26
Škody zverou, na zveri a možnosti ich obmedzenia METÓDY OCHRANY
27
LESA PROTI ZVERI A ICH EFEKTÍVNOSŤ
Slavomír Find'o, Národné lesnícke centrum, Lesnícky výskumný ústav Zvolen Peter Kaštíer, Národné lesnícke centrum, Lesnícky výskumný ústav Zvolen Úvod Ochrana lesných porastov proti poškodzovaniu raticovou zverou má u nás dlhú tradíciu. V stredoveku chránili polia proti diviačej zveri, ktorá ich ničila do takej miery, že ohrozovala živobytie poddaných, Od začiatku 20. storočia sa začala zvyšovať početnosť jelenej zveri, ktorá v priebehu niekol kých desaťročí rozšírila svoj areál na celé územie štátu s výnimkou nížin s malou lesnatosťou. Aj v súčasnosti jelenia zver spôsobuje najväčšie problémy lesnému hospodárstvu. Napriek tomu, že škody ostatnými druhmi raticovej zveri majú menší význam, netreba ich podceňovať lebo lokálne môžu výrazne ovplyvniť pestovanie lesa a hospodársky výsledok lesného hospodárstva. Sú to predovšetkým škody spôsobené srnčou, danieľou a rnufloňou zverou. Aj vzácne druhy zveri napr. zubor, los, kamzík alpský a bobor môžu by vážnou prekážkou úspešného pestovania lesných drevín. Najmä škody bobrom na pora toch šľachtených topoľov popri vodných tokoch a nádržiach majú čoraz väčší význam.
SkIlo spoIočnos1/: VÚEZ,u. '.
Olll&'t()"o'(1
93439
35
lea
Tel.:036J~55 J 11 03&63 313
e-m vue
'AJ6Z,
7000
" '" "5
6000
'ií c:
5000
..c
te
r
: 036ľ638 314 0361634 611
alt.
c;f.
o
.",
Q
>
o -'! -č
'"
4000
cc 3000
• Staršie
.vuez.sk
o MI.Jdé
Obr. 1 Redukovaná plocha (ha) mladých a starších lesných porastov poškodených ~ve~ou na Slovensku v rokoch 1960 - 2009. Od roku 2007 je zjavný nárast paškoema starších lesných porastov obhryzom a lúpaním kôry.
28
Škody zverou, na zveri a možnosti ich obmedzenia
29 Škody spôsobené zverou na lesných porastoch sa každoročne vyhodnocujú od roku 1960. V roku 1995 naše pracovisko vydalo jednotný metodický pokyn na hod25000 notenie škôd spôsobených zverou, podl'a ktorého sa postupuje do súčasnosti. ~ ~,. V tomto metodickom pokyne sa začalo rozlišovanie poškodenia a zničenia mladých , ~ 20000 lesných porastov, čo významne spresnilo evidenciu a zaviedlo ekologickú dimenziu -§ ,, I vplyvu zveri na les v tom smere, že každé poškodenie stromu sa nehodnotí ako ško,I 15000 da v ekonomickom slova zmysle. , ,# K údajom na obr. 1 treba poznamenať, že určovanie rozsahu poškodenia, teda , ,,poškodenej plochy pred a po roku 1995 bolo rozdielne, čo bolo dôsledkom iných 10000 '- .... ~ metodík. Do roku 1995 sme nemali samostatnú metodiku hodnotenia škôd, pričom pre tento účel sa využíval predpis umožňujúci výpočet škody odstránením lesného 5000 porastu v súvislosti s výstavbou infraštruktúry na lesných pozemkoch. Neskorší zákon o lesoch z roku 1977 spresnil spôsob zisťovania a oceňovania škôd, čo sa o +---~--~--~----~--~--~--~--~----~--~--~--~ odzrkadlilo aj na znížení celkovej výmery redukovanej plochy. Výška škôd 1970 1980 1990 1950 1960 2000 2010 v ostatných dvoch desaťročiach zaznamenala dve obdobia kulminácie. Bolo to ku - - - - Je-len/a ---SI'nčia koncu 1980 a začiatkom 1990 rokov minulého storočia a po roku 2006, kedy evidujeme opätovný vzrast škôd. V prvom období sa vyčísl'ovanie škôd zverou často Obr. 2 vývoj lovu jelenej a srnčej zveri na Slovensku od roku 1950. Pre rok 2010 zneužívalo ako donucovací prostriedok na ukončenie zmlúv o prenájme pol'ovných sme urobili predpoklad na základe údajom z predchádzajúcich troch rokov. revírov. Tendencia vyčísl'ovania, čo najväčších škôd v prenajatých revíroch, viedla často k umelému navýšeniu škôd za celú SR. Po roku 1999 však evidujeme postup3000000 ný a stály nárast škôd, ktorý súvisí so zvyšovanim počtu všetkých druhov raticovej zveri. Tento trend ilustruje obr. 2. 