Výklad Siedmich Cirkevných Vekov

Výklad Siedmich Cirkevných Vekov William Marrion Branham

---

NEPREDAJNÉ! ---

Brat William Marrion Branham kázal sériu kázní 4. - 11. decembra v roku 1960, aby prijal inšpiráciu pre Posolstvo napísané v tejto knihe, ktorú potom osobne zostavoval počas piatich rokov pred tým, ako bola vydaná 4. decembra v roku 1965.

VÝKLAD SIEDMICH CIRKEVNÝCH VEKOV (AN EXPOSITION OF THE SEVEN CHURCH AGES) Podrobné štúdium Siedmich Cirkevných vekov a rôznych hlavných učení, ktoré sú obsiahnuté v Knihe Zjavenia od prvej do tretej kapitoly.

William Marrion Branham


OBSAH

Kapitola

Strana

Predhovor 1. Zjavenie Ježiša Krista .........................................................................10 2. Videnie na Patme ..............................................................................35 3. Efezský cirkevný vek ........................................................................54 4. Smyrnenský cirkevný vek ................................................................89 5. Pergamský cirkevný vek .................................................................127 6. Tyatírsky cirkevný vek ....................................................................170 7. Sardský cirkevný vek ......................................................................194 8. Filadelfský cirkevný vek .................................................................230 9. Laodicejský cirkevný vek ................................................................256 10. Zhrnutie vekov ...............................................................................294

PREDHOVOR Hoci sa táto kniha bude zaoberať mnohými hlavnými učeniami, ako je Božstvo, Vodný Krst atď., ktoré sa nachádzajú v Zjavení od prvej do tretej kapitoly, jej hlavnou témou je predložiť podrobné štúdium Siedmich Cirkevných Vekov. Toto je potrebné, aby sme mohli študovať a porozumieť ostatnej časti Zjavenia, lebo z Vekov vychádzajú Pečate, z Pečatí Trúby a z Trúb Čaše Hnevu. Tak ako prvý výbuch rakety ohňostroja vystupujú cirkevné veky so silným počiatočným osvietením, bez ktorého by nemohlo byť žiadne ďalšie svetlo. Ale keď je nám raz Božským zjavením dané uvidieť oslnivý jas Siedmich Cirkevných Vekov, nasleduje svetlo za svetlom, až sa nakoniec široko otvára celé zjavenie pred naším udiveným zrakom a my, poučení a očistení Jeho Duchom, sme pripravení na Jeho slávne zjavenie, nášho Pána a Spasiteľa, toho jediného pravého Boha, Ježiša Krista. Táto kniha je písaná v prvej osobe, lebo je to posolstvo z môjho srdca do sŕdc ľudí. Zvláštna starostlivosť bola venovaná písaniu veľkých začiatočných písmen všetkých mien, titulov, podstatných mien a zámen atď., ktoré súvisia s Božstvom, a tak isto aj slov Biblia, Písmo a Slovo. Toto považujeme za jediný vhodný spôsob, ako vyjadriť majestát Osoby Boha a Jeho Svätého Slova. Modlím sa o Božie požehnanie pre každého čitateľa, a nech sa každému jednotlivcovi dostane zvláštna porcia osvietenia skrze Ducha Božieho.


10

ZJAVENIE JEŽIŠA KRISTA

PRVÁ KAPITOLA ZJAVENIE JEŽIŠA KRISTA

1 Zjavenie Ježiša Krista, ktoré mu dal Bôh, aby ukázal Svojim sluhom, čo sa musí udiať naskore, a on pošlúc ho po Svojom anjelovi ukázal v znameniach Svojmu sluhovi Jánovi, 2 ktorý svedčil slovo Božie a svedoctvo Ježiša Krista a všetko, čo videl. 3 Blahoslavený, kto číta a tí, ktorí čujú slová tohoto proroctva a ostríhajú to, čo je napísané v ňom, lebo čas je blízko. 4 Ján siedmim sborom, ktoré sú v Ázii: milosť vám a pokoj od Toho, ktorý Je, ktorý Bol a ktorý Prijde, a od siedmich duchov, ktorí sú pred Jeho trónom, 5 a od Ježiša Krista, ktorý je Verný Svedok, Prvorodený z Mŕtvych a Knieža Kráľov Zeme. Tomu, ktorý nás zamiloval a umyl nás od našich hriechov Svojou Krvou 6 a učinil nás kráľmi a kňazmi Bohu a Svojmu Otcovi - Jemu sláva a sila na veky vekov. Ameň. 7 Hľa, prichádza s oblakmi, a uvidí Ho každé oko aj tí, ktorí ho prebodli, a nariekať budú nad Ním všetky pokolenia zeme. Áno, amen. 8 Ja som Alfa i Omega, Počiatok i Koniec, hovorí Pán, Bôh, ktorý Je a ktorý Bol a ktorý Prijde, Ten Všemohúci. 9 Ja Ján, i váš brat, i spoluúčastník v súžení, i v kráľovstve, i v trpezlivosti Ježiša Krista, bol som na ostrove, ktorý sa volá Patmos, pre Slovo Božie a pre svedoctvo Ježiša Krista. 10 Bol som v duchu v deň Pánov a počul som za sebou veľký hlas ako hlas trúby, 11 ktorý hovoril: Ja som Alfa i Omega, Prvý aj Posledný, a čo vidíš, píš do knihy a pošli siedmim sborom, ktoré sú v Ázii: do Efezu, do Smyrny, do Pergamu, do Tyatír, do Sárd, do Filadelfie a do Laodicee. 12 A obrátil som sa, aby som videl hlas, ktorý hovoril so mnou. A keď som sa obrátil, videl som sedem zlatých svietnikov

11

ÚVOD K PRVEJ KAPITOLE

13 a v prostredku medzi siedmimi svietnikmi som videl podobného Synovi Človeka, oblečeného v dlhom rúchu až po nohy a prepásaného na prsiach zlatým pásom. 14 A Jeho hlava a Jeho vlasy boli biele jako biela vlna, jako sneh, a Jeho oči boli jako plameň ohňa, 15 a Jeho nohy boli podobné mosadzi, jako rozžeravenej v peci, a Jeho hlas bol ako hlas mnohých vôd. 16 A vo Svojej pravej ruke mal sedem hviezd, a z Jeho úst vychádzal ostrý dvojsečný meč, a Jeho tvár bola jako slnko, keď svieti vo svojej moci. 17 A keď som Ho uvidel, padol som k Jeho nohám ako mŕtvy, a položil na mňa Svoju pravú ruku a povedal mi: Neboj sa! Ja Som Prvý A Posledný 18 a Ten Živý. A Bol Som mŕtvy, ale hľa, Som živý na veky vekov. Ameň. A mám kľúče pekla i smrti. 19 A tedy napíš, čo si videl a čo je a čo sa má diať po tomto. 20 Tajomstvo siedmich hviezd, ktoré si videl na Mojej pravici, a sedem zlatých svietnikov je toto: Sedem hviezd sú anjeli siedmich sborov, a sedem svietnikov, ktoré si videl, je sedem sborov.

ÚVOD K PRVEJ KAPITOLE 2

Zjavenie 1:1-3: “Zjavenie Ježiša Krista, ktoré mu dal Bôh, aby ukázal Svojim sluhom, čo sa musí udiať naskore, a On pošlúc ho po Svojom anjelovi ukázal v znameniach Svojmu sluhovi Jánovi, ktorý svedčil slovo Božie a svedoctvo Ježiša Krista a všetko, čo videl. Blahoslavený, kto číta a tí, ktorí čujú slová tohoto proroctva a ostríhajú to, čo je napísané v ňom, lebo čas je blízko.”

3

Pisateľ (nie autor) tejto knihy je svätý Boží Ján. Historici sa zhodujú v tom, že poslednú časť svojho života strávil v Efeze, hoci počas písania tejto knihy bol na ostrove Patmos. Nie je to rozprávanie Jánovho života, ale Zjavenie Ježiša Krista v nastávajúcich cirkevných vekoch. V treťom verši je to nazvané proroctvo, a tým to aj skutočne je.

4

Táto kniha je obyčajne nazývaná Zjavením Svätého Jána, ale to nie je správne. Je to Zjavenie Ježiša Krista dané Jánovi pre Kresťanov vo všetkých vekoch. Je to jediná kniha v celej Biblii, ktorú napísal Sám Ježiš skrze to, že sa pisateľovi osobne zjavil. 5

Je to posledná kniha Biblie, a predsa opisuje začiatok a koniec časového obdobia Evanjelia.

12


6

Grécke slovo pre zjavenie je “apokalypsa”, čo znamená “odhalenie”. Toto odhalenie je najlepšie znázornené na príklade sochára, ktorý odhaľuje svoje sochárske dielo a vystavuje ho divákovi na pohľad. Je to odhalenie, zjavenie toho, čo bolo predtým skryté. No toto odhalenie nie je len zjavenie Kristovej Osoby, ale je to ZJAVENIE JEHO BUDÚCICH SKUTKOV V NASTÁVAJÚCICH SIEDMICH CIRKEVNÝCH VEKOCH.

7

Dôležitosť Duchovného zjavenia pravému veriacemu nemôže byť nikdy príliš zdôraznená. Zjavenie pre vás znamená viac, ako si možno uvedomujete. Teraz nehovorím o tejto Knihe Zjavenia a o vás. Hovorím o KAŽDOM zjavení. To je pre cirkev nesmierne dôležité. Spomínate si v Matúšovi 16, kde sa Ježiš opýtal svojich učeníkov, “Čo hovoria ľudia o mne, že kto som ja, Syn človeka? A oni povedali: Jedni hovoria, že si ty Ján Krstiteľ, iní, že Eliáš, a zase iní, že Jeremiáš alebo niektorý z prorokov. Povedal im: A vy čo hovoríte, že kto Som Ja? A Šimon Peter odpovedal a riekol: Ty si Kristus, Syn Živého Boha! A Ježiš odpovedal a riekol mu: Blahoslavený si, Šimone, synu Jonášov, lebo telo a krv ti toho nezjavili, ale Môj Otec, ktorý je v nebesiach. A Ja ti tiež hovorím, že si ty Peter, a na tej skale zbudujem Svoju cirkev a nepremôžu jej ani brány ríše smrti.” Rímski katolíci hovoria, že cirkev je postavená na Petrovi. To je skutočne telesné. Ako by mohol Boh Svoju cirkev postaviť na nejakom človeku, ktorý bol taký nestály, že Pána Ježiša zaprel a zaklínal sa pri tom. Boh nemôže postaviť Svoju cirkev na žiadnom človeku, ktorý je zrodený v hriechu. Ani sa tam nenachádzala žiadna skala, akoby Boh posvätil zem na tom mieste. Nie je to ani tak, ako hovoria protestanti, že cirkev je zbudovaná na Ježišovi. To bolo ZJAVENIE. Čítajte to tak, ako je to napísané, “Lebo telo a krv ti to NEZJAVILI, ALE MÔJ OTEC, A NA TEJ SKALE (NA ZJAVENÍ) ZBUDUJEM SVOJU CIRKEV.” Cirkev je postavená na Zjavení, na tom “Tak hovorí Pán”. 8

Odkiaľ Ábel vedel, čo má robiť, aby priniesol Bohu tú pravú obeť? Vierou prijal zjavenie o krvi. Kain také zjavenie nedostal, (hoci mu to bolo prikázané), tak nemohol priniesť pravú obeť. To bolo zjavenie od Boha, ktoré spôsobilo ten rozdiel a dalo Ábelovi večný život. Ty si mohol prijať to, čo hovorí pastor alebo učí nejaký seminár. Hoci ťa tomu vyučovali s veľkou výrečnosťou, nikdy nebudeš mať večný život, až kým ti Boh nezjaví, že Ježiš je Kristus, a že je to Krv, ktorá ťa očisťuje, a že Boh je tvojím Spasiteľom. Je to Duchovné zjavenie, ktoré to robí.

9

Už som povedal, že táto Kniha Zjavenia je zjavenie Ježiša a toho, čo On robí v cirkvách počas tých siedmich vekov. Je to zjavenie, lebo ani sami učeníci nepoznali tieto zaznamenané pravdy. Nebolo im to predtým zjavené. Spomínate si, že v Knihe Skutkov prišli k Ježišovi a pýtali sa Ho, “Pane, či v tomto čase obnovíš Izraelovi kráľovstvo?” A On im povedal, “To nie je vašou vecou, zvedieť časy alebo jednotlivé doby.” Títo muži si ešte stále mysleli, že Ježiš zriadi pozemské kráľovstvo, ale bolo to duchovné kráľovstvo,

ÚVOD K PRVEJ KAPITOLE

13

ktoré sa chystal postaviť. Ani im nemohol povedať nič viac o Svojom postavení v ňom, lebo Mu to Otec ešte nezjavil. Ale teraz, po Svojej smrti a vzkriesení, v tomto zvláštnom čase Svojej prímluvnej služby, je schopný ukázať Jánovi tu v tomto zjavení Samého Seba, čo bude znamenať a čo bude konať Jeho sláva a prítomnosť v cirkvi. 10

V tomto zjavení nám hovorí, aký je diablov koniec. Hovorí nám, ako sa On vysporiada s diablom a ako ho uvrhne do ohnivého jazera. Zjavuje koniec bezbožných, ktorí nasledujú Satana. A to Satan nenávidí. 11

Všimli ste si niekedy, že Satan nenávidí dve knihy v Biblii viac ako tie ostatné? Skrze liberálnych teológov a pavedcov vždy napáda Knihu Genesis a Knihu Zjavenia. V oboch týchto knihách nachádzame Satanov pôvod, jeho strašné cesty a jeho zničenie. Preto tieto knihy tak napáda. Nenávidí to, byť odhalený, a v týchto knihách je odhalený až tak, že je vidieť, aký skutočne je. Ježiš o Satanovi povedal, “On nemá podiel vo Mne a Ja nemám podiel v ňom.” Diabol by chcel dokázať, že je to inak, ale nemôže, a preto robí všetko, čo môže, aby zničil dôveru v Slovo. Ale keď cirkev neverí Satanovi a verí Duchovnému zjaveniu Slova, brány pekla ju nemôžu premôcť. 12

Dovoľte, aby som uviedol niečo zo svojej vlastnej služby, ak vám to nevadí. Všetci viete, že tento dar v mojom živote je nadprirodzený. Je to dar, skrze ktorý je Duch Svätý schopný rozpoznať nemoci, myšlienky ľudských sŕdc a iné skryté veci, ktoré môže vedieť jedine Boh, a potom mi ich zjavuje. Prial by som si, aby ste mohli stáť vedľa mňa a vidieť tváre tých ľudí, keď Satan vie, že bude odhalený. To nie sú tí ľudia, o ktorých tu hovorím. To je Satan, ktorý sa zmocnil ich života cez hriech, ľahostajnosť a nemoc. Ale mali by ste vidieť ich tváre. Satan vie, že bude odhalený a výraz tváre tých ľudí prechádza tými najpodivnejšími premenami. Satan sa bojí. On vie, že Duch Boží sa práve chystá dať ľuďom poznať jeho konanie. Preto tak veľmi nenávidí tieto zhromaždenia. Satan nenávidí, keď sa vyslovujú mená a zjavujú nemoci. No, čo je to? To nie je čítanie myšlienok, to nie je telepatia ani čarodejníctvo. Je to ZJAVENIE skrze Ducha Svätého. To je jediný spôsob, ako to môžem vedieť. Samozrejme, telesná myseľ to nazve všetkým možným, len nie Duchom Svätým. 13

Dovoľte, aby som vám ukázal ešte iný dôvod, prečo Satan tak nenávidí Knihu Zjavenia Ježiša Krista v cirkvi. On vie, že Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes a naveky, a že sa nemení. On to vie oveľa lepšie ako deväťdesiat percent teológov. On vie, že keď je Boh nemenný vo Svojej povahe, potom je práve tak nemenný vo Svojich spôsoboch. Tak Satan s určitosťou vie, že tá originálna cirkev na Letnice s mocou Božou (Marek 16 v činnosti) je tou Pravou Cirkvou, na ktorú si Ježiš robí nárok ako na Svoju. Všetko ostatné je falošné. Musí to tak byť.

14

Zapamätajte si toto. Kristus v Pravej Cirkvi je pokračovaním Knihy Skutkov. Ale Kniha Zjavenia ukazuje, ako ten antikristov duch príde do cirkvi

14


a poškvrní ju činiac ju vlažnou, formálnou a bezmocnou. Ona odhaľuje Satana, zjavuje jeho skutky (ako sa snaží zničiť Boží ľud a znevažovať Božie Slovo) do doby, keď bude hodený do ohnivého jazera. Bojuje proti tomu. Nemôže to zniesť. Vie, že keď ľudia dostanú PRAVÉ ZJAVENIE o PRAVEJ CIRKVI a čím ona je, za čím stojí, a že ONA MÔŽE ROBIŤ TIE VÄČŠIE SKUTKY, bude neporaziteľnou armádou. Ak ľudia dostanú pravé Zjavenie o tých dvoch duchoch v rámci Kresťanskej cirkvi a skrze Ducha Božieho rozoznajú ducha antikrista a postavia sa mu na odpor, Satan bude pred ňou [cirkvou] bezmocný. Jeho plány budú dnes zmarené práve tak ako vtedy, keď Kristus na púšti odporoval každému jeho úsiliu získať nad Ním moc. Áno, Satan nenávidí zjavenie. Ale my ho milujeme. S pravým zjavením v našom živote nás brány pekla nemôžu premôcť, ale my zvíťazíme nad nimi. 15

Spomínate si, že som už na začiatku tohoto posolstva povedal, že táto Kniha, ktorú študujeme, je skutočným zjavením Ježiša, Jeho Samého v cirkvi a Jeho diela v nasledujúcich vekoch. Potom som povedal, že je potrebný Duch Svätý, aby nám dal zjavenie, inak ju neporozumieme. Ak obe tieto myšlienky zhrnieme, budete vidieť, že nestačí len obyčajné štúdium a myslenie, aby sme túto knihu skutočne porozumeli. Potrebujeme k tomu pôsobenie Ducha Svätého. To znamená, že táto Kniha nemôže byť zjavená nikomu okrem zvláštnej skupiny ľudí. Na to bude potrebný niekto s prorockým videním. To bude vyžadovať schopnosť počuť od Boha. Bude to vyžadovať nadprirodzené inštrukcie, nielen študenta, ktorý porovnáva verš s veršom, hoci to je dobré. Avšak tajomstvo vyžaduje vyučovanie Duchom, lebo inak sa to nikdy nestane jasným. Ako veľmi potrebujeme počuť od Boha a otvoriť sa a odovzdať sa Duchu, aby sme počuli a poznali.

16

Ako som už povedal, táto Kniha (Zjavenie) je zakončením Písma. Ešte aj v kánone Písma je presne a správne zaradená, a síce na konci. Teraz môžete vedieť, prečo sa tam píše, že každý, kto ju číta alebo počuje, je požehnaný. To je zjavenie Božie, ktoré vám dá autoritu nad diablom. Môžete vidieť, prečo tí, ktorí k tomu pridajú alebo z toho uberú, budú prekliati. Bude to tak musieť byť, lebo kto môže niečo pridať alebo ubrať z dokonalého Božieho zjavenia a potom premôcť nepriateľa? Je to také jednoduché. Nič nemá takú premáhajúcu moc ako zjavenie Slova. Vidíte, v treťom verši je vyslovené požehnanie tým, ktorí tejto Knihe venujú zvláštnu pozornosť. Myslím, že toto sa vzťahuje na zvyk v Starom zákone, kde kňaz ráno predčítal zhromaždeniu Slovo, lebo mnohí z nich nevedeli čítať, tak to musel robiť kňaz. Pokiaľ to bolo Slovo, spočívalo tam požehnanie. Nebol rozdiel, či to niekto čítal alebo počúval.

17

“Čas je blízko.” Predtým nebol čas blízko. Vo Svojej múdrosti a ekonómii nedal Boh toto mocné zjavenie skôr (hoci Bohu bolo plne známe). Z toho sa hneď učíme jednej zásade - zjavenie Božie pre každý vek môže prísť len vo

15

POZDRAV

veku, k tomu určenom, a v dobe, pre to určenej. Všimnite si dejiny Izraela. Zjavenie Božie k Mojžišovi prišlo len v určitom konkrétnom čase v dejinách, a ten čas sa stal ešte konkrétnejší, keď ľudia volali k Bohu. Ježiš Sám prišiel v plnosti času. On, ktorý je úplným Zjavením Božstva. I v tomto veku (Laodicejskom) príde zjavenie Božie vo svojom určenom čase. Nepríde ani predčasne, ani na seba nenechá čakať. Myslite na to a dajte dobrý pozor, lebo dnes sme v čase konca.

POZDRAV 18

Zjavenie 1:4-6: “Ján siedmim zborom, ktoré sú v Ázii: Milosť vám a pokoj od Toho, ktorý Je, ktorý Bol a Ktorý Prijde, a od siedmich Duchov, ktorí sú pred Jeho trónom a od Ježiša Krista, ktorý je Verný Svedok, Prvorodený z Mŕtvych a Knieža Kráľov Zeme. Tomu, ktorý nás zamiloval a umyl nás od našich hriechov Svojou krvou a učinil nás kráľmi a kňazmi Bohu a Svojmu Otcovi Jemu sláva a sila na veky vekov. Amen.” 19 Slovom Ázia je tu myslená Malá Ázia. Je to malý kus zeme, veľký približne ako Indiana. Sedem zborov, ktoré sa tam nachádzali, bolo zvlášť vybraných zo všetkých ostatných zborov pre svoje charakteristické znaky, ktoré sa budú nachádzať v nasledujúcich vekoch tých ďalších storočí. 20

Sedem Duchov pred trónom je Duch, ktorý bol v každom z tých siedmich poslov a dával im ich službu pre vek, v ktorom každý žil.

21

Všetky tieto výrazy: ‘Ten, ktorý Je' a ‘Ten, ktorý Bol' a ‘Ten, ktorý Má Prísť' a ‘Svedok Verný', ‘Ten Prvorodený z Mŕtvych', ‘Knieža Kráľov Zeme', ‘Alfa a Omega', ‘Všemohúci', sú tituly a popisy JEDNEJ A TEJ ISTEJ OSOBY, ktorou je Pán Ježiš Kristus, ktorý nás obmyl od našich hriechov vo Svojej vlastnej krvi. 22

Duch Boží v Jánovi to vyjadruje takto poporiadku, aby oznámil najvyššiu Autoritu, Božstvo Ježiša Krista, a aby zjavil toto Božstvo ako JEDNÉHO Boha. Ľudia sú dnes na veľkom omyle, pretože si myslia, že sú traja Bohovia namiesto jedného. Toto zjavenie, tak, ako ho dal Jánovi Sám Ježiš, tú chybu opravuje. Nie sú to traja Bohovia, ale jeden Boh s tromi úradmi. Je to JEDEN Boh s tromi titulmi, Otec, Syn a Duch Svätý. Toto je to mocné zjavenie, ktoré mala prvotná cirkev, a ono musí byť prinavrátené v týchto posledných dňoch spolu so správnou formulou vodného krstu. 23

Moderní teológovia so mnou nebudú súhlasiť, lebo tu je to, čo bolo napísané v jednom veľkom kresťanskom časopise, “To učenie (o trojici) je v samotnej podstate a v jadre Starého Zákona. Rovnakým spôsobom do najmenšej podrobnosti je v podstate a v jadre Nového Zákona.

16


Nový Zákon je práve tak ako Starý Zákon proti myšlienke, že je viac Bohov ako jeden. A jednako Nový Zákon tak isto jasne učí, že Otec je Boh a Syn je Boh a Duch Svätý je Boh, a že títo traja NIE SÚ tri aspekty jednej a tej istej Osoby, ale tri osoby, ktoré k sebe stoja v skutočnom osobnom vzťahu. Tam máme to veľké učenie o Troch Osobách, ale o jednom Bohu.” 24

Oni ďalej tvrdia, “Boh je, podľa Biblie, nie len jedna Osoba, ale sú to tri osoby v jednom Bohu. To je to veľké tajomstvo Trojice.”

25

To určite je. Ako môžu byť tri osoby v jednom Bohu? O tom nielenže neexistuje žiadne miesto v Biblii, ale to tiež zjavne ukazuje na nedostatok inteligentného myslenia. Tri rozdielne osoby, akokoľvek vo svojej podstate totožné, tvoria troch bohov, alebo potom reč úplne stratila svoj význam.

26

Vypočujte si, prosím, tieto slová ešte raz, “Ja som Alfa i Omega, Počiatok i Koniec, hovorí Pán, ktorý Je a ktorý Bol a ktorý Má Prísť, Ten Všemohúci.” Toto je Božstvo. Toto nie je jednoducho len nejaký prorok alebo človek. Toto je Boh. A to nie je zjavenie troch Bohov, ale JEDNÉHO Boha, Toho Všemohúceho.

27

Na počiatku cirkvi ľudia neverili v troch Bohov. Takú vieru medzi apoštolmi nenájdete. Táto teória povstala až po apoštolskom veku a na Nicejskom koncile bola zverejnená a stala sa hlavným učením. Toto učenie o Božstve spôsobilo v Nicei rozdelenie na dva smery. Z tohoto rozdelenia vyšli dva extrémy. Jeden v podstate vyústil do mnohobožstva tým, že verili v troch Bohov, a ten druhý vyústil do jednotárstva. Samozrejme, trvalo nejaký čas, kým sa to stalo, ale prišlo k tomu a máme to až dodnes. Avšak Zjavenie, ktoré Ján prijal skrze Ducha pre cirkev, bolo, “Ja som Pán Ježiš Kristus a Ja som to VŠETKO. Niet žiadneho iného Boha.” On Sám položil na toto Zjavenie Svoju pečať.

28

Zvážte toto: Kto bol Ježišov Otec? Matúš 1:18 hovorí, “A nájdená bola tehotná z Ducha Svätého.” Ale Ježiš Sám hovoril, že Boh je Jeho Otcom. Boh Otec a Boh Duch Svätý, ako často vyjadrujeme tieto slová, robia Otca a Ducha JEDNÝM. Skutočne to tak je, lebo inak by mal Ježiš dvoch Otcov. Ale všimnite si, že Ježiš povedal, že On a Jeho Otec sú Jeden - nie dvaja. To robí JEDNÉHO Boha. 29

Keďže toto je historicky a Biblicky pravdivé, ľudia sa divia, odkiaľ sa tí traja berú. Stalo sa to základným učením na koncile v Nicei v roku 325 po Kristovi. Táto trojica (absolútne nebiblické slovo) sa zakladala na mnohých rímskych bohoch. Rimania mali mnoho bohov, ku ktorým sa modlili. Modlili sa tiež ku svojim predkom ako prostredníkom. Stačil iba krok k tomu, aby boli starým bohom dané nové mená, a tak máme svätých, aby to vyzeralo viac biblicky. Miesto Jupitera, Venuše, Marsu atď. vzali Pavla, Petra, Fatimu, Krištofa atď. S jedným Bohom nemohli vykonávať svoje pohanské

POZDRAV

17

náboženstvo, preto Ho rozdelili na troch a zo svätých urobili prímluvcov, ako predtým urobili prímluvcov zo svojich predkov. 30

Odvtedy si ľudia nedokázali uvedomiť, že je len jeden Boh v troch úradoch alebo prejavoch. Oni vedia, že podľa Písma je jeden Boh, ale skúšajú to s fantastickou teóriou, že Boh je ako strapec hrozna, tri osoby, ktoré sa o Božstvo rovnomerne delia. Ale Zjavenie tu celkom jasne hovorí, že Ježiš je, “Ten, ktorý Je”, “ktorý bol” a “ktorý Má prísť”. On je “Alfa a Omega”, čo znamená, že je “A až Z” alebo VŠETKO Z TOHO. On je všetko - Ten Všemohúci. On je Ruža Sáronská, Ľalia v údolí, Jasná Hviezda Ranná, Ten Pravý Vínny Kmeň, Otec, Syn a Duch Svätý. On je Boh, Všemohúci Boh, JEDEN BOH! 31

V 1. Timoteovi 3:16 sa hovorí, “A vyznane veľké je tajomstvo pobožnosti: Bôh zjavený v tele, ospravedlnený v Duchu, zjavený anjelom, kázaný pohanom, uverené mu na svete, hore vzatý v sláve.” To je to, čo hovorí Biblia. Nestojí tu nič o nejakej prvej, druhej alebo tretej osobe. Je povedané: Boh zjavený v tele. Jeden Boh. Tento JEDEN BOH bol zjavený v tele. A tým to má byť vybavené. Boh prišiel v ľudskej podobe. To z Neho neurobilo ĎALŠIEHO BOHA. ON BOL BOH, TEN ISTÝ BOH. Bolo to zjavenie vtedy, a je to zjavenie i teraz. Jeden Boh.

32

Pozrime sa do Biblie, aby sme videli, čo On bol na počiatku podľa zjavenia, ktoré dal o Sebe. Veľký Jehova sa ukázal Izraelu v ohnivom stĺpe. Ako Anjel Zmluvy býval v tom ohnivom stĺpe a denne viedol Izrael. V chráme ohlasoval Svoj príchod veľkým oblakom. Potom sa jedného dňa jasne ukázal v tele narodenom z panny, ktoré bolo pre Neho pripravené. Boh, ktorý býval nad stanmi Izraela, si teraz vzal Sám na Seba stánok tela a býval ako človek medzi ľuďmi. Ale On bol TÝM ISTÝM BOHOM!

33

Biblia učí, že BOH BOL V KRISTOVI. TELO bol Ježiš. V Ňom prebývala celá plnosť Božstva TELESNE. Nič jasnejšie nad to nemôže byť. Tajomstvo, áno. Ale skutočná pravda - to nemôže byť jasnejšie. Tak, ak On nebol tromi osobami vtedy, potom nimi nemôže byť ani dnes. JEDEN BOH: A ten istý Boh sa stal telom.

34

Ježiš povedal, “Vyšiel som od Boha a idem k Bohu.” Ján 16:27-28. Presne to sa stalo. Zmizol zo zeme cez Svoju smrť, pohreb, vzkriesenie a nanebovstúpenie. Potom Ho stretol Pavol na ceste do Damašku. A On hovoril k Pavlovi a povedal, “Saule, Saule, prečo Ma prenasleduješ?” Pavol povedal, “Kto si, Pane?” A Pán povedal, “Ja som Ježiš.” On bol ohnivým stĺpom, oslepujúcim svetlom. Navrátil sa presne tak, ako to povedal. Naspäť do tej istej formy, v ktorej bol pred tým, ako na Seba vzal ten stánok tela. Presne tak to videl Ján. Ján 1:18: “Boha nikto nikdy nevidel, ale jednorodený Syn, ktorý je v lone Otcovom, on nám vysvetlil.” Všimnite si, čo hovorí Ján, že kde JE Ježiš. On je v lone Otcovom.

18


35

Lukáš 2:11: “Lebo narodil sa vám dnes Spasiteľ, ktorý je Kristus, Pán, v meste Dávidovom.” Narodil sa ako Kristus a ôsmeho dňa, kedy bol obrezaný, bol pomenovaný Ježiš, ako im to povedal anjel. Ja som sa narodil ako Branham; a keď som sa narodil, dali mi meno William. On bol KRISTUS, ale medzi ľuďmi Mu bolo dané meno. Ten vonkajší stánok, ktorý ľudia mohli vidieť, bol nazvaný Ježiš. On bol Pán Slávy, Ten Všemohúci zjavený v tele. On je Boh Otec, Syn a Duch Svätý. On je to všetko.

36

Otec, Syn a Duch Svätý sú len tituly. To nie sú mená. Preto krstíme na Meno Pána Ježiša Krista, pretože to je meno a nie titul, je to meno týchto titulov. Práve tak, ako dávate meno vášmu novonarodenému synovi. Dieťa, to je to, čo to je, syn je titul a potom mu dáte meno John Henry Brown. Nekrstíte len na ‘Meno Ježiš’. Na svete sú tisíce Ježišov a boli tiež pred tým, ako sa Ježiš, náš Spasiteľ, narodil. Ale je len jeden z nich, ktorý sa narodil ako Kristus, “Pán Ježiš Kristus”. 37

Ľudia hovoria o Ježišovi, že je Večný Boží Syn. Nie je to rozpor? Kto kedy počul, že ‘Syn’ je večný? Synovia majú začiatok, ale to, čo je večné, nemalo nikdy začiatok. On je Večný Boh Jehova prejavený v tele.

38

V Evanjeliu sv. Jána je povedané, “Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Boh. A to Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami.” On bol ten Pravý a Verný Svedok Otcovho večného Slova. On bol prorok a mohol povedať to, čo Mu Otec prikázal, aby povedal. On povedal, “Môj Otec je vo Mne.” To povedal Ježiš, ten stánok, “Môj Otec je vo Mne.”

39

Boh má mnoho titulov: ‘Naša Spravodlivosť’ a ‘Náš Pokoj’ a ‘Všadeprítomný’ a ‘Otec’ a ‘Syn’, ‘Duch Svätý’, ale má len jedno ľudské meno a to meno je Ježiš.

40

Nech vás to nepletie, že má tri úrady, alebo že sa prejavuje trojakým spôsobom. Na zemi bol Prorokom, na nebi je Kňazom, a keď sa vráti na zem, bude Kráľom kráľov. “Ten, ktorý bol” - To je Ježiš, Prorok. “Ten, ktorý je” - To je On, Veľkňaz, ktorý sa prihovára za nás - Ten, ktorý súcití s našimi slabosťami. “Ktorý má prísť” - To je prichádzajúci Kráľ. Na zemi bol Slovo - Prorok. Mojžiš o Ňom povedal, “Proroka vám vzbudí Pán, váš Boh, z vašich bratov, ako mňa. A stane sa, že každá duša, ktorá by nepočúvala Toho Proroka, bude vyťatá z ľudu.”

41

Všimnite si tieto skutočnosti o Ježišovi. Na zemi bol Prorokom, Baránkom a Synom. To ale z Neho nerobí troch. Boli to iba prejavy a úrady Jednej Osoby, Ježiša. 42

Je jedno obľúbené miesto v Písme, o ktorom si trojičiari myslia, že dokazuje ich stanovisko, že v Božstve je viac ako jedna Osoba. Je to Zjavenie 5:6-8: “A videl som, a hľa, prostred trónu a tých štyroch živých bytostí a prostred starcov stál Baránok ako zabitý, ktorý mal sedem rohov a sedem očí, ktoré sú siedmi Duchovia Boží, poslaní na celú zem. A prišiel a vzal knihu z pravice

POZDRAV

19

Toho, ktorý to sedel na tróne, a keď vzal knihu, štyri živé bytosti a dvadsiati štyria starci padli pred Baránkom, majúc každý harfu a zlatú čašu plnú kadiva, čo sú modlitby svätých.” Skutočne, keby tieto verše stáli samostatne, zdalo by sa, že dokazujú ich tvrdenie. Dajte pozor, povedal som, keby tieto verše stáli SAMOSTATNE. Čítajte však Zjavenie 4:2-3 a 9-11: “A hneď som bol v Duchu, a hľa, trón stál na nebi a na tróne JEDEN sediaci, a Ten, ktorý to sedel na tróne, bol na pohľad podobný kameňu jaspisu a sardisu, a dúha bola vôkol trónu, na pohľad podobná smaragdu. A keď dajú živé bytosti sediacemu na tróne, Živému na veky vekov, slávu a česť a vďaku, padnú dvadsiati štyria starci pred Sediacim na tróne a budú sa klaňať živému na veky vekov a hodia svoje koruny pred trónom hovoriac: Hoden si, Pane a náš Bože, vziať slávu a česť a moc, lebo Ty si stvoril všetky veci a pre Tvoju vôľu sú a boli stvorené.” Dobre si všimnite, že v druhom verši je napísané, “JEDEN” (nie dvaja alebo traja, ale “JEDEN”) sedel na tróne. V treťom verši je napísané, “TEN” (NIE tí), ktorý tu sedel, podobný bol na pohľad kameňu jaspisu. V deviatom verši je napísané, že tie bytosti dali česť “TOMU” (nie tým) Živému na veky vekov. V desiatom verši je napísané, že tí starci padli pred “NÍM” (nie nimi). V jedenástom verši sa hovorí, že oni kričali: Hoden si “PANE” (nie páni). V jedenástom verši je takisto napísané, že TEN, ktorý sedel na tróne, bol “Stvoriteľ”, ktorým je Ježiš (Ján 1:3), ktorým je Jehova - Duch - Boh Starého Zákona (Genesis 1:1). 43 Ale nezastavme sa tam. Čítajme teraz Zjavenie 3:21: “Tomu, kto víťazí, dám sedieť so Sebou na Svojom tróne, ako som i Ja zvíťazil a sedím so Svojím Otcom na Jeho tróne.” Tiež prečítajme List Židom 12:2: “Hľadiac ta na Veľvodcu (Autora) a Dokonávateľa našej viery, Ježiša, ktorý miesto radosti, ktorá ležala pred Ním, strpel kríž, opovrhnúc hanbou a posadil sa po pravici trónu Božieho.” Všimnite si, že podľa Samého Ježiša, ktorý napísal Zjavenie, On sedí S Otcom. Duch v Pavlovi (ktorý je Duch Kristov, lebo To je ten Duch Proroctva, skrze ktorého prichádza Slovo) hovorí, že On sa posadil po PRAVICI Božej. Ale keď sa Ján pozrel, na tróne videl len “JEDNÉHO”. A až v Zjavení 5:6-8 (ktoré ide za Zj. 4:2-3 v časovom poradí) vidíme “Baránka”, ktorý berie knihu z ruky “TOHO”, ktorý sedí na tróne, ako je uvedené v Zjavení 4:2-3 a 9-10. Čo to je? To je tajomstvo JEDNÉHO BOHA. On (Ježiš) vyšiel z Boha, zjavil sa v tele, zomrel a opäť vstal a navrátil sa do “Lona Svojho Otca.” Ako povedal Ján, “Ten jednorodený Syn, ktorý je v lone Otcovom, On nám [Ho] vysvetlil.” Ján 1:18. Teraz bol čas, aby sa Boh (Mesiáš) vrátil, aby si uplatnil nárok na Svoju nevestu, a potom sa predstavil (dal sa poznať) izraelskému národu. Tak znovu vidíme, že Boh vystupuje, aby na Seba zobral telesné príbuzenstvo s človekom ako “Syn Dávidov a Kráľ Kráľov a Pán Pánov a Ženích Nevesty z pohanov.” NIE SÚ To “Dvaja” Bohovia, ale jednoducho JEDEN BOH, ktorý prejavuje Svoje mocné trojnásobné úrady a tituly.

20


44

Ľudia vedeli, že On bol Prorok. Poznali znamenie Mesiáša, ktoré mohlo prísť len cez Proroka. Ján 1:45-52: “A Filip bol z Betsaidy, z mesta Andrejovho a Petrovho. A Filip našiel Natanaela a povedal mu: Našli sme Toho, o ktorom písal Mojžiš v zákone a proroci, Ježiša, syna Jozefovho, z Nazareta. A Natanael mu povedal: Či z Nazareta môže byť niečo dobrého? Filip mu povedal: Poď a vidz! Potom videl Ježiš Natanaela ísť k Sebe a povedal o ňom: Hľa, opravdivý Izraelita, v ktorom nieto lesti. Natanael mu povedal: Odkiaľ ma znáš? Ježiš odpovedal a riekol mu: Prv ako ťa zavolal Filip, keď si bol pod tým fíkom, videl som ťa. Natanael odpovedal a riekol mu: Rabbi, ty si ten Syn Boží! Ty si Ten Kráľ Izraelov! A Ježiš odpovedal a riekol mu: Preto, že som ti povedal: Videl som ťa pod tým fíkom, veríš? Väčšie veci ako to uvidíš. A ďalej mu povedal: Ameň, ameň vám hovorím, že odteraz uvidíte nebo otvorené a anjelov Božích vystupovať a zostupovať na Syna človeka.” Schopnosť rozpoznávať myšlienky v ľudských srdciach dala vyvoleným Božím porozumieť, že je tu Mesiáš, pomazané Slovo Božie. Židom 4:12: “Lebo Slovo Božie je živé a účinné a ostrejšie nad každý meč dvojsečný a prenikajúce až do rozdelenia duše a ducha, kĺbov a špikov a spôsobné posúdiť myšlienky a mysle srdca.” 45

Keď žena pri studni počula, že rozpoznal myšlienky jej srdca, uznala Ho za proroka, hovorila, že Mesiáša budú poznať podľa tejto veľkej schopnosti. Ján 4:7-26: “Vtedy prišla žena zo Samárie nabrať vody. A Ježiš jej povedal: Daj sa Mi napiť! Lebo Jeho učeníci boli odišli do mesta, aby nakúpili potravy. Vtedy Mu povedala žena, tá Samaritánka: Jako je to, že Ty, súc Žid, žiadaš odo mňa piť, od ženy Samaritánky? (Lebo Židia neobcujú so Samaritánmi). Ježiš odpovedal a riekol jej: Keby si znala dar Boží a vedela, kto je Ten, ktorý ti hovorí: Daj sa mi napiť, ty by si bola Jeho prosila, a bol by ti dal živej vody. Žena mu povedala: Pane, veď nemáš ani vedra nabrať vody, a studňa je hlboká, odkiaľ máš tedy tú živú vodu? Či si Ty azda väčší ako náš otec Jakob, ktorý nám dal studňu a sám z nej pil i jeho synovia, i jeho dobytok? Ježiš odpovedal a riekol jej: Každý, kto pije z tejto vody, bude zase žízniť; ale kto sa napije z vody, ktorú mu Ja dám, ten nebude žízniť na veky; ale voda, ktorú mu dám, obráti sa v ňom na prameň vody, vyvierajúcej do večného života. A žena Mu povedala: Pane, daj mi tej vody, aby som nežíznila ani nechodila sem naberať. Na to jej povedal Ježiš: Iď, zavolaj svojho muža a prídi sem! Žena odpovedala a riekla Mu: Nemám muža. Ježiš jej povedal: Dobre si povedala, že, vraj, nemám muža, lebo si mala päť mužov, a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž. To si povedala pravdu. Vtedy Mu riekla žena: Pane, vidím, že si Ty prorok. Naši otcovia sa modlievali na tomto vrchu, a vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa treba modliť. Ježiš jej povedal: Ver Mi, ženo, že ide hodina, keď ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme, nebudete sa modliť Otcovi. Vy sa modlíte a neviete čomu; my sa modlíme a vieme čomu, lebo spása je zo Židov. Ale ide hodina a je teraz, keď praví modlitebníci budú sa modliť Otcovi v Duchu a v pravde, lebo aj Otec hľadá

POZDRAV

21

takých modlitebníkov, ktorí by sa Mu tak modlili. Boh je Duch, a tí, ktorí sa Mu modlia, musia sa modliť v Duchu a v pravde. A žena Mu povedala: Viem, že príde Mesiáš, ktorý sa zovie Kristus. Keď Ten príde, oznámi nám všetko. Ježiš jej povedal: Ja som to, ktorý hovorím s tebou.” 46

V Zjavení 15:3 je povedané, “A spievali pieseň Mojžiša, sluhu Božieho, a pieseň Baránkovu a hovorili: Veľké a prepodivné sú Tvoje skutky Pane, Všemohúci Bože, spravodlivé a pravdivé sú Tvoje cesty, ó, Kráľu Svätých.” Vidíte to? BARÁNOK, Ten Veľkňaz, ktorý drží Svoju krv ako zmierenie na oltári milosti za naše hriechy, je Sám Pán, Boh Všemohúci. To je teraz Jeho funkcia. To je to, čo robí teraz, prednáša Svoju Krv za naše hriechy. Ale jedného dňa sa Baránok stane Levom z pokolenia Júdovho. Vystúpi v moci a sláve, vezme Svoju autoritu, aby panoval ako Kráľ. On je ten prichádzajúci Kráľ tejto Zeme. Samozrejme, to neznamená, že teraz nie je Kráľom, lebo On je naším Kráľom, Kráľom Svätých. Už teraz máme duchovné kráľovstvo. Ono nie je z tohoto svetového systému, tak, ako ani my nie sme z tohoto sveta. Preto sa správame inak ako tento svet. Naše občianstvo je v nebi. Odrážame Ducha toho sveta, z ktorého sme boli znovuzrodení, kde Ježiš je Kráľom. Preto naše ženy nenosia mužský odev, nestrihajú si vlasy, nepoužívajú žiadne tie kozmetické prostriedky a podobné veci, ktoré tento svet tak veľmi miluje. Preto naši muži nepijú a nefajčia a skoncovali s hriechom. Naše panstvo je panstvom nad hriechom a je účinné skrze moc, ktorá je v Duchu Kristovom, ktorý prebýva v nás. Všetky kráľovstvá na zemi padnú, ale naše zostane. 47

Teraz sme hovorili o úradoch a prejavoch Toho Jedného pravého Boha a hľadeli sme na Jeho slávu cez tieto štúdiá Písma. Ale Jeho nemožno poznať intelektuálne. Možno Ho poznať duchovne, skrze Duchovné Zjavenie. Tento istý, ktorý bol podľa tela známy ako Ježiš, sa vrátil naspäť do ohnivého stĺpu. Ale zasľúbil, že príde znovu a bude prebývať uprostred Svojho ľudu skrze Ducha. A v deň Letníc ten ohnivý stĺp zostúpil a rozdelil sa na ohnivé jazyky a sadol na každého jedného z nich. Čo Boh činil? Rozdelil sa do cirkvi, dávajúc všetkým týmto mužom a ženám časť Seba Samého. Rozdelil sa medzi Svoju cirkev tak, ako to povedal. Ján 14:16-23: “A Ja požiadam Otca, a dá vám iného Tešiteľa, aby bol s vami na veky, Toho Ducha Pravdy, ktorého svet nemôže prijať, pretože Ho nevidí ani Ho nezná. Ale vy Ho znáte, pretože prebýva u vás a bude vo vás. Neopustím vás, aby ste boli sirotami, prídem k vám. Ešte krátku chvíľu a svet Ma viacej neuvidí, ale vy Ma uvidíte, lebo Ja žijem aj vy žiť budete. Toho dňa vy poznáte, že Ja som vo Svojom Otcovi a vy vo Mne a Ja vo vás. Kto má Moje prikázania a ostríha ich, to je ten, kto Ma miluje; a ten, kto Mňa miluje, bude milovaný od Môjho Otca, i Ja ho budem milovať a zjavím mu Seba. Na to Mu povedal Júdas, nie ten Iškariotský: Pane, čo sa stalo, že máš nám zjaviť Seba a nie svetu? Ježiš odpovedal a riekol mu: Keď Ma niekto miluje, ten bude ostríhať Moje Slovo a môj Otec ho bude milovať a prijdeme k nemu a urobíme si u neho príbytok.” Povedal, že bude prosiť Otca, ktorý pošle iného Tešiteľa, ktorý už

22


bol S nimi (učeníkmi), ale NIE V nich. To bol Kristus. Potom hovorí vo verši 23 o Sebe a o Otcovi, hovorí, MY prídeme. To je ono: “Duch príde, Ten istý Duch Boží, ktorý sa prejavil ako Otec a ako Syn, sa ešte prejaví v tých mnohých” - JEDEN BOH, ktorý je Duchom. 48

Preto nikto nemôže prísť a povedať, že tým svätým mužom je pápež, alebo že tým svätým mužom je biskup alebo kňaz. Tým SVÄTÝM MUŽOM je Kristus, Duch Svätý v nás. Ako sa hierarchia odvažuje tvrdiť, že laici nemajú čo povedať? Každý má čo povedať. Každý má nejakú úlohu, každý má nejakú službu. Duch Svätý prišiel na Letnice a rozdelil sa na každého jedného, aby sa mohlo vyplniť, o čom Kristus povedal, “V ten deň vy poznáte, že Ja som vo Svojom Otcovi a vy vo Mne a Ja vo vás.” Ján 14:20.

49

Ten veľký Ja som, Všemohúci Boh, prišiel ako Duch, aby naplnil Svoju pravú cirkev. On má právo pôsobiť, kdekoľvek chce a na kom On chce. Nerobíme medzi sebou žiadnych “svätých mužov”, ale celé pravé zhromaždenie Pánovo je sväté, pretože je tam prítomný Duch Svätý. To je On, Duch Svätý, ktorý je svätý, nie samo zhromaždenie. 50

To je to zjavenie - Ježiš Kristus je Boh. Jehova Starého zákona je Ježiš Nového. Bez ohľadu na to, ako veľmi by ste sa snažili, nemôžete dokázať, že sú TRAJA Bohovia. Ale tiež je potrebné zjavenie Duchom Svätým, aby ste porozumeli pravdu, že On je Jeden. Je potrebné zjavenie, aby ste videli, že Jehova Starého zákona je Ježiš Nového. Satan sa vkradol do cirkvi a oslepil ľudí voči tejto pravde. A keď boli voči tomu oslepení, netrvalo dlho, a Rímska cirkev prestala krstiť na Meno Pána Ježiša Krista.

51

Pripúšťam, že je potrebné skutočné zjavenie od Ducha Svätého, aby človek uvidel pravdu o Božstve v týchto dňoch, keď sa nachádzame v strede tak veľkého prekrútenia Písma. Ale víťaziaca, premáhajúca cirkev je vybudovaná na zjavení, preto môžeme očakávať, že nám Boh Svoju pravdu zjaví. Avšak čo sa týka vodného krstu, nepotrebujete v podstate žiadne zjavenie. Je rovno tam a hľadí vám priamo do tváre. Bolo by možné, aby boli apoštoli, hoci len na jednu minútu, odvedení od priameho rozkazu Pánovho krstiť na meno Otca, Syna a Ducha Svätého, a boli by tak nájdení v úmyselnej neposlušnosti? Oni vedeli, aké to bolo Meno, a nie je jediné miesto v Písme, kde by krstili inak ako na Meno Pána Ježiša Krista. Zdravý ľudský rozum vám povie, že Kniha Skutkov je cirkev v akcii, a ak oni takto krstili, potom je to návod, ako sa má krstiť. No, ak si myslíte, že je to prísne, čo si potom myslíte o tomto? Každý, kto nebol pokrstený na Meno Pána Ježiša, musel byť pokrstený znovu. Skutky 19:1-6: “A stalo sa v tom, čo bol Apollo v Korinte, že Pavel pochodil horné kraje a prišiel do Efezu a najdúc tam niektorých učeníkov, povedal im: Či ste dostali Svätého Ducha, keď ste uverili? A oni mu povedali: Ba ani sme nepočuli, či je Svätý Duch. A on im povedal: A na čo ste tedy pokrstení? A oni povedali: Na krst Jánov. A Pavel povedal: Ján krstil krstom pokánia a hovoril ľudu, aby uverili v Toho, ktorý prijde po ňom,

POZDRAV

23

to jest v Krista Ježiša. Keď to počuli, dali sa pokrstiť na Meno Pána Ježiša. A keď potom vzložil na nich Pavel ruky, prišiel na nich Svätý Duch a hovorili jazykmi a prorokovali.” To je ono! Títo dobrí ľudia v Efeze počuli o prichádzajúcom Mesiášovi. Ján Ho kázal. Boli pokrstení na pokánie z hriechov, očakávali, že veriť v Ježiša leží PRED nimi. Ale teraz bol čas pozrieť sa SPÄŤ na Ježiša a dať sa pokrstiť na ODPUSTENIE hriechov. Bol čas, aby prijali Ducha Svätého. A keď boli pokrstení na Meno Pána Ježiša Krista, vzkladal na nich Pavol ruky a Duch Svätý na nich zostúpil. 52

Ó, tí drahí ľudia v Efeze boli milí ľudia, a ak niekto mal to právo cítiť sa bezpečne, boli to oni. Všimnite si, ako ďaleko prišli. Išli celou cestou, aby prijali budúceho Mesiáša. Boli na Neho pripravení. Ale nevidíte, že i napriek tomu Ho minuli? On prišiel a odišiel. Potrebovali byť pokrstení na Meno Pána Ježiša Krista. Potrebovali byť naplnení Duchom Svätým.

53

Ak ste pokrstení na Meno Pána Ježiša Krista, Boh vás naplní Svojím Duchom. To je Slovo. Skutky 19:6, čo sme čítali, boli vyplnením Skutkov 2:38: “Čiňte pokánie a dajte sa pokrstiť každý jeden z vás na Meno Ježiša Krista, na odpustenie vašich hriechov a príjmete dar Ducha Svätého.” Pozrite, Pavol povedal skrze Ducha Svätého presne to isté, čo povedal Peter skrze Ducha Svätého. A to, čo bolo povedané, NEMÔŽE byť zmenené. Musí to byť to isté, od Letníc, až kým nebude pokrstený ten posledný vyvolený. Galaťanom 1:8: “Ale aj keby sme vám my alebo anjel z neba zvestoval iné ako to, čo sme vám zvestovali, nech je prekliaty.”

54

No, niektorí z vás, jednotárov, krstia nesprávne. Vy krstíte na znovuzrodenie, ako keby vás to ponorenie do vody spasilo. Znovuzrodenie neprichádza skrze vodu, to je dielo Ducha. Muž, ktorý dal z Ducha Svätého rozkaz, “Čiňte pokánie a dajte sa pokrstiť každý jeden z vás na Meno Pána Ježiša,” nepovedal, že voda vykonala znovuzrodenie. Povedal, že to je len dôkaz dobrého svedomia voči Bohu, to je všetko. 1. Petra 3:21: “Ktorý aj nás, protiobraz zachránených v korábe, zachraňuje teraz, ako krst, čo nie je zloženie špiny tela, ale dobrého svedomia pýtanie sa po Bohu vzkriesením Ježiša Krista.” Ja tomu verím. 55

Ak má niekto nesprávnu predstavu, že by historicky mohlo byť dokázané, že sa krst vykonával inak ako na Meno Ježiša Krista, tomu radím, aby si prečítal dejiny a vyhľadal si to sám. Nižšie uvedený prípad je pravdivá správa o vodnom krste v Ríme v roku 100 po Kristovi, ktorá bola uverejnená v časopise TIME zo dňa 5.12.1955: “Diakon zodvihol ruku a Publius Decius vstúpil cez dvere ku krstiteľnici. Až po pás stál Markus Vasca, obchodník s drevom, vo vode. Usmieval sa, keď sa Publius brodil vodou a postavil sa vedľa neho. ‘Veríš?' opýtal sa. ‘Verím,' odpovedal Publius. ‘Verím, že moje spasenie pochádza od Ježiša Krista, ktorý bol ukrižovaný pod Pontským Pilátom. S Ním som zomrel, aby som s Ním mohol mať Večný Život.’ Potom pocítil silnú ruku, ktorá ho podopierala pri tom, ako sa nechal zakloniť do


24

bazénu a počul vo svojom uchu Markusov hlas: ‘Krstím ťa na Meno Pána Ježiša,' zatiaľ čo sa nad ním studená voda zavrela.” 56

Až do doby, keď sa táto pravda stratila (a nenavrátila sa, až v tomto poslednom veku - to jest, od Nicei až do rozhrania tohoto storočia), krstili na Meno Pána Ježiša Krista. Ale ona sa navrátila. Satan nemôže zadržať zjavenie, keď ho Duch chce dať. 57

Áno, keby boli traja Bohovia, potom by ste plným právom mohli krstiť v Otca a v Syna a v Ducha Svätého. Ale ZJAVENIE, KTORÉ BOLO DANÉ JÁNOVI, bolo, že je JEDEN BOH a Jeho Meno je PÁN JEŽIŠ KRISTUS. A krstíte len v JEDNÉHO jediného Boha. Preto Peter na Letnice krstil tak, ako krstil. Musel byť verný zjaveniu, ktoré bolo: “Nech teda vie celý dom Izraelov, že i PÁNOM, i KRISTOM Ho učinil Boh, toho Ježiša, ktorého ste vy ukrižovali.” To je On, “PÁN JEŽIŠ KRISTUS”.

58

Ak je Ježiš ‘OBOJE', Pán a Kristus, potom On (Ježiš) je a nemôže byť nič iné ako “Otec, Syn a Duch Svätý” v JEDNEJ Osobe, zjavenej v tele. NIE JE to “Boh v troch osobách, svätá trojica”, ale JEDEN BOH, JEDNA OSOBA, s tromi hlavnými titulmi, s tromi úradmi, ktoré manifestujú tieto tituly. Vypočujte si to ešte raz. Tento Ježiš je “OBOJE”, Pán a Kristus. Pán (Otec) a Kristus (Duch Svätý) sú JEŽIŠ, lebo On (Ježiš) je OBOJE (Pán a Kristus). 59

Ak nám toto neukáže zjavenie Božstva, tak potom to neurobí nič iné. Pán NIE JE nikto iný. Kristus NIE JE nikto iný. Tento Ježiš je Pán Ježiš Kristus - JEDEN BOH.

60

Filip jedného dňa povedal Ježišovi, “Pane, ukáž nám Otca a bude nám dosť.” Ježiš mu povedal, “Taký dlhý čas som s vami a nepoznal si Ma? Kto videl Mňa, videl Otca, a ako ty hovoríš: Ukáž nám Otca? Ja a Môj Otec sme jedno.” Raz som to citoval a jedna pani povedala, “Moment, pán Branham, vy a vaša žena ste tiež jedno.” Povedal som, “Nie tým spôsobom.” Ona povedala, “Prepáčte, nerozumiem.” Tak som jej povedal, “Vidíte ma?” Povedala, “Áno.” Povedal som, “Vidíte moju ženu?” Povedala, “Nie.” Povedal som, “Potom táto jednota je iná, lebo On povedal, kto vidí Mňa, vidí Otca.”

61

Prorok povedal, že bude svetlo v čase večera. V jednej piesni je napísané: “Bude svetlo v čase večera, cestu do slávy istotne nájdete,

POZDRAV

25

na cestu do vody je svetlo dnes, pochovaní v drahocennom Mene Ježiš. Mladí a starí, čiňte pokánie zo svojich hriechov, Duch Svätý do vás istotne vojde. Večerné svetlo prišlo To je skutočnosť, že Boh a Kristus sú Jedno.” 62

Prednedávnom som hovoril s jedným židovským Rabínom. Povedal mi, “Vy, pohania, nemôžete rozsekať Boha na tri kusy a dať Ho nejakému Židovi, my si také niečo nedáme nahovoriť.” Povedal som mu, “O to predsa ide, Rabi, my nerozsekávame Boha na tri kusy. Veríš prorokom či nie?” On povedal, “Samozrejme.” “Veríš Izaiášovi 9:6?” “Áno.” “O kom tam prorok hovoril?” “O Mesiášovi.” Povedal som, “V akom vzťahu bude Mesiáš s Bohom?” Povedal, “On bude Boh.” Povedal som, “To je správne.” Amen. Nemôžete Boha rozdeliť na tri osoby alebo na tri diely. Židovi nemôžete povedať, že je Otec, Syn a Duch Svätý. Hneď by vám povedal, odkiaľ prišla táto myšlienka. Židia vedia, že toto vyznanie bolo ustanovené na koncile v Nicei. Niet divu, že nami opovrhujú ako pohanmi.

63

Hovoríme o Bohu, ktorý sa nemení. Židia to tiež veria. Ale cirkev svojho nemenného Boha premenila z JEDNÉHO na TROCH. Ale svetlo sa navracia v čase večera. Aké zvláštne, že táto pravda prišla v dobe, kedy sa Židia navracajú do Palestíny. Boh a Kristus sú JEDNO. Tento Ježiš je ZÁROVEŇ PÁNOM I KRISTOM.

64

Ján mal zjavenie a tým Zjavením bol JEŽIŠ a On sa nám tu v Písme Sám predstavil - “JA SOM Ten, ktorý Bol, ktorý je a ktorý má prísť, Ten Všemohúci. Amen.”

65 Ak nemáte zjavenie, hľadajte a proste o to Boha. To je jediný spôsob, ako ho kedy dostanete. Zjavenie musí prísť od Boha. Ono nikdy neprichádza prirodzenou ľudskou schopnosťou, ale Duchovným obdarovaním. Môžete sa naučiť Písmo aj naspamäť, a hoci je to obdivuhodné, tým to nedosiahnete. Musí to byť zjavenie od Boha. Písmo hovorí, že nikto nemôže povedať, že Ježiš je Kristus, jedine skrze Ducha Svätého. Musíte prijať Ducha Svätého

26


a potom, jedine potom, vám môže Duch dať zjavenie, že Ježiš je Kristus, Boh, Ten Pomazaný. 66

Žiaden človek nepozná veci Božie, jedine Duch Boží a ten, komu ich Duch Boží zjaví. Potrebujeme prosiť Boha o zjavenie viac ako o čokoľvek iné na svete. Prijali sme Bibliu, prijali sme jej veľké pravdy, ale napriek tomu pre väčšinu ľudí ešte stále nie je skutočná, pretože tam nie je zjavenie skrze Ducha. Slovo nebolo oživené. V 2. Korinťanom 5:21 Biblia hovorí, že sme sa stali spravodlivosťou Božou skrze naše zjednotenie sa s Ježišom Kristom. Porozumeli ste tomu? Tam je povedané, že SME SKUTOČNOU SPRAVODLIVOSŤOU SAMÉHO BOHA skrze to, že sme V KRISTOVI. To znamená, že On (Ježiš) sa za nás stal HRIECHOM. Nie je povedané, že sa stal hriešnym, ale že sa za nás stal HRIECHOM, aby sme sa skrze zjednotenie s Ním stali SPRAVODLIVOSŤOU Božou. Ak uznáme túto skutočnosť (a to musíme), že sa za nás stal doslova HRIECHOM tým, že zaujal naše miesto, potom tiež musíme uznať skutočnosť, že my sme sa stali skrze naše zjednotenie sa s Ním SKUTOČNOU SPRAVODLIVOSŤOU Božou. Odmietnuť jedno znamená odmietnuť druhé. Prijať jedno znamená prijať i to druhé. Vieme, že to hovorí Biblia. To sa nedá poprieť. Ale chýba o tom zjavenie. Pre väčšinu Božích detí to nie je skutočné. Je to jednoducho len dobrý verš v Biblii. Ale my potrebujeme, aby nám to bolo OŽIVENÉ. Na to bude potrebné zjavenie.

67

Dovoľte, aby som tu spomenul niečo, čo vás ohromí a zároveň vám to pomôže. Sotva je taký študent Písma, ktorý by neveril, že Nový Zákon bol napísaný pôvodne v gréčtine. Všetci naši veľkí znalci Písma povedali, že Boh dal svetu tri veľké národy s tromi veľkými príspevkami pre Evanjelium. Dal nám Grékov, ktorí nám dali univerzálnu reč. Dal nám Židov, ktorí nám dali pravé náboženstvo a pravé poznanie Boha skrze Spasiteľa. Dal nám Rimanov, ktorí nám dali zjednotenú ríšu so zákonom a systémom ciest. Tak máme pravé náboženstvo, jazyk, aby ho bolo možné vyjadriť mnohým ľuďom, a vládu a cesty, aby mohlo byť prakticky rozšírené. Z historického pohľadu to vyzerá úplne správne. A naši učenci gréčtiny dnes hovoria, že gréčtina z biblickej doby je tak perfektná a presná, že ak je študent gréčtiny vycibrený a presný gramatik, bude v pravde presne vedieť, čo Slovo Nového zákona učí. Ale nie je to len teória? Je to pravda? Nie je to tak, že každý uznaný grécky učenec z nejakej denominácie diskutuje s učencom z nejakej inej denominácie, a že sa ich argumenty opierajú o totožné grécke slová a totožné pravidlá gramatiky? Isteže je to tak. Dokonca i vo veku Pergamu, práve pred koncilom v Nicei v roku 325 po Kristovi, boli dvaja veľkí učenci, Arius a Athanásius, ktorí sa dostali do doktrinálneho konfliktu ohľadom jedného gréckeho slova. Tak intenzívne a tak široko-ďaleko sa táto debata rozšírila, že historici povedali, že svet sa rozdelil kvôli jednej dvojhláske (zneniu dvoch samohlások v jednej slabike). No, ak je gréčtina taká dokonalá a tak Bohom určená, prečo tam bola taká hádka? Boh určite nemal v úmysle,

POZDRAV

27

aby sme všetci vedeli grécky. Aj dnes ešte existujú dohady o gréčtine. Vezmite napríklad knihu Dr. McCrossana “Ochrnutá Kristova cirkev pod röntgenom.” Uvádza v nej rôzne výroky od mnohých uznávaných gréckych gramatikárov a k svojmu vlastnému uspokojeniu dokazuje, že tie nemenné pravidlá gréckej gramatiky nezvratne dokazujú, že Biblia učí, že človek je pokrstený Duchom Svätým po znovuzrodení. Ďalej znova hovorí, že ženy môžu zaujať miesto za kazateľňou, lebo slovo prorokovať znamená kázať. Ale presvedčil iných znalcov gréčtiny, ktorí sú práve tak schopní ako on? Nie! Všetko, čo musíte robiť, je čítať to, čo hovoria ostatní učenci, ktorí zastávajú opačný názor, a vypočuť ich učené citáty. 68

Nielenže to, čo som práve povedal, je pravda, ale poďme ešte o krok ďalej. Dnes máme niekoľko učencov, ktorí tvrdia, že pôvodné rukopisy boli napísané aramejsky, čo bol jazyk Ježiša a ľudí v Jeho dobe. Oni tvrdia, že ľudia nehovorili a nepísali grécky, ako sa to všeobecne predpokladá. A skutočnosťou je, že naši historici sa v tom rozchádzajú. Napríklad Dr. Schonfield, veľmi vynikajúci učenec, k svojmu uspokojeniu svojimi výskumami dokázal, že Nový Zákon bol napísaný gréckym dialektom, ktorým vtedy hovorili. Svoje presvedčenie podporuje pozoruhodnými argumentmi, ktoré sa opierajú o rôzne dokumenty, ktoré má k dispozícii. Ale na druhej strane iný uznávaný učenec, Dr. Lamsa, je presvedčený, že Nový Zákon bol pôvodne napísaný v aramejčine, a jeho tvrdenie podopiera aj samotný vynikajúci historik Toynbee, ktorý tvrdí, že aramejčina, a NIE GRÉČTINA, bola rečou tých ľudí. Tak je možné, že Nový zákon bol najprv napísaný v aramejčine.

69

Nech je to akokoľvek, skôr ako sa tým začneme príliš znepokojovať, prečítajme si oboje: preklad kráľa Jakuba a ten od Dr. Lamsu. K nášmu uspokojeniu v oboch nachádzame slová, ktoré sú prekvapivo podobné, takže tu vlastne nie je žiadny rozdiel v obsahu alebo v učení. Môžeme pritom dospieť k rozhodnutiu, že Boh dovolil, aby sa nám dostali tieto novonájdené rukopisy a nové vydania už známych písiem, a aby dokázali autentickosť toho, čo sme už mali. A tak nachádzame, že hoci prekladatelia majú medzi sebou spory, písma nie. 70

Tak môžete vidieť, že výklad nie je možné zakladať na vynikajúcej znalosti jazyka, v ktorom bola Biblia napísaná. Ak to stále ešte nemôžete vidieť, pretože je vaša myseľ zahalená tradíciou, je tu jedno posledné znázornenie. Nikto nemôže pochybovať o tom, že znalci Písma a farizeji a veľkí učenci v roku 33 po Kristovi poznali presné pravidlá gramatiky a presný význam slov, ktorými bol napísaný Starý Zákon, ale napriek svojej vynikajúcej znalosti nezachytili zjavenie zasľúbeného Slova Božieho, ktoré sa prejavilo v Synovi. Bol ohlasovaný od Genesis po Malachiáša, kde Jemu a Jeho službe boli zasvätené celé kapitoly, a predsa s výnimkou niekoľkých tých, ktorým sa dostalo osvietenia skrze Ducha, ho ostatní úplne minuli.


28 71

Prichádzame teraz k záveru, takému, aký sme už našli v Slove. Akokoľvek veríme v snahu nájsť najstaršie a tie najlepšie rukopisy, aby sme mali podľa možností čo najlepší záznam Slova, nikdy nedôjdeme k jeho pravému významu tým, že ho budeme študovať a porovnávať miesta Písma, akokoľvek by sme boli úprimní. BUDE POTREBNÉ ZJAVENIE OD BOHA, ABY DALO JASNÉ ZROZUMENIE PÍSMA. TO JE PRESNE TO, ČO HOVORÍ PAVOL, “ČO AJ HOVORÍME, NO NIE UČENÝMI ĽUDSKEJ MÚDROSTI SLOVAMI, ALE UČENÝMI OD SVÄTÉHO DUCHA.” 1. Korinťanom 2:13. Pravé zjavenie je to, keď Boh vykladá Svoje vlastné Slovo tým, že potvrdzuje to, čo zasľúbil.

72

Nepochopte ma zle a nemyslite si, že neverím v presnosť Slova v tej podobe, ako ho teraz máme. Ja verím, že táto Biblia je presná. Keď bol Ježiš tu na zemi, dokonale potvrdil vierohodnosť Starého Zákona a ten bol zostavený presne tak ako náš Nový Zákon. Nemajte o tom žiadne pochybnosti, dnes máme neomylné Slovo Božie a nikto sa neodváži niečo z neho odobrať alebo niečo k nemu pridať. Ale potrebujeme toho istého Ducha, ktorý ho dal, aby nás ho vyučoval. 73

Ó, ako veľmi potrebujeme zjavenie Ducha. Nepotrebujeme novú Bibliu, nepotrebujeme nový preklad, hoci niektoré sú veľmi dobré a nie som proti nim, ALE POTREBUJEME ZJAVENIE DUCHA. A vďaka Bohu, že môžeme mať to, čo potrebujeme, lebo Boh nám chce zjaviť Svoje Slovo Svojím Duchom.

74

Nech by nám Boh Svojím Duchom začal dávať nepretržité životodarné víťaziace zjavenie. Ó, keby len cirkev mohla dostať čerstvé zjavenie a stala sa tým živým zjaveným Slovom, mohli by sme robiť tie väčšie skutky a osláviť Boha, nášho Otca, v nebesiach.

OSLOBODENÍ OD HRIECHU 75

Zjavenie 1:5: “Ktorý nás zamiloval a umyl nás od našich hriechov Svojou Krvou.” To slovo “umyl” vlastne znamená “uvoľnil” - “Uvoľnil nás od našich hriechov skrze Svoju vlastnú Krv.” Nie je to obdivuhodné? Ale máte duchovné zmýšľanie? Pochopili ste to? To bola Jeho VLASTNÁ Krv, ktorá nás dokonale oslobodila od našich hriechov. Nebola to ľudská krv, ale Krv Božia. Peter ju nazýva krvou Kristovou. Pavol ju nazýva krvou Pánovou a krvou Ježiša. Nie tri osoby, ale JEDNA osoba. Tam je opäť to zjavenie, JEDEN Boh. Všemohúci Jehova Boh zostúpil a stvoril si telo panenským narodením a býval v ňom, aby to mohla byť krv Božia, ktorá by nás oslobodila a (úplne) uvoľnila od našich hriechov a postavila nás tak bez poškvrny pred Ním Samým s nesmierne veľkou radosťou.

29

KRÁLI A KŇAZI 76

Chceli by ste na to nejaký starozákonný príklad? Poďme naspäť do záhrady Eden. Keď do slávy prišli prvé správy, že syn, Adam, sa stratil, či tam Boh poslal anjela? Či poslal nejakého syna? Alebo niekoho iného, nám podobného? Nie, On SÁM prišiel, aby vykúpil toho strateného syna. Halelujah! Boh nikomu inému nezveril Svoj plán spasenia. Dôveroval len Samému Sebe. Boh sa stal telom a prebýval medzi nami a vykúpil nás pre Seba. Sme spasení Krvou Božou. Večný Boh prebýval v smrteľnom tele, aby odstránil hriech. Stal sa Baránkom Božím, aby prelial Svoju krv a vošiel s ňou za oponu.

77

Zamyslite sa nad týmto. Keďže je to Božia krv, je to dokonalá krv. A ak nás táto dokonalá krv oslobodzuje od moci a spútanosti a poškvrny hriechu, potom to oslobodenie je dokonalé a úplné. Preto teraz už niet žiadneho odsúdenia. “Kto bude žalovať na vyvolených Božích? Boh je, ktorý ospravedlňuje (vyhlasuje, že sme spravodliví). Kde kto odsúdi? Kristus je, ktorý zomrel,...” Rimanom 8:33-34. Tu to máte, Jeho smrť nám dala tú krv. Tá krv nás oslobodila. Teraz už nieto žiadneho odsúdenia. Ako by mohlo byť? Nie je nič, za čo by sme mali byť odsúdení, lebo tá krv nás oslobodila od hriechu. Sme slobodní, nevinní. Nepočúvajte človeka, počúvajte Slovo. Krvou ste oslobodení.

78

Nenechajte sa znovu spútať tradíciami, vyznaniami a organizáciami. Nenechajte sa zviesť počúvaním tých, ktorí zapierajú moc Slova a zapierajú, že Ježiš zachraňuje, uzdravuje a naplňuje Duchom Svätým a mocou. Ste Boží slobodní ľudia, oslobodení skrze Jeho vlastnú krv. Ale ak sa vaša viera stále drží vyznaní a denominácií, potom je to dôkaz, že ste stratili vieru v Slovo.

KRÁLI A KŇAZI 79

Zjavenie 1:6: “A učinil nás kráľmi a kňazmi Bohu a Svojmu Otcovi - Jemu sláva a sila na veky vekov. Ameň.”

80

“On nás učinil!” Ó, sú určité pravdy, ktoré potrebujeme zdôrazniť. Toto je jedna z nich: ON! ON NÁS UČINIL! Spasenie je Jeho dielo. Spasenie je od Pána. Všetko z milosti. Vykúpil nás za určitým účelom, kúpil nás kvôli určitému účelu. Sme kráľmi, duchovnými kráľmi. Ó, budeme s Ním kráľmi na zemi, keď On bude sedieť na Svojom tróne. Ale teraz sme duchovnými kráľmi a kraľujeme v duchovnom kráľovstve. V Liste Rimanom 5:17 je povedané, “Lebo ak pádom, prehrešením sa toho jedného, kraľovala smrť skrze jedného, je o mnoho istejšie, že tí, ktorí dostávajú hojnosť milosti a daru spravodlivosti, budú kraľovať v živote skrze Toho Jedného, Ježiša Krista.” A v Liste Kološanom 1:13: “ktorý nás vytrhol z moci temnosti a premiestnil do kráľovstva (kraľovania) Svojho milého Syna.” Už teraz kraľujeme s Kristom,


30

vládneme nad hriechom, svetom, telom a diablom. Ukazujeme Jeho chválu a slávu, ukazujeme JEHO SAMÉHO, lebo je to Kristus v nás, ktorý nám dáva chcenie i činenie podľa Svojej ľúbosti. Áno, skutočne, už teraz sme posadení v nebeských miestach v Kristovi Ježišovi. 81

“A učinil nás kňazmi.” Áno, Jeho kňazmi, ktorí prinášajú obeť duchovnej chvály posvätenými perami. Vydávame svoje životy ako ľúbu obeť Bohu. Uctievame Ho v Duchu a v pravde. Prihovárame sa a prinášame úpenlivé prosby. Králi a kňazi nášmu Bohu. Niet divu, že svet v nás nemá zaľúbenie a my sme zvláštnym ľudom, horlivým dobrých skutkov. V Ňom sme boli znovu stvorení, aby sme boli deťmi nášmu Otcovi.

PRICHÁDZAJÚCI BOH 82

Zjavenie 1:7: “Hľa, prichádza s oblakmi a uvidí Ho každé oko aj tí, ktorí Ho prebodli, a nariekať budú nad Ním všetky pokolenia zeme. Áno, ameň.” 83 On prichádza. Ježiš prichádza. Boh prichádza. Prorok prichádza. Kňaz a Kráľ prichádza. Ten VŠETKO vo VŠETKOM prichádza. Ó, Pane Ježišu, príď skoro. Amen! 84

On prichádza. Prichádza na oblakoch, na oblakoch slávy, ako Ho videli na hore Premenenia a Jeho rúcho sa skvelo ako Božia moc, ktorá Ho zahaľovala. KAŽDÉ oko Ho uvidí. To znamená, že toto nie je Vytrhnutie. Toto sa deje vtedy, keď On príde, aby prevzal Svoje oprávnené postavenie ako Vládca sveta. Toto je vtedy, keď tí, ktorí Ho prebodli svojimi vyznaniami a denominačnými náukami, budú plakať a všetci ľudia budú nariekať zo strachu pred Tým, ktorý je Slovo.

85

Toto je zjavenie podané v Zachariášovi 12:9-14. Zachariáš toto prorokoval asi pred 2500 rokmi. Práve sa to ide stať. Počúvajte! “A stane sa toho dňa, že budem hľadať zahladiť všetky tie národy, ktoré prídu na Jeruzalem. A vylejem na dom Dávidov a na obyvateľa Jeruzalema Ducha milosti a pokorných prosieb. A obrátia svoj zreteľ ku Mne, ku Tomu, ktorého prebodli,...” Kedy sa vráti Evanjelium k Židom? Keď sa skončí čas pohanov. Evanjelium je hotové navrátiť sa späť k Židom. Ó, keby som vám len mohol povedať niečo, čo sa má skoro stať práve v tomto našom čase. Táto veľká vec, ktorá sa má stať, nás prenesie do Zjavenia 11 a vezme tých dvoch svedkov, tých dvoch prorokov, Mojžiša a Eliáša, ktorí navracajú Evanjelium naspäť Židom. Sme na to pripravení. Všetko je na svojom mieste. Ako Židia priniesli posolstvo pohanom, tak ho prinesú pohania späť Židom a nastane vytrhnutie.

PRICHÁDZAJÚCI

BOH

31

86

Pamätajte na to, o čom sme čítali v Zjavení a v Zachariášovi. Oboje sa deje hneď po súžení. Cirkev prvorodených nejde cez súženie. O tom vieme. Biblia to učí.

87

Je povedané, že v tom čase vyleje Boh Svojho Ducha na dom Izraelov. Je to ten istý Duch, ktorý bol vyliaty na pohanov v ich dobe. “A obrátia svoj zreteľ ku Mne, ku Tomu, ktorého prebodli, a budú nariekať nad Ním, ako niekto narieka nad svojím jediným, a budú horko žalostiť nad Ním, ako niekto žalostí nad svojím prvorodeným. Toho dňa bude veľký nárek v Jeruzaleme, ako bol nárek Hadadrimmona v doline Megidona. A bude nariekať celá zem, každá čeľaď osobitne, čeľaď domu Dávidovho osobitne a ich ženy osobitne, čeľaď domu Nátanovho osobitne a ich ženy osobitne,...” A každý dom zvlášť, keď On príde v oblakoch chvály vo Svojom Druhom Príchode. Židia, ktorí Ho prebodli, Ho uvidia, ako hovorí Písmo na inom mieste, “Kde si utŕžil tie jazvy?” A On povie, “V dome mojich priateľov.” Ale to nebude čas nariekania len pre Židov, ktorí Ho odmietli ako Mesiáša, ale bude to čas nariekania pre tých, ktorí pozostali z pohanov, ktorí Ho odmietli ako Spasiteľa tohoto dňa. 88

Bude tam plač a nárek. Spiace panny budú nariekať. Oni predstavujú cirkev, ktorá odmietla prijať olej (čo je symbolom Ducha Svätého) pre svoje lampy (čo je symbol tela alebo nádoby na olej), až bolo príliš neskoro. Nie je to tak, že by to neboli dobrí ľudia. Boli to panny a to znamená, že mali vysokú morálku. Ale nemali olej vo svojich lampách, tak boli vyhnané von, kde bol plač a škrípanie zubov.

89

Pozrime sa na príklad tohoto všetkého do Genesis, do 45. kapitoly, kde Jozef stretáva svojich bratov v Egypte a dáva sa im poznať. Genesis 45:1-7: “Tu sa Jozef nemohol ďalej zdržať, ani vzhľadom na všetkých, ktorí stáli pri ňom, a zvolal: Vyveďte všetkých ľudí von odo mňa! A nestál nikto s ním, keď sa dal Jozef vo znanie svojim bratom. A vypukol v hlasitý plač. A počuli to Egypťania a počul dom faraónov. A Jozef riekol svojim bratom: Ja som Jozef! Či ešte žije môj otec? A jeho bratia mu nemohli odpovedať, lebo sa zdesili pred ním. Ale Jozef riekol svojim bratom: Nože, pristúpte ku mne! A pristúpili. A riekol: Ja som Jozef, váš brat, ktorého ste predali do Egypta. Ale teraz sa netrápte nad tým ani nech nie je vo vašich očiach hnevu, že ste ma sem predali, lebo pre zachovanie života ma poslal Bôh pred vami. Lebo toto sú ešte len dva roky, odkedy je hlad v zemi, a ešte bude päť rokov, čo sa nebude ani orať, ani žať. A Bôh ma poslal pred vami položiť vám stranou zbytok na zemi a zachovať vám ho pri živote. Bolo to na veľkú záchranu.” 90

Nie je to v nádhernom súlade so Zachariášom 12? Keď obe tieto miesta navzájom porovnáme, musíme tú udalosť vidieť správne. 91

Keď bol Jozef veľmi mladý, jeho bratia ho nenávideli. Prečo ho jeho bratia nenávideli? Preto, že bol duchovný. On nemohol za to, že videl tie videnia, ani nemohol za to, že sa mu snívali sny a mohol ich vykladať. To bolo v ňom. Nemohol prejavovať nič iné, iba to, čo bolo v ňom. Preto, keď ho bratia

32


nenávideli, bolo to bez príčiny. Ale otec ho miloval. Jeho otec bol prorok a rozumel tomu. To znázorňuje dokonalý predobraz Krista. Boh Otec miloval Syna, ale bratia (učení v Písme a farizeji) Ho nenávideli, pretože mohol uzdravovať nemocných, robiť divy, predpovedať budúce veci, vidieť videnia a vykladať ich. Toto síce nebol dôvod k tomu, aby Ho nenávideli, ale oni Ho nenávideli a ako Jozefovi bratia nenávideli Ho bez príčiny. 92

Pamätajte, ako tí Jákobovi synovia zaobchádzali s Jozefom. Hodili ho do jamy, vzali jeho pestrofarebnú sukňu, ktorú mu dal otec, a namočili ju do krvi, aby si otec myslel, že chlapca zabilo nejaké zviera. Potom ho predali otrokárom, ktorí ho zobrali do Egypta, a tam bol znovu predaný generálovi. Generálova žena ho nespravodlivo vsadila do väzenia, ale po nejakom čase jeho prorocké schopnosti obrátili na neho pozornosť faraóna a bol povýšený na pravicu faraóna s takou autoritou, že nikto nemohol prísť k faraónovi, kým prv neprešiel cez Jozefa.

93

Poďme a bližšie pozorujme Jozefov život v Egypte, lebo tu vidíme dokonalý predobraz Krista. V dome generála bol falošne obvinený, potrestaný a uväznený bez príčiny práve tak, ako to urobili s Ježišom. Vo väzení vyložil sen čašníkovi a pekárovi, ktorí tiež boli s ním uväznení. Čašník bol navrátený do života, ale ten druhý bol odsúdený na smrť. Kristus bol uväznený na kríži, opustený Bohom a ľuďmi. Po oboch stranách viseli zločinci, jeden zomrel, duchovne, ale tomu druhému bol udelený život. A všimnite si, keď bol Ježiš sňatý z kríža, bol vyzdvihnutý do nebies a sedí teraz na pravici veľkého Ducha Jehovu, nikto nemôže prísť k Bohu, jedine skrze Neho. Je JEDEN prostredník medzi Bohom a ľuďmi a On je všetkým, čo potrebujete. Žiadne Márie ani svätí, jedine Ježiš.

94

Keď ďalej pozorujeme tento predobraz, ktorý nachádzame v Jozefovi, môžeme si všimnúť, že všetko, čo robil v Egypte, sa darilo. V jeho prvom zamestnaní u generála sa mu darilo. Áno, i v žalári sa mu darilo. Keď Ježiš príde, aj tá púšť zakvitne ako ruža. On je “Syn Prospievania”. Ako žiaden vek neprospieval tak ako za Jozefa, tak nastane čas takého požehnania, ktoré príde na túto Zem, aké svet ešte nepoznal. Každý z nás bude môcť sedieť pod svojím figovníkom, smiať sa a radovať a žiť na veky v Jeho prítomnosti. V Jeho prítomnosti je plnosť radosti a po Jeho pravici je potešenie na veky vekov. Chvála Bohu.

95

Všimnite si, že všade, kde Jozef išiel, trúbili na trúbach, aby oznámili jeho príchod. Ľudia volali, “Skláňajte kolená pred Jozefom!” Nezáležalo na tom, čo kto robil; keď zaznela trúba, sklonil kolená. Niekto mohol niečo na ulici predávať a práve naťahoval ruku po peniazoch, ale musel sa zastaviť a skloniť kolená, keď zaznela trúba. Ak to bol aj umelec alebo herec, musel sa zastaviť uprostred dejstva a skloniť kolená pred Jozefom, keď bola jeho prítomnosť oznámená zvukom trúby. A v jednom z týchto dní všetko v čase zastane, lebo trúba Božia zaznie a mŕtvi v Kristu vstanú a svitne ráno, večne jasné a čisté.

PRICHÁDZAJÚCI

BOH

33

Potom sa sklonia všetky kolená, lebo je napísané, “Preto i Bôh Ho povýšil nado všetko a dal Mu Meno, ktoré je nad každé meno, aby sa v Mene Ježiša sklonilo každé koleno bytostí tých, ktorí sú na zemi i tých, ktorí sú pod zemou, a aby každý jazyk vyznával, že Ježiš Kristus je Pánom, na slávu Boha Otca.” Fil.2,9-11. 96

Ale všimnite si ešte jedno nádherné zjavenie v predobraze Jozefa. Jozefovi, zatiaľ čo býval v Egypte, bola daná pohanská nevesta a z nej sa mu narodili dvaja synovia, Efraim a Manasses. Jozef prosil svojho otca, aby oboch týchto synov požehnal. Postavil ich pred Jákoba tak, že Manasses, prvorodený, stál po Jákobovej pravici a Efraim po ľavici. Keď ich Jákob išiel požehnať, skrížil svoje ruky, a tak svoju pravicu položil na mladšieho syna. Tu Jozef vykríkol, “Nie tak, otče, tento po tvojej pravici je prvorodený.” Ale Jákob povedal, “Boh skrížil moje ruky.” Tu v tom predobraze vidíme, že požehnanie, ktoré patrilo prvorodenému (Židom) bolo dané mladšiemu (Pohanom) skrze kríž (skrížené ruky) Pána Ježiša Krista. Požehnanie prichádza skrze kríž. Galaťanom 3:13-14: “Kristus nás vykúpil spod zlorečenstva zákona tým, že Sám sa stal za nás zlorečenstvom, lebo je napísané: Zlorečený každý, kto visí na dreve, aby na pohanov prešlo v Kristu Ježišovi požehnanie Abrahámovo, aby sme dostali zasľúbenie Ducha skrze vieru.” Požehnanie Abrahámovo sa dostalo pohanom skrze kríž. Židia odmietli kríž, preto si vzal Ježiš nevestu z pohanov. 97

Teraz sa vrátime k tomu, ako sa Jozef stretol so svojimi bratmi. Spomínate si, že neprišli všetci bratia, ale Jozef to vedel a trval na tom, aby prišli všetci, inak by sa im nemohol dať poznať. Nakoniec priviedli aj chýbajúceho malého Benjamína. Malý Benjamín bol vlastným Jozefovým bratom. A bol to on, ktorý dojal a zapálil jeho dušu. A keď náš Jozef, Ježiš, príde k národu, ktorý zachoval Božie prikázania a vrátil sa do Palestíny, Jeho duša vzplanie. Malý Benjamín znázorňuje tých 144000 Izraelitov z celého sveta, ktorí sa navrátili do Palestíny pre svoje vykúpenie. Budú tam stáť pripravení prijať Toho, ktorého správne poznať znamená večný život. Potom zvolajú, “Toto je náš Boh, na ktorého sme očakávali.” Potom uvidia Toho, ktorého prebodli, a v ohromení zvolajú, “Odkiaľ máš tie rany? Ako sa to stalo?” Potom budú nariekať a plakať. Každá rodina zvlášť a každý jednotlivec zvlášť, v bolesti a zármutku.

98

Kde bude zatiaľ cirkev z pohanov, kým sa Ježiš bude dávať poznávať Svojim bratom? Pamätajte, že Jozefova nevesta so svojimi dvomi deťmi bola v paláci, pretože Jozef prikázal, “Nech všetci odídu; vyveďte ich von odo mňa.” Tak nevesta z pohanov bola ukrytá v Jozefovom paláci. Kam bude vytrhnutá cirkev z pohanov? Do paláca. Nevesta bude vzatá zo zeme. Ona bude vzatá pred veľkým súžením, aby sa stretla so svojím Pánom v povetrí. Po dobu tri a pol roka, kým sa bude vylievať trestajúci Boží hnev, bude na veľkej svadobnej Večeri Baránkovej. Potom On príde, nechá svoju Nevestu

34


v “dome Svojho Otca”, kým sa dá poznať Svojim bratom. Práve v tomto čase bude zrušená antikristova zmluva, ktorú uzavreli Židia s Rímom. Rím a jeho spojenci vyšlú vojská, aby zničili všetkých bohabojných, v Slove zostávajúcich Židov. Ale keď prídu k mestu, aby ho zničili, objaví sa na nebi znamenie príchodu Syna Človeka s Jeho mohutným vojskom, aby zničil tých, ktorí ničili Zem. Keď je nepriateľ porazený, vtedy prichádza Ježiš a predstavuje sa tým 144000. Ktorí, keď videli Jeho mocné skutky spasenia, prišli, aby poznali Jeho moc. Ale tiež, keď vidia Jeho rany a poznávajú, že Ho až do tejto chvíle odmietali, začínajú hlasno nariekať v záchvate zdesenosti a strachu presne tak, ako boli zdesení ich dávni bratia, keď stáli pred Jozefom a boli plní úzkosti a strachu, že budú zabití. Ale tak, ako Jozef povedal, “Nerobte si žiadne výčitky. To je v poriadku. Boh bol v tom všetkom. On to urobil, aby zachoval život.” Tak aj Ježiš im bude hovoriť pokoj a lásku. 99

Prečo Židia odmietli Ježiša? Boh bol v tom všetkom! To bol jediný spôsob, ako si mohol vziať nevestu z pohanov. On zomrel na kríži, aby zachoval život Cirkvi z pohanov.

100

No týchto 144 000 nie je v neveste. V Zjavení 14:4 sú nazývaní panenci a nasledujú Baránka, kamkoľvek ide. Tá skutočnosť, že sa nepoškvrnili so ženami poukazuje na to, že sú eunusi (Matúš 19:12). Eunusi boli strážcovia nevestiných komnát. Oni robili sprievod. Všimnite si, že oni nesedia na tróne, ale sú pred trónom. Nie, oni nie sú v neveste, ale budú v tom slávnom tisícročnom kráľovstve.

101

Potom vidíme, keď títo poslední z Izraela sú pripojení v láske k Pánovi a nepriateľ je zničený, Boh pripraví Svoju svätú horu, Svoju novú záhradu Eden pre nevestu a Jeho i jej sprievod na dobu tisíc rokov medových týždňov na zemi. Keď Adam a Eva boli v záhrade a nedosiahli tisíc rokov, teraz Ježiš, náš druhý Adam, a Jeho Eva (Pravá Cirkev) vyplnia celý plán Boží.

102

Ó, ako sa Biblia opakuje. Scéna Jozefa a jeho bratov je blízko, aby sa zopakovala, lebo Ježiš príde skoro.

103

A keď opúšťame predobraz Jozefa, je tu ešte jedna vec, na ktorú by som chcel obrátiť vašu pozornosť, čo sa týka tohoto času konca. Pamätáte sa, že keď Jozef stál pred svojimi bratmi, keď tam nebol Benjamín, hovoril skrze tlmočníka, hoci dobre vedel hebrejsky. Hovoril so svojimi bratmi v inom jazyku. Vedeli ste, že prvý pohanský vek (babylonský vek, hlava zo zlata) začal s posolstvom v jazykoch, ktoré bolo napísané na stene? Tento vek končí tak isto. Hojnosť hovorenia v jazykoch v tomto čase je ďalším dôkazom toho, že Časy Pohanov sa končia a Boh sa obracia naspäť k Izraelskému národu.

104

On príde skoro! Alfa a Omega, Prorok, Kňaz a Kráľ, Ten Všetko vo Všetkom, Pán Boh Zástupov príde skoro! Áno, Pane Ježišu, Ty, Jediný Pravý Bože, príď rýchlo!

JÁN NA PATME

35

DRUHÁ KAPITOLA VIDENIE NA PATME Zjavenie 1:9-20

Ján na Patme: 105

Zjavenie 1:9: “Ja, Ján, i váš brat, i spoluúčastník v súžení, i v kráľovstve, i v trpezlivosti Ježiša Krista, bol som na ostrove, ktorý sa volá Patmos, pre Slovo Božie a pre svedectvo Ježiša Krista.”

106

Ján dostal tieto série videní zjavenia Osoby Ježiša Krista, keď bol vo vyhnanstve na ostrove Patmos. Tento malý ostrov v Egejskom mori je od pobrežia Malej Ázie vzdialený asi tridsať míľ. Pretože bol skalnatý, plný hadov, jašterov a škorpiónov, mal malý hospodársky význam, a tak ho Rímske impérium používalo ako trestaneckú kolóniu, kde boli väznení ťažkí zločinci, politickí väzni atď.

107

Vidíte, že Ján sa tu predstavuje kresťanom ako brat v súžení. V tomto čase prechádzala raná cirkev veľkým prenasledovaním. Nielenže sa proti tomuto náboženstvu všade hovorilo, ale tých ľudí väznili a zabíjali. Ján, tak ako mnohí iní, bol teraz uväznený kvôli Slovu Božiemu a svedectvu Ježiša Krista. Keď ho zatkli, pokúšali sa ho zabiť tým, že ho varili dvadsaťštyri hodín v oleji, ale márne. Zúriví a bezmocní úradníci ho potom obvinili z čarodejníctva a odsúdili ho na ostrov Patmos. Ale Boh bol s ním a on bol omilostený, takže mohol opustiť ostrov a vrátiť sa do Efezu, kde znovu pokračoval ako pastor až do svojej smrti. 108

Tieto videnia, ktoré Ján prijal, zaberali obdobie dvoch rokov, 95 až 96 po Kristovi. Sú to tie najpozoruhodnejšie videnia v Slove Božom. Celá kniha je napísaná v symboloch, a preto je terčom mnohej kritiky a polemiky. No jednako nesie pečať Božiu. To ju robí autentickou a má nesmiernu hodnotu pre všetkých, ktorí čítajú alebo počúvajú obsah týchto svätých stránok.

VIDENIE NA PATME

36

V DUCHU V DEŇ PÁNOV 109

Zjavenie 1:10: “Bol som v duchu v deň Pánov a po0čul som za sebou veľký hlas ako hlas trúby.” 110

“Bol som v Duchu.” Nie je to jednoducho nádherné? Ó, milujem to. Tie slová by ste mohli jednoducho nazvať: “Celosť kresťanského života”. Ak ideme žiť ako kresťania, musíme byť v JEHO Duchu. Ján nehovoril, že bol vo svojom vlastnom duchu. To by neprinieslo tie videnia. To musel byť Duch Boží. Duch Boží musí byť tiež s nami, inak je všetko naše úsilie márne. Pavol povedal, “Budem sa modliť v Duchu, budem spievať v Duchu, budem žiť v Duchu.” Ak existuje niečo dobré, čo ku mne príde, musí to byť zjavené Duchom, potvrdené Slovom a manifestované výsledkami, ktoré to prinesie. Tak isto, ako Ján potreboval byť v Duchu, aby prijal tie ohromné zjavenia priamo od Ježiša, my musíme byť v Duchu, aby sme rozumeli zjaveniam, ktoré nám Boh dal, aby sme pomocou toho žili v Jeho Slove, lebo je to ten istý Duch.

111

Pozrite sa na to týmto spôsobom. Príliš veľa ľudí číta Bibliu, kde sa v Skutkoch 2:38 hovorí, “Čiňte pokánie a dajte sa pokrstiť každý jeden z vás na meno Ježiša Krista na odpustenie hriechov a dostanete dar Svätého Ducha,” a prechádzajú rovno ďalej. Nevidia to. Keby to vojdením do Ducha videli, vedeli by, že keď chcú prijať Svätého Ducha, potrebujú činiť pokánie a byť pokrstení na Meno Pána Ježiša, a potom bude Boh povinný naplniť Svoje Slovo tým, že ich naplní Svätým Duchom. Oni nikdy nevošli do Jeho Ducha, inak by sa im stalo presne tak, ako hovorí Slovo. Modlite sa k Bohu za zjavenie Jeho Duchom. To je prvý krok. Vojdite do Ducha. 112

Dovoľte, aby som použil ďalší príklad. Povedzme, že potrebujeme uzdravenie. Čo o tom hovorí Slovo? No, všetci sme to čítali nespočetne veľakrát, ale nedostali sme sa pri čítaní do Ducha. Prosili sme Boha, aby nás o tom vyučoval Svojím Duchom skutočnej pravde? Ak áno, zavolali by sme starších, vyznali svoje hriechy, oni by nás pomazali a pomodlili sa za nás a to by bolo to. Nemuselo by to prísť hneď, ale v Jeho Duchu je to všetko vybavené. Netreba sa toho viac dovolávať. Boh vyplní Svoje Slovo. Ó, my potrebujeme vojsť do Ducha a potom sa veci uskutočnia. NEZAČÍNAJTE KONAŤ. VOJDITE DO DUCHA A POTOM KONAJTE A SLEDUJTE, ČO UROBÍ BOH. 113

Všimli ste si niekedy, akým spôsobom vchádza svet do ducha vecí, ktoré sú na svete? Idú na futbal, na svoje športové podujatia alebo tancovať. Vchádzajú do ducha tých vecí. Oni tam nesedia ako nástenné kvetiny alebo ako staré vyschnuté palice. Oni sa vžívajú priamo do tých vecí a stávajú sa ich

V DUCHU V DEŇ PÁNOV

37

časťou. Ale, ó, ako nenávidia kresťanov za to, že vchádzajú do Ducha Božieho Slova. Nazývajú nás fanatikmi a blúznivcami. Urobia všetko, aby ukázali svoju nenávisť a nesúhlas. Ale to si nevšímajte. Môžete to očakávať, viete, odkiaľ to prichádza. Len choďte napred a vojdite do Ducha uctievania. 114

Náš duch je čistý, čerstvý, skutočný. On je triezvy a vážny, ale o nič menej plný radosti Pánovej. Kresťan má byť práve tak prekypujúci a plný svojej radosti v Pánovi ako svet, keď vychutnáva a nachádza rozkoš vo vlastných radovánkach. Obaja sú ľudia - kresťania i nekresťania. Obaja majú emócie. Rozdiel spočíva len v tom, že kresťanské srdce a city sú jedine na Pánovi slávy a na Jeho láske, zatiaľ čo svetského človeka uspokojuje telo.

115

No, je tam povedané, že Ján bol v Duchu v Deň Pánov.

116

Ó, to je verš, ktorý skutočne vyvoláva rôzne nezhody. Nie, že by to bolo potrebné, alebo že by to malo byť, ale mnohí jednoducho nevidia, čo skutočne Slovo hovorí. 117

Najprv nachádzame niektorých, ktorí označujú Deň Pánov ako Deň Sabatu, a to je pre nich sobota. Potom sú druhí, ktorí označujú Deň Pánov ako nedeľu, prvý deň týždňa. Ale ako by to mohol byť niektorý z nich alebo dokonca oba dohromady, veď Ján bol v Duchu a dostával tieto videnia počas dvoch rokov. To, čo sa vlastne udialo, bolo, že Ján bol zobraný v Duchu a prenesený do Dňa Pánovho, ktorý má ešte len prísť. Biblia hovorí o Dni Pánovom, ktorý bude v budúcnosti, a Ján teraz videl veci toho budúceho dňa. Ale zatiaľ, len aby sme urovnali naše myšlienky, presne zistime, čím je sabat dnes. 118

Sabat, ako to poznáme z Nového zákona, NIE JE dodržiavanie určitého dňa. Nemáme vôbec žiaden príkaz dodržiavať sobotu ako sabat ani nemáme žiaden príkaz dodržiavať prvý deň v týždni, ktorým je nedeľa. Tu je pravda ohľadom sabatu, čo znamená odpočinutie. Židom 4:8-10: “Lebo keby ich bol Jozua uviedol do odpočinku (alebo do dňa odpočinutia), nehovoril by po všetkom tomto o inom dni. Tak tedy ešte zbýva sobotenie, odpočinok (dodržiavanie sabatu) ľudu Božiemu. Lebo kto vošiel do Jeho odpočinku, ten tiež odpočinul od svojich diel ako Bôh od svojich.” Počuli ste ten kľúčový výrok poslednej časti verša? Boh odpočinul od Svojich skutkov. Boh dal Izraelovi siedmy deň ako ich sabat pre upomienku na Jeho vlastné dielo, keď stvoril svet so všetkým, čo je v ňom, a potom prestal tvoriť. Prestal so Svojou prácou. Odpočinul. Bolo to dobré dať sabatný odpočinok ľuďom, ktorí boli všetci na jednom mieste v jednej dobe, tak mohli všetci dodržiavať jeden určitý deň. Dnes je polovica sveta vo svetle, zatiaľ čo druhá polovica je v tme, tak by to vôbec nefungovalo. Ale to je argument len z toho prirodzeného.

119

Pozrime sa ďalej, čo Biblia učí o tomto odpočinku sabatu. “Lebo kto vošiel do Jeho odpočinku.” Toto vojdenie neznamená len vojdenie, ale zostávanie v tom odpočinku. Je to ‘večný odpočinok’, ktorého je siedmy deň len

38

VIDENIE NA PATME

obrazom. ‘Sedem’ je dokončenie. ‘Ôsmy’ deň je opäť prvým dňom. Ježiš vstal prvého dňa v týždni, dávajúc nám večný život a večné odpočinutie sabatu. Tak vidíme, prečo nám Boh nemohol dať žiaden určitý deň v týždni ako sabat (odpočinutie). My sme vošli a zostávame v našom odpočinutí, a to Izrael nemohol dosiahnuť, lebo mali len tieň tej pravej podstaty, z ktorej sa my tešíme. Prečo by sme sa mali vracať ku tieňu, keď teraz máme skutočnosť? 120

Návod, ako prijmeme toto odpočinutie alebo ustavičný sabat, je v Ježišovom pozvaní. On povedal v Matúšovi 11:28-29: “Poďte ku mne všetci, ktorí pracujete a ste obtiažení, a ja vám dám odpočinutie. Vezmite moje jarmo na seba a učte sa odo mňa, a nájdete odpočinutie (alebo dodržiavanie sabatu, nie nejaký deň, ale večný život, Sabat) svojim dušiam.” Je jedno, ako dlho si pracoval pod ťarchou svojich hriechov, či to bolo desať, tridsať, päťdesiat alebo viac rokov, poď so svojím obťaženým a unaveným životom a nájdeš Jeho odpočinutie (ten pravý Sabat). Ježiš ti dá odpočinutie.

121

No, aké presne je to odpočinutie, ktoré dá Ježiš? Izaiáš 28:8-12: “Lebo všetky stoly sú plné vývratku a lajna, takže už nie je čistého miesta. Kohože bude vyučovať známosti a koho má osvietiť, aby rozumel zvesti? Či azda odlúčených od mlieka, odtrhnutých od pŕs? Lebo vraj príkaz na príkaz, príkaz na príkaz; úprava na úpravu, úprava na úpravu; trochu tam a trochu tam. Istotne bude hovoriť bľabotajúcou, nesrozumiteľnou rečou a iným jazykom tomuto ľudu, im, ktorým povedal: Toto je odpočinutie (Sabat), skrze ktoré môžete dať odpočinúť ustalému (alebo dodržiavanie Jeho sabatu), a toto utíšenie! Avšak nechceli počuť.” Tu je to prorokované, rovno tu v Izaiášovi. Stalo sa to približne o sedemsto rokov neskôr na Letnice, keď boli všetci naplnení Duchom Svätým, presne, ako to bolo povedané. Toto je ten skutočný Sabat, ktorý bol zasľúbený. Takto, keď boli naplnení Duchom Svätým, prestali so svojimi svetskými skutkami. Zanechali svoje svetské a zlé cesty. Duch Svätý zobral bremeno ich života. Oni vošli do odpočinku. Tam je váš odpočinok. To je váš sabat. Nie je to nejaký deň ani nejaký rok, ale večnosť, keď sme naplnení a požehnaní v Duchu Svätom. To je to, že vy ste ustali a Boh koná. To je Boh vo vás, ktorý pôsobí chcenie a činenie podľa Svojej záľuby.

122

Zmienim sa tu o sabatistoch, ktorí tvrdia, že sa schádzame v nesprávny deň v týždni, keď to robíme v nedeľu, v prvý deň týždňa. Tu je to, čo povedal Justín v 2. storočí. “V nedeľu sa koná zhromaždenie všetkých, ktorí bývajú v mestách a na dedinách, a číta sa oddiel pamätí apoštolov a Písem tak dlho, ako to čas dovolí. Keď skončí čítanie, dá predsedajúci v kázni napomenutie a povzbudenie k napodobeniu týchto ušľachtilých vecí. Potom všetci povstaneme, aby sme sa spoločne pomodlili. Na záver modlitby, ako sme to opísali, je pred nás položený chlieb a víno, vzdáme vďaku a zhromaždenie odpovie, ‘Amen.’ Potom je každému podaný chlieb a víno a všetci na tom majú podiel. Diakoni z toho prinesú aj tým, ktorí nie sú prítomní. Zámožní

V DUCHU V DEŇ PÁNOV

39

a ochotní dajú potom svoj príspevok podľa svojej slobodnej vôle a táto zbierka bude daná predsedovi, ktorý z toho podporí siroty, vdovy, väzňov a cudzincov, ktorí sú v núdzi.” Z toho vidíme, že tí, ktorí tvrdia, že sa raná cirkev držala židovskej tradície v tom, že sa zhromažďovala v posledný deň týždňa, vôbec nevedia, čo o tom vlastne dejiny hovoria, a nie sú preto dôveryhodní. 123

Ó, kiež by ľudia mohli prísť k Nemu a nájsť toto odpočinutie. Vo všetkých srdciach je volanie po tomto odpočinku, ale väčšina z nich nepozná odpoveď. Tak sa ľudia snažia uspokojiť toto volanie nejakou náboženskou metódou, tým, že dodržiavajú určité dni alebo prijímajú denominačné vyznania a dogmy. Ale keď v tom nenachádzajú uspokojenie, mnohí skúšajú piť, hýriť a každú telesnú prevrátenosť a domnievajú sa, že vo svetských rozkošiach môže byť nejaké uspokojenie. Ale v niečom takom nie je žiadne odpočinutie. Fajčia, užívajú tabletky na upokojenie nervov, ale v týchto zemských prostriedkoch nie je odpočinutie. Oni potrebujú Ježiša. Potrebujú nebeské prostriedky, odpočinutie v Duchu. 124

Potom chodí väčšina z nich v nedeľu do kostola, do zboru. To je dobre, ale ani tam nemajú poňatia, akým spôsobom sa majú priblížiť k Bohu a ako Ho majú uctievať. Ježiš povedal, že praví modlitebníci budú Boha vzývať v Duchu a v pravde. Ján 4:24. Ale aké uctievanie môžeme očakávať v cirkvi, kde o Bohu vedia tak málo, že na Vianoce hovoria o Mikulášovi a na Veľkú noc o veľkonočnom zajačikovi? Odkiaľ to vzali? Prevzali to z pohanstva a začlenili do učenia cirkvi. Ale keď sa niekto obráti k Pánovi a je naplnený Duchom Svätým, ten so všetkými týmito vecami prestane. On našiel odpočinok pre svoju dušu. Začína skutočne žiť, miluje Boha a uctieva Ho. 125

Teraz sa vráťme k nášmu miestu Písma. Vieme, čím Deň Pánov nie je. Ak to nie je sobota ani nedeľa, čo to teda je? No, predstavme to takto. Dnes určite nie je Deň Pánov. Toto je deň človeka. Sú to skutky ľudí, ľudské diela, ľudské cirkvi, ľudské predstavy o uctievaní, všetko ľudské, lebo to je svet ľudí (kozmos). ALE DEŇ PÁNOV PRICHÁDZA. Áno, prichádza. To je práve to v tomto čase Zjavenia Ježiša Krista, Ján bol vzatý v Duchu a prenesený Duchom do toho Veľkého Dňa, ktorý prichádza. Deň Pánov nastane vtedy, keď skončia dni človeka. Kráľovstvá tohoto sveta sa potom stanú kráľovstvami nášho Boha. Deň Pánov nastane vtedy, keď padnú súdy a potom príde tisícročné kráľovstvo. Teraz si svet robí s kresťanom, čo chce. Nazývajú ho všetkými rôznymi zlými menami, robia si z neho žarty. Ale prichádza ten veľký a pozoruhodný deň, kedy budú všetci bedákať a žalostiť, lebo Baránok prichádza v hneve, aby súdil tento svet. Potom budú mať spravodliví svoj deň s Pánom, lebo bezbožní budú horieť a spravodliví pôjdu po ich popole do tisícročného kráľovstva. Malachiáš 4:3: “A pošliapete bezbožných, lebo budú popolom pod vašimi nohami toho dňa, ktorý ja učiním, hovorí Hospodin Zástupov.”

VIDENIE NA PATME

40

HLAS AKO TRÚBA 126

Zjavenie 1:10: “... a počul som za sebou veľký hlas ako hlas trúby.” Ján bol v Duchu a vtedy videl ten veľký a nádherný Deň Pána Ježiša a celú Jeho svätú moc. Budúcnosť sa mala odhaliť, lebo Boh sa ho chystal vyučovať. Ján nepovedal, že to bola trúba. Znelo to ako trúba. Keď znie trúba, ide o niečo naliehavé. Je to, ako keď herald, kráľov posol, prichádza k ľuďom. On trúbi na trúbu. Je to naliehavé volanie. Ľud sa zhromažďuje, aby počul. (Izrael sa vždy zhromažďoval trúbením na trúbe.) Blíži sa niečo dôležité. “Počúvajte to.” Tak tento hlas mal takisto naliehavú výzvu ako trúba. Bol silný a jasný, desivý a prebúdzajúci. Ó, kiežby sme mohli počuť hlas Boží ako hlas trúby v týchto dňoch, pretože je to “Trúba Evanjelia”, ktorá dáva znieť “Slovu Proroctva”, aby nás zobudilo a pripravilo na to, čo prichádza na Zem.

PRÍKAZ K PÍSANIU 127

Zjavenie 1:11: “...ktorý hovoril: Ja som Alfa i Omega, prvý aj posledný, a čo vidíš, píš do knihy a pošli siedmim sborom, ktoré sú v Ázii: do Efezu, do Smyrny, do Pergamu, do Tyatír, do Sárd, do Filadelfie a do Laodicee.” Tu to je. Ten Prvý a Posledný, Alfa a Omega, to je VŠETKO z toho. Jeden pravý Boh. Hlas a Slovo Božie. Skutočnosť a pravda sú blízko. Ó, aké je to nádherné, byť v Duchu. Ó, byť v Božej prítomnosti a počuť od Neho. “A čo vidíš, píš do knihy a pošli siedmim zborom.” Hlas, ktorý vypovedal Jeho Slovo v záhrade Eden a na hore Sinaj, Hlas, ktorý takisto bolo počuť v dokonalej nádhere na Hore Premenenia, zaznieva znova, tentokrát pre sedem cirkví, oznamuje úplne záverečné zjavenie Ježiša Krista. 128

“Ján, napíš tieto videnia, podaj o tom správu pre veky, ktoré budú nasledovať, lebo sú to pravé proroctvá, ktoré sa MUSIA naplniť. Napíš, pošli ich a oznám ich.” 129

Ján rozpoznal ten Hlas. Ó, ty rozpoznáš ten hlas, keď On zavolá, ak si jedným z tých Jeho.

ZLATÉ SVIETNIKY

41

ZLATÉ SVIETNIKY 130

Zjavenie 1:12: “A obrátil som sa, aby som videl hlas, ktorý hovoril so mnou. A keď som sa obrátil, videl som sedem zlatých svietnikov.” Ján nehovorí, že sa obrátil, aby uvidel toho, ktorého hlas počul, on sa obrátil, aby uvidel hlas. Ó, to sa mi páči. On sa obrátil, aby uvidel hlas. Lebo hlas a osoba sú jedno a to isté. Ježiš je to SLOVO. Ján 1:1-3: “Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Bôh. Ten, to Slovo, bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze Neho, a bez Neho nepovstalo ani jedno z toho, čo povstalo.” Ak niekedy budete môcť skutočne uvidieť Slovo, uvidíte Ježiša. 131

Keď sa Ján obrátil, uvidel sedem zlatých svietnikov. V skutočnosti to boli lampy. Podľa verša 20 je to tých sedem cirkví. “Sedem svietnikov, ktoré si videl, je sedem zborov.” Sviece by sotva mohli reprezentovať cirkvi. Svieca horí, ale po určitej dobe sa vypáli. Umiera. Nič z nej nezostane. Ale lampa obsahuje trvalé hodnoty, ktoré pri svieci nenachádzame.

132

Ak chcete o tom vidieť nádherný obraz, potom čítajte Zachariáša 4:1-6: “Potom sa navrátil anjel, ktorý to hovoril so mnou, a zobudil ma jako muža, ktorého zobudia z jeho spánku. A riekol mi: Čo vidíš? A ja som povedal: Vidím, a hľa, svietnik, celý zo zlata, a jeho nádoba na olej na jeho vrchu a sedem jeho lámp na ňom a po siedmich trúbkach k lampám, ktoré sú na jeho vrchu. A dve olivy pri ňom, jedna z pravej strany nádoby a jedna na jej ľavej strane. A odpovedal som a riekol anjelovi, ktorý hovoril so mnou, povediac: Čo znamenajú tieto veci, pane? Na to odpovedal anjel, ktorý hovoril so mnou, a riekol mi: Či nevieš, čo znamenajú tieto veci? A ja som povedal: Neviem, pane. A odpovedal a riekol mi: Toto je slovo Hospodinovo k Zorobábelovi hovoriac: Nie silou ani mocou, ale mojím Duchom, hovorí Hospodin Zástupov.” Tu je iná lampa z čistého zlata. Svieti jasne, lebo má dostatok oleja, ktorý čerpá z dvoch olivovníkov, ktoré stoja po oboch stranách. Tie dva stromy reprezentujú Starý a Nový Zákon a olej, samozrejme, reprezentuje Ducha Svätého, ktorý jediný môže dať ľuďom Božie svetlo. Anjel, ktorý hovoril k Zachariášovi, inými slovami povedal, “Toto, čo vidíš, znamená, že cirkev nemôže svojou vlastnou silou a mocou dosiahnuť nič, ale jedine Duchom Svätým.”

133

Preskúmajte teraz túto lampu. Všimnete si, že má veľkú nádobku alebo nádržku, ktorá je umiestnená uprostred siedmich ramien, ktoré z nej vychádzajú. Tá nádobka je naplnená olivovým olejom, ktorý je nasávaný siedmimi knôtmi, umiestnenými v týchto siedmich ramenách. Je to ten istý

42

VIDENIE NA PATME

olej, ktorý horí a dáva svetlo na konci siedmich rúrok. Toto svetlo nikdy nezhaslo. Kňazi jednoducho stále dolievali do tej nádobky olej. 134

Lampy sa zapaľovali zvláštnym spôsobom. Kňaz najprv vzal oheň z posväteného oltára, ktorý bol pôvodne zapálený ohňom Božím. Najprv zapálil lampu, ktorá bola umiestnená na vrchu nádobky. Potom zapálil druhú lampu z plameňa prvej lampy. Tretia lampa dostala oheň z druhej lampy a takisto štvrtá z tretej a tak ďalej, až horelo všetkých sedem lámp. Tento svätý oheň z oltára, ktorý sa podával od lampy k lampe, je nádherným obrazom Ducha Svätého v siedmich cirkevných vekoch. To originálne vyliatie na Letnice (ktoré prišlo priamo od Ježiša z Trónu Milosti) obdarúva Jeho Cirkev počas všetkých siedmich cirkevných vekoch, a tým dokonale dokazuje, že Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes i naveky, ten Boh, nikdy sa nemeniaci vo Svojej podstate a vo Svojich cestách.

135

V Jánovi 15 Ježiš hovorí, “Ja som vinič a vy letorasty.” On je tým hlavným vínnym kmeňom, ktorý pochádza z originálneho koreňa, z originálneho semena, ktoré má v sebe život. No, vínny kmeň nenesie ovocie, ale letorasty. Všimnite si toto. Vy môžete vziať nejaký citrusový strom, napríklad pomarančovník, a naštepiť doňho vetvu grepu, citrónovníka, mandarínky alebo nejakú inú tohoto druhu, a všetky tie vetvy porastú, ale tieto naštepené vetvy nebudú rodiť pomaranče. Nie veru. Vetva citrónovníka bude rodiť citróny, vetva grepu grepy a tak ďalej. A pritom budú tie vetvy čerpať zo života toho stromu. Ale ak ten strom niekedy sám vypustí novú vetvu, bude to vetva pomarančovníka a bude rodiť pomaranče. Prečo? Pretože život kmeňa a tej vetvy je totožný, čo však neplatí pre naštepené vetvy. Tie mali svoje zdroje v iných druhoch života z iných stromov, z iných koreňov, z iného semena. Iste, oni budú rodiť ovocie, ale nezrodia pomaranče. Nemôžu, lebo nie sú originálom.

136

Tak je to s cirkvou. Vínny kmeň bol rozštiepený a boli doň naštepené vetvy. Naštepili baptistické vetvy, metodistické vetvy, presbyteriánske vetvy a letničné vetvy. A tieto vetvy rodia baptistické, metodistické, letničné a presbyteriánske ovocie. (Denominačné semená, z ktorých vydávajú svoje ovocie.) Ale keď ten vínny kmeň sám vyženie vetvu, tá vetva bude presne taká ako sám vínny kmeň. Bude to taká istá vetva, aká sa zrodila na Letnice. Bude hovoriť v jazykoch, bude prorokovať a bude mať v sebe moc a znamenia zmŕtvychvstalého Ježiša Krista. Prečo? Pretože sa živí z prirodzeného zdroja pôvodného vínneho kmeňa. Pozrite, ona nebola do toho vínneho kmeňa naštepená, ale ZRODILA sa v ňom. Keď tieto ostatné vetvy boli naštepené, všetko, čo mohli robiť, bolo vydávať svoje vlastné ovocie, lebo neboli narodené z toho vínneho kmeňa. Oni nepoznajú originálny život ani originálne ovocie. Oni to nemôžu poznať, lebo sa z neho nenarodili. Ale keby sa z neho boli narodili, prišiel by cez nich a prejavil by sa cez nich ten istý život, ktorý bol v originálnom kmeni (v Ježišovi). Ján 14:12: “Ameň, ameň vám

UŽ NIE KŇAZ

43

hovorím, že ten, kto verí vo mňa, skutky, ktoré ja činím, bude aj on činiť a ešte aj väčšie ako tie bude činiť, lebo ja idem k svojmu Otcovi.” 137

Denominácie, ktoré vedú ľudia, nemôžu byť zrodené z Boha, lebo je to Duch, NIE ČLOVEK, ktorý dáva život.

138

Ó, aké vzrušujúce je pomyslieť, že tých sedem lámp čerpá život a svetlo zo zdrojov tej hlavnej nádoby, pretože v nej majú ponorené svoje knôty. Je tu zobrazený posol každého cirkevného veku. Jeho život horí v sile Ducha Svätého. Jeho knôt, život, bol ponorený v Kristovi. Prostredníctvom toho knôtu čerpá samotný život Kristov a skrze neho dáva svetlo do cirkvi. Aké svetlo on prináša? To isté svetlo, ktoré bolo v tej prvej lampe, ktorá bola zapálená. A tak to ide cez tie veky až do tohoto času posla posledného dňa, ten istý život a to isté svetlo sa prejavilo skrze život, ktorý je skrytý s Kristom v Bohu.

139

Toto môžeme hovoriť nielen o posloch, ale je tu dramaticky vykreslený každý pravý veriaci. Oni všetci čerpajú z toho istého zdroja. Všetci sú ponorení do tej istej nádoby. Zomreli samým sebe a ich život je skrytý s Kristom v Bohu. Sú tam zapečatení Duchom Svätým. Efežanom 4:30: “A nezarmucujte Svätého Ducha Božieho, ktorým ste zapečatení ku dňu vykúpenia.” Nikto ich nemôže vytrhnúť z Jeho ruky. Ich životy nemôžu byť skazené. Viditeľný život horí a svieti. Vyžaruje svetlo a prejavy Ducha Svätého. Ten vnútorný, neviditeľný život je skrytý v Bohu a je vyživovaný Slovom Pána. Satan sa ich nemôže dotknúť. Ani smrť sa ich nemôže dotknúť, lebo stratila svoj osteň; hrob stratil svoje víťazstvo. Vďaka buď Bohu, oni majú toto víťazstvo v Pánu Ježišovi Kristovi a skrze Neho. Amen a amen.

UŽ NIE KŇAZ 140

Zjavenie 1:13: “...a v prostredku medzi siedmimi svietnikmi som videl podobného Synovi človeka, oblečeného v dlhom rúchu až po nohy a prepásaného na prsiach zlatým pásom.” 141 Tu On stojí, podobný Synovi človeka. Tak, ako drahokam je ešte pôsobivejší v prsteni, tak On je oslávený uprostred cirkvi. Je to Deň Pánov, lebo Ján Ho vidí stáť už nie ako kňaza, ale ako prichádzajúceho Sudcu. Zlatý pás už viac nie je opásaný okolo Jeho bedier, ako to musel nosiť kňaz, keď konal službu Božiu vo Svätyni Svätých, ale teraz je okolo Jeho ramien, lebo už nie je kňazom, ale SUDCOM. Teraz sa vypĺňa Ján 5:22: “Lebo Otec nesúdi nikoho, ale všetok súd oddal Synovi.” Jeho služba bola vykonaná, kňazstvo pominulo, dni proroctva sa skončili. On tam stojí prepásaný ako SUDCA.

VIDENIE NA PATME

44

SEDEMNÁSOBNÁ SLÁVA JEHO OSOBY 142

Zjavenie 1:14-16: “A jeho hlava a jeho vlasy boli biele jako biela vlna, jako sneh, a jeho oči boli jako plameň ohňa a jeho nohy boli podobné mosadzi, jako rozžeravenej v peci, a jeho hlas bol ako hlas mnohých vôd. A vo svojej pravej ruke mal sedem hviezd a z jeho úst vychádzal ostrý dvojsečný meč a jeho tvár bola jako slnko, keď svieti vo svojej moci.” 143 Ó, aké to bolo dojemné a inšpirujúce, keď sa Ježiš zjavil Jánovi, ktorý bol kvôli Slovu vo vyhnanstve. A hľa, teraz to živé SLOVO stojí pred ním. Čo za vyjasňujúci obraz, lebo každá popísaná vlastnosť má nejaký význam. Čo za zjavenie Jeho slávnej Bytosti. 144

1. Jeho vlasy biele ako sneh. Najprv si Ján všíma a zmieňuje sa o belosti Jeho vlasov. Boli biele, tak biele ako sneh. To nebolo kvôli Jeho veku. Ó, nie. Tie skvejúce sa biele vlasy nehovoria o veku, ale svedčia o skúsenosti, zrelosti a múdrosti. Ten Večný nestarne. Čo znamená pre Boha čas? Čas znamená pre Boha málo, ale múdrosť znamená mnoho. Je to, ako keď Šalamún prosil Boha o múdrosť, aby mohol súdiť izraelský národ. Teraz prichádza On, Sudca celej zeme. On bude korunovaný múdrosťou. To je to, čo znamenajú biele skvejúce sa vlasy. Vidíme to u Daniela 7:9-14: “Hľadel som, až boli postavené tróny, a posadil sa Starodávny dňov; jeho rúcho bolo biele jako sneh a vlasy jeho hlavy jako čistá vlna; jeho trón plamene ohňa; jeho kolá horiaci oheň. Ohnivá rieka tiekla a vychádzala zpred neho; tisíc tisícov mu slúžilo a desaťkrát tisíc desaťtisícov stálo pred ním; zasadol súd a boli otvorené knihy. Vtedy som pozrel a hľadel som pre hlas velikej reči, ktorú hovoril roh, a hľadel som, až bolo zviera zabité a jeho telo zahubené a dané, aby ho spálil oheň. A ostatným zvieratám odňali panstvo, avšak bolo im dané predĺženie života do času a do vymeraného času. Videl som v nočných videniach a hľa, s nebeskými oblakmi prichádzal ktosi, na pohľad ako Syn človeka, a prišiel až ku Starodávnemu dňov a dali mu priblížiť sa pred neho. A bolo jemu dané panstvo i sláva, i kráľovstvo, a slúžili mu všetky národy a ľudia a jazyky; jeho panstvo je večným panstvom, ktoré nepominie, a jeho kráľovstvo je také, ktoré nebude zničené.” Tu to máme. Daniel Ho videl s bielymi vlasmi. On bol sudca, ktorý otvoril knihy a na ich základe súdil. Daniel Ho videl prichádzajúceho na oblakoch. To je presne to, čo videl i Ján. Oni Ho obaja videli úplne rovnako. Videli Sudcu so sudcovským pásom na prsiach, stojaceho tam čistého a svätého, plného múdrosti, plne oprávneného súdiť celý svet v spravodlivosti. Haleluja.

SEDEMNÁSOBNÁ SLÁVA JEHO OSOBY

45

145

Dokonca aj svet rozumie tomuto symbolu, lebo v starých dobách sa sudca objavoval a zvolával zasadanie a mal na sebe bielu parochňu a dlhé rúcho a to ukazovalo jeho úplnú autoritu (rúcho od hlavy až k päte) pre vynesenie rozsudku.

146

2. Jeho oči ako oheň. Pomyslite na to. Tie oči, ktoré boli kedysi zakalené slzami smútku a ľútosti. Tie oči, ktoré, plné súcitu, plakali nad hrobom Lazára. Tie oči, ktoré nevideli zlo tých vrahov, ktorí Ho pribíjali na kríž, keď žalostne zvolal, “Otče, odpusť im.” Teraz sú tieto oči ako plameň ohňa. Sú to oči Sudcu, ktorý odplatí tým, ktorí Ho odmietli. 147

Zo všetkých ľudských emócií, ktoré sa u Neho najviac prejavovali, keď sa zjavil ako Syn človeka, bol najčastejší plač. Avšak za týmito slzami a žiaľom bol vždy Boh.

148

Tie isté oči videli videnia, hľadeli hlboko do sŕdc ľudí a poznávali ich najtajnejšie myšlienky a poznali všetky ich rozličné cesty. Zo smrteľných očí hľadel Boh, ktorý tým, ktorí Ho nepoznali, oznamoval, kým On bol. “Lebo ak neuveríte, že Ja som On, zomriete vo svojich hriechoch.” Ján 8:24. “Ak nečiním skutkov svojho Otca, neverte mi; ale ak činím (skutky Môjho Otca), aj keby ste mne neverili, verte tým skutkom,...” Ján 10:37-38. Tak ako Jeremiáš v tých dávnych dobách aj On bol plačúcim prorokom, pretože ľudia neprijímali Slovo Božie a zjavenie odsúvali nabok. 149

Tieto ohňom planúce oči Sudcu ešte aj teraz zaznamenávajú život každého tela. Chodia hore dole po celej zemi, nie je nič, čo by On nevidel. On pozná žiadosti srdca a úmysly každého. Nič nie je skryté, čo by nemalo byť zjavené, lebo všetko je obnažené pred Ním, s ktorým máme do činenia. Pamätajte na to, On aj teraz vie, čo si práve myslíte.

150

Áno, On tam stojí ako Sudca s planúcimi očami, aby vykonal súd. Deň milosti skončil. Ó, keby len ľudia mohli činiť pokánie a hľadať Jeho tvár v spravodlivosti, dokiaľ je ešte čas. Aby mohli nájsť miesto odpočinutia na Jeho hrudi skôr, ako sa tento svet rozplynie v ohni.

151

3. Nohy z mosadze. [V slovenskej Biblii je slovo ‘mosadz’ alebo ‘bronz’ na mnohých miestach prekladané ako ‘meď’. - pozn. prekl.] “...a jeho nohy boli podobné mosadzi, jako rozžeravenej v peci.” Mosadz je známa svojou pozoruhodnou tvrdosťou. Nepoznáme nič, čím by sme ju mohli zmäkčiť. Ale táto mosadz, ktorá charakterizuje Jeho nohy, má väčší význam, v tom je ešte ukázané, že to obstálo skúšku v ohnivej peci, skúšku, cez ktorú nikto iný neprešiel. A to je presne tak, lebo mosadz označuje Boží Súd. Rozsudok, ktorý Boh vyniesol a vykonal. Ján 3:14-19: “A jako Mojžiš povýšil

46

VIDENIE NA PATME

hada na púšti, tak musí byť povýšený Syn človeka, aby nikto, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život. Lebo tak miloval Bôh svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nikto, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život. Lebo neposlal Bôh na svet svojho Syna, aby súdil svet, ale aby bol svet spasený skrze neho. Kto verí v neho, nebude odsúdený, ale ten, kto neverí, už je odsúdený, lebo neuveril v meno jednorodeného Syna Božieho. A to je ten súd, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia viacej milovali tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé.” 4. Mojžišova 21:8-9: “A Hospodin riekol Mojžišovi: Sprav si takého ohnivého hada a vystav ho na tyč. A stane sa, že každý, kto je uštipnutý, keď ho uvidí, bude žiť. Vtedy spravil Mojžiš medeného hada a vystavil ho na tyč. A bolo tak, že keď uštipol had niekoho, a keď pozrel uštipnutý na medeného hada, žil.” Izrael zhrešil, hriech musel byť odsúdený. Tak Boh prikázal Mojžišovi, aby vystavil medeného hada na tyč, a kto sa na neho pozrel, bol zachránený od trestu za hriech. 152

Ten medený had na tyči predstavoval hriech zo záhrady Eden, kde had oklamal Evu a spôsobil, že zhrešila. Meď hovorí o súde, ako to vidíme na príklade medeného oltára, kde cena za hriech bola zaplatená v tej obeti na oltári. Keď Boh vo dňoch Eliáša súdil Izrael za ich hriechy, nenechal spadnúť žiaden dážď a nebo bolo ako z mosadze. V tomto znázornení vidíme, že had na tyči predstavuje hriech, ktorý je už odsúdený, lebo je urobený z mosadze, a to ukazuje, že Boží súd nad hriechom bol už vykonaný. Preto ktokoľvek pohliadol na hada na tyči a prijal to, čo znázorňoval, bol uzdravený, lebo to bolo dielo alebo spasenie Pánovo.

153

Had na tyči je obrazom toho, čo Ježiš prišiel vykonať na túto zem. Stal sa telom, aby na Seba vzal Božie súdy za hriech. Podstavec z obetného oltára bol z čistej medi, čo znázorňuje Baránka zabitého pred založením sveta. Súd bol na Neho uvalený, keď ešte nebolo žiadnych hriešnikov. Spasenie je jedine od Pána. On Sám šliapal lis vína hnevu a prchlivosti Božej. Jeho rúcho bolo Jeho vlastnou Krvou zafarbené na červeno. Ohnivá pec spravodlivého súdu a hnevu Božieho bola Jeho údelom. Trpel ako spravodlivý za nespravodlivých. “Ty si hoden, ó, Baránku Boží, lebo si nás vykúpil Svojou vlastnou Krvou.” Bol ranený pre naše prestúpenia, zdrtený pre naše neprávosti, kázeň nášho pokoja bola položená na Neho a Jeho ranami sme uzdravení. Pán uvalil na Neho neprávosť všetkých nás. Trpel, ako nikto nikdy netrpel. Ešte predtým, ako išiel na kríž, prelial zo Svojho tela veľké kropaje krvavého potu a v smrteľnom zápase nadchádzajúceho utrpenia sa krv v Jeho žilách oddelila. Lukáš 22:44: “A súc v smrteľnom zápase ešte napnutejšie sa modlil. A jeho znoj bol ako čo by kvapky krvi, stekajúce na zem.”

