedľajšou vetou prívlastkovou

charakteristika

Vedľajšia veta prívlastková rozvíja podstatné meno v hlavnej (nadradenej) vete. Stojí vţdy za svojím podstatným menom, aj keď tým preruší nadradenú vetu. V tomto prípade je vedľajšia veta vsunutá do hlavnej vety a čiarku píšeme pred ňou i za ňou. Pýtame sa na ňu otázkami ako na prívlastok.

príklady

Stretol som človeka, ktorého si veľmi váţim. Mám taký strach, ţe sa bojím zhasnúť svetlo. Na horách padal sneh, aký ani Perinbaba nedokáţe vyčariť. Kúpim ti bicykel, čo sám jazdí. V meste, v ktorom bývam, dostanete kúpiť všetko. Vodu, čo vyviera v neďalekom lese, nazývajú Prameň lásky.

Príklady grafického označenia podraďovacích súvetí:

predmetová

príslovková času

prívlastková Pozor! Súvetia, ktoré majú rovnaký alebo podobný význam a takmer rovnako sa aj píšu, nemusia byť rovnakého druhu. Vţdy si všimni, ktoré slovo vedľajšia veta v hlavnej vete rozvíja. Prišli sme na miesto, kde ešte nikto nebol. ( na aké miesto? ) prívlastková

Prišli sme tam, kde ešte nikto nebol. ( kam sme prišli? )

príslovková miesta

43


Slovenský jazyk

Zloţené súvetia Ľahol som si pod starú lipu a zahľadel sa do jej koruny, ktorá zvestovala, ţe uţ prichádza jeseň. zlučovacie

prívlastková predmetová Našiel som knihu, čo som nedávno stratil, ale hneď som ju daroval Joţkovi, lebo sa mu páči.

odporovacie príslovková príčiny

prívlastková

Odvtedy, čo som ho porazil v tenise, sa mi vyhýba, ba naznačil mi, aby som k nemu nechodil, kým sa nezlepší a prehru mi vráti. stupňovacie príslovková času

predmetová príslovková zlučovacie času

__________________________________________________________________________________________

Priama reč Priama reč doslovne cituje prejav nejakej osoby. Uvádzacia veta uvádza priamu reč do súvislosti s ostatným textom. Aby sa priama reč odlišovala od ostatného textu, dáva sa do úvodzoviek. Zapisovať sa môţe troma spôsobmi:

Mama povedala: „Dnes je sobota, preto budeme upratovať.“ „Dnes je sobota, preto budeme upratovať,“ povedala mama. „Dnes je sobota,“ povedala mama, „preto budeme upratovať.“ Táto veta sa dá napísať aj bez priamej reči ako súvetie: Mama povedala, ţe dnes je sobota, preto budeme upratovať.

44


Slovenský jazyk

Štylistika Jazykové štýly Jazykový štýl je spôsob, akým vyberáme a usporadúvame jazykové prostriedky ( slová, vety ) v jazykových prejavoch.

Inak sa ţiak vyjadruje doma, inak v škole na vyučovacej hodine, iný štýl počuje od hercov v divadle, alebo od moderátorov v správach televízie. Rozdelenie jazykových štýlov: súkromného styku

hovorový náučný

verejného styku

Jazykové štýly dorozumievacie

administratívny publicistický rečnícky umelecký

( má navyše estetickú funkciu )

Charakteristika jazykových štýlov: jazykový štýl hovorový

náučný

administratívny

publicistický

rečnícky

vlastnosti

jazykové prostriedky

ústny, súkromný, hovorové, slangové expresívny, situačný a nárečové slová, skratkové a značkové slová, citovo zafarbené slová, nespisovná výslovnosť, krátke a často nedokončené vety písomný, pojmový, odborné názvy, monologický, cudzie termíny, verejný zloţité vetné konštrukcie, abstraktné pojmy, trpný rod, príčastia písomný, vecný, kniţné a odborné stručný, adresný, názvy, skratky a neutrálny, heslovitý, značky, prevaha verejný menných slovných druhov, ustálené pojmy písomný i ústny, odborné názvyverejný, aktuálny, ţurnalizmy, skratky variabilný a značky, metafora, frazeologizmy, módne slová, klišé ústny, verejný, zrozumiteľné adresný, sugestívny termíny, jednoduché

45

mimojazykové prostriedky

slohové útvary ( ţánre )

výrazná intonácia a široké vyuţívanie prozodických vlastností reči, mimika, gestikulácia

rozprávanie, dialóg, spoločenská komunikácia, súkromný list

grafické členenie výklad, štúdia, textu, grafy, schémy, rozprava, odborný vzorce, tabuľky opis, posudok, esej, úvaha, referát ustálená forma, predtlače a formuláre

úradný list, zápisnica, ţiadosť, objednávka, poštové tlačivá

grafické členenie textu

správa, oznam, reportáţ, úvodník, komentár, recenzia, interview, glosa, fejtón prednáška, referát, slávnostný prejav,

výrazná intonácia, vyuţívanie


Slovenský jazyk

vety a súvetia, otázky, zvolania, metafora

umelecký

ústny i písomný, expresívny-citovo zafarbený, obrazný, subjektívny

všetky slová slovnej zásoby, metafora, nedodrţiavanie spisovnej normy,

prozodických vlastností, správna výslovnosť, úzky kontakt s poslucháčmi, gestá, mimika grafické členenie textu, bohatá interpunkcia, v ústnom prejave gestá, mimika, starostlivá intonácia a výslovnosť

politický prejav, príhovor

pieseň, báseň, poviedka, novela, román, rozprávka, povesť, báj, bájka, aforizmus, divadelná hra, televízna inscenácia, film

Slohové postupy a útvary Slohový postup je spôsob, akým vyberáme a usporadúvame obsahové (tematické) prvky pri výstavbe jazykového prejavu.