2500000 Trend lovu je odrazom vývoja kmeňových stavov raticovej zveri. Z neho vyplýva, že v súčasnosti sa početnosť nielen srnčej a jelenej zveri, ale aj ostatných druhov 2000000 blíži k historickému maximu. V tejto súvislosti je žiaduce tematike škôd a prevencii venovať zvýšenú pozornosť. Platí to pre lesné hospodárstvo, ale aj iné odvetvia 1500000 pôdohospodárstva. Nová pol'ovnícka legislatíva však nie je priaznivo naklonená otázke kompenzácie vzniknutej škody. V súčasnosti platný zákon O pol'ovníctve 1000000 vyžaduje, aby vlastník alebo uživateľ lesa a pol'nohospodárskych pozemkov realizoval všade ochranné opatrenia, kde je to potrebné, inak stráca nárok na akúkol'vek 500000 náhradu škody zo strany užívatel'a poľovného revíru. Je len samozrejmé, že nie je možné chrániť všetky lesné porasty ani poľnohospodárske pozemky, ktoré sú zverou o ohrozené. Preto je dôležité vybrať také pozemky, kde je potreba ochrany naj potrebnejšia. Ochrana lesa proti zveri je vel'mi finančne náročná činnosť. Zaťažuje väčšinu Obr. 3 vývoj celkových nákladov na ochranu lesov proti zveri 1997 - 2008. organizácií lesného hospodárstva nemalou finančnou čiastkou, pretože technické Skôr, ako uvedieme niektoré príklady vhodných metód tzv. technickej ochrany prostriedky, či už plošnej alebo individuálnej ochrany sú čoraz drahšie (Obr. 3). lesných porastov, pokladáme za dôležité zmieniť sa o zásadách prevencie. Výskumu prevencie proti škodám zverou na lesných porastoch, ale čiastočne aj na poľnohospodárskych pozemkoch, sme v uplynulých desiatkach rokov venovali vel'ký priestor. Hlavnou myšlienkou tohto výskumu bola skutočnosť, že nemožno technickými metódami ochrany zabrániť škodám na všetkých lesných porastoch, ktoré sú zverou I
30
Škody zverou, na zveria možnostiichobmedzenia 31 ohrozené. Našim cieľom bolo určiť kde, kedy, ktoré dreviny a akým spôsobom je potrebné chrániť. Vytvorili sme systém, podľa ktorého v prírodných podmienkach Slovenska možno identifikovať lokality kde prežúvavá zver môže zapríčiniť škody Efektívnosť oplotok dokumentujeme na výsledkoch pokusu s tzv. párovými, na rastlinách ktoré sú predmetom hospodárskej činnosti človeka Poznanie biol6gieOplotenými a neoplotenými plochami, ktorý sme realizovali v zmiešaných horských . .. kol . k' h ár k '.. t l' 'b t íšť tr . lesoch Poľany, s veľmi dobrou úrovňou zazverenia jeleňou zverou. Systém založezven jej e o oglc yc n o ov, najma so zre e om na vy er s anovi a po avne , zvyky, sú nutným základom pre určenie lokalít, kde bylinožravé druhy môžu spôso. nia ~árOvy~h pl~ch z.nazorn~je ~br 4 a vysledky štyn ročného porovnavania stavu biť vážnejšie problémy. V krátkom referáte nie je možné zhrnúť všetky poznatky drevin v op otení a mimo ne o or.. dlhodobého výskumu. Uvádzame ich však podrobne v knižnej publikácii Finďo, Petráš (2007), ktorú sme účastníkom tohto stretnutia ponúkli pri prezentácii. Záujemca v tejto knihe nájde potrebné informácie o druhoch zveri, ktoré sú významné v pôdohospodárstve, ako aj celom spektre činiteľov, ktoré vplývajú na mieru poškodenia lesa zverou. Z tohto dôvodu sa v referáte budeme ďalej zapodievať len vybranými metódami technickej ochrany, ktoré sa osvedčili v mnohoročných pokusoch. A
A
'.
