TD 6/2015
Číslo: 6/XXVI
Vyšlo: 18. marca 2015
1
0,30 €
Poznáme mená laureátov tohtoročných výročných cien NOVÝ SMOKOVEC – V nedeľu sme sa dozvedeli mená všetkých ocenených. Odovzdávanie výročných cien mesta a uvedenie do Športovej siene slávy mesta Vysoké Tatry sa uskutočnilo v kongresovej sále Kúpeľov Nový Smokovec presne v deň 68. výročia vzniku tatranskej samosprávy, spojením osád do jednotného celku. Pocty sa tento rok dostalo trom mužom činu. „Som rád, že opäť po roku, kedy si pripomíname vznik mesta Vysoké Tatry, môžeme vyjadriť úctu voči ľuďom, ktorí medzi nami žijú a pracujú a ich snaženie takýmto spôsobom aj morálne oceniť,“ povedal Ján Mokoš, primátor mesta Vysoké Tatry. Záchranár musí ísť aj vtedy, keď sa mu nechce: On už nemusel, aj napriek tomu ešte dlhé roky chodil po horách a pomáhal iným. Okrem toho sa venoval svojej láske fotografovaniu a pritom sa pričinil k propagácii Vysokých Tatier. Cenu za celoživotné dielo si z rúk primátora mesta prevzal Ladislav Janiga. „Chcem sa poďakovať všetkým, ktorí sa pričinili, aby som toto ocenenie dostal, je to pre mňa povzbudzujúci moment a znamenie, že by som mal pokračovať v tom, čo robím, aj keď roky nikto neoklame,“ povedal krátko po prevzatí ceny laureát. Hudobné i tenisové stálice vďaka nemu opäť objavili Vysoké Tatry: Cena roka je plne v kompetencii primátora mesta,
ktorý sa ju tento rok rozhodol udeliť podnikateľovi Petrovi Simčákovi z Tatranskej Lomnice. Organizovaním koncertov tu zavítali Lenka Filipová, Pavol Hammel, súrodenci Babjakovci, Fragile a Richard Müller, Vašo Patejdl, Adriana Kučerová a Filip Tůma a mnohí ďalší. Obdobne hviezdnu plejádu môžeme vymenovať aj pri zmienke na športový bonbónik Tenisové Tatry, ktoré si nenechajú každoročne ujsť Maroš Vajda, Miloš Mečíř, Karol Kučera, Dominik Hrbatý či Braňo Stankovič a z tých mladších daviscupoví reprezentanti Martin Kližan, Lukáš Lacko, Norbert Gomboš a iní. „Mojou víziou vždy bolo, aby sa kultúra dostala aj k našim (pokračovanie na str. 6)
Fascinujúcu vesmírnu šou, ktorú ponúkne obloha už tento piatok, môžete sledovať spoločne s astronómami na Starolesnianskych lúkach. Viac sa dočítate na strane 5. Foto: archív AsÚ SAV
Tohtoročným laureátom Ceny mesta Vysoké Tatry za celoživotné dielo sa stal horský záchranár, horský vodca a fotograf Ladislav Janiga. Foto: ija
Najväčší putovný cestovateľský festival aj v Tatrách! DOLNÝ SMOKOVEC – Známy putovný cestovateľský festival Cestou necestou po prvýkrát zavíta aj do Vysokých Tatier! Prezentácie plné dobrodružstva a exotiky čakajú na návštevníkov G2 bike & coffee v kreatívnom Centre Pod Lesom už tento štvrtok. V Dolnom Smokovci sa predstaví štvorica cestovateľov, ktorí sa s nimi podelia o svoje zážitky z rôznych kútov sveta. Vysoké Tatry sú jedným z pätnástich miest, ktoré hostia 3. ročník najväčšieho putovného cestovateľského festivalu na Slovensku. V každom z nich sa predstavia aspoň štyria cestovatelia, ktorí porozprávajú o svojich zážitkoch. „Prezentácie nás zavedú do takých pozoruhodných krajín ako Mjanmarsko, Antarktída, Grónsko, Bolívia, Peru, Kirgizsko, Arménsko, Indonézia, Kuba, India, Nepál a mnoho ďalších. Vyjdeme do výšky 7 000 metrov v Ťanšane, na sopky na Kamčatke, budeme paraglajdovať v Indii, pomáhať deťom na Madagaskare a zvieratám v Južnej Amerike. Spoznáme mnohé neobjavené etniká, rôzne kultúry a náboženstvá či krásy planéty,“ vraví organizátor festivalu a dlhoročný cestovateľ Michal Knitl, ktorý všetok svoj čas a nadobudnuté skúsenosti dnes venuje tomu, aby inšpiroval aj iných ľudí cestovať. Počas troch marcových týž-
dňov uvidia návštevníci jednotlivých festivalových miest dokopy takmer 150 cestovateľských prezentácií. Návštevníci dolnosmokoveckej G2 bike & coffee sa môžu tešiť na rozprávanie samotného Knitla, ktorý priblíži svoj životný príbeh pod názvom 10 rokov na cestách životom. „Cieľom prezentácie je ukázať a inšpirovať ľudí, že ak chce človek cestovať, dá sa to. Stačí len chcieť,“ prezradil Knitl, ktorý cez dobrovoľnícke projekty, stáže a na vlastnú päsť precestoval krížom-krážom Európu, Južnú Ameriku i Áziu. Sprevádzať ho bude Pali „Hasan“ Bartuš, ktorý v Dolnom Smokovci porozpráva o tom, čo ukrýva obyčajný život, poznanie a múdrosť domorodých ľudí Malajzie, čiastočne aj Sumatry a Kalimantanu, známeho skôr ako Borneo. „Pali je autorom dvoch cestopisov, človek, ktorý ma v mnohom (pokračovanie na str. 5)
2
TD 6/2015
VIDELI SME u Asociácia horských sídel Slovenska zvolala Valné zhromaždenie na zajtra dopoludnia do Hotela Autis v Dolnom Smokovci, na ktoré dostali pozvanie zástupcovia všetkých 118 členov z radov miest a obcí. u Už tento víkend čaká Grand Hotel Kempinski High Tatras Štrbské Pleso bohatý program s legendárnym umeleckým súborom Lúčnica. V piatok popoludní sa hosťom predstaví legenda slovenského folklóru Ján Palovič a v sobotu si budú môcť hostia vyskúšať nácvik s členmi súboru počas tanečného workshopu. u Viacero sťažností od návštevníkov, ktorí boli účastní pri kolíznych situáciách na ceste vedúcej na Hrebienok počas prevádzkovania sánkarskej dráhy, primäli mesto Vysoké Tatry, ako správcu komunikácie, aby vyjadrilo nesúhlasné stanovisko na prevádzkovanie športových atrakcií počas zimnej sezóny. u Hasičská stanica v Starom Smokovci zaznamenala počas minulého roka 202 výjazdov, z toho 63-krát zasahovali pri dopravných nehodách, dvakrát pri požiaroch a a tri razy odstraňovali následky po vyliatí nebezpečných chemických látok. Najviac, až v 111 prípadoch, boli hasiči nápomocní pri technických zásahoch spojených s veternou kalamitou, povodňou a pri odstraňovaniach iných prekážok. u Cez víkend sa na Štrbskom Plese konala druhá časť Majstrovstiev Slovenska v behu na lyžiach. V sobotu si za zasneženého zimného počasia bežci zmerali sily v pretekoch s hromadným štartom, v hlavnej kategórii bežali muži 30 km, ženy 15 km voľnou technikou. Z mužov dominoval a titul majstra Slovenska získal Peter Mlynár z ŠKP Štrbské Pleso. Až cieľová kamera rozhodla o ženskej víťazke Alene Procházkovej z klubu Slávia Banská Bystrica, ktorá dobehla tesne pred Poľkou Korneliou Kubińskou. Spolu vyštartovalo v sobotu v žiackych, dorasteneckých, seniorských a veteránskych kategóriách takmer 300 bežcov. u Neplánovanú pauzu si urobili električky na trase medzi Vyšnými Hágami a Štrbským Plesom minulý piatok, dôvodom bol vietor a sneženie. (ija)
POČULI SME
Spravodajstvo
Jarné prázdniny prekvapili, návštevnosť stredísk prirovnávajú k TOP sezóne STARÝ SMOKOVEC – Návštevnosť tatranských lyžiarskych stredísk počas jarných prázdnin prirovnávajú k TOP sezóne. Hoci počasie tento rok najmenej prialo východniarom, Vysoké Tatry núdzu o hostí v týchto dňoch nemali. Výrazne lepšie podmienky na lyžovanie v porovnaní s vlaňajškom prilákali viac ľudí nielen na svahy, slnečné lúče na horách si užívali i turisti. Niektoré hotely a penzióny vraj dokonca hlásili až stopercentnú obsadenosť. „Jarné prázdniny tento rok priniesli opäť viacero prekvapení. Niekoľko rokov dozadu sa za druhý tzv. „zlatý týždeň“ vo Vysokých Tatrách považoval týždeň prázdnin západného Slovenska. Posledné roky sa už o prvú priečku bili východniari a západniari. Tento rok sa do boja viac zapojili aj Stredoslováci a všetky tri týždne môžeme považovať za takmer vyrovnané a veľmi silné,“ zhodnotila návštevnosť tatranských stredísk počas tohtoročných jarných prázdnin výkonná
riaditeľka oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Vysoké Tatry Lenka Maťašovská. Vyťaženosť ubytovacích zariadení bola podľa jej slov na úrovni 80 až 90 percent, niektoré hotely a penzióny zamerané na rodiny s deťmi hlásili dokonca až stopercentnú obsadenosť. „Z roka na rok je väčší záujem o ubytovacie zariadenia, ktoré sú family friendly,“ konštatovala Maťašovská. Spokojnosť s návštevnosťou počas jarných prázdnin neskrý-
vajú ani prevádzkovatelia lyžiarskych stredísk. „Je porovnateľná s TOP sezónou,“ vyjadrila sa hovorkyňa spoločnosti Tatry mountain resorts (TMR) Zuzana Fabianová. Rozhodujúcim faktorom, ktorý ju pozitívne ovplyvnil, boli podľa nej najmä výrazne lepšie podmienky na lyžovanie v porovnaní s minulým rokom, dôležitú úlohu však zohralo aj počasie, ktoré lyžiarom ponúklo doslova gýčové slnkom zaliate svahy. Záujem bol už tradične aj o popradský aquapark, návštevu Tatranského ľadového dómu na Hrebienku, ľahšie dostupné tatranské chaty či výlet na Skalnaté pleso. Dovolenkári si však podľa Maťašovskej nenechali ujsť ani expozície v tatranskolomnickom SKI Museu či prehliadku Spišskej Soboty. (pet)
Linka má za sebou prvú sezónu, rátajú s ňou aj do budúcna POPRAD/VYSOKÉ TATRY – Pravidelná letecká linka, ktorá od polovice decembra minulého roku spájala Vysoké Tatry s lotyšskou Rigou, má za sebou prvú sezónu. Nateraz posledné lietadlo, ktoré smerovalo do pobaltskej metropoly, sa z popradského letiska „odlepilo“ predminulú sobotu. Lety sa chystajú opäť obnoviť koncom tohto roka. Za necelé tri mesiace linku podľa štatistík popradského letiska využilo viac ako 1 650 cestujúcich. „Drvivú väčšinu tvorili turisti smerujúci do nášho regiónu. Z celkového počtu prepravených cestujúcich bolo osemdesiat percent turistov smerujúcich k nám a dvadsať percent bolo obchodných cestujúcich a cestujúcich, ktorí smerovali do Rigy a severnej Európy za prácou,“ konkretizovala riaditeľka letiska Ivana Herkeľová. Ako dodala, najviac vybavených turistov pochádzalo z
Lotyšska (32%), Estónska (26%) a Ruska (20%), zvyšok pasažierov tvorili Fíni (10%) a cestujúci z ďalších štátov ako Kazachstan, Švédsko, Ukrajina, Bielorusko a USA (12%). Spustenie pravidelného leteckého spojenia s Pobaltím vníma letisko pozitívne, linka dokonca „zalátala“ aj výpadok cestujúcich, ktorých pod Tatry počas zimy doteraz vozili pravidelné charterové lety z Ruska a Ukrajiny. „Z pohľadu prevádzkovateľa považujeme prvú letovú sezónu leteckej
Lietadlá spoločnosti airBaltic pristávali pod Tatrami od 13. decembra 2014 do 7. marca 2015. Za ten čas pravidelnú linku využilo viac ako 1 650 cestujúcich. Foto: pet
linky za úspešnú, vzhľadom na to, že sa ukázala ako životaschopná a opodstatnená, nakoľko počty prepravených turistov na tejto linke plne nahradili výpadok cestujúcich – turistov spôsobený situáciou na Ukrajine a v Rusku,“ zhodnotila Herkeľová. Prínos pravidelného spojenia s pobaltskou metropolou pre región sa podľa jej slov prejavil aj v počte nocľahov u ubytovateľov vo Vysokých Tatrách i na Liptove, kde cestujúci z Rigy v období od 13. decembra 2014 do 7. marca 2015 uskutočnili viac ako 4 500 prenocovaní. Lietadlá lotyšského národného prepravcu airBaltic by mali pod Tatrami pristávať aj počas ďalšej zimnej sezóny. Prvý let je naplánovaný na 12. decembra, v predaji sú dokonca už aj letenky. Momentálne na popradskom letisku zosadajú iba pravidelné lety z londýnskeho Lutonu, odkiaľ do Popradu lieta spoločnosť Wizz Air. Momentálne lietadlá medzi Popradom a britskou metropolou pendlujú v utorok, štvrtok, sobotu a nedeľu, od nového letového poriadku, ktorý začne platiť 29. marca, to bude v pondelok, stredu, piatok a nedeľu. Menia sa aj časy odletov a príletov. Okrem pravidelného spojenia s Londýnom letisko počas letnej dovolenkovej sezóny už tradične ráta aj s charterovými letmi do bulharského Burgasu a tureckej Antalye. (pet)
Spravodajstvo
TD 6/2015
Tatranci sa predstavia v Prahe PRAHA/VYSOKÉ TATRY – Prípravy na prezentáciu Vysokých Tatier v Prahe naberajú na obrátkach. Intenzívna mailová komunikácia, dolaďovanie programu, ale aj osobné stretnutia. Deň Vysokých Tatier u našich západných susedov je naplánovaný na 26. mája v Slovenskom dome v Prahe. Účasť už potvrdila Adriana Krnáčová, primátorka Prahy aj Peter Weiss, veľvyslanec Slovenskej republiky v Čechách a množstvo ďalších zaujímavých hostí. Už od skorých dopoludňajších hodín je nachystaný bohatý program. Všetko by malo začať pietnym aktom pri hrobe Karla Domina na cintoríne na Vyšehrade. Tento český botanik je považovaný za osobnosť, ktorá sa zásadne pričinila o vznik Tatranského národného parku. Ďalšie české osobnosti, ktoré spečatili svoj život s Vysokými Tatrami aj napriek tomu, že svoje korene majú v Čechách, si pripomenú inauguráciou publikácie Česká stopa v Tatrách. Nebude sa však len spomínať, do Prahy pricestujú aj tatranské osobnosti, ktoré formujú život dnes. Nasledovať bude pracovné stretnutie odborníkov v cestovnom ruchu k problematike propagácie Vysokých Tatier a celú prezentáciu dotvorí vernisáž výstavy pod názvom Vysoké Tatry – obrazy, pohľadnice a veľkoplošné fotografie. Na záver je pre širokú verejnosť pripravený Filmový minifestival
Tatry objektívom kamery Pavla Barabáša, ktorého hlavný protagonista by ho mal osobne uviesť aj krátkym slovom. „Naším cieľom prezentácie je predstaviť oblasť Vysokých Tatier viac z pohľadu emocionálneho a estetického než ekonomického. Vyjadriť týmto spôsobom vďaku za to,
