územný plán mesta ŠAHY A t e x t o v á č a s ť október 2001 Mestským úradom Šahy

územný plán mesta

ŠAHY A textová časť

október 2001 názov dokumentácie:

územný plán mesta (ÚPN-O) Š a h y

obstarávateľ dokumentácie:

mesto Š a h y, zastúpené Mestským úradom Šahy

kód obce:

50278

spracovateľ dokumentácie:

architektonická kancelária Drahovský a Pásztor Košice, Tomášikova ul. 31 architektonická kancelária ARKA, spol. s r.o. Košice, Zvonárska ul. 23

dátum vypracovania:

október 2001

hlavný riešiteľ:

Ing.arch. Jozef Ž i a r a n akademický architekt r.č. SKA 1315 RA 1295

urbanistická koncepcia:

Ing.arch. Dezider K o v á c s Doc. Ing. arch. Peter P á s z t o r, PhD. Ing.arch. Jozef Ž i a r a n akademický architekt

technické vybavenie územia:

Ing. Juraj J o c h m a n n Ing. Vojtech P e j k o

tvorba krajiny a ekológia:

Ing.arch. Jozef Ž i a r a n akademický architekt Ing. Vojtech P e j k o

ochrana PPF a LPF:

Karol L e l k e š

počítačové spracovanie:

Ing.arch. Dušan M a r e k

kresličské a technické práce, digitalizácia a adjustácia:

konzultácie, podklady:

Súhrnný

obsah

Magdaléna M a x i m o v á Anna V a r h a ň o v s k á Helga Z a d u b a n o v á Helena Š i m č á k o v á

Ing. Robert R i g ó, Robert R a k y t a (Mestský úrad Šahy) Ing.arch. Vladimíra K o t r u s z o v á (Pamiatkový ústav Nitra) József W o l e n t, Mgr. Silvia N o z d r o v i c k á (Ipeľská únia Šahy)

dokumentácie:

Kompletný elaborát územného plánu (ÚPN-O) mesta Šahy je vypracovaný v tomto rozsahu: 2

A-

Textová časť vrátane grafických príloh, tabuliek a vyhodnotenia záberov PPF

B-

Záväzná časť regulatívy územného rozvoja mesta

C-

Výkresová časť v zložení: 1. Návrh priestorového usporiadania a funkčného využívania územia 2. Komplexný urbanistický návrh 3. Komplexný urbanistický návrh s výhľadom ďalšieho rozvoja mesta 4. Návrh verejného dopravného vybavenia 5. Návrh verejného technického vybavenia vodné hospodárstvo 6. Návrh verejného technického vybavenia energetika a spoje 7. Návrh verejnoprospešných stavieb 8. Návrh perspektívneho využitia PPF na nepoľnohospodárske účely 9. Návrh ochrany a tvorby krajiny a územného systému ekologickej stability 10. Návrh regulačného plánu centrálnej zóny mesta

D-

m 1:10 000 1: 5 000 1: 5 000 1: 5 000 1: 5 000 1: 5 000 1: 5 000 1: 5 000 1:10 000

1: 2 000

Doklady

Územný plán mesta je vypracovaný a obstarávateľovi dodaný v piatich vyhotoveniach. Výkresová časť dokumentácie je vypracovaná v digitalizovanom prevedení, výkresy čís. 1 a 9 sú dodané v xerografických kópiách.

Obsah 1. 1.1. 1.2. 1.3. 1.4. 1.5. 1.6.

textovej

časti

Úvod Zadanie a dôvody pre vypracovanie dokumentácie Hlavné úlohy a ciele územného plánu Vymedzenie riešeného územia a návrhové obdobie územného plánu Spôsob vypracovania a prejednania územného plánu Údaje o použitých územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii Mapové podklady 3

6 6 6 7 7 8 8

2.

Základná charakteristika mesta a jeho katastrálneho územia

9

3.

Záujmové územie mesta a jeho širšie územné vzťahy a väzby

10

4. 4.1. 4.1.1. 4.1.2. 4.1.3. 4.1.4. 4.2. 4.3. 4.4. 4.4.1. 4.4.2. 4.5. 4.6.

Predpoklady ďalšieho územného rozvoja mesta Prírodné podmienky Geomorfologické a geologické pomery Klimatológia Hydrologické pomery Pôdne pomery Krajinná ekológia Ochrana prírody a krajiny Demografické a sociálno-ekonomické východiská Obyvateľstvo Zamestnanosť a ekonomická aktivita obyvateľstva Aktuálne a výhľadové potreby rozvoja mesta Požiadavky, vyplývajúce z nadradených územnoplánovacích zámerov a koncepcií Územno-technické možnosti rozvoja Osobitné podmienky alebo obmedzenia rozvoja mesta Možnosti využitia jestvujúcej územnoplánovacej dokumentácie

12 12

4.7. 4.8. 4.9. 5. 5.1. 5.1.1. 5.1.2. 5.2. 5.3. 5.3.1. 5.3.2. 5.3.3. 5.4. 5.4.1. 5.4.2. 5.4.3. 5.4.4. 5.4.5. 5.4.6. 5.4.7. 5.5. 5.6. 5.7. 5.8. 5.9. 5.10. 6. 6.1. 6.2. 6.3. 6.4. 6.5. 6.6. 6.7. 7. 7.1. 7.1.1. 7.1.2. 7.2.

Urbanistická koncepcia navrhovaného rozvoja mesta Vývoj a súčasný stav urbánnej štruktúry mesta Deterajší stavebný a urbanistický vývoj mesta Súčasný stav urbánnej štruktúry Variantné koncepcie rozvoja mesta a rozvojové alternatívy Návrh ďalšieho rozvoja a priestorového usporiadania mesta Urbanistická koncepcia a kompozícia Priestorová štruktúra mesta Regulácia funkčného využitia plôch Návrh rozvoja jednotlivých funkčných zón Bývanie, bytový fond a obytné plochy Výroba a skladové hospodárstvo Občianska vybavenosť Centrálna mestská zóna Šport, rekreácia a cestovný ruch Špecifická vybavenosť Mestská zeleň Technické vybavenie územia Zásady ochrany pamiatkových hodnôt Zásady rozvoja mesta z hľadísk ochrany a tvorby životného prostredia Zásady rozvoja mesta z hľadísk nárokov a potrieb ekologickej optimalizácie, ochrany prírody a tvorby krajiny Zásady rozvoja mesta z hľadísk jeho trvalej udržateľnosti Zásady rozvoja mesta z hľadísk regionálnych a cezhraničných vzťahov Koncepcia verejného dopravného vybavenia Cestná doprava Železničná doprava Hromadná doprava osôb Vnútromestská komunikačná sieť Pešie a cyklistické komunikácie Statická automobilová doprava Negatívne účinky dopravy a ochrana proti nim Koncepcia verejného technického vybavenia Vodné hospodárstvo Zásobovanie vodou Odkanalizovanie územia a čistenie odpadových vôd Vodné toky a ochrana pred veľkými vodami 4

12 12 15 16 16 17 19 20 25 28 29 31 31 32 34 34 34 36 38 43 43 44 51 57 57 65 68 70 71 72 73 74 76 79 81 84 85 87 87 88 89 90 91 91 92 94 94 94 97 99

7.3. 7.3.1. 7.3.2. 7.3.3. 7.3.4. 7.4.

Energetika Zásobovanie elektrickou energiou Zásobovanie plynom Zásobovanie teplom Produktovody Zariadenia spojov

101 101 104 105 106 106

8.

Požiadavky na asanácie, na sanačné úpravy a na rekultiváciu krajiny

108

9.

Navrhované zmeny funkčného využitia plôch

110

10.

Návrh na úpravy a rozšírenie zastavaného územia mesta

110

11.

Verejnoprospešné stavby

111

12.

Vyhodnotenie perspektívneho použitia poľnohospodárskeho pôdneho fondu na nepoľnohospodárske účely

114

Riešenie rozvoja mesta z hľadísk záujmov obrany štátu, civilnej obrany a požiarnej ochrany

117

14.

Stratégia rozvoja mesta a etapizácia výstavby

118

15.

Návrh na spracovanie podrobnejšej územnoplánovacej dokumentácie

118

13.

Zoznam grafických príloh v textovej časti dokumentácie: - záujmové územie mesta - schéma širších územných vzťahov a väzieb - výrez z návrhu r-úses okresu Levice - návrh priestorového usporiadania a funkčného využívania územia - rozdelenie mesta na urbanistické obvody - návrh ochrany a tvorby krajiny a územného systému ekologickej stability

za str. 10 za str. 10 za str.16 za str. 43 za str. 44 za str. 83

1. Ú v o d 1.1. Zadanie a dôvody pre vypracovanie územného plánu Posledný a dosiaľ platný Územný plán sídelného útvaru Šahy vypracoval v rokoch 1975-1980 Štátny inštitút urbanizmu a územného plánovania Urbion Bratislava. Územný plán bol v roku 1984 prehodnotený z hľadiska sprísnenia (a obmedzenia) záberov poľnohospodárskeho pôdneho fondu, určených pre územný rozvoj mesta. V roku 1988 bola konštatovaná zastaranosť tohoto územného plánu a následne začal Urbion Bratislava v roku 1989 vypracovávať novú územnoplánovaciu dokumentáciu. Jej spracovávanie však bolo po roku 1990 zastavené vo fáze neukončeného konceptu riešenia a po následnom zániku Urbion-u sa už v prácach na územnom pláne nepokračovalo. V súčasnosti teda mesto Šahy nemá vypracovanú žiadnu vyhovujúcu komplexnú územnoplánovaciu dokumentáciu, ktorou by bolo možné riadiť a usmerňovať urbanistický rozvoj mesta v zmysle jeho aktuálnych a výhľadových potrieb. 5

V júni 1992 bol uznesením Mestského zastupiteľstva čís. 14.IV/92 schválený materiál „Riešenie územnoplánovacích potrieb mesta Šahy“, ktorý koncepčne spracoval bývalý Útvar hlavného architekta okresu Levice. V materiáli sa hodnotí súčasný stav mesta z hľadiska územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie a navrhujú sa zásady rozvoja mesta z hľadiska jeho súčasných a výhľadových potrieb s ohľadom na požiadavky na vypracovanie nového územného plánu mesta. V septembri 1999 vypísal Mestský úrad Šahy podľa Zákona o verejnom obstarávaní užšiu obchodnú súťaž na vyhľadanie spracovateľa územného plánu mesta. Na základe výsledkov tejto súťaže boli ako spracovatelia nového územného plánu vybraní Architektonická kancelária Drahovský a Pásztor Košice (zastúpená Doc.Ing.arch. Petrom Pásztorom, Ph.D.) v spolupráci s Architektonickou kanceláriou ARKA, spol. s r.o. Košice.

