295
Alena DOUŠKOVÁ, Ružena TOMKULIAKOVÁ Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici VZDELÁVACIE POTREBY DETÍ A UČITEĽOV NA SLOVENSKÝCH ŠKOLÁCH V ZAHRANIČÍ
Slovenská republika, podobne ako mnoho iných krajín, v súčasnosti prechádza obdobím reforiem, ktoré sa usilujú o prispôsobenie sa vzdelávacieho systému novým spoločenským výzvam a potrebám. Zvyšovanie kvality škôl a edukačných procesov si vyžaduje permanentnú systematickú evalváciu podmienok, procesov a výstupov výchovy a vzdelávania na všetkých stupňoch škôl. Nové legislatívne podmienky, kurikulárna transformácia v primárnom vzdelávaní môžu výrazne ovplyvniť aj kvalitu edukácie na 1. stupni ZŠ. Vo vzťahu k týmto zmeneným podmienkam je na mieste realizovať výskumy a skúmať súčasný stav slovenského minoritného školstva doma ale i v zahraničí. Predmetom záujmu je aj kvalita vzdelávania a podpora národnej identity na slovenských školách v zahraničí. Moderné telekomunikačné a multimediálne technológie umožňujú prekonávať prekážky, spájať národné spoločenstvá jednej kultúry a uchovávať kultúrne identity. „Snaha o sebaidentifikáciu, o hľadanie vlastnej národnej aj kultúrnej identity, snaha o uchovanie kultúrneho dedičstva, je charakteristická aj pre spoločenstvá, ktoré sa vývojovými procesmi ocitli mimo spoločenstva svojich predkov. Uvedomovanie si vlastnej kultúrnej identity vzbudzuje potrebu odovzdávať svoju kultúru ďalším generáciám, čo umožňuje prežitie dedičstva daného spoločenstva. Pre tieto účely si budujú vlastné inštitúcie, ktoré im slúžia pre potrebu podpory, uchovávania a odovzdávania hodnôt, noriem, ideálov a tradícií. Múzeá, knižnice, galérie, krajanské matičné organizácie im umožňujú neustály kontakt s minulosťou a možnosti plánovať, formovať zdedenú národnú a kultúrnu identitu do budúcnosti. Uchovávať si národný jazyk im umožňuje výmena skúseností, názorov a informácií nielen v danej komunite, ale aj prostredníctvom prenosu správ, signálov a informácií modernými komunikačnými a multimediálnymi technológiami. Takýmto spôsobom je možná aj komunikácia s národmi svojich predkov, ku ktorým sa hlásia.” (Huľová, 2012, s. 105). Tak aj Slováci žijúci v mnohých krajinách sveta, sa dohodli a založili organizáciu s názvom „Svetové združenie Slovákov v zahraničí“. Táto organizácia sa v r. 2004 stala členom európskej organizácie „Európania vo svete“ (ETTW). Cieľom bolo zapojiť sa do celoeurópskeho hnutia účinnej ochrany a podpory diaspóry Slovákov, s predpokladom vytvoriť účinnú spoluprácu a vzájomnú komunikáciu. V roku 2007 bol zriadený Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý je orgánom štátnej správy so sídlom v Bratislave. Pri výkone svojej pôsobnosti okrem iného spolupracuje s organizáciami, s obdobnými orgánmi iných štátov, ktoré združujú Slovákov a priamo aj so Slovákmi v zahraničí a udržiava s nimi vzájomné kontakty a zabezpečuje starostlivosť o vlastných krajanov. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu zriadilo sekciu pre medzinárodnú spoluprácu, ktorá zabezpečuje širokú škálu aktivít z oblasti športu, vzdelávania aj výskumu, ktoré sú zamerané na podporu národnej identity detí, mládeže aj učiteľov na slovenských školách v zahraničí.
296
Od roku 2011 sa do posilňovania a podpory identity Slovákov žijúcich v zahraničí zapojila aj Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. V spolupráci so sekciou pre medzinárodnú spoluprácu pri Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu v SR prostredníctvom rieši vedecko-výskumného projekt „Vzdelávanie a utváranie identity Slovákov žijúcich v zahraničí“. Slováci žijúci v zahraničí – Spôsob života, kultúra a identita Slovákov v zahraničí: na ceste k trvalej udržateľnosti. K tematickým okruhom riešenia problému patrí aj „Kvalita vzdelávania a podpora národnej identity na slovenských školách v zahraničí“, ktorý tvoria tri projekty pod vedením hlavných riešiteľov M. Kristoň, A. Doušková, E. Ďurošová. Riešiteľský tím z Katedry elementárnej a predškolskej participuje na riešení tohto tematického kruhu a rieši projekt Kvalita vzdelávania a podpora národnej identity na slovenských školách. Ciele projektu „Kvalita vzdelávania a podpora národnej identity na slovenských školách v zahraničí“. Riešitelia projektu si za cieľ skúmania zvolili zisťovanie úrovne kvality škôl, evalváciu podmienok, programov a edukačných procesov primárneho vzdelávania na vybraných slovenských školách v zahraničí. Analýza podmienok sledovaných škôl, obsahová analýza školských dokumentov a učebných materiálov umožní zmapovať aktuálny stav z pohľadu potrieb podporovania národnej identity Slovákov žijúcich v zahraničí. V súlade so snahou posilniť tento dôležitý aspekt, je možné poskytnúť zahraničným školám podporné učebné zdroje a interaktívne vzdelávacie programy (IVP) zamerané na rozšírenie informácií a predstáv učiteľov a žiakov o Slovensku, hlbšie poznanie reálií a špecifík tejto krajiny. A aj týmto spôsobom posilniť a podporiť národnú identitu žiakov mladšieho školského veku. V spolupráci s vybranými slovenskými základnými školami v zahraničí členovia Katedry elementárnej a predškolskej pedagogiky PF UMB (Z. Huľová, R. Tomkuliaková, M. Gašparová, S. Babiaková, K. Vančíková, A. Doušková), ktorí sa podieľajú na riešení tohto projektu prispejú k naplneniu potrieb učiteľov a žiakov najmä v spoločenskovednej a prírodovednej oblasti primárneho vzdelávania na základe premyslenej metodicko-didaktickej intervencie. Interaktívne vzdelávacie programy budú súčasťou webovej aplikácie, ktorá bude vytvorená na vzdelávacie účely v oblasti spoločenskovedných a prírodovedných disciplín, multikultúrnej výchovy a na skvalitňovanie kompetencií učiteľov a manažmentu základných škôl v oblasti riadenia. Riešiteľský tím poskytne spracovaný súbor metodických materiálov pre učiteľov a súbor učebných textov pre žiakov, ako aj odborné texty a publikácie z oblasti spoločenskovedných a prírodovedných disciplín. Všetko s dôrazom na podporu národnej identity detí Slovákov žijúcich v zahraničí. Poznávanie krajiny, prírody, histórie, kultúry, ľudových zvykov a tradícii sprístupniť žiakom mladšieho školského veku cez predmety vlastiveda, prírodoveda a základy technického vzdelávania, ktoré sú obsiahnuté v pracovnom vyučovaní, bude sprístupnené prostredníctvom moderných komunikačných a multimediálnych technológií. Medzi špecifické ciele projektu patrí: - Identifikácia škôl vo vybraných lokalitách v zahraničí s vyučovacím slovenským jazykom – Rumunsko, Maďarsko, Srbsko (Vojvodina). - Analýza školských dokumentov a obsahová analýza učebných materiálov.