154

Avšak jedného dňa sa tieto nohy z mosadze postavia na zem. A On bude Sudca celej zeme a v spravodlivosti a dokonalosti bude súdiť ľudstvo. A pred tým súdom nebude žiadneho úniku. Žiadneho odvrátenia tej spravodlivosti. Žiadnej zmeny. Ten, kto je nespravodlivý, zostane ďalej nespravodlivý, ten,


47

kto je nečistý, zostane ďalej nečistý. Ten Nezmeniteľný sa ani potom nezmení, lebo On sa nikdy nemenil ani sa nebude. Tie nohy z mosadze rozdrvia nepriateľa. Zničia antikrista, šelmu a jej obraz a všetko, čo je ohyzdné pred Jeho tvárou. Zničí cirkevné systémy, ktoré použili Jeho Meno, len aby porušili Jeho skvelosť, a rozdrtí ich spolu s antikristom. Postavia sa tam všetci zlí, ateisti, modernisti a liberáli. Smrť, peklo a hrob tam bude tiež. Áno, bude. Pretože, keď On príde, budú otvorené knihy. Vtedy sa objaví aj vlažná cirkev a tých päť bláznivých panien. On oddelí ovce od kozlov. Keď príde, prevezme kráľovstvo, lebo patrí Jemu, a bude s Ním tých tisíce krát desaťtisícov, Jeho Nevesta, ktorá prichádza, aby Mu slúžila. Sláva! Ó, je to teraz alebo nikdy. Čiňte pokánie skôr, ako bude príliš neskoro. Prebuď sa, kto spíš, a vstaň z mŕtvych a hľadaj Boha, aby si bol naplnený Jeho Duchom, inak ti unikne večný život. Urob to teraz, pokiaľ je čas. 155

4. Jeho Hlas bol ako hlas mnohých vôd. No, čo znamenajú tieto vody? Podľa Zjavenia 17:15: “Vody, ktoré si videl, ... sú ľudia, zástupy, národy a jazyky.” Jeho Hlas bol ako zvuk hovoriaceho zástupu. Čo je to? To je súd. Lebo toto sú hlasy zástupov svedkov, ktorí skrze Ducha Svätého počas všetkých vekov vydávali svedectvo pre Krista a kázali Jeho Evanjelium. Bude to hlas každého človeka, ktorý sa pozdvihne na súde proti hriešnikovi, ktorý sa nenechal varovať. Hlasy siedmich poslov zaznejú hlasno a zreteľne. Títo verní kazatelia, ktorí kázali spasiteľnú Ježišovu moc, ktorí kázali krst vodou na Meno Ježiša, ktorí kázali naplnenie mocou Ducha Svätého, ktorí stáli o Slovo viac ako o svoj vlastný život, tí všetci boli skrze Ducha Svätého hlasom Ježiša Krista počas všetkých tých vekov. Ján 17:20: “Ale neprosím len za týchto, ale aj za tých, ktorí majú skrze ich slovo uveriť vo mňa.” 156

Premýšľali ste niekedy, aké je to strašné, keď je človek bezmocne hnaný v ústrety vodopádu? Pomyslite len na ten hukot, keď sa ženie v ústrety svojej istej záhube. A presne tak prichádza deň súdu, kedy ťa ten hukot množstva hlasov odsúdi, lebo si na to nedával pozor, pokiaľ to ešte bolo možné. Vezmi to vážne v tejto hodine, lebo v tomto okamihu sú tvoje myšlienky zaznamenávané v nebi. Tam hovoria tvoje myšlienky hlasnejšie ako tvoje slová. Ako farizej, ktorý sa tak veľmi obhajoval ústami, ale Pána nepočúvol. Jeho srdce sa stalo zlým a skazeným, až bolo príliš neskoro. Toto by mohlo byť tvoje posledné zavolanie, aby si počúval Slovo a prijal ho k večnému životu. Bude príliš neskoro, keď sa priblížiš k hukotu tých mnohých hlasov súdu a potupenia.

157

Ale uvažovali ste niekedy o tom, aké ľúbezné a upokojujúce môže byť šumenie vody? Rád chodím na ryby a rád si vyhľadám také miesto, kde voda šepká a buble. Môžem si jednoducho ľahnúť na chrbát a počúvať jej volanie pokoja, radosti a útechy pre moje srdce. Som taký šťastný, že môžem byť

48

VIDENIE NA PATME

zakotvený v prístave odpočinutia, kde hlas Pánov hovorí o pokoji, ako to oznámilo Slovo vôd oddelenia. Akí vďační by sme mali byť, že môžeme počuť Jeho Hlas, ktorý nám prejavuje lásku, stará sa o nás, sprevádza nás a ochraňuje. A jedného dňa budeme počuť ten istý ľúbezný hlas, ktorý nás nebude odsudzovať, ale bude nás vítať, tých, ktorých hriechy sú zahladené Jeho Krvou, ktorých život bol naplnený Duchom a ktorí chodili v Slove. Čo by mohlo byť drahocennejšie, ako počuť hlasy vítajúcich zástupov a byť obklopení tými zástupmi, ktoré uverili k životu večnému? Ó, nič sa ku tomu nedá prirovnať. Modlím sa, aby ste počuli Jeho Hlas a nezatvrdzovali svoje srdce, ale prijali Ho ako svojho Kráľa. 158

Ó, keby ste to len mohli vidieť. Boli to vody, ktoré zničili svet, ale tie isté vody zachránili Noeho a zachovali pre Noeho aj celú zem. Počúvnite Jeho Hlas. Hlas Jeho služobníkov, ktorý volá k pokániu a k životu.

159

5. V Jeho pravici bolo sedem hviezd. “A vo svojej pravej ruke mal sedem hviezd.” Samozrejme, z 20. verša sme už poznali, čím je vlastne tých sedem hviezd. Tajomstvo siedmich hviezd sú anjeli (poslovia) siedmich zborov. Tu sa nijako nemôžeme pomýliť, lebo to je Jeho výklad. Tých sedem hviezd sú poslovia do siedmich za sebou idúcich cirkevných vekov. Nie sú nazvaní po mene. Jednoducho je uvedené, že je ich sedem, jeden pre každý vek. Od Efezského až do tohoto Laodicejského veku, každý z tých poslov priniesol ľuďom posolstvo pravdy, nikdy od toho neodstupoval, ale držal sa Božieho Slova pre ten daný cirkevný vek. Každý jeden sa toho držal. Boli vytrvalí vo svojej vernosti originálnemu svetlu. Ako každý vek opúšťal Boha, Jeho verný posol obracal ten vek naspäť do Slova. Ich sila bola od Pána. Inak by sa neboli mohli vzoprieť proti prúdu. Boli bezpeční pod Jeho dohľadom, lebo nič ich nemohlo vytrhnúť z Jeho ruky. A tiež ich nič nemohlo odlúčiť od lásky Božej, ani nemoc, nebezpečenstvo, nahota alebo hlad, meč, život alebo smrť. Boli Mu skutočne oddaní a chránení Jeho všemohúcnosťou. Nerobili si starosti z prenasledovania, ktoré na nich prišlo. Bolesť a posmech ich len podnietili k tomu, aby oslavovali Boha za to, že boli uznaní za hodných trpieť pre Neho. A z vďačnosti za Jeho spasenie horeli svetlom Jeho života a vyžarovali Jeho lásku, trpezlivosť, krotkosť, miernosť, úprimnosť, vernosť. A Boh bol s nimi a potvrdzoval ich skrze divy a znamenia. Obviňovali ich, že sú fanatici a blúznivci. Organizácie ich odmietli a vysmievali sa im, ale oni zostali verní Slovu. 160

Nie je ťažké povstať a zostávať verným nejakému vyznaniu. Je to ľahké, lebo diabol stojí rovno za tým všetkým. Ale niečo úplne iné je, byť verným Slovu Božiemu a navrátiť sa k tomu, čo Slovo pôvodne po Letniciach vyprodukovalo. 161

Prednedávnom mi niekto povedal, že Rímsko-katolícka cirkev musí byť tá pravá, keď po všetky tie roky je verná tomu, čomu verí a vzrastá a nemení sa.


49

Tak to vôbec nie je. Každá cirkev, ktorá má za sebou štát a má svoje vlastné vyznanie, ktoré vôbec nie je Slovom, a nemá žiadnu dokázanú službu, ktorá by vyburcovala diabla, bude istotne môcť trvať ďalej. To nebolo meradlo. Ale ak pomyslíte na ten malý zástup tých, ktorí boli rozrezávaní pílami, ktorí boli predhadzovaní levom, prenasledovaní a vodení sem a tam, a predsa zostali verní Slovu, potom vidíte, že to musel byť jedine Boh. Ako oni obstáli v boji viery a stále išli vpred. TO je ten zázrak. 162

Táto útecha neplatí len pre poslov siedmich vekov cirkvi. Každý pravý veriaci je v ruke Božej a môže tiahnuť z Jeho lásky a sily a môže prijať plný úžitok zo všetkého toho, čím je Boh pre veriaceho. Čo Boh dáva poslovi, ako mu žehná a používa ho, je príkladom pre všetkých veriacich, ako sa Boh vo Svojej dobrote stará o VŠETKY údy Svojho tela. Amen.

163

6. Dvojsečný meč. “... a z jeho úst vychádzal ostrý dvojsečný meč.” Židom 4:12: “Lebo Slovo Božie je živé a účinné a ostrejšie nad každý meč dvojsečný, a prenikajúce až do rozdelenia duše a ducha, kĺbov a špikov a spôsobné posúdiť myšlienky a mysle srdca.” Z Jeho úst vychádzal meč ostrý na obe strany, ktorým je SLOVO BOŽIE. Zjavenie 19:11-16: “A videl som nebo otvorené a hľa, zjavil sa biely kôň, a ten, ktorý sedel na ňom, volal sa Verný a Pravdivý a v spravedlivosti súdi i bojuje. A jeho oči boli jako plameň ohňa a na jeho hlave mnoho diadémov, a mal napísané meno, ktorého nikto nevie, iba on sám. A bol oblečený v rúchu, pokropenom krvou, a jeho meno sa zovie: Slovo Božie. A vojská, ktoré sú na nebi, išli za ním na bielych koňoch, odiati kmentom, bielym a čistým. A z jeho úst vychádzal ostrý meč, aby ním bil národy. A on ich bude pásť železným prútom a on bude šliapať lis vína prchlivosti a hnevu všemohúceho Boha. A na svojom rúchu a na svojich bedrách má napísané meno: KRÁĽ KRÁĽOV A PÁN PÁNOV.” 164

Ján 1:49: “Natanael mu povedal: Odkiaľ ma znáš? Ježiš odpovedal a riekol mu: Prv ako ťa zavolal Filip, keď si bol pod tým fíkom, videl som ťa.” Tu to je. Keď On príde, povstane Slovo proti všetkým národom a všetkým ľuďom a nikto nebude schopný proti tomu obstáť. Ono zjaví, čo je v každom srdci, tak, ako to urobil Natanaelovi. Slovo Božie ukáže, kto činil Božiu vôľu a kto nie. Vynesie tajné skutky každého človeka na svetlo aj to, prečo ich urobil. Ono rozdelí na dvoje. To je to, čo je povedané v Rimanom 2:3: “A či to myslíš, ó, človeče, ktorý súdiš tých, ktorí páchajú také veci, a sám robíš to isté, že ty ujdeš súdu Božiemu?” Potom pokračuje, aby povedal, ako bude Boh súdiť ľudí. Je to tu od 5. do 17. verša. Zatvrdnuté, nekajúce srdce bude súdené. Skutky budú súdené. Motívy budú súdené. Boh nebude brať na nič ohľad. Ale všetci budú súdení na základe Slova, nikto tomu neunikne. Tí, ktorí počuli a neposlúchali, budú súdení podľa toho, čo počuli. Tí, ktorí na tom odpočívali a hovorili, že tomu veria, ale nežili podľa toho, budú súdení. Každé tajomstvo bude

50

VIDENIE NA PATME

zjavené a bude hlásané zo striech. Ó, potom budeme skutočne dejinám rozumieť. Zo všetkých tých vekov nezostane ani jedno tajomstvo. 165

Ale viete, že On zjavuje tajomstvá sŕdc mužov a žien v tomto veku, v ktorom my žijeme? Kto iný by mohol zjavovať tajomstvá sŕdc, než Samo Slovo? Židom 4:12: “Lebo Slovo Božie je živé a účinné a ostrejšie nad každý meč dvojsečný, a prenikajúce až do rozdelenia duše a ducha, kĺbov a špikov a spôsobné posúdiť myšlienky a mysle srdca.” Je to Slovo. Ono koná tam, kde bolo poslané, lebo Ono (to Slovo) je plné moci. To je ten istý Duch, ktorý bol v Ježišovi (v Slove) a je opäť prítomný v cirkvi v tomto poslednom veku ako posledné znamenie, ktoré sa snaží odvrátiť ľudí od súdu. Lebo tí, ktorí Ho odmietajú (to Slovo), už teraz prichádzajú na súd, lebo Ho znova križujú. Židom 6:6: “...keby odpadli, zase obnoviť ku pokániu, ktorí sebe znova križujú Syna Božieho a vystavujú ho potupne na odiv.”

166

Pavol povedal, že Slovo prišlo takisto v moci ako aj skrze hlas. Kázané Slovo v skutočnosti demonštrovalo samo seba. Išlo tak ako ohnivý, sekajúci meč do svedomia ľudí a ako nôž chirurga vyrezáva choroby a oslobodzuje zajatcov. Kamkoľvek tí prví veriaci išli, “kázali Evanjelium (Slovo) a Boh potvrdzoval to Slovo znameniami, ktoré ho nasledovali.” Chorí boli uzdravovaní, diabli boli vyháňaní a oni hovorili novými jazykmi. To bolo Slovo v akcii. Slovo v ústach veriacich kresťanov nikdy nezlyhalo. A v tomto poslednom veku je to tu mocnejšie a silnejšie ako kedykoľvek predtým v pravej Neveste Slova. Ó, malé stádečko, ty malá menšina, drž sa pevne Slova. Naplň Ním svoje ústa a svoje srdce a jedného dňa vám Boh dá kráľovstvo.

167

7. Jeho tvár ako slnko. “... a jeho tvár bola jako slnko, keď svieti vo svojej moci.” Matúš 17:1-13: “A po šiestich dňoch pojal Ježiš Petra, Jakoba a Jána, jeho brata, a vyviedol ich na vysoký vrch osobitne a premenil sa pred nimi a jeho tvár sa skvela jako slnce a jeho rúcho stalo sa bielym ako svetlo. A hľa, ukázali sa im Mojžiš a Eliáš, shovárajúc sa s ním. A Peter odpovedal a riekol Ježišovi: Pane, dobre nám je tu byť. Ak chceš, spravíme tu tri stány: tebe jeden, Mojžišovi jeden a Eliášovi jeden. A kým ešte hovoril, hľa, zatônil ich svetlý oblak, a hľa, bolo počuť z toho oblaku hlas, ktorý hovoril: Toto je ten môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo. Toho počúvajte! A keď to počuli učeníci, padli na svoju tvár a báli sa veľmi. A Ježiš pristúpiac dotknul sa ich a povedal: Vstaňte a nebojte sa! A keď pozdvihli svoje oči, nevideli už nikoho, iba samotného Ježiša. A keď schádzali z toho vrchu, prikázal im Ježiš a povedal: Nepovedzte nikomu o tom videní, dokiaľ Syn človeka nevstane z mŕtvych! A jeho učeníci sa ho opýtali a riekli: Čože to tedy hovoria zákonníci, že najprv musí prijsť Eliáš? A Ježiš povedal a riekol im: Eliáš pravda prijde prv a napraví všetko; ale hovorím vám, že Eliáš už prišiel, a nepoznali ho, ale mu urobili všetko,


51

čo chceli. Tak bude od nich trpieť aj Syn človeka. Vtedy porozumeli učeníci, že im to povedal o Jánovi Krstiteľovi.” 168

V Matúšovi 16:28, uvádzajúc Matúša 17:1-13, Ježiš povedal, “Ameň vám hovorím, že sú niektorí z tých, ktorí tu stoja, ktorí neokúsia smrti, dokiaľ neuvidia Syna človeka prichádzať v jeho kráľovstve.” A tí traja apoštolovia uvideli presne to - poriadok Jeho druhého príchodu. Videli Ho premeneného tam na hore. Jeho rúcho bolo biele ako svetlo a Jeho tvár žiarila ako slnko v plnom jase. A keď sa tam ukázal, stál Mojžiš z jednej a Eliáš z druhej strany. Presne tak On príde znova. Iste, Eliáš príde prv a obráti srdcia detí (Nevesty) späť k otcovskému Apoštolskému Učeniu Slova. Malachiáš 4:5-6: “Hľa, ja vám pošlem proroka Eliáša, prv ako prijde deň Hospodinov, veľký a strašný. A obráti srdce otcov na synov a srdce synov na ich otcov, aby som neprišiel a neranil zeme kliatbou.”

169

Izrael je už národom. Začal teraz fungovať so svojou armádu, námorníctvom, systémom pôšt, zástavou a so všetkým, čo k štátu patrí. Ale ešte stále sa má vyplniť miesto Písma, ktoré hovorí, “Či sa narodí národ na jeden raz?” Izaiáš 66:8. Ten deň príde skoro. Figový strom vypučal. Izraelský ľud čaká na Mesiáša. Očakávajú Ho a teraz sa blíži naplnenie ich očakávania. Izrael zažije Duchovné znovuzrodenie, lebo ich Svetlo a ich Život im bude zakrátko zjavené. 170

Zjavenie 21:23: “A mesto nepotrebuje slnka ani mesiaca, aby svietili v ňom, lebo sláva Božia ho osvecuje, a jeho sviecou je Baránok.” Toto je ten Nový Jeruzalem. Baránok bude v tomto meste a kvôli Jeho prítomnosti tam nebude potrebné žiadne iné svetlo. Slnko tam nebude vychádzať a svietiť, lebo On sám je jeho Slnkom a Svetlom. Národy, ktoré tam vojdú, budú chodiť v Jeho svetle. Nie ste radi, že tento deň je pred nami? Ján videl tento deň prichádzať. Áno, príď skoro, Pane Ježišu. 171

Malachiáš 4:1-3: “Lebo hľa, prichádza deň, ktorý horí jako pec, v ktorom budú všetci spurní a všetci, ktorí páchajú bezbožnosť, slamou a spáli ich deň, ktorý prijde, hovorí Hospodin Zástupov, takže im neponechá ani koreňa, ani haluzi. Ale vám, ktorí sa bojíte môjho mena, vyjde slnce spravedlivosti a lekárstvo bude na jeho krídlach; vyjdete a budete poskakovať ako vykŕmené teľatá. A pošliapete bezbožných, lebo budú popolom pod vašimi nohami toho dňa, ktorý ja učiním, hovorí Hospodin Zástupov.” To je znova to. SLNKO svieti vo Svojej plnej sile. Ó, sila Syna Božieho svieti uprostred siedmich zlatých svietnikov. Tu On stojí, Sudca. Ten, ktorý trpel a umieral za nás. On vzal na Seba hnev súdu Božieho a Sám šliapal lis vína prchlivosti hnevu Božieho. Ako sme už povedali, hriešnikovi znie Jeho hlas ako hukot vodopádu alebo úder smrtiacej vlny o skalnaté pobrežie. Ale svätému je Jeho hlas ako zvuk ľúbezného spevu potoka, keď ležíte a odpočívate uspokojení v Kristovi. Svieti na nás Svojimi hrejivými lúčmi lásky a hovorí, “Neboj sa. Ja som Ten, ktorý bol, ktorý je a ktorý má prísť. Ja som Ten Všemohúci. Niet nikoho

52

VIDENIE NA PATME

okrem Mňa. Ja som Alfa i Omega, VŠETKO z toho.” On je Ľalia v údolí, Jasná Hviezda Ranná. On je pre moju dušu ten najkrajší z desaťtisícov. Áno, ten veľký deň je pripravený svitnúť a Slnko Spravodlivosti vyjde s uzdravením na Svojich krídlach.

VÍŤAZNÝ KRISTUS 172

Zjavenie 1:17-18: “A keď som ho uvidel, padol som k jeho nohám ako mŕtvy, a položil na mňa svoju pravú ruku a povedal mi: Neboj sa! Ja som prvý a posledný a ten Živý. A bol som mŕtvy, ale hľa, som živý na veky vekov. Ameň. A mám kľúče pekla i smrti.”

173

Žiaden človek by nemohol zniesť plný účinok tohoto videnia. Úplne stratiac svoju silu, padol Ján k Jeho nohám ako mŕtvy. Ale ruka Pánova sa ho láskyplne dotkla a žehnajúci hlas povedal, “Neboj sa, neľakaj sa. Ja som prvý a Posledný. Ja som Ten živý a bol som mŕtvy a hľa, som živý na veky vekov.” Čoho sa báť? Súd, ktorý na Neho padol na kríži, v hrobe, a keď zostúpil, bol za nás. On na Seba vzal celé bremeno rany hriechu, a preto už teraz nieto nijakého odsúdenia tým, ktorí sú v Kristu Ježišovi. Vidíte, aká istota, náš “Prímluvca” je naším “Sudcom”. On je oboje, “Prímluvca” i “Sudca”. Ako sudca, “tá záležitosť je vybavená” - je dokonané. Preto už niet žiadneho odsúdenia. Prečo by sa mala cirkev báť? Ktoré zasľúbenie On kedy nebol schopný pred nami dokázať? Prečo by sme sa mali báť odsúdenia alebo smrti? To všetko bolo premožené. On je ten mocný víťaz. Tu je Ten, ktorý premohol oba svety, ten viditeľný i ten neviditeľný. Nie ako Alexander, ktorý si podmanil svet v tridsiatich troch rokoch a už nevedel, kam sa vydať, aby si podmanil niečo ďalšie, a preto zomrel ako obeť hriechu svojho rozmarného života. Nie ako Napoleon, ktorý si podmanil Európu a nakoniec bol porazený vo Waterloo a vyhnaný na Elbu, aby sa mohol presvedčiť, že je porazený. Ale nič nemohlo premôcť Krista. On, ktorý zostúpil, teraz vystúpil nado všetko a bolo Mu dané meno, ktoré je nad každé meno. Áno, On premohol smrť, peklo a hrob a má od nich kľúče. Čo On rozviaže, je rozviazané, a čo On zviaže, je zviazané. Nič na tom nemôže byť zmenené. Nebolo žiadneho víťaza pred Ním a nebude žiaden iný okrem Neho. On jediný je Spasiteľ, Vykupiteľ. On je Ten JEDINÝ Boh a Jeho Meno je “Pán Ježiš Kristus”. 174

“Neboj sa, Ján! Neboj sa, malé stádečko! Všetko, čo Ja Som, toho ste vy dedičmi. Všetka moja moc je vaša. Moja všemohúcnosť je vaša, pretože stojím vo vašom strede. Neprišiel som, aby som priniesol strach a sklamanie, ale lásku, povzbudenie a zdatnosť. Daná Mi je všetka moc a ona patrí vám, aby ste ju používali. Vy hovorte Slovo a Ja Ho budem uskutočňovať. To je Moja zmluva a ona nemôže nikdy sklamať.”

SEDEM HVIEZD A SEDEM SVIETNIKOV

53

SEDEM HVIEZD A SEDEM SVIETNIKOV 175

Zjavenie 1:20: “Tajomstvo siedmich hviezd, ktoré si videl na mojej pravici, a sedem zlatých svietnikov je toto: Sedem hviezd sú anjeli siedmich sborov, a sedem svietnikov, ktoré si videl, je sedem sborov.” 176 Pravdu o týchto dvoch tajomstvách sme už objavili. Nepovedali sme ešte, kto je tých sedem poslov, ale s pomocou Božou to urobíme a to tajomstvo bude dokonané. Tých sedem vekov poznáme. Tie sú v Slove vymenované a budeme sa s každým jednotlivo zaoberať, až sa dostaneme do tohoto posledného veku, v ktorom žijeme. 177

V tomto poslednom záverečnom letmom pohľade na túto kapitolu Ho vidíme, ako tam stojí uprostred medzi siedmimi zlatými svietnikmi a so siedmimi hviezdami vo Svojej ruke. Ó, je to úžasné vidieť Ho tam stáť v Jeho zvrchovanom Božstve. On je Sudca, Kňaz, Kráľ, Orol, Baránok, Lev, Alfa, Omega, Počiatok a Koniec, Otec, Syn, Duch Svätý, Ten, ktorý bol, ktorý je, ktorý má prísť, Všemohúci, VŠETKO VO VŠETKOM. Hľa, On, Pôvodca a Dokonávateľ. Hoden je Baránok! On dokázal Svoju hodnotu, keď Sám vykúpil naše spasenie. Teraz tu stojí v celej Svojej moci a v celej Svojej sláve a všetko je Mu odovzdané ako Sudcovi.

178

Áno, On tam stojí medzi tými lampami s hviezdami vo Svojej ruke. Je noc, lebo vtedy používame lampy na svietenie a vtedy vidieť hviezdy, ako svietia a zrkadlia svetlo slnka. A je tma. Cirkev skrze vieru kráča v temnosti. Jej Pán z tejto zeme odišiel, ale Duch Svätý stále svieti skrze cirkev a dáva svetlo tomuto starému, hriechom prekliatemu svetu. A tie hviezdy tiež zrkadlia Jeho svetlo. To jediné svetlo, ktoré majú, je Jeho svetlo. Ako je temno, aký duchovný chlad! Avšak keď On prichádza doprostred, je jasno a teplo a cirkev je splnomocnená a robí skrze Neho skutky, ktoré robil On.

179

Ó, kiežby sme Ho mohli aspoň letmo uvidieť tak ako Ján. Akými ľuďmi máme byť, stojac pred Ním v ten deň!

180

Ak si Mu svoj život ešte neodovzdal, obráť teraz svoje srdce k Bohu, pokľakni rovno tam, kde si, a pros Ho o odpustenie svojich hriechov a vydaj Mu svoj život. Potom sa pokúsime pristúpiť spolu k tým Siedmim Cirkevným Vekom a činiac to modlím sa, aby Boh pomohol tomuto nehodnému sluhovi zjaviť vám Svoje Slovo.

54

EFEZSKÝ CIRKEVNÝ VEK

TRETIA KAPITOLA EFEZSKÝ CIRKEVNÝ VEK

Úvod do Cirkevných Vekov 181

Aby ste tomuto posolstvu Cirkevných Vekov mohli plne porozumieť, chcel by som vysvetliť rôzne základné myšlienky, ktoré mi dovolili prísť na mená poslov, na dĺžku tých vekov a na všetky tie veci, ktoré s tým súvisia.

182

Keďže toto štúdium bolo to najzávažnejšie, aké som kedy na seba vzal, po mnoho dní som hľadal Boha v prosbe o inšpiráciu Ducha Svätého. Potom som čítal úseky Písma, ktoré sa vzťahovali k Cirkevným Vekom a zahĺbil som sa do rozličných cirkevno - historických kníh od čo najnezaujatejších autorov, akých som len mohol nájsť. Boh neodoprel vypočuť moju modlitbu, lebo keď som čítal Slovo a dejiny, bol som uschopnený uzrieť skrze Ducha Svätého odhalenie vzoru, ktorý sa prelína stáročiami až do našej prítomnosti v tomto poslednom dni.

183

Kľúč, ktorý mi dal Pán a ktorým som bol schopný určiť posla do každého veku, je ten najbiblickejší. V skutočnosti by mohol byť pomenovaný kľúčovým kameňom Biblie. Je to zjavenie, že Boh sa nikdy nemení, a že Jeho cesty sú práve tak nemenné, ako je On. V Liste Židom 13:8 čítame: “Ježiš Kristus ten istý včera, dnes i na veky.” A v Kazateľovi 3:14-15 čítame: “Viem, že všetko, čokoľvek činí Boh, bude trvať na veky, nedá sa nič k tomu pridať ani sa nedá nič od toho odňať. A Boh to tak učinil preto, aby sa báli pred Ním. To, čo je, bolo už dávno, a to, čo bude, tiež už bolo dávno, a Boh vyhľadáva to, čo bolo zahnané.” Tu to je: nemeniaci sa Boh s nemeniacimi sa cestami. V tom, čo učinil PRVÝKRÁT, bude musieť pokračovať, až to bude vykonané NAPOSLEDY. Nikdy v tom nebude žiadna zmena. Aplikujte to na Cirkevné Veky. Taký muž, akého Boh pre prvý vek zvolil, a spôsob, akým sa Boh v službe tohoto muža prejavil, bude vzorom pre všetky ostatné veky. Čo Boh robil v prvom veku cirkvi, je to, čo chce robiť počas všetkých ostatných vekov. 184

Zo Slova, ktoré bolo zaznamenané Duchom Svätým, presne vieme, ako bola založená prvá alebo pôvodná cirkev, a akým spôsobom sa v nej Sám Boh prejavoval. Slovo sa nemôže meniť a tiež nemôže byť zmenené, lebo Slovo je Boh. Ján 1:1: “Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a to Slovo bol

ÚVOD DO CIRKEVNÝCH VEKOV

55

Boh.” Zmeniť jedno slovo, ako to urobila Eva, to prináša hriech a smrť, tak, ako je to povedané v Zjavení 22:18-19: “...keby niekto pridal k tomu, na toho Boh pridá rán napísaných v tejto Knihe. A keby niekto odňal zo slov Knihy tohoto proroctva, tomu odníme Boh jeho diel z Knihy Života a z toho svätého mesta a z toho, čo je napísané v tejto Knihe.” A preto je meradlom to, čím bola cirkev na Letnice. To je vzor. Nie je žiaden iný vzor. Je jedno, čo hovoria učenci, Boh ten vzor NEZMENIL. To, čo Boh vykonal na Letnice, musí konať aj naďalej, až do ukončenia cirkevných vekov. 185

Hoci vám učenci môžu hovoriť, že apoštolský vek je za nami, neverte tomu. Takéto vyhlásenie je zlé z dvoch dôvodov. Po prvé je nesprávne domnievať sa, že žiadni apoštoli už nie sú len preto, že tých pôvodných dvanásť zomrelo. Apoštol znamená “poslaný” a dnes je mnoho poslaných, ale nazývajú sa misionári. Pokiaľ sú ľudia povolávaní a posielaní so Slovom Života, apoštolský vek ešte pokračuje. Po druhé sa odvolávajú na vek prejavenia moci Ducha Svätého ako na niečo, čo skončilo vzhľadom k tomu, že Biblia bola dokončená. To nie je pravda. Nie je ani jedno miesto Písma, ktoré by to naznačovalo, ale mnohé jasne hovoria pravý opak. Tu je dôkaz, že obe tieto tvrdenia sú falošné. Skutky 2:38-39: “A Peter im povedal: Čiňte pokánie a nech sa pokrstí jeden každý z vás na Meno Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha, lebo vám patrí to zasľúbenie a vašim deťom a všetkým na široko-ďaleko, ktorých a koľkýchkoľvek si povolá Pán, náš Boh.” Zasľúbenie moci, ktorou boli apoštolovia na Letnice vybavení, je pre “vás (Židov) a vaše deti (Židov) a pre všetkých tých, ktorí sú ešte ďaleko vzdialení (pohania), a pre koľkýchkoľvek si povolá Pán, náš Boh (oboje, Židov i pohanov).” Dokiaľ Jeho volanie neustane, toto posolstvo Letníc a moc NEPRESTANE.

186

To, čo mala Cirkev na Letnice, je jej neodcudziteľné právo. Pôvodne mala čisté Slovo Božie. Mala moc Ducha, ktorá sa prejavovala rozličnými znameniami a zázrakmi a darmi Ducha Svätého. Židom 2:1-4: “Preto musíme tým viacej pozorovať na to, čo sme počuli, aby sme nijako neprešli pomimo. Lebo ak Slovo hovorené skrze anjelov bolo pevné a každé prestúpenie a každá neposlušnosť (Slovu) dostali spravodlivú odplatu, jakože my utečieme, ak zanedbáme také veľké spasenie?! Ktoré, keď o ňom začal najdriev hovoriť Pán, nám stvrdili tí, ktorí ho počuli, pričom spolu svedčil Boh znameniami a zázrakmi a rôznymi mocami a udeľovaním Svätého Ducha podľa svojej vôle.” Tá pôvodná cirkev nebola organizovaná ľuďmi. Bola vedená Duchom Svätým. Nebola príliš veľká. Bola nenávidená a opovrhovaná. Bola utlačovaná. Bola prenasledovaná až k smrti. Ale bola verná Bohu. Zotrvala na pôvodnom vzore Slova.

187

Nenechajte sa tu spliesť. Keď som povedal, že Boh a Jeho cesty sa nikdy nemenia, nepovedal som tým, že by sa cirkev alebo jej poslovia nemohli meniť. Cirkev nie je Boh. Tak ona sa môže meniť. Čo som ale povedal, je, že vzhľadom

56


k nemeniacemu sa Bohu s nemeniacimi sa cestami sa môžeme vrátiť na začiatok a vidieť ten prvý, dokonalý čin Boží a potom súdiť podľa tohoto merítka. A tak to je. Pravá Cirkev sa vždy bude snažiť byť takou ako ten originál na Letnice. Pravá Cirkev dneška sa bude snažiť priblížiť sa tej ranej, prvotnej cirkvi. A poslovia do zborov, ktorí majú v sebe toho istého Ducha Božieho, sa budú snažiť priblížiť sa apoštolovi Pavlovi. Nebudú presne takí ako on, ale praví poslovia budú tí, ktorí budú Pavlovi najbližšie, ktorý bol slobodný od všetkých ľudí, zasvätený Bohu, zvestoval jedine Slovo Božie a prejavoval Ducha Svätého v moci. Žiadni iní to nebudú robiť. Musíte začať s originálom. Ako rovnaké rodí rovnaké, Pravá Cirkev bude vždy tá, ktorá sa snaží ísť v šľapajach svojich zakladateľov na Letnice, a jej poslovia budú nasledovať apoštola Pavla, toho prvého posla prvého cirkevného veku. Je to tak jednoduché a tak nádherné. 188

Týmto kľúčom, tak jednoduchým, a predsa tak nádherným, som bol schopný pomocou Ducha Svätého čítať Knihu Zjavenia a dejiny a nájsť tam každý vek, každého posla, trvanie každého veku a úlohu, ktorú každý vek v Božom zámere od Letníc až do skonania tých vekov zohral.

189

Keď už teraz rozumiete, podľa čoho posudzujeme, aká bola Pravá Cirkev (aká bola na Letnice, a aká bola v apoštolskom veku, ako je znázornená v Slove v Knihe Skutkov), môžeme aplikovať tú istú zásadu, aby nám to ukázalo, ako cirkev upadla. Základná chyba alebo chyby, ktoré sa vkradli do prvotnej cirkvi a boli zjavené v Knihe Skutkov a v Zjavení a tiež v epištolách, sa budú viac a viac viditeľne prejavovať v každom ďalšom nasledujúcom veku, až prídeme k úplnému zatmeniu pravdy v poslednom alebo Laodicejskom Veku. 190

A teraz z tohoto prvého kľúča, ktorý sme dostali od Pána, vyplýva ďalšia a trochu menej nádherná pravda. Povedal som, že Pravá Cirkev sa vždy bude snažiť byť takou, akou bola v Knihe Skutkov. To je presne tak. Ale zistili sme, že Slovo tiež učí o vtrhnutí bludu, až nastane úplné zatmenie pravdy v poslednom dni, keď sa Pán už-už chce zjaviť. Teraz v našich mysliach povstáva otázka, či Boh opustí Svojich vlastných a nechá ich upadnúť do stavu úplného zvedenia? V žiadnom prípade, lebo Písmo v Matúšovi 24:24 veľmi jasne hovorí, že Vyvolení NEMÔŽU byť zvedení! “Lebo povstanú falošní Kristovia a falošní proroci a budú činiť veľké zázraky a divy tak, že by zviedli, AK BY TO BOLO MOŽNÉ, i vyvolených.” Čo potom? Odpoveď jasne leží pred nami. Existuje Pravá Cirkev a falošná cirkev. Je Pravý Vinič a falošný vinič. Ale, samozrejme, tá falošná cirkev, falošné telo viniča, sa vždy bude snažiť zabrať pozíciu tej Pravej Cirkvi a tvrdiť, že ona, a nie tí Vyvolení, je tá pravá a autentická. Tá falošná sa bude snažiť zabiť tú Pravú. Tak to bolo v Knihe Skutkov, tak sa to deje aj v tých siedmich vekoch, a tak je to povedané v mnohých epištolách. Tak to bolo vtedy. Tak je to teraz. Tak to bude. Nemôže sa to zmeniť.

ÚVOD DO CIRKEVNÝCH VEKOV

57

191

Buďme veľmi opatrní, aby sme nemali v tejto veci zamiešanie. Tak budeme skúmať Slovo, aby sme si overili toto tvrdenie. Poďme naspäť do Knihy počiatku, do Genesis. V záhrade Eden boli DVA stromy. Jeden bol dobrý, druhý bol zlý. Jeden priniesol ŽIVOT, druhý priniesol Smrť! Boli tam dve deti, ktoré v prvom rade priniesli Bohu obete. Dovoľte, aby som to zopakoval, oni OBAJA priniesli Bohu obete. V Genesis 4:3-5: “A stalo sa po čase, že Kain doniesol Hospodinovi obetný dar z plodu zeme. A doniesol aj Ábel z prvorodených svojho stáda a z ich tuku. A Hospodin pohliadol milostive na Ábela a na jeho obetný dar. Ale na Kaina ani na jeho obetný dar nepohliadol...” Ale jeden (Kain) bol zlý, po svojom otcovi (bol z toho Zlého), zatiaľ čo Ábel bol spravodlivý pred Pánom. Znovu vidíme dve deti, podľa tela z tých istých rodičov. Boli to dvojičky Izáka a Rebeky. Jeden bol vyvolený Boží a ten druhý bol zavrhnutý. Obaja uctievali Boha. V každom jednotlivom prípade bolo zahrnuté uctievanie Boha. V každom prípade ten zlý nenávidel spravodlivého a prenasledoval ho. V niektorých prípadoch ten zlý zničil spravodlivého. Ale všimnite si! Oni boli zasadení spolu. Žili spolu. Obaja si robili nárok na Boha a uctievali Ho.

192

Tieto ilustrácie dokonale zobrazujú podobenstvo Pána Ježiša Krista, keď povedal, že kráľovstvo nebeské je podobné mužovi, ktorý zasial dobré semeno, ibaže mal nepriateľa, ktorý medzi tieto dobré semená zasial kúkoľ. Boh nezasial kúkoľ. Satan zasial ten kúkoľ rovno medzi dobré Božie semeno. Tieto dva druhy rastlín (ľudí) z dvoch rozdielnych semien rástli spolu. Mali podiel na výžive v tej istej pôde, na tom istom slnku, daždi a všetkých ďalších dobrodeniach a oba boli zožaté, keď prišiel ich čas. Vidíte to? Nikdy nezabudnite na tieto pravdy pri tom, keď skúmame cirkevné veky a neskôr pečate. Predovšetkým nezabudnite, že v tomto poslednom veku je ten čas, kedy je kúkoľ zväzovaný na spálenie, že vystrčia pšenicu, ktorú má Pán zhromaždiť do sýpky.

193

Túto myšlienku chcem tiahnuť po celý čas, a tak postúpme o krok ďalej. Študovali ste niekedy dejiny prebudení? Prebudenie naznačuje Božie hnutie v moci. A zakaždým, keď sa Boh pohybuje, Satan je tam, aby sa pohol tiež. To nikdy nesklamalo. Vo dňoch veľkého prebudenia vo Walese (a väčšina ľudí toto ani nevie) sa ústavy pre choromyseľných rýchlo naplnili a bola tam veľká ukážka diablovej moci, aby odvrátila pozornosť od Boha. Je napísané, že vo dňoch Wesleya robili ľudia tie najpodivnejšie veci, ktoré jednoznačne pochádzali od satana, aby sa snažili vysmiať dobrote a moci Božej. O Lutherovej dobe je povedané, že zázrak jeho služby nespočíval v tom, že úspešne protestoval proti rímsko - katolíckej cirkvi, ale zázrak bol v tom, že si mohol zachovať, a zachoval si triezvosť a zdravý rozum uprostred fanatikov, ktorí boli často naplnení a vedení zlými duchmi. A ak ste oboznámení s touto službou posledného dňa, všimnete si tú istú inváziu falošných a zlých duchov. Musí to tak byť. No dúfam a mám nádej, že ste natoľko duchovní, aby ste to pochopili a mali z toho úžitok.

58


194

Aby som zapečatil tento postoj voči Pravej a falošnej vínnej réve, ktoré sa navzájom prelínajú a prejavujú tých dvoch duchov, ktorí sú v činnosti, pozrime sa do 1. Jána 4:1-4 a do Júdu 3,4,12: “Milovaní, neverte každému duchu, ale skúšajte duchov, či sú z Boha, pretože mnohí falošní proroci vyšli do sveta. Po tomto znajte Ducha Božieho: Každý duch, ktorý vyznáva Ježiša Krista prišlého v tele, je z Boha. A každý duch, ktorý nevyznáva Ježiša Krista prišlého v tele, nie je z Boha, a to je ten duch antikristov, o ktorom duchu ste počuli, že príde a je UŽ AJ TERAZ na svete. Vy ste z Boha, dieťatká, a zvíťazili ste nad nimi (nad antikristovým duchom), pretože Ten (Duch Boží), ktorý je vo vás, je väčší ako ten, ktorý je vo svete.” Júda 3,4,12: “Milovaní, snažiac sa, ako len môžem, písať vám o našom spoločnom spasení, prinútený som vám napísať a napomenúť vás, aby ste zápasili za vieru raz ta danú SVÄTÝM. Lebo sa kradmo bočnými cestami votreli NIEKTORÍ ĽUDIA (nie svätí; títo nevošli k stádu cez DVERE, a preto sú zlodeji), dávno vopred zapísaní k tomu odsúdeniu, BEZBOŽNÍCI, ktorí obracajú milosť nášho Boha na nestudatosť a jediného samovládcu Boha a nášho Pána Ježiša Krista zapierajú. Tí sú škvrnami na vašich hodoch lásky, ktorí sa spolu S vami hostia bez bázne sami seba pasúc, ...” Vzhľadom k týmto obidvom miestam Písma sa nedá poprieť, že Pravá Cirkev a nepravá cirkev sa prelínajú. Boli síce spolu zasadené, ale sú z rozličných semien.

195

Takže myslím, že je ešte niečo, čo musíte vedieť. Tých sedem cirkví, ktoré Ján oslovuje, sú v Malej Ázii, a všetko sú to cirkvi z pohanov. On nehovorí k cirkvi v Jeruzaleme, ktorú z veľkej časti tvorili Židia, aj keď sa tam možno niekoľko pohanov nachádzalo. To je preto, že Boh sa obrátil od Židov k pohanom. Tak celé cirkevné veky Boh koná s pohanmi a vyvoláva si Pohanskú Nevestu. To robí z ‘Cirkevných vekov’ a z ‘plnosti pohanov’ jedno a to isté. Skutky 13:44-48: “A nasledujúcu sobotu sa zhromaždilo skoro celé mesto počuť Slovo Božie. Ale keď videli Židia zástupy, naplnení boli závisťou a protirečili tomu, čo hovoril Pavel, protirečili a rúhali sa. Vtedy povedali prosto a smele Pavel a Barnabáš: Vám sa muselo najprv hovoriť Slovo Božie, ale keď ho odmietate a seba nesúdite za hodných večného Života, hľa, obraciame sa k pohanom. Lebo nám tak prikázal Pán, keď povedal: Položil som Ťa za svetlo národom, aby si bol spasením až do posledného kraja zeme. Keď to počuli pohania, radovali sa a oslavovali Slovo Pánovo a uverili všetci, koľko ich bolo odriadených do večného Života.” Rimanom 11:1-8: “Hovorím tedy: Či azda Boh zavrhnul svoj ľud? Nech sa nestane! Lebo veď i ja som Izraelita, zo semena Abrahámovho, z pokolenia Benjamínovho. Nezavrhnul Boh svojho ľudu, ktorý vopred poznal. Alebo či neviete, čo hovorí Písmo, kde je reč o Eliášovi, jako sa modlí Bohu proti Izraelovi a hovorí: Pane, Tvojich prorokov pobili a Tvoje oltáre rozborili a zostal som len ja sám a hľadajú i moju dušu. Ale čo mu hovorí na to Božia odveta? Zanechal som si sedem tisíc mužov, ktorí nesklonili kolena modle Bálovi. Takto tedy stalo sa, že i v terajšom čase je zostatok podľa vyvolenia milosti. Ale ak milosťou, vtedy

POSOLSTVO EFEZSKÉMU CIRKEVNÉMU VEKU

59

už nie zo skutkov, pretože milosť by už nebola milosťou. A jestli zo skutkov, nie je to už milosť, pretože skutok už nie je skutkom. Tak čo tedy? To, čo snažne hľadá Izrael, toho nedosiahol, ale vyvolenie dosiahlo, a ostatní sú zatvrdení. (Zrovna jako je napísané: Boh im dal ducha hlbokého spánku, oči, aby nevideli, a uši, aby nepočuli,) až do dnešného dňa.” 196

Rimanom 11:25-29: “Lebo nechcem, bratia, aby ste nevedeli toho tajomstva, aby ste neboli sami u seba múdrymi, že zatvrdenie z čiastky stihlo Izraela dotiaľ, dokiaľ nevojde plnosť pohanov. A tak bude celý Izrael spasený, jako je napísané: Príde zo Siona Vysloboditeľ a odvráti bezbožnosti od Jakoba. A toto im bude odo Mňa zmluva, keď odnímem ich hriechy. Tak podľa Evanjelia sú nepriateľmi pre vás, ale podľa vyvolenia milovaní pre otcov. Lebo nijakým činom neželie Boh darov svojej milosti a svojho povolania.”

197

Týchto sedem cirkví, ktoré sa nachádzali v Malej Ázii v tom dávnom veku, malo v sebe určité charakteristické vlastnosti, ktoré sa v neskorších vekoch stali zrelým ovocím. Čo bolo vtedy len semenom, ktoré tam bolo zasadené, to neskôr vyrástlo do zrelej úrody, tak, ako Ježiš povedal, “Lebo ak toto robia na zelenom dreve, čo bude na suchom?” Lukáš 23:31.

POSOLSTVO EFEZSKÉMU CIRKEVNÉMU VEKU 198

Zjavenie 2:1-7: “Anjelovi efezského zboru napíš: Toto hovorí ten, ktorý drží tých sedem hviezd vo svojej pravici, ktorý sa prechádza prostred tých siedmich zlatých svietnikov: Znám tvoje skutky aj tvoju prácu, aj tvoju trpezlivosť, a že nemôžeš zniesť zlých a zkúsil si tých, ktorí hovoria o sebe, že sú apoštolmi, a nie sú, a našiel a spoznal si ich, že sú lhári, a zniesol si a máš trpezlivosť a pracoval si pre Moje Meno a neustal si. Ale mám proti tebe to, že si opustil svoju prvú lásku. Pamätaj tedy, odkiaľ si vypadol, a čiň pokánie a čin prvé skutky, ale ak nie, prídem rýchle na teba a pohnem tvoj svietnik z jeho miesta, keď neučiníš pokánia. Ale to máš, že nenávidíš skutkov Mikulášencov, ktorých to skutkov i ja nenávidím. Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí zborom: Tomu, kto víťazí, dám jesť z Dreva Života, ktoré je prostred raja Božieho.”


60

POSOL 199

Posol (anjel) pre Efezskú cirkev bol apoštol Pavol. Že bol poslom pre prvý vek pohanskej éry, sa nedá poprieť. Hoci Petrovi bola daná autorita, aby otvoril dvere pohanom, Pavlovi bolo dané, aby bol ich apoštolom a prorokom. On bol prorockým poslom pre pohanov. Jeho prorocký úrad, pomocou ktorého dostal plné zjavenie Slova pre pohanov, ho poveroval k tomu, aby bol ich apoštolským poslom. Aj ostatní apoštoli v Jeruzaleme s tým súhlasili. Galaťanom 1:12-19: “Lebo ja som ho ani neprijal od človeka ani ma nemu nenaučil človek, ale som ho dostal skrze zjavenie Ježiša Krista. Lebo veď ste počuli o mojom živote, a čo som kedysi robil v židovstve, že som nadmieru prenasledoval cirkev Božiu a hubil som ju. A predčil som v židovstve mnohých vrstovníkov vo svojom rode, súc väčším horlivcom za podania svojich otcov ako oni. Ale keď sa zaľúbilo Bohu, ktorý ma oddelil od života mojej matky a povolal Svojou milosťou zjaviť vo mne Svojho Syna, aby som Ho zvestoval medzi pohanmi, hneď som urobil tak, že som sa neporadil s telom a krvou ani som neodišiel hore do Jeruzalema k tým, ktorí boli predo mnou apoštolmi, ale som odišiel do Arábie a zase som sa navrátil do Damašku. Potom po troch rokoch som odišiel hore do Jeruzalema poznať Kéfaša, Petra, a pobudol som u neho pätnásť dní. A iného z apoštolov som nevidel okrem Jakoba, brata Pánovho.” Galaťanom 2:2: “A išiel som tam podľa zjavenia a predložil som im Evanjelium, ktoré kážem medzi pohanmi, ale súkromne tým slovutným, či azda nebežím nadarmo alebo či som nadarmo nebežal.” Galaťanom 2:6-9: “A od tých, ktorí sa zdajú byť čímsi, (akí boli kedy, nič ma je po tom, Boh nehľadí na osobu človeka), lebo mne tí, ktorí sa to zdajú byť čímsi, ničoho nepridali. Ale naopak, vidiac, že som poverený Evanjeliom u neobriezky ako Peter u obriezky, (lebo Ten, ktorý pôsobil Petrom, čo do apoštolstva medzi obriezkou, pôsobil aj mnou, čo do pohanov), a poznajúc milosť, ktorá mi je daná, Jákob, Kéfaš a Ján, ktorí sú považovaní za stĺpy, podali mne i Barnabášovi pravice spoločenstva, aby sme my pracovali medzi pohanmi a oni medzi ľudom obriezky.” Rimanom 11:13: “Lebo hovorím vám, pohanom: Nakoľko teda som ja apoštolom pohanov, vychvaľujem túto svoju službu.”

200

Pavol založil cirkev v Efeze okolo polovice prvého storočia. Toto nám umožňuje určiť počiatok Efezského Cirkevného Veku približne na rok 53 po Kristovi.

201

Spôsob jeho služby vytvoril vzor, ku ktorému smerovali všetci budúci poslovia a v skutočnosti vytvoril vzor pre každého pravého Božieho

POSOL

61

služobníka, i keď nedosahuje takých výšin v tom prorockom spôsobe ako Pavol. Lebo Pavlova služba mala trojnásobnú kvalitu a bolo to toto: 202

Po prvé, Pavol bol úplne verný Slovu. Nikdy sa od neho neodchýlil, nech ho to stálo čokoľvek. Galaťanom 1:8-9: “Ale aj keby sme vám my alebo anjel z neba zvestoval iné ako to, čo sme vám zvestovali, nech je prekliaty! Jako sme už prv povedali aj teraz zase hovorím, že ak vám niekto zvestuje iné evanjelium ako to, ktoré ste prijali, nech je prekliaty.” Galaťanom 2:11,14: “Ale keď prišiel Peter do Antiochie, priamo do tvári som sa postavil proti nemu, pretože bol hoden odsúdenia.” “Ale keď som videl, že nekráčajú rovno pri pravde Evanjelia, povedal som Petrovi pred všetkými: Ak ty, súc Žid, žiješ pohansky a nie židovsky, prečo potom nútiš pohanov prijať židovský spôsob života?” 203

1. Korinťanom 14:36-37: “Alebo či od vás vyšlo Slovo Božie? Alebo či len k vám samým prišlo? Ak niekto myslí o sebe, že je prorok alebo duchovný, nech pozná dobre, čo vám píšem, že sú to prikázania Pánove!“

204

Všimnite si, Pavol nebol zorganizovaný, ale vedený Duchom, ako keď Boh pudil Mojžiša do toho, aby vyviedol izraelský národ z Egypta. Pavla nevyslal Jeruzalemský koncil ani nepodliehal ich kompetencii. Boh a jedine Boh ho vyslal a viedol. Pavol nebol povolaný ľuďmi, ale Bohom. Galaťanom 1:1: “Pavel, apoštol (nie od ľudí ani nie skrze človeka, ale skrze Ježiša Krista a Boha Otca, ktorý Ho vzkriesil z mŕtvych).” Galaťanom 2:3-5: “Ale ani Títus, ktorý bol so mnou, súc Grék, nebol prinútený dať sa obrezať, ale pre vlúdivších sa falošných bratov, ktorí postranne vošli vyšpehovať našu slobodu, ktorú máme v Kristu Ježišovi, aby si nás podmanili, ktorým sme neustúpili ani na chvíľu, tak aby sme sa im boli poddali, aby pravda evanjelia zostala povždy u vás.”

205

Po druhé, jeho služba bola v moci Ducha, a tým sa vypovedané a napísané Slovo dokazovalo. 1. Korinťanom 2:1-5: “A ja, keď som k vám prišiel, bratia, neprišiel som vo vznešenosti slova alebo múdrosti, zvestujúc vám svedectvo Božie. Lebo som nebol usúdil vedieť niečo iné medzi vami krome Ježiša Krista, a to Toho ukrižovaného. A ja som bol u vás v slabosti a v bázni a triasol som sa mnoho. A moja reč a moja kázeň nezáležala v presviedčavých ľudskej múdrosti slovách, ale v dôkaze Ducha a moci, aby vaša viera nebola v ľudskej múdrosti, ale v moci Božej.” Skutky 14:8-10: “A v Lystre sedával nejaký muž, nevládny nohami, ktorý bol chromý od života matky a ktorý nikdy nechodil. Ten počúval Pavla hovoriť, ktorý uprene pozrel na neho a vidiac, že má vieru, aby bol uzdravený, povedal veľkým hlasom: Vstaň a postav sa rovný na svoje nohy! A vyskočil a chodil.” Skutky 20:9-12: “A istý mládenec, menom Eutychus, ktorý sedel na obloku, bol premáhaný hlbokým spánkom, keď zaveľa hovoril Pavel, a súc premožený spánkom, padol z tretieho poschodia dolu, a zodvihli ho mŕtveho. Tu zišiel Pavel a padol na neho a objímuc ho povedal: Neznepokojujte sa, lebo jeho duša je v ňom.


62

A zase vyšiel a lámal chlieb a jedol. A keď sa hodne s nimi nashováral až do svitu, tak odišiel. A mládenca doviedli živého a veľmi sa potešili.” Skutky 28:7-9: “A na okolí toho miesta mal polia najpoprednejší človek ostrova, menom Publius, ktorý nás prijal a tri dni priateľsky hostil. A stalo sa, že otec Publiov ležal trápený horúčkou a červienkou, ku ktorému vošiel Pavel, pomodlil sa, vzložil na neho ruky a uzdravil ho. A keď sa to stalo, prichádzali aj ostatní na ostrove, ktorí boli nemocní, a boli uzdravení.” 2. Korinťanom 12:12: “Znamenia apoštola sú učinené medzi vami v celej trpezlivosti, divami, zázrakmi a mocami.” 206

Po tretie, mal očividné ovocie svojej Bohom mu danej služby. 2. Korinťanom 12:11: “Stal som sa bezrozumným chváliac sa, vy ste ma prinútili. Lebo vy ste mňa mali odporúčať, lebo som nebol, ako ani nie som o nič menší od tých prevelikých apoštolov, keď aj nie som ničím.” 1. Korinťanom 9:2: “Ak iným nie som apoštolom, ale vám som. Lebo pečaťou môjho apoštolstva ste vy v Pánovi.” 2. Korinťanom 11:2: “Lebo horlím za vás horlivosťou Božou, lebo som si vás zasnúbil jednému mužovi, aby som vás predstavil a oddal ako čistú pannu Kristovi.” Pavol bol nástrojom k privedeniu množstva ovečiek z pohanov, kŕmil ich a staral sa o ne, až priniesli to správne ovocie a boli pripravené na stretnutie sa s Pánom ako časť nevesty z pohanov.

207

V čase, keď bolo dané toto Zjavenie, podľa ústneho podania, Pavol už zomrel ako mučeník, ale na jeho miesto nastúpil Ján a pokračoval ďalej presne takým istým spôsobom ako Pavol vo dňoch svojej služby. Smrť Pavla skôr, ako bolo dané Zjavenie, nemení nič na skutočnosti, že bol poslom pre Efezský Cirkevný Vek. Lebo poslom pre každý cirkevný vek, a je jedno, kedy sa ukáže alebo kedy odíde, je ten, ktorého prostredníctvom mal Boh na ten vek najväčší vplyv službou potvrdeného Slova. Pavol bol tým mužom.

MESTO EFEZ 208 Efez bolo jedno z troch najväčších miest v Ázii. Často je nazývané tretím mestom kresťanskej viery, z ktorých prvé bolo Jeruzalem a druhé Antiochia. Bolo to veľmi bohaté mesto. Vláda bola rímska, ale rečou bola gréčtina. Historici veria, že v tomto nádhernom meste boli pochovaní Ján, Mária, Peter, Ondrej a Filip. Pavol, ktorý v tomto meste založil pravú vieru, tu slúžil ako pastier iba tri roky, ale keď bol odlúčený od stáda, stále sa za nich modlil a pamätal na nich. Timotej tam bol prvým biskupom. 1. Timoteovi 1:1-3: “Pavel, apoštol Ježiša Krista podľa nariadenia Boha, nášho Spasiteľa a Pána Ježiša Krista, našej nádeje, Timoteovi, svojmu pravému dieťaťu vo viere: milosť, milosrdenstvo, pokoj od Boha, nášho Otca, a od Krista Ježiša, nášho Pána.

MESTO EFEZ

63

Jako som ťa prosil, keď som išiel do Macedónie, žeby si zostal v Efeze, aby si prikázal niektorým, aby neučili iného učenia.” 209

Samotné meno Efez má zvláštny, zmiešaný význam: “zameraný” a “uvoľnený”. Vysoké ciele tohoto veku, ktorý započal s plnosťou Ducha, “Božími hlbinami”, skrze ktoré mierili do vysokého Božieho povolania, začali uvoľňovať cestu menej bdelému postoju. Slabšia horlivosť v nasledovaní Ježiša Krista sa začala prejavovať ako predzvesť, že v budúcich vekoch ten telesný nositeľ, zvaný cirkev, klesne do strašnej “hĺbky satanovej”. Poľavil a nechal sa unášať prúdom. Tento vek už odpadával. Opustil svoju prvú lásku. To nepatrné semeno, ktoré bolo zasadené v Efezskom veku, jedného dňa vzrastie v ducha bludu, až sa v jeho vetvách uhniezdia všetci nečistí vtáci, ktorí sú vo vzduchu. Z ľudského rozumu sa táto malá rastlina bude zdať tej Novej Eve (Novej Cirkvi) taká neškodná, že satan ju znovu zvedie. Efezský vek jej dal príležitosť, aby urobila pre Boha to najlepšie a nejaký čas víťazila, no potom poľavila. A v tom nestráženom okamihu satan zasadil semeno, ktoré malo viesť k úplnej skaze.

210

Už náboženstvo, ktoré bolo v Efeze, dokonale symbolizuje tento prvý cirkevný vek a udáva celkový tón pre ďalšie veky. V prvom rade skvostný chrám Diany, ktorý stavali tak veľa rokov, v ktorého svätých nádvoriach sa nachádzala tak nevýrazná a nenápadná socha Diany, že si to nikto nevie ani predstaviť. Vôbec nebola podobná žiadnym jej iným sochám, ktoré stáli v iných jej zasvätených chrámoch. Bola to takmer neforemná ženská postava, ktorá končila v drevenom kláte, z ktorého bola vyrezaná. Jej ruky boli sformované z dvoch jednoduchých železných tyčí. Ako dokonale to zobrazuje ducha antikrista, ktorý bol vypustený v tom prvom veku. Bol tam vypustený medzi ľudí, ale nenabral ešte žiadnu podobu, aby tých ľudí nevyplašil. Ale tie dve ruky zo železných tyčí ukazovali, že keď tam vtrhol mal v úmysle rozdrtiť dielo Božie. A zdalo sa, že nikto si nevšíma ani jeho, ani to, čo robí. Ale jedného dňa to poznajú, keď sa skrze tieto ruky zo železa stanú jeho skutky učením a jeho učenie zákonom ríše.

211

Spôsob chrámovej služby tiež mnoho zjavuje. V prvom rade tam boli kňazi, ktorí boli eunusi. Toto neplodné kňazstvo predzvestovalo neplodnosť ľudí, ktorí budú odchádzať od Slova, lebo ľudia, ktorí tvrdia, že poznajú Boha, nehľadiac na Slovo, sú tak neplodní ako nejaký sterilný eunuch. Po druhé, v chráme bola držaná kňažka - panna, ktorá vykonávala chrámové náboženské úkony. Toto ukazovalo na deň, keď ceremónie a forma, rituály a skutky zaujmú miesto Ducha Svätého, a Boží chrám už viac nebude naplňovať charizmatický prejav. Nad všetkými stál najvyšší kňaz, muž s politickou mocou a verejným vplyvom, ktorý znázorňoval to, čo sa už rozvíjalo, i keď ešte nie tak zjavne, a síce, že cirkev bude skoro vydaná pod ľudské vedenie s ľudskými plánmi a ambíciami a to “tak hovorí Duch Svätý” už nebude živou skutočnosťou. Pod nimi všetkými boli chrámoví otroci, ktorí


64

nemali na výber nič iné, iba poslúchať tú náboženskú hierarchiu. Čo iné mohlo toto znamenať, než to, že príde deň, keď autoritou odiate duchovenstvo skrze politické machinácie, za pomoci štátu a skrze nahradenie Slova a Ducha vyznaniami viery, dogmami a ľudským vedením zotročí laikov, zatiaľ čo sa ich vodcovia kochajú v blahobyte nezákonne nadobudnutého bohatstva a oddávajú sa svojim špinavým radovánkam. A chudobní ľudia, ktorým mali slúžiť podľa Božej vôle, sa teraz stali sluhami.

JEŽIŠ, JEHO POSOL A CIRKVI 212

Zjavenie 2:1: “...Toto hovorí Ten, ktorý drží tých sedem hviezd vo Svojej pravici, ktorý sa prechádza prostred tých siedmich zlatých svietnikov.” Toto je Ten, o ktorom je povedané, “Ten istý Ježiš je OBOJE, Pán a Kristus.” Tu je On, Ten Jeden a Jediný Pán Boh Všemohúci a okrem Neho niet žiadneho iného. Je to On, ten Spasiteľ (“...spasenie je od Pána”, Jonáš 2:10) chodiaci uprostred siedmich cirkví počas tých siedmich vekov. Čím bol v prvom veku, tým je vo všetkých vekoch. Pre každého veriaceho, To je Ježiš Kristus, Ten istý včera, dnes a na veky. Čo činil kedysi, robí stále a bude robiť i naďalej. 213

Teraz uvidíte, že Ježiš sa Sám prechádza uprostred Svojich zborov. Nikto iný s Ním nie je. Tiež ani nemôže byť, lebo On Sám pre ňu vydobyl spasenie, a tým, že ju vykúpil Svojou vlastnou Krvou, je jej vlastníkom. On je jej Pánom a Majstrom. Ona dáva všetku slávu Jemu a On sa o túto slávu nebude deliť s iným. Nie je s Ním žiaden pápež. Nie je s Ním žiaden arcibiskup. Mária, matka Jeho pozemského tela, s Ním nie je. On nehovorí a neobracia sa na Otca, lebo On je Otcom. Neobracia sa, aby udeľoval príkazy Duchu Svätému, lebo On je Boh, večný Duch, a je to Jeho Život, ktorý prúdi a pulzuje v cirkvi a dáva jej život, a bez Neho by tam nebol žiaden život. Spasenie je od Pána.

214

Nikto s Ním nebol, keď šliapal prchlivosť hnevu ohnivej pece. Nebol to niekto iný, ale ON, ktorý visel na kríži a vylial Svoju Krv. On je pôvodca i dokonávateľ našej viery. On je Alfa a Omega nášho spasenia. Sme zasnúbení s Ním, a nie s niekým iným. Nepatríme cirkvi, patríme Jemu. Jeho Slovo je zákon. Vyznania a dogmy, vedľajšie ustanovenia a ústavy nemajú na nás žiaden vplyv. Áno, to je Ježiš SÁM, ktorý sa prechádza uprostred cirkví. To je Boh v nej, ktorý pôsobí chcenie i činenie Jeho vôle. Nikdy na to nezabudnite! Máte len jeden príbuzenský vzťah k Bohu a Boh má len jeden príbuzenský vzťah k vám - to je JEŽIŠ, JEŽIŠ SÁM.

215

Tu je On, s tými siedmimi hviezdami vo Svojej pravici. Pravica alebo rameno označuje moc a autoritu Božiu. Žalm 44:4: “Lebo neopanovali dedične zeme svojím mečom ani im nepomohlo ich rameno, ale Tvoja pravica a Tvoje rameno a svetlo Tvojej tvári, pretože si ich ľúbil.” V tejto pravici moci je

JEŽIŠ, JEHO POSOL A CIRKVI

65

sedem hviezd, ktoré sú podľa Zjavenia 1:20 tí siedmi poslovia siedmich cirkví. Toto znamená, že za Jeho poslami v každom veku stojí priama moc a autorita Božia. Oni vychádzajú v ohni a moci Ducha Svätého so Slovom. Sú hviezdami, lebo zrkadlia svetlo. Svetlo, ktoré zrkadlia, je Jeho svetlo. Oni nemajú žiadne svoje svetlo. Nezapaľujú svoj vlastný oheň, aby ľudia nechodili vo svetle ich iskier. Izaiáš 50:11. Je noc, lebo hviezdy vychádzajú len vtedy. Je noc temnoty hriechu, lebo všetci (teda celý svet) zhrešili a nemajú slávy Božej. Rimanom 3:23. 216

Týchto sedem poslov dáva ľuďom poznať Boha. Ten, kto ich prijíma, prijíma Toho, ktorý ich poslal. Ján 13:20. Oni hovoria a konajú v Jeho autorite. On stojí za nimi so všetkou mocou Božstva. Matúš 28:18-20: “A Ježiš pristúpiac hovoril s nimi a povedal: Daná mi je KAŽDÁ MOC na nebi aj na zemi. A tak iďte, čiňte učeníkmi všetky národy, krstiac ich vo Meno Otca i Syna, i Svätého Ducha, učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal. A hľa, JA SOM S VAMI PO VŠETKY DNI až do skonania sveta (až do skončenia vekov).” Tak tam ich vidíme; plní Ducha Svätého a viery, zapálení Božím ohňom podávajú Slovo pravdy a On tam stojí, aby ich potvrdzoval. A premýšľajte o tom, ani jeden veriaci v žiadnom veku nepotreboval v srdci plakať, “Ó, keby som len žil v prvom veku, keď boli vyslaní apoštoli.” Nie je VÔBEC potrebné dívať sa späť! DÍVAJ SA HORE! Hľaď na Toho, ktorý sa ešte aj teraz prechádza uprostred tých cirkví po všetky tie veky. Hľaď na Toho, ktorý je Ten istý včera, dnes i na veky, ktorý sa nikdy nemení ani v podstate, ani vo Svojich cestách. Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v Jeho Mene, tam je On v ich strede. A On v ich strede nie je len ako divák alebo ako anjel, ktorý robí záznam, ale On tam stojí a vyjadruje presne to, čím On je - Život a Udržovateľ a Darca všetkých dobrých darov v cirkvi. Haleluja!

217

“Ktorý sa prechádza uprostred tých siedmich zlatých svietnikov.” Aké významné sú tieto slová, keď ich vidíme vo svetle Písma, ktoré Ho popisujú ako “Krista, ktorý je náš Život.” Lebo Kristus je vlastne životom cirkvi. Ona nemá iný život. Bez Neho je jednoducho náboženskou spoločnosťou, klubom, bezvýznamným zhromaždením ľudí. Tak ako mŕtvola, hoci je ozdobená a oblečená, je stále mŕtvolou, tak cirkev, bez ohľadu na to, čo mohli dosiahnuť jej programy a jej dobrotivé úsilie, bez Krista je tiež mŕtvolou. Ale keď je On v jej strede, keď ju On podnecuje, potom sa stáva na prekvapenie všetkých “Jeho telom, Jeho plnosťou, ktorá naplňuje všetko vo všetkom.” A práve v tejto hodine sa prechádza uprostred zlatého svietnika posledného veku. To, čím bol, keď chodil uprostred prvého veku, tým je i teraz v tomto poslednom veku. Ježiš Kristus TEN ISTÝ VČERA, DNES i NA VEKY. 218

“Sedem zlatých svietnikov.” V 2. Mojžišovej 25:31 je povedané, “Spravíš aj svietnik z ČISTÉHO zlata, z KUJNÉHO zlata sa spraví svietnik, jeho bedro i jeho driek, jeho kalíšky, jeho makovice a jeho kvety budú z neho.” Pravá cirkev Ježiša Krista, nevesta, je prirovnaná k ČISTÉMU zlatu. Jej spravodlivosť

66


je JEHO spravodlivosť. Jej vlastnosti sú JEHO vlastné nádherné vlastnosti. Jej totožnosť je nájdená v Ňom. Čím je On, to ona zrkadlí. Čo má On, to ona zjavuje. Nie je v nej žiadna vina. Ona je celá nádherná, zvnútra i zvonku. Od začiatku až do konca je dielom svojho Pána a všetky Jeho diela sú dokonalé. V skutočnosti je v nej zhrnutá a zjavená večná múdrosť a úmysel Boží. Ako to kto pochopí? Ako to kto porozumie? Hoci to nedokážeme, môžeme to prijať vierou, lebo Boh to tak povedal. 219

No nielenže je ten svietnik zo zlata, ale je z TEPANÉHO zlata. Ručná práca z tepaného zlata podľa plánu, ktorý bol daný skrze Ducha. Bol niekedy okrem jej Pána a Majstra Ježiša Krista nejaký ľud tak bitý a prečisťovaný ako nevesta Ježiša Krista? Ona skutočne na svojom tele dopĺňa utrpenie, ktoré Kristus ponechal. Jej majetok je vyplienený. Jej život je v nebezpečenstve. Je považovaná za ovcu na zabitie. Je zabíjaná po celý deň. Trpí veľmi, ale v tom všetkom neodpláca ani nedáva príčinu, aby trpeli druhí. Táto milá nevesta Kristova je hodná Evanjelia. A tak, ako zlato je poddajné na rozdiel od mosadze, ktorá pod údermi praská, bude toto zlato Božie znášať svoje utrpenie pre Pána a neskloní sa ani nebude zlomené, ani zničené, ale formované ako predmet zostávajúcej krásy a radosti skrze skúšky a testovanie v tomto živote.

KRISTUS CHVÁLI SVOJICH VLASTNÝCH 220

Zjavenie 2:2-3: “Znám tvoje skutky aj tvoju prácu, aj tvoju trpezlivosť, a že nemôžeš zniesť zlých a skúsil si tých, ktorí hovoria o sebe, že sú apoštolmi, a nie sú, a našiel si a spoznal si ich, že sú lhári. A zniesol si a máš trpezlivosť a pracoval si pre Moje Meno a neustal si.” 221 Ako pekne Spasiteľ chváli a oslovuje Svoje deti. Plne hodnotí ich správny duchovný postoj a ich správanie. Vie, že je medzi nimi slabosť, ale ešte proti tomu nehovorí. Či to nie je presne tak, ako to robí Pán? On vie, ako nás povzbudiť v správnych veciach a odradiť v nesprávnych. Všetci by sme sa tu hneď mohli naučiť dobrej lekcii, ako spravovať cirkev a naše rodiny. A lepšie povedané, stále by sme sa všetci mohli naučiť dobrej lekcii z toho, že Boh presne takto koná s každým jedným z nás. Nebuď nikdy znechutený, ty, svätý Boží, lebo Boh nie je nevďačný, aby zabudol na tvoju namáhavú prácu v láske. Čokoľvek urobíme, aj keby to bol pre niekoho len pohár studenej vody, má to svoju odplatu a požehnanie od Pána. 222

“Znám tvoje skutky aj tvoju prácu, aj tvoju trpezlivosť.” Zatiaľ čo sa prechádza uprostred Svojej cirkvi, vie o utrpení Svojho ľudu a stará sa o nich. Ako to bolo vo dňoch zajatia v Egypte, keď počul ich krik, Ten, ktorý sa nikdy nemení, ešte stále počuje krik utláčaných, keď sa prechádza uprostred nich.

KRISTUS CHVÁLI SVOJICH VLASTNÝCH

67

To samotné slovo “práca” [v angl. “ťažká práca” - pozn. prekl.] svedčí o únave následkom útlaku. Ľud Boží pre Neho nepracuje len v namáhavej práci lásky, ale s radosťou pre Neho aj trpí. Trpezlivo nesú to jarmo. Tento prvý vek strpel veľké prenasledovanie. Musel ťažko pracovať, aby kázal Evanjelium a šíril pravdu. Ich vysokým povolaním v živote bolo slúžiť Bohu, a keď ich nádeje v živote boli zmarené, boli trpezliví a zverovali všetko Tomu, ktorý zasľúbil dať trvalú odmenu v nebi za to, čoho sa tu na zemi kvôli Nemu vzdali. 223

Myslím, že by sme sa tu mali zastaviť a zaoberať sa myšlienkou, že ľud Boží vždy bol a bude prenasledovaný. Vy viete, že Genesis je knihou začiatkov, a to, čo ste videli, že tam začalo, to sa bude tiahnuť celou cestou až do Zjavenia a nezmení sa to. Vidíme tam, že Kain prenasledoval a zabil Ábela, lebo Ábel sa ľúbil Bohu. Potom vidíme dokonalý obraz v Abrahámovom synovi podľa tela, v Izmaelovi, ktorý sa vysmieval a bojoval proti synovi zasľúbenia, Izákovi. A vidíme tam Ezava, ktorý nenávidel Jákoba a bol by ho zabil, keby Boh nezasiahol. V Novom Zákone nachádzame Judáša, ktorý zrádza Ježiša, pričom sa náboženské ustanovenia prvého storočia pokúšali zničiť prvých veriacich. Deti tohoto sveta, ovládané diablom, nenávidia deti Božie, ktoré sú ovládané Duchom.

224

Bez ohľadu na to, ako úprimne a spravodlivo kresťan pred verejnosťou žije, a aký dobrý je ku svojim blížnym, keby robil len to dobré, stačí, že vyzná Krista ako svojho Spasiteľa a uzná prejavy darov Ducha Svätého, ako sú jazyky, proroctvá, uzdravenia a zázraky, a bude za to odsúdený. Duch tohoto sveta nenávidí Ducha Božieho, a pretože nemôže premôcť Ducha Pánovho, snaží sa zničiť tú nádobu, v ktorej Duch Pravdy prebýva.

225

Prenasledovania a skúšky sú normálnou súčasťou kresťanského života. Je len jedno, čo s nimi môžete urobiť. Zverte ich všetky Bohu, nesúďte a prenechajte ich zavŕšenie i konečný súd Jemu.

226

“A že nemôžeš zniesť zlých, a skúsil si tých, ktorí hovoria o sebe, že sú apoštolmi, a nie sú a našiel si a spoznal si ich, že sú lhári.” Títo Efezskí verili, že ľud Boží má byť svätý. Podľa tohoto verša podnikli opatrenia, aby udržali telo čisté, nenakvasené hriechom. Celkom zjavne už začalo odpadnutie. Hriech vošiel do cirkvi. Ale oni boli poslušní slovám Pavla, keď povedal, aby vylúčili toho zlého spomedzi seba. Boli oddeleným ľudom. Vyšli zo sveta a teraz nechceli dopustiť, aby svet opäť vošiel medzi nich. Nestrpeli v cirkvi žiaden hriech. Svätosť pre nich nebola len frázou alebo rečníckym obratom, ale pre nich to bol spôsob života. 227

“A skúsil si tých, ktorí hovoria o sebe, že sú apoštolmi a nie sú, a našiel si a spoznal si ich, že sú lhári.” Och, to je hrubé vyhlásenie. “Skúsil si tých, ktorí sa nazývajú apoštolmi.” Nie je to trúfalé? Aké právo majú ľudia skúšať tých, ktorí sa vydávajú za apoštolov? A ako ich skúšajú? Ó, to sa mi páči! Tu je to, v Galaťanom 1:8: “Ale ak by sme vám i my alebo anjel z neba kázal iné ako to, čo sme vám (už) zvestovali, nech je prekliaty.” Boli to apoštoli, ktorí

68


priniesli ľudu pôvodné Slovo. Toto originálne Slovo nemohlo byť zmenené, ani jedna čiarka alebo bodka z toho. Pavol vedel, že to bol Boh, ktorý k nemu hovoril, a preto povedal, “Aj keby som prišiel a pokúsil sa vám dať nejaké druhé zjavenie, pokúsil sa urobiť malú zmenu toho, čo som pôvodne dal, nech som prekliaty.” Pozrite, Pavol vedel, že to prvé zjavenie bolo správne. Boh nemôže dať jedno zjavenie a potom druhé zjavenie. Keby to urobil, menil by Svoju myseľ. On môže dať zjavenie a potom k nemu pridať, ako to urobil v záhrade Eden, keď zasľúbil žene Semeno a potom neskôr určil, že to Semeno musí prísť cez Abraháma, a neskôr povedal, že príde z tej istej pokrvnej línie v Dávidovi. Bolo to ale to isté zjavenie. Ono len dalo ľuďom viac informácií, aby im to pomohlo prijať a porozumieť tomu. Ale Slovo Božie sa nemôže zmeniť. To Semeno prišlo presne tak, ako to bolo zjavené. Haleluja. Hľaďte, čo robili títo falošní apoštoli. Prišli so svojím vlastným slovom. Títo Efezskí poznali Slovo tak, ako ho učil Pavol. Boli plní Ducha Svätého skrze vzkladanie Pavlových rúk. Pozreli týmto falošným apoštolom do očí a povedali, “Vy nehovoríte to, čo hovoril Pavol, a preto ste falošní.” Ó, toto mi rozpaľuje srdce. Naspäť do Slova! To nie ste v podstate vy, ktorí skúšate týchto apoštolov, prorokov a učiteľov, JE TO SLOVO, KTORÉ ICH SKÚŠA! V jednom z týchto dní príde prorok pre Laodicejský Cirkevný Vek a vy budete vedieť, či je on ten pravý, poslaný od Boha alebo nie. Áno, budete, lebo ak bude od Boha, BUDE STÁŤ V TOM SLOVE PRESNE TAK, AKO HO DAL BOH PAVLOVI. ANI NA CHVÍĽU SA NEODCHÝLI OD TOHO SLOVA, ANI O JEDNO PÍSMENKO! V tom poslednom veku, keď sa bude zjavovať mnoho falošných prorokov, všimnite si a vidzte, ako vám budú stále hovoriť, že ak neveríte im a tomu, čo hovoria, budete stratení. Ale keď príde na scénu ten PROROK POSLEDNÉHO DŇA, ak je skutočne tým prorokom, bude kričať, “Navráťte sa do Slova, lebo inak ste stratení!” On nebude stavať na nejakom súkromnom zjavení alebo výklade, ale na Slove. Amen a Amen! 228

Títo falošní apoštolovia sú draví vlci, o ktorých Pavol hovoril. On povedal, “Keď mňa už nebude, budú sa snažiť prísť a tvrdiť, že majú to isté zjavenie, ale ich úmyslom nie je pomôcť vám, ale zničiť vás.” Skutky 20:27-32: “Lebo som sa neutiahol z nejakej príčiny, aby som vám nebol zvestoval celej rady Božej. A tak tedy majte na seba pozor i na celé stádo, v ktorom vás ustanovil Svätý Duch za dozorcov, aby ste pásli cirkev Božiu, ktorú si dobyl vlastnou Krvou. Lebo ja viem toto: že po mojom odchode vojdú medzi vás draví vlci, ktorí nebudú šetriť stáda. Ba aj z vás samých povstanú mužovia, ktorí budú hovoriť prevrátené veci (svoje vlastné slová a myšlienky, a nie Božie), aby tiahli učeníkov za sebou. Preto bdejte a pamätajte, že tri roky deň a noc neprestal som so slzami napomínať jedného každého. A tak teraz, bratia, porúčam vás Bohu a Slovu jeho milosti, ktorý môže zbudovať a dať vám dedičstvo medzi všetkými posvätenými.”

229

Ján o nich tiež vedel, lebo hovorí v 1. Jána 4:1: “...lebo mnohí falošní proroci (už) vyšli na svet.” Tento antikristovský duch už prenikal do cirkvi

KRISTUS CHVÁLI SVOJICH VLASTNÝCH

69

a dialo sa to tým, že išli proti Slovu. No, tu to všetko začalo. Hneď tu v prvom cirkevnom veku. Oni už zapierali Slovo a zakladali svoje vlastné učenia a filozofie namiesto Slova. To je antikrist, lebo Ježiš je Slovo. Byť anti-Slovom znamená byť anti-Ježišom. Byť anti-Slovom znamená byť antikristom, lebo Duch a Slovo sú JEDNO. Ak budete anti-Slovom, budete musieť byť antikristom. A AK TO ZAČALO V PRVOTNEJ CIRKVI, BUDE TO MUSIEŤ VZRASTAŤ AŽ DO KONCA, KEDY TO PREVLÁDNE. A to je presne to, čo budete vidieť, keď prejdeme cez všetky veky. Začína to celkom nepatrne v Efezskom veku a vzmáha sa to v každom veku, až to anti-Slovo, antikristovský systém, celkom preberá vedúce postavenie a neomylnosť Slova je falošnými apoštolmi a falošnou cirkvou zavrhnutá. 230

Je ľahké urobiť si nesprávny úsudok o tom, čo tu hovoríme, lebo to vyjadrujem takými silnými výrazmi. Mohlo vám to znieť, ako keby toto anti-Slovo, tento duch antikrista bol úplným zavrhnutím Slova a poprením Biblie a vrcholí v jej úplnom odmietnutí. Nie, to nie je to. To je to, čo je v Zjavení 22:18-19: “Lebo ja osvedčujem každému, kto čuje slová proroctva tejto knihy, že keby niekto pridal k tomu, na toho Boh pridá rán, napísaných v tejto knihe, a keby niekto odňal zo slov knihy tohoto proroctva, tomu odníme Boh jeho diel z Knihy Života a z toho svätého mesta a z toho, čo je napísané v tejto knihe.” Ide o zámenu hoci len JEDNÉHO slova, odobraním alebo pridaním do toho. To je ten originálny satanov trik zo záhrady Eden. On k tomu, čo Boh povedal, pridal len jediné slovo. Tým sa to stalo. To prinieslo smrť a zničenie. A v Efeze to bolo presne to isté. Pridali len slovo, odobrali len slovo, a to anti-Slovo, ten antikristov duch začal rozkvitať.

231

Porozumeli ste to teraz? Tu sú znovu tie dvojičky. Tu sú znovu tie dva stromy, ktoré rastú jeden vedľa druhého v tej istej pôde a prijímajú tú istú výživu, pijú ten istý dážď a majú úžitok z toho istého slnka. Ale pochádzajú z RÔZNYCH semien. Jeden strom je ZA Slovo Božie, presne, ako ho Boh dal, a miluje ho a poslúcha. Druhý strom je zo semena, ktoré je proti Slovu Božiemu a mení ho, kde chce. Nahradzuje svoje vlastné ustanovenia a dogmy namiesto živého, pravého Slova, presne tak, ako to urobil Kain, ktorý nakoniec zabil Ábela. Ale neboj sa malé stádečko. Zostávaj v Slove. Drž Slovo medzi sebou a diablom. Eva to neurobila a zlyhala. A keď sa cirkev nedrží Slova, ide do hlbín satanovej temnosti. 232

“A zniesol si a máš trpezlivosť, pracoval si pre Moje Meno a neustal si.” Toto je skoro to isté, čo bolo povedané v druhom verši. Ale v druhom verši práca, námaha a trpezlivosť pramenili z ostríhania toho Svätého Slova, ktoré im bolo zverené. Ako sa stránili protivníkov. Akou chválou boli pre Pavla. Ale v tomto verši sú ich prenasledovania, skúšky a trpezlivosť ponad to požehnané Meno Ježiš. 233

Viete, nie je to vôbec divné, lebo je to Slovo a Meno, ktoré spôsobujú, že nepriateľ sa za nami valí ako povodeň. To mocné Slovo, ktoré sa prejavilo

70


v uzdravovaniach, znameniach, zázrakoch a ďalších prejavoch, spôsobilo, že farizejovia sa dožadovali smrti pravých veriacich. A teraz to Meno, nenávidené a odmietnuté Židmi, je zosmiešňované vzdelanými ľuďmi, keď sa vysmievajú tomu, že by niekto mohol byť tak naivný a veriť v človeka, ktorý zomrel a znovu povstal a teraz sedí v nebi. Tak tu boli nábožní prenasledovatelia, Židia, ktorí preklínali tohoto Ježiša, ktorý bol podľa nich falošným Mesiášom; a tu boli tí druhí, ktorí mali radosť, keď sa vysmievali a uštipačne si robili posmech z Mena nejakého nového boha, ktorý pre nich vôbec nebol bohom. 234

Teraz je tu ešte niečo, čo začalo v tom prvom veku a bude pokračovať rovno ďalej cez tie veky a bude sa stávať hlbším a temnejším. To je to, že ľudia začali zavrhovať to Meno. Nebola to pravá Efezská cirkev, ktorá to robila. V žiadnom prípade! Boli to falošní apoštoli. Boli to tí, ktorí stáli vonku, ktorí sa snažili vojsť a poškvrniť veriacich. Efezskí poznali to Meno a milovali ho. Spomeňte si len na počiatok Efezskej Cirkvi. Malá skupina ľudí, ktorí očakávali Mesiáša, počuli, že v palestínskej púšti sa objavil nejaký prorok, ktorý o sebe hovoril, že je predchodcom Mesiáša, a krstil ľudí na pokánie z hriechov. Oni potom prijali Jánov krst. Ale keď tam prišiel Pavol, ukázal im, že ten prorok zomrel, že prišiel Ježiš a vyplnil Svoj život ako obeť za hriech, a TERAZ prišiel Duch Svätý a vstúpi i naplní všetkých, ktorí skutočne veria v Ježiša ako Mesiáša. Keď toto počuli, BOLI POKRSTENÍ V MENO PÁNA JEŽIŠA, a keď na nich Pavol vzkladal ruky, boli všetci naplnení Duchom Svätým. Vedeli, čo znamená poslúchať Slovo, dať sa pokrstiť v Jeho Meno (Pán Ježiš Kristus), a takto vedeli, že budú pokrstení Duchom Svätým. Nikto ich nemohol od toho odvrátiť. Poznali pravdu. Skutky 19:1-7.

235

Poznali moc tohoto Mena. Videli, že toto Meno bolo tak mocné, že dokonca zástery, ktoré zobrali z Pavlovho tela a poslali ich v Mene Ježiša trpiacim ľuďom, dokázali vyslobodiť chorých od všetkých druhov nemocí a vyhnať zlých duchov. To Meno sa prejavovalo tak podivuhodne, že tí bezbožní Židia v Efeze sa pokúšali v tomto Mene vyháňať diablov. Skutky 19:11-17: “A Boh činil nevšedné divy skrze ruky Pavlove, takže i na nemocných odnášali z jeho tela znojníky alebo zástery, a odchádzali od nich neduhy a vychádzali z nich zlí duchovia. Ale boli sa pokúsili aj niektorí z túlavých Židov, zaklínačov, menovať nad takými, ktorí mali zlých duchov, Meno Pána Ježiša a hovorili: Zaklíname vás v Mene Ježiša, ktorého hlása Pavel. A boli to istého Skevu, Žida, najvyššieho kňaza, siedmi synovia, ktorí to robili. Ale zlý duch odpovedal a riekol im: Ježiša znám aj o Pavlovi viem, ale kto ste vy? A človek, v ktorom bol zlý duch, skočil na nich a opanujúc oboch tak sa ich zmocnil, že nahí a zranení utiekli z toho domu. A to sa stalo známym všetkým Židom i Grékom, ktorí bývali v Efeze, a padla bázeň na nich na všetkých, a bolo zvelebované Meno Pána Ježiša.”

236

Vedeli, že nosenie toho Mena sprevádza spravodlivý život, lebo ktokoľvek menuje Meno Pánovo, nech odstúpi od hriechu. Buďte svätí, vy, ktorí nosíte

BOŽIA SŤAŽNOSŤ

71

nádoby Pánove. Nebudeš brať Meno Pána, Svojho Boha, nadarmo. Títo Efezskí boli KRESŤANIA. Nosili Meno a toto Meno bol Kristus, ktorým bol Duch Boží v nich, bolo To jedno z trojnásobného Mena ich Pána. 237

“...A pracoval si pre Moje Meno a neustal si.” Títo veriaci nepracovali pre Pavla alebo pre nejakú organizáciu. Nezaoberali sa programami a inštitúciami, aby vybudovali niečo, čo by malo hodnotu. Pracovali pre Pána. Boli Jeho sluhami, nie bábkami nejakej organizácie. Nešli do cirkvi len v nedeľu a nehovorili o tom Mene a potom ten zbytok týždňa na to zabudli. Neslúžili tomu Menu len ústami. Nie! Bol to ich odovzdaný život.

238

Všetko, čo robili, robili v tom Mene. V tom Mene konali, ale keď niečo v tomto Mene nemohli urobiť, potom to nechali a nerobili to. Boli to kresťania umiestnení v nebesiach a ich správanie bolo v Pánovi.

239

Ale tá skupina z falošnej vínnej révy, ktorá chcela toto Meno pošpiniť, chodila okolo v temnote ako zakrádajúci sa vlci čakajúci na to, aby vnikli dovnútra a trhali. Ale svätí v tej skúške obstáli a držali sa Slova a toho Mena.

BOŽIA SŤAŽNOSŤ 240

Zjavenie 2:4: “Ale mám proti tebe to, že si opustil svoju prvú lásku.” Aby ste tomu porozumeli, musíte si uvedomiť, že Duch nehovorí iba k prvotným svätým v Efeze. Toto posolstvo je pre celý vek, ktorý trval asi 120 rokov. Jeho posolstvo je potom pre všetky generácie v tom časovom rozpätí. No, história sa opakuje. V izraelskom národe vidíme prebudenie v jednej generácii, v ďalšej vidíme len hasnúce ohne. V tretej generácii sa môže trochu páliť žeravé uhlie, ale vo štvrtej nie je po pôvodnom plameni už ani stopy. Potom Boh zapáli oheň znova a ten istý proces sa opakuje. To je jednoducho zjavenie skutočnosti, že Boh nemá žiadne vnúčatá. Spasenie neprechádza z jedného na druhého prirodzeným narodením, ako ani niet žiadnej pravdy na apoštolskej postupnosti. V Slove to nie je. Začnete so skutočne znovuzrodenými veriacimi, a keď prichádza ďalšia generácia, oni nie sú už len obyčajní kresťania, ale prijali denominačné meno a teraz sú baptisti, metodisti atď. To je presne to, čím aj sú. Nie sú kresťanmi. Musíte byť zrodení z vôle Božej, nie z vôle človeka, aby ste boli spasení. Ale títo ľudia sa teraz všetci zhromažďujú z vôle človeka. Nehovorím, že niektorí z nich nie sú v poriadku s Bohom. To vôbec nehovorím. Ale ten originálny oheň vyhasol. Nie sú to už tí istí.

241

Tá vrúcna túžba ľúbiť sa Bohu, horlivosť poznať Jeho Slovo, ten výkrik po načiahnutí sa v Duchu, to všetko začína ustávať a namiesto toho, aby cirkev horela Božím ohňom, ochladla a stala sa trochu formálnou. To je to, čo sa

72


vtedy stalo Efezským. Stali sa trochu formálnymi. Odovzdanosť Bohu vymierala a ľudia sa už tak veľmi nestarali o to, ako o nich zmýšľa Boh, ale začali sa starať o to, ako o nich zmýšľa svet. Tá druhá generácia, ktorá povstala, bola ako Izrael. Žiadali si kráľa, aby boli ako ostatné národy. Keď to urobili, odmietli Boha. Ale jednako to urobili. To je história cirkvi. Keď myslia na to, aby sa prispôsobili viac svetu ako Bohu, potom už netrvá dlho a pozorujeme, ako prestávajú robiť to, čo robili predtým, a začínajú robiť veci, ktoré by pôvodne vôbec nerobili. Menia svoj spôsob obliekania, svoje postoje a správanie. Stávajú sa nedbalí. To je presne to, čo znamená “Efezus”: uvoľnený - unášaný. 242

Tento cyklus prebudenia a umierania nikdy neustal. Všetko, čo musíte urobiť, je pripomenúť si posledné Božie hnutie v Duchu, keď sa ženy a muži obliekali ako kresťania, chodili do cirkvi, po celú noc sa modlili, išli do ulíc a nehanbili sa za prejavy Ducha. Opustili svoje staré mŕtve cirkvi a vzývali Boha po domoch a starých skladoch. Mali skutočnosť. Netrvalo ale dlho, a aj oni začali mať dosť peňazí, aby si postavili krásne nové kostoly. Namiesto toho, aby sami spievali Bohu, zaviedli spevácky zbor a obliekli ich do rovnošiat. Zorganizovali hnutie a riadil ho človek. Čoskoro začali čítať knihy, ktoré neboli vhodné na čítanie. Odstránili ohradu a dovnútra prišli capy a prevzali vedenie. Krik radosti zmizol. Sloboda Ducha skončila. Ó, pokračovali ďalej s formou, ale oheň vyhasol a čiernota popola obklopovala všetko, čo zostalo. 243

Pred chvíľou som pripomenul, že Ján porozumel, čo znamená milovať Boha. Tento veľký apoštol lásky to istotne videl, keď cirkev začala strácať prvú lásku k Bohu. 1. Jána 5:3 hovorí, “Lebo toto je láska Božia, aby sme ostríhali Jeho prikázania (Jeho Slovo).” Malý odklon od Slova bol už krokom od Krista. Ľudia hovoria, že milujú Boha, chodia do zboru, ešte aj jasajú, tešia sa a prežívajú veľké emócie. Ale keď to všetko prestane, pozorujte ich a sledujte, či sú skutočne v SLOVE, či v ňom chodia a žijú. Ak sa venujú všetkému možnému a nechodia v Slove, môžu hovoriť, že milujú Boha, ale ich život hovorí iný príbeh. Som zvedavý, či Ján nevidel mnoho takých prípadov skôr, ako zomrel, a síce, že ľudia hovorili, že milujú Boha, ale neboli poslušní Jeho Slovu. Ó, Efezská cirkev, niečo sa s tebou deje. Niekto sa snaží ku Slovu buď niečo pridať alebo niečo z neho ubrať. Ale oni to robia tak rafinovane, že to ani nemôžete vidieť. Nerobia nejaké veľké hnutie, aby ste to mohli otvorene vidieť. Je to pod pokrývkou a prenášajú to pomocou rozumu a ľudského zrozumenia, a to vás premôže, ak to neodmietnete. Vráťte sa k Letniciam skôr, ako bude príliš neskoro!

244

Ale ako obyčajne, ľudia nevenujú pozornosť Božiemu varovaniu. Ten oheň prebudenia, založený na svätom Slove, je tak nádherný a pôsobenie Ducha je tak požehnané, že sa do srdca vkráda nepatrný strach a našepkáva, “Ako môžeme uchrániť túto pravdu, ktorú máme? Čo môžeme urobiť, aby sme

BOŽIE VAROVANIE SEMENO NIKOLAITIZMU

73

videli, že toto prebudenie pokračuje?” Práve vtedy dovnútra vchádza ten “duch antikrista” a našepkáva, “Hľaďte, teraz už máte pravdu, dajte pozor, aby ste ju nestratili. Zorganizujte sa a ustanovte svoje vyznanie, v čo veríte. Zhrňte to všetko do cirkevnej príručky.” A oni to robia! Oni sa organizujú. Pridávajú niečo k Slovu a zomierajú práve tak ako Eva za prijatie Jedného nesprávneho slova. Božie Slovo je to, ktoré prináša život. To nie je to, čo my hovoríme o Slove, ale to, čo povedal Boh.

BOŽIE VAROVANIE 245

Zjavenie 2:5: “Pamätaj tedy, odkiaľ si vypadol, a čiň pokánie a čiň prvé skutky. Ale ak nie, prijdem rýchle na teba a pohnem tvoj svietnik z jeho miesta, keď neučiníš pokánia.” 246 Boh ich napomína, aby sa ROZPOMENULI. Zjavne im niečo ušlo z mysle. Na niečo zabudli. Povedal im, aby sa vrátili vo svojich mysliach tam, kde začali. Prvý vek začal na Letnice. Od toho odpadli. Zabudli na ich slávu a zázraky. Bolo načase vrátiť sa v mysli a potom v skutočnosti. Späť tam, kde mohli povedať, “Mne žiť je Kristus.” Späť k čistote, s akou bolo postupované pri Ananiášovi a Zafíre. Späť ku Krásnej Bráne. Ó, aká hanba odchádzať od Boha a schvaľovať skutky, ktoré poškvrňujú Jeho Meno. Nech tí, ktorí menujú Jeho Meno, odstúpia od hriechu a svoje nádoby zachovávajú čisté pre Boha. Pozrite sa, čím ste boli kedysi vo svojom srdci, v zmýšľaní a v živote. A potom sa k tomu vráťte späť. 247

A aká je cesta návratu? Je to cesta pokánia. Ak hriešnik musí prísť k Bohu cestou pokánia, potom o čo viac bude musieť vlažný alebo odpadlík činiť pokánie. Čiň pokánie! Prines ovocie hodné pokánia. Dokáž to svojím životom. “Ak nebudeš činiť pokánie, pohnem tvoj svietnik z jeho miesta,” povedal Boh. Prirodzene. Cirkev nemôže v takomto stave dať svetu svetlo. Jej svetlo sa premenilo na tmu. Boh potom zoberie preč jej verného posla a jej verných pastierov a nechá ich samých a oni budú ďalej hovoriť o kresťanstve, ale v skutočnosti oň budú olúpení.

248

Čiň rýchle pokánie! Neváhaj! V Efeze zrejme váhali, lebo trvanie ich života nebolo príliš dlhé. Sláva Božia tak rýchle ustúpila. Netrvalo to dlho a mesto tu ležalo v rozvalinách. Z nádherného chrámu zostali neforemné masy. Krajina sa premenila na močiar, kde prebývalo vodné vtáctvo, obyvateľstvo zaniklo až na niekoľko neveriacich v nejakej špinavej dedine. Nezostal ani JEDINÝ kresťan. Svietnik bol pohnutý zo svojho miesta. 249

To neznamená, že nemohli činiť pokánie. To neznamená, že my nemôžeme činiť pokánie. Môžeme. Ale musí to byť rýchlo. Musí to byť

74


skutočný výkrik srdca k Bohu v ľútosti a potom to Boh znovu obnoví. Sláva sa opäť navráti.

SEMENO MIKULÁŠENSTVA - NIKOLAITIZMU 250

Zjavenie 2:6: “Ale to máš, že nenávidíš skutkov mikulášencov, ktorých to skutkov i ja nenávidím.”

251

No, sú dva názory na to, kto boli mikulášenci. Jedni hovoria, že to bola skupina odpadlíkov, ktorých zakladateľom bol Mikuláš z Antiochie, prozelyta, ktorý sa stal jedným zo siedmich diakonov v Jeruzaleme. Mali pohanské slávnosti a boli najnečistejší vo svojom správaní. Učili, že na to, aby človek ovládal zmysly, musí najprv celú oblasť poznať cez prežitie. Prirodzene, tým dali voľný priechod takej neviazanosti, že úplne upadli. Tak, že ich nazývali dvomi menami zo Starého zákona, ktoré symbolizovali takéto výstrednosti: Balám a Jezábeľ. Zatiaľ čo Balám ľud skazil, a tým si ho podrobil, hovorilo sa, že Mikuláš urobil to isté. Túto skupinu pravdepodobne z Efezu vyhnali a našla miesto v Pergame, kde sa usadila.

252

Ale problém ohľadom tohoto názoru je ten, že to nie je pravda. V histórii o tom vôbec nič nenájdeme. Je to v najlepšom prípade len tradícia. Prijať toto stanovisko by znamenalo, že Efezský cirkevný vek má len historický význam a neprenáša nič do dnešnej doby. Toto ale nie je pravda, lebo čokoľvek v ranej cirkvi začalo, musí pokračovať v každom veku, až je to nakoniec Bohom buď požehnané a vyvýšené, alebo, ako niečo nečisté, zničené v ohnivom jazere. To, že táto tradícia je presne proti Písmu, je jednoducho zaznačené v Zjavení 2:2. Efezská cirkev tých zlých NEMOHLA ZNIESŤ. Museli ich vyhnať, lebo by nemalo zmysel hovoriť, že ich nemohli zniesť. Keby ich neboli vyhnali, potom by ich znášali. V šiestom verši sa teda píše, že ich činy nenávideli. Tak táto skupina nikolaitov zostala časťou prvého veku a koná svoje skutky. Skutky boli nenávidené, ale tí ľudia neprestali účinkovať. Tak vidíme semená v Efeze, ktoré sa budú rozvíjať a stanú sa učením, ktoré pôjde rovno k ohnivému jazeru a rovno do neho. 253

Kto sú títo nikolaiti (mikulášenci)? Toto slovo pochádza z dvoch gréckych slov: nikao, čo znamená podrobiť si, a lao, čo znamená laici. V skutočnosti v tejto ranej cirkvi niekto robil niečo, čo podrobovalo laikov. Ak laici boli podrobovaní, potom tam musela byť nejaká “autorita”, ktorá to robila. 254

Čo to bolo, čo sa v tej cirkvi dialo, že to Boh nenávidel? To, čo sa dialo vtedy a deje sa i dnes, to je presne to, čo slovo “nikolaiti” znamená. Ľudia boli podmanení nejakým spôsobom, ktorý bol úplne v protiklade k Slovu Božiemu.

SEMENO NIKOLAITIZMU

75

255

Aby sme porozumeli pravý význam toho, do čoho sa teraz chceme zahĺbiť, musím vás upozorniť, aby ste vždy pamätali na to, že náboženstvo (alebo, ak chcete, duchovné záležitosti) pozostáva z dvoch častí, ktoré sa vzájomne prelínajú, ale sú v takom protiklade ako čierne a biele. Náboženstvo a duchovný svet pozostávajú z tých dvoch stromov, ktoré mali svoje korene v záhrade Eden. Oba, Strom Života a Strom poznania dobrého a zlého, stáli uprostred záhrady a ich vetvy sa nepochybne preplietali. Tak v Efezskej cirkvi je ten istý paradox. Cirkev sa skladá z dobrých a zlých. Cirkev tvoria dve révy. Sú ako pšenica a kúkoľ, ktoré rastú vedľa seba. Ale jedno sú tí PRAVÍ, to druhé tí FALOŠNÍ. Boh bude hovoriť KU každému z nich a O každom z nich. Bude ich nazývať cirkvou. A len tí vyvolení budú v skutočnosti vedieť, ktorý je pravý Duch. Len vyvolení nebudú zvedení. Matúš 24:24: “Lebo povstanú falošní Kristovia a falošní proroci a budú činiť veľké divy a zázraky, tak, že by zviedli, ak by to bolo možné, i vyvolených.” Už na počiatku ranej cirkvi (veľmi krátko po Letniciach) sa nepravá réva omotala okolo Pravej a nachádzame tam tieto skutky nikolaitov. A budeme nachádzať tohoto ducha, ako bojuje proti tej Pravej Réve, až kým ho Boh nezničí. Pochopili ste to?

256

Dobre! Aká bola duchovná klíma v tej cirkvi? Opustila svoju prvú lásku. To, že opúšťala svoju prvú lásku k Slovu Božiemu, nám bolo zjavené ako odpadávanie od originálu, čo boli Letnice. Po anglicky to znamená, že táto cirkev bola v nebezpečenstve, že bude daná preč spod vedenia Duchom Svätým, spod vlády Ducha. Presne toto sa stalo po tom, čo Mojžiš vyviedol Izrael z Egypta. Boží spôsob bol viesť ich ohnivým oblakom, prorockou rečou, zázrakmi a znameniami a Bohom danými divmi. Toto malo byť dosiahnuté skrze ‘Bohom-vybraných’, ‘Bohom-určených’, ‘Bohomuschopnených’ a ‘Bohom-poslaných’ mužov, a tým by bol celý tábor ovládaný hnutím Ducha Svätého. Oni sa búrili a chceli súhrn pravidiel a vyznaní podľa ktorých by išli. Potom chceli kráľa. Chceli byť presne takí ako svet a odišli do úplného odpadnutia a zabudnutia. Presne takto začal prvý vek a ďalej to bude horšie a horšie, až bude Duch Svätý úplne odmietnutý a Boh bude musieť ľudí zničiť.

257

Pozrite sa, ako to v ranej cirkvi začalo. Nazývalo sa to skutkami. Potom sa to stalo učením. Stalo sa to vzorom. Stalo sa to neústupnou cestou. Nakoniec to prevzalo vedenie a Boh bol odstrčený nabok. Ó, začalo to tak nepatrne, tak potichu, tak nenásilne. Vyzeralo to tak dobre. Zdalo sa to zdravé. Potom sa to mocne uchytilo a tak ako pytón vytlačilo dych a zabilo všetku duchovnosť, ktorá bola v cirkvi. Ó, tá falošná vínna réva je tak chytrá. Je ako anjel svetla, až kým sa vás nezmocní. No, chcem povedať, že verím vo vedenie. Ale nie je to vedenie ľuďmi, v ktoré verím. Verím vo vedenie Ducha Svätého, ktoré prichádza cez Slovo. Verím tiež, že Boh dal do cirkvi ľudí, ktorí sú obdarení Duchom, a oni budú udržiavať cirkev v poriadku. Tomu verím. Tiež verím, že cirkev riadia ľudia, ktorých Boh posiela, aby sa toho ujali. Ale táto vláda sa deje SKRZE SLOVO, takže v skutočnosti to nie sú ľudia, ktorí vládnu,

76


ale DUCH BOŽÍ, lebo Slovo a Duch sú JEDNO. Židom 13:7: “Pamätajte na svojich vodcov, ktorí vám hovorili Slovo Božie, a pozorujúc, aký bol ich východ, to jest koniec ich obcovania, nasledujte takú vieru.” 258

Ale hľaďte, čo sa vtedy stalo. Falošná réva sa dostávala k moci a učila, že vláda ľudí je správna. Učila, že cirkev musí byť riadená. Učila, že ľudí treba držať pod kontrolou. Ale namiesto toho, aby sa toto dialo Božím spôsobom, oni jednoducho zobrali autoritu a prevzali všetku duchovnú moc do svojich rúk a vyšli s takzvaným svätým kňazstvom, ktoré stálo medzi Bohom a ľuďmi. Odišli rovno naspäť k starému Áronovmu systému. Stali sa antikristom, lebo odmietli Jeho prostredníctvo a dosadili svoje vlastné. Boh to nenávidel. Tí Efezskí to nenávideli a každý pravý veriaci to takisto bude nenávidieť. Museli by sme byť úplne slepí, aby sme nevideli, že tá istá vec sa diala počas všetkých vekov, a práve teraz je to najhoršie. To, čo to bolo, bola organizácia. Ona rozdelila ľudí. Ľud Boží má byť jedno. JEDNÝM Duchom sú VŠETCI pokrstení do jedného tela a KAŽDÝ má byť vedený Duchom Svätým a KAŽDÝ má mať podiel na bohoslužbe. Ale ľudia chceli prvenstvo, a tak prevzali kontrolu, biskupi sa stali arcibiskupmi a zavedením titulov obchádzali Slovo Božie a učili svoje vlastné náuky. Doviedli ľudí do toho, že ich poslúchali, a došlo to tak ďaleko, že ich spôsob pobožnosti vôbec nepripomínal prvotné dni po Letniciach. Tieto činy boli počiatkom apoštolskej postupnosti. Od apoštolskej postupnosti bol už len jeden ľahký a rýchly krok k “členstvu v cirkvi” ako k prostriedku spasiteľnej milosti. Slovo bolo zredukované do vyznania viery. Antikrist svojím duchom ovládal cirkev.

259

Pozrite sa na to dnes. Ak čítate Skutky 2:4 tak ako niektorí ľudia, mohli by ste to čítať takto: “Keď nadišiel deň Letníc, prišiel kňaz s oplátkou a povedal, ‘Vyplaz jazyk,’ a on naň položil oplátku a sám sa napil vína a povedal, ‘Teraz ste prijali Ducha Svätého.’” Neuveriteľné? Ale to je presne to, k čomu nikolaitizmus došiel. Hovoria, “Nestarajte sa o to, čo hovorí Slovo Božie. Vy tomu nemôžete rozumieť. My vám to musíme vyložiť. A okrem toho, Biblia nie je dokončená. Musí sa meniť s dobou a my vám povieme, aké sú tie zmeny.” Aké je to nezhodné so Slovom Božím, ktoré dôrazne hovorí, kedykoľvek je niečo v rozpore s pravdou, “Nech je Boh pravdivý a každý človek lhár.” Nebo a zem pominú, ale ANI JEDNO SLOVO Božie nepominie. Tak sú ľudia vedení ľuďmi, ktorí sa domnievajú, že sú niečím, čím nie sú. Hovoria, že sú zástupcami Krista, ale to, čo sú, to je antikrist.

260

Tu je iná smutná história. Je to história vodného krstu. V Ježišovej dobe a po Letniciach krstili ponáraním do vody. To nemôže nikto poprieť. Učení ľudia hovoria, že všetko, čo robili, bolo to, že na nich liali vodu, lebo na mnohých miestach bolo možné ľahko nájsť malé priehlbiny s vodou. A keď na nich liali vodu, robili to v mene Otca, Syna a Ducha Svätého, ako keby tieto tituly boli skutočnými menami a ako keby boli traja Bohovia namiesto len jedného. Ale zostaňte v tej organizácii a skúste tam kázať pravdu

HLAS DUCHA SEMENO NIKOLAITIZMU

77

o ponorení v Meno Pána Ježiša Krista, potom vás vyženú. Nemôžete byť vedení Bohom a zostať tam. To je nemožné. 261

Pozrite sa, Pavol bol prorok učený Duchom Svätým. Ak Pavol krstil v Meno Pána Ježiša Krista a povedal, že každý, kto by to robil inak, ako to hlása on, bol by prekliaty, potom je načase prebudiť sa a uvidieť, že cirkev už viac nie je vedená Duchom Svätým, ale je ovládaná nikolaitmi. Skutky 20:27-30: “Lebo som sa neutiahol z nejakej príčiny, aby som vám nebol zvestoval celej rady Božej. A tak tedy majte na seba pozor i na celé stádo, v ktorom vás ustanovil Svätý Duch za dozorcov, aby ste pásli cirkev Božiu, ktorú si dobil vlastnou krvou. Lebo ja viem toto: že po mojom odchode vojdú medzi vás draví vlci, ktorí nebudú šetriť stáda. Ba aj z vás samých povstanú mužovia, ktorí budú hovoriť prevrátené veci, aby tiahli učeníkov za sebou.” 262

Pavol videl, že to prichádza. Ale varoval ich pred týmto chytrým kňazstvom, ktoré príde, aby svojimi falošnými náukami všetko ovládlo. On vedel, že budú zavádzať taký spôsob bohoslužby, ktorý vylúči ľudí z akejkoľvek časti služby v Duchu Svätom. A ešte aj dnes u tých, ktorí tvrdia, že sú slobodní a plní Ducha, nie je medzi laikmi mnoho slobody, a to najlepšie, čo môžeme vidieť, je niekoľko kazateľov s inšpirovaným kázaním, zatiaľ čo stádo tam sedí a snaží sa to stráviť. Toto je ďaleko od toho, čo povedal Pavol, že keď sa všetci zhromaždia, každý je vedený Duchom a každý je zapojený v Duchovnej bohoslužbe.

263

A cirkev sa tejto lekcii nepriučila ani z Písma, ani z dejín. Zakaždým, keď Boh dáva navštívenie Duchom Svätým a ľudia sú oslobodení, neskoršie sa priväzujú znovu presne k tomu istému, z čoho vyšli. Keď Luther vyšiel z katolicizmu, ľudia nejaký čas zostali slobodní. Ale keď zomrel, ľudia jednoducho zorganizovali to, o čom sa domnievali, že tomu veril, a ustanovili svoje vlastné vyznania a myšlienky a odmietli každého, kto hovoril inak ako oni. Odišli rovno naspäť ku katolicizmu s trochu inou formou. A dnes je mnoho luteránov, ktorí sú ochotní vrátiť sa tam úplne. 264

Ó, áno! V Zjavení 17 mala tá stará smilnica mnoho dcér. Tieto dcéry sú presne také ako ich matka. Odkladajú Slovo nabok, popierajú dielo Ducha Božieho, podmaňujú si laikov a znemožňujú im velebiť Boha, ak neprichádzajú prostredníctvom nich alebo nimi postaveným vzorom, ktorý nie je ničím iným ako plánom nevery od samého satana.

265

Kde, ó, kde to duchovne sme? Nachádzame sa na púšti temnoty. Ako veľmi sme sa vzdialili od prvotnej cirkvi! Letnice nie sú nikde v dohľade a Slovo sa nedá nájsť. Apoštolská postupnosť, ktorá je dnes tak rozšírená, sa nenachádza v Slove. Je to ľudský vynález. Nelegálne odstraňuje pravdu, že BOH, NIE ČLOVEK, ustanovil v cirkvi Svojich vodcov. Peter vôbec nebol v Ríme. Ale oni klamú a hovoria, že tam bol. História dokazuje, že tam nebol. Sú ľudia, ktorí čítajú históriu, ale iba pokrčia ramenami, obrátia sa a veria klamstvu.


78

Kde môžete nájsť v Slove nejakého ‘zástupcu Krista’? Nikto nemôže zaujať Jeho miesto, a predsa sa to stalo a ľudia to prijímajú. Kde môžete nájsť, že Boh akceptuje ‘dodatkové zjavenia’, zvlášť, ak ide o zjavenie, ktoré sa nezhoduje s tým, ktoré už raz bolo dané. Oni to jednako prijímajú a odpočívajú na tom. Kde nájdete nejaký ‘očistec’? Kde nájdete nejakú ‘omšu’? Kde nájdete, že sa ‘musia zaplatiť peniaze, aby sa ľudia mohli dostať z pekla’? To nie je v Slove, ale oni z toho urobili svoju vlastnú knihu a skrze to zavládli nad ľuďmi a ovládajú ich strachom. Kde nájdete, že ‘človek má moc odpustiť nám, ako keby bol Bohom’? Výraz “draví vlci” nie je dostatočne silný, aby to vystihol. Nikolaitizmus! Organizácia! Človek nad človekom. 266

Poďte späť k Bohu! Čiňte pokánie skôr, ako bude príliš neskoro. Pozorujte ten nápis na stene. On hovorí o súde. Ako sväté nádoby boli znesvätené a následkom toho prišiel Boží hnev, teraz bolo Sväté Slovo znesvätené, Duch Boží zarmútený a súd je tu, predo dvermi. Čiňte pokánie! Čiňte pokánie! Vráťte sa k Letniciam. Späť k vedeniu Duchom Svätým. Späť k Slovu Božiemu, lebo prečo by ste mali zomrieť?

HLAS DUCHA 267

Zjavenie 2:7: “Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí zborom: Tomu, kto víťazí, dám jesť z dreva Života, ktoré je prostred raja Božieho.” 268 “Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí zborom.” Je možné, že milióny budú tieto slová počuť a čítať. Ale koľkí z nich tomu budú venovať pozornosť? To nevieme. Ale ten, kto nastaví svoje uši a chce poznať slová pravdy, zistí, že ho vyučuje Duch Boží. Ak sú tvoje uši otvorené na Slovo, Duch Boží ti ho učiní skutočným. To je dielo Ducha. Ja vás môžem učiť pravdu, ale ak neotvoríte svoje uši, aby počuli, a vaše srdce, aby to prijalo, nedostanete to zjavenie. 269

Dajte pozor, je tu povedané, že Duch hovorí zborom. To je v množnom čísle, nie v jednotnom. Duch nedával toto Jánovi napísať iba miestnej cirkvi v Efeze, to nebolo len pre ten prvý cirkevný vek. To je pre všetky cirkevné veky. Ale toto je cirkev začiatkov. Preto je to ako Kniha Genesis. Čo začalo v Genesis, drží pravdu a tiahne sa cez celé Písmo a nakoniec končí v Zjavení. A tak táto cirkev, ktorá začína v Skutkoch, je Božím plánom pre všetky veky až do jej zakončenia v Laodicejskom Veku. Dajte na to dobrý pozor. Nech každý vek na to dá pozor, lebo to, čo sa tu deje, je iba začiatok. Ten malý stromček, ktorý bol zasadený, bude rásť. Bude rásť cez všetky tie veky. Toto je potom posolstvo pre každého kresťana v každom veku, dokiaľ Ježiš nepríde. Áno, je to tak, lebo to hovorí Duch. Amen.

ZASĽÚBENÁ ODMENA

79

ZASĽÚBENÁ ODMENA 270

Zjavenie 2:7: “...Tomu, kto víťazí, dám jesť z Dreva Života, ktoré je prostred raja Božieho.” Toto je budúca odmena pre všetkých víťazov zo všetkých vekov. Keď odznie posledné zvolanie do boja, keď odložíme zbroj, potom odpočinieme v Božom raji a náš podiel bude Strom Života naveky. 271

“Strom Života!” Nie je to nádherný slovný obrat? Hovorí sa o ňom trikrát v Knihe Genesis a trikrát v Knihe Zjavenia. Vo všetkých šiestich prípadoch je to ten istý strom a predstavuje presne to isté. 272

Ale čím je ten Strom Života? No, v prvom rade by sme mali vedieť, čo strom sám osebe predstavuje. V Numeri 24:6, keď Balám opisuje Izrael, hovorí, že oni sú “stromy aloe, ktoré sadil Hospodin”. V celom Písme sa stromy vzťahujú k osobám, tak ako v 1. Žalme. Tak Strom Života musí byť Osoba Života, a to je Ježiš.

273

Teda v záhrade Eden boli dva stromy, ktoré stáli v jej strede. Jeden bol Strom Života, druhý bol Strom Poznania dobrého a zlého. Človek mal žiť zo Stromu Života, ale nemal sa dotýkať druhého stromu, aby nezomrel. Ale človek okúsil z toho druhého stromu, a keď to urobil, vošla doňho smrť skrze jeho hriech a on bol odlúčený od Boha.

274

Teda, ten Strom tam v Edene, tento Strom, ktorý bol zdrojom Života, bol Ježiš. V Jánovi, v kapitolách šesť až osem, Ježiš predstavuje Samého Seba ako zdroj večného života. On Sám Seba nazýva Chlebom z neba. Hovoril o tom, že dá Samého Seba, a ak človek bude z Neho jesť, nikdy nezomrie. Prehlásil, že poznal Abraháma, a že pred Abrahámom BOL On. Prorokoval o tom, že On Sám im dá vodu života, ktorú keď človek bude piť, nebude nikdy viac žízniť, ale bude žiť večne. Ukázal sa ako Ten VEĽKÝ JA SOM. On je Chlieb Života, On je Studňa Života, Ten Večný, STROM ŽIVOTA. Bol tam v Edene uprostred záhrady tak isto, ako bude uprostred Raja Božieho.

275 Niektorí majú predstavu, že oba tieto stromy v záhrade Eden boli len dva stromy navyše, podobne ako zbytok ostatných stromov, ktoré tam Boh umiestnil. Ale pozorní študenti Písma vedia, že to tak nie je. Keď Ján Krstiteľ zvolal, že sekera je už priložená ku koreňu stromu, nehovoril o obyčajných prirodzených stromoch, ale o duchovných princípoch. A tak v 1. Jána 5:11 stojí, “A toto je to SVEDECTVO, že nám Boh dal večný život, a ten život je v Jeho Synovi.” Ježiš povedal v Jánovi 5:40: “...ale nechcete prísť ku Mne, aby ste mali život.” Tak to svedectvo, Božie Slovo, hovorí jasne a zrozumiteľne, že ŽIVOT, VEČNÝ ŽIVOT, je v Synovi. Nie je na žiadnom inom mieste. V 1. Jána 5:12 čítame: “Ten, kto má Syna, má ŽIVOT, kto nemá

80


Syna Božieho, NEMÁ Života!” Keďže sa táto výpoveď nemôže zmeniť ani od nej nemôže byť ubrané, ani k nej nemôže byť pridané, zostáva teda toto svedectvo v platnosti, že ŽIVOT JE V SYNOVI... A keď je to tak, MUSÍ TÝM STROMOM V ZÁHRADE EDEN BYŤ JEŽIŠ! 276

Dobre! Ak je Strom Života osobou, potom Strom poznania dobrého a zlého je TAKISTO osoba. Nemôže to byť inak. Tak ten Spravodlivý a ten zlý stáli jeden vedľa druhého tam uprostred záhrady Eden. Ezechiel 28:13: “V Edene, záhrade Božej, si bol (satan).” 277

Tu je to, odkiaľ prijímame pravé zjavenie o ‘semene hada’. Tu je to, čo sa v skutočnosti v záhrade Eden stalo. Slovo hovorí, že had oklamal Evu. On ju skutočne zviedol. V Genesis 3:1 je povedané, že “Had bol najchytrejší zo všetkých zvierat poľných, ktoré učinil Hospodin Boh.” Táto bytosť bola ľudskej bytosti tak blízka (a pritom to bolo čisto zviera), že mohla premýšľať a hovoriť. Had mal vzpriamenú postavu a bol niečo medzi šimpanzom a človekom, ale bol bližšie ku človeku. Bol tak blízky človeku, že jeho semeno sa mohlo zmiešať a zmiešalo sa s tým od ženy a spôsobilo, že ona počala. Keď sa toto stalo, Boh hada preklial. Zmenil každú kosť v jeho tele, takže sa musel plaziť ako had. Vedci môžu skúšať, čo chcú, ale nepodarí sa im nájsť tento chýbajúci spojovací článok. Boh sa o to postaral. Človek je chytrý a môže vidieť vzťah medzi človekom a zvieraťom a pokúša sa to dokázať evolúciou. Neexistuje žiadna evolúcia, ale človek a zviera sa zmiešali. Toto je jedno z tajomstiev Božích, ktoré zostalo skryté, ale tu je zjavené. Stalo sa to presne tam uprostred Edenu, keď sa Eva odvrátila od Života a prijala smrť.

278

Pozrite, čo im Boh povedal v záhrade Eden. Genesis 3:15: “A položím nepriateľstvo medzi tebou a medzi ženou, medzi tvojím semenom a medzi jej Semenom, ono ti rozdrtí hlavu, a ty Mu rozdrtíš pätu.” Ak uveríme tomu Slovu, že žena mala Semeno, potom určite aj had musel mať semeno. Ak Semeno ženy bolo dieťa mužského pohlavia bez účasti muža, potom semeno hada bude musieť byť podľa toho istého vzoru, a to znamená, že sa musí narodiť ďalšia bytosť mužského pohlavia bez účasti ľudského mužského pohlavia. Nie je žiaden študent Písma, ktorý by nevedel, že Semeno ženy bol Kristus, ktorý prišiel prostredníctvom Boha bez ľudského pohlavného styku. Tiež je dobre známe, že predpovedané rozdrtenie hlavy hada bolo v skutočnosti proroctvo o tom, čo Kristus vykoná proti satanovi na kríži. Tam na kríži má Kristus rozdrtiť satanovi hlavu, zatiaľ čo satan má rozdrtiť Pánovu pätu. 279

Tento oddiel Písma je zjavením, ako bolo zasiate skutočné semeno hada na zemi, tak, ako máme správu v Lukášovi 1:26-35, kde je nám daný presný popis toho, ako prišlo Semeno ženy do telesného zmaterializovania sa bez účasti muža. “Potom v šiestom mesiaci bol poslaný anjel Gabriel od Boha do galilejského mesta, ktorému je meno Nazaret, k panne, zasnúbenej mužovi, ktorému bolo meno Jozef, z domu Dávidovho, a meno panny bolo Mária. A keď vošiel ku nej anjel, povedal: Raduj sa, obdarená milosťou! Pán s tebou,

ZASĽÚBENÁ ODMENA

81

ty, požehnaná medzi ženami! A ona vidiac ho zľakla sa nad jeho rečou a rozmýšľala, jaký to má byť pozdrav. Ale anjel jej povedal: Neboj sa, Mária, lebo si našla milosť u Boha a hľa, počneš v živote a porodíš syna a nazovieš Jeho Meno JEŽIŠ. Ten bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho. A Pán Boh Mu dá trón Dávida, Jeho otca, a bude kraľovať nad domom Jákobovým až na veky, a Jeho kráľovstvu nebude konca. A Mária povedala anjelovi: Jako sa to stane, keď neznám muža? A anjel odpovedal a riekol jej: Svätý Duch prijde na teba a moc Najvyššieho ti zatôni, a preto aj to splodené sväté bude sa volať Syn Boží.” Tak, ako Semeno ženy bol doslovne Boh, ktorý sa zreprodukoval v ľudskom tele, tak aj semeno hada je doslovný spôsob, ktorý si našiel satan, pomocou ktorého bol schopný otvoriť si dvere do ľudskej rasy. Pre satana bolo nemožné, aby sa reprodukoval rovnakým spôsobom ako Boh (lebo on je len STVORENÁ duchovná bytosť), tak v Genesis je nám ukázané, ako vyprodukoval svoje semeno, a ako sa uviedol alebo vštepil do ľudskej rasy. Tiež si pripomeňte, že satan je nazývaný ‘hadom’. To, o čom hovoríme, to je jeho semeno alebo vštepenie sa do ľudskej rasy. 280

Skôr ako Adam telesne poznal Evu, had ju poznal pred ním. A ten, kto sa z toho narodil, bol Kain. Kain bol (narodený, splodený) z “toho zlého”. 1. Jána 3:12. Duch Svätý v Jánovi nemohol na jednom mieste nazvať Adama “tým zlým” (lebo to je to, čím by bol, keby bol otcom Kaina), a na inom mieste nazvať Adama “Synom Božím”, čím bol podľa stvorenia. Lukáš 3:38. Kain sa v charaktere ukázal ako jeho otec, nositeľ smrti, vrah. Jeho otvorená neposlušnosť Bohu, keď sa postavil pred Všemohúceho v Genesis 4:5,9,13-14, nám dáva vidieť, že je vo svojich vlastnostiach úplne neľudský, zdá sa, že to prevyšuje každý záznam, ktorý máme v Písme ohľadom konfrontácie satana s Bohom. “Ale na Kaina ani na jeho obetný dar nepohliadol, a preto sa Kain veľmi rozpálil hnevom tak, že opadla jeho tvár. A Hospodin riekol Kainovi: Kde je Ábel, tvoj brat? A Kain povedal: Neviem. Či som ja strážcom svojho brata? Vtedy povedal Kain Hospodinovi: Moja neprávosť je väčšia, než aby mi mohla byť odpustená. Hľa, zaháňaš ma dnes s tvári zeme a zpred Svojej tvári, budem sa skrývať a budem tulákom a behúňom na zemi, a stane sa, že ktokoľvek ma nájde, zabije ma!”

281

Všimnite si ten presný spôsob Božieho záznamu, ktorý opisuje udalosti o narodení Kaina, Ábela a Seta. Genesis 4:1-2: “A Adam poznal Evu, svoju ženu, a počala a porodila Kaina a riekla: Nadobudla som muža s Hospodinom. A zasa porodila jeho brata Ábela.” Genesis 4:25: “A Adam ešte poznal svoju ženu a porodila syna a nazvala jeho meno Set...” Tu sú TRAJA synovia zrodení z DVOCH aktov telesného poznania cez Adama. Keďže Biblia je presné a dokonalé Slovo Božie, nie je to žiadna chyba, ale správa pre naše osvietenie. Vzhľadom k tomu, že sa narodili TRAJA synovia skrze DVA Adamove akty, S ISTOTOU viete, že JEDEN z týchto troch NEBOL Adamov syn. Boh toto zachytil týmto presným spôsobom, aby nám niečo ukázal. Pravda o tejto veci je tá, že Eva mala vo svojom lone DVOCH synov (dvojičky)

82


z dvoch RÔZNYCH počatí. Nosila dvojičky, pričom Kainove počatie bolo o niečo skôr ako to Ábelove. Znovu vidíme tie DVOJIČKY. Dokonalý typ, ako vždy! Pre tých, ktorí sa domnievajú, že to nie je možné, nech je známe, že v lekárskych záznamoch je plno prípadov, v ktorých ženy nosili dvojičky, ktoré pochádzali z dvoch rôznych vajíčok a rôznych oplodnení, kde oplodnenie vajíčok bolo niekoľko dní od seba, a NIELEN TO, ale niektoré správy ukazujú, že tie dvojičky pochádzali každé od iného otca. Nedávno preletela svetovou tlačou správa o jednej nórskej matke, ktorá súdne vymáhala od svojho manžela, aby podporoval ju a jej dvojičky. Jedno z dvojičiek bolo biele, druhé čierne. Ona priznala, že mala milenca černocha. Medzi tými dvoma počatiami prešli asi tri týždne. V Beaumont, v Texase, v roku 1963 sa objavila správa o niekoľkonásobnom pôrode, kde tehotenstvá boli mnoho dní od seba, skutočne tak ďaleko, že tá žena spolu s jedným dieťaťom pri pôrode skoro zomrela. 282

Prečo toto muselo byť tak? Prečo to tak bolo, že semeno hada muselo prísť týmto spôsobom? Človek bol stvorený pre Boha. Človek mal byť Božím chrámom. Miestom Božieho odpočinku (Ducha Svätého) bol človek, chrám. Skutky 7:46-51: “Ktorý našiel milosť pred Bohom a prosil, žeby smel nájsť príbytok Bohu Jákobovmu. A Šalamún mu vystavil dom. Ale Najvyšší nebýva v chrámoch, učinených rukou, jako hovorí prorok: Nebo mi je trónom a zem podnožou mojim nohám, akýže mi vystavíte dom? hovorí Pán. Alebo kde jaké je miesto môjho odpočinku? Či toho všetkého neučinila moja ruka? Tvrdošijní a neobrezaného srdca aj uší, vy sa vždycky protivíte Svätému Duchu, jako vaši otcovia, tak aj vy.” Satan toto po celý čas vedel. Aj on chce bývať v človeku práve tak, ako to robí Boh. Ale Boh si vyhradil to právo pre seba. Satan to nemôže urobiť. Boh Sám sa zjavil v ľudskom tele. Satan to nemohol a nemôže urobiť. On nemá stvoriteľskú moc. Jediný spôsob, ako satan mohol dosiahnuť to, čo chcel, bolo vojsť do hada v záhrade Eden, práve tak, ako vošiel skrze zlých duchov do svíň v Gadare. Boh nevchádza do zvierat, ale satan môže a bude, aby uskutočnil svoje ciele. On nemohol mať dieťa priamo skrze Evu, ako to urobil Boh skrze Máriu, tak vošiel do hada a potom Evu podviedol. On ju zviedol a cez ňu mal satan zástupným spôsobom dieťa. Kain niesol úplné duchovné charakteristické vlastnosti satana a zvieracie (myšlienkové, telesné) charakteristické vlastnosti hada. Žiaden div, že Duch Svätý povedal, že Kain bol z toho zlého. On bol. 283

Teraz chcem uviesť istý dôkaz, ktorý máme, že je tu určitá príbuznosť medzi človekom a zvieraťom. Je to telesná záležitosť. Viete, že môžete zobrať bunky embrya z nenarodeného plodu a vstreknúť ich do človeka? Potom tie bunky štítnej žľazy pôjdu presne do ľudskej štítnej žľazy a bunky ľadvín pôjdu priamo do ľudských ľadvín. Uvedomujete si, aké je to úžasné? Nejaká inteligencia vedie túto zvieraciu bunku presne na to správne miesto. Táto inteligencia prevezme túto bunku a privedie ju presne na správne miesto. Existuje príbuznosť medzi človekom a zvieraťom. Nemôžu sa

ZASĽÚBENÁ ODMENA

83

zmiešať a rozmnožiť. To skúšali. Ale tam v záhrade Eden sa toto zmiešanie stalo a chemická príbuznosť, ktorá tu stále je, je toho dôkazom. Lebo vtedy v Edene bol had vzpriameným chodiacim stvorením. Bol blízky človeku. Bol takmer ako človek. Satan využil telesné vlastnosti hada a použil ho, aby zviedol Evu. Boh potom ten model hada zničil. Žiadne iné zviera sa nemôže s človekom zmiešať, ale tá príbuznosť existuje. 284

Keď sme došli tak ďaleko, dovoľte, aby som sa pokúsil vykryštalizovať vaše myšlienky na túto tému, aby ste mohli vidieť nutnosť, prečo vchádzame do ‘učenia o semene hada’, ako som to učinil. Začali sme s tou skutočnosťou, že tam uprostred záhrady boli DVA stromy. Stromom Života bol Ježiš. Ten druhý strom je jednoznačne satan, následkom toho, čo vyrástlo z ovocia toho stromu. Tak potom vieme, že oba tieto stromy mali nejaký vzťah k ľuďom, inak by tam vôbec neboli postavené. Oni museli mať nejaký podiel v suverénnom pláne a zámere Božom vo svojom vzťahu k ľudstvu a k Nemu Samému, inak by sme nikdy nemohli Bohu pripísať vševedúcnosť. Po tadeto je to všetko pravda či nie? No Slovo úplne jasne a zreteľne hovorí, že PRED založením sveta bolo Božím zámerom podeliť sa so Svojím Večným Životom s ľuďmi. Efežanom 1:4-11: “Tak, ako si nás v ňom vyvolil pred založením sveta, aby sme boli svätí a bezvadní pred ním v láske, predurčiac nás k synovstvu skrze Ježiša Krista cieľom neho podľa ľúbosti svojej vôle na chválu slávy svojej milosti, ktorou nás omilostil v tom Milovanom, v ktorom máme vykúpenie skrze jeho krv, odpustenie hriechov podľa bohatstva jeho milosti, ktorú rozhojnil oproti nám v každej múdrosti a rozumnosti, oznámiac nám tajomstvo Svojej vôle podľa svojej ľúbosti, ktorú si preduložil v sebe cieľom správy plnosti časov dovedna zobrať všetko v Kristovi, to, čo je na nebesiach, i to, čo je na zemi, v ňom, v ktorom sme sa stali aj dedičstvom Božím predurčení súc podľa preduloženia toho, ktorý pôsobí všetko podľa rady svojej vôle.” Zjavenie 13:8: “A všetci, ktorí bývajú na zemi, sa mu budú klaňať (satanovi), tí, ktorých mená nie sú napísané v Knihe Života Baránka, zabitého od založenia sveta.” Ale podiel na tom Živote sme nemohli dostať, a nedostali by sme ho nijakým iným spôsobom, jedine tak, že “Boh sa zjavil v tele.” Toto bola časť Jeho večného a preduloženého zámeru. Tento plán mal byť na chválu slávy Jeho milosti. Bol to plán Vykúpenia. Bol to plán Spasenia. Teraz dobre počúvajte. “Pretože Boh je Spasiteľ, bolo nutné, aby predurčil človeka, ktorý by potreboval spasenie, aby tak mohol dať Sebe Samému zmysel a účel existencie.” Toto je stopercentne správne a mnoho miest Písma o tom vydáva svedectvo, ako to robí aj verš z Rimanom 11:36: “Lebo z Neho, skrze Neho a pre Neho je VŠETKO. Jemu SLÁVA na veky. Amen.” Človek nemohol priamo prísť a jesť zo Stromu Života uprostred záhrady. Ten Večný Život Toho Stromu sa najskôr musel stať telom. Ale skôr ako mohol Boh pozdvihnúť a spasiť hriešnika, musel mať nejakého hriešnika, aby ho pozdvihol a spasil. Človek musel upadnúť. Ten úpadok, ktorý mal satan spôsobiť, musel mať telo, aby spôsobil úpadok. Satan tiež musel prísť skrze telo.

