TD 23/2015
Číslo: 23/XXVI
1
Vyšlo: 11. novembra 2015
0,30 €
Na Hrebienku už začínajú stavať ľadový dóm STARÝ SMOKOVEC – Už zajtra by sa mali sochári pustiť do stavby Tatranského ľadového dómu, ktorý počas dvoch uplynulých zím prilákal na Hrebienok cez štvrť milióna návštevníkov. Dnes by mal do Starého Smokovca doraziť prvý kamión naložený ľadom, ktorý sa v najbližších týždňoch zmení na veľkolepú baziliku v barokovom štýle. Ako nám potvrdila výkonná riaditeľka oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Vysoké Tatry Lenka Maťašovská, Martin tento rok príde do Tatier naozaj na ľade. „Dnes nám privezú prvý kamión ľadu na výstavbu Tatranského ľadového dómu, ďalšie prídu 13. a 19. novembra,“ konkretizovala Maťašovská. Celkovo by malo doraziť dokopy takmer 70 ton mrazivého stavebného materiálu, ktorý si už zajtra zoberú do parády sochári. V porovnaní s vlaňajškom by mal byť chrám vraj ešte väčší a úplne iný ako po oba predchádzajúce roky. „Bude v barokovom štýle a ďalšou novinkou budú mrazené kvety zakomponované priamo v ľade,“ prezradila Maťašovská. Českého sochára Františka Báleka, ktorý Tatranský ľadový dóm preslávil aj vlastnou svadbou, v úlohe hlavného architekta tento raz vystrieda rezbár Adam Bakoš. Mnohí si ho istotne budú pamätať aj z neoficiálnych medzi-
národných majstrovstiev v tesaní ľadových sôch Tatry Ice Master, kde reprezentoval Slovensko. Asistovať mu budú ďalší sochári spolu s tímom pomocníkov. „František Bálek odviedol naozaj skvelú prácu. Dóm žal obrovské úspechy, veď za dve zimné sezóny ho videlo 265-tisíc ľudí, ale prišiel čas na zmenu,“ ozrejmila dôvod výmeny hlavného architekta Maťašovská. Ľadovú baziliku by chceli spoločne so zimnou sezónou oficiálne otvoriť už 26. novembra za účasti pozvaných hostí a médií, od 27. novembra si ho bude môcť pozrieť aj verejnosť. Toho, že chrám sa pre vysoké teploty postaviť nepodarí, sa podľa slov Maťašovskej neobávajú. „Priestor vieme vychladiť tak, aby sa nám ľad neroztopil. Osvedčilo sa nám to aj po minulé roky, ale dúfam, že už začne aj trošku mrznúť. Okrem toho aj ten ľad nám príde na tri eta(pokračovanie na str. 4)
Tatranský ľadový dóm bude tento rok väčší a zmení sa aj jeho dispozičné riešenie. Sochár Adam Bakoš ho navrhol v barokovom štýle, jeho súčasťou budú i kvety zakomponované priamo v ľade. O kvetinovú výzdobu sa postará uznávaný florista Róbert Bartolen. Zdroj: OOCR RVT
Posledné štrnáste zastavenie Kalvárie na Peknú vyhliadku slávnostne odhalili v posledný októbrový štvrtok. Autormi plastík sú renomovaní slovenskí a poľskí sochári. Foto: pet
Dokončili Kalváriu na Peknú vyhliadku STARÝ SMOKOVEC – Kalvária na Peknú vyhliadku má už všetkých štrnásť zastavení. To ostatné nad Starým Smokovcom slávnostne odhalili iba v posledný októbrový štvrtok. Jeho autorom je akademický sochár Ivan Novotný. „Vôbec ho nevnímam ako smutné. Pre mňa osobne je predzvesťou niečoho veselého, toho, že Pán Ježiš vstal z mŕtvych. Podobne ako on, aj my sa v živote takisto niekoľkokrát zastavíme, ale až ku koncu človek zistí dôležitosť zastavení v tej svojej kalvárii a myslím si, že každá privátna kalvária má šancu dospieť do bodu štrnásteho zastavenia, ktoré nie je smutné, ale radostné,“ zamyslel sa umelec. Po prvýkrát v živote šiel vraj na sympózium bez kresby. V hlave mal len myšlienku a so sebou sadrový odtlačok sochy Ježiša, ktorý si urobil v Nižnom Klátove neďaleko Košíc, kde dnes žije. Ako prezradil, základom jeho diela je drevená kocka z dvanástich pilierov symbolizujúcich rovnaký počet apoštolov, na ktorých sa Ježiš rozhodol postaviť svoju cirkev. Zároveň však znázorňuje aj hrob, do ktorého uložili Kristovo telo. „Nosným motívom všetkého je sväté rúcho, na ktoré som použil meď a naznačil som tam odtlačky jeho tela. Keďže jeho hrob bol vysekaný do kame-
ňa, ďalším použitým materiálom je tatranská žula, ktorá je tomuto prostrediu blízka. Mnohé detaily, ako napríklad puknutá skala, nie sú náhodné. Dalo mi to dosť práce, možno som si odkrojil väčší krajec chleba, takže nakoniec som tu bol mesiac, ale som rád, že som to dokončil. Vnútorne mi to nielen ako výtvarníkovi dalo veľmi veľa,“ vyznal sa Novotný. Kalváriu na Peknú vyhliadku, ktorá je najvyššie položenou krížovou cestou nielen na Slovensku, ale dokonca i v strednej Európe, dokončili po piatich rokoch. Prvé zo zastavení, ktoré vytvorili ich autori počas ostatných štyroch ročníkov sochárskeho sympózia Umelci Tatrám, osadili ešte na jeseň 2010. „V prvom ročníku sme naozaj nevedeli, do čoho ideme, ale klá(pokračovanie na str. 7)
2
TD 23/2015
VIDELI SME u Nezabudnite! Už len do 20. novembra máte možnosť sa prihlásiť do programu GOPASS v Infocentre v Tatranskej Lomnici, aby ste si mohli zakúpiť celosezónne skipasy na blížiacu sa zimnú sezónu s polovičnou zľavou alebo taktiež zabezpečiť si ďalšie výhodné zľavy, o ktorých sme vás informovali v predchádzajúcom čísle. Podmienkou je preukázať sa dokladom totožnosti s trvalým bydliskom na území mesta Vysoké Tatry a uviesť svoju mailovú adresu. u Od dnes do piatku sa stretne v Hoteli Sorea Urán v Tatranskej Lomnici okolo 170 zváračov nielen zo Slovenska, ale aj spoza hraníc na 43. medzinárodnej konferencii Zváranie 2015, ktorá sa uskutoční v rámci Týždňa vedy a techniky na Slovensku. u Obrázky predávajú, svedčí o tom faux pas jedného z najväčších rezervačných portálov v Indii, ktorý použil na svojej stránke ako úvodný obrázok pohľad na Štrbské pleso a siluetu Tatier. Zrejme je nám čo závidieť. Nás len môže tešiť, že sme sa takýmto spôsobom dostali opäť trošičku viac do povedomia svetovej verejnosti. u Svadobný deň cyklistického majstra sveta Petra Sagana a jeho nastávajúcej manželky je plánovaný už na najbližšiu sobotu v Grand Hoteli Kempinski High Tatras na Štrbskom Plese, kde si na celý víkend rezervovali hotel. u Štvorčlenná delegácia na čele s primátorom mesta Pardubice Martinom Charvátom zavíta do Vysokých Tatier vo štvrtok na štvordňovú návštevu. Predstavitelia oboch miest sa stretnú, aby dohodli ďalšie konkrétne ciele dlhoročnej partnerskej spolupráce. u Peší budú musieť ešte strpieť obmedzenia. Chodník popod Grand Hotel Bellevue v Hornom Smokovci už dostal nový šat, nie je však ešte úplne dokončený, pretože úsek medzi reštauráciou Santal a Poľskou krčmou vyžaduje spevnenie a zabezpečenie proti zosunutiu. u Stretnutie predstaviteľov poľských a slovenských samospráv z oboch strán Tatier, ktoré sa uskutoční na Mestskom úrade v Starom Smokovci, bude venované spoločným krokom pri realizácii projektov budovania cyklotrás prepájajúcich obe krajiny. (ija)
POČULI SME
Spravodajstvo
Cestné „zebry“ by sa mali dočkať rekonštrukcie VYSOKÉ TATRY – Na území mesta je viacero priechodov pre chodcov, ktoré boli stavané v dobe, keď zaťaženie cestných komunikácií nebolo také, ako ho poznáme dnes. Navyše, platná legislatíva dáva podmienku, že všetky priechody by mali byť v najbližších rokoch osvetlené. S postupnou rekonštrukciou priechodov plánuje začať tatranská samospráva od tých najkritickejších. Jedným z nich je miesto v križovatke pri autobusovej stanici v Starom Smokovci. Schody z chodníka vedúceho popod Grand Hotel Bellevue Horný Smokovec privádzajú ľudí priamo do stredu križovatky a hrozí tu kolízia chodcov s prechádzajúcimi autami. Toto miesto je nočnou morou pre vodičov najmä v zime.
„Na tento úsek cesty nás dlhodobejšie upozorňuje aj dopravný inšpektorát. Je to nešťastne riešená križovatka, ktorá v minulosti nebola stavaná na takú intenzitu premávky ako je dnes, preto sme dali vypracovať projektovú dokumentáciu, kde sa síce ráta s priechodom pre chodcov, ale nie v tých miestach, ako doposiaľ. Ešte tento rok by sa mala podpísať zmluva so stavebnou firmou, ale s realizáciou už budeme musieť počkať do
Schody vedúce do stredu križovatky sú strašiakom pre nejedného šoféra. Tento priechod pre chodcov by sa mal ako prvý dočkať rekonštrukcie. Foto: ija
jari,“ povedal Peter Novák, vedúci oddelenia územného plánovania, výstavby, životného prostredia a dopravy mesta Vysoké Tatry a vysvetlil aj prečo: „V čase rekonštrukcie bude potrebné rátať s obmedzením premávky na jeden pruh, a to aj na obdobie jeden a pol až dvoch mesiacov, a tak dlho nám už počasie určite nebude priať.“ Pri realizácii sa ráta so spevnením oporných múrov i prekládkou inžinierskych sietí. Nad cestou vybudujú schodisko so zábradlím, popri ktorom vyrastie aj bezbariérový prístup pre mamičky s kočiarmi alebo hendikepovaných. Obdobne bude riešený aj svah pod cestou ústiaci na autobusovú stanicu. Ponad cestu bude osadené osvetlenie. „Rekonštrukciou budú musieť prejsť aj ďalšie priechody po celých Tatrách. V prvom slede potrebujeme vybudovať nový, ktorý pretína cestu od Penziónu Belveder k Hotelu Urán v Tatranskej Lomnici, ale aj pri vstupnej bráne do areálu VPS Vysoké Tatry v Starom Smokovci či o pár sto metrov nižšie na tej istej komunikácii pri križovatke od polesia v Dolnom Smokovci k Penziónu Raimund. Viacero slabo viditeľných priechodov pre chodcov máme aj v Tatranskej Kotline, Kežmarských Žľaboch, ale aj na odbočke k lomnickému cintorínu,“ priblížil Novák. (ija)
Opäť sa budú hľadať najlepší v cestovnom ruchu PREŠOV/VYSOKÉ TATRY - Aj tento rok sa bude môcť verejnosť zapojiť do hlasovania Krajskej organizácie cestovného ruchu (KOCR) Severovýchod Slovenska, ktorá pripravila druhý ročník ocenenia Najlepší v cestovnom ruchu Prešovského kraja. Ľudia môžu do 30. novembra posielať nominácie vo viacerých kategóriách. Nominovať je možné osobnosti, ktoré dlhodobo pôsobia v rozličných sférach cestovného ruchu ako napríklad vzdelávanie, podnikanie alebo rozvoj samosprávy. Tiež je možné takto zviditeľniť produkty, ktoré v roku 2015 oslovili verejnosť a prispeli k zvýšeniu návštevnosti kraja – podujatia, atrakcie, festivaly a podobne. V kategórii zariadenia môže verejnosť nominovať kultúrne zariadenia, ubytovacie a reštauračné zariadenia a novinkou je možnosť nominovať informačné kancelárie a cestovné agentúry alebo kancelárie, ktorých ponuka domácich pobytov predstavuje minimálne päťdesiat percent z ich celkovej ponuky. Kategória zamestnanci je otvorená šikovným zamestnancom – kuchárom, barmanom, someliérom, ale aj sprievodcom
a informátorom v kultúrnych a informačných zariadeniach. „Prešovský kraj má veľký turistický potenciál a jeho rozvoj i úspech úzko súvisia so službami, ktoré sú návštevníkom ponúkané. Kvalitné služby, ochotný personál a atraktívne produkty posúvajú rozvoj cestovného ruchu, lákajú návštevníkov a budujú dobré meno konkrétnych regiónov,“ uviedol Martin Janoško, riaditeľ KOCR Severovýchod Slovenska. Z nominácií vyberie víťazné osobnosti a produkty odborná porota. Najlepšie zariadenia a zamestnancov si zvolí verejnosť v online hlasovaní od 14. decembra do 14. januára nasledujúceho roka. Vlani sa Tatrancom darilo a to hneď v troch kategóriách. Titul Osobnosť cestovného ruchu za celoživotný prínos získal známy chatár Peter Petras. Porota vtedy vybrala až tri NAJ produkty ces-