297
Diagnostikovanie žiakov z hľadiska vzdelávacích potrieb, zisťovanie úrovne vlastivedného a prírodovedného poznania žiakov, ich poznatkov o prírodovedných a spoločenskovedných reáliách Slovenska. - Prieskum vzdelávacích potrieb učiteľov vo výučbe slovenských reálií. Riešitelia projektu sa sústredili najskôr na vymedzenie evalvačných kritérií merania kvality vybraných slovenských škôl v zahraničí. Kritériá odvodili na základe stanovenia kľúčových požiadaviek na vzdelávanie na primárnom stupni školy a dotýkali sa najmä klímy podporujúcej učenie sa v škole, kvality školských dokumentov a didaktickej hodnoty učebných zdrojov. Predmetom ich záujmu sa následne stala tvorba a modifikácia nástrojov na evalváciu vzdelávacích potrieb skúmaných žiakov a učiteľov. Identifikácia, analýza a vyhodnotenie ich vzdelávacích potrieb v oblasti slovenských reálií sa stala východiskom pre náročnú tvorbu multimediálnych učebných programov pre žiakov na primárnom stupni školy a didakticko-metodických materiálov pre ich učiteľov. Nové multimediálne učebné zdroje pre žiakov, súbor metodicko-didaktických materiálov pre učiteľov a podporné programy individualizovanej edukácie sú priamymi výstupmi projektu. Táto štúdia je primárne zameraná na proces zisťovania a hodnotenia vzdelávacích potrieb žiakov a učiteľov na slovenských školách v zahraničí, ktoré sa stali predmetom našej vzájomnej spolupráce a výskumného zisťovania v tejto oblasti. -
1. Charakteristika spolupracujúcich škôl. Na základe identifikácie vhodných podmienok škôl v lokalitách, ktoré dlhodobo spolupracujú s centrom Slovákov žijúcich v zahraničí sme zvolili základné školy s triedami s vyučovacím jazykom slovenským v troch krajinách – Rumunsko, Srbsko a Maďarsko. Vybrané školy sú porovnateľné z viacerých hľadísk: spolupráca s centrom, s Maticou slovenskou, národnostnou radou slovenskej menšiny a Metodickým centrom UMB v Banskej Bystrici. Veľkým prínosom podľa jej vyjadrenia sú aj výjazdové metodické kurzy, ktoré pripravuje Metodické centrum Univerzity Mateja Bela a Centrum ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského. Ide o školy s triedami, v ktorých sa vyučuje slovenský jazyk s rôznou časovou dotáciou. Pozornosť sme sústredili na tri školy. Základná škola Jána Čajaka v Báčskom Petrovci (Vojvodina - Srbsko). Ide o osemročnú základnú školu, v roku 2002 ocenenú najvyšším vojvodinským uznaním. Je to dvojjazyčná slovensko-srbská škola, v ktorej slovenské deti majú štyri vyučovacie hodiny slovenského jazyka, ktorý je pre ne povinný a známkovaný. Má charakter spoločenského prostredia, deti ním kumunikujú aj v domácom prostredí. Srbské deti sa učia slovenský jazyk 2 až 3 hodiny týždenne ako cudzí jazyk nespoločenského prostredia. K jazykovej príprave v tejto škole patrí aj povinná výučba anglického jazyka v rozsahu 2 až 3 hodiny týždenne. Funguje v nej dvojzmenná organizácia výučby. V prvom ročníku má vyučovacia jednotka cudzieho jazyka ( AJ, SJ, SrbJ) 20 minút, dvakrát v týždni. Školské stredisko J. G. Tajovského v Nadľaku (Rumunsko). Školské stredisko J. G. Tajovského patrí pod Ministerstvo výchovy, výskumu, mládeže a športu Rumunska. Spolu ho tvorí deväť budov. Patria sem aj slovenské školy, ktoré navštevuje 1 180 žiakov. Stredisko má okolo 120 zamestnancov, z toho 80 pedagogických. Takéto školské zariadenie združuje 307 žiakov 1. stupňa ZŠ, 317 žiakov gymnázia, 353 žiakov lýcea, 22 žiakov odborného učilišťa z toho na
298
primárnom stupni školy, ktorý je predmetom nášho záujmu, v školskom roku 20102011 boli 4 triedy slovenské, 11 tried rumunských a jedna maďarská trieda. Slovenčina je tu skutočne jazykom, ktorým sa dorozumiete s väčšinou obyvateľov Nadľaku. Vzťah k slovenskému jazyku sa snažia pestovať aj u svojich detí. Slovenské gymnázium, základná škola, materská škola a kolégium v Békešskej Čabe v súčasnej dobe navštevuje 279 žiakov. Ide o štvorročné slovenské dvojjazyčné národnostné gymnázium postavené na princípoch vzdelávania etnickej menšiny, kde sa kladie hlavný dôraz na vyučovanie slovenského jazyka a literatúry a na predmet slovenská vzdelanosť. V slovenskom jazyku sa vyučujú na primárnom stupni školy skoro všetky vyučovacie predmety. Na podporu slovenského jazyka sú organizované „školy v prírode“. Deti sa takto môžu dostať na Slovensko dvakrát, raz na nižšom a raz na vyššom stupni ZŠ. Pre dobrých žiakov organizuje CSS aj detské tábory na Slovensku, ktoré ponúkajú príležitosť ďalšieho rozširovania komunikačných schopností v slovenskom jazyku. 2. Zisťovanie vzdelávacích potrieb žiakov v oblasti prírodovedných a spoločenskovedných reálií Slovenska. V súlade s cieľom projektu skúmať kvalitu procesov vzdelávania na slovenských školách v zahraničí sme sa zamerali na zisťovanie vzdelávacích potrieb žiakov mladšieho školského veku najmä v oblasti prírodovedných a spoločenskovedných reálií Slovenska. Ide o vzdelávacie oblasti, ktoré môžu priamo a veľmi výrazne, pri vhodne realizovanej výučbe, prispievať k posilneniu jazykovej a kultúrnej identity žiakov v mladšom školskom veku. Zaujímal nás najmä aktuálny stav vedomostí žiakov v oblasti slovenských reálií. Zistené údaje budú využité ako východisko pre tvorbu podporných multimediálnych učebných zdrojov pre žiakov, s cieľom prispieť tak k rozšíreniu poznatkov a predstáv žiakov o krajine, k národnosti, ku ktorej sa hlásia. Podporné programy pre žiakov budú doplnené didaktickým materiálom pre učiteľov vyučujúcich slovenské reálie. Ako jeden z výstupov tohto projektu majú prispieť k zvýšeniu kvality vzdelávania a podporiť národnú identitu žiakov na primárnom stupni slovenských škôl v zahraničí. Pri zisťovaní potrieb žiakov v prírodovednej a spoločenskovednej oblasti vzdelávania sme postupovali po krokoch: A. Výber výskumnej vzorky na školách v zahraničí, v lokalitách s vyučovacím slovenským jazykom. Tabuľka č. 1: Charakteristika výskumnej vzorky KRAJINA Maďarsko Rumunsko