1.2. Hlavné úlohy a ciele územného plánu Územný plán mesta Šahy je vypracovaný ako principiálne a zásadne nová územnoplánovacia dokumentácia, ktorá vychádza zo zhodnotenia súčasného stavu sídla, vyhodnotenia potrieb ďalšieho územného rozvoja, prestavby a obnovy mesta, zo zhodnotenia jeho rozvojových možností a územnej a priestorovej disponibility. Nejde teda o aktualizáciu či prepracovanie terajšej ÚPD, ale o vypracovanie novej ÚPD, vychádzajúcej z nových sociálno-ekonomických podmienok a potrieb územného rozvoja mesta a umožňujúcej právnu reguláciu (usmerňovanie) tohto rozvoja. Územným plánom by sa mala založiť dlhodobá koncepcia urbanistického rozvoja mesta, zakotvená v realite možností a obmedzení a usmerňovaná žiadúcnosťou a primeranosťou dlhodobých cieľov tvorby vyváženej mestskej priestorovej štruktúry. Zároveň by nová územnoplánovacia dokumentácia mala mať formu právne záväzného dokumentu - regulačného plánu, ktorý by bol podľa možnosti liberálnym, pritom však v taxatívne vymedzených oblastiach záväzným nástrojom regulácie mestského územného a stavebného rozvoja, opierajúceho sa o autoritu zákonov a o autoritu rozhodnutí orgánov mestskej samosprávy. Takto spracovaný územný plán by definoval hlavné princípy mestskej urbanistickej koncepcie a priestorovej kompozície, určoval osobitné podmienky alebo obmedzenia rozvoja, sanácie a revalorizácie mestského územia. Záväzne by stanovoval regulatívy, vzťahujúce sa k faktorom verejných (mestských) záujmov a k verejným priestorom a funkciám v meste, vymedzoval (alebo i obmedzoval a limitoval) možnosti využitia územia a určoval prípustný spôsob jeho zastavania, resp. intenzity jeho využívania. Zároveň by orientačne vymedzoval plochy rezerv dlhdoobých koncepčných zámerov a stanovoval i podmienky pre využitie územia a pre výstavbu v priestoroch špecificky limitovaných či obmedzovaných (ochranné pásma, prírodné a krajinné prvky, ekosystém a pod.). Takto koncipovaný územný plán má byť otvoreným systémom riešenia priestorových vzťahov, definovania zásad rozvoja mesta a jeho zástavby. Nový územný plán by mal mať prednostne charakter ponuky. Má byť podkladom pre praktickú činnosť mestského stavebného úradu a zároveň tiež podnecovateľom, usmerňovateľom, koordinátorom a regulátorom mestskej a občianskej (ekonomickej a mimoekonomickej) aktivity a iniciatívy.

1.3. Vymedzenie riešeného územia a návrhové obdobie územného plánu Ako územie, určené k riešeniu bol stanovený sídelný útvar (mesto) Šahy, vrátane územne odlúčených miestnych častí Preseľany n. Ipľom a Tešmák, v hraniciach ich katastrálnych území. Tieto katastrálne územia majú celkovú rozlohu 4.274 ha, z toho Šahy zaberajú 1.397 ha, Preseľany 1.036 ha a rozloha katastrálneho územia Tešmáku je 1.841 ha. Celé katastrálne územie mesta je riešené v meradle 1:10 000. Intenzívne urbanizované plochy mesta Šahy a jeho miestnych častí Preseľany a Tešmák, v rozsahu cca 2.500 ha, sú zároveň riešené v podrobnostiach meradla 1:5 000. V roku 1991 mali Šahy podľa výsledkov sčítania obyvateľstva, domov a bytov celkom 8.179 obyvateľov. Do konca roku 1997 sa počet obyvateľov mesta zvýšil na 8.520. Územne odlúčená miestna časť Preseľany mala v roku 1991 438 obyvateľov, v Tešmáku bývalo 623 obyvateľov. V súčasnosti majú Šahy celkom 8.167 obyvateľov (údaj k 15.9.2001). Užšie záujmové územie mesta zahŕňa okrem Šiah ďalších 12 obcí: Hrkovce, Veľké a Horné Turovce, Plášťovce, Ipeľské Úľany, Dolné a Horné Semerovce, Tupú, Demandice, Sazdice, Kubáňovo a Vyškovce n.Ipľom. Do širšieho záujmového územia Šiah možno zahrnúť i Ipeľský Sokolec, Lontov, 2 Hokovce a Slatinu. Užšie záujmové územie má rozlohu 24.247 ha (244,67 km ) a v roku 1991 malo 2 15.666 obyvateľov. Širšie vymedzené záujmové územie Šiah má rozlohu 30.159 ha (301,59 km ) a v 6

roku 1991 malo 18.192 obyvateľov. Približne v rozsahu týchto sídiel a s prihliadnutím na potrebu demonštrovania väzieb na priľahlé územia okresov Veľký Krtíš a Krupina a na pohraničnú časť územia Maďarskej republiky sú v územnoplánovacej dokumentácii mesta riešené širšie územné väzby a vzťahy Šiah a ich zázemia a záujmového územia. Návrhové obdobie územného plánu mesta je orientačne ohraničené rokom 2015, s urbanistickým riešením výhľadového rozvoja mesta cca do rokov 2025 - 2030.

1.4. Spôsob vypracovania a prejednania územného plánu Vypracovanie územného plánu mesta vychádza z ustanovení zákona čís. 50/1976 Zb. (stavebný zákon) v znení zákona NR SR čís. 237/2000 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a nadväzujúcej vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR čís. 55/2001 Z.z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii. V súlade s akceptovanou ponukou zhotoviteľa vo výberovom konaní bol územný plán vypracovaný v nasledovných, na seba nadväzujúcich, pracovných fázach: - prípravné práce, prieskumy a rozbory - urbanistická štúdia územného rozvoja mesta - návrh zadania územného plánu - návrh riešenia územného plánu mesta Postup vypracovania územného plánu bol oproti štandardnému postupu modifikovaný v tom, že koncept územného plánu bol nahradený variantnými urbanistickými štúdiami územného rozvoja mesta (v zmysle § 21 odst. 8 Stavebného zákona, s dopracovaním vybraného variantu rozvoja. Prípravné práce a prieskumy a rozbory riešeného územia boli začaté v novembri 1999, ukončené boli vo februári roku 2000. Variantné urbanistické štúdie boli s obstarávateľom prejednané v júli 2000 a na základe výsledkov prejednania bola vypracovaná urbanistická štúdia územného rozvoja mesta. Štúdia bola verejnoprávne prejednaná v decembri 2000. Na základe výsledkov prejednania urbanistickej štúdie bolo v marci 2001 vypracované Zadanie územného plánu mesta. Po prejednaní podľa § 20 stavebného zákona bolo zadanie 27. júna 2001 schválené Mestským zastupiteľstvom. Súborné stanovisko a pokyny pre vypracovanie návrhu územného plánu posúdila a odsúhlasila „ad hoc“ komisia, ustanovená Mestským zastupiteľstvom. Schválené Zadanie územného plánu mesta s vyhodnotením pripomienkového konania k urbanistickej štúdii so súborným stanoviskom obstarávateľa boli základnými podkladmi pre vypracovanie návrhu územného plánu. Návrh územného plánu mesta bol pred jeho schválením prerokovaný podľa ustanovení §§ 22 25 stavebného zákona.

1.5. Údaje o použitých územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii Pre vypracovanie územného plánu mesta Šahy boli použité najmä tieto podklady: - Prieskumy a rozbory k územnému plánu mesta Šahy (ARKA Košice, 2000) - Územný plán veľkého územného celku (ÚPN-VÚC) Nitriansky kraj (AUREX Bratislava, 1998) - Koncepcia územného rozvoja Slovenska II (MŽP SR, AUREX Bratislava, 1998) - Koncepcia územného rozvoja Slovenska 2001 (AUREX Bratislava, 2000) - Regionálny územný systém ekologickej stability (R-ÚSES) okresu Levice (EKOPOLIS Bratislava, 1995) - Hodnotenie a návrhy vegetácie pre sídelný útvar Šahy (Ipeľská únia Šahy, 2000) - Riešenie územnoplánovacích potrieb mesta Šahy (ÚHA okresu Levice, 1992) schválené uznesením MZ Šahy čís. 14-IV/92 - Návrh na vyhlásenie mestskej pamiatkovej zóny v meste Šahy (Pamiatkový ústav Bratislava, regionálne stredisko Komárno, 1995) - Návrh chránenej krajinnej oblasti Poiplie (SAŽP-COP Banská Bystrica, 1997) 7

Kompletný zoznam použitých podkladov, najmä odvetvového charakteru, je uvedený v elaboráte textovej časti prieskumov a rozborov k tomuto územnému plánu.

1.6. Mapové podklady Pre vypracovanie územného plánu mesta boli z Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, Geodetického a kartografického ústavu, Mapová služba Bratislava, získané nasledovné mapové podklady: - technicko-hospodárska mapa (THM) m 1:1000, v rozsahu celého zastavaného územia sídla Šahy, Preseľany n.Ipľom, Tešmak - štátna mapa odvodená (ŠMO 5) m 1:5000, v rozsahu celých katastrov Šiah, Preselian a Tešmáku - základná mapa SR (ZM 10) m 1:10 000, v rozsahu celých katastrov Šiah, Preselian a Tešmáku. Územný plán mesta je vypracovaný na listoch základnej mapy v m 1:10 000 (katastrálne územia) a na digitalizovaných generalizovaných mapových podkladoch v m 1:5000 (podrobnejšie riešenie zastavaných území). Digitalizované prevedenie týchto máp, vrátane ich aktualizácie na základe nového stavu v mapách 1:10 000, resp. 1:1000, zabezpečila architektonická kancelária ARKA, spol. s r.o. v spolupráci s MsÚ Šahy. Na digitalizovaných mapách v m 1:2000, získaných generalizáciou máp 1:1000, je vypracovaný regulačný plán ťažiskových priestorov mesta (CMZ-PZ). Okrem toho MsÚ Šahy zabezpečil mapové listy tzv. odtajnených vojenských máp v m 1:50 000, ktoré sa použili pre dokumentovanie širších územných vzťahov a väzieb. 2. Základná charakteristika mesta a jeho katastrálneho územia Šahy sú sídelným útvarom mestského typu, výrazne obytného (sídelného) charakteru, s menej výraznou priemyselnou a poľnohospodárskou výrobou, ktorá v poslednom desaťročí značne stagnuje. Súčasťou mesta ako územne odlúčené mestské časti sú od roku 1980, resp.1986 pôvodne samostatné obce Preseľany nad Ipľom a Tešmák, ktoré si naďalej zachovávajú svoj pôvodný vidiecky charakter. Mesto leží na juhovýchodnom okraji Levického okresu a Nitrianskeho kraja, na dôležitej medzištátnej ceste európskeho významu E77 (Krakow - Budapest), zabezpečujúcej diaľkové tranzitné vzťahy medzi Baltom a Balkánom. Prechádza ním lokálna železničná trať čís. 153 Zvolen - Šahy Čata, ktorá bola do roku 1945 súčasťou železničnej trate (Budapešť) - Vác - Zvolen, resp. Čata - Šahy - Ipolytarnóc - Lučenec. Mesto Šahy, podľa Koncepcie urbanizácie Slovenska klasifikované ako centrum ťažiska osídlenia regionálneho významu, svojou vybavenosťou zabezpečuje základné potreby obyvateľov mesta, jeho územne odlúčených miestnych častí a ďalších 12 - 16 obcí svojho záujmového územia, ktoré sú na mesto napojené v zásade radiálnou sústavou štátnych ciest I. - III. triedy. Celé katastrálne územie mesta má výmeru 4.274 ha. Južná časť katastra v celom rozsahu hraničí s Maďarskou republikou. Katastrom preteká rieka Ipeľ so širokou údolnou nivou, zo severovýchodnej strany doňho zasahujú zalesnené výbežky Krupinskej pahorkatiny. Výmera poľnohospodárskej pôdy je cca 65 %, z čoho cca 57 % je orná pôda. Lesné pozemky sú na celkovej rozlohe katastrá zastúpené cca 20%-mi. Približne do rokov 1993 - 1995 bola poľnohospodárska pôda intenzívne veľkovýrobne využívaná, v súčasnosti je jej využitie poznamenané celoštátnou stagnáciou až úpadkom poľnohospodárskej výroby. Katastrálnym zázemím mesta prechádzajú niektoré celoštátne dôležité trasy technickej infraštruktúry - ropovod Družba, vrátane trasy do MR, 400 kV elektrické vedenie Levice - MR a 110 kV vedenie Levice - Tupá - Veľký Krtíš - Lučenec. Podľa sčítania obyvateľstva, domov a bytov mali Šahy v roku 1991 vrátane miestnych častí celkom 8.179 obyvateľov, z nich 438 bývalo v Preseľanoch a 623 v Tešmaku. Na konci roku 1999 mali Šahy celkom 8.252 obyvateľov. Výroba, pochádzajúca najmä z rokov 1960 - 1990, je koncentrovaná v ucelených areáloch na severnej strane mesta. Na severozápadnej strane je rozsiahly areál Kovomontu (predtým Strojstav). Poľnohospodárska výroba má rozsiahle areály na okrajoch mesta a jeho miestnych častí. 8