•
5
,.
,
•
Plošná ochrana Za najosvedčenejší, ale aj najdrahší spôsob ochrany sa pokladá oplocovanie lesných porastov. V lesníctve sa používa najmä na ochranu jedle a niektorých listnatých drevín, ale v pomerne malom rozsahu. V roku 2008 sa oplotilo iba 143 ha lesných porastov. Pre výstavbu oplôtok sa najčastejšie používa kombinácia drevených kolov, oh radového pleti va a napínacieho drôtu. V súčasnosti je na trhu k dispozícii veľa rôznych druhov oh radového pletiva, ale proti veľkým druhom lesnej zveri sú n~jvhodnejšie s ~bším ?rôtom a výšk?u as~oň 200 ~m t~m, kde sa vyskytuje ~ele-Obr. 4 Schematický nákres párovej plochy. Drevinová vegetácia vedľa oplotenia sa ma zvc:r, v!o.kahtách s vysk~tom s~n~ej,zven pos:ačuje vyš.ka 170 c~. Oploterue jehodnotila na kruhovej alebo štvorcovej ploche. vhodne zvýšiť aspoň dvomi radmi žrdí alebo drotu, najma z hornej strany svahu. cm V spodnej časti by oplôtok mal byť spevnený žrďami, ktoré bránia preniknutiu di300 viačej zveri. Vhodné je tiež vyrobiť v dolnej časti plota malé vyklápacie dvere aspoň 250 na jednom mieste, aby diviačia zver mala možnosť vstupu aj výstupu bez poškodenia pleti va. Veľkosť oplôtka by mala byť spravidla do 1 ha, výnimočne do 3 ha. Inak 200 vzniká riziko, že zver sa bude pokúšať do neho preniknúť. Najvhodnejší tvar oplote150 nia je kruhový, prípadne vo forme mnohouholníka. Obdlžnikový tvar, ktorý zvyčajne kopíruje obnovný prvok je z hľadiska dlhodobého prevádzkovania naj nevhodnej100 ší, lebo zver sa v strede svahu snaží do oplotenia preniknúť. V prípade nutnosti je potrebné dlhý oplôtok rozdeliť a ponechať priechod pre zver. V praxi lesného hos50 podárstva sa v minulosti používali aj oplôtky vyrobené z drevených žrdí. V uplynulých rokoch sa prejavila tendencia znovu zavedenia drevených oplôtok o Tento spôsob však neodporúčame, pre jeho krátku životnosť vo vlhkom lesnom 5M JH JM BH JB prostredí a následne aj malú účinnosť. Elektrické oplôtky v lesníctve nenašli širšie uplatnenie, ale v poľnohospodárstve sa veľmi dobre osvedčili na ochranu rôznych • O lotcné O Neo lotené druhov plodín. S úspechom sa tiež používajú na ochranu hospodárskych zvierat proti P P útokom vel'kých šeliem. Obr. 5 Priemerné výšky drevín v kontrolných oplôtkoch a na neoplotených plochách po štyroch rokoch od založenia pokusu.