Slohový útvar (ţáner) je konkrétny, uzavretý, hotový jazykový celok, v ktorom sa vyuţil niektorý zo slohových postupov. slohový postup

obsah

vyuţitý jazykový štýl

informačný

stručné údaje, výpočet údajov a faktov

náučný publicistický administratívny

rozprávací

príbehy, udalosti, záţitky v časovej postupnosti, úvod – zápletka – vyvrcholenie – rozuzlenie - záver vecné vzťahy, vonkajšie znaky, vlastnosti, výrobný a pracovný postup

hovorový publicistický umelecký

opisný

výkladový

náučný umelecký hovorový administratívny publicistický vnútorné vzťahy príčinné a rečnícky dôsledkové, hodnotenie a náučný vlastné názory publicistický umelecký hovorový

46

slohový útvar správa, oznámenie, hlásenie, pozvánka, plagát, inzerát, telegram, list, zápisnica, protokol, rozhovor rozprávanie, rozprávka, bájka, povesť, poviedka, novela, román odborný opis, umelecký opis, opis a charakteristika postavy, karikatúra, návod, kuchársky recept, posudok, ţivotopis vysvetlenie, odborný výklad, prednáška, referát, kritika, recenzia, diskusný príspevok, úvodník, prejav, kázeň, jednoduchá a odborná úvaha, esej, súčasť vnútorného monológu


Slovenský jazyk

Niektoré slohové útvary Oznámenie Oznámenie presne a stručne informuje o udalosti, ktorá sa stane. Adresát sa z nej musí dozvedieť údaje: názov podujatia, dátum, miesto, program i meno organizátora. K oznámeniu sa môţe pripojiť aj pozvánka so ţiadosťou alebo prosbou o účasť.

Správa Správa informuje, ţe nejaká udalosť sa stala. Obsahuje tie isté údaje ako oznámenie.

Opis Odborný opis podrobne uvádza všetky znaky, vlastnosti predmetu a priamo ich označuje odbornými názvami, termínmi. Jeho cieľom je naučiť, poučiť. Umelecký ( náladový, citovo zafarbený ) opis má cieľ vyvolať ţivú predstavu o opisovanom predmete, vzbudiť istú náladu. Pouţíva jazykové umelecké prostriedky. Opis nemusí mať úvod a záver.

Charakteristika Charakteristika je druh opisu, v ktorom sa vymenúvajú typické telesné a povahové vlastnosti človeka. Druhy charakteristiky: priama ( priame vymenovanie vlastností ), nepriama ( vlastnosti človeka vyplývajú z jeho konania ), vonkajšia ( opis telesných vlastností ), vnútorná ( opis povahových vlastností ).

Výklad Výklad vysvetľuje, objasňuje nejaký problém alebo jav pre poslucháča alebo čitateľa nový, neznámy. Je to napríklad ústny výklad učiteľa na vyučovacej hodine, písomný výklad v učebnici alebo v odbornej publikácii.

Úvaha Úvaha predkladá adresátovi istý problém. Na rozdiel od výkladu ho však nepoučuje, ale osvetľuje známy problém z nového hľadiska. Autor v nej uvádza vlastné myšlienky a názory. Text úvahy je členený na úvod, jadro a záver. Úvaha písaná jazykovými umeleckými prostriedkami sa nazýva esej.

Interview Interview je rozhovor novinára ( moderátora ) s iným človekom ( zväčša s osobnosťou z istej oblasti ), ktorý má určený cieľ. Jeho úlohou je informovať, i pobaviť.

47


Slovenský jazyk

Úradný list ( vzor objednávky ) názov a adresa odosielateľa

Základná škola Jána Hollého s materskou školou Madunice Ţelezničná 102, 922 42 Madunice

adresát vydavateľstvo Mladé letá Martanovičova 155 851 01 Bratislava

miesto a dátum Č.j. 273/2003

V Maduniciach dňa: 3.10.2003

Vec: Objednávka Na základe Vašej ponuky 234-TO/2003 zo dňa 5.9.2003 objednávame si vo Vašom vydavateľstve nasledujúce kniţné tituly: Alfred Hitchcock a traja pátrači – Záhada zajakavého papagája Karl May – Duch Llana Estacada Walt Disney - Zorro Jaroslava Blašková – Ohňostroj pre deduška

5 ks 5 ks 3 ks 2 ks

Ţiadame zaslať na dobierku. Ďakujeme.

pečiatka

podpis meno a priezvisko funkcia

________________________________________________________________________ Tel., fax ZŠ: 033/7431126 Tel. MŠ: 033/7431157 e-mail: zsklednp@ stonline.sk

IČO: 360 8O4 38 bankové spojenie: VÚB Hlohovec, 1636118455/O200 www.zsmadunice.sk

48


Slovenský jazyk

Ţivotopis ( vzor ) Osobné údaje:

Petra Nováková Štúrova 375 453 08 Košice telefónne číslo: 044 / 34689

Dátum narodenia: Miesto narodenia:

17.5. 1970 Košice

Rodinný stav:

vydatá, jedno dieťa ( 3 roky )

Základné vzdelanie:

1976 - 1985 ZŠ v Košiciach

Stredné vzdelanie:

1985 – 1989 Gymnázium v Košiciach ukončenie: maturita

Vysokoškolské štúdium:

1989 - 1994 Pedagogická fakulta UK v Bratislave učiteľstvo všeobecno-vzdelávacích predmetov 5.-12. ročník aprobácia slovenský jazyk a literatúra - história ukončenie: štátna záverečná skúška

Priebeh povolania:

9/1994 – 12/1997 Základná škola Košice, učiteľka 1/1998 – 12/1999 Prerušenie pracovnej činnosti, materská dovolenka 1/2000 – 6/2000 Základná škola Košice, učiteľka 7/2000 - doteraz firma Svet, s.r.o. vedúca personálneho oddelenia

Ďalšie vzdelávanie:

6/2000 – 6/2001 kurz anglického jazyka ukončenie: štátna skúška

Osobitné vedomosti:

ovládam osobný počítač, programy… riadim kolektív piatich ľudí aktívne ovládam anglický a nemecký jazyk, pasívne ruský záujmy: svetová literatúra 20. storočia, divadlo

Košice 3.10.2003

podpis:

49


Slovenský jazyk

Z histórie slovenského jazyka A Jednotným jazykom všetkých Slovanov bola kedysi praslovančina . Pravlasťou všetkých Slovanov boli Karpaty, pravdepodobne územie medzi Odrou a Vislou. Do konca 8. storočia sa Slovania z pôvodného územia presťahovali do nových, dnešných, sídlisk. Z praslovančiny sa postupne vyvíjali tri skupiny jazykov – západná, južná a východná. Neboli ešte spisovné a používali sa iba v ústnej podobe. Dodnes sa zachovali ako nárečia. Tieto nárečia boli základom dnešných spisovných jazykov Slovanov.

praslovančina

západné jazyky

južné jazyky

východné jazyky

slovenčina

bulharčina

ruština

čeština

macedónčina

ukrajinčina

poľština

chorvátčina

bieloruština

lužičtina

srbčina slovinčina

B Prvým spisovným slovanským jazykom bola staroslovienčina. Na našom území sa začala používať príchodom Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu v roku 863. Základom staroslovienčiny bola macedónčina. V tej dobe sa slovanské jazyky ešte veľmi nelíšili, takže mu dobre rozumeli i obyvatelia Veľkej Moravy, a preto Konštantín a Metod mohli úspešne plniť svoje poslanie.

50


Slovenský jazyk

Hlaholika bolo písmo, ktoré Konštantín upravil z bežných gréckych písmen. Zapisovali sa ním prvé staroslovienske texty.

Cyrilika

bola zjednodušená hlaholika žiakmi Konštantína ( Cyrila ). Dodnes ju používajú Rusi Bulhari i Srbi.

Hlaholika

Konštantín a Metod

C Obdobie staroslovienčiny netrvalo dlho. Veľká Morava sa v 10. storočí rozpadla a Slováci sa dostali do uhorského štátu, kde boli pod útlakom tisíc rokov.

Slovenský jazyk sa v úradnom i kultúrnom styku nepoužíval. V úradných listinách sa používala latinčina. Mestké písomnosti nemeckí mešťania písali po nemecky. Ale aj slovenskí mešťania si v 14. a 15. storočí vydobyli právo používať v úradných rokovaniach slovenčinu. Slovenčina však nebola jednotným spisovným jazykom, a tak sa od 15. storočia začala používať čeština. D Prvý sa pokúsil uzákoniť spisovnú slovenčinu Anton Bernolák. Stalo sa tak v roku 1787. Anton Bernolák napísal v roku 1790 aj prvú slovenskú gramatiku Grammatica slavica i veľký slovník.

Základom spisovnej slovenčiny sa stala západoslovenčina a pravopis bol zavedený podľa výslovnosti ( Píš, ako počuješ. ).

Bernolákovčinou písal aj básnik Ján Hollý: Ďiwko, milé wšaďe Pesňe, milé wšaďe Wízwuki Píščal, Ohlasugú sa Polom; ťeba ľen geďiného sem ešče, Buď spíwať, buď na hlasitú Fagfarku prebírať, Ňeslíchal. Wčil pod belawí, u Gazerka wirostlí, Anton Bernolák( 1762 – 1813 ) Poďme Topol; w ťemném tu buďeš Chládečku mi spíwať: Neb tvoge ze všeckích nagradšeg Hrdlo počúvám. I wtedi keď toto zňí a milostné Ohlasi dáwá: Ňech ťicho ge Sláwík, ťicho ňech sú wšecci Pasáci, Lísti sa wác ňetrasú, a Mučáňí Stáda opusťá.

51


Slovenský jazyk

E Pri ústnom styku sa však používala viac stredoslovenčina. Preto Ľudovít Štúr uzákonil v roku 1843 spisovný jazyk na jej základe. Jeho potrebu odôvodnil v spise Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí. Gramatiku napísal v diele Náuka reči slovenskej. Slovenčinu propagovali aj jeho Slovenskje národňje novini. V úsilí dosiahnuť jazykovú jednotu zišli sa predstavitelia bernolákovcov a štúrovcov v roku 1851 v Bratislave a dohodli sa o jednotnej podobe slovenčiny Ľudovít Štúr ( 1815 – 1856 ).

F Štúrovský pravopis a tvaroslovie upravil v roku 1852 Martin Hattala vydaním Krátkej mluvnice slovenskej. Túto slovenčinu ( aţ na menšie úpravy ) pouţívame dodnes.

V roku 1863 bola v Martine založená Matica slovenská, ktorá úspešne začala rozvíjať kultúrny život, a teda aj reč, Slovákov v Uhorsku. Po jej donútenom zatvorení v roku 1875 a zrušení slovenských gymnázií v Revúcej, Kláštore pod Znievom a Martine sa však i naďalej slovenská reč upevňovala a obohacovala. Vo svojich dielach ju používali Hviezdoslav, Kukučín, Tajovský, Timrava. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia nanovo spracoval spisovnú reč Samo Czambel. O jazykovú čistotu kníh a novín vychádzajúcich v Martine dbal najmä Jozef Škultéty. Tento tzv. martinský úzus sa stal východiskom pre spisovnú slovenčinu po 1. svetovej vojne.

G V roku 1918 sa stala slovenčina štátnym jazykom v Československej republike. O rok neskôr sa obnovila činnosť Matice slovenskej. Umelé zbližovanie českého a slovenského jazyka vyvrcholilo v roku 1931 vydaním prvých Pravidiel slovenského pravopisu. Okolo časopisu Slovenská reč vzniknutého v roku 1932 sa však sústredili zástancovia čistoty slovenskej reči, ktorí, naopak, vylučovali zo slovnej zásoby i staré slovenské slová. V roku 1940 vyšli nové Pravidlá slovenského pravopisu, ktoré odstránili nánosy češtiny z jazyka. Po 2. svetovej vojne sa pravidlá jazyka upravovali v roku 1953, vyšli jeho ďalšie nové pravidlá. Naposledy sa upravoval jazyk v roku 1998.

Dôležitú úlohu pri vývine jazyka, jeho výskume, úpravách i dodržiavaní pravidiel a čistoty mal, a dnes aj má, Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Spisovnému jazyku a literatúre sa venujú časopisy Slovenská reč, Kultúra slova, Kultúrny život, Slovenská literatúra.