tovného ruchu a jedným z nich bol Tatranský ľadový dóm. Najlepším ubytovacím zariadením sa stal Hotel Kukučka v Tatranskej Lomnici. „Tento rok sa chceme zapojiť s viacerými tipmi na produkty, osobnosti či inštitúcie, ktoré by si takéto ohodnotenie zaslúžili. Určite chceme nominovať celoročný produkt Tatry v pohybe, ktorý sme odštartovali v januári a našiel si množstvo priaznivcov. V kategórii Rozvoj cestovného ruchu v samospráve by to zasa malo byť Združenie cestovného ruchu Vysoké Tatry (ZCR VT), ktoré patrí medzi najstaršie združenia na Slovensku a počas dvadsaťjeden rokov svojej existencie sa snaží podporovať a rozvíjať cestovný ruch. Predpokladám, že nominácií z našej strany bude viac, rozhodne sa o nich na najbližšom stretnutí Predstavenstva ZCR VT,“ prezradila Lucia Dubielová, výkonná riaditeľka ZCR VT. Všetky informácie a kontaktný formulár nájde verejnosť na stránke www.severovychod.sk. (ija)
Spravodajstvo
TD 23/2015
Stavbárov viac potrápila Ilona STARÝ SMOKOVEC – Aj napriek šibeničnému termínu sa rekonštrukciu oboch historických víl v centre Starého Smokovca podarilo dokončiť podľa plánu. Stavbárom dala zabrať najmä hrazdená Ilona, ktorá dnes už z diaľky púta pozornosť najmä svojou nezvyčajnou farbou. Robotníci momentálne finišujú s úpravami okolia vyše storočných stavieb, na opravu ktorých sa podarilo radnici získať peniaze z eurofondov. Keďže ide o pamiatkovo chránené objekty, rozhodujúce slovo pri ich rekonštrukcii mali práve pamiatkari. „Najväčší problém nám robilo to, že pamiatkový úrad nielenže posudzoval projektovú dokumentáciu všetkých stupňov, čo bolo v poriadku, ale bolo to posúdenie na základe projektu, ktorý spracoval projektant a na základe nejakej ich obhliadky, ale keď sa stavby rozoberali, zistili sa ďalšie veci, a tak pamiatkový úrad dal ďalšie podmienky a požiadavky, ktoré nás veľmi zdržiavali, lebo sme sa im snažili vyhovieť do maximálnej miery,“ otvorene hovorí Jozef Gál, vedúci oddelenia investičnej činnosti, opráv a údržby mesta Vysoké Tatry. Medzi ne podľa jeho slov patrilo napríklad i reštaurovanie niektorých častí vily Ilony, ktoré pôvodne nemali byť zreštaurované. „Takisto problém bol získať súhlas na veci, ktoré mali byť vymenené za nové, pretože to nariadil statik. Všetko sme museli s nimi konzultovať a odsúhlasiť. Naozaj je veľmi ťažké takú stavbu realizovať a rešpektovať pri tom projektovú dokumentáciu aj rozhodnutia a podmienky pamiatkového úradu za predpokladu, že sa má dodržať cena diela a rozpočet stavby či súpis vykonaných prác, pretože pri rekonštrukcii takýchto stavieb sa sústavne vyskytujú komplikácie, ktoré neboli predpokladané,“ dodáva Gál. Zabrať podľa neho dala najmä obnova hrazdenej Ilony z konca 19. storočia. A dôvodom nebola iba narušená statika. „Technický
bránach či zakladaní okien. Laik to síce nezbadá, ale my vieme, že nie sú dodržané rovinnosti zabudovaných prvkov a ich osadenia,“ konkretizuje Gál. Už na prvý pohľad si však každý, kto si pamätá Ilonu pred rekonštrukciou, všimne, že radi-
Najväčšou zmenou prešla fasády Ilony. Farby určili pamiatkari. Foto: pet problém rozobrať to nebol, skôr to bolo zase o tom, aby sme sa ujednotili s pamiatkovým úradom, keďže ten trval na tom, aby sa zachovali aj veci, ktoré sú zakryté a v živote ich nikto neuvidí. Chceli sme urobiť novú drevenú konštrukciu vežičky, ale dovolili nám vymeniť len jednotlivé prvky, čo nám sťažilo situáciu, pretože niekedy to robili tesári sekerou a my to teraz robíme presnými strojmi. Naozaj je ťažké vyrobiť niečo tak krivo ako to bolo urobené kedysi. Určite aj odborník keď sa pozrie okom na tú fasádu, tak uvidí, že tam došlo k nejakým statickým zmenám, vidno, že stavba je sadnutá, a tak sa to muselo potom vyrovnávať na šam-
Kompletnou rekonštrukciou prešla aj Vila Flóra, ktorá bola dlho považovaná za najstaršiu stavbu vo Vysokých Tatrách. Foto: pet
kálne zmenila farbu fasády. „Farebnosť je tou najväčšou zmenou, dopracovali sa k nej zástupcovia pamiatkového úradu, ktorí robili sondy do dreva, do muriva aj do omietok a zistili, že údajne bola pôvodne postavená v takýchto farbách,“ vysvetľuje Gál. Jednoduchšia bola podľa jeho slov rekonštrukcia Flóry, ktorú postavili ešte v roku 1861. Keďže zrubová konštrukcia vily nebola porušená až natoľko, že by ju museli kompletne rozobrať, robotníci s ňou nemali až toľko práce. „Ale i tak bola aj táto stavba náročná, hlavne pre nedostatočné izolácie a slabé založenie, ktoré sa zosilnilo. Obnovené boli nátery, omietky a objekt bol kompletne zateplený. Plynofikáciou a vybudovaním kotolne sa zlepší aj celkový tepelný režim stavby, ktorá bude teraz suchšia a odolnejšia voči vlhkosti,“ vyratúva Gál. Kompletne zrekonštruovaný bol aj interiér, samozrejme, podľa pokynov pamiatkarov. Kompletnú obnovu oboch víl zafinancovala radnica z eurofondov, približne 1,1 milióna eur sa jej podarilo získať z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, desiatimi percentami prispela štátna kasa a piatimi mesto. Zatiaľ čo Ilona by mala slúžiť na reprezentačné účely mesta i ako školiace stredisko, vo Flóre by mali byť podobne ako pred rekonštrukciou výstavné priestory. (pet)
3
14 DNÍ PRIMÁTORA Témou ďalšieho kola rokovaní so zástupcami spoločnosti Horezza, ktorá má pod palcom zdravotnícke zariadenia v Tatranských Zruboch a Novej Polianke, kde plánuje prestavať ústav na štvorhviezdičkové klimatické kúpele s wellnessom a golfovým ihriskom, boli nielen odpredaje pozemkov a prístupových ciest k bytovým domom, ale i zmeny, ktoré čakajú chátrajúce vojenské klimatické kúpele v Tatranských Matliaroch. „Predstavili nám nového majiteľa, ktorým je košická spoločnosť. Ešte nemajú presnú predstavu, čo by z toho chceli urobiť, potrebujú sa tu trošku rozkukať. Dohodli sme sa, že keď v tom budú mať jasno, nech urobia aspoň nejaké vizualizácie a skonzultujú ich so stavebným úradom, ktorý im presne povie, či je to v súlade s územným plánom. Dúfam, že s tým budú chcieť naozaj niečo urobiť a nedopadne to zase tak, že to pôjde z rúk do rúk,“ vyjadril sa po stretnutí so zástupcami akciovky Horezza primátor Vysokých Tatier Ján Mokoš. Ako dodal, čo sa týka prístupových ciest, ktoré spoločnosť ponúkla na predaj obyvateľom bytových domov v Novej Polianke a Tatranských Zruboch, ešte nepadol definitívny verdikt. Keďže väčšina z nich o ne nemá záujem, akciovka by ich mala ponúknuť mestu. „Zatiaľ nám však neprišiel žiaden návrh,“ dodal Mokoš. Likvidácia zvyškov sánkarskej dráhy v Tatranskej Lomnici bola témou minulotýždňového stretnutia vedenia radnice a TJ Vysoké Tatry. „Obrátili sa na nás so žiadosťou o pomoc, pretože od správcu územia, teda Štátnych lesov TANAPu dostali list s požiadavkou na odstránenie toho, čo tam po sánkarskej dráhe ostalo. Sú tam ešte zvyšky betónových pätiek, nejaké železné konštrukcie, zvyšky dreva, práce je tam dosť... Kedysi sa rokovalo aj o tom, že by sa to zrekonštruovalo, no je tam podmočený terén, takže ak by sa niekedy aj robila umelá dráha pre sánkarov a bobistov, podľa nich by vhodnejším miestom boli skôr priestory pri starej údolnej stanici lanovky, ale to je hudba ďalekej budúcnosti. Keďže to nie je mestský majetok a nie je to ani na našich pozemkoch nemôžeme žiadať nejaké prostriedky od štátu alebo z Európskej únie, pretože o tie musí požiadať vlastník, teda TJ Vysoké Tatry. Poradili sme im, nech sa obrátia na Správu TANAPu, Štátnu ochranu prírody SR alebo ministerstvo životného prostredia, aby im poradili, ako by sa dalo postupovať, ak chcú získať prostriedky na likvidáciu pozostatkov bývalej sánkarskej dráhy,“ informoval o záveroch štvrtkového stretnutia primátor Mokoš. (pet)
4
TD 23/2015
Spravodajstvo
Na tatranských cintorínoch je v posledných týždňoch rušno NOVÝ SMOKOVEC/TATRANSKÁ LOMNICA – Novosmokovecký cintorín nezažíva najlepšie obdobie. Pred dvoma týždňami rozhnevalo i rozľútostilo pozostalých zničenie skoro štyridsiatich hrobov, o týždeň neskôr to boli ďalšie dva a noc z uplynulej nedele na pondelok sa tam opäť diali čudné veci. Porozbíjané a popučené svietniky, rozhryznuté sviečky a dokonca aj krvavé stopy. Verejná mienka sa polarizuje, niektorí si myslia, že sú za týmito udalosťami neprispôsobiví výrastkovia, druhí sa zas prikláňajú k verzii, že za tým všetkým sú medvede. Odpoveď by nám mohla dať nastražená fotopasca, ktorú tu nainštalovali ochranári včera, aj keď aj pri tomto pátraní po výtržníkoch bude potrebné mať aj istú dávku šťastia: „Areál cintorína je pomerne veľký, ak by sme ho chceli mať zmapovaný celý, museli by sme tu osadiť aspoň desať fotopascí. Ja sa skôr prikláňam k verzii, že to spôsobili medvede. Našli sme tu po nich stopy, poškriabaný kontajner a aj výkaly. Pre ne naozaj nie je problém preliezť plot,“ zhodnotil situáciu Jozef Štefaňák, zástupca náčelníka Mestskej polície Vysoké Tatry. Zúfalí ľudia sa však dožadovali nápravy, ktorej sa však dovolávajú u správcu cintorína. „Jediné, čo som mohol poradiť tým, ktorí mi volali je to, aby podali trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Cintorín nie je strážený,
doteraz sa tam nikto vo večerných hodinách neodvážil ísť. Po zotmení je tam tma ako v rohu,“ krútil hlavou Jozef Polaštík, vedúci prevádzky v Starom Smokovci mestskej eseročky VPS Vysoké Tatry. Ako sa tento prípad rozuzlí, budeme sledovať aj ďalej. Úplne iné problémy majú o osem kilometrov východnejšie. Na cintoríne v Tatranskej Lomnici sa po deviatich rokoch dočkali vody. Aj keď teraz je už pre prichádzajúcim mrazom uzavretá, na jar budú všetky tri rozvody v areáli cintorína funkčné a pripravené slúžiť pozostalým, ktorí sa chodia starať o hroby svojich blízkych. „S pôvodným vodovodom začali byť problémy po kalamite, pre veľké úniky sme ho po dvoch rokoch museli definitívne odstaviť. Dnes je na cintoríne vykopaná 21 metrov hlboká studňa, ktorá zabezpečí dostatok vody,“ priblížil Richard Bednár, údržbár VPS Vysoké Tatry. Náklady spojené s realizáciou
Prútikár našiel vodu vľavo od Domu smútku. Lomničania sa po deviatich rokoch dočkali opäť funkčného vodovodného zariadenia. Novú studňu si prišiel pozrieť aj primátor mesta Vysoké Tatry Ján Mokoš. Foto: ija studne zobrala na svoje plecia spoločnosť ESIN group, ktorá má najmä v Tatranskej Lomnici rozpracovaných viacero projektov. „Pôsobíme v Tatrách už osem rokov a stále sme hľadali priestor, ako by sme mohli byť v rámci svojich možností nápomocní, keďže chceme ukázať, že aj my sa snažíme prispieť k rozvoju cestovného ruchu a na druhej strane nemyslíme len na seba, ale aj na obyvateľov,“ povedal Boris Kubovič z ESIN group a doplnil, prečo
voľba padla z opravy pôvodného vodovodu na výkop novej studne: „Keď nás oslovil pán primátor Ján Mokoš, či by sme nemohli v tejto veci pomôcť, zisťovali sme, čo by nás to vyšlo. Na opravu pôvodného zdroja by sme potrebovali okolo 50-tisíc eur, preto najjednoduchšie bolo vykopať novú studňu. Zavolali sme prútikára, ktorý našiel vodu a za pomoci spoločnosti VPS Vysoké Tatry sa osadilo čerpadlo, točka a urobili sa terénne úpravy.“ (ija)
Obnovené letecké spojenie s Londýnom funguje už rok POPRAD/VYSOKÉ TATRY – Obnovená pravidelná linka Poprad – Londýn má za sebou prvý rok. Lietadlá spoločnosti Wizz Air medzi Tatrami a britskou metropolou momentálne pendlujú štyrikrát do týždňa.