84


Ale satan nemohol prísť spôsobiť úpadok skrze ľudské telo, tak, ako mal prísť Kristus v ľudskom tele, aby navrátil naspäť tých upadnutých. Ale tam bolo zviera, had, človeku tak blízke, že satan mohol do toho zvieraťa vojsť a skrze toto zviera sa mohol dostať do ľudského tela a spôsobiť ten pád a skrze to vštepiť samého seba do ľudskej rasy, tak, ako Ježiš mal jedného dňa prísť, aby sa Sám dostal do ľudskej rasy, do ľudských tiel, až do takej miery, že to spôsobí vzkriesenie, kde budeme mať telá podobné Jeho oslávenému telu. Tak to, čo Boh vypracoval tu v záhrade Eden, bol Jeho predurčený plán. A keď satan spôsobil to, čo bolo nutné pre Boží zámer, potom sa človek nemohol dostať ku Stromu Života v záhrade. V žiadnom prípade! To nebol ten čas. Ale bolo vzaté jedno zviera (pôvodcom hriechu bolo zviera či nie? Nech je preliaty život zvieraťa), jeho krv bola preliata a potom mal Boh opäť obecenstvo s človekom. Potom mal nadísť deň, keď sa Boh zjaví v tele a prostredníctvom svojho poníženia prinavráti upadnutého človeka a učiní ho účastníkom Večného Života. Akonáhle toto uvidíte, môžete porozumieť semenu hada a budete vedieť, že to nebolo žiadne jablko, ktoré Eva zjedla. Nie, to bola degenerácia ľudstva skrze zmiešanie semena. 285

No viem, že zatiaľ čo odpovedám na jednu otázku, povstane ďalšia a ľudia sa ma pýtajú, “Ak Eva takto upadla, čo urobil Adam, lebo Boh obviňuje Adama?” To je jednoduché. Slovo Božie je navždy ustanovené v nebi. Skôr ako bolo učinené zrnko hviezdneho prachu, to Slovo (Boží zákon) tam bolo PRESNE TAK, AKO JE NAPÍSANÉ V NAŠEJ BIBLII. A Slovo nás učí, že ak žena opustí svojho muža a ide s iným mužom, je cudzoložnica a nie je už ďalej vydatá a jej muž ju už nemá prijímať späť. Toto Slovo bolo v záhrade Eden práve tak pravdivé, ako bolo pravdivé, keď ho Mojžiš napísal v zákone. Slovo sa nemôže meniť. Adam ju prijal späť. On presne vedel, čo robí, ale aj tak to urobil. Ona bola časťou neho a on bol ochotný vziať jej zodpovednosť na seba. Nenechal ju odísť. Tak Eva počala od neho. On vedel, že počne. Vedel presne, čo sa stane ľudskej rase, a zapredal tým ľudskú rasu do hriechu, aby mohol mať Evu, pretože ju miloval.

286

Tak sa narodili tí dvaja synovia. Synovia, ktorí mali byť otcami ľudskej rasy, ktorá už teraz bola poškvrnená. A čo o nich hovorí záznam? Čítajte ten záznam. List Júdu 14: “A prorokoval aj o nich siedmy od Adama, Enoch...” Genesis 5 je kapitola rodokmeňu Enocha. Ona ten rodokmeň podáva takto: 1. Adam, 2. Set, 3. Enos, 4. Kainan, 5. Mahalaleel, 6. Járed, 7. Enoch. Všimnite si, že Kain vôbec nie je spomenutý. Adamova línia ide cez Seta. Ak by Kain bol Adamovým dieťaťom, zákon prvorodenstva by dal Kainovi právo byť v rodokmeni. Tiež si musíme pozorne všimnúť to, že v Genesis 5:3 stojí napísané, “Adam žil stotridsať rokov a splodil syna na svoju podobu a podľa svojho obrazu a nazval jeho meno Set.” Nikde nie je povedané, že Kain bol na obraz Adamov, ak by bol jeho synom, musel by byť predsa na jeho obraz, lebo zákon reprodukcie je dôrazný, že všetko rodí podľa svojho obrazu. Musíme tiež uznať tú skutočnosť, že v oboch rodokmeňoch, v Genesis

ZASĽÚBENÁ ODMENA

85

a v Lukášovi, Kain chýba. Ak bol Kain Adamovým synom, bolo by o ňom niekde napísané, že “Kain, ktorý bol synom Adamovým, ktorý bol synom Božím.” Písmo to nehovorí, lebo to NEMÔŽE povedať. 287

Samozrejme, znalci Písma už dávno predložili dve línie ľudí: jednu, tú Božskú, našli v Setovi, a tú druhú, bezbožnú, ktorá prišla cez Kaina. A je divné, ale je to pravda, že títo istí znalci Písma nám nikdy nepovedali, ako k tomu došlo, že Kain bol osobou takého typu, zatiaľ čo Ábel a Set pochádzali z tejto duchovnej zbožnej línie. V skutočnosti by Kain mal byť duchovným a Ábel menej duchovným a Set potom ešte menej duchovným a tak postupne celá línia, lebo každá ďalšia generácia sa od Boha stále viac vzďaľuje. Ale Kain sa ukazuje taký zlý, že žiadny iný človek nebol nikdy tak opísaný ako on, lebo on zúrivo odporuje Bohu a Slovu. 288

Nech je toto známe: Písmo si nezahráva so slovami. Čokoľvek je v Ňom zaznamenané, je to tam pre pomazané oči, aby to videli. Je to tam za určitým účelom. V tom Slove je povedané, Genesis 3:20: “A Adam nazval meno svojej ženy Eva, pretože ona bola matkou všetkých živých.” Ale žiadne miesto Písma nikde nehovorí, že Adam je otcom všetkých živých. Ak toto nevyplýva z Genesis 3:20, prečo by bola zmienka o tom, že Eva je matkou všetkých živých, a ani jedno slovo nehovorí nič o Adamovi? Skutočnosťou je, že hoci Eva bola matkou všetkých živých, Adam nebol otcom všetkých živých.

289

V Genesis 4:1 Eva hovorí, “Nadobudla som muža s Hospodinom.” Ona nepriznáva, že Adam je otcom Kaina. Ale v Genesis 4:25 hovorí: “...Lebo vraj Boh mi dal náhradou INÉ semä NAMIESTO ÁBELA, keď ho zabil Kain.” [v angl. preklade je namiesto “dal” - “určil”, “stanovil” - pozn. prekl.] Ona nehovorí, že Boh jej DAL iné semeno - to by bol býval Kristus, lebo On je DANÝ. Tento syn, Set, bol URČENÝ namiesto Ábela! Rozpoznáva svojho syna, ktorý prišiel cez Adama. Kaina však neuznáva ako Adamovho syna, pretože prišiel cez hada. Keď hovorí INÉ SEMENO namiesto Ábela, hovorí tým, že Kain sa líšil od Ábela, lebo keby boli od toho istého otca, musela by povedať, “Dostala som ešte viacej semena.” 290

Neverím všetkému, čo prečítam, ale je určite prekvapivé, že časopis LIFE (Život) z 1. marca 1963 prináša správu psychiatrov, ktorí hovoria presne to isté, čo my tu preberáme. Viem, že nie všetci psychiatri spolu súhlasia, ale tu sa píše: Strach pred hadmi nie je vedomý odpor, ale podvedomý. Keby to bol prirodzený strach, ľudia by pred nimi stáli práve tak fascinovaní ako pred klietkou s gorilou alebo s levom. Ich podvedomé myšlienky spôsobujú, že uprene hľadia na hady. Príťažlivá moc hada je podvedome sexuálna. To, že to tak bolo počas vekov, vidieť na ľuďoch z generácie na generáciu, že prechádzali cez to isté. Hady vždycky boli a budú odpudivo príťažlivé. Hady vždy symbolizovali oboje: dobro i zlo. Bol to symbol mužského orgánu množenia sa cez všetky veky. Presne, ako je to v opise zo záhrady Eden, nachádzame hada ako stelesnenie zúrivého zla.

86


291

V rôznych nekultúrnych kmeňoch je to takmer všeobecne uznávané, že had je spojený so sexom a často ho v spojitosti s ním uctievajú. Štúdium sexuológie to v mnohých prípadoch objasňuje. Rád by som teraz vedel, odkiaľ to títo ľudia majú, keď vidíme, že sú neučení a nikdy nečítali Bibliu. Ale tak, ako história o potope je známa po celom svete, tak je známa aj táto pravda o páde človeka. Oni vedia, čo sa tam v Edene stalo. 292

No, hneď tu sa ma niekto opýta toto, “Povedal Boh Eve, že si má dať pozor na hada, aby ju nezviedol?” No počúvajte, Boh nič nemusel hovoriť o tom, čo by sa stalo. Pochopte jednoducho zmysel tohoto príbehu. On dal jednoducho Slovo. Povedal: nemajte účasť na POZNANÍ. Majte účasť na ŽIVOTE. ŽIVOTOM BOLO SLOVO BOŽIE. SMRŤOU BOLO VŠETKO, ČO NEBOLO SLOVOM BOŽÍM! Ona dovolila, aby bolo JEDNO SLOVO zmenené, a hneď tam ju satan mal. Boh mohol povedať, “Neberte zo stromov viac ovocia, ako môžete zjesť.” Satan mohol povedať, “Pozrite, to je celkom správne. Ak odtrhnete príliš veľa ovocia, zhnije. Ale tu je metóda, ako zachovať to ovocie a súčasne trhať toľko, koľko chcete. Tak vidíte, môžete robiť to, čo chcete a zároveň robiť i to, čo povedal Boh.” Diabol by ju hneď tam mal. Kto je vinný v JEDNOM bode zákona, narušil CELÝ zákon. Nezahrávajte sa s tým Slovom. To je presne to, čo sa stalo v Efezskom veku, skôr ako dobehol do konca asi v roku 170 po Kristovi.

293

Čo zrodil tento strom? Strom poznania zrodil smrť. Kain zabil svojho brata Ábela. Zlý zabil spravodlivého. On položil vzor. On bude dodržiavať ten vzor až do napravenia všetkých vecí, ako to povedali proroci. 294

Strom poznania zrodil chytrých ľudí, vychýrených mužov. Ale ich cesty sú cestami smrti. Boží ľud je prostý, ale duchovne zmýšľajúci, obracajúci sa k Bohu a k prírode, pokojne obrábajúci zem. Ide im viac o pravdu ako o bohatstvo. Semeno hada prinieslo ohromný obchod, úžasné vynálezy, ale so všetkým tým prichádza smrť. Ich strelný prach a atómové bomby zabíjajú vo vojnách a v čase mieru to robia vynálezy mechanické, ako sú autá, ktoré v dobách mieru zabijú viacej ľudí ako vynálezy vojnové v dobách nepokoja. Smrť a ničenie je ovocím ich práce.

295

Ale sú nábožní. Veria v Boha. Sú ako ich otec, diabol, a ich praotec, Kain. Obaja z nich verili v Boha. Chodia do cirkvi. Sú zmiešaní so spravodlivými ako kúkoľ s pšenicu. Pretože sa tak správajú, spôsobujú nákazu a prinášajú náboženstvo nikolaitov. Rozširujú svoj jed všemožným spôsobom, aby zničili semeno Božie, práve tak, ako Kain zabil Ábela. Niet žiadnej bázne Božej pred ich očami. 296

Ale Boh nestráca nikoho zo Svojich vlastných. On ich zachováva aj v smrti a zasľúbil, že ich vzbudí v ten posledný deň.

ZÁVER

87 ZÁVER

297

“...Tomu, kto víťazí, dám jesť z Dreva Života, ktoré je prostred raja Božieho.” Aká to vzrušujúca myšlienka. Ten Strom Života v záhrade Eden, ku ktorému sa nikto nesmel priblížiť z dôvodu Adamovho pádu, je teraz daný víťazom. Planúci meč strážiaceho cherubína bol daný do pošvy. Ale nebol tam zastrčený skôr, ako jeho čepeľ nebola skrvavená Krvou Baránka. Premýšľajme trochu o tejto pravde, keď uvažujeme, prečo bol Strom Adamovi a jeho potomkom odoprený, ale teraz je opäť sprístupnený. 298

Boží zámer pre Jeho stvorenie, pre človeka, je, aby vyjadril Jeho Slová. V Genesis bolo Adamovi dané Slovo, aby ním žil. Život žitý podľa Slova by bol vyjadreným Slovom. To je pravda či nie? Ale žil Adam podľa toho Slova? Nie, lebo on mal žiť KAŽDÝM Slovom, ale on nedal pozor na každé Slovo. Potom povstal Mojžiš. Aký to bol veľký a mocný muž! Ale on tiež zlyhal a nežil každým Slovom a ten prorok, ktorý bol obrazom toho Veľkého Proroka, ktorý mal prísť, zlyhal, keď sa rozhneval a neuposlúchol Slovo. A tiež tam bol Dávid, veľký kráľ Izraelov, muž podľa Božieho srdca. On upadol na cudzoložstve, keď bol pokúšaný. Ale nakoniec v plnosti času prišiel Jeden, Hlava, Ježiš, ktorý tiež musel byť pokúšaný, aby sa uvidelo, či bude žiť KAŽDÝM Slovom, ktoré vyšlo z úst Božích. Vtedy satan neuspel. Lebo tu bol Niekto, kto žil tým “je napísané”, a to Majstrovské Dielo Božie zvíťazilo tým, že vyjadrovalo Božie Slovo. Potom bol tento zamanifestovaný Dokonalý pribitý na kríž ako Dokonalý Baránok Boží na dokonalú obeť. A na ‘dreve’ dostal smrteľné rany, aby sme skrze Neho a následkom Neho mohli jesť zo Stromu Života a potom tento Život, dobrovoľne daný, nám dal možnosť zvíťaziť a vyjadriť Božie Slovo.

299

A teraz týmto synom Božím, ktorí skrze Neho víťazia, je dané privilégium byť v Božom raji a mať trvalé obecenstvo s Ježišom Kristom. Nikdy viac nebude žiadne odlúčenie od Neho. Kamkoľvek pôjde On, pôjde i Jeho nevesta. To, čo je On, s tým sa delí so Svojimi milovanými, ktorí sa stali Jeho spoludedičmi. Tajné veci budú zjavené. Temné veci budú vyjasnené. Budeme poznať tak, ako sme poznaní. Budeme ako On. To je dedičstvo víťaza, ktorý zvíťazil skrze Krv Baránka a Slovo svedectva pre Ježiša Krista. 300

Ako túžime po tom dni, keď všetky nerovné cesty budú vyrovnané a my budeme s Ním v čase bez konca. Nech by tento deň urýchlil svoje zjavenie sa a nech by sme sa ponáhľali uposlúchnuť Jeho Slovo a dokázali tým, že sme hodní zdieľať Jeho slávu.

301

“Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí zborom.” Aké je to tragické, že tento prvý vek nepočúval Ducha. Namiesto toho počúval človeka. Ale vďaka Bohu, v poslednom veku povstane skupina, Pravá Nevesta posledného dňa,

88


a tá bude poslúchať Ducha. V tom dni veľkej temnosti sa navráti svetlo skrze čisté Slovo a my sa vrátime do moci Letníc, aby sme privítali späť Pána Ježiša Krista.

ÚVOD

89

ŠTVRTÁ KAPITOLA SMYRNENSKÝ CIRKEVNÝ VEK 302

Zjavenie 2:8-11: “A Anjelovi Smyrnenského sboru napíš: Toto hovorí Ten Prvý a Posledný, ktorý bol mŕtvy a ožil: Znám tvoje skutky aj tvoje súženie, aj tvoju chudobu - ale si bohatý - aj rúhanie tých, ktorí hovoria o sebe, že sú Židmi, a nie sú, ale sú shromaždením satanovým. Nič sa neboj toho, čo máš trpieť. Hľa, diabol uvrhne niektorých z vás do žalára, aby ste boli zkúsení, a budete mať súženie desať dní. Buď verný až do smrti, a dám ti korunu života. Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí sborom. Tomu, kto víťazí, neuškodí druhá smrť.”

ÚVOD 303

Aby som osviežil vaše mysle, znovu chcem ukázať, ako sme prišli k tomu, že sme našli mená poslov jednotlivých vekov. Boh sa vo Svojej suverénnej vôli postaral o to, aby sa dejiny novozákonnej cirkvi nestratili, práve tak, ako sa postaral o to, aby boli zachované dejiny Izraela, tým, že ich umiestnil v Biblii a dnes ich potvrdzuje množstvami zvitkov, hlinených nádob a iných ľudských výtvorov, ktoré archeológovia objavili a vyložili. V skutočnosti máme komentár biblických dejín, ktorý sa tiahne od prvej strany až doteraz. Tak, keď čítame dejiny, môžeme nájsť, ktorý človek alebo ľudia v rôznych vekoch boli najbližšie k Božiemu pôvodnému vzoru, k apoštolovi Pavlovi. Tí, ktorých Boh použil, aby priviedol Svoj ľud naspäť k Slovu Pravdy, budú predmetom nášho skúmania. Potom spomedzi nich bude pre každý vek jeden, ktorého postoj je najjasnejší a najbližší k vzoru Slova a moci. Ten bude posol. Veky môžeme nájsť takisto štúdiom dejín. Stačí si len prečítať veky, ako sa nachádzajú v Zjavení, a to všetko dáva dokonalý vzor, zhodný s dejinami, tak, ako TO AJ SKUTOČNE MUSÍ BYŤ. Keď teda Boh predpovedal cirkevné veky a zjavil ich skutočný stav, dejiny, ktoré budú nasledovať, budú také, ako ich podala Biblia. Je to tak jednoduché - ale potom jednoduchosť je kľúčom do Slova. No, v tom všetkom som nebol len študentom a historikom, ale snažil som sa zachovať si duchovný zmysel a bolo to len s jednoznačným súhlasom Ducha

SMYRNENSKÝ CIRKEVNÝ VEK

90

Božieho, že som vybral mužov, ktorých som vybral. Toto je pravda, Boh pozná moje srdce.

POSOL 304

Keď používame Bohom dané meradlo pri voľbe posla pre každý vek, bez váhania môžeme prehlásiť, že Ireneus bol Pánom povýšený na túto pozíciu. Bol učeníkom toho veľkého svätého muža a bojovníka viery, Polykarpa. Niet pochýb, že keď sedel pri nohách toho veľkého muža, naučil sa kresťanským cnostiam, ktoré plynuli z jeho posväteného života, lebo Polykarp bol jedným zo skutočných svätých zo všetkých vekov, keď ho pozorujeme vo svetle bezúhonnosti života. Z vlastného čítania si spomínate, že Polykarp bol umučený. Bol príliš starý na to, aby utiekol, a príliš úprimný, než aby dovolil niekomu inému, aby ho skryl, a potom by bol za to potrestaný, tak sa sám vydal na smrť. Ale skôr ako umrel, vyprosil si, čo mu aj bolo dovolené, aby sa ešte dve hodiny modlil za svojich bratov v Pánovi, za guvernéra, za svojich nepriateľov a za tých, ktorí ho zajali. Ako veľkí svätí zo všetkých vekov, ktorí túžili po lepšom vzkriesení, stál pevne, odmietol zaprieť Pána a zomrel s čistým svedomím. Bol postavený na hranicu (na vlastnú žiadosť nebol priviazaný) a oheň bol zapálený. Ale oheň sa od jeho tela odvrátil a odmietal sa ho dotknúť. Potom bol prebodnutý mečom. Akonáhle sa to stalo, vytiekla z jeho boku voda a zaliala plamene. Jeho ducha bolo vidieť, ako z neho vyšiel v podobe bielej holubice, ktorá vzlietla z jeho hrudi. Ale napriek všetkému tomuto veľkému svedectvu, tento učeník Jána Zjavovateľa nevystupoval proti systému nikolaitov, lebo on sám sa prikláňal skôr k organizácii, neuvedomujúc si, že túžba po spoločenstve a to, čo sa javilo ako dobrý plán na podporenie Božieho diela, bolo v skutočnosti trikom nepriateľa. 305 S Ireneom to tak nebolo. On vystupoval proti každej forme organizácie. Aj jeho život, ktorým slúžil Pánovi, bol jedným veľkým prejavom Ducha Svätého, a Slovo bolo učené neobyčajne jasne a zhodne s pôvodnými pravidlami. Jeho zbory vo Francúzsku boli známe tým, že mali medzi sebou dary Ducha, lebo svätí hovorili v jazykoch, prorokovali, kriesili mŕtvych a uzdravovali nemocných modlitbou viery. Videl nebezpečenstvo v každej forme organizovaného bratstva medzi staršími, pastiermi atď. Stál pevne za zjednoteným miestnym zborom naplneným Duchom s manifestujúcimi sa darmi. Boh si ho vážil, lebo moc Božia sa prejavovala medzi svätými. 306 Tiež jasne rozumel Božstvo. A keďže bol učeníkom Polykarpa, ktorý bol zasa učeníkom svätého Jána, môžeme s istotou vedieť, že mal na túto tému tak dokonalú náuku, ako len bolo možné. V prvom zväzku na strane 412 v Prednicejských otcoch máme toto jeho prehlásenie o Božstve: “Všetky ostatné označenia sú tituly jednej a tej istej bytosti: Pán Moci, Pán, Otec

SMYRNA

91

Všetkých, Všemohúci Boh, Najvyšší, Stvoriteľ, Učiniteľ atď., toto nie sú mená a tituly nejakých po sebe nasledujúcich rôznych bytostí, ale jednej a tej istej.” Jasne zdôraznil, že toto sú len tituly, ako Ruža Sáronská, Jasná Hviezda Ranná, Najkrásnejší z desaťtisícov atď. Je len JEDEN Boh! Jeho Meno je Pán Ježiš Kristus! 307 Tak s jeho nekompromisným zachovávaním Slova, jeho podivuhodným porozumením Písma a prítomnosťou moci Božej v jeho službe, je on tou pravou voľbou pre tento vek. Je škoda, že ostatné veky nemali vo svojich posloch takú rovnováhu ovocia, moci a vedenia Duchom Svätým a Slovom.

SMYRNA 308

Mesto Smyrna ležalo trochu severnejšie od Efezu, v ústí Smyrnenského zálivu. Pre svoj veľmi dobrý prístav bolo obchodným centrom, známym kvôli svojmu exportu. Bolo tiež významné pre svoje školy rečníctva, filozofie, medicíny, vedy a svoje krásne budovy. Žilo tam mnoho Židov, ktorí s veľkou horkosťou odporovali kresťanstvu, ešte viac ako Rimania. V skutočnosti bol Polykarp, prvý smyrnenský biskup, umučený Židmi. Hovorí sa, že Židia znesvätili svoj svätý deň (sobotu), aby nanosili drevo na jeho hranicu. 309 Slovo Smyrna znamená “horký”, je odvodené od slova myrha. Myrha sa používala na balzamovanie mŕtvych. Tak v mene pre tento vek nachádzame dvojitý význam. Bol to horký vek, naplnený smrťou. Tie dve vínne révy v rámci cirkvi sa od seba vzďaľovali so stále väčšou horkosťou tej nepravej révy voči tej pravej. Smrť nebola len semenom nepravej révy, ale i medzi pravú révu sa vkradlo ochromenie a neplodnosť, lebo oni sa už oddialili od nepoškvrnenej pravdy, ktorá trvala počas prvých niekoľkých rokov po Letniciach. A žiaden skutočný veriaci nie je o nič viac silný a duchovne zdravý a živý, ako je jeho poznanie o čistom Slove Božom a ako mu je poslušný, ako to vidíme na mnohých príkladoch v Starom zákone. Organizácia rýchlo rástla, potvrdzovala a rozširovala smrť skrze členstvo, lebo vedenie Ducha Svätého bolo odmietnuté a Slovo bolo nahradené vyznaniami viery, dogmami a rituálmi ľudského pôvodu. 310 Keď sa Izrael protiprávne spojil so svetom a skrze manželstvo s ním utvoril spoločenstvo, nakoniec nadišiel deň, keď svet prevládol a Babylon odviedol Boží ľud do zajatia. Keď išli do zajatia, mali kňazstvo, chrám a Slovo. Ale keď sa vrátili späť, mali rabínov, teologický rád farizejov, synagógu a Talmud. A keď prišiel Ježiš, boli tak skazení, až ich nazval, že sú zo svojho otca, diabla. A to i napriek tej skutočnosti, že podľa tela boli potomkami Abrahámovými. V tomto veku vidíme, že sa deje to isté. Ale ako ‘celý Izrael’ nebol Izraelom, ale len malá skupina bola duchovným Izraelom, tak bude vždy len malá


92

skupina pravých Kresťanov nevestou Kristovou, dokiaľ On pre tých Svojich nepríde. 311 V tomto meste boli dva známe chrámy. Jeden bol postavený na vzývanie Dia, ten druhý bol postavený pre Cybelu. A medzi týmito dvoma chrámami bola najkrajšia cesta staroveku nazývaná Zlatou ulicou. To mi znázorňuje ďalší príliv pohanstva, ktoré začalo už v prvom veku, ale o jeho existencii vieme len z Ríma. Spojenie tých dvoch chrámov, boha a bohyne, je semenom Mariánskeho kultu, kde Mária je nazvaná matkou Božou a dostáva sa jej pocty, titulov a moci, čo jej dáva rovnoprávnosť s Ježišom Kristom. Zlatá ulica, ktorá ich spája, je obrazom chamtivosti, ktorá spôsobila, že tí nikolaitskí organizátori spojili štát s cirkvou, lebo vedeli, že im to poskytne bohatstvo a moc. Tak, ako bol Efezský vek vlastne lonom semena pre tragický Pergamský vek, ktorý ešte ležal v budúcnosti, tento Smyrnenský vek bol dažďom, slnkom, výživou a zaistil hanebné skazenie, ktoré utvrdí cirkev v modloslužbe, čo je duchovné smilstvo, z ktorého nikdy nepovstane. Smrť prenikala od jej koreňa až k vetvám, a kto na nej mal účasť, zúčastňoval sa horkosti smrti. 312 Tento vek trval od roku 170 až do roku 312 po Kristovi.

POZDRAV 313

Zjavenie 2:8: “Toto hovorí Ten Prvý a Posledný, ktorý bol mŕtvy a ožil.” “Ten Prvý a Posledný, ktorý bol mŕtvy a ožil.” Toto nie sú slová človeka. Obyčajný človek (pokiaľ by mohol hovoriť z hrobu) by mohol povedať, “Ja som ten prvý a som ten posledný, ktorý žil a je mŕtvy.” To prvé, čo sa s človekom stane, je, že sa narodí (je nažive), a to posledné, čo sa s ním stane, je, že zomrie. Tak toto nehovorí človek. Toto je Božstvo. Muž (Adam) vzal život a premenil ho na smrť. Ale tento MUŽ (Ježiš) vzal smrť a premenil ju na život. Adam premenil nevinu na vinu. Ale tento vzal vinu a premenil ju na spravodlivosť. Adam vzal raj a premenil ho na prázdnotou stonajúcu púšť, ale Tento sa vracia späť, aby premenil túto zmietanú a trasúcu sa zem v iný Eden. Adam vzal život v spoločenstve a radosti s Bohom a premenil ho na púšť duchovného temna a to prinieslo všetok hriech, všetok morálny úpadok, všetky bolesti a utrpenia, všetok zmätok a všetku mravnú skazu, ktorá bojuje v dušiach ľudí. Ale Tento z tej tragickej smrti a skazy, ktorá naplnila ľudský rod, vyviedol život spravodlivosti a krásy. Tak, ako kedysi hriech panoval k smrti, mohli teraz ľudia kraľovať v spravodlivosti skrze Jedného, Krista Ježiša; a ak pád do hriechu bol taký strašný, o koľko slávnejší je teraz Jeho dar k večnému životu! 315 Tu je On, kráčajúci uprostred tých, ktorých vykúpil, uprostred Svojej cirkvi. A kto boli tí, ktorí boli vykúpení? Neboli mnohí z nich ako Pavol, 314

STAV VEKU

93

vrahovia a ničitelia? Neboli mnohí takí ako ten umierajúci lotor, zlodeji a vrahovia? Všetko trofeje Jeho milosti. Všetci privedení späť zo smrti. Všetci OŽIVENÍ v Kristu Ježišovi, Pánovi. 316 Som zvedavý, či ste si všimli ten pozdrav prvému veku a potom tomuto veku? Postavte ich spolu. “Toto hovorí Ten, ktorý drží tých sedem hviezd vo Svojej pravici a prechádza sa uprostred cirkvi. Tieto veci hovorí Ten Prvý a Posledný, ktorý bol mŕtvy a ožil.” Toto je jedna a tá istá osoba. A dáva nám vedieť, že cirkev patrí Jemu. Tak, ako semeno plodu je uprostred plodu, tak je i On, to Kráľovské Semeno, uprostred cirkvi. Tak, ako má semeno samo v sebe život, tak je i On Autorom života pre cirkev. Jeho chodenie ukazuje na Jeho neúnavnú starostlivosť o nich. On je Tým Arcipastierom, ktorý bdie nad tými Svojimi. To je Jeho právo, lebo On vykúpil cirkev Svojou vlastnou krvou. Táto krv je krv Božia. Boh je ten, ktorému patrí cirkev, Samému Bohu. On je ‘Prvý a Posledný’. Tento titul hovorí o večnosti. Bol mŕtvy a ožil. On zaplatil cenu, tak On jediný má vlastnícke právo nad chrámom Božím. On v ňom panuje. On je v ňom uctievaný. Neznáša nikoho, kto chce zabrať Jeho panstvo a autoritu. Niet pochýb, že dôvod, prečo sa v každom veku predstavuje vo Svojom Božstve, je, aby ľudí zároveň varoval i potešil. Varuje tú nepravú vínnu révu a potešuje tú pravú. Toto je JEDINÝ PRAVÝ VŠEMOHÚCI BOH. Počúvajte Ho a žite.

STAV VEKU 317

Zjavenie 2:9: “Znám tvoje skutky aj tvoje súženie, aj tvoju chudobu, (ale si bohatý), aj rúhanie tých, ktorí hovoria o sebe, že sú Židmi, a nie sú, ale sú shromaždením satanovým.” 318 Kľúč pre tento vek je zjavne súženie. Ak už v tom prvom veku bolo súženie, teraz pre druhý vek je predpovedané ešte väčšie súženie. Bez pochýb môžeme Pavlove slová použiť pre všetkých kresťanov, kdekoľvek sa na svete nachádzajú, v každom veku. Židom 10:32-38: “Spomínajte si na predošlé dni, v ktorých súc osvietení, strpeli ste mnohý boj utrpení, keď ste za jedno pohaneniami a súženiami bývali divadlom a za druhé účastníkmi tých, ktorí boli tiež tak zmietaní. Lebo aj v mojich putách ste spolu súcitili i rozchvátanie svojho majetku ste prijali s radosťou, vediac, že máte v sebe lepšie imanie, a trvalé. Tedy neodhoďte svojej smelej dôvery, ktorá má veľkú odplatu. Lebo vám je trpezlivosti treba, aby ste si, keď vykonáte vôľu Božiu, odniesli zasľúbenie. Lebo ešte málo, máličko, a Ten, ktorý má prijsť, prijde a nebude meškať. A spravedlivý bude žiť z viery. A keby sa utiahol, nemá v ňom záľuby moja duša.”

94 319


Obyčajné priateľstvo dobrosrdečných ľudí s pravými veriacimi môže ľahko priviesť smrť ako odplatu za ich dobrotu. 320 Teraz Pán Boh Všemohúci hovorí, “ZNÁM, VIEM.” On sa prechádza uprostred Svojho ľudu. Tu On je, Arcipastier stáda. Ale či On zadržiava prenasledovanie? Či zastavuje súženie? Nie, to nerobí. On jednoducho hovorí, “VIEM o tvojom súžení - vôbec mi nie je ľahostajné tvoje trápenie.” Akým kameňom úrazu je toto pre tak mnohých ľudí. Divia sa tak ako Izrael, či ich Boh skutočne miluje. Ako môže byť Boh spravodlivý a milovať ich, keď stojí nablízku a díva sa na to, ako Jeho ľud trpí? To sa pýtali už v Malachiášovi 1:1-3: “Bremä Slova Hospodinovho, odkázané Izraelovi po Malachiášovi. Milujem vás, hovorí Hospodin. Ale vy hovoríte: V čom nás miluješ? Či nebol Ezau Jakobovi bratom? hovorí Hospodin. A miloval som Jakoba a Ezaua som nenávidel; obrátil som jeho vrchy na púšť a jeho dedičstvo som dal šakalom pustiny.” Vidíte, oni nemohli vystihnúť lásku Božiu. Mysleli si, že láska znamená, že nebudú trpieť. Mysleli si, že láska znamená starostlivosť ako o malé dieťa. Ale Boh povedal, že Jeho láska je láskou “vyvoľujúcou”. Dôkazom Jeho lásky je VYVOLENIE - bez ohľadu na to, čo sa stalo, Jeho láska bola v pravde dokázaná tým, že boli vyvolení k spaseniu (pretože vás Boh vyvolil cieľom spasenia v posvätení Ducha a vo viere pravdy). Môže vás vydať na smrť, ako Pavla. Môže vás vydať utrpeniu, ako Jóba. Je to Jeho výsostné právo. On je Zvrchovaný. Ale to všetko sa deje za určitým cieľom. Keby v tom nemal nejaký cieľ, bol by pôvodcom sklamania a nie pokoja. Jeho cieľom je, aby sme po našom krátkom utrpení boli učinení dokonalí, aby sme boli zmocnení, posilnení a upevnení, ako hovorí Jób, “On dáva do nás silu.” (Jób 23:6b) Pozrite, On Sám trpel. Naučil sa poslušnosti z toho, čo trpel. V skutočnosti bol tými vecami, ktoré vytrpel, zdokonalený. Židom 5:8-9: “On, hoci bol Syn, naučil sa poslušnosti z toho, čo trpel, a súc zdokonalený, stal sa všetkým, ktorí Ho poslúchajú, pôvodcom večného spasenia.” Z toho jasne vyplýva, že aj Ježišov charakter bol utrpením zdokonalený. A podľa Pavla, On nechal Svojej cirkvi určitú mieru utrpenia, aby aj oni svojou vierou v Boha, zatiaľ čo pre Neho trpia, prišli na miesto dokonalosti. Prečo to On chcel? Jakub 1:2-4: “Považujte to za každú radosť, moji bratia, keď na okolo upádate do rôznych pokušení, vediac, že dokázanosť vašej viery pôsobí trpezlivosť. A trpezlivosť nech má dokonalý skutok, aby ste boli dokonalí a celí, nemajúci v ničom nedostatku.” 321 Prečo On stojí mimo? To sa môžeme dočítať v Rimanom 8:17-18: “A jestli deťmi, tedy aj dedičmi, dedičmi Božími a spoludedičmi Kristovými; akže spolu trpíme, aby sme aj spolu boli oslávení. Lebo tak súdim, že utrpenia terajšieho času nie sú hodni, aby boli prirovnané k budúcej sláve, ktorá má byť zjavená na nás.” Ak s Ním netrpíme, nemôžeme s Ním kraľovať. Musíte trpieť, aby ste kraľovali. Dôvod je ten, že charakter sa jednoducho nikdy neformuje bez utrpenia. Charakter je VÍŤAZSTVO, nie dar. Človek bez charakteru nemôže vládnuť, lebo moc bez charakteru je satanská. Ale moc s charakterom je

STAV VEKU

95

schopná vládnuť. A pretože On sa chce s nami deliť ešte aj o Svoj trón na tom istom základe, ako On zvíťazil a posadil sa na trón Svojho Otca, potom my musíme zvíťaziť, aby sme sedeli s Ním. Tie nepatrné dočasné utrpenia, ktorými teraz prechádzame, nie sú hodné, aby boli prirovnané k tej nesmiernej sláve, ktorá v nás bude zjavená, keď On príde. Ó, aké poklady sú pripravené pre tých, ktorí sú ochotní vojsť do Jeho kráľovstva skrze mnohé súženia. 322 “Nedivte sa ohňu, ktorý na vás prišiel pre vaše skúsenie.” Tak to povedal Peter. Či je to niečo divné, ak chce v nás Boh vypracovať charakter podobný Kristovi, ktorý prichádza cez utrpenia? Nie! A všetci máme skúšky. Všetci sme skúšaní a káznení ako synovia. Každý cez to prechádza. Cirkev, ktorá netrpí a nie je skúsená, to nemá - nie je z Boha. Židom 12:6 a 8: “Lebo koho Pán miluje, toho kázni, a švihá každého, koho prijíma za syna. Ale ak ste bez kázne, ktorej sa stali účastní všetci, vtedy ste cudzoložňatá, a nie synovia.” 323 Tento zvláštny stav v Smyrne sa musí vzťahovať na každý vek. Nie je vek, ktorý by bol od toho slobodný. Žiaden pravý veriaci sa tomu nevyhne. To je od Boha. Je to vôľa Božia. Je to potrebné. Potrebujeme, aby nás Pán naučil pravdu, že máme trpieť a byť pritom ako Kristus. “Láska zhovieva a je dobrotivá.” Matúš 5:11-12: “Blahoslavení budete, keď vás budú haniť a prenasledovať a luhajúc hovoriť na vás všetko zlé pre Mňa. Radujte sa a plesajte, lebo je mnohá vaša odplata v nebesiach. Lebo tak iste prenasledovali prorokov, ktorí boli pred vami.” 324 Zamračené nebo a búrky života nie sú znakom, že Boh nás zavrhol. Ani jasné nebo a tichá voda nie sú znakom, že nás miluje a prijíma. On prijíma kohokoľvek z nás len V TOM MILOVANOM. Jeho láska, ktorú k nám mal pred založením sveta, je prejavená vo vyvolení. Miluje nás? Ó, áno. Ale ako to máme vedieť? Vieme to, pretože TO TAK POVEDAL, a ukázal, že nás miluje, lebo nás priviedol ku Sebe a dal nám Svojho Ducha, stavajúc nás do pozície synov. A ako mám dokázať, že Ho milujem? Tak, že verím tomu, čo On povedal, a správam sa radostne uprostred skúšok, ktoré On vo Svojej múdrosti dopúšťa. 325 “Viem o tvojej chudobe, (ale si bohatý).” Tu je to znovu. Vidíme Ho, ako chodí sem a tam uprostred Svojej cirkvi. Ako otec sa díva dolu na Svoju rodinu. On je hlavou Svojej domácnosti. On je živiteľ. On je ochranca. A predsa hľadí na ich chudobu. Ó, ako sa na tomto potkýňajú tí nepoučení veriaci. Ako môže Boh zniesť pohľad na Svojich vlastných, ktorí sa nachádzajú v núdzi, a nezastaviť to všetko, ale len dopúšťa a posiela na nich všetko možné? 326 Tu musíte znovu veriť v lásku, dobrotu a múdrosť Božiu. Tieto veci sú tiež potrebné. Spomeňte si na Jeho napomenutie, “Nestarajte sa o zajtrajší deň, čo budete jesť, alebo čím sa odejete, lebo váš Otec, ktorý je v nebesiach vie, čo potrebujete. On, ktorý odieva ľalie a kŕmi vrabcov, učiní pre vás omnoho viac. Tieto fyzické veci nie sú tým najnutnejším vo vašom živote, lebo život človeka

96


nespočíva vo veciach, ktoré vlastní. Ale hľadajte radšej najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetky materiálne veci, ktoré sú vám potrebné, vám budú pridané.” Ľudia Boží nie sú materiálne zmýšľajúci. Oni majú Kristovo zmýšľanie. Nehľadajú poklady, ktoré sú tu dole, ale tie, ktoré sú tam hore. Je to absolútna pravda, väčšina kresťanov NIE JE bohatá. Patria skôr k radu chudobných. Tak to bolo v čase Ježiša. Bolo to pravdou v čase Pavla a malo by to byť pravdou i dnes. Och, ale dnes to nie je príliš pravda, lebo Laodicejský Vek je jedno veľké bohatstvo, kde meradlom duchovnosti je často hojnosť pozemských statkov. Ó, aká bohatá je cirkev v pozemských statkoch, ale aká chudobná v Duchu. “Blahoslavení ste vy, chudobní, lebo vaše je kráľovstvo Božie. Kráľovstvo Božie NIE JE pokrm a nápoj.” To nie sú materiálne veci. Ono je VO VNÚTRI nás. Bohatý muž je bohatý v Bohu, nie vo svetských veciach. 327 “Ó,” volá Duch, “vidím tvoju chudobu, vidím tvoju núdzu, nemáte mnoho, s čím by ste sa mohli chváliť. To, čo ste mali, vám bolo vzaté. Ochotne ste sa vzdali svojich majetkov výmenou za tie večné. Vysmiali sa vám. Pohrdli vami. Nemáte žiadne materiálne prostriedky, na ktoré by ste sa mohli spoľahnúť, ale napriek tomu všetkému ste bohatí. Vaša istota spočíva v Ňom, ktorý je vaším štítom a vašou preveľkou odmenou. Vaše kráľovstvo má ešte len prísť. Ale ono príde. A to bude večné kráľovstvo. Áno, pamätám na vaše skúšky a váš žiaľ. Viem, ako je ťažko cez to prechádzať. Ale Ja budem na toto všetko pamätať, keď sa vrátim, aby Som si na vás uplatnil nárok ako na Mojich vlastných, a potom vás odmením.” 328 No, toto nie je proti bohatým ľuďom, lebo Boh môže spasiť aj bohatého. Niektoré deti Božie sú bohaté. Ale peniaze môžu byť osídlom nielen pre tých, ktorí ich majú, ale aj pre tých, ktorí ich nemajú. Tam v tom prvom veku volal Jakub na tých, ktorí spoliehali na bohatých ľudí, “Moji bratia, nemajte viery nášho Pána Ježiša Krista, Pána Slávy, v hľadení na osobu.” Chudobní sa snažili lichotiť bohatým s úmyslom získať od nich pomoc namiesto toho, aby dôverovali Bohu. “Nerobte to,” hovorí Jakub, “nerobte to, peniaze nie sú všetko. Peniaze nie sú odpoveďou.” Ani dnes nie sú peniaze odpoveďou. Máme viac bohatstva, ako sme kedy mali, a predsa bolo duchovne menej dosiahnuté. Nie sú to peniaze, s čím Boh pracuje. On pôsobí skrze Svojho Ducha. A toto pôsobenie Ducha prichádza len do života, ktorý bol zasvätený Slovu.

SYNAGÓGA SATANA

97

SYNAGÓGA SATANA 329

Zjavenie 2:9b: “Znám rúhanie tých, ktorí hovoria o sebe, že sú Židmi, a nie sú, ale sú shromaždením satanovým.” 330 Tu je verš, ktorý prinesie dôležitú myšlienku. Nielen preto, že má celkom zvláštny obsah, ale aj preto, že sa v podstate opakuje vo veku, ktorý príde o tisíc rokov neskôr. 331 Zjavenie 2:9: “Znám tvoje skutky aj tvoje súženie, aj tvoju chudobu (ale si bohatý), aj rúhanie tých, ktorí hovoria o sebe, že sú Židmi, a nie sú, ale sú shromaždením satanovým.” V prvom rade, slovo Židia neoznačuje náboženstvo židovského národa. Vzťahuje sa iba na ľudí z Júdy a má to presne ten istý význam, ako keby som povedal: Som rodený Ír. Títo ľudia hovorili, že sú skutoční Židia, skutoční rodení Židia, ale boli to klamári. Neboli to Židia podľa narodenia a neboli nimi ani podľa náboženstva. 332 Ak je toto všetko pravda, čím boli? Boli to zvedení ľudia, ktorí už boli časťou cirkvi. Patrili k tej nepravej vínnej réve. 333 Nepatrili k pravej cirkvi, ale k falošnej, lebo Boh povedal, “že sú synagógou satanovou.” Slovo synagóga nie je to isté slovo, ktoré používame pre cirkev. V Biblii slovo cirkev znamená “vyvolaní” alebo “zvolaní”. Žalmista o tomto vyvolenom ľude povedal, “Blahoslavený je ten, koho VYVOLÍŠ, a komu dáš, aby sa Ti PRIBLÍŽIL a býval v Tvojich dvoroch.” Žalm 65:5. Význam slova synagóga je “zídenie” alebo “zhromaždenie”. Môže to byť buď v dobrom alebo v zlom. Ale v tomto prípade to bolo v zlom, lebo to boli tí, ktorí sa nezhromaždili od Boha, ale sami od seba. Izaiáš o nich povedal, “Hľa, keby sa predsa niekto srotil proti tebe, NEBUDE TO ODO MŇA. Ktože sa srotí proti tebe? Padne pre teba.” Izaiáš 54:15. A keďže títo boli iste proti pravej vínnej réve, Boh s nimi jedného dňa zúčtuje tak, že ich zničí. 334 No, prečo máme ľudí, ktorí sa primiešali do rámca cirkvi a hovoria o sebe, že sú Židia? Dôvod je tento: pretože boli luhári, mohli tvrdiť, čo chceli. Mohli hovoriť, čo chceli, ako keby to bola skutočnosť, a potom na tom zotrvávali. A v tomto prípade mohli klamať s veľmi silnou myšlienkou. Či to nebolo tak, že tá prvotná cirkev pozostávala takmer, ak nie úplne, len zo Židov, čo ich činilo originálnymi údmi Jeho tela? Tí dvanásti apoštolovia boli Židia a neskorší apoštolovia boli buď Židia, alebo prozeliti. Tak, keď ľudia prisahali, že sú Židia, dalo im to prednosť a nárok na originálnosť. Povedz klamstvo. Trvaj na ňom. Nestaraj sa o fakty ani o dejiny. Len to povedz a hovor to ľuďom vždy znovu a oni to zanedlho prijmú. 335 No, pochopili ste tu niečo? Či nie je ten istý duch práve dnes v cirkvi? Či nie je skupina, ktorá si robí nárok, že oni sú tou originálnou a pravou

98


cirkvou, a že spasenie sa nachádza len v nej? Či netvrdia, že majú od nebeského kráľovstva kľúče, ktoré dostali od Petra? Či netvrdia, že Peter bol ich prvým pápežom, a že býval v Ríme, hoci NA TO NIE JE ABSOLÚTNE ŽIADEN HISTORICKÝ DÔKAZ? Dokonca aj ich vzdelaní a skúsení prívrženci veria ich klamstvu. Synagóga satana! A ak satan je ich otcom, a on je otcom lži, potom na tom nie je nič divné, že tí v jeho synagóge sú takisto luhári. 336 Dobre sa pozrime na tú myšlienku o rúhaní. Títo zo synagógy satana sa v tomto prípade nerúhali Bohu (hoci sa to dialo bez toho, aby to hovorili), ale oni sa rúhali pravej cirkvi. Prirodzene. Tak, ako Kain prenasledoval a zabil Ábela, pretože on (Kain) bol z toho zlého, a tak, ako sa tí mŕtvi formálni židovskí nasledovníci (Ježiš povedal, že sú zo svojho otca diabla) pokúšali zničiť kresťanov v prvých niekoľkých rokoch toho prvého veku, teraz sa táto istá skupina (tá falošná vínna réva) ešte vo väčšej miere snaží zničiť skutočného veriaceho v druhom cirkevnom veku. Ten antikristovský duch vzrastá. 337 Skupina, ktorá si tak pomaly, krok za krokom, razila cestu do cirkvi svojimi ČINMI (nikolaitizmus, mikulášenstvo), sa už ďalej neobávala odhalenia, ale verejne organizovala svoju vlastnú skupinu a svoje vlastné zhromaždenie a povstala v otvorenom nepriateľstve proti pravej cirkvi. 338 Keď hovorím, že to bola organizovaná antikristovská cirkev, podávam vám pravdu z autentických dejín. Prvá cirkev, ktorá bola v Ríme založená (jej dejiny budeme sledovať v Pergamskom Veku), už zmenila pravdu Božiu na klamstvo, tým, že zaviedla pohanské náboženstvo s kresťanskými menami a významom. V druhom cirkevnom veku bola tak pohanská (aj keď si nárokuje, že je pravou cirkvou), že Polykarp prišiel zo vzdialenosti asi 1500 míľ, a to vo svojom vysokom veku, naliehajúc na nich, aby sa navrátili. Ale oni to neučinili. Mali pevnú hierarchiu a pevnú organizáciu a úplne odstúpili od Slova. Toto je teda synagóga satanova, plná rúhania, v ktorej už boli semená učenia nikolaitizmu a ktorá sa zakrátko stala skutočným trónom alebo mocou satanovho náboženstva. A toto je úplne správne, lebo Zjavenie 2:9 NEHOVORÍ, že sú ZO synagógy satanovej, ale hovorí, že SÚ SYNAGÓGA SATANOVA. 339 Tento antikristov duch nie je nový. Nie je to niečo, čo prišlo iba počas cirkevných vekov. Bolo to tu vždy. Aby sme jasne porozumeli, ako pracuje, ako ide proti Bohu a ako preberá v cirkvi vedúce miesto, pozrime sa do Starého zákona a tam to uvidíme. Preskúmajme tohoto ducha, ako sa prejavoval v Izraelovi, keď vyšli z Egypta, aby boli cirkvou na púšti. 340 Práve tak, ako prvotná cirkev začala pod čistou službou Ducha Svätého so znameniami, divmi a prejavmi, ako proroctvo, hovorenie jazykmi, výklad, múdrosť, poznanie a uzdravovanie, tak aj vo dňoch Izraela, keď opustili Egypt, boli pod vedením Ducha Božieho, ktorý sa prejavoval v daroch. Boh bol vodcom toho ľudu. V skutočnosti On bol ich Kráľ. Bol Otcom - Kráľom.

SYNAGÓGA SATANA

99

Staral sa o Izrael, ako sa muž stará o svoju rodinu. Kŕmil ich, bojoval ich boje, odstraňoval ťažkosti a urovnával ich problémy. Jednoducho sa nimi plne zamestnával. Oni boli jediným národom, ktorému bol On v pravde Bohom. Ale jedného dňa sa rozhliadli okolo a uvideli filištínske a iné národy s ich kráľmi nad sebou. Dali sa tým uchvátiť a rozhodli sa, že by mali zveriť svoje vedenie do ľudských rúk, a tak chceli kráľa. Boh zamýšľal Sám prevziať vedenie ako človek, v Osobe Pána Ježiša Krista, ale oni Ho predišli. Satan poznal Boží plán, tak im to vložil do srdca, aby predišli Boha (Slovo). 341 Keď prišli k Samuelovi a prosili ho o kráľa, Samuel bol tak zdrvený, že mu takmer vypovedalo srdce. Boh predsa viedol Svoj ľud skrze tohoto posväteného a Písmom potvrdeného proroka, a on cítil, že ho odmietli. Zhromaždil ľud a naliehal na nich, aby neodchádzali od Boha, ktorý sa o nich staral ako o deti a pomáhal im a žehnal im. Ale oni na tom trvali. Povedali Samuelovi, “Nikdy si vo svojom vedení neurobil chybu, nikdy si nebol nečestný vo finančných záležitostiach. Urobil si to najlepšie, aby si nás udržal v súhlase so Slovo Pánovým. Ceníme si divy, múdrosť, starostlivosť a ochranu Božiu. Veríme v to. Páči sa nám to. A nechceme byť ani naďalej bez toho. Ide len o to, že chceme kráľa, ktorý by nás viedol do boja. No, prirodzene, keď pôjdeme do boja, je stále naším úmyslom, aby kňazi išli pred nami a celý Júda by ich nasledoval a budeme trúbiť na trúbach a jasať a spievať. Nemáme v úmysle niečo z toho vypustiť. ALE CHCEME KRÁĽA, KTORÝ JE JEDNÝM Z NÁS, ABY NÁS VIEDOL.” 342 A Boh Samuelovi povedal, “Pozri, oni nezavrhli teba, ale zavrhli Mňa, aby som nepanoval nad nimi.” 343 Aké to bolo tragické. Ako málo si uvedomili, že keď žiadali Boha, aby im dovolil byť ako ostatný svet, že zavrhli Jeho, lebo Boh určil, že Jeho ľud sa správa inak ako ten svet. Oni nie sú zo sveta a nevyzerajú ako svet a nesprávajú sa ako svet. Sú svetu ukrižovaní a svet je ukrižovaný im. 2. Korinťanom 6:17-18: “Preto vyjdite spomedzi nich a oddeľte sa, hovorí Pán: a nedotýkajte sa nečistého, a Ja vás prijmem a budem vám za Otca, a vy Mi budete za synov a za dcéry, hovorí Pán, Všemohúci.” 344 Vidíte, jediný rozdiel medzi Izraelom a tými ostatnými národmi bol Boh. Odložte Boha nabok a Izrael je národom ako všetky ostatné. Keď si Samson nechal ostrihať vlasy, bol ako každý iný muž. Odložte nabok vedenie Ducha Svätého a cirkev nie je NIČ INÉ AKO SVET S PRIPOJENÝM MENOM BOŽÍM. Svet a cirkev sú z tej istej hrudy, Jákob a Ezav boli z rovnakých rodičov, ale Duch Boží robí rozdiel. 345 Nezáleží na tom, či hovoríš o sebe, že si kresťan. To môže hovoriť každý. Záleží na tom, či máš alebo nemáš v sebe Ducha Božieho, lebo bez toho Ducha si zatratený; nie si Jeho. Amen. 346 Nedávno som sa opýtal jednej pani, či je kresťankou. Povedala mi, “Chcela by som vám, pane, dať na vedomie, že každý večer zapaľujem sviečku.”

100


Čo to má s tým spoločné? Ja som metodista, ja som baptista, ja som letničný. To s tým nemá vôbec nič dočinenia. Ide o to, či máš Ducha Svätého, inak zahynieš. 347 No, začalo to už dávno tam v prvej cirkvi, že ľudia začali uvažovať a premýšľať, akým spôsobom vylepšiť Boha. Skutky nikolaitov sa začínali ukazovať. Potom sa sformovala skupina. Odišli od vzoru Slova. Stačí, aby bolo len jedno Slovo pozmenené a trochu tohoto kvasu nakvasí celé cesto. Ten, kto prestupuje zákon v jednom bode, je vinný celým zákonom. Eva zmenila iba jedno slovo. To urobí svoje. 348 A keď sa sformovala tá skupina sústredená na satana, začali nenávidieť pravých veriacich a bojovať proti nim, a zdôrazňovali, že oni (tí cudzí) sú cirkvou Božou. 349 Všimnite si, akú nenávisť rodí organizácia. Ničí spoločenstvo. Prináša horkosť. To znamená slovo myrha. Smyrna toho bola plná. Horkosti. Koreň horkosti poškvrňuje mnohých. Tak prichádzalo dovnútra stále viac nečistoty. Každý vek pociťoval jej jazvy. 350 Smyrnenská cirkev sa vzdialila ďaleko od originálu. Stala sa krížencom. Skrížila sa tak, ako to urobila Eva. Viete, že kríženec vzniká zo zmiešania dvoch druhov. Výsledok už viac nie je čistý ako originál. Je to bastard. Tak, keď Eva dovolila tomu zvieraťu zmiešať jeho semeno s jej, splodila stvorenie, ktoré bolo pomenované Kain; on nebol celkom čistý človek. Bol od TOHO ZLÉHO. Pozrite, ako sa líšil od Ábela. Pozrite, ako sa líšil od Seta. Nenávidel Boha a neposlúchal Slovo. Prenasledoval a zabil toho spravodlivého. Postavil sa nad Slovo Božie. 351 Cirkev sa tiež odchýlila od toho, čím pôvodne bola. Je skrížená. Teda cirkev, ktorá je cirkvou len podľa mena, je krížencom. Ľudia hovoria, “Som baptista.” Tak to na počiatku nebolo. “Som metodista.” Tak to na počiatku nebolo. Miesto čistého Božieho Slova, miesto Duchom naplnených ľudí v zbore, ktorí sú vedení zjavením daným od Ducha, sú teraz vyznania viery, predpisy a teórie vzdelaných ľudí. Zjavenie bolo nahradené učením. Intelekt nahradil vieru. Programy nahradili spontánne chválenie v Duchu Svätom. Zo začiatku to tak nebolo. Došlo k celkovej zmene druhu. Stala sa z toho skrížená cirkev. 352 Tak potom, keď sa cirkev stala krížencom, či bude rodiť pravých kresťanov? Nemôže. Ten život alebo semeno, ktoré privádza kresťanov do narodenia, v nich nie je. Rovnaké rodí rovnaké. Baptisti rodia viac baptistov a oni sa správajú ako baptisti. Metodisti rodia metodistov a oni sa správajú ako metodisti. Ani jeden sa nedá poznať podľa moci Božej, ani sa nemôžu, lebo moc Božia medzi nimi nie je. Dajú sa poznať podľa ceremoniálnej bohoslužby, svojich vierovyznaní a dogiem. 353 Hovoríme o krížení. Poznáte najznámejšieho kríženca na svete? Je medzi nami už po mnoho vekov. Je to mul. Je to kríženec medzi oslom a koňom.

SYNAGÓGA SATANA

101

Je to komické zviera. Nemôže sa rozmnožovať. Nemá k tomu v sebe život. Ale čo sa týka práce, dokáže pracovať viac ako kôň alebo osol. Ale pozorujte jeho povahu. Je tvrdohlavý a nikdy mu nemôžete dôverovať. Je dokonalým obrazom skríženého náboženstva. Kríženec medzi pravdou a temnosťou, lebo kôň je typom pravého veriaceho a osol zobrazuje nespravodlivého. Zmiešajte ich a máte sterilné, formálne náboženstvo. Ono nemá semeno života. Je mŕtve. Môže hovoriť o pravde, ale nemôže ju zo seba vydať. Nemá Boha vo svojom strede, hoci sa zhromažďuje a hovorí o Bohu, avšak po celý čas túto moc systematicky popiera. Oni budú zapierať Slovo dokonca v Mene Pánovom. Nie je pre nich žiadna nádej. Uvedomujete si, že žiadne organizované náboženstvo nikdy nemalo prebudenie? Nikdy! Akonáhle sa zorganizovali, zomreli. Nemôžu sa ani navrátiť. Nie veru. Môžem vám to ukázať v predobraze. Exodus 13:13: “Ale každý plod osla, otvárajúci život, vykúpiš dobytčaťom, ovcou alebo kozou. A keď nevykúpiš, zlomíš mu krk. Ale každého prvorodeného z ľudí medzi svojimi synmi vykúpiš.” Pozrite, osol môže byť vykúpený. Každý biedny hriešnik môže byť vykúpený skrze krvavú obeť Ježiša Krista, alebo Krista odmietne, a skrze to bude odmietnutý. Ale mul sa nedá vykúpiť. Pre neho nie je spasenie. Pre neho nie je žiadna krv. Ani nemôže byť, pretože mul hľadá útočište v cirkvi, zatiaľ čo osol hľadá útočište v krvi. Mul v sebe nemá “žiadne semeno”, ktoré by mohlo byť oživené, ale osol má semeno. 354 No, pred niekoľkými týždňami som čítal istý článok. Napísal ho nejaký nespasený obchodník, nie kresťan. Povedal, že je udivený nad cirkvami. Nemôže im rozumieť. Majú semináre plné profesorov, ktorí učia Slovo Božie za tým účelom, aby ho zničili. Tento muž to nemohol pochopiť. Bol z toho zdesený. Povedal, že by mohol porozumieť, keby to robil ateista alebo komunista alebo voľnomyšlienkár alebo niekto iný. Ale keď sama cirkev ničí Slovo Božie, to je to isté ako vopred naplánovaná vražda. TU JE VAŠE SKRÍŽENÉ NÁBOŽENSTVO. PREBUĎ SA, AMERIKA, SKÔR, AKO BUDE PRÍLIŠ NESKORO! 355 Keď cirkev odstupuje od Slova, bude veriť hocičomu. Je to ako s Evou. Keď sa narodil Kain, povedala, “Dostala som muža od Hospodina.” Uvedomujete si, že ona si to tak skutočne myslela? Myslela si, že má muža od Hospodina. Keď raz bola zvedená tým, že prijala slovo od satana namiesto Slova od Boha, potom si myslela, že keď čokoľvek povie, je to pravda. Ak povedala, že má syna od Boha, potom má syna od Boha. Ale Boh vložil do Svojho vesmíru zákony. Dobré semeno môže zrodiť len dobré ovocie a zlé semeno môže rodiť len zlé ovocie. A teraz všetky semená, hoci sú rôzne, budú využívať tú istú pôdu, výživu, vlahu a to isté slnečné svetlo, ale každé prinesie ovocie podľa svojho druhu. Všimnite si históriu Kainovej línie. Všimnite si históriu Setovej línie. Je medzi nimi len jeden rozdiel - originálne semeno. Nič iné.

102 356


Ak sa pozorne pozriete na to, čo povedala Eva, zistíte, že mala viac porozumenia, ako si väčšina ľudí uvedomuje. Ona toho syna nepripísala satanovi, lebo to by ho bolo učinilo rovným Bohu. Len sám Boh mohol stvoriť vajíčko v lone Márie. Satan to nemohol urobiť. Eva to vedela. Satan môže len niečo prevrátiť. Tak ju zviedol falošným semenom. Bolo to semeno hada, z ktorého sa narodil Kain. Semeno Adama bolo to, ktoré splodilo Ábela a Seta. Tieto semená prešli presne tým istým procesom, ale tie deti sa líšili, lebo boli z odlišných semien. 357 Ona verila, že Kain bol od Boha. Prijala diablovu lož ako pravdu Božiu. To je presne to, čo máme teraz. Cirkvi samy seba vydávajú za žriedla pravdy, ale pravdy v nich niet; napriek tomu deti, ktoré sú skrze ne zrodené, prisahajú skrze ne, a budú dokonca zabíjať, aby podopreli svoj blud. 358 Ak sa domnievate, že je to prehnané, čítajte 2. Timotejovi 3. kapitolu a prvých päť veršov zo 4. kapitoly. 2. Timotejovi 4:1-5: “Tedy ja osvedčujem pred Bohom a pred Pánom Ježišom Kristom, ktorý má súdiť živých i mŕtvych za Svojho príchodu a za Svojho kráľovstva: Káž slovo, pristupuj v pravý i nepravý čas, karhaj, tresci, napomínaj s celou zhovievavosťou a s učením. Lebo bude čas, keď neznesú zdravého učenia, ale podľa vlastných žiadostí budú si hromadiť učiteľov, lebo ich budú svrbieť uši, a odvrátia uši od pravdy a obrátia sa k bájkam. Ale ty buď triezvy vo všetkom, trp, čo prijde zlé, konaj dielo evanjelistu, vykonaj svoju službu.” 359 Keď si cirkev dovolila odísť od originálu tak ako Adam a Eva, nastala smrť. 360 Nie je v nej žiadna sila. Stala sa netvorom. Akonáhle cirkev prešla k forme a k ceremónii a ku kňazstvu, kde sú kazatelia organizovaní do skupiny, ktorá má rozhodujúce vedenie, nehľadiac na Ducha Svätého a Jeho Slovo, hneď vtedy tam vstúpila smrť a ona onemocnela. A keď onemocnela, stala sa z nej bezmocná skupina ľudí, ktorej jedinou zbraňou bol argument. Nebola schopná priniesť nič v Duchu, lebo jej nádeje boli postavené na nejakom programe a nie na viere v Jeho Slovo. Zasadili program a žali program. Rozsievali prevrátenosť a žali prevrátené deti. 361 Zahrávate sa s Bohom, žnete presne to, čo ste tam vložili. Človek by sa to mal naučiť od prírody. On sa zahrával s prírodou. Vniesol do prírody svoje vlastné idey a prestaval molekuly atď. a teraz žnú víchricu. Len sa pozrite, ako pestujú kurčatá. Sú tak vysoko vyšľachtené, že je to stroj na znášanie vajec, cez ktorý sa liahnu. Nehodia sa na jedenie, je to mäkká a mizerná potrava. Do mäsa, ktoré jeme, vstrekujú substancie, následkom čoho sa ľudské telo mení, takže ženy sa stávajú užšími v bokoch a širšími v ramenách a u mužov to spôsobuje opak. Keď oklamete prírodu a dostanete z toho niečo znetvorené a obráti sa to proti vám, čo sa stane potom, ak vymeníte pravdu za lož? Odpoveď znie, že vypestujete antikrista, bezbožný náboženský systém, ktorý je tak prevrátený, že sa nebude podobať na originál ani nebude prinášať to, čo originál. Jediná odpoveď, ktorú má Boh na takú situáciu, je ohnivé jazero.

SYNAGÓGA SATANA 362

103

Ten úbohý Smyrnenský Vek zomieral. Keď zomrel, už sa nikdy nevrátil. Žiaden vek sa nikdy nevracia späť. Žiadne prebudenie sa nikdy nevracia. Nemôže mať v sebe Boží život skrze prirodzené narodenie. Na to je potrebné oživenie zhora. Tento posledný vek začal s ohňom letničného prebudenia, a oni to opäť zorganizovali. Namiesto Slova vzali svoje vlastné idey a urobili presne to, čo každý vek - nahradili Slovo príručkou. Len sa pokúste opustiť vieroučnú príručku a uvidíte, čo sa stane! Si vonku, brat! Potom ťa budú prenasledovať a viniť za to Boha. Ó, ako milujú svoje organizácie. Žiaden div. Sú letniční z druhej generácie, a keďže Boh nemá vnukov, sú jednoducho deťmi svojich otcov, známi podľa svojich ustanovení viery a formy bohoslužby. Oni môžu hovoriť o tom, čo bolo kedysi, ale nedokážu to vyprodukovať. Kedysi mali blýskanie, ale všetko, čo z toho zostalo, je len hrmenie. Ale nechajte ich hovoriť o nádhere ich hnutia. Povedia, “Mal by si vedieť, že toto hnutie nezačal žiaden človek. Prišlo spontánne. Duch spadol po celom svete. Áno, máme to, čo mali oni na Letnice. Toto nebolo od ľudí, ale od Boha.” PREČO TO TEDA TAK NEUDRŽALI? AK TO BOH ZAČAL, AKO TO, ŽE TO NEMOHOL UDRŽAŤ A DOKONČIŤ? Ak Boh na začiatku nenapísal žiadnu príručku vierouky, formúl a dogiem, akým právom to potom učinili oni? Boh vylial Svojho Ducha na baptistov, metodistov, nazarénov, adventistov, presbyteriánov, bratskú a Božiu cirkev (niektorí sa takto nazývajú) atď. Všetci títo bratia boli vychovaní rôznymi učeniami, rozličnými pa-zákonmi a cirkevnými príručkami atď. Boh to všetko zmietol nabok, zničil ich teórie, ktoré ich rozdeľovali a obnovil dary Ducha dokazujúc, že je Ten istý včera, dnes a na veky. Ale či sa z toho tí letniční naučili lekciu o organizáciách? Nie! Organizovali znova a napísali svoje vlastné knihy a zákony, cirkevné príručky, príručky pre obecenstvo atď. s tou jedinou myšlienkou, aby dokázali, že majú celú pravdu a poznajú každú odpoveď, a preto sú elitou Božou, ktorá pozná cestu a môže ju ukázať iným, ako keby boli Bohom ustanovení sprievodcovia. Ale oni to nemajú, zmiešali sa práve tak ako tie skupiny, z ktorých vyšli. Ak chcú byť v neveste, budú musieť vyjsť práve tak, ako to urobili ich predkovia. 363 Sú ako všetci ostatní. Prebudenie skončilo. Snažia sa žiť z mena, ale sú mŕtvi. Utvorili organizácie, hoci ďalej hovoria o Duchu Božom. Hovoria o dôkaze Ducha Svätého, ale zabúdajú, že aj diabol môže hovoriť v jazykoch. V ich strede je úplný zmätok Babylonu a oni to nazývajú Duchom Božím. Znovu vidíme človeka, ktorý hovorí Bohu, namiesto Boha, ktorý hovorí človeku. 364 Možno, že by ste mi chceli vynadať za to, čo som tu práve povedal. V poriadku. Oni sami sa nazývajú letničnými a ľuďmi plného Evanjelia. Nech to dokážu. Na Letnice prišiel oheň v oblaku a rozdelil sa nad každého z nich ako jazyk a spadol na všetkých. Kde je ten oheň? Na Letnice hovorili v jazykoch, ale ľudia, ktorí počúvali, rozumeli. Kde to je? Celé množstvo veriacich sa správali ako jedna rodina. Letniční sú tak rozdelení ako žiadna skupina v histórii. Nikto sa neodvážil k tej prvotnej cirkvi pripojiť, jedine Boh pridával.

104


Oni majú vo svojom strede toľko kozlov ako ostatní. Tvrdia, že sú ľuďmi plného Evanjelia, ale nemôžu to dokázať. Ich cirkvi sú práve tak bezmocné ako tie ostatné. Ak sú plným Evanjeliom, potom by sme museli radšej uznať, že Biblia sa mýli, keď popisuje ľudí plného Evanjelia na Letnice. Oni spievajú, “Stala sa vo mne veľká zmena.” V tom majú pravdu. Ale tá zmena nebola k lepšiemu. Je najvyšší čas navrátiť sa k Bohu. Majú meno, že žijú, ale sú mŕtvi. Jazyky nie sú dôkazom prebudenia. Je to dôkaz smrti. Jazyky vydali dôkaz, že ceremoniálne náboženstvo Židov skončilo, a že začal nový vek. Jazyky sú i dnes znamením ku spusteniu opony za pohanskými cirkevnými vekmi a Evanjelium pôjde naspäť k Židom. Ľudia hovoria o tom, že jazyky zvestujú veľké duchovné hnutie. Zmeškali vlak. V skutočnosti oni píšu koniec všetkých ľudských ideí, programov a kráľovstiev, a kráľovstvo Božie je ohlásené. Prebuď sa, ľud Boží! Prebuď sa! 365 Ak sa domnievate, že to tak nie je, tak len počúvajte toto. Na celom svete, ako v letničných, tak aj vo fundamentálnych skupinách sa organizujú obchodníci. Oni zaujali kazateľňu bez Božieho povolania. Sami sa pomenovali rybármi ľudí a zakladateľmi Božieho hnutia a hovoria, že obdarená služba z Efežanom 4:10-13, ktorú Boh dal do cirkvi, zlyhala, preto tú vec teraz preberajú sami. Tu stojíme práve uprostred naplnenia proroctva, ktoré bolo nazvané protirečenie Kóreho. Oni ani nevedia, že to naplnili. Chodia v slepote a kážu prežitie namiesto pravdy. Nech sa Boh nad nimi zmiluje, aby sa ich oči otvorili skôr, ako bude príliš neskoro. Ó, počúvajte ma! Kedy vplyv peňazí, vedúce spoločenské postavenie, podnikateľská schopnosť alebo čiste mentálna schopnosť niekoho oprávnila k duchovnému vodcovstvu alebo dávala nejakú váhu Slovu Božiemu? A keď sa nejakým spôsobom začínajú ukazovať materiálne alebo ľudské hodnoty ako prostriedok, ktorým Boh pôsobí, namiesto VÝHRADNE Duchom Svätým, potom bojujeme vlastne proti Bohu a nie pre Neho. 366 Chcem tu hneď teraz toto zaznamenať. Nehovorím proti starším v cirkvi. Nie. A ten starší môže byť taký chudobný, ako ktokoľvek kedy bol, alebo môže byť tým najbohatším mužom sveta, pokiaľ je starším vo svojom srdci a vo svojom konaní. Nezdráhal by som sa ordinovať žiadneho muža, ktorý má skutočné duchovné kvalifikácie, za staršieho alebo diakona bez ohľadu na jeho finančné alebo sociálne postavenie. Ale keď vidíte, že do cirkvi vchádza finančná alebo sociálna štruktúra, ktorá ľudí od seba nejakým spôsobom delí - potom to nie je od Boha. To je ďalšie znamenie doby v tom hmotne bohatom, ale duchovne ochudobnenom Laodicejskom Veku, v ktorom teraz žijeme. 367 “Viem o tvojej chudobe.” Všimli ste si, že o ich chudobe je hovorené v tom istom verši, v ktorom sa hovorí o satanovej synagóge? Áno, je to tá bohatá, mocná organizácia, ktorá má bohatstvo a vždy vystrkuje malých ľudí, ktorí slúžia Bohu. Keď Duch Boží pôsobí v srdciach ľudí, kto sú tí, ktorí opúšťajú tie budovy a majetok? Malé stádečko vždy nesie ujmu v prospech tých veľkých

DESAŤ ROKOV SÚŽENIA

105

organizácií. Kam potom tí ľudia idú? Držia svoje bohoslužby v domácnostiach, starých skladoch a v pivniciach práve tak, ako to robili, keď chodili do katakomb. 368 Títo ľudia boli chudobní v statkoch tohoto sveta. Iste. Ale boli bohatí v Duchu. 369 “Viem o ich rúhaní.” No, tým tu nie je myslené, že títo luhári sa rúhajú Bohu, hoci to z toho jasne vyplýva. Ale rúhajú sa pravej cirkvi. Stále je to tak. Židia v Jeruzaleme sa rúhali cirkvi na počiatku. Pohanskí vyznávači mnohobožstva robili to isté. Ak budú niekde o niekom hovoriť zle, bude to vždy o tom pravom semene. Za času Nera boli kresťania obviňovaní zo všetkého zlého, čo sa stalo - dokonca zo zapálenia Ríma. V komunistických krajinách je to malé stádečko odstránené vždy najskôr, hoci sú tak bezvýznamní, čo sa týka veľkosti. Hoci sú kresťania výborní a verní ľudia, ktorí robia len dobre, stále budú prenasledovaní s tým cieľom, aby boli telesne zničení. 370 Deje sa tak preto, že sú pokarhaním pre bezbožných. Stoja pred bezbožnými ako nahnevaný palec. Hoci spravodliví nemajú v úmysle ubližovať zlým, ale chcú robiť len dobre, napriek tomu sa dostávajú do konfliktu ako Ján Krstiteľ s Herodesom. Ján nechcel Herodesa ani jeho ženu zraniť, ale chcel ich zachrániť pred hnevom Božím. Nielenže toto bolo úplne nepochopené a úplne odmietnuté, ale kvôli tomu bol Ján usmrtený. A za všetko to dobré, čo Boží ľud činí, je stále vydávaný na verejnú hanbu a na smrť. Určite musí byť nejaká hrozivá sila za tými ľuďmi, ktorí sú tak zbavení svedomia, že robia zlé tým, ktorí im činili dobre. Áno, je taká sila. Je to satan. Odpoveď je v nasledujúcom verši.

DESAŤ ROKOV SÚŽENIA 371

Zjavenie 2:10: “Nič sa neboj toho, čo máš trpieť. Hľa, diabol uvrhne niektorých z vás do žalára, aby ste boli zkúsení, a budete mať súženie desať dní. Buď verný až do smrti, a dám ti korunu života.” 372 Zakaždým, keď Pán používa tieto slová, “Neboj sa”, je na blízku nejaké stretnutie, ktoré bude mať za následok veľké nebezpečenstvo, utrpenie a núdzu. On nehovorí hrubo a úsečne, “Prichádza súženie.” To by človeka vystrašilo. Ale ako matka, ktorá ide zhasnúť svetlo, jemne hovorí svojmu dieťaťu, aby sa nevystrašilo, “Teraz sa neboj, lebo svetlo zhasne a bude tma, ale pamätaj, že som tu s tebou.” Tak On hovorí, “Nebojte sa človeka ani toho, čo vám môže urobiť. Ja som s vami a Moja milosť je vám dostatočná. Keď budete prechádzať cez vody, nezatopia vás. Ani v smrti nie ste porazení. Ste viac ako premožitelia.”

106 373


Ten veľký apoštol Pavol zo skúsenosti poznal skutočnosť týchto slov a v liste Rimanom 8:35-39 napísal: “Kto nás odlúči od lásky Kristovej? Či súženie alebo úzkosť alebo prenasledovanie alebo hlad alebo nahota alebo nebezpečenstvo alebo meč? Ako je napísané: Pre Teba sme usmrcovaní celý deň; považovaní sme za ovce na zabitie. Ale v tom vo všetkom statne víťazíme skrze Toho, ktorý nás zamiloval. Lebo som presvedčený, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani vrchnosti, ani moci, ani prítomné, ani budúce veci, ani vysokosť, ani hlbokosť, ani niktoré iné stvorenie nebude môcť odlúčiť nás od lásky Božej, ktorá je v Kristu Ježišovi, našom Pánovi.” Nie, nemáme sa báť. Jeho láska vyháňa všetok strach. 374 Všimnime si, čo On hovorí, “Hľa, diabol uvrhne niektorých z vás do žalára, aby ste boli zkúsení.” Židia to hneď nato robili. Pohanskí kňazi to hneď nato robili. Panovníci, ktorí sa snažili zaľúbiť sa verejnosti, pretože ľudia mali radi arénu, hádzali kresťanov po tisícoch na smrť, ničili ich levmi a gladiátormi. Čo má s tým diabol spoločné? Prečo ho obviňovať? Ó, áno, ale za tým všetkým je diablova nenávisť. On je za tým všetkým, pretože nenávidí Boha. Čo si Boh predsavzal vo svojom srdci, to sa satan snaží zničiť. Ale dávajte pozor. Tu je určité vysvetlenie. Ak satan stojí za Židmi, ktorí predvolávali kresťanov na súd, potom tí Židia nie sú z Božieho náboženstva, ale z diablovho. Ich zhromaždenie je synagóga satana. A ak rímsko-katolícka cirkev usmrtila množstvo veriacich v dobe temna, áno, a vo všetkých dobách, potom sú z diabla a tiež patria satanovi. 375 Ak si myslíte, že je to šokujúce, potom len počkajte, až sa naplní proroctvo zo Zjavenia 13. Je prekvapujúcou pravdou, že v tejto kapitole sú Spojené štáty americké. Práve číslo trinásť je symbolom tohoto národa. Začal s trinástimi kolóniami. Jeho vlajka má trinásť hviezd a trinásť pruhov a tu v trinástej kapitole je jeho osud. V tomto obraze, o ktorom je v tej kapitole zmienka, bude nájdená všetka zloba šelmy, ktorá bola pred ňou. Tak, ako šelma povstala na koncile v Nicei, tak ten obraz šelmy vystúpi zo Svetovej rady cirkví so všetkou bezbožnou a satanskou mocou, aby priviedla diablov hnev na pravú vínnu révu Božiu. Bude to opakované predstavenie všetkej diabolskej prefíkanosti a krutosti. 376 Tí, ktorí bojujú proti pokorným Božím, posmievajú sa im a ničia ich - nech tak robia. A oni tak aj budú robiť. Všetko v Mene Božom a v mene náboženstva. Ale oni klamú. Oni nie sú z Boha. Sú zo svojho otca, diabla. Svojimi činmi proti VŠETKÝM ľuďom odhaľujú, čím v skutočnosti sú. Nech sa zorganizujú a nech zavrhnú tú malú skupinu. Tým ešte viac dávajú všetkým najavo, že sú z diabla. Oni sú tou falošnou vínnou révou - vínnou révou, ktorá zabíja. Ich nenávisť dokazuje, kto sú. Nikolaitská antikristovská cirkev, to je to, čo oni sú. 377 “Budú uvrhnutí do žalára.” Áno, sú predvádzaní pred súd a falošne obviňovaní a vypočúvaní a väznení. A, prirodzene, všetko je to činené v mene náboženstva, slušnosti a rozhorlenej nevinnosti. Všetko bolo vykonané za

DESAŤ ROKOV SÚŽENIA

107

dobrým účelom. Toto mi pripomína rozhodnutie Najvyššieho súdu ohľadom modlitby a čítania Biblie v školách. Kto za tým je? Satan. To je len ďalší výbuch jeho hnevu proti Bohu. 378 “A budete mať súženie desať dní.” Tu je proroctvo, podľa ktorého sa dá zistiť trvanie časového obdobia Smyrnenského Veku. Dioklecián, najkrutejší zo všetkých panovníkov, usporiadal kampaň hrôzy proti svätým Božím, takže len milosrdenstvom Božím neboli všetci veriaci vyhladení. Bola to najkrvavejšia epocha v dejinách a trvala desať rokov (tých desať dní zo Zjavenia 2:10), bolo to od roku 302 do roku 312 po Kristovi. 379 “Buď verný až k smrti.” On nepovedal, buď verný až do smrti, ale až k smrti. Možno budete musieť svoje svedectvo spečatiť svojou krvou. Tisíce, áno, milióny ich zomrelo počas tých všetkých vekov. Zomreli vo viere. Ako Antipas, verný mučeník, nevážil si svojho života až k smrti. Často si myslíme, že by to bolo skoro nemožné byť mučeníkom. Odvažujem sa pripomenúť, že viera, ktorú denne používame na dosiahnutie víťazstva v Kristu Ježišovi, je tá istá viera, ktorá udržiavala Polykarpa a všetkých mučeníkov. Tá prvotriedna viera nám dá prvotriednu milosť v tej rozhodujúcej hodine. Nech je na veky požehnaný Boh! 380 “A dám ti korunu života.” Keď ani pohár studenej vody podaný v Mene Pánovom nezostane neodmenený, aká veľká bude potom odmena tých, ktorí svoj život odovzdali ako mučeníci pre Meno Pána Ježiša? Možno, že o tom budeme mať malú predstavu, ak porovnáme túto korunu s korunou na pretekoch. V 1. Korinťanom 9:24 Pavol hovorí, “Či neviete, že tí, ktorí bežia o závod, bežia síce všetci, ale iba jeden berie víťazné? Bežte tak, aby ste uchvátili!” Koruna, ktorú dostal víťaz na olympijských hrách, bola upletená z olivových vetiev. Ale koruna, o ktorej je písané tu v Zjavení, ktorú dostanú mučeníci, je koruna kráľovská. Ježiš ju nazýva korunou života. Tá jedna koruna je pre tých, ktorí zápasili, druhá pre tých, ktorí sa obetovali. Obe koruny sú neskaziteľné. Ony nezahynú. Víťazi vo svetských závodoch života veľmi skoro stratia radosť z uznania sveta. Ich sláva uvädne. Ale tým, ktorí odovzdali svoj život Bohu, buď v dennom zápase, alebo preliali svoju krv ako korunujúcu obeť ich života, tým bude daná koruna života. 381 Príliš málo času je venované práci, ktorá je vynahradená večnou Božou odmenou. Ľudia si príliš málo vážia Božiu odmenu. Ak veríme v skutočnosť vzkriesenia tela a vo večné hmotné kráľovstvo, potom by sme si mali nahromadiť v nebi tieto dobré poklady, ktoré sú dostupné pre tých verných svätých.

108


ODMENA ZA VÍŤAZSTVO 382

Zjavenie 2:11: “Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí sborom. Tomu, kto víťazí, neuškodí druhá smrť.” 383 Duch znova hovorí ku všetkým vekom. Toto posolstvo má dnes potešiť nás tak isto, ako tešilo našich bratov vo všetkých ostatných vekoch. A On nám hovorí, že tá druhá smrť nám neublíži. 384 My všetci vieme, že tá druhá smrť je ohnivé jazero. Zjavenie 20:14: “A smrť a peklo boli uvrhnuté do toho ohnivého jazera, toto ohnivé jazero je tá druhá smrť.” Samozrejme, to znamená, že všetci, ktorí sa tam nachádzali, boli hodení do ohnivého jazera. Hneď tu vám chcem niečo jasne ukázať. Nepochybne to spôsobí, že ľudia budú toto moje divné učenie komentovať. Ale stojím tu na autorite Slova Božieho a popieram, že neveriaci pôjde do večného pekla a bude tam večne horieť. Po prvé, peklo alebo ohnivé jazero, alebo akokoľvek to chcete nazvať, nie je večné. Ako môže byť večné, keď má začiatok? V Matúšovi 25:41 stojí napísané, že “večný [v angl. preklade “stále trvajúci” pozn. prekl.] oheň bol pripravený diablovi a jeho anjelom.” Ak bol pripravený, potom mal začiatok. A ak mal začiatok, nemôže byť večný. Prirodzene, mohli by ste sa potknúť na myšlienke slova “večne trvajúci”. Ale to slovo znamená “od vekov k vekom” a spája sa s rôznymi významami. V 1. Samuelovej 3:13-14 Boh povedal Samuelovi, že bude na veky súdiť dom Éliho, a že “na veky” nebudú prinášať obeť ako jeho kňazi. A v 1. Kráľovskej 2:27 odstránil Šalamún potomkov Éliho z kňazstva. To bolo asi o štyri generácie neskôr. Teraz môžete vidieť, že slovo “večný - stále trvajúci” nie je možné porovnávať so slovom “večný”, s tým, čo nemá ani začiatku, ani konca. Tu slovo večný znamená “do bodu zaniknutia”. To je to, čo sa stalo. Oni zanikli. 385 Pozrime sa na slovo “zahynutie” v 2. Tesaloničanom 1:9: “Ktorí ponesú pomstu, večné zahynutie.” V gréčtine “zahynutie” jasne znamená zánik. Slovo “zahynutie” NEZNAMENÁ ničenie. Lebo “ničenie” znamená, že niečo sa stále viac a viac kazí. Čo teda môže znamenať večné zahynutie? To neznamená, že to bude stále hynúť, lebo potom by sme tu mali slovo “ničenie” namiesto “zahynutie”. To znamená úplne zničiť. Urobiť tomu koniec. 386 Teraz ste možno zvedaví, kedy môžete použiť slovo “večný” a nepoužívať ho tým spôsobom, ako sme boli naučení. Je to jednoduché. Pokiaľ sa to vzťahuje na Boha, znamená to, že nemá začiatok ani koniec, večne trvá a nikdy neprestáva. A keď hovoríte o večnom živote, máte na pamäti ten Boží život. “A toto je to svedectvo, že Boh nám dal večný život a ten život je v Jeho Synovi. Ten, kto má Syna, má život.” Teda len synovia Boží majú večný život, ten druh života, ktorý nikdy nezačal, ale vždy bol. To je správne. Máte v sebe

ODMENA ZA VÍŤAZSTVO

109

niečo, práve teraz, čo je večné - bez začiatku a bez konca. To je Duch Boží. To je časť Samého Boha. To je život Boží. 387 Ak pôjde hriešnik do pekla a potom bude trpieť tak dlho ako vy, keď pôjdete do neba a budete si užívať nebo, potom by mal ten istý druh života, ktorý vy už máte. 388 Potom môžu byť takí, ktorí hovoria, že večný život znamená blahobyt detí Božích. Myslia si, že je to ich blaho a radosť, o ktoré ide. Na druhej strane ide hriešnik k potrestaniu, takže potom i druhú smrť môžeme zredukovať na trest a miesto jeho vykonania. Večný život znamená nebo a večný trest znamená peklo. Boli by ste prekvapení nad mužmi, ktorí boli vysoko postavení ako teológovia a ktorí tomu veria. Ale viete, čo to robí? To z večného života robí záležitosť zemepisu namiesto Osoby. Večný život je Boh - Pán Ježiš Kristus. Ako môže niekto veriť niečomu takému, že večný život je záležitosť miesta, to nedokážem pochopiť. Šokuje ma to, keď na to pomyslím. 389 V žiadnom prípade. Je len jeden druh večného života. Boh ho má. Ak máme Boha, máme večný život v Ňom a skrze Neho. 390 Tak vidíte, že slovo večný alebo ustavičný môže byť použité rôznymi spôsobmi, ale keď sa to vzťahuje na Boha, ktorý je Tým, čím je, má to len jeden význam. To je Božia trvácnosť. Nemôžete to takým spôsobom vzťahovať na nič iné. Jediný Boh je večný, a pretože On žije, my žijeme s Ním. 391 No nech nikto nehovorí, že neverím v ohnivé jazero a trest. Verím. Neviem, ako dlho to bude trvať, ale nakoniec to bude odstránené. V Zjavení 21:8 je povedané, že títo hriešnici, o ktorých je tu zmienka, budú mať svoj diel v ohnivom jazere. Ale správny preklad toho slova nie je diel, ale čas. Pozrite, tu to máme. 392 Tak budú bezbožní uvrhnutí do pekla (Hades alebo hrob) a peklo do ohnivého jazera. Oddelení od Boha. Aké strašné to bude! 393 Ale so spravodlivými to tak nebude. Nemusia sa báť. Boh ich vykúpil. Oni sú v Jeho lone. Oni sú víťazi. A kto je ten, kto víťazí? Ten, kto verí, že Ježiš je Kristus. 394 Prečo tento víťaz, tento veriaci unikne a pôjde do ríše večného života a šťastia? Pretože Ježiš zaplatil cenu, aby nás vykúpil z hriechu. On vyplnil tú medzeru oddelenia a nás, ktorí sme boli ďaleko, učinil blízkymi skrze Krv. 395 A oni nikdy neprídu k odsúdeniu. Nikdy nebudú v tom ohnivom jazere. Nikdy sa nemôžu stratiť, lebo On žiadneho z nich nestratí. Ani jeden z vykúpených nebude nikde inde, iba tam, kde je Ježiš. 396 Viete, prečo to tak je? Poviem vám na to príklad. Mám malého chlapca, Jozefa. On je časťou mňa, bez ohľadu na to, čo sa deje. Keby som bol bohatým človekom, to najhoršie, čo by som mohol urobiť, by bolo, že by som ho vydedil. Ale nijako by som ho nemohol zaprieť. To by som nemohol, lebo

110


on je časťou mňa. Urobme krvnú skúšku. Porovnajme jeho krv s mojou. To dokáže, že Jozef je môj syn. On je môj. 397 Je to krvná skúška, ktorá ukazuje, či patríte Bohu alebo nie. 398 Nemôžem si pomôcť, ale prichádza mi na myseľ čas, keď som v Colorade preháňal stádo čistokrvných Herefords. Obyčajne sme museli tieto stáda zhromaždiť pre štátnu inšpekciu, ak sme ich chceli pásť na štátnej pôde. Ale oni nepustili jediné zviera, ktoré by nemalo na uchu krvnú značku. Táto značka dokazovala, že je čistokrvné. Správcovia pasienkov, ktorí ich kontrolovali, nikdy nehľadeli na vypálené znamenie majiteľa. Oni sa dívali len na značku, aby videli, či je tá krv správna. Halelujah. Ak je to tá správna krv, musí to byť v poriadku. 399 Viete, Boh pozrel dolu a povedal, “Duša, ktorá hreší, zomrie. Je odo Mňa odlúčená. Nemôže sa ku Mne priblížiť.” Vieme, že všetci zhrešili a nemajú slávy Božej. To znamená, že všetci zomreli, boli odlúčení a jedného dňa príde čas, keď ešte aj táto trocha života zanikne a všetko to skončí. Ale Boh v láske vzal zviera a vzal jeho život namiesto života hriešnika. 400 V Starom zákone hriešnik priniesol baránka. Položil na neho svoje ruky, zatiaľ čo kňaz rozrezal hrdlo baránka. On cítil, ako krváca a počul ho bečať. Cítil, ako jeho telo tuhne, až zomrie. Videl, ako dym z postriekanej krvi vystupoval k Bohu. Vedel, že baránok zaujal jeho miesto. Vedel, že život tohoto baránka zaplatil cenu za jeho život. Ale život tohoto baránka bol život zvieraťa a nemohol sa vrátiť na hriešnika a očistiť ho. Tak on mal ďalej tú istú žiadosť po hriechu. Odišiel s hriechom vo svojich myšlienkach a na ďalší rok prišiel a doniesol obeť za tú istú vec. 401 Ale v Novom zákone to tak nie je. Náš umierajúci baránok je Syn Boží, ktorý dal Svoju Krv ako výkupné za mnohých. Vo viere prichádzame a kladieme svoje ruky na Tohoto Baránka, vidíme Ho s Jeho krvácajúcimi ranami, s Jeho rozdrásaným chrbtom a krutými tŕňmi, ktoré ranili Jeho obočie, cítime Jeho bolesť a počujeme Jeho výkrik, “Bože Môj, Bože Môj, prečo si ma opustil?” A čo sa stalo? Život, ktorý vyšiel z tejto rozbitej bunky, prišiel naspäť na toho, kto činil pokánie. Život, ktorý bol v Ňom, prišiel späť na nás. Odchádzame bez žiadosti po hriechu a teraz máme nenávisť k skutkom a žiadostiam tela. 402 Pozrime sa na seba. Čo je náš život? Iba jedna malá bunka, ktorá prišla od nášho otca. Žena nemá hemoglobín. Ona produkuje vajíčko, ona je inkubátorom. Ale krv pochádza od muža. Preto tiež žena prijíma mužove meno. Deti nesú jeho meno. Matka je inkubátorom pre tie deti, ktoré mu rodí. 403 To isté sa stalo pre naše vykúpenie. Duch Svätý zostúpil na Máriu a ona porodila Syna a nazvala Ho Ježiš. Veľký Stvoriteľ zostúpil a stal sa obeťou za naše hriechy. Jeho Krv bola Božia Krv. To je presne to, čím bola. Tá Krv Božia bola vyliata a vyšiel z Neho Duch, keď v agónii zomrel. Potom sa TEN ISTÝ ŽIVOT (DUCH) vrátil späť, aby býval v hriešnikovi, ktorý činil pokánie,

ODMENA ZA VÍŤAZSTVO

111

a oslobodil ho. Tento hriešnik neprichádza z roka na rok, neprináša obeť za obeťou, lebo to nie je potrebné. JEDNOU obeťou bol raz a navždy oslobodený od panovania hriechu a prijal Kristov život, skrze ktorý panuje vo víťazstve nad hriechom, svetom, telom a diablom. 404 Boh to učinil. On to všetko urobil. On zavolal na svet, ktorý bol prekliaty v hriechu, “Dám vám znamenie. Panna bude mať dieťa. Panna počne a porodí Syna. To bude vaše znamenie. Bude to večné znamenie. To, čo porodí, bude Imanuel, Boh s nami.” 405 Boh nezostúpil v krvnej bunke skrze muža, ale skrze Ducha Svätého a v tomto panenskom lone bol postavený príbytok za tým účelom, aby mohol zomrieť. Semeno ženy prišlo kvôli tomu, aby On bol zdrvený, aby nám priniesol naše spasenie. Keď Duch Svätý zostúpil na Máriu, stvoril v jej lone bunku, ktorá sa vyvinula a stala sa telom nášho Pána. Táto bunka bola stvorená. To bol Počiatok Stvorenia Božieho. To je to, kým Ježiš je. A Tento Svätý bol naplnený svätou Krvou, totiž Božou Krvou. Potom sa tento príbytok narodil. Vyrástol v muža. Išiel k Jordánu a tam Ján túto Obeť umyl v rieke zvanej Jordán. Keď táto Prijateľná Obeť vystúpila z vody, zostúpil Boh a ubytoval sa v Ňom, naplniac Ho Duchom bez miery. A keď zomrel a prelial Svoju Krv, dokonalý Život Boží bol uvoľnený, aby sa vrátil späť na hriešnika, ktorý prijme Krista ako Spasiteľa. 406 Ó, aké je to uchvacujúce. Jehova, ktorý sa narodil na hromade hnoja a plače. Jehova narodený v jasliach na slame. Tu máte večné znamenie pre tých pyšných a nafúkaných, pre tých takzvaných intelektuálov, ktorí rozvinuli svoje vlastné teológie a zapierajú pravdu Božiu. Jehova - Boh, plačúce dieťa v zapáchajúcom chlieve. Potom si myslíme, že máme právo byť hrdí. Svoje nosy držíme vysoko, kritizujeme a správame sa, akoby sme niečo znamenali. Tu máte pravé znamenie. Toto je to pravé. Jehova sa hrá ako chlapec, Jehova pracuje v dielni tesára. Jehova umýva nohy rybárom. 407 “Dám vám znamenie,” povedal Boh. “Nie znamenie kňazstva s bielymi goliermi. Nie znamenie bohatstva a moci. Na tomto znamení nie je nič, čo by ste vy chceli alebo si mysleli, že by sa to hodilo. Ale to je večné znamenie. To je najväčšie zo všetkých znamení.” Jehova stojí v súdnej sieni, zdrvený a krváca, s tŕňmi na čele a opľutý na tvári, vysmiaty a znevážený. Jehova opovrhnutý a odmietnutý, visí nahý na kríži, zatiaľ čo pokrytci sa odvážili povedať, aby zostúpil z kríža. Jehova zomierajúci. Jehova modliaci sa, a nič sa nestane. Potom Jehova zomrel. Toto je i teraz znamenie pre všetkých ľudí. Nie je žiadne jemu podobné. To je to veľké znamenie. 408 Potom prišla na zem tma. Položili Ho do hrobu. Tam ležal tri dni a noci, až prišlo zemetrasenie a zahnalo súmrak noci a On vyšiel. Jehova povstal. Jehova vystúpil na výsosť. Potom sa Jehova vrátil, aby prebýval vo Svojej cirkvi. Jehova sa navrátil s mocným hukotom vetra a s ohnivými plameňmi. Jehova sa vrátil späť, aby chodil uprostred Svojej cirkvi a posilňoval Svoj ľud.

112


Ešte raz Jehova prišiel, tentokrát, aby zostal vo Svojich ľuďoch. A Jehova opäť uzdravuje nemocných, kriesi mŕtvych a zjavuje Seba skrze Ducha. Jehova sa vrátil, hovorí v jazykoch a dáva odpoveď vo výklade. 409 Jehova prišiel dole a pozdvihol prostitútku, aby už viac nehrešila. On prišiel dole k opilcovi, ktorý je poštípaný na tvári a leží v bezvedomí v jarku. Áno, Jehova prišiel, aby sa zjavil v tele a skrze telo. Jehova prišiel - Boh v nás, nádeja slávy. 410 Áno, Ježiš prišiel, prelial Svoju Krv a oslobodil zajatých. Prišiel a vykúpil Svoje stratené ovce. Dal im večný život a oni nikdy nezahynú. Nestratí ani jednu z nich, ale vzkriesi ich v ten posledný deň. 411 Halelujah, druhá smrť im nemôže ublížiť. Nemá nad nimi žiadnu moc, lebo oni patria Baránkovi a nasledujú Ho, kamkoľvek On ide.

DUCH SVÄTÝ V KAŽDOM VEKU 412

Zjavenie 2:11: “Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí sborom.” Nie je ani jeden cirkevný vek, v ktorom by nebol tento verš spomenutý. Každý jednotlivý vek má to isté napomenutie pre ľudí v každom veku. “Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí zborom.” Ale je absolútne nemožné, aby všetci počuli, čo Duch ku tým rôznym vekom hovorí. 1. Korinťanom 2:6-16: “A múdrosť hovoríme medzi dokonalými, ale nie múdrosť tohoto sveta ani kniežat tohoto sveta, ktoré hynú; ale hovoríme múdrosť Božiu v tajomstve, skrytú, ktorú predurčil Boh pred veky na našu slávu, ktorej neznal nikto z kniežat tohoto sveta, lebo keby boli poznali, neboli by Pána slávy ukrižovali. Ale jako je napísané: Čoho oko nevidelo a ucho nepočulo a čo na srdce človeka nevstúpilo, čo všetko Boh prihotovil tým, ktorí ho milujú. Ale nám Boh zjavil skrze Svojho Ducha. Lebo Duch spytuje všetko aj hlbiny Božie. Lebo kto z ľudí vie, čo je v človekovi, krome ducha človeka, ktorý je v ňom? Tak ani vecí Božích nepoznal a nezná nikto, iba Duch Boží. A my sme nedostali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo všetko nám je z milosti darované od Boha, čo aj hovoríme, no nie učenými ľudskej múdrosti slovami, ale učenými od Svätého Ducha, s duchovnými vecami duchovné porovnávajúc. Ale telesný človek nechápe vecí Ducha Božieho, lebo sú mu bláznovstvom, a nemôže ich poznať, lebo sa majú duchovne posudzovať. Ale duchovný človek posudzuje všetko a sám nie je posudzovaný od nikoho. Lebo kde kto poznal myseľ Pánovu, ktorý by ho učil? No, my máme myseľ Kristovu.” Matúš 13:13-16: “V podobenstvách im hovorím preto, že hľadiac nevidia a čujúc nečujú ani nerozumejú, a plní sa na nich proroctvo Izaiášovo, ktoré hovorí: Počuť počujete, ale neporozumiete, a hľadieť i hľadieť budete, ale neuvidíte. Lebo stučnelo srdce tohoto ľudu: ušami ťažko počuli

DUCH SVÄTÝ V KAŽDOM VEKU

113

a svoje oči zažmúrili, aby snáď nejako očami nevideli, ušami nepočuli, srdcom neporozumeli a neobrátili sa, a uzdravil by som ich. Ale vaše oči sú blahoslavené, že vidia, a vaše uši, že čujú.” Ján 8:42-44: “Ježiš im povedal: Keby bol Boh vaším Otcom, milovali by ste Ma, lebo Ja som vyšiel z Boha a prišiel som; lebo ani som neprišiel Sám od Seba, ale On ma poslal. Prečo neznáte Mojej reči? Preto, že nemôžete počúvať Moje slovo. Vy ste z otca diabla a chcete robiť žiadosti svojho otca. On bol vrahom od počiatku a nestál v pravde, pretože niet v ňom pravdy. Keď hovorí lož, hovorí zo svojho vlastného, lebo je luhár a jej otec, otec lži.” Z týchto miest Písma je úplne zrejmé, že žiaden človek nemôže sám od seba počuť Boha. Táto schopnosť mu musí byť daná od Boha. Matúš 16:17: “A Ježiš odpovedal a riekol mu: Blahoslavený si, Šimone, synu Jonášov, lebo telo a krv ti toho nezjavili, ale Môj Otec, ktorý je v nebesiach.” Ak zhrnieme tieto verše, vidíme, že je len jedna skupina ľudí, a to veľmi zvláštna skupina, ktorá je schopná počuť to, čo Duch hovorí v každom veku. Je to zvláštna skupina, ktorá prijíma zjavenie pre každý daný vek. Táto skupina je z Boha, pretože skupina, ktorá nemôže počuť, nie je z Boha. (Ján 8:42-44) Skupina, ktorá môže počuť a tiež počuje, čo Duch hovorí, a prijíma z toho zjavenie, je tá skupina, ktorá je opísaná v 1. Korinťanom 2:6-16. To sú tí, ktorí majú Ducha Božieho. To sú tí, ktorí sú zrodení z Boha. Sú pokrstení do tela Pána Ježiša Krista Jeho Duchom. Sú pokrstení Duchom Svätým. 413 Aby sme ďalej mohli objasniť to, čo sme už povedali, a tiež použiť miesto Písma, ktoré by sme mali uchovať v pamäti, zatiaľ čo hovoríme o tom, kto je ten, kto je pokrstený Duchom Svätým, pozrime sa, čo hovorí Ježiš v Jánovi 6:45: “Je napísané v prorokoch: A VŠETCI budú učení od Boha.” Ale otvorme si Izaiáša 54:13, odkiaľ je toto vzaté, a čítajme, “A všetci tvoji synovia budú učení od Hospodina.” Tí VŠETCI od Boha sú DETI Božie. Tak to znamená, že dôkaz, že niekto je pravým dieťaťom Božím (ten, na koho zostúpil Duch a prebýva v ňom), je znovu ukázaný, že je to ten, kto je vyučovaný Slovu skrze Ducha Svätého. 414 Teraz môžete začať vidieť, prečo hovorenie jazykmi nie je dôkazom toho, že ste boli pokrstení Duchom Svätým. V žiadnom veku nie je povedané, že, “Ten, kto má jazyk, nech povie, čo Duch hovorí.” Toto stavia hovorenie jazykmi, ich výklad, prorokovanie atď. ako dôkaz bokom. Dôkaz je v POČUTÍ toho, čo hovorí Duch. Duch hovorí. Áno, Duch vyučuje. To je presne to, čo povedal Ježiš, že bude robiť, keď príde. Ján 14:26: “...Ten vás naučí všetkému a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal.” A to je presne to, čo sa stalo. Tak boli napísané Evanjeliá. Tým mužom boli Duchom Svätým pripomenuté práve tie Slová, ktoré Ježiš hovoril. Preto sú Evanjeliá presné. Sú dokonalé. Ale Duch im nielenže pripomenul všetky veci, ale ich ďalej vyučoval pravde, ktorú už mali. Tak Pavol prijal svoje zjavenia. On o tom povedal toto, “Ale vám oznamujem, bratia, že evanjelium, ktoré som ja zvestoval, nie je podľa človeka; lebo som ho ani ja neprijal od človeka ani ma nemu nenaučil

114


(človek), ale som ho dostal skrze zjavenie Ježiša Krista.” Galaťanom 1:11-12. On bol vyučovaný Duchom Svätým. 415 Jedného dňa, keď bol Ježiš na zemi, navštívil Ho istý významný muž. Ten povedal, “Rabbi, my vieme, že si učiteľ poslaný od Boha.” Ale všimnite si, že Ježiš ho prerušil. Obrátil sa k Nikodémovi a slová, ktoré povedal, by sme mohli dobre parafrázovať takto, “NIE SOM Učiteľ. Som obetný baránok za hriech. Ja umožňujem Znovuzrodenie z Môjho Ducha. Ale prichádza Niekto, kto je Učiteľ. To je Duch Svätý.” Keď bol Ježiš na zemi, On prišiel ako Baránok a ako Prorok. Ale keď sa vrátil do cirkvi skrze Svojho Ducha, stal sa Učiteľom. 416 A v každom veku počujeme tú istú pravdu. “Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí zborom.” Ale len Duchom naplnený človek môže počuť zjavenie pre ten vek. Nikto iný! Nie! Nemôžu, lebo to je presne to, čo povedal Pavol v 1. Korinťanom 2:6-16. 417 No, toto by vás malo potešiť. Šíri sa podivné učenie, ktoré vyvoláva mnoho nedorozumenia a zlé pocity. Lebo keď letniční hovoria, že MUSÍŠ hovoriť v jazykoch, ak nie, tak si nebol pokrstený Duchom Svätým, tak tým buď popierajú, že tí veľkí mužovia ako Knox, Moody, Taylor, Goforth a iní, prijali Ducha Svätého, alebo hovoria, že oni všetci potajme hovorili v jazykoch a neboli si vedomí, čo sa to deje. To nie je pravda. Nie. To je veľký omyl. Jazyky nie sú dôkazom naplnenia Duchom Svätým. Je to jednoducho len jeden z deviatich prejavov, o ktorých čítame v 1. Korinťanom 12. V Písme nie je miesto, ktoré by hovorilo, že keď hovoríte jazykmi, prijímate Ducha Svätého, alebo že prijímate Ducha Svätého skrze hovorenie v jazykoch. Ale je tam povedané, že: “Keď boli naplnení Duchom Svätým, hovorili jazykmi,” a potom ďalej je povedané, že prorokovali. 418 Dnes je to medzi mnohými ľuďmi prijímané ako samozrejmosť, že všetci, ktorí tvrdia, že prijali Ducha Svätého hovorením jazykmi, hovoria skutočným Duchovným jazykom. Ale tak to nie je, lebo mnoho ľudí hovorí v známom jazyku, ale pod vplyvom zlého ducha. Povedzme, že sme na zhromaždení a všetci hovoria v jazykoch. Ako môžete vedieť, ktorý jazyk je z Ducha a ktorý z diabla? Bol som medzi pohanmi, kde ich kúzelníci pili krv z ľudskej lebky, hovorili v jazykoch, ktoré tiež vykladali, a prorokovali. Oni dokonca vedeli v jazykoch písať. Tak, ak sú jazyky TÝM dôkazom o prijatí Ducha Svätého, potom by každý jazyk musel byť od Boha. Ale i tí ľudia, ktorí hovorenie v jazykoch majú za dôkaz, priznávajú, že sú pravé a nepravé jazyky, že Boh má tie pravé, a satan tie falošné. Tak sa pýtam, “Kto vie, ktorý je pravý? Kto tej reči rozumel, aby vedel, čo bolo povedané? Kto má dar rozpoznania, aby to rozlíšil?” Keď dostaneme odpovede na tieto otázky, budeme mať niečo, aby sme mohli ísť ďalej, ale dovtedy musíme uvažovať, z akého prameňa tie jazyky pochádzajú. Môžete hneď teraz vidieť, že ak zastávate dôkaz jazykov a neviete, čo je povedané, nakoniec musíte dôjsť k tomu, že všetky jazyky musia byť od Boha. To by nás potom priviedlo k tomu, že by sme neverili, že


115

diabol môže hovoriť jazykmi. Ale tak to nie je! Nie. Ani na chvíľu. Každý pravý misionár na zahraničnom misijnom poli veľmi dobre vie, že diabli hovoria v iných jazykoch, ako to aj ja poznám zo skúsenosti. 419 Letniční teológovia priznávajú, že nemajú žiadne miesto Písma, ktoré by hovorilo, že ľudia hovoria jazykmi, keď sú krstení Duchom Svätým. Oni pripúšťajú, že to vyvodzujú zo skúseností opísaných v knihe Skutkov, kde v troch z piatich prípadov ľudia hovorili jazykmi. A tiež bez akéhokoľvek podkladu Písma hovoria, že sú dva druhy hovorenia v jazykoch. Jeden je jazyk, ktorým hovoríte, keď prijímate Ducha Svätého, a to je ‘dôkaz’, zatiaľ čo neskôr, keď veríte, môžete prijať dar jazykov, ktorými môžete hovoriť často. Avšak hovoria, že ak ste raz hovorili jazykmi na dôkaz prijatia, už nikdy viacej nemusíte hovoriť. A opäť by sme chceli vedieť, kde sa to nachádza v Slove. Ak to tam nie je, potom to Boh nepovedal, a beda tomu, kto k tomu Slovu niečo pridá. Ale v Slove je práve na túto tému niečo, čo oni celkom ignorujú. 1. Korinťanom 13. Je tu zmienka o jazykoch ľudských a anjelských. To by boli známe a neznáme jazyky. Moderní letniční hovoria, že ľudia môžu prijať Ducha Svätého tým, že prehovoria v neznámych alebo anjelských jazykoch. Oni zapriahli voz pred kone, lebo v Skutkoch 2 ľudia hovorili v dokonalom nárečí, ktoré dokonca neveriaci počuli a rozumeli mu. 420 No, keď Boh mlčí, mlčme radšej aj my. Ale kde On prehovoril, radšej tiež hovorme a povedzme to, čo On už povedal. On nám povedal, aký je dôkaz alebo to, čo sa stane po prijatí krstu Duchom Svätým je to, že budeme mať Učiteľa, ktorý príde a bude nás vyučovať každej pravde. Ale tento Učiteľ je VNÚTORNÝ Učiteľ, nie vonkajší. Keby Duch nebol vo vás, nepočuli by ste pravdu a neprijali by ste ju skrze zjavenie, aj keby ste ju po celý deň neustále počúvali. To bolo znamením vo vnútri prebývajúceho Ducha vo dňoch Pavlových. Tí, ktorí boli naplnení Duchom Svätým, počúvali Slovo, prijímali ho a žili podľa neho. Tí, ktorí Ducha nemali, počúvali to iba ako telesní ľudia, dali tomu nesprávny výklad a odišli do hriechu. 421 V každom veku (a každý vek je pre pravého veriaceho vekom Ducha Svätého) - hovorím, v každom veku bol ten istý dôkaz. Tí, ktorí mali Ducha, Učiteľa, počúvali Slovo, a ten Duch v nich bral Slovo a vyučoval ho (zjavoval im ho); a oni patrili do skupiny, ktorá počúvala posla a jeho posolstvo, prijímala ho a žila podľa neho. 422 Viem, že nás to zvádza k tomu, aby sme sa odvolávali na udalosti z Letníc a takisto i na deň, keď Duch Svätý zostúpil v Kornéliovom dome a potom obe tieto podobné skúsenosti považovali za dôkaz krstu Duchom Svätým. Ale pri každej z týchto udalostí poslucháči jazykom rozumeli. Toto je ďaleko od moderného bábelského zmätku v letničných zhromaždeniach. A ak to nestačí, aby nás to presvedčilo, aby sme zanechali také tvrdenie, čo urobíme, ak budeme postavení pred skutočnosť, že ľudia, ktorí nikdy nehovorili v jazykoch, mali vo svojom živote niektorý z tých ostatných ôsmich prejavov, ako slovo múdrosti, rozpoznávanie duchov, slovo poznania, vieru, uzdravovanie

116


a dokonca zázraky? A toto zistenie je ešte zaujímavejšie, ak vidíme, že jazyk je najmenší z deviatich darov. Tak, keď vidíme ľudí, ktorí jazykmi nehovoria ani nikdy nehovorili, že používajú väčšie dary ako tí, ktorí jazykmi hovoria, nemôžeme takéto učenie brať do úvahy, ešte rozhodnejšie ako predtým. 423 Tak teraz môžete vidieť, že si nemôžeme dovoliť hovoriť niečo, čo Biblia nepovedala. Keď nás Písmo učí, že dielo Ducha Svätého a prejavovanie sa tej Požehnanej Osoby má tomu pravému semenu toho veku priniesť pravdu každého veku, potom vieme, že Duch musí v tej osobe prebývať, lebo inak nemôže prijať pravdu pre ten vek. Amen. To je úplne správne. A ak tieto veky niečo prinášajú, istotne prinášajú a potvrdzujú túto pravdu. 424 Teda skôr ako opustíme túto tému, chcem sa veľmi jasne vyjadriť, čo je podľa Slova krst Duchom Svätým. Nie je to podľa mňa a nie je to podľa vás. Musí to byť podľa “Tak hovorí Pán”, inak sme falošne vedení. Amen. 425 Hneď na začiatku si všimnete, že na mojich zhromaždeniach po evanjelizačnom kázaní alebo po vyučujúcom posolstve hodím sieť a vyzývam ľudí, aby reagovali. Prosím ich, aby prišli dopredu a prijali Ducha Svätého. Keď ma toto počujú hovoriť moji letniční priatelia, domnievajú sa, že pozývam ľudí dopredu, aby prijali krst Duchom Svätým, pretože sú už znovuzrodení. Tak keď potom pozývam tých, ktorí už sú naplnení Duchom, aby prišli a boli nápomocní tým, ktorí odpovedali na pozvanie, aby prijali Ducha, títo milí bratia sa dohrnú a vedú týchto ľudí tak, že ich povzbudzujú, aby sa vydali Bohu a verili, aby hovorili v jazykoch. To spôsobilo značný zmätok a ja vám chcem presne povedať, čo mám na mysli. Mám na mysli to, aby hriešnik prišiel dopredu, aby sa znovuzrodil, čo znamená, aby bol pokrstený do tela Kristovho Duchom Svätým, čo je presne to, čo sa stalo na Letnice, keď povstala cirkev. Inými slovami, byť narodený z Ducha znamená byť v pravde pokrstený Duchom Svätým. Je to jedno a to isté. 426 Uvedomujem si, že sa to tu na okamih bude zdať zmätené, pretože väčšina ľudí vie, že som bol ordinovaný za baptistického kazateľa a jasne som prehlásil, že baptisti to nepochopili, pretože hovoria, že človek prijíma Ducha Svätého, KEĎ uverí. Ale tak to nie je. Prijímate Ho “POTOM, až keď ste uverili.” Skutky 19:2-6: “Povedal im: Či ste dostali Svätého Ducha, keď ste uverili? [v angl. preklade “od vtedy, čo ste uverili” - pozn. prekl.] A oni mu povedali: Ba ani sme nepočuli, či je Svätý Duch. A on im povedal: A na čo ste tedy pokrstení? A oni povedali: Na krst Jánov. A Pavel povedal: Ján krstil krstom pokánia a hovoril ľudu, aby uverili v Toho, ktorý prijde po ňom, to jest v Krista Ježiša. Keď to počuli, dali sa pokrstiť na meno Pána Ježiša. A keď potom vzložil na nich Pavel ruky, prišiel na nich Svätý Duch a hovorili jazykmi a prorokovali.” Tu to máme. Pavol sa ich opýtal, “Prijali ste OD TEJ DOBY, ČO STE, NIE KEĎ ste, uverili?” A tu je ten veľký rozdiel, lebo to je PO TOM, čo sme tomu uverili a prijali to! V Efežanom 1:13 je doslovná správa o tom, čo sa v Efeze podľa Skutkov 19 stalo. “V ktorom aj vy, počujúc Slovo Pravdy, Evanjelium svojho spasenia, v ktorom aj uveriac [v angl.


117

preklade “od tej doby, OD VTEDY, čo ste uverili” - pozn. prekl.], (nie počas toho, čo ste uverili) zapečatení ste Svätým Duchom Zasľúbenia.” Pozrite, o to ide. Príliš mnohí naši modernisti a dokonca aj naši fundamentalisti (takzvaní) veria v spásu v určitý zvláštny čas; ktorý je v mnohých prípadoch nazvaný: “rozhodnutie”, a tomu potom hovoria, že prijali Krista, alebo že sú znovuzrodení. Ale prijatie Krista je prijatie Jeho Ducha. Prijatie Jeho Ducha to je znovuzrodenie. Prijatie Jeho Ducha, to je pokrstenie Duchom Svätým. Amen. Títo ľudia veria. To je krásne. Ale tam sa zastavia. Ducha Svätého prijmete PO TOM, čo ste uverili. Tak to bolo vždy, a tak to aj vždy bude. Tie isté prvé inštrukcie pre ľudí povedal Peter na Letnice, “Čiňte pokánie a nech sa pokrstí jeden každý z vás na Meno Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha. Lebo vám patrí to zasľúbenie a vašim deťom a všetkým na široko - ďaleko, ktorých - a koľkýchkoľvek si povolá Pán, náš Boh.” 427 Tieto inštrukcie prišli ako priama Petrova odpoveď týkajúca sa toho, čo sa v skutočnosti na Letnice stalo. To, čo sa stalo, bolo to, že Boh podľa proroka Joela vylieval zasľúbeného Ducha Svätého na každé telo. On predtým nebol vyliaty alebo nebol predtým daný. Toto bolo to. Ale odteraz TOTO malo prichádzať cez činenie pokánia, pokrstenie na Meno Pána Ježiša Krista a potom bol Boh zaviazaný naplniť tých, ktorí prišli. Peter ani žiaden iný apoštol nikdy nepovedal, “Musíte byť znovuzrodení a potom naplnení Duchom.” 428 Tak toto je vzorové prežitie týkajúce sa prijatia Ducha Svätého, dávajte dobrý pozor, ako bol v nasledujúcom prípade vyliaty Duch Svätý na ľudí. Skutky 8:5-17: “A Filip zišiel do mesta Samárie a kázal im Krista. A zástupy jednomyseľne pozorovali na to, čo hovoril Filip, čujúc a vidiac divy, ktoré činil. Lebo z mnohých, ktorí mali nečistých duchov, vychádzali duchovia a kričali velikým hlasom aj mnohí porazení a chromí boli uzdravení. A povstala veliká radosť v tom meste. A nejaký muž, menom Šimon, prevádzal predtým v tom meste čary a plnil samársky národ úžasom, hovoriac o sebe, že je kýmsi velikým, na ktorého pozorovali všetci od malého až do veľkého a hovorili: Tento je tou velikou mocou Božou. A pozorovali na neho preto, že ich za dlhý čas naplňoval úžasom svojimi čary. Ale keď uverili Filipovi, ktorý im zvestoval o kráľovstve Božom a o Mene Pána Ježiša Krista, krstili sa mužovia a ženy. A uveril aj sám Šimon, a keď bol pokrstený, pridŕžal sa Filipa. A vidiac, že sa dejú divy a veľké moci, žasol. A keď počuli apoštolovia, ktorí boli v Jeruzaleme, že Samária prijala Slovo Božie, poslali k nim Petra a Jána, ktorí, keď ta zišli, modlili sa za nich, žeby dostali Svätého Ducha, (lebo ešte nebol zostúpil na niktorého z nich a boli len pokrstení v Meno Pána Ježiša.) Vtedy vzkladali na nich ruky a dostávali Svätého Ducha.” Podľa verša 12 ONI UVERILI SLOVU. Boli pokrstení na Meno Pána Ježiša. Ale napriek tomu všetkému podľa 16. verša EŠTE NEPRIJALI DUCHA SVÄTÉHO. To bolo len

118


POTOM, keď uverili a boli správne pokrstení, že prijali Ducha Svätého. To je presne ten istý vzor, ktorý dal Peter v Skutkoch 2:38-39. 429 Iné miesto Písma, ktoré túto tému obdivuhodne osvetľuje, nachádzame v epištole Galaťanom 3:13-14: “Zlorečený každý, kto visí na dreve, aby na pohanov prešlo v Kristu Ježišovi požehnanie Abrahámovo, aby sme dostali zasľúbenie Ducha skrze vieru.” V žiadnom prípade nemôže byť povedané, že “požehnanie Abrahámovo” je znovuzrodenie a “zasľúbenie Ducha” je krst Duchom Svätým ako dve oddelené udalosti. Lebo v Písme čítame, že “Ježiš zomrel na kríži a Jeho smrťou a vzkriesením prešlo požehnanie Abrahámovo na pohanov, opustiac Židov. To sa stalo, aby sa Duch mohol stať dostupným pre pohanov.” 430 Aby sme porozumeli tomu, čo som práve povedal, treba vyjasniť, prečo študenti Písma nikdy nenašli, že by Pavol niekedy povedal, “Znovuzroďte sa a POTOM budete naplnení Duchom.” Oni sa domnievali, že to tam je, a vložili do toho svoje vlastné mienky, aby sa zdalo, že je to tam tak povedané, ALE PÍSMO TO NEHOVORÍ. Ani Ježiš to nikdy nepovedal. Pozrite sa na Jána 7:37-39 a čítajte to teraz s porozumením: “Potom v posledný, v ten veliký deň sviatku stál Ježiš a volal: Ak niekto žízni, nech prijde ku mne a pije! Kto verí vo Mňa, jako hovorí Písmo, rieky živej vody potečú z jeho vnútra. (Ale to povedal o Svätom DUCHU, ktorého mali dostať uverivší v Neho. Lebo ešte nebolo Svätého Ducha, pretože Ježiš ešte nebol oslávený.)” Tu je jasne a dôrazne povedané, že z veriaceho, ktorý vo viere príde k Ježišovi a bude piť, budú plynúť rieky živej vody. To umiestňuje toto prežitie do Letníc. Majme na pamäti túto myšlienku, keď čítame Jána 4:10 a 14: “Ježiš odpovedal a riekol jej: Keby si znala dar Boží a vedela, kto je Ten, ktorý ti hovorí: Daj sa mi napiť!, ty by si bola Jeho prosila a bol by ti dal živej vody. Ale kto sa napije z vody, ktorú mu Ja dám, ten nebude žízniť na veky; ale voda, ktorú mu dám, obráti sa v ňom na prameň vody vyvierajúcej do večného života.” Tu sa hovorí o tej istej živej vode, ale tentoraz nie je označená ako rieka, ale ako artézska studňa. Tu robia ľudia chybu. Pretože je nazvaná studňou a riekou, domnievajú sa, že na jednom mieste ide o večný život daný skrze Ducha, a na ďalšom mieste, kde je pomenovaná ako rieka, (ktorá v sebe zahrňuje veľkú dynamiku), že to musí byť Duch, ktorý je teraz daný ako vybavenie mocou. Nie je to tak. Je to jedno a to isté. To je Duch, ktorý dáva život a moc, a to prišlo na Letnice. 431 Čo spôsobilo toto nedorozumenie? Odpoveď znie: “PREŽITIE.” Riadili sme sa prežitím, a nie Slovom. Preč s prežitiami ako s meradlom. Je len jedna olovnica, len jeden meter a to je SLOVO. Dávajte teraz pozor a porozumejte to. Peter povedal, “Čiňte pokánie a dajte sa pokrstiť každý jeden z vás na meno Ježiša Krista na odpustenie hriechov a prijmete dar Ducha Svätého.” Pavol sa opýtal, “Či ste prijali Ducha Svätého, ODKEDY ste uverili?” V tomto tu je celý náš problém. Ľudia činia pokánie zo svojich hriechov, dajú sa pokrstiť vo vode, ALE NEJDÚ ĎALEJ, ABY PRIJALI DUCHA SVÄTÉHO. VERÍTE


119

AŽ PO PRIJATIE DUCHA. Veriť v Ježiša, to je krok správnym smerom, je to krok smerom k Duchu Svätému. Ale tam sa ľudia zastavia. Oni idú až do vody a potom sa zastavia. Oni veria a potom sa zastavia. Biblia nehovorí, že prijmete, KEĎ uveríte. Je povedané, “Prijali ste Ducha Svätého PO TOM, čo ste uverili?” Presný a doslovný preklad znie: “Prijali ste Ducha Svätého od tej doby, čo ste pred tým uverili?” Ľudia veria a potom sa zastavia. Ducha Svätého neprijímate, keď uveríte V Neho a činíte pokánie. Idete ďalej a prijmete Ducha Svätého. Vidíte? V tom zlyhávajú naši fundamentalisti. Oni nemajú žiadnu moc, pretože sa zastavili kúsok pred Letnicami. 432 Sú ako deti Izraela, ktoré vyšli z Egypta a zastavili sa tesne pred Zasľúbenou Zemou. Tie deti Izraelove opustili Egypt v počte asi dvoch miliónov. Všetci putovali spolu, všetci videli tie isté divy Božie, všetci mali podiel na tej istej manne a vode z udretej skaly, všetci nasledovali ten istý oblak vo dne a ohnivý stĺp v noci, ale LEN DVAJA z nich došli do Zasľúbenej Zeme. LEN DVAJA BOLI PRAVÍ ALEBO SKUTOČNÍ VERIACI. To je pravda, lebo Slovo hovorí, že tí ostatní zomreli pre neveru; a pre svoju neveru nemohli vojsť. (Židom 3:19) Potom, keď je to tak, a len DVAJA VOŠLI, tak tí ostatní neboli skutoční veriaci. V čom spočíval rozdiel? Dvaja stáli na Slove. Keď srdcia tých desiatich vyzvedačov v Kádeš-Barnei zlyhali, Jozue a Kálef sa nezakolísali, pretože oni verili Slovu a povedali, “Sme viac ako schopní zabrať túto zem.” Oni vedeli, že to dokážu urobiť, pretože Boh povedal, “Dal som vám tú zem.” Potom, čo všetci tí Izraeliti videli moc a dobrotivosť a vyslobodenie Božie, nevošli do odpočinutia, ktoré je typom Ducha Svätého. Tak hneď teraz môžete vidieť, že vždy bude len veľmi málo ľudí veriť po celý čas až do prijatia Ducha Božieho. 433 Dobre, došli sme až potiaľto. Teraz chcem ísť ďalej, a keď pôjdem ďalej, viem, že u niektorých ľudí spôsobím určité emócie. Ale nie som za to zodpovedný. Som zodpovedný Bohu a Jeho Slovu a ľuďom, ku ktorým ma Boh poslal. Musím byť verný vo všetkom, čo mi dáva, aby som povedal. 434 V Jánovi 6:37 a 44 je povedané, “Všetko, čo mi dáva Otec, prijde ku Mne, a toho, kto prijde ku Mne, nevyženiem von. Nikto nemôže prijsť ku Mne, keby ho nepritiahol Otec, ktorý Ma poslal, a Ja ho vzkriesim v posledný deň.” Ján 1:12-13: “Ale všetkým, ktorí Ho prijali, dal právo a moc stať sa deťmi Božími, tým, ktorí veria v Jeho Meno; ktorí nie z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ALE Z BOHA sú splodení.” Efežanom 1:4-5: “Tak, ako si nás v Ňom vyvolil pred založením sveta, aby sme boli svätí a bezvadní pred Ním, v láske, predurčiac nás k synovstvu skrze Ježiša Krista cieľom Neho podľa ľúbosti svojej vôle.” Nechceme teraz príliš hlboko vchádzať do témy o suverenite Božej, (pretože to by samo zabralo celú knihu), dovoľte mi tu ukázať, že podľa týchto veršov si Ježiš Kristus vyberá Svoju vlastnú nevestu práve tak isto, ako si dnes muži vyberajú svoje nevesty. Nevesta dnes jednoducho nerozhoduje o tom, že si vezme určitého muža za manžela. Nie. Je to ženích, ktorý o tom rozhoduje a vyberá si určitú ženu za svoju nevestu. (Ján 15:16: “Nie vy ste si

120


Mňa vyvolili, ale Ja som si vyvolil vás.”) Podľa Slova Božieho bola nevesta vybraná pred založením sveta. Toto vyvolenie Nevesty si preduložil Sám v Sebe. Efežanom 1:9. A v Rimanom 9:11 je povedané, “Aby zostávalo preduloženie Božie podľa vyvolenia.” Nemôžete to čítať nijako inak. To preduloženie srdca, ten večný úmysel Boží bol vziať si nevestu podľa Svojej VLASTNEJ voľby, a tento úmysel mal v Sebe, a pretože je večný, bolo to rozhodnuté pred založením sveta. 435 Dávajte teraz dobrý pozor a pozrite sa na toto. Skôr ako vôbec bolo zrnko hviezdneho prachu, skôr ako bol Boh Bohom, (Boh je predmetom uctievania a vtedy ešte nebolo nikoho, kto by Ho uctieval, takže On bol v tom čase Bohom iba potencionálne), a bol známy len ako večný Duch, nevesta už bola v Jeho mysli. Áno, bola. Existovala v Jeho myšlienkach. A ako je to s tými myšlienkami Božími? Sú večné či nie? 436 Večné myšlienky Božie! Dovoľte, aby som sa vás opýtal, “Sú myšlienky Božie večné?” Ak toto môžete uvidieť, potom uvidíte mnoho vecí. Boh je nemenný, ako v bytí, tak i v konaní. O tom sme už hovorili a dokázali to. Boh je vo Svojich schopnostiach nekonečný, a preto ako Boh musí byť aj vševedúci. Keď je vševedúci, tak sa teraz neučí ani sa Sám so Sebou neradí, ani v žiadnom čase k svojmu poznaniu nepridáva. Keby mohol k Svojmu poznaniu niečo pridať, potom by nebol vševedúci. Potom by sme mohli nanajvýš povedať, že raz bude vševedúci. Ale to nie je podľa Písma. On JE vševedúci. Nikdy nemal o ničom nejakú novú myšlienku, pretože všetky Svoje myšlienky mal vždy a stále ich bude mať, a od začiatku pozná koniec, lebo je Boh. TAK MYŠLIENKY BOŽIE SÚ VEČNÉ. SÚ SKUTOČNÉ. Oni jednoducho nie sú také ako u človeka, ktorý načrtol plán a jedného dňa budú jeho myšlienky premenené na hmotu a formu, ale oni sú už skutočné a večné a sú časťou Boha. 437 Pozrite, ako sa to deje. Boh mal vždy Svoje myšlienky s Adamom. Adam ako Jeho myšlienka ešte nebol vyjadrený. Žalm 139:15-16 vám o tomto trochu dá predstavu: “Niktorá moja kosť nie je ukrytá pred Tebou, ktorý som učinený v skrytosti; utkaný som v hlbinách zeme. Tvoje oči videli môj trup a do Tvojej knihy sú zapísané všetky moje údy jako aj dni, v ktorých boli utvorené, keď ešte nebolo ani jedného z nich.” To, ako som povedal, nebolo napísané o Adamovi, ale dáva vám to predstavu a poznanie, že tá myšlienka bola v Jeho mysli, a tá myšlienka bola večná a musela byť vyjadrená. Tak, keď bol Adam sformovaný z prachu zeme a Boh stvoril jeho duchovnú bytosť, potom sa stal Božou vyjadrenou myšlienkou a tieto večné myšlienky boli teraz prejavené. 438 Mohli by sme prechádzať cez storočia. Nachádzame Mojžiša, Jeremiáša, Jána Krstiteľa a každý z nich bol večná Božia myšlienka vyjadrená vo svojej dobe. Potom prídeme k Ježišovi, k tomu LOGOS. On bol dokonalou a úplnou MYŠLIENKOU, ktorá bola vyjadrená, a On sa dal poznať ako Slovo. To je to, čím On JE a vždy BUDE.