.23,,2
~ Škody zverou, na zveria možnostiichobmedzenia
33
S odstupom štyroch rokov bol zjavný pokles výšok stromov mimo oplotenia --------------------------------ktorý bol najvýraznejší u cenných listnáčov ajarabiny. Negatívne pôsobenie zveri nl V ostatných rokoch sa v lesníctve začali využívať repelenty vo veľkej miere na rast hlavných drevín sa najviac prejavilo u jedli, menej u smreka. Zver neovplyvnila úkor individuálnej mechanickej ochrany (obr. 6). Tento trend mal viacero príčin. Na rast buka, čo môže byť jednou z príčin, prečo v lesoch Slovenska sa zvyšuje zastň jednej strane to bol sortiment kvalitných prípravkov na trhu, ich cenová dostupnosť penie tejto dreviny na úkor iných. Výsledky tohto pokusu ukázali, ako významne a nenáročná aplikovatel'nosť. Výhoda repelentov v porovnaní s prostriedkami mepoškodzovanie drevín bylinožravou zverou ovplyvňuje rast, ale aj početnost chanickej ochrany je v nižších materiálových a mzdových nákladoch. Napr. pri a zdravotný stav drevín. ochrane proti zimnému odhryzu nie je na jar potrebné znovu ísť do lesného porastu, ako je to pri použití mechanických chränidiel, ktoré sa musia po zime odstrániť, aby Individuálna ochrana nebránili rastu stromov. Na našom pracovisku testujeme registrované aj vývojové typy repelentov s( Repelenty nie sú chemicky čisté zlúčeniny, ale zmesi rôznych látok. Zložené sú zameraním na účinnosť a možné negatívne vplyvy na zdravotný stav rastlín. Sme z jednej alebo viacerých účinných ingrediencií, pomocných látok a inertných minetiež pracoviskom pre registráciu repelentov do lesného hospodárstva SR. Táto po-rálnych frakcií. V minulosti sa v lesníctve pre ne zaužíval názov chemická ochrana, vinnosť nám vyplýva zo zákona o rastlinolekárskej starostlivosti a realizujeme jl čo vyplynulo z toho, že na ich výrobu sa používali vedl'ajšie produkty chemickej pod záštitou Lesníckej ochranárskej služby so sídlom v Banskej Štiavnici. Na zákla výroby. Boli to často vedľajšie produkty spracovania ropy s obsahom HCH a iných de mnohoročných skúseností a dlhodobých pokusov, v tomto príspevku sa pokúsim škodlivín nevhodné pre životné prostredie. Ich použitie dnes je prísne zakázané. zhrnúť najdôležitejšie poznatky o repelentoch a tiež urobiť závery pre ich ďalšk Popri týchto produktoch sa vždy využíval aj repelentný efekt prírodných látok alebo použitie. ich synteticky vyrob~ných kópií. Boli to napr. živice, terpény, sil ice, alkaloidy, živočíšne oleje a tuky. Dalšou skupinou boli silno pálivé alebo horké rastlinné látky napr. zo skupiny kapsainodov obsiahnuté v pálivej paprike a extrémne horký bitrex. Keďže v súčasnosti sa odpudzujúci účinok dosahuje s využitím komponentov neha 25000 škodných pre živočíchy, rastliny a životné prostredie, je správnejšie používať výraz ochrana repelentmi, ako chemická ochrana. 20000 Repelenty sa využívajú dvojakým spôsobom, ako kontaktné a zavetrovacie. Prvá a zároveň najznámejšia skupina repelentov sa používa v lesníctve, ovocinárstve, vinohradníctve a záhradníctve na ochranu výhonkov, listov, kvetov alebo kôry dre15000 vín. Ich princíp spočíva v tom, že chránia len tú časť rastliny, na ktorú sú nanesené. Dobré kontaktné repelenty pôsobia na zmyslové orgány pôvodcu poškodenia kom, bináciou viacerých nepríjemných vnemov. Prírodné alebo synteticky vyrobené látky 10000 " účinkujú na čuch a chuť, pričom inertná zdrsňujúca prímes (napr. piesok) vyvoláva .••.•••• __ -....... nepríjemný hmatový vnem. Zdrsňujúca prímes má osobitný význam pri ochrane 5000 .••.----.••.••-_ •••--...... rastlín proti prežúvavcom, pretože táto urýchl'uje proces opotrebovania zubov, čomu •.•--------sa zvieratá spravidla vyhýbajú. Silné a predčasné opotrebovävanie zubov vedie -.,---,--,-k zhoršeniu príjmu a prežúvaniu potravy, neskôr aj k podvýžive a v staršom veku o +-----,----.-----.----.-----r---,,--,.--,...- ...•.. 1.0 r-.-l oo <:t ll) rtl '" môže byť príčinou úhynu zvieraťa. N o o o o o o o o o o o o o o o ~ Kontaktné repelenty sa tiež používajú na ochranu hospodárskych zvierat napr. o o o o o N N N N N N N N N oviec proti šelmám (kojoty, šakaly, vlky) takým spôsobom, že účinná látka umies- - - - Odrádzadlá Repelenty tnená v obojku domáceho zvieraťa sa pri zahryznutí uvoľní a silným zápachom . kei h ( d ád d· I alebo nepríjemným chuťovým vnemom šelmu zvyčajne odpudí od ďalšieho útoku. Obr. ·6 Trend vývoja využívania individuálnej mec h ante ej oc rany o r za le D ru hk· . k p lo š nej. ou s UplDOU repe Ientov su' zavetrova dlá . T·leto zara d' ujeme a repelentov v lesníctve na Slovensku. OChrane, pretože účinkujú na väčšiu vzdialenosť od miesta umiestnenia asi do 3 - 10 m. V lesníctve sa zatiaľ používajú v malom rozsahu. Účinok zavetrovadiel sa dosahuje iba nepríjemným pachovým vnemom, ktorý v krátkom čase stráca na intenzite.