MESTO Békésčaba Nadľak Báčsky Petrovec
Srbsko SPOLU:
3
ŠKOLA ZŠ Jána Čajaka ŠS J.G. Tajovského Slovenské gymnázium, základná škola, materská škola a kolégium 3
POČET ŽIAKOV 25 16 50 91
299
Diagnostika vzdelávacích potrieb žiakov je súčasťou evalvácie podmienok, analýzy vzdelávacích programov, edukačných procesov na troch slovenských školách v zahraničí, ktoré sme vytypovali ako reprezentatívnu vzorku. Spoluprácu sme nadviazali so školami v Rumunsku, Srbsku a Maďarsku. Zisťovanie vzdelávacích potrieb sme zrealizovali vždy na jednej škole z vybraných krajín. Výskumnú vzorku tvorilo 91 žiakov, z toho 50 žiakov z troch tried školy v Báčšskom Petrovci, 16 žiakov jednej triedy v Nadľaku a 25 žiakov jednej triedy v Maďarsku. B. Charakteristika použitých diagnostických nástrojov Vzdelávacie potreby žiakov škôl v zahraničí sme skúmali na základe vytvorenia diagnostických nástrojov vlastnej konštrukcie. Aplikovali sme diagnostický rozhovor, didaktický test a voľné vyjadrenie žiakov. Diagnostický rozhovor s učiteľmi a žiakmi bol zameraný na zisťovanie vedomostí žiakov o Slovensku ako krajine, ktorej jazykom v škole rozprávajú a učia sa. Prostredníctvom neho sme získali základné údaje o počte žiakov, ktorí už Slovensko navštívili, údaje o učiteľmi a žiakmi preferovaných krásach Slovenska, ktoré im utkveli z tejto návštevy v pamäti (iba dvaja žiadne dominanty). Didaktický test vlastnej konštrukcie. Forma a obsah didaktického testu zodpovedal potrebám a možnostiam žiakov mladšieho školského veku. Testové otázky boli zamerané na zisťovanie kvality poznatkov slovenských reálií. Testová batéria sa dotýkala historických, geografických, prírodovedných elementov, ktoré tvoria základ spoločenskovedného a prírodovedného vzdelávania na primárnom stupni školy. Konkrétne otázky skúmali vedomosti žiakov z histórie SR (otázky: 1 - osobnosti; 2 hrady a zámky), špecifík SR a jej štátnych symbolov (1 - meno prezidenta; 2 - hlavné mesto; 3 - peniaze; 4 -štátne symboly), ľudovej slovesnosti (1 ľudové zvyky a remeslá; 2-jedlá; 3 - ľudové piesne; 4 - pamiatky), flóry a fauny SR (1 - živočíchy; 2 - rastliny), zo zemepisných údajov Slovenska (1 - jaskyne; 2 - mestá; 3 - nížiny; 4- rieky; 5 - pohoria). Otázky boli konštruované na bazálnej úrovni kognitívnej náročnosti, na úrovni pamäti (obrázok 1). Obrázok č. 1: Didaktický test pre žiakov 4. ročníka ZŠ – reálie Slovenska
300
Projektívna technika – Nedokončené vety. Išlo o nástroj poznávania osobnosti žiaka, zameraný na vzbudenie jeho predstavivosti, verbálnych alebo vizuálnych asociácií. Voľné vyjadrenia žiakov na danú tému nám slúžili ako doplnkové údaje k didaktickému testu. Počítali sme s možnosťou jej využitia na porovnanie získaných údajov. Evokovali sme voľné vyjadrenie na tému Slovensko si predstavujem ako krajinu v ktorej.... Zisťovali sme ním predstavy žiakov o Slovensku. Na vyjadrenie vzťahu k Slovensku sme použili inú úlohu na voľné vyjadrenie - Slovensko mám rád, pretože... (obrázok 2). Obrázok č. 2: Didaktický test – projektívna technika
C. Realizácia zisťovania vzdelávacích potrieb žiaka Školy zapojené do projektu sme za účelom realizácie zisťovania vzdelávacích potrieb žiakov navštívili v školskom roku 2010/2011. Súčasťou aktivít zameraných na skúmanie kvality podmienok, programov, edukačných procesov a výstupov boli aj kontaktné stretnutia riešiteliek tímu so žiakmi sledovaných tried. Simoneta Babiaková a Zlatica Huľová realizovali diagnostikovanie vedomostí žiakov v prítomnosti triednych učiteľov. Aplikované učebné úlohy boli dôkladne vysvetlené v slovenskom, ako aj v podpornom (maďarskom, srbskom a rumunskom) jazyku. Pri kontaktnom stretnutí so žiakmi sme zrealizovali motivačný a diagnostický rozhovor (15 minút) s cieľom prelomiť bariéry a otepliť atmosféru. Najviac času bolo venované aplikácii didaktického testu (25 minút) a realizácii projektívnej techniky – nedokončené vety k predmetným témam a ich realizácii (20 minút). Triedny učiteľ dopĺňal popis úloh inštrukciami, ktoré smerovali k lepšiemu
301
pochopeniu. Po zozbieraní výskumných materiálov sme ďalej diskutovali o témach, ktoré žiakov v triede zaujímali. Vo všetkých skúmaných školských triedach boli podmienky realizácie diagnostikovania vzdelávacích potrieb žiakov porovnateľné. 3. Vyhodnotenie zistených údajov. Poznanie žiakov v oblasti slovenských reálií. Prostredníctvom didaktického testu zameraného na zisťovanie stavu vedomostí žiakov v slovenských školách v zahraničí sme sledovali historický, geografický, národopisný, prírodovedný kontext učiva o Slovensku na primárnom stupni školy otvorenými otázkami. Nepomer otázok v jednotlivých oblastiach vyplýva z usporiadania učiva. Našim zámerom bolo zistiť, ktoré oblasti sú žiakom najmenej známe, aké sú ich potreby a v ktorých oblastiach sa objaví najviac mylných prekonceptov. Tabuľka č. 2: Prehľad relevantných odpovedí v didaktickom teste žiakov v Rumunsku, Srbsku, Maďarsku. ZŠ BÁČSKY PETROVEC, NADĽAK, BÉKEŠSKÁ ČABA (N = 91) Kategória
O1
O2
O3
O4a
O4b
O4c
O4d
Slovenská republika
15
77
72
32
34
34
33
História
75
34
Ľudová slovesnosť
48
54
69
20
Flóra a fauna
79
69
Geografia
27
67
4
78
O5
68
V tabuľke sú zachytené počty relevantných odpovedí všetkých skúmaných žiakov na otázky v didaktickom teste vo vybraných kategóriách z reálií Slovenska. Graf č. 1: Súhrnné údaje – potreby žiakov.