DUCH SVÄTÝ V KAŽDOM VEKU 439

121

A teraz je povedané, že “On si nás V ŇOM (v Ježišovi) vyvolil pred založením sveta.” To znamená, že sme boli rovno tam S Ním v mysli a v myšlienkach Božích pred založením sveta. To dáva vyvoleným VEČNÚ kvalitu. Od toho sa nemôžete dostať preč. 440 Dovoľte, aby som sem vsunul jednu myšlienku. Dokonca naše telesné narodenie je založené na vyvolení. Ženské vaječníky produkujú mnoho a mnoho vajíčok. Ale prečo sa stane, že v určitom čase prichádza dole určité vajíčko, a nie žiadne iné? A potom sa medzi mužskými spermiami z neznámeho dôvodu určitý zárodok chytí toho vajíčka, zatiaľ čo tie ostatné, ktoré by sa mohli tak ľahko prichytiť alebo mali lepšiu príležitosť, sa neprichytili a zahynuli. Za týmto všetkým stojí inteligencia, čiže to, čo rozhoduje, či to bude chlapec alebo dievča, blond alebo brunet, či bude mať jasné alebo tmavé oči, atď. S týmito myšlienkami vo svojej mysli rozmýšľajte o Jozuovi a Kálefovi. Či nepovedal Ježiš v Jánovi 6:49: “Vaši otcovia jedli mannu na púšti, a zomreli.” Tí rodičia, ktorí tam zomreli, boli potrební, aby boli praotcami národa, ku ktorému Ježiš hovoril. Oni zahynuli, hoci telesne boli v Božom vyvolení, ako v ňom boli Jozue a Kálef duchovne. 441 Ale aby sme pokračovali. Títo vyvolení neboli len večnými Božími myšlienkami, ktoré mali byť vo svojom čase vyjadrené v tele, ale títo istí vyvolení sú nazývaní iným menom. Rimanom 4:16: “Preto z viery, aby bolo podľa milosti, aby bolo zasľúbenie pevné všetkému semenu, nie len tomu zo zákona, ale aj tomu z viery Abrahámovej, ktorý je otcom všetkých nás.” Rimanom 9:7-13: “Ani preto, že sú semä Abrahámovo, nie sú všetci deťmi, ale: V Izákovi sa ti bude volať semä, to jest, nie deti tela sú deťmi Božími, ale deti zasľúbenia počítajú sa za semä. Lebo Slovo zasľúbenia je toto: O tomto čase prijdem a Sára bude mať syna. A nielen to, ale aj Rebeka počala z jedného, z Izáka, nášho otca; (lebo ešte keď sa neboli narodili ani neboli vykonali ničoho dobrého alebo zlého - aby zostávalo preduloženie Božie podľa vyvolenia, nie zo skutkov, ale z toho, ktorý povoláva) - ešte vtedy jej bolo povedané, že väčší bude slúžiť menšiemu. Jako je napísané: Jakoba som miloval a Ezava som nenávidel.” Galaťanom 3:16: “A zasľúbenia boli povedané Abrahámovi a jeho semenu. Nehovorí: I semenám, ako keby ich bolo mnoho, ale hovorí jako o jednom: I tvojmu semenu, ktorým je Kristus.” Galaťanom 3:29: “A jestli ste vy Kristovi, tedy ste semenom Abrahámovým a podľa zasľúbenia dedičmi.” Podľa Rimanom 4:16 zisťujeme, že Boh dal pevné zasľúbenie VŠETKÉMU semenu Abrahámovmu a Pavol toto označenie vzťahuje na seba i na všetkých veriacich, lebo hovorí, “Abrahám, ktorý je otcom VŠETKÝCH nás.” Potom pokračuje, nielen, aby ohraničil svoju definíciu, ale skôr aby ju dokončil, lebo v Galaťanom 3 stotožnil to SEMENO (jednotné číslo) s Ježišom a započítal “deti semena” ako deti zasľúbenia, a zasľúbenie má do činenia s “vyvolením” alebo s “Božou voľbou”. To je presne to, čo sme hovorili. Tí, ktorí sú z Kráľovského Semena, sú vyvolení Boží, sú predurčení, predzvedení Boží a boli v mysli Božej a v Jeho myšlienkach.

122


Jednoducho povedané, Pravá Nevesta Kristova bola večne v Božej mysli, ale nebola vyjadrená, až kým každý nevystúpil vo svojom určenom a vyznačenom čase. Každý člen, keď vystúpil, stal sa VYJADRENÝM a zaujal svoje miesto v tele. Tak táto nevesta je doslovnou NEVESTOU SEMENA VYPOVEDANÉHO SLOVA. A hoci je označená ako žena, je nazvaná aj “telom Kristovým”. Je úplne zrejmé, že tak má byť nazvaná, lebo bola predurčená v Ňom, pochádza z toho istého zdroja, bola večná s Ním a teraz prejavuje Boha v tele z mnohých údov, ako bol vtedy Boh prejavený v JEDNOM ÚDE, a to v našom Pánovi Ježišovi Kristovi. 442 Tak potom tu prichádzame k záveru. Ako to večné Logos (Boh) bolo prejavené v Synovi a v Ježišovi prebývala celá plnosť Božstva telesne a Ten večný bol Otec prejavujúci sa v tele, a tým dostal titul Syna, tak aj my, veční v Jeho myšlienkach, keď prišiel na nás rad, stali sme sa tým Semenom Vypovedaného Slova prejaveným v tele, ktoré pozostáva z mnohých údov a tieto večné myšlienky, ktoré sa teraz prejavujú v tele, sú synovia Boží, práve tak, ako sme nazvaní. NESTALI SME SA SEMENOM SKRZE ZNOVUZRODENIE, MY SME BOLI SEMENOM, A PRETO SME SA ZNOVUZRODILI, LEBO LEN VYVOLENÍ SA MÔŽU ZNOVUZRODIŤ. Pretože SME BOLI SEMENOM, mohli sme byť oživení. V NE-SEMENE nie je nič k oživeniu. 443 Zachovajte to dobre vo svojich mysliach. Urobme teraz ďalší krok. Vykúpiť znamená kúpiť naspäť. Je to navrátené pôvodnému majiteľovi. Boh skrze Svoju smrť, preliatou Krvou, KÚPIL SPÄŤ SVOJICH VLASTNÝCH. On kúpil naspäť Nevestu Semena Vypovedaného Slova. “Moje ovce čujú Môj hlas (Slovo) a nasledujú Ma.” Vždy ste boli ovcou. Nikdy ste neboli prasaťom alebo psom, ktorý sa potom stal ovcou. To je nemožné, lebo každý druh života rodí ten istý druh a druh sa nemení. Tak, ako sme boli v myšlienkach Božích a potom vyjadrení v tele, musel prísť deň, keď sme počuli Jeho hlas (Slovo), a počúvajúc ten hlas, sme si uvedomili, že je to náš Otec, ktorý nás volá, a poznali sme, že sme synovia Boží. Počuli sme Jeho hlas a zvolali sme ako márnotratný syn, “Spas ma, môj Otče. Vraciam sa k Tebe.” 444 Syn Boží môže ísť dlhý čas, kým rozpozná, že je synom. V skutočnosti je mnoho pravých kresťanov takých ako v tom príbehu o malom orlovi, ktorého vysedela sliepka. Viete, že orol je typom pravého veriaceho. Nejaký sedliak vzal vajce z orlieho hniezda a položil ho pod sliepku. V príslušnom čase sa všetky vajcia pod tou sliepkou vyliahli. Malé kuriatka dobre vychádzali s matku sliepkou, ale ten malý orol nemohol pochopiť to kvokanie a hľadanie potravy v kope hnoja. Dokázal sa živiť, ale bol z toho všetkého dosť zmätený. Ale jedného dňa z výšky vo vzduchu matka orlica, ktorá zniesla to vajce, vysliedila toho malého orla na zemi. Zniesla sa obrovskou rýchlosťou dolu a zakričala naňho plným hlasom, aby vzlietol hore a stretol sa s ňou. On nikdy nepočul krik orla, ale keď počul ten prvý výkrik, niečo sa v ňom zobudilo a on zatúžil vzlietnuť k nej. Ale bál sa to skúsiť. Tá matka znova zvolala na neho, aby sa vzniesol vo vetre a nasledoval ju. On zakričal, že sa


123

bojí. Ona ešte raz zavolala, skríkla, aby to skúsil. Trepotajúc krídlami, vrhol sa do vzduchu a odpovedal na volanie matky, vzniesol sa do modrej oblohy. Vidíte, on bol vždy orlom. Nejaký čas sa správal ako kura, ale nemohol sa uspokojiť. Ale keď počul volanie toho veľkého orla, prišiel na svoje vlastné miesto. A keď raz pravý syn Boží počuje skrze Slovo volanie Ducha, on si tiež uvedomí, kým je, a utečie sa k tomu Veľkému Prorokovi - Orlovi a bude s Ním naveky sedieť v nebeských miestach v Kristu Ježišovi. 445 TERAZ PRICHÁDZA NÁŠ TRIUMFÁLNY ŠTÍTOVÝ KAMEŇ o krste Duchom Svätým. Galaťanom 4:4-7: “Ale keď prišla plnosť času, poslal Bôh svojho Syna, pošlého zo ženy, podrobeného pod zákon, aby tých, ktorí boli daní pod zákon, vykúpil, aby sme vzali nám určené synovstvo. A že ste synovia, poslal Bôh Ducha Svojho Syna do našich sŕdc, ktorý volá: Abba Otče! Takže už nie si sluha, ale syn, a jestli syn, aj dedič Boží skrze Krista.” Tu to je. Ježiš Kristus zostúpil, zomrel na kríži, dokonal vykúpenie (prinavrátil pôvodnému vlastníkovi prostredníctvom vykúpenia alebo zaplatením ceny), a tým NÁS POSTAVIL AKO SYNOV. Neučinil z nás synov, lebo sme už boli Jeho synmi, ale umiestnil nás ako synov. Lebo dokiaľ sme boli vo svete, v tele, nemohli sme byť uznaní za Jeho synov. Boli sme držaní diablom v zajatí. Ale aj tak sme boli synovia. A počujte toto: “A ŽE STE SYNOVIA, POSLAL BOH DUCHA SVOJHO SYNA DO VAŠICH SŔDC, KTORÝM VOLÁTE: ABBA, OTČE.” Na koho spadol Duch v čase Letníc? Na synov. Na koho v Korinte? Na synov, keď POČULI SLOVO. 446 Čo je krst Duchom Svätým? Je to Duch, ktorý vás krstí do tela Kristovho. To je nové narodenie. To je Duch Boží, ktorý vchádza do vás a napĺňa vás po tom, čo ste činili pokánie, (keď ste počuli Jeho Slovo) a boli ste pokrstení vo vode ako odpoveď dobrého svedomia voči Bohu. 447 Tomu, čo sme teraz uviedli, by všetci porozumeli omnoho ľahšie, keby všetci verili učeniu o jednote Božstva. Lebo nie sú tri osoby v Božstve, ale JEDNA. Preto NIE SME zrodení z Ducha Života Ježiša, ktorý vchádza do vnútra a potom neskôr prichádza Duch Svätý, aby nám dal moc. Keby to bola pravda, prečo zneuctievame Otca a nedávame Mu žiadne miesto v našom celkovom spasení, lebo ak je spasenie od Pána, a keby boli traja Pánovia, potom aj ON (Otec) musí mať v tom diel. Ale istotne môžeme vidieť, že Ježiš toto povedal veľmi jasne, že to je On a jedine On, ktorý je Bohom, a to je On a jedine On Sám, ktorý vchádza do veriaceho. Ján 14:16 hovorí, že Otec pošle iného Utešiteľa. Ale verš 17 hovorí, že On (Ježiš) u nich prebýva a neskôr má byť v nich. Vo verši 18 hovorí, že On príde k nim. Vo verši 23, keď hovoril k učeníkom, povedal, “My (Otec a Syn) prídeme k nemu.” Tak to je Otec, Syn a Duch Svätý, ktorí prichádzajú všetci v tú istú dobu, lebo je to JEDNA OSOBA, z ktorej pozostáva Božstvo. Ten príchod sa stal na Letnice. Nie sú dva príchody Ducha, len jeden. Problém je v tom, že ľudia nepoznajú skutočnú pravdu a jednoducho veria v Ježiša na odpustenie hriechov, ale nepokračujú, aby prijali Ducha.

124 448


Skôr ako ukončím túto tému, viem, že máte v mysli jednu otázku. Chcete vedieť, či verím v učenie o predexistencii. Neverím tomu mormonskému učeniu o predexistencii duše práve tak, ako neverím v reinkarnáciu alebo v prevteľovanie duše. Buďte tu opatrní a pochopte toto. To nie je tá osoba, ktorá pochádza večne predurčená od Boha, TO JE SLOVO ALEBO SEMENO. To je to. Dávno, príliš dávno na to, aby to ľudský rozum pochopil, večný Boh s večnými myšlienkami myslel a rozhodol, ako je napísané, “JAKOBA SOM MILOVAL, ALE EZAVA SOM NENÁVIDEL (Rimanom 9:13).” SKÔR AKO SA KTORÝ Z NICH NARODIL A AKO BY NIEČO DOBRÉHO ALEBO ZLÉHO UČINIL! Pozrite, to bola MYŠLIENKA a tá myšlienka bola potom vyjadrená a Boh vykúpil Jákoba späť, lebo iba Jákob bol SEMENOM. Iba Jákob mal semeno, preto mal úctu k právu prvorodenstva a k zmluve Božej. Ak ste pravým semenom, budete počúvať to Slovo. Duch vás pokrstí do tela Kristovho, naplní vás a vystrojí mocou a vy prijmete Slovo pre váš deň a vek. Vidíte, akým jasným sa stáva pravý dôkaz, keď vám je zjavené Slovo? Všimnite si znova, že Ježiš bol Kráľovským Semenom. Žil v ľudskom tele. Keď Ho Duch zavolal, (tú Slovom prejavenú Myšlienku), išiel k Jordánu a bol tam pokrstený vo vode. Keď poslúchol Slovo, Duch Svätý prišiel na Neho a hlas povedal, “Toto je môj milovaný syn, Toho počúvajte!” Hlas nepovedal, “Tento sa stal Mojím Synom,” Ježiš BOL Synom! Duch Svätý Ho uviedol do pozície toho Syna pred nimi všetkými. Potom, keď bol takto naplnený, (a ten istý vzor sa odohráva na Letnice a stále ďalej), vystúpil a demonštroval moc, prijímajúc plné zjavenie Boha a od Boha dané na ten deň. 449 Stále hovoríme, že pravdivý dôkaz o krste Duchom Svätým pre veriaceho je to, že prijíma Slovo na ten vek, v ktorom žije. Dovoľte, aby som vám to ukázal úplne jasne. 450 Tých Sedem Vekov, ako sú podané v Zjavení v 2. a 3. kapitole, zaberajú celé obdobie plnosti pohanov alebo celý čas, v ktorom sa Boh zaoberá spasením pohanov. V každom jednotlivom veku bez výnimky sa hovorí to isté pri otvorení a zakončení posolstva pre ten vek. “Poslovi zboru (v Efeze, Smyrne, Pergame, Tyatíre, Sardách, Filadelfii, Laodicei) napíš, toto hovorí Ten atď., atď.” “Kto má uši, nech počuje (jednotné číslo), čo Duch hovorí zborom.” Všimnite si tu, že Ježiš (skrze Ducha) oslovuje v KAŽDOM veku LEN JEDNU osobu ohľadom Slova pre ten vek. Len JEDEN posol pre každý vek prijíma to, čo chce Duch pre ten vek povedať, a ten JEDEN POSOL je poslom pravej cirkvi. On hovorí za Boha skrze zjavenie obom “cirkvám”, tej pravej i tej nepravej. Posolstvo je potom rozhlasované všetkým. Ale hoci je toto posolstvo hlásané všetkým, ktorí prichádzajú do jeho okruhu, to posolstvo je svojím spôsobom individuálne prijímané len určitou kvalifikovanou skupinou ľudí. Každý jednotlivec z tejto skupiny je človek, ktorý má schopnosť počuť, čo Duch hovorí cirkvi prostredníctvom posla. Tí, ktorí počujú, nedostávajú nejaké svoje vlastné súkromné zjavenie, ani to nie je skupina, ktorá dostáva svoje


125

kolektívne zjavenie, ALE KAŽDÁ OSOBA POČÚVA A PRIJÍMA TO, ČO UŽ POSOL PRIJAL OD BOHA. 451 Nepokladajte to za zvláštne, že to tak je, lebo Pavol dal tento vzor pod rukou Božou. Jedine Pavol mal plné zjavenie pre svoj deň, ako to svedčí jeho konfrontácia s inými apoštolmi, ktorí uznali Pavla ako Proroka - Posla pre pohanov v tej dobe. A tiež si môžeme všimnúť z konkrétneho príkladu v Slove, že keď chcel ísť Pavol do Ázie, Boh mu v tom zabránil, lebo ovce (Jeho deti) boli v Macedónii a oni (Macedónci) budú počúvať, čo im Duch mal prostredníctvom Pavla povedať, zatiaľ čo ľudia v Ázii nie. 452 V každom veku máme presne ten istý vzor. Preto svetlo prichádza prostredníctvom nejakého Bohom daného posla v určitej oblasti a potom sa to svetlo od tohoto posla šíri cez službu iných, ktorí v tom boli verne vyučení. Ale, samozrejme, nie všetci, ktorí vychádzajú, si vždy uvedomujú, aké nutné je povedať LEN to, čo povedal posol. (Spomeňte si, Pavol v 1. Korinťanom 14:37 varoval ľudí, aby hovorili len to, čo povedal on, “Ak niekto myslí o sebe, že je prorok alebo duchovný, nech pozná dobre, čo vám píšem, že sú to PRIKÁZANIA PÁNOVE. Či od vás vyšlo Slovo Božie? Alebo či len k vám samým prišlo?”) Oni tu niečo pridajú a tam zase niečo uberú a zakrátko už posolstvo nie je viac čisté a prebudenie zomiera. Akí opatrní musíme byť, aby sme počuli len JEDEN hlas, lebo Duch má len jeden hlas, ktorý je hlasom Božím. Pavol ich varoval, aby hovorili to, čo on povedal, Peter tiež robil to isté. On ich varoval, že ANI ON (Pavol) nemôže zmeniť jediné slovo, ktoré dal skrze zjavenie. Ó, ako je dôležité počúvať hlas Boží skrze Jeho poslov a potom hovoriť to, čo im bolo dané, aby povedali zborom. 453 Dúfam, že to teraz začínate vidieť. Možno teraz dokážete rozumieť, prečo nedržím s fundamentalistami a s letničnými. Musím držať so Slovom tak, ako ho Pán zjavil. Nevyčerpal som to všetko. Na to by bola potrebná celá kniha, ale s Pánovou pomocou budeme mať mnoho kázní, záznamov a posolstiev o všetkých týchto veciach, ktoré vám pomôžu porozumieť a dať do súvislosti celé Písmo. 454 “Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí zborom v každom veku.” V každom veku bolo to isté zvolanie. Počujte, čo hovorí Duch! Ak si kresťan, vrátiš sa k tomu, čo učí Duch; to je Slovo na tento vek. Každý posol do každého veku bude kázať to Slovo. Každé nové a pravé prebudenie bude preto, že sa ľudia vrátili k Slovu na ich vek. Zvolanie v každom veku je pokarhanie: “Opustili ste Slovo Božie. Čiňte pokánie a navráťte sa k Slovu.” Od prvej knihy Biblie (Genesis) až k tej poslednej knihe (Zjavenie) je len jeden dôvod, prečo sa ľudia znepáčili Bohu - to je, že opustili Slovo, a je len jeden prostriedok, ako môžu znovu získať Jeho zaľúbenie - navrátiť sa do Slova.

126 455


V Efezskom Veku a v tomto veku a v každom veku, ktorý preberáme, uvidíme, že toto je pravda. A v poslednom veku, ktorý je naším vekom, nájdeme zatmenie Slova, úplné odpadnutie, ktoré povedie k veľkému súženiu. 456 Ak si tým pravým semenom, a ak si skutočne pokrstený Duchom Svätým, budeš si Jeho Slovo ceniť viac ako svoju dennú potravu a budeš mať túžbu žiť KAŽDÝM Slovom, ktoré vychádza z úst Božích. 457 To je moja úprimná modlitba za nás všetkých, aby sme počuli, čo nám Duch prináša zo Slova dnes.

127

PERGAM

PIATA KAPITOLA PERGAMSKÝ CIRKEVNÝ VEK

458

Zjavenie 2:12-17: “A anjelovi zboru v Pergame napíš: Toto hovorí ten, ktorý má ten dvojsečný meč ostrý: Znám tvoje skutky aj to, kde bývaš, kde je trón satanov, a držíš (pevne) moje meno a nezaprel si mojej viery ani vo dňoch, v ktorých svedčil Antipas, môj verný svedok, ktorého zabili u vás, kde býva satan. Ale mám niečo málo proti tebe: že tam máš tých, ktorí držia učenie Balámovo, ktorý učil Baláka, jako položiť úraz pred synov Izraelových, aby jedli obetované modlám a smilnili. Tak máš aj ty takých, ktorý držia učenie mikulášencov, čoho nenávidím. Teda čiň pokánie, ale ak nie, prijdem rýchle na teba a budem s nimi bojovať mečom svojich úst. Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí sborom! Tomu, kto víťazí, dám mu jesť zo skrytej manny a dám mu biely kamienok a na kamienku napísané nové meno, ktoré nevie nikto, iba ten, kto ho berie.”

PERGAM 459

Pergamum (staroveký názov) ležal v Mýzii, v krajine zavlažovanej tromi riekami, z ktorých jedna bola spojená s morom. Bol popisovaný ako najslávnejšie mesto v Ázii. Bolo to mesto kultúry, s knižnicou, ktorá bola druhá najväčšia po tej v Alexandrii. A predsa to bolo mesto veľkého hriechu, odovzdané neviazaným rituálom uctievania Aeskulapa, ktorého vzývali vo forme živého hada, ktorý bol usídlený a živený v chráme. V tomto nádhernom meste zavlažovaných hájov, verejných chodníkov a parkov žila malá skupina oddaných veriacich, ktorí neboli oklamaní pozlátkou krásy a desili sa satanského uctievania, ktoré naplnilo to miesto.

PERGAMSKÝ CIRKEVNÝ VEK

128 VEK 460

Pergamský vek trval asi tristo rokov, od roku 312 do roku 606 po Kristovi.

POSOL 461

Použijúc pravidlo, ktoré nám Boh dal pre výber posla pre každý vek, a síce: vyberáme toho, ktorého služba sa najviac približuje k tej prvého posla, Pavla, bez váhania prehlasujeme, že Pergamským poslom je Martin. Martin sa narodil v roku 315 v Maďarsku. Avšak jeho životné dielo bolo vo Francúzsku, kde pracoval ako biskup v meste Tours a v okolí. Zomrel v roku 399. Tento veľký svätý bol strýkom ďalšieho skvelého kresťana, svätého Patrika z Írska. 462 Martin sa obrátil ku Kristovi v dobe, keď robil kariéru ako profesionálny vojak. Bolo to vtedy, keď bol ešte zamestnaný v tomto povolaní, že sa stal ten najpozoruhodnejší zázrak. Je zaznamenané, že nejaký žobrák ležal chorý na ulici mesta, do ktorého bol Martin prevelený. Chlad zimy bol silnejší, ako mohol zniesť, lebo bol veľmi slabo oblečený. Nikto nevenoval jeho potrebám žiadnu pozornosť, až kým nešiel okolo Martin. Keď videl kritickú situáciu tohoto chudobného muža, ale keďže nemal zvyšný odev, vyzliekol si svoj vrchný plášť, rozsekol ho mečom na dvoje a to plátno ovinul okolo mrznúceho muža. Postaral sa o neho, ako najlepšie vedel, a išiel svojou cestou. Tej noci sa mu Pán Ježiš zjavil vo videní. Zastal tam ako žobrák ovinutý v polovici Martinovho odevu. Povedal mu, “Martin, hoci je len začiatočník vo viere, predsa ma odial týmto odevom.” Od tej doby sa Martin usiloval slúžiť Pánovi z celého svojho srdca. Jeho život sa stal sériou divov zjavujúcich moc Božiu. 463 Potom, ako opustil armádu a stal sa vedúcim v cirkvi, zaujal veľmi radikálny postoj voči modloslužbe. Vysekal háje, rozbil obrazy a zrútil oltáre. Keď čelil tvárou v tvár pohanom kvôli svojim činom, vyzval ich takým istým spôsobom, ako to urobil Eliáš prorokom Bála. Navrhol, aby ho priviazali k stromu na jeho spodnú stranu, aby, keď ho zotnú, ho rozdrtil, jedine, že by Boh zasiahol a obrátil by strom, kým by padal. Ľstiví pohania ho priviazali k stromu, ktorý rástol na úpätí hory, a boli si istí, že prirodzená zemská príťažlivosť spôsobí, že strom padne tak, že ho rozdrví. Práve, keď strom začal padať, Boh ho obrátil hore proti všetkým zákonom prírody. Niekoľko utekajúcich pohanov bolo rozdrtených, keď strom na niekoľkých z nich spadol. 464 Historici priznali, že najmenej pri troch príležitostiach vzkriesil mŕtvych vierou v Ježišovo Meno. V jednom prípade sa modlil za mŕtve dieťa. Ako Elizeus,

POSOL

129

rozprestrel sa nad dieťaťom a modlil sa. Prišlo znovu k životu a zdraviu. V ďalšom prípade ho zavolali, aby pomohol oslobodiť jedného brata, ktorého odviedli na smrť v dobe veľkého prenasledovania. V čase, keď prišiel, bol už ten úbohý muž mŕtvy. Zavesili ho na strom. Jeho telo bolo bez života a oči vystúpené z jamiek. Ale Martin ho dal dolu, a keď sa za neho pomodlil, ten muž bol navrátený k životu a k svojej jasajúcej rodine. 465 Martin sa nikdy nebál nepriateľov, bez ohľadu na to, kým oni boli. Tak šiel osobne čeliť jednému zlému cisárovi, ktorý bol zodpovedný za smrť mnohých Duchom naplnených svätých. Tento panovník mu nechcel udeliť audienciu, tak Martin išiel za jedným priateľom toho panovníka, istým Damasusom, krutým biskupom Ríma. Ale biskup, ktorý bol formálnym kresťanom falošnej vínnej révy, sa za neho prihovoril. Martin sa vrátil do paláca, ale dvere už boli teraz zamknuté a nedovolili mu, aby vstúpil. Padol na tvár pred Pána a modlil sa, aby sa mohol dostať do paláca. Počul hlas, ktorý ho vyzýval, aby vstal. Keď tak urobil, videl, že sa brány samé od seba otvorili. Vošiel na nádvorie. Ale arogantný panovník neobrátil svoju hlavu a nehovoril s ním. Martin sa znova modlil. Zrazu samovoľne vyšľahol zo sedadla trónu oheň a ten nešťastný vládca z neho rýchle vyskočil. Iste, Pán pokoruje pyšných a povyšuje ponížených. 466 Jeho horlivosť v službe Pánovi bola taká, až bol diabol mocne vyburcovaný. Nepriatelia pravdy najali vrahov, aby Martina zabili. Prišli nepozorovane do jeho domu, ale vo chvíli, keď ho chceli zabiť, napriamil sa a obnažil svoje hrdlo meču. Akonáhle vyrazili dopredu, Božia moc ich zrazu vrhla späť cez miestnosť. Boli v tej svätej a strašnej atmosfére tak premožení, že sa plazili po rukách a kolenách a prosili o odpustenie za útok na jeho život. 467 Príliš často, ak sú ľudia významne používaní Pánom, sa stávajú pyšnými. Ale s Martinom to tak nebolo. Vždy zostával pokorným služobníkom Božím. Jeden večer, keď sa pripravoval, aby vošiel za kazateľňu, prišiel do jeho pracovne žobrák a prosil ho o nejaký odev. Martin poslal žobráka k svojmu hlavnému diakonovi. Namyslený diakon mu prikázal, aby odišiel. Nato sa žobrák vrátil späť k Martinovi. Martin vstal a dal žobrákovi svoje vlastné kvalitné rúcho a vyzval diakona, aby mu priniesol iné rúcho, ktoré bolo horšej kvality. Toho večera, keď Martin kázal Slovo, videlo Božie stádo okolo jeho tela jemnú bielu žiaru. 468 Iste to bol veľký muž, pravý posol toho veku. Nikdy nebol žiadostivý ničoho, len aby sa ľúbil Bohu, žil veľmi posväteným životom. Nikdy nemohol byť prinútený ku kázaniu skôr, dokiaľ sa najprv nemodlil a nebol v takom duchovnom stave, aby poznal a predniesol celú radu Božiu skrze Ducha Svätého poslaného z neba. Často nechával ľudí čakať, zatiaľ čo sa modlil kvôli plnej istote.


130 469

Len poznanie Martina a jeho mocnej služby môže spôsobiť, že si niekto bude myslieť, že prenasledovanie svätých poľavilo. Nie. Stále boli ničení diablom, skrze prostriedky toho zlého. Boli pálení na hraniciach. Boli pribíjaní na kmene tvárou dolu a boli na nich pustené divoké psy, aby trhali mäso a vnútornosti, nechávajúc obete umierať v hrozných mukách. Nemluvňatá boli vytrhávané z nastávajúcich matiek a hádzané prasatám. Ženské prsia boli odrezávané a ony boli nútené stáť vzpriamene, zatiaľ čo každý tep srdca vylieval krv, až kým sa mŕtve nezrútili. A tá tragédia bola ešte väčšia, ako by sme mohli pomyslieť, keď si uvedomíme, že toto nebola len výhradne práca pohanov, ale mnohokrát to spôsobovali takzvaní kresťania, ktorí cítili, že robia Bohu službu, keď zabíjajú týchto verných vojakov kríža, ktorí stáli na Slove a poslušnosti Duchu Svätému. Ján 16:2: “Vypovedia vás zo synagóg, ba ide hodina, aby každý, kto vás zabije, sa domnieval, že tým koná Bohu službu.” Matúš 24:9: “Vtedy vás vydajú v súženie a budú vás zabíjať a budete nenávidení od všetkých národov pre moje meno.” 470 Znameniami a divmi, mocou Ducha, bol Martin skutočne dokázaný ako posol toho veku. Ale nielenže bol obdarený veľkou službou, ale on sám bol vždy verný Slovu Božiemu. Bojoval proti organizácii. Odolával hriechu na vysokých miestach. Presadzoval pravdu slovom i skutkom a žil život plný kresťanského víťazstva. 471 Jeden životopisec o ňom napísal toto: “Nikto ho nikdy nevidel rozhnevaného, znepokojeného, zarmúteného alebo smejúceho sa. Bol vždy jedným a tým istým, a zdal sa, akoby bol niečím mimo smrteľnosti, nesúc na svojej tvári istý druh nebeskej radosti. Nikdy nebolo na jeho perách niečo iné ako jedine Kristus, nikdy v jeho srdci niečo iné ako len pobožnosť, pokoj a súcit. Často plakal aj nad hriechmi tých svojich ohováračov, ktorí, keď bol on ticho a bol neprítomný, ho napádali zmijovitými perami a jedovatými jazykmi. Mnohí ho nenávideli pre cnosti, ktoré sami nemali a nemohli ich napodobniť, a, žiaľ, jeho najzatrpknutejšími útočníkmi boli biskupi.”

POZDRAV 472

Zjavenie 2:12b: “Toto hovorí ten, ktorý má ten dvojsečný meč ostrý.” Posolstvo pre tretí cirkevný vek začína vychádzať najavo. Tretia scéna tejto odhaľujúcej sa drámy, “Kristus uprostred Svojej cirkvi”, sa začína zjavovať. Hlasom ako trúba Duch predstavuje Toho Jedinečného: “Ten, Ktorý má ten dvojsečný meč ostrý!” Aký ohromný rozdiel je toto predstavenie v porovnaní s dobou, keď Pilát predstavil Baránka Božieho odiateho v posmešnom purpurovom rúchu, ubitého a korunovaného tŕním, hovoriac, “Hľa, váš Kráľ!”

473

POZDRAV

131

Teraz stojí zmŕtvychvstalý Pán kráľovsky odiaty a korunovaný slávou, ‘Kristus, moc Božia’. 474 V týchto slovách: ‘Ten, ktorý má ten dvojsečný meč’, leží ďalšie zjavenie Božstva. Spomínate si, že v Efezskom Veku bol predstavený ako Nemeniaci sa Boh. V Smyrnenskom Veku sme Ho videli ako JEDNÉHO PRAVÉHO Boha a vedľa Neho nebol nikto iný. Teraz, v tomto Pergamskom Veku je ďalšie zjavenie Jeho Božstva predstavené Jeho spojením s ostrým dvojsečným mečom, ktorým je Slovo Božie. Židom 4:12: “Lebo Slovo Božie je živé a účinné a ostrejšie nad každý meč dvojsečný, a prenikajúce až do rozdelenia duše a ducha, kĺbov a špikov a spôsobné posúdiť myšlienky a mysle srdca.” Efežanom 6:17: “A vezmite meč Ducha, ktorým je Slovo Božie.” Zjavenie 19:13 a 15a: “A bol oblečený v rúchu, pokropenom krvou a jeho meno sa zovie: Slovo Božie. A z jeho úst vychádzal ostrý meč.” Ján 1:1-3: “Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Boh. Ten, to Slovo bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo ani jedno z toho, čo povstalo.” 1. Jána 5:7: “Pretože traja sú, ktorí svedčia na nebi: Otec, Slovo a Svätý Duch. A tí traja sú JEDNO.” 475 Teraz môžeme vidieť Jeho spojenie so Slovom. ON JE SLOVO! To je to, kým On je. SLOVO V JEHO MENE. 476 V Jánovi 1:1, kde je napísané, “Na počiatku bolo Slovo,” je koreň, z ktorého dostaneme náš preklad pre ‘Slovo’, ‘Logos’, čo znamená ‘myšlienka alebo poňatie’. Má to dvojitý význam: ‘myšlienka’ a ‘reč’. No, ‘vyjadrená myšlienka’ je ‘slovo’ alebo ‘slová’. Nie je to úžasné a nádherné? Ján hovorí, že poňatie Božie bolo vyjadrené v Ježišovi. A Pavol hovorí tú istú vec v Židom 1:1-3: “Kým za dávna mnoho ráz a mnohým spôsobom hovorieval Boh otcom v prorokoch, za týchto posledných dní nám hovoril v Synovi (Logos), ktorého ustanovil za dediča všetkého, skrze ktorého učinil aj veky [v angl. “svety” pozn. prekl.], ktorý súc odbleskom jeho slávy a obrazom jeho podstaty a nesúc všetko slovom svojej moci a učiniac si skrze samého seba očistenie od našich hriechov, posadil sa po pravici Veličenstva na výsostiach.” Boh sa stal vyjadreným v osobe Ježiša Krista. Ježiš bol Vyjadrený Obraz Boží. Opäť v Jánovi 1:14: “A to Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami.” Samotná podstata Božia sa stala telom a prebývala medzi nami. Ten Veľký Duch-Boh, ktorému sa nemohol žiaden človek priblížiť, ktorého žiaden človek nevidel alebo na Neho nemohol pozrieť, bol teraz v tele a prebýval medzi ľuďmi, vyjadrujúc im plnosť Božiu. Ján 1:18: “Boha nikto nikdy nevidel, ale jednorodený Syn, ktorý je v lone Otcovom, on nám vysvetlil.” Boh, ktorý príležitostne prejavoval Svoju prítomnosť oblakom alebo ohnivým stĺpom, ktorý srdcia ľudí zasiahol strachom; tento Boh, ktorého srdcové charakterové vlastnosti boli oznámené jedine zjavením slov skrze prorokov, sa teraz stal Emanuelom (Boh s nami) oznamujúcim Samého Seba. Slovo ‘oznámiť’ je z gréckeho koreňa, ktorý často prekladáme ako ‘exegezis’, čo znamená: dôkladne vysvetliť alebo objasniť. To je to, čo Živé SLOVO, Ježiš, učinilo.

132


Priniesol nám Boha, lebo On bol Boh. Zjavil nám Boha s tak dokonalou jasnosťou, že Ján o Ňom mohol povedať v 1. Jána 1:1-3: “Čo bolo od počiatku, čo sme počuli (Logos znamená reč), čo sme videli svojimi očami, na čo sme sa dívali, a čoho sa naše ruky dotýkali, o slove života, (a ten život sa zjavil, a videli sme a svedčíme a zvestujeme vám ten večný život, ktorý bol u Otca a zjavil sa nám), teda čo sme videli a počuli, zvestujeme aj vám, aby ste aj vy mali obecenstvo s nami. A naše obecenstvo je s Otcom a jeho Synom, Ježišom Kristom.” Keď sa Boh skutočne zjavil, prejavil sa v tele. “Kto vidí Mňa, vidí Otca.” 477 No, späť v Židom 1:1-3, kde sme spozorovali, že Ježiš je jasným obrazom Boha. On bol Boh, ktorý človeku vyjadril Samého Seba v človeku. Ale v týchto veršoch je ešte niečo iné, čo si treba dobre všimnúť, zvlášť verše 1 a 2: “Kým za dávna mnoho ráz a mnohým spôsobom hovorieval Boh otcom v [v angl. preklade je “skrze” - pozn. prekl.] prorokoch, za týchto posledných dní nám hovoril v Synovi.” Chcel by som, aby ste si všimli, že tu v okrajovej poznámke vo vašej Biblii uvidíte opravu. To slovo ‘skrze’ nie je správny preklad. Malo by to byť ‘V’. Nie ‘skrze’. Potom správne čítame, “Boh mnohým spôsobom hovorieval otcom V prorokoch, prostredníctvom Slova.” 1. Samuelova 3:21b: “Lebo Hospodin sa zjavil Samuelovi v Síle v slove Hospodinovom.” To dokonale odhaľuje 1. Jána 5:7: “Duch a Slovo sú JEDNO.” Ježiš zjavil Otca. Slovo zjavilo Otca. Ježiš bol Živé Slovo. Chvála Bohu, On je dnes stále tým Živým Slovom. 478 Keď bol Ježiš na zemi, povedal, “Či neveríš, že Ja som v Otcovi a Otec je vo Mne? Slová, ktoré vám hovorím, nehovorím Sám od Seba, ale Otec, ktorý vo Mne prebýva, On činí tie skutky.” Ján 14:10. Tu je veľmi zjavne vysvetlené, že tá dokonalá manifestácia Božia v Synovi bola skrze vo vnútri prebývajúceho Ducha, prejavujúceho sa v Slove a skutkoch. To je presne to, čo sme po celý čas učili. Keď sa nevesta vráti, aby bola nevestou Slova, bude činiť tie isté skutky, ktoré činil Ježiš. Slovo je Boh. Duch je Boh. Oni všetci sú JEDNO. Jedno nemôže pracovať oddelene od druhého. Ak má niekto skutočne Ducha Božieho, bude mať Slovo Božie. To je to, ako to bolo s prorokmi. Oni mali vo vnútri prebývajúceho Ducha Božieho a Slovo prišlo k nim. To je to, ako to bolo s Ježišom. V Ňom bol Duch bez miery a Slovo prišlo k Nemu. (Ježiš začal oboje: činiť a UČIŤ. Moje učenie nie je Moje vlastné, ale Otcovo, ktorý Ma poslal. Skutky 1:1, Ján 7:16.) 479 Pamätajte teraz, Ján Krstiteľ bol oboje, prorok a posol pre svoj deň. Bol naplnený Duchom Svätým od lona svojej matky. Keď krstil v Jordáne, Slovo Božie (Ježiš) prišlo k nemu. Slovo vždy prichádza k tomu skutočne Duchom naplnenému. To je dôkaz naplnenia Duchom Svätým. To je to, čo Ježiš povedal, že bude dôkazom. Povedal, “A Ja budem prosiť Otca, a dá vám iného Utešiteľa, aby s vami zostal až na veky, toho Ducha Pravdy, ktorého svet nemôže prijať.” No, my vieme, čo je Pravda. “Tvoje Slovo je Pravda.” Ján 17:17b. Opäť v Jánovi 8:43: “Prečo neznáte mojej reči? Preto, že nemôžete

POZDRAV

133

počúvať moje Slovo.” Všimli ste si, že Ježiš povedal, že svet nemôže prijať Ducha Svätého? Nuž, v tomto verši, ktorý som práve prečítal, oni takisto nemohli prijať Slovo. Prečo? Pretože Duch a Slovo sú jedno, a ak máte Ducha Svätého ako proroci, potom Slovo príde k vám. Vy ho prijmete. V Jánovi 14:26: “Ale Tešiteľ, Svätý Duch, ktorého pošle Otec v mojom mene, ten vás NAUČÍ všetkému a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal.” Tu opäť nachádzame Slovo prichádzajúce kvôli Duchu Božiemu. Opäť v Jánovi 16:13: “Ale keď prijde on, ten Duch pravdy (Slovo), uvedie vás do každej pravdy (Tvoje Slovo je pravda), lebo nebude hovoriť sám od seba, ale bude hovoriť (Slovo) všetko, čokoľvek počuje (Slovo Božie), aj budúce veci vám bude zvestovať.” (Duch prináša Slovo proroctva.) Chcel by som, aby ste si veľmi pozorne všimli, že Ježiš nepovedal, že dôkaz krstu Duchom Svätým je hovorenie v jazykoch, výklad, prorokovanie alebo kričanie a tancovanie. On povedal, že dôkazom bude to, že budete v PRAVDE, budete v Slove Božom pre váš vek. Dôkaz súvisí s prijímaním toho Slova. 480 V 1. Korinťanom 14:37: “Ak niekto myslí o sebe, že je prorok alebo duchovný, nech pozná dobre, čo vám píšem, že sú to prikázania Pánove.” No, sledujte to. Dôkazom vo vnútri prebývajúceho Ducha bolo uznanie a NASLEDOVANIE toho, čo prorok Boží dal pre svoj vek, pretože on dal cirkev do poriadku. Pavol musel povedať tým, ktorí si robili nárok na iné zjavenie (verš 36): “Alebo či od vás vyšlo Slovo Božie? Alebo či len k vám samým prišlo?” Dôkazom Duchom naplneného kresťanského veriaceho nie je produkovať pravdu (Slovo), ale prijať pravdu (Slovo) a veriť jej a počúvať ju. 481 Všimli ste si v Zjavení 22:17: “A Duch a nevesta hovoria: Príď! A kto počuje, nech povie: Príď!” Vidíte, nevesta hovorí to isté Slovo ako Duch. Ona je nevestou Slova dokazujúc, že má Ducha. V každom cirkevnom veku počujeme tieto slová: “Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí zborom.” Duch dáva Slovo. Ak máte Ducha, budete počuť Slovo pre váš vek, tak, ako tí praví kresťania vzali Slovo pre ich vek. 482 Pochopili ste tú poslednú myšlienku? Opakujem, každý cirkevný vek končí s rovnakým napomenutím. “Kto má uši, nech (jednotlivec) počuje, čo Duch hovorí zborom.” Duch dáva Slovo. On má pravdu pre každý vek. Každý vek má svojich vlastných vyvolených a tá vyvolená skupina vždy ‘počúvala Slovo’ a prijímala ho dokazujúc, že má v sebe Semeno. Ján 8:47: “Ten, kto je z Boha, počúva slová Božie. Vy preto nepočúvate, pretože nie ste z Boha.” Oni odmietli Slovo (Ježiša) a Jeho Slová pre ich deň, ale pravé semeno prijalo Slovo, lebo boli z Boha. “A VŠETCI tvoji synovia budú učení od Hospodina.” (Duch Svätý.) Izaiáš 54:13. Ježiš povedal tú istú vec v Jánovi 6:45. Byť JEDNO SO SLOVOM dokazuje, či ste z Boha a naplnení Duchom. Žiadne iné meradlo. 483 Ale čo sú jazyky a výklad a ostatné dary? Sú to prejavy. To je to, čo učí Slovo. Čítajte to v 1. Korinťanom 12:7: “Ale jednému každému sa dáva PREJAVOVANIE Ducha na spoločný úžitok.” Potom Pavol menuje tie prejavy.

134 484


Teraz prichádza táto veľmi dobrá otázka, o ktorej viem, že sa ju všetci túžite opýtať. Prečo nie je prejav dôkazom krstu Duchom Svätým, lebo by ste istotne nemohli prejavovať Ducha Svätého, keby ste skutočne neboli naplnení Duchom? No, prial by som si, aby som mohol povedať, že je to pravda, lebo nerád ľudí zraňujem a šliapem po ich učení, ale nebol by som pravdivým služobníkom Božím, ak by som vám nezvestoval celú radu Božiu. To je správne, však? Pozrime sa len na chvíľu na Baláma. Bol nábožný, uctieval Boha. Rozumel tej správnej metóde obetovania a priblíženia sa k Bohu, ale nebol prorokom Pravého Semena, pretože vzal mzdu nespravodlivosti, a to najhoršie zo všetkého bolo, že uviedol ľud Boží do hriechu smilstva a modloslužby. A predsa, kto by sa odvážil poprieť, že Duch Boží sa skrze neho prejavil v jednej z najkrajších častí absolútne presného proroctva, aké kedy svet videl? Ale nikdy nemal Ducha Svätého. Tak potom, čo si myslíte o veľkňazovi Kajfášovi? Biblia hovorí, že prorokoval, akou smrťou Pán zomrie. Všetci vieme, že nie je o ňom žiadna správa, že by bol Duchom naplnený a Duchom vedený muž ako drahý starý Simeon alebo tá milá svätá, nazývaná Anna. A predsa mal skutočný prejav Ducha Svätého. Nemôžeme to poprieť. Tak kde je prejav ako dôkaz? Nie je. Ak ste skutočne naplnení Duchom Božím, budete mať vo vašom živote dôkaz SLOVA. 485 Ukážem vám, ako hlboko pociťujem a chápem túto pravdu skrze zjavenie, ktoré mi Boh dal. No skôr ako to budem hovoriť, chcem povedať toto. Mnohí z vás veria, že som prorokom. Nehovorím, že som. Vy ste to povedali. Ale všetci vieme, že videnia, ktoré mi dáva Boh, NIKDY NEZLYHÁVAJÚ. ANI RAZ. Ak niekto môže dokázať, že niekedy nejaké videnie zlyhalo, chcem o tom vedieť. No, keď ste ma až doteraz sledovali, tu je môj príbeh. 486 Pred mnohými rokmi, keď som prvýkrát narazil na letničných ľudí, bol som na jednom z ich táborových zhromaždení, kde bolo mnoho prejavov hovorenia v jazykoch, výkladu jazykov a proroctiev. Dvaja kazatelia sa zvlášť podieľali na tomto druhu hovorenia, viac ako hociktorí iní bratia. Skutočne som sa tešil zo služieb a naozaj som mal záujem o tie rôzne prejavy, pretože vyzerali skutočne. Bolo mojou najvážnejšou túžbou naučiť sa o týchto daroch všetko, čo som mohol, tak som sa rozhodol, že sa o nich s tými dvoma mužmi porozprávam. Skrze dar Boží sídliaci vo mne som sa snažil spoznať ducha v tom prvom mužovi, či je skutočne od Boha alebo nie. Po krátkom rozhovore s tým milým pokorným bratom som vedel, že bol pravým, pevným kresťanom. Bol skutočný. Druhý mladý muž nebol vôbec taký ako ten prvý. Bol vystatovačný a pyšný, a keď som s ním hovoril, premietlo sa pred mojimi očami videnie a videl som, že bol ženatý s blondínou, ale žil s hnedovlasou a mal s ňou dve deti. Ak kedy existoval nejaký pokrytec, tak to bol on.

POZDRAV 487

135

No, poviem vám, bol som šokovaný. Ako by som nemal byť? Tu boli dvaja muži, z ktorých jeden bol skutočný veriaci a ten druhý hriešny napodobňovateľ. A PREDSA OBAJA PREJAVOVALI DARY DUCHA. Bol som znepokojený týmto zmätkom. Opustil som zhromaždenie, aby som prosil Boha o odpoveď. Išiel som sám na skryté miesto, a tam som sa so svojou Bibliou modlil a čakal na Boha kvôli odpovedi. Nevediac, ktorú časť Písma mám čítať, náhodne som Bibliu otvoril na nejakom mieste v Matúšovi. Chvíľu som čítal a potom som Bibliu položil. O chvíľu zavial do izby vietor a obrátil strany Biblie k Židom, 6. kapitole. Prečítal som ju a bol som tými zvláštnymi veršami obzvlášť dojatý, Židom 6:4-9: “Lebo je nemožné tých, ktorí už raz boli osvietení a ochutnali nebeského daru a stali sa účastnými Svätého Ducha a ochutnali dobré Slovo Božie a rôzne moci budúceho veku, keby odpadli, zase obnoviť ku pokániu, ktorí sebe znova križujú Syna Božieho a vystavujú ho potupne na odiv. Lebo zem, ktorá pije dážď, ktorý často prichádza na ňu, a plodí rastlinu, vhodnú tým, pre ktorých sa aj obrába, berie podiel na požehnaní od Boha. Ale tá, ktorá rodí tŕnie a bodľač, je nesúca a je blízka zlorečenstva, ktorej koniec je, aby bola spálená. Ale sme presvedčení o vás, milovaní, lepšie veci a ktoré idú so spasením, i keď tak hovoríme.” 488 Zatvoril som Bibliu, položil som ju a chvíľu som rozjímal a ešte som sa trochu modlil. Stále som nemal odpoveď. Znovu som bezcieľne otvoril Bibliu, ale nečítal som. Zrazu znovu do izby zavanul vietor a znovu sa strany obrátili na Židom 6 a zostali tak, kým vietor neustal. Znovu som čítal tieto slová, a keď som skončil, potom prišiel do miestnosti Duch Boží a videl som videnie. Videl som muža oblečeného do najčistejšej bieloby, ktorý vyšiel na čerstvo zorané pole a rozsieval zrno. Bol jasný deň a tá sejba prebiehala ráno. Ale neskoro v noci, po tom, čo rozsievač v bielom odišiel, prišiel muž v čiernom a kradmo zasial ešte trochu semena medzi to, ktoré zasial muž v bielom. Dni plynuli slnko a dážď požehnávali pôdu a jedného dňa sa objavilo obilie. Aké bolo pekné! Ale o deň neskôr sa objavil kúkoľ. 489 Pšenica a kúkoľ rástli spolu. Mali účasť na tej istej výžive z tej istej pôdy. Napájali sa tým istým slnkom a dažďom. 490 Potom sa jedného dňa nebo obrátilo na mosadz a všetky rastliny začali klesať a umierať. Počul som, ako pšenica zdvihla svoje hlavy a volala k Bohu o dážď. I kúkoľ pozdvihol svoje hlasy a prosil o dážď. Potom sa nebo zamračilo a prišiel dážď a pšenica znova, teraz plná sily, pozdvihla svoje hlasy a úctivo zvolala, “Chvála Pánovi!” A na moje počudovanie som počul, ako oživený kúkoľ takisto pozrel hore a povedal, “Haleluja!” 491 Potom som poznal pravdu o táborovom zhromaždení a o tom videní. Podobenstvo o Rozsievačovi a Semene, 6. kapitola Židom, a zjavné prejavy Duchovných darov v zmiešanom publiku - to všetko sa stalo úžasne jasným. Rozsievač v bielom bol Pán. Rozsievač v čiernom bol diabol. To pole bol svet. Tie semená boli ľudia, vyvolení a prevrátení. Obaja mali podiel na tej istej

136


výžive, vode a slnku. Obaja sa modlili. Obaja prijali pomoc od Boha, lebo On nechal Svoje slnko a Svoj dážď spadnúť na oboch, dobrých i zlých. A hoci mali obaja to isté nádherné požehnanie a obaja mali tie isté nádherné prejavy, BOL TU STÁLE TEN JEDEN VEĽKÝ ROZDIEL: BOLI Z RÔZNYCH SEMIEN. 492 Tu bola tiež odpoveď na Matúša 7:21-23: “Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane! vojde do nebeského kráľovstva, ale ten, kto činí vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach. Mnohí mi povedia tamtoho dňa: Pane, Pane, či sme neprorokovali v tvojom mene a v tvojom mene démonov nevyháňali a v tvojom mene mnoho divov nečinili? A vtedy im vyznám: Nikdy som vás neznal. Odídite odo mňa, páchatelia neprávosti!” Ježiš nepopiera, že robili mocné skutky, ktoré môže cez ľudí uskutočniť len Duch Svätý. Ale On poprel, že by ich bol kedy poznal. Títo neboli odpadlíci. Títo boli hriešni, neobrátení, bezbožní. Boli semenom satanovým. 493 A tu to je. NEMÔŽETE si robiť nárok na to, že ten prejav je dôkazom znovuzrodenia z Ducha, naplnenia Duchom. Nie veru. Pripustím, že skutočný prejav je dôkazom Ducha Svätého činiaceho mocné skutky, ale NIE JE to dôkazom individuálneho naplnenia Duchom, ani keby ten jednotlivec mal hojnosť takých prejavov. 494 Dôkaz prijatia Ducha Svätého je dnes ten istý, ako bol za čias nášho Pána. Je to prijímanie Slova pravdy pre ten deň, v ktorom žijete. Ježiš nikdy nezdôrazňoval dôležitosť Skutkov tak, ako to činil so Slovom. Vedel, že ak ľudia prijmú SLOVO, skutky budú nasledovať. To je Biblia. 495 No, Ježiš vedel, že v Pergamskom Veku, ktorý bol ešte dvesto rokov vzdialený od videnia na ostrove Patmos, nastane strašné oddialenie sa od Slova. On vedel, že to oddialenie spôsobí, že vojdú do Temných Vekov. On vedel, že ten spôsob, ako človek pôvodne odišiel od Boha, bolo skrze prvé opustenie Slova. Ak opustíš to Slovo, opustil si Boha. Tak sa Sám predstavuje cirkvi v Pergame a, samozrejme, všetkým cirkvám všetkých vekov, “Ja som Slovo. Ak chcete mať Božstvo vo svojom strede, potom privítajte a prijmite to Slovo. Nikdy nenechajte nikoho alebo niečo vojsť medzi vás a to Slovo. Toto, čo vám dávam (Slovo), je zjavenie Mňa Samého. JA SOM TO SLOVO. Pamätajte na to!” 496 Rozmýšľam, či sme dostatočne zaujatí Slovom v našom strede. Dovoľte mi, aby som vám tu podal jednu myšlienku. Ako sa modlíme? Modlíme sa v Ježišovom Mene, však? Každá modlitba je v Jeho Mene, inak nepríde žiadna odpoveď. A predsa v 1. Jána 5:14 je nám povedané, “A toto je tá smelá dôvera, ktorú máme k nemu, že keď prosíme niečo podľa jeho vôle, čuje nás. A keď vieme, že nás čuje, za čokoľvek prosíme, vieme, že máme splnené svoje prosby, ktoré sme prosili od neho.” Teraz sa pýtame, “Čo je vôľa Božia?” Je len JEDEN SPÔSOB, ako spoznať Jeho vôľu, a to je skrze SLOVO BOŽIE. Plač 3:37: “Kto kedy povedal niečo, a stalo sa, čoho by nebol prikázal Pán?” Tu je to! Ak to nie je v Slove, nemôžete to mať. Tak nemôžeme prosiť, pokiaľ

POZDRAV

137

to nie je v Slove, a nemôžeme žiadať alebo prosiť, pokiaľ to nie je v Jeho Mene. Tu je to znovu. JEŽIŠ (Meno) je SLOVO (vôľa). Nemôžete oddeliť Boha a Slovo. Oni sú JEDNO. 497 Tak teda, toto Slovo, ktoré On zanechal na tých vytlačených stránkach, je Jeho časťou, keď ho prijmete vierou do Duchom naplneného života. On povedal, že Jeho Slovo je život. Ján 6:63b. Ale to je presne to, čím On je. Ján 14:6: “Ja som cesta i pravda, i život.” Rimanom 8:9b: “Ale ak niekto nemá Ducha Kristovho, ten nie je jeho.” Tu to je, On je Duch a On je Život. To je presne to, čo Slovo je; to je presne to, čo Ježiš je. On je Slovo. Keď teda z Ducha narodený a Duchom naplnený človek prijme vo viere to Slovo do svojho srdca a dá ho na svoje pery, potom je to to isté, ako keď hovorí Božstvo. Každá hora musí ustúpiť. Satan nemôže pred tým človekom obstáť. 498 Keby sa len cirkev tam v tom treťom veku držala zjavenia živého Slova v ich strede, potom by sa moc Božia nevytratila, ako sa to stalo v tých Temných Vekoch. A práve dnes, keď sa cirkev vracia k Slovu vo viere, môžeme bez pochybností povedať, že sláva Božia a nádherné skutky Božie budú opäť v jej strede. 499 Keď som jedného večera hľadal Pána, Duch Svätý mi povedal, aby som vzal pero a písal. Keď som uchopil pero, Jeho Duch mi dal posolstvo pre cirkev. Chcem vám ho priniesť... Týka sa Slova a nevesty. 500 “Tu je to, čo sa vám pokúšam povedať. Zákon reprodukcie je to, že každý druh plodí podľa svojho druhu, dokonca podľa Genesis 1:11: “A Boh riekol: Nech vydá zem sviežu trávu, bylinu, vydávajúcu semä, ovocný strom, rodiaci ovocie podľa svojho druhu, v ktorom bude jeho semä, na zemi. A bolo tak.” Bez ohľadu na to, aký život v tom semene bol, ono vzišlo do rastliny a potom do ovocia. Práve ten istý zákon sa vzťahuje na cirkev dnes. Bez ohľadu na to, aké semeno tú cirkev začalo, ono vzíde a bude také ako to pôvodné, pretože to je to isté semeno. V týchto posledných dňoch príde pravá Nevesta - Cirkev (Kristovo semeno) k Náhlavnému Kameňu a stane sa super [nad - pozn. prekl.] cirkvou, super rasou, ako sa k Nemu približuje. Tí v neveste Mu budú tak podobní, že budú dokonca Jeho verným obrazom. Toto je kvôli tomu, aby s Ním mohli byť zjednotení. Budú jedno. Budú priamym prejavom Slova Živého Boha. Denominácie toto vyprodukovať nemôžu (nesprávne semeno). Oni vyprodukujú svoje vyznania a svoje učenia zmiešané so Slovom. Toto kríženie plodí skrížený produkt. 501 Prvý syn (Adam) bol vypovedané Slovo-semeno Božie. Bola mu daná nevesta, aby sám seba reprodukoval. To je to, prečo mu bola daná nevesta, aby sám seba reprodukoval, aby bol zrodený ďalší Boží syn. Ale ona upadla. Upadla krížením. Ona zapríčinila jeho smrť. 502 Druhý syn (Ježiš), takisto vypovedané Slovo-semeno Božie, dostal nevestu tak ako Adam. Ale skôr ako si ju mohol vziať, takisto upadla. Rovnako ako Adamova žena bola postavená do skúšky, či bude veriť Slovu Božiemu a žiť,

138


alebo či bude o Slove pochybovať a zomrie. Pochybovala. Opustila Slovo. Zomrela. 503 Z tej malej skupiny pravdivého semena Slova Boh predstaví Krista s milovanou nevestou. Ona je pannou Jeho Slova. Ona je pannou, lebo nepozná žiadne ľuďmi vytvorené vyznania alebo dogmy. Skrze údy nevesty a nimi sa naplní všetko, čo Boh zasľúbil prejaviť v tej panne. 504 Slovo zasľúbenia prišlo k panne Márii. Avšak to Slovo zasľúbenia bol On Sám, aby bol prejavený. Boh sa stal prejavený. On Sám v tom čase konal a vyplnil v tej panne Svoje vlastné Slovo zasľúbenia. Bol to anjel, ktorý jej priniesol to posolstvo. Ale to anjelské posolstvo bolo Slovo Božie. Izaiáš 9:6. On naplnil v tom čase všetko, čo o Ňom bolo napísané, lebo ona prijala Jeho Slovo pre seba. 505 Údy panenskej nevesty Ho budú milovať a budú mať Jeho potenciály, lebo On je ich hlavou a všetka moc patrí Jemu. Sú Mu tak poddaní, ako sú údy nášho tela poddané hlave. 506 Všimnite si harmóniu Otca a Syna. Ježiš nerobil nič, dokiaľ Mu to Otec neukázal. Ján 5:19. Táto harmónia má teraz existovať medzi Ženíchom a Jeho nevestou. On jej ukazuje Svoje Slovo života. Ona ho prijíma. Ona o ňom nikdy nepochybuje. Preto jej nemôže nič uškodiť, dokonca ani smrť. Lebo ak bolo to semeno zasiate, voda ho znovu vzkriesi. Tu je tajomstvo tejto veci. Slovo je v neveste (ako bolo v Márii). Nevesta má myseľ Kristovu, lebo ona vie, čo On chce, aby bolo so Slovom učinené. Ona vykonáva rozkaz Slova v Jeho Mene, lebo ona má “tak hovorí Pán”. Potom je Slovo oživené Duchom a uskutočňuje sa. Tak, ako semeno, ktoré je zasiate a zaliate, prichádza do plnej zrelosti, aby tak slúžilo svojmu účelu. 507 Tí, ktorí sú v neveste, konajú len Jeho vôľu. Nikto ich nemôže prinútiť, aby robili niečo iné. Oni buď majú ‘tak hovorí Pán’, alebo sú ticho. Vedia, že to musí byť Boh v nich, konajúci skutky, vypĺňajúci Svoje vlastné Slovo. On nedokončil celé Svoje dielo počas Svojej pozemskej služby, takže teraz pôsobí v neveste a skrze ňu. Ona o tom vie, lebo vtedy ešte nebol ten čas, aby robil určité veci, ktoré musí robiť teraz. Ale teraz vykoná skrze nevestu tú prácu, ktorú nechal pre tento špeciálny čas. 508 Stojme teda ako Jozue a Kálef. Naša zasľúbená zem je v dohľade práve tak, ako bola vtedy ich. Jozue znamená “Jehova - Spasiteľ” a on predstavuje vodcu času konca, ktorý príde k cirkvi práve tak, ako prišiel Pavol ako ten pôvodný vodca. Kálef predstavuje tých, ktorí verne stáli pri Jozuovi. Pamätajte, Boh začal s Izraelom ako s pannou Jeho Slova. Ale oni chceli niečo iné. Tak to urobila aj cirkev toho posledného dňa. Všimnite si, ako Boh neviedol Izrael ďalej, ani ho nenechal vojsť do zasľúbenej zeme, dokiaľ nenastal Ním k tomu určený čas. Ľudia mohli činiť na Jozueho, svojho vodcu, nátlak a mohli mu povedať, “Zem je naša, poďme, aby sme ju zabrali. Jozue, ty si na konci. Musel si stratiť svoje poverenie. Nemáš viac tú silu, ktorú si mal. Zvykol si počuť od

POZDRAV

139

Boha, a tak poznať Jeho vôľu a rýchlo konať. Niečo s tebou nie je v poriadku.” Ale Jozue bol Bohom poslaný prorok a poznal zasľúbenia Božie, a tak na ne očakával. Čakal na jasné rozhodnutie od Boha, a keď nastal čas pohnúť sa, Boh položil celé vedenie do rúk Jozuu, lebo on zostal so Slovom. Boh mohol Jozuemu dôverovať, ale tým ostatným nie. Takže to sa zopakuje v tomto poslednom dni. Ten istý problém, tie isté nátlaky. 509 Vezmime príklad, ktorý vidíme v Mojžišovi. Tento mocný pomazaný Boží prorok mal zvláštne narodenie, bol narodený na svet v pravom čase na vyslobodenie semena Abraháma z Egypta. Nikdy nezostal v Egypte, aby s nimi diskutoval o Písmo, ani aby sa hádal s kňazmi. On išiel najprv na púšť, dokiaľ by ľudia neboli pripravení, aby ho prijali. Boh povolal Mojžiša na púšť. Čakanie sa však nestalo kvôli Mojžišovi, ale kvôli ľuďom, ktorí ešte neboli pripravení prijať ho. Mojžiš sa domnieval, že ľudia porozumejú, ale nebolo tomu tak. 510 Potom je tam Eliáš, ku ktorému prišlo Slovo Pánovo. Potom, keď odkázal celú pravdu, a tá skupina, ktorá je predchodkyňou našej americkej Jezábelinej skupiny, Slovo neprijala, Boh ho odvolal z pracovného poľa a na tú generáciu poslal pliagy za to, že odmietli proroka a Bohom dané posolstvo. Boh ho povolal na púšť a nevyšiel odtiaľ ani kvôli kráľovi. Tí, ktorí sa ho pokúšali presvedčiť, aby tak urobil, zomreli. Ale Boh prehovoril k Svojmu vernému prorokovi skrze videnie. Tu vyšiel z ústrania a priniesol Izraelovi znovu Slovo. 511 Potom prišiel Ján Krstiteľ, verný predchodca Kristov, ten mocný prorok na svoj deň. Nešiel do školy svojho otca ani do školy farizejov - nešiel do žiadnej denominácie, ale bol Bohom zavolaný von na púšť. Tam zostal, až ho Pán poslal s posolstvom volajúc: ‘Mesiáš je blízko.’ 512 Teraz prijmite varovanie na základe Písma. Či to nebolo vo dňoch Mojžiša, ktorého Boh potvrdil, že povstal Kórach a odporoval tomuto mocnému prorokovi? Hádal sa s Mojžišom a tvrdil, že má práve toľko od Boha k tomu, aby mohol viesť ľudí, a že aj druhí majú podiel na Božom zjavení, práve tak ako Mojžiš. On popieral Mojžišovu autoritu. No, tí ľudia tam, po tom, ako počuli to pravé Slovo a boli dobre oboznámení so skutočnosťou, že pravý prorok bol potvrdený Bohom, hovorím, že títo ľudia padli kvôli Kórachovi a jeho odporovaniu. Kórach nebol prorokom podľa Písma, ale veľký počet ľudí so svojimi vodcami išiel za ním. Akí podobní sú dnešní evanjelisti so svojimi schémami zlatého teľaťa, ako mal Kórach. Ľuďom sa zdajú byť dobrí, tak, ako sa zdal byť Kórach dobrý tým ľuďom vtedy. Majú krv na svojich čelách, olej na rukách a ohnivé gule na pódiu. Dovoľujú ženám, aby kázali, dovoľujú im strihať si vlasy a nosiť nohavice alebo šortky a obchádzať Slovo Božie kvôli svojim vyznaniam a dogmám. To ukazuje, aké semeno v nich je. Avšak nie všetci ľudia sa obrátili proti Mojžišovi a opustili Slovo Božie. Nie. Tí vyvolení zostali s ním. Dnes sa deje znovu to isté. Mnohí Slovo opúšťajú, avšak niektorí zostávajú s ním. Ale spomeňte si na podobenstvo o pšenici a kúkoli. Kúkoľ musí byť zviazaný na spálenie. Tieto odpadnuté cirkvi sa spolu zväzujú stále

140


tesnejšie a tesnejšie, pripravené pre ohne Božieho súdu. Ale pšenica bude zhromaždená k Pánovi. 513 Chcem, aby ste tu boli veľmi opatrní a toto videli. Boh zasľúbil, že sa v konečnom čase naplní Malachiáš 4. Musí to byť, lebo je to Duchom oživené Slovo Božie vypovedané prorokom Malachiášom. Ježiš sa na to odvolával. Je to rovno pred tým, ako Kristus prichádza druhý krát. Do času, keď Ježiš prichádza, musí byť všetko Písmo naplnené. Čas pohanov bude vo svojom poslednom cirkevnom veku, kedy prichádza posol z Malachiáša. On bude v zhode so Slovom. On vezme celú Bibliu, od Genesis po Zjavenie. Začne semenom hada a prejde až k poslovi v pozdnom daždi. Ale denomináciami bude odmietnutý. 514 To musí byť, lebo je to história z času Achaba, ktorá sa tu sama opakuje. História Izraela z doby Achaba sa opakuje rovno tu v Amerike, kde sa objavuje prorok z Malachiáša. Tak, ako Izrael opustil Egypt, aby uctieval Boha na slobode, zahnal pred sebou národy a stal sa mocným národom s vodcami, ako Dávid atď., a potom posadil na trón jedného Achaba s Jezábeľou za ním, aby ho dirigovala, práve to isté sme urobili v Amerike. Naši praotcovia opustili z toho istého dôvodu svoju zem, aby mohli uctievať Boha a žiť na slobode. Zahnali obyvateľov a zem zabrali. Povstali mocní mužovia ako Washington a Lincoln, ale po nejakom čase na miesto týchto hodnotných mužov nastúpili ľudia tak biednej kvality, až sa na prezidentské kreslo posadil jeden Achab s Jezábeľou za svojím chrbtom, aby ho riadila. Je to v takom čase, kedy musí prísť posol podľa Malachiáša. Potom sa v pozdnom daždi uskutoční rozhodujúce odhalenie hory Karmel. Sledujte to pozorne, aby ste to uvideli zo Slova. Ján bol predchodcom z Malachiáša 3. On zasial raný dážď a bol odmietnutý organizáciami svojho dňa. Ježiš prišiel a mal rozhodujúce odhalenie na Hore Premenenia. Druhý predchodca Krista zaseje pre pozdný dážď. Ježiš bude tým rozhodujúcim odhalením medzi denomináciami a ich vyznaniami, lebo On príde a zastane Svoje Slovo a vezme Svoju nevestu vo vytrhnutí. Prvé rozhodujúce odhalenie bolo na hore Karmel, druhé na Hore Premenenia a tretie bude hora Sion. 515 Podivné správanie Mojžiša, Eliáša a Jána, ktorí sa vzdialili od ľudí a išli do samoty, mnohých zmiatlo. Oni si neuvedomili, že sa to stalo preto, že ich posolstvá boli odmietnuté. Avšak semeno bolo zasiate, sejba bola skončená. Ďalšou vecou bol súd. Poslúžili svojmu účelu ako znamenie pre ľudí, takže ďalšou vecou bol súd. 516 Podľa Zjavenia 13:16 verím, že nevesta bude musieť prestať kázať, lebo šelma bude požadovať prijatie znamenia na ruku alebo čelo, aby mohlo byť udelené povolenie ku kázaniu. Denominácie znamenie prijmú alebo budú prinútené zastaviť kázanie. Potom príde Baránok pre Svoju nevestu a bude súdiť tú veľkú neviestku. 517 Nuž, pamätajte, že Mojžiš sa narodil pre určitú prácu, ale on ju nemohol vykonať skôr, dokiaľ nedostal dary, ktoré by mu umožnili, aby toto dielo

POZDRAV

141

vykonal. Musel odísť na púšť a čakať tam; Boh mal určený čas. Na tróne musel byť určitý faraón a ľudia museli volať po chlebe života skôr, než im ho Boh mohol poslať späť. Toto je pravdou pre náš deň. 518 Avšak čo máme v tejto našej dobe? Množstvo ich činí znamenia, až máme generáciu hľadačov znamení, ktorí vedia len málo alebo vôbec nič o Slove alebo o pravom hnutí Ducha Božieho. Keď vidia krv, olej a oheň, sú šťastní; nestarajú sa o to, čo je napísané v Slove. Podporia každé znamenie, aj keď je nebiblické. Avšak Boh nás už pred týmto varoval. V Matúšovi 24 hovorí, že v týchto posledných dňoch budú tie dva duchy tak blízko seba, že ich len vyvolení budú môcť rozoznať, lebo jedine oni nebudú zvedení. 519 Ako budete môcť od seba rozoznať tie dva duchy? Dajte im test Slova. Ak nehovoria Slovo, sú od toho zlého. Ako ten zlý zviedol prvé dve nevesty, tak sa pokúsi zviesť aj nevestu tohoto posledného dňa tým, že sa ju bude snažiť skrížiť s ustanoveniami alebo len jednoducho odvrátiť od Slova k nejakému znameniu, ktoré sa jej hodí. Boh však nikdy nepostavil znamenie pred Slovo. Znamenia nasledujú za Slovom, tak, ako povedal Eliáš tej žene podľa Slova Pánovho, aby upiekla koláč najprv jemu. Keď urobila tak, ako hovorilo Slovo, prišlo pravé znamenie. Poď najprv ku Slovu a potom sleduj ten zázrak. Semeno Slova je aktivizované Duchom. 520 Ako môže nejaký Bohom poslaný posol veriť len časti Slova a niečo z neho popierať? Pravý prorok Boží v tomto poslednom dni bude hlásať celé Slovo. Denominácie ho budú nenávidieť. Jeho slová môžu byť také drsné ako tie Jána Krstiteľa, ktorý ich nazval zmijami. Avšak tí vyvolení budú počuť a budú pripravení pre vytrhnutie. Kráľovské Semeno Abrahámovo sa bude s takou vierou, ako mal Abrahám, držať Slova spolu s ním, pretože sú spoločne predurčení. 521 Posol posledného dňa sa objaví v Bohom určenom čase. Teraz je čas konca, ako všetci vieme, lebo Izrael je vo svojej domovine. Kedykoľvek teraz, on príde zhodne s Malachiášom. Keď ho uvidíme, bude zasvätený Slovu. Bude označený (ukázaný v Slove, Zjavenie 10:7) a Boh potvrdí jeho službu. Bude kázať pravdu ako Eliáš a bude pripravený pre rozhodujúce odhalenie hory Sion. 522 Mnohí mu neporozumejú, pretože boli učení Písmu určitým spôsobom, ktorý považujú za správny. Ak on proti tomu vystúpi, neuveria tomu. Dokonca i niektorí praví kazatelia toho posla neporozumejú, lebo tak mnoho toho bolo skrze zvodcov nazývané Božou pravdou. 523 Avšak tento prorok príde a ako predchodca prvého príchodu volal, “Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta,” tak on nepochybne zvolá, “Hľa, Baránok Boží, prichádzajúci v sláve.” On to urobí, lebo práve tak, ako bol Ján poslom pravdy pre vyvolených, tak je tento posledný posol pre vyvolených a zo Slova zrodenú nevestu.”

142


KRISTUS CHVÁLI CIRKEV 524

Zjavenie 2:13: “Znám tvoje skutky aj to, kde bývaš, kde je trón satanov, a držíš moje meno a nezaprel si mojej viery ani vo dňoch, v ktorých svedčil Antipas, môj verný svedok, ktorého zabili u vás, kde býva satan.” 525 “Znám tvoje skutky.” Toto sú presne tie slová, ktoré boli vyrieknuté ku každému zo siedmich poslov vzhľadom k ľudu Božiemu v každom veku. Keďže sú hovorené obom vínnym révam (pravej i falošnej), prinesú radosť a potešenie do sŕdc jednej skupiny, ale do sŕdc druhej príde hrôza. Lebo hoci sme spasení milosťou, bez ohľadu na skutky, to pravé spasenie prinesie skutky alebo činy, ktoré sa budú páčiť Bohu. 1. Jána 3:7: “Dieťatká, nech vás nikto nezvodí! Ten, kto ČINÍ (koná) spravedlivosť, je spravedlivý, tak, ako je On spravedlivý.” Ak tento verš niečo znamená, potom znamená to, že to, čo človek ČINÍ, tým JE. Jakub 3:11: “Či azda prameň z toho istého žriedla prýska sladkú a horkú vodu?” Rimanom 6:2: “Nech sa nestane! Lebo veď ktorí sme zomreli hriechu, jako budeme ešte žiť v ňom?!” Matúš 12:33-35: “Lebo urobte strom dobrým, a urobíte i jeho ovocie dobrým, alebo urobte strom zlým, a urobíte i jeho ovocie zlým. Lebo strom sa pozná po ovocí. Plemä vreteníc, ako vy môžete vravieť dobré veci, keď ste zlí? Lebo čím je preplnené srdce, to hovoria ústa. Dobrý človek z dobrého pokladu srdca vynáša dobré veci, a zlý človek zo zlého pokladu vynáša zlé veci.” No, ak je nejaký človek zrodený zo Slova, (súc znovuzrodený, nie z porušiteľného semena, ale z neporušiteľného, skrze živé Slovo Božie, ktoré žije a zostáva na veky. 1. Petra 1:23), zrodí Slovo. Ovocie alebo skutky jeho života budú plodom takého druhu semena alebo života, ktorý je v ňom. Jeho skutky budú preto biblické. Ó, akou obžalobou bude táto pravda pre Pergamský Vek. Tam stojí Ten Jedinečný a v Jeho ruke je ostrý dvojsečný meč, Slovo Božie. A to Slovo nás bude súdiť v ten posledný deň. V skutočnosti to Slovo súdi už teraz, lebo rozoznáva myšlienky a úmysly srdca. Rozsekáva od seba to telesné od duchovného. Robí z nás živé listy, čítané a známe všetkým ľuďom ku sláve Božej. 526 “Znám tvoje skutky.” Ak sa človek obáva, že sa možno nepáči Bohu, tak nech vyplní Slovo. Ak je človek na pochybách, či bude počuť tie slová: “Dobre, dobrý a verný služobník,” nech vyplní Slovo Božie vo svojom živote a nepochybne bude tie slová chvály počuť. Slovo pravdy bolo meradlom vtedy, a je meradlom i teraz. Niet iného meradla, neexistuje žiadna iná olovnica. Tak, ako celý svet bude súdený jedným Kristom Ježišom, práve tak bude súdený Slovom. Ak chce človek vedieť, ako mu to ide, nech robí to, čo navrhol Jakub, “Pozrite sa do zrkadla Božieho Slova.” 527 “Znám tvoje skutky.” Keď tam stál so Slovom, skúšajúc ich životy vo svetle projektu, ktorý im dal, musel byť vo veľkej miere spokojný, lebo oni rovnako

DRŽÍŠ SA PEVNE MÔJHO MENA

143

ako tí ostatní, ktorí boli pred nimi, vydržali prenasledovanie nespravodlivých a stále s radosťou lipli na Pánovi. Hoci to bolo niekedy ťažké slúžiť Pánovi, napriek tomu Mu slúžili a uctievali Ho v Duchu a v pravde. Ale s tou falošnou révou to tak nebolo. Žiaľ, oni odmietli život, ktorý je vybudovaný na Slove, a teraz odchádzali ďalej a ďalej od pravdy. Ich skutky vydávajú svedectvo o hĺbkach, do ktorých klesli.

DRŽÍŠ SA PEVNE MÔJHO MENA 528

“Ku komu by sme šli? Ty jediný máš slová večného života!” Oni sa pevne držali vtedy, a oni sa držia pevne i teraz, ale nie v odovzdaní sa osudu a strachu ako ľudia, ktorí žijú neplodným životom. Oni sa pevne držali v Jeho sile, v uistení Ducha, že sú v Ňom jedno. Mali pevnú istotu, že ich hriechy boli odpustené, a na svedectvo toho nosili meno ‘Kresťan’. Poznali a milovali to Meno, ktoré je nad každé meno. Ich kolená sa skláňali pred tým Menom. Ich jazyky ho vyznávali. Čokoľvek robili, robili to všetko v Mene Pána Ježiša. Vyslovovali to Meno a odišli od zlého a zaujímajúc svoje stanovisko, boli teraz pripravení zomrieť pre to Meno, súc uistení o lepšom vzkriesení. Ber so sebou Meno Ježiš, dieťa smútku, bolesti, dá ti radosť, potešenie, vezmi ho, kde len vykročíš. Vzácne Meno, aké sladké, nádej zeme, radosť neba.

529

Už v druhom storočí tie slová “Otec, Syn a Duch Svätý” mnohým vysvetlili ‘Trojicu’ a mnohobožská idea troch Bohov sa stala učením vo falošnej cirkvi. Netrvalo to dlho, až to Meno bolo odstránené, ako to vlastne bolo aj v tomto veku, a MENO Pán Ježiš Kristus bolo nahradené titulmi JEDNÉHO VEĽKÉHO BOHA. Zatiaľ čo mnohí odpadli a prijali trojicu a krstili, používajúc tituly Božstva, Malé Stádečko naďalej krstilo vo Meno Ježiša Krista, a tak sa držalo pravdy. 530 Keď tak mnohí zneuctievali Boha tým, že Ho premenili na troch bohov a zmenili Jeho láskavé Meno na tituly, tak by sme radi vedeli, či by sa znamenia a divy, ktoré sprevádzajú také veľké Meno, stále ukazovali medzi ľuďmi. Skutočne, tie znamenia boli mocne a nádherne prejavované, hoci určite nie vo falošnej vínnej réve. Mužovia ako Martin boli veľkolepo používaní a Boh ich potvrdzoval znameniami, divmi a darmi Ducha Svätého.

144


To Meno bolo stále účinné, tak, ako vždy bolo a vždy bude, kde Ho svätí ctia skrze Slovo a vieru.

NEZAPREL SI MOJEJ VIERY 531

V Skutkoch 3:16, keď sa Petra opýtali, ako sa udial ten mocný zázrak na tom mrzákovi pri Krásnej Bráne, vysvetlil to takto: “A na viere Jeho (Ježišovho) Mena tohoto, ktorého vidíte a znáte (toho bývalého mrzáka), utúžilo Jeho (Ježišovo) Meno a viera daná skrze (od) Neho (Ježiša) dala mu (tomu mužovi) toto úplné zdravie pred všetkými vami.” Vidíte, tu to je. Ježišovo Meno a Ježišova Viera spôsobili ten zázrak. Peter si nerobil nárok, že by to bola jeho vlastná ľudská viera, tak, ako si nerobil nárok ani na to, že by to bolo jeho vlastné meno. Povedal, že Ježišovo Meno použité vo viere, ktorá je od Ježiša, spôsobilo ten veľký skutok. Táto viera je to, o čom hovoril Pán v Zjavení 2:13. Bola to JEHO viera. Nebola to viera V Neho, ale bola to JEHO VLASTNÁ viera, ktorú dal veriacim. Rimanom 12:3: “Každý podľa toho, jako jednému každému (podľa prvého verša sú to BRATIA) Boh udelil mieru viery.” Efežanom 2:8: “Lebo ste milosťou spasení skrze vieru, a to (Viera) nie zo seba, je to dar Boží.” A tiež v Jakubovi 2:1 sa hovorí, “Moji bratia (všimnite si, i tu on hovorí ku BRATOM), nemajte viery (nie “v”) nášho Pána Ježiša Krista, Pána slávy, v hľadení na osobu.” 532 V tomto Pergamskom Veku, kde ľudia poľudšťovali spasenie, odvracajúc sa od pravdy, že “Spasenie je od Pána,” - odvrhli učenie o vyvolení a otvorili dokorán dvere svojich cirkví a spoločenstiev pre všetkých, ktorí schvaľovali ich zásady (bez ohľadu na Slovo), v tomto veku rapídneho úpadku boli stále niekoľkí, ktorí mali mieru tej viery nášho Pána Ježiša Krista, a nielenže používali tú vieru v mocných skutkoch, ale odporovali tiež tým, ktorí sa odvažovali hovoriť, že sú spasení jednoducho na základe pripojenia sa k cirkvi. Oni vedeli, že nikto nemôže skutočne veriť vo večný život a spravodlivosť Božiu pomimo miery viery Samého Pána Ježiša. Tak, ako je dnešná cirkev naplnená rozumovo veriacimi ľuďmi, ktorí uznávajú panenské narodenie, preliatu Krv, chodenie do cirkvi a prijímanie Večere Pánovej, a vôbec nie sú znovuzrodení, tak aj v tom treťom veku bol ten istý problém. Ľudská viera nestačila vtedy a nestačí ani teraz. Je potrebné, aby samotná viera Syna Božieho vpadla do ľudského srdca, aby mohol prijať Pána slávy do chrámu, ktorý nie je učinený rukami. 533 Toto bola živá viera. “Žijem vierou Syna Božieho.” Pavol nepovedal, že žije vierou V Syna Božieho. Bola to viera Syna Božieho, ktorá mu dala život a udržala ho žiť v kresťanskom víťazstve.

ANTIPAS, MÔJ VERNÝ SVEDOK

145

534

Nie, oni nezapreli, že to spasenie je nadprirodzené od začiatku až do konca. Držali pri živote pravdu Jeho Mena a Jeho Viery a boli Pánom požehnaní a uznaní, že sú Ho hodní.

ANTIPAS, MÔJ VERNÝ SVEDOK 535 Ohľadom tohoto brata neexistuje v Slove alebo v nejakej svetskej histórii žiaden iný záznam. Ale istotne to nie je potrebné. Je viac ako dosť, že bol predzvedený a poznaný Pánom. Je viac ako dosť, ak vidíme jeho vernosť Pánovi zaznamenanú v živom Slove. Bol kresťanom. Mal Meno Ježiša. Mal vieru nášho Pána Ježiša Krista a bol medzi tými, ktorí ňou žili. On zareagoval na slová Jakuba, “Nepridávajte hľadenie na osobu k viere slávneho Pána nášho Ježiša Krista.” Plný Ducha Svätého a viery tak ako Štefan, nehľadel na osobu a nebál sa nikoho, a keď bola vyhlásená smrť všetkým tým, ktorí to Meno prijali a chodili vo viere Ježiša Krista, zaujal svoj postoj s tými, ktorí sa neobrátili späť. Áno, on zomrel, ale tak ako Ábel dostal svedectvo od Boha (jeho meno je zapísané v Slove), a hoci je mŕtvy, jeho hlas stále hovorí na stránkach Božského Záznamu Boha. Ďalší verný mučeník bol prenesený do svojho odpočinku. Ale satan vtedy nezvíťazil, tak, ako nezvíťazil ani vtedy, keď zabil Knieža Pokoja, lebo tak, ako bol satan pri kríži olúpený, takisto aj teraz Antipasova krv volá ku stovkám ďalším, ktorí vezmú svoje kríže a budú Ho nasledovať.

KDE JE TRÓN SATANOV 536

Dôvod, prečo je toto časťou pochvaly od Ducha, je ten, že títo statoční vojaci kríža víťazili nad satanom rovno v strede jeho vlastnej trónnej sály. Víťazili v boji skrze Meno a Vieru Ježiša rovno v tábore vodcov tmy. Aká ohromná pochvala. Tak ako mocní Dávidovi muži, ktorí vnikli do tábora nepriateľa, aby priniesli Dávidovi smäd hasiacu vodu, tak vnikli títo obri viery do ríše satanovej zemskej pevnosti a kázaním a napomínaním priniesli vodu spasenia tým, ktorí žili v tieni smrti. 537 No, keďže sú tieto slová ohľadom trónu a ríše satana časťou Božej chvály Jeho vyvolených, tak v skutočnosti pripravujú pódium k odsúdeniu toho zla, ktoré získalo nadvládu v cirkvi. 538 PERGAM: Satanov trón a bydlisko. Pre mnohých sú tieto výrazy skôr len obrazné ako skutočne historické. Ale oni sú naozaj skutočné a história

146


to potvrdzuje. Pergam bol skutočne trónom a bydliskom satanovým. Stalo sa to takto: 539 Pergam nebol pôvodne miestom, kde satan (pokiaľ ide o ľudské záležitosti) býval. Babylon bol vždy doslovne i obrazne jeho hlavným stanom. Bolo to v meste Babylon, kde malo svoj pôvod satanské uctievanie. Genesis 10:8-10: “A Kúš splodil Nimroda. Ten začal byť mocným hrdinom na zemi. Toto bol hrdina lovu pred Hospodinom. A počiatkom jeho kráľovstva bol Babylon a potom Erech, Akkad a Kalné v zemi Sineáre.” Genesis 11:1-9: “A celá zem bola jedného jazyka a jednakých slov. A stalo sa, keď sa rušali od východu, že našli rovinu v zemi Sineáre a bývali tam. Vtedy povedali druh druhovi: Nože, narobme tehiel a vypáľme ich v ohni. A tak im bola tehla miesto kameňa a zemská smola im bola miesto malty. A povedali: Nože si vystavme mesto a vežu, ktorej vrch bude sahať až do neba. A učiňme si meno, aby sme neboli rozptýlení po tvári celej zeme. Vtedy zostúpil Hospodin, aby videl mesto a vežu, ktoré staväli synovia človeka. A Hospodin riekol: Hľa, je to jeden národ, a všetci majú jeden a ten istý jazyk, a toto je začiatkom toho, čo budú ďalej robiť; takto im teraz nebude prekazené v ničom z toho, čo si zaumienili robiť. Nože, zostúpme a zmiatnime tam ich jazyk, aby nerozumeli druh reči svojho druha. A tak ich rozptýlil Hospodin odtiaľ po tvári celej zeme, a prestali staväť mesto. Preto nazvali jeho meno Bábel, lebo tam zmiatol Hospodin jazyk celej zeme a odtiaľ ich rozptýlil Hospodin po tvári celej zeme.” 540 Bábel je pôvodným menom pre Babylon. Znamená zmätok. Bolo doslovne začaté Kúšom, synom Chama, ale ku kráľovstvu moci a veľkoleposti bolo privedené až za jeho syna Nimroda, mocného lovca. Nimrod, podľa opisu v Genesis 11 a podľa svetskej histórie, mal v úmysle uskutočniť tri veci. Chcel vybudovať silný národ, čo aj urobil. Chcel rozšíriť svoje vlastné náboženstvo, čo aj urobil. Chcel sám sebe urobiť meno, čo taktiež dosiahol. Jeho úspechy boli tak obrovské, že kráľovstvo Babylon bolo nazvané hlavou zo zlata medzi všetkými svetovými vládami. To, že jeho náboženstvo dosiahlo prvenstvo, dokazuje skutočnosť, že Písmo ho úplne stotožňuje so satanom v Izaiášovi v 14. kapitole a v Zjavení v 17. a 18. kapitole. A podľa dejín môžeme dokázať, že to preniklo celý svet a je to základom každého systému modloslužby, a motívom mytológie, i keď sa mená tých bohov od seba líšia v rôznych častiach zeme podľa reči ľudí. Niet pochýb o tom, že urobil sebe a svojim nasledovníkom meno, pretože tak dlho, ako tento prítomný vek ešte potrvá (dokiaľ sa Sám Ježiš nezjaví Svojim bratom), on bude uctievaný a uznávaný, hoci pod odlišnými menami, ako je Nimrod, a v trochu inej svätyni ako v tej, v ktorej ho pôvodne zbožňovali. 541 Keďže Biblia podrobne neuvádza dejiny iných národov, bude nutné prehľadať staroveké svetské záznamy, aby sme našli odpoveď na to, ako sa stal Pergam sídlom satanského náboženstva v Babylone. Hlavné zdroje informácií budú v správach egyptskej a gréckej kultúry. Dôvodom je to, že Egypt prijal

KDE JE TRÓN SATANOV

147

svoju vedu a matematiku od Chaldejcov a Gréci ich zase prijali od Egypťanov. No, keďže kňazi boli zodpovední za vyučovanie týchto vied, a keďže tieto vedy boli používané ako súčasť náboženstva, poznáme už kľúč k tomu, ako babylonské náboženstvo dosiahlo svoju silu v oboch týchto štátoch. Je takisto pravdou, že kedykoľvek, keď bol nejaký národ schopný ovládnuť iný národ, sa po nejakom čase náboženstvo víťaza stalo náboženstvom podrobeného. Je dobre známe, že Gréci mali presne tie isté znamenia zverokruhu ako Babylončania a v najstarších egyptských záznamoch sa našlo, že Egypťania dali Grékom svoje poznanie mnohobožstva. Tak sa rozširovali babylonské tajomstvá od národa k národu, až sa objavili v Ríme, Číne, Indii, a dokonca to isté základné uctievanie nachádzame aj v Severnej a Južnej Amerike. 542 Staroveké dejiny súhlasia s Bibliou, že toto babylonské náboženstvo rozhodne nebolo pôvodným náboženstvom prvých ľudí na zemi. Bolo prvým, ktoré sa odklonilo od pôvodnej viery, ale ono samotné nebolo tým pôvodným. Historici ako Wilkinson a Mallett z najstarších dokumentov nezvratne dokázali, že kedysi všetci ľudia na Zemi verili v JEDNÉHO BOHA, najvyššieho, večného, neviditeľného, ktorý Slovom Svojich úst povoláva všetky veci do existencie, a že vo Svojom charaktere je milujúci, dobrotivý a spravodlivý. Ale keďže satan vždy bude kaziť všetko, čo len môže, nachádzame ho, ako poškvrňuje mysle a srdcia ľudí, aby odmietli pravdu. Tak, ako sa on vždy pokúšal o to, aby bol uctievaný, ako keby bol Bohom, a nie sluhom a stvorením Božím, tak celkom odvrátil uctievanie preč od Boha, aby ho mohol strhnúť na seba a byť tak vyvýšený. On istotne uskutočnil svoju túžbu rozšíriť svoje náboženstvo po celom svete. Toto je dosvedčené Bohom v Knihe Rimanom, “Keď poznali Boha, neoslavovali Ho ako Boha, až zmárniveli vo svojich predstavách a skrze zatemnenie srdca prijali skazené náboženstvo, až do tej miery, že uctieva stvorenie a nie Stvoriteľa.” [angl. preklad - pozn. prekl.] Pamätajte, satan bol stvorením Božím (Synom Rána). Tak nachádzame, že tam, kde bola kedysi medzi ľuďmi rozšírená pravda a všetci sa tej jednej pravdy držali, tam neskôr prišiel deň, keď sa veľká skupina odvrátila od Boha a rozšírila diabolskú formu uctievania po celom svete. História potvrdzuje, že tí z pokolenia Sema, ktorí stáli pri nezmeniteľnej pravde, boli v pevnej opozícii k potomkom Chama, ktorí sa odvrátili od pravdy k diabolskej lži. Nie je čas zaoberať sa týmto v diskusii, je to len predstavené, aby ste mohli vidieť, že existovali dve náboženstvá, a len tie dve, a to zlé sa rozšírilo na celý svet. 543 Jednobožstvo sa zmenilo na mnohobožstvo v Babylone. Diablova lož a diablove tajomstvá povstali proti pravde Božej a tajomstvám Božím v tom meste. Satan sa skutočne stal bohom tohoto sveta a vynucoval si úctu od tých, ktorých podviedol spôsobiac, že verili, že on je skutočne Pánom. 544 Nepriateľovo mnohobožské náboženstvo začalo s trojičným učením. Bolo to v dávnom staroveku, kedy vznikla myšlienka o “jednom Bohu v troch osobách”. Aké podivné, že toto naši moderní teológovia nezbadali; ale očividne

148


oklamaní satanom práve tak, ako boli ich predkovia, stále veria v tri osoby Božstva. Nech nám ukážu len jedno miesto v Písme, ktoré podporuje túto náuku. Nie je to divné, že zatiaľ čo potomci Chama išli svojou cestou v satanskom uctievaní, ktoré zahŕňalo základné chápanie troch bohov, tak v potomstve Sema nie je ani stopy, že by verili takej veci, alebo že by mali nejaký ceremoniálny spôsob bohoslužby, ktorý by v sebe zahŕňal nejaký druh takéhoto uctievania? Nie je to divné, že Hebreji verili: “Čuj, Izraelu, Pán, tvoj Boh, je JEDEN Boh,” ak boli tri osoby v Božstve? Abrahám, potomok Sema, v Genesis 18 videl iba JEDNÉHO Boha s dvoma anjelmi. 545 No, ako bola táto trojica vyjadrená? Bola vyjadrená rovnostranným trojuholníkom, tak, ako je to dnes vyjadrené v Ríme. Zvláštne, že Hebreji nemali takéto chápanie. Tak kto má pravdu? Sú to Hebreji alebo Babylončania? V Ázii bola mnohobožská idea troch bohov v jednom vyjadrená sochou s tromi hlavami na jednom tele. Vyjadruje to tri inteligencie. V Indii vo svojich srdciach cítili, že ho majú vyjadriť ako jedného boha v troch podobách. No, to je skutočne dobrá teológia novodobých dní. V Japonsku je veľký Budha s tromi hlavami ako ten, ktorého sme predtým opísali. Ale najodhaľujúcejšie zo všetkého je to, čo vysvetľuje trojičné chápanie Boha v trojitej forme: 1. Hlava starého muža symbolizujúca Boha Otca. 2. Kruh, ktorý v mystériách označoval “Semeno”, ktoré zasa znamená Syn. 3. Krídla a chvost vtáka (holubice). Tu bolo učenie o Otcovi, Synovi a Duchu Svätom, troch osobách v Božstve, ozajstnej trojici. Tú istú vec môžete vidieť v Ríme. No, dovoľte mi opýtať sa ešte raz, nie je to podivné, že diabol a jeho ctitelia mali vlastne viac zjavenej pravdy ako otec viery (Abrahám) a jeho potomci? Nie je to divné, že ctitelia satana vedeli o Bohu viac ako deti Božie? No, to je to, čo sa nám pokúšajú povedať moderní teológovia, keď hovoria o trojici. Len si odteraz zapamätajte túto jednu vec: tieto záznamy sú fakty a toto je fakt - satan je luhár a otec lži a kedykoľvek prichádza s nejakým svetlom, je to stále lož. On je vrah. A jeho učenie trojice zničilo masy a bude ničiť, dokiaľ Ježiš nepríde. 546 Podľa histórie to netrvalo dlho, aby bola do tohoto chápania Otca a Syna a Ducha Svätého zavedená zmena. Satan ich v každom čase vzal o krok preč od pravdy. Rozvinuté chápanie Božstva bolo teraz: 1. Večný Otec. 2. Duch Boží, vtelený v ĽUDSKEJ matke. (Privádza vás to k premýšľaniu?) 3. Božský Syn, plod toho vtelenia (semeno Ženy). 547 Ale diabol nie je uspokojený. Ešte nedosiahol uctievanie seba, zatiaľ iba nepriamym spôsobom. Tak odvracia ľudí od pravdy stále ďalej. Skrze svoje tajomstvá zjavuje ľuďom, že keďže veľký neviditeľný Otec Boh sa nezaoberá záležitosťami ľudí, ale zostáva pre nich tichým príbuzným, potom z toho vyplýva, že môže byť dobre uctievaný mlčaním. V skutočnosti to znamená ignorovať Ho tak, ako je len možné, ak nie celkom. Toto učenie sa tiež rozšírilo po celom svete a práve dnes môžete v Indii vidieť, že chrámov zasvätených veľkému stvoriteľovi, mlčiacemu bohu, je nápadne málo.

KDE JE TRÓN SATANOV 548

149

Pretože nebolo nutné uctievať stvoriteľa - otca, bolo len prirodzené, že uctievanie sa obrátilo k “Matke a Dieťaťu”. V Egypte bola tá istá kombinácia matky a syna, nazvaná Isis a Osiris. V Indii to bola Isi a Išwara. (Všimnite si dokonca podobnosť mien.) V Ázii to bola Cybela a Deoius. V Ríme a Grécku to nasledovalo ich príklad. A v Číne. Nuž, predstavte si to prekvapenie nejakých rímsko-katolíckych misionárov, keď prišli do Číny a našli tam Madonu a dieťa so svetelnými lúčmi vyžarujúcimi z jeho hlavy. Ten obraz by mohol byť dobre zamenený s jedným z Vatikánu okrem rozdielov určitých výrazov tvárí. 549 Teraz by bolo dobré, aby sme objavili tú pôvodnú matku a dieťa. Pôvodná bohyňa-matka v Babylone bola Semiramis, ktorú vo východných krajinách nazývali Rhea. Vo svojom náručí držala syna, ktorý, hoci bol dieťaťom, bol opisovaný ako veľký, silný, pekný a zvlášť očarujúci pre ženy. V Ezechielovi 8:14 ho nazvali Tammuzom. Medzi klasickými spisovateľmi bol nazývaný Bakchus. Pre Babylončanov to bol Ninus. To, čo vysvetľuje fakt, že je znázorňovaný ako dieťa v náručí, a predsa opísaný ako veľký a mocný muž, je to, že je známy ako “Manžel-Syn”. Jeden z jeho titulov bol “Manžel Matky”, a v Indii, kde sú títo dvaja nazvaní Išwara a Isi, je (ten manžel) predstavovaný ako dieťa na prsiach svojej vlastnej manželky. 550 To, že tento Ninus je biblickým Nimrodom, môžeme potvrdiť porovnaním histórie s popisom v Genesis. Pompeius povedal, “Ninus, kráľ Asýrie, zmenil starodávny umiernený spôsob života túžbou všetko podmaniť. ON BOL PRVÝ, KTORÝ PROTI SVOJIM SUSEDOM VIEDOL VOJNU. Podmanil si všetky národy od Asýrie až po Líbyu, pretože títo ľudia nemali žiadnu vojenskú zručnosť.” Diodorus hovorí, “Ninus bol najstarší z asýrskych kráľov, o ktorom sa dejiny zmieňujú. Majúc bojovnú povahu, prísne trénoval mnoho mladých mužov vo vojenských zručnostiach. Podrobil si Babylonskú ríšu, keď ešte neexistovalo žiadne mesto Babylon.” Tak vidíme, že tento Ninus začal byť v Babylone veľkým, postavil Bábel a prevzal Asýriu, stanúc sa jej kráľom a potom pokračoval v pohlcovaní ďalších obrovských území, kde ľudia neboli skúsení vo vojne a žili umierneným spôsobom, ako to povedal Pompeius. No, v Genesis 10, hovoriac o kráľovstve Nimroda, hovorí, “Počiatok jeho kráľovstva bol Babylon a Erech, Achad a Chalne, v zemi Sineár. Z tej zeme vyšiel Assúr a vystavil Ninive, a Chále a tak ďalej.” Ale prekladatelia urobili chybu, keď prekladali Assúr ako podstatné meno, lebo je to sloveso a v chaldejštine znamená ‘učiniť silným’. Tak to bol Nimrod, ktorý súc učinený silným (založil svoje kráľovstvo tým, že sformoval prvú armádu na svete, ktorú trénoval ťažkým výcvikom a skrze prísnosť poľovníctva), išiel so svojou silnou armádou za Sineár a podrobil si národy a postavil také mestá ako Ninive, ktoré bolo po ňom pomenované, lebo ešte dnes je veľká časť trosiek toho mesta nazývaná Nimroud! 551 Keďže sme zistili, kto bol Ninus, je teraz potrebné zistiť, kto bol jeho otcom. Podľa dejín to bol Bél, zakladateľ Babylonu. (No, tu je potrebné

150


poznamenať, že Bél ho založil v tom zmysle, že celé toto hnutie začal, ale bol to syn Ninus, ktorý ho upevnil a bol jeho prvým kráľom atď.) Ale podľa Písma bol otec Nimroda Kúš: “Splodil tiež Kúš Nimroda.” Nielen, že toto je tak, ale nachádzame, že Chám splodil Kúša. No, v egyptskej kultúre bol Bél nazývaný Hermes a Hermes znamená, “SYN CHAMA”. Podľa histórie bol Hermes veľkým prorokom modloslužby. Bol vykladačom bohov. Ďalšie meno, ktorým bol nazývaný, je Merkúr. (Čítajte Skutky 14:11-12.) 552 Hyginus hovorí o tom bohu, ktorý bol známy ako Bél, Hermes, Merkúr atď., toto: “Mnoho vekov žili ľudia pod panstvom Joveho (nie rímsky Jove, ale Jehova Hebrejov, ktorý predchádzal rímsku históriu) bez miest, bez zákonov, a všetci hovorili jednou rečou. Ale po tom, čo Merkúr (Bél, Kúš) vyložil reči ľudí (odkiaľ je vykladač nazvaný hermeneut), tak tá istá osoba rozdelila národy. Potom začala nezhoda.” Z tohoto vidíme, že Bél alebo Kúš, otec Nimroda, bol pôvodne vodcom, ktorý ľudí viedol preč od toho pravého Boha, a ako “vykladač bohov” podnecoval ľudí, aby prijali inú formu náboženstva. Povzbudzoval ich, aby pokračovali s vežou, ktorú vlastne staval jeho syn. Toto povzbudenie je to, čo prinieslo zmätenie a rozdelenie ľudí, teda on bol oboje, “vykladač a zmätkár”. 553 Kúš bol teda otcom mnohobožského systému, a keď boli ľudia zbožňovaní ľuďmi, stal sa, samozrejme, otcom bohov. No, Kúš bol nazývaný Bélom. A Bél bol v rímskej mytológii Janus. Bol znázorňovaný s dvomi tvárami a niesol kyjak, ktorým miatol a “rozháňal” ľudí. Ovidius píše, že Janus o sebe povedal, “Starovekí ma nazývali Chaos.” Tak nachádzame, že Kúš z Biblie, pôvodný rebel proti jednobožstvu, bol medzi starovekými ľuďmi nazývaný Bél, Bélus, Hermes, Janus atď. Mal v úmysle prinášať ľuďom zjavenia a výklady od bohov. Činiac tak, spôsobil, že Boží hnev tých ľudí rozprášil, prinesúc rozdelenie a zmätok. 554 No, až doteraz sme sledovali, odkiaľ prišlo mnohobožstvo alebo uctievanie mnohých bohov. Ale všimli ste si, že sme našli aj zmienku o mužovi menom Kúš, ktorému bol daný titul “otec bohov”? Všimli ste si tu tú starú tému starovekých mytológií, že bohovia sa stotožňujú s ľuďmi? Odtiaľ pochádza uctievanie predkov. Tak môžeme len skúmať históriu, aby sme odhalili uctievanie predkov. Nuž, bolo odhalené, že Kúš zaviedol trojbožské uctievanie otca, syna a ducha. Traja bohovia, ktorí boli všetci rovnocenní. Ale on vedel o príchode semena ženy, tak do obrazu musela vojsť žena a jej semeno. Toto sa stalo, keď Nimrod zomrel. Jeho manželka Semiramis ho zbožštila a učinila sa tak matkou syna a taktiež matkou bohov. (Práve tak, ako rímska cirkev zbožštila Máriu. Tvrdia, že bola bez hriechu a Matkou Božou.) Ona (Semiramis) nazvala Nimroda “Zeroašta”, čo znamená “zasľúbené semeno ženy”. 555 Netrvalo to ale dlho, a žena začala priťahovať viac pozornosti než syn a čoskoro bola tou, ktorá bola vyobrazená, ako šliape hada pod svojimi nohami. Nazvali ju “kráľovnou nebies” a učinili ju božskou. Tak ako dnes, keď

OBVINENIE

151

bola Mária, matka Ježiša, vyzdvihnutá k nesmrteľnosti, a práve teraz, v septembri 1964, sa vatikánsky koncil pokúša udeliť jej vlastnosť, ktorú nemá, pretože by ju radi nazvali “Mária Prostrednica”, “Mária-Matka všetkých veriacich” alebo “Matka Cirkvi”. Ak kedy bolo v nejakom náboženstve babylonské uctievanie predkov, potom je to náboženstvo rímskej cirkvi. 556 Nielenže v Babylone vzniklo uctievanie predkov, ale takisto aj uctievanie prírody. Bolo to v Babylone, kde boli bohovia stotožňovaní so slnkom a mesiacom atď. Hlavným objektom v prírode bolo slnko, ktoré dáva teplo a svetlo a človeku sa javí ako ohnivá guľa na nebi. Tak hlavným bohom bol boh slnka, ktorého nazývali Bál. Často bolo slnko znázorňované ako kruh plameňa a čoskoro sa okolo toho plameňa objavil had. Netrvalo to dlho, a had sa stal symbolom slnka, a bol preto uctievaný. Tak bola žiadosť satanovho srdca plne vyzretá. Bol uctievaný ako Boh. Jeho trón bol upevnený. Jeho otroci sa mu klaňali. Tam v Pergame bol uctievaný vo forme živého hada. Strom Poznania dobrého a zlého, teraz symbolizovaný vo forme živého hada, nezviedol len Evu, ale i väčšinu ľudstva. 557 Ale ako sa Pergam stal sídlom satanovým, keď sídlom bol Babylon? Odpoveď je opäť v histórii. Keď Babylon podľahol Médom a Peržanom, kňaz-kráľ Attalus utiekol z mesta a išiel so svojimi kňazmi a posvätnými tajomstvami do Pergamu. Tam zriadil svoje kráľovstvo mimo rímskej ríše a prospieval pod diablovou opaterou. 558 Toto bolo veľmi krátke zhrnutie histórie babylonského náboženstva a jeho príchodu do Pergamu. Mnoho otázok nepochybne zostane nezodpovedaných a iste by sa dalo ešte mnoho povedať k nášmu poučeniu, ale ten úmysel nebol, aby to bolo štúdium histórie, ale skôr aby to bola pomoc pri štúdiu Slova.

OBVINENIE 559

Zjavenie 2:14-15: “Ale mám niečo málo proti tebe: že tam máš tých, ktorí držia učenie Balámovo, ktorý učil Baláka, jako položiť úraz pred synov Izraelových, aby jedli obetované modlám a smilnili. Tak máš aj ty takých, ktorí držia učenie mikulášencov, čoho nenávidím.” 560 V tomto Pergamskom Veku Pán odsudzuje dve náuky, ktoré nenávidí: 1. Učenie Balámovo, ktoré pri Bál-Peorovi prinieslo do Izraela modloslužbu a hriešne nemorálnosti, a 2. Učenie nikolaitov (mikulášencov), ktoré bolo v Efezskom Veku iba skutkami. Spojte túto obžalobu so skutočnosťou, že On vyzdvihoval Pergam ako sídlo satana, a bude veľmi jednoduché a správne usudzovať, že babylonské náboženstvo sa nejakým spôsobom zmiešalo s kresťanstvom.

152 561


No, toto nie je iba domnienka, ale historická skutočnosť, ktorú dokážeme tým, že sa vrátime do histórie okolo roku 36 po Kristovi a prídeme ku Nicejskému koncilu v roku 325. Keď boli kresťania (väčšinou rodení Židia) rozptýlení z Jeruzalema za hranice, išli všade kážuc Evanjelium, zvlášť v synagógach. Tak bolo o tri roky alebo okolo roku 36 po Kristovi, prinesené Evanjelium do Ríma Juniom a Andronikom, ktorí podľa Rimanom 16:7 boli apoštolmi. Dielo tam prekvitalo po niekoľko rokov, až kým ustavičné hádky Židov medzi sebou nepodnietili panovníka Klaudia k tomu, aby ich vyhnal z Ríma. So Židmi vyhostenými z toho mesta bola chrbtová kosť tej malej cirkvi prakticky zlomená. Pravdepodobne i starší boli Židia, a tak odišli. Stádo bolo bez dozoru, a keďže Slovo ako sprievodca ešte nebolo napísané, pre toto malé stádo bolo veľmi ľahké odpadnúť a byť zaplavené filozofmi a pohanmi tej doby. S dravými vlkmi na love a vypusteným antikristovským duchom nachádzame v histórii, že táto malá cirkev v Ríme beznádejne odpadla a začala zavádzať pohanské ceremónie pod kresťanskými titulmi. 562 Keďže doba vyhnanstva trvala 13 rokov, zakladatelia Junius a Andronicus sa nevrátili až do roku 54 po Kristovi. Predstavte si ich zdesenie, keď našli cirkev s kresťanským názvom, ktorá bola žalostne pohanská. V cirkvi boli oltáre, na ktoré umiestnili kadivo a slávili pohanské rituály. K pevne ustanoveným vodcom tej cirkvi sa nedalo priblížiť, tak s tými niekoľkými, ktorí sa snažili zostať vernými, začali novú cirkev alebo Druhú cirkev Ríma. Boh medzi nimi láskavo pôsobil znameniami a divmi, tak sa začala tretia cirkev. A hoci Prvá cirkev bola pokarhaná, pretože bola vo svojom uctievaní pohanskou a NIE kresťanskou, nechcela sa svojho pomenovania vzdať, ale zotrvala a DOTERAZ ZOSTÁVA Prvou cirkvou Ríma - rímsko-katolíckou cirkvou. 563 No, väčšina z nás má chybnú predstavu, že ktokoľvek a všetci, ktorí sa nazývajú kresťanmi, budú diablovým terčom, a následne budú vystavení vládnej tyranii. Ale nie je to tak. Prvá cirkev začala prospievať a tak sa rozrastať v počte, že panovníci a rôzni vládni úradníci vlastne podporovali tú cirkev z politických dôvodov. Tak, keď vodcovia Prvej cirkvi v Ríme našli priazeň, využili príležitosť obrátiť vládu proti pravým veriacim a dožadovať sa ich prenasledovania, jedine, ak by sa vrátili do ich skupiny. Jeden taký biskup Prvej cirkvi Ríma bol Anicetus, ktorý žil v druhom storočí a bol súčasníkom Polykarpa. Keď ctihodný Polykarp počul, že Prvá kresťanská cirkev Ríma bola zapletená do pohanských ceremónií a porušila pravdu Evanjelia, išiel tam, aby ich úpenlivo prosil o zmenu. Videl ich, ako sa klaňajú tvárou k zemi pred obrazmi pomenovanými po apoštoloch a svätých. Videl ich, ako zapaľujú sviečky a pália kadivo na oltári. Videl ich, ako oslavujú Paschu pod menom Veľkej noci [v angl. “Easter” - pozn. prekl.], kde vyzdvihovali chlieb v tvare kruhu, ktorý uctieval boha slnka, a potom vylievali víno ako obeť bohom. Ale tento starý svätý, ktorý cestoval 1500 míľ, nemohol zastaviť ich postupný

OBVINENIE

153

úpadok. Práve, keď odchádzal, Boh skrze neho prehovoril, “Efraim sa pridružil modlám, nechaj ho.” Hozeáš 4:17. Polykarp sa už nikdy viac nevrátil. 564 Po Anicetovi nasledoval bezbožný biskup Ríma, zvaný Viktor. Do Prvej cirkvi zaviedol ešte viac pohanských slávností a ceremónií a snažil sa tiež urobiť všetko, aby presvedčil pravdivé kresťanské cirkvi, aby zahrnuli tie isté myšlienky. Oni neurobili tak, ako ich žiadal, tak presvedčil vládnych úradníkov, aby veriacich prenasledovali, volali ich na súd, uvrhli ich do väzenia a dokonca mnohým vymerali smrť. Taký príklad jeho ohavných činov nachádzame v histórii, kde bol panovník Septimus Severus presvedčený Callistom (priateľom Viktora), aby usmrtil 7000 v Tesalonikách, pretože títo praví veriaci slávili Paschu podľa Pána Ježiša a nie podľa uctievania Astarty. 565 Falošná vínna réva už uvoľňovala svoj hnev proti živému Bohu tým, že zabíjala vyvolených, rovnako, ako jej predok Kain zabil Ábela. 566 Pravá cirkev sa pokúšala priviesť Prvú cirkev k pokániu. Ona tak nečinila. Rozrastala sa vo veľkosti a vplyve. Pustila sa do nepretržitej kampane, aby zdiskreditovala pravé semeno. Robili si nárok, že oni, a jedine oni, sú tými pravými zástupcami Pána Ježiša Krista, a chvastali sa tým, že oni sú tou originálnou cirkvou v Ríme a jedine oni sú Prvou cirkvou. Skutočne boli Prvou cirkvou a SKUTOČNE ŇOU SÚ. 567 Tak počas tohoto tretieho cirkevného veku máme dve cirkvi nesúce to isté meno, ale s ostrým rozdielom medzi sebou. Jedna sa odvrátila od pravdy, vydala sa za modly a nemá v sebe žiaden život. Zmiešala sa a zanecháva za sebou znaky smrti (nie života). Je silná so svojimi mnohými členmi. Je obľúbená svetom. Tá druhá je malá prenasledovaná skupina. Ale ona nasleduje Slovo a znamenia ju sprevádzajú. Nemocní sú uzdravovaní a mŕtvi sú kriesení. Ona je nažive so Životom a Slovom Božím. Ona nemiluje svoj život, ale pevne sa drží Jeho Mena a Jeho viery, dokonca až na smrť. 568 A tak na pravých veriacich padlo strašné prenasledovanie úradným Rímom, až povstal Konštantín a poskytol slobodu náboženského uctievania. Zdá sa, že boli dva dôvody, prečo bola táto sloboda poskytnutá. Prvý bol ten, že rôzni dobrí panovníci nedovolili prenasledovanie, ale keď zomreli, nasledovali po nich tí, ktorí kresťanov zabíjali. Bolo to tak nezmyselné, že i verejnosť nakoniec uznala, že by mali nechať kresťanov na pokoji. Druhý a najvýznamnejší dôvod bol ten, že Konštantín mal pred sebou ťažký boj, aby prevzal kontrolu nad ríšou. Jednej noci videl vo sne, ako sa pred ním objavil biely kríž. Cítil, že to bolo preňho znamenie, že ak sa kresťania budú modliť, aby zvíťazil, tak vyhrá vojnu. Sľúbil im slobodu v prípade, že zvíťazí. Zvíťazil a sloboda uctievania bola zaručená ediktom v Nantes [Milánsky tolerančný edikt - pozn. prekl.] v roku 313 po Kristovi. 569 Ale táto sloboda pred prenasledovaním a smrťou nebola tak veľkorysá, ako sa to najprv javilo. Konštantín bol teraz patrónom [podporovateľom - pozn. prekl.]. Jeho záujem ako patróna bol o niečo väčší než ako pozorovateľa,

154


lebo rozhodol, že cirkev potrebuje vo svojich záležitostiach jeho pomoc. Videl ich, že sa rozchádzali v názoroch na rôzne záležitosti, do jednej z ktorých bol zapletený Arius, biskup Alexandra, ktorý svojich prívržencoch učil, že Ježiš nebol pravým Bohom, ale nižšou bytosťou stvorenou Bohom. Západná cirkev sa držala opačného pohľadu veriac, že Ježiš je samotnou podstatou Boha a, ako povedali, ‘rovný s Otcom’. Kvôli takýmto záležitostiam, spolu s vtieraním pohanských ceremónií do bohoslužby, zvolal panovník v roku 325 Nicejský koncil s myšlienkou, že zhromaždí všetky skupiny, aby tam mohli svoje rozdiely vyžehliť a dôjsť k spoločnému porozumeniu a byť všetci jedno. Nie je to zvláštne, že hoci to začalo s Konštantínom, nezomrelo to, ale je to veľmi živé aj dnes ako “Svetová rada cirkví”? A čo on skutočne nedosiahol, to bude dosiahnuté v tomto dni skrze ekumenické hnutie. 570 No, toto zmiešanie štátu s cirkvou je bláznivá vec, lebo svet nerozumie ani pravde, ktorá je v Slove, ani spôsobom cirkvi. No, samotné rozhodnutie vyhlásené koncilom, že Arius sa mýlil, bolo o dva roky neskôr panovníkom vzaté späť a po mnoho rokov bolo to falošné učenie vtierané ľuďom. 571 Ale to, že cirkev a štát sa zídu, Pán skutočne dopredu vedel. Samotné meno Pergam znamená: “úplne vydatá”. A skutočne štát a cirkev boli oddané; politika a náboženstvo boli zjednotené. Potomkovia tej jednoty boli stále tými najstrašnejšími krížencami, aké kedy svet videl. Pravdy v nich niet, ale všetky zlé cesty Kaina (toho prvého kríženca) v nich sú. 572 Nielenže štát a cirkev boli v tomto veku spolu oddané, ale babylonské učenie bolo oficiálne pridané k Prvej cirkvi. Satan mal teraz prístup k Menu Kristovmu a v uctievaní bol vyzdvihnutý ako Boh. Za pomoci štátnej podpory zdedili cirkvi krásne budovy, ktoré boli obložené oltármi z bieleho mramoru a obrazmi zosnulých svätých. A bolo to práve v tomto veku, keď sa “šelma” zo Zjavenia 13:3, súc smrteľne zranená (to pohanské rímske impérium), navrátila k životu a k moci ako “Svätá rímska ríša”. Rím ako fyzický národ trpel veľkým vyčerpaním a čoskoro tým bude trpieť úplne; ale teraz to príliš nevadilo, pretože ich náboženská ríša ho bude držať na vrchole vládnutia nad svetom zvnútra, zatiaľ čo zvonku sa to nebude zdať. 573 Dovoľte, aby som vám ukázal presnú biblickú pravdu o tejto veci, lebo nechcem, aby si niekto myslel, že dávam svoje vlastné zjavenie, ktoré nie je v Písme. Daniel 2:31-45: “Ty, kráľu, si videl, a hľa, nejaký veľký obraz, a ten veľkolepý obraz, ktorého blesk bol náramný, stál pred tebou a bol na pohľad strašný. Hlava obrazu bola z výborného zlata, jeho prsia a jeho ramená boli zo striebra, jeho brucho a jeho bedrá z medi, jeho hnáty zo železa a jeho nohy čiastočne zo železa a čiastočne z hliny. A hľadel si dotiaľ, až sa odtrhol kameň, ktorý nebol v rukách, a uderil obraz do nôh, ktoré boli zo železa a z hliny, a rozbil ich na prach. Vtedy bolo razom rozdrvené železo, hlina, meď, striebro i zlato, a bolo to jako plevy z humna letného času, a odniesol to vietor tak, že sa tomu nenašlo nikde miesta, a kameň, ktorý uderil obraz, stal sa velikým vrchom a naplnil celú zem. To je sen, a jeho výklad tiež

OBVINENIE

155

povieme pred kráľom. Ty, kráľu, si kráľom kráľov, pretože ti Bôh nebies dal to kráľovstvo i tú moc, i silu, i slávu, a všetko všade, kde len bývajú synovia človeka i poľná zver, i nebeské vtáctvo, dal do tvojej ruky a učinil ťa pánom nad tým nad všetkým. Ty si tou zlatou hlavou. A po tebe povstane iné kráľovstvo, nižšie, ako je tvoje, a zase iné, tretie kráľovstvo, jako medené, ktoré bude panovať na celej zemi. A štvrté kráľovstvo bude tvrdé jako železo, lebo železo drví a krúši všetko, a tedy jako železo, ktoré poláme to všetko, tak aj ono rozdrví a poláme. A že si videl nohy a prsty čiastočne z hrnčiarskej hliny a čiastočne zo železa, to znamená, že to bude rozdelené kráľovstvo; ale bude v ňom ešte niečo z pevnosti železa, lebo si videl železo smiešané s hlinou obyčajného blata. A prsty na nohách čiastočne zo železa a čiastočne z hliny znamenajú, že kráľovstvo bude z čiastky silné a z čiastky krehké. A to, že si videl železo smiešané s hlinou obyčajného blata, znamená, že budú spojení na spôsob semena človeka; ale nebudú pevne ľnúť jeden k druhému, tak, ako sa železo nespojí s hlinou. A za dní tých kráľov ustaví Bôh nebies kráľovstvo, ktoré nebude zkazené nikdy až na veky. A to kráľovstvo nebude ponechané inému ľudu. Rozbije všetky tie kráľovstvá na prach a učiní im koniec, ale ono bude stáť až na veky. Lebo si videl, že sa od vrchu odtrhol kameň, ktorý nebol v rukách, a rozbil na prach železo, meď, hlinu, striebro i zlato. Veľký Bôh oznámil kráľovi, čo bude po tomto. A sen je istý, a jeho výklad je verný.” Tu je zjavený presný opis budúcnosti, nenaplnených dejín, o ktorých bolo prorokované, že prídu na zem od doby Daniela až do doby, keď príde Ježiš a bude panovať ako Syn Dávidov. Sú známe ako “Časy pohanov”. Obsahovali štyri historické úseky, ktoré boli známe podľa panujúcej ríše v každom úseku: Babylonská, Médo-perzská, Grécka a Rímska. Najväčšou a absolútnou monarchiou bola Babylonská, ktorá bola reprezentovaná hlavou zo zlata. Ďalšou, čo sa týka slávy, bola Médo-Perzská, ktorá, ako história potvrdila, bola skutočne menej slávna a bola reprezentovaná hruďou a ramenami zo striebra. Potom nasledoval Grécky vek, ktorého kráľ bol najlepším vojenským vodcom, akého kedy svet poznal, tak bol príhodne reprezentovaný bruchom a stehnami z medi. Bol menej slávny ako tie dva predchádzajúce. Nakoniec prišlo posledné kráľovstvo, ktorým bolo Rímske impérium, reprezentované nohami a chodidlami. Ale kde boli tri predchádzajúce kráľovstvá reprezentované ako čisté nerasty (čisté zlato, striebro a meď), tam bola tá posledná ríša čistým železom iba v nohách, lebo keď to prešlo k chodidlám, bola to zmiešanina železa a hliny, a nerast s hlinou sa jednoducho nemôže zmiešať a vyprodukovať stálosť a silu. No nielen to, ale najohromujúcejšie je, že táto posledná ríša (Rímska) vytrvá vo svojom zvláštnom ‘zmiešanom stave’ až do času, keď sa Ježiš vráti. 574 Táto Rímska ríša zo železa (železo predstavuje moc a veľkú ničivú silu proti opozícii) pozostávala z dvoch hlavných častí. A určite to tak bolo, lebo ríša sa doslova rozštiepila na dve - Východnú a Západnú. Obe boli veľmi mocné, drviac všetko, čo bolo pred nimi.

156 575


Ale ako sláva a moc všetkých ríš zaniká, tak i táto ríša začala upadať. Tak Rím padol. Pohanská Rímska ríša už viac nebola železom. Rozpadla sa. Bola smrteľne zranená. Rím teraz nemohol panovať. Všetko sa skončilo. Tak si to myslel svet. Ale ako sa svet mýlil, pretože tá hlava (Rím), hoci zranená, nebola zranená na smrť. (Wuestov preklad Zjavenia 13:3: “A jedna z jej hláv sa javila ako smrteľne zranená, krk bol podrezaný. A jej smrteľná rana bola uzdravená. A celá zem nasledovala šelmu v úžase.”) 576 Ľudia sa dívajú na Rím. Hľadia na taliansky národ. A zatiaľ čo sa dívajú, neuvedomujú si, že Rím so svojimi presnými hranicami, kde pápež má konkrétne územie ako svoje panstvo, je doslovne národom uprostred národa, a majú veľvyslancov a prijímajú veľvyslancov. PÁPEŽSKÝ FALOŠNÝ KRESŤANSKÝ RÍM (je dokonca nazývaný večným mestom - aké rúhavé), TERAZ VLÁDNE SKRZE NÁBOŽENSTVO EŠTE ŠIKOVNEJŠIE, AKO KEĎ POHANSKÁ RÍMSKA RÍŠA VLÁDLA MOCOU ČISTÉHO ŽELEZA! Rím dostal novú chuť do života, keď Konštantín spojil cirkev a štát a tú jednotu podporil (vojenskou) silou. Duch, ktorý motivoval pohanský Rím, je ten istý duch, ktorý teraz motivuje falošný kresťanský Rím. Môžete vidieť, že je to tak, pretože teraz viete, že štvrtá ríša nikdy neprestala existovať; zmenila len svoj zovňajšok. 577 Keď raz Nicejský koncil obrátil moc politického Ríma na cirkev, zdalo sa, že neexistujú hranice, kam táto Prvá kresťanská cirkev môže zájsť. Meno kresťan, ktoré pôvodne prinášalo prenasledovanie, sa teraz stalo menom prenasledovateľov. Bolo to v tomto veku, keď Augustín z Hippo (354-430) vydal predpis, že cirkev by mala a MUSÍ použiť násilie, ak je to potrebné, aby svoje deti priviedla späť do stáda, a že je to v súlade so Slovom Božím zabíjať heretikov a odpadlíkov. Vo svojej polemike s Donatistami napísal... “Je skutočne lepšie, že ľudia sú vedení k uctievaniu Boha vyučovaním, ako by k tomu mali byť donútení strachom z potrestania alebo bolesti, ale to neznamená, že pretože ten prvý spôsob utvára lepšieho človeka, tak by sa mali tí, ktorí sa tomu nechcú poddať, prehliadať. Lebo mnohí našli výhodu v tom (ako sme to dokázali a denne dokazujeme vlastnou skúsenosťou), že sú najprv prinútení strachom alebo bolesťou, aby mohli byť potom ovplyvnení učením, aby mohli dokončiť skutkom to, čo sa už naučili v slove... zatiaľ čo lepší sú tí, ktorí sú vedení priamo láskou, početnejší sú istotne tí, ktorí sú naprávaní strachom. Lebo kto by nás len mohol viac milovať než Kristus, ktorý položil Svoj život za ovce? A predsa po povolaní Petra a ostatných apoštolov jedine skrze Svoje Slová, keď prišiel povolať Pavla, neprinútil ho iba Svojím hlasom, ale ho dokonca zrazil k zemi Svojou mocou, a tým mohol násilne priviesť toho, kto zúril uprostred temnoty nevery, a aby sa dožadoval svetla srdca, ranil ho najprv telesnou slepotou očí. Prečo by potom Cirkev nemala použiť moc, aby donútila svojich stratených synov k návratu? Sám Pán povedal: ‘Choďte von medzi ohrady a ploty a donúťte ich, aby vošli.’ Preto má byť moc, ktorú Cirkev získala Božským určením vo svojej

OBVINENIE

157

pravej dobe skrze náboženský charakter a vieru kráľov, nástrojom, ktorým sú tí, ktorí sa nachádzajú na cestách a medzi plotmi - čo je v kacírstvach a rozkoloch - donútení vojsť, tak nech v tom nevidia chybu, keď sú donucovaní.” 578 Smäd po krvi rýchlo rástol. Falošná vínna réva v Španielsku teraz zneužívala panovníka Maxima, aby sa pripojil k útoku na pravých veriacich, ktorí mali vo svojom strede Slovo, znamenia a zázraky. Tak boli niektorí z prisciliánov privedení biskupom Ithacusom do Treves (385). Obvinil ich z čarodejníctva a nemravnosti a mnohí boli popravení. Martin z Toursu a Ambros z Milána proti tomuto protestovali, a márne prosili, aby bolo zastavené prenasledovanie. Keď prenasledovanie trvalo ďalej, obaja títo biskupi odmietali spoločenstvo s biskupom Hydatusom a ostatnými jemu podobnými. Je zvláštne povedať, že snem v Treves bol schválený vrahmi. 579 Od tejto doby, zvlášť počas tých Temných Vekov, uvidíme, ako deti tela prenasledujú a ničia deti Ducha, hoci si obaja nárokujú, že majú jedného Otca, ako tomu bolo i v prípade Izmaela a Izáka. Temnosť duchovnej porušenosti sa bude prehlbovať a pravé Svetlo Božie bude zhasínať, až bude svietiť veľmi slabo, čo sa týka sily. Avšak zasľúbenie Božie zostane pravdivé, “A to Svetlo svieti vo tme, ale tma s tým nemôže nič urobiť.” 580 No, doteraz som ešte neodhalil ten bod v dejinách, ktorý som sľúbil zahrnúť, a to je zmiešanie Nimrodovho a kresťanského náboženstva. Spomeniete si, že Attalus utiekol z Babylona do Pergamu a zriadil svoje kráľovstvo mimo dosahu Rímskej ríše. Po roky jeho ríša kvitla, súc živená bohom tohoto sveta. Rad kňazov-kráľov nasledoval po Attalovi až k vláde Attala III., ktorý z nejakých, len v suverenite Božej známych dôvodov, chcel mať kráľovstvo v Ríme. Potom Julius Caesar prevzal oboje, fyzické i duchovné kráľovstvo, pretože sa stal Pontifikom Maximom [najvyšším kňazom - pozn. prekl.] babylonského náboženstva a bol preto kňazom-kráľom. Tento titul sa prenášal na nasledujúcich panovníkov až do doby Maxima III., ktorý ho odmietol. Podľa Stevensovej histórie to bolo vtedy, keď pápež prevzal vedenie, ktoré panovník odmietol, a dnes na svete stále existuje pápež, a on je skutočne Pontifikom Maximom. Nosí trojitú korunu a sídli v Ríme. A v Zjavení 17 sa Boh už viacej neodvoláva na Pergam ako sídlo satana, ani nehovorí, že je to miesto, kde býva satan. Nie, trónna sála už viac nie je v Pergame, ale je to TAJOMSTVO Babylon. Nie je to v Babylone, ale v TAJOMSTVE Babylon. Je to v meste na siedmich pahorkoch. Jeho hlavou je antikrist, pretože si prisvojil pozíciu Krista, ktorý jediný je prostredník a ktorý jediný môže odpúšťať hriechy. Áno, Pontifex Maximus je dnes s nami.


