Časopis žiakov 1. stupňa ZŠ Červeník
V čísle uvidíš: Deň matiek Ako sme strávili čas v škole v prírode Škola v prírode očami detí Hádanky, hlavolamy Vtipy Tajnička Príbehy zo života zvierat Príbehy zo života detí Príbehy s poisťovňou Listy chorému spolužiakovi
Čaute, decká! Je tu máj – mesiac plný kvetín, lásky, úsmevov a sviatkov. Mama. Aké obyčajné slovo. Dve slabiky, ktoré sa celkom ľahko vyslovia i napíšu. Ale čo všetko v sebe ukrývajú vyjadrili žiaci v svojich básňach.
Mamičky oslavovali druhú májovú nedeľu svoj sviatok. Druháci si pripravili vystúpenie. Mamičkám recitovali básne. Deti hrali scénku o Snehulienke a spievali piesne. Žiaci pripravili pohostenie. Mamičkám sa besiedka veľmi páčila. Žiaci 2. ročníka V obchode Raz som bol s mamou v obchode s oblečením. Mama si pozerala sukne. A zrazu som sa obzrel a mama tam nebola. Začal som sa báť, že odišla. Našiel som ju sklonenú za závesom. Veľmi som sa potešil. K. Ecker, 2. ročník
Mamičke Mamička, mamička, veľmi ťa ľúbim, všetko na svete ti sľúbim. Si ako jasná hviezdička, bozkám ťa na líčka. Si kus môjho srdiečka. E. Manáková, 1. ročník
Matka Mamička ! Si ako jasná hviezdička, znesiem ti jednu z nebíčka. A. Hanzel 1.roč.
Mamička Mami, mami, mamička, si kúsok nebíčka, bozkám ťa preto na líčka. N. Solčanská 1.roč.
Pre mamičku Mamička moja, ty si moje slniečko, z lásky ti darujem celé moje srdiečko. Dám ti aj ružičku, celú peknú kytičku. Napísal som básničku pre moju mamičku. P. Šoka, 3. ročník
2
Mama je Tvoj poklad, ktorý ťa vychováva od malička a stále Ti pomáha. Dáva Ti rady do života. Vždy, keď potrebuješ pomoc, mama Ti pomôže. Ak potrebuje pomoc mama, tak jej pomôž Ty. Mama je Tvoj poklad drahý a mal by si si ju vážiť a poslúchať, lebo je jediná a jedinečná. Stále sa o Teba stará. Varí Ti, pečie Ti, stará sa o Teba... (R. Toráč a J. Blaško , 4. roč.)
Mamička.
Čo nám dáva ruka mamy?
Moja milá mamička je ako z ruže kvet. Nedala by som ju za celučký, celý svet. Keď ma na líčko pohladí, moja detská tvárička sa rozžiari. Rada ju mám, a preto jej pusu dám. A. Koptáková, 4. roč.
Moja maminka Moja milá mamička si moja hviezdička. Moja milá maminka, nevymenil by som Ťa za tatinka. A. Húšťava, 4.roč. K. Ecker, 2. ročník
3
Škola v prírode Hurá!!! Nastal dlhoočakávaný pondelok, deň nášho odchodu do Školy v prírode v Podskalí pri Považskej Bystrici. Nasadli sme do krásneho poschodového autobusu, posledný krát sme zakývali svojim blízkym a vybrali sme sa v ústrety novým zážitkom. Čakala nás prekrásna príroda Strážovských vrchov, ktoré sme postupne spoznávali a zdolávali. Prvý deň sme vystúpili na skalu s názvom Podskalský Roháč.
Hoci sme po tomto výstupe boli unavení, večer sme si nenechali ujsť veselú opekačku.
Ďalší deň sme uskutočnili vychádzku do najbližšej dediny Podskalie. Videli sme v nej zaujímavé drevenice, kostol, navštívili obchod. Pútavé boli aj súťaže s animátormi. Boli sme rozdelení do troch skupín: Sokoli, Mudrci a Svorka vlkov. Tieto skupiny navzájom medzi sebou súperili. Predposledný deň sa vyznačoval náročnou turistikou do blízkeho lesa. Čakali nás v ňom strmé kopce, ale radosť nám priniesla nádherná príroda: vysoké mravenisko, krásne a mohutné buky, zazelenané smrekovce, vyvrátené stromy, obrovské skaliská. Našli sme lebku srnky, konáriky boli obrastené lišajníkmi. 4
Posledné popoludnie sa vyznačovalo tvorivosťou. Každá skupina mala vymyslieť podľa vlastnej fantázie jeden spoločný výtvor. Podarilo sa nám vyrobiť ihrisko, stíhačku, robota, raketu... Večery sme trávili pri hudbe formou diskoték, karnevalu, súťaže CERES má talent.
Posledný deň sme sa s ľútosťou rozlúčili s krásnou prírodou a veselými animátormi: Majkou, Mirkou a Palinom. Doma sme potom dlho rozprávali o prežitých zážitkoch.