čo pozitívne Česi pre Vysoké Tatry od konca 19. storočia až do dneška urobili, ale aj dostať do médií pridanú hodnotu Vysokých Tatier, a to v podobe zaujímavých osobností a umenia,“ vysvetľuje zámer Ján Mokoš, primátor mesta Vysoké Tatry a dodáva: „Navyše by sme boli radi, keby sa nám podarilo obnoviť týmto podujatím vzťahy Prahy a Vysokých Tatier na úrovni samosprávnych orgánov, vrátane ich najvyšších predstaviteľov. V minulosti sme skutočne mali k sebe blízko a pražský magistrát nám bol nápomocný aj pri obnove Tatier po ničivej víchrici v roku 2004.“ (ija)
Minulý týždeň sa v Prahe stretol pri rokovaniach primátor mesta Ján Mokoš aj s Vladimírom Skalským, vlastníkom Slovenského domu, kde je plánovaný Deň Vysokých Tatier. Foto: inem
Miroslav Lajčák: Necítime potrebu základne NATO na našom území ŠTRBSKÉ PLESO - Minulotýždňové stretnutie ministrov zahraničných vecí krajín Vyšehradskej skupiny (V4), Severskej rady a pobaltských krajín (NB8) počas dvoch dní prinieslo nanajvýš aktuálne a pálčivé témy, ktoré sa týkajú nás všetkých. Ministri na Štrbskom Plese rokovali o vojne na Ukrajine, terorizme či dodávkach plynu. Do Vysokých Tatier pricestovali ministri zahraničných vecí krajín V4 – Slovenska, Českej republiky, Poľska, Maďarska a NB8 – Dánska, Fínska, Estónska, Islandu, Litvy, Lotyšska, Nórska a Švédska na dvojdňový summit v rámci ich tretieho pravidelného stretnutia. A kým delegácie na čele s ministrami si, podľa ministra zahraničných vecí SR Miroslava Lajčáka, stretnutie v Tatrách pochvaľovali, jeho mrzelo nevydarené počasie: „Je mi ľúto, že som našim partnerom nemohol ukázať Tatry, som presvedčený, že keby videli krásnu scenériu Štrbského plesa a hôr, tak by ich zážitok bol ešte silnejší. Hory sú však už raz také“. Počas dvoch dní ministri diskutovali o možnostiach posilnenia spolupráce medzi ich krajinami a vymenili si názory na aktuálne otázky zahraničnej a bezpečnostnej politiky ako energetická bezpečnosť, situácia na Ukrajine,
strategická komunikácia v reakcii na propagandu, Východné partnerstvo a boj proti terorizmu. Rokovania sa zúčastnil aj Maroš Šefčovič, podpredseda Európskej komisie zodpovedný za energetickú úniu. Odstávka od plynu nám už dnes nehrozí: Ministri sa zhodli, že energetická bezpečnosť v kontexte krízy na Ukrajine nebola pre Európu nikdy tak dôležitou otázkou, ako je dnes. Diskutovali o naliehavej potrebe posilnenia bezpečnosti energetických dodávok, zvýšenia energetickej efektivity, udržania konkurenčných cien energií a zároveň znižovania závislosti na dodávkach plynu a ropy, a to s celkovou víziou vytvoriť nízkouhlíkovú ekonomiku. „Európska únia je najväčší zákazník, pokiaľ ide o odber plynu, ale napriek tomu sme opakovane vystavení rozličným hrám, manipuláciám, platíme rozličné ceny za ten
istý plyn a podobne. Na Slovensku sme si dlhé roky mysleli, že keď cez naše územie prechádza významný objem tranzitu ďalej na západ, tak nám nič nehrozí. Už rok 2009 nás však vyviedol z omylu a my sme už vtedy prijali kroky k tomu, aby sme sa nemuseli prebúdzať s otázkou, či budú mať naše domácnosti plyn alebo nie,“ vysvetlil Lajčák s tým, že kľúčovým elementom energetickej nezávislosti je, aby Slovensko malo minimálne tri cesty získavania energetických zdrojov. Ako vysvetlil, dnes máme reverz z Českej republiky a z Rakúska, interkonektor s Maďarskom, ktorý je pripravený na spustenie a buduje sa i prepojenie s Poľskom: „Dnes máme dodávky plynu zabezpečené a skutočne nám nehrozí, že by sme boli od neho blokovaní.“ S reformami nemožno čakať do skončenia vojny: Ministri tiež počas rokovaní vyjadrili hlboké znepokojenie nad nedávnou eskaláciou násilia na východe Ukrajiny, ktoré vyústilo do veľkého počtu nevinných obetí spomedzi civilného obyvateľstva. Kraji(dokončenie na str. 9)
3
14 DNÍ PRIMÁTORA V prvú marcovú stredu zasadalo na Štrbskom Plese Predstavenstvo oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Vysoké Tatry (OOCR RVT). „Hlavnými témami, ktorými sme sa zaoberali, bol projekt na tento rok a tiež zľavová karta TATRY Card. Čo sa týka projektu, bol schválený s istými úpravami, odsúhlasili sme, že každý z členov vyčlení prostriedky na to, aby sme pokryli zmeny, ktoré nastali. Týkali sa aj TATRY Card, ktorá nám ani počas zimy nešla tak, ako sme si predstavovali. Tie zľavy, ktoré sú v nej momentálne zahrnuté, nie sú až takým ťahákom, takže je pochopiteľné, že jej predaj pokrivkáva,“ uviedol predseda Predstavenstva OOCR RVT a primátor mesta Vysoké Tatry Ján Mokoš. Ako dodal, s blížiacou sa letnou turistickou sezónou by chceli do TATRY Card opäť zahrnúť aj bezplatnú dopravu električkami a zubačkou. „Vyčlenili sme peniaze na posilnenie spojov v letnej sezóne, ďalšie prostriedky pôjdu na to, aby bezplatná doprava mohla byť jedným z benefitov TATRY Card,“ potvrdil Mokoš. Ako dodal, o podmienkach momentálne rokujú s ministerstvom dopravy, celý proces by chceli uzavrieť do konca tohto mesiaca tak, aby si ubytovacie zariadenia stihli benefity zahrnúť do svojej ponuky pre nadchádzajúcu letnú sezónu. Radnica a Štátne lesy TANAPu pokračujú v hľadaní možností, ktoré by vyústili do vyriešenia využívania pozemkov pod záhradkami vo Vyšných Hágoch zaberajúcimi časť lesných pozemkov, ako i časť pozemkov v územnom pláne vedených ako ostatné plochy. „Počítali sme, že nový zákon zjednoduší celý proces, vytypovali sme už aj parcely, ktoré by sa dali zameniť, ale stal sa opak, skomplikovalo sa to z pohľadu zákona o lesoch,“ konštatoval primátor Mokoš. Aj napriek tomu sa však mesto snaží nájsť riešenie problému, v hre sú už ďalšie varianty. „Dohodli sme sa, že tento týždeň sa stretneme a povieme si, ktorý z nich by bol najreálnejší, najlacnejší a najrýchlejšie realizovateľný,“ dodal Mokoš. Spolu so záhradkami by podľa jeho slov v tejto časti mesta chceli doriešiť aj parkovacie plochy i areál garáží, ktorý takisto stojí na lesných pozemkoch. Minulý utorok zasadal Krízový štáb mesta Vysoké Tatry. „Vyhodnotili sme si úlohy z uplynulého roka a stanovili nové. Dúfam však, že mimoriadne situácie nebudeme musieť tento rok riešiť,“ poznamenal primátor Mokoš, ktorý zároveň odovzdal aj menovacie dekréty novým členom štábu. Súčasťou zasadnutia bola i diskusia, počas ktorej padli i návrhy na riešenie zosuvu kameňov v Tatranskej Lesnej. „Už sme požiadali Správu a údržbu ciest PSK, aby sa tým zaoberala, o súčinnosť sme poprosili aj Štátne lesy TANAPu,“ podotkol Mokoš. (pet)
4
TD 6/2015
Spravodajstvo
Na slovíčko, pani poslankyňa V seriáli venovanom predstavovaniu poslancov Mestského zastupiteľstva (MsZ) Vysoké Tatry vám prinášame poslednú zástupkyňu nežného pohlavia. Je ňou pedagogička a bývalá športovkyňa Darina Jatiová, ktorej dôveru dali obyvatelia vo volebnom obvode Dolný Smokovec. Ako hovorí, jej rodina je pre ňu vždy na prvom mieste, ale nechýba jej cieľavedomosť a chuť posúvať sa ďalej. Kolegovia z práce ju prirovnávajú k vetru, ktorý potrebuje stále niečo robiť, meniť a najmä dotiahnuť započaté do úspešného konca. Aj ona patrí k nováčikom v komunálnej politike. V Dolnom Smokovci ste prežili detstvo, chodili ste tu do školy a tu sa začala aj vaša životná púť profesijným životom... Až na krátku prestávku žijem celý život v Tatrách. Celá naša rodina pracovala v cestovnom ruchu a gastronómii a to bol aj môj cieľ, preto som pokračovala v štúdiu na strednej škole v Hornom Smokovci, kde pôsobím aj teraz. Po jej absolvovaní som krátky čas pracovala na recepcii a na prevádzke v Hoteli Horec v Tatranskej Lomnici. Keď som sa vydala, odsťahovala som sa do Banskej Bystrice a tam som nastúpila na recepciu do Hotela Lux, neskôr som si odskúšala opäť aj pozíciu prevádzkarky, ale po materskej dovolenke sa mi naskytla možnosť ísť učiť na školu, ktorá vychovávala kuchárov a čašníkov. V Banskej Bystrici na univerzite Mateja Bela som študovala na pedagogickej fakulte. Stále som však túžila vrátiť sa do Tatier, a to sa mi podarilo v roku 1986, keď som nastúpila na miesto učiteľky, kde som zotrvala až dodnes, teda v školstve pôsobím celkom už 34 rokov. Vedeli by ste porátať, koľko žiakov vám za tie roky prešlo rukami? Nedávno som nad tým rozmýšľala a určite je to niečo cez tritisíc. Vyučujem odborné predmety ako stolovanie, potraviny a výživa. Napriek dlhoročnému pôsobeniu v školstve ma to baví, napĺňa a mám rada prácu so žiakmi. Dnes je ťažké byť pedagógom a vychovávať deti, učiteľ už nemá taký status, aký mal pred rokmi, čo vy na to? Stále tvrdím, že učiteľ, ktorý túto prácu nevykonáva s láskou a porozumením, nemôže byť dobrý pedagóg. Podmienky sú ťažké, ale deti vám to zasa vrátia, keď vidíte ich úspechy. Zúžim to na gastronómiu, keď viem, že naši čašníci a kuchári sú v najlepších hoteloch, na ambasádach, prechádzajú svetom a dokážu sa uplatniť, je to pre mňa zadosťučinenie. Taktiež som hrdá, že viacerí žiaci našej školy sa dokázali presadiť aj v športe a reprezentovali Vysoké Tatry a Slovensko na Olympijských hrách a iných vrcholných svetových športových podujatiach. Učiteľ má neraz neľahkú úlohu dosiahnuť, aby sa žiaci otvorili a povedali, čo ich trápi. Vždy sa ich pýtam, koľko sa rozprávajú s rodičmi a ich odpoveď je, že tak päť až pätnásť minút denne, čo je veľmi málo. Deti potrebujú lásku a veľmi túžia, aby ich niekto vypočul. Autorita učiteľa je v každom prípade veľmi krehká, niekedy je potrebné si ju tvrdo budovať, musíte však dodržiavať to, čo vyžadujete od žiakov, byť
k nim láskavý, ale niekedy aj tvrdý. Na druhej strane neraz vedia rozosmiať a človek pri nich mladne. Mnohí si na vás spomínajú ako na športovkyňu. Sánkovaniu ste sa venovali na vrcholovej úrovni, aké boli vaše najlepšie umiestnenia? Sánkovanie bolo pre mňa srdcová záležitosť. Začala som sa mu venovať zhruba v piatom alebo šiestom ročníku. Boli sme vynikajúca partia chlapcov i dievčat, a tak som sa dostala najskôr do československého juniorského reprezentačného družstva a potom do československého výberu dospelých. Na tréningy som chodila aj potom, čo som začala pracovať a zastavila som sa až tesne pred olympiádou v Sarajeve v roku 1984, kedy som čakala dieťatko a definitívne som sa vzdala športovej kariéry. Rodina je pre mňa skutočne všetkým, ale stále som bola medzi sánkarmi a dodnes si myslím, že medzi nich aj patrím. Aj keď mnohí z nás už nesánkujú, stretávame sa na veteránskych pretekoch a stále si máme čo povedať. Z umiestnení si najviac cením dvanáste miesto z juniorského európskeho šampionátu, niekoľkokrát som sa stala majsterkou Slovenska a raz som bola druhá na Majstrovstvách Československa. Prečo ste sa rozhodli vyskúšať sféru komunálnej politiky? V prvom rade by som chcela poďakovať všetkým, ktorí mi vyjadrili svojím hlasom podporu. Práve podnet od obyvateľov, aby som kandidovala na poslankyňu, mal pri mojom rozhodovaní najväčšiu váhu. Dlho som zvažovala, či sa na to dať, keďže si to vyžaduje nájsť si čas a priestor, aby sa človek oboznámil s problematikou. Z role učiteľky som zvyknutá načúvať druhým a ľudia potrebujú cítiť, že ich niekto vníma. Chcela by som si u spoluobčanov vybudovať dôveru, že im chce niekto pomôcť riešiť ich problémy. Zároveň by sme sa mali všetci pričiniť, aby život v Tatrách bol lepší a príjemnejší tak pre obyvateľov, ako aj pre návštevníkov. Máte za sebou prvé mesiace na poste poslankyne, ako by ste ich zhodnotili? Celý život žijem v Tatrách, a tak by si mohol človek povedať, že túto problematiku by mohol poznať, ale teraz mám možnosť nazrieť na mnohé veci aj z druhej strany a pritom ma napadá, že mojím hlavným heslom bude fakt, že zrejme nie všetko sa bude dať asi zmeniť, ale aspoň by som sa chcela o to pokúsiť. Netvrdím, že problémy nebudú, tie sú vždy, ale začala som si všímať aj po-
zitívne veci, ktoré som doteraz nevnímala a považovala som ich za samozrejmé a tie sú mnohé možno aj vďaka mojím predchodcom, ktorí boli v komunálnej politike. Napadá mi myšlienka, že nie je dobré len o problémoch hovoriť, ale pokúsiť sa nájsť aj riešenie. Pomohla by som si parafrázou výroku amerického prezidenta J. F. Kennedyho: „Nepýtaj sa, čo Vysoké Tatry môžu urobiť pre teba, ale to, čo ty môžeš urobiť pre Vysoké Tatry“. Poslanci nič nezmôžu bez ľudí, ale ani bez primátora. Potrebujeme, aby sa všetci začali do diania viac zapájať. V posledných rokoch sme sa uzavreli a ak sa vyjadríme verejne, tak sú to len sťažnosti a ponosy. Ak sa však chceme dostať ďalej, nestačí len pomenovať problém, ale pokúsiť sa navrhnúť jeho riešenie. Ako hodnotíte spoluprácu s kolegami poslancami? Najčastejšie som v kontakte s Robom Gálfym, keďže tvoríme jeden mestský výbor a za ten polrok môžem konštatovať, že je to veľmi dobrá spolupráca. On má bohaté skúsenosti a ja sa snažím doniesť nejaké nové nápady a myšlienky. Momentálne sme v poslaneckom zbore, horolezci, športovci a vekovo nie ďaleko od seba veľmi vzdialení, verím, že dospejeme k vzájomnej súhre a dokážeme potiahnuť veci dopredu. Myslím si, že sme generácia, ktorá má na jednej strane skúsenosti, ale na tej druhej, ešte stále dosť síl posunúť to ďalej. Stali ste sa predsedníčkou Komisie školstva, kultúry, športu, zdravotníctva a sociálnych vecí, čo je zrejme druhá najväčšia komisia, ktorá bola pri MsZ kreovaná a zahŕňa veľmi citlivé sféry života obyvateľov Tatier. Aké máte s ňou plány? Verím, že ľudia, ktorých som oslovila a oni prijali členstvo v komisii, sú odborníci a budeme si rozumieť a vzájomne sa dopĺňať. Ako ste povedali, sú to citlivé veci, ktoré ľudia vnímajú a reagujú na ne, poznám to z vlastnej skúsenosti, keďže v Základnej škole s Materskou školou v Dolnom Smokovci som v školskej rade už tretie volebné obdobie a stretla som sa tu s dobrou spoluprácou. Dlho sa hovorí o zariadení pre seniorov, ktoré by slúžilo pre našich najstarších. Pravdou je, že máme štyri krásne denné centrá, ale veľmi by pomohlo, keby sa konečne otvorilo zariadenie pre seniorov v Dolnom Smokovci. Viem, že viacerí by aj využili jeho