Takáto spúšť čakala ľudí, ktorí prišli na cintorín zapáliť sviečku svojim najbližším. Foto: MsP
Na Hrebienku už začínajú stavať ľadový dóm (dokončenie zo str. 1) py, aby ho mohli sochári spracovať postupne,“ povedala Maťašovská. Ani tento rok nebudú chýbať nedeľné vystúpenia v podobe krátkych muzikálových ukážok. „Hneď v prvú nedeľu po otvorení sa bude konať prvý adventný koncert a potom každú nedeľu až do Vianoc budú tematické víkendy, vždycky v nedeľu dva koncerty, na Mikuláša budú venované deťom, 13. decembra by to mala byť baroková adventná nedeľa a 20. decembra sa môžu návštevníci tešiť na pastierske koledy,“ konkretizovala výkonná riaditeľka. Ľadový dóm by mal byť podľa jej slov otvorený až do 28. marca. „Veríme, že vďaka chladeniu dovtedy vydrží,“ uzavrela Maťašovská. (pet)
Hoci je letisko spokojné s ich vyťaženosťou, presné čísla o počte prepravených cestujúcich nám poskytnúť nemohli. „Bohužiaľ, vzhľadom na zmluvu medzi našou spoločnosťou a spoločnosťou Wizz Air nie je letisko oprávnené zverejňovať štatistické údaje linky, keďže dopravca si vyhradil právo poskytovať tieto informácie,“ vysvetlila výkonná riaditeľka popradského letiska Ivana Herkeľová. Obrátili sme sa teda na spoločnosť Wizz Air a podarilo sa nám zistiť, že za prvý rok prevádzky bola priemerná vyťaženosť linky niečo vyše 82 percent. Najslabším mesiacom bol minuloročný november s necelými 65 percentami, naopak počas letných mesiacov jej obsadenosť prekročila 90 percent. Práve veľky záujem pasažierov o pravidelné lety spod Tatier do Londýna a naopak sa podpísal aj pod rekordné čísla v štatistikách
popradského letiska za posledných 15 rokov. Už teraz je jasné, že tam tento rok vybavia viac ako 85-tisíc cestujúcich, čo je najviac od roku 2000. Ďalších pasažierov prinesie letisku pravidelná linka medzi Popradom a Rigou, ktorá opäť začne lietať od polovice decembra. Pobaltskú metropolu otočí trikrát do týždňa, z toho dvakrát, vždy v utorok a štvrtok, aj s medzipristátím v poľskej Varšave. Lotyšský národný prepravca airBaltic by mal medzi Rigou a Popradom pendlovať až do 12. marca 2016. Na leto letisko pripravuje zase rozšírenie ponuky dovolenkových destinácií. Okrem bulharského Burgasu a tureckej Antalye by mala byť v hre aj ďalšia, informovať o nej sa však chystajú až v najbližších týždňoch, keďže rokovania s cestovnou kanceláriou zatiaľ nie sú uzavreté. (pet)
Tatranské spektrum
TD 23/2015
Pozrite si Tatry na poštových známkach Po tom, čo v októbri predstavili staré pohľadnice s motívom Tatier, november sa rozhodli venovať poštovým známkam. „Výstava je prierezom od prvej tatranskej známky až po tie súčasné,“ predstavil novinku, ktorú od minulého piatku ponúka starosmokovecké Múzeum tatranskej kinematografie a fotografie Michal Machala z neziskovej organizácie Pro Meliori. Každú sériu známok dopĺňajú texty, ktoré návštevníkom priblížia nielen okolnosti ich vzniku, ale aj dobu, v ktorej sa známky zrodili. „Pekne vidno, že sa tam miešajú aj politické motívy, aj rôzne výročia, ako napríklad Tatranský pohár či Všesokolský zlet. Iné známky boli zase vydané pri príležitosti výstav, zaujímavý je aršík z roku 1937, ktorý sa dal zakúpiť ako súčasť vstupu na celoštátnu výstavu poštových známok,“ konkretizuje Machala. Príležitostný hárček obsahuje dve známky – jednu s motívom Mohyly generála M. R. Štefánika na Bradle a druhú s vyobrazením Doliny Zlomísk s Popradským plesom. „Tieto známky sa predávali iba mesiac, boli vydané v relatívne nízkom náklade a platili len do konca roku 1937, takže neskôr sa už s nimi nedalo poštovať,“ dopĺňa Machala. Návštevníci medzi vystavenými známkami nájdu aj vôbec prvú známku, respektíve známky s motívom Tatier. Vyšli v roku 1927 a je na nich vyobrazený rovnaký námet – Štrbské Pleso, avšak v rozličnom farebnom prevedení. Po Oravskom zámku z roku 1926 to bol len druhý slovenský motív na známkach Československej republiky. V rámci emisie Praha
– Tatry sa tatranské končiare dostali na poštovú známku vďaka rytcovi Karolovi Seitzingerovi, ktorý vyryl takmer všetky známky s tatranskou tematikou za 1. Československej republiky. Predlohou pre prvú
udalosť Československa,“ vyratúva Machala. Vystavené známky pochádzajú z jeho súkromnej zbierky. „Už od detských čias som zbieral známky, ale tie s tatranským motívom ma zaujali až keď som bol starší. Podarilo sa mi ich získať buď na nejakých výstavách počas štúdia na vysokej škole v Brne, ale niektoré som povymieňal aj u filatelistov tu, v Poprade,“ dodáva Machala.
Výstavu Tatry ako motív poštovej známky nájdete v starosmokoveckej vile Alica minimálne do konca novembra. Foto: pet známku, ktorá vyšla v nominálnej hodnote štyri a päť Korún československých mu bol obraz Otakara Štáfla. „Takisto veľmi pekné známky sú aj z obdobia Slovenského štátu, keďže trval len krátko, tak tých emisií nebolo až tak veľa. Celkom zaujímavá je aj známka vydaná pri príležitosti Tatranského pohára, čo bola v roku 1950 najväčšia športová
Výstavu nájdete vo vile Alica ešte minimálne do konca novembra. Ako spomienku na ňu si dokonca môžete odniesť knihu Tatranské motívy na poštových známkach od Rastislava Ovšonku, ktorú vydalo tatranské vydavateľstvo I&B. Práve z nej sú aj texty, ktoré dopĺňajú vystavené známky s motívom Tatier. (pet)
Tatranské plesá mapuje knižná novinka Práve v týchto dňoch sa na pulty kníhkupectiev dostáva knižná novinka, ktorá podrobne mapuje tatranské plesá. „Voľne nadväzuje na publikáciu o Vodách Slovenska a predstavuje špecifickú problematiku vodného bohatstva našej krajiny,“ prezradil Daniel Kollár, riaditeľ vydavateľstva DAJAMA. Titul s jednoduchým názvom Plesá vyšiel v edícii Prírodné Krásy Slovenska, jeho autorom je Milan Lackovič, ktorý na 128 stranách zmapoval všetky existujúce tatranské plesá. Kniha je rozdelená do štyroch hlavných kapitol – Západné, Vysoké, Belianske a Nízke Tatry. Ak si v nej zalistujete, dozviete sa nielen známe fakty o najnavštevovanejšom, najväčšom a najhlb-
šom či najvyššie položenom tatranskom plese, ale aj množstvo zaujímavostí, o ktorých ste možno nikdy ani len nepočuli. Publikácia, ktorá okrem textov obsahuje i množstvo súčasných fotografií tatranskej prírody, sa podľa Kollára snaží byť zároveň tak trochu sprievodcom po vodnej kráse Tatier. „Turisticky, teda po značkovaných chodníkoch, je dostupná len malá časť tatranských plies, pretože väčšina z nich leží v ťažko dostupnom teréne, kam sa dostanú len horolezci alebo skialpinisti. Bežný turista ich môže vidieť iba z diaľky a niektoré neuvidí vôbec, v knihe však nájde všetky tatranské vodné plochy, ktoré „nesú“ názov pleso,“ uzavrel Kollár. (pet)
5
AVIZUJEME ä Už dnes večer si fanúšikovia kvalitnej kinematografie môžu vychutnať snímku Mladosť od uznávaného talianskeho režiséra Paola Sorrentina, ktorá okrem pútavého príbehu ponúkne i medzinárodné hviezdne obsadenie v hlavných úlohách s Michaelom Cainem a Harveym Keitlom. Film divákov zavedie do prostredia luxusného alpského kúpeľného hotela, v ktorom dovolenkuje dvojica starých priateľov... O deň neskôr Filmový klub Iskra Kežmarok pripravil ďalšiu filmovú lahôdku v podobe dokumentu s názvom Zmenil tvár Šanghaja, ktorý priblíži fascinujúci príbeh otca ázijských mrakodrapov Ladislava Hudeca. Snímku osobne uvedie jej režisér Ladislav Kaboš. Premietania sa začnú o 19.00 hodine. Ak nemáte klubový preukaz, za vstup na každé z nich zaplatíte 3,50 eura. ä Aj tento rok sa tatranskí astronómovia zapoja do Týždňa vedy a techniky 2015, ktorý už tento piatok v priestoroch Astronomického ústavu SAV na Starolesnianskych lúkach ponúkne nielen pozorovania hviezd, hmlovín, planét a galaxií, ale aj päť zaujímavých prednášok na témy Inventúra vesmírnych záhad, Astrofotografia, Svetelné znečistenie a životné prostredie, Supernovy či Voda na Marse. Prvú z nich si budete môcť vypočuť už o 17.00 hodine. V rámci Dňa otvorených dverí si návštevníci budú môcť pozrieť i výstavu fotografií Svetlo a tieň. Viac informácií o podujatí, ktoré odštartuje o 16.00 hodine a potrvá až do 23.00 hodiny, nájdete na www.sas.astro.sk. ä Výnimočnú výstavu Kataríny Vavrovej – Marína a iné múzy ponúknu už koncom tohto týždňa v kežmarskej Galérii u anjela. Už samotný názov napovedá, že autorkine originálne maľby na tému láska a žena sú inšpirované Sládkovičovou Marínou. Počas vernisáže, ktorá je naplánovaná 13. novembra o 18.00 hodine, budete mať príležitosť kúpiť si aj Vavrovej nádherne ilustrovanú knižnú novinku. ä Opäť sú tu Dni originality! Už najbližší víkend sa bude niesť pod Tatrami v znamení umenia, dizajnu a remesla. Pod strechou popradského zábavno-obchodného centra MAX sa počas oboch dní predstaví viac ako štyridsať vystavovateľov z rôznych kútov Slovenska. Ak hľadáte originálny darček, máte jedinečnú príležitosť, určite si niečo pre seba alebo svojich blízkych vyberiete. (pokračovanie na str. 6)
6
TD 23/2015
AVIZUJEME (dokončenie zo str. 5) ä Filmoví fajnšmekri si na budúci týždeň môžu vo svojich diároch zaznačiť hneď dva dni, kedy na nich čakajú filmové lahôdky. Kežmarská Iskra premietne v pondelok francúzsko-belgickú erotickú melodrámu Gaspara Noého Love, ktorá hneď po svojej premiére v Cannes vyvolala búrlivé reakcie, vo štvrtok sa nadšenci kvalitnej kinematografie môžu zase tešiť na čínsku akčnú drámu Assassin, ktorú režíroval Siao-sien Chou. Filmová báseň jedného z najväčších filmárov súčasnosti zasadená do prostredia Číny 9. storočia je vizuálne omračujúcim rozprávaním s prvkami žánru wuxia, ktorého hrdinkou je profesionálna vrahyňa. Premietania oboch snímok štartujú o 19.00 hodine. Prvú si môžete pozrieť v kežmarskej Iskre a druhú v Artclube Tatranskej galérie v Poprade. ä Zážitok z cesty k sebe samej sľubuje Tatranský kruh žien, ktorý sa chystá v Tatranskej galérii už na budúci utorok. Ak túžite nájsť odvahu na to, aby ste sa vydali za svojimi túžbami a snami, neváhajte a príďte medzi 9.00 a 18.00 na seminár so Slávkou a Gabikou. Vstupné je dobrovoľné. Viac informácií nájdete na www.omaja.sk. ä Budúci utorok to priamo pod tatranskými končiarmi „rozbalí“ fenomenálna kanadská mužská vokálna a´cappella Cadence, ktorá patrí medzi päť najlepších mužských vokálnych formácií na svete. V hornosmokoveckom Grand Hoteli Bellevue sa predstaví spoločne s úspešnou slovenskou skupinou Close Harmony Friends. Lístky na ich jedinečný dvojkoncert si môžete zarezervovať na telefónnom čísle 0903 966 327 alebo zakúpiť aj priamo v Tatranských informačných kanceláriách. Cena vstupenky v predpredaji je 18 eur, v deň koncertu vás vyjde na dvadsať. ä Pod názvom Marek Kvetan – Slepá škvrna/Blind Spot sa ukrýva výstava slovenského multimediálneho umelca mladej generácie, ktorá návštevníkom Tatranskej galérie v Poprade predstaví fenomén „nemiest“ v zmysle urbanistickom a zároveň mentálnom i sociálnom. Zoznámiť sa s jeho atypickým pohľadom môžete už na budúcu stredu počas vernisáže, ktorá je naplánovaná na 17.00 hodinu. Ak ju nestihnete, príležitosť pozrieť si výstavu budete mať ešte do 13. decembra. (pet)
Tatranské spektrum
Jana Troppová: Podnikať v Tatrách nie je jednoduché, ale dá sa to Zvykne sa hovoriť o tom, ako ťažko sa podniká v Tatrách a že hlavne mladí tu majú málo príležitostí, a to je dôvod prečo všetci odchádzajú preč. Určite to s uplatnením sa a realizáciou nie je až také jednoduché, sezónnosť a klesajúca krivka trvalo žijúceho obyvateľstva to len umocňuje, ale aj napriek tomu sa to dá. Chce to mať predstavu, vytrvalosť a chuť dokázať, že máte na to. S týmto začínali súrodenci Jana a Milan