100 80
77 72
75
69
1
78 67
68
54 48
60 34 33 32 34
40 20
79 69
3 4a
34
27
20
15
2
4b
4
0
4c 4d
Slovenská republika
História
Ľudová slovesnosť
Flóra a fauna
Geografia
5
302
Na základe grafického vyjadrenia získaných odpovedí žkakov zo všetkých škôl výskumnej vzorky možno vidieť pomer výpovedí v sledovaných kategóriách učiva o Slovensku. Najnižšie hodnoty prisúdených údajov boli zaznamenané v kategórii otázok ľudová slovesnosť a geogragia. Ani v jednej kategórii nemožno povedať, že poznanie žiakov zodpovedá požiadavkám predpísaných štátnym vzdelávacím programom ISCED 1. Ako je možné vidieť na grafe 1, v každej kategórii otázok sa vyskytli rôznorodé výpovede žiakov, s rôznou frekvenciou výskytu, ktorá je ale všeobecne povedané veľmi nízka vzhľadom k rozmanitým možnostiam, ktoré žiaci mohli v teste uviesť. V každej kategórii otázok sa vyskytovali len minimálne, resp. čiastočne zodpovedané otázky. Uvádzame konkrétnejší popis získaných údajov v jednotlivých kategóriách a ich grafické vyjadrenie. Graf č. 2: Slovenská republika a jej špecifiká 33; 11%
15; 5% 1 - Meno prezidenta
34; 11%
77; 26%
2 - Hlavné mesto 3 - Peniaze 4a - Hymna
34; 12%
4b - Znak 4c - Vlajka
32; 11%
4d - Pečať 72; 24%
Do kategórie Špecifiká Slovenskej republiky a jej štátne symboly boli zaradené otázky týkajúce sa mena prezidenta (1); názvu hlavného mesta (2); peňazí (3); štátnych symbolov (4). Na základe hodnotenia získaných údajov možno konštatovať, že žiaci z vybraných slovenských škôl v zahraničí preukázali najmenej poznatkov v odpovedi na otázku „Ako sa volá prezident Slovenskej republiky?” Meno Ivana Gašparoviča poznalo len 5% (∑ výskytu= 15) zo všetkých testovaných žiakov. Podobne štátne symboly Slovenskej republiky sú pre žiakov vo vybraných školách v zahraničí pomerne neznáme. Až takmer 70 % všetkých žiakov štátne symboly nevedelo správne označiť. Hymnu SR pozná len 11% žiakov (∑výskytu= 32), štátny znak 12% (∑výskytu= 34), slovenskú vlajku 11% (∑výskytu= 34) a pečať 11% (∑výskytu= 33) žiakov. Najviac správnych odpovedí v tejto kategórií zaznamenala otázka „Ako sa volá hlavné mesto SR?” 24 % (∑výskytu= 72) a „Aké peniaze sa na Slovensku používajú?” žiakov vie, že hlavným mestom Slovenska je Bratislava a 24% (∑výskytu= 72) žiakov Slovensku správne priradilo ako používanú menu euro.
303
Graf č. 3: Z histórie Slovenskej republiky (suma výpovedí žiakov)
Osobnosti SR 100
65
50 75; 69%
1Osobnosti
0
7 3 1 5 16 14 13 1 1 Ján… J. G.… Gaš… Mar… Ant… Ľud… Šafá… J.… Štef… Cyri…
34; 31%
História Slovenskej…
Histórie SR sa dotýkali otázky: osobnosti Slovenska (1) a hrady a zámky (2) na Slovensku. Zaujímavým sa javí, že v pomyselnej tabuľke historických osobností Slovenska postava „Juraja Jánošíka“ figuruje na 1. mieste. Podľa údajov v grafe 3 až 65 z 91 žiakov ju zaradilo do tejto kategórie. Medzi historickými osobnosťami sa objavila osobnosť Ľudovíta Štúra, Pavla Jozefa Šafárika (∑výskytu= 14 žiakov). Jána Kollára uviedlo spolu 13 žiakov. Osobnosť Antona Bernoláka 6 žiakov. Jedenkrát sa v testoch vyskytli mená Milan Rastislav Štefánik; Cyril a Metod a Gašparovič. Históriou opadené hrady a zámky Slovenska žiaci v slovenských školách v zahraničí poznajú minimálne. Na základe inštrukcie „Napíšte, ktoré hrady a zámky na Slovensku poznáte?“ sme mohli určiť poradie uvedených historických dominánt s počtami žiakov, ktoré ich do testu napísali. Najviac žiakov pozná Bratislavský hrad, hoci aj ten uviedlo len 14 z 91 žiakov, hrad Devín pozná 12 žiakov. Nitriansky hrad do testu napísalo 11 žiakov a 5 žiakov uviedlo, že pozná Trenčiansky hrad a 4 žiaci poznajú Oravský hrad. Graf č. 4: Ľudová slovesnosť a zvyky na Slovensku
20; 11% 48; 25% 1 - Ľudové zvyky a remeslá 2 - Jedlá 3 - Ľudové piesne 69; 36%
4 - Pamiatky
54; 28%
Ako poznajú žiaci život Slovákov v minulosti sme sledovali prostredníctvom otázok v kategórii ľudová slovesnosť, ktoré sa týkali ľudových zvykov a remesiel (1), slovenských jedál (2), piesní (3) a ľudových pamiatok (4). O živote Slovákov v minulosti majú veľmi slabú predstavu žiaci zo všetkých skúmaných škôl.