služby a možno by si byty odkúpili mladí, ktorých deti by nám napĺňali zase školské zariadenia. Veľmi sympatické gesto bolo od vás, že ste prešli všetky školské zariadenia na území mesta i denné centrá, aké ste si z nich odniesli pocity? Týždeň mi trvalo, pokiaľ som ich všetky prešla a musím povedať, že som bola veľmi milo prekvapená. Pozrela som si výchovno-vzdelávacie zariadenie, personálne zabezpečenie, počty žiakov, pohovorili sme si s riaditeľmi o tom, čo ich trápi. Konštatovať však musím, že síce máme zariadenia, ale máme málo detí. Otázkou ostáva, ako dostať viac detí do materských škôl a základných škôl. Samozrejme, veľkú úlohu zohráva demografický vývoj, čo sa odzrkadľuje aj na počtoch v základných školách. Máme tu šikovné deti a kolegovia robia maximum s minimálnymi možnosťami. Prekvapená som ostala napríklad z MŠ Sibír, ktorá má telocvičňu so zrkadlami, nadchlo ma nadšenie pani riaditeľky z Tatranskej Kotliny a perfektná modernizácia v ZŠ s MŠ v Dolnom Smokovci a takto by som mohla ďalej menovať. Potrebujeme však vytvoriť také podmienky, aby následne rodičia nezapisovali deti do popradských škôl, ale nechali ich tu, pretože aj to je cesta, aby si od malička vybudovali vzťah k Tatrám a chceli tu v budúcnosti ostať žiť. Vy ste však prišli aj s jedným nápadom, čo sa týka pedagogického i nepedagogického personálu... Čoskoro bude Deň učiteľov a ja by som kolegom chcela zaželať veľa pracovných síl, trpezlivosti a zároveň spokojnosti pri práci. Bola by som rada, keby sa nám už o rok podarilo urobiť spoločné posedenie a možno v spolupráci s Tatranským dvojtýždenníkom vyhlásiť aj anketu. Neviem ešte presne ako by sa volala, moji žiaci mi radili, nesmrteľný alebo legendárny učiteľ, či akéhosi tatranského Amosa. Takto by sme si mohli uctiť prácu kolegov aj verejne. (ija)
Tatranské spektrum
TD 6/2015
Zatmenie Slnka môžete sledovať spolu s astronómami Už tento piatok ponúkne obloha fascinujúce divadlo. Hoci od nás uvidíme zatmenie Slnka len ako čiastočné, nebeskú šou by ste si nemali nechať ujsť, keďže na ďalšiu takúto šancu si počkáme dlhých sedem a pol roka. Vychutnať si ho môžete spoločne s tatranskými astronómami, ktorí na tento deň chystajú pozorovania pre verejnosť v areáli svojho pracoviska na Starolesnianskych lúkach. Tohtoročné zatmenie je výnimočné v tom, že nastane práve v deň jarnej rovnodennosti, kedy krátko pred polnocou Slnko vystúpi nad nebeský rovník a začne sa kalendárna a astronomická jar. „Zatmenie u nás potrvá približne 2 hodiny a 20 minút a v najväčšej fáze budú zakryté približne dve tretiny priemeru slnečného disku, čo zodpovedá približne šesťdesiatim percentám jeho plochy,“ vraví Július Koza z Astronomického ústavu (AsÚ) SAV v Tatranskej Lomnici. Zo Slovenska ho uvidíme ako čiastočné, naposledy sme takýto úkaz mali možnosť sledovať pred štyrmi rokmi, 4. januára 2011. Okrem Európy ho ľudia budú môcť pozorovať aj v Severnej Afrike, na Blízkom Východe, v Malej a Strednej Ázii, Rusku a Grónsku. Kto by chcel vidieť, ako Mesiac prekryje Slnko úplne, musí vycestovať až k severnému polárnemu kruhu. „Pás úplného zatmenia, takzvaný pás totality, bude postupne prechádzať Severným Atlantikom južne od Islandu, ďalej cez Faerské ostrovy, Špicbergy, Severný ľadový oceán, Arktídu a skončí na Severnom póle. Najdlhšie potrvá úplné zatmenie v Nórskom mori východne od Islandu, kde Mesiac zakryje Slnko na 2 minúty a 47 sekúnd a v tomto mieste bude mať pás totality šírku 463 kilometrov,“ vysvetľuje skúsený astronóm.
Práve na Svalbard, ktorý je známejší ako Špicbergy, sa za „čiernym Slnkom“ vybral aj dlhoročný tatranský astronóm Vojtech Rušin, ďalšia skupina pod vedením Stanislava Kanianskeho z Hvezdárne v Banskej Bystrici si zvolila za cieľ Faerské ostrovy, odkiaľ podľa Kozu plánujú robiť aj on-line prenos zatmenia na internet. Zoznam adries, kde sa bude dať zatmenie sledovať on-line, nájdete na https://www.astro.sk/news/. Vychutnať si fascinujúce nebeské divadlo však môžete aj priamo na Starolesnianskych lúkach. „V prípade priaznivého počasia ponúkame verejnosti možnosť pozorovať čiastočné zatmenie Slnka prenosnými astronomickými ďalekohľadmi umiestnenými pred hlavným vchodom do
budovy v sprievode pracovníkov AsÚ,“ dodáva Koza. V našich končinách sa čiastočné zatmenie Slnka začne krátko pred desiatou hodinou dopoludnia a potrvá až do poludnia. Astronómovia upozorňujú, aby fanúšikovia vesmírneho divadla boli opatrní a nespoliehali sa iba na obyčajné slnečné okuliare. „Intenzívne žiarenie slnečného disku je vážnou hrozbou pre ľudský zrak. Nedodržanie základných pravidiel pozorovania Slnka čo len na zlomok sekundy môže spôsobiť trvalé poškodenie alebo úplnú stratu zraku. To platí aj počas čiastočného zatmenia Slnka. Aj jedno percento z celkovej plochy slnečného disku má dostatočnú intenzitu, aby za nepriaznivých okolností napáchalo na ľudskom zraku nenapraviteľnú škodu,“ varuje astronóm. Podľa jeho slov ľahko dostupnou, osvedčenou a bezpečnou pomôckou na pozorovanie čiastočného zatmenia sú tmavé zváračské sklá, nesmú byť však prasknuté alebo nadmerne poškriabané. (pet)
Kedy nastáva zatmenie Slnka Zatmenie Slnka nastáva v čase okolo novu Mesiaca, keď sa Mesiac pri svojom orbitálnom pohybe okolo Zeme dostane do blízkosti spojnice Zem-Slnko. Vtedy jeho tieň opíše na povrchu Zeme úzky pás, z ktorého je pozorovateľné úplné zatmenie. Z rozsiahlych oblastí okolo tohto pásu je zatmenie pozorovateľné iba ako čiastočné. V dlhodobom priemere nastávajú ročne spravidla dve zatmenia Slnka a dve zatmenia Mesiaca. Ďalšie zatmenie Slnka nastane 13. septembra 2015 a bude pozorovateľné iba ako čiastočné z Južnej Afriky, Madagaskaru a Antarktídy. Na Slovensku podobnú vesmírnu šou zažijeme až 10. júna 2021, na úplné zatmenie Slnka si však budeme musieť počkať do 7. októbra 2135.
Najväčší putovný cestovateľský festival aj v Tatrách! (dokončenie zo str. 1) inšpiroval. Je verejnosti celkom neznámy. Niekoľkokrát prestopoval cez Irán, Pakistan, Čínu až do Indonézie. Cestuje bez stanu. Keď stopuje, kráča po ceste, až kým mu nezastaví auto. Ak chcú šoféri peniaze, šliape ďalej. V každej krajine sa dohovorí lokálnym jazykom. Človek s veľkou pokorou, ktorý spoznáva bežných ľudí, ako je on sám. Iba človek – tak ako sa volá aj jeho druhý cestopis,” prezradil o svojom festivalovom „parťákovi“ Knitl. Backpacking juhovýchodnou Áziou a jeho tváre predstaví Maroš Matoušek. Priblíži nielen najzaujímavejšie miesta Indonézie, Thajska a Palawanu, ale prinesie i výpovede backpackerov z rôznych kútov sveta. Tešiť sa vraj môžete aj na návod, ktorý vám napovie, ako si naplánovať dobrodružnú cestu
svojich snov. Maroš si tie vlastné začal plniť až po tridsiatke. Jeho prvá cesta viedla do Národných parkov Andamanského mora v Thajsku, kde prehľadal ostrov po ostrove s cieľom nájsť legendárnu „Pláž“. Na svoje druhé dobrodružstvo sa podujal o rok neskôr, keď si to namieril do decembrových hôr Nepálu, kde pätnásť dní trekoval sám pod Everestom. Zo svojej tretej cesty sa vrátil iba pred pár dňami. Nadšenec freedivingu, ktorý, mimochodom, pochádza z Popradu, počas nej preskúmal zvyšok Juhovýchodnej Ázie s cieľom nájsť najkrajšie koralové útesy a pozrieť sa do ich útrob. Spod Tatier je i Robo Kočan, posledný zo štvorice prezentujúcich, ktorý v ten večer načrie do fotodenníka 4. slovenskej expedície na rieke Omo, aby priblížil miznúci svet praveku. Hoci pô-
vodný plán splaviť dolnú časť divokej rieky za jedenásť dní ostal nedokončený, zážitky zo stretnutia s pôvodnými kmeňmi sa im navždy vryli do pamäti. Medzi nimi i ten, keď sa z chlapca z kmeňa Hamarov stal ozajstný muž... Z Tatier sa festival už na druhý deň presunie do Košíc, postupne ho ešte čaká Prešov, Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Žilina, Martin, Prievidza, Nitra a Trenčín. Najdlhšiu zastávku mal v Bratislave, kedy sa v rámci neho počas jediného týždňa predstavila vyše polstovka prezentujúcich. Vstupenky na jeho dolnosmokoveckú „zastávku“ si môžete kúpiť alebo rezervovať priamo v G2 bike & coffee alebo na telefónnych číslach 0917 853 855, 0915 815 621. Prvý zo štvorice dobrodruhov sa so svojimi cestovateľskými zážitkami podelí o 18.00 hodine. (pet)
5
AVIZUJEME ä Už dnes večer návštevníkov starosmokoveckej Kaviarne a čajovne U VLKA prevedie Cestami slovenského slova Žofia Fridrichová. Tentokrát im predstaví najznámejšie dielo Margity Figuli – Mladosť. Ak sa chcete spolu s ňou pustiť do hľadania nevysychajúceho žriedla lásky k prírode a ku krajine, nezabudnite prísť o 18.00 hodine. Za vstup zaplatíte 2 eurá. Štvrtok bude U VLKA patriť vlkom. Na programe je totiž premietanie nemeckej snímky Hľadanie pobrežného vlka. Film režiséra Richarda Matthewsa približuje aktivity Gudrun Pfluegerovej, ktorá študuje tajomných pobrežných vlkov v kanadskej provincii Britská Kolumbia. Snímku z festivalu Hory a mesto si môžete pozrieť už tradične o 18.00 hodine alebo potom v repríze v poslednú marcovú sobotu. Vstupné je 1 euro. Na budúci utorok sa U VLKA chystajú jedny z posledných čiapok tejto zimy štrikovať Ida Maťugová a Žofia Fridrichová. Ich rozprávanie o štrikovaných čiapkach si budete môcť vypočuť o 18.00 hodine. Za vstup zaplatíte 1 euro. Streda sa bude niesť opäť v znamení filmu, tentokrát U VLKA ponúknu príbeh dobrodružnej Švédky, ktorá sa sama a bez vonkajšej podpory prepádluje a prebicykluje okolo USA. Neuveriteľných 18 200 kilometrov zdolá za 439 dní. Ak si film režisérky Renaty Chlumskej nestihnete pozrieť, šancu máte aj v posledný marcový pondelok. Oba premietania štartujú o 18.00 hodine, vstupné je 1 euro. Vo štvrtok o 18.00 hodine sa U VLKA rozohrajú Príbehy tisíc a jednej náušnice II. v podaní Ivany Figovej. Za vstup na besedu spojenú s prezentáciou zaplatíte 2 eurá. Posledná marcová nedeľa sa bude niesť v znamení vône Zelených čínskych čajov, o ktorých vám porozpráva Lenka Prošková. Tri z nich budete môcť i ochutnať, tak neváhajte a príďte. Rozprávanie a ochutnávka sa začne o 18.00 hodine. Vstupné sú 2 eurá. Marcový program v utorok zavŕši Žofia Fridrichová potulkami s Ľudom Mistríkom-Ondrejovom po slovenských horách. V pásme Cestami slovenského slova dostanú tentokrát priestor rozprávky z veľkých vrchov a dolín. Začiatok podujatia je o 18.00 hodine. Za vstup zaplatíte 2 eurá. Keďže kapacita kaviarne je obmedzená, rezervovať miesta si môžete na telefónnom čísle 0908 704 412 alebo e-mailom na
[email protected]. ä Dánska biografická dráma Sex, drogy a dane je ďalšou lahôdkou, (pokračovanie na str. 7)
6
TD 6/2015
Poznáme mená laureátov tohtoročných výročných cien (dokončenie zo str. 1) ľuďom, ktorí žijú v Tatrách, a pokiaľ sa to dalo zvládnuť, snažili sme sa nejaké tie lístky aj rozdať a osobne pozvať ľudí na koncerty. Vďaka však patrí všetkým, ktorí mi pomáhali, pretože bez nich by sa mi to nepodarilo,“ vyznal sa z pocitov Simčák. Opäť sme posielali pozdrav do neba: Vždy je lepšie, keď sa človeku za jeho prácu dostane zadosťučinenia ešte počas jeho života. Okolnosti však niekedy zamiešajú karty, a tak do Športovej siene slávy mesta Vysoké Tatry sme uviedli znova jednu osobnosť in memoriam. Peter Šperka zahynul tam, kde bol najradšej, v horách. „Človek nikdy nesmie stratiť rešpekt v horách, musí ich poznať a vedieť, čo dokážu a musí sa podľa toho aj chovať,“ uviedol v jednom z mnohých rozhovorov, ktoré s ním novinári urobili. Hoci sú
udalosti skoro spred dvoch rokov pre jeho rodinu i priateľov dodnes nepochopiteľné, priliehavým citátom sa im všetkým prihovára v medailóne venovanom Šperkovi horal a chatár Viktor Beránek: „Nebuďme smutní za mužmi, ktorí zahynuli pri výkone svojho hobby, pretože oni boli šťastní až do poslednej chvíle svojho života.“ Slávnostným večerom prítomných sprevádzal slovenský herec a recitátor Jozef Šimonovič a o hudobné dotvorenie atmosféry sa postaralo sláčikové kvarteto Iuvenalis Quartet z Košíc, ktoré vzniklo ako súčasť orchestra Musica Iuvenalis už v roku 1964. Počas svojej viac ako 50-ročnej histórie získalo toto komorné teleso veľa festivalových úspechov na Slovensku i v zahraničí. Zaspievala aj sólistka Opery Štátneho divadla v Košiciach Lucia Knoteková.