som tri predĺžené letá pracovala náš súťažný drink. Päťčlenná pov hotelovom bare v Londýne. Mala rota zložená z troch ambasádorov som šťastie, pretože tamojší majiteľ tejto známej značky bola zo Slomi dal možnosť si všetko vyskúšať venska a doplnil ich jeden britský a naučiť sa to. Chytilo ma to, aj keď odborník a jeden z Poľska. Hodnovtedy som ešte nevedela, že sa tomu tilo sa všetko, vizuál baru, štýlové zameranie párty, ale najväčší dôraz budem venovať aj doma.“ Vo svojej prevádzke dávajú sa kládol na prípravu drinku, ktorý príležitosť hudobným skupinám sme museli predstaviť v angličtine. i tým začínajúcim zo Slovenska Musím pochváliť najmä domácich, aj zahraničia, organizujú sa tu veľmi nám pomohli, keď sa všetci párty zamerané na rôzne hudobné poobliekali do kostýmov a takto štýly, ale začínajú sa profilovať naj- sme sa vrátili o pár desaťročí späť,“ mä ako kokteilový konkretizuje Troppová. Párty v štýle swingu u porotcov bar. „Vsadili sme na overené známe mie- zabodovala, a tak na celosvetové šané nápoje i také, finálové kolo do írskeho Dubliktoré som sama vy- nu, kde sa stretlo tridsaťpäť súťamyslela, okrem toho žiacich, odišla rodáčka zo Starej však musí byť vždy Lesnej. Od leta po skusoch v Írsku si k dispozícii kvalitné pitie i dobrá káva. mladá barmanka vyskúšala nieZákazník musí od- koľko ďalších obdobných súťaží, chádzať spokojný,“ kde sa jej darilo so striedavými hovorí mladá pod- úspechmi. Za zmienku určite nikateľka, ktorá je stojí súťaž s karlovarskou Bechesíce barman sa- rovkou, kde sa taktiež prebojomouk, ale už sa jej vala medzi päť najlepších zo Slopodarilo s touto jej venska. Dnes už však uvažuje o tom, záľubou zabodovať aj mimo Vysokých ako čo obmeniť, aby sa hostia cíTatier. Prihlásila sa tili u nich v podniku čo najlepšie. do súťaže s jednou „Sme otvorení 365 dní v roku a ja známou írskou som zástancom toho, že keď sú stawhisky, kde bolo novené otváracie hodiny, musia sa potrebné vymyslieť dodržiavať. Zákazník musí vedieť, svoj vlastný mie- že nás tu nájde. Snažíme sa prežiť šaný nápoj, zhoto- aj z mála. Aj teraz plánujeme obJana Troppová pri príprave víťazného drinku. viť ho do minúty, meniť interiér a taktiež nápojový Zdroj: KOVIS FOTO všetko nafilmovať lístok. Aj keď mimo sezóny sem zaTroppovci pred tri a pol rokom, a poslať organizátorom. Medzi päť blúdia po väčšine len domáci „štakeď otvárali malý bar Switch Club najlepších zo Slovenska sa dostala mgasti“, usilujeme sa to vykompenv Tatranskej Lomnici. Zo začiatku aj zástupkyňa z Tatier. „Učili sme zovať v sezóne, keď prichádzajú sa úzko profiloval ako lyžiarsko- sa všetko, čo s whisky súvisí, ako ju najmä turisti. V každom prípade -snowboardový bar, ale postupne servírovať, degustovať, jednoducho si vážime každého jedného hosťa ho začali navštevovať aj iní ľudia všetko. Našou úlohou bolo prichys- a venujeme sa mu tak, aby odišiel a cestu sem si našla pri rôznych tať párty v podniku, v ktorom pra- od nás s dobrým pocitom a mal sa príležitostiach aj stredná generá- cujeme, alebo ho vlastníme a pod- chuť opäť vrátiť,“ prezradila na zácia. „Po ukončení vysokoškolského mienkou bolo, že sa bude podávať ver Troppová. (ija) štúdia som zhruba rok a pol chodila po brigádach. Na Hrebienku som požičiavala kolobežky, pracovala som ako inštruktorka snowboardingu i lyžovania a podobne. Jedného dňa prišiel brat s tým, že tieto priestory sú voľné a či by sme nechceli mať vlastnú prevádzku, malý barík. Keďže som mala skúsenosti s miešaním drinkov a aj s touto prácou, pustili sme sa do toho. Začínali sme v podstate bez nejakej veľkej hotovosti,“ približuje začiatky vyštudovaná historička, ktorá sa podľa vysokoškolského zamerania mala dať na bádateľskú činnosť. Učarovalo jej však miešanie kokteilov a keď prišla možnosť, využila ju. „K barmanskej práci som sa dostala počas štúdia, keď Party v štýle swingu zaujala porotcov. Zdroj: KOVIS FOTO
Tatranské spektrum
TD 23/2015
7
Dokončili Kalváriu na Peknú vyhliadku (dokončenie zo str. 1) robili kvalitní sochári. Umelci z oboch strán Tatier vytvorili osobité, unikátne sochárske diela, ktoré sú zároveň vyznaním, vnútorným pretlmočením každého jedného z nich,“ zdôraznila riaditeľka Tatranskej galérie a kurátorka sympózia Anna Ondrušeková. Podľa nej by sa dalo povedať, že sú akýmisi stellami či landmarkami na tejto ceste. Žiadnu úlohu vraj nehralo to, aby umelec bol veriaci. „Je to naozaj taká ekumenická kalvária prístupná všetkým, každému človeku, ktorý príde do hôr a chce sa zastaviť, zamyslieť, pouvažovať nad svojimi krížmi, nad svojím bôľom... Keď vyjdete na Peknú vyhliadku, ktorá je zavŕšením, miestom posledného štrnásteho zastavenia, a rozhliadnete sa v taký krásny slnečný deň, ako je dnes, tak aj tá kalvária vo vás vyvolá optimistickú náladu, opačne ako je to celé utrpenie človeka
alebo Božieho Syna,“ dodala Ondrušeková. Spoločne s Tatranskou galériou sa na projekte podieľalo aj mesto Vysoké Tatry, Spišská diecéza a Kúpele Nový Smokovec. „My sme začali so sochami v areáli kúpeľov, ale keďže ten je limitovaný určitým priestorom, skrsla myšlienka, aby sme to rozšírili aj mimo neho, pretože naši hostia chodia aj do okolitej prírody. Ani sám som na začiatku neočakával, že bude takáto odozva,“ konštatoval riaditeľ kúpeľov Jozef Vilim. Práve tam premietli aj dokument o vzniku Kalvárie na Peknú vyhliadku, ktorý zmapoval prácu všetkých 14 umelcov. Prvých trinásť zastavení stihol zdokumentovať Matúš Ondrušek, toho posledného sa však už nedožil, a tak film dokončila Maja Vašicová. Spolu s ním predstavili aj katalóg s vyobrazeniami všetkých zastavení, ktoré dopĺňajú vyznania umelcov. Hoci posledným zastavením
Pre akademického sochára Ivana Novotného je posledné zastavenie aj osobným vyznaním viery. Foto: pet sa projekt Kalvárie na Peknú vyhliadku definitívne zavŕšil, sympózium Umelci Tatrám bude podľa Ondrušekovej pokračovať výtvarnou časťou. „Rozhodli sme sa, že si trošku dáme oddych, lebo sochárske sympóziá sú náročné či už na organizáciu, materiálové vybavenie, prípravu, ale aj fyzickú
zdatnosť umelcov a buď koncom tohto roka alebo začiatkom budúceho urobíme maliarske sympózium venované Tatrám,“ prezradila na záver ďalšie plány riaditeľka Tatranskej galérie. Svoje diela by vraj umelci mohli predstaviť vo výstavných priestoroch vynovenej Vily Flóra. (pet)
TIP NA KNIHU
Takto sme sa zmaľovali. Pristane nám to? ☺
V Základnej škole v Tatranskej Lomnici straší, ale len raz v roku Nedávno sme si pripomínali tajomný sviatok, ktorý síce nepatrí medzi naše tradičné zvyky, ale získava si stále viac fanúšikov. Aj tento rok sme Halloween oslávili v našej škole. Knihy a zošity sme vymenili za farby na tvár, bláznivé oblečenie a čarodejnícke predmety. Stretnutie si dohodli rôzne masky, čarodejnice, kostry, duchovia a mnoho iných ďalších strašidelných masiek. Program vždy majú na starosti najstarší žiaci – deviataci. Príšerky rozdelené do farebných skupín mali za úlohu nájsť poklad. Potom zo strašidelného sprievodu vybrala porota z každej triedy dve masky, ktoré sa hlásili medzi školákov lomnickej školy. Jedna z najstrašidelnejších masiek bola „mŕtva žena“, ktorá prezradila čo sa jej najviac páčilo: „Ako sme pozerali horor,“ prezradila nám
Tímea Polorecká. „Na školskom Halloweene som už šiestykrát, ani jeden som zatiaľ nevynechala.“ Príprava masky jej trvala štyri hodiny a Tímea vždy vymyslí niečo zaujímavé, takže verím, že ju to neomrzí a o rok nás znova prekvapí. Striga v podaní Niny Celušákovej sa tiež tešila zo sviatku, ktorý mávajú strašidlá len raz do roka. „Príprava kostýmu mi trvala asi tri hodiny, snažila som sa, aby bola čo najstrašidelnejšia,“ povedala striga učnica. Malí prváci sa poriadne vystrašili, ale my starší sme sa dobre zabávali a potešili nás hlavne tí učitelia, ktorí sa prezliekli do kostýmov a tým nás podporili. Už teraz sa teším, aké masky si vymyslíme o rok. S. Janigová, žiačka 6. A.
Henning Mankell: Muž, ktorý sa usmieval Severský triler Stolička na poľnej ceste, na nej sedí bábka v ľudskej veľkosti. Právnik dupne na brzdu a vystúpi z auta. Nič viac už v živote nestihne. Komisár Wallander je psychicky na dne. Pri svojom poslednom prípade zastrelil človeka. Depresiu teraz utápa v alkohole. Rozhodne sa odísť z polície. Navštívi ho však starý priateľ Sten Torstensson, ktorý ho požiada o pomoc pri vyšetrovaní tragickej nehody svojho otca. Najprv odmietne, no keď onedlho ktosi Torstenssona brutálne zavraždí, komisár Kurt Wallander sa vracia... Jana Pronská: Rytierova česť Najpopulárnejšia slovenská autorka historických romancí je späť! Deviaty román obľúbenej autorky ponúka strhujúci príbeh zo stredovekého Slovenska, plný lásky, zrady, pomsty a intríg. Keď sa rytier Filip po rokoch vráti domov z vojny, namiesto radostného zvítania s rodinou ho čaká obraz skazy: z jeho sídla zostali len ruiny, syn a žena sú mŕtvi. A keď vysvitne, že o šťastie ho pripravili intrigy jeho súrodencov, v duši sa mu usídli nenávisť a zanevrie na celý svet. Jeho pustovnícky život sa však skončí, keď mu osud privedie do cesty sokoliarovu chovanicu Katarínu. Len čo sa Filip dozvie, že krásna Katarína má nemanželskú dcéru s jeho starším bratom, ožení sa s ňou a začne kuť pomstu... (kap)
8
TD 23/2015
Tatranské spektrum
Marián Hatala: Spravidla si čítam len to, čo ma inšpiruje Kratochvíle s podtitulom pre väčšie deti a menších dospelých alebo Spoveď záškoláka boli básnické zbierky venované deťom, ktoré predstavil ich autor, slovenský spisovateľ Marián Hatala štvrtákom a piatakom Základnej školy v Tatranskej Lomnici počas besedy v knižnici. Veselé čítanie o bežných každodenných veciach pre dievčatá i chlapcov je len zlomkom tvorby tohto básnika, prozaika a prekladateľa, ktorý zavítal do Vysokých Tatier koncom októbra. Hatala svojho času viedol malé vydavateľstvo poézie, knihu jeho veršov možno nájsť na adrese www.fixpoetry v Hamburgu a okrem toho, že je podpredsedom Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska, je aj členom najväčšej rakúskej spisovateľskej organizácie Grazer Autorenversammlung so sídlom vo Viedni. Porozprávali sme sa s ním o jeho tvorbe, pohľade na kultúru literatúry na Slovensku, ale aj o jeho vzťahu k Vysokým Tatrám. Kedy ste začali písať básne a čo bol pre vás prvotný impulz? S písaním som začal až na gymnáziu. Vtedy ma fascinovali prekliati francúzski básnici. Ďalším dôvodom bola moja spolužiačka z Prahy, ktorá písala poéziu, samozrejme, po česky. Bola to pre mňa výzva, medzi sebou sme neoficiálne súťažili, vymieňali sme si texty, posudzovali ich a recenzovali. Robili sme aj školský časopis, na ktorom som si brúsil prvé literárne ostrohy. Ani na vysokej škole som nepísal pravidelne či systematicky, to prišlo až v zrelšom veku. Kedy sa na svet dostala vaša prvá zbierka básní? Pred revolúciou som publikoval básne v mesačníku Romboid a rozmýšľal som, komu ponúknuť
svoj rukopis. Uvažoval som, že to bude musieť byť niekto mimo Slovenska, pretože manuskript obsahoval básne nezlučiteľné s vtedajšou oficiálnou ideológiou. Plánoval som ich poslať do Toronta, manželom Škvorecký ich ´68 Publishers. Prevalil sa však rok 1989 a ja som sa dostal vďaka českej tlači, ktorú som sledoval, k zaujímavému kontaktu: Daniel Strož, exilové vydavateľstvo Poezie mimo domov, Mníchov. Jeho spoluzakladateľom bol Karel Kryl. V roku 1990 mi v tomto vydavateľstve vyšiel básnický debut Moje udalosti. České tlačené médiá (Literární noviny, Tvorba a pod.) môj vstup na literárnu scénu zaznamenali, na Slovensku sa o knihe takmer nepísalo. Vás to však neodradilo... S dvoma priateľmi som založil malé, na poéziu zamerané vydavateľstvo YAK, kde okrem zbierok iných autorov vyšli knižne aj moje básne. Až neskôr som svoju poéziu i preklady z nemčiny začal vydávať na iných adresách. Vaša tvorba to však nie sú len básne... Dlho to bola len poézia a preklady rakúskej, nemeckej, prípadne švajčiarskej poézie. Až neskôr po kultúrno-politických článkoch v denníku Sme a v dvojmesačníku Listy, ktoré sa po Novembri ´89 vrátili z exilu, najprv do Pra-
Marián Hatala na besede so školákmi z Tatranskej Lomnice.