52


Slovenský jazyk

Teória literatúry Literatúra je súhrn všetkých diel, ktoré na zobrazovanie alebo odráţanie skutočnosti pouţívajú ako hlavnú formu prejavu jazyk. Rozdelenie literatúry:

1.Vecná literatúra ( odborná, publicistická, administratívna ) má za cieľ čitateľa presne a jednoznačne informovať, poučiť, oboznámiť s novými poznatkami. 2.Umelecká literatúra zobrazuje skutočnosť umeleckými prostriedkami a má vyvolať u čitateľa pocit krásna. Preto ju voláme aj krásna literatúra. Kaţdé literárne dielo má obsah a formu. 1. Obsah je to, o čom autor píše. téma ( udalosť, fakt, pocit, ktorý si autor vybral ) idea ( hlavná myšlienka) 2. Forma je to, ako autor píše ( je to spôsob, ktorým autor realizuje daný obsah ). Príklad: Dvaja autori si ako tému vybrali lásku. Ideou oboch diel môţe byť : maj úctu k jazyku a miluj svoju rodnú reč. Prvý z autorov si vybral ako formu báseň, v ktorej pouţil istý rým, počet veršov, slôh, rôzne metafory, prívlastky, básnické slová, pomocou ktorých vyjadril svoje pocity a dojmy. Druhý napísal poviedku, v ktorej hlavný hrdina nakoniec po istej príhode dospeje k hlavnej myšlienke. Autor v nej pouţil rozprávanie i opis, priamu reč, slangové slová, vnútornú reč, monológ, dialóg atď.

Umelecká literatúra A: Umeleckú literatúru delíme podľa pôvodu na : a) ľudovú slovesnosť b) umelú literatúru Ľudová slovesnosť je súhrn všetkých slovesných útvarov zachovaných v tradíciách širokých ľudových vrstiev. Je súčasťou ľudovej kultúry ( folklóru ). Znaky: a) je staršia ako literatúra umelá b) šírila sa ústnym podaním c) autori sú neznámi ( anonymní ) Druhové formy:

a) piesne ( pracovné, obradné, uspávanky, ľúbostné, zbojnícke, pastierske, trávnice ) b) balady c) povesti d) rozprávky e) príslovia, patria k nim aj pranostiky f) porekadlá g) hádanky h ) rečňovanky a vyčítanky

53


Slovenský jazyk

Umelá literatúra sú všetky literárne diela, ktorých autor je známy. B: Umeleckú literatúru delíme na: a) lyriku b) epiku c) drámu

Lyrika Lyrické literárne diela ( väčšinou básne ) vyjadrujú myšlienky, nálady, city a pocity autora. Nemajú dej. Lyrika sa podľa spracovaných tém delí na: - osobnú ( patrí k nej aj ľúbostná ) - prírodnú - spoločenskú Ak autor v hociktorom lyrickom diele uvaţuje nad nejakým problémom, zamýšľa sa nad tým, čo ho trápi, nazývame to reflexívna lyrika. Básne, ktoré vznikajú ako reakcia na istú udalosť, nazývame príleţitostné básne. Osobitným druhom lyrickej poézie sú populárne piesne. Ich autormi sú hudobní skladatelia a textári. Vyjadrujú vkus určitej generácie. Evergreen-pieseň večne zelená. Lyrický hrdina je taký hrdina v lyrickej poézii, prostredníctvom ktorého autor vyjadruje svoje pocity a myšlienky ( autor sa stotoţňuje s hrdinom ).

Epika Epické literárne diela majú dej. Ich najdôleţitejším znakom je rozprávanie. Dôleţitými kompozičnými prostriedkami ( kompozícia je usporiadanie prvkov, spôsob výstavby ) v epickom texte sú: a) pásmo rozprávača ( rozprávač je nositeľom rozprávania ) b) pásmo postáv ( postavy sú nositeľmi príbehu, ktorý sa rozvíja v čase a priestore ) Keď sa autor stotoţňuje s postavou rozprávača, hovoríme o priamom rozprávaní ( ja – rozprávanie ). Ak autor rozpráva v 3. osobe minulého času, hovoríme o autorskom rozprávačovi ( je – forma ). Reč postáv je opakom autorskej reči. V texte sa prejavuje ako dialóg alebo monológ. Dialóg je rozhovor dvoch alebo viacerých postáv. Monológ je reč jednej postavy. Miesto, kde sa dej odohráva, sa nazýva prostredie. Kaţdé epické dielo má: a) hlavného hrdinu ( postavu ) b) vedľajšie postavy Ak hlavným hrdinom diela nie je jednotlivec, ale skupina ľudí, nazýva sa kolektívny hrdina ( napríklad slovenskí junáci v básni Mor ho! ). Lyrickoepická báseň je taká báseň, v ktorej sa prelínajú lyrické i epické prvky. 54


Slovenský jazyk

.

Dráma Dramatické literárne diela sú určené na predvádzanie textu na základe zrakového ( vizuálneho ) a sluchového ( audiálneho ) vnímania. Preto drámu rozdeľujeme do týchto kategórií: a) divadelná hra b) film c) televízna hra d) rozhlasová hra Hoci má dráma aj písomnú podobu textu, je určená na jeho dramatizáciu pre divákov. Dráma má spoločné znaky s epikou, lebo má dej. Má spoločné znaky aj s lyrikou, lebo autor vyjadruje prostredníctvom postáv svoje pocity a myšlienky. V dráme nie je rozprávač príbehu. Dej prebieha prostredníctvom konania postáv a ich dialógov.