Tatranské spektrum
Ladislav „Tatko“ Janiga, horský záchranár, horský vodca a fotograf. Narodil sa 10. januára 1944 v Poprade, prvú túru absolvoval v pätnástich rokoch na Slavkovský štít, hory mu natoľko učarovali, že s nimi spojil svoj ďalší život. Od turistiky prešiel k horolezectvu a pochváliť sa môže aj niekoľkými tatranskými prvovýstupmi. S Pavlom Rajtarom patrili k priekopníkom skialpinizmu na Slovensku. Na viac-menej amatérskej báze sa im podarilo urobiť dobré výsledky, ktoré v danom čase zarezonovali aj v zahraničí. V roku 1978 sa zúčastnili súťaže Rally Bernina na taliansko-švajčiarskych hraniciach, ktoré patrili v tej dobe medzi najnáročnejšie. Súčasťou pretekov bolo lezenie na Pic Pally, následne na Pic Belavista, ale aj postavenie iglu. Slováci tam všetkým „vypálili rybník“ a dvojica Rajtar – Janiga zvíťazila. V roku 1971 sa stal profesionálnym členom Tatranskej horskej služby, v ktorej pôsobil 35 rokov. Zúčastnil sa mnohých zahraničných expedícií, či už to bolo Mongolsko v roku 1974 alebo o päť rokov neskôr horolezecká expedícia na himalájsky štít Jannu, ktorá bola z väčšej časti zložená z horských záchranárov. Navštívil aj Austráliu, Nový Zéland, Japonsko, Južnú Ameriku i Afriku. Druhýkrát sa narodil 24. júna 1979, keď pri nasadení na záchrannú akciu bol medzi šiestimi záchranármi a troma členmi posádky vrtuľníka, ktorý sa zrútil v Mlynickej doline. Tragédiu prežili len dvaja ľudia. Nikto neveril, že by sa mohol vrátiť ešte do hôr, ale on po roku opäť nastúpil do práce, aby pomáhal v nešťastí druhým. V tomto období sa viac do popredia dostala jeho ďalšia záľuba - fotografovanie. Dnes nájdete jeho zábery v nejednom tatranskom hoteli či penzióne. Okrem toho vydal množstvo pohľadníc, pexesá, tematické skladačky s vysokohorskými chatami i tatranskými štítmi. Ale zrejme najviac ho preslávilo fotografovanie Tatier z vtáčej perspektívy. Vydal aj tri knihy. Prvotina Návrat do hôr približuje zaujímavé okamihy z jeho života, v druhej pod názvom Čaro návratov sa prihováral čitateľovi prostredníctvom svojich obrázkov, a to nielen zo slovenských hôr, ale z celého sveta. Najznámejším je však sprievodca Západnými, Vysokými, Belianskymi a Poľskými Tatrami, ktorého šieste vydanie bolo dotlačené predvlani a predalo sa ho už vyše dvadsaťtisíc kusov. V roku 2006 si v bratislavskej Inchebe prevzal cenu Osobnosť cestovného ruchu. O štyri roky sa stal držiteľom ocenenia Zlatý senior roka a v zbierke má aj Zlatý odznak horskej služby. Pri príležitosti životného jubilea sedemdesiatych narodenín si prevzal Pamätnú medailu prvého stupňa ministra vnútra za dlhoročnú prácu pri záchrane ľudských životov v horách.
Peter Simčák,
Cenu primátora za rok 2015 si prevzal Peter Simčák.
Foto: ija
lyžiar, tenista a hotelier. Narodil sa 16. decembra 1964. Do Vysokých Tatier sa mu podarilo pritiahnuť množstvo hudobných osobností zo Slovenska a Čiech, čím prispel k oživeniu kultúrneho a spoločenského života. V cestovnom ruchu pracuje od roku 1989. Nezanedbateľné sú jeho úspechy na športovom poli. Vybudovaním tenisovej haly zabezpečil kvalitné podmienky na celoročnú prípravu tenistov od malých detí v prípravke až po veteránov, čo sa odzrkadľuje aj na výsledkoch Tenisového klubu Vysoké Tatry. Vytvoril zázemie pre slovenské a české tenisové hviezdy, ktoré pravidelne pred Vianocami prichádzajú na exhibičné podujatie Tenisové Tatry.
Peter Šperka,
Na pódiu zastúpila Petra Šperku jeho dcéra Janka.
Foto: ija
horský vodca, horský záchranár a skialpinista. Narodil sa 29. októbra 1955 v Martine. Ako horský vodca sprevádzal množstvo turistov po Vysokých Tatrách a ako záchranár mnohým zachránil život. Dvadsať rokov pôsobil ako dobrovoľný a desať rokov ako profesionálny člen Horskej záchrannej služby. V roku 2002 založil medzinárodné preteky horských služieb Memoriál Vlada Tatarku, organizoval ich dvanásť rokov. Uskutočnil viac ako päťsto výstupov na najvyšší vrchol Slovenska, Gerlachovský štít. Absolvoval mnoho výprav do viacerých hôr sveta ako napríklad Špicbergy, Himaláje, Ťanšan, Andy, Karakoram a iné. V roku 2009 výstupom na Cho Oju sa Peter Šperka stal najstarším Slovákom, ktorý zdolal himalájsku osemtisícovku. Pred dvoma rokmi odišiel na svoju poslednú expedíciu, 23. júna 2013 bol zákerne zastrelený v základnom horolezeckom tábore pod Nanga Parbatom skupinou teroristov.
Tatranské spektrum
TD 6/2015
Desať rokov Tatranského galavečera V tomto roku sa uskutočnil Tatranský galavečer (TG) už po desiatykrát. K udeľovaniu výročných cien mesto Vysoké Tatry pristúpilo v roku 2000, ale laureátom sa pocty dostalo vždy počas slávnostného mestského zastupiteľstva, ktoré sa konalo v Obradnej sieni mesta Vysoké Tatry. Prvý ročník TG sa uskutočnil 21. apríla 2006 v kongresovej sále Kúpeľov Nový Smokovec, ktorá bola pri tejto príležitosti po rekonštrukcii aj oficiálne otvorená. V nasledujúcich rokoch sa podujatie stalo súčasťou osláv Dňa Vysokých Tatier. Každoročne si pripomíname 15. marec 1947, kedy vďaka prijatému zákonu Slovenskou národnou radou prišlo k zjednoteniu všetkých malých tatranských osád do jedného administratívneho celku. TG „putoval“ po rôznych častiach mesta. Hostili ho postupne Hotel Borovica na Štrbskom Plese, Grandhotel Bellevue v Hor-
nom Smokovci, Hotel Odborár v Tatranskej Lomnici, VÚPCH v Novej Polianke a Sanatórium v Tatranskej Kotline. Od 9. ročníka v roku 2014 sa podujatie vrátilo tam, kde začínalo, do Kúpeľov Nový Smokovec. Počas desiatich rokov bolo uvedených do Tatranskej športovej siene slávy dvanásť osobností, z toho štyri in memoriam. Odovzdaných bolo sedem cien primátora za čin roka, z toho päť si prevzali osobnosti, jednu inštitúcia a jednu občianske združenie. Cenu za celoživotné dielo si odnieslo desať osobností, z toho jedna in memoriam. Udelené bolo taktiež jedno
čestné občianstvo mesta Vysoké Tatry. „Vyrobených a uvedených bolo presne 30 filmových medailónov predstavujúcich život a dielo najvýznamnejších osobností mesta Vysoké Tatry z oblasti športu, vedy, vzdelania, životného prostredia a kultúry,“ približuje Ján Bendík, vedúci oddelenia kultúry a športu mesta Vysoké Tatry, ktoré stálo za zrodom i produkciou všetkých doterajších ročníkov TG. V sprievodných kultúrnych programoch sa počas 10 rokov predstavili títo účinkujúci: Tanečné štúdio „S“ La Mosca Košice, Close Harmony Friends, Trio Elegance, Salónny orchester Ars Lirica, Ľudová hudba Ondreja Kandráča, Katka Koščová, Štátna filharmónia Košice, La Gioia, Patrik Žiga, Mirka Partlová, Lucia Šoralová, Iuvenalis Quartet a Lucia Knoteková. (ija)
Slávnostné prijatie zemplínskeho fotografa Pri príležitosti životného jubilea 75. rokov prijal primátor mesta Vysoké Tatry v Obradnej sieni mesta Vysoké Tatry fotografa Mikuláša Jacečka. Rodák z východného Slovenska žije a tvorí v zemplínskej obci Vínne. No ako sám vždy nezabudne poznamenať, Tatry sú pre neho druhým domovom. Chodí tu už takmer štyridsať rokov na liečenia, mnohokrát nepretržite aj na tri mesiace. Tatry preňho znamenajú život, lebo mu vrátili zdravie. Tvorba Mikuláša Jacečka nie je Tatrancom neznáma. V minulosti viackrát vystavoval svoje práce vo Vile Flóra v Starom Smokovci. V roku 2013 pripravil výstavu fotoobrazov Tatry – môj druhý domov. Venoval ju ako dar mestu Vysoké Tatry a dnes si ju môžeme kedykoľvek pozrieť vo foyeri a reštaurácii Hotela Slovan v Tatranskej Lomnici. Vlani pri príležitosti 10. výročia ničivej víchrice vo Vysokých Tatrách dal opäť o sebe vedieť. Stálou výstavou Tatranský príbeh, ktorú je možné vzhliadnuť vo foyeri Grandhotela v Starom Smokovci, obdaroval mesto Vysoké Tatry. „Mikuláš Jacečko takto významným spôsobom prispel ku kultúrnemu dianiu a rozšíreniu kultúrno-spoločenského života v našom meste v oblasti umeleckej fotografie, za čo mu patrí naša vďaka. Preto som sa ho rozhodol pri príležitosti jeho životného jubilea oceniť plaketou a požiadal som ho o slávnostný zápis do pamätnej knihy mesta,“ povedal primátor mesta Ján Mokoš. Jacečko vystavoval na mnohých miestach na Slovensku aj v zahraničí a jeho tvorba je zastúpená v zbierkach viacerých kul-
túrnych inštitúcií. V roku 2000 mu bola Maticou slovenskou udelená Zlatá Pamätná medaila sv. Cyrila a Metoda za ochranu slovenského národného dedičstva. V roku 2005 mu Občianske združenie Zemplínska spoločnosť udelila medailu Zemplínčan roka, v roku 2009 mu obec
Vinné udelila Cenu obce Vinné za reprezentáciu a propagáciu. Je spoluzakladateľom Vinianskeho obecného múzea a galérie, ktorá nesie jeho meno. „On sám sa nepovažuje za profesionála, ale umelecká kritika ho zaraďuje medzi meditačných fotografov – krajinkárov. Ako fotograf amatér sa svojou snaživosťou a chcením prepracoval na vynikajúceho umelca. Jeho kreativitu zachytávajú vydané tri publikácie: Meditácie, Pod Vinianskym hradom a V zrkadle spomienok,“ priblížil Ján Bendík, vedúci oddelenia kultúry a športu mesta Vysoké Tatry.