304
Dôkazom sú všeobecné pomenovania ľudových zvykov a ľudových remesiel. Suma výskytov v týchto kategóriách je síce pomerne vysoká vzhľadom k ostatným kategóriám, ale je potrebné si uvedomiť, že toto číslo zachytáva len akúkoľvek správnu predstavu o remeslách a pamiatkach na Slovensku, takže aj jediná odpoveď v rámci kategórie sa počítala za správnu. Len 25 žiakov z 91 medzi ľudové zvyky zaradilo len všeobecne známy sviatok Veľkej noci, 5 žiakov s ním spojenú šibačku, 3 žiaci Vianoce a jeden žiak Nový Rok. Klasické remeslá slovákov sa nevyskytli ani v jednom teste. Žiaci uvádzali len sochárstvo (2), maliarstvo (2), stolárstvo (1), prípadne všeobecné pomenovanie remeselník. Najlepšie žiaci poznali ľudové piesne 36 % (∑výskytu= 69) a typické slovenské jedlá 28% (∑výskytu= 54). Medzi typickými jedlami sa objavili výroky ako bryndzové halušky, kapustnica, kapor, ryba, hus. V desiatich prípadoch žiaci uviedli aj mylné prekoncepty ako napríklad čokoláda, sušienky, Brumík, Fidorka, Horalky, ktoré sa im so súčasným Slovenskom spájajú. Z ľudových piesní žiaci uvádzali pieseň Sedemdesiat sukieň mala uviedlo, Nad Tatrou sa blýska, Prší, prší, Kačička divoká, Anička dušička, Pokapala na salaši slanina, Tancuj, tancuj, vykrúcaj, Kysuca - Kysuca, Kukulienka, kde si bola?, Slovák som a Slovák budem a tiež Ešte sa nevydám. V kategórii ľudových piesní sa objavila aj moderná pieseň Najkrajšie stromy sú na horehroní. Medzi pamiatkami 11 % žiakov uviedlo (∑výskytu= 20) opäť len veľmi všeobecné pomenovania: staré dediny, hrady, sochy a múzeá. Graf č. 5: Geografia Slovenskej republiky
27; 11% 68; 28% 1 - Jaskyne 2 - Mestá 67; 27%
3 - Nížiny 4 - Rieky 5 - Pohoria
78; 32%
4; 2%
Geografie SR sa dotýkali otázky: jaskyne (1), mestá (2), nížiny (3), rieky (4) a pohoria (5). Z pomedzi jaskýň dominuje Dobšinská ľadová jaskyňa, ktorú uviedlo celkom 11 % žiakov (∑výskytu= 27), žiadna iná jaskyňa sa v odpovediach nevyskytla. Zaujímavým sa javí, že žiaci nepoznajú, alebo len veľmi málo z nich pozná nížiny na Slovensku. Len štyria žiaci z 91 (2%) uviedli Východoslovenskú nížinu, žiadnu inú podpoveď sme nezaznamenali. Podľa údajov v grafe 5 až 78 z 91 žiakov (∑výskytu= 32%) uviedlo aspoň jednu rieku na Slovensku. Medzi nimi najčastejšie Dunaj, Váh, Hron, ale vyskytla sa aj rieka Orava, či potok Bystrica. Z pohorí 68 žiakov (∑výskytu= 28%) uviedlo Tatry, Veľkú Fatru, prípadne Matru. Vyskytli sa aj pomenovania vrcholov ako Gerlachovský štít a Kriváň. Početnejšou
305
kategóriou bola aj kategória mestá, na ktorú správne odpovedalo celkom 27% žiakov (∑výskytu= 67). Spomedzi miest žiaci uviedli Martin, Banskú Bystricu, Nitru, Bratislavu, ale aj mestá ako Poltár, Lučenec. Graf č. 6: Flóra a fauna SR
69; 47% 79; 53% 1 - Živočíchy 2 - Rastliny
Ako poznajú žiaci rastliny a živočíchy Slovenska sme sledovali prostredníctvom otázok v kategórii fauna (1) a flóra (2). Žiaci uvádzali živočíchy a rastliny, žijúce aj v ich okolí, nakoľko Slovesnko je s danými krajinami v jednom podnebnom pásme. Najčastejšie sa objavil medveď, vlk, jeleň a srna. V niektorých odpovediach sa objavil aj kamzík, orol a líška. Žiaci sem zaradili v 4 prípadoch psa a mačku a zajaca. Z rastlín sa objavovalo najčastejšie lekno, huby. Žiaci poznajú a slovensku prisúdili jedľu, smrek, púpavu, javor, dub, buk, čučoriedka, breza, borovica. Vo výpovediach žiakov na tému Mám rád Slovensko, pretože... sa objavovali len veľmi všeobecné formulácie: je to pekná krajina, sú tam kvapľové jaskyne, uchováva si tradície, má pekné mosty, kostoly, jazerá, pekné ľudové piesne, a dobré jedlo. Podobne vo vyjadreniach na tému: Slovensko si predstavujem ako krajinu, v ktorej.... žiaci uvádali: je tam pekná príroda, čistota, dá robiť veľa výletov a športov, lyžovať, sú tam pekné mestá, veľa ľudí, chutné jedlo, a veľké domy. Jednoznačne sa preukázalo, že kvalita poznania slovenských reálií žiakmi slovenských škôl v zahraničí je veľmi nízka. Žiaci ani vo svojich voľných vyjadreniach predstáv o Slovensku nedokázali uviesť žiadne konkrétne údaje, fakty, prezentovať špecifiká. Opierali sa len o všeobecné hodnotiace výrokov pekná, krásna, príjemná... Aby sme mohli bližšie špecifikovaťpotreby jednotlivých škôl vyhodnotili sme získané informácie podrobejšie vrámci jednotlivýchlikalít.
306
Prekoncepty žiakov o Slovensku v rámci jednotlivých krajín Tabuľka č. 2: Prehľad relevantných odpovedí v didaktickom teste žiakov v Srbsku ZŠ JÁNA ČAJAKA BÁČSKY PETROVEC (4. ROČNÍK, N = 50) Kategória/ Aspoň jedna správna odpoveď Slovenská republika História Ľudová slovesnosť Flóra a fauna Geografia
O1
O2
O3
O4a
O4b
O4c
O4d
15
45
47
25
26
26
26
43
29
27
17
44
11
40
41
27
34
4 40 4. A (N = 17)
Kategória
O1
O2
O3
O4a
O4b
O4c
O4d
SR História Ľudová slovesnosť Flóra a fauna Geografia
0 17
12 9
16
11
12
12
12
14
5
15
1
14
14
10
7
Kategória SR História Ľudová slovesnosť Flóra a fauna Geografia
O1 11 13
O2 16 11
O3 14
O4a 12
11
6
15
6
15
15
13
15
Kategória SR História Ľudová slovesnosť Flóra a fauna Geografia
O1 4 13
O2 17 9
2
6
15
12
4
12
39
0 13 4. B (N = 16)
2 14 4. C (N = 17) O3 O4a 17 2 14
4
2
13
O5
O5
11 O4b 12
O4c 12
O4d 12
O5
14 O4b 2
O4c 2
O4d 2
O5
14
307