158

UČENIE NIKOLAITOV 581

Zjavenie 2:15: “Tak máš aj ty takých, ktorí držia učenie mikulášencov, čoho nenávidím.” 582 Spomínate si, že v Efezskom Veku som odhalil, že to slovo mikulášenci (nikolaiti) pochádza z dvoch gréckych slov: Nicao, čo znamená podmaniť a Lao, čo znamená laici. Nikolaita znamená “ovládať laikov”. No, prečo je toto tak hrozná vec? Je to hrozné, pretože Boh nikdy neumiestnil Svoju cirkev do rúk nejakých zvolených vodcov, ktorí vedú politickým myslením. On umiestnil Svoju cirkev do starostlivosti Bohom určených, Duchom naplnených a podľa Slova žijúcich ľudí, ktorí vedú ľud tým, že ho sýtia Slovom. On nerozdelil ľudí do tried, aby boli masy vedené svätým kňazstvom. Je pravdou, že vedenie musí byť sväté, ale potom tak musí byť i celé zhromaždenie. Ďalej nie je v Slove žiadne miesto, kde kňazi, služobníci alebo im podobní robia prostredníkov medzi Bohom a ľuďmi, ani tam nie je miesto, kde by boli vo svojom uctievaní Pánovi oddelení. Boh chce, aby Ho všetci milovali a slúžili Mu spoločne. Nikolaitizmus tie zásady ničí a namiesto toho oddeľuje služobníkov od ľudu a z vodcov robí vladárov namiesto služobníkov. No, toto učenie vlastne v prvom veku začalo ako skutok. Zdá sa, že problém leží v dvoch slovách: ‘starší’ (presbyteri) a ‘dozorcovia’ (biskupi). Hoci Písmo ukazuje, že v každom zbore je niekoľko starších, niektorí začali (medzi nimi Ignácius) učiť, že biskup predstavuje niekoho, kto má prvenstvo alebo autoritu a vládu nad staršími. No, pravda tej veci je tá, že slovo ‘starší’ naznačuje to, kým tá osoba je, zatiaľ čo slovo ‘biskup’ označuje úrad toho istého muža. Starší je ten muž. Biskup je úrad toho muža. ‘Starší’ sa vždy vzťahovalo a vždy bude vzťahovať na chronologický vek človeka v Pánovi. Je starším nie preto, že je zvolený alebo ustanovený atď., ale preto, že JE STARŠÍ. Je skúsenejší, trénovaný, žiaden nováčik, na základe skúsenosti spoľahlivý a má dlhoročný dôkaz svojej kresťanskej skúsenosti. Ale nie, biskupi nepriľnuli k Pavlovým epištolám, ale radšej išli k Pavlovej správe o čase, keď povolal starších z Efezu do Milétu v Skutkoch 20. Vo verši 17 je napísané, že “starší” boli povolaní a potom vo verši 28 boli nazvaní dozorcami (biskupmi). A títo biskupi (bezpochyby politicky orientovaní a dychtiví po moci) trvali na tom, že Pavol vysvetlil, že ‘dozorcovia’ boli viac než miestnymi staršími s oficiálnym postavením iba vo svojom vlastnom zbore. Pre nich bol teraz biskup niekým s rozšírenou autoritou nad mnohými miestnymi vodcami. Takéto poňatie nebolo ani biblické, ani historické, a predsa sa muž takej veľkosti ako Polykarp priklonil k takej organizácii. Tak to, čo v prvom veku začalo ako skutok, sa stalo doslova učením a tak je to dnes. Biskupi si stále nárokujú moc ovládať ľudí a konať s nimi tak, ako chcú, ustanovujúc ich do služby podľa

UČENIE NIKOLAITOV

159

svojej ľúbosti. Toto popiera vedenie Ducha Svätého, ktorý povedal, “Oddeľte mi Pavla a Barnabáša pre dielo, ku ktorému som ich povolal.” Toto je anti-Slovo a anti-Kristus. Matúš 20:25-28: “Ale Ježiš, privolajúc si ich, povedal: Viete, že kniežatá národov panujú nad nimi, a velikí medzi nimi prevádzajú nad nimi moc. Nie tak bude medzi vami, ale ktokoľvek by chcel byť medzi vami velikým, bude vaším služobníkom; a ktokoľvek by chcel byť medzi vami prvým, bude vaším sluhom, ako ani Syn človeka neprišiel, aby mu slúžili, ale aby slúžil a dal svoj život ako výkupné za mnohých.” Matúš 23:8-9: “Ale vy sa nevolajte Rabbim, lebo jeden je váš Učiteľ, Kristus, a vy všetci ste bratia. A svojím otcom nenazývajte nikoho na zemi, lebo jeden je váš Otec, ten, ktorý je v nebesiach.” 583 Aby som toto ešte lepšie objasnil, dovoľte, aby som nikolaitizmus vysvetlil takto. Spomínate si, že v Zjavení 13:3 je povedané, “A videl som jednu z jej hláv ako doťatú na smrť, ale jej smrteľná rana bola uzdravená. A divila sa tomu celá zem, hľadiac za šelmou.” No, my vieme, že tá zranená hlava bola pohanská Rímska ríša, tá veľká politická svetová moc. Táto hlava znovu povstala ako “Rímsko-katolícka duchovná ríša”. No, pozorujte toto pozorne. Čo robil politický pohanský Rím, čo bolo základom jeho úspechu? On “rozdelil a ovládol”. To bolo semeno Ríma - rozdeliť a ovládnuť. Jeho železné zuby trhali a zožierali. Koho roztrhal a zožral, ten už nemohol znova povstať, tak, ako zboril Kartágo a roztrúsil ho. To isté železné semeno v ňom zostalo, keď povstal ako falošná cirkev, a jeho politika zostala tá istá - rozdeľ a ovládni. To je nikolaitizmus a Boh to nenávidí. 584 Nuž, je veľmi známou historickou skutočnosťou, že keď sa tento omyl vkradol do cirkvi, ľudia začali súperiť o úrad biskupa s tým výsledkom, že táto pozícia sa dávala tým vzdelanejším, materiálne napredujúcim a politicky zmýšľajúcim mužom. Ľudské poznanie a programy začali obsadzovať miesto Božskej múdrosti a Duch Svätý už viac nevládol. Toto bolo skutočne tragické zlo, lebo biskupi začali trvať na tom, že nie je vyžadovaný jasný kresťanský charakter pre službu buď Slovom, alebo obradmi v cirkvi, lebo to boli tie prvky a ceremónie, ktoré boli dôležité. Toto dovolilo zlým ľuďom (zvodcom) stádo roztrhať. 585 Po ľuďmi vytvorenom učení o povýšení biskupov na miesto, ktoré im v Písme nebolo udelené, bolo ďalším krokom udeľovanie odstupňovaných titulov, ktoré vybudovali náboženskú hierarchiu; lebo čoskoro boli arcibiskupi nad biskupmi a kardináli nad arcibiskupmi a za času Bonifáca III. bol nad všetkými pápež, Pontifex. 586 Z učenia nikolaitov a zlúčenia kresťanstva s babylonizmom museli byť konečné výsledky také, aké videl Ezechiel v kapitole 8:10: “Vtedy vojdúc, videl som a hľa, boli tam všelijaké podoby zemeplazov a hoviad ohyzdných a všelijakých ukydaných bohov domu Izraelovho, vyryté na stene kolom dookola.” Zjavenie 18:2: “A skríkol silne, veľkým hlasom a hovoril: Padol, padol veľký Babylon a stal sa bývaniskom démonov a žalárom každého ducha

160


nečistého a žalárom každého vtáka nečistého a nenávideného, lebo z vína prchlivosti jeho smilstva pili všetky národy.” 587 No, toto učenie nikolaitov, tento zákon, ktorý bol zavedený v cirkvi, nebol príliš sympatický pre mnohých ľudí, lebo oni mohli čítať tie neobyčajné listy alebo eseje o Slove napísané nejakou zbožnou osobou. Tak čo urobila cirkev? Exkomunikovala spravodlivých učiteľov a spálila zvitky. Povedali, “Je potrebné zvláštne vzdelanie, aby sa Slovo mohlo čítať a rozumieť mu. Dokonca aj Peter povedal, že je ťažko rozumieť mnohým veciam, ktoré Pavol napísal.” Keď vzali ľuďom Slovo, čoskoro prišlo k tomu, že ľudia mohli počúvať len to, čo hovoril kňaz, a robiť to, čo im povedal. Hovorili tomu Boh a Jeho sväté Slovo. Zabrali mysle a životy ľudí a urobili z nich sluhov despotického kňazstva. 588 No, ak chcete dôkaz toho, že si katolícka cirkev robí nárok na životy a mysle ľudí, tak len počúvajte edikt Theodosia X. Theodosiov prvý edikt. 589 Tento edikt bol vydaný bezprostredne po tom, ako bol pokrstený v Prvej rímskej cirkvi. “My, traja panovníci, si prajeme, aby naši poddaní vytrvale dodržiavali náboženstvo, ktoré učil svätý Peter Rimanov, ktoré bolo tradíciou verne zachované a ktoré teraz vyhlásil pontif Damasus z Ríma a Peter, biskup z Alexandrie, muž apoštolskej svätosti podľa inštitúcie apoštolov a učenia Evanjelia; ktoré nám dovoľuje veriť v jedno Božstvo Otca, Syna a Ducha Svätého, rovnakého majestátu v Svätej Trojici. Nariaďujeme, aby prívrženci tejto viery boli nazývaní katolícki kresťania. Označujeme všetkých tých nezmyselných nasledovníkov iných náboženstiev neslávnym menom kacíri (heretici) a zakazujeme ich zhromaždeniam prisvojovať si meno cirkev. Okrem odsúdenia Božskou spravodlivosťou musia očakávať ťažký trest, ktorý naša autorita vedená nebeskou múdrosťou bude považovať za vhodné uložiť...” 590 Pätnásť trestných zákonov, ktoré vydal tento panovník, po mnoho rokov zbavilo nasledovníkov Evanjelia všetkých práv uplatňovať svoje náboženstvo, vylúčilo ich zo všetkých verejných úradov a vyhrážalo sa im pokutami, konfiškáciou, vyhnanstvom a v niektorých prípadoch dokonca i smrťou. 591 Viete, čo? Dnes spejeme presne tým smerom. 592 Rímsko-katolícka cirkev samu seba nazýva Matka cirkev. Nazýva sa prvou alebo pôvodnou cirkvou. To je úplne správne. Ona bola pôvodnou Prvou cirkvou Ríma, ktorá odpadla a vošla do hriechu. Bola prvou, ktorá sa zorganizovala. Boli v nej nájdené skutky a potom učenie nikolaitov. Nikto nebude popierať, že je matkou. Ona je matkou a zrodila dcéry. No, dcéra vychádza zo ženy. Žena oblečená v šarlát sedí na siedmich pahorkoch Ríma. Ona je prostitútka a zrodila dcéry. Tie dcéry sú protestantské cirkvi, ktoré z nej vyšli a potom šli rovno späť do organizácie a nikolaitizmu. Táto Matka dcér-cirkví je nazývaná prostitútkou. To je žena, ktorá nebola verná svojim manželským sľubom. Ona bola vydatá za Boha a potom zanevrela, smilniac s diablom a vo svojom smilstve zrodila dcéry, ktoré sú práve také ako ona.

UČENIE BALÁMOVO

161

Táto kombinácia matky a dcéry je anti-Slovo, anti-Duch, a teda anti-Krist. Áno, ANTIKRIST. 593 No, skôr ako sa dostanem príliš ďaleko, chcem spomenúť, že títo prví biskupi sa domnievali, že sú nad Slovom. Povedali ľuďom, že môžu odpúšťať ich hriechy na základe vyznania tých hriechov. To nikdy nebola pravda. V druhom storočí začali krstiť deti. V skutočnosti praktikovali krst do znovuzrodenia. Niet divu, že sú dnes ľudia popletení. Ak boli už vtedy tak popletení, tak krátko po Letniciach, teraz sú v najzúfalejšom stave, súc približne 2000 rokov vzdialení od pôvodnej pravdy. 594 Ó, Cirkev Božia, je len jedna nádej. Vráťte sa späť k Slovu a zostaňte s Ním.

UČENIE BALÁMOVO 595

Zjavenie 2:14: “Máš tam tých, ktorí držia učenie Balámovo, ktorý učil Baláka, jako položiť úraz pred synov Izraelových, aby jedli obetované modlám a smilnili.” 596 No, nemôžete mať nikolaitské usporiadanie v cirkvi, a zároveň nemať aj toto ďalšie učenie. Vidíte, ak odstránite Slovo Božie a pôsobenie Ducha ako prostriedok uctievania (tí, ktorí Ma uctievajú, musia Ma uctievať v Duchu a v pravde), potom budete musieť dať ľuďom inú formu uctievania ako náhradu, a náhrada znamená balámizmus. 597 Ak chceme porozumieť, čím je učenie Balámovo v novozákonnej cirkvi, mali by sme sa radšej vrátiť a vidieť, čím bolo v starozákonnej cirkvi, a aplikovať to na ten tretí vek cirkvi a potom to uviesť do prítomnosti. 598 Ten príbeh nachádzame v Numeri, kapitoly 22 až 25. No, vieme, že Izrael bol vyvoleným ľudom Božím. Oni boli letničnými ľuďmi svojej doby. Uchýlili sa pod krv, všetci boli pokrstení v Červenom mori a vyšli z vody von, spievajúc v Duchu a tancujúc pod mocou Ducha Svätého, zatiaľ čo Miriam, prorokyňa, hrala na svoju tamburínu. Nuž, po nejakej dobe putovania prišli tieto deti Izraelove k Moábovi. Pamätáte sa, kto bol Moáb. Bol synom Lota z jednej z jeho vlastných dcér, a Lot bol zasa synovcom Abraháma, takže Izrael a Moáb boli príbuzní. Chcem, aby ste to videli. Moábiti poznali pravdu, či už podľa nej žili, alebo nie. 599 Tak prišiel Izrael k hraniciam Moába a vyslal ku kráľovi poslov, ktorí povedali, “Sme bratia. Nechajte nás prejsť vašou zemou. Ak bude náš ľud alebo náš dobytok niečo jesť alebo piť, radi vám to zaplatíme.” Ale kráľ Balák sa veľmi rozčúlil. Tá hlava tej nikolaitskej bandy nechcela dovoliť, aby cirkev prešla so svojimi znameniami a divmi a rôznymi prejavmi Ducha Svätého, so svojimi tvárami žiariacimi Božou slávou. Bolo to príliš riskantné, keďže by

162


mohol stratiť niektorých zo svojho zástupu. Tak Balák odoprel Izraelu, aby prešiel. V skutočnosti bol jeho strach pred nimi tak veľký, že išiel k jednému úplatkárskemu prorokovi menom Balám a prosil ho, aby vyjednával medzi ním a Bohom a žiadal Všemohúceho, aby preklial Izraela a učinil ho bezmocným. A Balám, ktorý dychtil po tom, aby bol účastný v politických záležitostiach a stal sa veľkým mužom, bol len veľmi rád, že tak smie učiniť. Ale vidiac, že sa musí priblížiť k Bohu a získať od Neho prijatie, aby mohli byť tí ľudia prekliati, keďže on sám to nemohol urobiť, išiel prosiť Boha, aby mu dal Svoje povolenie ísť. No, nie je to práve ako nikolaiti, ktorých máme dnes medzi nami? Preklínajú každého, kto nejde po ich ceste. 600 Keď Balám prosil Boha o dovolenie, aby mohol ísť, Boh to odmietol. Ó, to zaštípalo! Ale Balák na tom trval, sľubujúc mu ešte väčšie odmeny a česť. Tak sa Balám vrátil k Bohu. No, jedna odpoveď od Boha mala stačiť. Nie však pre tvrdohlavého Baláma. Keď Boh videl jeho prevrátenosť, povedal mu, aby vstal a šiel. Rýchlo osedlal osla a odišiel. Mal si uvedomiť, že toto bola jednoducho Božia dopustená vôľa a že ich nebude môcť prekliať, i keby išiel dvadsaťkrát a dvadsaťkrát sa o to pokúsil. Ako sú i dnes ľudia podobní Balámovi! Veria v troch Bohov, dávajú sa krstiť na tri tituly namiesto v MENO, a predsa na nich Boh zosiela Ducha, ako Ho zoslal na Baláma, a idú ďalej veriac, že sú úplne v poriadku, zatiaľ čo sú vlastne dokonalými Balámitmi. Vidíte, učenie Balámovo. Každopádne choď. Urob to podľa svojho. Hovoria, “Nuž, Boh nás požehnal. Musí to byť v poriadku.” Viem, že vás požehnal. Nepopieram to. Ale je to tá istá cesta organizácie, po ktorej išiel Balám. Je to neposlušnosť Božiemu Slovu. Je to falošné učenie. 601 Tak Balám išiel divoko dolu cestou, až sa mu postavil do cesty anjel Boží. Ale ten prorok (biskup, kardinál, predseda, prezident a generálny dozorca) bol pre duchovné veci tak slepý kvôli myšlienke na česť, slávu a peniaze, že nemohol vidieť anjela stojaceho s vytaseným mečom. Stál tam, aby zablokoval bláznivého proroka. Malý osol ho videl a uhol sa dozadu a dopredu, až nakoniec pritlačil Balámovu nohu o kamenný múr. Somár zastal a nechcel ísť ďalej. Nemohol. Tak Balám zoskočil a začal ho biť. Osol potom začal k Balámovi hovoriť. Boh nechal prehovoriť toho osla v jazyku. Ten osol nebol žiaden kríženec; bol originálnym semenom. Povedal zaslepenému prorokovi, “Či nie som tvojím oslom a nenosil som ťa verne?” Balám odpovedal, “Áno, áno, si mojím oslom a verne si ma nosil až doteraz, a ak ťa neprinútim, aby si šiel, tak ťa zabijem... ó! Čo je to, ja hovorím k oslovi? To je smiešne, myslel som, že počujem hovoriť osla a ja som mu odpovedal.” 602 Boh vždy hovoril v jazyku. Hovoril na slávnosti Balsazára a potom na Letnice. I dnes to znova robí. Je to varovanie pred blízkym súdom. 603 Potom sa ten anjel stal Balámovi viditeľným. Povedal Balámovi, že nebyť osla, bol by už teraz mŕtvy kvôli pokúšaniu Boha. Ale keď Balám sľúbil, že sa vráti späť, bol poslaný ďalej s napomenutím, aby hovoril len to, čo mu Boh dal.


163

Tak šiel Balám dolu a postavil sedem oltárov pre čisté obetné zvieratá. Zabil barana znázorňujúceho príchod Mesiáša. Vedel, čo urobiť, aby sa priblížil k Bohu. Mal správnu mechaniku, ale nie dynamiku, tak isto ako dnes. Či to nevidíte, nikolaiti? Tam v údolí bol Izrael, obetujúc tú istú obeť, robiac tie isté veci, ale iba jeden z nich mal znamenia, ktoré nasledovali. Len jeden mal vo svojom strede Boha. Forma vás nikam nedostane. Nemôže zaujať to miesto manifestácie Ducha. To je to, čo sa stalo v Nicei. Presadili učenie Baláma a nie učenie Božie. A potkli sa, áno, padli. Stali sa mŕtvymi ľuďmi. 605 Po tom, čo bola obeť hotová, bol Balám pripravený prorokovať. Ale Boh zviazal jeho jazyk a on ich nemohol prekliať. Požehnal ich. 606 Balák bol veľmi nahnevaný, ale nebolo nič, čo by mohol Balám urobiť ohľadom proroctva. Bolo vypovedané Duchom Svätým. Balák teda požiadal Baláma, aby zišiel dolu do údolia a pozrel sa na nich zozadu, aby uvidel, či by snáď nebol nejaký spôsob, ako by ich mohol prekliať. Taktiky, ktoré Balák použil, sú tie isté taktiky, ktoré sa používajú aj dnes. Veľké denominácie pozerajú dolu na malé skupiny a čokoľvek medzi nimi nájdu, z čoho by mohli urobiť škandál, vynášajú to a vykrikujú. Ak tí moderní žijú v hriechu, nikto na to nič nepovie, ale keď sa dostane jeden z vyvolených do ťažkostí, každé noviny to vykričia po krajine. Áno, Izrael mal svoje zadné (telesné) stránky. Mali svoju stránku, ktorá nebola chvályhodná, ale napriek ich nedokonalostiam, skrze účel Boží, ktorý pôsobí podľa vyvolenia, z milosti a nie zo skutkov, MALI OBLAK VO DNE A OHNIVÝ STĹP V NOCI, MALI UDRETÚ SKALU, MEDENÉHO HADA A ZNAMENIA A ZÁZRAKY. Boli potvrdení - nie sami v sebe, ale v Bohu. 607 Boh nemal žiaden rešpekt voči tým nikolaitom s ich titulmi PhDr., LLDr. a ThDr. a všetkými ich výbornými organizáciami a tým najlepším, čím sa ľudia môžu chvastať; ale mal rešpekt voči Izraelu, lebo mali vo svojom strede potvrdené Slovo. Samozrejme, Izrael nevyzeral tak nablýskane, lebo práve v unáhlenom úteku vyšli z Egypta, ale aj tak boli požehnaným ľudom. Všetko, čo počas tých vyše 300 rokov poznali, bolo pásť stáda, obrábať polia a otročiť v strachu zo smrti pod nadvládou Egypťanov. Ale teraz boli slobodní. Boli požehnaným ľudom skrze zvrchovanosť Božiu. Iste, Moáb na nich hľadel dolu. Všetky ostatné národy takisto. Organizácie sa vždy dívajú dolu na tých neorganizovaných, a buď ich chcú s odhodlanosťou priviesť do organizácie alebo ich zničiť, ak neprídu. 608 No, niekto sa ma môže opýtať, “Brat Branham, čo ťa vedie k tomu, že si myslíš, že Moáb bol organizovaný, zatiaľ čo Izrael nie? Odkiaľ máš tú myšlienku?” Mám ju rovno tu z Biblie. Tu je to všetko znázornené v type. Všetko, čo je napísané v Starom zákone vo forme príbehov, je napísané pre naše napomenutie tak, aby sme sa z toho mohli učiť. Je to tu rovno v Numeri 23:9: “Lebo ho vidím z vrchu skál a z vŕškov ho pozorujem. Hľa, je to ľud, ktorý bude bývať OSOBITNE a NEBUDE POČÍTANÝ MEDZI INÉ NÁRODY.” Tu je to. Boh sa díva z vrcholku skál, nie v nejakom údolí, hľadajúc ich zlé

164


stránky a odsudzujúc ich. Boh ich vidí tak, ako ich chce vidieť - z výšin Svojej lásky a milosrdenstva. Bývali OSAMOTE a neboli organizovaní. Nemali kráľa. Mali proroka a prorok mal v sebe Boha skrze Ducha, a Slovo prišlo k prorokovi a Slovo išlo k ľudu. Oni nepatrili k OSN. Nepatrili k Svetovej rade cirkví, k baptistom, presbyteriánom, k Zborom Božím alebo nejakej inej skupine. Nepotrebovali niekam patriť. Boli pripojení k Bohu. Nepotrebovali radu od nejakej rady - mali vo svojom strede to “Tak hovorí Pán”. Haleluja! 609 No, napriek tomu, že Balám poznal správny prístup k Bohu a mohol priniesť od Pána zjavenie pomocou zvláštneho obdarenia mocou, bol napriek tomu všetkému stále len biskupom vo falošnej skupine. Lebo čo teraz urobil, aby získal Balákovu priazeň? Vymyslel plán, v ktorom by bol Boh donútený Izraela usmrtiť. Práve, ako satan vedel, že keď zláka Evu (spôsobí, aby upadla v telesný hriech), tak Boh vysloví rozsudok smrti proti hriechu, tak vedel Balám, že keby mohol dostať Izrael do hriechu, Boh by ich musel usmrtiť. Tak naplánoval spôsob, ako ich prinútiť, aby prišli a pripojili sa v hriechu. Rozposlal pozvánky, aby prišli na slávnosť Bál-Peora (prídite a uctievajte s nami). No, Izrael nepochybne videl sviatky Egypťanov, tak necítili, že by to bolo príliš zlé ísť a len sa pozerať a možno s tými ľuďmi pojesť. (Čo je na tom vlastne zlé, mať obecenstvo? Mali by sme ich milovať, nie? Alebo ako inak ich môžeme získať?) Byť priateľskými nikdy nikomu neublíži - alebo tak nejako si to mysleli. Ale keď tie sexi Moabitské ženy začali tancovať a vyzliekať sa, zatiaľ čo sa vrteli, tancujúc svoj rokenrol a twist, vzbudila sa v Izraelitoch žiadosť a boli zatiahnutí do cudzoložstva a Boh z nich v hneve zabil štyridsaťdva tisíc. 610 A to je to, čo urobil Konštantín a jeho nástupcovia v Nicei a po Nicei. Pozvali ľud Boží na zhromaždenie. A keď sa cirkev posadila, aby jedla, a povstala, aby sa hrala (zúčastňujúc sa na cirkevných formách, ceremóniách a pohanských slávnostiach pomenovaných podľa kresťanských obradov), bola lapená, dopustila sa smilstva. A Boh odišiel. 611 Ak sa nejaký človek odvráti od Slova Božieho a pripojí sa k cirkvi namiesto toho, aby prijal Ducha Svätého, ten človek umiera. Mŕtvy! To je to, čo on je. Nepripájajte sa k cirkvi. Nechoďte do organizácie a nezaoberajte sa vyznaniami a tradíciou alebo čímkoľvek, čo zaberá miesto Slovu a Duchu, inak ste mŕtvi. Všetko je preč. Ste mŕtvi. Naveky odlúčení od Boha! 612 To je to, čo sa odvtedy stalo v každom veku. Boh oslobodzuje ľudí. Vychádzajú skrze krv, posvätení Slovom, prechádzajú vodou krstu a sú naplnení Duchom, ale po nejakom čase prvá láska vychladne a niekomu napadne myšlienka, že by sa mali zorganizovať, aby sa mohli udržať a urobiť si meno, a zorganizujú sa znovu späť v druhej generácii a niekedy dokonca ešte skôr. Už viac nemajú Ducha Božieho, iba formu uctievania. Sú mŕtvi. Zmiešali sa s vyznaním a formou a nie je v nich žiaden život.


165

Tak Balám doviedol Izraela k tomu, aby páchal smilstvo. Viete, že telesné smilstvo je presne ten istý duch, ktorý je v organizovanom náboženstve? Povedal som, že duch smilstva je duchom organizácie. A všetci smilníci budú mať svoje miesto v ohnivom jazere. To je to, čo si Boh myslí o organizácii. Tak veru, neviestka a jej dcéry budú v ohnivom jazere. 614 Denominácie nie sú od Boha. Nikdy neboli a nikdy nebudú. Je to zlý duch, ktorý delí ľud Boží na hierarchiu a laikov; a je to teda nesprávny duch, ktorý delí ľudí od ľudí. To je to, čo robí organizácia a denominácie. Organizovaním sa oddeľujú od Slova Božieho a dostávajú sa do duchovného cudzoložstva. 615 Teraz si všimnite, že Konštantín dal ľuďom zvláštne sviatky. Boli to staré pohanské sviatky s novými menami vzatými z cirkvi alebo v niektorých prípadoch boli vzaté kresťanské obrady a zneužité pohanskými ceremóniami. Vzal uctievanie boha Slnka a zmenil ho na uctievanie Syna Božieho. Namiesto oslavovania 21. decembra, kedy zvykli oslavovať sviatok boha Slnka, dali to na 25. december a nazvali to narodeninami Syna Božieho. Ale my vieme, že sa narodil v apríli, kedy prichádza život, nie v decembri. A vzali sviatok Aštarty a nazvali ho slávnosťou Easter [naša “Veľká noc” - pozn. prekl.], kedy by mali kresťania sláviť smrť a vzkriesenie Pána. V skutočnosti to bol pohanský sviatok Aštarty. 616 V kostoloch umiestnili oltáre. Dali tam obrazy. Dali ľuďom to, čo nazvali apoštolským vyznaním, hoci to v Biblii nemôžete nájsť. Vyučovali ľudí uctievaniu predkov, a tým z rímsko-katolíckej cirkvi urobili najväčšiu špiritistickú cirkev na svete. Každé nečisté zviera bolo v tej klietke. A máte protestantov so svojimi organizáciami, ktorí robia to isté. 617 Aby jedli obetované modlám. No, nehovorím, že to naozaj znamená, že doslovne jedli pokrmy obetované modlám. Lebo hoci sa Jeruzalemský koncil vyslovil proti niečomu takému, Pavol z toho veľa nerobil, keďže povedal, že modly nie sú ničím. Bolo to len vecou svedomia, jedine, ak by to pohoršilo nejakého slabšieho brata, potom to dovolené nebolo. Navyše sa toto Zjavenie týkalo pohanov a nie Židov, keďže toto boli cirkvi z pohanov. Toto vidím v rovnakom svetle, ako vidím slová Pána, “Jedine, ak budete jesť Moje telo a piť Moju Krv, inak nemáte v sebe život. Človek nebude žiť iba na samom chlebe, ale na každom slove, ktoré vychádza z úst Božích.” Môžete vidieť, že jedenie vlastne znamená zúčastňovanie sa v duchovnom zmysle. Tak, keď sa títo ľudia klaňali obrazom, zapaľovali sviečky, používali pohanské sviatky, vyznávali svoje hriechy ľuďom (čo všetko patrí diablovmu náboženstvu), stávali sa účastníkmi diabla a nie Pána. Boli v modloslužbe, či to už priznali, alebo nie. Môžu rozprávať všetko, čo chcú, že oltáre a kadidlo im majú len pripomínať modlitby Pánove alebo čokoľvek si myslia, že to znamená; a môžu povedať, že keď sa modlia pred obrazom, je to len kvôli zdôrazneniu, a že keď vyznávajú hriechy kňazovi, je to v skutočnosti v ich srdciach Bohu, a keď povedia, že im kňaz odpúšťa, že to predsa robí v Mene


166

Pánovom; môžu hovoriť, čo chcú, ale majú účasť na dobre známom babylonskom, satanskom náboženstve a pripojili sa k modlám a spáchali duchovné smilstvo, čo znamená smrť. Sú mŕtvi. 618 Tak boli cirkev a štát zosobášení. Cirkev sa spojila s modlami. S mocou štátu za sebou cítila, že teraz “Kráľovstvo Božie prišlo a Božia vôľa bola na zemi presadená.” Niet divu, že rímsko-katolícka cirkev neočakáva návrat Pána Ježiša. Nie sú tými, čo veria v tisícročné kráľovstvo. Oni majú svoje milénium práve tu. Pápež vládne práve teraz a Boh vládne v ňom. Tak keď On príde podľa ich predstáv, musí to byť vtedy, kedy bude pripravené nové nebo a nová zem. Ale mýlia sa. Ten pápež je hlavou falošnej cirkvi a milénium bude, ale kým sa to deje, on v ňom nebude. Bude niekde inde.

VAROVANIE 619

Zjavenie 2:16: “Teda čiň pokánie, ale ak nie, prídem rýchle na teba a budem s nimi bojovať mečom svojich úst.” 620 Čo iné On môže povedať? Môže Boh prehliadnuť hriech tých, ktorí vzali Jeho Meno nadarmo? Je len jedna možnosť, ako prijať milosť v hodine hriechu: ČINIŤ POKÁNIE. Vyznaj, že sa mýliš. Príď k Bohu pre odpustenie a pre Ducha Božieho. Toto je príkaz od Boha. Neuposlúchnuť ho znamená smrť, lebo On hovorí, “Budem proti vám bojovať mečom v Mojich ústach.” Šelma vstúpila do vojny so svätými, ale Boh bude bojovať so šelmou. Tí, ktorí bojovali proti Slovu, jedného dňa poznajú, že Slovo bojuje proti nim. Je to vážna vec, od Slova Božieho uberať alebo k nemu pridávať. Aký iný koniec, ako smrť a zničenie, bude pre tých, ktorí ho menili a robili s ním, ako sa im páčilo? Ale milosť Božia stále volá, “Čiňte pokánie!” Ó, aké ľúbezné sú myšlienky pokánia. Neprinášam nič vo svojich rukách, jednoducho sa držím Tvojho kríža. Prinášam svoju ľútosť. Činím pokánie z toho, čo som a čo som vykonal. Teraz je to Krv, nič iného než Krv Ježiša. Čo to bude? Pokánie alebo meč smrti? To záleží na tebe.

ODMENY 621

Zjavenie 2:17: “Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí sborom! Tomu, kto víťazí, dám mu jesť zo skrytej manny a dám mu biely kamienok a na kamienku [angl. “v” - pozn. prekl.] napísané nové meno, ktorého nevie nikto, iba ten, kto ho berie.” 622 Každé posolstvo v každom veku podáva pre veriaceho nejaký podnet, povzbudzuje ho do toho, aby sa stal premožiteľom, a aby tým bol od Pána

ODMENY

167

odmenený. V tomto veku Duch zasľubuje skrytú mannu a nové meno, napísané v bielom kamienku. 623 No, keďže každé z týchto posolstiev je smerované k ‘anjelovi’ (ľudskému poslovi), je jeho losom veľmi veľká zodpovednosť, ako i ohromné privilégium. Týmto mužom Boh dáva zvláštne zasľúbenia, ako v prípade dvanástich apoštolov sediacich na dvanástich trónoch, súdiac dvanásť pokolení Izraela. Potom si spomeňte, že Pavol dostal zvláštne zasľúbenie, a síce, že predstaví Ježišovi ľud nevesty vo svojom dni, 2. Korinťanom 11:2: “Lebo horlím za vás horlivosťou Božou, lebo som si vás zasnúbil jednému mužovi, aby som vás predstavil a oddal ako čistú pannu Kristovi.” Tak to bude s každým poslom, ktorý bol verný Slovu na svoju hodinu a svoj vek. Tak to bude i v tom poslednom dni. Bude to tá istá zvláštna odmena, aká bola daná Pavlovi. Myslím, že väčšina z vás si spomína, ako som povedal, že som sa vždy obával umrieť, zo strachu, že budem musieť stretnúť Pána a On so mnou nebude spokojný, nakoľko som Ho mnohokrát sklamal. Nuž, premýšľal som o tom jedného rána, keď som ležal v posteli, a zrazu som bol prenesený do veľmi zvláštneho videnia. Hovorím, že to bolo zvláštne, pretože som mal tisíce videní, a ani raz sa mi nezdalo, že by som bol opustil svoje telo. Ale tu som bol vzatý hore, a pozrel som sa späť, aby som videl svoju ženu, a videl som svoje telo ležať vedľa nej. Potom som sa ocitol na najkrajšom mieste, aké som kedy videl. Bol to raj. Videl som zástupy najkrajších a najšťastnejších ľudí, akých som kedy videl. Všetci vyzerali tak mlado, okolo 18 až 21 rokov. Nebolo tam medzi nimi žiadnych šedín alebo vrások alebo nejakej vady. Všetky mladé ženy mali vlasy dolu až po pás a mladí muži boli tak pekní a mocní. Ó, ako ma vítali. Objímali ma a nazývali ma svojím milovaným bratom a neustále mi hovorili, akí sú šťastní, že ma vidia. Keď som sa divil, kto všetci tí ľudia sú, jeden vedľa mňa povedal, “Sú to tvoji ľudia.” Bol som tak prekvapený, že som sa opýtal, “Sú všetci títo Branhamovci?” Povedal, “Nie, to sú tvoji obrátení.” Potom ukázal na jednu dámu a povedal, “Vidíš tú mladú dámu, ktorú si pred chvíľou obdivoval. Mala 90 rokov, keď si ju získal pre Pána.” Povedal som, “Ó, a keď pomyslím, že tohoto som sa bál.” Ten muž povedal, “Odpočívame tu a čakáme na príchod Pána.” Odpovedal som, “Chcem Ho vidieť.” Povedal, “Teraz Ho ešte nemôžeš vidieť, ale On čoskoro príde, a keď príde, príde najprv k tebe a ty budeš súdený podľa Evanjelia, ktoré si kázal, a my budeme tvoji poddaní.” Povedal som, “Myslíš tým, že som za všetkých týchto tu zodpovedný?” Povedal, “Za každého jedného. Narodil si sa ako vodca.” Opýtal som sa ho, “Bude každý zodpovedný? Ako to bude so svätým Pavlom?”

168


Odpovedal mi, “On bude zodpovedný za svoj deň.” “Dobre,” povedal som, “kázal som to isté Evanjelium, ktoré kázal Pavol.” A ten zástup zvolal, “Na tom odpočívame.” 624 Áno, poznávam, že Boh dá zvláštnu odmenu Svojim poslom, ktorí verne plnili zodpovednosť, ktorú na nich zložil. Ak prijali zjavenie Slova pre ten vek a verne kázali v ich dni a žili to, čo kázali, dostanú veľkú odmenu. 625 Teraz sa s touto myšlienkou v mysli znovu pozrite na ten verš. “Dám mu jesť zo skrytej manny.” My všetci vieme, že manna bol anjelský pokrm; bolo to to, čo Boh zoslal na trávu pre Izrael v dobe ich putovania. Bol to dokonalý pokrm. Bolo udivujúce, ako ich tie malé guľôčky potravy udržiavali v dokonalom zdraví. Nikto neochorel. Bolo to všetko, čo potrebovali. Keď bola zhotovená archa, vložili do nej trochu tej manny. Potom bola archa vložená za oponu a iba veľkňaz sa mohol opovážiť priblížiť sa k nej, a vtedy musel mať obetnú krv. Chlieb z neba symbolizovaný mannou zostúpil jedného dňa z neba a stal sa Životom pre všetkých, ktorí v Neho uverili. Povedal, “Ja som chlieb života. Ja som ten živý chlieb, ktorý zostúpil z neba, ak bude niekto jesť z tohoto chleba, bude žiť na veky.” Keď odišiel, zanechal nám Svoje Slovo, “Človek nebude žiť len na samom chlebe, ale na každom Slove, ktoré vychádza z úst Božích.” 626 Jeho Slovo bolo chlieb. Bola to dokonalá manna, z ktorej, ak niekto žije, nikdy nezomrie. Ale hneď po smrti otcov sa zdalo, že už nikto nepoznal presnú pravdu, a zakrátko to vyzeralo, že táto manna zostala pred ľuďmi skrytá. Ale v každom veku začal Boh navracať skrze zjavenie to, čo bolo skryté až dovtedy, kým v tomto poslednom dni podľa Zjavenia 10:7 nepríde prorok a zjaví všetky tieto tajomstvá a potom príde Pán. No, povedal som, že v každom veku poslovia prijali skrytú pravdu. Ale oni ju neprijali len pre seba. Ale je to ako vtedy, keď boli učeníci požiadaní, aby nasýtili zástupy bochníkmi a rybami. Ježiš im dal rozlomený pokrm, ale oni ho zasa dávali ľudu. Boh dáva Svoju skrytú mannu premožiteľovi. Nemôže to byť inak. Neotvoril by svoje poklady tým, ktorí zavrhujú to, čo je už zjavené. 627 Čo som hovoril o poslovi každého veku, ktorý prijal od Boha niečo z pôvodnej pravdy Letníc, je znázornené v Starom zákone, kde bol Mojžiš poverený vziať tri a pol litra [jeden omer - pozn. prekl.] manny a vložiť ju do zlatej nádoby za oponu svätyne svätých. Tam mohol vojsť veľkňaz každej generácie s obetovanou krvou. Potom mohol vziať malú porciu z tejto manny (lebo sa neskazila), ktorá bola časťou tej pôvodnej, a zjesť ju. No, v každom veku posol Pánov pre ten vek prijal zjavenie Božie pre to určité obdobie. Keď bol raz posol osvietený pravdou, priniesol tú pravdu ľudu. A tí, ktorých uši boli Duchom otvorené, tú pravdu počuli, verili jej a žili podľa nej. 628 Takže, je tu tiež myšlienka o budúcom podieľaní sa na skrytej manne. Myslím, že to bude večná účasť na zjavení Ježiša Krista v tých večných vekoch, ktoré majú prísť. Ako inak by sme mohli začať poznávať tie

ODMENY

169

nevyspytateľné bohatstvá Jeho vlastnej Bytosti? Všetko to, čo sme túžili poznať, všetky naše nezodpovedané otázky, všetko to bude zjavené. Bude to Kristus, ktorý je naším životom, od ktorého to prijmeme. Ó, niekedy si myslíme, že tu dolu o Ňom a o Jeho Slove niečo vieme, a je to tak dobré, že sa radujeme; ale jedného dňa, keď bude naše telo premenené, to Slovo a On sa stanú tým, o čom sme nikdy ani nesnívali, že by bolo možné. 629 Hovorí sa tu tiež, že On dá premožiteľovi biely kamienok a v (nie na) kamienku nové meno, ktoré pozná len ten vlastník. No, tá myšlienka nového mena je známa. Abram bol zmenený na Abraháma, Saraj na Sáru, Jákob na Izraela, Šimon na Petra a Saul na Pavla. Tieto mená buď priniesli zmenu alebo boli dané v dôsledku zmeny. Bolo to až vtedy, keď boli Abramovi a Saraj Pánom zmenené mená, že boli pripravení prijať prichádzajúceho syna. V Jákobovom prípade on musel premôcť a potom bol nazvaný kniežaťom. V prípade Šimona a Saula nastala zmena, keď prijali Pána. A dnes každý z nás, pravdivých veriacich, musel mať zmenu v mene. Sme Kresťanmi. Je to spoločné meno pre nás všetkých. Ale jedného dňa budeme mať ďalšiu zmenu; s istotou dostaneme nové meno. Kľudne by to mohlo byť tak, že to meno bolo naše pravé a pôvodné meno zapísané v Baránkovej Knihe Života od založenia sveta. On pozná to meno, ale my nie. Jedného dňa z Jeho ľúbej vôle ho budeme poznať tiež. 630 Biely kamienok. Aké prekrásne. Tu je ďalší obraz svätého, ktorý za svoje skúšky na zemi získava odmenu z ruky Božej. Viete, že po Konštantínovi bola falošná cirkev schopná siahnuť svojou rukou do štátnej pokladnice a zriadiť tak krásne budovy plné nádherných sôch. Tieto sochy vyrobené z bieleho mramoru boli vlastne rímskymi modlami premenovanými na svätých. Kostoly a ich zariadenia boli obzvlášť krásne, tak, ako to ešte dodnes môžeme vidieť. Ale Boh s nimi nebol. Kde bol Boh? Bol so Svojimi svätými v nejakom malom domove alebo v jaskyni alebo v nejakej divokej horskej oblasti, kam sa ukryli pred členmi falošnej cirkvi. Nemali krásne budovy, spevácke zbory v rúchach, kvalitné oblečenie a iné svetské atrakcie. Ale teraz v tomto zvláštnom zasľúbení pravým veriacim všetkých vekov Boh vyhlásil, že im dá odmeny veľkej krásy a večného trvania. Nech sa tí bohatí dívajú dolu na tých chudobných. Nech dávajú veľké sumy cirkvi, ktorá môže potom darcov poctiť zriadením mramorového pomníka alebo nejakej sochy verejne vystavenej na ich počesť, aby mohli všetci tlieskať. Jedného dňa Ten Boh, ktorý vidí a vie všetko, ešte raz pochváli vdovu za to, že dala svoje všetko, hoci by to boli len dva groše, a On Sám ju odmení pokladmi neba. 631 Áno, skrytá manna a nové meno v bielom kamienku. Aký dobrý je ku nám Pán, že nás tak nádherne odmieňa, a my sme takí nehodní. Ó, chcem byť v každom čase pripravený konať Jeho vôľu a zhromaždiť si poklady v nebi.

TYATÍRSKY CIRKEVNÝ VEK

170

ŠIESTA KAPITOLA TYATÍRSKY CIRKEVNÝ VEK 632 Zjavenie 2:18-29: “A anjelovi sboru v Tyatíroch napíš: Toto hovorí Syn Boží, ktorý má svoje oči jako plameň ohňa a ktorého nohy sú podobné mosadzi: Znám tvoje skutky aj tvoju lásku, aj službu, aj vernosť, aj trpezlivosť, aj tvoje skutky, aj tie posledné, ktorých je viac ako prvých. Ale mám niečo málo proti tebe: že necháš ženu Jezábeľ, ktorá hovorí o sebe, že je prorokyňou, učiť a zvádzať mojich sluhov, aby smilnili a jedli obetované modlám. A dal som jej čas, aby učinila pokánie zo svojho smilstva, ale neučinila pokánia. Hľa, ja ju hodím na ležisko i tých, ktorí cudzoložia s ňou, do veľkého súženia, keď neučinia pokánia zo svojich skutkov. I jej deti pobijem smrťou a zvedia všetky sbory, že ja som, ktorý spytujem ľadviny a srdcia, a dám vám jednému každému podľa vašich skutkov. Ale vám hovorím aj ostatným v Tyatíroch, všetkým, ktorí nemajú toho učenia a ktorí nepoznali hlbín satanových, ako hovoria: Nevzkladám na vás iného bremena. Avšak čo máte, držte, dokiaľ neprijdem. A tomu, kto víťazí a kto ostríha až do konca moje skutky, tomu dám moc nad pohanmi - a bude ich pásť železným prútom; ako hrnčiarske nádoby budú roztrieskaní - jako som i ja prijal od svojho Otca, a dám mu rannú hviezdu. Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí sborom!”

TYATÍRA 633

Z historického hľadiska bolo mesto Tyatíra najmenej pozoruhodné zo všetkých siedmich miest Zjavenia. Bolo situované na hranici Mýzie a Iónie. Bolo obklopené mnohými riekami, ktoré boli plné pijavíc. Jeho najchválihodnejšou črtou bolo to, že bolo finančne bohaté vďaka spolkom hrnčiarov, garbiarov, tkáčov, farbiarov, krajčírov a tak ďalej. Z tohoto mesta pochádzala Lýdia, predavačka purpuru. Bola prvou Pavlom obrátenou Európankou. 634 Dôvodom, prečo Duch zvolil toto mesto ako to, ktoré už malo duchovné prvky, pre štvrtý vek, bolo jeho náboženstvo. Hlavným náboženstvom Tyatíry bolo uctievanie Apolla Tyrimnaiosa, ktoré bolo spojené s kultom uctievania

TYATÍRA

171

panovníka. Apollo bol bohom slnka a v sile bol hneď druhý po svojom otcovi Diovi. Bol známy ako ‘odvracač zla’. Vládol nad náboženským zákonom a pokáním (prostriedok nápravy, činenie nápravy zlého konania alebo viny). Platón o ňom povedal, “On vysvetľuje ľuďom inštitúciu chrámov, obetí a služieb božstvu okrem obradov spojených so smrťou a posmrtným životom.” Svoje poznanie ‘budúcnosti’ a ‘vôle svojho otca’ prinášal ľuďom skrze prorokov a veštcov. V Tyatíre viedla tento rituál prorokyňa, ktorá sedela na trojnohej stoličke a v stave tranzu prinášala posolstvá. 635 Zovretie tohoto náboženstva bolo pozoruhodné. Jeho ohromná moc nespočívala výlučne v ríši tajomstiev, ale spočívala vo fakte, že nikto nemohol patriť k spolkom, ktoré ponúkali ľuďom ich živobytie, pokiaľ nepatrili k chrámovému uctievaniu Apolla. Ktokoľvek, kto sa odmietol pripojiť k modlárskym slávnostiam a neviazaným orgiám, mal k týmto spolkom prvého storočia zakázaný prístup. Aby niekto mohol byť časťou spoločenského a obchodného života, musel byť praktikujúcim pohanským modlárom. 636 Najpozoruhodnejšie je, že práve meno Tyatíra znamená “Panovačná žena”. Tak je tento vek charakterizovaný prevládajúcou silou, silou, ktorá neľútostne napáda všetko, všetko podmaňuje a tyransky ovláda. No, panujúca žena je najväčšou kliatbou na svete. Najmúdrejší muž, akého kedy svet videl, bol Šalamún, a ten povedal, “Obrátil som sa a ustavil svoje srdce, aby som poznával a skúmal a hľadal múdrosť a zmysel, a aby som poznal, že je bezbožnosť bláznovstvom a nerozum voči Bohu šialenstvom. A našiel som vec, HORKEJŠIU AKO SMRŤ, ŽENU, ktorá je samá sieť a samá smečka jej srdce, putami jej ruky. Ten, kto je dobrým pred tvárou Božou, jej unikne; ale TEN, KTO HREŠÍ, býva lapený od nej. Pozri, toto som našiel, hovorí kazateľ, jedno k druhému ukladajúc, aby som našiel zmysel, čo ešte vždy hľadá moja duša, avšak som nenašiel. Jedného muža som našiel z tisíca, ale ženy som medzi všetkými tými nenašiel.” Kazateľ 7:25-28. Pavol povedal, “Žene nedovoľujem učiť alebo PRISVOJIŤ SI MOC.” Počnúc záhradou Eden, sa žena neustále a úspešne pokúšala prevziať kontrolu nad mužom, a dnes je to svet žien s bohyňou Ameriky, ktorou je nahá žena. Tak, ako tá ženská modla padajúca z oblohy (spomeňte si, jej ruky boli železné tyče) charakterizovala ten prvý alebo Efezský vek, tak jej moc rástla, až získala absolútnu autoritu, takú autoritu, ktorej sa zmocnila svojou železnou povahou. 637 No, žena nie je určená k tomu, aby mala železnú povahu. Podľa Svätého Písma má byť poddaná mužovi. To je o nej prikázané. Žena, ktorá je skutočne ženská, úplne ženská, bude mať túto povahu. Nie rohožka pri dverách. Žiaden skutočný muž neurobí zo ženy rohožku. Ale ona bude chcieť byť pod autoritou a nie vládnuť nad mužom, lebo on je hlavou domu. Ak ona ruší ten vzor, ktorý pre ňu Boh urobil, je prevrátená. Každý muž, ktorý nechá ženu, aby vzala autoritu, takisto ten vzor zrušil a je prevrátený. Z toho dôvodu sa žena NESMIE ODIEVAŤ DO TOHO, ČO PATRÍ MUŽOVI, ALEBO SI STRIHAŤ

172


VLASY. Nikdy nemá nosiť odevy, ktoré patria mužovi, alebo si strihať vlasy. Ak to robí, mieša sa do mužskej sféry, prisvojuje si autoritu a stáva sa prevrátenou. A keď sa žena nahrnie za kazateľňu, čo je PRIKÁZANÉ, ŽE NESMIE ROBIŤ, potom ukazuje, akého je ducha. Byť panujúcou ženou je antikrist a sú v nej semená Rímsko-katolíckej cirkvi, hoci to môže akokoľvek popierať. Keď ale DÔJDE NA SLOVO, nech je Boh pravdivý a každé ľudské slovo klamstvom. Amen. 638 Vráťme sa na začiatok. V pôvodnom hmotnom stvorení tak, ako ho poznáme dnes, Boh učinil všetko v pároch, samca a samicu. Bol tu pár hydiny - kohút a sliepka. Bol tu pár dobytka - krava a býk. A tak ďalej v celom rade. Ale keď prišlo na človeka, bol len jeden. Nebol pár. Adam bol stvorený na obraz Boží. On bol synom Božím. Ako syn Boží nemohol byť pokúšaný a nemohol padnúť. To by nebolo možné. Tak Boh vzal vedľajší produkt muža, aby spôsobil pád. Žena nikdy nevyšla priamo z Božej ruky ako skutočný Boží produkt. Bola vytvorená z muža. A keď Boh spôsobil, že vyšla z muža, tak bola značne odlišná od ostatných samíc, ktoré On stvoril. Bola schopná byť zvedená. Žiadne iné samičie stvorenie nemôže byť nemorálne, ale ľudské ženské môže byť dotknuté takmer kedykoľvek. A táto slabosť v nej dovolila satanovi, že ju mohol zviesť skrze hada, a to priviedlo ženu do celkom zvláštneho postavenia pred Bohom a Jeho Slovom. Na jednej strane je typom všetkých vecí vulgárnych, nečistých a odporných, a na druhej strane je typom všetkých vecí čistých, krásnych a svätých ako nádoba Ducha a požehnaní Božích. Na jednej strane je nazývaná prostitútkou, ktorá je opitá vínom svojho smilstva. Na druhej strane je nazývaná Nevestou Kristovou. Na jednej strane je nazývaná Tajomstvom, Babylonom, ohavnosťou pred Bohom; a na druhej strane je nazývaná Novým Jeruzalemom, našou matkou. Na jednej strane je tak nečistá, bezbožná a oplzlá, že je hromadne hodená do ohnivého jazera ako jediného vhodného miesta pre ňu; a na druhej strane je vyzdvihnutá do neba, majúc podiel na samotnom tróne Božom ako jedinom mieste vhodnom pre takúto kráľovnú. 639 A ona je v tomto Tyatírskom cirkevnom veku PANUJÚCOU ŽENOU. Je Tajomstvom Babylon. Je tou veľkou neviestkou. Je Jezábeľou, falošnou prorokyňou. PREČO? Lebo skutočná žena je poddaná Bohu. Kristus je jej Hlavou. Nemá žiadne slovo, len To Jeho, žiadne myšlienky, jedine Jeho, žiadne vedenie, jedine Jeho. Ale čo je s touto cirkvou? Ona odvrhla Slovo a zničila Biblie a cenné úvahy zbožných ľudí. Zavraždila tých, ktorí by kázali pravdu. Podmanila si kráľov, kniežatá a národy, riadi armády a trvá na tom, že je pravým telom Kristovým, a že jej pápeži sú zástupcami Krista. Je úplne zvedená diablom, až sa postupne stala zvodcom iných. Je nevestou satana a vyprodukovala jeho náboženstvá skrížených detí. 640 Ona panovala po celé Temné veky. Počas viac ako deväťsto rokov plienila a ničila. Zabila umenie, zničila vedu, nepriniesla nič, len smrť, až kým svetlo Pravdy takmer celkom zmizlo a zostali z neho len nepatrné zbytky.

VEK

173

Olej a víno takmer prestali tiecť. Ale hoci ovládla kráľovstvá sveta a vyžadovala, aby v nej všetci ľudia našli svoje občianstvo, bola tam malá skupina, ktorá patrila Bohu a ktorej občianstvo bolo v nebi, a tú zničiť nemohla. Boh zachoval Svoje malé stádečko; oni nemohli byť zničení. Táto cirkev Ríma bola tak pohanská a bezbožná ako kráľovná Atália, ktorá sa snažila zničiť všetko kráľovské semeno, a takmer sa jej to podarilo, ale BOH ZACHOVAL JEDNÉHO a z neho vyšlo viac verných. Tak Boh zachoval malé stádečko v tej dlhej temnej noci a z ich pravdy nakoniec povstal Luther. 641 Ktokoľvek, kto vôbec niečo vie o Rímsko-katolíckej cirkvi a jej forme uctievania, môže povedať, prečo bolo toto mesto Tyatíra Duchom zvolené, aby reprezentovalo cirkev v Temných vekoch. Tu je to, priamo pred našimi očami.

VEK 642

Tyatírsky vek bol tým najdlhším zo všetkých a trval asi 900 rokov, od roku 606 do roku 1520.

POSOL 643

Cirkev bola dlho rozštiepená na dve skupiny, Západnú a Východnú. Občas povstal nejaký reformátor v jednej alebo v oboch skupinách a istý čas viedol nejakú časť cirkvi do hlbšieho obecenstva s Bohom. Takým mužom bol na západe František z Assisi. Istý čas mal skutočne úspech, jeho dielo však bolo nakoniec umŕtvené Rímskou hierarchiou. Peter Waldo z Lyonu, obchodník, ktorý sa zriekol svojho svetského života, sa stal veľmi aktívnym v službe Pánovi a priviedol k Nemu mnohých, ale jeho práca bola prekazená a bol exkomunikovaný pápežom. Ani Východná, ani Západná skupina nemali vo svojom strede muža, ktorý by mohol byť poslom pre tento vek, keď ho preskúmame vo svetle Písma. Avšak na Britských ostrovoch boli dvaja muži, ktorých služba v Slove a skutku mohla obstáť v skúške pravdy. Boli to svätý Patrik a svätý Columba. Svätý Columba bol ten, na ktorého padol los, aby bol poslom. 644 Hoci poslom do Tyatírskeho veku bol svätý Columba, chcel by som sa na chvíľu zastaviť pri živote svätého Patrika ako príkladu pre nás a tiež preukázať nepravdivosť tvrdenia Ríma, že svätý Patrik bol jeden z nich, ako aj Johanna z Arcu. Patrik sa narodil sestre svätého Martina v malom meste Bonavern na brehoch rieky Clyde. Keď sa jedného dňa hral so svojimi dvomi sestrami

174


na pobreží, prišli piráti a všetkých troch uniesli. Kam sa dostali sestry, nikto nevie. Ale Patrika (jeho meno bolo Succat) predali jednému vojvodovi v Severnom Írsku. Jeho povinnosťou bolo starať sa o svine. Aby to mohol robiť, trénoval psov. Jeho psy boli tak dobre trénované, že mnohí ľudia prichádzali zblízka i zďaleka, aby ich kupovali. Vo svojej osamelosti sa obrátil k Bohu a bol spasený. Potom prišla naliehavá túžba uniknúť a vrátiť sa domov k rodičom. Vytvoril plán, kde skvele využil svoje trénerské schopnosti. Naučil psov, aby si na neho ľahli a opatrne prikryli jeho telo a nepohli sa, až kým im to neprikáže. Tak jedného dňa, keď jeho majiteľ predal niekoľko psov, Patrik prikázal psom okrem vodcu svorky, aby vošli do člna. Vodca svorky, ktorému dal potom tajné znamenie, utiekol a vzpieral sa vojsť na palubu. Zatiaľ čo sa majiteľ a kupec pokúšali psa chytiť, Patrik vošiel na loď a dal psom znamenie, aby ho prikryli. Potom zapískaním dostal i vodcu svorky na loď a hore na neho. Keďže Patrika nebolo vôbec vidieť, kupec rozvinul plachty a vyplával na more. Keď sa Patrik presvedčil, že je kapitán od zeme príliš ďaleko, aby sa mohol vrátiť, dal psom iný signál, ktorý spôsobil, že urobili veľký hluk. Potom vyšiel a povedal kapitánovi, že ak ho nevyloží na brehu v jeho domovine, prikáže psom, aby ďalej vyvádzali, a on sám prevezme riadenie lode. Avšak kapitán bol kresťanom, a keď počul mladíkov príbeh, rád ho vysadil na brehu v jeho krajine. Tam Patrik chodil do biblickej školy a vrátil sa do Írska, kde Slovom a mocou Božou mnohými znameniami a zázrakmi získal tisíce ľudí pre Pána. Nikdy nešiel do Ríma ani nebol nikdy Rímom poverený. Pravda je taká, že keď Rím konečne získal na tom ostrove oporný bod, a keď videli, že je príhodný čas, zabili vyše 100 000 kresťanov, ktorí počas tých rokov vyrástli z pôvodnej skupiny, ktorá prišla k Pánovi skrze svätého Patrika. 645 Asi šesťdesiat rokov po smrti svätého Patrika sa narodil Columba v County Donegal, v Severnom Írsku, v kráľovskej rodine Fergusovcov. Stal sa vynikajúcim, zasväteným žiakom a pamätal si väčšinu miest Písma. Boh ho počuteľným hlasom povolal za misionára. Keď počul Boží hlas, nemohlo ho nič zadržať a jeho služba plná zázrakov prinútila mnohých historikov k tomu, aby ho uznali ako ďalšieho z apoštolov. Jeho služba bola tak mohutná, so sprevádzajúcimi nadprirodzenými znameniami, že niektorí (zvlášť študenti v Ríme) si mysleli, že správy boli zveličené. 646 Na jednej z jeho misijných ciest, keď prišiel k ohradenému mestu, zistil, že brány boli pred ním zatvorené. Pozdvihol svoj hlas v modlitbe, aby Boh zasiahol a dovolil mu dostať sa k tým ľuďom, aby im mohol kázať. Ale keď sa modlil, dvorní kúzelníci ho začali rušiť hlasným rámusom. Potom začal spievať jeden žalm. Keď spieval, Boh tak zosilnil jeho hlas, že prehlušil krik tých pohanov. Zrazu sa brány samé od seba rozleteli. Vstúpil dnu a kázal evanjelium a získal mnohých pre Pána. 647 Pri inej príležitosti, keď bol takisto vylúčený z jednej dediny, keď sa obrátil na odchod, syn starostu zrazu prudko ochorel, dokonca až na smrť. Rýchlo zháňali svätého Columbu a zavolali ho späť. Keď sa modlil modlitbu viery,

POZDRAV

175

chlapec bol okamžite uzdravený. Potom bola dedina otvorená pre evanjelizáciu Slovom. 648 Čisté evanjelium, ktoré hlásal Columba i jeho spolupracovníci, sa rozšírilo po celom Škótsku a obrátilo ho k Bohu. Zaplavilo aj Írsko a Severnú Európu. Jeho spôsob šírenia evanjelia bol taký, že asi dvanásť mužov s vodcom išli do nejakej novej oblasti a doslovne vybudovali mesto, ktorého centrom bolo evanjelium. Medzi týmito dvanástimi mužmi boli tesári, učitelia, kazatelia a tak ďalej, všetci sa veľmi dobre orientovali v Slove a v svätom živote. Táto malá kolónia bola izolovaná múrom. Zakrátko bol tento múr obklopený študentmi a ich rodinami vo svojich vlastných domoch, ktorí sa učili Slovu a pripravovali sa ísť von a slúžiť Pánovi ako misionári, predstavení a kazatelia. Muži sa mohli ženiť, hoci mnohí to neurobili, aby mohli Bohu lepšie slúžiť. Zostali slobodní od pomoci štátu, a tým unikli politike. A namiesto toho, aby napádali iné náboženstvá, učili pravdu, lebo verili, že pravda je zbraňou, ktorá je dostatočná na uskutočnenie cieľov, ktoré mal pre nich Boh vo svojej mysli. Boli úplne nezávislí od Ríma. 649 Svätý Columba bol zakladateľom jednej veľkej biblickej školy na ostrove Hy (pri juhozápadnom pobreží Škótska). Keď tam prišiel, ostrov bol tak pustý a kamenistý, že nemohol rodiť dosť potravín pre nich všetkých. Ale Columba jednou rukou sial semeno, zatiaľ čo druhú ruku držal zdvihnutú v modlitbe. Dnes je ostrov jedným z najúrodnejších na svete. Z tohoto ostrova sústredeného na Bibliu vyšli mocní učenci obdarení múdrosťou a mocou Božou. 650 Keď som čítal dejiny tohoto veľkého Božieho služobníka a obdivuhodné dielo, ktoré konal, moje srdce sa zarmútilo, keď som zistil, že pápežská moc bažiaca po tom, aby dostala všetkých ľudí do svojej moci, prišla a nakoniec poškvrnila tieto misijné polia a zničila pravdu, ktorú Columba učil.

POZDRAV 651

Zjavenie 2:18: “Toto hovorí Syn Boží, ktorý má svoje oči jako plameň ohňa a ktorého nohy sú podobné mosadzi.” 652 Zjavenie Božstva do Tyatírskeho veku je to, že Ježiš je Syn Boží. Vo dňoch Svojho tela bol známy ako Syn Človeka. Ale odteraz Ho už viac nepoznáme podľa tela. Nie je to už viac Syn Človeka, ten Veľký Prorok, ktorý Sám v Sebe spolu zjednocuje všetky proroctvá. Jednorodený je späť v lone Otcovom. Teraz Ho poznáme podľa moci vzkriesenia. Je vzkriesený a vzal na Seba Svoju veľkú moc a je nad všetkým a ponad všetko na chválu Svojej vlastnej slávy. Svoju slávu si nebude deliť s nikým iným. Svoje vodcovstvo nad cirkvou neodovzdá žiadnemu človeku.

176 653


Díva sa dolu na Tyatíru a vidí tu v tom meste a v tom štvrtom veku, že česť, ktorá patrí jedine Jemu, je udelená niekomu inému. Jeho oči planú ohňom hnevu a súdu, keď vidí, že Apollo je uctievaný ako Syn Boží, keď On jediný je tým Jednorodeným od Otca. Aký strašný musí byť Jeho súd nad náboženstvom Tyatírskeho veku, v ktorom členovia cirkvi, podobne, ako pohanskí ctitelia syna božieho (Apolla, syna Dia) vyvyšujú ľudského vládcu k zbožňovaniu, súc podporovaní štátnou mocou. Lebo to je presne to, čo On videl. Rímsko-katolícka cirkev, plne ponorená do uctievania modiel, založená na obradoch boha slnka (Apolla), vyzdvihla človeka do samotného božstva (pápež) skrze manželstvo cirkvi so štátom. Lebo Tomáš Akvinský a Alverus Pelagius formulovali a dosvedčili, že: “Zdá sa, že pápež je pre tých, ktorí ho pozorujú duchovným zrakom, nie človekom, ale Bohom. Jeho autorite nie sú položené žiadne hranice. Môže prehlásiť za správne, čo chce, a môže komukoľvek vziať jeho právo, ak to považuje za vhodné. Pochybovanie o tejto univerzálnej moci vedie k vylúčeniu zo spasenia. Veľkými nepriateľmi cirkvi sú sektári, ktorí nebudú niesť jarmo pravej poslušnosti.” 654 “Jeden je prostredník medzi Bohom a ľuďmi - človek, Kristus Ježiš (Syn Boží).” 1. Timoteovi 2:5. Ale pápež Ríma to Slovo zmenil. Urobil z toho, “jeden prostredník medzi Bohom a človekom (nie ľuďmi).” Tak teraz on robí prostredníka medzi prostredníkom a ľuďmi. Ale neexistuje žiaden iný prostredník okrem Syna. Pápež prehlasuje spasenie skrze cirkev Ríma. Ale nie je žiadneho spasenia okrem skrze Syna Božieho. Niet divu, že oči planú ohnivým súdom. Niet divu, že nohy sú ako výborná mosadz, keď On stojí hotový, aby tie bezbožné kráľovstvá tohoto sveta rozšliapal na prach. Vďaka Bohu za tie silné nohy z mosadze. Prešli za nás súdom. Teraz sú naším základom, lebo to, čo nám vydobyl, je naše. Stojíme stotožnení v Ňom, v Ježišovi, Synovi Božom. 655 Bolo to v tomto veku, kedy sme boli svedkami vzostupu mohamedánstva, ktoré poprelo Syna Božieho a stanovilo smrť všetkým, ktorí sa nazývali Kresťanmi. 656 Bolo to takisto v tomto veku, keď falošná cirkev poprela prvé prikázanie Všemohúceho Boha a rýchlo zahájila zrušenie druhého prikázania, lebo na miesto Ježiša Krista posadila svojho pápeža a zaviedla a vnútila pohanskú modloslužbu do takej miery, že to znamenalo smrť pre tých, ktorí odmietli umiestnenie ikon v cirkvi (kostole). Len za vlády cisárovnej Teodory bolo od roku 842 do roku 867 usmrtených vyše 100 000 svätých, pretože označili obrazy za bezcenné. 657 Tento vek musí istotne činiť pokánie alebo všetko stratiť. Tam stojí Pán slávy, Boh, samotný Boh - Jeho Slovo bolo odvrhnuté, Jeho Osoba odmietnutá, ale ľudské ruky a ľudské srdcia Ho nemôžu zosadiť. Nech Ho popierajú, On zostáva verný. “Neboj sa, malé stádečko, lebo vášmu Otcovi sa zaľúbilo dať vám kráľovstvo. A opäť prídem s nohami z mosadze a s planúcimi očami a odplatím im, súd je Môj, Ja odplatím,” hovorí Pán.

CHVÁLOREČENIE

177

CHVÁLOREČENIE 658

Zjavenie 2:19: “Znám tvoje skutky aj tvoju lásku, aj službu, aj vernosť, aj trpezlivosť, aj tvoje skutky, aj tie posledné, ktorých je viac ako prvých.” 659 Znovu tu nachádzame tie isté úvodné slová: “Znám tvoje skutky.” Sám Syn Boží povedal, “Verte Mi pre tie skutky.” Keď bol na zemi, kládol dôraz na Svoje vlastné skutky. Skutky, ktoré robil, boli ustanovené Bohom, aby vzbudili vieru v Neho. To bolo veľkou časťou Jeho služby. Jeho Svätý Duch v apoštolovi Pavlovi povedal, “Lebo sme jeho dielom, stvorení v Kristu Ježišovi na to, aby sme konali dobré skutky, ktoré Bôh vopred prihotovil, aby sme v nich chodili.” Efežanom 2:10. Tieto skutky mali vzbudiť vieru v Neho, keďže ukázali ten vzťah k Nemu, ktorý Pavol opísal ako “stvorení v Ňom”. 660 No, skutky nikdy nezaujmú miesto viery v Boha pre naše spasenie. Ale skutky ukážu našu vieru, ktorú už máme umiestnenú v Ňom. Dobré skutky vás nezachránia, ale ukážu sa zo spaseného života ako ovocie Pánovi. Verím v dobré skutky. Dokonca i keď človek nie je spasený, mal by robiť dobré skutky a robiť to najlepšie, čo môže. V očiach Božích je to strašné, keď ľudia robia zlé skutky a potom povedia, že činia vôľu Pánovu. To je to, čo robili biskupi a pápeži a hierarchia Ríma. Oni zabíjali, mrzačili a robili všetky druhy zla v Mene Pánovom. Žili životy, ktoré boli presne v rozpore s tým, čo učí Slovo. V tom zlom dni tí praví veriaci žiarili ako svetlo na temnom mieste, zatiaľ čo neustále robili dobre, lebo odpovedali na preklínanie žehnaním a konali pravdu, aby uctili Boha, hoci mnohí kvôli tomu zomreli. 661 V tomto verši On chváli Svoje deti, pretože žili premenenými životmi. Ich skutky vydávali svedectvo o novom Duchu, ktorý v nich bol. Ľudia videli ich dobré skutky a slávili Boha. Tak veru, ak si kresťan, budeš robiť to, čo je správne. Tvoje skutky ukážu, že tvoje srdce je v poriadku. A nebude to niečo, čo si navlečieš, lebo budeš činiť Jeho vôľu vtedy, keď ťa nebude vidieť nikto, iba Boh, a budeš činiť Jeho vôľu, i keď ťa to bude stáť tvoj život. 662 “Znám tvoju lásku, i službu, i vernosť, i trpezlivosť.” Všimnite si, že ich láska je umiestnená medzi ‘skutky’ a ‘službu’. A to je pre ňu to pravé miesto, lebo bez lásky nie sú naše skutky ani naša bohoslužba pred Bohom prijaté. Pavol, hovoriac ku Korinťanom, povedal, “Bez lásky nie som nič, a čokoľvek robím, nemá to žiaden osoh, jedine, že je to činené z lásky.” No, práve tu môžete vidieť, že títo veriaci neboli v tej triede nikolaitov, ktorí činili skutky ako prostriedok k spaseniu, alebo aby boli obdivovaní ľuďmi. Oni činili svoje skutky z lásky Božej, ktorá bola vyliata medzi ľuďmi v ich srdciach skrze Ducha Svätého. Tá láska v ich srdciach bola Božia láska k Jeho vlastným. Ježiš povedal, “Podľa toho všetci poznajú, že ste MOJIMI učeníkmi, že máte lásku

178


jeden k druhému.” Pohania, ktorí videli životy prvých kresťanov, hovorili, “Pozrite, ako sa navzájom milujú.” Ján povedal, “Kto miluje, narodil sa z Boha.” 1. Jána 4:7. 663 Tu by som vás chcel varovať. Ohľadom posledných dní je napísané, že kvôli mnohej neprávosti ochladne láska mnohých. V Laodicejskom alebo poslednom veku sebaláska a láska k hmotným veciam zaujme miesto pravej lásky Božej. Potrebujeme sa chrániť pred mocou hriechu v týchto posledných dňoch. Tak mnohí sa stávajú zatvrdnutými, pretože si neuvedomili pôsobenie ducha týchto posledných dní. Je čas, aby sme sa priblížili k Bohu a nechali Ho naplniť naše životy Jeho láskou alebo pocítime chlad cirkvi posledného dňa a odmietneme pravdu Božiu, ktorá jediná je schopná nám pomôcť. 664 V tých temných a strašných rokoch si pravá vínna réva zachovala lásku k Bohu a bratskú lásku. Boh ich za to chválil. 665 “Znám tvoju službu.” Ježiš povedal, “Ten, kto je medzi vami najväčší, je služobníkom všetkých.” Istý múdry muž to vysvetlil. Tu je to, čo povedal: “Iba história dokáže pravdu toho výroku.” Ten muž mal pravdu. Všetci skutočne veľkí muži histórie boli služobníkmi. Tí, ktorí požadovali, aby boli obsluhovaní; tí, ktorí utláčali; tí, ktorí sa snažili byť vždy vpredu, odišli v hanbe. Dokonca samotní bohatí sú odsúdení Bohom, ak svoje bohatstvo nepoužívali správne. Ale pozrite sa do histórie a zistíte, že skutočne veľkí boli tí, ktorí slúžili iným. História nikdy nemôže vychvaľovať tých, pre ktorých bolo mnoho vykonané, ale navždy bude chváliť tých, ktorí vykonali mnoho pre druhých. Aplikujme to teraz na seba. Tak, ako ani Syn Človeka neprišiel, aby Mu bolo slúžené, ale aby slúžil, tak aj my musíme nasledovať ten príklad. Pozrite sa na Neho, ako sa sklonil nad nohami apoštolov a umyl tie unavené a špinavé nohy. Povedal, “Vy teraz neviete, čo robím, ale potom to poznáte. Ale čo Ma vidíte robiť, to máte tiež i vy robiť.” Stal sa služobníkom, aby Ho Boh mohol vyvýšiť do najvyšších výšin. A jedného dňa Ho na súde svätých budeme počuť, ako povie, “Dobre, dobrý a verný SLUŽOBNÍK, vojdi do radosti Pánovej.” Je ťažké byť vždy služobníkom. Ale tí, ktorí dávajú a vydávajú sa pre druhých, budú s Ním jedného dňa sedieť na Jeho tróne. Potom sa ukáže, že sa to vyplatilo. “Pracujme usilovne pre Pána, od svitania až do západu slnka, hovorme o všetkej Jeho nádhernej láske a starostlivosti, a keď celý život skončí a naša práca na zemi bude hotová, a ten zoznam tam bude vyvolávaný, budem tam.” 666 “Znám tvoju vieru.” No, On tu nehovorí tak, ako hovoril cirkvi v Pergame, “zachovávate MOJU vieru.” Teraz nehovorí o Svojej viere, ale chváli ich za ich vernosť. A keď to robí, spomína aj ich ‘trpezlivosť’. Teda vernosť a trpezlivosť patria k sebe. V skutočnosti je trpezlivosť výsledkom vernosti, lebo v Jakubovi 1:3 sa hovorí, “...skúsenie vašej viery pôsobí trpezlivosť.” Nie je absolútne žiadnej inej cesty k dosiahnutiu trpezlivosti. Musí prísť skrze skúšku našej viery. Rimanom 5:3: “Súženie pôsobí trpezlivosť.” To, ako vysoko Boh oceňuje túto obhajobu našej trpezlivosti, môžeme vidieť v Jakubovi 1:4: “A trpezlivosť

CHVÁLOREČENIE

179

nech má dokonalý skutok, aby ste boli dokonalí a celí, v ničom nemajúci nedostatku.” Božia vôľa pre nás je Dokonalosť. A tá dokonalosť je trpezlivosť očakávanie na Boha a očakávanie Boha. Toto je proces vývoja charakteru. Ako vysoko Boh chválil týchto svätých z Temných vekov. Trpezliví ako baránkovia vedení na porážku, láskyplne a verne slúžili Bohu. To je všetko, čo od života chceli, len slúžiť svojmu Pánovi. Aká veľká mala byť ich odmena. 667 “Znám tvoje skutky, i tie posledné, ktorých je viac ako prvých.” Toto je skutočne pozoruhodné. Zatiaľ čo tma toho veku pribúdala, zatiaľ čo sa čestný zoznam mučeníkov zo dňa na deň predlžoval, pracovali ešte usilovnejšie, slúžili ešte viac a ich viera rástla. Aké tragické bolo, že v Efezskom veku láska ubúdala! A skutočne nie je nič povedané o zvýšenej práci lásky v ostatných vekoch; ale v tomto veku, v tom najtemnejšom zo všetkých vekov, Mu slúžili ešte viac. Aká je to lekcia! Niet žiadneho zastavenia tejto milosrdnej služby lásky k Pánovi, ale omnoho viac jej pribúdania. To je to tajomstvo. Nech sa nepriateľ pokúša našu službu Pánovi ničiť - našou odpoveďou je zvýšená služba. Keď slabí volajú v strachu, to je ten čas ohlasovať víťazstvo. 668 “Znám tvoje skutky, i tie posledné, ktorých je viac ako prvých.” Nuž, ako sme už povedali, tento vek je nazývaný Temnými vekmi, pretože to bolo skutočne najtemnejšie obdobie celej histórie. Bol to vek pápeža Innocenta III., ktorý si nárokoval, že je “zástupcom Krista - najvyšším vládcom nad cirkvou a svetom”, ktorý zaviedol INKVIZÍCIU, ktorá pod jeho príkazmi preliala viac krvi ako v ktoromkoľvek inom čase okrem Reformácie. Bol to vek pornokracie, panovania pobehlíc. Sagarius III. mal milenku a “naplnil pápežský chór milenkami a nemanželskými synmi a premenil pápežský palác na brloh lupičov.” Anastázius III. bol udusený na smrť Maróziou, ktorá bola milenkou Sagária. Ján XI. bol nemanželským synom Marózie. Ján XII. bol vnukom Marózie a “znásilňoval vdovy a panny a bol zabitý počas aktu cudzoložstva ženiným rozzúreným manželom.” Bol to vek Pápežského Rozkolu, lebo dve línie pápežov (jeden panoval z Avignonu a druhý z Ríma) sa navzájom preklínali a bojovali jeden proti druhému. Títo pápeži neboli vinní len nemorálnymi sexuálnymi aktami (plodiac množstvo nemanželských detí, páchajúc sodomárstvo atď.), ale boli vinní predávaním kňazských úradov tým, ktorí za ne ponúkali najviac. 669 Bol to vek, kedy svetlo svietilo stále slabšie, a predsa tých málo veriacich pracovalo vrúcnejšie, ako sa temnosť zväčšovala, až kým ku koncu veku povstali mnohí, ktorí sa pokúsili o reformy. Ich úsilia boli tak horlivé, že pripravovali pôdu pre blížiacu sa reformáciu. Preto, ako hovorí Slovo ohľadom toho veku, “vaše posledné (koniec veku) skutky sú väčšie ako tie prvé.” 670 Slovo Tyatíra má rôzne významy, medzi ktorými je: “Ustavičná Obeť”. Mnohí veria, že toto je proroctvo ohľadom používania omše, ktorá je neustálym predvedením Kristovej obeti. To je výborná myšlienka, ale môže to znamenať aj ustavičnú obeť v životoch a úsiliach pravých veriacich Pánových.


180 671

Skutočne, títo svätí Tyatíry boli tou smotánkou, plní Ducha Svätého a viery, stvorení k dobrým skutkom, ukazujúc Jeho slávu, necenili si svoje životy, ale s radosťou dávali svoje všetko ako ľúbu obeť Pánovi.

POKARHANIE 672

Zjavenie 2:20: “Ale mám niečo málo proti tebe: že necháš (toleruješ) ženu Jezábeľ, ktorá hovorí o sebe, že je prorokyňou, učiť a zvádzať mojich sluhov, aby smilnili a jedli obetované modlám.” 673 Na základe tohoto verša chcem, aby ste sa zahĺbili do verša 23 a videli dôkaz veľkej pravdy, ktorú som vám po celý čas predkladal do pozornosti. “I jej deti pobijem smrťou a zvedia všetky zbory, že Ja som, ktorý spytujem ľadviny a srdcia.” Po celý čas som hovoril, že existujú vlastne dve cirkvi, hoci Duch hovorí ku obom v každom veku, ako keby to bola len jedna. Tu je to jasne povedané, že sú tu cirkvi, a rovnako jasne sa tu hovorí, že niektoré z tých cirkví zjavne NEVEDIA, že On je Ten Jediný, ktorý spytuje ľadviny a srdcia. On im ide dokázať, že je to tak. Tak teda, ktoré cirkvi budú tými, ktoré túto pravdu nepoznajú? Samozrejme, že je to skupina falošnej vínnej révy, lebo tí praví veriaci iste vedia, že súd začína od domu Božieho, a súc bohabojní, súdia samých seba, aby neboli súdení. 674 Prečo teda Boh nazýva tieto cirkvi Svojimi cirkvami, hoci sú falošnou vínnou révou? Pravda je taká, že sú kresťania. Ale nie sú kresťanmi podľa Ducha. Sú kresťanmi podľa tela. Oni nosia to Meno nadarmo. Marek 7:7: “Ale nadarmo ma ctia, učiac učenia, ktoré sú ustanoveniami ľudí.” Ale v skutočnosti sú kresťanmi, lebo čo iného by mohli byť? Mohamedán je mohamedánom. To je jeho náboženstvo, celkom jedno, ako ho žije, pretože v teórii schvaľuje to, čo Korán učí. Tým istým spôsobom je kresťan kresťanom, pokiaľ schvaľuje skutočnosť, že Ježiš je Syn Boží, narodený z panny, ukrižovaný, zomrel a znovu vstal, že je Spasiteľom ľudstva atď. (V skutočnosti v Laodicejskom veku budú takí, ktorí sa nazývajú kresťanmi, lebo schvaľujú pekné vlastnosti Ježiša, zatiaľ čo si vyhradzujú právo zapierať Jeho Božstvo. Kresťanskí vedci to už urobili, rovnako ako mnohí, ktorí kážu sociálne evanjelium.) Je formálnym kresťanom a patrí k cirkvi. Ale nie je PRAVÝM alebo duchovným veriacim. Takým druhom veriaceho je ten, kto bol pokrstený do Tela Kristovho a je Jeho údom. Ale napriek tomu je to podľa Božieho poriadku, že kúkoľ vyrastá s pšenicou a nemá byť vytrhaný. To je príkaz Boží. Deň ich zviazania a spálenia prichádza, ale ešte nie je. 675 Tak Duch hovorí k tejto zmiešanej skupine. Na jednej strane chváli, a na druhej strane karhá. Povedal, čo je s pravým veriacim v poriadku. Teraz On

ŽENA JEZÁBEĽ

181

varuje, čo musí falošná vínna réva urobiť, ak má stáť pred Pánom ospravedlnená.

ŽENA JEZÁBEĽ 676

Apoštol Jakub nám ukázal priebeh hriechu. Jakub 1:14-15: “Ale každý je pokúšaný od svojej žiadosti, vyvlačovaný a vábený a potom žiadosť, keď počne, rodí hriech, a hriech, keď je vykonaný, plodí smrť.” No, to je obraz toho, čo sa presne deje v cirkevných vekoch. Tak, ako hriech nezačal v ničom inom ako v pocite, tak smrť cirkvi začala jednoduchými, málo pozorovateľnými skutkami nikolaitov. Od skutkov to prešlo k učeniu. Od učenia to prijalo moc štátu a zavedenie pohanstva. No v tomto veku to prechádza ku svojej vlastnej prorokyni (učiteľke) a tak to ide ďalej, až sa to ocitne v ohnivom jazere, lebo to je presne to, kde to skončí, v druhej smrti. 677 Teda celé zvolanie Božie proti tomuto štvrtému veku je obsiahnuté v Jeho obžalobe tejto prorokyne Jezábeľ. A aby sme presne porozumeli, prečo ju tak kritizuje, budeme sa musieť pozrieť na jej históriu v Biblii, a keď zistíme, čo tam predtým robila, budeme vedieť, čo sa deje v tomto čase. 678 Tá prvá a veľmi dôležitá vec, ktorú sa o Jezábeľ dozvedáme, je, že ona NIE je dcérou Abrahámovou, ani jej uvedenie medzi pokolenia Izraelove nebol taký duchovný vstup, ako to bolo pri Moabitke Rut. Nie veru. Táto žena bola dcérou sidonského kráľa Etbála (1. Kráľov 16:31), ktorý bol kňazom Aštarty. Získal trón vraždou svojho predchodcu, Felesa. Tak hneď vidíme, že bola dcérou vraha. (Toto nám iste pripomína Kaina.) A spôsob, akým sa stala časťou Izraela, nebol cez duchovné cesty, ktoré Boh zriadil pre vstúpenie pohanov, ale vošla skrze SOBÁŠ s Achabom, kráľom nad desiatimi pokoleniami Izraela. No, toto spojenie, ako sme videli, nebolo duchovné; bolo politické. A tak táto žena, ktorá bola namočená do modloslužby, nemala tú najmenšiu žiadosť stať sa ctiteľkou Toho Jediného Pravého Boha, ale prišla skôr so zjavnými zámermi odvrátiť Izrael od Pána. No, Izrael (tých desať pokolení) už vedel, čo je to uctievať zlaté teľatá, ale doteraz sa ešte nezapredali modloslužbe, lebo Boh bol uctievaný a Zákon Mojžiša uznávaný. Ale od času Achabovho sobášu s Jezábeľou modlárstvo pokročilo v smrtiacom štýle. Bolo to vtedy, keď sa táto žena stala kňažkou v chrámoch, ktoré vystavila pre Aštartu (Venušu) a Bála (boha slnka), že Izrael dospel do kritického bodu svojho života. 679 S týmto v mysli môžeme teraz začať vidieť, čo Duch Boží v tomto Tyatírskom veku vyjasňuje. Tu to je. 680 Achab sa oženil s Jezábeľou a urobil to ako politický manéver, aby posilnil svoje kráľovstvo a zabezpečil ho. To je presne to, čo urobila cirkev, keď sa

182


vydala za Konštantína. Oni sa obaja zišli z politických dôvodov, hoci tomu dali duchovný výzor. No, nikto ma nepresvedčí o tom, že Konštantín bol kresťanom. Bol pohanom s niečím, čo vyzeralo ako kresťanské ozdoby. Namaľoval na vojenské štíty biele kríže. Bol tvorcom rádu Rytieri Columbu. Na vežu kostola svätej Sofie dal kríž, čím započal tradíciu. 681 Bola to Konštantínova myšlienka zhromaždiť všetkých dohromady pohanov, formálnych kresťanov a pravých kresťanov. A nejaký čas to vyzeralo, akoby mal úspech, lebo praví veriaci prišli, aby videli, či by mohli priviesť späť tých, ktorí boli unášaní preč od Slova. Keď uvideli, že ich nemohli priviesť späť do pravdy, boli nútení odtrhnúť sa od toho politického tela. Potom, keď to urobili, boli nazvaní kacírmi (sektármi) a boli prenasledovaní. 682 Dovoľte, aby som rovno tu povedal, že práve tá istá vec sa deje práve teraz. Všetci ľudia sa zhromažďujú. Píšu Bibliu, ktorá bude vyhovovať každému, či je to Žid, katolík alebo protestant. Majú svoj vlastný Nicejský koncil, ale nazývajú ho Ekumenickým koncilom. A viete, proti komu všetky tieto organizácie bojujú? Oni bojujú proti pravým letničným. Nemyslím organizáciu, ktorá sa nazýva Letniční. Mám na mysli tých, ktorí sú letniční, pretože sú naplnení Duchom Svätým a majú znamenia a dary vo svojom strede, pretože chodia v pravde. 683 Keď sa Achab oženil s Jezábeľou z politických dôvodov, predal svoje právo prvorodenstva. Ak sa pridáš k nejakej organizácii, predáš svoje právo prvorodenstva, brat, či tomu chceš veriť alebo nie. Každá protestantská skupina, ktorá kedy vyšla a potom sa vrátila, predala svoje právo prvorodenstva. A ak predáte svoje právo prvorodenstva, ste práve takí ako Ezav - môžete plakať a činiť pokánie, koľko chcete, ale nič vám to nepomôže. Je len jedna vec, ktorú môžete urobiť, a to je: “Vyjdite z nej, ľude môj, a prestaňte sa podieľať na jej hriechoch!” No, ak si nemyslíte, že mám pravdu, len odpovedzte na túto jednu otázku. Môže mi ktokoľvek žijúci povedať, ktorá cirkev alebo ktoré hnutie od Boha malo kedy prebudenie a vrátilo sa späť po tom, čo išli do organizácie a stali sa denomináciou? Čítajte svoje dejiny. Nemôžete nájsť žiadnu - dokonca ani jednu! 684 Bola to pre Izrael polnočná hodina, keď sa spojil so svetom a zanechal to Duchovné kvôli politike. Bola to polnočná hodina v Nicei, kedy cirkev urobila tú istú vec. Je to polnočná hodina teraz, keď sa cirkvi spolu zhromažďujú. 685 No, keď sa Achab oženil s Jezábeľou, dovolil jej vziať štátne peniaze a vybudovať dva obrovské domy uctievania Aštarty a Bála. Ten, ktorý bol vybudovaný pre Bála, bol dostatočne veľký na to, aby tam mohol prísť celý Izrael a uctievať. A keď sa Konštantín a cirkev zosobášili, dal im kostoly, postavil oltáre a obrazy a zorganizoval hierarchiu, ktorá sa už vtedy formovala. 686 Keď mala Jezábeľ za sebou moc štátu, vnútila ľudu svoje náboženstvo a povraždila prorokov a kňazov Božích. Bolo to tak zlé, že Eliáš, posol na svoj deň, si myslel, že je jediný, ktorý zostal. Ale Boh mal ďalších 7000, ktorí

ŽENA JEZÁBEĽ

183

nesklonili kolená pred Bálom. A práve teraz, tam v tých denomináciách baptistov, metodistov, presbyteriánov atď. sú niektorí, ktorí vyjdú a navrátia sa k Bohu. Chcem, aby ste vedeli, že nie som teraz ani som nikdy nebol proti ľuďom. Je to denominácia - systém organizácie, proti ktorému som. Musím byť proti tomu, lebo Boh to nenávidí. 687 Nuž, zastavme sa tu len na chvíľu a zopakujme si to, čo sme ukázali o uctievaní v Tyatíre. Povedal som, že uctievali Apolla (ktorý bol bohom slnka) zároveň s cisárom. No, tento Apollo bol nazývaný “odvracač zla”. On odvrátil od ľudí zlo. Žehnal ich a bol im skutočným bohom. Mal ľudí učiť. Vyučoval ich o uctievaní a chrámových obradoch, službách bohom, o obetiach, smrti a živote po smrti. Robil to prostredníctvom prorokyne, ktorá sedela v extáze na trojnohej stolici. Ó! Vidíte to? Tu je tá prorokyňa nazvaná Jezábeľ a vyučuje ľud. A jej učenie zvádza služobníkov Božích a spôsobuje, že sa dopúšťajú smilstva. No, smilstvo znamená ‘modloslužba’. To je jeho duchovný význam. Je to nezákonný zväzok. Achabov zväzok a Konštantínov zväzok boli oba nezákonné. Obaja páchali duchovné smilstvo. Každý smilník skončí v ohnivom jazere. Boh tak povedal. 688 Takže učenie katolíckej cirkvi (cirkev je ženského rodu, je to žena) popiera Slovo Božie. Pápež, ktorý je doslovne Apollo v modernej verzii, učil ľud spájať sa s modlami. Rímska cirkev sa teraz pre ľudí stala falošnou prorokyňou, pretože vzala od nich preč Slovo Pánovo a ustanovila svoje vlastné myšlienky o tom, čo dáva odpustenie hriechov, čo prináša požehnanie Božie; a kňazi išli tak ďaleko, že kategoricky vyhlasujú, že majú moc nielen v živote, ale i v smrti. Na vlastnú päsť učia, že existuje očistec, ale nemôžete to nájsť v Slove. Učia, že modlitby, omše a peniaze vás dostanú von z očistca a do neba. Celý systém, ktorý je postavený na tom učení, je falošný. Neleží na bezpečnom základe zjavenia Boha v Jeho Slove, ale leží na pohyblivom, klesajúcom piesku svojich vlastných diabolských klamstiev. 689 Cirkev išla z organizácie rovno do denominácie, a teda k falošnému učeniu. To je pravda. Rímski katolíci neveria, že Boh je vo Svojom Slove. Nie veru. Keby tomu verili, museli by činiť pokánie a vrátiť sa, ale oni hovoria, že Boh je vo Svojej cirkvi. To by z Biblie urobilo históriu katolíckej cirkvi. To nie je tak. Pozrite sa, čo urobili len so samotným vodným krstom. Odstránili z neho to, čo ho robí kresťanským krstom, a urobili z neho pohanský s titulmi. Dovoľte mi, aby som vám povedal o jednej skúsenosti, ktorú som mal s katolíckym kňazom. Jedno dievča, ktoré som kedysi pokrstil, sa stalo katolíčkou, tak ten kňaz ma chcel kvôli nej vypočuť. Pýtal sa, aký druh krstu mala. Povedal som mu, že som ju pokrstil kresťanským krstom, ktorý je podľa môjho vedomia tým jediným druhom. Pochoval som ju vo vode v Meno Pána Ježiša Krista. Kňaz poznamenal, že katolícka cirkev to kedysi robila. Ihneď som sa ho opýtal, kedy to katolícka cirkev robila, lebo som čítal ich dejiny a nemohol som nájsť to, čo povedal. Povedal mi, že je to v Biblii, a že Ježiš zorganizoval katolícku cirkev. Opýtal som sa ho, či si myslí, že Peter bol

184


skutočne prvým pápežom. Dôrazne povedal, že bol. Opýtal som sa ho, či sú omše hovorené v latinčine preto, aby bolo zaistené, že sú správne a nikdy sa nezmenia. Povedal, že je to pravda. Povedal som mu, že si myslím, že zablúdili veľmi ďaleko od toho, čo mali na začiatku. Dal som mu na vedomie, že ak katolícka cirkev skutočne verí Knihe Skutkov, potom som starodávnym katolíkom. Povedal mi, že Biblia je kronikou katolíckej cirkvi a že Boh je v cirkvi. Nesúhlasil som s ním, lebo Boh je vo Svojom Slove. Nech je Boh pravdivý, ale každý človek luhár. Ak uberiete alebo pridáte do tej Knihy, Boh zasľúbil, že pridá rán tým, ktorí pridávajú, a vezme ich diel z Knihy Života, ak sa z nej opovážia odobrať. Zjavenie 22:18-19. 690 Dovoľte, aby som vám len ukázal, ako Rímsko-katolícka cirkev verí, že Boh je v cirkvi namiesto v Slove. Tu je citát z denníka pápeža Jána XXIII.: “Moja skúsenosť počas týchto troch rokov môjho pápežstva, odkedy som “v strachu a trasení” prijal túto službu v čistej poslušnosti vôli Pánovej, vyslovenej mi skrze posvätené kolégium kardinálov v konkláve, vydáva svedectvo o tomto výroku a je pre mňa hnacím a trvalým dôvodom byť voči tomu verný; absolútne veriť Bohu, vo všetkom, čo sa týka prítomnosti, a v dokonalom pokoji, čo sa týka budúcnosti.” Tento pápež prehlasuje, že Boh hovoril skrze cirkev, zjavujúc Svoju vôľu. Aké falošné. Boh je vo Svojom Slove a hovorí skrze Slovo, zjavujúc Svoju vôľu. Takisto vyhlásil, že položil absolútnu dôveru v ľudské slovo, a preto ho poslúcha s pokojom. Znie to tak krásne, ale je to tak falošné. Práve ako prekrúcanie v záhrade Eden. 691 No, poďme tu do Zjavenia 17 a uvidíme túto ženu, cirkev, ktorá žije na falošných proroctvách a nie na Slove Božom. V prvom verši ju Boh nazýva veľkou neviestkou. Prečo je neviestkou? Pretože je v modloslužbe. Dohnala ľudí do tej istej veci. Aký je liek na modloslužbu? Slovo Božie. Tak táto žena je neviestkou, pretože opustila Slovo. Tam sedí na mnohých vodách, čo znamená zástupy ľudí. Toto musí byť, samozrejme, falošná cirkev, lebo cirkev Božia je malá - málo ich bude, ktorí to nájdu. 692 Všimnite si, aká je v očiach Božích, je jedno, ako krásne vyzerá pre ľudí a ako filozoficky znie. Ona je špinavo opitá vo svojich smilstvách. Teraz je opitá krvou mučeníkov. Práve ako Jezábeľ, ktorá zabila prorokov a kňazov a zničila Boží ľud, ktorí sa nesklonil a neuctieval Bála. A to je presne to, čo urobila katolícka cirkev. Zabila tých, ktorí sa nesklonili pod pápežskú vládu. Tí, ktorí chceli Slovo Božie namiesto ľudských slov, boli usmrtení, obyčajne krutými metódami. Ale táto cirkev, ktorá usmrcovala, bola sama mŕtva a nevedela o tom. Nebol v nej život a nikdy ju nesprevádzali žiadne znamenia.

VYNESENÝ ROZSUDOK PROTI NEVIESTKE

185

ČAS K POKÁNIU 693

Zjavenie 2:21: “A dal som jej čas, aby učinila pokánie zo svojho smilstva, ale neučinila pokánia.” Viete, že táto cirkev bola vlastne ešte horšia ako Achab? Viete, že on nejaký čas činil pokánie a chodil krotko pred Bohom? To nemôžete povedať o Rímsko-katolíckej cirkvi. Nie veru. Nikdy nečinila pokánie, ale tvrdohlavo ničila všetkých tých, ktorí sa pokúšali dopomôcť jej k pokániu. To je história. No, Boh neustále vzbudzoval nielen poslov pre každý vek, ale aj skvelých pomocníkov pre tých poslov. Každému veku dal niekoľko skvelých mužov Božích a oni robili všetko, čo mohli, aby priviedli cirkev späť k Bohu. Boh jej rozhodne dal príležitosť a pomoc, aby mohla činiť pokánie. Činila niekedy pokánie a dokázala to potom skrze ovocie? Nie veru. Nikdy to nečinila a nikdy to neučiní. Je opitá. Stratila svoje zmysly pre duchovné veci. 694 No, nebuďte zmätení a nezačnite si myslieť, že cirkev Ríma činila pokánie zo svojho vyvražďovania svätých preto, že sa pokúša spojiť s protestantmi tým, že včleňuje svoje vyznania do protestantských vyznaní. Ani jedenkrát sa neospravedlnila a nepriznala, že svojím hromadným vraždením konala prevrátene. A nikdy to ani neurobí. A je jedno, akou pokojnou a milou sa v tomto konkrétnom čase javí, predsa sa pozdvihne, aby zabíjala, lebo vražda leží v jej zlom a nekajúcom srdci.

VYNESENÝ ROZSUDOK PROTI NEVIESTKE 695

Zjavenie 2:22-23: “Hľa, ja ju hodím na ležisko i tých, ktorí cudzoložia s ňou, do veľkého súženia, keď neučinia pokánia zo svojich skutkov. I jej deti pobijem smrťou a zvedia všetky sbory, že ja som, ktorý spytujem ľadviny a srdcia, a dám vám jednému každému podľa vašich skutkov.” 696 Čo? Táto žena má deti? Ona, neviestka? Ak je to tak, že zo svojej prostitúcie mala deti, potom musí byť spálená ohňom, ako povedalo Slovo. To je úplná pravda. To je jej koniec, lebo bude spálená ohňom. Jej koniec je ohnivé jazero. Ale zastavte sa a premýšľajte chvíľu o týchto deťoch. Žena je tá, z ktorej sa rodia deti. Je zrejmé, že táto žena mala deti, ktoré z nej vyšli, ale robili to isté, čo ona. Ukážte mi jednu cirkev, ktorá kedy vyšla z organizácie a nevrátila sa do nej späť. Nie je ani jedna. Ani jedna. Luteráni vyšli a potom sa znovu zorganizovali a dnes idú ruka v ruke s týmto ekumenickým hnutím. Metodisti vyšli a znovu sa zorganizovali. Letniční vyšli a znovu sa zorganizovali.

186


Bude ešte jedna skupina, ktorá vyjde, a chvála Bohu, tí sa už nezorganizujú, pretože poznajú pravdu. Tá skupina bude nevestou posledného dňa. 697 Je tu teda povedané, že táto neviestka mala deti. No, čo oni boli? Boli to dcéry, lebo to boli cirkvi práve tak ako ona. No, tu je jeden veľmi zaujímavý bod. Jezábeľ a Achab mali dcéru. Tá dcéra sa vydala za Jehoráma, syna Jozafata, a v 2. Kráľov 8:18 sa hovorí, že “Jehorám chodil po cestách svojho svokra.” Touto svadbou vošiel rovno do modloslužby. Priviedol bohabojného a bohauctievajúceho Júdu do modloslužby. To je presne to, čo urobili všetky tieto dcérske cirkvi, ako som vám už povedal. Začínajú v pravde, a vydajú sa do organizácie, a opúšťajú Slovo kvôli tradícii, vyznaniam atď. Dovoľte mi, aby som toto objasnil. V Židom 13:7 sa hovorí, “Poslúchajte tých, ktorí nad vami panujú, ktorí vám hovorili Slovo Božie.” [angl. preklad - pozn. prekl.] Je to Slovo, ktoré nad nami panuje, nie ľudia. Nuž, muž ako manžel je hlavou ženy. On nad ňou panuje. Ale cirkev je tiež ženou a jej vládcom je Slovo. Ježiš je to Slovo. Ak ona odmieta Slovo a prijíma akúkoľvek inú vrchnosť, je cudzoložnicou. No, menujte mi aspoň jednu cirkev, ktorá sa nevzdala Slova kvôli tradíciám a vyznaniam. Oni sú všetky cudzoložnice - ako matka, tak i dcéra. 698 Aké bude potrestanie neviestky a jej detí? Nuž, bude dvojaké. Po prvé On povedal, “Uvrhnem ju na ležisko.” Podľa poslednej časti verša 22 to bude ležisko súženia alebo veľké súženie. To je presne to, čo Ježiš povedal v Matúšovi 25:1-13. Bolo desať panien. Päť bolo múdrych a päť bláznivých. Päť múdrych malo olej (Duch Svätý), ale ostatných päť nemalo. Keď zaznel krik, “Hľa, ženích prichádza!” päť bláznivých muselo bežať, aby hľadalo olej, zatiaľ čo päť múdrych panien vošlo na svadbu. Tých päť, ktoré zostali vonku, bolo zanechaných do veľkého súženia. To je to, čo sa stane so všetkými, ktorí nepôjdu do vytrhnutia. To je to, čo príde na neviestku a jej dcéry. Po druhé hovorí, že ich zabije smrťou, alebo, ako hovorí doslovný preklad, “Nech sú usmrtení smrťou.” Toto je zvláštna výpoveď. Mohli by sme povedať, “Nech je človek usmrtený obesením alebo na elektrickom kresle alebo nejakým iným spôsobom.” Ale toto hovorí, “Nech sú usmrtení smrťou.” Samotná smrť je príčinou ich smrti. Chcel by som, aby ste toto jasne videli, tak vezmem znovu našu ilustráciu dcéry Jezábeľ, ktorá sa vydala do domu Júdovho, a tým ho priviedla rovno do modloslužby a spôsobila, že Boh vydal Júdu na smrť. To je to, čo urobil i Balám. Tak tu bola Jezábeľ so svojím pohanstvom. Tam je Júda, správne uctievajúci Boha a žijúci pod Slovom. Tak Jezábeľ vydáva svoju dcéru za Jehoráma. V tom okamihu, ako sa to stalo, Jehorám spôsobuje, že ľudia sa stávajú modloslužobníkmi. V tom okamihu, ako sa konala tá svadba, bol Júda mŕtvy. Dovnútra vošla duchovná smrť. V tom okamihu, ako sa prvá cirkev Ríma zorganizovala, zomrela. V tom okamihu, ako sa Luteráni zorganizovali, vošla smrť a oni zomreli. Letniční prišli ako poslední a zorganizovali sa. Duch ich opustil, hoci tomu neveria. Ale On ich opustil. Tá svadba priniesla smrť. Potom prišlo svetlo o Jednote Božstva.


187

Oni sa zorganizovali a takisto zomreli. Potom, keď v roku 1933 spadol oheň nad riekou Ohio, uzdravovacie prebudenie zachvátilo svet, ale nikdy neprišlo skrze nejakú organizáciu. Boh minul letničné skupiny, minul organizáciu a to, čo bude robiť v budúcnosti, bude takisto mimo organizácie. Boh nemôže pôsobiť skrze mŕtvych. Môže konať len skrze ŽIVÉ údy. Tie živé údy sú mimo Babylonu. 699 Tak vidíte, “smrť” alebo “organizácia” prišla a cirkev zomrela, alebo, aby sme to urobili jasnejším, smrť sa usídlila tam, kde krátko predtým vládol iba ŽIVOT. Tak, ako pôvodná Eva priniesla do ľudstva smrť, tak i teraz organizácia priniesla smrť, lebo organizácia je produktom dvoch ničiteľov, nikolaitizmu a balámizmu, propagovaných prorokyňou Jezábeľ. No, Eva mala byť spálená spolu s hadom za ich strašný čin. Ale Adam zasiahol a rýchlo ju vzal k sebe, takže bola zachránená. Ale keď toto satanské náboženstvo dobehne celú cestu vekov, nebude nikoho, kto by zasiahol, a ona bude spálená so svojím zvodcom, lebo neviestka a jej deti a antikrist a satan nájdu všetci svoje miesta v ohnivom jazere. 700 Práve tu sa sám predbehnem a možno by som to mal nechať na posolstvo posledného veku, ale vyzerá to, že sa to hodí práve teraz, pretože to tak jasne súvisí s organizáciou a s tým, čo sa skrze ňu stane. A chcem vás varovať. Zjavenie 13:1-18: “A videl som vystupovať z mora šelmu, ktorá mala sedem hláv a desať rohov a na svojich rohoch mala desať diadémov a na svojich hlavách mená rúhania. A šelma, ktorú som videl, bola podobná pardovi a jej nohy boli jako nohy medveďa a jej ústa jako ústa ľva. A drak jej dal svoju moc i svoj trón, i veľkú právomoc. A videl som jednu z jej hláv ako doťatú na smrť, ale jej smrteľná rana bola uzdravená. A divila sa tomu celá zem, hľadiac za šelmou. A klaňali sa drakovi, ktorý dal šelme takú moc, a klaňali sa i šelme a hovorili: Kto je podobný šelme a kto môže bojovať s ňou?! A boli jej dané ústa, ktoré hovorili veľké veci a rúhania, a bola jej daná moc, aby trvala štyridsaťdva mesiacov. A otvorila svoje ústa rúhať sa proti Bohu, rúhať sa jeho menu a jeho stánu i tým, ktorí stánia na nebi. A dalo sa jej, aby bojovala so svätými a premohla ich. A dala sa jej moc nad každým pokolením a nad každým ľudom i jazykom, i národom. A budú sa jej klaňať všetci, ktorí bývajú na zemi, ktorých mená nie sú napísané v Knihe Života Baránka, zabitého od založenia sveta. Ak má niekto uši, nech počuje! Ak vedie niekto do zajatia, pôjde do zajatia; ak zabije niekto mečom, musí byť zabitý mečom. Tu je trpezlivosť a viera svätých. A videl som inú šelmu, vystupujúcu zo zeme, ktorá mala dva rohy, podobné Baránkovým, ale hovorila jako drak. A vykonáva všetku moc prvej šelmy pred ňou a pôsobí, aby sa zem i tí, ktorí bývajú na nej, klaňali prvej šelme, ktorej to smrteľná rana bola uzdravená. A robí veľké divy, takže aj ohňu dáva sostupovať z neba na zem pred ľuďmi a zvodí tých, ktorí bývajú na zemi, pre divy, ktoré sú jej dané urobiť pred šelmou, a káže obyvateľom zeme, aby spravili obraz šelme, ktorá mala ranu od meča a ožila. A bolo jej dané, aby dala ducha obrazu šelmy, aby aj hovoril obraz šelmy,

188


aj aby urobila to, aby všetci, ktorí by sa neklaňali obrazu šelmy, boli pobití. A pôsobí to, aby všetkým, malým i veľkým, bohatým i chudobným, slobodným i sluhom dali ryté znamenie na ich pravú ruku alebo na ich čelo a aby nikto nemohol ani kúpiť, ani predať, iba ten, kto má znamenie alebo meno šelmy alebo počet jej mena. Tu je múdrosť. Kto má um, nech spočíta číslo šelmy, lebo je to číslo človeka. A jej číslo je šesťsto šesťdesiatšesť.” 701 Táto kapitola ukazuje moc Rímsko-katolíckej cirkvi a čo bude konať skrze organizáciu. Pamätajte, toto je falošná vínna réva. Hoci menuje Meno Pánovo, robí tak len v klamstve. Jej vodcovstvo nie je od Pána, ale od satana. Na záver končí úplne stotožnená so šelmou. Neviestka idúca na šarlátovej šelme jasne ukazuje, že jej moc je boh násilia (satan) a nie náš Boh, Pán Ježiš Kristus. 702 Vo verši 17 dôrazne ukazuje, že ona získa absolútnu kontrolu nad obchodom na zemi, lebo nikto nemôže kupovať alebo predávať okrem nej. Toto je potvrdené v Zjavení 18:9-17, kde je ukázané jej spojenie s kráľmi, kniežatami, obchodníkmi, všetkými tými, ktorí majú do činenia s Rímom a s obchodom. 703 V Zjavení 13:14 sa dozvedáme, že šelma rozširuje svoj vplyv skrze obraz, ktorý bol pre ňu urobený. Ten učinený obraz je celosvetový ekumenický koncil, kde sa zídu všetky organizované cirkvi s Rímskymi katolíkmi (oni to dokonca už teraz robia). Je celkom možné, že toto zjednotenie príde, aby bola zastavená moc komunizmu. Ale keďže komunizmus, práve tak ako Nabuchodonozor, bol vzbudený, aby spálil telo neviestky, bude Rím premožený a zničený. Všimnite si, že kamkoľvek išla Rímska cirkev, tam nasledoval komunizmus. Musí to tak byť. A dovoľte mi, aby som vás teraz varoval. Nemyslite si, že komunizmus je vaším jediným nepriateľom. Nie veru. Je ním tiež katolícka cirkev, a dokonca ešte viac. 704 Teraz si prečítajme Zjavenie 13:1-4 a porovnajme to so Zjavením 12:1-5. Zjavenie 13:1-4: “A videl som vystupovať z mora šelmu, ktorá mala sedem hláv a desať rohov a na svojich rohoch mala desať diadémov a na svojich hlavách mená rúhania. A šelma, ktorú som videl, bola podobná pardovi a jej nohy boli jako nohy medveďa a jej ústa jako ústa ľva. A drak jej dal svoju moc i svoj trón, i veľkú právomoc. A videl som jednu z jej hláv ako doťatú na smrť, ale jej smrteľná rana bola uzdravená. A divila sa tomu celá zem, hľadiac za šelmou. A klaňali sa drakovi, ktorý dal šelme takú moc, a klaňali sa i šelme a hovorili: Kto je podobný šelme a kto môže bojovať s ňou?!” Zjavenie 12:1-5: “A ukázal sa veľký div na nebi: žena, odiata slnkom, a mesiac bol pod jej nohami a na jej hlave koruna dvanástich hviezd. A súc tehotná, kričala v pôrodných bolestiach a trápila sa, majúc porodiť. A ukázal sa aj iný div na nebi. A hľa, veľký drak červený, ktorý mal sedem hláv a desať rohov a na svojich hlavách mal sedem diadémov a jeho chvost vliekol tretinu nebeských hviezd a vrhol ich na zem. A drak sa postavil pred ženu, ktorá mala porodiť, aby keď porodí, hneď zožral jej dieťa. A porodila syna, chlapca, ktorý bude pásť všetky národy železným prútom, a jej dieťa bolo vytrhnuté k Bohu


189

a k jeho trónu.” Satan a jeho satanské náboženstvo sú v oboch týchto zvieratách. V Zjavení 14 šelma, ktorá bola smrteľne zranená, ale znovu ožila, je cisársky pohanský Rím, ktorý padol na nápor barbarov a tým stratil svoju dočasnú moc. Ale znovu ju získal v pápežskom Ríme. Vidíte to? Národ, ktorý vládol tým, že drvil všetkých, a ktorý sa stal najsilnejším impériom, aké sme kedy poznali, bol nakoniec zranený k smrti. Stratil svoju fyzickú moc, ako je ovládanie skrze armádu atď. Ale za Konštantína sa navrátil k životu, lebo pápežský Rím prenikol do celého sveta a jeho moc je absolútna. Používa kráľov a obchodníkov a vo svojej smrteľne náboženskej a finančnej sile panuje ako bohyňa tohoto prítomného veku. Je tiež drakom, ktorý stál a čakal, aby mohol zožrať to chlapča. Herodes sa pokúsil usmrtiť Pána Ježiša a nepodarilo sa mu to. Neskôr bol Ježiš rímskymi vojakmi ukrižovaný, ale teraz je vytrhnutý k trónu. 705 Popri tom, čo som vám práve povedal, spomeňte si na Danielovo videnie. Posledná časť tej sochy, posledná svetová moc bola v nohách. To bolo železo a hlina. Vidíte, železo je Rímska ríša. Ale teraz to už nie je iba železo. Je do toho primiešaná hlina. Predsa je tam a určuje svetové záležitosti ako v demokratických národoch, tak i v tých diktátorských. Rímska cirkev je v každom národe. Je primiešaná do všetkého. 706 Dovoľte mi, aby som vám povedal ešte niečo o železe a hline. Pamätáte sa, ako Chruščov tĺkol svojou topánkou o stôl v OSN? Nuž, bolo tam päť východných a päť západných štátov. Chruščov hovoril za Východ a prezident Eisenhower za Západ. V ruštine je Chruščov hlina a Eisenhower znamená železo. Dvaja hlavní vodcovia sveta, dva veľké palce na nohách zo železa a hliny boli jeden vedľa druhého. Sme na konci toho všetkého. 707 Vo verši 4 je otázka: “Kto je schopný bojovať so šelmou?” No, teraz je vo svete niekoľko veľkých mien. Existuje niekoľko mocných národov, ale už v tomto okamihu Rím udáva tón. Pápež je na koni. A jeho moc bude vzrastať. Nikto proti nemu nemôže viesť vojnu. 708 Verš 6: “Pretože otvorila svoje ústa k rúhaniu.” (Učiac učenia, ktoré sú nariadeniami ľudí, vystatovační a vysokomyseľní, milujúci zábavu, majúci formu pobožnosti, ale zapierajú jej moc.) Rúhala sa Menu Božiemu - meniac to Meno na tituly a odmietajúc robiť inak. 709 Verš 7: “Dalo sa jej bojovať so svätými.” Prenasledovanie - smrť pravému veriacemu a to všetko v Mene Pánovom, aby Meno Božie bolo preklínané tak, ako je to v Rusku v dôsledku toho, čo tam katolícke náboženstvo urobilo. 710 Verš 8: “A budú sa jej klaňať všetci, ktorí bývajú na zemi, (všetci, ktorých mená nie sú napísané v Knihe Života Baránka, zabitého od založenia sveta).” 711 Vďaka Bohu, že ovce ju nebudú uctievať. Všetci okrem tých vyvolených budú zvedení. Ale oni nebudú zvedení, lebo počujú hlas Pastiera a nasledujú Ho!


190 712

Tak teda, pozrite sa na toto, čo sme sa vám pokúšali ukázať. Toto semeno smrti, ktoré začalo v prvom veku - toto semeno organizácie vyrástlo na strom, v ktorom hniezdi každý nečistý vták. Napriek tomu, že si robí nárok, že je darcom života, je darcom smrti. Jej ovocie je SMRŤ. Tí, ktorí majú na nej účasť, sú mŕtvi. Tento mocný svetový cirkevný systém, ktorý podvádza svet tým, že je v ňom fyzické i duchovné spasenie, zvádza a ničí davy. Ale nielenže je zosobnenou smrťou, ale táto mŕtva zdochlina bude sama usmrtená smrťou, ktorou je ohnivé jazero. Ó, keby si len ľudia mohli uvedomiť, aký bude ich koniec, keď v nej zostanú. “Vyjdite z nej, lebo prečo by ste mali zomrieť? “

POSLEDNÁ VÝSTRAHA 713

Zjavenie 2:23: “I jej deti pobijem smrťou a zvedia všetky sbory, že ja som, ktorý spytujem ľadviny a srdcia, a dám vám jednému každému podľa vašich skutkov.” 714 Boh sa díva na srdce. To sa nikdy nezmenilo a nikdy sa to nezmení. Tu, tak ako počas všetkých vekov, sú dve skupiny. Obe vyhlasujú, že ich zjavenie je od Boha a že ich vzťah je k Bohu. “Ale pevný základ Boží stojí a má túto pečať: Pán zná tých, ktorí sú Jeho.” 2. Timotejovi 2:19. “Pán spytuje ľadviny.” Slovo ‘spytovať’ znamená ‘stopovať’ alebo ‘sledovať’. Boh pátra po našich myšlienkach (ľadviny), On vie, čo je v našich srdciach. On vidí naše skutky, ktoré sú jasným prejavom toho, čo v nás leží. Je to srdce, z ktorého vychádza buď spravodlivosť alebo zloba. Naše motívy, naše úmysly, to všetko je Mu známe, keď sleduje každú činnosť. A každý čin, každé slovo bude privedené na súd, keď budeme musieť vydať počet z našich životov. Pri tej falošnej vínnej réve nebolo žiadnej bázne Božej a draho za to zaplatia. Nech všetci, ktorí menujú Jeho Meno, žijú tak, ako sa sluší na svätých. Mohli by sme podviesť ľudí, ale nikdy nemôžeme podviesť Pána.

ZASĽÚBENIE V TÝCH TEMNÝCH DŇOCH 715

Zjavenie 2:24-25: “Ale vám hovorím, aj ostatným v Tyatíroch, všetkým, ktorí nemajú toho učenia a ktorí nepoznali hlbín satanových, ako hovoria: Nevzkladám na vás iného bremena. Avšak čo máte, držte, dokiaľ neprijdem.” No, skôr ako vojdeme do toho zasľúbenia, dovoľte mi, aby som vám opäť ukázal, že cirkev, o ktorej Duch hovorí v tejto knihe, má dve vínne révy, ktorých prepletené vetvy to celé tvoria. “Ale vám hovorím, aj ostatným v Tyatíroch, všetkým, ktorí nemajú tohoto učenia.” Tu to je. On hovorí k dvom

ODMENY

191

skupinám. Jedna má to učenie, druhá ho nemá. Tu sú, roztrúsené medzi národmi, každá so svojim učením, odporujúcim tomu druhému. Jedno je od Boha, poznajúc Jeho hĺbky, to druhé je od satana, poznajúc hĺbky satana. 716 “Nevzkladám na vás iného bremena.” Slovo pre bremeno je váha alebo tlak. Tlak Temných Vekov bol buď podrobiť sa, alebo sa zlomiť. Skloniť sa alebo zomrieť. Bola to inkvizícia, moc impéria, ktorá stála za satanským uctievaním. Zorganizujte sa alebo zaplaťte svojím životom. Každý vek mal svoje tlaky. Napríklad veľkým bremenom posledného veku je tlak bohatstva, pohodlný život a nervové napätie vo veku komplexov, v ktorom, ako sa zdá, sa nedá žiť. Zdá sa, že tento štvrtý vek mal zreteľné bremeno. Spočívalo v tom: postaviť sa proti Rímu a zastať sa Slova dokonca až na smrť. 717 “Nepoznali hlbokosti satanových.” Vyzerá to, akoby bol tento verš komentátormi vynechaný, pretože neboli schopní prísť na to, aké učenie, alebo aké skúsenosti sú týmto výrokom myslené. Je vlastne jednoduché poznať, čo to znamená. Spoznajme najprv, čo je hlbokosť Božia, a protiklad toho bude pravdivý pre hlbokosť satanovu. Efežanom 3:16-19: “...žeby vám ráčil dať podľa bohatstva svojej slávy, skrze svojho Ducha, mocou zosilnieť na vnútornom človekovi, aby Kristus skrze vieru prebýval vo vašich srdciach, aby ste zakorenení v láske, a pevne založení, dokonale vládali pochopiť so všetkými svätými, jaká je to šírka a dĺžka, hĺbka a výška, a poznať lásku Kristovu, ktorá prevyšuje rozum, aby ste boli naplnení vo všetku plnosť Božiu.” No, podľa týchto veršov, keď človek vo svojom živote zažije hlbokosť Božiu, je to skutočné osobné prežitie Ducha Božieho prebývajúceho v ňom a jeho myseľ je osvietená múdrosťou a poznaním Boha skrze Slovo. Ale hlbokosť satanova spočíva v tom, že sa to bude pokúšať zničiť. Tak, ako vždy, sa bude pokúšať nájsť náhradu za túto Božiu realitu. Ako to bude robiť? Zoberie preč poznanie pravdy Božej, zničí Slovo tým, že predloží svoje vlastné. “Naozaj Boh povedal...?” Potom on zastúpi osobného Krista v našich duchoch. Urobí to tak, ako spôsobil, že Izrael urobil to isté, skrze vládnutie človeka ako kráľa namiesto Boha. Prežitie znovuzrodenia bude odmietnuté v prospech pripájania sa k cirkvi. Hlbokosti satanove vošli do toho veku. A vzišlo z toho ovocie tej hlbokosti satanovej, čím je lož, vraždy a hrozné činy.

ODMENY 718

Zjavenie 2:26-29: “A tomu, kto víťazí a kto ostríha až do konca moje skutky, tomu dám moc nad pohanmi - a bude ich pásť železným prútom; ako hrnčiarske nádoby budú roztrieskaní -, jako som i ja prijal od svojho Otca, a dám mu rannú hviezdu. Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí sborom!”

192 719


“A tomu, kto víťazí a kto ostríha až do konca moje skutky.” Z poznámok Ducha ohľadom skutkov je veľmi zrejmé, že Pán sa snaží, aby Jeho vlastní videli Jeho názor na spravodlivé skutky. Štyrikrát sa zmieňuje o skutkoch. A teraz hovorí, že tomu, ktorý verne robí Jeho skutky až do konca, bude daná moc nad národmi a bude mocným, schopným, nepoddajným panovníkom, ktorý je schopný tak mocne zvládnuť akúkoľvek situáciu, že dokonca i ten najstrašnejší nepriateľ bude zlomený, ak to bude potrebné. Jeho prejav panovania mocou sa bude rovnať tomu, ktoré má Syn. Toto je veľmi uchvacujúce. Ale pozrime sa na toto zasľúbenie vo svetle toho veku. Mocný Rím so štátom za sebou, využívajúc kráľov, armády a zákonodarcov, láme a drví všetko pred sebou. Usmrtil milióny a túži usmrtiť ďalšie milióny, ktoré sa pred ním nesklonia. Bezohľadne dosadzuje kráľov a zosadzuje ich, kedykoľvek chce. Áno, jeho zásah spôsobil pád národov, lebo sa rozhodol zničiť vyvolených Božích. Jeho skutky sú skutkami diabla, lebo vraždí a klame tak, ako to robil on. Ale prichádza deň, v ktorom Pán povie, “Priveďte týchto Mojich nepriateľov predo Mňa a zabite ich.” Potom budú tí spravodliví so svojím Pánom, keď Jeho spravodlivé rozhorčenie padne na tých, ktorí sa rúhali. Spravodliví prichádzajúci s Ním v Sláve zničia tých, ktorí pustošili zem a ničili svätých Božích. Toto bol vek nastavovania tvárí, hrozného utrpenia; ale prichádza deň, keď pravda zvíťazí; a kto bude stáť v jeho ohni a bude zachránený? Len tí vykúpení Pánovi. 720 “A dám mu rannú hviezdu.” Podľa Zjavenia 22:16 a 2. Petra 1:19 je Ježiš tou Rannou Hviezdou. “Ja som Koreň a Rod Dávidov a Hviezda Jasná a Ranná.” “...dokiaľ by sa nerozvidnel deň a nevzišla denná hviezda vo vašich srdciach.” Preto Duch dáva vyvoleným Temných Vekov zasľúbenie, vzťahujúce sa na Neho Samého a potom vo vekoch, ktoré majú prísť. 721 Ako sme už povedali, Ježiš sa Sám stotožňuje s poslom každého veku. Oni od Neho prijímajú zjavenie Slova pre každý časový úsek. Toto zjavenie Slova vyvádza vyvolených Božích zo sveta a privádza do plného zjednotenia sa s Ježišom Kristom. Títo poslovia sú nazývaní hviezdami, pretože oni svietia prepožičaným alebo odrážaným svetlom Syna, Samého Ježiša. Hviezdami sú nazývaní aj preto, že sú “nositeľmi svetla” v noci. Tak prinášajú v temnote hriechu svetlo Božie Jeho ľudu. 722 Toto sú Temné Veky. Je zvlášť temno, lebo Slovo Pánovo je pred ľuďmi takmer celkom zakryté. Poznanie Najvyššieho takmer zmizlo. Smrť zdolala nespočetné množstvo veriacich, až sa ich zástupy zúžili. Božie veci sú v tejto dobe na bode mrazu, a vyzeralo to, že satan skutočne ľud Boží premohol. 723 Ak niekedy ľudia potrebovali zasľúbenie zahŕňajúce Zem, v ktorej niet noci, potom to boli ľudia Temných Vekov. A preto im Duch sľubuje Rannú Hviezdu. Hovorí im, že tá Hlavná Hviezda - samotný Ježiš, ktorý prebýva vo Svetle, ku ktorému sa žiaden človek nemôže priblížiť, ich v budúcom kráľovstve osvieti Svojou vlastnou osobnou prítomnosťou. Už viac nebude

ODMENY

193

používať hviezdy (poslov), aby dal svetlo v temnote. Bude to Sám Ježiš, hovoriaci s nimi tvárou v tvár, keď s nimi bude zdieľať Svoje kráľovstvo. 724 Je to ranná hviezda, ktorú je vidieť, keď začína svietiť svetlo slnka. Keď naše Slnko (Ježiš) prichádza, už viac nebude treba poslov, On Sám nám prinesie Svoje posolstvo radosti, a ako On vládne vo Svojom kráľovstve a my žijeme v Jeho prítomnosti, svetlo Slova sa v našom dokonalom dni stane jasnejším a jasnejším. 725 Čo viac by sme si mohli ešte priať okrem Ježiša Samého? Či nie je On všetko, dokonca Dokonalé Všetko? 726 Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí zborom. Amen. Tak je, Pane Bože, nech počujeme Tvoju pravdu skrze Tvojho Ducha.

SARDSKÝ CIRKEVNÝ VEK

194

SIEDMA KAPITOLA SARDSKÝ CIRKEVNÝ VEK 727

Zjavenie 3:1: “Anjelovi sboru v Sardách napíš: Toto hovorí ten, ktorý má tých sedem duchov Božích a sedem hviezd: Znám tvoje skutky, že máš meno, že žiješ, a si mŕtvy. Bdej a upevňuj i všetko ostatné, čo ide zomrieť. Lebo som nenašiel tvojich skutkov úplných pred svojím Bohom. Pamätaj tedy, jako si prijal a počul a ostríhaj a učiň pokánie. Keď tedy nebudeš bdieť, prijdem na teba jako zlodej, a nezvieš, v ktorú hodinu prijdem na teba. Ale máš i v Sardách niekoľko málo osôb, ktoré nepoškvrnili svojho rúcha, a budú sa prechádzať so mnou v bielom rúchu, pretože sú hodni. Ten, kto víťazí, bude odiaty bielym rúchom, a nevytriem jeho mena z knihy života a vyznám jeho meno pred svojím Otcom i pred jeho anjelmi. Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí sborom!”

SARDY 728

Sardy boli hlavným mestom starovekej Lýdie. Z rúk Lýdskych monarchov prešli k Peržanom a potom k Alexandrovi Veľkému. Boli vyplienené Antiochom Veľkým. Potom ich opanovali králi Pergamu, až kým ich neprevzali Rimania. V čase Tibéria boli zničené zemetraseniami a pliagami. Dnes je to kopa neobývaných ruín. 729 Istého času bolo mesto veľmi dôležité pre obchod. Plínius povedal, že tu bolo vynájdené umenie farbenia vlny. Bolo to centrum farbenia vlny a tkania kobercov. V tejto oblasti sa nachádzalo veľké množstvo striebra a zlata a bolo povedané, že sa tu po prvýkrát razili zlaté mince. Bol tam tiež trh s otrokmi. 730 Náboženstvom tohoto mesta bolo nečisté uctievanie bohyne Cybely. Ešte stále sa dajú vidieť mohutné ruiny tohoto chrámu. 731 Spomínate si, že v Pergamskom veku som sa zmienil, že babylonské poňatie "matky a syna", známe ako Semiramis a Ninus, sa v Ázii stalo známym ako Cybela a Deoius. Vlastnosti pripísané týmto dvom sú najviac osvetľujúce, keď ich pozorujeme bok po boku.

SARDY 732

195

On bol bohom slnka, ona bohyňou mesiaca. On bol pánom nebies, ona kráľovnou nebies. On bol zjavovateľom dobra a pravdy, ona miernosti a milosrdenstva. On prostredníkom, ona prostrednicou. On s kľúčom, ktorý otvára i zatvára brány k neviditeľnému svetu, a ona s totožným kľúčom činí podobne. On ako sudca mŕtvych, ona stojaca po jeho boku. On je zabitý, vzkriesený a vystúpený do neba, ona je tam synom prenesená v tele. No, v Ríme je tomuto istému bohu daný titul nášho Pána: je nazvaný Synom Božím, zatiaľ čo ona je nazvaná matkou Božou. No, to je to, čo sme našli tam v tých dvoch vekoch, kde poňatie ‘matky a syna’ nabralo také mohutné rozmery. Ale všimnite si teraz, že to bolo práve tak ako už tam v Babylone, keď uctievanie syna začalo strácať priazeň v prospech uctievania matky, takže ona doslovne začala zaujímať miesto syna. V tomto veku vidíme, že pohanské uctievanie v Sardách bolo uctievanie ženy. Patrilo Cybele samej, nie Cybele a Diovi. Matka doslovne zaujala miesto Syna, obdarená prednosťami Božstva. Všetko, čo je potrebné urobiť, je len prejsť jej rôzne tituly a spomenúť si na tie milé vlastnosti priradené rímskou cirkvou Márii, aby sme porozumeli, odkiaľ náboženstvo tohoto veku prišlo. 733 Dve veci ma skutočne mocne zasiahli, keď som sa bližšie pozrel na uctievanie Cybely. Jednou bol fakt, že nosila kľúč ako Janus, ktorý jej dával tú istú autoritu, ako má Janus (kľúč k nebu a zemi a k tajomstvám), a tiež fakt, že jej ctitelia sa bičovali, až z ich tiel striekala krv, čo i dnes robia katolíci, ktorí cítia, že trpia ako Pán. 734 Fakt, že toto je vekom prvého skutočného zlomu s pápežským Rímom, ktorý v skutočnosti prekvital, nepochybne spôsobil, že prorokyňa Jezábeľ upevnila a zdôraznila svoje učenie máriocentrizmu v rozhodnej opozícii ku Protestantom, ktorí popreli, že by jej v pláne Spásy patrila nejaká časť, pomimo toho, že jej bola daná česť byť Bohom vybranou pannou, aby priniesla to Dieťa. Tak, ako Luther vyformoval učenie o ospravedlnení vierou, oni sa držali skutkov, predpísaných pokání a modlitieb a iných nebiblických vecí. A tak, ako oslobodení Kresťania oslavovali Syna, rímski katolíci zvýšili zbožštenie Márie, až dvadsiate storočie uvidelo (v protiklade s najvyššie postavenými rímskymi teológmi), ako pápež Pius doslovne vyvýšil Máriu do oslávenia vo vzkriesenom tele. Táto doktrína je presne tá babylonská, kde syn berie matku telesne do neba. 735 Niet divu, že tento piaty vek ide rovno s tými ostatnými vekmi a pôjde ďalej, až zakončí v ohnivom jazere, kde sú neviestka a jej deti zabité druhou smrťou.