hy, neskôr do Olomouca, prišli tri knižky aforizmov Prečo trpaslíci tak rýchlo rastú?, Ak chceš hrať v noci na klavíri a V krajine zbytočných možností. V lete mi vyšiel Krok od zmierenia – knižka krátkych poviedok na tému hemofília. Toto dedičné krvácavé ochorenie však v poviedkach nehrá hlavnú úlohu, v tej vystupujú ľudia a ich vzájomné, mnoho ráz dramatické či aspoň turbulentné vzťahy. Mimochodom, nebyť hemofílie, podistým by som bol vo Vysokých Tatrách častejšie a aj aktívnejšie. Tak ako moja rodina, ktorú tu sprevádzam. Manželka s deťmi sa štverajú po kopcoch a kopčiskách, takmer sa zoznamujú s kamzíkmi, zatiaľ čo ja ich čakám v základnom tábore, kde si čítam, píšem alebo počúvam hudbu. A najmä z plných pľúc dýcham horský vzduch, súc dlhodobo kontaminovaný tým bratislavským. Vyšli vám aj dve básnické zbierky pre deti a mládež, prečo až v posledných rokoch? Mám relatívne malé potomstvo a písať poéziu a vydať tu a tam knižku veršov pre deti znamená byť s deťmi ešte intenzívnejšie a mať v rukách prostriedok, ako sa s nimi ďalej rozprávať. Dcéra má desať rokov a patrí k mojim prvým čitateľkám či poslucháčkam. Je však málo kritická, ešte
Foto: ija
pre ňu viac-menej stelesňujem ideál. Syn má štrnásť rokov, teda vo veku, za keď mu je máločo dobré. Býva kritický a ironický, takže verše mu veľmi nezverujem. Jeho zvedavosť o to, čo píšem a organizujem, zvyknú vyvolať až pochvalné reakcie niekoho z mojich čitateľov či poslucháčov - učiteľov, našich rodinných známych, prípadne jeho kamarátov a spolužiakov. Poéziu píšete pre dospelých, ale aj pre detského čitateľa, koho je náročnejšie zaujať? Určite detské publikum. Pre dospelých robievam množstvo podujatí, aj slovensko-nemeckých s hercami, hudobníkmi i kolegami literátmi. Premietame, diskutujeme, improvizujeme, zabávame sa navzájom a učíme sa. Ak sa podarí prvá veta, publikum je vaše. S deťmi je to iné. Dospelí aj keď sa nudia na čítačke, nezdvihnú sa a neodídu, lebo si vravia, že sa to nepatrí. Žijeme v zajatí konvencií. Deti nemajú problém vstať a odísť, keď ich nezaujmete. Sú čisté, nami dospelými ešte neskazené. Ak sa smejú, smejú sa úprimne, spontánne. Ak plačú, tak naozaj, nepoznajú nič medzitým. Detský čitateľ vám nič neodpustí. Ale ak ste dobrý, obľúbi si vás a znovu príde. Pôjde za vami, lebo vám bude dôverovať. Kde hľadáte témy pre svoju tvorbu? Smiem si dovoliť ten luxus, že čítam len to, čo ma zaujme. Stane sa, že niekedy niečo musím, ak som práve členom poroty alebo komisie, ale spravidla si čítam len to, čo ma inšpiruje. Urobím si poznámku a odložím si ju. V počítači mám súbor pod názvom Rozpísané, kde si značím, čo mi napadlo uprostred dňa. To je dlhodobá a základná surovina. Súbežne s týmito záznamami ďalej počúvam a pozorujem ľudí. Máte momentálne niečo rozpísané? Nedávno som pre Ústav pamäti národa preložil knihu od Stefana Karnera, univerzitného profesora v Grazi, ktorý sa zaoberá československými dejinami z obdobia rokov 1945 až 1989, knihu Stoj! Tragédie pri železnej opone. Trochu som si vydýchol, no už teraz začínam pracovať na štyroch učebniciach nemčiny pre stredné školy. Vzápätí sa chystám preložiť knihu esejí od Hermanna Brocha, rakúskeho intelektuála, ktorý si písal s Thomasom Mannom či Albertom Einsteinom a musel utiecť pred nacistami. Broch by sa na budúci rok
Tatranské spektrum bol dožil 130 rokov a Rakúske kultúrne fórum v Bratislave mu pripravuje podujatie. Ja som sa stal akýmsi styčným dôstojníkom nového riaditeľa, ktorý sa na mňa obrátil so žiadosťou, či by som pre jeho inštitúciu nepripravil viacero literárno-hudobných podujatí... Vďaka tomu, že ste členom stavovských organizácií spisovateľov u nás i v Rakúsku môžete ich porovnať, prípadne poukázať na to, čo nám ešte chýba? V Rakúsku sú na rozdiel od nás literárne odbory, ktoré ošetrujú spisovateľské záujmy. V stanovách organizácie, ktorej som členom, sa skvie veta, ktorú občas citujem: „Grazer Autorenversammlung zastupuje všetky duchovné a hmotné záujmy svojich členov.“ Toto spoločenstvo spisovateľov má viac než šesťsto členov, nie iba z Rakúska. Príležitosť na plnohodnotný život v literárnej prevádzke dostane každý, nielen protežant veľkého vydavateľstva či média. Iná otázka je, ako svoju šancu využije. Spomínaná spisovateľská organizácia má vytvorený fond na pomoc autorom, ktorým sa práve v živote nedarí, ktorí sa dostali do zložitej životnej situácie, keďže stratili zamestnanie, vážne ochoreli a podobne. U nás túto úlohu plní Literárny fond. Na knižnom trhu sa objavuje čoraz viac slovenských autorov, dá sa to povedať aj o zvyšujúcej sa úrovni? Na Slovensku vychádza veľa kníh, ale z našej verbálnej komunikácie sa vytráca kultúrnosť a kultivovanosť. Každý, kto si chce vydať knihu a má niekoľko zbytočných tisícok eur, si ju pokojne môže vydať. Ak má ešte ďalšie peniaze, môže si objednať pozitívne recenzie, rozhovory... Ide o jeden z faktorov, ktoré tlačia nadol umeleckú úroveň knihy ako artefaktu. Skúsme na záver navnadiť tých, čo tak často nesiahajú po poézii, prečo by tak mali urobiť? To, čo nám vraveli o poézii v školách, to, ako nám ju vysvetľovali a sprostredkovávali, je čosi, na čo treba zabudnúť. Pravdaže, aj tu platia výnimky. Sám poznám dosť kantorov, ktorí poéziu ctili i cítili a vedeli posolstvo básne bezo zvyšku a pútavo odovzdať. Lebo dobre napísaná báseň je čosi ako nácvik senzibility a imaginatívnosti. V takom prípade predstavuje alternatívu voči svetu faktov, čísel, percent a rýchlych, jednostranných informácií na okamžité použitie. (ija)
TD 23/2015
9
Poézia stále oslovuje mladých ľudí Mladí nádejní autori, účastníci tohtoročnej Wolkrovej Polianky sú už síce doma, ale predsa si len toto umelecké a absolútne nekomerčné podujatie zaslúži malé poobhliadnutie. Aj keď ešte v lete boli obavy, či sa vôbec uskutoční, napokon sa z toho vykľul jeden z najvydarenejších ročníkov. „ My sme radi, že po roku experimentu sme sa vrátili do starých dobrých koľají. Celý priebeh bol v zmysle istého zaužívaného systému, ktorý ponúkne dostatok vyžitia pre divákov, súťažiacich i spisovateľov. Výnimočné bolo tento raz počasie. Ani nepamätám, kedy sme boli pri jazierku za takého krásneho slnečného svetla a v takom čarovnom objatí blízkych hôr, ktoré nám počasie ponúklo. Celkovo bola výnimočne dobrá atmosféra medzi nami organizátormi, spisovateľmi, ktorí sem prišli, a dokonca aj medzi mladými autormi. Nebýva to vždy, stáva sa, že niekto vystupuje z radu. Autori boli chtiví nových vedomostí, navzájom si priali a s veľkou pokorou prijímali aj to, že boli ocenení a že sme sa o nich postarali,“ netajil spokojnosť Ján
Ema Malíšková sa stala laureátkou Wolkrovej Polianky už po druhý raz. Ocenenie si prevzala od podpredsedu AOSS Mariána Hatalu. Foto: ija Bendík, vedúci oddelenia kultúry a športu mesta Vysoké Tatry. O tom, že poézia stále oslovuje mladých ľudí, sa mohli diváci presvedčiť na Večeri víťazov, ktorý sa uskutočnil v Sanatóriu Dr. Guhra, kde sa čítali úryvky z tvorby ocenených. Laureátkou Wolkrovej Polianky sa stala Ema Malíšková, ktorá obhájila absolútne víťazstvo z minulého roka. „ Vždy je ťažké povedať či to bolo náročné alebo nie, pretože literárne súťaže nie sú také, pri ktorých poznáme svojich protivníkov a nevieme, aký výkon poda-
Obľúbené miesto Jiřího Wolkra počas jeho pobytu v Tatranskej Polianke bolo neďaleko jazierka, kde dnes stojí jeho pamätník. Kytice kvetov pri ňom položili viceprimátor mesta Vysoké Tatry Jozef Janiga a podpredseda AOSS Marián Hatala. Foto: ija
jú. Cením si to, že som tu a môžem spoznávať ľudí, ktorí majú tie isté záujmy ako ja,“ zhodnotila rodáčka z Levoče, ktorá už získala cenné umiestnenia aj na Literárnom Zvolene, niekoľkokrát na súťaži Literárny Kežmarok i Poetická Ľubovňa. Na vysokej škole študuje angličtinu a nemčinu a ako prezradila, rada by sa v budúcnosti venovala prekladu poézie. Spokojnosť s úrovňou príspevkov mladých autorov prejavila aj odborná porota zložená zo slovenských literátov. „Pôvodne ma znepokojil fakt, že tých prác, ktoré prišli, je relatívne málo. Na druhej strane sa ukázalo, že mnohé z nich sú formálne a obsahovo na takej úrovni, že by si už teraz zaslúžili knižné alebo časopisecké vydanie. Vedia kombinovať dramaticky vystavať a udržať čitateľa či poslucháča v určitom napätí a aj uzavrieť báseň. Ďalšiu časť tvorili práce, ktoré nezvládali básnické remeslo ako napríklad prácu s rytmom, tvorbu rýmov a základy syntaxe a slovosledu. Zvyšné boli dobrý priemer,“ konštatoval Marián Hatala, podpredseda Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska (AOSS). (ija)
Vysoké Tatry skončili na 33. priečke V internetovom hlasovaní o Najkrajšie mesto a obec Slovenska 2015 skončili Vysoké Tatry na 33. mieste. Víťazom súťaže, ktorú ešte v apríli vyhlásil informačný portál slovakregion.sk, sa spomedzi miest stala Prievidza. V kategórii obcí triumfovalo Hlinné. V porovnaní s vlaňajškom si Vysoké Tatry pohoršili o päť priečok. Naopak, nový líder súťaže, ktorý z trónu po dvoch rokoch zosadil Púchov, poskočil v rebríčku miest o tri stupienky. Celkovo mu tento rok prišlo 30 053 hlasov. O 232 hlasov menej dostala Spišská Nová Ves a s približne rovnakým rozdielom ako tretí skončil Zvolen. Rebríčku obcí tento rok kraľuje Hlinné s 21 864 hlasmi, približne s rozdielom tisícky na ďalších dvoch miestach skončili Santovka a Terchová. Podporiť svojho favorita mohol ktokoľvek, kto sa na portáli zaregistroval. Za jedno a to isté
mesto alebo obec mohol hlasovať maximálne raz za hodinu, čiže jedno a to isté mesto alebo obec mala šancu od jedného hlasujúceho dostať maximálne 24 hlasov denne. Každý si mohol vybrať či už podľa svojho bydliska, alebo jednoducho na základe sympatií. Spolu so 7. ročníkom súťaže Najkrajšie mesto a obec Slovenska 2015 vyhlásil portál aj 4. ročník súťaže o naj primátora a starostu Slovenska. Podľa hlasujúcich svojimi aktivitami a projektmi k rozvoju svojho mesta najviac prispel primátor Košíc Richard Raši, naj starostom sa stal Ladislav Tomáň zo Sedliackej Dubovej. „Našim cieľom a cieľom súťaží bolo poukázať na krásy našich krajov, miest a obcí, a v neposlednom rade na snahu primátorov a starostov o rozvoj miest a obcí,“ zdôraznila marketingová manažérka portálu Lenka Kadašová. (pet)
10
TD 23/2015
ZCR informuje
WTM Londýn a prezentácia Vysokých Tatier V dňoch 2. až 5. novembra 2015 sa v Londýne na výstavisku ExCeL konal WorldTravelMarket (WTM), jedinečné celosvetové podujatie pre sektor cestovného ruchu. Ak by sme si prepožičali a upravili motto jednej našej relácie, môžeme s troškou nadsázky konštatovať, že „Kto nie je na WTM, ako by v cestovnom ruchu ani nebol“. A tak Slovensko a, samozrejme, naše Vysoké Tatry na tomto podujatí nemohli chýbať. WTM je bezpochyby lídrom na trhu globálnych podujatí v odvetví turizmu na svete. Prestížny veľtrh cestovného ruchu je určený výhradne odborným návštevníkom („business to business“), pričom prvý deň je vyhradený výlučne pozvaným hosťom. Na výstavnej ploche 42 000 m2 participovalo vyše 5000 vystavovateľov zo 190 krajín a zúčastnilo sa ho približne 75 000 odborných návštevníkov. Odprezentovali sa tu takmer všetky krajiny sveta, ale aj poskytovatelia služieb a podpory predaja v rámci cestovného ruchu. Sektor vyhradený pre krajiny Ázie, Afriky, Južnej Ameriky či Oceánie dýchal exotikou a útočil na všetky zmysly návštevníkov. Súčasťou vskutku veľkolepých stánkov boli napríklad aj ukážky cvičenia jogy, výroby cigár či ochutnávky ekvádorskej čokolády. Výstavné prezentácie sektoru vyhradeného pre krajiny Európy sa niesli v duchu stánkov, ktoré mali priniesť jednoznačnú, rozpoznateľnú odlíšiteľnosť tej-ktorej krajiny. Prezentácia Slovenska logicky zapadla do časti výstavy v rámci krajín V4, pričom stánok priamo susedil s prezentáciou Českej republiky a bol oproti stánku Maďarska. Nosnou tematikou stánku Slovenska bolo odovzdať návštevníkom jedinečnú emóciu o našej krajine. Na jednej strane má byť Slovensko vnímané ako moderná krajina a na strane druhej zároveň ako krajina historických pokladov a nádhernej prírody. Na umocnenie celkového dojmu boli súčasťou prezentácie aj ukážky slovenskej gastronómie (pričom sa podávali syry, údeniny a regionálne slovenské vína), ktoré patria medzi atraktívne lákadlá pre potenciálnych návštevníkov našej krajiny a podčiarkujú typickú slovenskú pohostinnosť.
V rámci slovenskej prezentácie bolo celkovo deväťspoluvystavovateľov, pričom jedným z nich bol aj náš Región Vysoké Tatry, ktorý mal na stánku svoj vlastný prezentačný pult. Cieľom prezentácie Vysokých Tatier bolo poskytnúť potenciálnym návštevníkom nášho regiónu potrebné informácie o tejto destinácii, podčiarknuť priame letecké spojenia (najmä s Londýnom), odprezentovať širokú ponuku ubytovania a služieb a nadviazať možné kontakty na celoregionálnej úrovni. Keďže išlo o veľtrh zameraný na B2B sektor, návštevníkmi stánku boli poväčšine touroperátori, ale aj subjekty podnikajúce napríklad v MICE segmente či poskytovatelia služieb so zameraním na prieskumy a analýzy pre destinácie. Najväčšiu skupinu návštevníkov na našom stánku tvorili zástupcovia ázijských krajín (najmä India, Vietnam), ale aj zástupcovia európskych krajín ako Nemecko či Veľká Británia. Súčasťou podujatia boli početné semináre, prezentácie, diskusie o najnovších poznatkoch a trendoch v segmente cestovného ruchu. Cieľom WTM je neustále inovovať a držať krok s najnovšími trendmi, ktoré odrážajú aktuálny status tohto odvetvia, pričom snahou usporiadateľov je priniesť účastníkom pridanú hodnotu, ktorú si budú môcť so sebou odniesť do svojho profesijného života. V porovnaní s prechádzajúcim rokom bol zaznamenaný impozantný nárast v sektore Technológií a Online, pričom tejto tematike sa venovali viaceré prezentácie a semináre. WTM je jedným z množstva veľtrhov a výstav, na ktorých sa Vysoké Tatry počas roka zúčastňujú. Bezpochyby je výnimočný svojím špecifickým zameraním na B2B segment a aj keď neslúži na oslovenie koncových klientov, ktorí by do nášho regiónu mohli zavítať, je prezentácia Vysokých Tatier na tomto podujatí nevyhnutná z hľadiska oslovenia práve tých „mienkotvorných“ subjektov, s ktorých podporou vieme zvyšovať známosť a návštevnosť nášho regiónu. A.Žigová, ZCR VT Za obsahovú stránku zodpovedá Združenie cestovného ruchu Vysoké Tatry.