34
• Škody zverou, na zveria možnostiichobmedzenia
35
Preto nosiče so zavetrovadlom je potrebné obnovovať v krátkych časových intervj _-----------------------------loch. Zver si tiež pomerne rýchlo zvykne na jeden druh pachu. Z týchto dôvodo E 70 u majú zavetrovadlä význam predovšetkým na ochranu menších parciel poľnohosp, dárskych plodín alebo na zamedzenie vstupu zveri na cestné komunikácie (veľm ~ 60 nespoľahlivä metóda). Ich účinnosť je problematická ale možno ju zvýšiť v kombi nácii s optickými a zvukovými plašidlami. Takýto systém rakúskeho výrobcu srn ~ 50 testovali v mladých lesných porastoch duba a smrekovca. Pokiaľ sa pachovým pio tom chránila malá plocha napr. do 0,25 ha a rozstup pachových staničiek okol li 40 plochy nebol väčší ako 3 - 5 m, účinnosť bola dostatočná. Treba zdôrazniť, že od ~ pudivý účinok umocňovala veľká vrtuľa umiestnená v strede plochy na žrdi (mal stožiari) vysokej asi tri metre. Lesklä vrtuľa sa otáčala pôsobením vetra, roznášal 30 ~ ~ pach repelentu, ktorý bol umiestnený v nádobke pod ňou. Okrem toho otäčajúca s plechová vrtuľa narážala na povrch pružných lamiel a vydávala rapkavý zvuk. Tent 20 spôsob ochrany spôsoboval zveri tri druhy nepríjemných vnemov, pachový (repe rfrf lent), zrakový (blýskajúca sa vrtuľa) a sluchový (rapkanie lamiel). 10 Do skupiny zavetrovadiel možno zaradiť aj pálivé látky používané vo form Lc, spraya (postreku) na ochranu ľudí proti útoku medved'a. Ide o vel mi účinný spôso -'-o '-ochrany, ktorá sa u nás málo využíva. Účinnou látkou je prírodný alebo syntetick 1982 1984 1986 1988 1980 kapsaicín. V zahraničí sa pachové odpudzovadlá tiež používajú na ochranu káblov motoroch automobilov proti rozhryzeniu kunou skalnou. Repclent II O Kontrola • Repelcnt I Nepokladáme za účelné v tomto príspevku pojednávať o rôznych druhoch ko merčných repelentov určených pre lesníctvo, pretože sortiment na trhu sa každoroč ne mení. Pri výbere odporúčame orientovať sa na ekologické prípravky, ktoré obsa Obr. 7 Priemerné výšky jedle chránenej po trekom dvoch komerčných repelentov hujú zdrsňujúcu prímes, ktorá je zárukou lepšej účinnosti. Odporúčame tiež využi v rokoch 1980 - 1988. Chybové ú ečky znázorňujú chybu priemeru v %. bezplatnú poradenskú činnosť Lesníckej ochranárskej služby nášho pracoviska. Používanie repelentov je často zo strany lesníkov alebo iných užívateľov kriti Asi po troch rokoch systematického chránenia sadeníc a začali prejavovať rozzované pre nedostatočnú účinnosť. Z množstva pokusov, ktoré sme realizovali uve diely v priemernej výške medzi ošetrenými variantmi a neošetrenou kontrolou. Od dieme jeden príklad dlhodobej aplikácie dvoch repelentov na ochranu jedle. Jedľa j štvrtého roku do konca pokusov boli tieto rozdiely štatisticky významné. Kontrolné drevina citlivá na poškodenie zimným odhryzom a potrebuje veľa rokov na odraste jedle zaostali vo výškovom raste vplyvom zimného odhryzu a neskôr v dôsledku nie z dosahu zveri. Jedľu sme často v pokusoch používali ako reprezentačnú dreví konkurencie iných drevín na ploche postupne hynuli, takže sa znížil aj ich celkový nu, na ktorej sa efekt ochrany jednoznačne kladne