Mesto je vybavené základnou technickou infraštruktúrou. Je centrálne zásobované vodou a plynom, elektrifikované a (s výnimkou časti Homok) i s vybudovanou kanalizáciou a čističkou odpadových vôd. Obytné súbory sú centrálne vykurované z blokových kotolní, ktoré sa postupne plynofikujú. Tešmak má vybudovaný vlastný vodovod, Preseľany nemajú okrem elektrickej energie vybudované žiadne iné zariadenia technického vybavenia. Väčšina zariadení základnej a vyššej občianskej vybavenosti je prirodzene koncentrovaná v ťažiskových priestoroch mesta na Hlavnom námestí a priliehajúcej časti ulice SNP. Novšia školská vybavenosť bola vybudovaná pri sídlisku Sever. Pre športovo-rekreačné využitie má mesto viacúčelový športový areál, športovú halu a rekreačný areál v časti Homok. Charakter prírodného prostredia s prevažujúcou produkčnou poľnohospodárskou krajinou nie je zvlášť priaznivý z hľadiska možností každodennej rekreácie a zotavenia. Z hľadiska kvalít životného prostredia možno mesto zaradiť medzi ešte vyhovujúce, s negatívami najmä v oblasti vplyvu automobilovej dopravy a exhalátov vykurovania pevnými palivami. Mesto Šahy, vrátane miestnych častí Preseľany a Tešmak, hraničí s katastrami obcí Vyškovce nad Ipľom, Hrkovce, Veľké Turovce, Horné Turovce, Plášťovce, Ipeľské Úľany, Veľká Ves nad Ipľom a Ipeľské Predmostie. Celá južná časť katastrov Šiah tvorí štátnu hranicu SR s MR. Územie v MR patrí do Novohradskej župy (Nógrád), s administratívno-správnym sídlom v meste Salgótarján, resp. do župy Pest (so sídlom v Budapešti). Bezprostredne susediacimi obcami na Maďarskej strane sú Bernecebaráti a Hont.

3. Záujmové územie mesta a jeho širšie územné vzťahy a väzby Za záujmové územie mesta je pre účely tejto územnoplánovacej dokumentácie možné pokladať sústavu obcí, pre ktoré sú Šahy prirodzeným spádovým centrom dochádzky za vybavenosťou a pracovnými príležitosťami. Reálne záujmové územie mesta tvoria obce bývalého Šahanského okresu (do r. 1960), s výnimkou tých, ktoré prirodzene spádujú k Dudinciam ako novšiemu sídlu s novovytváraným „mestským“ charakterom, a obcí, prirodzenejšie spádujúcich k Želiezovciam. V užšom záujmovom území mesta sa nachádza 12 obcí (vrátane mesta Šahy). V širšom záujmovom území sa nachádzajú ďalšie štyri obce z Levického okresu a k Šahám prirodzene spáduje i šesť obcí z juhozápadného okraja súčasného okresu Veľký Krtíš. Usporiadanie záujmového územia mesta je zrejmé z priloženej grafickej schémy. Bilancie obývanosti v záujmovom území mesta sú nasledovné: a) užšie záujmové územie mesta obec/mesto Šahy Dolné Semerovce Horné Semerovce Horné Turovce + Hrkovce Ipeľské Úľany Kubáňovo Plášťovce Sazdice Tupá Veľké Turovce Vyškovce n.Ipľom spolu: spolu bez Šiah

výmera katastra v ha 4.274 ha 1.321 855 1.296 820 1.568 1.205 5.050 1.823 1.215 919 1.929 24.467 ha 20.193 ha

počet obyvateľov 31.3.1991 31.12.1997 8.179 obyv. 8.520 obyv. 462 455 685 629 660 640 + + 372 neuvedené 426 392 354 323 1.804 1.782 483 449 630 624 859 833 752 725 15.666 obyv. 15.372 obyv. 7.487 obyv. 6.852 obyv.

b) obce širšieho záujmového územia/okres Levice Hokovce Ipeľský Sokolec Lontov

1.440 ha

612 obyv.

1.796

908 1.505

698 9

607 obyv. 909 641

Slatina spolu: celkom a + b

951 5.692 ha 30.159 ha

308 2.526 obyv. 18.192 obyv.

341 2.498 obyv. 17.870 obyv.

c) obce širšieho záujmového územia/okres Veľký Krtíš Hrušov Ipeľské Predmostie Kleňany Sečianky Veľká Ves n/Ipľom Vinica spolu: celkom a + b + c

2.330 ha 1.383 722 785 921 3.077 9.218 ha 39.377 ha

965 obyv. 700 403 460 419 2.037 4.984 obyv. 23.176 obyv.

-

+ pozn.: Hrkovce boli do r. 1998 súčasťou mesta Šahy Celé záujmové územie mesta je reprezentované predovšetkým intenzívne využívanou poľnohospodárskou krajinou. Severovýchodná a východná časť je zalesnená, južnú časť tvorí rozširujúce sa údolie Ipľa s otvárajúcimi sa málo výraznými údoliami jeho pravostranných prítokov Olvárskeho potoka, Krupinice, Štiavnice a Búrskeho potoka. Ekologická kvalita územia sa zvyšuje od juhu k severu a severovýchodu. V záujmovom území mesta sa nachádzajú významné zdroje prírodných liečivých a minerálnych vôd s ich ochranným pásmom na severozápadnom okraji katastrálneho územia mesta (Dudince, Santovka, Slatina). Sídelná štruktúra v záujmovom území mesta je pomerne rovnomerná a až na niektoré výnimky je usporiadaná do údolných polôh. Vo vzťahu k dominujúcemu mestu Šahy je v zásade radiálne koncentrická. Sídla majú typický vidiecky charakter, s prevládajúcou veľkosťou 350 - 700 obyvateľov. Výnimočne väčšími sú len Plášťovce a Demandice, v širšom zázemí Vinica a Ipeľský Sokolec. S výnimkou Ipeľských Úlian majú všetky obce záujmového územia do Šiah dobrý dopravný prístup, v atrakčnom okruhu do 15 km. Zázemie mesta obsluhujú predovšetkým štátne cesty I. a II. triedy - cesta I/66 a I/77 v smere na Zvolen a Levice, resp. Nové Zámky. Cesta I/75 do Veľkého Krtíša je regionálne menej významnou, významnejšou je cesta II/527, ktorá v Ipeľskom údolí prepája výraznejšie zoskupenia sídiel, čiastočne spádujúcich k Šahám. Výhľadovo plánovaná trasa južnoslovenskej rýchlostnej komunikácie, ktorá má prechádzať záujmovým územím mesta od Demandíc po Vinicu, výraznejšie zmení najmä nadradené dopravné vzťahy, dopravné vzťahy v záujmovom území Šiah však nebude veľmi ovplyvňovať. Železničná doprava nie je v súčasnosti v rámci záujmového územia mesta nijako významnou. Zásobovanie územia elektrickou energiou je viazané na VVN/VN transformovňu a elektrorozvodňu v Tupej (areál Transpetrolu). Záujmovým územím prechádza nadradené 400 kV elektrovedenie z Levíc do MR a dve trasy regionálnych 110 kV elektrovedení. Celým záujmovým územím zároveň prechádza ropovodná sústava Družba (vrátane prepojenia do MR), sústava potrubí tranzitného plynovodu a diaľkového VVTL plynovodu. Skupinový vodovod Šahy zásobuje pitnou vodou Plášťovce, Veľké Túrovce a Šahy. Plynofikované sú Šahy, Plášťovce, Tupá a Horné Semerovce.

Od roku 1960 sú Šahy (pôvodne okresné mesto) súčasťou okresu Levice. Pri korekcii územnosprávneho členenia sa v súvislosti so zriadením okresu Veľký Krtíš odčlenila časť obcí z východnej strany bývalého Šahanského okresu a začlenili sa do okresu Veľkokrtíšskeho - ich prirodzená spádovosť za vyšším vybavením do Šiah sa napriek tomu zachovala dodnes, pretože je daná dostupnosťou zariadení vybavenosti a dochádzkou za zamestnaním. V štruktúre Levického okresu sú Šahy okrajovým mestom, s nejednoznačnými komunikačnými väzbami na okresné sídlo, pretože prirodzené a historické väzby regiónu mesta sú orientované severojužným smerom - na Krupinu, Banskú Štiavnicu a Zvolen, resp. na južne položené územia bývalej Hontianskej župy v Maďarsku. Aj väzby na ostatné okolité mestá - Želiezovce, resp. Veľký Krtíš, nie sú jednoznačné. 10

Jedinú prirodzenú komunikačnú kostru územia v súčasnosti predstavuje štátna cesta I/66 (E 77) v trase Zvolen - Šahy - Vacov - Budapešť. Skutočne prirodzenou - geomorfologickou chrbticou Šahanského priestoru je však tok Ipľa a jeho údolná niva. Urbánna štruktúra Šahanského regiónu je však deformovaná štátnou hranicou, ktorej sa postupne prispôsobila štruktúra osídlenia i komunikačné trasy a väzby v cestnej i železničnej doprave. V sídelnej štruktúre sú Šahy relatívne osamoteným mestom - od všetkých väčších alebo porovnateľne veľkých miest (Levice, Želiezovce, Krupina, Balážske Ďarmoty) sú vzdialené 35-40 km, resp. 45-50 km (Vacov, Veľký Krtíš).

4. Predpoklady ďalšieho územného rozvoja mesta Možnosti ďalšieho rozvoja Šiah a jeho územne odlúčených mestských častí Preseľany a Tešmák sú predurčované a ovplyvňované celý radom prirodných, geografických, sociálnych, ekonomických, územných a územnotechnických väzieb, vrátane javov ekológie a životného prostredia, ktoré je pre určenie výhľadových možností a spôsobu územného rozvoja mesta a jeho urbanistického usporiadania potrebné aspoň náznakovo analyzovať.

4.1. Prírodné podmienky 4.1.1. Geomorfologické a geologické pomery Katastrálne územie mesta Šahy a pričlenených miestnych častí Preseľany n./Ipľom a Tešmýk leží v údolí Ipľa, na rozhraní Krupinskej planiny a Podunajskej pahorkatiny (in: Mazúr, Lukniš: Geomorfologické členenie Slovenska). Zo západnej strany územie tanguje a do južnej časti katastra Tešmáku zasahuje Juhoslovenská kotlina, prechádzajúca od Tornale k Šahám. Z južnej strany katastra, už na území Maďarskej republiky, sa nachádzajú Boržoňské vrchy (Bórszóny), ku ktorým mierne stúpa kataster Preselian. Priestor od Tešmáku na západ vytvára otvorenú Ipeľskú kotlinu, prechádzajúcu postupne do Podunajskej nížiny. Najnižšie miesto v katastri Preselian je vo výške 118 m.n.m., najvyššie v Tešmáckom katastri vo výške 323 m.n.m. Stred Šiah je vo výške 130 m.n.m. Priestor katastrov najvýraznejšie modeluje tok Ipľa a jeho pravostranných prítokov Olvárskeho potoka a Krupinice, z ľavej strany menej výrazne potok Kamenec. Samotné mesto Šahy je rozložené na pozvoľna stúpajúcej vyvýšenine a terénnej terase nad Ipľom. Povrch chotára tvoria mladšie treťohorné morské uloženiny a andezitické tufity s mocnými vrstvami aluviálnych hlín na kryštalickom, príp. druhohornom podloží, ktoré vychodí na povrch v doline Olváru a v údolí Krupinice pri Horných Turovciach. Južná a juhozápadná časť katastra Tešmáku leží na zaplavovanej nive Ipľa s pieskovými priesypmi, podobne i severná časť katastra Preselian. Južné časti Preselianskeho a čiastočne i Šahanského katastra (časť Homok) sú na vyšších riečnych, sprašou pokrytých terasách. Základové podložie stavieb je zväčša sprašové, zčasti ho tvoria terasové piesky, prípadne priepustné štrky a piesčité hliny, ležiace na zlepencovom podklade. Zvýšený vplyv spodných vôd je v oblasti údolných nív Ipľa, Olváru a Krupinice, resp. i potoka Kamenec.