Prvý deň v škole v prírode 5
Do školy v prírode sme cestovali z Červeníka do Podskalia na poschodovom autobuse. Keď sme tam dorazili, najprv sme išli na obed a potom sme si oddýchli. Po oddychu sme išli s animátormi súťažiť. Nasledoval olovrant. Po ňom sme sa opäť hrali s animátormi – Paľom, Majkou a Mirkou. Po večeri sme mali diskotéku. Večer v izbe sme sa kŕmili sladkosťami, ktoré nám nabalili naše maminky. Neskoro večer sme konečne zaspali. Tak sme prežili prvý deň. E. Ješko, 2. ročník
Škola v prírode Boli sme na Podskalskom Roháči, veľmi sa mi to tam páči. Po obede sme súťažili a na ihrisku sme sa hrali.
Boli tam animátori, oni nám hry vymýšľali. Bola tam aj opekačka, k tomu bola špekačka. Keď sme išli domov, videli sme veľa stromov. M. Urminská, 2. ročník
Škola – krásna vec Škola v prírode je krásna vec, majú tam aj dobrú pec. Chodili sme na túry a videli jedovaté salamandry.
Mali sme aj opekačku, upiekli sme si špekačku. Keď sme išli domov, videli sme hrd Beckov. S. Kaučík, 2. ročník
Život v škole v prírode V škole v prírode som makal, prvú noc som aj plakal. Sokoli nám pomáhali, animátori tváre maľovali. Opekačka bola popoludní, bol som majster v opekaní. M. Danihel, 2. ročník
Zabav sa ☺ 6
Farár sa pýta na hodine náboženstva detí: - Kto chce ísť do neba? Hlásia sa všetci okrem Jožka. - Prečo ty do neba nechceš? - Pretože mamička povedala, že mám ísť zo školy rovno domov. ☺☺☺ Letí lietadlo s Čechmi a Slovákmi a havaruje na československých hraniciach. Kde pochovajú pozostalých? (íviž etše ús ílatsozop ,edkin) ☺☺☺
Príde Jožko zo školy a otec sa ho pýta: - Čo ste dnes robili v škole? - Písali sme písomku. - A koľko otázok si vedel? - Dve. - A ktoré? - Meno a priezvisko! ☺☺☺ Ide babka s vnukom Jankom do kostola. Janko zazrie na zemi 100 korún: - Babka, môžem si ich zobrať? - Nie, čo je na zemi sa nezdvíha. Babka sa po chvíli šmykne a padne na zem. - Janko, zdvihni ma! - Nie! Čo je na zemi sa nedvíha!
(M. Ješko a P. Poláčik, 3.roč.)
Čo vidíš... Kačku alebo zajaca?
Tvár ženy alebo saxofonistu?
Sú čiary rovné alebo krivé? Zober si pravítko a uvidíš, že sú rovné a navzájom rovnobežné.
7
Ktorý vnútorný štvorec je väčší?
8
O troch medveďoch Bola raz jedna medvedica, ktorá mala dve medvieďatá. Ako rástli, tak sa naháňali v lese. Ale v jeden deň tam prišli poľovníci a vystrelili. Našťastie nie na medvieďatá. Poľovníci vystrelili na zajaca. Medvede sa naplašili toho výstrelu a utekali za mamou, u ktorej sa už ničoho nebáli a boli v bezpečí. (J. Blaško, 4. ročník) O TROCH MYŠIACH
Kde bolo tam bolo, boli
.
.
Tie myši boli veľmi chamtivé. Jedného dňa sa vybrali hľadať potravu. Jedna našla
, druhá
a tretia
. Keďže boli
veľmi lakomé a s nikým sa nechceli podeliť, zjedli všetko samé. Potom im bolo veľmi zle. Mali veľké bruchá a chceli utekať pred kocúrikom Murom. Nevládali. Zjedol ich...
Emka v škole
M. Sobolčiak, 4. ročník
Kde bolo, tam bolo, žilo jedno dievčatko menom Emka. Emka akurát išla po prvý raz do školy, keď sa jej zrazu začali vysmievať. „Ema, Ema čo spadla z Jupitera!“ Emka sa rozplakala a utekala naspäť domov. Doma sa mamine vyžalovala. Mama sa opýtala: „Kto to bol? Kto sa ti začal vysmievať!?" Emka jej odpovedala: „Poď so mnou do školy, tam ti ich ukážem!!!“ Išla teda mama s Emkou do školy a tam ukázala na Fera, Jana a Jura. Mama im začala dohovárať: „Chlapci, nehanbíte sa, takto sa malému dievčatku vysmievať!!!“ Chlapci sa začali hneď ospravedlňovať a povedali, že to už nikdy neurobia. (Alžbeta Škublová, 4. ročník) O troch kozliatkach Bola jedna mama a tri kozliatka Fero, Rišo a Šišo. Raz im mama povedala: -Idem do Kauflandu, kúpim vám mliečka a cukríkov. Ale neotvárajte vlkovi . A kozliatka povedali - Dobre mama. Mama odišla. Vlk prišiel za chvíľu ku dverám: – Kozliatka, doniesla som vám mliečka a cukríky. Šišo pozrel cez ďalekohľad a videl vlka. - Neotvorím ti, lebo ty si vlk! Aj tak nás nezješ. A už išla ich mama, videla vlka. Hneď, ako ho videla zavolala policajtov. Vlk za pokus o zjedenie dostal 10 rokov. (Lukáš Tkáč,4.ročník)
Jedna blondínka hovorí druhej: „Môj pes klame!“, a tá druhá hovorí:“ „To nemôže byť pravda, lebo psi nevedia klamať!“. Prvá hovorí: „Fakt, pozri: Dunčo, ako robí mačka?“ „Haf!!!“ „Vidíš?“
-Ocko, vieš sa podpísať aj so zatvorenými očami? -Jasné!!! -Tak ja zhasnem svetlo a podám ti žiacku knižku.