196 736

Tu to je, máriocentrizmus, uctievanie Cybely. Mimochodom, vedeli ste, že Cybela bola Aštarta, ktorej kňažkou bola Jezábeľ a ktorá spôsobila, že Izrael sa potkol skrze neviazané rituály, ktoré ona dirigovala? Áno, to je to, kým bola v Biblii.

VEK 737

Sardský alebo piaty cirkevný vek trval od roku 1520 do roku 1750. Obyčajne je nazývaný vekom Reformácie.

POSOL 738

Posol do tohoto veku je najznámejším poslom všetkých vekov. Bol to Martin Luther. Martin Luther bol brilantným študentom s miernou povahou. Študoval za právnika, kedy dlhotrvajúca choroba a smrť blízkeho priateľa spôsobili, že začal vážne premýšľať nad duchovným stavom svojho života. V roku 1505 vstúpil do augustiniánskeho kláštora v Erfurte. Študoval tam filozofiu a takisto Slovo Božie. Žil životom najprísnejšieho kajúcnika, ale všetky tie navonok konané skutky nemohli odňať pocit hriechu. Povedal, “Sám seba som mučil k smrti, aby som našiel pokoj s Bohom, ale bol som v temnosti a nenachádzal som ho.” Zástupca generála jeho rádu, Staupitz, mu dopomohol získať vnútorné poznanie, že jeho spasenie musí spočívať na prežití vnútorného skutku a nie na obrade. S týmto povzbudením ďalej hľadal Boha. Neskôr sa stal kňazom. Ale zachránený ešte stále nebol. Stal sa nadšeným a hlbokým študentom Slova a dovtedajších veľkých teologických diel. Pre svoje hlboké poznanie a veľkú úprimnosť bol vyhľadávaným učiteľom a kazateľom. Aby splnil sľub, ktorý si sám dal, odišiel do Ríma. Tam uvidel bezvýslednosť cirkvou uvalených skutkov, ktoré mali priniesť spasenie, a Slovo Božie zasiahlo jeho srdce: “Spravodlivý bude žiť z viery.” 739 Na spiatočnej ceste mu táto evanjelická pravda Písma zaplavila myseľ a prežil oslobodenie od hriechu a zrodil sa do kráľovstva Božieho. Krátko na to bol povýšený na doktora teológie a bol poverený “zasvätiť celý svoj život štúdiu a vernému výkladu a obhajobe Písma Svätého.” Toto robil s takým úspechom, že jeho srdce a srdcia tých, ktorí boli okolo neho, boli mocne smerované na pravdu Slova. Slovo čoskoro prišlo do otvoreného konfliktu so zneužívaním cirkevnými vyznaniami a učeniami. 740 Keď sa potom Leo X. stal pápežom a Ján Tetzel prišiel, aby predával odpustky za hriech, nezostala Lutherovi iná voľba, ako vystúpiť proti tomuto

POSOL

197

nebiblickému učeniu. Najskôr proti tomu hrmel z kazateľne a potom spísal svojich najslávnejších 95 téz, ktoré 31. októbra 1517 pribil na dvere zámockého kostola. 741 Za krátky čas Nemecko vzplanulo a reformácia sa začala. Tu musíme pamätať, že Martin Luther nebol jediným, ktorý protestoval proti rímskokatolíckej cirkvi. Bol jedným z mnohých. Iní odmietli pápežov, ich samoudelenú dočasnú a duchovnú moc, a dokonca i medzi pápežmi boli učinené malé dočasné nápravy. Áno, bolo ich mnoho, ktorí niečo vyniesli, ale v prípade Luthera Boží čas dozrel pre to rozhodné hnutie, ktoré bude počiatkom prinavrátenia cirkvi a vyliatia Ducha Svätého, ktoré má byť v omnoho neskoršej dobe. 742 Martin Luther bol citlivý, Duchom naplnený Kresťan. Rozhodne bol mužom Slova, lebo nemal iba hlbokú žiadosť po Jeho štúdiu, ale chcel ho tiež sprístupniť všetkým, aby mohli podľa neho žiť. Preložil Nový Zákon a dal Ho ľuďom. Toto obtiažne dielo vykonal sám, mnohé pasáže opravoval až dvadsaťkrát. Zhromaždil si okolo seba skupinu znalcov hebrejčiny, medzi ktorými boli i Židia, a potom preložil Starý Zákon. 743 Toto významné dielo Luthera je dielom, na ktorom boli založené všetky nasledujúce úspešné vydania Písma v Nemecku. 744 Bol mocným kazateľom a učiteľom Slova a zvlášť v prvých rokoch svojho verejného vystúpenia trval na tom, že Slovo je výhradným meradlom. Takto bol proti skutkom ako prostriedku k spaseniu a proti vodnému krstu ako prostriedku k obnoveniu. Učil o prostredníctve Krista bez účasti človeka, čo bolo pôvodným a letničným postojom. Bol mužom modlitby a naučil sa, že čím viac práce mal vykonať a čím viac ho tiesnil čas, tým viac zo svojho času dával Bohu na modlitbách, aby boli zaistené uspokojivé výsledky. Vedel, čo znamená bojovať s diablom a hovorí sa, že sa mu jedného dňa satan viditeľne zjavil a on do neho hodil kalamár a vyzval ho, aby sa pratal. Inokedy k nemu prišli dvaja fanatici a presviedčali ho, aby sa k nim pripojil za účelom vypudenia všetkých kňazov a odstránenia Biblií. Rozpoznal ducha, ktorý v nich bol, a poslal ich preč. 745 V Sauerových dejinách je o Dr. Martinovi Lutherovi na strane 406 v zväzku 3 napísané, že bol “prorokom, evanjelistom, hovoriacim v jazykoch, vykladačom v jednej osobe, obdarený všetkými deviatimi darmi Ducha.” 746 To, čo uchvátilo jeho srdce skrze Ducha Svätého, a čo bolo tým malým zeleným výhonkom, ktorý naznačoval, že pravda sa navracia do cirkvi, tak, ako bola známa na Letnice, bolo učenie o ospravedlnení: spasenie skrze milosť, nezávisle na skutkoch. Poznávam, že Dr. Luther nielenže veril v ospravedlnenie a učil ho, ale ono bolo jeho hlavnou témou, čo aj muselo byť, lebo je to základná náuka pravdy Slova. Zostane navždy známym ako nástroj v ruke Božej, ktorý túto pravdu oživil. Bol piatym poslom a jeho posolstvo bolo: “SPRAVODLIVÝ BUDE ŽIŤ Z VIERY.” Iste, pripúšťame,

198


že vedel a učil, že musíme ísť od viery k viere. Jeho obdivuhodné porozumenie zvrchovanosti, vyvolenia, predurčenia a ostatných právd ukazuje, že bol veľkým mužom Slova, a opakujem rovnako ako historici, že Boh ho použil, aby priniesol ľudu Boží prápor proti skutkom - “Spravodlivý bude žiť z viery.” 747 Ako som sa už zmienil, tento vek je historikmi nazývaný Obdobím Reformácie. Je to úplne správne. To je to, čím bol. Musel tým byť, lebo Martin Luther bol reformátor, nie prorok. Viem, že kniha dejepisu ho nazýva prorokom, ale to ešte neznamená, že kniha dejepisu má pravdu, lebo neexistuje žiaden záznam, ktorý by kvalifikoval Martina Luthera ako pravého proroka Božieho skutočne v biblickom slova zmysle. Bol výborným učiteľom s niekoľkými prejavmi Ducha vo svojom živote a chválime za to Boha. Nebol ale schopný viesť cirkev späť do plnej pravdy, ako by bol muž ako apoštol Pavol, ktorý bol oboje, apoštol i prorok. 748 Ako čas plynul, nachádzame veľkú zmenu v spôsobe, ktorým viedol záležitosti, do ktorých bol zapojený. Najskôr bol mierny, nebojácny, trpezlivý a ustavične očakávajúci na Boha, aby On vyriešil problémy. Ale potom začali prichádzať pod jeho zástavu veľké zástupy. Ich cieľ nebol čiste duchovný. Bol motivovaný viac-menej politicky. Chceli zlomiť pápežské jarmo. Prestalo sa im páčiť, že posielali peniaze do Ríma. Povstali fanatici a on bol čoskoro zatiahnutý do politických záležitostí a rozhodnutí o veciach, ktoré boli pomimo sféry cirkvi okrem toho, že by cirkev skrze modlitbu, kázanie a vedenie postavila meradlo, na ktoré treba hľadieť. Tieto politické problémy sa tak nahromadili, až bol dohnaný do nezmyselného postavenia ako prostredník medzi pánmi a sedliakmi. Jeho rozhodnutia boli tak nesprávne, až došlo k vzbure a tisíce ich bolo zabitých. Myslel to dobre, ale ak sa raz nechal zapliesť do cirkevno-štátneho evanjelia, musel žať víchricu. 749 Ale napriek tomu všetkému Boh Martina Luthera použil. Nech sa nehovorí, že jeho úmysly boli nesprávne, ale iba, že jeho úsudok bol nesprávny. Skutočne, keby sa luteráni mohli navrátiť k jeho učeniu a slúžiť Bohu tak, ako Mu slúžil tento milovaný brat, potom by títo ľudia boli istotne na česť a chválu veľkého Boha a Spasiteľa Ježiša Krista.

POZDRAV

199

POZDRAV 750

Zjavenie 3:1: “Toto hovorí ten, ktorý má tých sedem duchov Božích a sedem hviezd.” 751 A opäť nám ako v tých predošlých štyroch vekoch Duch zjavuje nášho milostivého Pána v Jeho nádherných vlastnostiach. Tentokrát Ho vidíme stojaceho uprostred Svojej cirkvi ako Toho, ktorý má sedem Duchov Božích a sedem hviezd. My vieme, kto je tých sedem hviezd, ale musíme nájsť, na čo sa vzťahuje tých sedem Duchov. 752 Túto frázu nachádzame v knihe Zjavenia štyrikrát. Zjavenie 1:4: “A od siedmich Duchov, ktoré sú pred Jeho trónom.” Zjavenie 3:1: “Toto hovorí ten, ktorý má tých sedem Duchov Božích.” Zjavenie 4:5: “A z trónu vychádzali blesky a hromy a hlasy a pred trónom horelo sedem ohnivých lampád, ktoré sú siedmi Duchovia Boží.” Zjavenie 5:6: “A videl som a hľa, prostred trónu a tých štyroch živých bytostí a prostred starcov stál Baránok ako zabitý, ktorý mal sedem rohov a sedem očí, ktoré sú siedmi Duchovia Boží, poslaní na celú zem.” 753 Hneď na začiatku by som chcel povedať, že s istotou vieme, že tieto verše nie sú žiadnym novým učením v protiklade k Jánovi 4:24a: “Boh je (jeden) Duch.” Ale toto je presne ako v 1. Korinťanom 12:8-11, kde nachádzame JEDNÉHO Ducha prejavujúceho sa DEVIATIMI spôsobmi. Takto vieme, že tých sedem Duchov Božích znamená, že je to jeden a ten istý Duch, ktorý sa prejavuje sedemnásobným spôsobom. V Zjavení 4:5 je tých istých sedem Duchov nazvaných ako “sedem horiacich lámp” pred Pánom. Pretože Ján v Zjavení takisto nepoužil nič iné ako starozákonné symboly, pôjdeme i my do Starého Zákona a nájdeme v Prísloviach 20:27, že “Duch človeka je lampou Pánovou.” [angl. preklad - pozn. prekl.] Týchto sedem Duchov nachádzame v spojení s človekom. V Jánovi 5:25 bol Ján Krstiteľ nazvaný ‘horiacim svetlom’ [angl. preklad - pozn. prekl.], čo by vlastne malo byť preložené ako ‘horiaca lampa’. Opäť v Zjavení 5:6 je tých sedem Duchov označených ako sedem očí. V Zachariášovi 4:10 je napísané, “Lebo kto bude pohŕdať dňom malých začiatkov? Ale radovať sa budú a uvidia kameň, olovnicu, v ruke Zorobábela týchto sedem. Sú to oči Hospodinove, ktoré chodia po celej zemi.” Je úplne zjavné, že slovo “oni” sa týka ľudí. Tak vidíme, že oči Pánove sú v tomto prípade ľudia. Samozrejme, budú to pomazaní mužovia plní Ducha Svätého, lebo služobníci Boží nestoja v sile ľudí, ale v moci Ducha Svätého. Ak tieto naše biblické odhalenia zhrnieme, stáva sa zjavným, že tých sedem Duchov Božích sa vzťahuje na nepretržitú službu toho istého Ducha Svätého v životoch siedmich mužov, s ktorými sa Sám Boh veľmi tesne stotožňuje. Oni sú Jeho

200


očami a Jeho lampami. Kto títo mužovia sú, môžeme ľahko uvidieť z nasledujúceho oddielu, kde sú nazvaní siedmimi hviezdami, ktoré už poznáme ako sedem poslov pre sedem vekov. Aké je to nádherné! Pozrite, hviezda má zrkadliť svetlo v noci, lebo slnko zašlo. Práve tak mal posol (znázornený hviezdou) v každom veku zrkadliť svetlo Syna a to tiež všetci Duchom Svätým robili. 754 Pavol bol prvým poslom a on povedal v Galaťanom 1:8, že ak by nejaký anjel, nejaký posol, nejaký zástupca, je jedno, kým on je, kázal nejaké iné evanjelium, ako kázal Pavol, nech je prekliaty. Pavol vedel, že keď odíde, prídu dovnútra draví vlci. Vedel, že sám satan sa môže zjavovať v podobe anjela svetla, tým viac jeho služobníci. Preto varuje, aby evanjelium zostalo vždy to isté. Pavol krstil [z gréčtiny “baptizo”, ponoriť - pozn. prekl.] na Meno Ježiša a pokrstil znovu všetkých ľudí, ktorí tak neboli ponorení. Dal cirkev do poriadku a učil správne používanie darov Ducha. Potvrdil, že oni majú zotrvať v cirkvi až do času, keď príde Ježiš. Takto tí ďalší poslovia, všetkých šesť, budú skrze Ducha Svätého horieť rovnakým ohňom a budú dávať to isté svetlo evanjelia Ježiša Krista a budú ich sprevádzať tie isté znamenia. Bol k tomu Ireneus spôsobilý? Áno. Bol Martin? Áno. Bol Columba? Áno. Bol Martin Luther? Celkom iste. Bol Wesley? Áno. On mal veľkú službu. Modlil sa dokonca za svojho koňa, aby bol uzdravený, a bol. Tu to máte. Sedem cirkevných vekov a sedem poslov, ktorí boli podobní, a Pavol preklial všetkých, ktorí by tvrdili, že sú poslami, ale kázali by iné evanjelium a žili by v inom svetle. 755 No, obstojí moje posledné prehlásenie pri ostatnej časti Slova? Áno. V Slove je povedané, že keby nejaký človek k tejto knihe pridal alebo ubral, že bude účastný rán a bude Bohom odsúdený k zavrhnutiu. Boh povedal, “Tomu pridám rán napísaných v tejto knihe alebo mu odnímem jeho diel z Knihy života.” Zjavenie 22:18. 756 Tak vidíme, že tých sedem Duchov sa skutočne týka toho jedného Ducha Božieho, ktorý činí vôľu a Slovo Božie v rôznych generáciách. Rád by som toto ilustroval zo Slova. Duch Boží mocne pôsobil na Eliášovi. Potom ten istý Duch prešiel v dvojnásobnej miere na Elizea. Potom po storočiach ten istý Duch, ktorého nazývame Duchom Eliášovým, (aby sme popísali Jeho službu), prešiel na Jána Krstiteľa. Jedného dňa ten istý Duch stotožnený v rovnakom druhu služby príde opäť na jedného muža, ktorý bude pre koniec pohanského cirkevného veku. Písmo opäť hovorí, že Boh pomazal Ježiša z Nazareta Duchom svätým a mocou a On išiel, činiac dobré, uzdravujúc a oslobodzujúc všetkých, ktorí boli utláčaní diablom. A keď Ježiš odchádzal, povedal Svojim učeníkom, aby počkali až do Letníc, kedy sa vráti ten istý Duch, ktorý bol na ňom, a zostúpi na nich a naplní ich. Potom toto ‘vyvolané’ telo (cirkev) bude namiesto Neho tu na zemi a bude zaujímať jeho miesto, a pretože ten istý Duch, ktorý bol v Ňom, je teraz v nich, budú robiť tie isté skutky. A ktoríkoľvek ľudia, ktorí sú skutočne Telom Ježiša Krista (tá pravá cirkev),

POZDRAV

201

budú zjavovať tie isté skutky, aké robil Ježiš a cirkev Letníc, pretože ten istý Duch bude v nich. Každá iná cirkev, ktorá nemá Ducha a prejavy, bude musieť vydať Bohu počet. 757 Je tu tiež povedané, že tých sedem hviezd alebo sedem poslov pre sedem vekov je v Jeho ruke. On ich drží. Viete dobre, že ak ich drží vo Svojej ruke, sú spojení s Jeho mocou. To znamená ruka. Svedčí o moci Božej! A autorite Božej. Ani jeden z nich neprišiel vo svojej vlastnej moci alebo autorite. To je to, čo povedal Pavol. Nikto by sa to ani neodvážil. Na to je potrebná autorita Božia a moc Ducha Svätého. Evanjelium je kázané v autorite Božej a v moci Ducha. Všetci títo mužovia boli splnomocnení Duchom Svätým. Všetci zaujali svoj postoj voči svetu. Mohli to urobiť. Boli plní Boha. Boli POSLANÍ a zmocnení Bohom, NIE vlastným ja alebo inými ľuďmi. 758 Mali to, čo svet nemohol mať. Ježiš povedal, že keď odíde, pošle im Ducha, ktorého svet nemôže prijať. To je pravda. Svet alebo svetské systémy Ho nemôžu prijať. To je to, čím je organizácia, je to svetský systém. Ukážte mi nejakú cirkev tohoto svetského systému, ktorá je plná Ducha Svätého. Chcem ju vidieť. Ak by ste mi mohli takú cirkev ukázať, potom by ste našli chybu v Slove. Nie, ani jeden z týchto poslov nebol zorganizovaný. Buď boli vyhostení, alebo vyšli z dôvodu presvedčenia sa o hriechu organizácie. Ako by len Duch Svätý mohol byť v organizácii, keď predsa organizácie samy zaujímajú miesto Ducha a denominácie zaujímajú miesto Slova. Pamätajte, “Organizácia” je “SMRŤ”! Nemôže to byť inak. Ak svet zaujíma vedenie, Duch odchádza. 759 Áno, Duch nie je sedem Duchov, ale JEDEN. On bude vždy tým istým a bude robiť to isté a tých sedem poslov bude mať toho istého Ducha a bude učiť to isté Slovo a bude mať tú istú moc. A ak je cirkev tou pravou cirkvou, bude mať toho istého Ducha a Slovo a skutky moci, ako mali na Letnice. Podľa prežitia to bude letničná cirkev a budú tam jazyky a výklad a proroctvá a uzdravovanie. Boh bude uprostred nej a Boh sa bude Sám v ich strede prejavovať, ako to vždy robil. Haleluja! A ona NEBUDE zorganizovaná. Nezabudnite na to! 760 Vidíme, že Ježiš počas vekov zjavoval Samého Seba v posloch skrze Svojho Ducha. Oni sú tým, čím bol Mojžiš deťom Izraelovým. Tak, ako on mal zjavenie na svoj deň, tak mal každý posol Božie zjavenie a službu pre ten deň. Keď teda vidíme, že tí poslovia sú v Jeho ruke, vidíme, že Pán sa s týmito mužmi stotožňuje a poskytuje im Svoju moc. Nestačí len, že sa spojil s celou cirkvou, ako sme Ho videli stojaceho medzi siedmimi zlatými svietnikmi. Ani nestačí, že vidíme pätorakú službu podľa Efežanom 4 (apoštoli, proroci, učitelia, evanjelisti, pastieri). Lebo v každom veku cirkev stráca cestu, a to nielen laici, ale i duchovenstvo. Pastieri sú práve tak pomýlení ako ovce. Boh potom prichádza Sám na scénu v službe týchto siedmich mužov ako veľký Arcipastier, aby priviedol Svoj ľud späť k pravde a k hojnej moci tej pravdy. Boh je vo Svojich ľuďoch, vo všetkých zo Svojho ľudu, lebo kto Ducha


202

Kristovho nemá, ten nie je Jeho. A On je Slovo. To bude Slovo rozpoznané v ľuďoch. Ale On do týchto mužov, ktorí boli podľa Jeho vlastnej voľby a podľa rozhodnutia rady Svojej vlastnej vôle, vložil zvláštne vedenie. Objavujú sa raz v každom veku. Je v nich ten istý Duch. Ako veľmi je to vzdialené od kacírstva Ríma! Oni majú mužov podľa svojej vlastnej voľby. Jedného za druhým. Ani jeden z nich nie je schopný preukázať sa mocou Božou, žiaden nezostáva v Slove Božom. Každý jeden sa od toho predchádzajúceho líši a podľa svojej vôle pridáva k ostatnému Slovu, ako keby bol Bohom. Boh v tom nie je. Ale On je vo Svojom poslovi a ten, kto má plnosť Božiu, nasleduje posla. Rovnako, ako posol je nasledovníkom Pána skrze Jeho Slovo. 761 “Ten, ktorý má tých sedem Duchov Božích a sedem hviezd.” Zjavenie 3:1. Tak, ako sa ten istý Pán stotožnil s človekom vo vtelení, tak je On opäť stotožnený s človekom skrze Svojho Ducha v človeku. “Títo sú moji,” hovorí Pán. Týchto sedem Duchom naplnených poslov patrí Pánovi. Môžu byť odmietnutí alebo o nich môžu pochybovať. Skutočne, podľa ľudskej mienky možno nevyhovujú požiadavkám na kvalifikáciu, napriek tomu sú však poslami pre ten vek. Boh použil Abraháma (klamal), použil Mojžiša (búril sa), Jonáša (neposlúchal), Samsona (zhrešil), Dávida (vraždil). On tiež použil Jozuu a Jozefa. A tých, ktorí mali vážne chyby, je ďaleko viac ako tých, ktorí sa zdali byť dokonalí. VŠETCI BOLI A SÚ JEHO! Nikto si to nemôže dovoliť poprieť. Používal ich skrze Ducha Svätého, ktorého do nich vložil. Svojmu vlastnému Majstrovi stáli alebo padali. A v nich všetkých bola uskutočnená suverénna vôľa Božia. Nech sa to nejaká história pokúsi vyvrátiť, napriek tomu to zostáva pravdou. Večný Boh sa ešte stále prechádza medzi siedmimi zlatými svietnikmi a vysiela skrze Svojho Ducha Svojich poslov so Slovom k ľuďom každého veku.

ODSÚDENIE 762

Zjavenie 3:1b: “Znám tvoje skutky, že máš meno, že žiješ a si mŕtvy.” Zjavenie 3:2b: “Lebo som nenašiel tvojich skutkov úplných pred svojím Bohom.” Tu je skutočne veľmi zvláštna vec. Až doteraz v každom veku Duch najprv chválil tých pravých veriacich a potom odsudzoval tú nepravú révu. Ale v tomto období je taká zjavná bezohľadná nevšímavosť Pána a Jeho Slova, že celé posolstvo k tomuto piatemu veku znie ako odsúdenie. 763 “Znám tvoje skutky.” Čo boli tie skutky, ktoré prišli pred Pána a vyvolali Jeho odpor? No, vy viete, že každý vek čiastočne prechádza do nasledujúceho veku, a tým tiež máme pokračovanie skutkov štvrtého veku v piatom. Toto sú tie skutky, ktoré sú vám už známe:

ODSÚDENIE

203

1. Vedenie Ducha Svätého bolo nahradené ľudskou hierarchiou. 2. Čisté Slovo Božie a z neho slobodne plynúci úžitok pre všetkých ľudí bolo zosadené pre ustanovenia, dogmy, cirkevné rády atď. 3. Uctievanie v Duchu a dary Ducha a všetko to, čo patrí k pravému spoločenstvu obecenstva svätých, bolo odhodené nabok kvôli liturgii a doslovnému uctievaniu modiel, pohanským sviatkom atď. 4. Máriin kult sa dožadoval stále väčšieho miesta v kresťanskej bohoslužbe, až si ona skutočne prisvojila miesto v Božstve a Syn bol zo Svojho vznešeného postavenia nad všetkými zosadený a podriadený mužovi nazvanému pápež, ktorý sám seba označil za zástupcu Krista. 764 Tí, ktorí bojovali proti tejto strašnej antikristovskej cirkvi, boli zničení. Tí, ktorí v nej zostali, sa stali figúrkami cirkvi, či to boli sedliaci, alebo králi. Ich životy nepatrili viac im a nepatrili ani Kristovi. Ale oni patrili telom, dušou a duchom cirkvi Ríma. Hovorili o krvi Kristovej, a predsa za svoje spasenie platili peniazmi a kupovali si odpustenie hriechov zlatom alebo predpísaným pokáním. Tí majetnejší z nich sa ocitli v šťastnej situácii, keď im pápež Leo X. dovolil, aby si kúpili odpustky za svoje hriechy, ktorých sa ešte nedopustili, takže mohli s ľahkým svedomím plánovať svoje hrozné činy a vykonávať ich s tou istotou, že im pápež ich hriechy už odpustil. Slovo Božie bolo od nich držané ďaleko, tak kto teda mohol poznať pravdu? Pretože pravda prichádza jedine zo Slova, ľudia boli držaní vo väzení Rímskej Cirkvi a očakávali svoju smrť a po smrti súd. Ale tá veľká neviestka spitá krvou mučeníkov, ktorá ani jednou myšlienkou nepomýšľala na súd, ďalej vykonávala surové zabíjanie ľudí, obojako, duchovnou i telesnou smrťou. 765 Koncom štvrtého veku, ktorý by mohol byť takisto počiatkom piateho, invázia Turkov na Konštantinopol poslala zbehlých učencov s gréckymi rukopismi z Východu na Západ. Čistota Slova a učenie pravých veriacich bolo týmto spôsobom rozšírené. Nesmierny význam spočíval nielen v týchto skvelých učiteľoch, ale i vo vynáleze toho, čo sa stalo základom modernej tlače, a tým uľahčili výrobu kníh. Z tohoto dôvodu mohol byť tiež ukojený veľký hlad a dopyt po Biblii. Boh dal povstať mnohým mocným mužom, z ktorých jedným bol Luther. Kalvín a Zwingli boli ďalšie dve významné osobnosti a vedľa nich bol ešte celý rad iných, ktorí nie sú tak dobre známi. Avšak, hoci toto všetko nebolo nadarmo, mocné dielo Božie bolo v skutočnosti brzdené práve týmito mužmi. A to pre jednu vec, a síce, že NEBOLI proti zväzku cirkvi so štátom dohodnutým na Nicejskom koncile, ale oni v skutočnosti toto spojenie ešte podporovali. Obhajoba Evanjelia štátom bola vítaná, hoci to nemalo žiadnu oporu v Slove. A i keď vidíme “hnev človeka chváliaci Boha” i v takých udalostiach, ako keď sa Henrich VIII. zastal reformácie a odmietol autoritu pápeža, bolo to napriek tomu ďaleko vzdialené od pravdy Letníc a ochrany všemohúceho Boha.

204 766


I napriek ustavičnému Lutherovmu učeniu proti zasahovaniu do záležitostí miestnych cirkví zvonku, nebol schopný oslobodiť mysle ľudí od pojmov “Biskup, Arcibiskup” v cirkevnej vláde. Tak cirkev podnikla krok správnym smerom, avšak zostala naďalej spútaná a v krátkej dobe bola opäť zavretá v rovnakej cele, z akej sa pokúsila uniknúť. 767 Stále ešte nebola dovŕšená miera ohavných činov. Luther nielenže zlým rozoznaním podnietil vojnu, v ktorej mnoho ľudí našlo smrť, ale i tí, ktorí boli okolo Zwingliho, prenasledovali zbožného doktora Hubmeyera a dostali ho do väzenia a, i keď ho neodovzdali na hranicu, sú v skutočnosti v značnej miere zodpovední za jeho smrť upálením. A ani Kalvín neurobil menej, lebo sa dožadoval uväznenia Servetusa, ktorý videl a učil jednotu Božstva. Štát potom tohoto brata vypočul a ku Kalvínovmu úžasu bol upálený na hranici. 768 Ak kedy bola doba denominačnej horlivosti, potom to bolo v tejto tragickej dobe. Správy Komenského nám ukazujú mnoho z tejto éry. Komenský napísal knihu “JEDNO JE POTREBNÉ”. Prirovnáva svet k labyrintu a ukazuje, že cesta von z neho spočíva v opustení všetkého, čo nie je potrebné, a zvolenie toho jedného potrebného, Krista. Hovorí, že veľký počet učiteľov je príčinou mnohých siekt, pre ktoré už čoskoro nebudú žiadne mená. Každá cirkev považuje seba za tú pravú alebo aspoň za jej najčistejšiu, najpravdivejšiu časť, hoci jedna druhú s horkou nenávisťou prenasledujú. Nie je medzi nimi nádej na zmierenie, v nepriateľstve sa stretávajú s ešte nezmieriteľnejším nepriateľstvom. Z Biblie kujú svoje rozličné ustanovenia viery, tieto sú ich pevnosťami a ich ohradami, za ktorými sa skrývajú a bránia každému útoku. Nechcem povedať, že tieto vyznania viery, hoci vo väčšine prípadov musíme pripustiť, že je to tak, sú samé osebe zlé, avšak stanú sa nimi, pretože živia oheň nepriateľstva. Iba odstránením všetkých týchto vecí by bolo možné zahojiť rany cirkvi. “Tento labyrint siekt a rozličných vyznaní, ku ktorým ľudia patria; záľuba v diskutovaní... Čo tým bolo dosiahnuté? Bol niekedy urovnaný jediný spor učencov? Nikdy. Ich počet iba vzrastá. Satan je tým najväčším sofistom. Nikdy nebol v slovnom boji porazený. V bohoslužbách je obyčajne viac počuť ľudské slová ako Božie. Každý kecá tak, ako sa mu zaľúbi, alebo zabíja čas učenými výkladmi, aby boli vyvrátené názory ostatných. O znovuzrodení a o tom, ako musí byť človek pretvorený v obraz Krista, aby mohol byť účastný Božskej prirodzenosti (2. Petra 1:4), je zriedka niečo povedané. Z moci kľúčov, ktoré boli dané cirkvi, cirkev stratila takmer všetku moc na zviazanie, ostala iba moc na uvoľnenie... Sviatosti dané ako symbol jednoty, lásky a nášho života v Kristovi sa stali predmetom najhorkejších konfliktov, príčinou vzájomnej nenávisti a stredom sektárstva... Skrátka, kresťanstvo sa stalo labyrintom. Viera bola rozdelená na tisíce malých dielov a vy budete označený za heretika, ak niektorý z nich neuznáte... Čo môže pomôcť? Len to jedno, čo je tak potrebné - návrat ku Kristovi. Hľadenie na Krista ako na jediného vodcu a kráčať v Jeho stopách, odložiť všetky ostatné cesty nabok, až dosiahneme ten cieľ a dôjdeme do jednoty viery.

ODSÚDENIE

205

(Efežanom 4:13). Tak, ako nebeský Majster postavil všetko na pôde Písma, tak by sme mali my opustiť všetky zvláštnosti našich špeciálnych vyznaní a uspokojiť sa so zjaveným Slovom Božím, ktoré patrí nám všetkým. S Bibliou v ruke by sme mali zvolať: Verím tomu, čo Boh v tejto knihe zjavil, budem poslušne plniť Jeho príkazy, dúfam v to, čo On zasľúbil. Kresťania, počujte: Existuje len jeden život, ale smrť k nám prichádza v tisícich podobách. Je iba jeden Kristus, ale je tisíce antikristov... Teda vieš, ó, kresťanstvo, čo je to jedno, čo je potrebné? Buď sa navrátiš späť ku Kristovi, alebo ideš v ústrety zničeniu rovnako ako antikrist. Ak si múdry a chceš žiť, nasleduj Vodcu života. 769 Ale vy, kresťania, radujte sa, že ste boli uchvátení, ... počujte slová nášho Nebeského Vodcu: ‘Poďte ku Mne.’ ... Odpovedzte jednohlasne: ‘Tak, áno, ideme.’” 770 Už som povedal, že táto éra prispela k prudkému vzostupu denominačného ducha. Ak niekedy bolo korintské stanovisko “Ja som Pavlov, ja Kéfašov” prejavené, tak to bolo teraz. Boli tu luteráni, husiti, Zwingliho skupina atď. Také rozdelenie tela bolo odsúdeniahodné. Boli živí podľa mena, boli však mŕtvi. Isteže, boli mŕtvi, zomreli v minúte, v ktorej sa zorganizovali. Veľké skupiny sa zorganizovali a sami sa spojili manželstvom so štátom. Tým sa to stalo, to bol ich koniec. Tu boli luteráni, ktorí kritizovali rímsku cirkev, vedeli o bezbožnosti politických a duchovných zväzkov. Avšak Luther, (ako keď bol Peter prevážený židmi), išiel vpred a urobil obhajcom viery štát namiesto Boha. Toto je tá prvá známa denominácia, ktorá vyšla z neviestky. Ale keď Luther zomrel, tak to netrvalo dlho a opäť mali hierarchiu, práve takú, z akej vyšli a proti ktorej bojovali. Toto hnutie Božie bolo už v druhej generácii späť pod krídlami svojej matky. Ona sa navrátila bez toho, že by o tom vôbec vedela. Postavila svoje vlastné meno nad to Jeho. Žili so svojím vlastným menom a všetky denominácie dnes robia to isté. Žijú svojím vlastným menom a nie menom Pána Ježiša Krista. To je celkom dobre vidieť, lebo každá cirkev sa pozná podľa toho, akým spôsobom uctieva Boha. Ale žiadna nie je známa mocou Božou. Tu je váš test. Bol by som tiež rád, keby ste si tu všimli, že táto éra nemala vo svojom strede divy a znamenia. Oni zamenili moc Božiu za moc štátu. Držali sa svojho vlastného mena, urobili si svoje mená veľké. Bol to ten starý duch, ktorý chce každého dostať do svojho stáda. Dnes chcú baptisti, aby k nim prišli metodisti a naopak, a metodisti sa snažia obrátiť k sebe presbyteriánov. A letniční ich chcú všetkých. Každý tvrdí, že toho ponúka najviac a poskytuje najväčšie nádeje určitý druh dverí do neba alebo prinajmenšom cestu hojnejšieho vojdenia. Aké je to všetko tragické! 771 Tento denominačný duch donútil všetky denominácie, aby spísali svoje predpisy, a aby učili svoje vyznania viery, aby si zriadili svoje úrady a cirkevné správy, a potom si každá jedna z nich privlastňuje právo, že ona a jedine ona hovorí za Boha, lebo je k tomu najlepšie spôsobilá.


206

No, či toto nie je presne to, čo robí pápež a Rímsko-katolícka cirkev! Nachádzajú sa opäť priamo pri svojej matke, pobehlici, a nevedia o tom. 772 Končiac s poznámkami k tomuto veršu, “Máš meno, že si živý, ale si mŕtvy,” vám nemôžem dosť jasne zdôrazniť, že tento vek, hoci priniesol reformáciu, bol Bohom najprísnejšie karhaný a nie chválený, lebo v tomto veku BOLO ZASIATE SEMENO DENOMINÁCIE, KTORÁ TO ZORGANIZOVALA ROVNO SPÄŤ K PROSTITÚTKE po tom, čo Boh otvoril dvere úniku. Keď nastalo hnutie mimo katolíckej cirkvi, ono ako celok nebolo čisto duchovné, ale viac politické. Väčšina ľudí bola za protestantizmus, pretože, ako som sa už zmienil, oni nenávideli rímsky systém politického a finančného otroctva. A tak miesto toho, aby to bolo veľké duchovné hnutie so všetkými znakmi vplyvu Ducha Svätého, ako keď Boh použil čisto duchovné prostriedky, aby dosiahol Svoje zámery z Letníc, v skutočnosti to bolo DIELO, V KTOROM ĽUDSKÝ HNEV CHVÁLIL BOHA. A výsledky sú zhodné s dejinami Izraela, keď opustili Egypt a putovali púšťou, a predsa nevošli do zeme Kanaán. Mnoho však bolo dosiahnuté v tom, že jarmo Ríma bolo čiastočne zlomené, a ľudia teraz mohli prijať Slovo Božie a vydať sa vplyvu Ducha bez strachu, pod ktorým kedysi boli. Toto otvorilo dvere veľkému misijnému veku, ktorý nasledoval. 773 Tyatírska Jezábeľ vôbec nemala náladu vzdať sa svojej vlády nad ľuďmi, a tak vidíme, že jej dcéra Atália pozdvihuje hlavu v Sardskom veku v nádeji, že bude schopná udusiť pravé semeno svojimi schémami organizácie.

VAROVANIE 774

Zjavenie 3:2: “Bdej a upevňuj i všetko ostatné, čo ide zomrieť, lebo som nenašiel tvojich skutkov úplných pred svojím Bohom.” 775 Prial by som si, aby sa dalo povedať, že Sardský vek bol obnovením namiesto reformáciou. Ale to sa povedať nedá. Slovo ho nenazýva obnovením, ale, samozrejme, reformáciou. Keby to bolo navrátenie, potom by bol tento vek ďalším letničným vekom. Ale tým nebol. To najlepšie, čo sa o ňom dá povedať, bolo: “Upevňuj i všetko ostatné, čo ide zomrieť.” Niečo tam chýbalo. Ó, áno, celkom iste. Tento vek mal ospravedlnenie, ale chýbalo im posvätenie a krst Duchom Svätým. To je to, čo bol originálny Boží plán. To je to, čo mali na Letnice. Boli ospravedlnení, boli posvätení a boli naplnení Duchom Svätým. No, počúvajte ma. Zmysel vášho ospravedlnenia a posvätenia spočíva v tom, aby ste nakoniec mohli byť pokrstení Duchom Svätým. To je dôvod existencie cirkvi. Je to chrám Boží naplnený Bohom, Duchom Svätým. Ten istý Duch, ktorý bol v Ježišovi, keď bol tu na zemi, a spôsoboval, že robil tie mocné skutky, sa vrátil na Letnice na cirkev, aby mohla robiť tie isté skutky.

VAROVANIE

207

Tento vek takéto skutky nemal. Áno, mali písané Slovo, (ale nie zjavené Slovo). Toto bolo obdobie reformácie. Ale neboj sa, malé stádečko, Boh povedal, “Ja prinavrátim.” A táto reforma mala byť začiatkom tohoto prinavrátenia. On išiel (podľa Svojho zasľúbenia) vziať cirkev z hlbín satanových v Temných vekoch späť do Hlbín Božích, ktoré mali na Letnice a počas prvých pár rokov existencie cirkvi. 776 Teraz dajte, prosím, pozor a pochopte toto. Tu v druhom verši, ktorý som čítal, je napísané, “Lebo som nenašiel tvojich skutkov dokonalých pred Bohom.” Viete, aký význam má slovo ‘nedokonalý’? To je ‘nenaplnený’. Tento vek bol nenaplneným vekom. Bol to iba začiatok návratu. Preto som tiež povedal, že Biblia to nazýva Reformáciou, nie obnovením. Začalo to učením o ospravedlnení, čo znamená, že spasenie je kompletne od Boha. Ó, ako Luther kázal suverenitu Božiu a vyvolenie! Vedel, že je to všetko z milosti. Oddelil cirkev od nadvlády cirkevnej hierarchie. Porazil modly, zrušil spoveď kňazom, obžaloval pápeža. Bolo to veľmi dobré, ako začal, ale už pred 1 500 rokmi Boh povedal, “Luther, ty s niečím začneš, ale tvoj vek to uvidí všetko nevyplnené, Ja to nechávam na neskôr.” Haleluja! Náš Boh panuje. On pozná koniec pred začiatkom. Áno, Luther bol Jeho poslom. Nevyzerá to tak, ak pozorujeme nedostatky. Avšak kedysi bol jeden muž menom Jonáš, ktorý mal vo svojom živote takisto nedostatky. Bol prorokom, i keď by sme to ty a ja podľa toho, ako konal, nepovedali. Ale Boh pozná tých, ktorí sú Jeho, a On má s nimi Svoju cestu tak, ako mal i s Jonášom. Mal Svoju cestu s Lutherom v Sardskom veku a bude mať Svoju cestu až k úplnému dokončeniu. 777 Toto bol nenaplnený vek. Bol to vek reformácie. Ale je to tak, ako to Boh chcel mať. Rád by som vám to ilustroval spôsobom, akým som to urobil i jednému výbornému luteránskemu bratovi, ktorý je prezidentom jedného veľmi dobrého seminára na západe. Bol som k nemu pozvaný, aby som s ním jedol a hovoril s ním ohľadom Ducha Svätého. Bol zmätený kvôli mnohým veciam a pýtal sa ma, “Čo vlastne my luteráni máme?” Povedal som, “No, máte Krista.” Povedal, “Chceme Ducha Svätého. Myslíš, že Ho máme?” Povedal som, “Potencionálne, vy na to veríte.” Povedal, “Čo tým myslíš, potencionálne? Sme hladní po Bohu. Čítali sme jednu knihu o Letniciach, o daroch Ducha, a tak niektorí z nás leteli do Kalifornie, aby sme navštívili toho autora. Keď sme tam prišli, povedal nám, že napriek tomu, že napísal tú knihu, sám dary nemá. Keď sme teraz videli pôsobenie darov v tvojej službe, chceli sme s tebou hovoriť, lebo ty o tom musíš niečo vedieť.” 778 No, seminár tohto brata je na vidieku a patrí k nemu mnoho árov hospodárskej pôdy, na ktorej môžu študenti pracovať a takto si preplácať vysokú školu. K farme patria i továrne, aby boli zaistené ďalšie pracovné príležitosti. Použil som teda jeho polia, aby som objasnil svoj prípad,

208


a povedal som, “Bol raz jeden muž, ktorý vyšiel, aby zasial na svojom poli kukuricu. Najprv vytrhal zbytky pňov, pozbieral všetko kamenie, zoral, urovnal a potom zasial svoju kukuricu. Každé ráno pole obhliadol, až jedného rána namiesto prázdneho poľa uvidel miriády vzišlých malých lístkov. Povedal, ‘Chvála Bohu za moje kukuričné pole.’” A potom som sa ho opýtal, “Mal ten muž už kukuricu?” Povedal, “No, z jednej strany ju mal.” Povedal som, “Potencionálne áno, a to ste boli vy luteráni v reformácii, keď ste vyhnali svoj lístok, vidíte? Zrno začalo rásť. (Po tom, ako v temných vekoch zhnilo v zemi). Po niekoľkých lístkoch tam bolo pár veľkých stebiel a jedného dňa sa potom objavil kvitnúci klas. Tento klas sa teraz díval dolu na steblo a povedal, “Vy formálni luteráni nemáte nič. Pozrite na nás. My sme nositeľmi semena, veľkí misionári, náš deň je misijnou érou.” Vek klasu bol vek Wesleya. Oni boli najväčší misionári a dokonca prekonali i nás v našom veku. Čo urobil tento vek? Rozvial to ako peľ vo vánku. 779 No, čo je ďalší krok? Logicky sa domnievame, že to môže byť už len následné vyformovanie a žatva obilia, úplný cyklus. Ale tak to nie je. Je tu ešte jeden iný stupeň. Ten stupeň je, keď je šupka alebo pleva sformovaná, aby ukrývala semeno. A to je presne to, čo sa stalo v tomto duchovnom cykle. Na prelome 20. storočia na začiatku Laodicejského veku sa všeobecne verilo, že Duch Svätý spadol presne tak ako na Letnice. Ľudia hovorili v jazykoch a robili si nárok, že sú pokrstení Duchom Svätým s tým dôkazom, že hovorili v jazykoch. Ale mnohokrát som prechádzal obilnými poliami a trhal som tam v neskorom lete klasy pšenice a trel som ich v ruke, aby som dostal zrno, ale na moje prekvapenie V TÝCH PLEVÁCH ŽIADNE ZRNO PŠENICE NEBOLO, HOCI TO ZVONKU VYZERALO, ŽE V TOM PŠENICA ISTOTNE JE. To je dokonalý obraz takzvaného letničného hnutia. A že toto je dokázaný fakt, potvrdzuje skutočnosť, že títo ľudia sa ZORGANIZOVALI NA DOKTRÍNE a spútali sa práve tak, ako to urobili všetky organizácie pred nimi, dokazujúc tak, že namiesto toho, aby boli pravým semenom, sú len šupkou alebo ochranným obalom pre pšeničné semeno, ktoré príde. Tento vek plevy je tým nebezpečným obdobím, o ktorom hovoril Ježiš v Matúšovi 24:24, “tak, že by zviedli, ak by to bolo možné, i vyvolených.” Ó, človek cítil, že táto šupka, ten takzvaný letničný vek, je tým pravým semenom. Ale on dokázal, že je len nositeľom, ktorý má preniesť život do toho veku, v ktorom prichádza pravé prinavrátenie, a kde táto pšenica-Nevesta je zjavená v moci, ako povedal Ezechiel v 47:2-5: “Odtiaľ ma vyviedol cestou brány obrátenej na sever a previedol ma okolo cestou, ktorá vedie von k vonkajšej bráne cestou brány, ktorá je obrátená na východ. A hľa, vody vyvierali z pravej strany. A keď vychádzal muž na východ, mal mernú šnúru vo svojej ruke a nameral tisíc lakťov a previedol ma cez vodu, vodu po členky. Potom nameral tisíc a previedol ma cez vodu, vodu po kolená; a zase nameral tisíc a previedol ma cez vodu po pás. Opäť nameral tisíc a bol potok, cez ktorý som nemohol

SÚD

209

prejsť, pretože boli vody prihlboké, vody, v akých sa musí plávať, potok, ktorý sa nedá prebrodiť.” 780 A spôsob, akým sa to stalo, bol podľa Božej dokonalej vôle a podľa Božieho dokonalého programu. Luteráni mali potenciálne Ducha Svätého v ospravedlnení, metodisti Ho mali potenciálne v posvätení a dnes bol prinavrátený, obnovenie - Duch Svätý je tu. 781 “Bdej a upevňuj i všetko ostatné, čo ide zomrieť.” No, tie myšlienky vyjadrené v tých dvoch slovách “bdej” a “upevňuj” [angl. “posilňuj” - pozn. prekl.] sa týkajú týchto vecí. Bdieť neznamená len byť zobudený, ale naozaj sa mať na pozore. Ak nie sme takí, vkráda sa nebezpečie a strata. Posilniť znamená viac, ako dodať silu, znamená to zabezpečiť a natrvalo vybudovať. Tieto oba príkazy sa vzťahujú na to, čo zostalo z PRAVDY, ktorá sama bola pripravená alebo “išla” zomrieť. Toto vyjadrenie Ducha mi prichádza ako ilustrácia. Skupina otrokov v úplnom fyzickom a morálnom poddanstve povstala a unikla svojim vládcom (to je to, čo je mienené pod pojmom Sardy uniknutí). Oni sú prenasledovaní a ich veľké a slávne zisky sú takmer všetky stratené. Neboli znovu zajatí, ale takmer všetko, čo sa o nich dá povedať, je, že unikli. Neunikli úplne ako niektorí podľa Slova. Títo stratili mnoho zo svojej slobody. Ale teraz Pán hovorí, “Vy ste potencionálne späť v zajatí. Aby ste sa nevrátili späť, staňte sa bdelými a vždy zostaňte bdieť ohľadom vecí vášho zajatia, inak stratíte všetko. Posilnite sa v tom, čo vám ešte zostalo, tak, aby ste sa trvale zbudovali v tom, čo máte, a zaistili sa tak proti budúcej strate. Toto bude vaša príležitosť vyplniť všetko, čo ste ešte nevyplnili.” Išli však ďalej? Nie. Neposlúchli hlas Ducha a ďalší vek išiel do zajatia, a tak dal Boh povstať iným, ktorí pokračovali vo vypĺňaní Jeho vôle. Boh obišiel luteránsku denomináciu práve tak ako všetky ostatné a oni sa už nikdy nevrátia. Boh musel pokračovať ďalej a v novom veku priniesol ďalšiu pravdu a trochu viac navrátenia.

SÚD 782

Zjavenie 3:3: “Pamätaj tedy, jako si prijal a počul, a ostríhaj a učiň pokánie. Keď tedy nebudeš bdieť, prídem na teba ako zlodej a nezvieš, v ktorú hodinu prídem na teba.” 783 Chcem prečítať iný (Wuestov) preklad tohoto verša. “Pamätaj teda, akým spôsobom si prijal (pravdu ako trvalú záruku) a ako si (ju) počul, a chráň (ju) a ihneď zmeň myseľ.” Z tohoto verša je zjavné, že Boh im dal pravdu ako trvalú záruku. Bola prijatá a neodvolateľne im patrí. Teraz treba čakať, čo s ňou urobia - či budú na ňu dbať, alebo nie. A to je pravda. Dostali základnú pravdu celého Evanjelia: “Spravodlivý bude žiť z viery,” “Spasenie je od Pána.”


210

Počuli pravdu Biblie, ktorá zdrvila učenia Ríma a všetku pápežskú autoritu postavila ako úplne bezvýznamnú. Poznali pravdu, že cirkev zachrániť nemôže. Porozumeli Večeri Pánovej. Mali svetlo o vodnom krste. Odstránili obrazy. Je to pravda? Prečo v žiadnom veku nebolo toľko mužov, ktorí by okolo seba šírili tak mnoho svetla. Mali dostatok osvietenia, aby kompletne preskúmali ten starý systém alebo začali nanovo a dovolili Bohu, aby ich viedol verš za veršom, predpis za predpisom. Prijali pravdu. Chceli ju a počúvali ju. Avšak otázka bola, ako ju počúvali? Či ju počúvali, aby na nej stavali? Alebo to bol ten istý postoj ako tých mnohých Grékov, aby mali o čom diskutovať a teoretizovať okolo toho? Očividne bolo to bohaté Slovo pravdy počúvané akademickým spôsobom namiesto praktického využitia a pôsobenia, lebo Boh v tejto veci požadoval zmenu mysle. Ak je toto Slovo Božie, čím predsa skutočne je, potom Ho musíme poslúchať. Zlyhanie poslušnosti privádza súd. Keď boli strážcovia svätého chrámu nájdení, že spia, boli zbití a ich šaty boli spálené. Čo urobí Pán s tými, ktorí v tomto veku poľavili na svojej stráži? 784 “Prídem na teba ako zlodej.” Staroveké Sardy boli neustále obťažované banditmi, ktorí zostupovali z hôr a rabovali ľudí. Príliš dobre teda vedeli, čo im Duch hovorí tým, že Pán príde ako zlodej. Jedine ostražitosť a pripravenosť bude dostatočná k tomu, aby boli pre Jeho príchod hotoví. My vieme, že toto je posolstvo pre falošnú vínnu révu, lebo príchod Pánov bude taký ako vo dňoch Noeho. Tí ôsmi zachránení si boli dobre vedomí nastávajúcej potopy, a pretože si toho boli vedomí, boli pripravení a zachránení. Ale svet bezbožných bol zmietnutý. Hoci boli denne v kontakte so spravodlivými a počuli pravdu, odložili ju nabok, až už bolo príliš neskoro. Títo úplne telesne zmýšľajúci ľudia vtedajšej doby sú typom dnešných formálnych kresťanov, ktorých životy sú plné pozemských vecí a oni v nich nachádzajú potešenie v takej miere, že už nemajú túžbu po tom duchovnom a nie sú si vedomí Jeho zjavenia sa ani naň nie sú pripravení.

CHVÁLOREČENIE 785

Zjavenie 3:4: “Ale máš i v Sardách niekoľko málo osôb [angl. “mien” pozn. prekl.], ktoré nepoškvrnili svojho rúcha a budú sa prechádzať so mnou v bielom rúchu, pretože sú hodni.” 786 Iste, že slovo ‘mená’ znamená ‘ľudí’. Tak, ako sa hovorí i o tých vo vrchnej dvorane v Skutkoch 1:15: “A bol tam vovedne zástup tak asi stodvadsať duší [angl. “mien” - pozn. prekl.].” Ale podľa mňa to ide ešte omnoho ďalej, než ako by tým boli označovaní len ľudia. Odhaľuje to tú pravdu, ktorá je postavená do každého veku, čo nám náš Pán s veľkým dôrazom oznamoval. Ide o toto: Cirkevný systém týchto vekov tvoria dve révy. Pravá a falošná.

CHVÁLOREČENIE

211

Boh ich vo Svojom zvrchovanom zámere dal všetky dohromady a nazýva ich cirkev. Vidíte, ako ich v tomto veku karhá, keď hovorí, “Cirkvi, ktorá je,” nie “cirkvám, ktoré sú” v Sardách, ale dával ich dohromady, “cirkev, ktorá je...” “Znám tvoje skutky... Si mŕtvy... Tvoje skutky nie sú úplne...” A potom pokračuje, “Ty (táto cirkev v Sardách) máš niekoľko ľudí, ktorí sú správni a nie falošní ako väčšina. Títo chodia v čistom odeve a sú Ma hodní.” No, títo ľudia, ktorí boli tými pravými svätými Božími, chodili “všetci pôvabne pred Pánom”. Ich odev bol čistý. Vy predsa viete, že sa vtedy nosili rúcha, ktoré sa dotýkali zeme, a boli preto zaprášené. Títo ale dávali pozor, ako chodia, aby neboli svetom skazení. Boli v Duchu a chodili v Duchu. Boli pred Ním svätí a bez viny. Tak spĺňali svoj účel, lebo to je to, čo je nám povedané v Efežanom 1:4 ohľadom Božieho zámeru voči nám, “Aby sme boli svätí a bezvadní pred Ním.” 787 No, z tohoto verša, ktorý ukazuje, že vyvolených Božích je len “Málo Mien”, môžete jasne vidieť, čo sa o tomto veku učíme. Bol chaotický, bol NEVYPLNENÝ, bol rozštiepený do mnohých rôznych smerov a Boh ho takmer celý len karhal. Bol slabý a nemocný a hotový zomrieť. Nebola to tá slávna éra, akú sa z nej tí telesne zmýšľajúci protestantskí historici pokúšajú urobiť. Jeden letmý pohľad na ten strom nám dovoľuje všimnúť si, že bol nakazený a zničený, zbavený lístia a neplodný, s výnimkou niekoľkých zdeformovaných a červivých plodov, ktoré rýchlo padali na zem. Ale dajte na chvíľu pozor. Hľaďte pozorne. Tam na vrchole vo svetle slnka bolo ‘prvé ovocie’ - tých ‘nie mnoho mien’ - dokonalých v Ňom, lebo boli z Neho zrodení, Ním naplnení a chodiaci s Ním skrze Jeho Slovo. 788 Vďaka Bohu za ‘týchto málo’. 789 “Budú sa so mnou prechádzať [angl. “A budú kráčať so Mnou” - pozn. prekl.].” To je to, čo hovorí Boh, že im udelí za toto priame chodenie. Je to časť ich dedičstva, ktoré pre nich pripravil. Ak s Ním boli ochotní kráčať skrze pasce a nástrahy života a boli Mu ku cti, On ich odmení. On nezabúda na našu prácu lásky, Boh nás vždy odmení za naše úsilie ľúbiť sa Jemu. 790 Áno, oni išli týmto svetom a nemali na ňom účasť. Nenechali sa, aby ich premohli systémy sveta. Zatiaľ čo sa veľké mená tohoto veku pripojili k lichoteniu štátu a vybrali si politické smerovanie skôr ako duchovné a vracali sa na svojej ceste späť do sveta, stálo týchto niekoľko za Slovom Božím a tým uctili Pána. Teraz ich zase poctí On, lebo sa s Ním budú prechádzať v bielom. Tu na zemi sa stotožnili s Ním a teraz sa On Sám stotožní s nimi v Novom Jeruzaleme. Aké nádherné bude toto stotožnenie! To spôsobuje, že jasám, a zároveň, že plačem, ak pomyslím na to, ako sa On skláňa ku nám, lebo vidíte, že nebude oblečený do inej farby ako Jeho svätí, ako by to urobili zemskí vodcovia. Nie, títo sú ako On. On je ako oni. Oni sú ako On, dokonca, ako to povedal Ján, “oni Ho vidia tak, ako je.”

212


791

“Lebo sú hodni.” Uvedomili ste si, kto to hovorí? Je to Ježiš, ten Hodný, On Sám. On je ten Jediný, ktorý je považovaný za hodného vziať knihu z ruky Toho, ktorý sedí na tróne. A teraz hovorí tento Jediný Hodný ku Svojim svätým. “Vy ste hodni.” Tu je Jeden, jediný Jeden oprávnený súdiť a, (skutočne všetok súd patrí Jemu), a On hovorí, “Vy ste hodni.” Tieto slová sú tak udivujúce ako slová v Rimanom 8:33b. Boh povedal, “Ja som spravodlivý.” [Wayeho preklad - pozn. prekl.] Tam v bielom svetle Božej spravodlivosti počujte Ježišov sladký hlas, ako hovorí, “Títo sú Moji. Oni sú spravodliví. Oni sú hodní. Budú sa so Mnou prechádzať v bielom.”

ZASĽÚBENIE PRE PREMOŽITEĽA 792

Zjavenie 3:5: “Ten, kto víťazí, bude odiaty bielym rúchom a nevytriem jeho mena z Knihy Života a vyznám jeho meno pred svojím Otcom i pred jeho anjelmi.” 793 “Ten, kto víťazí, ten bude odiaty bielym rúchom.” Toto je vlastne opakovanie štvrtého verša, ktorý ukazuje na tých niekoľko málo, ktorí nepoškvrnili svoje rúcha. Pred mnohými rokmi sme tu zvykli mať porekadlo, ktoré bolo nepochybne odvodené od tohoto verša. Bolo to: “Udržuj svoj odev čistý.” Znamenalo to: nezamotaj sa do pochybných vecí. Druhí sa zamotajú a ty môžeš byť v pokušení urobiť to tiež alebo sa niekto môže snažiť do toho zamotať teba, ale ty buď od toho všetkého čistý tým, že sa tým veciam budeš vyhýbať. No, Boh odmení tých, ktorí nasledovali túto radu. Budú odiati v bielom tak, ako je On odiaty v bielom. Peter, Jakub a Ján Ho videli na Hore Premenenia a Jeho šaty boli biele ako svetlo. Práve tak budú odiati Jeho svätí. Ich rúcha sa budú žiarivo bielo skvieť. 794 Vy viete, že žijeme v konečnom čase. Je to v tomto veku, kedy sa cirkvi spolu zjednotia. Tak, ako už teraz ovládajú svetovú politiku, budú mať čoskoro pod kontrolou i financie sveta. Ak potom nebudete patriť k svetovej organizácii cirkví, nebudete môcť kupovať ani predávať. Prídete o všetko. Tí, ktorí zostanú verní Bohu a zachovajú svoj odev čistý od znečistenia tohoto svetového systému cirkví, budú fyzicky odstránení. Bude im predložené to veľké pokušenie ustúpiť. Kazatelia podľahnú s ospravedlnením, že budú slúžiť Bohu v rámci antikristovského systému šelmy. Podľahnú lichôtkam a pochlebovaniam hierarchie a ľudia budú nasledovať týchto falošných pastierov priamo na porážku. Ale na súde budú nájdení všetci nahí. Nebudú im dané tieto biele rúcha ani sa s Ním nebudú prechádzať. Nemôžete chodiť v špinavých šatách tohoto sveta, držiac tu svoje ruky s diablom a potom očakávať, že budete s Bohom. Je najvyšší čas prebudiť sa a uposlúchnuť hlas Boží, ktorý volá, “Vyjdite z neho (z organizovaného náboženstva), môj ľude, aby ste sa nezúčastnili jeho hriechov a aby ste nedostali z jeho rán.” Amen.

ZASĽÚBENIE PRE PREMOŽITEĽA

213

Boh hovorí. Stráňte sa náboženstva tohoto sveta tak, ako sa stránite pliagy. Prestaňte chodiť so svetom a vybieľte svoj odev pokáním a krvou Baránka. Ale urobte to teraz, lebo zajtra by mohlo byť príliš neskoro. 795 “Ten, kto víťazí, nevytriem jeho mena z Knihy Života.” A opäť prichádzame k najťažšej porcii Slova. Tento verš je povrchne používaný arminiánmi a kalvinistami k tomu, aby sa hodil ich zámerom. Arminiáni budú tvrdiť, že tento verš bezpečne anuluje Jána 6:37-44: “Všetko, čo mi dáva Otec, prijde ku mne, a toho, kto prijde ku mne, nevyženiem von. Lebo som nezostúpil z neba nato, aby som činil svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal. A to je vôľa toho, ktorý ma poslal, Otcova, aby som nestratil ničoho z toho, čo mi dal, ale aby som to všetko vzkriesil v ten posledný deň. Lebo to je vôľa môjho Otca, ktorý ma poslal, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný život, a ja ho vzkriesim v posledný deň. Vtedy reptali Židia proti nemu, že povedal: Ja som ten chlieb života, ktorý zostúpil z neba, a hovorili: Či nie je toto Ježiš, syn Jozefov, ktorého otca i matku my známe? Jako tedy hovorí tento, že vraj zostúpil som z neba? Vtedy odpovedal Ježiš a riekol im: Nerepcite medzi sebou! Nikto nemôže prijsť ku mne, keby ho nepritiahol Otec, ktorý ma poslal, a ja ho vzkriesim v posledný deň.” Arminianizmus nepovažuje vôľu Otca za suverénny úmysel, skôr za vlastné prianie Toho, ktorý sa díva a očakáva, čo budú ľudia robiť s Jeho dobrými darmi milosti a dokonca i s večným životom. 796 Kalvinisti to takto nevidia. Vidia v tomto verši mocnú útechu dávanú trpiacim a sužovaným svätým, a to nezávisle od toho, aké sú zlé časy, aké strašné je prenasledovanie, lebo premožiteľ je predsa niekto, “kto verí, že Ježiš je Kristus.” A jeho meno nebude nikdy odstránené z tejto Knihy. Mnohí dokonca hovoria, že táto ‘Kniha Života’ nie je ‘Baránkova Kniha Života’. Ale ako obyčajne, ak niekto pozoruje nejaký verš povrchne, odchádza len s povrchným porozumením. 797 Možnosť odstránenia mena zo zápisov Božích si zaslúži viac pozornosti ako len príležitostné štúdium. Až doteraz väčšina študentov Písma jednoducho vyvodzovala záver, že Boh umiestňuje mená znovuzrodených do Baránkovej Knihy Života vo chvíli ich znovuzrodenia. A ak ich meno musí byť z nejakého dôvodu odstránené, tá časť ostane jednoducho prázdna, ako to bolo predtým, než tam bolo to meno vpísané. Toto je v stopercentnom protiklade k tomu, čo nás Slovo skutočne učí. 798 Na začiatku našej štúdie vedzme, že NIE JE známe JEDINÉ miesto Písma, ktoré by učilo, že Boh v súčasnosti zostavuje zápis mien. Toto všetko sa stalo pred založením sveta, ako to zakrátko ukážeme. Nie je to len otázka toho, že sa tu budeme zaoberať dvomi skupinami ľudí, ktoré obe mali tú možnosť, aby prijali večný život, zatiaľ čo jedni ho prijali a tí druhí, ktorí odmietli, ho neprijali a ich mená tam neboli zapísané. Z Písma ukážeme, že je veľký počet tých, ktorí dokonca neboli znovuzrodení a vojdú do večného života. Akokoľvek podivne to môže znieť, je to istá pravda. Takisto ukážeme, že je skupina ľudí, ktorých mená boli zapísané pred založením sveta,

214


KTORÝCH MENÁ NEMÔŽU BYŤ ZA ŽIADNYCH OKOLNOSTÍ VYMAZANÉ. Ale takisto ukážeme, že je tu iná skupina, KTORÝCH MENÁ TAM BOLI ZAPÍSANÉ PRED ZALOŽENÍM SVETA, ALE ICH MENÁ BUDÚ VYMAZANÉ. 799 Najprv by som chcel povedať, že nie je podklad pre tvrdenie, že by ‘Baránkova Kniha Života’ nebolo to isté ako ‘Kniha Života’. Kniha Života môže byť nazvaná Baránkovou Knihou Života alebo Kristovou Knihou Života alebo dokonca Tvojou Knihou alebo Knihou živých. Sú v nej napísané iba mená. Zjavenie 13:8: “A budú sa jej (šelme) klaňať všetci, ktorí bývajú na zemi, ktorých mená nie sú napísané v Knihe Života Baránka, zabitého od založenia sveta.” Zjavenie 17:8: “Šelma, ktorú si videl, bola a nie je a má vyjsť z priepasti a ísť do zatratenia a budú sa diviť obyvatelia zeme, ktorých mená nie sú zapísané v Knihe Života od založenia sveta, keď budú vidieť šelmu, že bola a nie je, a keď zase tu bude.” Zjavenie 20:12-15: “A videl som mŕtvych, malých i veľkých, stojacich pred trónom Božím. A otvorili sa knihy, a otvorila sa aj iná kniha, to jest kniha života, a mŕtvi boli súdení podľa toho, čo bolo napísané v knihách, podľa svojich skutkov. A more vydalo mŕtvych, ktorí boli v ňom, i smrť, i peklo dali mŕtvych, ktorí boli v nich, a boli súdení jeden každý podľa svojich skutkov. A smrť a peklo boli uvrhnuté do toho ohnivého jazera. Toto ohnivé jazero je tá druhá smrť. A jestli niekto nebol nájdený zapísaný v knihe života, bol uvrhnutý do ohnivého jazera.” Môžete vidieť, že hoci sú menované i iné knihy, odvolanie sa vzťahuje vždy len k JEDNEJ Knihe, ktorá obsahuje mená. V Zjavení je nazývaná ‘Baránkovou Knihou Života’ alebo ‘Knihou Života’. 800 Teda kde je umiestnená tá Kniha? Lukáš 10:17-24: “Potom sa navrátili tí sedemdesiati s radosťou a hovorili: Pane, aj démoni sa nám poddávajú v tvojom mene. A on im povedal: Videl som padnúť satana jako blesk z neba. Hľa, dal som vám právo a moc šliapať po hadoch a po škorpiónoch a nad všetkou mocou nepriateľa, a nič vám neuškodí. Avšak tomu sa neradujte, že sa vám poddávajú duchovia, ale radšej sa radujte, že sú vaše mená napísané v nebesiach. V tú hodinu zaplesal Ježiš v duchu a povedal: Chválim ťa, Otče, Pane neba a zeme, že si skryl tieto veci pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich nemluvňatám. Áno, Otče, lebo tak sa ti to ľúbilo. Všetko mi je dané od môjho Otca. A nikto nezná, kto je Syn, iba Otec, a kto je Otec, iba Syn, a komu by to Syn chcel zjaviť. A obrátiac sa k učeníkom osobitne v súkromí, povedal: Blahoslavené oči, ktoré vidia, čo vy vidíte! Lebo hovorím vám, že mnohí proroci a kráľovia chceli vidieť, čo vy vidíte, a nevideli, a počuť, čo vy čujete, a nepočuli.” Tá Kniha Života sa celkom určite nachádza v nebi a bude otvorená na súde pri veľkom bielom tróne. V týchto veršoch Ježiš povedal, že ich MENÁ sú zapísané v nebesiach. Boli zapísané do Knihy Života, lebo tam sa nachádzajú mená. Ježiš hovoril k sedemdesiatim (verš 17), ale hovoril tiež k dvanástim (verš 23). Oni sa všetci radovali, že sa im v Ježišovom Mene poddávajú diabli. Ale Kristova odpoveď bola, “Neradujte sa, že sa vám poddávajú duchovia, ale radšej sa radujte, že vaše mená sú napísané


215

v nebesiach (Kniha Života).” Tu si všimnite, že Judáš bol tiež jedným z tých, ktorí vyháňali diablov v Ježišovom Mene, ale vieme, že bol diablom, synom zatratenia. Ján 6:70-71: “Ježiš im odpovedal: Či som si ja nevyvolil vás dvanástich? A jeden z vás je diabol. A to povedal o Judášovi Šimona Iškariotského, lebo ten ho mal zradiť, ktorý bol jedným z tých dvanástich.” Ján 17:12: “Keď som bol s nimi na svete, ja som ich ostríhal v tvojom mene, ktorých si mi dal, a strážiac zachránil, a nikto z nich nezahynul, iba ten syn zatratenia, aby sa naplnilo Písmo.” Ján 13:10-11 a 18: “Ježiš mu riekol: Ten, kto je umytý, nepotrebuje iného, len aby si umyl nohy, lebo je celý čistý. Aj vy ste čistí, ale nie všetci. Lebo znal svojho zradcu, a preto povedal: Nie všetci ste čistí. Nehovorím o vás o všetkých; ja viem, ktorých som si vyvolil, ale aby sa naplnilo Písmo: Ten, ktorý je môj chlieb, pozdvihol proti mne svoju pätu.” Ak má reč ešte nejaký význam, potom musíme pripustiť, že Judáš bol Ježišom vybraný (Ján 13:18), ale nebol čistý. (Ján 13:10-11) Judáš bol takisto Ježišovi daný Otcom. Ján 17:12. (Všimnime si tu, že “vybraný” a “darovaný” je presná paralela ako v príklade Mojžiša a faraóna, Jákoba a Ezava. Lebo Ezav a faraón boli obaja predzvedení a predurčení pre hnev, zatiaľ čo koniec Mojžišov a Jákobov bolo oslávenie. 1. Petra 2:8-9a ukazuje oboje, neveriacich i vyvolených: “ktorí sa urážajú na Slove, súc neposlušní, na čo sú aj určení. Ale vy ste vyvolená generácia.”) Judáš bol počítaný medzi tých dvanástich a mal skutočne podiel na službe pred Letnicami. Skutky 1:16-17: “Mužovia bratia, muselo sa naplniť Písmo, ktoré predpovedal Svätý Duch skrze ústa Dávidove o Judášovi, ktorý sa stal vodcom tým, ktorí zajali Ježiša, pretože bol počítaný k nám a bol dostal podiel na tejto službe.” Diel, ktorý Judáš dostal medzi dvanástimi a potom ho stratil, nebol ani podradný popri službe ostatných jedenástich, ani to nebola diabolská cudzia služba, ktorá sa vtierala do služby tých ostatných. Skutky 1:25: “...aby dostal podiel na tejto službe a na apoštolstve, odkiaľ odstúpil Judáš, aby odišiel na svoje vlastné miesto.” Judáš, diabol, stratil Bohom mu danú službu Ducha Svätého a sám sa zabil a ODIŠIEL NA SVOJE VLASTNÉ MIESTO. Jeho meno bolo dokonca v Knihe Života. Ale jeho meno bolo vymazané. 801 Skôr ako budeme skúmať túto myšlienku o Judášovi, vráťme sa do Starého Zákona, aby sme vedeli, kde tam Boh urobil tú istú vec. V Genesis 35:23-26 vidíme, že synov Jákobových bolo dvanásť a ich mená boli Rúben, Simeon, Lévi, Júda, Izachár a Zabulon, Jozef a Benjamín, Dán a Neftali, Gád a Aser. Z potomkov týchto dvanástich synov sa stalo dvanásť pokolení Izraela s výnimkou Jozefa, ktorý po sebe nemal pomenované žiadne pokolenie, lebo v prozreteľnosti Božej malo byť trinásť pokolení, a tak sa tejto cti dostalo dvom synom Jozefovým, ktorí rozšírili tých dvanásť pokolení na trinásť. Istotne viete, že to bolo nutné, lebo Lévi bol oddelený pre Boha ku kňazstvu. Preto tiež nachádzame, že keď Izrael opustil Egypt a Boh im dal na púšti stán zhromaždenia, pokolenie Léviho muselo slúžiť dvanástim pokoleniam, menovite Rúben, Simeon, Izachar, Júda, Zabulon, Benjamin, Dán, Neftali, Gád,

216


Aser, Efraim a Manases. Práve tak sú uvedené v 4. Mojžišovej 10:11-28. Ale nie je zmienka o Jozefovi alebo Lévim. Ale keď sa pozrieme do Zjavenia 7:4-8, kde hovorí, “stoštyridsaťštyri tisíc ich bolo zaznamenaných zo VŠETKÝCH pokolení synov Izraelových,” menuje ich takto: Júda, Rúben, Gád, Aser, Neftali, Manasses, Simeon, Lévi, Izachár, Zabulon, Jozef, Benjamin. Tu sme späť pri dvanástich pokoleniach s Lévim a Jozefom, ktorí sú medzi nimi menovaní, ale Dán a Efraim nie sú prítomní. 802 Teraz vyvstáva otázka, prečo sú obe tieto mená vymazané? Odpoveď leží v 5. Mojžišovej 29:16-20: “Lebo vy viete o tom, ako sme bývali v Egyptskej zemi a jako sme prešli pomedzi národy, ktorými ste prešli. A videli ste ich ohavnosti a ich ukydané modly, drevo a kameň, striebro a zlato, čo bolo u nich. Aby nebolo medzi vami muža alebo ženy, čeľade alebo pokolenia, ktorého srdce by sa dnes odvrátilo od Hospodina, nášho Boha, aby išiel slúžiť bohom tých národov, aby nebolo medzi vami koreňa, plodiaceho jed a horkosť, a stalo by sa, keby počul slová tejto kliatby, že by si dobrorečil vo svojom srdci a riekol by: Nič to, budem mať pokoj, i keď budem chodiť podľa umienenosti svojho srdca; aby som odpratal mokré so suchým. Tomu nebude chcieť Hospodin odpustiť, lebo vtedy vzplanie hnev Hospodinov a jeho revnivosť na toho človeka a zaľahne na neho celá kliatba, napísaná v tejto knihe, a Hospodin vyhladí jeho meno zpod nebies.” Tu je vyslovená kliatba nad modloslužbou alebo nad duchovným smilstvom. Meno pokolenia, ktoré sa obracia k modloslužbe, bude vyhladené. A históriu oboch pokolení, ktorých mená boli kvôli modloslužbe vyhladené, nachádzame v 1. Kráľov 12:25-30: “Potom vystavil Jeroboám Sichem na vrchu Efraimovom a býval v ňom. A vyjdúc odtiaľ, vystavil Penuel. Ale potom si povedal Jeroboám vo svojom srdci: Teraz sa navráti kráľovstvo k domu Dávidovmu. Ak bude tento ľud chodiť hore obetovať obeti v dome Hospodinovom v Jeruzaleme, obráti sa srdce tohoto ľudu k svojmu pánovi, k Rechabeámovi, judskému kráľovi, a zabijú ma a navrátia sa k Rechabeámovi, judskému kráľovi. A kráľ poradiac sa spravil dvoje zlatých teliat a povedal im, ľuďom: Už ste sa dosť nachodili hore do Jeruzalema! Tu hľa, tvoji bohovia, Izraelu, ktorí ťa vyviedli hore z Egyptskej zeme! A postavil jedno v Bét-ele a druhé dal do Dána. Ale tá vec bola na hriech. A tak chodil ľud pred to jedno až do Dána.” Hozeáš 4:17: “Efraim sa pridružil modlám, nechaj ho.” 803 Dobre si všimnite, že trest za modloslužbu bolo vymazanie mena pokolenia ‘pod nebom’. 5. Mojžišova 29:20. Nie je napísané, že bude vyhladené v nebi, ale pod nebom. A práve tak to je, lebo Izrael je opäť v Palestíne a čoskoro z nich Pán zapečatí 144 000. Ale Dán a Efraim medzi nimi nie sú. 804 Zjavenie 7:4-8: “A počul som počet zapečatených; jednosto štyridsaťštyri tisíc zapečatených z KAŽDÉHO pokolenia synov Izraelových; z pokolenia Júdovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Rúbenovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Gádovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia


217

Aserovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Neftalímovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Manassesovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Simeonovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Léviho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Izachárovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Zabulonovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Jozefovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Benjaminovho dvanásť tisíc zapečatených.” (Poznámka: Dán a Efraim sú neprítomní.) S týmto sa ešte pozrime na Daniela 12:1, ktorý sa odvoláva na tých stoštyridsaťštyri tisíc, ktorí budú zapečatení počas šiestej pečate a času veľkého súženia alebo Jákobovho súženia: “V tom čase povstane Michael, veľké knieža, ktorý stojí nad synmi tvojho ľudu, a bude čas súženia, akého nebolo odkedy len je národom až do toho času. A v tom čase bude vyslobodený tvoj ľud, každý, KTO BUDE NÁJDENÝ ZAPÍSANÝ V KNIHE.” 805 Avšak po tomto období súženia (počas Milénia), ako je nám to ukázané u Ezechiela 48:1-8 a 22-29, vidíme tie pokolenia opäť v Božom poriadku. Ale od času, kedy sa Efraim a Dán spojili s modlami, zomreli a tieto pokolenia nie sú viac uznané. No, uvedomujem si, že sa od zničenia Jeruzalema všetky správy o tých všetkých pokoleniach stratili, takže by nikto nemohol s istotou tvrdiť, k akému pokoleniu patrí, ALE BOH TO VIE. Ten veľký Boh, ktorý privádza Izraelcov späť do Palestíny, vie presne, ku ktorému pokoleniu každý pravý Izraelita patrí a z tých stoštyridsaťštyri tisíc zhromaždených budú chýbať Dán a Efraim. 806 Tu je zoznam pokolení Izraela. Ezechiel 48:1-8 a 22-29: “Toto sú mená pokolení. Od severného konca po strane cesty do Chetlona, kade sa ide do Chamatu, Chacar-enán, hranica Damašku na sever, po strane Chamatu, a tak mu budú patriť tie kraje, strana od východu na západ k moru: Dánovi jeden diel. A popri hranici Dánovej od východnej strany až po západnú stranu k moru: Aserovi jeden diel. A popri hranici Aserovej od východnej strany až po západnú stranu k moru: Naftalimu jeden diel. A popri hranici Naftaliho od východnej strany až po západnú stranu k moru: Manassesovi jeden diel. A popri hranici Manassesovej od východnej strany až po západnú stranu k moru: Efraimovi jeden diel. A popri hranici Efraimovej od východnej strany a až po západnú stranu k moru: Rúbenovi jeden diel. A popri hranici Rúbenovej od východnej strany po západnú stranu k moru: Júdovi jeden diel. A popri hranici Júdovej od východnej strany po západnú stranu atď. A z državia Levitov a z državia mesta, prostred toho, čo bude patriť kniežaťu, medzi územím Júdovým a medzi územím Benjaminovým, bude KNIEŽAŤU. A čo do ostatných pokolení: od východnej strany až po západnú stranu k moru: Benjaminovi jeden diel. A popri hranici Benjaminovej od východnej strany až po západnú stranu k moru: Simeonovi jeden diel. A popri hranici Simeonovej od východnej strany až po západnú stranu k moru: Izacharovi jeden diel. A popri hranici Izacharovej od východnej strany až po západnú stranu k moru: Zabulonovi jeden diel. A popri hranici

218


Zabulonovej od východnej strany až po západnú stranu k moru: Gádovi jeden diel. A popri hranici Gádovej k južnej strane atď.” 807 Iná ilustrácia, ktorú môžeme ukázať, je príbeh Izraela vychádzajúceho z Egypta kvôli zemi Kanaán. Božím zámerom v tomto veku bolo vyviesť Izraela VON a voviesť ho DNU, aby Mu nakoniec mohli slúžiť. Keď teda opúšťali Egypt, VŠETCI vyšli pod krvou obetného baránka. VŠETCI prešli vodným krstom v Červenom mori. VŠETCI sa tešili z mocných zázrakov. VŠETCI jedli mannu, VŠETCI pili zo skaly. A pokiaľ išlo o tie zjavné vonkajšie požehnania a manifestácie, VŠETCI mali účasť na rovnakých veciach. Ale keď prišli do zeme Moába, tak všetci tí, ktorí sa zúčastnili slávnosti Bál-Peora, zomreli. Ich telá popadali na púšti, lebo tam Slovo Božie odmietli a odvrátili sa od Neho. To je tiež to, o čom hovorí Židom 6:1-9, čo sme už dôkladne sledovali v Pergamskom veku. Nemôžete jednoducho ísť len s nejakou časťou Slova, musíte vziať CELÉ Slovo. Sú ľudia, ktorí sa zdajú byť zahrnutí do Božích vecí takmer na sto percent. Sú ako Judáš. Nikto iný okrem Ježiša presne nevedel, čo bol Judáš za človeka. Tak prišiel deň, kedy Judáš urobil presne to, čo vtedy urobil Izrael na slávnosti Bál-Peora. Rozhodol sa, že sa spojí s mocami nepravej révy, že vstúpi do finančnej, politickej organizácie anti-slova a antikristovského náboženstva a urobil tak. Bol oklamaný. Tých ostatných jedenásť oklamaných nebolo. Nemohli byť oklamaní, pretože patrili k pravým vyvoleným. Tak, keď Judáš odišiel a Pána zradil, bolo jeho meno odstránené z Knihy Života. (Zjavenie 22:19) 808 Teraz som si istý, že ste si všimli, že tí, ktorých mená boli zapísané v Knihe Života, boli časťou náboženského poriadku toho dňa, ktorý bol sústredený okolo pravého Boha a Jeho uctievaní, hoci Ho neuctievali podľa Pravdy (Slova). Ako Judáš, oni neišli celou cestou. Pozrite, ako bol Judáš Bohom vybraný. On bol vyučený Pravde. Mal účasť na poznaní a tajomstvách. Bola mu udelená služba moci a on v Ježišovom mene uzdravoval nemocných a vyháňal diablov. Ale keď došlo k rozhodujúcej skúške, prepadol zlatu a politickej moci. Nedošiel až k Letniciam, aby tam prijal Ducha Božieho. Nemal Ducha. Len v tom neurobte nejakú chybu. Osoba, ktorá je skutočne pokrstená Duchom Svätým do tela Kristovho a prijala plnosť Ducha, bude v SLOVE CELÚ CESTU. To je dôkaz krstu Duchom Svätým. Judáš sklamal. Veľké zástupy v tomto bode sklamú, a ak zlyhajú a nepôjdu v tomto Slove, budú ich mená vzaté z Knihy Života. 809 Aby sme túto myšlienku o vyhladení mena z Knihy Života hlbšie objasnili, vráťme sa do dní Izraela v čase Mojžiša. 2. Mojžišova 32:30-34: “A stalo sa na druhý deň, že povedal Mojžiš ľudu: Vy ste zhrešili veľkým hriechom, a tak teraz odídem hore k Hospodinovi, ak by som mohol nejako zmieriť váš hriech. Potom sa navrátil Mojžiš k Hospodinovi a povedal: Prosím, ó, Pane, tento ľud zhrešil veľkým hriechom a spravili si zlatých bohov. A tak teraz, ak odpustíš ich hriech; a keď nie, vytri ma, prosím, zo svojej knihy, ktorú si napísal. A Hospodin riekol Mojžišovi: Kto zhrešil proti mne, toho vytriem zo


219

svojej knihy. A tak teraz iď, a veď ľud ta, kam som ti hovoril. Hľa, môj anjel pôjde pred tebou. Ale keď prijde deň môjho navštívenia, navštívim na nich ich hriech.” Je úplne zrejmé, že mená z Knihy Života boli, sú a budú vymazávané pred tým, ako času viacej nebude. Na tomto zvláštnom mieste sa tak stalo kvôli modloslužbe práve tak, ako to bolo pri pokoleniach Dán a Efraim, ktoré stratili svoje práva, pretože uctievali zlaté teľatá. Mená všetkých tých, ktorí slúžili modlám, boli z Knihy Života odstránené. 810 Keď Izrael odmietol vedenie Božie v ohnivom stĺpe a obrátil sa k uctievaniu zlatých teliat, ich mená boli odstránené z Knihy Života. 2. Mojžišova 32:33. (Kto zhrešil proti Mne, toho vymažem zo Svojej knihy.) Ak takéto obrátenie sa k modlám vyžaduje taký trest ako je odstránenie ich mien z Knihy Života, potom bude celkom iste Izraelovo odmietnutie Ježiša Krista ako Mesiáša vyžadovať rovnako prísny trest. A práve tak to je. V Žalme 69, ktorý hovorí o poníženiach Ježiša Krista, je vo veršoch 21 až 28 napísané, “Pohanenie skrúšilo moje srdce, a preto som zronený. Keď čakám, že ma niekto poľutuje, nieto nikoho, a keď čakám na tešiteľov, nenachádzam ich. Ale mi dali miesto pokrmu žlče, a v mojej žízni ma napájali octom. Nech im je ich stôl pred nimi osídlom a ich pokojnému životu bezstarostnému smečkou. Nech sa zatmia ich oči tak, aby nevideli, a daj to, aby sa ich bedrá stále klátili od bremena. Vylej na nich svoj prudký hnev, a nech ich dostihne páľa tvojho hnevu! Ich príbytok nech je pustý a nech nie je nikoho, kto by býval v ich stánoch; lebo prenasledujú toho, ktorého si ty zbil, a rozprávajú o bolesti tvojich smrteľne zranených. Pridaj neprávosť k ich neprávosti, a nech nevojdú do tvojej spravedlivosti. Nech sú vytretí z knihy Života a nech nie sú zapísaní spolu so spravedlivými!” Keď Židia odmietli Ježiša, Boh sa od nich doslovne obrátil k pohanom. Skutky 13:46-48: “Vtedy povedali prosto a smele Pavel a Barnabáš: Vám sa muselo najprv hovoriť slovo Božie; ale keď ho odmietate a seba nesúdite za hodných večného života, hľa, obraciame sa k pohanom. Lebo nám tak prikázal Pán, keď povedal: Položil som ťa za svetlo národom, aby si bol spasením až do posledného kraja zeme. Keď to počuli pohania, radovali sa a oslavovali slovo Pánovo, a uverili všetci, koľko ich bolo odriadených do večného života.” 811 Z toho by sme, samozrejme, nemali usudzovať, že v Knihe Života žiadne mená z pokolenia Izraela nezostanú, lebo čo sa mnohých z nich týka (nie ale davov), budú vyvolením Božím v tom pohanskom cirkevnom veku pripojení k telu Ježiša Krista ukazujúc, že ich mená skutočne v Knihe Života zostali. Aj podľa piatej pečate ukážeme, že zástupy umučených Židov dostanú biele rúcha a večný život od Pána. I tých stoštyridsaťštyri tisíc, ktorí budú zapečatení pri Jeho príchode, je dôkazom, že ani ich mená neboli vymazané. Najpresnejšie je to ukázané v Žalme 69, že sú to bezbožní, nespravodliví odmietači Krista a ničitelia Jeho ľudu, ktorých mená budú odstránené. 812 Ako Izrael (vyvolený ľud Boží) vo svojej väčšine utratil svoje práva v Knihe Života tým, že odmietli Ježiša, tak i najväčší diel cirkvi z pohanov

220


príde tak isto do odsúdenia, v dôsledku čoho budú ich mená odstránené z Knihy Života, pretože, odmietajúc Slovo, vošli do svetového ekumenického hnutia, ktoré je obrazom zriadeným šelme. 813 Môžeme tu vidieť ešte inú vec. Na súde pred Bielym Trónom bude rozdelenie ľudí. Kniha Života bude otvorená aj iné knihy budú otvorené. Matúš 25:31-46: “A keď prijde Syn človeka vo svojej sláve a všetci svätí anjeli s ním, vtedy sa posadí na tróne svojej slávy a shromaždené budú pred neho všetky národy a oddelí ich, jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od kozlov, a postaví ovce po svojej pravici a kozlov po ľavici. Vtedy povie Kráľ tým, ktorí budú po jeho pravici: Poďte, požehnaní môjho Otca, vládnite dedične kráľovstvom, vám pripraveným od založenia sveta. Lebo som bol hladný, a dali ste mi jesť; smädný som bol, a dali ste mi piť; hosťom-cudzincom som bol, a prijali ste ma; nahý, a odiali ste ma; nemocný som bol, a navštívili ste ma; v žalári som bol, a prišli ste za mnou. Vtedy mu odpovedia spravedliví a rieknu: Pane, kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a napojili sme ťa? A kedyže sme ťa videli hosťa-cudzinca a prijali sme ťa, alebo nahého a odiali sme ťa? A kedy sme ťa videli nemocného alebo v žalári a prišli sme za tebou? A Kráľ odpovedajúc riekne im: Ameň vám hovorím, že nakoľko ste to učinili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste učinili. Potom povie aj tým po ľavici: Iďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, pripraveného diablovi a jeho anjelom. Lebo som bol hladný, a nedali ste mi jesť; smädný som bol, a nedali ste mi piť; hosťom-cudzincom som bol, a neprijali ste ma; nahý, a neodiali ste ma; nemocný a v žalári a nenavštívili ste ma. Vtedy mu aj oni odpovedia a rieknu: Pane, kedy sme ťa videli hladného alebo smädného alebo jako hosťa-cudzinca alebo nahého alebo nemocného alebo v žalári a neposlúžili sme ti? Vtedy im odpovie a riekne: Ameň vám hovorím, že nakoľko ste toho neučinili jednému z týchto najmenších ani mne ste neučinili. A títo pôjdu do večného trápenia, ale spravedliví do večného života.” 814 Zjavenie 20:11-15: “A videl som veľký trón biely i sediaceho na ňom, pred ktorého tvárou utiekla zem i nebo, a miesto im nebolo najdené. A videl som mŕtvych, malých i veľkých, stojacich pred trónom Božím. A otvorili sa knihy a otvorila sa aj iná kniha, to jest kniha Života, a mŕtvi boli súdení podľa toho, čo bolo napísané v knihách, podľa svojich skutkov. A more vydalo mŕtvych, ktorí boli v ňom, i smrť, i peklo dali mŕtvych, ktorí boli v nich, a boli súdení jeden každý podľa svojich skutkov. A smrť a peklo boli uvrhnuté do toho ohnivého jazera. Toto ohnivé jazero je tá druhá smrť. A jestli niekto nebol najdený zapísaný v knihe života, bol uvrhnutý do ohnivého jazera.” Na tomto súde budú obaja, spravodliví i nespravodliví. Tak je to povedané. TÍTO SPRAVODLIVÍ NEBUDÚ NEVESTA, LEBO NEVESTA SEDÍ PRI SÚDE S NÍM. 1. Korinťanom 6:2-3: “Alebo či neviete, že svätí budú súdiť svet? A jestli vy máte súdiť svet, či ste nehodni rozsúdiť veci, ktoré sú najmenšie? Či neviete, že budeme súdiť anjelov? A jako potom nie veci časného života?!” Zjavenie 3:21:


221

“Tomu, kto víťazí, dám sedieť so sebou na svojom tróne, jako som i ja zvíťazil a sedím so svojím Otcom na jeho tróne.” Vidíte, nevesta je s Ním na Jeho tróne. Keďže ona má súdiť svet, musí sedieť na súde s Ním. To je presne to, čo videl Daniel. Daniel 7:9-10: “Hľadel som, až boli postavené tróny, a posadil sa Starodávny dňov; jeho rúcho bolo biele jako sneh a vlasy jeho hlavy jako čistá vlna; jeho trón plamene ohňa; jeho kolá horiaci oheň. Ohnivá rieka tiekla a vychádzala zpred neho; tisíc tisícov mu slúžilo a desaťkrát tisíc desaťtisícov stálo pred ním; zasadol súd a boli otvorené knihy.” Vidíte, je to tá istá scéna, lebo tisíce tisícov, ktorí Mu slúžia, sú nevestou, lebo kto iný slúži svojmu mužovi, ak nie jeho žena? 815 Teraz vyvstáva otázka: Prečo sú títo spravodliví pri súde? Nie je pre nich iného miesta, kde by sa objavili, lebo sú iba dve vzkriesenia, a pretože neboli spôsobilí účasti na prvom vzkriesení, museli sa objaviť pri druhom, ktoré je vzkriesením k súdu. Tí, ktorí boli spôsobilí mať účasť na prvom vzkriesení (nevesta), na súd neprídu. Ján 5:24: “Ameň, ameň vám hovorím, že ten, kto čuje moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život (to znamená, že ten veriaci je už príjemcom večného života, ktorý má teraz vo svojom vlastníctve) a nepríde k odsúdeniu [angl. preklad - pozn. prekl.] (nepríde na súd, to je presne to, čo to hovorí), ale prešiel (trvale) zo smrti do života.” Ale pozorne si všimnite, že Ježiš musel mať na mysli ešte jednu skupinu, ktorá v určitom vzkriesení získa večný život. Oni ho prijmú pri vzkriesení, ONI HO PREDTÝM NEPRIJALI TAK AKO ÚDY NEVESTY. Ján 5:28-29: “Nedivte sa tomu, lebo prijde hodina, v ktorú VŠETCI, ktorí sú v hroboch, počujú jeho hlas, a vyjdú tí, ktorí dobre činili, na vzkriesenie života, ale tí, ktorí zle robili, na vzkriesenie súdu.” Teraz všetci vieme, že Ján 5:28-29 NIE JE VYTRHNUTIE, lebo vieme, že len mŕtvi v Kristu v tom čase vstanú z hrobov spolu s žijúcou Nevestou, ktorá je ešte na zemi. 1. Tesaloničanom 4:16-17: “Lebo sám Pán s veliteľským povelom, s hlasom archanjela a s trúbou Božou zostúpi s neba, a mŕtvi v Kristu vstanú najprv; potom my živí ponechaní budeme razom s nimi vychvátení v oblakoch v ústrety Pánovi do povetria. A takto budeme vždycky s Pánom.” Ale v Jánovi 5:28-29 je povedané, že VŠETCI vyjdú z hrobov. Toto je to isté vzkriesenie, o ktorom čítame v Zjavení 20:11-15, keď boli MŔTVI privedení pred Pána a boli súdení podľa svojich skutkov a všetci, ktorých mená neboli zapísané v Knihe Života, sú potom hodení do ohnivého jazera. 816 Teraz sme postavení pred otázku: Prečo by im na súde mal byť daný večný život? Veď epištoly nezvratne ukazujú, že človek buď vlastní Ducha Kristovho, alebo zahynie. Hoci sa to tak zdá, nesmieme znevažovať Ježišove slová, ktorý celkom výrazne poukazuje, že tam budú nájdení niektorí v Knihe Života, ktorí život získajú buď pred všeobecným vzkriesením, alebo po ňom. Pavol sa tejto pravde nevyhýba, lebo u Filipanom 3:11 hovorí celkom jasne, “Ak by som len nejako došiel ku vzkrieseniu mŕtvych.” No, toto prehlásenie je veľmi zvláštne. Každý z nás vie, že my VŠETCI budeme mať účasť na

222


vzkriesení, či chceme, alebo nie. Všetci budú vzkriesení. Pavol by teda ťažko mohol povedať, “ak by som len NEJAKO prišiel ku niektorému vzkrieseniu mŕtvych.” Pravda je, že to tak nehovorí. Doslovné znenie textu je: “Ak by som len nejako došiel k ‘ex-vzkrieseniu’ spomedzi mŕtvych.” Toto nie je dosiahnutie všeobecného, a teda druhého vzkriesenia, ale dosiahnutie prvého, o ktorom je povedané, “Blahoslavený a svätý, kto má diel na prvom vzkriesení. Nad tými druhá smrť nemá moci. Ale budú kňazmi Boha a Krista a budú s ním kraľovať tisíc rokov.” Prvé vzkriesenie nemá nič do činenia s druhou smrťou. Toto bude na konci tisíc rokov, kedy VŠETCI OSTATNÍ mŕtvi opäť ožijú. A toho dňa tu budú takí, ktorí vojdú do večného života, a tí ostatní, ktorých zastihne druhá smrť. Teraz si už nemusíme domýšľať ohľadom tých, ktorí v druhom vzkriesení získajú večný život. Bolo nám povedané, že im bude daný na základe toho, že boli láskaví a dobrí k “Bratom”. S tými, ktorí budú pri druhom vzkriesení hodení do ohnivého jazera, bude takto naložené, pretože zle zachádzali s “Bratmi”. Pretože toto je Slovo Božie, jednoducho Ho prijímame. Tu nie je namieste žiaden argument, len jednoduché vyhlásenie skutočnosti. 817 Aby sme toto ďalej objasnili, zvlášť si všimnime slová z Matúša 25:31-46. Nie je tu povedané, že je tu pastier, ktorý doslovne oddeľuje ovce od kozlov, ale je AKO pastier oddeľujúci ovce od kozlov. Títo nie sú ovcami v tomto určitom čase (súd pred Bielym Trónom). Ovce sú v Jeho stáde, oni Jeho hlas (Slovo) počuli a nasledovali Ho. ONI UŽ MAJÚ VEČNÝ ŽIVOT A NEMÔŽU PRÍSŤ NA SÚD. Ale títo tu NEMAJÚ večný život a sú na súde. Im bude dovolené VOJSŤ DO večného života. Ale na akom podklade vojdú do večného života? Určite nie pre to, že už Jeho život majú, ako ho má Nevesta, ale oni ho dostanú, pretože boli láskaví k Jeho bratom. Oni nie sú Jeho bratmi. To by z nich urobilo spoludedičov Ježiša. Oni nezdedia NIČ okrem života. Oni s Ním nezdieľajú žiaden trón a tak ďalej. ICH MENÁ MUSELI BYŤ V KNIHE ŽIVOTA A NEBOLI ODSTRÁNENÉ. Teraz boli kvôli ich láske k ľudu Božiemu uznaní a zachránení. Niet pochýb o tom, že slúžili a pomáhali deťom Božím. Možno, že sa ako Nikodém a Gamaliel v čase problémov detí zastali. 818 Ak sa zdá, že toto zaváňa “obnovením”, tak pozorne sledujte, že bezbožní NEBUDÚ obnovení, ale hodení do ohnivého jazera. Mená mnohých tých, ktorí budú zničení, takisto boli v Knihe Života. Boli ale vymazané, lebo títo ľudia zanedbali preukazovať poctu Božím ľuďom, ktorí boli tým živým zjaveným Slovom (živé epištoly) pre ich deň. 819 Nech je toto úplne jasné. Títo nie sú tými národmi, ktoré boli súdené a vchádzajú do milénia preto, že prichýlili Židov a pomáhali im. Toto je úplne jasné z nasledujúcich veršov: “A títo (bezbožní) pôjdu do večného zahynutia (ohnivé jazero), ale spravodliví do večného života.” Nie je žiaden záznam o tom, že existujú DVA súdy, v ktorých by boli bezbožní hodení do ohnivého jazera. Len šelma a falošný prorok budú súdení na konci veľkého súženia.


223

Nie, toto tu je súd pri Bielom Tróne a oni sú súdení podľa toho, čo je napísané v knihách. 820 Je to druhé vzkriesenie, v ktorom “duše pod oltárom”, ako je nám ukázané v piatej pečati (Zjavenie 6:9-11), dostanú biele rúcha a, samozrejme, večný život, lebo inak by tam nebola žiadna zmienka o bielych rúchach. “A keď otvoril piatu pečať, videl som pod oltárom duše zabitých pre slovo Božie a pre svedoctvo, ktoré mali. A kričali veľkým hlasom a vraveli: Až dokedy, Samovládca, svätý a pravdivý, nesúdiš a nepomstíš našej krvi na tých, ktorí bývajú na zemi? A bolo dané jednému každému dlhé biele rúcho, a bolo im rečené, aby odpočívali ešte krátky čas, až sa doplní počet aj ich spoluslužobníkov a ich bratov, ktorí majú tiež byť zabití jako aj oni.” Teraz si zvlášť všimnite, že nikto z tých, ktorí boli pod oltárom, nebol usmrtený pre svedectvo Ježiša. Neboli ako Antipas, ktorý bol usmrtený preto, že sa mocne držal Jeho Mena. Toto nie sú tí znovuzrodení, ktorí sú už vlastníkmi večného života. Oni povstanú vo vzkriesení a získajú život kvôli svojmu postoju voči Slovu. Všimnite si, ako títo tu volajú po pomste. Oni nemôžu byť materiálom na Nevestu. Nevesta nastavuje druhé líce a volá, “Odpusť im, Otče, lebo nevedia, čo činia.” Toto tu sú Židia. Musia to byť oni, pretože sú v piatej pečati a je to štvrtá pečať, kde je Nevesta z pohanov vzatá vo vytrhnutí. Títo Židia teda nie sú zrodení z Jeho Ducha. Oni ani neveria, že Ježiš je Mesiáš. Ale keďže boli Bohom zaslepení kvôli pohanom, Boh im dáva večný život, pretože, hoci k nemu nemohli prísť, boli v pravde verní celému Slovu, ktoré poznali, a zomreli za neho, ako ich zástupy zomreli pod Hitlerom, Stalinom atď. a mnoho ich ešte zomrie. 821 Je to druhé vzkriesenie, kde povstane päť bláznivých panien. Všimnite si, že to boli panny. Oni nemali Ducha Svätého, tak nestihli byť v Neveste, zatiaľ čo tých päť múdrych, ktoré mali olej, sa stalo časťou Nevesty. Avšak títo ľudia, pretože boli oddelení, Boha milujúci a snažili sa zostávať v Jeho Slove podľa toho, čo poznali, a boli nápomocní v diele Pánovom, na konci času prídu. Oni minú milénium, ktoré, ako môžete začať skrze tieto pravdy vidieť, je omnoho dôležitejšie a obdivuhodnejšie, ako sme si kedy mysleli alebo verili. 822 Všetci títo ľudia mali svoje mená v Knihe Života a zostali tam. Koho mená tam teda nezostali? Tí, ktorí patria k svetovému cirkevnému systému a bojovali proti Neveste, budú tými, ktorých mená budú odstránené. To sú tí, ktorí utrpia stratu. Budú hodení do ohnivého jazera. 823 Urobme teraz ďalší krok, avšak skôr ako to urobíme, preskúmajme potiaľto náš prípad. Po prvé vieme, že Boží zámer spočíva vo vyvolení. Tento úmysel bol v Ňom Samom. Bol to Boží zámer priviesť ľudí, ako je On Sám, ktorí by boli Nevestou Slova. Ona bola vyvolená V ŇOM pred založením sveta. Bola predzvedená a milovaná skôr, ako sa objavila v týchto vekoch na zemi. Bola vykúpená Jeho Krvou a NIKDY nemôže byť odsúdená. Nikdy nemôže prísť na súd, lebo hriech jej nemôže byť počítaný. Rimanom 4:8: “Blahoslavený človek, ktorému Pán nepočíta hriechu.” Ale skutočne s Ním bude na Jeho tróne súdu

224


a bude súdiť svet a dokonca anjelov. Ich mená (každého jedného údu) boli vpísané do časti Knihy Života Baránka pred založením sveta. Po druhé existuje ďalšia skupina. Ich mená sú takisto v Knihe Života a oni vstanú v druhom vzkriesení. Sú to tie bláznivé panny a tí spravodliví, ako je o nich reč v Matúšovi 25. K tejto skupine patria i tí, ktorí sa neklaňajú šelme alebo sa nezaplietli do antikristovského systému a pre svoju vieru dokonca zomrú, hoci nie sú v Neveste, lebo neboli znovuzrodení. Povstanú však v druhom vzkriesení a pôjdu do večného života. Po tretie sú hranične veriaci kresťania, takí, akých sme videli v Izraelovi, keď vychádzali z Egypta. Ich mená boli v Knihe Života a ich skutky zapísané v knihách. Avšak zanedbali poslúchať Boha, a tak, pretože boli bez Ducha, hoci sa v ich strede dokonca diali znamenia a divy, budú ich mená vymazané z Knihy Života. V tejto skupine budú takí ako Judáš, ktorí, hoci celkom bez Ducha, sú nábožní a budú mať vo svojom živote prejavy. A aj keď boli v knihách, neboli vyvolení V ŇOM. Takí ako Balám budú takisto v tej skupine. A nakoniec po štvrté sú tu tí, ktorých mená nikdy neboli a ani nebudú zapísané v knihách. Takýchto nachádzame v Zjavení 13:8 a v Zjavení 17:8. “A budú sa jej klaňať všetci, ktorí bývajú na zemi, ktorých mená nie sú napísané v knihe Života Baránka, zabitého od založenia sveta.” “Šelma, ktorú si videl, bola a nie je a má vyjsť z priepasti a ísť do zatratenia. A budú sa diviť obyvatelia zeme, ktorých mená nie sú zapísané v knihe Života od založenia sveta, keď budú vidieť šelmu, že bola a nie je, a keď zase tu bude.” Ježiš povedal, že istá skupina prijme niekoho, kto príde vo svojom vlastnom mene. Ten niekto je antikrist. A práve to isté hovorí i Zjavenie 13:8 a 17:8. Títo boli Bohom určení, ale nie pre vyvolenie. S touto skupinou je to tak, ako to bolo s faraónom. O ňom je povedané, “Preto som vzbudil teba, aby som na tebe ukázal Svoju moc. Nádoby hnevu pripravené k zahynutiu.” Rimanom 9:17 a 22. Žiaden z nich by nebol umiestnený v záznamoch života. Nehovorím, že o nich nie je žiaden záznam. Niet pochýb, že o nich je určitý záznam, ale NIE V ZÁZNAMOCH ŽIVOTA. O účele ich existencie sme sa už krátko zmienili v ostatnej časti knihy, ale chceme ku tomu pridať ešte dve miesta z Písma. Príslovie 16:4: “Hospodin učinil všetko pre samého seba, i bezbožného ku dňu zlého.” Jób 21:30: “Zlý človek býva ušetrený ku dňu záhuby, bývajú vedení ku dňu výbuchov Božieho hnevu.” 824 Pretože túto časť Slova je pre človeka ťažko uchopiť, musí byť jednoducho prijatá a uverená vierou. Mnohí sa pohoršia nad tým, čo som povedal a ako som to povedal, pretože nedokážu porozumieť suverenite Božej, z ktorej vyplýva, že BOH JE BOHOM, a pretože je Bohom, nikto nemôže prekonať Jeho rady alebo mariť Jeho vôľu a zámer, ale On, pretože je všemohúci, panuje vo VŠETKÝCH veciach a robí s celým Svojím stvorením tak, ako sa Mu ľúbi, lebo všetko bolo stvorené podľa Jeho ľúbosti. Preto, ako Pavol povedal, “Ak má Boh moc z tej istej hliny urobiť nádobu ku cti a inú nádobu k potupe, kto sa má na tom urážať a stavať sa proti Nemu?” To, že On má toto právo na základe


225

stvorenia, nemôžeme poprieť. Ale On išiel ešte ďalej, lebo v Rimanom 14:7-9 máme nezvratný dôkaz toho, že Ježiš zaplatil výkupnú cenu za celý svet, a preto si môže robiť so Svojím vlastným, čo Sám chce. “Lebo nikto z nás nežije sám sebe a nikto sám sebe nezomiera. Lebo keď žijeme, žijeme Pánovi; a keď mrieme, mrieme Pánovi. A tak tedy buď žijeme, buď mrieme, sme Pánovi. Lebo nato Kristus i zomrel, i vstal, i ožil, aby PANOVAL I NAD MŔTVYMI, I NAD ŽIVÝMI.” (Vlastníctvo; tu NIE JE mienený vzťah.) O tom je tiež hovorené v Jánovi 17:2: “... jako si mu dal moc NAD KAŽDÝM TELOM, aby všetkým tým, ktorých si mu dal, dal večný život.” 825 Ak teda pripisujeme Bohu vševedúcnosť, potom tiež musíme uznať, že On je dokonalý v múdrosti a v spravodlivosti. Tento plán vyvolenia a zavrhnutia je múdrosť Božia zjavená vo všetkých vekoch, ako to stojí písané v Efežanom 1:3-11: “Požehnaný Bôh a Otec našeho Pána Ježiša Krista, ktorý nás požehnal každým požehnaním duchovným v ponebeských oblastiach v Kristovi, tak, ako si nás v ňom vyvolil pred založením sveta, aby sme boli svätí a bezvadní pred ním, v láske, predurčiac nás k synovstvu skrze Ježiša Krista cieľom neho podľa ľúbosti svojej vôle na chválu slávy svojej milosti, ktorou nás omilostil v tom Milovanom, v ktorom máme vykúpenie skrze jeho krv, odpustenie hriechov podľa bohatstva jeho milosti, ktorú rozhojnil oproti nám v každej MÚDROSTI a rozumnosti, oznámiac nám tajomstvo svojej vôle podľa svojej ľúbosti, ktorú si preduložil v sebe cieľom správy plnosti časov dovedna sobrať všetko v Kristovi, to, čo je na nebesiach, i to, čo je na zemi, v ňom, v ktorom sme sa stali aj dedičstvom Božím predurčení súc podľa preduloženia toho, ktorý pôsobí všetko podľa rady svojej vôle.” Ak teda Boh určil, že budú takí, ktorých mená sú umiestnené v určitej časti Baránkovej Knihy Života a nemôžu byť vymazané, pretože sú to mená Jeho Nevesty, potom to musíme prijať. A ak je opäť písané, že boli zapísané v Knihe Života mená, ktoré však mali v predzvedení Božom padnúť, a tie mená budú odstránené, potom to musíme prijať. A opäť, ak existujú takí, ktorých mená tam NIKDY neboli, i to musíme prijať. A ak sú tam takí, ktorí do večného života vojdú po súde pred Bielym Trónom len preto, že boli láskaví a spravodliví k vyvoleným Božím, ktorí sú Jeho bratmi, potom nemôžeme inak, než to prijať. LEBO KTO POZNAL MYSEĽ PÁNOVU A KTO BOL JEHO RADCOM? Buďme radšej poddaní vo viere Jemu, ktorý je naším Otcom, a žime. 826 Aby sme tomu ešte jasnejšie porozumeli, bude teraz múdre, ak budeme našu tému pozorovať z hľadiska cirkvi vo všetkých vekoch. Veď až doteraz sme mysleli len na odstránenie mien jednotlivcov. Teraz nechceme pozorovať jednotlivcov, ale skupiny reprezentované v cirkvi. Urobíme to tak, že budeme cirkev počas tých vekov porovnávať s pšeničnou rastlinou. Zrno pšenice sa seje za tým účelom, aby jediné zrno pšenice samo seba reprodukovalo a rozmnožilo sa, a to určitým procesom a v určitom časovom rozpätí. Toto jediné zrno zomrie, ale počas umierania prechádza život, ktorý bol v ňom,

226


do rastliny, ktorá bude neskôr nositeľom toho istého života, ktorý sa potom v rozmnoženej forme navráti k tomu pôvodnému. Ježiš, to veľké Kráľovské Semeno, zomrel. On, Ten jedinečný, Ten, ktorý je životom cirkvi, stojí počas siedmich cirkevných vekov uprostred Svojej cirkvi, dávajúc Svoj život cirkvi (dopravcovi alebo nosičovi) s tým cieľom, aby bol jeho vlastný život zreprodukovaný na konci vo vzkriesení v telách ako to Jeho. Bude to pri zmŕtvychvstaní, keď to Kráľovské Semeno uvidí tie mnohé kráľovské semená, Jemu podobné, a budú také, ako je On, lebo Ján povedal, “Budeme podobní Jemu.” To je to, na čo sa odvolával i Ján Krstiteľ, keď povedal, “Ježiš zhromaždí pšenicu do stodoly.” To je vzkriesenie, v ktorom tí vykúpení, ktorí boli vyvolení, vošli do večného života. 827 No, záznam tejto pšeničnej rastliny, ktorej poslaním je zrodiť pôvodné semeno v rozmnoženej forme, je KNIHA ŽIVOTA. Opakujem, história alebo záznam tejto pšeničnej rastliny je Kniha Života a jedna časť tejto Knihy Života je ZÁZNAM VEČNÉHO ŽIVOTA. (Jeden úsek Knihy Života.) Toto je presvedčivo vidieť, keď preskúmame pšeničnú rastlinu. Zaseje sa holé semeno. Zakrátko vzíde lístok. Ale to ešte nie je pšenica. Potom vyrastie stonka, ale žiadna pšenica to ešte nie je. Život tam je, ale nie pšenica. Potom sa na konci stonky ukáže malá špička, z ktorej vypučí klas. Je to stále pšeničná rastlina, ale nie pšenica. Potom je rastlina opelená a my vidíme, že rastie pleva. Vyzerá to takmer úplne ako pšenica, ale zrno to nie je. Potom sa v tej pleve tvorí pšenica. Teraz je to znovu tým, čím to pôvodne bolo. Teraz je tá dozretá pšenica zožatá. 828 Ježiš Kristus zomrel, On dal Svoj život. Tento život sa mal vrátiť na cirkev a priniesť mnohých synov, ktorí budú ako On v sláve Jeho vzkriesenia. Ale práve tak, ako pšeničné zrno muselo mať nositeľa, aby mohlo vzísť rozmnožené pšeničné zrno, tak tu musela byť i cirkev, ktorá je nositeľom Kristovho života. Tak, ako list, stonka, klas a pleva boli nositeľmi semena, ale sami NEBOLI semenom, tak i telo cirkvi prechádzajúce vekmi bolo nositeľom pravého SEMENA, napriek tomu samo nebolo Semenom. Preto môžeme povedať, že Kniha Života je ÚPLNÁ PŠENIČNÁ rastlina. 829 Prejdime to ešte raz. Tu je to pôvodné semeno, ktoré bolo zasiate. Zrodilo list. Ale to ešte nebolo ono. Zrodilo steblo. Ani to ešte nebolo ono. Potom prišli plevy, v ktorých sa malo sformovať semeno. Ale ani to ešte nebolo to. Potom sa objavujú klasy. POTOM NA TIETO PIESTIKY PADÁ KVETNÝ PEĽ. ČASŤ RASTLINY JE OŽIVENÁ. NIEČO Z ORIGINÁLNEHO SEMENA, ČO PREŠLO DO VRCHOLU SKRZE ZOSTÁVAJÚCU ČASŤ RASTLINY, SA FORMUJE V SEMENO. Prečo sa celá rastlina nestala semenom? Pretože tak bola stvorená. Iba časť tejto rastliny sa opäť môže stať semenom, lebo len časť tejto PŠENIČNEJ RASTLINY JE PŠENICA VEČNÉHO ŽIVOTA. 830 Máme na to dokonalý typ, a to, keď Izrael opúšťal Egypt. Bolo ich asi dva milióny. VŠETCI unikli skrze obetovanú krv. VŠETCI boli pokrstení v Červenom mori, VŠETCI vyšli z vody, radujúc sa z prejavov a požehnaní Ducha Svätého,


227

VŠETCI jedli anjelský pokrm, VŠETCI pili zo skaly, ktorá išla za nimi. A pritom, až na niekoľko málo z nich, neboli nič viac než nositeľmi pre deti, ktoré ich mali nasledovať a ktoré potom vošli do zeme Kanaán. Celý Izrael NIE JE Izraelom. Všetkým okrem malej menšiny boli mená z Knihy Života vyhladené. 831 Presne to isté právo platí pre cirkev dnes. Mená budú vyhladené z Knihy Života. Žiadne meno z Knihy Večného Života však nebude vyhladené, lebo to je iný záznam, i keď je obsiahnutý v Knihe Života. TOTO JE TEN ZÁPIS: BOH NÁM DAROVAL VEČNÝ ŽIVOT A TENTO ŽIVOT JE V JEHO SYNOVI. TEN, KTO MÁ SYNA, MÁ ŽIVOT (VEČNÝ), A KTO SYNA NEMÁ, TEN ŽIVOT (VEČNÝ) NEMÁ. A tí, ktorí život majú, boli v ŇOM pred založením sveta. BOLI V ŇOM VYVOLENÍ SKÔR, AKO BOL ZALOŽENÝ SVET. Toto VEĽKÉ KRÁĽOVSKÉ SEMENO, Ježiš Kristus, bolo zasiate do zeme (zomrel), a ten život, ktorý bol v Ňom, vzišiel teraz v tvare pšeničnej rastliny hore a Sám Seba reprodukoval v množstve obilných semien majúcich v sebe ten istý život. Sú presne ako originál, lebo skrze Ducha sú originálni. 832 Teraz môžeme vidieť, prečo tá vykúpená (kúpená naspäť pôvodným Vlastníkom) nevesta (ona bola v Ňom ako Eva v Adamovi) nemôže mať ‘mená svojich údov’ zo záznamu nikdy stratené. Ona je časťou Neho, je na Jeho tróne. Ona nemôže byť nikdy súdená. Každý, kto patrí k Neveste, je Jeho údom a On žiadneho nestratí. Ale toto sa netýka “všetkých”, ktorí sú v Knihe Života. Veď medzi nimi sú dokonca takí ako Judáš atď., ktorí síce majú diel v zázname, ale ich mená sú odstránené. Môžeme vidieť tých, ktorí prídu v posledných dňoch, a potom, čo činili podivuhodné skutky, im Ježiš povie, “Nikdy som vás nepoznal.” Neznamená to, že o nich nevedel. Jeho vševedúcnosť to vylučuje. Avšak neboli predurčení byť v Neveste a neboli ani predurčení k tomu, aby patrili k tým spravodlivým druhého vzkriesenia. Oni neniesli žiadne ovocie (lebo boli mimo Slova, nezostali v Ňom), a preto boli odsúdení na smrť. Potom, ako sme už ukázali, sú ešte takí, ktorí stáli za Nevestou a boli jej pomocou a potešením. Ich mená zostali v Knihe Života a vojdú do večného života. Nakoniec, sú ešte takí ako faraón, ktorých mená v Knihe Života nikdy neboli. A títo budú tiež hodení do ohnivého jazera. 833 Takže zrno pšenice, ktoré sa stalo rastlinou určenou ku žatve, je záznam cirkvi. A tak, ako nie celá pšeničná rastlina je pšeničným semenom a nie celá rastlina je použitá v žatve, tak je to aj s cirkvou. Celá cirkev nie je Nevestou a ani večný život nie je darovaný všetkým, ale ČASŤ bude zobraná do stodoly, ČASŤ je zachovaná, aby vošla do večného života pri druhom vzkriesení, a ČASŤ, ktorá je počítaná za plevu, bude spálená v ohnivom jazere. Toto je presne to, čo Ján Krstiteľ a tiež Ježiš povedal. Lebo Ján povedal, že pšenica je zhromažďovaná do stodoly, ale plevy budú spálené. Ježiš povedal, “zviažte plevu a potom zhromaždite pšenicu.” Ekumenické hnutie viaže cirkvi-plevy dohromady, lebo NAJPRV musia byť zviazané plevy a, hoci sú určené

228


k spáleniu, nebudú spálené ihneď pri zväzovaní, ale budú ponechané pre neskorší čas, až uplynie tých tisíc rokov alebo druhé vzkriesenie. Ale keď sú plevy zviazané, môže sa uskutočniť vytrhnutie, a stane sa tak medzi zväzovaním a zjavením sa antikrista. Potom príde deň, keď budú stáť všetci pohromade tak, ako to videl Daniel. Kráľ tu bude stáť so Svojou Nevestou a pred Nimi sa ukážu zástupy ľudí, aby boli súdení. Áno, sú tam VŠETCI. Všetky knihy sú otvorené. Je vykonané konečné rozmiestnenie VŠETKÝCH. Žatva sa skutočne skončila. Knihy, raz otvorené, sú zatvorené. 834 Záverom tejto témy dovoľte, aby som ešte povedal, ako som už na začiatku zdôraznil, že žiadne miesto Písma nehovorí, že Pán V SÚČASNOSTI upravuje zoznam mien. Je to skutočne tak. A predsa, je jedno miesto Písma, ktoré poukazuje na neskoršiu úpravu. Je to 87. Žalm. Tento žalm hovorí o tom, že Pán zapisuje mená tých, ktorí sú zrodení na Sione. V žiadnom prípade sa nemôžeme domnievať, že by Boh musel čakať až do skončenia vekov alebo až do obdobia, kedy bude konať so Sionom, aby vedel, kto všetko môže byť na Sione narodený. Znovu to Jeho vševedúcnosť vylučuje. Istotne, že On pozná všetkých, ktorí sú do toho počtu zahrnutí. Ale čo je to? Nie je to iba upravený zoznam, kde Boh jednoducho umiestňuje nový záznam mien, ktoré zostanú po druhom vzkriesení a patria k Sionu? Iste, tak je to. 835 “A ja vyznám jeho meno pred mojím Otcom a pred jeho anjelmi.” Vyvolávanie mien v nebi! “Ak zomrie muž, či ešte kedy ožije? Vtedy po všetky dni svojho vojenia budem sa nadejať, dokiaľ len nepríde moja zmena. Zavoláš a ja sa ti ohlásim, budeš túžiť po diele svojich rúk.” Veľký Pastier volá Svoje ovce menom. Stvoriteľský hlas Boží ich vyvoláva z prachu alebo premieňa ich atómy, dokonca i keď ešte nezaspali. To je vytrhnutie. Je to veľká svadobná večera Baránka a Jeho Nevesty. 836 Ale vzatie nie je to jediné vyvolávanie mien. Pri druhom vzkriesení pred veľkým Bielym Trónom budú vyznané mená pred nebeským Otcom a Jeho anjelmi. No, tí, ktorí to vedia, mi povedali, že najľúbeznejším zvukom pre ľudské ucho je zvuk mena tej osoby. Ako to ľudia milujú, keď počujú svoje mená na verejnosti! Ako milujú uznanie! Ale žiaden pozemský hlas nevysloví vaše meno tak ľúbezne ako hlas Boží, ak je vaše meno v Knihe Života a zostane tam zapísané, aby bolo zjavené pred svätými anjelmi. Aký deň to bude, keď budeme počuť Ježiša povedať, “Otče, oni vyznali Moje Meno pred ľuďmi vo dňoch ich pozemskej púte, teraz vyznávam Ja ich mená pred Tebou a pred všetkými nebeskými anjelmi!” 837 “Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí zborom.” Opäť hovoril Duch. Opäť sme pozorovali záznam o tom, čo Duch hovoril ďalšiemu veku, a nachádzame, že ten záznam je správny. Ďalší vek skončil a naplnilo sa presne to, čo On povedal. Aká je to útecha pre nás, ktorí dúfame, že budeme tou Nevestou týchto posledných dní! Spôsobuje to, že naše srdcia plesajú radosťou, že On je verný a splní každé Svoje zasľúbenie. Ak bol verný a pravdivý tým v Sardskom veku, je práve tak pravdivým k tomuto nášmu veku.


229

Ak oni budú z Jeho milosti a moci uznaní a Ním chválení, budeme i my. Poďme teda k dokonalosti, aby sme sa stretli s Pánom v povetrí a boli navždy s Ním.

FILADELFSKÝ CIRKEVNÝ VEK

230

ÔSMA KAPITOLA FILADELFSKÝ CIRKEVNÝ VEK

838

Zjavenie 3:7-13: “A anjelovi sboru vo Filadelfii napíš: Toto hovorí svätý, ten pravdivý, ktorý má kľúč Dávidov: ktorý otvára, a nikto nezaviera, a zaviera, a nikto neotvára. Znám tvoje skutky. Hľa, dal som pred tebou otvorené dvere, a nikto ich nemôže zavrieť, lebo máš malú moc a ostríhal si moje slovo a nezaprel si môjho mena. Hľa, dávam zo synagógy satanovej niektorých z tých, ktorí hovoria o sebe, že sú Židmi, a nie sú, ale luhajú: hľa, spôsobím to, aby prišli a klaňali sa pred tvojimi nohami a poznali, že som si ťa ja zamiloval. Preto, že si ostríhal slovo mojej trpezlivosti, i ja budem teba ostríhať a vytrhnem ťa z hodiny pokušenia, ktorá prijde na celý svet zkúsiť tých, ktorí bývajú na zemi. Hľa, prijdem rýchle. Drž to, čo máš, aby nikto nevzal tvojej koruny! Toho, kto víťazí, učiním stĺpom v chráme môjho Boha, a von nevyjde viacej nikdy, a napíšem na neho meno môjho Boha i meno mesta môjho Boha, toho nového Jeruzalema, ktorý sostupuje z neba od môjho Boha, i svoje nové meno. Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí sborom.”

FILADELFIA 839

Filadelfia sa nachádzala 75 míľ (120 kilometrov) juhovýchodne od Sárd. Bolo to druhé najväčšie mesto v Lýdii vybudované na niekoľkých pahorkoch v slávnej oblasti pestovania vína. Jeho mince mali hlavu Bakchusa a obraz Bakanty (kňažky Bakchusa). Obyvateľstvo mesta tvorili Židia, kresťania židovského pôvodu a obrátení z pohanstva. Mesto trpelo častými zemetraseniami, napriek tomu však bolo jeho trvanie najdlhšie z tých siedmich miest Zjavenia. Skutočne, to mesto stále existuje pod tureckým menom Ala-Sehír alebo Mesto Božie. 840 Razenie na minciach naznačuje, že božstvom mesta bol Bakchus. No, Bakchus je to isté ako Ninus alebo Nimrod. On je ‘ten oplakávaný’, hoci väčšina z nás o ňom zmýšľa v termínoch hýrenia a opilstva.

POSOL

231

841

Aké osvietenie to prináša do našich myslí. Tu je minca s bohom na jednej strane a s kňažkou alebo prorokyňou na druhej. Vyhoďte teraz tú mincu do výšky. Záleží na tom, na ktorú stranu dopadne? Nie veru, je to stále tá istá minca. Také je rímske náboženstvo o Ježišovi a Márii. 842 Avšak nemyslíme len na Rím. Nie, nie je to len tá veľká pobehlica. Určite nie, lebo ona sa svojím smilstvom stala matkou. Jej dcéry sú teraz mince rovnakého razenia. Na jednej strane mince vytvorili uctievanie Ježiša a na druhej strane majú svoju kňažku alebo tiež prorokyňu a ona píše svoje vyznania, dogmy a zásady a predáva ich ľuďom na spasenie, trvajúc na tom, že ona a ona sama má to pravé svetlo. 843 Aká pozoruhodná je tá skutočnosť, že tento vek je charakterizovaný mincou. Lebo matka a jej dcéry si všetky vykupujú svoju cestu do neba. Peniaze, a nie Krv, sú tou výkupnou cenou. Peniaze, a nie Duch, sú tou mocou, ktorá ich poháňa vpred. Boh tohoto sveta (mamon) zaslepil ich oči. 844 Ale ich konanie v smrti čoskoro skončí, lebo toto je ten vek, v ktorom Duch kričí, “Hľa, prídem skoro.” Áno, príď skoro, Pane Ježišu!

VEK 845

Filadelfský cirkevný vek trval od roku 1750 asi do roku 1906. Tento vek bol vzhľadom k významu mena mesta pomenovaný Vekom bratskej lásky, keďže Filadelfia znamená “láska bratov”.

POSOL 846

Poslom pre tento vek bol nepochybne John Wesley. John Wesley sa narodil v meste Epworth 17. júna 1703 a bol jedným z devätnástich detí, ktoré sa narodili Samuelovi a Zuzane Wesleyovým. Jeho otec bol kaplánom v anglikánskej cirkvi, ale je viac ako pravdepodobné, že náboženský obrat v Johnovej mysli bol založený viac na príkladnom živote jeho matky než na teológii jeho otca. John bol skvelým žiakom. Bolo to vtedy, keď bol v Oxforde, keď sa on a Charles stali časťou jednej skupiny, v ktorej boli duchovne cvičení k uctievaniu na základe skutočného žitia pravdy skrze prežitie viac, ako by mali robiť z učenia svoje meradlo. Spísali duchovného sprievodcu skutkov, ako je pomáhať chudobným, navštevovať nemocných a uväznených. Kvôli tomu boli nazvaní metodistami a inými posmešnými titulmi. No, John bol dostatočne naplnený skrze svoju víziu potreby náboženstva pre ľudí vo svete, takže išiel do Ameriky (Georgie) ako misionár

232


medzi Indiánov. Na svojej ceste tam zistil, že mnohí z cestujúcich na lodi boli Moravania. Bol hlboko dojatý ich pokorou, pokojom a odvahou vo všetkých okolnostiach. Jeho úsilie v Georgii bolo napriek jeho sebazapreniam a tvrdej práci neúspešné. Vrátil sa do Anglicka a volal, “Išiel som do Ameriky, aby som obrátil Indiánov, ale, ó, kto obráti mňa?” 847 V Londýne sa opäť stretol s Moravanmi. Bol to Peter Boehler, ktorý mu ukázal cestu spasenia. Skutočne sa znovuzrodil, k hrôze a zjavnému hnevu jeho brata Charlesa, ktorý nemohol pochopiť, ako mohol taký duchovný človek ako John povedať, že predtým nebol s Bohom v poriadku. Avšak netrvalo dlho a Charles bol tiež zachránený milosťou. 848 Wesley teraz začal kázať Evanjelium za tými kazateľňami v Londýne, ku ktorým mal predtým prístup, ale čoskoro ho vyhnali. Bolo to v tomto čase, keď mu jeho starý priateľ George Whitefield prišiel vhod, lebo pozval Johna, aby prišiel a pomohol mu pri kázaní na poliach, kde tisíce počúvali Slovo. Wesley bol najskôr skeptický, že by mal kázať vo voľnom priestranstve namiesto v budove, ale keď videl zástupy a videl pôsobenie Evanjelia v moci Ducha, obrátil sa celým srdcom k takému kázaniu. 849 Dielo čoskoro dosiahlo také rozmery, že začal vysielať početných laikov, aby kázali Slovo. Vyzeralo to ako paralela k Letniciam, kedy Duch takmer za noc s mocou vzbudil mužov, aby kázali a učili Slovo. 850 Proti jeho dielu bola prudká opozícia, ale Boh bol s ním. Práca Ducha bola mohutne zjavovaná a často sa ľudí chopil taký duch usvedčenia, že im bola odňatá sila a padali na zem, kričiac vo veľkom rozrušení nad svojimi hriechmi. 851 Wesley bol pozoruhodne silným mužom. Sám o sebe hovorí, že si nemôže spomenúť, že by bol kedy od svojho narodenia čo i len na štvrť hodiny cítil malomyseľnosť ducha. Nespal viac ako šesť hodín denne, vstával načas, aby mohol začať kázať o piatej prakticky každý deň svojej služby, kázal štyrikrát v jedinom dni, takže ročne mal v priemere viac ako 800 kázaní. 852 Cestoval mnoho tisíc míľ práve tak ako jeho okružní jazdci, ktorí niesli Evanjelium blízko i ďaleko. Wesley skutočne prešiel ročne na koni 4 500 míľ (7 200 km). 853 Bol veriaci v moc Božiu a modlil sa za nemocných s veľkou vierou a obdivuhodnými výsledkami. 854 Mnohé jeho zhromaždenia videli prejavy duchovných darov. 855 Wesley nemal zaľúbenie v organizácii. Jeho spolupracovníci však mali “Zjednotenú spoločnosť”, ktorá bola “skupinou mužov majúcich formu a hľadajúcich moc pobožnosti, zjednotených, aby sa spolu modlili, aby prijali Slovo napomenutia, a aby bdeli jeden nad druhým v láske, aby mohli jeden druhému pomáhať pracovať na svojom spasení.” Jedinou podmienkou pre tých, ktorí chceli vstúpiť, bolo, že mali byť z tých, “ktorí mali túžbu uniknúť

POZDRAV

233

hnevu, ktorý má prísť, a byť zachránení od svojich hriechov.” Postupom času vydali prísny súbor zásad pre sebaovládanie pre dobro svojich duší. Wesley rozpoznal, že po jeho smrti by mohlo byť hnutie zorganizované a Duch Boží by ich ponechal mŕtvej forme. Raz poznamenal, že sa nebojí toho, že by zo zeme zmizlo meno metodista, ale že by mohol odletieť Duch. 856 Počas svojho života mohol získať obrovský majetok, ale neurobil to. Jeho obľúbený výrok na tému peňazí bol, “Získajte všetko, čo môžete, ušetrite všetko, čo môžete, a dajte všetko, čo môžete.” Aké zvláštne by to pre Wesleyho bolo, keby sa vrátil a uvidel denomináciu, ktorá dnes nesie meno Metodisti. Sú bohatí, nesmierne bohatí. Ale život a moc Johna Wesleyho chýbajú. 857 Tiež by malo byť spomenuté, že Wesley nikdy nemal túžbu vybudovať dielo na denominačnom alebo sektárskom základe. Hoci bol vo svojom presvedčení arminián, nechcel sa oddeľovať od bratov na základe učenia. Bol dobrým kandidátom pre Jakuba. Zakladal svoj večný život na viere a skutkoch alebo na žití života skôr ako na jednoduchom prijímaní vyznania alebo dogmatického vyhlásenia. 858 John Wesley zomrel vo veku 88 rokov, slúžiac Bohu tak, ako sa len málo mužov mohlo odvážiť pomyslieť, že by vedeli tak slúžiť.