4.1.2. Klimatológia Klimaticky patria Šahy do teplej a suchej oblasti, s dobrým prevetrávaním údolných polôh. Severná časť Ipeľskej kotliny a výbežky Krupinskej pahorkatiny patria do teplej, mierne suchej oblasti. Základná klimatologická charakteristika, spracovaná podľa údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu, je nasledovná: a) teplotné pomery - údaje o priemerných a extrémnych mesačných a ročných teplotách vzduchu

mesiac

I.

II. 11

III.

IV.

V.

VI.

o

teplota priemerná v C absolútne maximá absolútne minimá

-2,7

VII. 20,0 37,2 6,3

IX. 15,0 33,1 -1,8

VIII. 19,2 37,8 4,4

-0,6 13,2 -30,1

4,5 16,2 -34,8

X. 9,4 28,0 -12,5

9,5 23,0 -19,0

15,1 29,0 -6,8

XI. 3,8 18,5 -15,1

18,1 31,4 -3,4 -

XII. -0,3 13,8 -23,5

36,5 0,0

rok o 9,2 C o 37,8 C o -34,8 C

Priemerná ročná teplota vo vegetačnom období (v mesiacoch apríl - október) je o 15,2 C. o Podľa teplotných charakteristík zima v Šahách (priemer denných teplôt pod O C) trvá od 15. o decembra do 18. februára, t.j. 66 dní, zima v širšom zmysle (priemer denných teplôt pod 5 C) od 15. o novembra do 17. marca, t.j. 123 dní, jar (denný priemer teplôt medzi 5 - 15 C) od 18. marca do 14. o mája, t.j. 58 dní, leto (priemerná letná teplota nad 15 C) od 15. mája do 15. septembra, t.j. 124 dní a o jeseň (denný priemer teplôt medzi 15 - 5 C) od 16. septembra do 4. novembra, t.j. 60 dní. Premŕzanie pôdy býva len za chladnejších a tuhých zím. V miernych zimách pôda do hĺbky nepremŕza vôbec. Za mimoriadne tuhých a dlhotrvajúcich zím premŕza pôda do hĺbky asi 50 cm.

b) zrážky - priemerné mesačné úhrny zrážok a ročný priemer zrážok: mesiac zrážky v mm

VII. 59

I. 37

VIII. 51

II. 34

IX. 48

III. 40

X. 51

IV. 45

XI. 55

V. 56

XII. 47

VI. 58

rok 584 mm

Úhrn zrážok vo vegetačnom období (apríl - október) je 371 mm. Zrážky s ročným úhrnom 584 mm sú podnormálne. V priemere nie sú primerane rozložené na všetky mesiace v roku. Najviac zrážok spadne vo vegetačnom období, množstvo priemeru 371 mm však pre fyziologickú potrebu rastlín nie je dostačujúce. Treba tu mať na zreteli, že zrážky sú veľmi premenlivé, že sa strieda suché obdobie s vlhkým a vyskytujú sa i dlhšie periódy sucha (obdobia viac ako 15 dní bez zrážok), ale i obdobia, v ktorých podnormálny úhrn zrážok trvá niekoľko mesiacov. Tieto zrážkové deficity sú zase za vlhkých období vyrovnané, a tak sa v priemere javí oblasť ako zrážkovo postačujúca.

c) snehové pomery Podľa sledovaného 10-ročného priemeru sú snehové pomery v Šahách nasledovné: - priemerný dátum prvého sneženia - priemerný dátum posledného sneženia - priemerný dátum začiatku obdobia snehového krytu - priemerný dátum konca obdobia snehového krytu - počet dní so snehovou pokrývkou - počet dní so snežením, ale bez snehovej pokrývky - priemerná výška snehovej pokrývky/úhrn - maximálna výška snehovej pokrývky/priemer

12

28. november 14. marec 2. december 27. marec 47 41 5,9 cm (február) 14,4 cm (február)

d) oblačnosť - priemerný počet jasných dní: mesiac počet dní

VII. 6,4

I. 3,4

VIII. 7,7

II. 4,1

IX. 8,2

III. 6,2

IV. 4,6

V. 4,5

VI. 4,9

X. 5,9

XI. 2,3

XII. 2,6

rok 60,8

III. 9,3

IV. 7,7

V. 7,5

VI. 5,4

X. 10,0

XI. 15,7

XII. 17,6

rok 112,1

III. 142,0

IV. 189,0

V. 225,1

VI. 242,6

X. 142,7

XI. 68,8

XII. 40,7

- priemerný počet zamračených dní:

mesiac počet dní

VII. 3,8

I. 14,9

VIII. 4,5

II. 11,2

IX. 4,5

e) slnečný svit - priemerná dĺžka slnečného svitu: mesiac priemer hodín/deň

VII. 264,0

VIII. 244,0

I. 62,2

II. 91,2

IX. 193,6

rok 1.898,2 hod.

f) veterné pomery V Ipeľskom údolí, vzhľadom k jeho dobrej orografickej chránenosti, sa dosť často vyskytujú bezvetria, v ročnom priemere cca 15 %. V dennom chode sa bezvetrie vyskytuje najčastejšie ráno a večer, behom roku maximum výskytov bezvetria pripadá na zimu, minimum na jar. Vplyvom orografie je zmenšovaná aj sila vetra, s výnimkou vetrov, vanúcich v smere údolia. Najviac sa vyskytuje prúdenie vzduchu severných a severozápadných smerov, kým druhé maximum výskytov pripadá na východné vetry. Výskyt silných vetrov nebýva častý. Najviac silných vetrov vanie od severu a severozápadu, podstatne menej ich vanie od juhu a juhovýchodu. V ročnom priemere výskyt silných vetrov tvorí cca 2 - 3 % zo všetkých vetrov. Najviac sa silné vetry vyskytujú v zime a v jeseni, primerne okolo 14. hodiny. Priemerne najsilnejšie vetry sú opäť vetry severných a severozápadných smerov, potom vetry východných smerov. Priemerná maximálna rýchlosť vetra sa -1 -1 odhaduje na 40 - 50 km.hod. , jednotlivé nárazové vetry môžu dosiahnúť rýchlosť až 140 km.hod. . Dlhodobé priemery jednotlivých smerov vetrov sú nasledovné: smer vetra častosť v %

S 14,0

SV 10,0

V 9,5

JV 11,0

J 10,0

JZ 13,0

Z 10,0

SZ 9,0

Priemerný podiel bezvetria je 13,5 %. g/ inverzné plochy Sú to údolné polohy, do ktorých steká studený vzduch, vytvorený nočným vyžarovaním a v ktorých sa tvoria tzv. mrazové jazerá. Nachádzajú sa v povodí Ipľa a Krupinice, čiastočne i Olvárskeho 13

potoka. V týchto plohách je častý výskyt hmiel a zvýšené nebezpečenstvo nočných mrazov vo vegetačnej dobe.

4.1.3. Hydrogeologické pomery V zmysle Hydrogeologickej rajonizácie Slovenska patria katastre Šiah, Preselian a Tešmáku do nasledovných rajónov: Rajón Q 091 kvartér Ipľa zaberá údolnú nivu rieky Ipeľ, príp. z časti nivy jeho prítokov. Mocnosť kvartérnych uloženín dosahuje 4 - 7 m, ojedinele nad 10 m. Zvodnený horizont je tvorený štrkopieskami pokrytými 1,5 - 4 m mocným pokryvom hlinito-ílovitých povodňových nánosov. Zásoby podzemných vôd terás sú tvorené a dopĺňané atmosferickými zrážkami alebo prestupom podzemných vôd neogénnych kolektorov. V aluviálnej nive Ipľa a prítokov sú navyše zásoby podzemných vôd ovplyvňované zmenami hladiny v povrchovom toku. Vo väčšine roka dochádza v aluviálnej nive k drenovaniu podzemných vôd. Avšak v čase vysokých stavov, vyplvom výdatných dažďov, resp. v čase topenia snehu, často dochádza k záplavám a zároveň aj k dotácii podzemných vôd. Rajón NQ 095 neogén Ipeľskej kotliny zaberá prevažnú časť Ipeľskej kotliny. Hranicu na severe, západe a východe tvoria vulkanoklastiká Krupinskej planiny a Pôtorskej pahorkatiny. Na juhu rajón hraničí s kvartérnymi náplavami rieky Ipeľ. Územie Ipeľskej kotliny je vo všeobecnosti považované za hydrogeologicky málo priaznivé. Je to zapríčinené jednak zložením a pozíciou kolektorov podzemných vôd a jednak pozíciou kotliny ako celku v regionálnom obehu podzemných vôd. Smer prúdenia podzemných vôd je prevažne severojužný. Značná časť podzemných vôd je drénovaná povrchovými tokmi. Výdatnosť vrtov sa pohybuje v rozmedzí 0 - 5 l/s. Rajón V 094 neovulkanity Krupinskej planiny, Ostrôžok a Pôtorskej pahorkatiny je budovaný vulkanoklastickými horninami rôzneho granulometrického zloženia (tufy, tufity, aglomeráty a iné). Obeh podzemných vôd prebieha prevažne v pórovom prostredí, v ktorom sa vytvárajú súvislé horizonty podzemných vôd. Zvondnenie je veľmi premenlivé.

Vodný režim územia Na hydrológiu riešeného územia vplýva rieka Ipeľ so svojimi prítokmi Krupinica a Olvár, ďalej podzemná voda a zrážky. Ipeľ má svojim rozdelením vodnosti vyslovene nížinný charakter, keďže v prvom polroku odtečie 72 % z jeho celoročných prietokov. Najväčším zdrojom veľkých vôd sú horné dažde so súčasným topením snehu na južných svahoch Slovenského Rudohoria a Štiavnického pohoria. Zvýšená jarná vodnosť je sústredená do troch mesiacov (február - apríl), v ktorých v dlhodobom priemere odtečie až 49 % ročného objemu odtoku. Najvodnejším mesiacom z dlhodobého hľadiska je marec. Vo výskyte povodňových situácií prevláda teda tiež jarné obdobie (február - apríl) s najčastejším výskytom kulminačných prietokov v marci. Nízky odtok začína v júli a trvá do októbra, minimum dosahuje v septembri. Za málovodné mesiace júl - október odtečie iba 12 % dlhodobého ročného objemu odtoku.