Divadelná hra je literárny text, ktorý sa prispôsobí na realizáciu na divadelnej scéne ( javisku ). Túto premenu nazývame inscenácia. Východiskové dramatické ţánre sú: a) tragédia b) komédia Tragédia je najstarší dramatický ţáner. Jeho hlavným znakom je boj jednotlivca alebo skupiny s nepriateľom. Hlavný hrdina zahynie. Komédia je dramatický ţáner, ktorý má za cieľ svojou komickosťou vyvolať u divákov smiech. Dráma má túto kompozíciu: 1. úvod ( expozícia ), divák sa zoznámi s prostredím, časom, hlavnými postavami 2. zápletka naznačuje konflikt 3. zauzľovanie ( kolízia ), konflikt sa vyostruje 4. vyvrcholenie ( kríza ), konflikt vrcholí 5. rozuzlenie ( katastrofa ) je kladné alebo záporné vyriešenie konfliktu Divadelná hra sa delí na časti – dejstvá. Tie sa striedajú v hre vtedy, ak sa nasledujúci dej odohráva v inom prostredí alebo čase. Dejstvá sa delia na výstupy. Pri kaţdom výstupe sa mení počet postáv na javisku. Ak má divadelná hra len jedno dejstvo, je to jednoaktovka. Slávnostné uvedenie hry sa volá premiéra, ďalšie predstavenia sú reprízy, posledné sa volá derniéra. Pri realizácii divadelnej hry sa podieľajú viaceré osoby. Dramatik – spisovateľ, autor divadelnej hry. Dramaturg – dielo vyberá do repertoára divadla a pripravuje podmienky na realizáciu. Reţisér – tvorca koncepcie a spôsobu stvárnenia divadelnej hry. Herci – stvárňujú postavy hry. Scénický výtvarník – tvorca scény, na ktorej sa divadlo hrá ( kulisy – všetky predmety na javisku, ktoré vytvárajú prostredie hry, rekvizity – všetky predmety na javisku, ktoré herci pouţívajú ). Hudobný skladateľ – tvorca scénickej hudby, ktorá dotvára, podfarbuje dej. Ďalej v divadle pracujú osvetľovači, zvukári, návrhári a realizátori kostýmov, maskéri.

55


Slovenský jazyk

Muzikál je ţáner hudobného divadla, v ktorom je spojený slovesný text, hudba, spev a tanec. Bábková hra je divadelná hra, ktorá sa predvádza na javisku, ale namiesto hercov v nej vystupujú bábky. Bábky “oţivujú“ na javisku bábkoherci. Takéto oţivovanie sa volá animácia. Druhy bábkových divadiel: a) maňuškové – bábky sú vodené zospodu b) marionetové – bábkoherci sú nad bábkami a vodia ich zhora c) javajkové – bábky sú vodené zospodu na paličkách Film je dramatický ţáner zaznamenávaný filmovou kamerou, vybudovaný na jednote obrazu, slova, hudby a zvuku. Film vzniká na podklade scenára ( jeho autor sa nazýva scenárista ). Scenár sa skladá z dvoch častí. V ľavej časti strany je technický scenár ( je na nej napísané, čo v danej chvíli kamera zachytí ), vpravo literárny scenár ( slová hercov ). Obraz vo filme je na úrovni slova v literatúre. Rad obrazov, ktoré vyjadrujú ten istý motív, je sekvencia. Po natočení filmu ( v exteriéroch–vonku, v interiéroch–v štúdiu ) nasleduje strih a práca strihača. Strih vyjadruje poradie a kompozíciu dejových zloţiek, dodáva filmu tempo ( tempo deja a tempo montáţe ). Pri výrobe filmu ďalej pracujú: producent ( schvaľuje výber scenára a zabezpečuje financie na výrobu filmu ), reţisér, kameraman, herci, kaskadéri ( zastupujú hercov v nebezpečných scénach ),technici, osvetľovači, zvukári, maskéri a kostyméri, autor hudby, výrobca zvláštnych efektov a ďalší. Animovaný film je druh filmu, v ktorom oţívajú kresby alebo bábky nasnímané kamerou. Do jedného filmu sa musí urobiť aţ milión takýchto záberov. V súčasnosti sa veľa animovaných filmov uţ vyrába počítačovou technikou. Televízna hra je dramatický ţáner, ktorý vyuţíva obraz i zvuk, ale dominantnejší je sluchový princíp. Vyrába sa iba pre potrebu televízie a televíznou technikou, spôsob práce je podobný ako vo filme. Premenu literárneho diela na televíznu hru voláme inscenácia. Rozhlasová hra je literárno-dramatický ţáner, ktorý vyuţíva iba zvukové prostriedky. Základným výrazovým prostriedkom je slovo, dôleţitý je i zvuk ( zvukové efekty, hudba ), ktorý môţe citovo umocňovať obraznosť jazykových prostriedkov. Druhové formy umeleckej literatúry ( lyrické a epické ) Aforizmus je stručný výrok, ktorý obsahuje vtipnú myšlienku. Anekdota je krátky a vtipný príbeh o skutočnej alebo vymyslenej udalosti, ktorý má neočakavaný záver s vtipnou pointou.