Z vrchov a dolín
TD 23/2015
Kamzíky tromfli svoj vlaňajší rekord Jesenná kamzičia inventúra priniesla nový rekord! Podľa jej výsledkov bude na slovenskej strane Tatier zimovať opäť vyše tisícka kamzíkov, avšak kým vlani ich narátali „len“ 1 018, tento rok to bolo už 1 090 jedincov. Ďalších 255 sa počas spočítania páslo u našich severných susedov. Hoci sú podľa lesníkov, ktorí spoločne s ochranármi robia pravidelné kamzičie inventúry v národnom parku už šesť desaťročí, lokality prirodzeného výskytu kamzíka v Tatrách zväčša rovnaké, predsa sa situácia na niektorých z nich zmenila. „Sezónne presuny zveri sú normálnym javom, tak tomu bolo aj počas spočítavania. Niektoré miesta boli bez výskytu kamzíka, napriek tomu, že cez leto sa tam bežne vyskytujú. Je to normálny jav, kamzíky presne vedia, kde je pre nich najvhodnejšie stanovište. Iné zásadné zmeny sme nezaznamenali,“ konštatoval Jozef Hybler, zoológ Štátnych lesov (ŠL) TANAPu. Najpočetnejšie čriedy už dlhodobo žijú v Belianskych Tatrách. Veľkosť kamzičej populácie podľa Hyblera ovplyvňuje viacero faktorov. Jedným z nich sú prírodné, ťažko predvídateľné a ovplyvniteľné klimatické zmeny súvisiace s globálnym znečistením atmosféry. K tomu treba prirátať návraty zimy v jarnom období, keď prichádzajú na svet
mláďatá kamzíkov a svoje takisto zohráva aj vysokohorská turistika, horolezectvo a skialpinizmus. „Aj to je dôvod, prečo pracovníci ŠL TANAPu venujú veľkú pozornosť kamzíkom priamo v teréne výkonom tzv. ochranných služieb, informovanosti a výchove návštevníkov,“ doplnila hovorkyňa ŠL TANAPu Lenka Burdová. Kamzíky lesníci s ochranármi rátajú dvakrát ročne. Zatiaľ čo na
jar zisťujú, koľko mláďat v čriedach pribudlo, jesenná inventúra má ukázať, aký je kmeňový stav kamzičej populácie pred zimou. V porovnaní s tou minuloročnou síce tentokrát na oboch stranách Tatier napočítali „len“ 1 345 kamzíkov, čo je o 44 menej ako vlani, keďže na rozdiel od slovenskej časti národného parku, kde ich počet stúpol, u našich severných susedov zaznamenali sčítací komisári pokles o 116 kusov. „Hoci tohtoročný stav nie je rekordným, potešujúcim je najmä z pohľadu počtu novonarodených mláďat,“ uzavrel Hybler. Tých narátali 124. (pet)
Lesníci tento rok na oboch stranách Tatier narátali 1 345 kamzíkov. Foto: Peter Lapšanský
Vo Vysokých Tatrách evidujú 1171 smrteľných nešťastí V poslednú októbrovú sobotu sa v limbovom háji na Symbolickom cintoríne pod Ostrvou opäť spomínalo na ľudí, ktorí zahynuli v horách. Od vlaňajšej pietnej spomienky tu pribudlo ďalších osem tabuliek s deviatimi menami, no zvýšil sa aj počet tých, ktorí si prišli do našich veľhôr po smrť. Za posledný rok sa smutné štatistiky na slovenskej strane Tatier rozšírili o dvanásť a z poľskej strany o osem mien. „Tieto
miesta by nám mali pripomínať, že hory sú krásne, ale vedia byť aj zradné,“ prihováral sa prítomným Maroš Petrík zo Štátnych
Po roku sa opäť niesol Mengusovskou dolinou zvuk zvonu z kaplnky symbolického cintorína, ktorý sa hrdí priliehavým mottom Mŕtvym na pamiatku, živým pre výstrahu. Foto: ija
lesov (ŠL) TANAPu, ktoré sú kurátorom Symbolického cintorína neďaleko Popradského plesa. V súčasnosti je na tomto pamätnom mieste nainštalovaných 352 tabuliek so 492 menami. Jedna z najstarších pochádza z roku 1911 a je tichou spomienkou na Jenö Wachtera, ktorý zahynul v roku 1905 pri zlaňovaní zo Žabieho koňa. Bol jednou z prvých obetí Tatier z čias začiatkov športového horolezectva. Neoddeliteľnou súčasťou symbolického cintorína vo Vysokých Tatrách sú kríže z Detvy. Je ich tu osadených 77, z toho 47 pôvodných a 30 novších. Dva veľké kríže sa týčia pri vstupoch na cintorín. „V tomto roku sme zrenovovali a na pôvodné miesto osadili dvanásť krížov. Päť krížov, ktoré sme z cintorína odniesli počas akcie Čisté hory, v zimných mesiacoch opravíme a na jar vrátime pod Ostrvu. Postupne tak nový náter dostanú aj zvyšné kríže poškodené vplyvom prírodných podmienok,“ poznamenáva Radoslav Žlkovan, vedúci ochranného obvodu Štrbské Pleso ŠL TANAPu. (ija)
11
V SKRATKE ä Iba tri mesiace po tom, čo horskí záchranári objavili pod Satanom bez známok života 27-ročnú Petru z Liptova, našli pod susednou Prednou Baštou mŕtveho 48-ročného Bardejovčana, ktorý sa uplynulú sobotu vybral na výlet do Vysokých Tatier. Horská záchranná služba po ňom pátrala dva dni, jeho bezvládne telo sa záchranárom podarilo zahliadnuť až predvčerom dopoludnia, keď s pomocou vrtuľníka Letky Ministerstva vnútra SR prehľadávali Mlynickú a Mengusovskú dolinu. ä V posledný októbrový štvrtok zasahoval záchranársky vrtuľník vo Vysokých Tatrách hneď trikrát. Najprv letel do Lomnického sedla, kde čakal na pomoc 35-ročný slovenský turista, ktorého počas túry zaskočila nevoľnosť a dokonca upadol aj do bezvedomia. Po príchode lekára a záchranára Horskej záchrannej služby (HZS) bol už síce pri vedomí, avšak s podozrením na prekonaný epileptický záchvat ho po ošetrení predsa len transportovali do popradskej nemocnice. Tam skončil aj ďalší Slovák, ktorého počas túry v Štôlskej doline zasiahla uvoľnená skala. Okrem pomliaždenín utrpel aj poranenie dolnej končatiny a rebier. Vzápätí záchranári ratovali aj troch maďarských turistov, ktorí uviazli počas výstupu na Gerlach, avšak nevedeli presne určiť svoju polohu. Otec so synom a dcérou nedokázali v túre pokračovať pre zdravotné komplikácie i náročný terén. Uviaznutých výletníkov lokalizovali v sedle nad Kotlom, odkiaľ ich pomocou palubného navijaku postupne transportovali vrtuľníkom až k Sliezskemu domu. ä Na druhý deň vyrážali horskí záchranári na pomoc 36-ročnému Čechovi, ktorý si poranil koleno na Tatranskej magistrále v smere od Sliezskeho domu. Keďže sa sám nedokázal dostať až do Starého Smokovca, v ústrety sa mu vybrali záchranári, ktorí mu končatinu zafixovali a na nosidlách ho transportovali na Hrebienok, odkiaľ pokračovali autom až do Starého Smokovca. ä Uplynulú sobotu horskí záchranári ratovali aj 74-ročného turistu, ktorého potrápila nevoľnosť na značkovanom chodníku zo Štrbského na Popradské pleso. Po tom, čo mu poskytli (pokračovanie na str. 13)
12
TD 23/2015
Steve Lichtag: Žraloky sú výborní herci Hovorí o sebe, že je dobrodruh a trošku aj nezodpovedný blázon. Dôkazom, že tieto slová netreba brať na ľahkú váhu, je aj jeho najnovší film Aldabra, ktorý práve v týchto dňoch prichádza do kín. Pre potápača a filmára Steva Lichtaga, ktorý nedávno zavítal do Tatier ako hosť Medzinárodného festivalu potápačských filmov a fotografie, je adrenalín korením života. Pôvodne mal byť hercom, niektorí si ho možno ešte pod menom Zdeněk Loveček pamätajú z kultového českého filmu Holky z porcelánu, spieval, tancoval, pretekal na motorkách, po úteku za veľkú mláku pričuchol k podmorskému svetu a kamere. Vzrušenie z neho ho opantalo natoľko, že mu ostal verný dodnes. Ako prvý na svete nakrútil obávaného predátora oceánov – žraloka bieleho bez ochrannej klietky. Dokument Carcharias – Veľký biely, ktorý mal premiéru v roku 2001, sa stal okamžite hitom. O rok neskôr sa stala bestsellerom aj jeho kniha Čakanie na bielu smrť. Je držiteľom mnohých ocenení vrátane prestížnej ceny Kantuta, ktorú dostali napríklad aj Thore Heyrdahl, Miroslav Zikmund či Jiří Hanzelka. Napriek tomu z neho vyžaruje až úžasná pokora. My sme sa s ním porozprávali nielen o jeho ďalších výzvach, ale aj stretnutiach so smrťou... Kedy si začal filmovať pod vodou? Čím ťa podmorský svet tak fascinuje? Je to už veľmi dávno, asi tak dvadsaťpäť rokov, čo som začal s filmovaním pod vodou. U niekoho je to tak, že najprv začne nakrúcať a až potom začne objavovať ten podmorský svet, v mojom prípade to bolo naopak. Najprv som objavil tú úžasnú krásu, všetky tie hlbiny a možno práve preto som začal točiť pod vodou, lebo tam bolo ešte mnoho nevypovedaných príbehov. A tak som začal otvárať tie zavreté podmorské poklady, ktorých sú tam milióny. Keď som urobil prvú sériu filmov, zistil som, že podmorský svet je nevyčerpateľný, že sa tam dá tvoriť ďalších sto, tisíc rokov... Kedysi si v jednom rozhovore spomenul, že máš nepokojnú dušu a preto aj nepokojný život. Stále to platí? Áno. Mám nepokojnú dušu a asi som ju aj vždy mal. Nikdy som to nechápal a nevedel som, čo to presne znamená, ale teraz už tomu rozumiem, pretože aj môj syn Míša, ktorý má 21 rokov a je v Austrálii, ide úplne v mojich stopách. Pozerám sa na neho s odstupom a vidím, že má tiež nepokojnú dušu, je presne mojou kópiou. Sú ľudia, ktorí majú pokojnú dušu a pokojný život, ja mám nepokojnú dušu a nepokojný život, ale v tom dobrom slova zmysle. Nesťažujem sa a nikdy by som ani nemenil. Kedy sa u teba zrodila tá obrovská túžba po dobrodružstve? Myslím si, že som to zdedil po otcovi. Bol úplne taký istý ako ja, bol vojenský pilot, veľký dobrodruh, ktorý vyvádzal strašné somariny, stále niečo vymýšľal a ja som na to nadviazal. Myslím si, že som bol dobrodruh od mladosti a vo svojej podstate je to taká „zastydlá“ puberta, ktorá mi ostala a dúfam, že mi vydrží až do smrti. Podobne ako on, aj ja vymýšľam stále väčšie a väčšie somariny, tú latku som si posunul strašne vysoko, musím mať také ciele, ktoré sa dajú len ťažko dosiahnuť, inak ma to nebaví, lebo je to pre mňa také fádne, nezaujímavé. Aké sú teda tie tvoje najbližšie výzvy? Už pred piatimi rokmi som začal robiť 3D, to bola veľká výzva. Pustil som sa do prvého veľkého celovečer-
ného filmu 3D, ktorý už ide do kín na celom svete. Teraz točím osem celovečerných filmov naraz. To sa dá? Myslel som si, že sa to nedá a pýtali sa ma na to nedávno aj novinári v Prahe, ale odpoviem, až keď skončíme. Zatiaľ to ide, je to taký Schindlerov zoznam pre Číňanov, tak uvidíme. Už mám pripravený aj ďalší môj celovečerný film 3D, ktorý sa volá Korálový mesiac. Teším sa, že sa konečne opäť dostanem pod vodu,
Ťažký v čom? Ťažký najmä logisticky, pretože sa tam nedá bežne dostať. Aldabra leží uprostred Indického oceánu, kde je to celé obkľúčené somálskymi pirátmi. Museli sme si zohnať obrovskú loď, zabezpečiť si zázemie, keďže je tam nedostatok všetkého, človek si musel so sebou všetko priviezť. My sme tam plávali z ostrova Mahé štyri dni, viezli sme si so sebou nielen kamery, ľudí, jedlo, ale tiež lietadlo, takže logisticky to bolo veľmi nároč-
pretože je tam hromada sekvencií pod hladinou. Začíname točiť v máji budúceho roku a je to zase v česko-čínskej koprodukcii, takže to sú tie moje výzvy. Je ich celkom dosť. Predstav nám aspoň tú novinku, ktorá ide práve do kín... Aldabra je taký wildnature, podľa Disney hraný film so zvieratami. Vznikal štyri roky a je to príbeh strateného ostrova uprostred Indického oceánu, ktorý ľudia nepoznajú. Je to druhý najväčší koralový atol na svete, kam nikto nesmie. My sme dostali povolenie natočiť veľký film o tomto ostrove. Je to príbeh zvierat, ktoré tam žijú. Teda nielen na atole, ale aj pod vodou okolo neho. Už som sa zľakla, že si sa tentokrát úplne vyhol podmorskému svetu... To sa asi nestane. Pre mňa je strašne dôležité točiť pod vodou, pretože ma to nabíja, dáva mi to späť tú energiu, ktorú potrebujem na to, aby som svoje projekty dokončil. Aldabra bola veľmi ťažký projekt, ale zvládli sme ho možno preto, lebo voda mi dáva energiu, je pre mňa hnacím motorom.
né. Okrem toho je tam strašné teplo, stále bolo okolo 40 stupňov, no najťažšie na to bolo vedomie, že na to máme iba málo času. V 3D sa točí veľmi pomaly, všetko sa musí počítať, nastavovať a zvieratá sú neskutočne zlí herci. Ja ich mám rád, pretože sú s nimi skvelé zmluvy, ale vo svojej podstate je s nimi ťažká robota. Až dovtedy som si myslel, že korytnačky sú úplne ideálne pre 3D, ale aj tie boli na nás veľmi rýchle. Ako sa ti darí dostať zvieratá pred kameru? Nebudem odkrývať svoje knowhow, ale prezradím, že sme mali so sebou asi päť vedcov, ktorí ako jediní dostali povolenie s tými zvieratami pracovať. Čiže bola to vlastne taká spolupráca filmárov a vedcov, ktorí nám tie zvieratá pomáhali nasmerovať ku kamere. My sme nesmeli nič, všetko museli robiť oni, niečo sa síce podarilo nakrútiť aj naturálne, ale to bolo väčšinou práve pod vodou. Nechcem, aby to vyzeralo tak, že je to niečo supertajné, ale niekedy je dobré neprezradiť divákom, ako sa niektoré scény dosiahnu. Občas je potrebné zvieratá aj prenášať, vracať a ja nechcem divákom brať ilúzie.