Základné hydrologické údaje Ipľa (za reprezentačné obdobie rokov 1931 - 1980) v najbližšie sledovaných profiloch k územiu Šiah, t.j. nad územím v profile Slovenské Ďarmoty a pod územím v profile nad ústím Krupinice sú:

profil (stanica) čís.hydrologického poradia rkm Ipľa 2 plocha povodia (km ) zrážky (mm) odtok (mm) rozdiel (mm) odtokový súčiniteľ -1 2 špecifický odtok (l.s /km )

Slovenské Ďarmoty 1-4-24-03-001 89,50 2768,00 700,00 138,00 562,00 0,20 4,37 14

nad Krupinicou 1-4-24-03-036 54,10 3557,71 685,00 123,00 562,00 0,18 3,91

3

-1

priemerný ročný prietok (m .s ) 3 -1 Q355 - denný prietok (m .s ) 3 -1 Q100 - ročné (m .s )

12,10

13,91 0,650 460,00

0,75 540,00

4.1.4. Pôdne pomery V katastroch Šiah sú najviac zastúpené fluvizeme glejové - ílovité až ílovito-hlinité stredne až extrémne ťažké, pričom extrémne ťažké pôdy sú hlavne v inundácii Ipľa medzi Homokom a Šahami. Fluvizeme typické, hlboké, ľahké až stredne ťažké zasahujú len okrajovo do územia nad Tešmákom a nad Preseľanmi. Na zónu fluvizemí naväzuje z juhu pás regozemí arenických na pieskoch, ktorý sa ťahá od colnice smerom cez Homok k ohybu Ipľa okolo areálu PD. Mierne až stredné svahy pahorkatinného reliéfu smerom na JZ od Homoku a na sever od nivy Ipľa zaberajú hlboké, bezskeletnaté stredne ťažké hnedozeme a hnedozeme ilimerizované na sprašiach. Na extrémne svahy popri ceste na Tešmák sú viazané kambizeme, stredne ťažké až ťažké. Na západnom okraji Šiah sú na zlomovej línii zlepencovej terasy a nad ňou lokálne rozšírené nevyvinuté pôdy typu litozemí a rankrov. Pôdu v zastavanom území mesta zastupujú antropogénne pôdy typu kultizem a antrozem so špecifickým chemicko-fyzikálnym a zrnitostným zložením a zmeneným kolobehom vody a živín väčšinou v smere nepriepustnosti pre povrchovú vlahu a narušeným kapilárnym zdvihom vlahy podzemných a podpovrchových vôd. Ohrozenie pôdnou eróziou Všetky formy urýchlenej vodnej erózie sa vyvíjajú v svahovitých oblastiach počas silných a najmä prívalových dažďov na pôdach málo krytých prirodzeným a kultúrnym rastlinstvom. Veternou eróziou sú ohrozené najmä pozemky na rovinách a pahorkatinách s ľahkými až stredne ťažkými piesočnatými až hlinitými pôdami na sprašiach a sprašových hlinách. Na území sú vodnou ale aj veternou eróziou reálne postihnuté pôdy v lokalite Studený vrch (návrh R-ÚSES okresu Levice). Jedná sa najmä o hnedozeme na výrazných svahoch, kde sú vytvorené príliš veľké pozemky, najmä z hľadiska dĺžky svahu. Vodná erózia sa negatívne prejavuje nielen odnosom vrchného humusového horizontu pôdy, ale aj možnosťou tvorby nánosov bahna v nižšie položených okrajových častiach sídla. Veterná erózia spôsobuje počas suchých veterných období na nezakrytých oráčinách defláciu a sekundárnu prašnosť v prostredí mesta a jeho miestnych častí.

4.2. Krajinná ekológia Pre okres Levice je vypracovaný návrh regionálneho územného systému ekologickej stability (R-ÚSES), ktorý vo februári 1995 vypracovala Výskumno-projektová a manažérska organizácia EKOPOL Bratislava (HR Ing.arch. Jarmila Húsenicová). Touto dokumentáciou sú v náväznosti na nadradený Generel NÚSES SR katastrálne územia Šiah, Preselian a Tešmáku tangované nadregionálnym hydrickým biokoridorom Ipľa, od jeho sútoku so Štiavnicou, regionálnym hydrickým biokoridorom Ipla v úseku (Ipeľské Predmostie) - Tešmák - sútok Ipľa so Štiavnicou a regionálnymi hydrickými biokoridormi Krupinice a Štiavnice. Terestrickým biocentrom nadregionálneho významu je priestor nad severovýchodným hraničným cípom Levického okresu (lesy v katastroch Plášťoviec, Hrušova a Čeloviec), odkiaľ ku výbežku Krupinskej vrchoviny pri výšine Drienok na hraniciach Tešmackého katastra vedie nadregionálny terestrický biokoridor, s ukončením v biocentre Surdockých lúk nad Tešmákom, ktoré je spoločné s hydrickým biokoridorom Poiplia. Podobne vedie regionálny biokoridor nad západným okrajom údolia Štiavnice s regionálnym biocentrom pri ústí Štiavnice do Ipľa. Katastrálneho územia mesta sa dotýkajú a čiastočne sa v ňom nachádzajú regionálne biocentrá čís. 12 (Okrúhly vrch), čís. 17 (Nivné lúky Tešmák), čís. 21 (zaústenie Štiavnice - Hrkovce) a čís. 16 (nivné lúky - alnetum - Vyškovce). Ako potenciálny regionálny biokoridor terestrický je v návrhu R-ÚSES uvedené erózne riečisko potoka Kamenec v Preselianskom katastri. Podľa súbežne spracovaného materiálu k M-ÚSES Šahy (Ipeľská únia Šahy) majú sústavu prvkov miestneho územného systému ekologickej stability okrem nadradených regionálnych prvkod dopĺňať terestrické biokoridory Olvárskeho potoka, Suchého potoka a bezmennej výmoľovej (eróznej) rýhy od areálu Poľnohospodárskeho družstva Šahy cez železničné trate k štátnej hranici. Reálnym 15

biocentrom M-ÚSES je najmä sútok potokov Kamenec a Suchého potoka s Ipľom a priestory terénnych zlomov na severozápadnom a juhovýchodnom okraji mesta (mimolesná zeleň). Genofondovo významné lokality v územným plánom riešenom území sú: - Preseľany - Červený majer. Sú to zbytky lužného lesa a brehové porasty Ipľa s neupravenou časťou pôvodného meandrujúceho koryta Ipľa - Ipeľské lúky v katastri Vyškoviec, reprezentované mŕtvym ramenom Ipľa, piesočnatými priesypmi s agátom a dvomi jazierkami s vodnou vegetáciou - Nivné lúky medzi Tešmákom a Ipeľským Predmostím - Drienok - stepná stráň východne od Tešmáku, ktorú tvoria bývalé pastviny s lemami xenofytných dúbrav. Reprezentatívnymi segmentami biodiverzity sú trvalé trávne porasty v inundačnom území Ipľa, s doplňujúcimi brehovými porastami a zbytkami lužných lesov. Návrh miestneho územného systému ekologickej stability (M-ÚSES) pre mesto Šahy vypracováva Ipeľská únia Šahy. Z tohoto materiálu sú dosiaľ vypracované „Hodnotenia a návrhy vegetácie“ (Ing. Štefunková, Mgr. Nozdrovická a kol., 2000). Materiál bol podkladom pre vypracovanie územného plánu mesta a spracovával sa spôsobom, korešpondujúcim s požiadavkami novely stavebného zákona (§ 19c zákona NR SR čís. 237/2000 Z.z.) o optimálnom priestorovom usporiadaní a funkčnom využívaní územia. 4.3. Ochrana prírody a krajiny V súčasnosti nie sú v rámci katastrálnych území Šiah, Preselian a Tešmáku žiadne zákonom chránené prvky prírodnej a krajinnej štruktúry. V roku 1997 vypracovala Slovenská agentúra životného prostredia - centrum ochrany prírody v Banskej Bystrici návrh na vyhlásenie chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Poiplie. Navrhovaná CHKO sa nachádza v údolnej nive Ipľa, medzi obcami Tešmak a Ipeľské Predmostie, pod štátneou cestou II/527 až po hraničný tok rieky Ipeľ. Územie tvoria aluviálne (nivné) lúky v inundačnom území neregulovaného toku Ipľa s močiarnymi biotopmi so značne zachovaným charakterom pôvodného prírodného prostredia, s minimálnym vplyvom antropogénnych aktivít. Územie reprezentuje rozmermi pomerne rozsiahlu aluviálnu nivu s pôvodným (neupravovaným) meandrujúcim tokom Ipľa, doprevádzaným pôvodnou pobrežnou vegetáciou prirodzeného zloženia. Aluviálnu nivu tvoria kosné lúky mezofilného charakteru, kde sú situované i veľmi cenné biotopy stojatých vôd a močiarov, s koncentráciou zriedkavých, chránených a ohrozených druhov fauny a flóry. Na toto územie nadväzuje územie rovnakého charakteru na Maďarskej strane Ipľa, s podobne predpokladanou legislatívnou ochranou (v rámci národného parku Dunaj - Ipeľ). Na ploche chránenej krajinnej oblasti Poiplie sa v katastri Tešmáku navrhujú tieto máloplošné chránené územia: - Veľká piesková duna v Tešmáku ako prírodná pamiatka (PP) - Malé a veľké Jazierko v Tešmáku ako chránený areál (CHA) - Mokraď pri Tešmáku ako prírodná rezervácia (PR) - lokalita Surdocké lúky ako prírodná rezervácia (PR) Okrem toho sa v katastrálnom území Šiah - na ich severozápadnom okraji (pri cintoríne) navrhuje na legislatívnu ochranu tzv. „zlepencová terasa“ ako prírodná pamiatka (PP). V katastri Tešmáku sa na ochranu navrhuje tzv. Čierne (Ratajské) jazierko, ako chránené územie (CHÚ).

16

4.4. Demografické a sociálno-ekonomické východiská Šahy sú mestom s rozvojom vždy silne viazaným na spoločensko-politickú a sociálnu situáciu a v posledných desaťročiach najmä na rozvoj, resp. i stagnáciu výrobnej základne. Obrazom toho je i doterajší demografický vývoj mesta, v ktorom sú obdobia pomerne rovnomerného rastu striedané so stagnačnými z prevažne politicko-hospodárskych príčin a naopak, s obdobiami zvlášť dynamického rozvoja mesta v rokoch 1880 - 1890, 1921 - 1930, a osobitne v rokoch 1970 - 1980, ktoré bolo charakteristické jeho industrializáciou a procesom riadenej urbanizácie. Pokiaľ je štatisticky sledovaný, bol dlhodobý demografický vývoj Šiah (a k ním pričlenených obcí) nasledovný:

rok 1869 1880 1890 1900 1910 1921 1930 1940 1948 1961 1970 + 1980

Šahy Preseľany n/Ipľom Tešmák počet medzicenzový počet medzicenzový počet medzicenzový obyv. rast/pokles obyv. rast/pokles obyv. rast/pokles 2413 593 807 2755 114,17 % 595 100,34 % 675 83,64 % 3247 117,86 % 599 100,67 % 777 115,11 % 3710 114,30 % 667 111,35 % 716 92,15 % 4206 113,37 % 625 93,70 % 735 102,65 % 4698 111,70 % 624 99,84 % 741 100,82 % 5804 123,54 % 631 101,12 % 772 104,18 % 5027 86,61 % 614 97,31 % 819 106,09 % 4318 85,90 % 533 86,81 % 793 96,83 % 4975 115,22 % 581 109,01 % 876 110,47 % 5062 101,75 % 574 98,80 % 827 94,41 % 8034 158,71 % 692 79,09 % 17

+

1991 + 2000

8551 8162

106,44 % 95,45 %

-

-

-

-

+ pozn.: Pred rokom 1980 boli k Šahám administratívne pričlenené obce Hrkovce a Preseľany, v roku 1986 bol pričlenený i Tešmák, preto sú údaje cenzov od roku 1980 súhrnné za mesto i obce. Preseľany i Tešmák sú dodnes administratívno-správnou časťou mesta Šahy ako odlúčené miestne časti, Hrkovce sa od 1.1.1998 opäť osamostatnili.

Počet obyvateľov Šiah a jeho miestnych častí bol pri sčítaní v roku 1991 nasledovný: Šahy Preseľany Tešmák spolu:

7.118 obyv. 438 obyv. 623 obyv. 8.179 obyv.