Po zápise do pamätnej knihy si Mikuláš Jacečko prevzal z rúk primátora mesta Vysoké Tatry pamätnú plaketu. Foto: ija
7
AVIZUJEME (dokončenie zo str. 5) ktorú návštevníkom Tatranskej galérie už zajtra o 19.00 hodine naservíruje Kinoklub Film Europe Poprad. Snímka uznávaného režiséra Christoffera Boeho, ktorá bodovala vlani na Medzinárodnom filmovom festivale (MFF) Febiofest Praha, odkiaľ si odniesla cenu Robert Award za najlepšieho herca vo vedľajšej úlohe, výpravu, kostýmy i masky, rozpráva príbeh o veľkolepom priateľstve medzi dvoma neslávne známymi a provokatívnymi postavami modernej dánskej histórie. Piatok bude v réžii bratov Dardenneovcov, ktorých celovečerné snímky získavajú prestížne filmové ocenenia. Ich sociálna dráma Dva dni, jedna noc si na vlaňajšom MFF vo francúzskom Cannes vyslúžila nomináciu na Zlatú palmu, z MFF Sydney 2014 si odniesla cenu za najlepší film, Marion Cotillard, ktorá si vo filme zahrala hlavnú úlohu, vyhlásila Národná asociácia filmových kritikov za najlepšiu herečku roku 2014. Ďalším filmovým bonbónikom bude snímka Violette z dielne francúzskeho režiséra, scenáristu a herca Martina Provosta, ktorú fanúšikom kvalitnej kinematografie ponúkne klub už túto nedeľu. Obe premietania sa začnú o 19.00 hodine. ä Obete prvého transportu, ktorý odišiel zo Slovenska do koncentračného tábora v poľskom Osvienčime práve spod Tatier, si na budúcu stredu pripomenú na popradskej železničnej stanici. Súčasťou spomienky, ktorá sa začne o 15.30 hodine pri pamätnej tabuli obetí holokaustu, bude i výstava Igiho Brezu s názvom Smrť holubíc. Jej vernisáž je naplánovaná na 16.00 hodinu v priestoroch popradskej elektrárne. Tatranská galéria spolu s ňou ponúkne i poeticko-hudobné pásmo Priezračný smäd v podaní Adriany Ballovej, Petra Vilhana, Nataše Kötelesovej a Márie Šabakovej. Výstavu si budete môcť pozrieť až do 8. apríla. ä V posledný marcový piatok sa v Tatranskej galérii chystajú hneď dve zaujímavé vernisáže. Svet abstrakcie a geometrie ponúkne výstava projektu Hry s umením 2015, spolu s dielami, ktoré ponúkne, budete mať príležitosť pod Tatrami obdivovať i diela 32 súčasných holandských autorov. Tie zastreší jedna z najvýznamnejších medzinárodných výstav v histórii galérie REDUCTIVE s podtitulom Štyri generácie geometricko-abstraktného holandského umenia. Obe vernisáže sú naplánované na 17.00 hodinu, výstavy potrvajú do 24. mája. (pet)
8
TD 6/2015
TIP Z KNIŽNICE Jozef Banáš: Velestúr Román o hľadaní rozkoše Novinka Jozefa Banáša, ktorú si nesmiete nechať ujsť! Jozef Banáš opäť prekvapil. Svojimi knihami provokuje, podpichuje, podnecuje. Ale Velestúr je čosi celkom iné, ako sme boli uňho zvyknutí. Mimoriadne silný príbeh o tom, že skutočný zmysel života sa oplatí hľadať. Hrdina príbehu Muž žije naplno a stále si čosi dokazuje. Divokými jazdami autom, extrémnym thajským boxom, pouličnými bitkami či provokatívnym vystupovaním na verejnosti. Je známym spevákom a piesňami chce ľuďom otvárať oči, zlepšovať svet. Nechce, aby sme len poskakovali, ale aby sme vyskakovali – pokiaľ možno až k hviezdam. Sám však uviazne v sebaklame, opakovanom ospravedlňovaní a povrchnosti. V rozhovoroch so záhadným Liečiteľom objavuje kúsky svojho ja, hľadá správnu cestu, no zakaždým sa potkne a padne ešte hlbšie. Vždy sa však zdvihne a symbolicky stúpa na bájny vrch Velestúr v Kremnických vrchoch. Tak ako tam kedysi pred 150 rokmi hľadal kremnický archivár Križko tajomný runový nápis vykresaný do skaly. Nápis, v ktorom je ukrytá pravda, a ak ju človek odhalí, bude odmenený. Veľkou oporou Mužovi je jeho Žena, hoci nie vždy je k nej láskavý a férový. Napokon však zisťuje, že zmyslom života je žiť pre iných. Pretože šťastní sme len vtedy, keď dávame. Keď porazíme vlastné ego. (kap)
Tatranské spektrum
Vo svojej novej knihe si chce „posvietiť“ na ženy v tieni hôr Po tom, čo mu vlani vyšla prvotina Veselo a smutno v Doline Kežmarskej Bielej vody, sa Kežmarčan Oto Rozložník pustil do zbierania podkladov pre svoju ďalšiu knihu. „Už pri písaní tej prvej som zistil, že je ešte toľko materiálov, ktoré by sa dali použiť, a aj ľudí ochotných spolupracovať. Bolo by škoda, keby si príhody, ktoré tu, v horách zažili, vzali navždy so sebou a neostali „na papieri“ pre ich deti a vnukov. Nech aj oni vedia, čo sme prežili, či už veselé alebo smutné,“ ozrejmil dôvody, ktoré ho priviedli k tejto myšlienke, Kežmarčan. Vo svojej najnovšej knihe sa chce zamerať na ženy, ktoré stoja v tieni hôr i svojich manželov. „Každý uznáva chatára, horolezca, chlapov z horskej služby, šikovného kuchára či čašníka, ale nikto neobdivuje tú ženu, ktorá mu vytvára zázemie, teplo domova... Preto som sa rozhodol ich osloviť a zistiť, ako sa im s nimi žije, ako to žena prežíva, keď jej muž lezie niekde v Himalájach či iných horách, pretože kým je on preč, ona ostáva doma, stará sa o domácnosť, vychováva deti. Popri tom od žien ešte chceme, aby boli hromozvodmi pre naše problémy, boli stále upravené, usmiate, no veľa od nich žiadame,“ rozrozprával sa Rozložník. Hoci oslovil už niekoľko manželiek mužov, ktorí okrem svojich polovičiek nosia v srdciach i hory, nové námety do svojej knihy stále hľadá. Veď zaujímavých príbehov nikdy nie je dosť. „Ak sa niekomu nechce písať, nie je problém. Sadneme si na kávu, nahrám si ich príhody do zvukového záznamníka a dám to „na papier“. Takže ak má niekto záujem ma kontaktovať, budem len rád, keď sa ozve,“ dodáva Kežmarčan. Smutní nemusia byť ani chlapi, ich pestvám chce venovať druhú časť knihy, ktorá sa bude volať
Už vlani, keď uvádzal do života svoju prvotinu Veselo a smutno v Doline Kežmarskej Bielej vody, sa Oto Rozložník (na snímke vľavo) netajil, že uvažuje nad napísaním ďalšej knihy. Foto: pet Huncútstva z hôr. „Nebudú to len príhody z Vysokých Tatier, takže preto som zvolil aj ten názov,“ vysvetľuje Rozložník, ktorý si tento rok vyhradil na zbieranie materiálov. „Ak bude úspešný, na rok by už kniha išla do tlače. Nejaké materiály už zozbierané mám, ale ak máte zážitky, s ktorými
by ste sa chceli podeliť, neváhajte a prispejte, aby sa aj vaši potomkovia mali na čom zasmiať,“ vyzýva čitateľov Tatranského dvojtýždenníka. Kontaktovať ho môžete na telefónnom čísle 0907 393 587 alebo e-mailom na
[email protected] (pet)
Kamera
čať. Keď počuli zvuk kamery, hneď zbystrili pozornosť. Ja som mal v ruke súčiastku, čo vyzerala ako mikrofón. Povedali sme, že natáčame len ženy. Lebo film sa bude volať Ženy a Tatry. Ja som sa vypytoval na to, aký majú vzťah k Tatrám, čo sa im páči a čo nie. Vtom som jednej turistke povedal, aký má krásny sveter, či by si nedala dole vetrovku. Ona na to „proč ne“ a už bola vetrovka dole. Ďalšej som povedal, aby sa trochu viac vypla. Vtedy by sa aj slávny režisér Fellini mohol od nás učiť. No ako sme ich dávali do rôznych póz, už som videl na Ďurovi, že to dlho nevydrží. Ešte sme im stihli povedať, aby sledovali televíziu, že v nej budú dávať dokumentárny film Ženy a Tatry, poďakovali sme im za spoluprácu a už sme utekali na sedačku, kde sme v služobnej miestnosti vybuchli do veľkého smiechu. Po upokojení sa sme sa ešte bavili na tom, čo všetko sú niektorí ľudia schopní urobiť, keď počujú šum kamery. Oto Rozložník
(ukážka z pripravovanej knihy) Keď som v roku 1972 na jeseň išiel po troch rokoch zamestnania na Kežmarskej chate robiť na sedačkový výťah zo Skalnatého plesa do Lomnického sedla, bola ešte v prevádzke jednomiestna sedačka, ktorá mala trasu medzi protilavínovými zábranami a Francúzskou muldou vľavo. S kolegom Ďurom sme mali nočnú službu. Na Skalnatom plese, aj keď už bolo dosť hodín, bolo ešte veľa ľudí. Vtedy si Ďuro spomenul, že Juraj Weincziller (horolezec, horský vodca, účastník niekoľkých expedícií v Himalájach a iných horstiev vo svete, kameraman) nechal u nás kameru, lebo mu došiel film a nechcel ju zbytočne vliecť dole. Prišli sme na to, že keď natočíme pružinu, kamera bzučí. Viac nám nebolo treba a už sme vybehli medzi ľudí k lanovke. Vtedy ešte premávala stará, novú len stavali. Ďuro bol kameraman a ja režisér. Začali sme ľudí natá-
Z vrchov a dolín
TD 6/2015
9
Psovodi cvičili na Popradskom plese Uplynulý týždeň sa opäť stretli psovodi zo svojimi štvornohými zverencami na medzinárodnom kynologickom kurze, ktorý usporiadala Horská záchranná služba (HZS). Zúčastnili sa na ňom záchranári z Talianska, Chorvátska, Poľska, Čiech a Slovenska. Skoro osemdesiat ľudí a 37 psov od tých najmenších, pre ktoré to boli nové skúsenosti, až po tie čo už majú za sebou úspechy pri pátraní po stratených ľuďoch či zasypaných v lavínach. „Psov máme rozdelených do šiestich družstiev a záhraby boli prispôsobené hĺbkou ich stupňu vycvičenosti, niektoré sú pre menej skúsené psíky, iné zasa mali hĺbku aj dva metre, to pre tie najstaršie,“ priblížil Ján Žiška, hlavný kynológ HZS. Pri simulácii hľadania ľudí zasypaných lavínou využili aj služby vrtuľníka, na ktorý si na jednej strane pes musí zvyknúť, najdôležitejšie je však, aby podmienky cvičenia čo najreálnejšie kopírovali záchrannú akciu. „Figuranti sú vopred zakopaní a ani psovod nevie kde. Vrtuľník ich vyvezie so psom a pomocou navijaka ich vysadí na vopred určenom stanovisku,“ vysvetľuje Žiška. Horskí záchranári v slovenských horách pri záchrane využívajú predovšetkým nemeckého ovčiaka, z času na čas belgického ovčiaka. Ich kolegovia z Chorvátska však na kurz prišli s borderskou kóliou. „Na kynologický kurz som do Tatier prišiel po druhýkrát. Prešiel som už v Európe
viacero takýchto seminárov, ale organizácia je tu jednoznačne najlepšia. Chodievam sem najmä preto, aby sme mali prehľad o najmodernejších trendoch pri nasadzovaní psov na záchranu. Svoje poznatky potom odovzdávam chorvátskym záchranárom,“ vysvetlil Neno Putar z Varaždína, psovod trojročného Baltazára. Nemecký ovčiak sa prirodzene vyselektoval na túto prácu, najmä v našich podmienkach. „Nie sme proti ostatným plemenám, dobrá práca je aj s „belgičákom“, pretože je ľahší a rýchlejší ako nemecký ovčiak, ale na to už musí byť skúsenejší psovod. Pekne sa pracuje aj s borderskou kóliou, nie sme proti, ale je predurčená na iné podmienky. Každá krajina to má vyselektované podľa horstva. V teplách, aké mávajú v Chorvátsku, je na pátranie toto plemeno určite lepšie. Na lavínach, čo je gro našej práce, potrebujeme psa, ktorý je dôslednejší a precíznejší,“ povedal na záver Žiška. (ija)
Za Otí Otíkom...
Z anonymnej správy o slovenskom skialpinistovi, ktorý zahynul v rakúskych Alpách, sa stalo niečo neskutočne osobné ...a bolestné. Bol to náš Otík, ako sme Dušana Hudáka volali. „Náš“ môžu povedať na každej chate v Tatrách, lebo frajerku krošňu povyzvŕtal na všetkých. Najviac bol, ako sa hovorí, „doma“ asi na Rysoch, ktoré ho odchovali a naočkovali duchom slobody. Práve slobodou a neskutočnou pohodou bolo presiaknuté každé stretnutie s Otíkom. Život bez hôr si nevedel predstaviť a zrejme ani on horám nebol ľahostajný, a tak splynuli... Lavína to už len všetko potvrdila pred Bohom. Zbohom kamarát! Tvoj úsmev nezmizne z tatranských dolín ... Maťo Maličký
Chorvátsky záchranár Neno Putar s trojročným Baltazárom prišiel do Vysokých Tatier už po druhý raz. Foto: ija
Pri cvičení horských záchranárov im pri simulácii skutočnej „záchranky“ pomáhal vrtuľník Letky ministerstva vnútra. Foto: HZS
Miroslav Lajčák: Necítime potrebu základne NATO na našom území (dokončenie zo str. 3) ny V4 a NB8 sú presvedčené, že vojenské operácie nie sú možnosťou na riešenie krízy na Ukrajine. „Ukrajina potrebuje našu pomoc. O tom nie pochýb. My nemáme ten luxus čakať s reformami, kým skončí vojna, pretože podmienky na Ukrajine sa už menia, a to k horšiemu. Krajina musela prijať nepopulárne opatrenia, zvyšujú sa ceny potravín, služieb, ľuďom sa tam žije horšie a ťažšie,“ uviedol Lajčák. On sám preto vyvíja veľkú aktivitu na to, aby sa Európska únia ujala procesu reformácie a pomohla ho nasmerovať, nakoľko, podľa jeho slov, je v tejto chvíli príliš veľa hráčov, veľa dobrej vôle, veľa prostriedkov i veľa rád, ale chýba tomu jednotná fazóna. „Situácia na Ukrajine, čo sa prímeria týka, nie je ideálna. Prímerie je stále veľmi krehké, ale je to lepšie. Dochádza k sťahovaniu ťažkej výzbroje, počet incidentov a zranených klesá. Problémom však je, že misia OBSE nemá plný prí-
stup do všetkých oblastí Ukrajiny, teda ani my nemáme dostatok informácií, ktoré by sme potrebovali. Preto je dôležité posilniť túto misiu,“ objasnil minister. O obnovení vojenskej služby sa neuvažuje: Ako ďalej uviedol, v súvislosti so situáciou na Ukrajine sa Slovensko ohrozené necíti a preto nemá ani potrebu základne NATO na našom území. „Svoje záväzky voči aliancii plníme, pretože sme zodpovedným členom, ale necítime potrebu základne, ani sme neuvažovali a nediskutovali o opatreniach, ako sú vojenské cvičenia občanov či obnovenie vojenskej služby,“ dodal Lajčák. Dôležitou témou summitu bol i terorizmus, v rámci ktorej ministri vyjadrili zhrozenie a odsúdenie v súvislosti s nedávnymi teroristickými útokmi vo Francúzsku a Dánsku a potvrdili, že riziko teroru ostáva vysoké aj v iných častiach Európy. Vyjadrili potrebu urgentne zvýšiť úsilie Európskej únie v boji proti terorizmu a násilnému extrémizmu. (mv)
10
TD 6/2015
V SKRATKE ä V štatistikách horských záchranárov pribudla ďalšia obeť Vysokých Tatier! Pád z Tupej neprežil 52-ročný český horolezec, ktorý v prvú marcovú sobotu liezol spolu s kamarátom v Zlomiskovej doline. V ľahšom horolezeckom teréne, zhruba 150 metrov pod vrcholom, sa rozhodli postupovať samostatne a neistiť sa. Prvý z nich vyliezol hore okolo šiestej hodiny večer, keďže jeho spolulezec neprichádzal a nereagoval ani na volanie a svetelné signály, rozhodol sa po dlhšom čakaní zostúpiť na Popradské pleso, odkiaľ požiadal záchranárov o pomoc. Služobný pes im v okolí nástupu na prostredný pilier pomohol vytypovať žľab, v ktorom však našli už len bezvládne telo horolezca. ä Uplynulú sobotu horskí záchranári ratovali i 51-ročného českého horolezca, ktorý pri návrate z túry spadol neďaleko Zamkovského chaty a poranil si chrbát. Keďže jeho bolesti pretrvávali, vo večerných hodinách ich požiadal o pomoc. Po príchode na chatu zraneného Čecha ošetrili a skútrom ho previezli k Domu Horskej záchrannej služby v Starom Smokovci, kde ho odovzdali do rúk zdravotníkov. V pondelok zase pomáhali 74-ročnej Slovenke, ktorá sa pošmykla na turistickom chodníku v oblasti Hrebienka. Pri páde si spôsobila tržné poranenie hlavy, ktoré jej záchranári na mieste ošetrili. ä Na Sliezskom dome sa začiatkom marca školili dobrovoľní záchranári. Program zimnej časti školenia Pozemnej záchrannej činnosti bol zameraný predovšetkým na kondičnú a technickú previerku, improvizáciu, záchranu pomocou statických lán, záchranu v ľadopáde či organizovanú záchranu po zasypaní lavínou, ako i zdravovedu podľa odporúčaní IKARu. ä Už túto sobotu predstaví v starosmokoveckom Grandhoteli svoju knihu rozhovorov dlhoročný horolezec a horský vodca Pavel Rajtar. Na jej stránkach sa dozviete aj o tom, kedy rodák zo Sľažian zahorel láskou k Vysokým Tatrám, dočítate sa o jeho lyžiarskych začiatkoch či prvých dotykoch s vysokými horami, priblíži vám nástrahy i krásne chvíle, ktoré povolanie horského vodcu prináša a podelí sa i s úspechmi prežitými v rôznych horstvách. Spomína v nej aj na svoje skialpinistické začiatky a neskoršie triumfy či nezabudnuteľné okamihy, ktoré zažil ako extrémny lyžiar. Prezentácia knihy Strmé cesty pod hviezdami sa uskutoční 21. marca o 15.00 hodine. (pokračovanie str. 11)
Z vrchov a dolín
Svoju Veľkú cenu Slovenska mali aj nostalgickí lyžiari V prvú marcovú sobotu sa na Štrbskom Plese odohrávali hneď dve Veľké ceny Slovenska. Zatiaľ čo na zjazdovke Furkota sa pomedzi bránky rútili pretekári s vidinou medailového umiestnenia, na svahu Interski svoj ležérno-elegantný štýl predvádzali účastníci XIII. Majstrovského preboru v lyžovaní sjazdovom. Na štart pretekov sa postavila približne štyridsiatka preborníkov vyzbrojená drevenými lyžami. Dámy v elegantných klobúčikoch, dlhých sukniach a neodmysliteľnou kabelkou, páni v pumpkách a vlnených svetroch či elegantných oblekoch priťahovali pozornosť nielen nič netušiacich lyžiarov, ale i návštevníkov Štrbského Plesa. „Tento rok tu máme dosť veľa mladých ročníkov a potom sú tu tí, ktorí sa už trinásty rok zastavili v čase. Veľa ľudí by ho chcelo zastaviť – a nám
sa to podarilo,“ pousmiala sa pri pohľade na preborníkov Alena Váradyová zo Spolku ctiteľov športu lyžiarskeho. Snáď ani jednému z preborníkov nechýbala poriadna dávka odhodlania. Výsledný čas však nebol vôbec podstatný, dôležité bolo dôjsť do cieľa. Každý z pretekárov mal svoj vlastný štýl. A aby „nostalgická“ Veľká cena Slovenska bola dokonalá, na hrudi im svietili aj autentické štartové čísla z niektorého z jej predošlých ročníkov. „Nech sa
len prídu tí zhora pozrieť, ako sa to robí,“ zažartovala Martina Hubačová, ktorá sa na štart pretekov už tradične postavila nielen s manželom, ale aj so svojimi synmi. Nedalo nám neopýtať sa, či aj tento rok kvôli pretekom „obrali“ o oblečenie figuríny vo svojom SKI Museu. „Opäť sme vyzliekali, hlavne tie detské, lebo chlapci za rok veľmi vyrástli a včera som s hrôzou zistila, že im vôbec nič nesedí. Snáď nám návštevníci prepáčia, že figuríny momentálne majú o jednu vrstvu menej. Dá to zabrať, keď chcete obliecť tri deti, ale pomohli nám aj obchody s oblečením z druhej ruky,“ priznala Hubačová, ktorá už tradične patrí medzi najkrajšie oblečené dámy na svahu. (pet)
Foto: pet Svoju Veľkú cenu Slovenska mali tento rok aj účastníci XIII. Majstrovského preboru v lyžovaní sjazdovom.