Žiaci zo ZŠ Jána Čajaka Báčsky Petrovec v Srbsku v teste prezentovali najširšiu paletu z historických osobností Slovenska. Medzi osobnosťami sa objavil v 14 testoch Ľudovít Štúr, a v tom istom počte i Pavel Jozef Šafárik. 13 žiakov do tejto kategórie správne zaradilo Jána Kollára a 5 žiakov Antona Bernoláka. V jednom prípade sa v teste objavil aj Milan Rastislav štefánik a Cyril a Metod. Jeden žiak do tejto kategórie zaradil meno súčasného prezidenta a 50 krát figuroval v testoch aj Juraj Jánošík. 13 žiakov z 50 pozná Bratislavský hrad, 12 žiakov uviedlo hrad Devín, 11 hrad v Nitre a 4 žiaci poznali Oravský hrad. Najširšie poznatky žiaci z Bačského Petrovca preukázali aj v oblasti špecifiká SR a jej štátne symboly. Viac ako polovica žiakov ( 26 z 50) poznala a správne priradila Slovensku jej znak, pečať a vlajku a 25 z 50 žiako správne priradilo medzi ne aj hymnu. Až 47z 50 žiakov vie, že platidlom na území Slovenskej republiky je euro a 45 žiakov pozná hlavné mesto Slovenska - Bratislavu. Oblasť ľudovej slovesnosti je pre žiakov z tejto školy dosť vzdialená. Len 25 žiakov z 50 medzi ľudové zvyky zaradilo len všeobecne známy sviatok Veľkej noci a 4 žiaci s ním spojenú šibačku, 3 žiaci Vianoce a jeden žiak Nový Rok. Klasické remeslá slovákov sa nevyskytli ani v jednom teste. Žiaci uvádzali len sochárstvo (2), maliarstvo(2)a stolárstvo 1, aj to len 5 žiakov z 50. Medzi typickými jedlami sa objavili v 12 prípadoch bryndzové halušky, 4 krát žiaci napísali kapustnicu, 3krát sa objavil kapor a ryba a jedenkrát hus. V siedmych prípadoch žiaci uviedli aj mylné prekoncepty ako napríklad čokoláda, Bebe sušienky, Brumík, Fidorka, Horalky, ktoré sa in so súčasným Slovenskom určite spájajú. U žiakov v bačskom petrovci žiaci preukázali široké poznanie slovenských ľudových piesní. Pieseň Sedemdesiat sukieň mala uviedlo 27 žiakov, Nad Tatrou sa blýska 17 žiakov, Prší, prší 15 žiakov a Kačička divoká 12 žiakov. Piesene: Anička dušička poznajú 3 žiaci, Pokapala na salaši slanina 2 žiaci, Tancuj, tancuj, vykrúcaj 2 žiaci a jedenkrát sa v testoch žiakov objavili este piesne Kysuca-Kysuca, Kukulienka, kde si bola?, Slovák som a Slovák budem a tiež Ešte sa nevydám. V kategórií ľudových piesní sa objavila aj moderná pieseň Najkrajšie stromy sú na horehroní,ktorú do testu napísali 4 žiaci.Medzi pamiatkami, ktoré žiaci mali prisúdiť Slovensku sa objavili len veľmi všeobecné pomenovania.V 4 prípadoch išlo o Staré dediny, 8krát žiaci uviedli hrady, a 1krát sochy a múzeá. V kategórii Flóra a fauna Slovenska žiaci preukázali široké poznanie živočíchov a rastlín bežne sa vyskytujúcich na Slovensku ale aj v ich krajine. Najčastejšie(v 42 z 50 testov) sa objavil medveď, 18 krát vlk a 17 krát jeleň a 5krát srna. Jedenkrát sa objavil aj kamzík, orol a 5 krát líška. Žiaci sem zaradili v 2 prípadoch psa a mačku a zajaca. Z rastlín sa objavovalo najčastejšie lekno (v 33 testoch), huby ( v 18 testoch). Žiaci poznajú a slovensku prisúdili jedľu (11), smrek (8), púpavu (3), javor (3), dub (3), buk (2), čučoriedka (2), breza (1), borovica (1). Výborné znalosti žiaci majú aj z geografie Slovenska. Žiaci poznajú názvy mnohých slovenských miest. V testoch sa Trnava objavila 19krát, Nitra 11krát, Bratislava 8krát, Trenčín 2krát, Prešov 10krát, Žilina 4krát, Ružomberok 2krát, Banská Bystrica 24krát, Košice 18krát, Poprad 1krát, Martin 4krát, Brezno 2krát. Až 27 žiakov pozná Dobšinskú jaskyňu, 4 žiaci Východoslovenskú nížinu. Zo slovenských riek žiaci uvádzali najviac Dunaj (32krát), Váh a Hron (20krát). Oravu poznajú 2 žiaci. Z pohorí boli uvádzané najviac Vysoké Tatry (39), Fatra (11), Matra (9) a v jednom teste sa objavil Slovenský raj.
308
Prostredníctvom voľného vyjadrenia na tému Slovensko si predstavujem ako krajinu v ktorej..., sme sa dozvedeli, že ju žiaci v Báčskom Petrovci vnímajú ako krajinu v ktore: žili naši predkovia (4), používa sa slovenská reč (4), krajinu, v ktorej je dobre (3), sú v nej pekné pamiatky (7), pekné hory (2) a kde je veľa ľudí (4). Na vyjadrenie svojho vzťahu k Slovensku, prostredníctvom voľnej témy: Mám rád Slovensko, pretože...žiaci najčastejšie uvádzali . pretože je tam krásna príroda (18), mám tam rodinu (7), mám tam priateľov (6), pochádzajú odtiaľ naši predkovia (11), sú tam zaujímavé zámky (5), pekné pamiatky (6), krásne vrchy (9), Pekná slovenská reč (3), Bohatá kultúra (4), Čistá krajina (4), TV Markíza, JOJ (8), Zaujímavé rozprávky (6). Tabuľka č. 3: Prehľad relevantných odpovedí v didaktickom teste žiakov v Maďarsku SLOVENSKÉ GYMNÁZIUM, ZÁKLADNÁ ŠKOLA, MATERSKÁ ŠKOLA A KOLÉGIUM V BÉKEŠSKEJ ČABE (N = 25) Kategória O1 O2 O3 O4a O4b O4c O4 O5 Slovenská 0 18 12 0 0 0 0 republika História 22 0 Ľudová 17 22 12 0 slovesnosť Flóra a fauna 22 21 Geografia
0
21
0
25
22
Testovaných 25 žiakov 4. ročníka zo školy Jána Čajaka v Békešskej Čabe v Maďarsku preukázalo v testoch najmenšie vedomosti zo sledovaného učiva o Slovensku. V kategórii z histórie žiaci v teste neuviedli ani jednu z historických osobností Slovenska. Až 22 z 25 žiakov zaradilo k ním postavu Jánošíka. V otázke hrady a zámky ostali v testoch žiakov úplne prázdne miesta, je prekvapivé, že sú pre nich úplne neznáme. Podobne v kategórii špecifiká SR a štátne symboly ani jeden z 25 žiakov neoznačil správne ani jeden zo slovenských symbolov a ani jeden žiak nepozná meno prezidenta SR. 18 žiakov z 25 uviedlo správne názov hlavného mesta a 12 z nich vie, že platidlom na Slovensku je euro. Až 12 žiakov má o ňom mylný prekoncept a uviedlo starú menu koruna. V kategórií ľudová slovesnosť žiaci nepreukázali náležité vedomosti, ktoré môžu prezentovať poznanie reálii krajiny, z ktorej pochádzajú a k národnosti ktorej sa hlásia. Z ľudových zvykov a remesiel žiaci neuviedli žiadne konkrétne pomenovanie, v 14 prípadoch sa objavilo všeobecné pomenovanie remeselník a 4 žiaci k ľudovým zvykom zaradili ľudové tance. Z typických jedál slovenskej kuchyne len 18 žiakov pozná bryndzové halušky a 9 žiakov strapačky. Iné jedlá sa v testoch neobjavili. Podobne oblasť slovenských ľudových piesní je žiakom málo známa. V testoch sa objavili len dve piesne. 10 žiakov uviedlo pieseň Bol by ten jánošík... a 2 žiaci pieseň Sedemdesiat sukien mala. Ini jeden z 25 žiakov nevedel uviesť konkrétnu pamiatku z územia slovenska. V kategórii Flóra a fauna žiaci Slovensku prisúdili tieto živočíchy a rastliny. Živočíchy: Ryba (4), Motýľ (2), Medveď (11), zajac (2), bažant (1), kôň (4), mačka 6), líška (1), prasa (1), vták (2), slimák (3), kačica (7), žaba (12), pes (13), jeleň