POZDRAV 859

Zjavenie 3:7: “A anjelovi sboru vo Filadelfii napíš: Toto hovorí svätý, ten pravdivý, ktorý má kľúč Dávidov: ktorý otvára, a nikto nezaviera, a zaviera, a nikto neotvára.” 860 Ó, aké nádherné sú tie slová! Aký majestátny je už len ich zvuk! Aké vzrušujúce je pomyslieť, že všetky tie vlastnosti môžu byť pripísané jednej osobe! Kto by sa odvážil o sebe povedať také veci, než jedine Ježiš Kristus, Pán Slávy? Verím, že kľúč na presné vysvetlenie, čo každý z týchto obdivuhodných opisných výrazov znamená, nachádzame v 9. verši: “Hľa, dávam zo synagógy satanovej niektorých z tých, ktorí hovoria o sebe, že sú Židmi, a nie sú, ale luhajú: hľa spôsobím to, aby prišli a klaňali sa pred tvojimi nohami a poznali, že som si ťa ja zamiloval.” Hovorím, že tento verš je kľúč, lebo tu ide o Židov, ktorí sa vždy nazývali deťmi Božími na úkor všetkých ostatných. Oni ukrižovali a zabili Pána Ježiša Krista. Ich strašný čin po stáročia privádzal ich vlastnú krv na ich vlastné hlavy. To všetko preto, že odmietli Ježiša ako svojho Mesiáša, ktorým On skutočne bol. Pre nich On nebol Ten Prichádzajúci alebo Syn Dávidov, pre nich bol Belzebubom alebo niekým nespravodlivým, hodným jedine zničenia. Ale nie tak. On bol skutočne Emanuel, Boh zjavený v tele. On je skutočne Mesiáš. Určite, On bol presne

234


Tým, ako sa On Sám teraz predstavuje. Tu je On, TEN ISTÝ JEŽIŠ - Ježiš Kristus, ten istý včera i dnes, i naveky. Ten Svätý uprostred svietnikov je práve ten istý Ježiš, ktorý sa prechádzal po brehoch Galiley, ktorý uzdravoval nemocných, ktorý kriesil mŕtvych a ktorý, napriek nezvratnému dôkazu, bol ukrižovaný a usmrtený. Ale On opäť vstal a sedí po pravici Majestátu na výsostiach. 861 Židia Ho vtedy nenazývali svätým. Ani teraz Ho nenazývajú svätým. Ale On je TEN SVÄTÝ. Žalm 16:10: “Lebo nezanecháš mojej duše v ríši smrti; nedáš svojmu SVÄTÉMU, aby videl porušenie.” 862 Oni hľadali svoju spravodlivosť v zákone a úboho zlyhali, lebo zo zákona nemôže byť ospravedlnené žiadne telo. Skrze zákon nemôže byť žiaden človek učinený svätým. Svätosť je od Pána. 1. Korinťanom 1:30: “A vy ste z NEHO v Kristu Ježišovi, ktorý sa nám stal múdrosťou od Boha i spravedlivosťou, i posvätením, i vykúpením.” 2. Korinťanom 5:21b: “... aby sme my boli spravedlivosťou Božou v ňom.” To bolo Kristus alebo zahynúť. A oni zahynuli, pretože Ho odmietli. 863 A ľudia toho veku, práve tak ako dnes, robili tú istú chybu. Tak, ako sa Židia uchyľovali do synagogálnej formy uctievania, tak sa vo filadelfskom veku uchyľovali do cirkvi. Pripojenie sa do cirkvi nie je to, čo sa počíta. Život nie je v cirkvi. Život je v Kristovi. “A toto je to svedectvo, že život večný nám dal Boh a ten život je v Jeho Synovi. Kto má Syna, má života, kto nemá Syna Božieho, nemá života.” Človek je učinený svätým skrze Ducha. Je to Duch svätosti, ktorý Ježiša vzkriesil z mŕtvych, ktorý prebýva v nás a činí nás svätými s Jeho svätosťou. 864 Tu stojí On, TEN SVÄTÝ. A my budeme stáť s Ním odiati v Jeho spravodlivosti, svätí s Jeho svätosťou. 865 No, tento vek je šiesty vek. V Božích očiach čas speje ku koncu. On sa skoro vráti. Čoskoro zaznie volanie, že On prichádza. “A kto špiní, nech špiní ešte, a spravodlivý nech činí spravodlivosť ešte, a svätý nech sa posvätí ešte.” Zjavenie 22:11b. 866 Ó, som tak rád, že moja svätosť nie je zo mňa samého. Som rád, že som v Kristovi so všetkými Jeho nádhernými vlastnosťami spravodlivosti, ktoré sú mi pripočítané, áno, boli mi udelené. Nech je požehnaný Boh naveky. 867 “Toto hovorí ten pravý.” No, toto slovo ‘pravý’ je úžasne nádherné slovo. Neznamená to pravosť len v tom zmysle, že je to opak falošného. Vyjadruje Dokonalé Uskutočnenie nejakej myšlienky v porovnaní s jej Čiastočným Uskutočnením. Napríklad si spomíname, že Ježiš povedal v Jánovi 6:32: “...nie Mojžiš vám dal chlieb z neba, ale môj Otec vám dáva chlieb z neba, ten pravdivý.” Ján 15:1: “Ja som ten pravý vinič.” Židom 9:24: “Lebo Kristus nevošiel do svätyne, učinenej rukou, protiobrazu to pravej, ale do samého neba ukázať sa teraz tvári Božej za nás.” 1. Jána 2:8: “... že tma ta ide a pravé svetlo už svieti.”

POZDRAV 868

235

Keďže toto slovo skutočne vyjadruje Dokonalé Uskutočnenie v protiklade s myšlienkou Čiastočného Uskutočnenia, ako je v týchto veršoch ilustrované, môžeme teraz porozumieť tak ako nikdy predtým, ako skutočnosť kontrastuje s typom a podstata s tieňom. Vezmite teraz príklad manny z neba. Boh poslal Izraelu anjelský chlieb z neba. Ale ten chlieb neuspokojil. Bol dobrý len na jeden deň. Tí, ktorí ho jedli, boli nasledujúceho dňa opäť hladní. Ak ho nechali ležať, skazil sa. Ale Ježiš je PRAVÝ chlieb z neba, ktorého bola manna len typom. A ak ktokoľvek je z toho CHLEBA, ktorý prišiel z neba, nebude už nikdy viacej lačnieť. Nepotrebuje sa vrátiť a opäť jesť. V okamihu, kedy mal na ňom účasť, mal večný život. Tu bola skutočne REALITA. Nie je už viac potrebný tieň. Nie je potrebné žiadne čiastočné spasenie. Je tu ÚPLNOSŤ toho. Tak, ako Ježiš nie je časťou Boha; On JE Boh. 869 Nikto by nemohol poprieť, že Izrael mal svetlo. Oni boli jediným ľudom, ktorý mal svetlo ako národ. Bolo to, ako keď v Egypte bola taká tma, že ju bolo možné cítiť. Ale v domovoch Izraelitov bolo svetlo. Ale teraz prišlo pravé svetlo. Svetlo sveta je Ježiš. Mojžiš a proroci priniesli svetlo prostredníctvom Písma, ktoré sa vzťahovalo na Mesiáša. Tak mal Izrael svetlo. Ale teraz prišlo Naplnenie toho svetla, a to, čo bolo len žiariacim Slovom, sa teraz prelomilo do Jasnosti Božej, manifestovanej medzi Jeho ľudom. Zatiaľ čo ohnivý stĺp dával svetlo v noci, a to bolo nádherné, teraz boli život a svetlo prejavené v plnosti Božstva telesne. 870 Izrael zvykol prinášať červenú jalovicu a obetovať ju na oltári na odpustenie hriechov. Hriechy vinníka boli na jeden rok prikryté. Ale to prikrytie nemohlo odňať žiadosť po hriechu. Nebola to dokonalá obeť. Bol to tieň, až kým neprišla skutočnosť. Tak každý rok človek musel obetovať a každý rok prichádzal späť, lebo mal stále tú istú žiadosť po hriechu. Život zvieraťa odčinil jeho hriech, ale keďže to bola krv zvieraťa, ktorá bola vyliata, a život zvieraťa, ktorý bol daný, nemohlo to prejsť späť na človeka. Ak by mohlo prejsť, stále by to nebolo nič platné. Ale keď bol Kristus, tá dokonalá náhrada, vydaný a Jeho Krv vyliata, potom ten život, ktorý bol v Kristovi, prešiel späť na kajúceho hriešnika. A keďže ten život bol dokonalým životom Kristovým, bezhriešnym a spravodlivým, potom mohol ten vinník odísť slobodný, lebo už viac nemal žiadosť po hriechu. Život Ježiša prešiel späť na neho. To je to, čo znamená Rimanom 8:2: “Lebo zákon Ducha života v Kristu Ježišovi ma oslobodil od zákona hriechu a smrti.” 871 Ale tí Židia tam v čase Ježiša nechceli prijať tú obeť. Krv býkov a kozlov nerobí nič dokonalým. Kedysi to bola metóda, ktorú Boh zaviedol. Ale teraz Kristus zjavený v tele preliatím Svojej vlastnej krvi odstránil hriech, a tou obeťou Samého Seba nás učinil dokonalými. Židia by to neprijali. Ale čo Filadelfský vek, áno, a tie ostatné veky takisto? Naozaj prijali tú skutočnosť v Kristovi? Nie veru. Dokonca, hoci Luther priniesol pravdu ospravedlnenia, Rímska cirkev a jej východný doplnok, pravoslávna cirkev, sa stále držia skutkov. Skutky sú dobré, ale nespasia vás. Nerobia vás dokonalými.


236

Je to Kristus alebo zahynúť. A nie je to dokonca ani Kristus A skutky. Je to Kristus Sám. Tento vek začal obdobie arminianizmu, ktoré neverí v Krista ako REALITU. Nespieva, “Nič okrem Krvi,” lebo spieva, “Nič okrem krvi A môjho vlastného správania.” No, verím v dobré správanie. Ak ste spasení, budete konať spravodlivo. Už sme cez to prešli. Ale dovoľte mi povedať vám, že spasenie NIE JE Ježiš PLUS. Je to Ježiš SÁM. SPASENIE JE OD PÁNA. Od začiatku až do konca je to všetko BOH. Nech je Jeho život vo mne. Nech je to Jeho Krv, ktorá ma očisťuje. Nech je to Jeho Duch, ktorý ma napĺňa. Nech je Jeho Slovo v mojom srdci a ústach. Nech sú to Jeho sinavice, ktoré ma uzdravujú. Nech je to Ježiš a Ježiš Sám. Nie mojimi skutkami spravodlivosti, ktoré som urobil. Nie veru. Kristus je mojím životom. Amen. 872 Cítim, že by som mohol ohľadom týchto právd pokračovať ďalej a ďalej, ale dám vám ešte jednu myšlienku. Je to o tej nádhernej piesni, ktorú napísal A. B. Simpson. “Kedysi to bolo požehnanie, teraz je to Pán. Kedysi to bol pocit, teraz je to Jeho Slovo. Kedysi som chcel Jeho Dar, teraz Darcu Samého. Kedysi som hľadal uzdravenie, teraz Jeho Samého. Všetko vo všetkom naveky, Ježišovi budem spievať. Všetko v Ježišovi a Ježiš všetko.” 873

V tomto živote nie je nič takého, akokoľvek uspokojujúce by to bolo, akokoľvek dobré a príjemné by to bolo; ale sumu všetkej dokonalosti nájdete v Kristovi. Pomimo Neho sa všetko stráca v bezvýznamnosti. 874 “Ktorý má kľúč Dávidov.” Táto nádherná veta vyplýva a pochádza z predchádzajúcej vety, “Ten pravdivý” - Kristus, Dokonalé Uskutočnenie v protiklade s Čiastočným Uskutočnením. Tu to je. Mojžiš bol prorok Boží, ale Ježiš (podobný Mojžišovi) bol TEN Prorok Boží. Dávid (muž podľa samého Božieho srdca) bol kráľom Izraela, ale Ježiš je Väčší Dávid, Kráľ kráľov a Pán pánov, Boh, Sám Boh. Dávid sa narodil z pokolenia Júdu, z ktorého nepochádzali žiadni kňazi, a predsa jedol chleby predloženia, ktoré boli rezervované pre kňazov. Bol veľkým bojovníkom, ktorý premáhal nepriateľa,

POZDRAV

237

upevňoval národ, ako kráľ sedel na tróne. Bol prorok. Bol nádherným typom na Krista. No v Izaiášovi 22:22 sa hovorí, “A dám kľúč domu Dávidovho na jeho plece, takže keď otvorí, nikto nezavrie, a keď zavrie, nikto neotvorí.” Duch používa tento starozákonný odkaz ohľadom Pána Ježiša Krista a Jeho služby v cirkvi. To, čo kľúč Dávidov v tom čase znamenal, je iba tieň toho, čo je teraz naplnené v Ježišovi stojacom uprostred svietnikov. Ide tu o nášho Pána PO Jeho vzkriesení a nie o Jeho pozemskú púť. Ale čo znamená tento kľúč? Odpoveď leží v POZÍCII kľúča. NIE JE v Jeho ruke. Nenesie ho na Svojom krku. Nie je v rukách iných mužov, inak by ten verš nemohol hovoriť, že JEDINE ON MÁ VYUŽITIE TOHO KĽÚČA, LEBO ON JEDINÝ OTVÁRA A ZATVÁRA A ŽIADEN ČLOVEK nemá to právo, jedine Ježiš Sám. Nie je to tak? Ale kde je ten kľúč? JE NA JEHO PLECI. Ale čo má s tým PLECE spoločné? Čítajte Izaiáša 9:6: “...a kniežatstvo bude na jeho pleci...” Ale čo toto znamená? Odpoveď je toto. Fráza “kniežatstvo bude na jeho pleci” pochádza zo svadobného obradu na Východe. Keď bola nevesta odovzdávaná ženíchovi, sňala si svoj závoj a položila ho na ženíchove plecia, čím dosvedčovala, že je nielen pod jeho panstvom, že mu predala svoje práva, že on je hlavou, ale tiež, že on nesie zodpovednosť a starosť, a že ON A ON SÁM - NIKTO INÝ ŽIADEN INÝ MUŽ - ŽIADNA INÁ MOC - NEMÁ ŽIADNE PRÁVO ANI ZODPOVEDNOSŤ. A to, milovaní, je ten KĽÚČ Dávidov. Boh, súc Zvrchovaným, presne predzvedel Božským rozhodnutím, kto bude v Jeho neveste. On ju vybral. Ona si Ho nevybrala. On ju zavolal. Ona neprišla sama od seba. On za ňu zomrel. On ju umyl vo Svojej vlastnej Krvi. On za ňu zaplatil cenu. Ona patrí Jemu a jedine Jemu. Je Mu úplne odovzdaná a On prijíma ten záväzok. On je jej Hlavou, lebo Kristus je Hlavou Svojej cirkvi. Tak, ako Sára nazývala Abraháma pánom, tak je aj nevesta šťastná, že On je jej Pánom. On hovorí a ona počúva, lebo je to pre ňu potešením. 875 Či ale ľudia dbali na túto pravdu? Či si vážili Jeho Osobu, ktorý jediný má plnú zvrchovanú autoritu nad Svojou cirkvou? Hovorím, “NIE.” Lebo v každom veku bola cirkev riadená nejakou hierarchiou, kňazstvom, apoštolskou postupnosťou, zatvárajúc dvere milosrdenstva a milosti, pred kým chceli, a namiesto toho, aby si osvojili lásku a zodpovednosť cirkvi, so zištnou žiadosťou ju okrádali a ničili. Kňazstvo žilo v prepychu, zatiaľ čo chudobná cirkev sa živila šupkami zneužívania. V žiadnom veku to nebolo inak. Každý zviazal sám seba s organizáciou a ustanovil vládu nad ľuďmi a cirkev podriadil tej vláde. Keď sa ľud odvážil vzbúriť sa, bol brutálne potlačený alebo vyhostený. Každá denominácia má toho istého ducha. Každá denominácia prisahá, že má kľúč k vláde nad cirkvou. Každá denominácia si činí nárok, že otvára dvere. Ale to nie je pravda. Je to Ježiš a jedine Ježiš. On stavia údy do Tela. On ich obdaruje ich službami. On jej dáva k dispozícii dary. Stará sa o ňu a vedie ju. Ona je Jeho výhradným vlastníctvom a On nemá nikoho iného, iba ju.

238 876


Ako ďaleko od reality je tento cirkevný vek, v ktorom žijeme. A jedného dňa čoskoro títo ľudia, ktorí ešte teraz majú v úmysle hovoriť za cirkev, budú povstávať v ekumenickom hnutí, aby umiestnili žijúceho antikrista za hlavu svojej organizácie, ktorá zosadzuje Pána, a my Ho (Krista) nájdeme mimo cirkvi, ako hovorí, “Hľa, stojím pri dveriach a klepem. Keby niekto počul môj hlas a otvoril by dvere, vojdem k nemu a budem večerať s ním a on so mnou.” Zjavenie 3:20. 877 Dovoľte mi však povedať toto. Náš Pán nie je porazený. Ľudia si robia nárok, že otvárajú dvere Bohu, a že tie dvere zatvárajú, ale oni sú klamári. Všetci, ktorých Mu Otec dal, prídu k Nemu, a ten, kto k Nemu prichádza, v žiadnom prípade nebude vyhnaný. On nestratí ŽIADNEHO z nich. Ján 6:37-39. A keď vojde ten posledný vyvolený úd do tela Kristovho, potom sa zjaví náš Pán. 878 Kľúč Dávidov. Či nebol Dávid kráľom nad Izraelom - celým Izraelom? A či nie je Ježiš Synom Dávidovým na základe toho, že bude sedieť na tróne Dávidovom v tisícročnom kráľovstve a panovať a vládnuť nad Svojím dedičstvom? Iste. Tak ten kľúč Dávidov naznačuje, že je to Ježiš, ktorý privolá tisícročné kráľovstvo. Ten, ktorý má kľúče smrti a pekla, vzbudí Svojich vlastných, aby s Ním mohli mať podiel na Jeho panovaní spravodlivosti na zemi. 879 Aké nádherné, že náš Pán má všetky tie odpovede. Skutočne sú v Ňom všetky Božie zasľúbenia naplnené. Skutočne, ak sme V Ňom, sme dedičmi toho, čo pre nás vykúpil. 880 Áno, tu On stojí, Pán Slávy. Kedysi bol ako Otec obklopený anjelmi, archanjelmi, cherubínmi a serafínmi a celým nebeským zástupom, ktorý volal, “Svätý, Svätý, Svätý je Pán Boh zástupov.” Jeho svätosť bola taká, že žiaden človek sa Mu nemohol priblížiť. Ale teraz Ho vidíme v cirkvi, zdieľajúceho s nami Svoju vlastnú svätosť, až kým sa v Ňom nestaneme samotnou spravodlivosťou Božou. Áno, a tu On stojí, “Ježiš, to dokonalé Všetko” - Ľalia z údolia, Jasná Hviezda ranná, Najkrásnejší z desaťtisícov, Alfa i Omega, Koreň a Rod Dávidov, Otec, Syn a Duch Svätý - Všetko a vo Všetkom. Izaiáš 9:6: “Lebo dieťa sa nám narodilo, syn nám je daný a kniežatstvo bude na jeho pleci a nazovú jeho meno: Predivný, Radca, Silný Bôh, Udatný Hrdina, Otec Večnosti, Knieža Pokoja.” V Ňom je dokonalé naplnenie. Hoci sme si Ho kedysi nevážili, teraz Ho milujeme s radosťou nevýslovnou a plnou slávy. On stojí uprostred cirkvi a my budeme spievať k Jeho chvále, lebo On, ten Mocný Premožiteľ, je Hlavou cirkvi, ktorá je Jeho nevestou. On tú nevestu kúpil. On ju vlastní. Ona je Jeho a jedine Jeho a On sa o ňu stará. On je naším Kráľom a my sme Jeho kráľovstvom, Jeho večným vlastníctvom. 881 No, spomeňte si, že som na začiatku 7. verša povedal, že nám ho 9. verš pomôže porozumieť. Dúfam, že ste videli, čo som mal na mysli. Ježiš sa nám predstavil ako Ten, ktorý je svätý, pravý (alebo tá jediná skutočnosť),

VEK OTVORENÝCH DVERÍ

239

Ten s kľúčom Dávidovým, Ten, ktorý otvára a zatvára. A to je presne pravda. Tie výrazy Ho dokonale popisujú. Ale Židia v Jeho dobe odmietli Jeho a všetko, čo On bol. Odmietli svojho Spasiteľa a všetko, čo pre nich znamenal. A formálni kresťania teraz urobili to isté. Urobili presne to, čo Židia. Židia Ho ukrižovali a potom sa obrátili na pravého veriaceho. Formálni kresťania Ho ukrižovali nanovo a obrátili sa na pravú cirkev, aby ju zničili. Ale Boh je verný a Ten, ktorý je nad všetkým, sa predsa vráti, a keď príde, ukáže, kto je tým jediným Mocnárom. A keď sa preukáže svetu a celý svet sa skloní k Jeho nohám, v tom čase sa celý svet skloní k nohám svätých dokazujúc, že mali pravdu v tom, že stáli s Ním. Nech je požehnaný Boh naveky!

VEK OTVORENÝCH DVERÍ 882

Zjavenie 3:8: “Znám tvoje skutky. Hľa, dal som pred tebou otvorené dvere, a nikto ich nemôže zavrieť, lebo máš malú moc a ostríhal si moje slovo a nezaprel si môjho mena.” 883 Prvá fráza tohoto verša: “Znám tvoje skutky” je rozobraná v zbytku verša, lebo ich skutky súvisia s ‘otvorenými dverami’, ‘malou mocou’, a ‘Slovom a Menom’. 884 Aby sme pochopili bohatstvo významu zahrnutého v: “hľa, postavil som pred tebou otvorené dvere a žiaden ich nemôže zavrieť,” musíme si teraz spomenúť na to, čo bolo povedané o každom veku, ako zachádzajú jeden do druhého. Je to skôr prekrývanie sa, vplynutie alebo vniknutie, než náhly koniec a jasný začiatok. Zvlášť tento vek prechádza do nasledujúceho veku. A nielenže sa tento vek prelieva do posledného veku, ale ten posledný vek je v mnohých ohľadoch jednoducho pokračovaním šiesteho veku. Siedmy vek (veľmi krátky vek) v sebe zhromažďuje všetko zlo z každého veku pre jedno rýchle dielo, a predsa celú skutočnosť Letníc. Práve keď sa Filadelfský vek chystal mať svoj prirodzený priebeh, Laodicejský vek rýchlo vstupuje, prinášajúc oboje, kúkoľ a pšenicu k žatve. “Zoberte najprv kúkoľ a poviažte ho do snopov na spálenie, ale pšenicu zvezte do mojej stodoly.” Matúš 13:30. Pamätajte, prosím, že Sardský vek začal reformáciu, ktorá stále musí pokračovať, až kým to zrno, ktoré bolo na Letnice zasadené, prejde celým cyklom zasadenia, polievania, vyživovania atď, až kým príde rovno späť k pôvodnému semenu. Počas toho, ako sa toto deje, kúkoľ, ktorý bol zasiaty, bude musieť prejsť svojím cyklom a takisto bude zožatý. To je presne to, čo vidíme, že sa deje. Ak len rozmýšľate o ročných obdobiach, môžete o tom získať veľmi dobrý obraz. Rastlina, ktorú vidíte dorastať v lete do plnej sily, sa zrazu ukazuje, ako prichádza do semena. Neviete presne povedať, kedy sa z leta stala jeseň - jednoducho leto v nej zmizlo. Tak je to s vekmi a zvlášť s týmito poslednými dvomi.

240 885


Je to tento vek, ku ktorému Ježiš hovorí: ‘Prijdem SKORO.’ 11. verš. To robí ten posledný vek veľmi krátkym. Laodicea je vekom rýchleho diela. Je skrátená. 886 Teraz sa budeme zvlášť zaoberať OTVORENÝMI DVERAMI, ktoré žiaden človek nemôže zavrieť. Najprv sa chcem venovať tým otvoreným dverám, ktoré naznačujú mohutné misijné úsilie toho veku. Pavol nazýval nové misijné snaženie pre Pána otvorenými dverami. 2. Korinťanom 2:12: “A keď som prišiel do Troady cieľom evanjelia Kristovho, hoci som mal otvorené dvere v Pánovi...” Tak môžeme porovnávaním Písma vidieť, že tieto otvorené dvere naznačovali najväčšie rozšírenie Evanjelia, ktoré kedy svet videl. 887 Chcel by som, aby ste tu niečo videli. Boh pracuje v troch, je to tak? Bolo to v treťom alebo Pergamskom veku, keď bola cirkev vydatá za štát. Skutky nikolaitov sa stali učením nikolaitov. Ten vek bol OTVORENÝMI DVERAMI pre falošnú vínnu révu. Keďže bol podopieraný štátnou mocou, stal sa v skutočnosti svetovým systémom, i keď niesol meno Kresťanstvo. Tak sa rozšíril ako ničivý požiar. Ale teraz o tri veky neskôr po dlhom a tvrdom boji viery prichádzajú OTVORENÉ DVERE pre pravdu. Slovo Pánovo má teraz svoj deň. Prirodzene, piaty vek pripravil scénu pre toto mocné hnutie, nakoľko nám priniesol objavy, kolonizáciu, kníhtlač atď. 888 Bolo by nádherné, keby tieto ‘otvorené dvere’ nasledovali Božský vzor Letníc, ktorý bol položený v Židom 2:1-4: “Preto musíme tým viacej pozorovať na to, čo sme počuli, aby sme nejako neprešli pomimo. Lebo ak slovo, hovorené skrze anjelov, bolo pevné, a každé prestúpenie a každý neposluch dostali spravedlivú odplatu, jakože my utečieme, ak zanedbáme také veľké spasenie?! Ktoré, keď o ňom začal najdriev hovoriť Pán, nám ztvrdili tí, ktorí ho počuli, pri čom spolu svedčil Bôh znameniami a zázrakmi a rôznymi mocami a udeľovaním Svätého Ducha podľa svojej vôle.” Teraz viete, že toto je vzor, lebo Sám Ježiš tak povedal. Marek 16:15-20: “A povedal im: Iďte po celom svete a kážte evanjelium každému stvoreniu! Ten, kto uverí a pokrstí sa, bude spasený; a kto neuverí, bude odsúdený. A uverivších budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať démonov, budú hovoriť novými jazyky, hadov budú brať, a keby vypili niečo smrťonosné, neuškodí im; na chorých budú vzkladať ruky, a budú sa mať dobre. A tak Pán Ježiš, keď dohovoril s nimi, vzatý bol hore do neba, a sadol si po pravici Božej. A oni vyšli a kázali všade a Pán spoluúčinkoval a potvrdzoval slovo tým, že ho sprevádzali divy. Amen.” 889 Nikdy im nepovedal, aby išli do celého sveta a zriadili biblické školy, ani im nepovedal, aby rozdávali literatúru. No, tie veci sú dobré, ale to, čo im Ježiš povedal, aby robili, bolo KÁZAŤ EVANJELIUM - držať so SLOVOM a potom budú nasledovať tie znamenia. Úplne prvé predstavenie, ktoré máme ohľadom spôsobu, akým malo byť zvestované kráľovstvo Božie, bolo vtedy, keď vyslal dvanástich. V Matúšovi 10:1-8 ich On poveril a nariadil im toto: “A privolajúc si svojich dvanástich učeníkov, dal im právo a moc nad

VEK OTVORENÝCH DVERÍ

241

nečistými duchmi, aby ich vyháňali a uzdravovali každý neduh a každú chorobu. A mená tých dvanástich apoštolov sú tieto: prvý Šimon, zvaný Peter, a Andrej, jeho brat, a Jakob Zebedeov a Ján, jeho brat. Filip, Bartolomej, Tomáš, colný Matúš, Jakob Alfeov, Lebeus, ktorému bolo dané prímeno Taddeus, Šimon Kananitský a Judáš Iškariotský, ktorý ho i zradil. Týchto dvanástich poslal Ježiš a prikázal im: Na cestu pohanov neodídite a do mesta Samaritánov nevojdite; ale radšej iďte k strateným ovciam domu Izraelovho. Iďte a kážte, hovoriac, že sa priblížilo nebeské kráľovstvo. Nemocných uzdravujte, malomocných očisťujte, mŕtvych krieste, démonov vyháňajte; darmo ste dostali, darmo dajte.” Táto služba, ktorú im dal, bola v podstate podieľanie sa na Jeho vlastnej službe s nimi, lebo v Matúšovi 9:35-38 sa hovorí, “A Ježiš chodil po všetkých tých mestách a mestečkách a učil v ich synagógach a kázal evanjelium kráľovstva a uzdravoval každý neduh i každú chorobu medzi ľudom. A keď videl tie zástupy, hlbokou ľútosťou bol pohnutý nad nimi, že boli zmorení a rozptýlení jako ovce, nemajúce pastiera. Vtedy povedal svojim učeníkom: Žatvy je mnoho, ale robotníkov je málo. Tedy proste Pána žatvy, žeby vyslal robotníkov do svojej žatvy.” 890 No, mnohí ľudia si myslia, že iba apoštoli mali túto službu danú naším Pánom Ježišom, a tak, keď zomreli, tá služba skončila. Nie je to tak. Tu v Lukášovi 10:1-9 nachádzame, že On už vo dňoch Svojho pozemského putovania začal udieľať služby moci tým Svojim. “Potom vyvolil Pán aj iných, sedemdesiatich, a poslal ich po dvoch pred svojou tvárou do každého mesta a na každé miesto, kde mal sám prijsť. A vravel im: Žatvy je mnoho, ale robotníkov je málo. Preto proste Pána žatvy, žeby vypudil robotníkov do svojej žatvy. Iďte, hľa, ja vás posielam ako baránkov medzi vlkov. Nenoste ani mešca, ani kapsy, ani sandálov a nepozdravujte nikoho na ceste. A do ktoréhokoľvek domu vojdete, najprv tam povedzte: Pokoj tomuto domu! A jestli tam bude syn pokoja, váš pokoj odpočinie na ňom, ináče sa navráti k vám. A v tom istom dome ostaňte, jediac a pijúc to, čo je u nich; lebo robotník je hoden svojej mzdy. Neprechádzajte z domu do domu. A do ktoréhokoľvek mesta vojdete, a prijmú vás, jedzte, čo sa vám predloží, a uzdravujte nemocných, ktorí sú v ňom, a hovorte im: Priblížilo sa k vám kráľovstvo Božie.” 891 Kto by sa odvážil poprieť mocnú službu Filipa? Kto by sa odvážil poprieť mocné služby Irenea, Martina, Columbu, Patrika a nespočetné stovky iných, ktorí mali na sebe Božie pomazanie? 892 Áno. Biblická cesta je skutočnou cestou otvorených dverí. A chcel by som k tomu pripojiť svoje svedectvo. Dôvod, prečo to musím urobiť, spočíva v tom, že ja môžem hovoriť so všetkou istotou len o tom, čo Boh učinil v mojom vlastnom živote. Tak, ak mi tu prepáčite osobnú poznámku, poviem vám, ako s istotou viem, že Ježiš je ten istý včera i dnes, i naveky, a že moc Božia je stále k dispozícii tým, ktorí budú veriť a prijímať.

242 893


Počas mojej misijnej cesty do Južnej Afriky dal Boh také požehnanie, že keď som prišiel do Durbanu, jediným miestom, ktoré mohlo pojať ľudí, bola obrovská pretekárska dráha, druhá najväčšia na svete. Zástup ľudí presahoval 100 000. Aby bol dodržaný zákon a poriadok, museli postaviť ploty, aby oddelili rôzne kmene. Umiestnili stovky policajtov, aby udržali zástupy v kľude. Tie hladné duše prišli zo vzdialenosti mnohých míľ. Kráľovná z Rodézie prišla vlakom s 27 vagónmi s africkými domorodcami. S námahou prechádzali poľami a horami mnoho a mnoho míľ, nesúc na svojich chrbtoch niekoho milovaného, ktorý potreboval pomoc. Celá zem bola vzrušená mocnými skutkami, ktoré boli manifestované Duchom Svätým. 894 Jedného odpoludnia, keď som začal slúžiť, jedna z tých tisícov mohamedánok vystúpila na pódium. Keď zastala predo mnou, istý misionár mohamedánov začal ticho, ale úpenlivo prosiť Pána, “Ó, za túto drahocennú dušu, ó, za túto drahocennú dušu.” Bol tam dlhé roky a podľa jeho vlastného svedectva videl prísť len JEDNÉHO mohamedána, aby prijal Ježiša Krista ako Spasiteľa. Oni boli pôvodne Médoperžania, ktorých zákony sa nemenia. Je tak ťažké ich získať. Zdá sa, že “raz mohamedánom - vždy mohamedánom” je medzi nimi zákonom. No, keď stála predo mnou, začal som k nej a ku všetkým tým tisícom hovoriť cez tlmočníkov. Povedal som, “Či to nie je tak, že vám misionári povedali o JEŽIŠOVI, ktorý prišiel, aby vás zachránil?” Mali ste vidieť tých ľudí, ako sa jeden na druhého pozreli, keď som to povedal. Potom, keď odpovedali, že to súhlasí, pokračoval som a povedal, “Ale čítali vám misionári z tejto Knihy (držal som Bibliu hore, aby ju videli), že tento istý Ježiš je mocným Uzdravovateľom, a že On prebýva vo Svojom ľude po celé veky, až kým nepríde znovu, aby ich prijal k Sebe? Povedali vám, že vďaka tomu istému Duchu, ktorý bol v Ježišovi a ktorý je teraz v nich, budú schopní robiť mocné skutky, aké robil Ježiš? Povedali vám, že môžete byť uzdravení práve tak, ako môžete byť spasení? Koľkí z vás by ste chceli vidieť, ako tento istý Ježiš zostúpi do nášho stredu a urobí tie isté veci, ktoré robil, keď bol kedysi tu na zemi?” Všetci to chceli. To bola jedna vec, na ktorej sa určite zhodli. 895 Potom som pokračoval, “Ak Ježiš Svojím Duchom učiní to, čo robil, keď bol na zemi, uveríš potom Jeho Slovu?” A tu bola predo mnou tá mohamedánska žena. Duch začal skrze mňa pôsobiť. 896 Povedal som jej, “No, ty vieš, že ťa nepoznám. Dokonca ani neviem hovoriť tvojou rečou.” To uznala. Povedal som, “Čo sa týka tvojho uzdravenia, vieš, že ja to nemôžem urobiť. Ale počula si posolstvo tohoto odpoludnia a porozumela si mi?” Jej indický prekladateľ za ňu odpovedal, že rozumela, lebo čítala Nový Zákon. 897 No, Mohamedáni sú potomci Abraháma. Veria v jedného Boha. Ale odmietajú Ježiša ako Syna Božieho a miesto Neho berú Mohameda ako Jeho proroka. Oni hovoria, že Ježiš nikdy nezomrel a opäť nevstal. Sú tak vyučovaní od svojich kňazov a veria tomu.


243

Povedal som, “Ale Ježiš zomrel a opäť vstal. Poslal Svojho Ducha späť na Svoju cirkev. Ten Duch, ktorý bol v Ňom, je práve ten istý Duch, ktorý je teraz v cirkvi, a môže a bude robiť to isté, čo robil Ježiš. On povedal v Jánovi 5:19: “...Syn nemôže robiť nič sám od seba, iba to, čo vidí činiť svojho Otca, lebo čokoľvek on činí, to podobne činí aj Syn.” Tak potom, ak Ježiš príde a zjaví mi, aký je tvoj problém alebo prečo si tu, ak mi môže povedať, aká je tvoja minulosť, môžeš určite veriť i do budúcnosti?” Povedala cez svojho prekladateľa, “Áno, môžem.” Povedal som, “V poriadku, nech to On učiní.” Tí mohamedáni sústredene pozorovali. Všetci sa nahli dopredu, aby videli, čo sa stane. Potom Duch Svätý prehovoril, “Tvoj manžel je nízky, zavalitý človek a má čierne fúzy. Máte dve deti. Asi pred tromi dňami si bola u lekára a urobil ti prehliadku. Máš cystu na maternici.” Sklonila hlavu a povedala, “To je pravda.” Opýtal som sa jej, “Ako to, že si prišla ku mne, kresťanovi? Prečo si nešla k svojmu mohamedánskemu prorokovi?” Povedala, “Myslím si, že ty mi môžeš pomôcť.” Povedal som, “Ja ti nemôžem pomôcť, ale ak prijmeš Ježiša Krista za svojho Spasiteľa, On, ktorý je teraz tu a vie o tebe všetko, On ti pomôže.” Povedala, “Prijímam Ježiša za svojho Spasiteľa.” To to urobilo. Bola uzdravená a asi desaťtisíc mohamedánov prišlo toho dňa ku Kristovi, pretože Evanjelium bolo kázané obojako, Slovom a mocou. Boh nikdy nepovedal človeku, že má 30 rokov pracovať a nič nežať. Dal nám otvorené dvere Slova a moci a to je to, čo by sme mali použiť. To je to, čo dalo Pavlovi jeho veľkú a efektívnu službu. 1. Korinťanom 2:4: “A moja reč a moja kázeň nezáležala v presviedčavých ľudskej múdrosti slovách, ale v dôkaze Ducha a moci.” 899 Teraz ma počúvajte. Bolo to počas tejto istej cesty, keď som sa chystal nastúpiť do lietadla v New Salisbury v Rodézii, že som uvidel skupinu štyroch ľudí s americkými pasmi. Išiel som k nim a povedal, “Ahojte, vidím, že máte americké pasy. Cestujete niekam?” Mladý muž mi odpovedal, “Nie, my všetci sme tu misionári.” “Aké pekné!” odpovedal som. “Ste na vlastnú zodpovednosť alebo pracujete s nejakou organizáciou?” “Sme metodisti. Prichádzame z Wilmor, Kentucky,” povedal. “Ó, to je takmer za mojimi humnami,” odpovedal som. “Hádam nie si ten brat Branham, ktorý odtiaľ pochádza, však?” Povedal som, “Áno, je to tak.” To ho vyliečilo. Nechcel už nič povedať a ten spôsob, ako sa on a tie tri dievčatá pozreli jeden na druhého! Tak som povedal, “Moment, synu, rád by som si s vami všetkými pohovoril o istých

244


zásadách, keďže sme všetci kresťania a sme tu za veľkým účelom. No, vy hovoríte, že všetci štyria ste tu už dva roky. Môžete v Ježišovom Mene povedať, že môžete ukázať prstom na jednu dušu, o ktorej viete, že ste ju získali pre Pána?” Nemohli to urobiť. “Nechcem zraniť vaše city, dievčatá,” povedal som, “ale vy všetky by ste mali byť doma, aby ste pomohli svojim matkám s riadmi. Nemáte na misijnom poli čo robiť, jedine, že by ste boli naplnené Duchom Svätým a kázali pravé Evanjelium v preukázaní moci Ducha Svätého. Ak nevidíte tie výsledky, ktoré Ježiš zasľúbil, že budete vidieť, je to preto, že nekážete pravé Evanjelium.” 900 Dovoľte, aby som šiel o krok ďalej a ukázal vám, ako to môže byť na takom misijnom poli. Nehovorím, že je to všetko takto, ale obávam sa, že príliš veľa z toho je tak. Bolo to počas toho, ako som bol na tejto istej ceste a cestoval som okolo Durbanu so starostom, keď som uvidel jedného domorodca s príveskom okolo krku, ako niesol modlu. Opýtal som sa svojho priateľa, na čo je ten prívesok, a on povedal, že keď domorodec prijme kresťanstvo, zavesia na neho prívesok. To ma, samozrejme, prekvapilo, lebo tu bol muž, ktorý sám seba nazýval kresťanom a niesol tú modlu, tak som sa opýtal, ako je to možné. 901 Povedal, “Hovorím jeho rečou. Prejdime a pohovorme si s ním.” 902 Tak sme prešli a starosta bol mojím tlmočníkom. Opýtal som sa domorodca, či je kresťanom. On potvrdil, že je určite kresťanom. Potom som sa opýtal, prečo nosí tú modlu, ak je kresťan. Odpovedal, že je to modla, ktorú nosil jeho otec a ktorú mu nechal. Keď som mu povedal, že žiaden kresťan by nemal nosiť modly, odpovedal, že táto modla jeho otcovi veľmi poslúžila. Bol som zvedavý ako a on povedal, že jedného dňa bol jeho otec prenasledovaný levom, tak urobil oheň a hovoril k modle spôsobom, akým bol naučený od šamana. Lev odišiel. Povedal som mu, že to bol oheň, ktorý poslal leva preč, keďže ohňa sa boja všetky divé zvieratá. Nikdy nezabudnem na jeho odpoveď. Povedal, “No, je to takto, ak Amoyah (Duch) sklame, potom táto modla nesklame.” 903 (Podrobnú správu o kampani v Afrike je možné nájsť v knihe “Prorok navštevuje Južnú Afriku”.) 904 To je asi tak všetka moc, ktorú davy kresťanov majú, pretože im nebolo prinesené Slovo tými originálnymi otvorenými dverami Letníc. 905 Vráťme sa teraz k otvoreným misijným dverám Filadelfského veku. Nemal otvorené dvere moci, aké by mal mať. Všimnite si, že v tom istom verši sa zmieňuje o týchto otvorených dverách. Hovorí, “Lebo máš malú moc.” To je pravda. MOC Ducha v tom veku chýbala. Slovo bolo správne kázané. Ono bolo dostatočne schopné učiniť duše spôsobilé k spaseniu. Ale tá veľká Božia moc, ktorá ukázala Jeho mocné skutky, ktoré obnažili Jeho rameno za Svojich vlastných, chýbala s výnimkou izolovaných skupín. A predsa, vďaka Bohu, to rástlo a prevýšilo to, čo mali v reformácii.


245

Bolo to v tomto veku, keď povstal muž, ktorého často nazývame otcom misií. Wiliam Carey, dedinský obuvník, ktorý bol kazateľom Zvláštnej Baptistickej Cirkvi v Moultone, Anglicku, ktorý mocne burcoval ľud kázaním na tému, “či príkaz daný apoštolom, aby učili všetky národy, nebol záväzný pre všetkých nasledujúcich kazateľov až do skonania sveta, vidiac, že sprievodné zasľúbenie je rovnakého rozsahu.” Bojovali proti nemu kalvinisti, ktorí upadli do extrému učenia o vyvolení, veriac, že všetci, ktorí budú spasení, BUDÚ spasení a misijná práca by bola proti dielu Ducha. Ale Andrew Fuller pomohol pánovi Careymu svojím kázaním a zhromažďovaním financií. Účinok ich práce bol taký, že v roku 1792 bola sformovaná spoločnosť, aby šírila Evanjelium všetkým národom. Táto spoločnosť vyslala Careyho, ktorý bol Bohom výrazne požehnaný v získavaní duší v Indii. V roku 1795 vyburcované kresťanstvo založilo Londýnsku Misionársku Spoločnosť, ktorá, ako dobre vieme, zhromaždila milióny libier a po dlhé roky vysielala tisíce misionárov, aby uskutočnili túžby Pána. Duch Boží pôsobil a “Iné Ovce” mohli byť výkrikom sŕdc tých horlivých veriacich. 907 “Hľa, postavil som pred tebou otvorené dvere.” Chcem sa znovu pozrieť na tieto slová. Tentokrát, hoci ich nejdem oddeliť od misií, prinesiem vám myšlienku, ktorá sa posúva hlboko do posledného veku. Ako som už povedal, tento vek sa stráca v poslednom veku. Bolo to v tomto veku, v ktorom Ježiš povedal, “Prídem skoro,” (verš 11) a v poslednom veku mal v úmysle “zakončiť dielo a skrátiť ho v spravodlivosti, pretože krátke dielo vykoná Pán na zemi.” Rimanom 9:28. Všimnite si, ako ide tento verš zo Zjavenia 3:8 “otvorené dvere - malá moc, Slovo, Meno”. Tie otvorené dvere majú súvislosť so všetkými tromi. No, čo znamenajú dvere? V Jánovi 10:7 je povedané, “Vtedy im zase povedal Ježiš: Ameň, ameň vám hovorím: JA SOM DVERAMI OVIEC.” To je pravda, ten ‘JA SOM’ JE dverami oviec. No, toto nie je len nejaké starodávne vyjadrenie. Toto je skutočne tak. Všimnite si v Jánovi 10, keď Ježiš dáva toto podobenstvo, Sám Seba nazýva pastierom. Potom Sám Seba nazýva dverami. A to je to, čím je pastier pre ovce. On je skutočne ich dverami. 908 Keď som bol na Východe, videl som, že pastier večer zhromažďuje všetky svoje ovce. Dáva ich do ovčinca. Potom ich spočíta. Keď si je istý, že sú všetky vo vnútri, ľahne si do otvorených dverí ovčinca a stáva sa tak doslovne dverami do ovčinca. Nikto sa nemohol dostať dnu ani von, jedine cez neho. On bol dverami. Nasledujúceho dňa, keď som s priateľom šoféroval v terénnom aute, všimol som si, že jeden pastier začal viesť svoje stádo do mesta. Ihneď sa zastavila všetka doprava, aby ovce mohli prejsť. No, tie mestá na Východe nie sú také, ako sú tu. My máme všetok svoj tovar vo vnútri, ale tam je to ako trh nejakého veľkého farmára, kde ležia všetky plodiny na chodníku, aby to okoloidúci videli a kupovali. Pomyslel som si, “Och, tu začne výtržnosť. Počkaj, až tie ovce uvidia tam vonku všetky tie potraviny.” Ale ako šiel ten pastier napred, tie ovce ho jednoducho nasledovali rovno krok za krokom.

246


Pozreli sa na všetky tie dobroty, ale ani jedna ovca sa ničoho nedotkla. Ó, keby som len poznal ich reč, bol by som sám zastavil dopravu a kázal im kázanie o tom, čo som práve videl. 909 Ak si ovca, ktorá patrí tomu Veľkému Pastierovi, potom stále nasleduješ každý z Jeho krokov práve tak, ako to robili tamtie ovce. Nebudeš pokúšaný odchýliť sa kvôli nejakej veľkej kvetnatej cirkvi alebo počúvať hlas nejakého Thdr., Phdr. alebo Judr., ale zotrváš s Pastierom. Biblia hovorí, že tie ovce poznajú Jeho hlas a nasledujú HO, ale hlas cudzieho iba spôsobí, že utečú a pobežia k svojmu pravému Pastierovi. Chvála Bohu. 910 To ale nebolo všetko, čo som tam videl a naučil sa. Jedného dňa som začal rozmýšľať o tom, ako som videl ľudí vonku na poliach, ako pásli rôzne druhy zvierat. Jeden chlapík sa staral o svine, iný o kozy, iný o ťavy, ďalší o muly atď. Tak som sa opýtal jedného priateľa, ktorý tam žil, ako volajú tých ľudí. “Ó,” odpovedal, “sú to pastieri.” 911 Nemohol som to pochopiť. Povedal som, “Nechceš predsa povedať, že oni VŠETCI sú pastieri? Pastieri pasú len ovce, nie?” 912 “Nie,” povedal, “pastier je pasák alebo kŕmič, tak ktokoľvek, kto pasie zvieratá, je pastierom.” 913 Nuž, to ma naozaj prekvapilo. Ale všimol som si rozdiel medzi tými pastiermi a tými, ktorí sa starali o ovce. Keď prišiel večer, všetci ostatní okrem pastierov oviec nechali svoje zvieratá na poliach a odišli domov. Pastier vzal svoje ovce so sebou a dal ich do ohrady a potom si ľahol a stal sa dverami oviec. Ó, vďaka Bohu, náš Pastier nás nikdy neopustí ani nezanechá. Keď príde večerný čas, chcem byť v Jeho ovčinci. Chcem byť v Jeho starostlivosti. 914 Tak teda môžeme vidieť, že JEŽIŠ JE DVERAMI. On je dverami oviec. A všimnite si, že to teraz hovorí o OTVÁRANÍ DVERÍ. Čo iného to môže byť než Jeho zjavenie? A to Zjavenie sa otvára, aby nám prinieslo Moc, osvetlilo Slovo a oslávilo Jeho Meno. Bolo to uprostred tých dvoch posledných vekov, keď pred nami rozkvitlo Zjavenie Božstva Ježiša Krista. Áno, vedeli sme, že On je Boh. Ako inak by mohol byť naším Spasiteľom? Ale poznanie, že On bol JEDINÝ BOH ALEBO BOH SÁM, že On bol Alfa a Omega, že tento Ježiš bol OBOJE, PÁN A KRISTUS - ČO Z NEHO ROBÍ PÁNA JEŽIŠA KRISTA, OTCA, SYNA A DUCHA SVÄTÉHO, VŠETKO JEDNA OSOBA - to bolo stratené od doby prvých cirkevných vekov, ale teraz to znovu vidíme. Zjavenie toho, KTO ON BOL, sa vrátilo späť. Božstvo skutočne nie je Boh v troch osobách s jednou osobnosťou, lebo je potrebná osobnosť, aby to mohla byť osoba. Ak je tam JEDNA osobnosť, je tam len jedna osoba. Ale tí, ktorí veria v tri osoby, majú Božstvo s tromi bohmi a sú vinní tým, že porušili prvé prikázanie. 915 Avšak zjavenie Božstva je navrátené. Teraz sa môže pravá cirkev znovu budovať v sile. Po všetkej tej dobe konečne vie, kto je jej Pánom. Opäť KRSTÍME VO MENO PÁNA JEŽIŠA - práve tak, ako to robili na Letnice.


247

Dovoľte mi, aby som vám povedal o sne, ktorý mi dal Boh o trojičnom krste. Nebolo to videnie, ale sen. Viete, som si istý, že jedným z požehnaní cirkevných vekov bolo dostať sny skrze Ducha Svätého, rovnako, ako niekto môže dostať videnia. Bolo to okolo tretej hodiny jedného sobotného rána. Práve som vstal, aby som dal Jozefovi napiť vody. Keď som si ľahol, hneď som zaspal a sníval sa mi tento sen. Videl som muža, o ktorom som sa domnieval, že je mojím otcom. Bol to veľký, mohutný a statný muž. Videl som tiež ženu, o ktorej som sa domnieval, že je mojou matkou, ale nevyzerala ako moja matka, rovnako, ako ten muž nevyzeral ako môj otec. Tento muž bol ku svojej manželke veľmi hrubý. Mal veľký kyjak s tromi hranami. Viete, keď vezmete poleno a postavíte na koniec a udriete ho sekerou, dostanete poleno na kúrenie v tvare trojhranného klinu. Bolo to niečo také. On vzal tento kyjak, udrel s ním tú ženu a zrazil ju dolu. Zatiaľ čo tam ležala a plakala, on chodil okolo s vypnutou hruďou a na jeho tvári bola taká hrdosť a vystatovačný výraz, že vyzeral, akoby bol hrdý a spokojný, že tú úbohú malú ženu zbil. Zakaždým, keď sa pokúsila zdvihnúť, udrel ju. Nepáčilo sa mi, čo robil, ale keď som mal v úmysle zastaviť ho, pomyslel som si, “Nemôžem sa pustiť do toho muža, je príliš veľký. A okrem toho je pravdepodobne mojím otcom.” Ale dolu vo vnútri som vedel, že nie je mojím otcom, a vedel som, že žiaden muž nemá právo takto zaobchádzať so ženou. Prešiel som k nemu, zdrapil ho za golier, otočil som ho a povedal, “Nemáš žiadne právo udierať ju!” Keď som to povedal, moje svaly narástli a vyzeral som ako obor. Muž ich zbadal a potom bol zo mňa vystrašený. Povedal som, “Udri ju znovu a budeš mať do činenia so mnou!” Zdráhal sa ju znova udrieť a potom ma sen opustil. 917 Ihneď po tom sne som sa prebudil. Pomyslel som si, aké to bolo zvláštne! Bol som zvedavý, prečo sa mi snívalo o tej žene, keď tu náhle prišiel On a prítomnosť Božia sa mi dala poznať a prišiel od Neho výklad sna. (No, vy ľudia viete, že som nielenže presne vykladal vaše sny, ale mnoho, mnohokrát som vám povedal, čo sa vám snívalo, takže ste mi ich už nemuseli rozprávať.) Tá žena reprezentuje cirkev sveta dnes. Narodil som sa rovno do tohoto zmätku, do zmätku, v ktorom sa nachádza. Bola považovaná za istý druh matky (ona je matkou pobehlíc). Jej manželom sú denominácie, ktoré nad ňou vládnu. Trojhranný klin je falošný trojičný krst na trojicu. Zakaždým, keď začala vstávať (to znamená, že zbory začali prijímať pravdu), znovu ju tým falošným učením zrazil dolu. Bol tak veľký, že som sa ho najskôr bál, ale keď som sa proti nemu postavil, zistil som, že mám veľké a silné svaly. Boli to SVALY VIERY. Výsledok toho sna bol ten, že: “keď je Boh so mnou a môže mi dať takú silu, potom nech sa postavím za ňu proti tej denominačnej moci sveta a nech spôsobím, že ju prestane udierať.” 918 No, nepokúšam sa budovať nejaké učenie na základe sna. Ani sa nepokúšam potvrdzovať žiadne učenie, za ktorým stojím, skrze sen. Jednota Božstva je po celú cestu od Genesis 1:1 až do Zjavenia 22:21. Ale ľudia boli zaslepení nebiblickým učením o trojici a to učenie je tak všeobecne prijímané,

248


že pokus vidieť “Jedinú Osobu Boha” je takmer nemožný. Ak ľudia nemôžu vidieť PRAVDU o Božstve, ale bojujú proti nej, nemôžu nikdy uvidieť zvyšok pravdy, lebo ZJAVENIE JE JEŽIŠ KRISTUS VO SVOJEJ CIRKVI A JEHO SKUTKY UPROSTRED CIRKVI POČAS TÝCH SIEDMICH VEKOV. Pochopili ste to? Teraz som si istý, že rozumiete. 919 “Lebo hoci máš neveľkú moc a ostríhal si Slova Môjho a nezaprel si Môjho Mena.” Teraz sme sa už zmienili o tom, ako sa tá moc navracala. Áno, navracala sa. Moc inkvizície zoslabla. Ľudia opustili svoje krajiny a požadovali slobodu uctievania. Jarmo hierarchie bolo lámané. Vlády zisťovali, že je múdrejšie nepresadzovať jednu časť proti druhej. V skutočnosti správne zmýšľajúci, ale biedne vedení ľudia, boli ochotní viesť vojnu, aby obhájili svoje náboženské práva. Snáď najväčším prejavom moci náboženstva v tomto veku bola skutočnosť, že hoci Francúzsko vpadlo do revolúcie, veľké Wesleyove prebudenie zadržalo revolúciu ďaleko od Veľkej Británie a zachovalo ju, aby bola nástrojom v ruke Božej po mnoho slávnych rokov. 920 Kázanie Slova nebolo nikdy väčšie. Tak, ako Satan vzbudil svoje masy voľnomyšlienkárov, ako sa pozdvihli zakladatelia komunizmu, ako liberálni teológovia šírili svoj špinavý tovar, Boh vzbudil mocných bojovníkov viery a najväčšie diela kresťanskej literatúry a učenia a kázania pochádzajú z tejto éry. Jej kazateľom a učiteľom sa nikto nikdy nevyrovnal a nikdy ani nevyrovná. Spurgeonovci, Parkerovci, McClarenovci, Edwardovci, Bunyanovci, Meullerovci, Brainardovci, Barnesovci, Bishopovci, všetci pochádzali z tejto éry. Kázali, učili a písali Slovo. Oni oslavovali Jeho Meno.

SÚD NAD FALOŠNÝM ŽIDOM 921

Zjavenie 3:9: “Hľa, dávam zo synagógy satanovej niektorých z tých, ktorí hovoria o sebe, že sú Židmi, a nie sú, ale luhajú: hľa spôsobím to, aby prišli a klaňali sa pred tvojimi nohami a poznali, že som si ťa ja zamiloval.” 922 Teraz si môžeme hneď všimnúť, že tento problém falošného Žida alebo falošných veriacich existoval už v druhom veku. Tí, ktorí sa falošne nazývali Židmi, sa objavili hneď po prvom vyliatí v prvom veku a teraz sa objavujú opäť v druhom veku po reformácii. Toto je sotva náhoda. Naozaj, to nie je náhoda. Je to Satanova zásada. Tou zásadou je organizovať a robiť si nárok na pôvodnosť, a preto byť oprávnený ku zvláštnym právam a výsadám. Dovoľte, aby som vám to ukázal. Tam v Smyrnenskom veku títo ľudia klamali a hovorili, že sú vlastne Židmi (alebo veriacimi), hoci nimi rozhodne neboli. Boli zo synagógy satanovej. Bol to satanov organizovaný dav, lebo to bolo v tomto veku, kedy sme videli začiatok mužov v službe, ako prebrali neoprávnené vodcovstvo nad svojimi spoluslúžiacimi bratmi. (Biskupi

SÚD NAD FALOŠNÝM ŽIDOM

249

ustanovení v oblastiach, nad staršími.) Ďalšia vec, ktorú sme videli, bola tá, že v treťom veku definitívne existovalo miesto nazývané “Satanovo sídlo”. Ten vek nám dal manželstvo cirkvi a štátu. S mocou štátu za sebou bola cirkev doslovne fyzicky nepremožiteľná. Ale Boh zlomil to zovretie navzdory moci štátu a reformácia priniesla veľké svetlo. Ale čo sa stalo? Luteráni sa zorganizovali a spojili sa so štátom a opäť vidíme satanovu synagógu zjavujúcu sa v tomto šiestom veku. No, samozrejme, táto skupina synagógy by nepovedala, že sú zo satana. Nie veru. Oni hovoria, že sú z Boha. Ale klamú. Lebo ten, kto je pravý Žid (to je to, čo si oni nárokujú, že sú), je ten, ktorý je Židom vnútorne, v Duchu. Tak potom, ak sú falošnými Židmi, znamená to, že sú takí, ako hovorí Júda 19: “...NEMAJÚCI Ducha Kristovho.” Deti Božie sú zrodené z Ducha. Títo nemajú Ducha, a preto NIE SÚ deťmi Božími, nezáleží na tom, ako vášnivo protestujú a do akých krajností idú, aby sa pokúsili dokázať, že nimi sú. Oni sú MŔTVI. Sú deťmi organizácie a to pravé ovocie chýba. Sú vybudovaní na svojich vlastných vyznaniach, dogmách a náukach a pravda v nich nie je, lebo vyzdvihli svoje vlastné rady nad Slovo Božie. 923 Dovoľte, aby som vám ukázal, čo som sa po celý čas snažil učiť o tých dvoch vínnych révach, ktoré pochádzajú z dvoch rôznych duchov. Vezmite tentokrát príklad Ježiša a Judáša. Ježiš bol Synom Božím. Judáš bol synom zatratenia. Boh vstúpil do Ježiša. Satan vstúpil do Judáša. Ježiš mal plnú službu Ducha Svätého, lebo “... jako ho pomazal Bôh Svätým Duchom a mocou, ktorý prešiel zem, dobre činiac a uzdravujúc všetkých, ktorí boli premožení od diabla a držaní v jeho moci, pretože bol s ním Bôh.” Skutky 10:38. Je povedané, “...pretože bol (Judáš) počítaný k nám a bol dostal PODIEL na tejto službe.” Skutky 1:17. Matúš 10:1: “A privolajúc si svojich dvanástich učeníkov, dal im právo a moc nad nečistými duchmi, aby ich vyháňali a uzdravovali každý neduh a každú chorobu.” 924 Ten duch, ktorý bol v Judášovi, išiel rovno popri službe Ježiša. Potom prišli obaja ku krížu. Ježiš bol zavesený na kríž, dávajúc ochotne Svoj život za hriešnikov a poručil Svojho Ducha Bohu. Jeho Duch išiel k Bohu a potom bol vyliaty do cirkvi na Letnice. Ale Judáš sa sám obesil a jeho duch sa navrátil k satanovi, ale po Letniciach sa ten istý duch, ktorý bol v Judášovi, vrátil do falošnej révy, ktorá rastie bok po boku s pravou révou. Ale všimnite si, že Judášov duch sa nikdy nedostal k Letniciam. Nikdy nešiel hore, aby prijal Ducha Svätého. Nemohol. Ale za čím išiel ten Judášov duch? Išiel za vreckom zlata. Ako miloval peniaze! On stále miluje peniaze. Ak ide o to, že sa v Ježišovom Mene robia mocné skutky a usporadúvajú veľké zhromaždenia, stále zarába viacej peňazí a stavia budovy a vzdelávanie a všetko s materiálnym chápaním. Len pozorujte toho ducha, ktorý je na nich, a nenechajte sa oklamať. Judáš postupoval ako jeden z dvanástich a takisto robil zázraky. Ale on NEMAL Ducha Božieho ako svojho vlastného. On mal službu. Nikdy sa nedostal k Letniciam, keďže nebol pravým semenom. Nebol pravým dieťaťom Božím. Nie, veru. A takto je to práve teraz v synagóge satanovej.

250


Nebuďte oklamaní. Nebudete oklamaní, ak ste z tých vyvolených. Ježiš povedal, že nebudete oklamaní. 925 Áno, títo ľudia hovoria, že sú kresťania, ale nie sú. 926 “Hľa, spôsobím to, aby prišli a klaňali sa pred tvojimi nohami a poznali, že som si ťa ja zamiloval.” 1. Korinťanom 6:2: “Alebo či neviete, že svätí budú súdiť svet?” Nielen, že tam bude dvanásť apoštolov na dvanástich trónoch súdiť dvanásť pokolení Izraela, ale tiež svätí budú súdiť svet. Vtedy tí, ktorí si činia nárok na to, že patria Bohu, a nárokujú si, že Boh ich miluje, presne zistia, kto je dieťaťom Božím a kto je milovaný Synom. Áno, ten deň prichádza, keď to bude zjavené. Tí, ktorí teraz istou mierou ovládajú svet a ktorí počas posledného veku postavia obraz šelme, čím v skutočnosti ovládnu svet, budú jedného dňa pokorení, keď príde Ježiš so Svojimi svätými, aby súdil svet v spravodlivosti. To je presne to, čo vidíme v Matúšovi 25, keď “Všetci” tí, ktorí prepásli to prvé vzkriesenie, budú stáť pred Sudcom a Jeho Nevestou.

POCHVALA A ZASĽÚBENIE 927

Zjavenie 3:10: “Preto, že si ostríhal slovo mojej trpezlivosti, i ja budem teba ostríhať a vytrhnem ťa z hodiny pokušenia, ktorá prijde na celý svet zkúsiť tých, ktorí bývajú na zemi.” 928 Čo On myslí tým “slovom Jeho trpezlivosti”? Židom 6:13-15: “Lebo keď dával Bôh Abrahámovi zasľúbenie, keďže nemal na koho iného väčšieho prisahať, prisahal sám na seba a povedal: Požehnám, áno, požehnám ťa a veľmi ťa rozmnožím. A tak, trpezlive vyčkajúc, dosiahol zasľúbenie.” Vidíte, Duch hovorí o Slove Božom, ktoré nám je dané. Čakať na splnenie toho Slova vyžadovalo trpezlivosť práve tak, ako to bolo v prípade Abraháma. On vytrval, keď videl Toho, ktorý je neviditeľný. Bol trpezlivý a potom bolo Slovo nakoniec vyplnené. Toto je spôsob, akým Boh učí Svoj ľud trpezlivosti. Prečo, ak by On naplnil Svoje Slovo vo fyzickom prejave v tom okamihu, kedy ste sa modlili, nikdy by ste sa nenaučili trpezlivosti, ale stali by ste sa ešte netrpezlivejšími so životom. Dovoľte, aby som vám ukázal túto pravdu ešte plnšie vyjasnenú. Židom 11:17: “Vierou obetoval Abrahám Izáka, skúšaný súc, a obetoval jednorodeného ten, ktorý prevzal zasľúbenia (Slovo Božie).” Tu to máme, Abrahám bol skúšaný PO TOM, ako prijal Slovo zasľúbenia. Väčšina ľudí si myslí, že keď sa modlíme v Mene Ježiša ohľadom dobrých zasľúbení Božích, tak už nemôže byť žiadna skúška. Ale tu je napísané, že Abrahám bol pokúšaný po tom, ako prijal zasľúbenie. To je úplne správne vzhľadom k žalmistovi, ktorý opisuje Jozefa. Žalm 105:19: “...až do času, keď prišlo jeho slovo, dokiaľ ho nezkúsila reč Hospodinova...” Boh nám dáva neobyčajne veľké a drahocenné zasľúbenia. Sľúbil, že ich naplní. On to učiní. Ale od

POCHVALA A ZASĽÚBENIE

251

chvíle, keď sa modlíme, až do chvíle, kedy dostaneme odpoveď, sa musíme učiť prijímať do našich duší trpezlivosť, lebo len v trpezlivosti máme život. Nech nám Boh pomôže naučiť sa túto lekciu práve tak, ako vieme, že sa ľudia v šiestom veku naučili trpezlivosti. Čítame dejiny životov týchto veľkých kresťanov; aký kontrast vidíme medzi ich životmi a tými našimi, lebo oni boli tak trpezliví a tichí, a dnes sme všetci takmer premožení nadmierou netrpezlivosti a náhlivosti. 929 Pokračuje a hovorí im, “A pretože si vzal moje Slovo a vyzdvihol ho, a tým si sa stal trpezlivým, i ja ťa budem ostríhať od hodiny pokušenia, ktorá má prísť na celý svet, aby boli skúsení obyvatelia na zemi.” No, tu opäť vidíme prekrývanie sa dvoch vekov, lebo toto zasľúbenie sa týka konca obdobia pohanov, ktoré vrcholí vo veľkom súžení. 930 “I ja budem teba ostríhať a vytrhnem ťa z hodiny pokušenia, ktorá príde na celý svet skúsiť tých, ktorí bývajú na zemi.” Tento verš nie je vyhlásením, že cirkev vojde a pôjde súžením. Ak by to to znamenalo, potom by to tam tak bolo povedané. Ale tam je povedané, “Ja ťa budem ostríhať od hodiny pokušenia.” Toto pokušenie je presne také ako pokušenie v Edene. Bude to veľmi lákavá ponuka vystavená v priamom protiklade k Božiemu prikázanému Slovu, a predsa bude z hľadiska ľudskej úvahy tak veľmi správna, tak žiarivá a životodarná, aby oklamala svet. Len samotní vyvolení nebudú oklamaní. Pokušenie príde nasledujúcim spôsobom. Ekumenické hnutie, ktoré začalo na tom, čo vyzeralo ako také pekné a požehnané zásady (spĺňajúc modlitbu Kristovu, aby sme všetci mohli byť jedno), sa stáva politicky tak silným, že robí nátlak na vládu, aby spôsobilo, aby sa k nemu všetci pripojili buď priamo, alebo skrze zachovávanie zásad, schválených ako zákony, takže žiadna skupina ľudí nebude uznaná ako skutočná cirkev, jedine pod priamou alebo nepriamou nadvládou tohoto koncilu. Malé skupiny stratia práva a výsady atď., až kým neprídu o všetok majetok a duchovné práva medzi ľuďmi. Napríklad, práve teraz, pokiaľ to miestne vládne združenie neschváli, v mnohých, ak nie vo väčšine miest, nemožno prenajať budovu na náboženské bohoslužby. K tomu, aby sa niekto mohol stať kňazom v armádnych službách alebo v nemocniciach atď., je teraz takmer povinné byť uznaný ako prijateľný pre trojičné ekumenické skupiny. Počas toho, ako sa tento nátlak zvyšuje, a on sa zvyšovať bude, bude ťažšie vzdorovať, lebo vzdorovať znamená stratiť výsadu. A tak mnohí budú pokúšaní ísť spolu s tým, lebo budú cítiť, že lepšie je slúžiť Bohu verejne v systéme tejto organizácie než Bohu verejne neslúžiť vôbec. Avšak mýlia sa. Veriť diablovej lži znamená slúžiť satanovi, i keď ho môžete nazývať Jehovom. Ale vyvolení nebudú zvedení. 931 Okrem toho, vyvolení budú nielen zachovaní, ale až sa toto hnutie stane “OBRAZOM ZRIADENÝM ŠELME”, svätí budú preč vo vytrhnutí. A toto malé, nádherné, očarujúce hnutie, ktoré začalo obecenstvom v Efeze, sa stane satanovým monštrom, ktoré poškvrňuje a zvádza celý svet. Lebo cirkevný systém rímskych katolíkov a protestantov v ich spojení bude kontrolovať celé

252


bohatstvo svetového systému a dotlačí celú zem do svojej náboženskej pasce alebo ich usmrtí tým, že im odoprie výsadu kupovania a predávania, vďaka ktorému by mohli žiť. Toto sa uskutoční jednoduchým spôsobom, lebo dcéry pobehlice sa k nej takmer vrátili. Medzitým Rím získal takmer všetky zásoby zlata. Židia majú dlhopisy a všetky papiere a žiadajú zlato. V ten pravý čas neviestka zničí súčasný menový systém tým, že bude vyžadovať všetky papiere a dožadovať sa zlata. Bez zlata ten systém padá. Židia budú lapení a pristúpia k aliancii a cirkev-pobehlica prevezme celý svet.

ZASĽÚBENIE PRE TÝCH JEHO 932

Zjavenie 3:11-12: “Hľa, prijdem rýchle. Drž to, čo máš, aby nikto nevzal tvojej koruny! Toho, kto víťazí, učiním stĺpom v chráme svojho Boha, a von nevyjde viacej nikdy, a napíšem na neho meno mesta svojho Boha, toho nového Jeruzalema, ktorý sostupuje z neba od môjho Boha, i svoje nové meno.” 933 Nemusíme vysvetľovať myšlienku, že On príde skoro. Vieme, že prichádza, lebo sme na konci posledných dní, však? Ale On pokračuje a hovorí, “Drž to, čo máš, aby nikto nevzal tvojej koruny!” 934 Je to uprostred obdobia veľkého súženia, kedy Ježiš prichádza. A s Jeho príchodom sa uskutočňuje zmŕtvychvstanie. Mnohí majú povstať z prachu a vystúpiť s tými, ktorí žijú, ale očakávajú Jeho návrat. A tým budú dané koruny. Prečo? Pretože sú Synmi Božími. Sú kráľmi s Ním. Kraľujú s Ním. To je to, čo znamená koruna - vládnutie a panovanie s Veľkým Kráľom, s Ním Samým. To je zasľúbenie pre všetkých tých, ktorí trpia s Ním tu na zemi, všetkých tých, ktorí trpezlivo vytrvávajú, vediac, že ich Boh, ten Spravodlivý Sudca, odmení. Tí, ktorí sa pre Neho všetkého vzdali a všetko odovzdali Jemu, budú sedieť na Jeho tróne a budú mať účasť v Jeho slávnom kráľovstve. 935 Ó, v tomto čase tu máme jedno slovo pre nás všetkých. Je to: drž pevne, vytrvaj. Nevzdávaj sa. Obleč celú výzbroj Božiu, použi každú zbraň, ktorú nám On dal, použi každý dar, ktorý máš k dispozícii, a hľaď s radosťou vpred, lebo budeme korunovaní Ním, ktorý je Kráľ kráľov a Pán pánov. 936 No, On nielenže dáva koruny, ale tiež hovorí, že títo v neveste budú učinení stĺpmi v chráme Božom. Ale čo je chrám Boží? Ježiš hovoril o Svojom tele ako o chráme. Ono ním bolo. Bolo chrámom Božím. Ale teraz, keď sme my Jeho telom, tá pravá cirkev je chrámom Božím skrze Ducha Svätého v nás. Teraz On učiní premožiteľa stĺpom v tom chráme. Ale čo je stĺp? Stĺp je vlastne časť základu, pretože drží celú nadstavbu. Chvála Bohu, to stavia premožiteľa rovno spolu s apoštolmi a prorokmi, lebo v Efežanom 2:19-22 je povedané, “Tak tedy už nie ste cudzincami a bezprávnymi pohostínmi, ale ste spoluobčania svätých a domáci Boží, vybudovaní na základe apoštolov

ZASĽÚBENIE PRE TÝCH JEHO

253

a prorokov, kde je uholným kameňom sám Ježiš Kristus, v ktorom každé stavänie prístojne dovedna pojené rastie v svätý chrám v Pánovi, v ktorom sa aj vy spolu budujete v príbytok Boží v Duchu.” Áno, ten verš 22 hovorí, že sme budovaní spolu s nimi. Všetko prišlo týmito DVERAMI (Ježiš) a je časťou toho tela alebo chrámu. No, keď Boh vkladá človeka do chrámu ako stĺp a činí ho časťou tej základovej skupiny, čo On robí? Dáva mu zjavenie Slova a Seba Samého, lebo to je presne to, čo mali apoštoli a proroci. Matúš 16:17. Tu je on v tom Slove. Tam stojí. Nikto ho nemôže dostať von. 937 Uvažujte o tom slove “víťazí (premáha)”. Ján kladie otázku, “Kto je ten, ktorý víťazí?” A odpoveď prichádza rovno späť, “Ten, kto verí, že Ježiš je Kristus.” On nehovorí, že premožiteľ je niekto, kto verí v ‘NEJAKÉHO’ Ježiša a v ‘NEJAKÉHO’ Krista, ale verí, že Ježiš JE KRISTUS - JEDNA osoba - nie dve. To je ten, kto je pokrstený v Meno Pána Ježiša Krista. 938 Boh tu hovorí o Neveste. Chcete vidieť ďalší jej obraz? Je to v Zjavení 7:4-17: “A počul som počet zapečatených; jednosto štyridsaťštyri tisíc zapečatených z každého pokolenia synov Izraelových; z pokolenia Júdovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Rúbenovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Gádovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Aserovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Neftalímovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Manassesovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Simeonovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Léviho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Izachárovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Zabulonovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Jozefovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Benjaminovho dvanásť tisíc zapečatených; Potom som videl a hľa, veliký zástup, ktorý nemohol nikto spočítať, z každého národa a zo všetkých pokolení a ľudí a jazykov, ktorí stáli pred trónom a pred Baránkom, oblečení v dlhom bielom rúchu, a palmy v ich rukách, a kričali velikým hlasom a hovorili: Spasenie nášmu Bohu, sediacemu na tróne, a Baránkovi! A všetci anjeli stáli okolo trónu a okolo starcov a okolo štyroch živých bytostí a padli pred trónom na svoju tvár a klaňali sa Bohu a hovorili: Ameň. Dobrorečenie a sláva a múdrosť a vďaka a česť a moc a vláda našemu Bohu na veky vekov. Ameň. A jeden zo starcov odpovedal a riekol mi: Kto sú títo oblečení v tom dlhom bielom rúchu a odkiaľ prišli? A ja som mu povedal: Pane, ty vieš. A riekol mi: Toto sú tí, ktorí prišli z toho veľkého súženia a oprali svoje rúcha a zbielili ich v krvi Baránkovej. Preto sú pred trónom Božím a svätoslúžia mu dňom i nocou v jeho chráme, a ten, ktorý sedí na tróne, bude stániť nad nimi. Nebudú viacej lačnieť ani nebudú viacej žízniť, ani nebude na nich dorážať slnce, ani nijaké horko. Lebo Baránok, ktorý leží prostredkom trónu, ich bude pásť a bude ich vodiť k prameňom vôd života, a Bôh sotrie každú slzu s ich očí.” Ježiš prišiel. On zapečatil tých 144 000. Z každého pokolenia vzal 12 000. Ale tu je iná skupina, ktorá nepatrí k týmto 144 000, ktorých vidíme vo veršoch 9-18. Kto sú oni? Títo sú v Neveste, ktorá bola vzatá spomedzi pohanov. Sú pred

254


Jeho trónom dňom i nocou. Slúžia Mu v chráme. Oni sú pod Pánovou zvláštnou starostlivosťou. Sú Jeho nevestou. 939 Nevesta ide kamkoľvek, kde je Ženích. On ju nikdy neopustí. Ona nikdy neodíde od Jeho boku. Ona s Ním bude zdieľať trón. Bude korunovaná Jeho slávou a cťou. 940 “A napíšem na neho meno svojho Boha a meno mesta svojho Boha.” A aké je Meno Božie? No, On bol Boh s nami alebo Imanuel, ale to nebolo Jemu dané Meno. “A nazveš Jeho meno Ježiš.” Ježiš povedal, “Prišiel som v Mene svojho Otca a neprijali ste Ma.” Takže Meno Božie je JEŽIŠ, lebo to je to Meno, v ktorom On prišiel. On je PÁN JEŽIŠ KRISTUS. A aké meno prijíma žena, keď sa vydáva za muža? Prijíma jeho meno. Bude to Jeho Meno, ktoré je dané neveste, keď si ju vezme k Sebe. 941 Zjavenie 21:1-4: “A videl som nové nebo a novú zem, lebo prvé nebo a prvá zem boli pominuli, a mora už nebolo. A ja Ján som videl to sväté mesto, nový Jeruzalem, sostupujúce od Boha z neba, prihotovené jako nevestu, ozdobenú jej mužovi. A počul som veľký hlas od trónu z neba, ktorý hovoril: Hľa, stán Boží s ľuďmi, a bude bývať s nimi, a oni budú jeho ľudom, a on, Bôh, bude s nimi a bude ich Bohom. A Bôh sotrie každú slzu s ich očí, a smrti už viacej nebude ani žalosti, ani kriku, ani bolesti viacej nebude, lebo prvé veci pominuli.” Aké nádherné! Všetky nádherné zasľúbenia Božie sú vyplnené. Všetko skončí. Premena bude ukončená. Baránok a Jeho nevesta budú navždy usadení do všetkých dokonalostí Božích. Popísať to? Kto je toho schopný? Nikto. Premýšľať o tom? Snívať o tom? Čítať, čo o tom hovorí Slovo? Áno, všetko to môžeme robiť, a napriek tomu z toho môžeme poznať len pramalú časť, až kým sa to v prvom vzkriesení nestane realitou. 942 “A napíšem na neho svoje NOVÉ meno.” Moje Nové Meno. Keď bude VŠETKO nové, potom On prijme nové Meno a to Meno bude takisto Menom nevesty. Nikto sa neodváži domnievať sa, aké je to Meno. Muselo by to byť zjavenie Ducha dané tak presvedčivo, že nikto by sa nemohol odvážiť poprieť ho. Ale On nepochybne nechá toto zjavenie až na deň, keď zatúži vypovedať to Meno. Postačujúcim je vedieť, že to bude omnoho nádhernejšie, ako si kedy môžeme predstaviť.

ZÁVEREČNÉ NAPOMENUTIE PRE VEK 943

Zjavenie 3:13: “Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí sborom!” Každý vek končí týmto istým varovaním. Je to ustavičná žiadosť, aby zbory počúvali na Pánov hlas. V tomto veku je tá prosba ešte naliehavejšia ako v predošlých vekoch, lebo v tomto veku sa príchod Pánov skutočne priblížil. Možno povstane otázka, “Ak je za týmto vekom ešte iný, prečo potom táto

ZÁVEREČNÉ NAPOMENUTIE PRE VEK

255

naliehavosť?” Odpoveď leží tu. Posledný vek bude krátky - rýchle dielo zavŕšenia. A nielenže je to tak, ale musíme vždy pamätať na to, že v Božích očiach čas tak rýchlo letí. Áno, tisíc rokov je len jeden deň. A ak On prichádza o niekoľko hodín podľa Jeho poňatia času, potom nás istotne musí varovať so všetkou naliehavosťou a Jeho hlas musí neustále zaznievať v našich srdciach, aby sme boli na ten príchod pripravení. 944 Ó, na svete je tak mnoho hlasov, tak mnoho problémov a potrieb volajúcich po pozornosti; ale nikdy nebude hlasu tak dôležitého a tak hodného pozornosti, ako je hlas Ducha. Teda, “Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí zborom!”

LAODICEJSKÝ CIRKEVNÝ VEK

256

DEVIATA KAPITOLA LAODICEJSKÝ CIRKEVNÝ VEK 945

Zjavenie 3:14-22: “A anjelovi zboru Laodičanov napíš: Toto hovorí Amen, Ten Verný a Pravdivý Svedok, Počiatok Stvorenia Božieho. Znám tvoje skutky, že nie si ani studený, ani horúci. Bárs by si bol studený alebo horúci. Takto, že si vlažný, a ani studený a ani horúci, vypľujem ťa zo Svojich úst. Lebo hovoríš: Som bohatý a zbohatol som a nepotrebujem ničoho, a nevieš, že si ty biedny i mizerný na poľutovanie, i chudobný, i slepý, i nahý. Radím ti, aby si si kúpil odo Mňa zlata, prečisteného v ohni, aby si bol bohatý, a biele rúcho, aby si sa odial, a aby sa neukázala hanba tvojej nahoty, a kollýriumom si pomaž svoje oči, aby si videl. Ja všetkých, ktorých milujem, karhám a otcovsky trescem. Rozhorli sa tedy a učiň pokánie. Hľa, stojím pri dveriach a klepem. Keby niekto počul Môj hlas a otvoril by dvere, vojdem k nemu a budem s ním večerať a on so Mnou. Tomu, kto víťazí, dám sedieť so Sebou na Svojom tróne, ako som i Ja zvíťazil a sedím so Svojím Otcom na Jeho tróne. Kto má uši, nech počuje, čo hovorí Duch zborom!”

MESTO LAODICEA 946

Meno Laodicea, čo znamená “ľudské práva”, bolo veľmi časté a bolo dané niekoľkým mestám na počesť kráľovských dám, ktoré sa tak volali. Toto mesto bolo jedným z politicky najdôležitejších a finančne kvitnúcich miest v Malej Ázii. Významní občania odkázali mestu ohromné množstvo majetku. Bolo sídlom jednej veľkej lekárskej školy. Obyvatelia boli vynikajúci v umení a vo vede. Často bolo nazývané ‘metropolou’, pretože bolo okresným mestom pre ďalších dvadsaťpäť miest. Pohanský boh, ktorého tam uctievali, bol Zeus. Skutočne, toto mesto bolo kedysi nazývané Diopolis (Mesto Dia) na počesť ich boha. Vo štvrtom storočí tam bol usporiadaný dôležitý cirkevný koncil. Časté zemetrasenia napokon spôsobili úplné opustenie mesta. 947 Aké výstižné boli charakteristické vlastnosti tohoto posledného veku, aby reprezentovali vek, v ktorom teraz žijeme. Napríklad, oni uctievali jedného boha,

MESTO LAODICEA

257

Dia [Zeus - pozn. prekl.], ktorý bol šéfom a otcom bohov. Toto predpovedá náboženský predpoklad dvadsiateho storočia, ‘jeden Boh, otec nás všetkých’, kde sa vysvetľuje bratstvo človeka a práve teraz zhromažďuje protestantov, katolíkov, židov, hindov atď. so zámerom, že spoločnou formou uctievania porastie naša láska, porozumenie a starosť jedného o druhého. Katolíci a protestanti sa o to práve teraz usilujú a stávajú sa uznávanými v tomto zjednocovaní so zjavným úmyslom, že všetci ostatní ich budú nasledovať. Práve tento postoj bolo možné vidieť v Organizácii spojených národov, keď vodcovia sveta odmietli uznať akékoľvek individuálne poňatie duchovného uctievania, ale odporučili, aby všetky tie odlišné poňatia boli dané bokom s nádejou, že všetky náboženstvá sa vyrovnajú v jedno, lebo všetky túžia po tých istých cieľoch, všetky sledujú tie isté účely a všetky majú v podstate pravdu. 948 Všimnite si to meno Laodicea, ‘právo ľudu’ alebo ‘oprávnenosť ľudu’. Bol niekedy nejaký vek ako cirkevný vek dvadsiateho storočia, v ktorom vidíme, že VŠETKY národy sa pozdvihujú a požadujú sociálnu a finančnú rovnoprávnosť? Toto je vek komunistov, v ktorom sú si všetci ľudia zdanlivo rovní, aj keď je to tak len v teórii. Toto je vek politických strán, ktoré sami seba nazývajú Kresťanskými demokratmi, Kresťanskými socialistami, Kresťanským zväzom atď. Podľa názoru našich liberálnych teológov bol Ježiš socialistom a raná cirkev bola pod vedením Ducha socializmom v praxi a tak by sme to mali robiť aj dnes. 949 Keď bola Laodicea tými starovekými nazývaná metropolou, ukazovalo to na vládu jedného sveta, ktorú teraz zriaďujeme. Ak premýšľame o tom meste ako o sídle veľkej cirkevnej rady, vidíme v tom predznačené ekumenické hnutie, ktorému sa dnes dostáva miesta a v ktorom čoskoro uvidíme zhromaždených všetkých ‘takzvaných’ kresťanov. Skutočne, cirkev a štát, náboženstvo a politika sa schádzajú spolu. Kúkoľ je zväzovaný. Pšenica bude čoskoro zhromaždená do sýpky. 950 Bolo to mesto zemetrasení, takých zemetrasení, ktoré ho nakoniec zničili. Tento vek skončí tým, že Boh zatrasie celým svetom, ktorý odišiel, aby sa miloval s tou starou pobehlicou. Nielenže sa rozpadne svetový systém, ale samotná zem bude otrasená a potom obnovená pre tisícročné panovanie Krista. 951 Mesto bolo bohaté, obdarované bohatými. Bolo plné kultúry. Oplývalo vedou. Ako je to podobné dnešku! Cirkvi sú bohaté. Bohoslužba je krásna a formálna, avšak studená a mŕtva. Kultúra a vzdelanie zaujali miesto Duchom daného Slova a viera bola nahradená vedou, takže človek sa stal obeťou materializmu. 952 V každej vlastnosti je stará Laodicea nájdená narodená opäť v dvadsiatom storočí, v Laodicejskom Veku. V milosti Božej nech tí, ktorí majú ucho, aby počuli, z nej vyjdú, aby nemali účasť na jej hriechoch a následnom súde.


258

LAODICEJSKÝ VEK 953

Laodicejský Vek začal na prelome dvadsiateho storočia, približne v roku 1906. Ako dlho potrvá? Ako služobník Boží, ktorý mal nespočetné videnia, z ktorých ANI JEDNO nikdy nezlyhalo, dovoľte, aby som predpovedal (nepovedal som prorokoval, ale predpovedal), že tento vek skončí okolo roku 1977. Ak mi tu prepáčite osobnú poznámku, zakladám túto predpoveď na siedmich hlavných plynulých videniach, ktoré mi prišli jedného nedeľného rána v júni 1933. Pán Ježiš ku mne hovoril a povedal, že príchod Pánov sa blíži, avšak skôr ako príde, stane sa sedem hlavných udalostí. Všetky som si ich zapísal a v to ráno som vydal zjavenie od Pána. Prvé videnie bolo, že Mussolini napadne Etiópiu a ten národ “padne k jeho nohám”. To videnie istotne spôsobilo nejaké odozvy a niektorí boli veľmi nahnevaní, keď som to povedal, a neverili tomu. Ale stalo sa presne tak. On tam so svojou modernou výzbrojou jednoducho prišiel a všetko obsadil. Domorodci nemali šancu. Ale videnie tiež povedalo, že Mussolini príde k hroznému koncu, keď sa jeho vlastný ľud obráti proti nemu. To sa stalo presne tak, ako to bolo povedané. 954 Ďalšie videnie predpovedalo, že povstane Rakúšan menom Adolf Hitler ako diktátor nad Nemeckom, a že vtiahne svet do vojny. Ukázalo to Siegfriedovu líniu a aké to bude pre naše vojsko ťažké, aby ju premohli. Potom to ukázalo, že Hitlerov koniec bude záhadný. 955 Tretie videnie bolo v oblasti svetovej politiky, lebo mi bolo ukázané, že povstanú tri veľké IZMY: fašizmus, nacizmus a komunizmus, ale že prvé dva budú pohltené tretím. Hlas napomínal, “POZORUJ RUSKO, POZORUJ RUSKO. Nespúšťaj svoj zrak z Kráľa Severu!” 956 Štvrté videnie ukázalo veľké pokroky vo vede, ktoré prídu po druhej svetovej vojne. Bolo to zavŕšené videním auta so strechou z plastickej hmoty v tvare bubliny, ktoré išlo po krásnych diaľniciach diaľkovo ovládané, takže sa zdalo, že ľudia sedeli v tomto aute bez volantu a hrali nejakú hru, aby sa zabavili. 957 Piate videnie sa týkalo morálneho problému nášho veku sústreďujúceho sa hlavne na ženy. Boh mi ukázal, že ženy začnú opúšťať svoje postavenie tým, že im bude dané volebné právo. Potom si ostrihajú vlasy, čo znamená, že už viac nie sú pod autoritou muža, ale trvajú buď na rovnoprávnosti, alebo vo väčšine prípadov viac ako na rovnoprávnosti. Prisvojila si mužský odev a dostala sa do stavu nahoty, až kým posledný obraz, ktorý som uvidel, bola nahá žena, ktorá mala len zásterku vo forme figového listu. S týmto videním som uvidel hroznú prevrátenosť a kritický stav morálky celého sveta.

LAODICEJSKÝ VEK 958

259

Potom v šiestom videní povstala v Amerike najkrajšia, ale krutá žena. Držala ľudí vo svojej plnej moci. Veril som, že to bol vzostup rímsko-katolíckej cirkvi, aj keď som vedel, že by to mohlo byť aj videnie nejakej ženy, ktorá povstane vo veľkej moci v Amerike vďaka obľúbenému volebnému právu žien. 959 Posledné a siedme videnie bolo to, v ktorom som počul najhroznejšiu explóziu. Keď som sa obrátil, aby som sa pozrel, videl som len trosky, krátery a dym nad celou zemou Ameriky. 960 Na základe týchto siedmich videní spolu s prudkými zmenami, ktoré zachvátili svet v posledných päťdesiatich rokoch, PREDPOVEDÁM (neprorokujem), že sa všetky tieto videnia budú musieť naplniť do roku 1977. A hoci mnohí môžu cítiť, že je to nezodpovedné prehlásenie vzhľadom k tomu, že Ježiš povedal, že ‘nikto nepozná dňa ani hodiny’, stále po tridsiatich rokoch trvám na tejto predpovedi, pretože Ježiš NEPOVEDAL, že by nikto nemohol vedieť rok, mesiac alebo týždeň, v ktorom sa má naplniť Jeho príchod. Tak opakujem, že úprimne verím a trvám na tom ako súkromný študent Slova spolu s Božskou inšpiráciou, že rok 1977 by mal ukončiť svetové systémy a ohlásiť tisícročné kráľovstvo. 961 Dovoľte mi, aby som povedal toto: Môže niekto dokázať, že niektoré z týchto videní je nesprávne? Neboli všetky vyplnené? Áno, každé sa splnilo alebo je práve teraz v procese. Mussolini úspešne napadol Etiópiu, potom padol a všetko to stratil. Hitler začal vojnu, ktorú nemohol skončiť, a záhadne zomrel. Komunizmus premohol oba ďalšie IZMY. Plastické bublinové auto už bolo skonštruované a čaká už len na lepšiu cestnú sieť. Ženy sú takmer nahé a už teraz nosia plavky bez vrchného dielu. A len nedávno som videl v časopise práve ten odev (ak by ste to mohli nazvať odevom), ktorý som videl vo svojom videní. Bol to nejaký plastický priehľadný druh odevu s tromi tmavými škvrnami, ktoré na malej ploche prikrývali obe prsia, a potom tam dole bolo tmavé miesto ako malá zásterka. Katolícka cirkev sa pozdvihuje. Mali sme už jedného katolíckeho prezidenta a nepochybne budeme mať ďalšieho. Čo ešte zostáva? Nič okrem Židom 12:26: “...ktorého hlas vtedy pohnul zemou, a teraz zasľúbil a povedal: Ja ešte raz zatrasiem nielen zemou, ale aj nebom.” Boh ešte raz zatrasie zemou, a tým otrasie všetkým nepevným, čím sa otriasť dá. Potom ju obnoví. Práve v marci 1964 to zemetrasenie na Veľký Piatok na Aljaške otriaslo celým svetom, hoci ho nevyviedlo z rovnováhy. Avšak Boh zemetrasením upozorňoval na to, čo skoro urobí vo väčšom rozsahu. On udrie a zatrasie týmto hriechom prekliatym svetom, môj brat, moja sestra, a existuje len jedno miesto, ktoré môže vydržať ten otras, a to je v ovčinci Pána Ježiša. A ja vás budem naliehavo prosiť, dokiaľ ešte stále pre vás trvá Božia milosť, aby ste dali celý svoj život bezvýhradne Ježišovi Kristovi, ktorý vás ako verný Pastier zachráni a postará sa o vás a postaví vás bezchybných v sláve s nesmierne veľkou radosťou.


260

POSOL 962

Veľmi pochybujem, či niektorý vek skutočne poznal posla, ktorého im Boh poslal, okrem prvého veku, kedy bol poslom Pavol. A dokonca ani v tom veku ho mnohí neuznali za toho, kým bol. 963 Vek, v ktorom žijeme, bude veľmi krátky. Udalosti sa zbehnú veľmi rýchlo. Tak posol pre tento Laodicejský Vek musí byť teraz tu, hoci ho možno ešte nepoznáme. No určite bude musieť prísť čas, kedy ho spoznáme. Teraz to môžem dokázať, lebo máme Písmo, ktoré opisuje jeho službu. 964 Po prvé, ten posol bude prorok. Bude mať úrad proroka. Bude mať prorockú službu. Táto služba bude pevne založená na Slove, lebo keď bude prorokovať alebo bude mať videnie, bude to vždy “Slovom orientované” a VŽDY sa to naplní. Bude potvrdený ako prorok kvôli svojej presnosti. Dôkaz o tom, že je prorokom, sa nachádza v Zjavení 10:7: “Ale vo dňoch hlasu siedmeho anjela, keď bude trúbiť, dokoná sa tajomstvo Božie, ako to zvestoval svojim sluhom prorokom.” Nuž, táto osoba, ktorá je v tomto verši v preklade kráľa Jakuba nazývaná ‘anjelom’, NIE JE nebeská bytosť. Šiesty trúbiaci anjel, ktorý je nebeskou bytosťou, je v Zjavení 9:13, a siedmy tohoto druhu je v Zjavení 11:15. Tento tu v Zjavení 10:7 je posol pre siedmy vek a je to človek a prinesie posolstvo od Boha a jeho posolstvo a služba dokončí tajomstvo Božie, ako to oznámil svojim služobníkom, prorokom. Boh bude zaobchádzať s týmto posledným poslom ako s prorokom, LEBO ON JE PROROK. To je to, čo bol Pavol v prvom veku, a posledný vek má takisto proroka. Ámos 3:6-7: “Či sa zatrúbi na trúbu v meste, a ľud sa nesbehne v strachu? Či sa deje voľačo zlé v meste, a Hospodin neučinil? Lebo Pán Hospodin nečiní ničoho, krome keď zjavil svoju tajnú radu svojim služobníkom prorokom.” 965 Bolo to na konci času, kedy zaznelo Ježišových sedem hromov. Zjavenie 10:3-4: “A skríkol velikým hlasom, ako keď reve lev. A keď skríkol, prehovorilo sedem hromov svoje hlasy. A keď dohovorilo sedem hromov svoje hlasy, chcel som písať. Ale som počul hlas z neba, ktorý mi hovoril: Zapečať to, čo hovorilo sedem hromov, a nepíš toho!” Čo bolo v tých hromoch, nevie nikto. Ale my to potrebujeme vedieť. A bude potrebný prorok, aby sme dostali zjavenie, lebo Boh nemá iný spôsob, ako odhaľuje Svoje biblické zjavenia, jedine skrze proroka. Slovo vždy prichádzalo cez proroka a vždy bude. Že toto je zákon Boží, je zjavné aj z príležitostného bádania Písma. Nemenný Boh s nemennými spôsobmi neustále posielal Svojho proroka v každom veku, v ktorom sa ľud vzdialil od Božského poriadku. Keď sa oboje, teológovia i ľud, vzdialili od Slova, Boh vždy posielal k tomuto ľudu

POSOL

261

Svojho služobníka (ale oddelene od teológov), aby napravil falošné učenie a navrátil ľud späť k Bohu. 966 Tak vidíme prichádzať posla pre siedmy vek a on je prorok. 967 Nielenže vidíme tohoto proroka, ako prichádza v Zjavení 10:7, ale zisťujeme, že Slovo hovorí o Eliášovi, ktorý prichádza pred Ježišovým návratom. V Matúšovi 17:10: “A jeho učeníci sa ho opýtali a riekli: Čože to tedy hovoria zákonníci, že najprv musí prijsť Eliáš? A Ježiš povedal a riekol im: Eliáš pravda prijde prv a napraví všetko.” Pred príchodom nášho Pána sa musí vrátiť Eliáš kvôli dielu prinavrátenia v cirkvi. Toto je to, čo hovorí Malachiáš 4:5: “Hľa, ja vám pošlem proroka Eliáša, prv ako prijde deň Hospodinov, veľký a strašný. A obráti srdce otcov na synov a srdce synov na ich otcov, aby som neprišiel a neranil zeme kliatbou.” Nie je vôbec žiadna pochybnosť, že Eliáš sa musí vrátiť pred príchodom Ježiša. Má vykonať zvláštne dielo. To dielo je časťou Malachiáša 4:6, ktorý hovorí, “On obráti srdce synov späť k ich otcom.” Dôvod, prečo vieme, že toto je jeho zvláštne dielo v tom čase, je ten, že on už vykonal tú časť, ktorá hovorí, “On obráti srdce otcov k synom,” keď tu bola Eliášova služba v Jánovi Krstiteľovi. Lukáš 1:17: “A on sám pojde pred ním v duchu a v moci Eliášovej obrátiť srdcia otcov na deti a neposlušných k rozumnosti spravedlivých, aby prihotovil Pánovi pripravený ľud.” V službe Jána boli “srdcia otcov obrátené k synom”. Vieme to, lebo Ježiš tak povedal. Nie je ale napísané, že srdcia synov boli obrátené k otcom. To sa má ešte uskutočniť. Srdcia detí posledného dňa budú obrátené späť k letničným otcom. Ján pripravil otcov pre Ježiša, aby boli deti privítané do ovčinca. No tento prorok, na ktorom spočíva Duch Eliášov, pripraví deti, aby opätovne privítali Ježiša. 968 Ježiš nazval Jána Krstiteľa Eliášom. Matúš 17:12: “Ale hovorím vám, že Eliáš už prišiel, a nepoznali ho, ale mu urobili všetko, čo chceli.” Dôvod, prečo nazval Jána Eliášom, bol ten, že ten istý Duch, ktorý spočíval na Eliášovi, sa vrátil späť na Jána, práve tak, ako sa ten Duch vrátil na Elizea po vláde kráľa Achaba. Teraz sa znovu ten Duch navráti na iného muža krátko pred príchodom Ježiša. Bude to prorok. Bude potvrdený Bohom. Keďže tu nebude Sám Ježiš v tele, aby ho potvrdil (ako potvrdil Jána), stane sa tak skrze Ducha Svätého, takže služba tohoto proroka bude sprevádzaná veľkými a úžasnými prejavmi. Ako u proroka bude každé zjavenie potvrdené ako pravdivé, lebo každé zjavenie sa splní. Na jeho rozkazy vo viere sa budú diať zázračné skutky moci. Potom bude prinesené posolstvo, ktoré mu dal Boh v Slove, aby navrátil ľud späť k pravde a k pravej moci Božej. Niektorí budú počúvať, ale väčšina sa bude ponáhľať byť verná forme a odmietne ho. 969 Keďže tento prorok-posol zo Zjavenia 10:7 je ten istý ako v Malachiášovi 4:5-6, bude, prirodzene, ako Eliáš a Ján. Obaja títo muži boli oddelení od uznávaných náboženských škôl svojej doby. Obaja boli mužmi pustatiny. Obaja konali, len keď mali “Tak hovorí Pán” priamo od Boha skrze zjavenie. Obaja ostro kritizovali náboženské poriadky a vodcov svojej doby.

262


No nielen to, ale ostro kritizovali všetkých, ktorí boli skazení alebo by skazili druhých. A všimnite si, obaja veľa prorokovali proti nemorálnym ženám a ich spôsobom. Eliáš kričal proti Jezábeli a Ján káral Herodiadu, manželku Filipovu. 970 Aj keď nebude populárny, Boh ho potvrdí. Tak, ako Ježiš osvedčil Jána a Duch Svätý osvedčil Ježiša, tak môžeme aj teraz očakávať, že tento muž bude v prvom rade osvedčený Duchom konajúcim v jeho živote skrze skutky moci, ktoré sú nepopierateľné a nikde inde ich nemožno nájsť. A Sám Ježiš ho pri návrate osvedčí, ako osvedčil i Jána. Ján svedčil, že Ježiš prichádza - a tak bude aj tento muž, ako Ján, svedčiť, že Ježiš prichádza. A samotný Kristov návrat dokáže, že tento muž bol skutočne predchodcom Jeho druhého príchodu. Toto je definitívny dôkaz, že toto je skutočne prorok z Malachiáša 4, lebo koniec pohanského veku bude zjavenie sa Samého Ježiša. Potom bude príliš neskoro pre tých, ktorí Ho odmietli. 971 Aby sme ešte viac objasnili naše predstavenie tohoto proroka posledného dňa, obzvlášť si všimnime, že prorok z Matúša 11:12 bol Ján Krstiteľ, o ktorom bolo predpovedané v Malachiášovi 3:1: “Hľa, posielam svojho anjela, a upraví cestu pred mojou tvárou. Prijde náhle do svojho chrámu Pán, ktorého vy hľadáte, a anjel smluvy, po ktorom túžite, hľa, prijde, hovorí Hospodin Zástupov.” Matúš 11:1-11: “A stalo sa, keď dokončil Ježiš dávať svojim učeníkom rozkazy, že odišiel odtiaľ, aby učil a kázal v ich mestách. A Ján, keď počul v žalári o skutkoch Kristových, poslal dvoch svojich učeníkov a riekol mu: Či si ty ten, ktorý má prijsť, a či máme čakať iného? A Ježiš odpovedal a riekol im: Iďte a zvestujte Jánovi, čo čujete a vidíte: slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa čistia, hluchí čujú, mŕtvi vstávajú z mŕtvych, a chudobným sa zvestuje evanjelium, a blahoslavený je ten, kto by sa nepohoršil na mne. A keď oni odišli, začal Ježiš hovoriť zástupom o Jánovi: Čo ste vyšli na púšť vidieť? Trstinu, ktorá sa kláti vetrom? Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka odiateho mäkkým rúchom? Veď hľa, tí, ktorí nosia mäkké rúcho, sú v kráľovských domoch. Alebo načo ste vyšli? Vidieť proroka? Ba, hovorím vám, že i viac ako proroka. Lebo toto je ten, o ktorom je napísané: Hľa, ja posielam svojho anjela pred tvojou tvárou, ktorý pripraví tvoju cestu pred tebou. Ameň vám hovorím, že nepovstal medzi splodenými zo žien väčší nad Jána Krstiteľa; ale ten, kto je menší v nebeskom kráľovstve, je väčší ako on.” Toto sa už uskutočnilo. Toto sa už stalo. Je to za nami. Ale všimnite si teraz v Malachiášovi 4:1-6: “Lebo hľa, prichádza deň, ktorý horí jako pec, v ktorom budú všetci spurní a všetci, ktorí páchajú bezbožnosť, slamou a spáli ich deň, ktorý prijde, hovorí Hospodin Zástupov, takže im neponechá ani koreňa, ani haluzi. Ale vám, ktorí sa bojíte môjho mena, vyjde slnce spravedlivosti, a lekárstvo bude na jeho krídlach; vyjdete a budete poskakovať ako vykŕmené teľatá. A pošliapete bezbožných, lebo budú popolom pod vašimi nohami toho dňa, ktorý ja učiním, hovorí Hospodin Zástupov. Pamätajte na zákon Mojžiša, môjho služobníka, ktorému som prikázal na

POSOL

263

Hórebe o celom Izraelovi ustanovenia a súdy. Hľa, ja vám pošlem proroka Eliáša, prv ako prijde deň Hospodinov, veľký a strašný. A obráti srdce otcov na synov a srdce synov na ich otcov, aby som neprišiel a neranil zeme kliatbou.” Vidíte, ihneď po príchode TOHOTO Eliáša bude zem očistená ohňom a bezbožní budú spálení na popol. Toto sa, samozrejme, NESTALO v čase Jána (Eliáša jeho dňa). Duch Boží, ktorý prorokoval o príchode posla v Malachiášovi 3:1 (Ján), zopakoval svoje predošlé prorocké prehlásenie v Izaiášovi 40:3 vyhlásené najmenej tri storočia predtým. “Hlas volajúceho na púšti: Upravte cestu Hospodinovu, urovnajte na pustine hradskú nášmu Bohu!” Teraz Ján skrze Ducha Svätého vyjadril oboch, Izaiáša a Malachiáša, v Matúšovi 3:3: “Lebo toto je ten predpovedaný skrze proroka Izaiáša, ktorý povedal: Hlas volajúceho na púšti: Prihotovte cestu Pánovu, čiňte priame jeho chodníky!” Tak z týchto miest Písma môžeme jasne vidieť, že prorok v Malachiášovi 3, ktorým bol Ján, NEBOL tým prorokom z Malachiáša 4, aj keď skutočne na oboch, na Jánovi a na prorokovi poslednej doby, spočíva ten istý Duch, ktorý bol na Eliášovi. 972 Tento posol z Malachiáša 4 a Zjavenia 10:7 urobí dve veci. Po prvé: Podľa Malachiáša 4 obráti srdcia detí k otcom. Po druhé: Zjaví tajomstvá siedmich hromov v Zjavení 10, čo sú zjavenia obsiahnuté v siedmich pečatiach. To budú tieto Božsky zjavené ‘tajomné pravdy’, ktoré doslovne obrátia srdcia detí k letničným otcom. Presne tak. 973 Ale zvážte aj toto. Tento prorok-posol bude vo svojej povahe a spôsoboch taký, ako boli Eliáš a Ján. Ľudia v dňoch tohoto proroka-posla budú takí, ako boli v dňoch Achaba a v dňoch Jána. A keďže sú to “LEN DETI”, ktorých srdcia budú obrátené, budú to len deti, ktoré budú počúvať. V dňoch Achaba bolo nájdených len 7 000 skutočných Izraelitov z pravého semena. V dňoch Jánových ich bolo tiež len veľmi málo. Masy v oboch vekoch boli v smilstve modloslužby. 974 Chcem urobiť ešte jedno porovnanie medzi laodicejským prorokom-poslom a Jánom, prorokom-poslom, ktorý predchádzal Ježišov prvý príchod. Ľudia v Jánových dňoch ho omylom považovali za Mesiáša. Ján 1:19-20: “A toto je to svedoctvo Jánovo, keď boli poslali k nemu Židia z Jeruzalema kňazov a Levitov, aby sa ho opýtali: Kto si ty? A vyznal a nezaprel, a vyznal: Ja nie som Kristus.” No, tento prorok-posol poslednej doby bude mať takú moc pred Pánom, že budú takí, ktorí ho budú mylne považovať za Pána Ježiša. (V posledných časoch bude vo svete duch, ktorý mnohých zvedie, aby tomu uverili. Matúš 24:24-26: “Lebo povstanú falošní kristovia a falošní proroci a dajú veliké znamenia a budú robiť zázraky, takže by zviedli v blud, keby bolo možné, aj vyvolených. Hľa, predpovedal som vám to! Tedy keď vám povedia: Hľa, je na púšti! nevychádzajte! Hľa, vo vnútorných chyžiach! neverte!”) Ale neverte tomu! On nie je Ježiš Kristus. On nie je Syn Boží. JE JEDEN Z BRATOV, PROROK, POSOL, SLUŽOBNÍK BOŽÍ.

264


Nepotrebuje väčšej cti než tej, ktorú prijal Ján, keď bol hlasom, ktorý volal, “Ja nie som On, ALE ON PRICHÁDZA PO MNE.” 975 Skôr ako ukončíme túto časť o poslovi Laodicejského Veku, musíme dôkladne zvážiť tieto dve myšlienky. Po prvé: Tento vek bude mať JEDNÉHO Proroka-Posla. Zjavenie 10:7 hovorí, “Keď bude (jednotné číslo) trúbiť.” Nikdy nebola doba, v ktorej by bol dal Boh Svojmu ľudu dvoch hlavných prorokov naraz. Dal Enocha (samého); dal Noeho (samého); dal Mojžiša (jedine on mal Slovo, hoci aj iní prorokovali); Ján Krstiteľ prišiel SÁM. Teraz v tejto poslednej dobe bude PROROK (nie prorokyňa - hoci v tomto veku má v úmysle prinášať Božie zjavenie viac žien než mužov) a neomylné Slovo hovorí, že on (prorok) zjaví tajomstvá ľuďom času konca a obráti srdcia detí späť k otcom. Sú takí, ktorí hovoria, že ľud Boží sa zjednotí na základe spoločného zjavenia. Spochybňujem toto vyhlásenie. Je to holá, neplatná domnienka voči Zjaveniu 10:7. No, ja nepopieram, že v tomto poslednom veku budú ľudia prorokovať a že ich služby môžu byť a budú správne. Nepopieram, že tu budú proroci rovnako ako v dňoch Pavla, keď tam bol “jeden Agabus, prorok, ktorý prorokoval o hladomore.” Súhlasím, že je to tak. ALE NA ZÁKLADE NEOMYLNÉHO DÔKAZU SLOVA POPIERAM, ŽE JE VIAC PROROKOV AKO JEDEN HLAVNÝ PROROK-POSOL, KTORÝ ZJAVÍ TAJOMSTVÁ OBSIAHNUTÉ V SLOVE A KTORÉHO SLUŽBOU JE, ABY OBRÁTIL SRDCIA DETÍ K OTCOM. “Tak hovorí Pán” skrze Svoje neomylné Slovo, ktoré stojí, bude stáť a bude potvrdené. Je jeden prorok-posol pre tento vek. Na základe samotného ľudského správania každý vie, že kde je mnoho ľudí, tam je rozdielny názor v menších bodoch nejakého hlavného učenia, ktoré všetci uznávajú. Kto teda bude mať moc neomylnosti, ktorá má byť v tomto poslednom veku znovu navrátená, lebo tento posledný vek sa navráti, aby prejavil Čistú Nevestu Slova? To znamená, že budeme mať Slovo znovu tak, ako bolo dokonale dané a dokonale chápané v dňoch Pavla. Poviem vám, kto to bude mať. Bude to prorok, dôkladne potvrdený alebo ešte dôkladnejšie potvrdený ako ktorýkoľvek prorok vo všetkých vekoch od Enocha až do tohoto dňa, lebo tento muž bude mať nevyhnutne prorockú službu štítového kameňa a Boh ho preukáže. On nebude musieť hovoriť sám za seba, Boh bude za neho hovoriť hlasom znamenia. Amen. 976 Druhá myšlienka, ktorá musí na naše srdcia zapôsobiť, je, že sedem cirkevných vekov začalo ako s antikristovským duchom, tak aj s Duchom Svätým, ktorý je požehnaný na veky. 1. Jána 4:1: “Milovaní, neverte každému duchu, ale skúšajte duchov, či sú z Boha, pretože mnohí falošní proroci vyšli do sveta.” Všimli ste si to? Antikristovský duch je stotožnený s falošnými prorokmi. Veky začali s falošnými prorokmi a odídu s falošnými prorokmi. No, samozrejme, že povstane SKUTOČNÝ FALOŠNÝ PROROK v pravom význame toho človeka, ktorý je spomenutý v Zjavení. Ale odteraz, pred jeho zjavením, sa objaví mnoho falošných prorokov. Matúš 24:23-26: “Vtedy keby vám niekto povedal: Hľa, tu je Kristus! alebo: Tu! neverte! Lebo povstanú

POSOL

265

falošní kristovia a falošní proroci a dajú veliké znamenia a budú robiť zázraky, takže by zviedli v blud, keby bolo možné, aj vyvolených. Hľa, predpovedal som vám to! Tedy keď vám povedia: Hľa, je na púšti! nevychádzajte! Hľa, vo vnútorných chyžiach! neverte!” Títo falošní proroci sú pre nás označení v rôznych iných miestach Písma, ako sú tieto: 2. Petra 2:1-2: “Ale bývali aj falošní proroci medzi ľudom, ako aj medzi vami budú falošní učitelia, ktorí postranne uvedú sekty zatratenia a Veľpána, ktorý ich vykúpil, budú zapierať a uvedú tak na seba náhle zahynutie. A mnohí budú nasledovať ich prostopaše, pre ktorých sa budú rúhať ceste pravdy.” 2. Timoteovi 4:3-4: “Lebo bude čas, keď neznesú zdravého učenia, ale podľa vlastných žiadostí budú si hromadiť učiteľov, lebo ich budú svrbieť uši, a odvrátia uši od pravdy a obrátia sa k bájkam.” 1. Timoteovi 4:1: “Ale Duch hovorí výslovne, že v neskorších časoch odstúpia niektorí od viery, ktorí budú počúvať bludných duchov a učenia démonov.” V každom prípade si všimnite, že falošný prorok je ten, ktorý stojí mimo Slova. Presne, ako sme vám ukázali, že ‘antikrist’ znamená ‘anti-Slovo’, tak títo falošní proroci prichádzajú, prekrúcajúc Slovo, dávajú mu význam, aký sa hodí ich vlastným diabolským cieľom. Všimli ste si niekedy, ako títo ľudia, ktorí iných zvádzajú, ich k sebe pripútavajú zastrašovaním? Hovoria, že ak ľudia neurobia to, čo im povedia, alebo ak odídu, potom nasleduje zničenie. Sú to falošní proroci, lebo pravý prorok vždy povedie každého k Slovu a pripúta ľudí k Ježišovi Kristovi a nepovie ľuďom, aby sa báli jeho alebo toho, čo hovorí, ale aby sa báli toho, čo hovorí Slovo. Všimnite si, ako títo ľudia ako Judáš idú po peniazoch. Prinútia vás, aby ste predali všetko, čo máte, a dali to im a na ich programy. Venujú viac času zbierkam než Slovu. Tí, ktorí sa snažia pôsobiť darmi, využijú dar, ktorý má v sebe okraj bludu, a potom žiadajú peniaze a zanedbávajú Slovo a nazývajú to od Boha. A ľudia k nim pôjdu a vydržia s nimi a podporujú ich a veria im, nevediac, že je to cesta smrti. Áno, zem je plná telesných napodobovateľov. V tom poslednom dni sa budú pokúšať toho proroka-posla napodobňovať. Sedem synov Skevu sa pokúšalo napodobniť Pavla. Šimon-kúzelník sa pokúšal napodobniť Petra. Ich napodobňovanie bude telesné. Nebudú môcť vypôsobiť to, čo vypôsobí pravý prorok. Keď povie, že prebudenie je už preč, budú pobehovať a prehlasovať veľké zjavenie, že to, čo ľudia majú, je úplne správne a že Boh urobí medzi ľuďmi ešte väčšie a ohromnejšie veci. A ľudia na to naletia. Títo istí falošní proroci budú tvrdiť, že posol poslednej doby nie je teológ, takže ho netreba počúvať. Nebudú môcť predviesť to, čo dokáže posol; nebudú potvrdení Bohom, ako je potvrdený ten prorok poslednej doby, ale svojimi veľkými nafúknutými slovami a váhou svojej celosvetovej známosti budú ľudí varovať, aby nepočúvali toho muža (posla), a povedia, že učí nesprávne. Idú úplne verne s ich otcami, farizejmi, ktorí boli z diabla, lebo tvrdili, že obaja, Ján a Ježiš, učili mylne. 977 Prečo títo falošní proroci vystupujú proti pravému prorokovi a spochybňujú jeho učenie? Pretože idú verne s formou, ako to robili ich predkovia, keď sa


266

vo dňoch Achaba postavili proti Micheášovi. Bolo ich štyristo a všetci boli zajedno; a tým, že všetci hovorili tú istú vec, oklamali ľudí. Ale JEDEN prorok - len jeden - mal pravdu a všetci ostatní sa mýlili, pretože Boh zveril zjavenie LEN JEDNÉMU. 978 Dajte pozor na falošných prorokov, lebo sú to draví vlci. 979 Ak ste v tomto ešte stále na pochybách, tak proste Boha, aby vás skrze Svojho Ducha naplnil a viedol, LEBO VYVOLENÍ NEMÔŽU BYŤ OKLAMANÍ. Pochopili ste to? Nie je nikto, kto by vás mohol oklamať. Pavol nemohol oklamať žiadneho vyvoleného, aj keby bol v blude. A v tom prvom, Efezskom Veku nemohli byť vyvolení oklamaní, lebo oni skúšali falošných apoštolov a prorokov a zistili, že sú klamári, a vyhnali ich. Halelujah! JEHO ovce počujú Jeho hlas a nasledujú HO. Amen. Verím tomu.

POZDRAV 980

Zjavenie 3:14: “Toto hovorí Ameň, ten verný a pravdivý svedok, počiatok stvorenia Božieho.” 981 Ó, nie je to ten najkrajší popis vlastností nášho milého Pána a Spasiteľa, Ježiša Krista? Tieto slová spôsobujú, že by som chcel kričať. Prinášajú do môjho srdca takého ducha skutočnosti, že len ich čítanie dokonca bez čakania na úplné zjavenie Ducha o nich ma rozochvieva. 982 Ježiš nám dáva tento popis Seba Samého vo vzťahu k poslednému veku. Dni milosti sa končia. Pozrel sa od prvého storočia rovno až do dvadsiateho a povedal nám všetky veci týkajúce sa týchto vekov. Skôr ako nám zjaví tie typické vlastnosti posledného veku, dáva nám jeden definitívny pohľad na Svoje vlastné milostivé a najvyššie Božstvo. Toto je záverečné zjavenie Jeho Samého. 983 Tak hovorí “AMEN”. Ježiš je Amen Božie. Ježiš je tým Božím “Nech Sa Tak Stane.” Amen znamená ukončenie. Znamená súhlas. Znamená víťazné zasľúbenie. Znamená nemenné zasľúbenie. Znamená pečať Božiu. 984 Chcel by som, aby ste to teraz pozorne sledovali a videli niečo skutočne sladké a nádherné. Povedal som, že toto je Jeho zjavenie Samého Seba v čase konca. Keď sa deň milosti končí, čoskoro na to potom prichádza tisícročné kráľovstvo, však? Dobre, čítajte so mnou Izaiáša 65:16-19: “Ten, kto si bude dobrorečiť na zemi, bude si dobrorečiť v Bohu nezvratnej vernosti [angl. “pravdy” - pozn. prekl.], a ten, kto bude prisahať na zemi, bude prisahať na Boha nezvratnej vernosti [angl. “pravdy” - pozn. prekl.], lebo sa zabudnú predošlé súženia, a to preto, že budú ukryté zpred mojich očí. Lebo hľa, stvorím nové nebesia a novú zem, a nebudú sa spomínať drievne veci ani neprijdú na myseľ. Lež radujte sa a plesajte na večné veky nad tým, čo ja

POZDRAV

267

stvorím, lebo hľa, stvorím Jeruzalem Jeruzalemom plesania a jeho ľud ľudom radosti. A budem plesať nad Jeruzalemom a radovať sa budem nad svojím ľudom ani sa v ňom viacej nepočuje hlas plaču, ani hlas kriku.” Toto je o Novom Jeruzaleme. Toto je tisícročné kráľovstvo. Ale ako ideme do tisícročného kráľovstva, počujte, čo On hovorí o tom, akým určitým druhom Boha On je, verš 16: “Ten, kto si bude dobrorečiť na zemi, bude si dobrorečiť v Bohu nezvratnej vernosti [pravdy].” Áno, to je pravda, ale skutočný preklad nie je “Boh vernosti [pravdy]”. Je to “Boh AMENu”. Tak to čítame: “Bude si dobrorečiť v Bohu AMENu, a kto bude prisahať na zemi, bude prisahať na Boha AMENu, lebo sa zabudnú predošlé súženia, a to preto, že budú ukryté zpred mojich očí. Lebo hľa, stvorím nové nebesia a novú zem, a nebudú sa spomínať drievne veci ani neprijdú na myseľ. Lež radujte sa a plesajte na večné veky nad tým, čo ja stvorím, lebo hľa, stvorím Jeruzalem Jeruzalemom plesania a jeho ľud ľudom radosti. A budem plesať nad Jeruzalemom a radovať sa budem nad svojím ľudom ani sa v ňom viacej nepočuje hlas plaču, ani hlas kriku.” Halelujah. Tu je Jehova Starého Zákona, “Boh Amenu”. Tu je Ježiš Nového Zákona, “Boh Amenu”. Čuj, ó, Izrael, Pán, tvoj Boh, je JEDEN Boh. Tu je to znovu; Jehova Starého zákona je Ježiš Nového. “Čuj, ó, Izrael, Pán, tvoj Boh je JEDEN Boh.” Nový zákon nezjavuje INÉHO Boha, je to ďalšie zjavenie JEDNÉHO A TOHO ISTÉHO BOHA. Kristus nezostúpil, aby sa Sám dal poznať. Neprišiel, aby zjavil Syna. Prišiel, aby zjavil a uviedol v známosť Otca. Nikdy nehovoril o dvoch Bohoch; hovoril o JEDNOM Bohu. A teraz v tomto poslednom veku sme prišli späť k zjaveniu štítového kameňa, najdôležitejšiemu zjaveniu Božstva v celej Biblii, ktoré znie: JEŽIŠ JE BOH, ON A OTEC SÚ JEDNO: JE JEDEN BOH A JEHO MENO JE PÁN JEŽIŠ KRISTUS. 985 On je Bohom Amenu. Nikdy sa nemení. Čo On robí, to sa nikdy nemení. On to povie a to stojí pevne. On to urobí a je to urobené navždy. Nikto nemôže ubrať z toho, čo On povie, alebo k tomu niečo pridať. Nech sa tak stane. Amen. Nech sa tak stane. Nie ste šťastní, že slúžite takému Bohu? Môžete presne vedieť, kde s Ním v každom čase ste a po celý ten čas. On je AMEN Boh a nezmení sa. 986 “Tieto veci hovorí AMEN.” To sa mi páči. Znamená to, že čokoľvek On povedal, je konečné. Znamená to, že čokoľvek On povedal prvému veku a druhému a všetkým vekom o Svojej vlastnej pravej cirkvi i o falošnej vínnej réve, je úplná pravda a nezmení sa to. Znamená to, že s čím začal v Genesis, to ukončí v Zjavení. Musí, lebo On je Amen, NECH SA TAK STANE. Teraz opäť môžeme vidieť, prečo diabol nenávidí Knihy Genesis a Zjavenie. Nenávidí pravdu. Vie, že pravda zvíťazí. Vie, aký bude jeho koniec. Ó, ako proti tomu bojuje! Ale my sme na strane víťazov. My (mám na mysli len veriacich v Jeho Slovo) sme na strane toho Amen. 987 “Toto hovorí Verný a Pravdivý Svedok.” Teraz vám chcem ukázať, čo nachádzam v myšlienke “verný”. Vy viete, že často hovoríme o veľkom, nemennom Bohu, ktorého Slovo sa nemení. A keď o Ňom hovoríme týmto

268


spôsobom, často dostávame pohľad, ktorý Ho robí veľmi neosobným. Je to akoby Boh stvoril celý vesmír a všetky zákony, ktoré k nemu patria, a potom ustúpil a stal sa veľkým neosobným Bohom. Je to akoby Boh pripravil cestu spasenia pre stratené ľudstvo, pričom tou cestou je kríž, a potom, keď smrť Kristova odčinila naše hriechy a Jeho zmŕtvychvstaním nám boli k Nemu otvorené dvere, Boh si len založil ruky a ustúpil. Je to akoby sme sa zamerali hlavne na vieru vo veľkého Stvoriteľa, ktorý po tom, čo stvoril, stratil osobný záujem o Svoje stvorenie. Nuž, hovorím, že príliš mnoho ľudí je náchylných takto myslieť. Ale to je nesprávne zmýšľanie, lebo Boh PRÁVE TERAZ PANUJE VO VECIACH ĽUDÍ. ON JE OBOJE, STVORITEĽ A ZACHOVÁVATEĽ. Kološanom 1:16-17: “Lebo v ňom je stvorené všetko, všetko, čo je v nebesiach i čo je na zemi, viditeľné i neviditeľné, buď tróny, buď panstvá, buď kniežatstvá, buď vrchnosti, to všetko je stvorené skrze Neho a cieľom Neho, a On je predo všetkým a všetko v Ňom povstalo a stojí.” On je Zvrchovaný Boh. Podľa Svojej vlastnej rady určil plán vykúpenia pre Svojich vlastných vyvolených, ktorých predzvedel. Syn zomrel na kríži, aby ustanovil prostriedky Spasenia, a Duch Svätý starostlivo vykonáva vôľu Otca. Uskutočňuje všetky veci v tomto okamihu podľa zámeru Svojej vlastnej vôle. Je priamo uprostred toho všetkého. Je uprostred Svojej cirkvi. Tento veľký Stvoriteľ, Spasiteľ-Boh práve teraz verne pôsobí medzi Svojimi vlastnými ako veľký Pastier oviec. Jeho vlastná Existencia je pre tých Jeho. On ich miluje a stará sa o nich. Jeho oko neustále spočíva na nich. Keď Slovo hovorí, že “vaše životy sú skryté s Kristom v Bohu,” tak mieni presne to, čo hovorí. Ó, som tak šťastný, že môj Boh zostáva verný. On je verný voči Samému Sebe, nebude klamať. On je verný voči Slovu, podporí ho. Je verný voči nám, nestratí žiadneho z nás, ale vzkriesi nás v posledný deň. Som rád, že spočívam v Jeho vernosti. Filipanom 1:6: “A práve preto dôverujem, že ten, ktorý započal vo vás dobré dielo, ho aj dokoná a zachová až do dňa Ježiša Krista.” 988

“On je Pravdivý Svedok.” Nuž, toto slovo pravdivý je to isté slovo, ktoré sme videli v Zjavení 3:7. Spomínate si, že to neznamená ‘pravdivý’ ako protiklad s ‘falošným’. Má omnoho bohatší a hlbší význam. Vyjadruje dokonalé uskutočnenie v protiklade s čiastočným uskutočnením. No, späť vo Filadelfskom Veku sa príchod Pánov stále viac približoval. Akú veľkú lásku Mu tento vek preukazoval. Pripomína mi to tie krásne slová z 1. Petra 1:8: “...ktorého, keď ho aj neznáte podľa tela, milujete, a v ktorého, keď ho aj teraz nezriete, jednako veríte a tak plesáte radosťou nevysloviteľnou a oslávenou.” S nimi sa radujeme aj my. Nevideli sme Ho, ale cítili sme Ho. Poznáme Ho teraz tak, ako nám to naše obmedzené zmysly dovoľujú. Ale jedného dňa to bude tvárou v tvár. To je pre tento vek. On prichádza na konci tohoto veku. Čiastočné uskutočnenie sa stane DOKONALÝM USKUTOČNENÍM, ÚPLNÝM USKUTOČNENÍM. Halelujah! Pozerali sme cez tmavé sklo, ale čoskoro to bude tvárou v tvár. Chodili sme od slávy k sláve, ale čoskoro to bude priamo

POZDRAV

269

v sláve; a v JEHO SLÁVE BUDEME ŽIARIŤ. BUDEME AKO ON, NÁDHERNE AKO ON, JEŽIŠ, NÁŠ BOŽSKÝ SPASITEĽ! Nie je to nádherné? V Ňom sme úplní. To je pravda. On by nám o tom neklamal. Ale jedného dňa budeme premenení v atómy. Oblečieme nesmrteľnosť. Budeme všetci pohltení životom. Potom si UVEDOMÍME USKUTOČNENIE. 989 “On je Verný a Pravdivý Svedok.” Teraz premýšľajme o slove ‘svedok’. Nuž, to je slovo, z ktorého je odvodené slovo ‘mučeník’. Biblia hovorí o Štefanovi, Antipasovi a iných ako o mučeníkoch. Boli to mučeníci a tiež svedkovia. Ježiš bol verným mučeníkom. Duch Svätý je toho svedkom. Duch o tom vydáva svedectvo. Svet nenávidel Ježiša. Usmrtil Ho. Ale Boh Ho miloval a On odišiel k Otcovi. Dôkazom toho, že odišiel k Otcovi, je to, že Duch Svätý prišiel. Ak by Ježiš nebol Otcom prijatý, Duch Svätý by nemohol prísť. Čítajte to v Jánovi 16:7-11: “No, ja vám hovorím pravdu, že vám je to užitočné, aby som ja odišiel. Lebo ak neodídem, Tešiteľ neprijde k vám; ale ak odídem, pošlem ho k vám. A keď on prijde, bude usvedčovať svet o hriechu, o spravedlivosti a o súde, a to o hriechu preto, že neveria vo mňa, o spravedlivosti, že idem k svojmu Otcovi, a už ma viacej neuvidíte, a o súde, že knieža tohoto sveta je odsúdené.” Prítomnosť Ducha Svätého na tomto svete namiesto Ježiša dokazuje, že Ježiš bol spravodlivý a išiel k Otcovi. Ale v Jánovi 14:18 sa tiež hovorí, “Neopustím vás, aby ste boli SIROTAMI [angl. “BEZ ÚTECHY” - pozn. prekl.], prijdem k vám.” On poslal Utešiteľa. On BOL TÝM UTEŠITEĽOM. Prišiel naspäť v DUCHU na pravú cirkev. On je verným a pravdivým SVEDKOM uprostred cirkvi. Ale jedného dňa sa chystá znovu vrátiť späť v tele. Potom dokáže, kto je ten jediný múdry vladár - je to On, Ježiš Kristus, Pán Slávy. 990 Verný a Pravdivý Svedok, Stvoriteľ a Zachovávateľ, Dokonalé Uskutočnenie, Amen Božie. 991 Ó, ako Ho milujem, ako Ho zbožňujem, Ježiša, Syna Božieho! 992 Chcel by som zakončiť svoje myšlienky o tejto časti pozdravu týmito slovami z 2. Korinťanom 1:18-22: “Ale verný je Bôh, že naše slovo, vám hovorené, nebolo áno a nie. Lebo Syn Boží, Ježiš Kristus, ktorý bol skrze nás medzi vami kázaný, skrze mňa a Silvána a Timotea, nebol áno a nie, ale bolo áno a v ňom. Lebo všetky zasľúbenia Božie, koľko ich je, sú v ňom áno, a preto aj skrze neho ameň, Bohu na slávu skrze nás. Avšak ten, kto nás spolu s vami upevňuje v Krista a nás pomazal, je Bôh, ktorý si nás i zapečatil a dal závdavok Ducha do našich sŕdc.” 993 “Počiatok Stvorenia Božieho.” To je to, čo Pán Ježiš o Sebe hovorí, že je. Tieto slová však neznamenajú presne to, ako nám to znie. Zobrať to len podľa toho, ako to znie, spôsobilo, že niektorí ľudia (vlastne mnoho ľudí) si mysleli, že Ježiš bol prvým stvorením Božím, čím Ho stavajú nižšie ako Božstvo. Potom toto prvé stvorenie učinilo celý zvyšok vesmíru a všetko, čo v ňom je. Ale to nie je správne. Viete, že to nesúhlasí so zbytkom Biblie. Tie slová sú:

270


“On je POČIATOK alebo AUTOR stvorenia Božieho.” Teraz s istotou vieme, že Ježiš je Boh, pravý Boh. On je Stvoriteľ. Ján 1:3: “Všetko povstalo skrze Neho a bez Neho nepovstalo ani jedno z toho, čo povstalo.” On je ten, o ktorom je písané v Genesis 1:1: “Na počiatku stvoril Boh nebesia a zem.” Aj v Exoduse 20:11 sa hovorí, “Lebo šesť dní činil Hospodin nebesia a zem, more a všetko, čo je v nich, a odpočinul siedmeho dňa.” Vidíte, niet žiadnych pochybností o tom, že On je Stvoriteľ. On bol Stvoriteľom DOKONČENÉHO FYZICKÉHO STVORENIA. 994 Teraz už iste môžeme vidieť, čo tieto slová znamenajú. Mať akýkoľvek iný výklad by znamenalo, že Boh stvoril Boha. Ako by Boh mohol byť stvorený, keď On Sám je Stvoriteľom? 995 Ale teraz On stojí uprostred Cirkvi. Ako tam stojí zjavujúc, kým On je v tomto poslednom veku, nazýva Sám Seba “Autorom stvorenia Božieho”. Toto je INÉ STVORENIE. Toto sa týka cirkvi. Toto je špeciálne označenie Jeho Samého. On je STVORITEĽOM tej cirkvi. Nebeský Ženích stvoril Svoju vlastnú nevestu. Ako Duch Boží zostúpil dolu a stvoril v panne Márii bunky, z ktorých sa zrodilo Jeho telo. Chcem to zopakovať. On stvoril tie samotné bunky v lone Márie pre to telo. Svätému Duchu nestačilo, aby dal jednoducho život do ľudského vajíčka, ktoré poskytla Mária. To by bolo hriešne ľudstvo, ktoré by zrodilo telo. Toto by nezrodilo “Posledného Adama”. O Ňom bolo povedané, “Hľa, telo si Mi pripravil (Otče).” Boh (nie Mária) zaobstaral to telo. Mária bola ľudským inkubátorom a nosila to Sväté Dieťa a porodila Ho. Bol to Boh-človek. On bol Syn Boží. On bol z toho NOVÉHO stvorenia. Človek a Boh sa stretli a spojili; On bol prvým z tejto novej rasy. On je hlavou tejto novej rasy. Kološanom 1:18: “A on je hlavou tela, cirkvi, ktorý je počiatkom, prvorodeným z mŕtvych, aby on bol vo všetkom prvý.” 2. Korinťanom 5:17: “Takže ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením; drievne pominulo, hľa, všetko je nové.” Tam môžete vidieť, že hoci bol človek podľa STARÉHO PORIADKU alebo stvorenia, teraz sa v ZJEDNOTENÍ S KRISTOM stal NOVÝM STVORENÍM Božím. Efežanom 2:10: “Lebo sme Jeho dielom, STVORENÍ V JEDNOTE S KRISTOM JEŽIŠOM nato, aby sme konali dobré skutky...” [angl. preklad - pozn. prekl.] Efežanom 4:24: “A obliekli si NOVÉHO ČLOVEKA, stvoreného podľa Boha v spravedlivosti a svätosti pravdy.” Toto Nové Stvorenie nie je prerobené staré stvorenie, lebo by nemohlo byť nazývané novým stvorením. Toto je presne to, čo to hovorí, že je: “NOVÉ STVORENIE.” Je to iné stvorenie, odlišné od toho starého. On už viac nekoná podľa tela. Tak konal s Izraelom. Vyvolil Abraháma a tých z Abrahámovho potomstva cez zbožnú líniu Izáka. Ale teraz mal v úmysle učiniť nové stvorenie z každého príbuzenstva, pokolenia a národa. On je prvý z toho stvorenia. On bol Boh stvorený vo forme človeka. Teraz Svojím Duchom tvorí mnoho Synov pre Seba Samého. Sám Boh Stvoriteľ tvorí časť Svojho stvorenia. Toto je pravé zjavenie Boha. Toto bol Jeho úmysel. Tento úmysel sa uskutočnil skrze vyvolenie. Preto mohol nazrieť rovno dolu do posledného veku, kedy sa

POSOLSTVO LAODICEJSKÉMU VEKU

271

všetko skončí, a vidieť Seba Samého stále uprostred cirkvi ako autora tohoto Nového Stvorenia Božieho. To všetko učinila Jeho Zvrchovaná moc. Zo Svojho vlastného rozhodnutia vyvolil údy tohoto Nového Stvorenia. Predurčil ich k adopcii za deti podľa dobrej ľúbosti Svojej vôle. Učinil tak Svojou vševedúcnosťou a všemohúcnosťou. Ako inak by mohol vedieť, že bude stáť uprostred cirkvi a prijímať slávu od Svojich bratov, keby v tom nemal istotu? Vedel všetky veci a učinil všetko podľa toho, ako vedel, že sa Jeho úmysel a dobrá ľúbosť uskutočnia. Efežanom 1:11: “...v ňom, v ktorom sme sa stali aj dedičstvom Božím, predurčení súc podľa preduloženia toho, ktorý pôsobí všetko podľa rady svojej vôle.” Halelujah! Nie ste radi, že Mu patríte?