56


Slovenský jazyk

Báj ( mýtus ) je epická forma, v ktorej sa odráţa primitívny názor človeka na svet. Vznikla v čase, keď si ľudia nevedeli vysvetliť mnohé prírodné javy. Preto ich ľudia prisudzovali bohom, ktorí spravujú svet a ţivot. Bájka je veršovaná alebo neveršovaná malá epická ţánrová forma, ktorá vyslovuje mravné poučenie. Je vyslovené buď na začiatku, buď na konci bájky, alebo vyplýva z príbehu. Najčastejšie v bájke vystupujú zvieratá, ktoré majú vlastnosti a konajú ako ľudia. Bájka vyuţíva hlavne inotaj a personifikáciu. Najznámejším bájkarom bol grécky otrok Ezop ( ţil v 6. storočí pred Kristom ). Balada je epická báseň pochádzajúca z ľudovej slovesnosti , ktorá má tieto znaky: a) má pochmúrny dej b) dej má rýchly spád a stupňuje sa ( často vyuţíva magické číslo tri ) c) vystupujú v nej nadprirodzené postavy a javy d) dej sa končí tragicky Balady sú ľudové ( majú všetky znaky ) a umelé ( niektoré znaky im môţu chýbať ). Ak je príčinou tragédie zlá spoločenská situácia ( bieda, vojna ), je to sociálna balada. Denník je literárne dielo monografického charakteru písané formou denných záznamov. Autor v nich zachytáva udalosti z osobného i spoločenského ţivota. Elégia ( ţalospev ) je lyrická báseň, v ktorej básnik vyjadruje ţiaľ nad nejakou smutnou skutočnosťou. Epigram je krátka satirická báseň, v ktorej sa autor vysmieva zlým vlastnostiam osôb a javom v spoločnosti. Esej je ţánrová forma, úvaha, ktorá sa zaujímavo, príťaţlivo a často s vtipom zamýšľa nad odbornými, kultúrnymi i spoločenskými problémami, vyuţívajúc umelecký štýl. Hádanka je krátky text, ktorý skryto pomenúva predmety alebo javy na základe vonkajších znakov, vnútornej podobnosti alebo inej súvislosti. Je spojená s otázkou, na ktorú treba odpovedať. Hymna je druh básne, ktorá vyjadruje nielen vzťah k určitej spoločenskej udalosti, ale má zároveň aj charakter oslavy, velebenia, vyjadruje vznešené myšlienky. Koleda je obradová pieseň, vychádzajúca z ľudovej slovesnosti, ktorá sa viaţe na určité sviatky v roku ( Vianoce, Nový rok ). Komiks je epický ţáner, ktorý pozostáva zo série obrázkov a najčastejšie sa uverejňuje na pokračovanie v tlači. Obyčajne zobrazuje ţartovný príbeh a je zaloţený na dialógu, ktorý je vkomponovaný priamo v obrázku v tzv. slovnej bubline. Legenda je veršovaný alebo prozaický epický útvar, ktorý rozpráva o ţivote, skutkoch, zázrakoch a mučeníctve svätých. Modlitba je krátka náboţenská skladba, ktorá sa obsahom obracia k Bohu alebo k svätým s prosbou o splnenie nejakej ţiadosti. Novela je stredne veľká epická forma ( medzi románom a poviedkou ), ktorá má jednoduchší dej ( jednu udalosť ), menej postáv, ktoré sú uţ charakterovo sformované.

57


Slovenský jazyk

Óda je lyrická báseň, ktorá sa s nadnesenosťou, pátosom a oslavným spôsobom vyjadruje o nejakej téme ( národ, príroda, mladosť, významná osobnosť ). Porekadlo je krátky výrok, ktorý obrazne vyjadruje ţivotnú skúsenosť. Nemá poučenie. Povesť je epická forma, v ktorej sa dej viaţe na historickú udalosť, osobnosť, miesto a iné javy v minulosti. Má reálne jadro, ku ktorému však autori pridali aj veľa neskutočných javov plných fantázie. Povesti sa delia na: a) miestne ( viaţu sa ku konkrétnemu miestu ) b) historické ( opisujú významné udalosti minulosti ) c) heraldické ( vysvetľujú pôvod erbov ) Kaţdý národ má svoje povesti. Ruské povesti sa volajú byliny. Poviedka je krátka epická forma. Dej poviedky je jednoduchý a vystupuje v ňom málo postáv,ktoré sa charakterovo nevyvíjajú.Poviedka so ţartovnou tematikou je humoreska. Pranostika je krátky výrok ľudovej slovesnosti, ktorý vznikol na základe dlhého pozorovania prírodných javov ( podnebia, počasia ) a dnes je zovšeobecnený. Príslovie je krátky obrazne vyjadrený ľudový výrok, ktorý má poučenie. Reportáţ je epická ţánrová forma, v ktorej autor sprostredkúva fakty, pridŕţa sa ich, ale súčasne ich hodnotí, vyjadruje vlastné stanovisko. Román je rozsiahle epické dielo. Dej je zloţitý a má vedľajšie deje ( epizódne ). Okrem hlavnej postavy, ktorá sa môţe charakterovo vyvíjať, je v románe veľa vedľajších postáv. Romány ( ale aj iné literárne formy ) sa delia na: a) historické ( spracúvajú dôleţité udalosti z histórie ) b) vedecko-fantastické ( science-fiction,sci-fi, čerpajú z poznatkov vedy a techniky a stvárňujú udalosti z budúcnosti ) c) dobrodruţné ( majú pútavý dej, dramatické a nebezpečné situácie ) d) biografické ( vychádzajú zo ţivotopisných prameňov osobností z histórie ) e) autobiografické ( autor píše o svojom ţivote ) f) detektívne ( dejovosť je zaloţená na zločine a detektívovom pátraní po páchateľovi ) g) dievčenské ( obsahom určené dievčatám ) Rozprávka je krátka epická forma s jednoduchým dejom, v ktorej dobro víťazí nad zlom, šikovnosť nad hlúposťou. Rozprávka vychádza z ľudovej slovesnosti, vyjadruje túţbu po spravodlivosti. Delenie rozprávok: podľa autorstva:1. ľudové 2. umelé podľa obsahu: 1. fantastické 2. realistické 3. zvieracie podľa formy: 1. prozaické 2. básnické 3. dramatické podľa tém: 1. klasické 2. moderné Sonet je lyrická báseň (alebo jej časť ), ktorá sa skladá zo 14 veršov v 4 strofách ( 4+4+3+3 ). V jej úvode básnik nastoľuje problém a v závere sa ho snaţí vyriešiť alebo naň poukázať. Modernejšie sonety uţ nedodrţujú presný počet strôf.

58


Slovenský jazyk

Poézia Verš, rytmus, rým, strofa Poézia je súhrn všetkých veršovaných literárnych diel. Jednotlivé veršované literárne dielo je báseň. Veršované literárne dielo je také, ktoré je napísané vo „viazanej„ reči. Má určité pravidlá, v ktorých dôleţitú úlohu zohráva rytmus a intonácia. Rytmus je pravidelné opakovanie určitých javov. V literatúre vníma človek rytmické opakovanie ako estetický jav. A na ňom je postavená báseň. Základnou rytmickou jednotkou básne je verš. Verš je jeden riadok básne. Verš však nestojí v básni osamotený. Spája sa s ostatnými veršami do väčších celkov, do strôf. Strofa ( sloha ) je zoskupenie dvoch alebo viacerých veršov v básni. Báseň môţe mať ľubovoľný počet strôf. Rým je zvuková zhoda slabík na konci veršov. Typy rýmov:

a) zdruţený ( spája dva a dva susedné verše podľa schémy aa, bb, cc, dd ... ) Bolo dobre – ale dávno:

a

ţil na svete Slovák slávno; a oj, ţil si on vo slobode, b Ako ryba v tichej vode. b b) striedavý ( spája vţdy dva nepárne a dva párne verše strofy podľa schémy a b a b ) Naša reč je sladká a jak mlieko Panny Márie, b ale slovo matka a nad všetky dary je, b c) obkročný ( spája prvý verš so štvrtým a druhý s tretím podľa schémy a b b a ) A národ oboril sa na národ a s úmyslom vraţdy, s besom skaziteľa. b Kres spráskal pušiek, zahrmeli delá; b zem stene, piští vzduch, rvú vlny vôd, a d) prerývaný ( spája iba párne verše podľa schémy a b c b, ostatné sa nerýmujú ) Ty si prvá, čo si moju a dušu správne pochopila. b Ale mlčím. – Kebych vravel, c zas by si mi neverila. b e) postupný ( spája prvý verš so štvrtým, druhý s piatym, tretí so šiestym, a b c a b c ) Viem, ţe môj silný hlas mrie bez ozveny, a hoc by sa niesol jak spev cherubína! b Viem, ţe je márna ţertva môjho ţitia ... c Poslednej chaty zakiaľ stoja steny, a v nejţ hlaholila sladká slovenčina: b s tou chatou zviaţem obsah svojho bytia. c Rytmus sa v básni dosiahne aj pouţitím rovnakého počtu slabík vo veršoch. Nazývame to sylabický veršový systém.

59


Slovenský jazyk

*Rytmus sa dosiahne v poézii aj týmito spôsobmi: a) časomerná prozódia ( rytmus vzniká striedaním dlhých a krátkych slabík, tento spôsob pouţíval Ján Hollý ) b) slabično-prízvučná prozódia ( rytmus vzniká striedaním prízvučných a neprízvučných slabík, ktoré tvoria stopy daktyl, trochej, jamb ) V niektorých básňach sa nevyskytuje ani jeden zo spomínaných spôsobov tvorenia rytmu. Ak báseň nemá pevnú, viazanú stavbu, je napísaná voľným veršom. Jazykové prostriedky poézie Zdrobneniny ( deminutíva ) sa pouţívajú nielen na pomenovanie malých vecí, ale v literatúre najmä na vyjadrenie citového vzťahu. Opakom zdrobnenín sú pejoratívne slová (psisko). zapadá slniečko, nech mi ten môj synáčik na chvílenku usne Epiteton je básnický prívlastok.

Krvavé sonety, prešporská kasáreň maľovaná, čierne myšlienky Metafora je prenášanie významu na základe vonkajšej alebo vnútornej podobnosti. nad ním svieti pevný hrad na vysokom bralí, vyplakal more sĺz Personifikácia je zosobnenie. Vzniká prenášaním ľudských vlastností na neţivé veci. tak tíško dvíha mesiac biele čelo, tá modrá ruţa vám povie, čo srdce moje dávno vie Prirovnanie vzniká porovnávaním dvoch vecí alebo javov, ktoré majú niečo spoločné. o chvíľu spí jej hlava sivá jak zasneţená krajina, spí ako zarezaný Básnická ( rečnícka ) otázka je otázka, ktorú autor vysloví v básni. Nevyţaduje však odpoveď, prípadne tá je na inom mieste. Otázkou chce autor čitateľa upozorniť na dôleţitosť textu. A čo je mladosť? – Dvadsaťpäť rokov? Ruţových tvárí hlaď jará? Či údov sila? Či strmosť krokov? Toto sa všetko zostará! Alegória ( inotaj ) je umelecký jazykový prostriedok, ktorý autor vyuţíva vtedy, keď nechce svoj názor vysloviť priamo, ale vyjadrí sa obrazne, nepriamo, utajene. Alegóriu vyuţívali najmä autori bájok. Anafora je opakovanie rovnakého slova alebo skupiny slov na začiatku za sebou idúcich veršov alebo viet .Je to básnická figúra s ozdobnou funkciou. Mladosť je túţba ţivá po kráse, je hlas nebeský v zemskom ohlase, je nepokoj duší svätý... Epizeuxa je opakovanie rovnakých slov za sebou vo verši. Sloboda, sloboda, slobodienka moja, pre teba mne páni šibenice stroja! Hyperbola ( nadsádzka ) je slovo alebo skupina slov, ktoré majú zveličujúci, 60


Slovenský jazyk

prehnaný význam. ... idem, kráčam kam ma vedie cesta, oceánom neskosenej mládze, miliónkrát som ti vravel ... Symbol vzniká na základe zauţívaného označenia. Tatry, Dunaj, Váh, Poľana – symboly Slovenska, havran – symbol nešťastia, smútku Zvukomaľba ( onomatopoja ) je vyuţívanie slov, ktoré napodobňujú zvuky ( prírodné i pracovné ) vyskytujúce sa v texte. duní Dunaj a vlna za vlnou sa valí, kres spráskal pušiek Presah je nezhoda medzi rytmickým a vetným členením veršov ( veta presahuje jeden verš a končí sa aţ v časti ďalšieho ). A jak v ţne postať zboţia líha zrelá pod kosou, radom váľajú sa telá; Expresívne slová sú citovo zafarbené slová, ktorými autor vyjadruje k niečomu svoje sympatie alebo antipatie. ... a duša uţ sa ladí k piesni, tkne sa jej bičík prečudesný – a srdce hupká vozvysok... ... treba sa bolo zvlčiť, zdiabliť, vykydať jamu deravých, zvrátených pojmov... Eufemizmy sú pomenovania nepríjemných predstáv a negatívnych stránok ţivota prostredníctvom zjemnených básnických obrazov. odišiel na večný odpočinok, klania sa kaţdej vŕbe Dialektizmy sú nárečové slová, slovné spojenia alebo frazeologizmy pouţité v literárnom texte. Majú úlohu charakterizovať postavy alebo prostredie, v ktorom sa odohráva dej. Tu, jak tra k noci, pozriadzali povonku hnedky to i to a keď uţ kravky podojené, ich dônos sšumel v širaniciach...