alebo nedostatočne prejaví. Poku počet. Tento príklad dokumentuje účelnosť ochrany sadeníc repelentmi. Repelenty sme realizovali od založenia jedľovej kultúry a detailne sme hodnotili výškový rast však treba aplikovať dôsledne, každoročne podľa návodu uvedenom na etikete. Je výškový prírastok a úhyn sadeníc po dobu osem rokov. Výsledky výškového rasn tiež dôležité repelenty striedať po dvoch až troch rokoch používania, lebo zver si na znázorňuje obr. 7. jeden druh prípravku zvykne. Spočiatku má nový repelent veľmi dobrý odpudzujúci efekt. Je to pre zver novinka, ale postupom času si naň môže privyknúť. Preto je správne repelenty striedať a používať tie, ktorých zdrsňujúca prímes predlžuje odpUdzujúci účinok. Ako sme už spomenuli na našom pracovisku sa zaoberáme vývojom nových repelentov na báze prírodných látok asi od roku 1995. Cieľom tohto výskumu je vývoj nových kontaktných alebo zavetrovacích repelentov pre využitie v lesníctve. Ide o vývoj ekologických prípravkov na báze prírodných látok alebo ich kópií vyrobených synteticky. Ako východiskové komponenty používame spravidla látky rastlin-
rljt
f
36
~ Škody zverou, na zveria možnosti ich obmedzenia
37
ného pôvodu, najmä sekundárne metabolity (živice, alkaloidy, silice, terpény), kto. _-----------------------------rých hlavnou funkciou v prírode je chrániť dreviny proti konzumácii živočíchmi užíva v lesníctve na ochranu kmeňov proti poškodeniu obhryzom a lúpaním. Ten(b.ezstav,ov~ami, aj stavo:cami). ~oužívame tiež o~e)e a tuk! živočíšneho pôvodu spôsob ochrany našiel široké up,la~nenie.najm~ preto, že ~alec vytvorený so sieťoa mertne minerálne frakcie. Pretoze poškodenie staršfch lesnych porastov obhryzorn . y vel mi účinne a dlhodobo bráni zven k pnstupu ku kore stromov. Pod elonou a lúpaním kôry má čoraz väčší význam v porovnaní so situáciou v ~inulosti (obr. l), ~:;ného porastu, kde málo preniká slnečný svit, polynet sa rozpadá až po uplynu~í 12 orientujeme sa na vývoj prípravkov na ochranu kôry stromov. AJ keď sa ochrana -15 rokov. Toto je zvyčajne obdobie dostatočne dlhé na to, aby stromy dosiahli kmeňov robí zväčša mechanicky napr. obväzorn plastickými sieťovinami, suchými hrubú borku odolnú voči poškodeniu. alebo zelenými konármi, repelenty majú vždy svoje opodstatnenie. Ich výhodou je V pôdohospodárskej praxi sa používa vel'a iných metód, či už plošnej alebo inI'ahšia aplikovatel'nosť na hladkú kôru niektorých listnatých drevín (buk, javor, dividuálnej ochrany rastlín, ktoré tu nemožno spomenúť. Nie je jednoduché sa jaseň, mladšie duby a bresty), kde je upevnenie mechanickej zábrany (chránidIa) zorientovať v množstve informácií, ktoré poskytujú výrobcovia a distribútori. problémové. Význam majú tiež pri ochrane koreňových nábehov, kde mechanické V súčasnosti sme svedkami tiež nesprávnych alebo úmyselne deformovaných inforprostriedky (zábaly, sieťoviny) nemožno vôbec použiť. mácií a ponúk prostriedkov na ochranu rastlín. Na trhu sa tiež objavujú prípravky na Biopreparät, ktorého vývojom a veľkoplošným testovaním sa na našom praco- ochranu lesa, ktoré neprešli registráciou. Záujemcom preto odporúčame využívať visku v