309
(17).Rastliny: tulipán (11), huby (4), baza čierna (2), narcis (1), hyacint (1), lieska (1), kalina obyčajná (2), borovica lesná (1), smrekovec (1) Žiaci z Békešskej Čaby nepoznajú názov žiadnej nížiny na území Slovenska, ani názov žiadnej jaskyne. V políčku jaskyne zaradili žiaci len všeobecný názov kvapľové. Medzi slovenské rieky zaradili len jednu, ktorú poznali všetci žiaci v triede a je ňou Dunaj. Z miest, ktoré žiaci poznajú sa v najväčšom počte vyskytla Banská Bystrica. Pozná ju až 17 žiakov, 6 žiakov uviedlo v jej blízkom okolí sa nachádzajúcu Ľubietovú a Prešov ako slovenské mesto poznajú 2 žiaci. Ostatné mestá uvedené v testoch figurovali len raz: Bratislava, Hradište, Lučenec, Poltár, Žilina, Martin. Z Pohorí nachádzajúcich sa na Slovensku žiaci uviedli v 22prípadoch len Tatry a vyskytol sa aj vrchol Kriváň, ktorý uviedol jeden žiak. Nedostatok konkrétnych vedomostí žiakov z oblasti reálií Slovenska sa pozorovateľne prejavil aj v ich možnostiach vyjadriť svoj vzťah a obdiv ku krajine. Vo výpovediach žiakov na tému Mám rád Slovensko, pretože... sa objavovali len veľmi všeobecné formulácie: je to pekná krajina (21), sú tam kvapľové jaskyne (4), uchováva si tradície (2), má pekné mosty (1), krásne kostoly (1), krásne jazerá (1), pekné ľudové piesne (1), a dobré jedlo (1). Podobne vo vyjadreniach na tému: Slovensko si predstavujem ako krajinu, v ktorej.... žiaci uvádali. je tam pekná príroda (14), čistota (17), sa dá robiť veľa výletov (5), dá sa tam lyžovať a športovať (4), sú tam pekné mestá (1), chutné jedlo (1), a veľké domy (1). Tabuľka č. 4: Prehľad relevantných odpovedí v didaktickom teste žiakov v Rumunsku ŠKOLSKÉ STREDISKO J. G. TAJOVSKÉHO V NADĽAKU (N = 17) Kategória
O1
O2
O3
O4a
O4b
O4c
O4d
0
14
13
7
8
8
7
10
5
4
15
13
9
Flóra a fauna
17
7
Geografia
0
12
0
13
Slovenská republika História Ľudová slovesnosť
O5
7
Základnú školu v Nadľaku v Rumunsku navštevuje 17 žiakov 4. ročníka, ktorí sa zúčastnili nášho testovania. V tejto malej vzorke žiaci v kategórii história Slovenskej republiky uvádzali len osobnosť Jozefa Gregora Tajovského (7 žiakov). Jeden žiak napísal meno Antona Bernoláka a 3 žiaci medzi historické osobnosti zaradili Juraja Jánošíka. Iné mená sa v žiadnom teste neobjavili. Správne meno prezidenta Slovenskej republiky sa v testoch neobjavilo ani raz, dvaja žiaci majú mylnú predstavu o tejto osobnosti a ako prezidenta SR uviedli meno Ivety Radičovej (testovanie sme realizovali v období jej pôsobenia vo funkcii predsenkyne vlády).Lepšie výsledky zazanamenali žiaci v otázke hlavného mesta Slovenska, až 14 žiakov zo 17 uviedlo správnu odpoveď, podobne 13 žiakov pozná používané platidlo. Polovica žiakov správne priradila Slovensku jej štátne symboly. V 7 testoch bola správne priradená hymna a pečať, v 8 testoch znak a vlajka. V kategórii ľudová slovesnosť sme zistili, že žiaci majú v tejto oblasti málo skúsenosti.
310
Zo slovenských zvykov bolo žiakom známe a blízke len maľovanie veľkonočných vajíčok v 3 prípadoch a jeden žiak k nim zaradil šibačku. Zo slovenských jedál žiaci poznajú Bryndzové halušky (12), Slovenský guľáš (1), Pražené krumple (1), Paprikáš (1), Objavili sa aj pomenovania ako Grísové halušky (2), Furkovce (2) ale aj všeobecné pomenovanie ryby (1) a polievky (1). Žiaci z Nadľaku poznajú niekoľko slovenských piesní. 9 žiakov napísalo do testu pieseň Prší, prší, 5 žiakov Tancuj, tancuj, 4 žiaci Do hory ma poslali a jedekrát sa vyskytla pieseň Anička, dušička, Bol by to Jánošík a Pod horou, pod horou. K pamiatkam Slovenska priradili v 9 prípadoch len všeobecne Múzeá a inak nič. V kategórii Flóra a fauna sa podobne ako v iných školách objavili rozmanité odpovede. Zo živočíchov slovensku žiaci prisúdili najviac medveďa (16 zo 17 žiakov), jeleňa (8 zo 16 žiakov), líšku (2 žiaci), tiež veveričku a kamzíka, žabu a ježa (1 žiak) A samozrejme sa objavil i pes a mačka v jednom prípade. Z rastlín sa vyskytli len v 7 testoch huby, v 2 testoch harmanček, a jedenkrát smrek. Na základe otázok z oblasti geografia, sme zistili, že žiaci poznajú 4 slovenské mestá: Martin uviedlo 8 žiakov, Banskú Bystricu 4 žiaci, Nitru 1 žiak. Bratislavu poznajú 3 žiaci. 13 žiakov pozná rieku dunaj a dvaja žiaci Váh. V skúmanej triede nepoznajú žiaci žiadnu jaskyňu a nížinu na Slovensku Podobne ako u žaikov z Bekešskej Čaby je poznanie slovenských reálií pomerne slabé, čo sa odzrkadlilo aj v ich voľnom vyjadrení. Žaci uvádzali, že Slovensko je krajina, ktorú majú radi, pretože: je tam krásna príroda (11 žiakov), mám tam rodinu (5 žiakov), sú v nej zaujímavé zámky, kaštiele (2), majú pekné ľudové piesne (1) a sú tam Národné parky (1). Vyjadrenia ako si túto krajinu predstavujem boli len 4 a v nich žiaci uvádzali, že je v nej pekná príroda. Aj bez dokonalého štatistického spracovania je evidentné, že príprava podporných vzdelávacích programov, E-učebníc, informačných materiálov a pod, na ktorých sa v súčasnosti pracuje, je pre zvýšenie poznania a identity veľmi dôležitá. 