Niektoré z uvedených jazykových umeleckých prostriedkov sa vyuţívajú aj v próze.

Próza Próza je jedna zo základných foriem ( typov ) literárnej tvorby. V najširšom zmysle slova je to akýkoľvek písaný neveršovaný, čiţe neviazaný, prejav. Na vykreslenie určitej príhody vyuţívajú autori: a) humor ( ţartovnosť, vtipnosť ) b) satiru ( ostrý a útočný výsmech ) Niekedy sa i v rozprávaní váţneho príbehu vyskytnú humorné, smiešne miesta, ktoré

61


Slovenský jazyk

vzniknú pri určitej situácii. Tento jav nazývame situačná komika. Ak komicky pôsobia postavy, je to charakterová komika. Ak vtipnosť a smiešnosť spočívajú vo výbere slov, je to slovná komika. Komická aţ satirická napodobenina originálneho literárneho diela zachovávajúca váţnu formu sa nazýva paródia. Vzniká tak, ţe do nového diela, paródie, sa preberú obsahové i formálne znaky parodovaného literárneho diela v zveličenej podobe so zámerom zosmiešniť ho. V literárnych dielach sa humor môţe vyuţiť aj pomocou nonsensu. Nonsens je nezmysel. Literatúra faktu ( populárno-náučná, vedecko-populárna literatúra ) stojí medzi vecnou a umeleckou literatúrou. Jej funkcia je predovšetkým poznávacia. Dôraz kladie na fakty a vedecké údaje. Je však umocnená pôsobivosťou osobného záţitku, ktorý je charakteristický pre umeleckú literatúru. Encyklopédia je literárne dielo, ktoré krátko, stručne a jasne vysvetľuje určité poznatky. Vyuţíva náučný jazykový štýl.

Pojmy z novodobých dejín literatúry Osvietenstvo. Na prelome 18. a 19. storočia sa na Slovensku začala 1. fáza národného obrodenia. Kultúrno-osvetová spoločnosť Slovenské učené tovarišstvo malo cieľ šíriť, pestovať a zošľachťovať nový spisovný jazyk. Na jeho čele stál Anton Bernolák. Príkladom národného buditeľa bol Juraj Fándly, autor populárnej literatúry. V tomto období vznikol prvý slovenský román Jozefa Ignáca Bajzu René mláďenca príhodi a skusenosťi.

Klasicizmus. V prvých desaťročiach 19. storočia sa k slovu dostávala generácia uvedomujúca si príslušnosť k slovanským národom. V literatúre sa obsah i forma opiera o antickú literatúru, klasiku. Literárnymi predstaviteľmi boli Ján Kollár a jeho básnická skladba Slávy dcéra, ktorú napísal v češtine, a Ján Hollý s tromi eposmi Svätopluk, Cyrilometodiáda, Sláv a Selankami. Najznámejší dramatik bol Ján Chalupka a jeho Kocúrkovo. Romantizmus. Národnostný maďarský a hospodársky rakúsky útlak Slovákov vyvolal ďalšiu fázu národného obrodenia v polovici 19. storočia i zapojenie do revolučných rokov v Európe. V literatúre prevláda odpor jednotlivca k spoločnosti a jeho vzbura proti nej. Preto bola toľko vyzdvihovaná rola Jánošíka a zbojníkov v literatúre štúrovcov. Ľudovít Štúr, Janko Kráľ, Samo Chalupka a jeho Mor ho!, Ján Botto a Smrť Jánošíkova, Andrej Sládkovič a jeho Marína i Detvan, Jozef Miloslav Hurban i Ján Kalinčiak boli najznámejší predstavitelia literárneho romantizmu na Slovensku, orientovaného na obyčajného prostého človeka. Realizmus. Druhá polovica 19. a začiatok 20. storočia patrí literatúre, ktorá sa začína orientovať na reálny, skutočný ( nie vysnívaný ) ţivot obyčajného človeka, častokrát krutý a nemilosrdný, ale plný lásky a jemného humoru. Významnými predstaviteľmi slovenskej literatúry boli Martin Kukučín, Jozef Gregor Tajovský, Boţena Slančíková Timrava a Pavol Országh Hviezdoslav.

62


Slovenský jazyk

Literatúra ( aj iné druhy umenia ) po prvej svetovej vojne uţ nemá jeden jediný smer a myšlienku. Učebnice literatúry spomínajú napríklad symbolizmus v slovenskej poézii, lyrizovanú prózu ( prozaické diela slovenských spisovateľov s prekrásnymi opismi prírody, rozprávkovými motívmi či poetickými vetami ) a mnohé iné smery. Kaţdý národ má svoju literatúru. Súbor všetkých literárnych diel, ktoré napísali autori jedného národa, voláme národná literatúra. Súhrn literatúr, hoci neboli vţdy navzájom späté, ale vyrástli zo spoločného európskeho ducha, voláme európska literatúra. Súhrn všetkých literatúr, ktoré sa pre svoje umelecké kvality stali majetkom celého ľudstva, voláme svetová literatúra.

Prehľad učiva slovenského jazyka základnej školy.

Vydané v októbri 2003 pre vnútornú potrebu Základnej školy Jána Hollého s materskou školou Madunice ako pomôcka pre učiteľov a ţiakov. Autor: Mgr. Ladislav Škrabák. Zoznam pouţitej literatúry: E.Paulíny, J.Ruţička, J.Štolc – Slovenská gramatika, SPN l968 A.Bujalka a kol. – Slovenský jazyk I.A, UK Bratislava 1977 A.Bujalka, J.Dubníček – Slovenský jazyk I.B, UK Bratislava 1978 G.Gotthardová-Štibraná, L.Rybár – Slovenský jazyk II, UK Bratislava 1976 R.Šiška – Efektívne cvičenia, 1992 I.Plintovič, E.Gombala – Teória literatúry, SPN 1975 Učebnice slovenského jazyka a literárnej výchovy pre 5. – 9. ročník ZŠ

* Výrazy takto označené sa nemusíte učiť.

63

Základná škola Jána Hollého s materskou školou Madunice. Prehľad učiva slovenského jazyka. základnej školy

Recommend Documents