Z vrchov a dolín A čo žraloky? Funguje to tak, že keď ich chceš prilákať, šibrinkuješ pred sebou rybou alebo sa natrieš tuniakom? ☺ So žralokmi je to jednoduché, tie sa nedajú zastaviť. Pod vodou musí všetko fungovať prirodzene, tam sa musíme prispôsobovať my. Je to nielen o skúsenostiach, ale aj o úplne inom nastavovaní kamier, avšak to je know-how, ktoré neprezradím. So žralokmi sa však dá pracovať veľmi dobre, pretože im stačí priniesť trošku „nejakého masíčka, papáníčka“ a hrajú ako o život. Sú naozaj výborní herci, ja ich mám rád a aj ony mňa. Sme kamoši. Si prvý človek, ktorý sa ponoril bez ochrannej klietky k obávanému žralokovi bielemu. Aký to bol pocit pozerať sa mu do očí? Myslím si, že keby som povedal, že som bol prvý, tak by to bolo také samožerské. Povedzme, že som bol jeden z prvých, lebo nemá žiadny zmysel si hovoriť, či som bol v tej vode prvý alebo druhý, ale aby sme boli úplne korektní, tak žralokovi sa do očí pozerať nedá, pretože on ich má po stranách, jedno vľavo a jedno vpravo, takže buď sa pozeráte do jedného alebo do druhého oka. Je to pocit, ktorý sa dá len veľmi ťažko opísať. Myslím si, že sú iba dva pohľady do očí žraloka – buď je to pohľad nešťastného plavca, ktorý vidí, že žralok ho prichádza zožrať a to nechcem nikdy zažiť, alebo je to ten pocit filmára, ktorý na žraloka čaká strašne dlho a keď konečne vidí, ako tá tlama prichádza, tak je to úžasne krásny pocit z toho, že je tu ten moment, keď ho môže natočiť. Takže nie je to žiadne ohromné vzrušenie, ako si ľudia myslia. Pre mňa je to len pocit obrovského šťastia, že sa mi konečne darí natáčať to, na čo som tak dlho čakal. Iba sa pozerám, či svieti červené svetielko „record“ a schránka, v ktorej je strach, spí, vôbec sa neotvára. Vždy riešim iba kameru a som jednoducho šťastný, že sa to deje... Typický filmár ☺ ...pretože pri nakrúcaní, keď človek točí napríklad veľkého bieleho, tak je to taká veľká hviezda, že my, čo sme za kamerou, máme pocit bezpečia. Ale je to len veľmi krásny falošný pocit, ktorý nám dáva možno trochu viac odvahy ako by sme mali mať, pretože si myslíme, že ho vidíme v televízii, a teda sme chránení. Pritom nás od neho delí iba ďalšieho pol metra a už sme v tej voľnej vode, v tom nebezpečenstve, ktoré tam svojím spôsobom je. Mal si niekedy naozaj strach? Nie, nemal. Niekedy som si prial, aby som ho mal, ale nie je mi dané, nedostal som to do vienka. Myslím si, že ak chce človek robiť filmy v takomto prostredí s veľkými bielymi žralokmi, tak je dobré nemať strach, pretože to nepomáha. So strachom sa nedá pracovať so žralokmi. (pet)
Ochrana prírody
TD 23/2015
Víchrici už konkuruje lykožrút Po jedenástich rokoch je kalamitná plocha na území národného parku v správe Štátnych lesov (ŠL) TANAPu približne dvakrát taká veľká. Kým v novembri 2004 vietor zničil vyše dva milióny kubíkov dreva na ploche 8 737 hektárov, o zhruba rovnako veľké škody sa počas nasledujúcich rokov podľa lesníkov už stihol postarať lykožrút. Sú presvedčení, že jeho populáciu zdecimuje až nedostatok potravy, teda živých stromov. Víchrica, ktorá sa prehnala Vysokými Tatrami 19. novembra 2004, zasiahla celkovo 12 600 hektárov lesa a polámala približne tri milióny metrov kubických dreva. Zatiaľ čo pod Cestou slobody už vyrastá nový les, oveľa zložitejšia situácia je podľa lesníkov v oblastiach nad ňou, kde obraz tatranského lesa, ktorý sa z podhoria ponúka, neustále menia nové kalamity. Vietor i lykožrút: Počas uplynulých jedenástich rokov vietor v týchto miestach vyvrátil a poškodil takmer 840-tisíc stromov na území v správe ŠL TANAPu, čo predstavuje 630-tisíc kubíkov dreva. Lesy decimuje aj lykožrút, ktorý od roku 2006 zničil už takmer dva milióny stromov, z toho približne 840-tisíc v piatom, najprísnejšom stupni ochrany prírody, kde ochranári kalamitu spracovať nepovolili. A keďže v nižších stupňoch ochrany prírody sú lesníci povinní lykožrútom napadnuté stromy spraco-
vať, ostali bez lesa aj ďalšie veľké plochy v národnom parku. Svoju podobu však nemení iba centrálna časť Tatier, ale už i Tatranská Javorina a Západné Tatry. Vyše päť miliónov sadeníc: Zatiaľ čo nad Cestou slobody les mení najmä príroda, pod ňou jej pomáhajú i lesníci. V období rokov 2005 až 2015 vysadili ŠL TANAPu na lesných pozemkoch vo svojej správe viac ako 5,2 milióna sadeníc. Celkovo sa podarilo obnoviť 5 570 hektárov kalamitou zasiahnutého územia, z toho 3 070 hektárov umelo a o zvyšných 2 500 sa postaralo prirodzené zmladenie.„V tomto roku sme na ploche približne stosedemdesiat hektárov vysadili tristopäťdesiat tisíc sadeníc. Prirodzené zmladenie sme prijali na ploche presahujúcej dvestosedemdesiat hektárov,“ konkretizoval námestník riaditeľa ŠL TANAPu Pavol Fabian. Iný les: Jedenásť rokov po kalamite rastie v Tatrách iný les, zmenilo sa jeho drevinové zlože-
nie. Lesníci sa síce podľa hovorkyne ŠL TANAPu Lenky Burdovej snažia o druhové zmiešanie drevín, ktoré zodpovedá prírodným podmienkam jednotlivých lokalít, avšak momentálne zohráva svoju úlohu aj mohutné prirodzené zmladenie krátkovekých pionierskych, čiže prípravných drevín. Najvyššie zastúpenie v umelej obnove má smrekovec (32%), smrek (25%) a borovica (20%). Vysoké zastúpenie borovice a smrekovca vyplýva vraj práve zo snahy vypestovať v predstihu stabilizačné prvky voči silnému vetru z relatívne najodolnejších drevín vyhovujúcich konkrétnym ekologickým podmienkam. Podľa Fabiana sa lesníci snažia pestovať lesy, ktoré by sa svojou štruktúrou približovali k pôvodným prirodzeným lesom. „Svedčí o tom aj skutočnosť, že v pôsobnosti organizácie nebola vyhlasovaná kategória hospodárskych lesov, kde je drevoprodukčná funkcia prioritnou. Po vetrovej kalamite preto bolo možné tam, kde štátna správa ochrany prírody povolila následky kalamity odstraňovať, pokračovať v snahe pestovať lesy druhovo, vekovo a výškovo diferencované, ktoré budú zabezpečovať celospoločenské funkcie očakávané od tohto vzácneho územia,“ zdôraznil Fabian. (pet)
Peter Fleischer: Zmeny v tomto roku boli skutočne až extrémne Rok 2015 prekvapil klimaticky. Tvrdí to vedúci Výskumnej stanice a Múzea TANAPu Štátnych lesov (ŠL) TANAPu Peter Fleischer. „Na to, že sa počasie v posledných rokoch mení ako ma hojdačke si už pomaly zvykáme. Zmeny v tomto roku však boli skutočne až extrémne. Podľa meteorologických záznamov od roku 1898 tak teplé leto v Tatranskej Lomnici ešte nebolo. I keď sme nezaznamenali žiadne rekordné maximá, priemerná teplota bola vyššia od dlhodobého normálu o takmer 2oC. Aj zrážkovo to bol jeden z najchudobnejších rokov v histórii,“ konštatuje Fleischer. Tieto podmienky podľa neho ponúkajú príležitosť sledovať, čo sa asi bude diať v prírode v blízkej budúcnosti, no podľa klimatológov by tieto dnešné extrémy mali byť normálnym počasím už za 30 rokov. „V prípade tatranských, prirodzene smrekových lesov prevažujú obavy z dôsledkov meniacich sa podmienok. Vyššia teplota a menej zrážok hlavným tatranským drevinám nevyhovuje, naopak, podporuje rast populácie podkôrneho hmyzu. V tomto roku sme s prekvapením sledovali, že aj v horských podmienkach sa môžu vyvinúť dve generácie lykožrútov. Na vývratoch a zlomoch dokonca až tri, čo doteraz bol pomerne zriedkavý prípad v oveľa teplejších oblastiach,“ vraví Fleischer. Viac generácii znamená podľa neho nie lineárny, ale exponenciálny nárast počtu chrobákov. „Či takýto potenciálny nárast populácie podkôrnikov skutočne
spustí ďalšiu vlnu hynutia lesných porastov, rozhodne zima. Nízke teploty, ale aj naopak príliš teplá zima môžu populáciu podkôrneho hmyzu úplne zdecimovať,“ vysvetľuje Fleischer. Vývoj v porastoch, ktoré poškodila víchrica z roku 2004, je však podľa neho všeobecne veľmi priaznivý. „Kombináciou zalesňovania a prirodzeného zmladenia sa formuje les, ktorý tu chce človek i príroda,“ hovorí vedúci Výskumnej stanice a Múzea TANAPu ŠL TANAPu. Spomínané klimatické výkyvy však podľa jeho slov zrejme oslabili mnohé stromy, na jeseň totiž zaznamenali silné napadnutie smrekov voškami – kôrovnicou. „Napadnutie sa prejavuje deformáciami tohtoročných výhonov. Skutočné riziko sa však prejaví až na jar, keď vošky budú pokračovať vo vývoji na smrekovcoch a tie sú na toto poškodenie oveľa citlivejšie,“ objasňuje Fleischer. Príjemným prekvapením, ktoré výskumníkom priniesol tento rok, bolo zistenie mimoriadnej adaptability mladých porastov na extrémne podmienky. „Sucho v závere augusta bolo tak významné, že listnaté dreviny takmer úplne zastavili fotosyntézu. Po niekoľkých dňoch fyziologické testy naznačovali hromadný úhyn, ale po krátkom, ale výdatnom daždi sa „stroje“ rozbehli s oveľa väčším nasadím, aby dohnali to čo zameškali,“ uzatvára vedúci Výskumnej stanice a Múzea TANAPu ŠL TANAPu. (pet, burd)
13
V SKRATKE (dokončenie zo str. 11) neodkladnú zdravotnú starostlivosť a previezli ho na zastávku Popradské pleso, kde už čakala sanitka s lekárom. ä Na pozvanie svojich poľských kolegov sa ešte koncom októbra horskí záchranári zo slovenskej strany Tatier zúčastnili Medzinárodného cvičenia jaskynnej záchrany skupiny V4 v poľských Západných Tatrách.Vymenili si nielen skúsenosti, ale oboznámili sa aj s metódami transportu pomocou špeciálnych techník v rôznych typoch jaskynného prostredia. ä S obmedzeniami museli návštevníci v posledný októbrový štvrtok rátať na modro značenom turistickom chodníku, ktorý vedie od zastávky električky Popradské pleso k horskému hotelu. Dôvodom bola oprava dreveného mostu ponad potok Krupá. Iný režim ešte stále platí na modro značenom turistickom chodníku vedúcom údolím Bielovodskej doliny, kde sa Štátne lesy TANAPu minulý týždeň pustili do odstraňovania nánosu zeminy, ktorá zasahuje do turistického chodníka a ohrozuje bezpečný pohyb turistov. ä Anička je už v Národnom parku Kundelungu! Najsledovanejšia slovenská orlica si ho vybrala za svoj cieľ po tom, ako preletela južným koncom jazera Tanganyika a namierila si to západným smerom. V tomto koridore letela podľa ochranárov aj predošlé dva roky. Jej odbočenie na západ si vysvetľujú tým, že v chránenom území nachádza dostatok potravy a nazbiera tu aj nové sily na ďalšiu cestu. ä Stromom roka 2015 sa stala dvestoročná hruška ružová z Bošáce. V ankete, ktorú vyhlásila Nadácia Ekopolis, získala 3 092 hlasov. Druhú priečku obsadil dub letný, ktorý rastie v Tomášikove a tretie miesto patrí platanu západnému zo Stupavy. O konečnom poradí dvanástich finalistov rozhodlo 12 870 hlasov. Celkovo ľudia do súťaže tento rok prihlásili 63 stromov. Na víťaza ankety, ktorej cieľom je upozorniť na staré, vzácne či ohrozené stromy a vzbudiť záujem ľudí o životné prostredie, čaká okrem dendrologického posudku a dvestoeurového príspevku na ošetrenie aj šanca reprezentovať Slovensko v súťaži Európsky strom roka. (pet)
14
TD 23/2015
Šport
Zimná bežecká séria prinesie viacero noviniek Uplynulú sobotu sa uskutočnilo úvodné kolo tretieho ročníka Zimnej bežeckej série (ZBS). Ako obvykle si pretekári zmerali sily na prekážkovej dráhe v areáli Kolbiska v Tatranskej Lomnici, ktorá dostala aj priliehavý názov Steeplechase. Na mužov čakala sedem a na ženy štyri kilometre dlhá trať. Organizátori oproti predchádzajúcemu ročníku zaznamenali opäť nárast účastníkov. Na štart prvého kola štvordielneho seriálu sa postavilo vyše 140 pretekárov. Najlepšie si sily rozložil Košičan Daniel Kraviansky, ktorý zvíťazil časom 25:41,54. „Štart som neprepálil, ale aj tak som neočakával, že by sa mi podarilo vybojovať prvé miesto. Počas behu som si uvedomil, že súperi z prednej línie akosi nevládzu, a tak som zrýchlil. V strede trate som to aj tak trochu prepálil, ale podarilo sa mi to napokon dotiahnuť až do víťazného konca aj napriek tomu, že môj tréningový sparingpartner Lukáš Nemčík išiel po mne,“ zhodnotil
Organizátori Zimnej bežeckej série tento rok vsadili na zážitkové preteky. Všetko odštartovala minulú sobotu tatranská Steeplechase. Foto: ija svoj výkon krátko po pretekoch mladý triatlonista, ktorý sa ZBS zúčastnil aj vlani a v celkovom hodnotení v kategórii do štyridsať rokov získal druhé miesto. Druhý do cieľa dobehol Lukáš Nemčík (25:43,48) a tretí Pavol Orolin (25:56, 55). Medzi ženami bola najrýchlejšia Timea Mihoková s časom 18:15,50. „Išlo sa mi celkom dobre, rada športujem a venujem sa
viacerým športom, ale najradšej behávam. Najviac mi sedia osem až desaťkilometrové trate, bežala som už aj polmaratón, ale to už bolo nad moje sily,“ prezradila bežkyňa z Batizoviec, ktorá prvé skúsenosti v ZBS taktiež naberala už vlani, ale vtedy ešte bez výraznejšieho umiestnenia. Druhá do cieľa dobehla Marta Smreková (19:50,91) a tretia Monika Snopková (20:08,76).