›››‹‹‹
›››‹‹‹ Ide ujo do kaderníctva a má štyri vlasy. Ujo prosí kaderníčku: „Prosím vás, učesala by ste mi jeden vlas dozadu, druhý dopredu, tretí doľava a štvrtý doprava?“ Ako pani kaderníčka češe, pri česaní sa jej odtrhne jeden vlas. Upozorňuje uja: „Ujo, odtrhol sa vám jeden vlas.“ Ujo hovorí: „To nevadí, tak jeden dajte doprava, druhý doľava a tretí doprava.“ Keď pani kaderníčka češe, tak sa jej ďalší vlas odtrhne. Pani kaderníčka hovorí: „Ujo, odtrhol sa vám druhý vlas.“ Ujo na to: „To nevadí, tak mi dajte jeden doprava a druhý doľava.“ Ako pani kaderníčka češe, češe, tak sa mu tretí vlas odtrhne. Pani kaderníčka hovorí ujovi: „Ujo, odtrhol sa vám jeden vlas.“ Ujo na to: „To nevadí, tak budem rozstrapatený...“
›››‹‹‹
Ak si chytrý, uhádneš! Je to červené, má to zelené vlasy. Čo je to ? (aničjar)
Je to červené a skáče to hore-dole. Čo je to ? (Rajčina na trampolíne.)
›››‹‹‹
10
Stretnú sa Rus, Maďar a Slovák. Rus hovorí: -My máme toľko tankov, že vás zničíme. Maďar hovorí: -My máme toľko rakiet, že vás zničíme. A Slovák hovorí: -My máme toľko cigánov že vám to všetko pokradnú.
›››‹‹‹
Dovolenka v Chorvátsku Raz som išla s rodinou na dovolenku do Chorvátska. Cesta bola veľmi dlhá, trvala takmer 12 hodín. Bývali sme v nádhernom útulnom domčeku so súkromnou plážou. Každé skoré ráno som chodila strmými schodmi na pláž nadýchať sa čerstvého vzduchu, kvôli mojej astme. Zvyčajne po hodine som išla na raňajky. Po raňajkách sme išli na pláž znovu dolu schodmi. Tie schody som musela zdolávať za deň veľakrát. Niekedy sme išli k sesterniciam na pláž a inokedy oni zase k nám. Jedného dňa sme prišli večer z pláže a išli sme na návštevu k našej rodine, ktorá bývala od nás asi 15 metrov, lebo moja sesternica práve oslavovala narodeniny. Bola to super oslava trvala až 3 hodiny. Na druhý deň som musela opäť veľmi skoro vstávať. Šla som ako zvyčajne dolu schodmi a spadla som. Poranila som si ruku a tak sme išli hneď do nemocnice. Našťastie rodičia pred odchodom na dovolenku nás všetkých poistili. A tak poisťovňa GENERALI mi zaplatila lekára. On mi povedal, že ruka je zlomená. Dal mi ju do sadry a šli sme domov, lebo to bol posledný deň dovolenky. Napriek tomu to bola skvelá dovolenka. Keď som prišla domov poisťovňa mi poslala ako bolestné hračku. A. Koptáková, 4. ročník
Raz išlo malé dievčatko Sonička s rodičmi na dovolenku. Pobalili sa a Sonička si zobrala so sebou svojho obľúbeného macka. Keď prišli na letisko, nasadli do lietadla. Predtým ako odišli sa nechali poistiť. Keď už boli v Chorvátsku na letisku, zistili, že sa im stratil kufor. V tom kufri bol aj Soničkin macko. Hľadali kufor všade, ale nemohli ho nikde nájsť. Našťastie boli poistení v poisťovni GENERALI. Boli smutní zo straty vecí, ale zároveň šťastní, že sa im nič horšie nestalo. Aj keď sa kufor nenašiel, od poisťovne dostali aspoň odškodné. Mamička zobrala Soničku do obchodu s hračkami, kde si kúpila nového macka. Cez to leto sa ešte spolu vybrali na stanovačku do lesa ku krásnemu jazierku. Nepríjemnosť s kufrom im pripomínal už len nový macík. Nakoniec to boli vydarené prázdniny. M. Fischerová, 4. ročník
11
Druhák Jakubko Sobota je v tomto čase v nemocnici. Jeho spolužiaci sa rozhodli trochu ho rozveseliť a napísali mu listy. Tu sú niektoré z nich.
12
Prajeme mu skoré uzdravenie a posielame mu obrázky na vyfarbovanie.
13