V súčasnosti (september 2001) mali Šahy (vrátane Preselian a Tešmáku) 8.167 obyvateľov, čo znamená priemerný decéniový pokles v poslednom desaťročí cca 99,85 %. Za celé sledované obdobie rokov 1869 - 1991 rástlo mesto prevažujúco plynulo a viac-menej rovnomerne, s priemerným decéniovým vzrastom počtu obyvateľov v rozmedzí 12-15 %. Z hľadiska vývoja mesta boli roky 1938 - 1946 rokmi prirodzených extrémov, keď pokles počtu obyvateľov bol spôsobený dvojnásobnou zmenou štátu (ČSR - Maďarsko - ČSR) a výmenou a sťahovaním obyvateľstva v povojnových rokoch 1946 - 1947. Aj pre súčasnosť je charakteristickou stagnácia počtu obyvateľov mesta. Pričlenené obce Preseľany a Tešmák mali podobný vývoj, avšak s nižšími prírastkami obyvateľstva v rokoch rastu a vyššími úbytkami v rokoch stagnácie. Najväčšie úbytky obyvateľstva zaznamenali v poslednom cca 30-ročí, od rokov 1965-1970. Výraznejšie ubúda najmä počet obyvateľov Preselian.

4.4.1. O b y v a t e ľ s t v o Údaje o obyvateľstve a o jeho ekonomickej aktivite sú analyzované na základe výsledkov, získaných zo sčítania ľudu, domov a bytov k 3. marcu 1991 za okres Levice a za mesto Šahy tak, ako ich v roku 1992 vydal Slovenský štatistický úrad. Novšie údaje, až do 31.12.2000, sú analyzované podľa dostupných podkladov, poskytnutých alebo vydaných Krajskou správou Štatistického úradu SR v Nitre, resp. jej Okresným oddelením v Leviciach. Údaje o obyvateľstve podľa jednotlivých urbanistických obvodov mesta sú prevzaté zo Štatistického lexikónu obcí Slovenskej republiky z roku 1992. Počet trvale bývajúcich obyvateľov mesta podľa cenzu v roku 1991 bol nasledovný:

obyvateľov celkom z toho: muži ženy

absolútne 8.179 3.933 4.246

v% 100,00 48,09 51,91

v členení podľa urbanistických obvodov:

urbanistický obvod 001-0 Centrum 002-0 Tabáň 003-0 Mlynská 004-0 Pri cintoríne 006-V Pri štadióne 007-0 Okružná 008-0 Psí vrch

obyvateľov celkom muži 810 1017 330 242 353 1979 245 18

z toho ženy 388 499 160 117 186 949 116

ženy v % 422 518 170 125 167 1030 129

52,10 % 50,94 51,52 51,65 47,31 52,05 52,65

009-R 010-0 011-Z 012-P 013-Z 014-P 015-Z 016-Z 017-Z 018-N 019-N 020-N

Pasienky Homok Vrbiny Dlhé piesčiny Veľká húština Priemyselný obvod Hanďáš Nad vinicami Morotva Hrkovce Preseľany n/Ipľom Tešmák

54

obvod nie je obývaný 737 366 371 obvod nie je obývaný obvod nie je obývaný obvod nie je obývaný obvod nie je obývaný 24 30 7 4 3 obvod nie je obývaný obvod už nie je súčasťou mesta 438 204 234 623 307 316

50,34

55,56 42,86

53,42 50,72

Základné vekové skupiny trvale bývajúceho obyvateľstva boli v roku 1991 nasledovné:

predproduktívny vek produktívny vek poproduktívny vek spolu:

muži 1.027 2.582 500 3.933

absolútne ženy 955 2.478 1.009 4.246

spolu 1.982 5.060 1.509 8.179

v % z celku 23,18 % 59,17 % 17,75 % 100,00 %

Priemerný vek obyvateľstva bol 34,5 rokov (muži 32,6, ženy 36,3 rokov). Tu treba poznamenať, že táto tabuľka zahŕňa stav pri sčítaní, t.j. vrátane 372 obyvateľov Hrkoviec, ktoré vtedy boli administratívnou súčasťou mesta Šahy. Podľa jednotlivých obývaných urbanistických obvodov bola základná veková štruktúra obyvateľstva v roku 1991 takáto: urbanistický obvod

celkom

001-0 Centrum 002-0 Tabáň 003-0 Mlynská 004-0 Pri cintoríne 005-0 Stred 006-V Pri štadióne 007-O Okružná (Sever) 008-0 Psí vrch 010-0 Homok 015-Z Hanďáš 54 016-Z Nad vinicami 019-N Preseľany n.Ipľom 020-N Tešmak mesto úhrnom

obyvat absol.

810 1017 330 242 1344 353 1979 245 737 23 7 438 623 8179

predproduktívny. vek v% absol.

182 391 48 47 218 68 570 54 133 42,60 1 85 109 1929

v%

22,47 38,47 14,54 19,42 13,43 19,26 28,80 22,04 18,05 26 14,28 19,41 17,50 23,59

produktívny vek absol.

438 595 186 130 817 237 1236 155 443 48,15 5 233 356 4857

poprodukt.vek v%

54,07 58,50 56,37 53,72 60,78 67,14 62,46 63,26 60,11 5 71,44 53,20 57,14 59,38

190 31 96 65 309 48 173 36 161 9,25 1 120 158 1393

23,46 3,05 29,09 26,86 22,99 13,60 8,74 14,70 21,84 14,28 27,39 25,36 17,03

Ostatné urbanistické obvody nie sú obývané. Ak odhliadneme od lokálnych extrémov - obvodu Nad vinicami s jeho nepatrnou obývanosťou a Hanďáš s osobitnou sociálnou štruktúrou obyvateľstva, „najmladšie“ obyvateľstvo Šiah býva na novších sídliskách - teda v urbanistických obvodoch čís. 2-0 Tabáň a čís. 7-0 Okružná (Sever). Sídlisko Stred (obvod čís. 5-0 a obvod čís. 6-0 Pri štadióne majú najviac obyvateľov v strednom produktívnom veku. Naopak, vekovo najstaršie obyvateľstvo obýva urbanistické obvody čís.3-0 Mlynská a čís.4-0 Pri cintoríne. Práve tak Tešmák, ale najmä Preseľany majú vysoký podiel obyvateľov v poproduktívnom veku. V porovnaní so štatistickým priemerom okresu Levice bolo v roku 1991 možné všeobecne konštatovať podstatne kvalitnejšiu vekovú štruktúru obyvateľstva mesta s výrazným posunom k nižším vekovým skupinám, čo je charakteristickým znakom dovtedy progresívne rastúcej populácie a tým i mestskej štruktúry. 19

V čase vypracovávania tohoto návrhu územného plánu (september 2001) neboli k dispozícii oficiálne výsledky sčítania obyvateľstva, domov a bytov, vykonaného 26. mája 2001. Preto boli pre demografické prepočty ako východiskové použité údaje Štatistického úradu SR - krajskej správy v Nitre k 31. decembru roku 2000. Podľa týchto údajov mali Šahy nasledovný stav trvale bývajúceho obyvateľstva: absolútne 8.153 3.870 4.283

obyvateľov celkom z toho: muži ženy

v % z celku 100,00 % 47,47 % 52,53 %

V priebehu roku 2000 ubudlo v meste 9 obyvateľov. Prirodzený úbytok bol 12 obyvateľov, migračný prírastok 3 obyvatelia. Živonarodených bolo 69, zomrelo 81 obyvateľov.

Veková štruktúra obyvateľstva podľa základných vekových skupín bola k 31.12.2000 takáto:

predproduktívny vek produktívny vek poproduktívny vek spolu :

muži 716 2.702 452 3.870

absolútne ženy 673 2.612 5.314 998 4.283

spolu 1.389 1.450 8.153

v % z celku 17,04 % 65,18 % 17,78 % 100,00 %

Oproti cenzu v roku 1991 kleslo zastúpenie osôb v predproduktívnom veku o 6,14 %. Naproti tomu o 6,01 % stúpol podiel osôb v produktívnom veku. Podiel osôb v poproduktívnom veku zostal približne zachovaný. Priemerný vek obyvateľstva Šiah bol v roku 2000 36,52 rokov. Oproti roku 1991 sa uvýšil o 2 roky. Pritom priemerný vek žien bol 38,40 a mužov 34,43 rokov. Index stárnutia dosiahol hodnotu 104,39.

Podrobné členenie obyvateľstva mesta podľa veku vykazovalo k 31.12.2000 nasledovné hodnoty:

0 roční 1 - 4 roční 5 - 9 roční 10 - 14 roční 15 - 19 roční 20 - 24 roční 25 - 29 roční 30 - 34 roční 35 - 39 roční 40 - 44 roční 45 - 49 roční 50 - 54 roční 55 - 59 roční 60 - 64 roční 65 - 69 roční 70 - 74 roční 75 - 79 roční 80 - 84 roční

absolútne ženy 40 165 243 225 319 376 373 261 289 322 389 283 224 199 147 143 147 77

muži 29 172 243 272 329 388 372 279 244 280 390 248 172 150 125 80 59 25 20

spolu 69 337 486 497 648 764 745 590 533 602 779 531 396 349 272 223 206 102

v% z celku 0,85 4,13 5,96 6,09 7,95 9,37 9,14 6,62 6,54 7,38 9,55 6,51 4,86 4,28 3,34 2,73 2,53 1,25

85 - 89 roční 90 - 94 roční 95 - 99 roční 100 a viac roční

11 1 0 1

44 13 4 0

55 14 4 1

0,67 0,17 0,05 0,01

Oproti cenzu v roku 1991 výraznejšie pokleslo zastúpenie najnižších vekových skupín obyvateľstva a naopak - pribudlo obyvateľstvo v najvyšších vekových skupinách. V stredných vekových skupinách sa zvýšilo zastúpenie obyvateľstva v staršom produktívnom veku. Takýto demografický vývin priebiehal synchrónne so situáciou v okrese i v celej Slovenskej republike.

Podľa národnostného zloženia je v Šahách najpočetnejšou národnosťou maďarská, ktorá bola pri sčítaní v roku 1991 zastúpená 65,05 %-ným podielom zo všetkého obyvateľstva. Druhou dominantnou bola slovenská národnosť s 33,74 %-ným zastúpením. K českej národnosti sa hlásilo 0,60 % (51 obyvateľov), k rómskej 0,37 % (32 obyvateľov). Zastúpenie ostatných národností bolo nevýrazné. Podľa náboženského vyznania sú Šahy prevažujúco rímsko-katolícke - k tomuto vyznaniu sa pri sčítaní hlásilo 76,99 % zo všetkých obyvateľov mesta. Evanjelická cirkev mala 3,88 % -né zastúpenie. Ostatné konfesie nie sú štatisticky významné. Naproti tomu bolo bez náboženského vyznania 7,94 % obyvateľov a 10,75 % náboženské vyznanie neuviedlo. Podiel 18,69 % je však charakteristický pre mierne zníženú religiozitu obyvateľov mesta. Štruktúra bývajúceho obyvateľstva podľa najvyššieho dosiahnutého vzdelania bola v r. 1991 nasledovná: absolútne v % - osôb so základným vzdelaním 1812 51,96 % - so stredoškolským vzdelaním 611 17,52 % z toho:- učňovským 511 - odborným bez maturity 100 - s úplným stredoškolským vzdelaním 901 25,84 % z toho:- učňovským s maturitou 23 - odborným s maturitou 563 - všeobecným s maturitou 315 - s vysokoškolským vzdelaním 140 4,01 % z toho:- univerzitným 108 - technickým 11 - ekonomickým 7 - poľnohospodárskym a veterinárnym 13 - osôb bez školského vzdelania 14 0,40 % - osôb s neudávaným vzdelaním 9 0,26 % úhrn obyvateľov 15 ročných a starších 3487 100,00 %

Vzhľadom k dosiahnutému indexu vitality predpokladala v roku 1996 vypracovaná urbanistická štúdia okresu Levice (AUREX Bratislava) nasledovnú demografickú prognózu výhľadového rastu počtu obyvateľov mesta Šahy:

I. variant prognózy II. variant prognózy

rok 2005 10.000 obyv. 9.000 obyv.

rok 2015 11.200 obyv. 9.300 obyv.