Zatiaľ čo prvé kolo kopírovalo priebeh predchádzajúcich dvoch ročníkov, v tých ďalších organizátori opäť sľubujú novinky. „Rozhodli sme sa viac orientovať na zážitok. Hneď druhé kolo bude špeciálne, pretože po prvý raz budeme bežať za tmy s „čelovkami“. Štart bude pri Penzióne Vila Siesta a okruh povedie Smokovcami, cez malý kúpeľný chodník. V treťom kole sa spájame s organizátorom Skialp Grand Tour a pripravujeme také väčšie podujatie, ktoré bude niesť názov Vertical Grant Tour, kde si sily zmerajú bežci, skialpinisti i bežkári. Naša trať bude viesť od údolnej stanice lanovky až po Štart. Tí, ktorí si budú chcieť načrieť na dno síl, budú môcť pokračovať až na Skalnaté pleso. Štvrté kolo sme nazvali Grand finále, keďže zázemie nám zabezpečí smokovecký hotel Grand, ale viac neprezradím, necháme si to ešte ako prekvapenie,“ konkretizovala Viera Halasová zo Sport Club 1896 Štrbské Pleso. (ija)
Lomnické mladé bežkyne doniesli domov štyri medaily Koncom októbra sa v poľskom Zakopanom konalo druhé kolo cezpoľného behu, ktoré je súčasťou medzinárodných pretekov Tatranskej lyžiarskej ligy. Na štart sa postavili žiaci slovenských a poľských základných a stredných škôl a nechýbali tam ani horúce želiezka v ohni zo ZŠ v Tatranskej Lomnici. „Mohli sme zobrať päť pretekárov, a tak sme nominovali tých, ktorí sa na domácich pretekoch spred mesiaca umiestnili na pódiu. Oliverovi sa veľmi nedarilo, ale dievčatá nesklamali a všetky štyri sa postavili na stupne víťazov,“ netajil spokojnosť Miroslav Plichta, tréner lomnických bežcov.
V kategórii najmladších žiačok získala druhé miesto Hana Chudíková a tretia skončila Katarína Ambrózová. Úspešné boli aj v kategórii mladších žiačok, kde dievčatá zopakovali umiestnenie mladších kolegýň, keďže tiež získali dve medaily. Lenka Koleková vybojovala striebornú medailu a Paulína Chudíková skončila hneď za ňou bronzová. Jediným tatranským zástupcom v kategórii žiakov bol Oliver Vrábel, ktorý dobehol do cieľa na desiatom mieste v konkurencii štyridsiatich pretekárov. Týmito výsledkami sa ZŠ Tatranská Lomnica stala najúspešnejšou zo všetkých zúčastnených slovenských škôl.
Svojimi výkonmi potvrdili dobrú pripravenosť na zimnú sezónu Tatranskej bežeckej ligy, ktorá bude pokračovať ďalšími dvoma kolami v behu na lyžiach. „Okrem týchto pretekov plánujeme absolvovať väčšinu pretekov Slovenského pohára v blížiacej sa zimnej sezóne. Počty detí, ktoré sa pretekov zúčastňujú, sa momentálne stabilizovali na šesť až sedem, všetko sú to žiaci štvrtého až siedmeho ročníka. Každý rýchly tréning či preteky sú pre mladých bežcov prínosom, aby si zvykli na „predštartové“ stavy a celkový psychický nátlak, ktorý preteky prinášajú,“ doplnil Plichta na záver. (ija)
Mladí lezci ukončili tohtoročnú sezónu Uplynulú nedeľu sa v Lezeckom centre Vertigo v Bratislave uskutočnilo posledné kolo Slovenského pohára (SP) mládeže v lezení. Zároveň to boli aj Otvorené majstrovstvá v boulderingu. V kategóriách sa nazbieralo neuveriteľných 99 detí zo Slovenska, ale dostavila sa aj špička z Čiech a Maďarska. Podujatie bolo perfektne pripravené vďaka obetavým rodičom. Na pretekárov čakalo osem bouldrov v každej kategórii a po osem pokusov na každý. „Všetky bouldre boli veľmi ťažké, niektoré v mladších kategóriách ostali dokonca nezdolané, teda nepreliezli ich ani víťazi,“ približuje Martin Matúšek, jeden z rodičov tatranských mladých lezcov, ktorí sa síce nestratili, ale konkurencia najmä zo zahraničia bola naozaj veľmi silná,
o čom svedčí fakt, že v niektorých kategóriách sa Slováci nedostali ani na stupne víťazov. Medzi najmladšími do 10 rokov nezaváhal Martin Matúšek, ktorý si vybojoval druhé miesto. V kategórii do 12 rokov Martin Michalka skončil jedenásty, škoda len, že ho trápila choroba a nemohol podať stopercentný výkon. Jeho tímový kolega Matúš Matúšek obsadil hneď dvanástu priečku za ním. V kategórii do 14 rokov obsadil pekné šieste miesto Krištof Petrík. V celkovom hodnotení SP si však chlapci udržali skvelé pozície, keď Martin Matúšek svoju kategóriu vyhral, Martin Michalka medzi rovesníkmi obsadil tretiu a Matúš Matúšek štvrtú priečku. Krištof Petrík skončil celkovo piaty.
„Tento pretekový rok sme ukončili a keďže chlapci rastú, skúsime ich už aj cielene trénovať, aby boli schopní obstáť aj v zahraničnej konkurencii. Detský lezecký tréning na preteky musí byť veľmi opatrný, aby sme našim chlapinám nepoškodili šľachy a kĺbiky, preto sme sa s nimi doposiaľ iba hrali lezením, aby záťaž prichádzala postupne. Aj tak je obdivuhodné, že aktivitami na našej malej stienke sú deti schopné konkurovať silným klubom s profesionálnou prípravou a lezeckými stenami, ktoré majú niekoľkonásobne väčšie rozmery,“ zhodnotil Matúšek. (td)
Absolútnym víťazom v Slovenskom pohári v lezení detí a mládeže sa v najmladšej kategórii do 10 rokov stal Tatranec Martin Matúšek. Foto: mm
Šport / Infoservis
TD 23/2015
15
Zvyšujú komfort pre vyznávačov aktívneho oddychu VYSOKÉ TATRY – Minulý týždeň osadili osem tabúľ, ktoré budú slúžiť bežcom a nordic walkerom na lepšiu orientáciu po obľúbených trasách. Všetky sú umiestnené na chodníku vedúcom nad Cestou slobody od Tatranskej Lomnice až po Tatranskú Polianku. „Potrebujeme osadiť ešte štyri, po jednej na Štrbe, Tatranskej Štrbe a Štrbskom Plese. S poslednou, doteraz neumiestnenou, sme rátali v Novej Polianke, ale keďže tadiaľto len trasy prechádzajú, zvažujeme ju dať buď na Hrebienok alebo do Dolného Smokovca. Okrem tabúľ sme už osadili aj smerovníky. Trasy sú navrhnuté tak, aby pokryli čo najväčšie územie Vysokých Tatier, a to s rôznou obtiažnosťou pre profesionálnych bežcov, amatérov, nordic walking, chodcov, pacientov i rodiny. Jednoducho pre všetkých ľudí, ktorí majú radi pohyb na čerstvom vzduchu,“ približuje zámer Lucia Dubielová, výkonná riaditeľka Združenia cestovného ruchu
Vysoké Tatry (ZCR VT), ktoré sa do tejto aktivity zapojilo spoločne s miestnymi športovými klubmi a samosprávami. Vyznačkovaných je takýmto spôsobom 109 kilometrov trás. Na tabuliach je mapa, kde je možné nájsť farebne rozlíšené jednotlivé trasy, popísané ich výškové prevýšenie, vzdialenosť, naznačenú obtiažnosť i krátky opis. Okrem toho je v spodnej časti kalendár športových podujatí, ktoré sú zapojené do projektu Tatry v pohybe na najbližší rok. „Plagáty s programom sa budú pravidelne aktualizovať a rátame aj s tým, že vnútorná časť tabúľ bude potrebovať vynoviť zhruba každé dva roky, pred-
salen klimatické podmienky dajú materiálom, z ktorých sú zhotovené, poriadne zabrať,“ doplnila Dubielová. Projekt slúži ako podpora zdravého životného štýlu a má prilákať návštevníkov počas celého roka. Vyznačené trasy sú už k dispozícii na www.tatry.sk. a všetci pohybuchtiví si popri tom budú môcť svoj výkon aj otestovať. Začína sa tak formovať komplexný balík služieb, ktorý by mal priniesť kvalitné podmienky pre návštevníkov Tatier, ktorí
sem prichádzajú za aktívnym oddychom. „Účastníkom podujatí sa snažíme stále pripraviť niečo nové, iné ako sú bežne zvyknutí a zatiaľ sa nám to darí,“ pochvaľuje si výkonná riaditeľka ZCR VT, ktoré projekt Tatry v pohybe zastrešuje.“ Vďaka spolupráci miestnych športových klubov a našich členov dokážeme športovcom ponúknuť už pri registrácii aj ubytovanie a ďalšie služby. Zvyšujeme tak komfort zúčastnených i kvalitu podujatia,“ uzatvára Dubielová. (ija)
Mesto Vysoké Tatry oznamuje vyhlásenie Obchodných verejných súťaží na prevod: nehnuteľného majetku vo vlastníctve Mesta Vysoké Tatry, pozemky zapísané na LV č. 1, k. ú. Starý Smokovec, časť Dolný Smokovec na výstavbu rodinných domov 1. parc. C-KN č. 64/22 o výmere 860 m2, druh pozemku ostatná plocha 2. parc. C-KN č. 64/26 o výmere 969 m2, druh pozemku ostatná plocha 3. parc. C-KN č. 64/28 o výmere 828 m2, druh pozemku ostatná plocha 4. parc. C-KN č. 64/29 o výmere 828 m2, druh pozemku ostatná plocha Podmienky obchodných verejných súťaží sú zverejnené na internetovej stránke mesta www.vysoketatry.sk a na všetkých úradných tabuliach mesta. Bližšie informácie: Mgr. Iveta Mazureková, MsÚ Vysoké Tatry, odd. majetkovoprávne, 062 01 Starý Smokovec, tel. č. 052/4780458, email.:
[email protected]
Mesto Vysoké Tatry oznamuje pacientom, že špecializovaná ambulancia na tuberkulózu a pľúcne choroby na Poliklinike Nový Smokovec je z technických príčin mimo prevádzky. Pacienti budú až do odvolania ošetrení: každý štvrtok od 7.30 h do 12.00 h v pneumologickej ambulancii Národného ústavu TPCHaHCH Vyšné Hágy – 4. poschodie.
Jedna z ôsmich tabúľ vyrástla aj pod Penziónom Tatrasport Adam v Starom Smokovci. Osadzovali ich Peter Vegh zo Sport Club 1896 Štrbské Pleso a Ľubomír Kollár zo Sporteam Academy Nová Lesná. Foto: ija
INZERCIA n Predám leštený smrekový tatranský obklad perodrážku 3 €/ m2, zrubový obklad, hranoly aj dlážku na podlahu. Kontakt: 0908 234 866. n Grandhotel Bellevue, a.s. Horný Smokovec 21 prenajme kompletne zariadené priestory kaderníctva. Cena 240 € /mesiac vrátane energií. Info:
[email protected] n Grand Hotel Bellevue, a.s. Horný Smokovec 21 prijme do trvalého pracovného pomeru ľudí na pozíciu recepčný/recepčná a čašník/čašníčka. Žiadosti posielajte na mailovú adresu:
[email protected]
Pre občanov a návštevníkov Vysokých Tatier vydáva mesto Vysoké Tatry. Vedúca redaktorka: Mgr. Ingrid Janigová (e-mail: ingrid.janigova@vysoketatry. sk). Redaktorka: Mgr. Martina Petránová (martina.petranova@vysoketatry. sk). Sídlo vydavateľa a adresa redakcie: Mestský úrad, 062 01 Starý Smokovec, IČO: 00326585 tel.: 052/478 04 38, fax: 052/ 478 04 59, www.tatry.sk. Výroba novín: Tlačiareň Kežmarok GG, spol. s r. o., Priekopa 21, tel. 052/ 452 32 07, e-mail:
[email protected]. Ev. č. MK SR: 3110/09. Nevyžiadané príspevky nevraciame. Uzávierka novín je vždy v piatok pred výjdením novín. ISSN: 1338-9882
16
TD 23/2015
Kalendár podujatí