Tatry už vymenil za Himaláje Popradský horolezec Peter Hámor už vymenil tatranské kopce za himalájske osemtisícovky! Minulý štvrtok odletel do nepálskeho Káthmandu, odkiaľ sa plánoval presunúť do údolia Solo Khumbu, kde ho čaká aklimatizácia pred výstupom na ôsmu najvyššiu horu sveta. O vrchol Manaslu (8 163 m) sa chce pokúsiť so svojím osvedčeným horolezeckým parťákom, Rumunom Horiom Colibăşanuom, ktorý naň vystúpil už pred deviatimi rokmi. Do základného tábora sa s nimi chystá aj Hámorova manželka Mária a filmár Rasťo Hatiar. Po tom, čo s Horiom na prelome februára a marca „doladili“ formu vo Vysokých Tatrách, sa Popradčan momentálne aklimatizuje pod himalájskymi končiarmi. „Manaslu som mal už dlho vo svojom programe budúcich výstupov. Zdá sa, že teraz dozrel čas. Pred dvoma rokmi som si ho prešiel dookola, aby som videl, ako steny aktuálne vyzerajú, lebo podmienky v Himalájach sa menia a pohľad na ne je úplne iný ako na fotkách spred desiatich rokov,“ po-
vedal nám pred odchodom Hámor. Výstup na ôsmu najvyššiu horu sveta mal v pláne už v roku 2009. V rámci Himalájskej trilógie chcel vtedy zdolať Dhaulághirí, Manaslu a Rakapoši. Avšak po tom, čo po páde do ľadovcovej trhliny zahynul jeho spolulezec Piotr Morawski, sa rozhodol expedíciu ukončiť a vrátiť sa domov. Výstup na horu, ktorá má povesť jednej z najkrajších, ale zároveň i najnebezpečnejších osem-
tisícoviek, si Hámor naplánoval na apríl, už tradične sa ju chystá zdolať ľahkým štýlom, bez pomoci výškových nosičov a umelého kyslíka. Okrem nej majú s Horiom v pláne aj sedemtisícovku Manaslu North (7 157 m), ktorá je jej najbližším susedom. To, akou cestou sa vyberú na vrchol, chcú „doladiť“ až priamo na mieste, podľa počasia a podmienok. „V rámci aklimatizácie budeme pôsobiť na normálke vo východnej stene, ale náš hlavný lezecký cieľ je práve na tej severnej strane. Je tam pre horolezcov ešte stále veľa možností, tak dúfam, že niečo pekné vylezieme aj my,“ dodal Popradčan, ktorý má vo svojej „zbierke“ už dvanásť osemtisícoviek. Okrem Manaslu mu do skompletizovania Koruny Himalájí chýba iba Dhaulághirí. (pet)
Z vrchov a dolín
TD 6/2015
Putovný pohár dvíhal nad hlavu Milan Madaj Už po štrnástykrát sa stretli horskí záchranári z Čiech, Poľska a Slovenska, aby si zasúťažili na počesť svojho kolegu Vlada „Gypsyho“ Tatarku, ktorý by sa v týchto dňoch dožil sedemdesiatin. Organizátori pripravili tento rok novú trasu, karty im však zamiešalo počasie, ako už neraz, a na poslednú chvíľu ju museli ešte korigovať. „Na hromadný štart z parkoviska na Bielej vode sa postavilo 29 pretekárov. Trať pokračovala cez Kovalčíkovu poľanu k Zelenému plesu, v okolí ktorého boli pripravené tri súťažné disciplíny, a to lezenie v ľade, lezenie v skale a kross. Po absolvovaní všetkých troch disciplín pokračovali pretekári späť na Kovalčíkovu poľanu, odtiaľ traverzom cez Malú Svišťovku na Skalnaté pleso a na štart obrovského slalomu z Bukovej hory s cieľom v Tatranskej Lomnici,“ konkretizoval Edo „Kuro“ Lipták, riaditeľ tratí. Súčtom bodov zo všetkých disciplín sa celkovým víťazom stal Milan Madaj z Oblastného strediska (OS) HZS Vysoké Tatry a prevzal si aj putovný pohár, ktorý je medzi záchranármi vysoko
cenený. „Celkovým víťazom som sa stal po prvý raz. Veľmi ma to teší, ak mám byť úprimný, už som s tým veľmi nerátal, pretože rôčky pomaly pribúdajú, ale napokon sa mi to podarilo,“ netajil spokojnosť krátko po vyhlásení výsledkov Madaj, bývalý slovenský reprezentant v skialpinizme a prezradil aj to, ktorá disciplína mu robí najväčší problém: „Išiel som si svojím tempom s cieľom prejsť kross, ktorý je mojou najsilnejšou disciplínou čo najlepšie a urobiť slušný výsledok aj v tých ostatných. Najväčší problém mi robí liezť ľad na rýchlosť, pretože si myslím, že ľadopád musí ísť človek v kľude a s rozvahou.“ Víťazom kategórie A (do 40 rokov) sa stal Ján Korenko z OS HZS Vysoké Tatry, na 2. mieste sa umiestnil Marcel Svoboda z HS Beskydy (ČR) a 3. miesto
si vybojoval Tomáš Kúcik z OS HZS Západné Tatry. Víťazom kategórie B (nad 40 rokov) sa stal Milan Madaj z OS HZS Západné Tatry, na 2. mieste sa umiestnil Dušan Zajíc z HS Beskydy (ČR) na 3. mieste Pavel Svoboda z HS Beskydy (ČR). (ija)
Víťazmi opäť Diča a Machyniaková Vyše deväťdesiat lesníkov zo Slovenska, Českej republiky, Poľska a Ukrajiny sa tento rok postavilo na štart v poradí už 51. ročníka Venerovského memoriálu, ktorý sa len včera skončil na Štrbskom Plese. Absolútnym víťazom dvojdňových medzinárodných Majstrovstiev lesníkov SR v lyžovaní sa stal Peter Diča, ktorý na pretekoch tentokrát súťažil za Urbárske pozemkové spoločenstvo Hybe, v ženskej kategórii opäť triumfovala Andrea Machyniaková z banskobystrických Lesov SR. Pretekári si už tradične zmerali sily v dvoch športových disciplínach – behu na lyžiach so streľbou zo vzduchovky a obrovskom slalome. Zatiaľ čo muži súťažili v piatich vekových kategóriách, ženy tentokrát súperili v dvoch. Na štart sa ich postavilo celkovo sedemnásť. Víťazka dvojkombinácie získala titul Majsterka lesníčka Slovenska, najlepší spomedzi mužov si okrem titulu Majster lesník Slovenska odniesol zo Štrbského Plesa aj absolútne víťazstvo. „Dnes boli dobré podmienky, vynikajúce počasie. Slalom bol pekne postavený, takže sa mi šlo veľmi dobre. Včera to
bolo trošku náročnejšie, ale všetci sme mali rovnaké podmienky,“ zhodnotil preteky ich niekoľkonásobný víťaz a čerstvý držiteľ majstrovského titulu Peter Diča. Na štart Venerovského memoriálu sa lesníci po prvýkrát postavili v roku 1947. „Jeho základnou myšlienkou bola prezentácia práce lesníkov, ktorí v zimných podmienkach pri výkone svojho povolania v lese nevyhnut-
ne musia zvládať aj pohyb na lyžiach,“ uviedla Lenka Burdová zo Štátnych lesov TANAPu, ktoré sú organizátorom súťaže. Preteky sú pamiatkou na Dimitrija Venerovského, ktorý pracoval ako lesný inžinier a taxátor v oblasti Tatier na vtedajšom riaditeľstve štátnych lesov v Liptovskom Hrádku. Zahynul počas Slovenského národného povstania pri Podsuchej nad Ružomberkom. (pet)
Anička už letí domov Orlica Anička už mieri domov. Ešte začiatkom marca, kedy sa jej GPS vysielačka ochranárom konečne ozvala po vyše týždňovej odmlke, vyštartovala zo svojho zimoviska v južnej Afrike a nabrala kurz Slovensko. „Z Mozambiku si to namierila severozápadným smerom a vletela do štátu Zimbabwe. Posledná jej pozícia sa nachádza južne od mesta Maswingo,“ informovala pred dvoma týždňami na svojej webstránke Správa TANAPu. Dnes už je Anička k svojmu domovu opäť o niečo bližšie, pred sebou má však ešte dlhý let. Veď od hniezda pod Tatrami ju vzdušnou čiarou počas pobytu v Juhoafrickej republike delilo viac ako osemtisíc kilometrov! V porovnaní s vlaňajškom sa orlica vydala na cestu domov o dva dni neskôr, 5. marca. Jej prílet do hniezda na Liptove očakávajú ochranári v apríli. „Dúfame, že je v dobrej kondícii a zvládne náročnú trasu dlhú tisíce kilometrov,“ netaja sa pracovníci Správy TANAPu. GPS súradnice Aničky, ktorú vďaka solárnej minivysielačke sledujú už druhý rok, zverejňujú pravidelne na svojej webstránke. (pet)
11
V SKRATKE (dokončenie zo str. 11) ä Cez víkend sa na Skalnatom plese chystá Prvá jarná grilovačka! Tešiť sa môžete nielen na grilované špeciality na slnkom zaliatej terase, ale i špeciálnu party kabínu, živú hudbu, dobrú zábavu a animácie. Viac informácií nájdete na www.vt.sk. ä Európskym stromom roka 2015 sa stal dub letný z Estónska, moruša biela, ktorá do súťaže postúpila vďaka víťazstvu v slovenskej ankete Strom roka 2014, skončila na ôsmom mieste s 6 776 hlasmi. Za svojho favorita zahlasovalo takmer 185-tisíc ľudí. Víťaz, ktorý rastie uprostred futbalového ihriska v obci Orissaare, získal 59 836 hlasov. Druhé miesto s 53 487 hlasmi patrí platanu v maďarskom Tate, trojicu medailistov uzatvára topoľ čierny zo španielskeho Alfambre, ktorému prišlo 13 951 hlasov. O priazeň hlasujúcich sa uchádzalo 14 stromov, najviac, až troch zástupcov mala v ankete Veľká Británia. S príbehom každého z nich sa mohli hlasujúci zoznámiť na www.treeoftheyear.org. O víťazovi súťaže, ktorej zámerom je poukázať na zaujímavé staré stromy ako na dôležité prírodné i kultúrne bohatstvo, ktoré by si ľudia mali vážiť a chrániť ho, sa dočítame, že je srdcom miestnej komunity. Pred rokom 1951 sa vedľa neho nachádzalo malé ihrisko, ktoré však neskôr rozšírili tak, že sa strom ocitol uprostred hracej plochy. Traduje sa, že sa ho vtedy snažili vytrhnúť zo zeme dva traktory, avšak stále sa im trhali laná. Stopy po nich sú vraj na kmeni viditeľné dodnes. Dnes dub pomáha miestnym školákom pri prihrávkach a hráčom ponúka tieň. ä Až do 20. apríla máte šancu posielať svoje návrhy na Cenu ministra životného prostredia 2015. O ocenenie sa môžu uchádzať tí, ktorí sa mimoriadne angažujú v ochrane životného prostredia alebo významne prispievajú k šíreniu osvety či k popularizácii environmentálnej výchovy medzi verejnosťou. Ak viete o niekom, kto by si ho zaslúžil, stačí, ak na webstránke ministerstva vyplníte formulár. Nominovať svojich kandidátov môžete v kategóriách jednotlivci, kolektív, obec alebo občianske združenie. Cenu udelí šéf envirorezortu na základe odporúčania osobitnej hodnotiacej komisie, výsledky ministerstvo vyhlási už tradične 5. júna pri príležitosti Svetového dňa životného prostredia. Viac informácií nájdete na webstránke www. minzp.sk. (pet)
12
TD 6/2015
Šport
Víťazmi Veľkej ceny Slovenska sú Adam Žampa a Daria Krajewska
Adam Žampa na štarte 60. ročníka Veľkej ceny Slovenska. Foto: D. HLINKA
V prvý marcový víkend sa na svahu Furkota na Štrbskom Plese uskutočnil už 60. ročník Veľkej ceny Slovenska (VCS) v alpských disciplínach. V sobotu sa na obrovského slalomu postavilo 64 mužov a 45 žien z deviatich krajín. Medzi mužmi si prvenstvo vybojoval český reprezentant Martin Vrablik (2:02,95) pred svojím kolegom Adamom Kotzmanom (2:03,03) a domácim pretekárom Adamom Žampom (2:03,06). Medzi ženami si prvé dve priečky podelili Poľky Daria Krajewska (2:04,75) a Anna Kolasa (2:05,20), z tretieho miesta mala radosť Češka Veronika Rudolfová (2:07,64). V nedeľu si väčšina pretekárov zajazdila aj v slalome a z časti sa premiešalo aj poradie. Prvenstvo si už tentokrát nenechal ujsť Adam Žampa (1:54,03), ktorý sa zároveň stal aj celkovým víťazom jubilejného ročníka VCS a ešte stále sa tešil zo svojho prvého tohtotýždňového víťazstva v Európskom pohári. „Včera to bolo zatočenejšie a mäkšie a ja som do toho moc ryl, takže to nebolo úplne podľa mojich predstáv. Dnes som išiel na dané podmienky
celkom dobre a som rád, že sa mi podarilo vyhrať, aj keď trať v druhom kole bola už dosť rozbitá, čo však nebola chyba usporiadateľov, jednoducho bolo teplo a sneh to neustál. Čo sa týka môjho víťazstva v Európskom pohári, teší ma to o to viac, že sa mi tento výsledok podaril doma, navyše sa v Jasnej zišla celkom silná konkurencia, keďže sa tu predstavili aj pretekári, ktorí bodujú vo svetovom pohári,“ zhodnotil svoje pôsobenie na domácich svahoch Žampa. Súčtom dvoch jázd druhé miesto obsadil Rakúšan Mathias Calovini (1:54,06) a tretí najlepší čas zajazdil Čech Martin Vrablik (1:54,70). V ženskej kategórii dominovali Češky, najrýchlejšia bola Gabriela Capová (1:55,06) a Veronika Rudolfová (1:55,10), tretia skončila Daria Krajewska (1:55,92), ktorá si taktiež prevzala ocenenie za najlepšie umiestnenie v kombinácii oboch víkendových pretekov. „Tatry mám rada z poľskej i slovenskej strany. Chodievam tu pomerne často, ale na týchto pretekoch som len po druhý raz,“ prezradila mladučká Poľka. (ija)