Prvý variant tejto demografickej prognózy predpokladá lineárny rast počtu obyvateľov na základe prírastkov na úrovni trendov do roku 1995. Druhý variant vychádza zo súčasnej zmenenej situácie v demografickom správaní sa populácie (nižšie prirodzené prírastky, menší počet detí v rodinách, narodenie prvého dieťaťa neskôr v porovnaní s doterajšími trendmi, neskoršie uzatváranie manželstiev a pod.). Tento variant predpokladá, že celkový počet obyvateľov okresu Levice bude mať postupnú mierne klesajúcu tendenciu, so zachovaným, i keď spomaleným rastom miest. Vývoj obyvateľstva na Slovensku v rokoch 1991 - 2001 potvrdil tendencie spomaľovania reprodukcie obyvateľstva. Od roku 1991 dochádza k spomaľovaniu rastu obyvateľstva prirodzenou menou. Tento trend je spôsobený najmä postupným znižovaním počtu živonarodených, následkom 21

čoho má prirodzený prírastok obyvateľstva rapídne klesajúci trend. Počet zomretých sa pritom udržiava na zhruba stabilnej úrovni, s trendom mierneho znižovania. Celkový prírastok počtu obyvateľov v SR bol v roku 1998 len 1,1 osoby/1000 obyvateľov, kým v roku 1991 bol tento prírastok 2,7 os./1000 obyv. Podiel obyvateľstva v predproduktívnom veku sa v dôsledku týchto tendencií znižuje. Zvyšuje sa podiel obyvateľstva v produktívnom veku, a celkom mierne sa zvyšuje i zastúpenie obyvateľstva vo veku poproduktívnom. Štatistický úrad SR vypracoval v roku 1996 demografickú projekciu očakávaného vývoja obyvaľstva Slovenska. Bola vypracovaná vo dvoch variantoch - vysokom a nízkom, so zahrnutím migračných pohybov. Rast obyvateľstva v posledných rokoch potvrdil vývoj v súlade s nízkym variantom. Tento variant zohľadňuje tendencie znižovania úhrnnej plodnosti z 1,5 v roku 1995 na 1,25 v roku 2005 a na 1,33 v roku 2015. Zároveň uvažuje s postupným zvyšovaním úmrtnosti pri miernom postupnom predlžovaní strednej dĺžky života oboch pohlaví. Pre účely spracovania tohoto územného plánu uvažujeme, na rozdiel od demografickej prognózy, s určitým zámerným (účelovým) ndhodnotením výhľadového rastu počtu obyvateľov mesta. Dôvodom tohoto nadhodnocovania je snaha o zabezpečenie dostatku rozvojových plôch v meste i pri (dnes nepredvídateľnom) priaznivejšom demografickom vývoji, než je oficiálna projekcia podľa nízkeho variantu demografickej prognózy SR, čo môže byť spôsobené vplyvom postupne zlepšovaných sociálno-ekonomických podmienok mesta a regiónu, a môže sa prejaviť najmä v závere návrhového obdobia územného plánu. Takto sa pre návrhový rok 2015 uvažuje s počtom 9.500 obyvateľov mesta + 5 %-nou urbanistickou rezervou, t.j. s návrhovým počtom 9.975 obyvateľov. Pre dlhodobejší výhľad rokov 2025/2030 uvažujeme s rastom počtu obyvateľov mesta na 10.500, s 5 %-nou urbanistickou rezervou 11.025 obyvateľov. Základný návrh demografického rastu mesta pre účely územného plánu vrátane urbanistickej rezervy je nasledovný:

mesto Šahy celkom: z toho: - Šahy - Homok - Preseľany - Tešmak

sčítanie 1991 8.179

stav

6.381 737 438 623

návrh 31.12.2001 8.153 -

výhľad 2015 9.975 8.000 850 450 650

2025 11.025 obyv. -

Návrh v súlade so súčasným stavom urbánnej štruktúry, demografickej štruktúry a rozvojových predpokladov jednotlivých častí mesta predpokladá udržiavanie súčasného počtu obyvateľstva územne odlúčených miestnych častí (obcí) Preseľany a Tešmák a sústavný rast počtu obyvateľov Šiah a ich mestskej časti Homok. Vývoj počtu obyvateľov v jednotlivých častiach mesta v navrhovom období nemusí a zrejme ani nebude mať lineárnu tendenciu. Bude zodpovedať vytvoreným konkrétnym územným a technickým podmienkam najmä pre bytovú výstavbu a lokálnej atraktivite navrhovaných rozvojových území. Pre počiatočné obdobie (zhruba do r. 2005) možno očakávať pokles počtu obyvateľov Preselian a Tešmáku, vzhľadom k staršej štruktúre bytového fondu a menej priaznivej vekovej štruktúre obyvateľstva. Usmernením novej výstavby a rekonštrukciou jestvujúceho bytového fondu pri medzigeneračnej výmene obyvateľstva však možno navodiť obrat v ich vývoji, smerujúci k žiadúcemu udržiavaniu počtu obyvateľov v stave, približne zodpovedajúcom súčasnému. Skutočný rast počtu obyvateľov mesta by však v celom návrhovom (i výhľadovom) období územného plánu mali vykryť územné možnosti Šiah, spolu s limitovanými možnosťami Homoku. V záujmovom území mesta predpokladáme udržanie súčasného stavu obyvateľstva, len v prípade progresívnejšieho demografického vývoja jeho mierny rast. Globálne však možno skôr 22

očakávať, že zvýšenú populačnú aktivitu záujmového územia z väčšej časti absorbuje migrácia do väčších miest, regionálne najmä do Levíc a Šiah.

Predpokladaný dlhodobejší demografický vývoj počtu obyvateľov mesta je nasledovný:

rok 2000 (skutočnosť) 2005 2010 2015 2020 2025 (2030)

demografická prognóza SR I.variant II. variant + + 8.220 8.220 10.000 9.000 11.200 9.300 -

návrh pre ÚPN mesta 8.170 obyv. 8.500 obyv. 9.000 obyv. 9.500 obyv. 10.000 obyv. 10.500 obyv.

+ pozn.: oficiálna demografická prognóza SR z roku 1996 neuvažovala s odčlenením Hrkoviec mesta Šahy

od

Podrobnejšie demografické údaje rastu mesta pre bilancovanie a návrh územných kapacít v územnom pláne mesta sú tieto:

rok 1991 (sčítanie) 2000 (skutočnosť) 2005 (odhad) 2010 2015 2020 2025 (2030)

počet obyvateľov 8.179 8.170 8.500 9.000 9.500 obyv. 10.000 10.500 obyv.

decéniový prírastok + 780 + 1000 -

celkový prírastok absolútne v% 100,00 % 100,00 % + 330 104,04 % + 830 110,16 % + 1330 116,28 % + 1830 122,40 % + 2330 128,52 %

Vekovú štruktúra obyvateľstva vo vzťahu k vývoju obyvateľstva pre ÚPN mesta v návrhovom roku 2015 odhadujeme nasledovne:

vekové skupiny predproduktívny vek produktívny vek poproduktívny vek spolu:

demografická prognóza SR návrh ÚPN mesta I.variant II.variant absolútne relatívne 16,5 % 16,1 % 1.550 obyv. 16,3 % 60,4 % 63,4 % 5.900 obyv. 62,1 % 23,1 % 20,5 % 2.050 obyv. 21,6 % 100,0 % 100,0 % 9.500 obyv. 100,0 %

Tento predpoklad je ovplyvnený v súčasnosti ešte priaznivou vekovou štruktúrou obyvateľstva - index vitality pri sčítaní v r. 1991 bol 131,3, čo bol predpoklad ďalšieho priaznivého populačného rastu mesta. Napriek tomu však už teraz dochádza k výraznému poklesu detskej zložky populácie, vplyvom súčasnej a očakávanej zníženej pôrodnosti.

4.4.2. Zamestnanosť a ekonomická aktivita obyvateľstva Z celkového počtu 8.551 obyvateľov Šiah pri sčítaní v roku 1991 bolo ekonomicky aktívnych 4.275 osôb, čo je 50 %-ný podiel obyvateľstva. V tom istom čase mal okres Levice 48,7 % ekonomicky aktívnych obyvateľov, mestá Levice 51,8 % a Želiezovce 50,4 % ekonomicky aktívnych.

23

Zloženie obyvateľstva mesta z hľadiska stupňa jeho ekonomickej aktivity bolo nasledovné: absolútne v% - osoby ekonomicky aktívne 4275 50,0 % z toho:- ženy na materskej dovolenke 195 - osoby, hľadajúce zamestnanie 151 - pracujúci dôchodcovia 108 - pomahájúci v rodinnom hospodárstve - osoby ekonomicky neaktívne 1529 17,9 % s vlastným zdrojom obživy - z toho: - nepracujúci dôchodcovia 1529 - osoby ekonomicky závislé 2747 32,1 % z toho:- deti, žiaci a študenti 2304 - žiaci odborných učílíšť 242 - ženy v domácnosti 196 úhrn bývajúceho obyvateľstva 8551 100,0 %

Z obyvateľov produktívneho a poproduktívneho veku bol podiel ekonomicky aktívnych nasledovný:

muži ženy spolu:

produktívny vek abs. v% 2210 51,70 1979 46,29 4189 97,99

poproduktívny vek abs. v% 44 1,03 42 0,98 86 2,01

spolu 2254 2021 4275

v% 52,73 47,27 100,00

Zloženie obyvateľstva podľa zdroja obživy v príslušnosti k jednotlivým základným hospodárskym odvetviam bolo v cenzovom roku 1991 nasledovné:

muži 1. poľnohospodárstvo, lesníctvo a vodné hospodárstvo 2. priemyselná výroba 3. stavebníctvo a stavebná výroba 4. doprava a spoje 5. obchod a iné činnosti výrobnej povahy 6. veda, výskum a vývoj 7. bytové hospodárstvo, služby ubytovacie a komunálne 8. sociálne činnosti 9. ostatné nevýrobné činnosti 10. hospodárske odvetvie pri sčítaní nezistené ekonomická aktivita celkom:

osoby ekonomicky aktívne ženy spolu

533 639 308 117

187 675 26 64

118 2 172 201 94

102 569

274 770

6,41 18,01 4,09

132 2021

8,68 0,09

175

62 2254

16,84 30,74 7,81 4,23

371 4

81

70

720 1314 334 181

253 2

v%

3,09 4275

100,00 %

Za prácou mimo bydliska odchádzalo zo Šiah 911 osôb, čo bolo 21,3 % zo všetkých ekonomicky aktívnych.

K 30.6.1997 bolo v Šahách evidovaných celkom 677 podnikateľských subjektov v tomto členení: právnické osoby živnostníci

136 474 24

samostatne hospodáriaci roľníci ostatné podnikajúce fyzické osoby

44 23

K tomu istému dátumu bola nezamestnanosť evidovaná v celkovej výške 809 osôb, hľadajúcich zamestnanie. V septembri 2001 dosiahla evidovaná nezamestnanosť 889 osôb. Z tohoto počtu bolo nezamestnaných 548 mužov a 341 žien. V miestnej časti Preseľany bolo evidovaných 51 a v Tešmáku 79 nezamestnaných. V obvode Úradu práce Šahy bola k tomu istému dátumu evidovaná 24,56 %-ná štatická nezamestnanosť. Všetky tieto údaje sú však značne pohyblivé a vzhľadom k problematike územnoplánovacej dokumentácie i nerelevantné.