súčasnosti zaoberáme je vhodný na náter kmeňov, pričom jeho zloženie služby nášho pracoviska zamerané na poradenstvo a expertízy v oblasti ochrany lesa z prírodných neškodných komponentov ho predurčuje na zaradenie do kategórie nielen proti zveri, ale aj ostatným škodlivým činiteľom, . ekologických prípravkov. Tento biorepelent alebo biopreparát testujeme v génových základniach lesných drevín v oblasti Poľany a Veporských vrchov na drevinách Pod'akovanie: smrek, jedľa, jaseň. Keďže našou snahou je zaviesť do praxe lesného hospodárstva, Tento článok bol vytvorený realizáciou projektu "Využitie biopreparátu Repelak na prípadne aj do iných odvetví pôdohospodárstva (ovocinárstve, vinohradníctvo) báze ekologicky účinných prírodných látok proti poškodzovaniu lesných drevín a ochrany prírody (chránené územia) neškodný prípravok na ochranu drevín, testu- zverou" (ITMS kód projektu 26220220025), na základe podpory operačného progjeme tento biopreparát aj na drevine tis proti obhryzu v Mestských lesoch Banská ramu Výskum a vývoj financovaného z Európ keho fondu regionálneho rozvoja. Bystrica, kde sa táto vzácna a chránená drevina hojne vyskytuje. Pokusne sme prípravok aplikovali aj na sadenice rôznych lesných drevín proti zimnému odhryzu. Literatúra Prípravok má takú konzistenciu, že je roztierateľný štetcom a možno ho nanášať na povrch kôry alebo výhonky pri teplotách nad OO C. Pri nižších teplotách tuhne Finďo, S., Peráš, R. 2007: Ekologické základy ochrany lesa proti poškodzovaniu a ťažko sa nanáša na povrch. Spotreba na jeden kmeň s hrúbkou dn 10 - 20 cm pn zverou. Národné Lesnícke Centrum, Lesnícky výskumný ústav Zvolen. jeho celoplošnom nátere od výšky 2,2 m po koreňové nábehy re p. prízemnú časť Zúbrik, M., Novotný, 1. a kolektív 2004: Kalendár ochrany lesa. Pol'nochem a.s. a v závislosti na type borky (hladká, hrubá šupinatá) sa pohybovala od 0,3 do 0,8 kg. Keďže terénne pokusy sme založili v roku 2010 a v súčasnosti začíname vyhodno- Ing. Slavomír Find'o, CSc. covať jeho účinnosť, je predčasné robiť konečné závery o účinnosti proti zveri Národné lesnícke centrum, Lesnícky výskumný ústav a fytotoxickosti voči chráneným rastlinám. Zimné kontroly natretých porastov však T. G. Masaryka 22 poukazujú na veľmi dobrý repelentný efekt, ktorý sme dosiahli najmä tým, že kom- 96092 Zvolen ponenty prípravku po jeho aplikovaní dlhodobo a postupne uvoľňujú silne zapácha- Email: ť
[email protected] júce látky, ktoré spôsobujú veľmi nepríjemný čuchový vnem. Okrem toho zdrsňujúca prímes umocňuje odpudzujúci účinok. V roku 2011 ukončíme hodnotenie terén· nych pokusov a zverejníme ich výsledky na osobitnej webovej stránke, letákoch a v pripravovanej knižnej publikácii. V tejto fáze výskumu môžeme konštatovať, že vývojový biopreparát s pracovným názvom Repe/ak bude vhodný pre použitie v lesníctve, prípadne aj iných oblastiach rastlinnej výroby a ochrane prírody. Z celého spektra prostriedkov individuálnej mechanickej ochrany sa zrnienirne o plastických sieťovinách, ktoré výrobcovia dodávajú buď ako trubice alebo pletivč v rôznych šírkach. Polynetové pletivo široké 150 cm sa už od roku 1980 s úspechorn
f~