Zamerali sa na školákov Sánkari majú síce už po sezóne, ale už rozmýšľajú nad tou nadchádzajúcou. Dlhšie už hovorili o tom, ako by chceli opäť dostať do povedomia najmä detí a mladých sánkovanie a neostalo len pri slovách, ale v týchto dňoch a týždňoch rozbehli projekt zameraný na žiakov štvrtých až šiestych ročníkov. „Do projektu Popularizácia sánkarského športu na základných školách sa nám doposiaľ zapojili školy z Kluknavy, Švedlára, Helcmanoviec, Spišskej Novej Vsi a Smolníka. Z okolia Tatier to bola zatiaľ Základná škola s Materskou školou v Dolnom Smokovci. Chceli sme žiakom ukázať olympijský šport, ktorý má v Tatrách dlhú históriu a zároveň by sme chceli urobiť aj nábor nových mladých sánkarov,“ vysvetľuje dôvody Viera Findurová, sekretárka Slovenského sánkarského zväzu (SZS). Deti si najskôr pozreli video, prostredníctvom ktorého sa zoznámili s históriou sánkovania a spoznali aj našich reprezentantov. Po teoretickej príprave prišlo na praktické „stretnutie“ so sánkarským športom. Slovenskí olympionici deťom ukázali, ako sa cvičia štarty na ľadovom tre-
nažéri, aby si to následne mohli vyskúšať aj samy. Prvotný ostych vystriedal nadšenie a deti bolo ťažké z trenažéra dostať. „Medzi deťmi to malo skutočne úspech a do projektu plánujeme zapojiť aj ďalšie školy. Predpokladáme, že pokračovať by sme mali v mesiacoch máj a jún, ale to už školáci budú skúšať jazdiť na kolieskových saniach,“ dodala Findurová. V ďalšom kroku by mali byť oslovené základné školy, či by nemali záujem dostať do svojho portfólia záujmových činností krúžok sánkovania. Ak by sa to ujalo, SZS plánuje vytvoriť školskú ligu, ktorá by bola napojená na existujúce sánkarské kluby na Slovensku. V Tatrách by potrebovali deti ako soľ: Telovýchovná jednota (TJ) Vysoké Tatry bola desaťročia liahňou sánkarských talentov. Dnes ešte majú v juniorských kategóriách svoje horúce želiezka, absentujú im však žiacki zverenci. „Momentálne je zložitá situácia, tí, čo trénovali ešte v minulom roku z dôvodu rôznych okolností už nechodia. Plán popularizácie zo strany SZS je dobrý, aj keď my sme taktiež plánovali navštíviť okolité školy a urobiť
SZS rozbehol projekt Popularizácie sánkarského športu na základných školách, cieľom je rozšíriť základňu a v prípade veľkého záujmu by mohla vzniknúť aj školská liga. Foto: ija nábor. Ideálne by bolo začať s nimi pracovať už teraz, aby sme ich prípadne vedeli pripraviť na septembrový slovenský šampionát na kolieskových saniach,“ dôvodí Mária Jasenčáková z TJ Vysoké Tatry a dodáva: „Pamätám si dobré časy, keď sa nám prihlásilo aj dvadsať detí, potom sme boli radi, keď ich bolo šesť až osem, teraz by sme sa potešili aj štyrom.“ V sobotu súťažili o majstrovské tituly: Deti, ktoré už trénujú,
si mali možnosť zmerať sily v štartoch na ľade. V štyroch kategóriách sa na štart postavilo 32 detí, a to nielen z Matejoviec, Čadce a Helcmanoviec, ale aj z dvoch poľských klubov Tajfun a Leka. Zatiaľ čo prvé miesta v mladších žiackych kategóriách putovali do neďalekých Matejoviec vďaka Dominike Selepovej a Kristiánovi Kováčovi, v tých starších si majstrovské tituly odniesli do Čadce Alžbeta Drbulová a Erik Majchrák. (ija)
Šport
TD 6/2015
13
Zimná Kalokagatia 2015 V polovici minulého týždňa sa v stredisku Mlynky uskutočnila Zimná Kalokagatia – Olympiáda detí a mládeže v zimných športoch. Deti z celého Slovenska si zmerali sily v bežeckom i alpskom lyžovaní a snowboardingu. Nechýbali tam ani zástupcovia z Tatier a medzi kvalitnou konkurenciou sa nestratili. Základná škola Tatranská Lomnica nominovala pretekárov v bežeckých a zjazdárskych disciplínach. V prvý deň v behu na jeden kilometer medzi mladšími žiačkami dosiahla najlepšie umiestnenie Paulína Chudíková, ktorá dobehla štvrtá. Rovnakú priečku si zopakovala o deň neskôr v štafete so sestrou Hanou. Veľmi pekné piate miesto si vybehala aj ďalšia lomnická dvojica Adriana Olešáková a Lenka Koleková. Medzi alpskými lyžiarmi sa najviac darilo Oliverovi Piovarčimu, ktorý v slalome skončil
druhý a v obrovskom slalome tretí. V obrovskom slalome bodoval aj Martin Michalka, ten si vyjazdil výborné druhé miesto. Umiestnenie tatranských pretekárov: Bežecké lyžovanie: Ml. žiačky 1 km: 4. P. Chudíková (5:59,51), 12.A. Olešáková (6:23,73), 13. L. Koleková (6:35, 59), 16. H. Chudíková (7:04, 30), 17. K. Ambrózová (7:16,05). Ml. žiaci: 15. O. Vrábel (6:59, 18). Štafeta MIX: 6. O. Vrábel – K. Ambrózová (4:44, 57). Štafeta dievčatá: 4. P. a H. Chudíkové (4:09, 16), 5. A. Olešáková – L. Koleková (4:41, 98). Alpské lyžovanie: Slalom: Ml. žiaci: 2. O. Piovarči (33, 39), 5. K. Petrík (34,49), 7. A. Szaffko (34,59), 12. T. Dorko (36,21), 16. M. Matúšek (37,39), 18. D. Szaffko (38,23), 22. J. Pavčík (39,71), 27. M. Hubač (41,25), 29. M. Kundis (42,74), A. Barnáš (48,95). St. žiaci: 6. K. Pavelka
Na stupňoch víťazov stáli hneď dvaja zástupcovia ZŠ Tatranská Lomnica. V obrovskom slalome bol druhý Martin Michalka a tretí Oliver Piovarči. Foto: B. STODOLOVSKÁ (33, 28), 17. A. Hubač (39,98). Obrovský slalom: Ml. žiaci: 2. M. Michalka (37,76), 3. O. Piovarči (37,87), 9. K. Petrík (39,73), 12. T. Dorko (40,62), 14. A. Szaffko (41,09), 20. A. Barnáš (43,26),
Tatranci na úvod s prehrou Plavnica - Vysoké Tatry 1:0 (0:0) Neúspešný vstup do jarnej časti III. ligy majú za sebou futbalisti Vysokých Tatier. Na ihrisku v Plavnici podľahli svojmu súperovi tesne 1:0, aj keď minimálne na bod rozhodne mali. Mužstvá sa od úvodu viac-menej oťukávali, nikto nechcel riskovať, každý sa chcel vyvarovať individuálnych chýb. Kombinačnej hre hostí nevyhovoval ani ťažký terén, ktorému sa skôr svojou bojovnosťou prispôsobili domáci. Úvod zápasu sa odohrával v réžii Tatrancov a prevažne na „polovičke“ domácich, ale bez streleckého zakončenia. Domáci sa púšťali do útočenia hlavne nakopávanými loptami na Hricka alebo Dlugoša. Až v 20. min. sa po rohovom kope dostal k odrazenej lopte Buc, ale jeho „halfvolej“ išiel tesne nad brvno domácej brány. V 34. min. Korenko vysunul Bellera, ale ten „stroskotal“ na brankárovi Beňovi. V 39. min. domáci podnikli brejk, ale Dlugoš miesto strely zvolil ešte prihrávku na Verešpeja, ale toho zblokoval Dulovič. V 40. min. opäť Beller podnikol rýchly protiútok, avšak miesto priameho postupu na brankára sa nechal „vytesniť“ mimo pokutové územie. O minútu neskôr hostia zahrávali Kšenzakovičom rohový kop, na ktorý si najlepšie
nabehol Pitoňák, ten však miesto strely nohou, zvolil hlavičku a Beňo jeho šancu chytil na čiare. V 43. min. Ferenc ponúkol svojou nepresnou prihrávkou Hrickovi veľkú šancu, ktorú našťastie nevyužil, pretože v 16-tke mu jeho „brejk“ Pitoňák zblokoval. V 52. min. po centri Buca sa prezentoval prudkou hlavičkou Korenko, ale jeho pokus išiel nad bránu domácich. V 59. min. vysunul Beller do rýchleho brejku Bednarčíka, ktorý išiel sám na bránu domácich, ale asistent rozhodcu odmával neexistujúci ofsajd a jeho sľubnú šancu zastavil. V 62. min. po strate lopty v strede ihriska nasledoval prudký nákop na domáceho útočníka, ktorý Šimšaj podbehol. Domáci hráč Hricko „vošiel“ do 16-tky hostí a prudkým centrom po zemi hľadal nabiehajúceho Ševčoviča. Loptu mal možnosť ešte odkopnúť Pitoňák, avšak neúspešne, a tak osamotený Ševčovič dal do opustenej brány jediný gól zápasu. V 65. min. došlo po hlavičkovom súboji k zraneniu hráčov Mička s Dulovičom, ktorí museli byť dlho ošetrovaní na ihrisku, pretože obaja mali rozťaté obočia, čo bol pohľad iba pre odvážnych. Avšak bez asistencie domáceho lekára, ktorý v čase zranenia nebol v areáli štadióna! Po nútenom vystriedaní oboch hráčov hosťom trocha trvalo,
než sa opäť „naštartovali“ a začali tlačiť domácich do ich 16-tky, so snahou o vyrovnanie. V 74. min. po rohovom kope Korenka sa k lopte na zadnej tyči dostal Beller, ale osamotený hlavičkoval nad bránu. V 76. min. tvrdo vystrelil z rohu 16-tky Korenko, ale jeho strelu vyrazil Beňo na roh. V 78. min. bol po druhej žltej karte prísne vylúčený Ferenc, ale Tatranci svoj boj o vyrovnanie nevzdávali. V 85. min. mal gól na kopačke Novák, ale jeho strelu k tyči opäť vyškriabal Beňo. Ďalšie šance hostí Plavničania odvracali aj so šťastím, ale aj s prispením zdržiavania hry. Nastavovali sa iba štyri minúty, ale aj tak boli Tatranci blízko ku gólu a keby zápas dohrávali v plnom zložení, tak .... Ale na šance a „keby“ sa nehrá! „Myslím si, že v tomto zápase by bola spravodlivejšia remíza, domáci mali aj šťastie,“ poznamenal tréner Vysokých Tatier Ladislav Lipnický po zápase. Tatranci už túto sobotu by mali privítať doma Humenné, uvidíme však či bude tomu naklonené aj počasie, pretože trávnik je zatiaľ zamrznutý. Gól: 63. Ševčovič. ŽK: P. Janič, Dlugoš, T. Janič, Ševčovič Ferenc, Kšenzakovič. ČK: Ferenc (po 2 ŽK). Pred necelou päťstovkou divákov rozhodoval Dohý. (dzej)
21. M. Matúšek (43,74), 26. M. Hubač (45,37), 28. J. Pavčík (45,74), 29. D. Szaffko (45,89), 34. M. Kundis (47,63). St. žiaci: 9. K. Pavelka (37,15), A. Hubač (39,04). (ija) V prvý marcový piatok „vhupol“ Tatranský lezúň, preteky na umelej lezeckej stene Rock caffé v Tatranskej Lomnici venované deťom, do siedmeho ročníka. Na štart prvého kola štvorkolového seriálu sa postavilo 25 pretekárov. „Najpočetnejšími kategóriami sú momentálne dievčenské
Tatranský lezúň začal siedmu sezónu baby a adolescent, ale kvalitných lezcov máme aj v týchto chlapčenských, keďže sa pretekári konfrontovali s konkurenciou Slovenského pohára a obsadili tam popredné priečky. Deti, ktoré sa zúčastňujú pretekov, sú všetko odchovanci lomnickej lezeckej steny a k športu sa dostali vďaka tomu, že takéto zariadenie je pre nich dostupné. Reálne v okruhu 130 kilometrov nie je iná umelá lezecká stena,“ zhodnotil Martin Matúšek, predseda Občianskeho združenia Extreme sport team Vysoké Tatry. Druhé kolo sa uskutoční ešte pred letnými prázdninami. Výsledky: Superbaby: 1. Dominik Polorecký, 2. Marek Navrátil, 3. Marko Brabec. Baby: Dievčatá:1. Katarína Ambrózová, 2. Hana Chudíková, 3. Soňa Janigová. Chlapci: 1. Matúš Matúšek, 2. Martin Matúšek, 3. Andrej Barnáš. Adolescent: Dievčatá: 1. Viktória, Navrátilová, 2. Anna Brabcová, 3. Paulína Chudíková. Chlapci: 1. Martin Michalka, 2. Jerguš Michelčík, 3. Marco Gontko. (ija)
14
TD 6/2015
Pracovné komisie Združenia cestovného ruchu Vysoké Tatry V priebehu roku 2014 zriadilo Združenie cestovného ruchu Vysoké Tatry (ZCR VT) tri odborné pracovné komisie z radov svojich členov, ktoré sa tematicky zameriavajú na podporu činností združenia formou návrhov, odporúčaní či konzultácií. Komisia IT je najstaršie založenou komisiou a vznikla pri kompletnej zmene/úprave obsahovej i vizuálnej stránky www. tatry.sk. Hlavnou úlohou komisie je hľadanie možností, ako stránku zatraktívniť a upraviť v rámci vyčlenených finančných prostriedkov, a to v súlade s marketingovým plánom ZCR VT. Viaceré vylepšenia stránky sa ukázali ako účinné a výrazne zjednodušili prístup návštevníkov k informáciám. Druhou komisiou pri ZCR VT je športová komisia, ktorá vznikla v lete 2014. Členmi komisie sú športové kluby, ktoré sú aj organizátormi športových podujatí v našom regióne (Sport team Nová Lesná, Sport club Štrbské Pleso 1896, ŠK Štrba, Slovenská Asociácia Nordic Walking, Nordic Academy). Výsledkom práce komisie je bezpochyby najväčší športový projekt, ktorý odštartoval v roku 2015 a bude pokračovať aj ďalšie roky. Projekt má názov TATRY V POHYBE a na našej internetovej stránkewww.tatry.sk a v Tatran-