4. Špecifické potreby učiteľov v oblasti výučby slovenských reálií. Koncept kvalitnej školy v sebe zahŕňa podľa Spilkovej (2005, s. 75) tri oblasti: podmienky a vstupy (materiálne vybavenie a personálne zabezpečenie), proces vzdelávania a fungovania školy (spôsob riadenia, klíma, kvalita učebných procesov) a výsledky vzdelávania. V snahe zachytiť a popísať kvalitu edukačných procesov v celom kontexte systému školy vo vybraných lokalitách v Maďarsku, Rumunsku a Srbsku sme použili stratégiu prípadovej štúdie, ktorá nám umožňuje najlepšie zachytiť zložitosti konkrétnych škôl a vzťahov v nich v ich celistvosti. Našimi prípadmi sú vybrané školy v zahraničí s vlastnou podobou vzdelávania v nich. Základné informácie pre jej spracovanie sme získavali prostredníctvom kvantitatívnych i kvalitatívnych postupov. Spočiatku sme realizovali pedagogické pozorovanie, didaktické testy, štruktúrovaný rozhovor, analýzu školských dokumentov a dotazníkové šetrenie s Likertovou škálou. Použili sme výroky, na ktoré učitelia odpovedali pomocou päť bodovej škály “úplne súhlasím” a “úplne nesúhlasím”. Jeden z dotazníkov bol konštruovaný so zámerom bližšie skúmať ako hodnotia kvalitu školy jej učitelia v jednotlivých oblastiych: strategické zámery a plán rozvoja školy, pedagogické riadenie školy, hodnotenie a profesijný rast učiteľov, edukačný proces a výsledky a profesijné kompetencie učiteľov a individualizácia. Súčasťou dotazníkového šetrenia bola aj oblasť - výučba
311
slovenských reálií, stav a potreby, ktorá nás vo vzťahu k tejto štúdii, ale najmä vo vzťahu k tvorbe interaktívnych vzdelávacích programov pre žiakov a didaktických materiálov pre učiteľov z týchto škôl zaujíma najviac. Vzdelávacie potreby učiteľov v oblasti výučby reálií o Slovensku sme zisťovali sadou otázok: 1. Učitelia v našej škole majú dostatok didaktických prostriedkov o Slovensku (učebníc, pracovných listov, máp, audio a video nahrávok, DVD..). 2. Učitelia majú možnosť pracovať s PC, interaktívnymi tabuľami, Interaktívnymi vzdelávacími programami. 3. Učitelia môžu slovenské reálie učiť podľa vlastných predstáv. 4. Učitelia majú dostatok metodicko-didaktických materiálov k výučbe prírodovedných a spoločenskovedných predmetov. 5. Učitelia si môžu dopĺňať vedomosti o Slovensku prostredníctvom teoretických vzdelávacích aktivít, ktoré organizuje naša škola. 6. Učitelia si môžu dopĺňať vedomosti o Slovensku prostredníctvom teoretických vzdelávacích aktivít, ktoré organizuje iná inštitúcia. 7. Učitelia si môžu dopĺňať vedomosti o Slovensku prostredníctvom vzdelávacích aktivít organizovaných priamo na Slovensku. 8. Učitelia našej školy majú možnosť v rámci vzdelávacích aktivít o Slovensku aj navštíviť a osobne spoznávať túto krajinu. 9. Poznávaniu prírodovedných a spoločenskovedných tém o Slovensku sa venujeme v rámci povinnej edukácie. 10. Poznávaniu prírodovedných a spoločenskovedných tém o Slovensku sa venujeme vo voľnom čase žiakov, v záujmových útvaroch. 11. Vedenie školy sa snaží zabezpečiť pre učiteľov dostatok edukačných prostriedkov sprostredkujúcich poznatky o slovensku. Do súboru bola zaradená aj otvorená úloha: V rámci výučby slovenských reálií by sme potrebovali... Tabuľka č. 5: Potreby učiteľov (zistenia z dotazníka)
1 1 2 3 4 5
1 2 3 4 5
2 4 0 2 0
2 3 4 1 0 0
1 2 6 2 0 0
3 0 3 5 0 0
2 8 2 0 0 0
3 4 6 0 0 0
Báčsky Petrovec 4 5 6 7 1 1 1 3 0 3 3 5 7 4 4 0 0 0 0 0 0 0 0 0 Békeščaba 4 5 6 7 5 4 7 5 4 4 1 2 1 2 2 1 0 0 0 0 0 0 0 1
8 4 3 1 0 0
9
10 1 4 0 2 1
11 3 4 1 0 0
9 5 3 2 0 0
10 2 3 5 0 0
11 6 3 1 0 0
3 2 1 1 1 8 7 1 1 0 1
312
1 2 3 4 5
1 3 3 1 1 0
2 2 4 2 0 0
3 3 1 4 0 0
4 1 3 3 1 0
Nadľak 5 6 3 4 2 2 2 2 1 0 0 0
7 2 3 2 1 0
8 3 4 1 1 0
9 2 4 2 0 0
10 0 4 4 0 0
11 3 3 1 1 0
Prehľadné údaje v tabuľke naznačujú, že učitelia v spolupracujúcich školách vyjadrujú vysokú mieru spokojnosti s výučbou reálií, s materiálno-technickým vybavením, možnosťami svojho vzdelávania. Všetky možnosti hodnotili učitelia prevažne určitým stupňom pozitívneho hodnotenia. Podľa údajov v tabuľke 5 sa učitelia najviac stotožňujú s odpoveďou, že v rámci vzdelávacích aktivít o Slovensku majú možnosť aj osobne navštíviť Slovensko. Najmenšie stotožnenie sa s výpoveďou možno čítať pri odpovedi na otázku č. 10, a teda traja učitelia uviedli, že poznávaniu prírodovedných a spoločenskovedných tém o Slovensku sa nevenujú vo voľnom čase žiakov v záujmových útvaroch. Naopak dvaja učitelia v Maďarsku odpovedali práve na túto otázku skôr negatívne, ateda že nemajú možnosť navštevovať Slovensko v rámci vzdelávacích aktivít. Nakoľko ide o individuálne prípady, nie je možné v súčasnosti vzhľadom k získaným údajom povedať viac ako to, že učitelia sa cítia byť pripravený na vzdelávanie o Slovensku tak po stránke jazykovej pripravenosti, ako aj vedmostnej, materiálnej, či skúsenostnej. V praxi to znamená, že respondenti si zvolili najľahšiu cestu – neutrálnu odpoveď, pričom pre hodnotiteľa to nebýva pozitívne zistenie. V konečnom dôsledku nezistil postoj respondentov. (Príspevok vznikol za podpory a je jedným z výstupov projektu „Kvalita vzdelávania a podpora národnej identity na slovenských školách v zahraničí“). Bibliografia 1. Huľová Z., Kvalita vzdelávania a podpora národnej identity na slovenských školách v zahraničí s využitím multimediálnej technológie. (in:) J. Zacharová, L. Bomba, M. Záborský. (Eds.). PRIZMA: Interdisciplinárna konferencia s medzinárodnou účasťou. 2012, Žilina 2. Spilková V., Proměny primárního vzdelávání v ČR. Praha: Portál 2005