POSOLSTVO LAODICEJSKÉMU VEKU 996

Zjavenie 3:15-19: “Znám tvoje skutky, že nie si ani studený, ani horúci. Bárs by si bol studený alebo horúci! Takto, že si vlažný, ani studený, ani horúci, vypľujem ťa zo svojich úst. Lebo hovoríš: Som bohatý a zbohatnul som a nepotrebujem nikoho, a nevieš, že si ty biedny i mizerný na poľutovanie, i chudobný, i slepý, i nahý. Radím ti, aby si si kúpil odo mňa zlata prečisteného v ohni, aby si zbohatol, a biele rúcho, aby si sa odial, aby sa neukázala hanba tvojej nahoty, a kollýrium pomazať svoje oči, aby si videl. Ja všetkých, ktorých milujem, karhám a otcovsky trescem. Rozhorli sa tedy a učiň pokánie.” 997 Keď sme si toto spoločne prečítali, som si istý, že ste si všimli, že Duch nepovedal o tomto veku ani jednu prívetivú vec. Podáva dve obžaloby a vyslovuje pre nich Svoj rozsudok. 998 (1) Zjavenie 3:15-16: “Znám tvoje skutky, že nie si ani studený, ani horúci. Bárs by si bol studený alebo horúci! Takto, že si vlažný, ani studený, ani horúci, vypľujem ťa zo svojich úst.” 999 Pozrime sa na to pozorne. Stojí tu, že táto skupina Laodicejského cirkevného veku je vlažná. Táto vlažnosť si vyžaduje trest od Boha. Trest spočíva v tom, že budú vypľutí z Jeho úst. Tu je to, kde sa nechceme stratiť tak, ako sa mnohí ľudia strácajú. Veľmi nerozvážne hovoria, že Boh vás môže vypľuť zo Svojich úst, a to dokazuje, že neexistuje niečo také, ako je pravda o učení o vytrvalosti Svätých. Hneď teraz chcem poopraviť vaše zmýšľanie. Tento verš nie je adresovaný jednotlivcovi. Je adresovaný cirkvi. Hovorí ku cirkvi. Ba čo viac, ak len budete to Slovo držať v mysli, spomeniete si, že nikde sa nehovorí, že sme v ÚSTACH Božích. Sme vyrytí na Jeho dlaniach. Sme nosení na Jeho lone. V dávnych, neznámych vekoch, pred časom, sme boli v Jeho mysli. Sme v Jeho stáde a na Jeho pastvinách, ale nikdy nie v Jeho ústach.

272


Čo je však v ústach Pána? Slovo je v Jeho ústach. Matúš 4:4: “A on odpovedajúc riekol: Je napísané: Človek nebude žiť na samom chlebe, ale na každom slove, ktoré vychádza skrze ústa Božie.” Slovo má byť tiež v našich ústach. Vieme, že cirkev je Jeho telo. Je tu na to, aby zaujímala Jeho miesto. Čo bude v ústach cirkvi? SLOVO. 1. Petra 4:11: “Jestli niekto hovorí, nech hovorí - ako výroky (Slová) Božie.” 2. Petra 1:21: “Lebo nikdy nebolo proroctvo vynesené vôľou človeka, ale Svätým Duchom súc nesení, hovorili svätí Boží ľudia.” Čo je teda zlé s tými ľuďmi posledného dňa? ODIŠLI OD SLOVA. NIE SÚ VIAC PRE NEHO VRÚCNI. SÚ K NEMU VLAŽNÍ. Hneď teraz to dokážem. 1000 Baptisti majú svoje vyznania a dogmy založené na Slove a nemôžete nimi zatriasť. Hovoria, že apoštolské dni zázrakov pominuli a neexistuje žiaden Krst Duchom Svätým nasledujúci po uverení. Metodisti hovoria (zakladajú na Slove), že nie je žiaden vodný krst (pokropenie nie je krst), a že posvätenie je krst Duchom Svätým. Cirkev Kristova sa zameriava hlavne na obnovujúci krst a v príliš mnohých prípadoch idú do vody suchí hriešnici a vyjdú mokrí hriešnici. A predsa si robia nárok, že ich učenie je založené na Slove. Choďte rovno dolu tou líniou a prídete k letničným. Majú Slovo? Dajte im skúšku Slova a uvidíte. Takmer kedykoľvek predajú Slovo za nejakú senzáciu. Ak môžete predviesť nejaký prejav, ako olej a krv a jazyky a iné znamenia, či sú v Slove alebo nie, alebo či sú správne podľa Slova vyložené, väčšina na to naletí. Ale čo sa stalo so Slovom? Slovo bolo odložené nabok, tak Boh hovorí, “Idem proti vám všetkým. Vypľujem vás zo Svojich úst. Toto je koniec. Lebo vo všetkých siedmich vekoch cirkvi som nevidel nič, len ľudí, ktorí uznávali svoje vlastné slovo nad Moje. Tak na konci tohoto veku vás vypľúvam zo Svojich úst. Je po všetkom. Idem vypovedať všetku pravdu. Áno, som tu uprostred Cirkvi. Amen Božie, verný a pravdivý Sám Seba zjaví a BUDE TO SKRZE MÔJHO PROROKA.” Ó, áno, je to tak. Zjavenie 10:7: “Ale vo dňoch hlasu siedmeho anjela, keď bude trúbiť, dokoná sa tajomstvo Božie, ako to zvestoval Svojim sluhom prorokom.” Tu to je. On posiela potvrdeného proroka. Posiela proroka takmer po dvoch tisícoch rokoch. Posiela niekoho, kto je tak vzdialený od organizácie, vzdelania a sveta náboženstva, ako bol Ján Krstiteľ a Eliáš za dávna, bude počúvať len Boha a bude mať “tak hovorí Pán” a bude hovoriť za Boha. On bude Božím hovorcom a, AKO JE TO DOSVEDČENÉ V MALACHIÁŠOVI 4:6, OBRÁTI SRDCIA DETÍ SPÄŤ K OTCOM. Privedie naspäť vyvolených posledného dňa a oni budú počuť, ako tento dokázaný prorok prináša presnú pravdu, ako to urobil Pavol. On prinavráti pravdu, ako ju mali oni. A tí vyvolení s ním v tom dni budú tými, ktorí skutočne prejavujú Pána a sú Jeho Telom a Jeho hlasom a vykonávajú Jeho skutky. Halelujah! Vidíte to? 1001 Letmé uvažovanie o dejinách cirkvi preukáže, aká je táto myšlienka presná. V Temných Vekoch bolo Slovo pre ľudí takmer úplne stratené. Ale Boh poslal Luthera so SLOVOM. Luteráni v tej dobe hovorili za Boha.

POSOLSTVO LAODICEJSKÉMU VEKU

273

Ale zorganizovali sa a opäť sa čisté Slovo stratilo, lebo organizácie sú náchylné k dogmám a vyznaniam a nie k prostému Slovu. Nemohli už ďalej hovoriť za Boha. Potom Boh poslal Wesleya a on bol hlasom Slova v jeho dni. Ľudia, ktorí uchopili jeho zjavenie od Boha, sa stali živými listami čítanými a známymi všetkým ľuďom v ich generácii. Keď metodisti zlyhali, Boh vzbudil iných a tak to išlo ďalej po celé roky až do tohoto posledného dňa, kedy je tu na zemi opäť ďalší ľud, ktorý bude pod vedením svojho posla konečným hlasom tomu konečnému veku. 1002 Tak veru. Cirkev už nie je viacej “hovorcom” Božím. Je svojím vlastným hovorcom. Boh sa teda obracia proti nej. Zmätie ju skrze proroka a nevestu, lebo hlas Boží bude v nej. Áno, tak je to, lebo v poslednej kapitole Zjavenia, verš 17 hovorí, “A Duch a Nevesta hovoria: Prijdi!” Svet bude ešte raz počuť priamo od Boha tak, ako to bolo na Letnice, ale, samozrejme, tá Nevesta Slova bude odmietnutá ako v prvom veku. 1003 Teraz zvolal k tomuto poslednému veku, “Máte Slovo. Máte viac Biblií ako kedykoľvek predtým, ale nerobíte so Slovom nič iné, než to, že ho rozdeľujete a rozsekávate na kusy, beriete to, čo chcete, a vynechávate to, čo nechcete. Nemáte záujem o to, aby ste ho ŽILI, ale diskutovali o ňom. Rád by som bol, aby ste boli studení alebo horúci. Keby ste boli studení a odmietli to, to by som mohol zniesť. Keby ste boli rozžeravení do biela, aby ste poznali pravdu Slova a žili ju, chválil by som vás za to. Ale ak jednoducho beriete Moje Slovo a nectíte ho, Ja zasa musím odmietnuť ctiť vás. Vypľujem vás, lebo ste sa Mi zhnusili.” 1004 Každý vie, že po vlažnej vode je vám zle od žalúdka. Ak potrebujete zvracať, potom je snáď najlepšie napiť sa vlažnej vody. Vlažná cirkev sa Bohu znechutila a vyhlásil, že ju vypľuje. Pripomína nám to, ako sa práve cítil pred potopou, však? 1005 Ó, keby bola cirkev voči Bohu studená alebo horúca. Najlepšie zo všetkého, mala by byť horlivá (horúca). Ale nie je. Rozsudok bol vynesený. Ona už viac nie je hlasom Božím svetu. Bude trvať na tom, že ním je, ale Boh hovorí, že nie je. 1006 Ó, Boh má stále hlas pre ľudí toho sveta práve tak, ako dal hlas pre Nevestu. Ten hlas je v Neveste, ako sme povedali a neskôr o tom povieme viac. 1007 (2) Zjavenie 3:17-18: “Lebo hovoríš: Som bohatý a zbohatnul som a nepotrebujem nikoho, a nevieš, že si ty biedny i mizerný na poľutovanie, i chudobný, i slepý, i nahý. Radím ti, aby si si kúpil odo mňa zlata prečisteného v ohni, aby si zbohatol, a biele rúcho, aby si sa odial, aby sa neukázala hanba tvojej nahoty, a kollýrium pomazať svoje oči, aby si videl.” 1008 Pozrite sa teraz na prvú časť tohoto verša: “Lebo hovoríš”. Vidíte, oni hovorili. Oni hovorili ako ústa Božie. To dokazuje presne to, čo som povedal, že znamenajú verše 16-17. Ale hoci to hovoria, neznamená to ešte, že je to

274


pravda. Katolícka cirkev tvrdí, že hovorí za Boha, a tvrdí, že je zaručeným hlasom Pána. Ako môžu byť ľudia tak duchovne skazení, to nemôžem pochopiť. Oni však plodia podľa semena, ktoré je v nich, a my vieme, odkiaľ to semeno prišlo, však? 1009 Laodicejská cirkev hovorí, “Bohatá som a mám všetko a nič nepotrebujem.” To bola jej sebavedomosť. Pozrela na seba a to je to, čo uvidela. Povedala, “Som bohatá,” čo znamená, že je bohatá vo veciach tohoto sveta. Chvastá sa navzdory Jakubovi 2:5-7: “Počujte, moji milovaní bratia! Či si Bôh nevyvolil chudobných tohoto sveta za bohatých vo viere a za dedičov kráľovstva, ktoré zasľúbil tým, ktorí ho milujú? Ale vy ste zneuctili chudobného! Či nie sú to práve bohatí, ktorí vás potláčajú silou a ktorí vás vláčia pred súdy? Či nie sú to oni, ktorí sa rúhajú krásnemu a dobrému menu, ktoré bolo vzývané nad vami?” No, NENAZNAČUJEM, že bohatý človek nemôže byť Duchovný, ale všetci vieme, že Slovo hovorí, že ich je veľmi málo. Sú to chudobní, ktorí prevládajú v tele pravej cirkvi. No potom, ak je cirkev plná bohatstva, vieme len jedno; nad jej portálmi bolo napísané “Ichabot”. Nemôžete to poprieť, lebo to je Slovo. 1010 Keď hovoríme o bohatstve v cirkvi - nikdy nebolo vystavené na obdiv toľko bohatstva. Počet krásnych svätýň sa znásobil ako nikdy predtým. Rôzne skupiny medzi sebou súperia, aby videli, kto vie stavať tie najväčšie a najkrajšie. A stavajú vzdelávacie sídla v cene mnoho miliónov a tie budovy sa používajú len jednu alebo dve hodiny v týždni. No, to by ešte nebola taká strašná vec, ale oni očakávajú, že tento krátky čas strávený deťmi vo vzdelávacom zariadení nahradí hodiny výchovy, ktorej by sa im malo dostať doma. 1011 Peniaze prúdili do cirkvi, až kým rôzne denominácie nevlastnili cenné papiere, dlhopisy, továrne, ropné vrty a poisťovne. Vynaložili peniaze na dobročinnosť a dôchodkové fondy. Znie to pekne, ale stalo sa to pascou pre kazateľov, lebo ak sa rozhodnú opustiť svoju skupinu pre viac svetla alebo lásky Božej, tak strácajú nárok na dôchodok. Väčšina toto nemôže zniesť a zostáva so svojimi nátlakovými skupinami. 1012 Nezabúdajte, že toto je posledný vek. Vieme, že toto je posledný vek, lebo Izrael sa vrátil do Palestíny. Ak veríme tomu, že On skutočne prichádza, tak potom niečo nie je v poriadku s tými, ktorí tak ohromne budujú. Niekto by si mohol myslieť, že títo ľudia plánujú, že tu zostanú navždy, alebo že príchod Pána je vzdialený na stovky rokov. 1013 Viete, že náboženstvo je v dnešnej dobe známe ako veľký obchod? Je nezvratným faktom, že v cirkvách zamestnávajú obchodných manažérov, aby sa starali o financie. Je toto to, čo si Boh žiada? Či nás Jeho Slovo v Knihe Skutkov nenaučilo, že sedem mužov plných Ducha Svätého a viery slúžili Pánovi v obchodných záležitostiach? Iste môžete vidieť, prečo Boh povedal, “VY hovoríte, že ste bohatí; Ja som to nikdy nepovedal.”

POSOLSTVO LAODICEJSKÉMU VEKU 1014

275

Sú tu rozhlasové a televízne programy a nespočetné úsilia cirkvi, ktoré stoja milióny a milióny dolárov. Bohatstvo do cirkvi plynie a plynie, počet členov rastie spolu s peniazmi, a predsa práca už nie je robená tak ako predtým, keď tu peniaze neboli, ale ľudia sa spoliehali jedine na schopnosti, ktoré im boli dané Duchom Svätým. 1015 Sú tu platení kazatelia, platení zástupcovia, platení dirigenti a učitelia, platené spevácke zbory, platení dozorcovia, programy a zábavy - všetko stojí veľké sumy, ale pre to všetko z moci ubúda. Áno, cirkev je bohatá, ale moc tam nie je. Boh pôsobí Svojím Duchom, nie množstvom peňazí alebo talentmi v cirkvi. 1016 Chcem vám teraz ukázať, akou diabolskou sa stala táto honba za peniazmi. Cirkvi sa usilujú mať veľký počet členov, hlavne tých bohatých. Všade sa hlása, aby sa náboženstvo urobilo takým atraktívnym a príťažlivým, aby bohatí a vzdelaní a všetci, ktorí majú svetskú slávu, vošli a boli aktívnymi v cirkvi. Čo nemôžu pochopiť, že keby bohatstvo bolo meradlom duchovnosti, potom svet už Boha má, má Božiu plnosť a cirkev nemá nič? 1017 “Lebo hovoríš: a zbohatol som.” Doslovne to znamená: ‘Mám Duchovné bohatstvo.’ Toto znie ako tisícročné kráľovstvo so zlatými ulicami a prítomnosťou Božou. Ale som zvedavý, či je to tak. Je cirkev naozaj bohatá v Duchovných veciach Božích? Preskúmajme Laodicejské chválenie sa dvadsiateho storočia vo svetle Slova. 1018 Keby bola cirkev naozaj Duchovne bohatá, potom by jej vplyv dopadol na spoločenský život. Ale akým presne životom žijú títo takzvaní duchovní a vplyvní muži spoločnosti? Vonku na predmestiach, vo štvrtiach lepšej triedy, tam prekypuje vymieňanie si manželiek, prostitúcia a bandy detí s vandalskými večierkami, vyžadujúcimi si strašné materiálne škody. Nemorálnosť dosiahla najvyšší stupeň všetkých dôb v neviazaných pohlavných aktoch, drogovej závislosti, v hazardných hrách, krádežiach a vo všetkých druhoch zla. A cirkev ide ďalej a prehlasuje, aká výborná je táto generácia, aké plné sú kostoly a ako dobre reagujú dokonca i domorodci na misijných poliach. Cirkev prenechala ľud lekárom, hlavne psychiatrom. Ako môžu tárať, že sú Duchovne bohatí, to jednoducho nemôžem pochopiť. Nie je to pravda. Sú na mizine a nevedia o tom. 1019 Dobre sa poobzerajte okolo seba. Pozorujte ľudí, ako prechádzajú popri vás. Môžete v tých masách, ktoré vidíte, vybrať tých, ktorí vyzerajú ako kresťania? Pozorujte, ako sa obliekajú, pozorujte, ako sa správajú, počúvajte, čo hovoria, pozrite sa, kam idú. Iste by mal byť nejaký skutočný dôkaz znovuzrodenia medzi tými, ktorých vidíme prechádzať popri nás. Ale bude ich málo. A predsa tie fundamentálne cirkvi nám dnes hovoria, že majú milióny spasených a dokonca Duchom naplnených. Duchom naplnených? Môžete nazvať ženy, že sú Duchom naplnené, keď chodia s brčkavými chlapčensky zostrihanými vlasmi a nosia šortky a nohavice, dvojdielne plavky

276


a všetky namaľované ako Jezábeľ? Ak sú tieto zdobené slušným odevom, ako sa patrí na kresťanky, potom mi je až zle pomyslieť, čo by to bolo, keby som mal vidieť ukážku neslušnosti. 1020 Nuž, viem, že ženy neurčujú módu. Robí to Hollywood. Ale počujte, dámy, ešte sa dá kúpiť metrový textil a šijacie stroje. Nemusíte kupovať to, čo je v obchodoch, a potom to použiť ako ospravedlnenie. Toto je smrteľne vážna záležitosť, do ktorej sa tu púšťam. Nečítali ste v Písme, že keď sa muž pozrie na ženu so žiadosťou vo svojom srdci, už s ňou vo svojom srdci scudzoložil? A povedzme, že ty si tak oblečená, že toto zapríčiňuješ. Tým sa stávaš jeho partnerkou v hriechu, aj keby si si toho nebola vôbec vedomá, súc skutočnou pannou, ktorá nemá žiadne takéto žiadosti. Napriek tomu ťa Boh stavia za zodpovednú a budeš súdená. 1021 Viem, že vy dámy tento spôsob kázania nemáte rady, ale sestra, smrteľne sa mýliš v tom, čo robíš. Biblia ti zakazuje, aby si si strihala vlasy. Boh ich dal ako pokrývku. Dal ti príkaz, aby si ich nosila dlhé. Je to tvoja sláva. Ak si striháš vlasy, dokazuješ tým, že si odišla spod nadvlády svojho muža. Ako Eva, vyšla si a ideš na vlastnú päsť. Dostali ste volebné právo. Vzali ste mužské práce. Prestali ste byť ženami. Mali by ste činiť pokánie a navrátiť sa k Bohu. A ak toto celé nebolo dosť zlé, mnohé z vás ste si privlastnili tú myšlienku, že môžete zaujať miesto za kazateľňami a zastávať v cirkvi úrady, ktoré Boh vyhradil pre mužov a jedine pre mužov. Ó, dotkol som sa boľavého miesta, však? No, ukážte mi jediné miesto v Biblii, kde Boh kedy ordinoval nejakú ženu, aby kázala alebo mala autoritu nad mužom, a ja sa ospravedlním za to, čo som povedal. Nemôžete dokázať, že sa mýlim. Mám pravdu, lebo stojím so Slovom a v Slove. Keby ste boli Duchovne bohatí, vedeli by ste, že je to pravda. Nie je nič pravdivého okrem Slova. Pavol povedal, “Nedovoľujem žene, aby učila alebo panovala nad mužom.” Nemôžete nijako zaujať miesto medzi tou pätorakou službou z Efežanom 4 bez toho, že by ste mali autoritu nad mužmi. Sestra, mala by si radšej počúvnuť to Slovo. To nebol Duch Boží prejavujúci sa v Duchom naplnenom živote, ktorý ti povedal, že máš kázať, lebo Duch a Slovo sú JEDNO. Hovoria to isté. Niekto urobil chybu. Niekto bol oklamaný. Prebuďte sa predtým, ako bude príliš neskoro. Satan oklamal Evu, vašu matku, teraz klame dcéry. Nech vám Boh pomôže. 1022 “A nepotrebujem ničoho.” Nuž, ak niekto povie, “nepotrebujem nič”, potom by mohol rovnako dobre povedať, “mám všetko” alebo by mohol povedať, “už nechcem nič viac, lebo som naplnený.” Môžete to vyjadriť akýmkoľvek spôsobom a všetko to súhlasí so skutočnosťou, že cirkev je spokojná. Cirkev je spokojná s tým, čo má. Buď usudzuje, že to všetko má, alebo že má dosť. A to je presne to, čo vidíme dnes. Ktorá denominácia si nerobí nárok, že ONA má zjavenie a moc a pravdu? Počúvajte baptistov, oni to všetko majú. Počúvajte metodistov, oni to všetko majú. Počúvajte cirkev Kristovu, každý mimo nich je v blude. Počúvajte, čo hovoria letniční, majú plnosť plnosti. Oni vedia, že o nich hovorím pravdu, lebo ani jedna z ich

BOŽIA DIAGNÓZA

277

príručiek nehovorí niečo iné. Všetko to tak krásne napísali a dali pod to svoje mená a všetko to dokončili. Boh už jednoducho viac nemá. A sú takí, ktorí ani viac mať nechcú. Neveria v uzdravovanie a ani by ho nechceli, aj keď je to v Slove. Sú takí, ktorí by neprijali Ducha Svätého, keby Boh neotvoril nebo a neukázal im znamenie. 1023 Všetci hovoria a pokúšajú sa dokázať, že to všetko majú alebo že majú dosť. A predsa, je to pravda? Porovnajte túto cirkev dvadsiateho storočia s cirkvou prvého storočia. Dajte sa do toho. Urobte to. Kde je tá moc? Kde je tá láska? Kde je tá očistená cirkev, ktorá odolala hriechu a kráčala vo viere v ústrety Ježišovi? Kde je tá jednota? Nenájdete ju. Ak má táto cirkev všetko, čo potrebuje, prečo v Knihe Skutkov volali po ešte viac od Boha, ako by to všetko nemali, a predsa mali omnoho viac, ako majú dnes?

BOŽIA DIAGNÓZA 1024

Nuž, to, čo videl Boh, bolo úplne rozdielne od toho, čo oni povedali, že videli. Oni povedali, že sú bohatí na majetky a bohatí Duchovne. Sú na tom dobre. Nepotrebujú nič. Ale Boh to videl inak. Povedal, “Vy to neviete, ale ste biedni, mizerní, chudobní, slepí a nahí.” Nuž, ak sú ľudia v takom stave, obzvlášť, ak sú nahí a NEVEDIA O TOM, potom tam niečo nemôže byť v poriadku. Iste sa niečo deje. Nie je to tak, že Boh zaslepil ich oči, ako to urobil Židom? Navracia sa Evanjelium späť k Židom? Opakujú sa dejiny? Hovorím, že áno! 1025 Boh hovorí, že táto cirkev Laodicejského Veku je “biedna”. To slovo pochádza z dvoch gréckych slov, ktoré znamenajú ‘vytrvať’ a ‘skúška’. A nemá to nič spoločné so skúškami, ktoré prichádzajú na skutočného kresťana, lebo Boh označuje kresťana v skúške ako “požehnaného” a jeho postoj ako radostný, zatiaľ čo tento opis to vyjadruje ako “biedny a mizerný”. Aké zvláštne. V tomto veku hojnosti, v tomto veku pokroku, v tomto veku prebytku, ako tu môžu byť skúšky? Nuž dobre, je to zvláštne; ale v tomto veku hojnosti a príležitostí, keď každý toľko má a ešte viac môže mať, so všetkými vynálezmi, ktoré robia našu prácu, a toľkými vecami, ktoré nám robia potešenie, ZNENAZDANIA však prichádzajú duševné nemoci, ktoré si vyžadujú také obete, až alarmujú celý národ. Zatiaľ čo by mal byť každý šťastný, keď naozaj nie je nič, z čoho by sme mohli byť nešťastní, milióny ľudí berú na noc upokojujúce prostriedky, ráno vzpružujúce tabletky, behajú k lekárom, chodia do liečebných ústavov a pokúšajú sa utopiť neznámy strach alkoholom. Áno, tento vek sa chvasce svojimi obrovskými obchodnými domami svetového tovaru, ale ľudia sú nešťastnejší ako kedykoľvek predtým. Tento vek sa honosí svojimi duchovnými úspechmi, ale ľudia sú si menej istí sami sebou ako kedykoľvek predtým. Tento vek sa chvastá lepšími morálnymi

278


hodnotami a je viac skazený ako ktorýkoľvek iný vek od potopy. Hovorí o svojom poznaní a vede, ale na všetkých frontoch bojuje stratený boj, lebo ľudská myseľ, duša a duch nemôžu pochopiť ani držať krok so všetkými zmenami, ktoré prišli na túto zem. V jedinej generácii sme prešli celú cestu od koňa a veku kočiaru až ku kozmickému veku a sme na to hrdí a pýšime sa tým, ale vo vnútri je temné, prázdne miesto, ktoré vykrikuje v mukách, a ľudské srdcia BEZ ZNÁMEHO DÔVODU zlyhávajú strachom a svet tak zatemnel, že by tento vek mohol byť správne nazvaný vekom neurotikov. Chváli sa, ale nemôže to preukázať. Volá mier, ale nieto žiadneho pokoja. Prehlasuje, že má veľké množstvo všetkých vecí, ale horí žiadosťou ako neuspokojený oheň! “Nemajú žiadneho pokoja,” hovorí môj Boh tým bezbožným. 1026 “Sú mizerní.” To znamená, že sú predmetom súcitu. Súcitu? Oni pohŕdajú súcitom. Sú plní pýchy. Chvascú sa tým, čo majú. Ale to, čo majú, nemôže obstáť v skúške času. Stavali radšej na pohyblivom piesku ako na skale zjavenia Božieho Slova. Čoskoro príde zemetrasenie. Čoskoro prídu búrky hnevu Božieho v súde! A potom príde náhle zničenie a napriek všetkým svojim telesným prípravám budú stále nepripravení na to, čo prichádza na zem. Sú to tí, ktorí napriek všetkým svojim svetským úsiliam sú v skutočnosti sami proti sebe a nevedia o tom. Sú skutočne poľutovaniahodní. Poľutujte tých úbohých ľudí, ktorí sú v tejto poslednej dobe v ekumenickom hnutí, lebo oni to nazývajú Božím hnutím, aj keď je to od satana. Ľutujte tých, ktorí nepoznajú prekliatie organizácie. Ľutujte tých, ktorí majú toľko krásnych kostolov, také krásne fary, tak skvelo vycvičené zbory, takú ukážku blahobytu a takú vážnu a úctivú formu uctievania. Ľutujte ich, nezáviďte im. Späť k tým starým skladištným budovám, späť k tým pološerým miestnostiam, späť k pivniciam, späť k tomu: menej zo sveta a viac od Boha. Ľutujte tých, ktorí si robia veľké nároky a hovoria o svojich daroch. Cíťte s nimi ako s predmetmi súcitu, lebo čoskoro sa stanú predmetom hnevu. 1027 “Sú chudobní.” No, samozrejme, to znamená Duchovne chudobní. Znamením konca tohoto veku sú väčšie a lepšie kostoly s viac a viac ľuďmi, s viac a viac prejavmi toho, čo je považované za prejavy Ducha Svätého. Avšak plné oltáre, prejavy darov Ducha, pozoruhodná návštevnosť, to všetko nie je odpoveď Božia, lebo tí, ktorí prichádzajú k oltáru, veľmi zriedkavo zostávajú, aby išli ďalej s Bohom. A keď skončia veľké zhromaždenia, kde sú všetci tí, ktorí zostupovali tými uličkami? Počuli človeka, počúvli výzvu, chytili sa do siete, neboli však rybami a ako korytnačka sa vplazili znovu do svojich vlastných vôd. 1028 Potom sa veľa reční o glosolálii [z angl. “nezrozumiteľný jazyk” - pozn. prekl.] - to má byť dôkaz krstu Duchom Svätým a ľudia si myslia, že sa nachádzame uprostred veľkého prebudenia. Prebudenie sa skončilo. Amerika mala svoju poslednú šancu v roku 1957. Teraz sú jazyky Božím znamením nastávajúcej pohromy, tak, ako boli aj vtedy, keď sa objavili na stene pri

BOŽIA DIAGNÓZA

279

slávnosti Balsazára. Či neviete, že v poslednom dni prídu mnohí a povedia, “Pane, Pane, či sme v Tvojom mene mnoho ohromných vecí neučinili a démonov nevyháňali?” A povie im, “Odídite odo mňa, páchatelia neprávosti! Nikdy som vás neznal.” Matúš 7:22-23. Ježiš povedal, že sú činitelia neprávosti. A predsa, môžete mať muža, ktorý príde a modlí sa za chorých, v ktorého zhromaždení sa objavuje olej a krv, vychádza proroctvo a dejú sa všetky druhy nadprirodzeného a ľudia sa zhromaždia okolo neho a prisahajú, že je od Pána, hoci vlastne z náboženstva robí len kšeft na získanie peňazí a žije v hriechu. Jediná odpoveď, ktorú majú, je absolútne nebiblická, “No, on má výsledky, teda musí byť od Boha.” Aké strašné! Ako skutočne chudobný v Duchu Božom je tento vek a tí chudobní, biedni ľudia to ani nevedia! 1029 “Si slepý a nahý.” Nuž, toto je naozaj zúfalé. Ako môže byť niekto slepý a nahý a nevedieť o tom? A predsa to hovorí, že sú slepí a nahí a nemôžu to vidieť. Odpoveď je, že sú duchovne slepí a duchovne nahí. Pamätáte si, keď boli Elizeus a Geházi obkľúčení sýrskou armádou? Spomínate si na to, že ich Elizeus mocou Božou ranil slepotou. A predsa boli ich oči široko otvorené a mohli vidieť, kam idú. Tá slepota bola zvláštna v tom, že isté veci mohli vidieť, ale iné veci ako napríklad Elizea a sluhu a izraelský tábor vidieť nemohli. Čo táto armáda videla, to jej nebolo nič platné. To, čo nevideli, im prinieslo zajatie. Nuž, čo to pre nás znamená? Znamená to presne to isté, čo to znamenalo vtedy v Ježišovej službe na zemi. Snažil sa ich vyučovať pravde, ale oni Ho nepočúvali. Ján 9:40-41: “A počuli to niektorí z farizeov, ktorí boli s ním, a povedali mu: Či sme azda aj my slepí? A Ježiš im povedal: Keby ste boli slepí, nemali by ste hriechu, ale teraz hovoríte: Vidíme, a preto váš hriech zostáva.” Postoj tohoto veku je presne taký istý, aký bol vtedy. Ľudia to všetko majú. Všetko to vedia. Nemôžu byť vyučovaní. Ak vyvstane nejaký bod pravdy zo Slova a nejaký človek sa snaží vysvetliť svoj názor niekomu, kto má opačný názor, potom ten, ktorý počúva, vôbec nepočúva preto, aby sa mohol poučiť, ale počúva len preto, aby mohol vyvrátiť to, čo bolo povedané. Teraz vám chcem položiť jasnú otázku. Môže Písmo bojovať proti Písmu? Odporuje si Biblia? Môžu existovať dve učenia pravdy v Slove, ktoré hovoria opak alebo odporujú jedno druhému? NIE. TAK TO NEMÔŽE BYŤ! A predsa koľko Božích ľudí má pre túto pravdu otvorené oči? Ani nie jedno percento, pokiaľ viem, sa naučilo, že CELÉ Písmo je dané od Boha a VŠETKO je užitočné k učeniu, napomínaniu, naprávaniu atď. Ak je celé Písmo takto dané, potom bude každý verš spolu zapadať, ak mu len dáme príležitosť. Ale koľkí veria v predurčenie k vyvoleniu a v zavrhnutie ku zničeniu? Tí, ktorí tomu neveria, budú počúvať? Nie, nebudú. A predsa oboje je v Slove a nič to nezmení. Ale oni nevenujú čas tomu, aby sa o tom učili a zladili pravdu tých učení s inými pravdami, ktoré sú zdanlivo protikladné. Ale zatvárajú uši a škrípu zubami a prehrávajú. Na konci tohoto veku príde prorok, oni však budú slepí na všetko, čo on

280


robí a hovorí. Sú tak presvedčení, že majú pravdu, a vo svojej slepote to všetko stratia. 1030 Nuž, Boh hovorí, že sú nahí a tiež slepí. Neviem si predstaviť nič tragickejšieho než človeka, ktorý je slepý a nahý a nevie o tom. Na to je len jedna odpoveď - stratil rozum. Je už hlboko v bezvedomí. Jeho schopnosti zmizli, dostavila sa duchovná strata pamäti. Čo iné to môže znamenať? Môže to znamenať, že Duch Svätý opustil cirkev tohoto posledného dňa? Môže to znamenať, že ľudia odstránili Boha zo svojich myslí do takej miery, že sa deje to, čo je napísané v Rimanom 1:28: “A jako neuznávali za hodné a potrebné mať Boha v pravej známosti, tak ich aj Bôh vydal v neosvedčenú myseľ prevrátenú, aby robili to, čo sa nepatrí.” Iste to vyzerá, že sa stalo niečo také. Tu sú ľudia, ktorí hovoria, že sú od Boha a poznajú Boha a majú Jeho Ducha Svätého, a predsa sú nahí a slepí a nevedia o tom. Oni sú UŽ ZVEDENÍ. MAJÚ PREVRÁTENÉHO DUCHA. VYVOLENÍ NEMÔŽU BYŤ ZVEDENÍ, ALE JE ZREJMÉ, ŽE TÍ OSTATNÍ SÚ. Títo sú tí, ktorí oslepli, pretože odmietli Slovo Božie. Títo sú tí, ktorí sa vyzliekli donaha tým, že odmietli Božiu starostlivosť a ochranu a pokúsili sa nájsť vlastnú cestu spásy, svoju vlastnú babylonskú vežu skrze organizáciu. Ó, ako pôvabne a krásne odiati si pripadajú vo svojich vlastných očiach, keď zakladali svoje zhromaždenia a svoje snemy atď.! Ale Boh to teraz všetko strháva preč a oni sú nahí, lebo tieto organizácie ich len vtiahli do tábora antikrista, na pole kúkoľa, priamo k ich zviazaniu a spáleniu. Skutočne sú predmetom súcitu. Áno, poľutujte ich, varujte ich, naliehajte na nich, a stále idú bezhlavo svojou cestou k zničeniu a zlostne odmietajú všetky pokusy zachrániť ich ako konáre od spálenia. Sú skutočne úbohí, a predsa o tom nevedia. Ľahostajní a bez nádeje, pýšia sa tým, čo je v skutočnosti ich hanbou. Vzdorujú Slovu, a predsa Ním budú jedného dňa súdení a budú platiť cenu jeho strašnej obžaloby.

POSLEDNÁ RADA VEKOM 1031

Zjavenie 3:18-19: “Radím ti, aby si si kúpil odo mňa zlata prečisteného [angl. “skúseného” - pozn. prekl.] v ohni, aby si zbohatol, a biele rúcho, aby si sa odial, aby sa neukázala hanba tvojej nahoty, a kollýrium pomazať svoje oči, aby si videl. Ja všetkých, ktorých milujem, karhám a otcovsky trescem. Rozhorli sa tedy a učiň pokánie.” 1032 Rada Božia je stručná. Ide priamo k veci. Smeruje túto cirkev posledných dní k jednej nádeji. Tou nádejou je ON SÁM. On hovorí, “Poďte ku Mne a kupujte.” Z tejto frázy “kúpte si odo Mňa” jasne vyplýva, že Laodicejská cirkev sa už vôbec nezaoberá Ježišom v duchovných veciach kráľovstva Božieho. Ich konanie nemôže byť duchovné. Môžu si myslieť, že sú duchovní, ale ako môžu byť? Skutky v ich strede určite nie sú také, ako by povedal

POSLEDNÁ RADA VEKOM

281

Pavol, “Lebo je to Bôh, ktorý vo vás pôsobí i chcenie, i činenie pre záľubu.” Filipanom 2:13. Tak čo teda všetky tie cirkvi, školy, nemocnice, misionárske podniky atď? Boh v nich nie je, dokiaľ sú denominačným semenom a duchom a nie Semenom a Duchom Božím. 1033 “Kúp si odo Mňa zlata, prečisteného v ohni, aby si bol bohatý.” Nuž, títo ľudia mali množstvo zlata, ale toho nesprávneho druhu. Bolo to zlato, ktorým sa kupovali a ničili ľudské životy. Bolo to zlato, ktoré kazí a kriví ľudský charakter, lebo láska k nemu je koreňom všetkého zla. Zjavenie 18:1-14: “Potom som videl iného anjela, sostupujúceho z neba, ktorý mal veľkú moc, a zem bola osvietená od jeho slávy. A skríkol silne, veľkým hlasom a hovoril: Padol, padol veľký Babylon a stal sa bývaniskom démonov a žalárom každého ducha nečistého a žalárom každého vtáka nečistého a nenávideného, lebo z vína prchlivosti jeho smilstva pili všetky národy, a kráľovia zeme smilnili s ním, a kupci zeme zbohatli z moci jeho buje. A počul som iný hlas z neba, ktorý hovoril: Vyjdite z neho, môj ľude, aby ste sa nezúčastnili jeho hriechov a aby ste nedostali z jeho rán. Lebo jeho hriechy dosiahli až do neba, a Bôh sa rozpamätal na jeho neprávosti. Odplaťte mu, jako aj on vám platil, a dajte mu dvojnásobne podľa jeho skutkov. Do pohára, do ktorého nalieval, nalejte mu dvojnásobne; na koľko sa oslávil a zbujnel, toľko mu dajte múk a žiaľu. Lebo hovorí vo svojom srdci: Sedím kráľovná a nie som vdovou a žiaľu neuvidím nikdy. Preto jedného dňa prijdú jeho rany, smrť a žiaľ a hlad, a bude spálený ohňom, lebo je silný Pán Bôh, ktorý ho súdi. A budú plakať za ním a kvíliť budú nad ním kráľovia zeme, ktorí s ním smilnili a rozkošili v buji, keď budú vidieť dym jeho požiaru, stojac zďaleka pre bázeň jeho múk a budú hovoriť: Beda, beda, veliké mesto, to silné mesto Babylon, že v jednej hodine prišiel jeho súd. Aj kupci zeme budú plakať a žialiť nad ním, pretože nikto viac nekúpi ich tovaru, tovaru zlata a striebra a drahého kameňa, periel, kmentu, purpuru, hodvábu, šarlátu a všelijakého dreva thvinového, všelijakých nádob zo slonovej kosti a všelijakého náradia z najdrahšieho dreva, z medi, zo železa a z mramoru a škorice a rozváňajúceho amónu, tymianu a vzácnej masti a libánskeho kadiva, vína a oleja a jemnej múky pšeničnej, pšenice a dobytka a oviec a koní a vozov a otrokov (Doslovne: ľudských tiel) a ľudských duší. A ovocie žiadosti tvojej duše odišlo od teba, i všetko tučné a nádherné zhynulo a bolo odňaté od teba, a už toho viac nikdy nenajdeš.” Toto sú presne organizované cirkvi posledného dňa, lebo vo verši 4 je písané, “Vyjdite z neho, MÔJ ĽUDE.” Vytrhnutie ešte nebolo. Nevesta ešte neodišla, zatiaľ čo existuje tento strašný stav v tejto bohatej, falošnej cirkvi. 1034 Existuje však Božie zlato. 1. Petra 1:7: “Aby dokázanie sa vašej viery, o mnoho cennejšie nad zlato, ktoré hynie...” Božie zlato je Kristu podobný charakter, ktorý sa rodí v ohnivej peci utrpenia. To je ten pravý druh zlata. 1035 Ale aký druh zlata má cirkev dnes? Má len to svetské zlato, ktoré zahynie. Je bohatá. Je spokojná. Urobila bohatstvo hlavným meradlom duchovnosti.

282


Dôkaz Božieho požehnania a správnosť učenia atď. je teraz založená na tom, koľko bohatých osôb je zúčastnených. 1036 “Príďte radšej predtým, ako bude neskoro,” hovorí Pán, “a kúpte si odo Mňa zlato skúsené v ohni a potom budete skutočne bohatí.” Pochopili sme to? Počúvajte ma, “Nahí (telesne) sme prišli na svet, ale NIE nahí (duchovne) ho opustíme.” Ó, nie! Niečo si so sebou vezmeme. A toto niečo je VŠETKO, čo si so sebou môžeme vziať, nič menej a nič viac! Tak by sme mali dávať skutočne dobrý pozor na to, aby sme so sebou vzali niečo, čo nás učiní pravými pred Bohom. Tak teda, čo si so sebou vezmeme? Vezmeme si svoj CHARAKTER, brat, to je to, čo si so sebou vezmeme. No aký druh charakteru si so sebou vezmeš? Bude podobný JEHO charakteru, ktorý bol vyformovaný utrpením v ohnivej peci súženia, alebo to bude zmäkčilosť tohoto bezcharakterného laodicejského ľudu? Záleží to na každom jednom z nás, lebo v ten deň každý ponesie svoje vlastné bremä. 1037 Povedal som, že mesto Laodicea bolo bohaté. Boli v ňom razené zlaté mince s nápismi na oboch stranách. Zlaté mince charakterizovali ten vek kvôli tomu existoval kvitnúci obchod. Dnes máme tú obojstrannú zlatú mincu medzi nami. My sa vykupujeme von a vkupujeme dovnútra. V cirkvi sa pokúšame dosiahnuť to isté. Vykupujeme sa von z hriechu a vkupujeme sa do neba - alebo tak to hovoríme. Ale Boh to nehovorí! 1038 Cirkev vlastní tak fenomenálne bohatstvo, že v ktoromkoľvek príhodnom čase môže prevziať celý svetový systém obchodu, a skutočne, istý vodca Svetovej rady cirkví otvorene prorokoval, že by to cirkev v dohľadnej dobe mala, mohla a aj to jednoducho urobí. Ale ich zlatá babylonská veža padne. Len zlato skúsené v ohni vydrží. 1039 A to je to, čo cirkev po všetky veky neustále robila. Opustila Slovo Božie a vzala svoje vlastné vyznania a dogmy; zorganizovala sa a pripojila sa k svetu. Je teda nahá a Boh súdi jej oplzlosť. Jediný spôsob, ako sa môže z tejto strašnej situácie dostať, je skrze poslušnosť Pánovi, aby sa navrátila k Jeho Slovu. Zjavenie 18:4: “Vyjdite z neho, Môj ľude.” 2. Korinťanom 6:14-18: “Neťahajte cudzieho jarma s neveriacimi. Lebo čo má spoločného spravedlivosť s neprávosťou? Alebo jaké je obecenstvo svetla s temnosťou? A jaký súhlas Krista s Beliálom? Alebo jaký má podiel verný s neverným? A jaká je shoda medzi chrámom Božím a medzi modlami? Lebo veď vy ste chrámom živého Boha, jako povedal Bôh: Budem bývať v nich a prechádzať sa, a budem ich Bohom, a oni mi budú ľudom. Preto vyjdite zpomedzi nich a oddeľte sa, hovorí Pán: a nedotýkajte sa nečistého, a ja vás prijmem a budem vám za Otca, a vy mi budete za synov a za dcéry, hovorí Pán, všemohúci.” Je cena, ktorú je nutné za tieto rúcha zaplatiť, a to je cena oddelenia sa. 1040 “A svoje oči pomaž kollýriumom, aby si videl.” On nehovorí, že tú očnú masť si musíš kúpiť. Ó, nie! Na Duchu Svätom nie je žiadna cenovka.


283

“Či zo skutkov zákona ste dostali Ducha či z počutia viery?” Galaťanom 3:2. Bez krstu Duchom Svätým nikdy nemôžete mať otvorené oči pre pravé duchovné zjavenie Slova. Človek bez Ducha je slepý k Bohu a Jeho pravde. 1041 Keď premýšľam o tej očnej masti otvárajúcej ľudské oči, potom nemôžem inak, než si spomenúť na čas, keď som bol malým chlapcom v Kentucky. Môj brat a ja sme spali v podkroví na slamníkoch. Kvôli puklinám v dome tam bol prievan. Niekedy bolo v zime tak chladno, že sme ráno vstávali s tak nachladnutými očami, že sme ich kvôli zápalu nemohli ani otvoriť. Volali sme na našu matku a ona prišla hore s trochou horúceho mývalieho sadla a trela ním naše oči, až sa tá stuhnutá hmota rozpustila a mohli sme vidieť. Vy viete, že cirkvou v tejto generácii prevanuli strašne studené prievany, a obávam sa, že jej oči sa týmto mrazom zavreli a je slepá pre to, čo Boh pre ňu má. Potrebuje trochu horúceho oleja Ducha Božieho, aby otvoril jej oči. Pokiaľ neprijme Ducha Božieho, tak pôjde ďalej s nahradením moci za program a s nahradením Slova za vyznanie. Za úspech považuje množstvo namiesto toho, aby sa usilovala o ovocie. Doktori teológie zatvorili dvere viere a všetkým zakázali vojsť. Oni tam ani nevchádzajú, ani nikomu inému nedovolia vojsť. Ich teológia pochádza z príručky psychológie napísanej nejakým nevercom. Existuje príručka psychológie, ktorú všetci potrebujeme: je to Biblia. Je napísaná Bohom a obsahuje Božiu psychológiu. Nepotrebujete žiadneho doktora, aby vám ju vysvetlil. Prijmite Ducha Svätého a nechajte Ho, aby vám ju vysvetlil. On napísal tú Knihu a On vám môže povedať, čo je v nej a čo to znamená. 1. Korinťanom 2:9-16: “Ale jako je napísané: Čoho oko nevidelo a ucho nepočulo a čo na srdce človeka nevstúpilo, čo všetko Bôh prihotovil tým, ktorí ho milujú. Ale nám Bôh zjavil skrze svojho Ducha. Lebo Duch spytuje všetko aj hlbiny Božie. Lebo kto z ľudí vie, čo je v človekovi krome ducha človeka, ktorý je v ňom? Tak ani vecí Božích nepoznal a nezná nikto, iba Duch Boží. A my sme nedostali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo všetko nám je z milosti darované od Boha, čo aj hovoríme, no, nie učenými ľudskej múdrosti slovami, ale učenými od Svätého Ducha, s duchovnými vecami duchovné porovnávajúc. Ale telesný človek nechápe vecí Ducha Božieho, lebo sú mu bláznovstvom, a nemôže ich poznať, lebo sa majú duchovne posudzovať. Ale duchovný človek posudzuje všetko a sám nie je posudzovaný od nikoho. Lebo kde kto poznal myseľ Pánovu, ktorý by ho učil? No, my máme myseľ Kristovu.” 1042 Ak teda všetky tie veci, proti ktorým Duch kričí, sú o tomto veku pravdivé, potrebujeme niekoho, aby vystúpil na scénu, ako to urobil Ján Krstiteľ a vyzval cirkev ako nikdy predtým. A to je presne to, čo prichádza do nášho veku. Prichádza ďalší Ján Krstiteľ a bude kričať presne tak ako ten prvý predchodca. My vieme, že to bude robiť, lebo to vyplýva z nasledujúceho verša. 1043 “Ja všetkých, ktorých milujem, karhám a otcovsky trescem. Rozhorli sa tedy a čiň pokánie.” Zjavenie 3:19. Toto je to isté posolstvo, ktoré mal Ján,

284


keď volal v tej náboženskej púšti farizejov, sadúceov a pohanov: “ČIŇTE POKÁNIE!” Nebolo žiadnej inej cesty vtedy a nie je žiadnej inej cesty ani teraz. Vtedy nebolo žiadnej inej cesty späť k Bohu a nie je žiadnej inej cesty ani dnes. Je to: ČIŇTE POKÁNIE! Zmeňte svoju myseľ! Obráťte sa! ČIŇTE POKÁNIE, lebo prečo máte zomrieť? 1044 Preskúmajme tú prvú frázu: “Ja všetkých, ktorých milujem.” V gréčtine je dôraz na osobnom zámene “JA”. On nehovorí, ako sa mnohí domnievajú, že by mal povedať, “Všetci, ktorí MŇA milujú.” Nie veru! Nikdy sa nesmieme pokúšať v tomto verši učiniť Ježiša PREDMETOM ľudskej lásky. Nie! Sú to MNOHÍ, ktorí sú MILOVANÍ Boží. Je to JEHO láska, o čo tu ide, NIE naša. Tak znovu nachádzame seba samých oslávených v Jeho spasení, Jeho úmysle a Jeho pláne a sme dokonca silnejšie utvrdení v pravde učenia o Suverenite Božej. Podobne, ako povedal v Rimanom 9:13: “Jakoba som miloval.” Vyplýva z toho teraz, že nakoľko miloval LEN tých MNOHÝCH, nachádza sa preto v stave sebauspokojenia, očakávajúc lásku tých, ktorí sa Mu nepriblížili? V žiadnom prípade to tak nie je, lebo aj v Rimanom 9:13 osvedčil, “Ezava som nenávidel.” A vo verši 11 Duch smelo zvoláva, “Lebo ešte keď sa neboli narodili ani neboli vykonali ničoho zlého alebo dobrého - ABY ZOSTÁVALO PREDULOŽENIE BOŽIE PODĽA VYVOLENIA, nie zo skutkov, ale z toho, ktorý povoláva.” Táto láska je “vyvoľujúcou láskou”. Je to Jeho láska k Jeho vyvoleným. A Jeho láska k nim je nezávislá od ĽUDSKEJ ZÁSLUHY, lebo je napísané, že preduloženie Božie spočíva vo vyvolení, čo je celkom v protiklade ku skutkom alebo čomukoľvek, čo má človek v sebe. Lebo “SKÔR AKO SA OBE DETI NARODILI” UŽ povedal, “Jakoba som miloval, ale Ezava som nenávidel.” 1045 A teraz hovorí Svojim vlastným, “Ja všetkých, ktorých milujem, KARHÁM A TRESCEM.” Kárať znamená napomínať. Napomínať znamená ‘odhaliť za účelom nápravy’. Trestať neznamená trápiť. Znamená to “kázniť s cieľom dosiahnutia nápravy vo veci.” To je presne to, čo nachádzame v Židom 12:5-11: “A zabudli ste na napomenutie, ktoré vám hovorí jako synom: Môj synu, nepohŕdaj kázňou Pánovou ani neumdlievaj, keď si ním káraný!? Lebo koho Pán miluje, toho kázni, a švihá každého, koho prijíma za syna. Ak znášate kázeň, Bôh sa vám podáva jako synom. Lebo kdeže je nejaký syn, ktorého by nekáznil otec? Ale ak ste bez kázne, ktorej sa stali účastní všetci, vtedy ste cudzoložňatá a nie synovia. A potom: svojho tela otcov sme mali za kázniteľov a ostýchali sme sa; či sa tedy o mnoho viacej nepodriadime Otcovi duchov, aby sme žili?! Lebo tamtí na málo dní, podľa toho, jako sa im videlo, káznili; ale on na úžitok, dostať podiel na jeho svätosti. A pravda niktoré káznenie, keď je prítomné, nevidí sa byť radostným, lež smutným; ale pozdejšie pokojným ovocím spravedlivosti odpláca tým, ktorí ním boli vycvičení.” 1046 V tom je teraz vyjadrená láska Božia. On v láske túžil po Svojej vlastnej rodine, rodine synov - synov ako On Sám. Tam pred Ním leží celé ľudstvo


285

ako JEDNA hruda hliny. Z tej istej hrudy On teraz tvorí nádoby na česť i nečesť. Ten VÝBER bude Jeho vlastný výber. Potom tí vybraní, zrodení z Jeho Ducha, budú cvičení, aby vo svojom chodení zodpovedali Jeho obrazu. On KÁRA so všetkou trpezlivosťou, miernosťou a milosrdenstvom. On TRESTÁ s rukami zjazvenými od klincov. Niekedy musí vziať tento Hrnčiar nádobu, na ktorej pracuje, a úplne ju rozbiť, aby ju mohol znovu sformovať presne tak, ako ju túži mať. ALE TO JE LÁSKA. TO JE JEHO LÁSKA. NEEXISTUJE INÝ SPÔSOB JEHO LÁSKY. NEMÔŽE BYŤ. 1047 Ó, malé stádečko, nestrachuj sa! Tento vek sa rýchlo ukončuje. V priebehu toho, ako sa to deje, bude kúkoľ zviazaný a podobne, ako sa trojitý povraz neľahko pretrhne, budú mať i oni úžasnú trojnásobnú silu politickej, fyzickej a duchovnej (satanskej) moci a budú sa snažiť zničiť Nevestu Kristovu. Ona bude trpieť, ale vytrvá. Nebojte sa tých vecí, ktoré prídu na zem, lebo Ten, “ktorý miloval Svojich, až do konca ich miloval.” Ján 13:1 1048 “Rozhorli sa tedy a čiň pokánie.” No, táto falošná cirkev má horlivosť; nepomýľte sa v tom. Jej horlivosť bola doslova taká ako horlivosť Židov, Ján 2:17: “Revnivosť za tvoj dom ma zožiera.” Ale to je nesprávna horlivosť. Je to za ich vlastný dom. Je to za ich vlastné vyznania, dogmy, organizácie, ich vlastnú spravodlivosť. Oni odsunuli Slovo kvôli svojim vlastným predstavám. Zosadili Ducha Svätého a z ľudí urobili vodcov. Odsunuli Večný Život ako Osobu a nahradili Ho dobrými skutkami alebo skôr len prispôsobením sa cirkvi ako dobrými skutkami. 1049 Ale Boh požaduje inú horlivosť. Je to horlivosť kričať, “MÝLIM SA.” Nuž, kto povie, že sa mýli? Čo je to, na čom sú založené všetky denominácie? - nárok na pôvodnosť, a to od Boha, - nárok, že majú pravdu. No, VŠETCI nemôžu mať pravdu. V skutočnosti ŽIADEN z nich nemá pravdu. Sú obielenými hrobmi, plnými umrlčích kostí. Nemajú žiaden život. Nemajú žiadne potvrdenie. Boh sa nikdy nedal poznať v nejakej organizácii. Hovoria, že majú pravdu preto, lebo oni sú tí, ktorí to hovoria. Ale hovoriť to ešte neznamená, že je to tak. Oni potrebujú to potvrdené “Tak hovorí Pán” od Boha, a nemajú to. 1050 Dovoľte, aby som tu teraz povedal toto. Neverím, že Boh volá k pokániu len falošnú cirkev. V tomto verši On hovorí ku Svojim vyvoleným. Oni tiež majú z čoho činiť pokánie. Mnohé z Jeho detí sú stále v tých falošných cirkvách. Sú to tí, o ktorých je písané v Efežanom 5:14: “Prebuď sa ty, kto spíš a vstaň z mŕtvych a bude ti svietiť Kristus.” Byť spiacim neznamená byť mŕtvym. Títo spia medzi mŕtvymi. Sú tam vonku v mŕtvych denomináciách. Plavia sa spolu s nimi. Boh volá, “PREBUĎTE SA! Čiňte pokánie z vašej hlúposti.” Tu oni prepožičiavajú svoj vplyv, dávajú svoj čas a svoje peniaze, vlastne celé svoje životy týmto antikristovským organizáciám a celý čas si myslia, že je to v poriadku. Potrebujú činiť pokánie. Musia činiť pokánie. Potrebujú zmenu mysle a obrátenie sa k pravde.

286


1051

Áno, toto je vek, ktorý najviac potrebuje činiť pokánie. Ale či bude? Či privedie späť Slovo? Či nanovo vyvýši Ducha Svätého v životoch ľudí? Či opäť uctí Ježiša ako JEDINÉHO Spasiteľa? Hovorím nie, lebo ten nasledujúci verš zjavuje ohromujúcu a šokujúcu pravdu o konci tohoto veku.

KRISTUS MIMO CIRKVI 1052

Zjavenie 3:20-22: “Hľa, stojím pri dveriach a klepem. Keby niekto počul môj hlas a otvoril by dvere, vojdem k nemu a budem večerať s ním a on so mnou. Tomu, kto víťazí, dám sedieť so sebou na svojom tróne, jako som i ja zvíťazil a sedím so svojím Otcom na jeho tróne. Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí sborom!” 1053 Existuje mnoho zmätku ohľadom tohoto verša, pretože mnoho osobných pracovníkov ho používa v osobnej evanjelizácii tak, akoby bol Ježiš pri dverách srdca každého hriešnika a klopal, aby mohol vstúpiť. Potom by sa mohlo povedať, že ak ten hriešnik dvere otvorí, Pán vojde dnu. Tento verš však nehovorí k jednotlivým hriešnikom. Toto celé posolstvo má zhrnutie ako každé posolstvo v každom veku. Vo verši 22 je povedané, “Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí ZBOROM.” Tak toto je posolstvo cirkvi posledného veku. Toto je stav laodicejskej cirkvi, zatiaľ čo sa blíži jej koniec. To nie je osobné posolstvo k jednej osobe, je to Duch, ktorý nám hovorí, kde je Ježiš. KRISTUS OPUSTIL CIRKEV. Či to nie je logický výsledok alebo koniec, ak je Slovo odložené nabok pre vyznanie viery, Duch Svätý zosadený kvôli pápežovi, biskupom, prezidentom, poradcom atď. a Spasiteľ odsunutý bokom kvôli nejakému programu skutkov alebo pripojeniu sa k cirkvi alebo nejakému druhu prispôsobenia sa cirkevnému systému? Čo viac ešte môže byť proti Nemu urobené? Toto je to odpadlíctvo! Toto je to odpadnutie! Toto sú otvorené dvere pre antikrista, lebo ak Jeden prišiel v Mene Svojho Otca (Ježiš) a nebol prijatý, ale odmietnutý, potom príde iný so svojím vlastným menom (luhár, podvodník), a toho prijmú, Ján 5:43. Človek hriechu, ten syn zatratenia prevezme všetko. 1054 Matúš 24 sa zmieňuje o znameniach na nebi týkajúcich sa tohoto posledného dňa krátko predtým, ako príde Ježiš. Som zvedavý, či ste si všimli, že nedávno sa takéto znamenie splnilo, aby bola znázornená práve tá pravda, o ktorej sme práve hovorili. Tá pravda je, že Ježiš bol neustále odstrkovaný, až kým v poslednom veku nebol z cirkvi vystrčený von. Spomeňte si, že v prvom veku ten kruh reprezentujúci cirkev bol takmer plný pravdy. A predsa tam bol malý blud nazývaný skutky nikolaitov, ktorý bol príčinou toho, že kruh nebol plný. Potom sa tam v nasledujúcom veku vkradlo viac temna, až kým tento kruh svetla žiaril menej a temnota pokryla väčšiu časť kruhu. V treťom veku sa zatemnil ešte viac a vo štvrtom veku, ktorý bol

KRISTUS MIMO CIRKVI

287

Temnými Vekmi, svetlo takmer úplne zmizlo. No, premýšľajte o tomto. Cirkev svieti odrazom svetla Kristovho. On je SLNKO. Cirkev je MESIAC. Tak tento kruh svetla je mesiac. Zmenšoval sa zo stavu takmer splnu v prvom veku do zvyšku vo štvrtom veku. Ale v piatom veku začal rásť. V šiestom veku pokročil o veľký krok vpred. V časti siedmeho veku stále rástol, keď zrazu náhle zastal a takmer úplne zmizol, takže namiesto svetla nastala temnota odpadnutia a na konci toho veku prestal svietiť, lebo temnota prevládla. Kristus bol teraz mimo cirkev. Tu je znamenie na nebi. Posledné zatmenie mesiaca bolo úplné zatmenie. On sa strácal do úplného zatmenia v siedmich štádiách. V siedmom štádiu prišlo úplné zatmenie mesiaca, keď pápež z Ríma (Pavol VI.) išiel do Palestíny, aby vykonal svätú púť do Jeruzalema. Bol prvým pápežom, ktorý kedy prišiel do Jeruzalema. Tento pápež je nazvaný Pavol VI. Pavol bol prvým poslom a tento človek ide v tom mene. Všimnite si, že je šiesty alebo číslo človeka. Toto je viac ako náhoda. A keď išiel do Jeruzalema, mesiac, alebo cirkev, upadol do úplnej temnoty. Toto je to! Toto je koniec. Táto generácia nepominie, dokiaľ sa všetko nenaplní. Áno, Pane Ježišu, príď skoro! 1055 Teraz môžeme vidieť, prečo tam boli dve vínne révy, jedna pravá a druhá falošná. Teraz môžeme vidieť, prečo mal Abrahám dvoch synov, jedného podľa tela (ktorý prenasledoval Izáka) a jedného podľa zasľúbenia. Teraz môžeme vidieť, ako sa od rovnakých rodičov narodili dvaja chlapci ako dvojčatá, jeden poznajúci a milujúci veci Božie, a ten druhý poznajúci mnoho z tej istej pravdy, avšak nebol z toho istého Ducha, a preto prenasledoval dieťa, ktoré bolo vyvolené. Boh nezavrhol kvôli zavrhnutiu. On zavrhol kvôli vyvoleným. VYVOLENÍ NEMÔŽU prenasledovať vyvolených. VYVOLENÍ NEMÔŽU ublížiť vyvoleným. Sú to tí zavrhnutí, ktorí prenasledujú a ničia vyvolených. Ó, tí zavrhnutí sú nábožní. Sú chytrí. Sú z Kainovej línie, semeno hada. Stavajú svoje babylony, stavajú svoje mestá, stavajú svoje impériá a po celý čas volajú na Boha. Nenávidia pravé semeno a urobia všetko, čo môžu (dokonca i v Mene Pánovom), aby zničili vyvolených Božích. Oni sú však potrební. “Čo má pleva spoločné s pšenicou?” Bez plevy nie je pšenica. Ale čo sa na konci stane s plevou? Bude spálená neuhasiteľným ohňom. A pšenica? Kde je? Je zhromaždená do Jeho stodoly. Je tam, kde je On. 1056 Ó, vyvolení Boží, dajte si pozor. Študujte pozorne. Buďte opatrní. S bázňou a s trasením pracujte na svojom spasení. Spoliehajte na Boha a buďte silní v Jeho sile. Váš protivník, diabol, i teraz obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by pohltil. Bdejte na modlitbe a buďte vytrvalí. Toto je konečný čas. Obe, pravá i falošná vínna réva, dozrievajú, ale skôr ako pšenica dozreje,musí byť ten zrelý kúkoľ zviazaný k spáleniu. Vidíte, oni sa všetci pripájajú k Svetovej rade cirkví. To je to zväzovanie. Čoskoro nastane zbieranie pšenice. Ale práve teraz sú obaja títo duchovia v činnosti v oboch vínnych révach. Vyjdite spomedzi kúkoľa. Začnite víťaziť, aby ste boli uznaní hodnými chvály vášho Pána a boli schopní kraľovať a vládnuť s Ním.

288


Úplné zatmenie mesiaca, keď pápež navštívil Jeruzalem.

289

TRÓN PREMOŽITEĽOV

TRÓN PREMOŽITEĽOV 1057

Zjavenie 3:21: “Tomu, kto víťazí, dám sedieť so sebou na svojom tróne, jako som i ja zvíťazil a sedím so svojím Otcom na jeho tróne.” 1058 Nuž, čo máme premôcť? To je normálna otázka, ktorú tu treba položiť. Ale to nie je tá hlavná myšlienka tohoto verša, lebo nejde tak veľmi o to, ČO máme premôcť, ale AKO máme premôcť. Nuž, toto je logické, pretože, či záleží tak veľmi na tom, ČO máme premôcť, pokiaľ vieme, AKO máme premôcť? 1059 Rýchly pohľad na tie miesta Písma, ktoré zahŕňajú to, ako Pán Ježiš víťazí, objasnia pravdu tohoto tvrdenia. V Matúšovi 4, kde je Ježiš pokúšaný diablom, premohol osobné pokúšania satana Slovom a jedine Slovom. V každej z troch hlavných skúšok, ktoré sa presne zhodovali s pokušením v záhrade Eden: žiadosť tela, žiadosť očí a pýcha života, Ježiš premohol Slovom. Eva podľahla osobnému pokúšaniu satana tým, že nedokázala použiť Slovo. Adam upadol do priamej neposlušnosti Slovu. Ale Ježiš premohol Slovom. A práve teraz mi dovoľte povedať, že toto je ten jediný spôsob, ako byť premožiteľom, je to tiež jediný spôsob, ako môžeš poznať, že víťazíš, lebo Slovo NEMÔŽE zlyhať. 1060 No, všimnite si znovu, ako Ježiš premohol svetské náboženské systémy. Keď bol opakovane obťažovaný teológmi vo Svojom čase, ustavične uplatňoval Slovo. Hovoril len to, čo Mu dal Otec, aby hovoril. Nebolo takého času, v ktorom by svet nebol totálne zmätený Jeho múdrosťou, lebo to bola múdrosť Božia. 1061 V Jeho vlastnom osobnom živote, keď zápasil so Sebou Samým, zvíťazil poslušnosťou Slovu Božiemu. V Židom 5:7-9 sa hovorí, “Ktorý vo dňoch svojho ľudského tela so silným krikom a so slzami obeťou doniesol prosby a úpenlivé modlitby k tomu, ktorý ho mohol zachrániť od smrti, a bol vyslyšaný pre svoju bohabojnosť, on, hoci bol Syn, naučil sa poslušnosti z toho, čo trpel, a súc zdokonalený, stal sa všetkým, ktorí ho poslúchajú, pôvodcom večného spasenia.” Čomu bol On poslušný? Slovu Božiemu. 1062 Potom teda nebude žiadna osoba, ktorá bude sedieť na tróne Pána Ježiša Krista, jedine, že žila tým Slovom. Vaše modlitby, vaše pôsty, vaše pokánie nezáleží na tom, čo predložíte Bohu - nič z toho vám nezaistí tú výsadu, aby ste sedeli na tom tróne. Bude to dané jedine Neveste SLOVA. Tak, ako trón kráľa je zdieľaný s kráľovnou, pretože je s ním zjednotená, tak jedine tí, ktorí sú z toho Slova, práve, ako On je z toho Slova, budú zdieľať ten trón. 1063 Pamätajte, že sme cez všetky veky jasne ukázali, že práve, ako Adam a Eva padli, pretože opustili Slovo, tak padol Efezský Vek tým, že sa nepatrne odvrátil od Slova, až kým každý vek pokračoval v tom odstúpení, až nakoniec

290


máme záverečné odmietnutie Slova Svetovým cirkevným systémom. Tento Laodicejský Vek končí zatemnením Slova a tým spôsobuje odchod Pána zo stredu. Stojí vonku, volajúc k tým Svojim, ktorí Ho nasledujú poslušnosťou Slova. Po krátkej a mociplnej demonštrácii Ducha táto malá, štvaná a prenasledovaná skupina odíde, aby bola s Ježišom.

UKONČENIE POHANSKÝCH VEKOV 1064

Tento vek je posledný zo siedmich cirkevných vekov. Čo začalo v prvom alebo Efezskom Veku, musí prísť a príde do úplného uskutočnenia a žatvy v poslednom alebo Laodicejskom Veku. Dve vínne révy vydajú svoje konečné ovocie. Dva duchy ukončia svoju manifestáciu v každom zo svojich konečných miest určenia. Siatie, zavlažovanie, rast skončili. Leto skončilo. Kosák je teraz priložený k žatve. 1065 Vo veršoch 15 až 18, ktoré sme práve študovali, leží pravdivý obraz zrelej falošnej vínnej révy, falošného ducha, členov falošnej cirkvi. “Znám tvoje skutky, že nie si ani studený, ani horúci. Bárs by si bol studený alebo horúci! Takto, že si vlažný, ani studený, ani horúci, vypľujem ťa zo svojich úst. Lebo hovoríš: Som bohatý a zbohatnul som a nepotrebujem nikoho, a nevieš, že si ty biedny i mizerný na poľutovanie, i chudobný, i slepý, i nahý. Radím ti, aby si si kúpil odo mňa zlata prečisteného v ohni, aby si zbohatol, a biele rúcho, aby si sa odial, aby sa neukázala hanba tvojej nahoty, a kollýrium pomazať svoje oči, aby si videl.” Žiadne slová nikdy neobjasnili horkejšie odsúdenie a žiaden hrdý a naduto nábožný ľud si ho nezaslúžil viac. A predsa vo verši 21: “Tomu, kto víťazí, dám sedieť so sebou na svojom tróne, jako som i ja zvíťazil a sedím so svojím Otcom na jeho tróne,” nachádzame pravú vínnu révu, pravého Ducha, ľud pravej Cirkvi vyvýšený až na samotný trón Boží s najvyššou poctou, aká kedy bola daná nejakej pokornej, vytrvalej, Duchovnej skupine. 1066 Slová Jána Krstiteľa, ktoré tak presne vyjadrujú Krista vo vzťahu k pravej i nepravej cirkvi, sa teraz napĺňajú. Matúš 3:11-12: “Ja vás krstím vodou na pokánie; ale ten, ktorý prichádza po mne, je mocnejší ako ja, ktorého obuv nosiť nie som hoden - ten vás bude krstiť Svätým Duchom a ohňom, ktorý má svoju vejačku vo svojej ruke a prečistí svoje humno a shromaždí svoju pšenicu do sypárne, ale plevy bude páliť neuhasiteľným ohňom.” Kristus, Ten Veľký Žnec, teraz kosí plody zeme. Zhromažďuje pšenicu do stodoly tým, že prichádza pre Svojich vlastných a prijíma ich navždy k Sebe Samému. Potom sa vracia, aby zničil bezbožných neuhasiteľným ohňom. 1067 Aj tajomstvo o kúkoli a pšenici z Matúša 13:24-30 je teraz naplnené. “Predložil im aj iné podobenstvo povediac: Nebeské kráľovstvo je podobné človekovi, ktorý zasial dobré semeno na svojom poli. Ale kým ľudia spali,

UKONČENIE POHANSKÝCH VEKOV

291

prišiel jeho nepriateľ a nasial kúkoľa medzi pšenicu vonkoncom po poli a odišiel. Keď potom vzrástla bylina a doniesla plod, vtedy sa ukázal i kúkoľ. A pristúpili sluhovia hospodárovi a povedali mu: Pane, či si ty nenasial dobrého semena na svojom poli? Zkadiaľže má tedy kúkoľ? A on im povedal: Človek nepriateľ to urobil. A sluhovia mu riekli: Či chceš tedy, aby sme išli a sosbierali ho? A on povedal: Nie, aby ste snáď, sbierajúc kúkoľ, nejako spolu s ním nevytrhali aj pšenice. Nechajte oboje spolu rásť až do žatvy, a v čas žatvy poviem žencom: Soberte najprv kúkoľ a poviažte ho do snopov na spálenie, ale pšenicu svezte do mojej stodoly.” 1068 Pšenica a kúkoľ, ktoré od prvého veku až doteraz rástli bok po boku, sú zbierané. Čo Nicea zamýšľala dosiahnuť, to sa konečne uskutočnilo. So všetkou mocou organizácie sa nepravá cirkev odvracia od akejkoľvek stopy pravdy a s politickou mocou upevňuje samu seba so štátnou podporou a zamýšľa navždy vyhladiť toho pravého veriaceho. Ale práve, keď bude pripravená uskutočniť svoje zbabelé úklady, pšenica bude zhromaždená do stodoly. Už viac nebudú rásť pšenica a kúkoľ bok po boku. Kúkoľ už viac nebude prijímať z požehnaní Božích vďaka prítomnosti pšenice, lebo pšenica bude preč a hnev Boží bude vyliaty v šiestej pečati, ktorá sa zakončí v úplnom zničení bezbožných. 1069 Pred chvíľou som povedal, že falošná vínna réva došla k plnému dozretiu v tomto veku. Jej ovocie vyrastie a dozreje. To je správne. Táto cirkev naplnená zlým duchom, plná neprávosti, bude odhalená ako horčičné zrno, ktoré vyrástlo v strom, v ktorom hniezdilo všelijaké vtáctvo. Na jej hlave bude antikrist, tajomstvo neprávosti. Toto všetko je pravda. A keď je to pravda, potom tiež musí byť pravda, že Nevesta-Cirkev dozreje a jej zrelosť bude stotožnenie sa s jej Pánom prostredníctvom Slova a jej Hlava, ktorá k nej príde, je Tajomstvo Pobožnosti, ktoré je v skutočnosti Kristus. A tak, ako falošná cirkev so všetkou prefíkanou a diabolskou mocou, vytvorená z politickej moci, z fyzickej sily a z démonov temnosti, príde proti tejto pravej vínnej réve, tak pravá vínna réva s plnosťou Ducha a Slova, bude robiť tie isté skutky moci, aké robil Ježiš. Potom, zatiaľ čo sa blíži k svojmu Štítovému Kameňu, stávajúc sa podobnou Jemu skrze Slovo, príde Ježiš, aby Nevesta a Ženích mohli byť navždy zjednotení ako jeden. 1070 Viditeľné prejavy toho, o čom som vám hovoril, už možno vidieť všade okolo nás. Ekumenické hnutie kúkoľa je skutočné. Ale zároveň je faktom, že prorok pre posledný vek musí prinášať posolstvo od Boha, ktoré bude predchádzať druhý príchod Pána, lebo skrze jeho posolstvo budú srdcia detí obrátené späť k letničným otcom a spolu s navrátením Slova príde navrátenie moci. 1071 Aké rozhodujúce časy sú tie, v ktorých žijeme! Akí opatrní musíme byť, aby sme zostávali verní tomuto Slovu a neuberali z Neho alebo nepridávali k Nemu, lebo ten, kto by hovoril tam, kde Boh nehovoril, robí Ho luhárom! Čo mám obzvlášť na mysli, je toto: Asi na prelome storočia hlad po Bohu,

292


ktorý sa zrodil vo Filadelfskom Veku, priniesol volanie po Duchu Božom. A keď Boh odpovedal na to volanie tým, že zoslal prejavy v jazykoch, výklad a proroctvo, tá skupina okamžite a v úplnom protiklade so Slovom spísala náuku, že jazyky sú dôkazom krstu Duchom Svätým. Jazyky mali ďaleko k tomu, aby boli dôkazom. Boli prejavom, ale nie dôkazom. Falošnosť tejto teórie vidieť nielen v nedostatku odôvodnenia Písmom, ale tí, ktorí sa tomuto učeniu upísali, sa ihneď na základe toho učenia zorganizovali, dokazujúc tým, že neboli v pravde tak, ako sa snažili ľudí presvedčiť. Ó, vyzeralo to dobre. Vyzeralo to ako návrat Letníc. Ale to dokázalo, že to tak nie je. Nemohlo to tak byť, lebo sa to zorganizovalo. To je smrť, nie život. Vyzeralo to tak blízke skutočnosti, že davy boli zvedené. No, ak to nebolo to pravé, čo to bolo? Bola to šupka, pleva. V zelenej mäkkej puzdrovej forme to vyzeralo, že je to pravé. Ale tak, ako keď niekto môže vyjsť na pole a vidieť čosi, čo vyzerá presne ako pšenica, a predsa je to len šupka (pretože zrno pšenice sa ešte nesformovalo), tak toto bol len ten mäkký obal, ktorý vyzeral ako pravé zrno, ktoré ešte len príde. Originálne pšeničné semeno Letníc malo byť navrátené v poslednom veku. Bolo pochované v Nicei. Vyrazilo výhonok v Sardách. Vyrástlo do klasu vo Filadelfii a malo dozrieť v Laodicei. Ale nemohlo sa navrátiť k originálu, dokiaľ nebolo znovu navrátené Slovo. Prorok ešte nevystúpil na scénu. Ale teraz podľa času, v ktorom sa nachádzame v Laodicejskom Veku, musí byť ‘Prorok-Posol’ zo Zjavenia 10:7 už na zemi. Ešte raz tu musí byť to “Tak hovorí Pán” pripravené k manifestácii s neomylným potvrdením. Tak to Pravé Semeno už dozrieva a POTOM PRÍDE ŽATVA. 1072 Čas žatvy. Áno, čas žatvy. Dve vínne révy, ktoré rástli spoločne a preplietli si navzájom svoje konáre, sa majú teraz oddeliť. Plody týchto rév, ktoré sa tak odlišovali, budú zhromaždené do rôznych sýpok. Dva duchy pôjdu do svojich oddelených miest určenia. Teraz je čas dbať na posledné volanie, ktoré prichádza len k Pšenici-Neveste, “Vyjdite z neho, Môj ľude, aby ste sa nezúčastnili jeho hriechov a aby ste (pšenica) nedostali z jeho (kúkoľa) rán (to veľké súženie zo šiestej pečati a Matúša 24).”

POSLEDNÁ VÝSTRAHA DUCHA 1073

Zjavenie 3:22: “Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí zborom!” Toto je POSLEDNÁ výstraha. Žiadna iná už nebude. Trónna sála je zriadená. Dvanásť základov je položených. Ulice zo zlata sú vydláždené. Brány z obrovských perál sú vztýčené a zavesené. Ako pyramída, stojí tak jasne a slávne. Nebeské bytosti, ktoré ju pripravovali, sledujú so zatajeným dychom, lebo sa trblieta a žiari slávou, ktorá je nadprirodzená. Každý detail jej krásy rozpráva príbeh o udivujúcej milosti a Ježišovej láske. Ona je mestom pripraveným pre pripravený ľud. Očakáva už len na svojich obyvateľov a oni

1074

POSLEDNÁ VÝSTRAHA DUCHA

293

čoskoro zaplavia jej ulice radosťou. Áno, to je to posledné volanie. Duch už v inom veku nebude hovoriť. Veky sa zakončili. 1075 Ale vďaka Bohu, že v tomto okamihu tento vek ešte nepominul. Stále ešte volá. A Jeho volanie nie je len v duchovné uši ľudí skrze Jeho Ducha, ale znova je na zemi prorok. Ešte raz Boh zjaví pravdu, ako ju zjavil Pavlovi. Vo dňoch siedmeho posla, vo dňoch Laodicejského veku, jeho posol zjaví tajomstvá Božie, ako boli zjavené Pavlovi. On bude hovoriť a tí, ktorí prijmú toho proroka v jeho vlastnom mene, prijmú blahodárny účinok tej prorockej služby. A tí, ktorí ho uposlúchnu, budú požehnaní a stanú sa časťou tej Nevesty posledného dňa, ktorá je spomenutá v Zjavení 22:17: “A Duch a Nevesta hovoria: Prijdi!” Pšeničné zrno (Nevesta-Pšenica), ktoré padlo do zeme v Nicei, sa znovu vrátilo do originálneho Zrna Slova. Chvála Bohu na veky. Áno, počúvajte potvrdeného proroka Božieho, ktorý sa objavuje v tomto poslednom veku. Čo on hovorí od Boha, to bude hovoriť Nevesta. Duch a prorok a Nevesta budú hovoriť to isté. A to, čo oni povedia, to už bolo vypovedané v Slove. Hovoria to teraz, “Vyjdite spomedzi nich a oddeľte sa.” Krik zaznel. Volanie sa rozlieha. Ako dlho bude volať ten hlas? Nevieme, jedno však vieme, nebude to dlho, lebo toto je posledný vek. 1076 Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí zborom. Duch hovoril. Zapadajúce slnko sa pre cirkevné veky stráca do večnosti. Potom bude po všetkom. Potom bude príliš neskoro prísť. Ak však niekde v týchto častiach s tebou Boh konal skrze Jeho Ducha, nech by si sa ešte teraz obrátil k Nemu v pokání a dal Mu svoj život, aby ti skrze Jeho Ducha mohol dať Večný Život.

ZHRNUTIE VEKOV

294

DESIATA KAPITOLA ZHRNUTIE VEKOV 1077

Vzhľadom ku skutočnosti, že naše štúdie boli verš za veršom výkladom tých miest Písma, ktoré sa zaoberajú tými siedmimi vekmi, nevyjasnili sme nepretržitý historický obraz cirkvi tak, ako by sme mali. Naším úmyslom je teda vziať túto kapitolu a, počnúc Efezským Vekom, cez všetky veky sledovať cirkev a jej dejiny, ako to Ján prijal od Ducha Božieho. Nebudeme ani tak pridávať nový materiál, ako skôr zosúladíme to, čo sme už prebrali. 1078 Z našich úvah sme sa už naučili, že mnoho zo Zjavenia je úplne neporozumené, pretože sme predtým nevedeli, že ‘cirkev’, o ktorej a ku ktorej je v tejto knihe hovorené, sa nevzťahuje na pravú ‘cirkev’, ‘vyvolených’, ‘telo Kristovo’, ‘Nevestu’, ale hovorí ku celému telu ľudí, nazývajúcich sa kresťanmi, či už kresťanmi pravými alebo len podľa mena. Tak, ako celý Izrael NIE je Izraelom, tak všetci kresťania NIE sú Kresťanmi. Tak sme sa naučili, že cirkev pozostáva z dvoch vínnych rév, z pravej a nepravej. Obe vínne révy sú motivované dvoma druhmi duchov. Jedna má Ducha Svätého, zatiaľ čo druhá je naplnená duchom antikristovým. Obe si robia nárok, že poznajú Boha a že Boh pozná ich. Obe chcú hovoriť za Boha. Obe veria v určité základné pravdy a v ostatných sa líšia. Ale keďže obe nosia Meno Pána, súc nazývaní kresťanmi [v angl. Christ-ian=kresťan, Christ=Kristus - pozn. prekl.], a tým, že také meno nesú, si zjavne robia nárok na príbuzenský vzťah k Nemu (Boh to nazýva manželstvom), tak Boh ich teraz obe vedie k zodpovednosti voči Sebe, a preto hovorí k obom. 1079 Ďalej sme sa naučili, že tieto dve vínne révy porastú bok po boku až do skončenia vekov, kedy obe dozrejú a obe budú v žatve zozbierané. Nepravá vínna réva nepremôže a nezničí pravú révu, ale i naopak, pravá vínna réva nebude môcť priviesť nepravú révu do zachraňujúceho spoločenstva s Ježišom Kristom. 1080 Naučili sme sa tej najohromujúcejšej pravde, že Duch Svätý môže spadnúť a spadne na neobrátených kresťanov nepravej vínnej révy a mocne sa prejaví v rôznych znameniach a zázrakoch, podobne, ako mal Judáš jasnú službu v Duchu Svätom, aj keď o ňom bolo povedané, že bol z diabla. 1081 S týmito zásadami v mysli začneme sledovať cirkev počas týchto rôznych siedmich vekov.

ZHRNUTIE VEKOV 1082

295

Zrodenie cirkvi bolo na Letnice. Ako bola prvému Adamovi daná nevesta priamo z ruky Božej a na krátke obdobie zostala nepoškvrnená, tak aj Kristovi, poslednému Adamovi, bola na Letnice daná čistá a nová Nevesta a ona zostala po istý čas oddelená a nepoškvrnená. “A z ostatných sa im nikto neopovážil pripojiť” (Skutky 5:13) a “Pán pridával cirkvi zachránených každý deň.” Skutky 2:47. Nevieme, ako dlho to trvalo, avšak jedného dňa, podobne, ako Eva bola pokúšaná a zvedená satanom, tak aj cirkev bude znečistená prijatím antikristovského ducha. “A to je ten duch antikristov, o ktorom duchu ste počuli, že prijde, a je už aj teraz na svete.” 1. Jána 4:3. A Ježiš ohľadom Svojej Nevesty v tom prvom veku povedal, “Ale mám proti tebe to, že si opustila svoju prvú lásku. Pamätaj teda, odkiaľ si vypadla, a čiň pokánie.” Zjavenie 2:4-5. Cirkev bola už v tom prvom veku ‘upadnutou ženou’. Tak, ako satan vošiel k Eve pred Adamom, tak i teraz satan zviedol Cirkev, Nevestu Kristovu, pred ‘svadobnou hostinou Baránkovou’. A čo konkrétne bolo v jej strede, čo spôsobilo pád? Čo iné ako Zjavenie 2:6: “SKUTKY MIKULÁŠENCOV.” Už ten prvý vek sa odvrátil od nasledovania čistého Slova Božieho. Odvrátili sa od Božej požiadavky, aby bola Cirkev úplne závislá na Ňom (celkom závislá na Bohu, aby vyplnila Jeho Slovo od začiatku do konca bez ľudskej vlády), k mikulášenstvu [nikolaitizmu - pozn. prekl.], ktorý organizuje ľudskú vládu v cirkvi, ktorý tak, ako to robia všetky vlády, vydáva zákony pre ľudí. Urobili presne to, čo urobil Izrael. Zvolili sebecké záujmy vlády ľudí namiesto Slova a Ducha. 1083 Smrť vnikla dovnútra. Ako to vieme? Či nepočujeme hlas Ducha, ktorý sa pozdvihol v tom prvom veku pre všetkých, ktorí budú počuť, ako volá. “Tomu, kto víťazí, dám jesť z Dreva Života, ktoré je prostred raja Božieho.” Cirkev už príliš hlboko nasiakla stromom smrti (alebo denominačnou falošnou révou), ktorého koniec je ohnivé jazero. Ale tam už teraz nie je žiaden cherubín s plápolajúcim mečom, aby strážil Strom Života. Boh teraz neodchádza z prostredku Svojej Cirkvi, ako odišiel z Edenu. Ó, nie, On bude vždy uprostred Svojej Cirkvi až do posledného veku. A do toho času volá na všetkých, aby prišli. 1084 Teraz tu buďme pozorní, prosím. Toto posolstvo anjelovi cirkvi, ktorá je v Efeze, nie je posolstvom pre konkrétnu miestnu Efezskú cirkev. Je to posolstvo tomu VEKU. A tento vek mal v sebe semeno pravdy a semeno bludu presne tak, ako je to vyložené v podobenstve o pšenici a kúkoli. Cirkevné veky sú pole a na ňom je pšenica a kúkoľ. Falošná cirkev sa zorganizovala, poľudštila vládu a Slovo a bojovala proti pravým kresťanom. 1085 Kúkoľ rástol vždy bujnejšie ako pšenica alebo ktorákoľvek iná pestovaná rastlina. Cirkev kúkoľa rapídne rástla v tomto prvom veku. Ale cirkev pšenice tiež prospievala. Na konci prvého veku rozkvitli skutky nikolaitov v miestnych falošných cirkvách so vzrastajúcimi pokusmi rozšíriť svoj vplyv ďalej než po okruh svojho vlastného tela. Ich pôsobenie sa dotýkalo pravej cirkvi, lebo takí muži ako úctyhodný Polycarp sa sami nazývali biskupmi pokiaľ ide o ten titul,

296

ZHRNUTIE VEKOV

ktorý im podľa Slova neprislúchal. Takisto v tomto veku stratila prvá cirkev svoju prvú lásku. Táto láska bola pripodobnená láske nevesty a ženícha v čase ich svadby a raných rokov ich manželstva. Nastalo tam ochladnutie tej dokonalej lásky a opustenie Boha. 1086 Ale všimnite si. Zjavenie 2:1 popisuje Pána Ježiša, ako je uprostred Svojej Cirkvi a drží poslov vo Svojej pravej ruke. Pretože tá Nevesta upadla, pretože tá spoločná cirkev je teraz zmes pravého a falošného, On ju neopúšťa. Patrí Jemu. A podľa Rimanom 14:7-9 to presne súhlasí. “Lebo nikto z nás nežije sám sebe, a nikto sám sebe nezomiera. Lebo keď žijeme, žijeme Pánovi, a keď mrieme, mrieme Pánovi. A tak tedy buď žijeme, buď mrieme, sme Pánovi. Lebo nato Kristus i zomrel, i vstal, i ožil, aby panoval i nad mŕtvymi, i nad živými.” Na kríži On vykúpil CELÝ svet ľudí. Sú Jeho. On je Pánom živých i mŕtvych. (Vzhľadom k vlastníckemu právu, NIE príbuzenstvu.) A On sa prechádza uprostred toho tela, ktoré má v sebe život i smrť. 1087 Čo bolo zasadené v prvom veku, rozvinie sa v druhom veku a vo všetkých ostatných vekoch, až kým to nedôjde k vyzretiu a žatve. Tak v Smyrnenskom Veku očakávame rozšírenie a osvetlenie histórie spoločenskej cirkvi skrze zjavenie Ducha. 1088 V tomto veku vzrastá nenávisť falošnej vínnej révy. Hľaďte, oni sa sami oddelili (verš 9) od spoločenstva s tými pravými. Vyšli od nich. Boli to luhári. Nazývali sa niečím, čím neboli. Zničil ich však Boh? Nie. “Nechajte ich a obaja prídu do času žatvy.” “Ale Pane, oni by mali byť zničení, lebo hubia Tvoj ľud. Oni ich zabíjajú.” “Nie, nechajte ich. Ale Svojej Neveste hovorím, ‘Buď verná až do smrti. Miluj Ma ešte viac.’” 1089 Nepochybne zisťujeme, že táto falošná réva je révou satanovou. Ich zhromaždenie je od neho (satana). Oni sa zhromažďujú v Mene Božom a klamú, že sú Kristovi. Kážu, učia, krstia, uctievajú, majú účasť v rôznych obradoch, ktoré boli cirkvi dané Kristom, napriek tomu nie sú z Boha. Ale preto, že hovoria, že z Neho sú, Boh ich činí zodpovednými a v každom veku hovorí o nich a ku nim. Presne nám pripomínajú Baláma. On mal prorocký úrad. Poznal ten správny prístup k Bohu, ako je to prejavené v obetovaní čistých zvierat. Napriek tomu však nebol pravým PROROKOM SLOVA, lebo keď mu Boh prikázal, aby nešiel uctiť Baláka svojou prítomnosťou, dožadoval sa každopádne ísť, lebo bol motivovaný svojou žiadosťou po zlate a prestíži. Tak ho Boh nechal ísť. Dokonalá vôľa Božia ustúpila dopustenej vôli Božej kvôli “žiadosti srdca” Baláma. Boh skutočne povedal, “Choď.” Zmenil Boh Svoju myseľ? Nie veru. Boh mal Svoju cestu napriek tomu, že Balám išiel. Balám nezmaril vôľu Božiu. Boh mal bez ohľadu na to Svoju cestu. Bol to Balám, ktorý stratil, lebo obišiel Slovo. A dnes máme presne to isté. Ženy-kazateľky, organizácie, falošné učenia atď., a ľudia uctievajú Boha, majúci prejavy Ducha, a idú presne tak, ako to robil Balám,

ZHRNUTIE VEKOV

297

tvrdiac, že Boh ku nim hovoril, aj keď ten príkaz, ktorý dostali, je v protiklade ku zjavenému Slovu. A ja nebudem popierať, že Boh ku nim hovoril. Ale bolo to práve tak, ako keď hovoril k Balámovi ten druhý krát. Tak, ako On vedel, že Balám chcel žiadosť svojho vlastného srdca viac ako Slovo, a dal mu to, predsa však mal po celý čas na konci SVOJU VLASTNÚ cestu; podobne aj dnes Boh hovorí ľuďom, aby išli ďalej v žiadostiach svojich vlastných sŕdc, lebo oni už Slovo odmietli. ALE BEZ OHĽADU NA TO SA VÔĽA BOŽIA STANE. Amen. Dúfam, že to vidíte. Vysvetlí to nielen mnoho z toho, čo sa dá vidieť vo všetkých vekoch, ale bude to pomocou obzvlášť v tomto poslednom veku, ktorý má tak mnoho prejavov a vonkajších požehnaní, aj keď celé to obdobie je tak veľmi proti ‘Slovom Zjavenej Vôli’ Božej. 1090 Ak niekedy nejaký vek dostal posolstvo jasne a výrazne, potom to bol tento vek. Bola a je to tá starozákonná pravda, “Syn otrokyne bude prenasledovať syna slobodnej, dokiaľ syn otrokyne nebude vyvrhnutý.” Toto nám dáva poznať, že satanova nenávisť a rúhanie proti pravým kresťanom bude uvoľnená prostredníctvom skupiny, ktorá pozostáva z formálnych, falošných kresťanov, a to sa bude vzmáhať, až kým Boh nevykorení túto falošnú révu na konci Laodicejského Veku. 1091 Tretí vek skrze Ducha proroctva zjavil, že svetská cirkev prijme nikolaitizmus ako učenie. Oddelenie duchovenstva od laikov vyrástlo od biblickej pravdy starších (pastieri miestnych stád), ktorí spravovali stádo Slovom, až ku ‘skutkom mikulášencov’, kde sa duchovenstvo samo dosadilo do hodností, jeden nad druhým, a kde to tieto nebiblické formule potom rozvinuli do kňazstva, ktoré umiestnilo duchovenstvo medzi človeka a Boha, dávajúc duchovenstvu určité práva, zapierajúc laikom po celý čas ich Bohom dané práva. Toto bolo uchvátenie. V tomto veku sa to stalo učením. Bolo to v cirkvi zavedené ako nepochybné slovo Božie, ktorým však v skutočnosti nebolo. Ale duchovenstvo to nazývalo Slovom Božím, a preto to učenie bolo antikristovské. 1092 Pretože ľudská vláda je čistá a jednoduchá politika, cirkev sa zaplietla do politiky. Toto zapojenie bolo uvítané diktátorom-panovníkom, ktorý spojil politiku cirkvi s politikou štátu a násilím ustanovil falošnú cirkev (satanovo falošné náboženstvo) ako pravé náboženstvo. A z rôznych ediktov rôznych cisárov zisťujeme, ako falošná cirkev so štátnou mocou ničí pravú révu ešte dychtivejšie. 1093 Je smutné povedať, že pravá vínna réva nebola celkom odolná voči tomuto učeniu. Tým nemyslím, že pravá vínna réva niekedy ustanovila myšlienky nikolaitizmu ako učenie. Ani zďaleka nie. Ale ten malý červ smrti vytrvalo sal na pravej vínnej réve dúfajúc, že padne. Dokonca i v pravej cirkvi muži, ktorých Boh povolal za dozorcov, nosili ten titul, aby to znamenalo trochu viac než len miestnu zodpovednosť. To nebolo to jasné porozumenie Pavlovo, ktoré bolo v tom čase v cirkvi. Lebo Pavol povedal, “A oslavovali vo mne Boha.” Nezáleží na tom, akú autoritu Pavol mal, on udržiaval pozornosť

298

ZHRNUTIE VEKOV

ľudí vždy na Bohu, od ktorého pochádza všetka autorita. Ale duchovenstvo vždy hľadelo na Božské vedenie PLUS ĽUDSKÉ a tak, v oddávaní cti tam, kde česť nebola namieste, zisťujeme, že pravá cirkev bola poškvrnená ľudskosťou. S nastolením nikolaitizmu - apoštolskej postupnosti - rozmiestňovaním slúžiacich - volením pastorov atď., to bol už len krok pre falošnú cirkev, aby prešla k balámizmu. Druhý krok ‘do hlbín satanových’ bol teraz v plnom behu. 1094 Tento druhý krok bolo učenie Balámovo (opísané v Zjavení 2:14), kde Balám poučil Baláka, ako priviesť deti Izraela k potknutiu skrze ‘zjednotené zhromaždenie’. Tam by tí hostia urobili ďalšie dve veci, ktoré sú v protiklade so Slovom Božím. Spomeniete si, že Balák potreboval pomoc, aby si udržal svoje kráľovstvo. Požiadal najvplyvnejšiu duchovnú osobnosť svojho dňa, Baláma. Balám dal radu, ktorá chytila a zničila Izrael. Najprv to bolo to, že navrhli, aby sa všetci spolu zišli a o veciach si pohovorili, spoločne pojedli a veci pekne urovnali. Koniec koncov, porozumenie jedného druhému ide ďaleko. Keď to už raz dosiahnete, môžete ísť ďalej. Nasledujúci krok by bolo spoločné uctievanie a, samozrejme, trochu nátlaku od hostiteľa obyčajne spôsobí, že hostia idú omnoho ďalej, ako mali v úmysle. Nuž, to sa nestalo len tam vtedy Božej cirkvi Starého zákona, ale stalo sa to cirkvi Nového zákona, lebo tam bol cisár, ktorý, ako Balák, potreboval pomoc, aby ochránil svoje kráľovstvo. Tak Konštantín pozval formálnych kresťanov, Prvú kresťanskú cirkev Ríma, aby mu pomohli dostať kresťanov za seba, nakoľko ich bolo veľké množstvo. Výsledkom bol Nicejský koncil v roku 325. Tam sa na Konštantínovo pozvanie zišli spolu oba druhy kresťanov, praví i formálni. Praví kresťania nemali vlastne na tomto stretnutí čo robiť. Napriek všetkému, čo Konštantín mohol urobiť, aby ich všetkých zjednotil, praví veriaci vedeli, že nie sú na správnom mieste, a odišli. Ale tých, ktorí zostali, Konštantín obdaril zo štátnej pokladnice a zároveň politickou a fyzickou mocou. Ľudia boli uvedení do modloslužby a špiritizmu, lebo v budovách boli postavené sochy s menami svätých a ľudia boli učení, aby mali obecenstvo s mŕtvymi alebo sa modlili k svätým, čo nie je nič viac ani menej ako špiritizmus. Namiesto potravy, ktorú človek skutočne potrebuje, totiž Slovo Božie, im dali vyznania a dogmy a rituály, ktoré boli takisto vynucované štátom, a ako vrchol všetkého im boli daní traja bohovia s trojdielnym menom Jedného Pravého Boha a vodný krst vo Meno Pána Ježiša Krista prenechal miesto pohanskému krstu na tri tituly. 1095 Praví veriaci tam nemali chodiť. Oni už stratili mnoho pravdy a teraz prídu aj o porozumenie Božstva a utratia meno kvôli titulom pri vodnom krste. 1096 Teraz veľmi dôkladne sledujte toto Balámovo učenie. Predovšetkým si všimnite, že je to zámerná taktika skazeného kňazstva, aby k sebe pripútali ľudí ich úmyselným vedením do hriechu nevery. Učenie nikolaitov bolo skazenie kňazstva, keďže sa usilovalo o politickú moc medzi sebou, zatiaľ čo balámizmus je podmanenie si ľudí ich systému vyznania a uctievania s cieľom

ZHRNUTIE VEKOV

299

udržať ich. No, pozorne to sledujte. Čo to bolo, čo pripútalo ľudí k formálnej cirkvi a tým ich zničilo? Boli to vyznania a dogmy sformované do cirkevných zásad. Bolo to učenie rímsko-katolíckej cirkvi. Nedávali im pravý pokrm, Slovo. Dávali im pokrm, ktorý pochádzal z modloslužby, babylonského pohanstva, zahaleného do kresťanskej terminológie. A ten istý duch i učenie je rovno medzi všetkými protestantmi a je to nazvané DENOMINÁCIOU. Nikolaitizmus je organizácia, ktorá poľudšťuje vedenie cirkvi a tým zosadzuje Ducha. Balámizmus je denominacionalizmus, ktorý berie cirkevnú príručku namiesto Biblie. A práve v tejto hodine sú mnohí z Božieho ľudu chytení v pasci denominacionalizmu a Boh k nim volá, “Vyjdite z neho, ľude Môj, aby ste sa nezúčastňovali jeho hriechov a aby ste neprijali z jeho rán.” Vidíte, že sú nevedomí. Ak by sa však vytrhnutie stalo v tomto okamihu, nevedomosť by nebola dôvodom k odvolaniu sa pred Božím súdom za to, že boli v nesprávnych radoch. 1097 Pretože duchovenstvo, ktoré sa organizuje s jednou hodnosťou nad druhou, až kým nakoniec nie sú vedení prezidentom, je prejavom antikristovského ducha bez ohľadu na to, ako nádherne a nevyhnutne to vyzerá. Nie je to nič iné ako ľudské úvahy zaujímajúce miesto Slova. A ktorákoľvek osoba, ktorá je v organizovanej denominácii, je priamo v strede antikristovského systému. Teraz mi dovoľte povedať toto a celkom to objasniť. NIE SOM PROTI TÝM ĽUĎOM. SOM PROTI TOMU SYSTÉMU! 1098 Zjednotením štátu a cirkvi bolo postavené pódium pre Temné Veky. A skutočne, počas takmer 1000 rokov sa cirkev ponorila do hlbiny temnosti, poznávajúc hlbiny satanove. Keď nejaký nábožný ľud prijme nikolaitizmus aj balámizmus a má politickú, finančnú a fyzickú moc, aby to podporil, existuje len jeden smer, ktorým môže ísť. Ten smer vedie priamo k učeniu Jezábeli. Nuž, prečo toto hovoríme? Pretože, ako sme v štúdiu štvrtého veku zdôraznili, Jezábeľ bola sidonitkou, dcérou Etbála, ktorý bol kráľovským kňazom Aštarty. Bol to vrah. Táto žena sa vydala za Achaba (Izraelského kráľa) kvôli politickým záujmom. Potom ovládla náboženstvo národa a zavraždila Levitov a vybudovala chrámy, čím spôsobila, že ľud uctieval Aštartu (Venušu) a Bála (boha slnka). Sformovala učenie a prinútila svojich kňazov, aby ho vyučovali, a tí zase prinútili ľudí, aby ho prijali. Tam môžete presne vidieť, aká bola formálna cirkev v Temných Vekoch. Úplne zanechali Slovo Božie okrem mien a titulov Božstva a niekoľkých biblických zásad. Prekrútili to, čo si vzali z Biblie, tým, že tomu zmenili význam. Ich biskupské kolégium atď. napísalo obsiahle rozpravy, ich pápeži sa prehlásili za neomylných a tvrdili, že prijali zjavenie od Boha a hovoria ľudu ako Boh. Tomu všetkému boli vyučovaní kňazi, ktorí zastrašovaním spôsobili, že ľudia tomu verili. Nesúhlas znamenal smrť alebo vylúčenie, čo mohlo byť horšie ako smrť. Teraz to bola cirkev so sebaistým hlasom, ktorá ovládla, a zdivočená mocou pila krv mučeníkov, až kým neboli praví kresťania takmer všetci vyhubení a ledva zostalo niečo zo Slova a z mála prejavov Ducha Svätého. Ale pravá vínna réva zápasila a prežila.

300

ZHRNUTIE VEKOV

Boh bol verný voči tomu malému stádečku a navzdory tomu, čo Rím mohol urobiť ich telám, nemohol usmrtiť Ducha v nich a svetlo Pravdy podopreté Duchom Svätým a mocou žiarilo ďalej. 1099 Toto je dobrá príležitosť urobiť osvetľujúce pozorovanie. Hľaďte. Skutky a učenie nikolaitov, učenie Balámovo a učenie falošnej prorokyne Jezábeľ netvoria troch duchov alebo tri duchovné princípy. Tieto tri sú len rôzne prejavy toho istého ducha, ako ide z hlbiny do hlbiny. To, čo to všetko je, je antikristovský duch organizácie vo svojich troch rôznych stupňoch. Akonáhle sa duchovenstvo oddelilo a zorganizovalo, utláčalo ľudí tým, že ich viedlo do organizácie a tiež ich k nej pripútalo. Táto organizácia bola založená na vyznaniach a dogmách, ktorým vyučovali ľud namiesto čistého Slova Božieho. Zvykom a ceremóniám bol venovaný stále väčší podiel v uctievaní a čoskoro bol celý tento systém agresívnou a diabolskou mocou, ktorá robila všetko možné, aby všetko ovládla pomocou presviedčania alebo doslovným násilím. Svoju energiu získal zo svojich vlastných falošných proroctiev a nie zo Slova Božieho. Teraz to bolo absolútne antikristovské napriek tomu, že to prišlo v Mene Kristovom. 1100 Po uplynutí tej doby, ktorá vyzerala ako nekonečná, kde Pravda musela istotne zomrieť, začali ľudia protestovať proti ohavnosti rímsko-katolíckej cirkvi, lebo ani pri najväčšej fantázii by v takom učení a v takom vedení Boh nemohol byť. Tieto protesty boli buď nepovšimnuté a padli kvôli neúspechu vzbudiť pozornosť, alebo boli Rímom potlačené. Potom však Boh vo Svojej zvrchovanej milosti poslal posla menom Martin Luther, aby začal reformáciu. Pracoval v atmosfére, kde rímsko-katolícka cirkev dostala taký dlhý povraz, že sa mohla sama obesiť. Keď teda Luther kázal ospravedlnenie vierou, pravá vínna réva po prvýkrát po mnohých storočiach začala rásť v hojnej miere. Tak, ako formálna cirkev využívala moc štátu, aby ju podporila, tak teraz sa štátna moc začala valiť proti nej. A toto je to, kde Luther urobil svoju chybu a kde praví veriaci urobili svoju chybu. Oni dovolili štátu, aby na nich prispieval. Tak tento vek nedospel so Slovom veľmi ďaleko. Vďaka Bohu, že došiel tak ďaleko, ako došiel, ale pretože sa vo veľkej miere spoľahol na politickú moc, skončil tento vek v organizácii a práve tá skupina, ktorá sa v Lutherovej generácii odtrhla od falošnej vínnej révy, sa teraz navrátila späť, aby sa stala dcérou smilnice, lebo išla rovno do nikolaitizmu a balámizmu. Táto éra mala v sebe stovky frakcií a aby ste našli dôkaz, že boli od pravého semena ďaleko vzdialení, stačí si len prečítať históriu a môžete vidieť, ako sa navzájom prenasledovali, v niektorých prípadoch dokonca až k smrti. Ale bolo medzi nimi niekoľko mien, tak, ako sú vždy v každom veku. 1101 Z tejto jednej veci sa v tomto veku radujeme. Začala sa reformácia. Nebolo to vzkriesenie, ale reformácia. Nebolo to ani obnovenie. Ale pšeničné zrno, ktoré odumrelo v Nicei a zhnilo v Temných Vekoch, vyrazilo teraz výhonok pravdy, naznačujúci, že v istom neskoršom čase na konci Laodicejského Veku, krátko predtým, ako príde Ježiš, sa cirkev navráti späť, aby bola znovu

ZHRNUTIE VEKOV

301

Nevestou Pšeničného Semena, zatiaľ čo plevy (šupky) budú zozbierané a spálené v ohnivom jazere. 1102 Keďže piaty vek priniesol veľké rozšírenie Slova tlačou, šiesty vek to rýchlo využil. Tento vek bol druhým štádiom obnovenia a, ako sme predtým vyjadrili, bol to vek klasu. Vzdelávanie prekypovalo. Toto bol vek vzdelaných ľudí, ktorí milovali Boha a slúžili Mu. Misionárov bolo hojne a Slovo sa šírilo po svete. Bol to vek bratskej lásky. Bol to vek otvorených dverí. Bol to posledný vek dlhého trvania, po ktorom má prísť Laodicejský Vek, ktorý bude len krátky. 1103 Pravá réva v tomto veku prekvitala ako v žiadnom inom, čo sa týka množstva doma i za hranicami. Tento vek vyniesol do popredia svätých mužov. Pravá réva sa rozrastala a falošná réva ustupovala. Kamkoľvek pravá réva išla, tam dával Boh svetlo, život a šťastie. Falošná réva ukázala, čím bola: temnota, bieda, chudoba, analfabetizmus a smrť. A tak, ako falošná réva vo dňoch svojej moci nemohla pravú révu usmrtiť, tak tiež nemohla teraz pravá vínna réva priviesť falošnú révu späť k Ježišovi Kristovi. Ale falošná vínna réva sa zakorenila, očakávajúc na poslednú časť posledného veku, kedy pre seba získa späť všetko okrem toho malého stádečka, ktorým sú vyvolení, pravá réva Božia. 1104 Ale ako nás tento vek zarmucuje, keď si uvedomujeme, že každé veľké hnutie od Boha (a bolo ich mnoho) zanedbalo vypudiť učenie nikolaitov, lebo oni sa všetci zorganizovali a zomreli. Potom sa nasťahovali do denominácií, aby tých duchovne mŕtvych držali na pastvinách bez potravy. Málo o tom vedeli, ale každá skupina bola poškvrnená tou istou chybou, a keď oheň prebudenia ochaboval, organizácia prevládla a ľudia sa stali denomináciou. Boli už len kresťanmi podľa mena, hoci si každá skupina s rovnakou istotou ako rímsko-katolícka cirkev nárokovala, že je správna a všetky ostatné sa mýlia. Tá etapa bola skutočne určená do posledného veku, keď sa majú dcéry navrátiť domov, späť do Ríma, pod matku sliepku. 1105 A tak sme sa dostali k poslednému veku: Laodicejskému Veku. To je náš vek. Vieme, že je to posledný vek, lebo Židia sú späť v Palestíne. Nezáleží na tom, ako sa tam dostali; sú tam. A toto je čas žatvy. Ale skôr ako môže nastať žatva, musí byť dozrievanie, dozretie oboch vínnych rév. 1106 Lutherov Vek bol čas jari. Wesleyov Vek bolo leto vzrastu. Laodicejský Vek je čas žatvy, kde sa zbiera kúkoľ na zviazanie a spálenie; a pšenica sa zhromažďuje pre Pána. 1107 Čas žatvy. Všimli ste si, že v čase žatvy, hoci nastáva skutočné urýchlenie zrenia, sa rast následkom toho spomalí, až sa úplne zastaví? Nie je to presne to, čo teraz vidíme? Falošná vínna réva stráca veľké masy v komunizme a rôznych iných druhoch viery. Jej počet nestúpa tak, ako by chcela, aby sme si mysleli. Jej držanie ľudí už nie je také ako predtým a v mnohých prípadoch je chodenie do kostola len divadlo. A pravá vínna réva? Čo je s ňou? Rastie?

302

ZHRNUTIE VEKOV

Kde sú tie obrovské zástupy, ktoré prichádzali na prebudenecké zhromaždenia a odpovedali na volanie k oltáru? Nie je väčšina z nich vo svojom postoji len emocionálna alebo žiadostivá radšej po niečom hmatateľnom než dychtivá po tom, čo je skutočne duchovné? Nie je tento vek ako deň, v ktorom Noe vošiel do archy a dvere sa zatvorili, a predsa Boh ešte sedem dní zadržiaval súd? Nikto nebol doslova obrátený k Bohu v tých siedmich tichých dňoch. 1108 A predsa je to čas žatvy. Potom musia vystúpiť na scénu v tomto veku tí, ktorí privedú pšenicu a kúkoľ ku zrelosti. Kúkoľ už veľmi rýchlo zreje skrze skazených učiteľov, ktorí odvracajú ľudí od Slova. Pšenica však tiež musí dozrieť. A k nej Boh posiela Proroka-Posla s potvrdenou službou, aby mohol byť prijatý vyvolenými. Oni ho budú počuť, ako prvá cirkev počula Pavla, a budú dozrievať v Slove, až kým, stanúc sa Nevestou Slova, v nej budú nájdené mocné skutky, ktoré vždy sprevádzali čisté Slovo a vieru. 1109 Falošné cirkevné skupiny sa zídu spolu vo Svetovej rade cirkví. Táto Svetová rada cirkví je ten OBRAZ, KTORÝ BOL POSTAVENÝ ŠELME. Zjavenie 13:11-18: “A videl som inú šelmu, vystupujúcu zo zeme, ktorá mala dva rohy, podobné Baránkovým, ale hovorila jako drak. A vykonáva všetku moc prvej šelmy pred ňou a pôsobí, aby sa zem i tí, ktorí bývajú na nej, klaňali prvej šelme, ktorej to smrteľná rana bola uzdravená. A robí veľké divy, takže aj ohňu dáva sostupovať z neba na zem pred ľuďmi, a zvodí tých, ktorí bývajú na zemi, pre divy, ktoré sú jej dané urobiť pred šelmou, a káže obyvateľom zeme, aby spravili obraz šelme, ktorá mala ranu od meča a ožila. A bolo jej dané, aby dala ducha obrazu šelmy, aby aj hovoril obraz šelmy, aj aby urobila to, aby všetci, ktorí by sa neklaňali obrazu šelmy, boli pobití. A pôsobí to, aby všetkým, malým i veľkým, bohatým i chudobným, slobodným i sluhom dali ryté znamenie na ich pravú ruku alebo na ich čelo, a aby nikto nemohol ani kúpiť, ani predať, iba ten, kto má znamenie alebo meno šelmy alebo počet jej mena. Tu je múdrosť. Kto má um, nech spočíta číslo šelmy, lebo je to číslo človeka. A jej číslo je šesťsto šesťdesiatšesť.” Spomeňte si, bol to cisársky pohanský Rím, ktorý padol mečom. Bol však od svojej smrteľnej rany uzdravený, keď sa pripojil k formálnej kresťanskej cirkvi Ríma a spojil pohanstvo s kresťanstvom, a tým sa stal Svätou Rímskou ríšou, ktorá mala trvať až do doby, keď Ježiš príde a zničí ju. Ale Rím to nerobí sám. Jeho dcéry sú rovno s ním a on prevezme skrze Svetovú radu cirkví absolútnu autoritu. To sa niekomu môže zdať dovedené príliš ďaleko, ale v skutočnosti je to pre všetkých veľmi jasné, lebo už teraz cirkvi ovládajú politiku a v príhodnom čase presne ukážu, aká veľká je táto vláda. Toto ekumenické hnutie skončí na čele s Rímom, aj keď to ľudia takto neočakávali. Je to tak, lebo v Zjavení 17:3-6 je povedané, že neviestka, Tajomstvo Babylon, sedí na šelme. Má pod kontrolou poslednú alebo štvrtú ríšu. Táto Rímska cirkev to robí. So svetovým cirkevným systémom pod sebou bude Rím vládnuť a tento obraz (cirkevný systém) bude Rímu poslušný, lebo Rím má pod kontrolou zlato sveta.

ZHRNUTIE VEKOV

303

Tak všetci ľudia musia patriť k svetovému cirkevnému systému alebo byť vydaní napospas živlom, lebo nebudú môcť kupovať alebo predávať bez znamenia šelmy na ruke alebo na čele. Toto znamenie na čele znamená, že budú musieť prijať učenie svetového cirkevného systému, čo je učenie o trojjedinosti atď., a znamenie na ruke znamená konať vôľu svetovej cirkvi. S touto veľkou mocou budú cirkevné systémy prenasledovať pravú nevestu. Tento obraz sa pokúsi zadržať Nevestu od kázania a vyučovania atď. Jej kazateľom bude zakázané, aby prinášali útechu a pravdu ľuďom, ktorí to potrebujú. Ale skôr ako Antikrist (v osobe) prevezme celý tento svetový systém cirkví, pravá cirkev bude z tohoto sveta vzatá, aby bola s Pánom. Boh vychváti Svoju Nevestu k veľkej Svadobnej Večeri Baránkovej. 1110 Keďže táto záverečná kapitola bola daná k tomu, aby sme sledovali tie obe cirkvi i oboch duchov od Letníc až k ich záveru, tento záverečný čas použijeme k tomu, aby sme to ukázali v Laodicejskom Veku. 1111 Tento vek začal priamo po prelome dvadsiateho storočia. Keďže to mal byť vek, v ktorom sa pravá cirkev mala vrátiť, aby bola Nevestou, akou bola na Letnice, vieme, že nevyhnutne musí nastať návrat dynamickej sily. Veriaci to pocítili vo svojom duchu a začali volať k Bohu o nové vyliatie, aké bolo v prvom storočí. To, čo vyzeralo ako odpoveď, prišlo vtedy, keď mnohí začali hovoriť v jazykoch a prejavovali dary Ducha. Potom verili, že toto je to skutočné dlho očakávané ZNOVUNAVRÁTENIE. Tým nebolo, lebo pozdný dážď môže prísť len po včasnom daždi, ktorý je jarným alebo VYUČUJÚCIM dažďom. Pozdný dážď je teda dážď ŽATVY. Ako by to mohla byť tá skutočná vec, keď Vyučujúci Dážď neprišiel? Prorok-posol, ktorý mal byť poslaný, aby UČIL ľud a obrátil srdcia detí späť k Letničným otcom, dosiaľ neprišiel. Tak to, o čom sa domnievali, že je znovunavrátenie a záverečné obživenie k vytrhnutiu, dosiaľ neprišlo. Bola v tom zmes bezbožnej účasti v duchovných požehnaniach a prejavoch v Duchu Svätom, ako sme vám to stále zdôrazňovali. Bola v tom taktiež diabolská moc, keďže ľudia boli ovládaní démonmi, zdalo sa však, že si to nikto neuvedomuje. Potom, aby bolo dokázané, že to nebolo to PRAVÉ, sa títo ľudia zorganizovali (dokonca ešte predtým, než sa objavila druhá generácia) a spísali svoje nebiblické učenia a postavili svoje vlastné ploty, ako to urobila každá iná skupina pred nimi. 1112 Pamätajte, v čase, keď bol na zemi Ježiš, bol tu i Judáš. Každý z nich pochádzal z iného ducha a po smrti išiel každý na svoje vlastné miesto. Duch Kristov sa neskôr vrátil na pravú cirkev a duch Judášov sa vrátil na falošnú cirkev. Je to rovno tu v Zjavení 6:2-8: “A videl som a, hľa, biely kôň, a ten, ktorý sedel na ňom, mal lučište, a dala sa mu koruna, a vyšiel víťaziac, aj aby zvíťazil. A keď otvoril druhú pečať, počul som druhú živú bytosť, ktorá vravela: Poď a vidz! A vyšiel iný kôň, červený, a tomu, ktorý sedel na ňom, dalo sa, aby vzal pokoj zo zeme, aby sa ľudia navzájom zabíjali, a dal sa mu veľký meč. A keď otvoril tretiu pečať, počul som tretiu živú bytosť, ktorá vravela: Poď a vidz! A videl som a hľa, čierny kôň, a ten, ktorý sedel na ňom, mal váhu

304

ZHRNUTIE VEKOV

vo svojej ruke. A počul som hlas prostred štyroch živých bytostí, ktorý hovoril: Choinix pšenice za denár a tri choinixy jačmeňa za denár, a oleju a vínu neškoď! A keď otvoril štvrtú pečať, počul som hlas štvrtej živej bytosti, ktorý hovoril: Poď a vidz! A videl som a hľa, plavý kôň, a tomu, ktorý sedel na ňom, bolo meno smrť, a peklo išlo spolu za ním. A bola mu [angl. “im” - pozn. prekl.] daná moc nad štvrtinou zeme, zabíjať mečom, hladom a smrťou, a aby hynuli ľudia od zemskej zveri.” Hľaďte, ako sa ten Judášov duch vrátil ako jazdec na bielom koni. Bol biely. Tak blízky skutočnému, ako Judáš bol blízky Ježišovi. Bola mu daná koruna (jazdcovi na bielom koni). Ako? Ten duch bol teraz vo vodcovi nikolaitského systému a bol to trojnásobne korunovaný pápež, ktorý sa posadil ako Boh vo svojom chráme, nazývajúc sám seba zástupcom Krista. Ak zástupca Krista znamená ‘namiesto Krista’ alebo ‘na mieste’ alebo ‘v zastúpení Božom’, potom pápež nazýval sám seba Duchom Svätým alebo zosadil Ducha Svätého, konajúc za Neho. Bol to Judášov duch v ňom, ktorý to robil. Hľaďte, ako premohol - išiel premáhajúc a premohol. Kristus to nerobil. Tí jediní, ktorí k Nemu prišli, boli už Otcom predurčení. A tak ten duch postupoval stále ďalej a ďalej, až sa jedného dňa stane skutočným vtelením v človeku, ktorý bude na čele Svetovej rady cirkví, ako sme to hovorili. A svojím zlatom (spomeňte si, že Judáš držal mešec) bude ovládať celý svet a ten antikristovský systém bude vlastniť všetko a bude sa snažiť každého ovládnuť. Ježiš však príde späť a všetkých ich zničí zjavením [v angl. “jasnosťou” - pozn. prekl.] Svojho príchodu. A ich koniec bude ohnivé jazero. 1113 Ale čo pravé semeno? Stane sa, ako sme povedali. Ľud Boží je pripravovaný Slovom Pravdy od posla tomuto veku. V ňom bude plnosť z Letníc, lebo Duch navráti ľudí rovno späť tam, kde boli na počiatku. To je “Tak hovorí Pán”. 1114 Je to “Tak hovorí Pán”, lebo to je to, čo hovorí Joel 2:23-26: “A vy, synovia Siona, plesajte a radujte sa v Hospodinovi, svojom Bohu, lebo vám dá učiteľa, ktorý povedie k spravedlivosti, a sošle vám hojný dážď, podzimný i jarný, najprv. Humná sa naplnia obilím a preše budú oplývať vínnou šťavou a olejom. A nahradím vám roky, ktoré požrala kobylka, pažravá chrobač, chrúst a húsenica, moje veľké vojsko, ktoré som posielal na vás. A tak budete jesť a nasýtite sa a budete chváliť meno Hospodina, svojho Boha, ktorý učinil s vami predivné veci, a môj ľud sa nebude viacej hanbiť na veky.” Nuž, je tu povedané, že Boh sa chystá “obnoviť”. Lutherov Vek neobnovil cirkev, on začal reformáciu. Wesleyov Vek neobnovil. Letničný Vek neobnovil. Ale Boh musí obnoviť, lebo On nemôže poprieť Svoje Slovo. To nie je vzkriesenie Cirkvi, je to “Znovunavrátenie”. Boh privedie cirkev rovno späť k Letniciam, aké boli na začiatku. Teraz si všimnite, že vo verši 25 hovorí, prečo potrebujeme znovunavrátenie. Kobylky, húsenice, chrobáci a červy zjedli všetko okrem koreňa a malej časti stonky. No, vieme, že všetok tento hmyz je jeden a ten istý hmyz v rôznych štádiách. To je správne. Oni sú antikristovským duchom

ZHRNUTIE VEKOV

305

prejaveným v organizácii, denominácii a falošnom učení v priebehu vekov. A ten úbohý malý koreň a stonka budú obnovené. Boh nezasadí novú Cirkev, ale Svoju pôvodnú sadbu privedie späť k pôvodnému semenu. Robí to, ako je vo verši 23, vyučovaním alebo “včasným” dažďom. Ako ďalší príde dážď žatvy alebo viera do vytrhnutia. 1115 Tak sme práve v tejto chvíli v úplnom vyplnení Matúša 24:24: “Tak, že by zviedli v blud, keby bolo možné, aj vyvolených.” A kto to je, kto sa pokúsi zviesť skutočných vyvolených? No predsa duch antikristov “vo falošných pomazaných” tohto posledného dňa. Títo falošní už prišli v “Ježišovom Mene”, tvrdiac, že boli Bohom pomazaní pre ten posledný deň. Sú falošnými Mesiášmi (pomazancami). Tvrdia, že sú proroci. Sú ale jedno so Slovom? Nikdy! Oni k Nemu pridali alebo z Neho ubrali. Nikto nemôže poprieť, že Duch Boží prejavujúci sa v daroch je na nich. Ale ako Balám, majú všetci svoje programy, žiadajú peniaze, používajú dary, ale zapierajú Slovo alebo Ho obchádzajú zo strachu, že spor môže zmenšiť ich šance na väčší zisk. Kážu však spasenie a oslobodenie mocou Božou, práve ako Judáš so službou danou Kristom. Ale pretože sú nepravé semeno, v dôsledku toho majú nesprávneho ducha, ktorý ich motivuje. Nábožní? Ach! Oni svojím úsilím a horlivosťou vyvolených zatieňujú, ale je to laodicejské, nie z Krista, lebo vyzerajú po veľkých zástupoch, veľkých programoch a prekvapujúcich znameniach medzi sebou. Kážu druhý príchod Kristov, zapierajú však príchod proroka-posla, aj keď v moci, znameniach a pravom zjavení ich všetkých zatieňuje. Ó, áno, tento falošný duch, ktorý je v poslednom dni tak blízko tomu pravému, môže byť význačný len svojou odchýlkou od Slova a kedykoľvek je pristihnutý, že je anti-Slovom, uchyľuje sa k tomu argumentu, ktorý sme už ukázali ako falošný, “Máme úspechy, však? Musíme byť od Boha!” 1116 Teraz, skôr ako zakončíme, chcel by som priniesť túto myšlienku: Po celý čas sme hovorili o Pšeničnom Semene, ako bolo pochované, potom vypustilo dva lístky, potom stonku, potom pravý klas. Toto možno niektorých udivuje, keď sme povedali, že luteráni nemali Ducha Svätého len preto, že v podstate učili ospravedlnenie. Možno to niektorých udivuje ohľadom metodistov atď. Nie veru, to nehovoríme. Nehovoríme o jednotlivcoch alebo ľuďoch, ale o VEKU. Luther mal Ducha Božieho, ale jeho vek nebol vekom plného obnovenia skrze ďalšie vyliatie ako na počiatku. Tak isto to bolo s Wesleyom, Boothom, Knoxom, Whitefieldom, Brainardom, Jonathanom Edwardsom, Meullerom atď. Iste boli plní Ducha Svätého. Áno, iste boli. Ale vek, v ktorom každý z nich žil, nebol vek obnovenia ani žiaden iný vek, ale tento posledný vek, vek úplného zatemnenia v odpadnutí. Toto je vek odpadnutia a toto je vek znovunavrátenia, je to vek ukončeného cyklu. S týmto je všetko skončené. 1117 Uzavierame teda Sedem Cirkevných Vekov, hovoriac len to, čo povedal Duch každému veku, “Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí zborom.” 1118 Úprimne verím, že Duch Boží k nám hovoril, nielenže nás vyučoval pravdám tých vekov, ale verne prehováral k srdciam, aby sa k Nemu obrátili.

306

ZHRNUTIE VEKOV

To je ten dôvod všetkého kázania a vyučovania, lebo vďaka kázaniu a vyučovaniu Slova počujú ovce hlas Boží a nasledujú Ho. 1119 Ani na jeden okamih neprinášam ľuďom posolstvo, aby nasledovali mňa alebo sa pripojili k môjmu zboru alebo založili nejaký spolok alebo organizáciu. Nikdy som to nerobil a ani teraz to neurobím. Nemám o tie veci žiaden záujem, ale mám záujem o veci Božie a ľudí, a ak by som mohol dosiahnuť len jednu vec, budem spokojný. Tá jedna vec je: vidieť upevnený a skutočný duchovný vzťah medzi Bohom a ľuďmi, v ktorom sa ľudia stávajú novými stvoreniami v Kristovi, naplnenými Jeho Duchom a žijúcimi zhodne s Jeho Slovom. Chcel by som všetkých pozvať, naliehavo prosiť a varovať, aby počuli Jeho hlas v tomto čase a plne Mu prenechali svoje životy, ako aj ja vo svojom srdci dôverujem, že som Mu dal svoje všetko. Nech vás Boh žehná a nech Jeho príchod poteší vaše srdce.

307

308

- Publikácia Slova Vydané v decembri 2005.

NEPREDAJNÉ! V službe brata Williama Branhama bolo zaznamenaných okolo 1100 kázní v anglickom jazyku. V slovenskom jazyku dosiaľ existuje okolo 100 kázní. Zasielanie slovenských materiálov (brožúry, letáky, CD MP3, DVD) je bezplatné. Bližšie informácie nájdete na adresách:

http://www.posolstvo.szm.sk [email protected] Horník Ľ. P.O.Box 28 830 03 Bratislava 33

Výklad Siedmich Cirkevných Vekov

Recommend Documents