skom dvojtýždenníku sme už o ňom niekoľkokrát informovali. V rámci projektu prebehne i pohárová súťaž TATRY PRESTIGE TOUR, ktorá je pre účastníkov motivačná nielen rozmanitosťou behov (od horských behov, cez Night Run, po mestský polmaratón), ale aj sériou zaujímavých medailí, ktoré spolu tvoria panorámu Vysokých Tatier. Na svoje si prídu aj milovníci nordic walkingu, ktorých čakajú v júni majstrovstvá Európy na Štrbskom Plese. TATRY V POHYBE sú známkou kvality, pretože všetky podujatia spĺňajú medzinárodné štandardy (ako kvalitný systém registrácie, min. dvojjazyčné pokyny, starostlivosť o účastníkov, sprievodný program...) No nielen športové podujatia sú výsledkom práce komisie. Pre milovníkov behu i severskej chôdze sú dôležité aj označené trate, ktoré komisia navrhla spolu v dĺžke 109 km v celom regióne. ZCR VT má obrovský potenciál pritiahnuť milovníkov pohybu na čerstvom vzduchu do nášho regiónu. Vďaka svojim členom môže ZCR VT skombinovať ponuku ubytovania, športových podujatí, kvalitných tratí i spoločnej propagácie. Kombináciou služieb našich členov je tak možné docieliť komplexnosť, kvalitu
Vysoké Tatry očami študentov Oblastná organizácia cestovného ruchu (OOCR) Vysoké Tatry – Podhorie v spolupráci so Združením cestovného ruchu Vysoké Tatry (ZCR VT) vypísali literárnu súťaž pre študentov slovenských stredných škôl. V žánroch poviedka a esej majú študenti možnosť pretaviť svoje vnímanie našich veľhôr do literárnej podoby. Výsledkom práce tých najlepších budú nielen vecné ceny, či víkendový pobyt, ale aj zaradenie najlepších prác do pripravovanej publikácie známeho fotografa Milana Kapustu Čierno-biele Tatry, ktorej prezentácia sa uskutoční v rámci Svetového dňa cestovného ruchu na konci septembra. „Rok 2015 je rokom významných okrúhlych jubileí Vysokých Tatier. Pred 450 rokmi sa uskutočnil prvý opísaný výlet do horského prostredia Vysokých Tatier, pred štyristo rokmi zase prvý opísaný výstup na tatranský štít. Sú tu aj ďalšie výročia, čo nás inšpirovalo k tomu, že sme v spolupráci s OOCR Vysoké Tatry – Podhorie pripravili projekt „Rok Tatier“. Pozornosť mladých ľudí chceme pritiahnuť aj prostredníctvom literárnej súťaže. K propozíciám sme načrtli aj niekoľko tém a námetov, pričom spracovanie viacerých umožňuje aj kritický pohľad,“ ozrejmila zámer riaditeľka ZCR VT Lucia Dubielová. Uzávierka súťaže je 15. mája 2015. Potom bude nasledovať práca odbornej poroty, v ktorej sú zastúpení viacerí odborníci z oblasti literárnej vedy a publicistiky. Kontakt: Ing. Lucia Dubielová, dubielová@tatry.sk, 0911 406 800, www.tatry.sk.
a dobrú prezentáciu ponúkaného produktu. Treťou komisiou je komisia marketingu ZCR VT. Komisia vypracovala podklady pre marketingový plán, ktorý je rozdelený podľa sezónnosti do „4 ročných období“. Cieľom je návrh a definovanie konkrétnej ponuky tak, aby sme vedeli pritiahnuť návštevníkov aj mimo hlavných sezón, kedy v Tatrách dokážeme stále ponúknuť rôznym cieľovým skupinám zaujímavé aktivity. Komplexný marketingový plán je vzhľadom na svoj rozsah témou samostatného článku, ktorý vám
ZCR informuje predstavíme v niektorom ďalšom čísle Tatranského dvojtýždenníka. Jednou z aktivít, ktorými sa marketingová komisia zaoberala na svojom poslednom zasadnutí, je napríklad aj zmena, resp. úprava propagačných materiálov v rámci oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Vysoké Tatry (OOCR RVT) a riešenie chýbajúcich jazykových mutácii (v súčasnosti sú k dispozícii iba v SK/AJ. Tieto podnety boli spracované a postúpené na Predstavenstvo OOCR RVT, ktoré zmenu koncepcie materiálov podporilo. Výstupy z marketingovej komisie sú našim členom k dispozícii na Intranete zcr.tatry.sk v sekcii „komisie“. Ing. Lucia Dubielová, výkonná riaditeľka ZCR VT
Komplexná ponuka pre školy Združenie cestovného ruchu Vysoké Tatry (ZCR VT) v spolupráci so svojimi členmi pripravilo pre základné i stredné školy veľmi bohatý program počas školských výletov i pre školy v prírode. Okrem špeciálnych ponúk na ubytovanie majú žiaci a študenti možnosť nahliadnuť do histórie lyžovania v SKI Museu, zahrať si golf pod vedením odborného trénera, absolvovať krátky kurz nordic walking s inštruktorom, získať skúsenosti z horoškoly, vyskúšať si lezecké schopnosti na indoorovej lezeckej stene, či využiť ponuku tatranských bazénov, wellness centier alebo AquaCity v Poprade. Okrem už spomínaných aktivít dáva ZCRVT dôraz aj na ďalšie hodnoty, ktoré môžu školy vo Vysokých Tatrách získať, a to je spoznávanie unikátnej tatranskej prírody. Štátne lesy TANAPu majú veľmi kvalitne a zaujímavo spracované programy pre školy, vrátane sprevádzania detí
voľnou prírodou, poznávania života v lese, poznávania zákonitostí prírody a výučby pomocou špeciálne tematicky orientovaných pracovných listov a pomôcok. Využitie skúseností práce lesných pedagógov s miestnymi školami dáva záruku kvalitne pripraveného programu a zaujímavej formy výučby pre deti a študentov z celého Slovenska. Okrem toho majú školy možnosť nahliadnuť do sveta tatranskej flóry v Botanickej záhrade v Tatranskej Lomnici či fauny v Múzeu TANAPu. Vďaka spoznávaniu tatranskej prírody i možností trávenia voľného času v našom regióne si tak vychovávame budúcich návštevníkov. Ubytovanie a všetky aktivity pre školy sú zverejňované v rámci sekcie špeciálne ponuky na stránke www.tatry.sk a sú komunikované aj v rámci marketingových aktivít ZCR VT. Ing. Lucia Dubielová, výkonná riaditeľka ZCR VT
Šport / Infoservis
TD 6/2015
15
Za Petrom Zimmermannom V pondelok 16. februára 2015 navždy odišiel vo veku nedožitých 71 rokov môj dlhoročný spolupracovník z Astronomického ústavu SAV v Tatranskej Lomnici Peter Zimmermann. Bola to pre mnohých tragicky prekvapujúca správa, nakoľko žiadne okolnosti nenasvedčovali na také náhle ukončenie jeho života. Peter Zimmermann sa narodil 20. apríla 1944 v Spišskej Novej Vsi, kde prežil ako polosirota ťažké detstvo. Možno práve tieto podmienky formovali jeho charakterové vlastnosti ako zmysel pre spravodlivosť, férovosť a rodinnú súdržnosť, ktorými sa Peter vyznačoval. V roku 1962 maturoval na Strednej priemyselnej škole strojníckej, odbor jemná mechanika a optika, v Novom Meste nad Váhom. Ešte v tomto roku nastúpil v Astronomickom ústave, kde s výnimkou vojenskej základnej služby nepretržite pracoval až do roku 2008. Jeho šikovné ruky boli zárukou príkladnej starostlivosti o prístrojové vybavenie ústavu, zvlášť v vysokohorských observatóriách Skalnaté pleso a Lomnický štít. Vo svojom odbore sa vypracoval na špičkového odborníka, kto-
rý vedel vyriešiť aj problémy prevádzky zložitých astronomických prístrojov. V rokoch 1973 až 2008 sa zúčastnil 14-tich vedeckých expedícií pozorovania úplného zatmenia Slnka v rôznych častiach našej zemegule, kde naplno uplatnil svoju zručnosť a vedomosti pri konštruovaní prístrojov pre vedecké experimenty. Aj mnohí obyvatelia Vysokých Tatier si budú na Petra spomínať ako na človeka, ktorý vedel opraviť akýkoľvek mechanizmus, fotoaparát, alebo ďalekohľad, s ktorým si nevedeli poradiť ani renomované servisy. Svoju vysokú odbornosť uplatnil Peter Zimmermann aj na dôchodku, keď ako technik pracoval v súkromnej spoločnosti ATE na letisku v Poprade. Tu sa až do svojej smrti staral o údržbu technického vybavenia vrtuľníkov leteckej záchrannej služby. Jeho posledný zamestnávateľ sa s ním veľmi dôstojne rozlúčil, keď pri pohrebe priletel nad cintorín v Tatranskej Lomnici vrtuľník ATE a vo vzduchu nad jeho hrobom sa symbolicky „uklonil“. Odišiel vzácny človek, ktorý nám všetkým bude chýbať. Peter, česť Tvojej pamiatke ! Ľubomír Klocok
Oznamy verejných obchodných súťaží: Mesto Vysoké Tatry vyhlasuje Obchodnú verejnú súťaž č. 118/2015 na nájom nebytových priestorov o výmere 297,92 m2 – ubytovňa, v Centre služieb Dolný Smokovec s. č. 86. Mesto Vysoké Tatry vyhlasuje Obchodnú verejnú súťaž č. 119/2015 na nájom nebytových priestorov o výmere 63,92 m2 – v areáli bývalých technických služieb Starý Smokovec. Mesto Vysoké Tatry vyhlasuje Obchodnú verejnú súťaž č. 106/2015 na predaj pozemku o výmere 871 m2, pozemok registra C-KN parc. č. 269/4 k.ú. Tatranská Lomnica, časť Tatranská Lomnica. Mesto Vysoké Tatry vyhlasuje Obchodnú verejnú súťaž č. 113/2015 na predaj pozemku o výmere 860 m2, pozemok registra C-KN parc. č. 64/22 k.ú. Starý Smokovec, časť Dolný Smokovec. Mesto Vysoké Tatry vyhlasuje Obchodnú verejnú súťaž č. 114/2015 na predaj pozemku o výmere 969 m2, pozemok registra C-KN parc. č. 64/26 k.ú. Starý Smokovec, časť Dolný Smokovec. Mesto Vysoké Tatry vyhlasuje Obchodnú verejnú súťaž č. 115/2015 na predaj pozemku o výmere 828 m2, pozemok registra C-KN parc. č. 64/28 k.ú. Starý Smokovec, časť Dolný Smokovec. Mesto Vysoké Tatry vyhlasuje Obchodnú verejnú súťaž č. 116/2015 na predaj pozemku o výmere 828 m2, pozemok registra C-KN parc. č. 64/29 k.ú. Starý Smokovec, časť Dolný Smokovec.
Bližšie informácie na www.vysoketatry.sk alebo na telefónnom čísle 052/4780436.
INZERCIA
SPOMIENKY Dňa 26. marca uplynie prvý smutný rok, čo nás náhle opustil môj syn Robert „Schumi“ Kopecký. Chýbaš nám. Spomínajú mama, sestra Ivetka s rodinou, Vierka, Saška a rodina Kovaľová. Dňa 25. marca uplynie 10 rokov, čo nás náhle opustila naša sestra Jarka Budzaková. S láskou spomínajú sestry a brat s rodinami.
n Predám leštený smrekový tatranský obklad perodrážku 3 €/ m2, zrubový obklad, hranoly aj dlážku na podlahu. Kontakt: 0908 234 866. n Kozmetický salón MiMa Vás pozýva do svojich priestorov v Grand Hoteli Bellevue na nezabudnuteľný relaxačný zážitok, počas ktorého sa o Vás radi postaráme. Poskytujeme tieto služby: manikúru, pedikúru, čistenie pleti, masáž tváre, krku a dekoltu, prístrojové ošetrenia ako bezihlová mezoterapia, ultrazvuk, žehlenie vrások a iné. Tešíme sa na Vašu návštevu. Nájdete nás na 3. podzemnom podlaží a skontaktujete sa s nami na tel. čísle: 0915 285 957. n Navštívte naše novootvorené kaderníctvo v Grand Hoteli Bellevue, kde ponúkame kompletné profesionálne služby starostli-
vosti o vlasy. Nájdete nás v časti Wellness centra Beauty (-3. p.). Objednávky prijímame na tel. čísle: +421 910 195 100.
Pre občanov a návštevníkov Vysokých Tatier vydáva mesto Vysoké Tatry. Vedúca redaktorka: Mgr. Ingrid Janigová (e-mail: ingrid.janigova@vysoketatry. sk). Redaktorka: Mgr. Martina Petránová (martina.petranova@vysoketatry. sk). Sídlo vydavateľa a adresa redakcie: Mestský úrad, 062 01 Starý Smokovec, IČO: 00326585 tel.: 052/478 04 38, fax: 052/ 478 04 59, www.tatry.sk. Výroba novín: Tlačiareň Kežmarok GG, spol. s r. o., Priekopa 21, tel. 052/ 452 32 07, e-mail:
[email protected]. Ev. č. MK SR: 3110/09. Nevyžiadané príspevky nevraciame. Uzávierka novín je vždy v piatok pred výjdením novín. ISSN: 1338-9882
16
TD 6/2015
Kalendár podujatí