Urbanistická štúdia okresu Levice (ÚPN-VÚC Levice, AUREX Bratislava) predpokladala pre mesto Šahy vo výhľade do roku 2015 nasledujúci vývoj počtu ekonomicky aktívneho obyvateľstva:

rok 1991/skutočnosť 2005 2015

počet ekonomicky aktívnych I. variant prognózy absolútne v% 4.275 osôb 5.300 53,0 % 5.700 50,9 %

II. variant prognózy absolútne v% 50,0 % 5.000 55,5 % 5.000 53,8 %

Počet ekonomicky aktívnych obyvateľov mesta sa bude vyvíjať v súlade s vývinom vekovej štruktúry jeho obyvateľov tak, že do roku 2005 bude relatívne prudko narastať počet ekonomicky aktívnych osôb (v súlade s nárastom počtu obyvateľov v produktívnom veku). Po roku 2005 bude počet ekonomicky aktívnych postupne klesať, alebo sa udrží na v zásade stabilnom stave. Zvýšenie počtu ekonomicky aktívnych v závere návrhového obdobia bude závisieť najmä od migrujúceho obyvateľstva, resp. od ekonomickej a sociokultúrnej príťažlivosti mesta.

4.5. Výhľadové a aktuálne potreby rozvoja mesta Výhľadové potreby dlhodobejšieho rozvoja mesta, ktorých riešenie má zohľadňovať novovypracovaná územnoplánovacia dokumentácia, vyplývajú najmä z materiálu „Riešenie územnoplánovacích potrieb mesta Šahy“, ktorý v roku 1992 schválilo Mestské zastupiteľstvo ako základný podklad pre aktualizáciu, resp. pre vypracovanie nového územného plánu mesta. Požiadavky tohoto materiálu v stručnosti uvádzame nasledovne: - vybudovanie obchvatu štátnej cesty I/66 západne od mesta, s cieľom vylúčiť z ťažiskových priestorov mesta (Hlavné námestie, ul. SNP) najmä nežiadúcu tranzitnú diaľkovú dopravu - znovuvybudovať (obnoviť) zrušený úsek železničnej trate Šahy - Drégelypalánk na území MR 25

- urbanisticko-architektonicky riešiť ťažiskové priestory mesta a jeho pamiatkovej zóny s cieľom ich stavebnej obnovy, dostavby, prestavby a revitalizácie - humanizácia priestorov jestvujúcej (staršej) sídliskovej obytnej zástavby - sídliská Stred, Sever, Tabáň I. dostavba sídliska Tabáň II. - doplnenie (dostavba voľných plôch) na jestvujúcich lokalitách nízkopodlažnej obytnej zástavby s tým, že popri bytových funkciách bude tu prípustná i výstavba menších, hygienicky a prevádzkovo nezávadných zariadení obchodu, služieb, remesiel a administratívy - prehodnotenie navrhovanej zástavby rodinných domov v lokalite „Psí vrch“ s cieľom zníženia pôvodne navrhovanej intenzity zastavanosti a rozšírenia typologickej škály prípustných druhov rodinných domov aj o samostatne stojace rodinné domy na väčších parcelách - urbanisticko-architektonické a funkčné doriešenie priestoru pri hraničnom priechode - rozšírenie plochy mestského cintorína - stavebné využitie poľnohospodárskych plôch, zasahujúcich do zastavaných priestorov mesta - rozšírenie intravilánu (zastavaného územia) mesta - lepšie funkčné využitie plôch športového areálu intenzifikáciou t.č. voľných plôch a odstránením provizórnych ubikácií - postupne realizovať zámery spracovaného Generelu zelene - skapacitniť čistiacu stanicu odpadových vôd - riešiť čistenie odpadových vôd z mestskej časti Homok - dokončiť plynofikáciu mesta a jeho častí Preseľany n.Ipľom a Tešmak podľa spracovaného Generelu plynofikácie (aktualizácia 1997) - plynofikovať kotolne obytných súborov Sever a Tabáň Okrem toho mesto dlhodobo koncepčne pripravuje zriadenie mestského parku (lesoparku), v rozsahu cca 40 hektárov, ktorým by sa mal eliminovať nedostatok verejnej a vyhradenej zelene v štruktúre mesta. Tento zámer už bol premietnutý i do nadradenej územnoplánovacej dokumentácie a podkladov (ÚPN-VÚC okresu Levice, R-ÚSES okresu Levice). V súčasnosti mesto pripravuje a postupne i realizuje nasledovné aktuálne investičné zámery, ktoré sú zahrnuté v programe rozvoja mesta: - rekonštrukcia radnice - rozšírenie kanalizácie v uliciach Kalvárenská, J. Smreka a Ružová - zriadenie parkoviska na Hontianskej ceste - dokončenie plynofikácie v mestskej časti Homok - oprava verejných studní - vybudovanie nového trhoviska - rekonštrukcia autobusovej stanice - dostavba domu smútku na mestskom cintoríne - úprava verejných priestorov pred rím.kat.kostolom - obnova verejnej zelene (vysoká zeleň) - rekonštrukcia miestneho rozhlasu

v mestskej časti Tešmák sa pripravuje: - rekonštrukcia kultúrneho domu - oprava materskej školy - plynofikácia obce v mestskej časti Preseľany sa pripravuje: - plynofikácia obce - zriadenie verejného vodovodu - rekonštrukcia kultúrneho domu - oprava domu smútku a oplotenia cintorína - sanácia už nepoužívanej mestskej skládky TKO

4.6. Požiadavky, vyplývajúce z nadradených územnoplánovacích zámerov a koncepcií 26

V rámci celoštátne koordinovaného vypracovávania ÚPN VÚC vyšších regionálnych zoskupení bol v roku 1998 vypracovaný a následne i prejednaný a vládou Slovenskej republiky schválený Ú z e m n ý p l á n V Ú C N i t r i a n s k e h o k r a j a. Tento územný plán je vo svojich záväzných častiach (regulatívoch funkčného a priestorového usporiadania územia), uvedených vo vládnom nariadení k tomuto územnému plánu, záväzným podkladom pre vypracovávanie územnoplánovacej dokumentácie nižších stupňov - sídelných útvarov a zón. V intenciách tohoto územného plánu sú Šahy navrhované a klasifikované ako subregionálne centrum s preferovaným rozvojom stredného školstva, regionálneho zdravotníctva, služieb remeselného charakteru, obchodnej vybavenosti s komplexným základným sortimentom tovarov a zariadení voľného času a rekreácie s dostatočnými plochami rekreačnej zelene. Z hľadiska usporiadania sídelnej štruktúry umiestňuje mesto do kríženia rozvojových dopravno-urbanizačných osí západ - východ (južnoslovenská rozvojová os Bratislava Nové Zámky - Lučenec - Košice) a sever - juh (Baltsko-Jadranská trasa, resp. trasa Krakow Budapest). Rieši vzťahy medzi systémom osídlenia a krajiny, kodifikujúc o.i. aj návrh vytvorenia chránenej krajinnej oblasti „Poiplie“. Územne konkretizuje novú trasu štátnej cesty I/75 ako súčasť južnoslovenskej rýchlostnej komunikácie Bratislava - Košice a naznačuje územnú rezervu pre koridor železničnej dopravy Nové Zámky - Lučenec v trase Šahy - Bušince - Lučenec. ÚPN-VÚC náznakovo rieši i západný obchvat Šiah štátnou cestou I/66 Zvolen - Šahy - hranica MR a novú polohu cestného hraničného priechodu Slovensko - Maďarsko. Nadradenou územnoplánovacou dokumentáciou je II. návrh K o n c e p c i e ú z e m n é h o r o z v o j a S l o v e n s k a (KURS II), ktorý vypracoval AUREX Bratislava a v decembri 1997 ho prejednala vláda Slovenskej republiky, ktorá zároveň svojim uznesením čís. 903 zo dňa 16. decembra 1997 schválila na základe tejto koncepcie vypracované Zásady pre realizáciu územného rozvoja Slovenska. KURS II koncipuje princípy dlhodobého územného rozvoja Slovenskej republiky z hľadísk racionálneho využívania územia vo väzbe na predpokladaný sociálno-ekonomický a kultúrny rozvoj. Predikuje rozvoj sídelného systému, krajinnej štruktúry a životného prostredia, zosúlaďujúc ich s odvetvovými rozvojovými koncepciami (výroba, sociálna, dopravná a technická infraštruktúra, rozvoj rekreácie a turizmu). Určuje i verejnoprospešné stavby celorepublikového charakteru, najmä v oblasti dopravnej a technickej infraštruktúry. Rozvojová koncepcia územného rozvoja Slovenska je zároveň zosúladená s podmienkami a zámermi európskeho kontextu v zmysle „Zásad politiky rozvoja európskeho priestoru“, prijatými v r. 1994 zasadaním Rady Európskej únie. V zmysle KURS II sa Šahanský priestor považuje za ťažisko osídlenia miestneho významu, ležiace na križovaní južnoslovenskej (Nové Zámky - Želiezovce - Šahy - Veľký Krtíš - Lučenec) a krupinskej (Zvolen - Krupina - Šahy - MR) komunikačno-sídelných (prepájacích) rozvojových urbanizačných osí.

V súčasnosti sa na základe schválenej prognostickej úlohy a stratégie územného rozvoja spracováva aktualizovaná Koncepcia územného rozvoja Slovenska - KURS 2001. Toho času je dokumentácia KURS 2001 v štádiu spracovania jej návrhu. Koncept bol vypracovaný vo dvoch principiálne rozdielnych variantoch. „Polycentrický variant“ rozvíja a upresňuje pôvodnú koncepciu KURS II. „Trojpólový variant“ rieši koncepciu principiálne rozdielnu, založenú najmä na zvýšení významu stredoslovenského ťažiskového priestoru Banská Bystrica - Zvolen. V koncepcii KURS 2001 sú Šahy kódifikované ako ťažisko osídlenia tretej (lokálno-regionálnej) úrovne), podobne ako v riešení podľa KURS II. „Trojpólový variant“ výraznejšie posilňuje medzinárodnú diaľkovú a tranzitnú funkciu cesty E 77 Budapešť - Krakow jej transformáciou na súčasť európskych multimodálnych dopravných koridorov (ako koridor č. VI.). Železničná doprava tohoto koridoru je vedená v trase Zvolen - Tlmače - Levice - Štúrovo - Budapešť. V návrhu koncepcie železničnej dopravy sa však ako námet zaraďuje možnosť spoločného slovensko-maďarského využívania železničnej trate Čata - Šahy - Ipolytarnóc - Lučenec. Vo väzbe na nadradenú územnoplánovaciu dokumentáciu celoštátneho a regionálneho charakteru, najmä KURS II (KURS 2001) a ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja sú v územnom pláne mesta zohľadnené, podrobnejšie koncepčne riešené a územne premietnuté tieto rozvojové zámery, vyplývajúce zo záväznej časti ÚPN - VÚC, resp. KURS II : - formovanie rozvoja mesta Šahy ako subregionálneho centra s prednostným rozvojom stredného školstva, lokálneho zdravotníctva, služieb remeselného charakteru, obchodných služieb s 27

kompletným základným sortimentom tovarov a zariadení pre využitie voľného času obyvateľstva a rekreácie, s dostatočnými plochami sídelnej zelene - zachovanie kultúrno - historických urbanistických daností, najmä pamiatkovo chráneného historického jadra mesta a rešpektovanie kultúrno - historického potenciálu a lokálnej špecifiky pričlenených obcí Preseľany a Tešmák - ochrana mokradí a zachovanie a revitalizácia starých ramien a meandrov v povodí Ipľa, podpora obnovy trvalých trávnych porastov na ich pôvodných stanovištiach - úprava cesty I/66 Zvolen - Šahy na rýchlostnú komunikáciu kategórie R 11,5/80 (100) s jej výhľadovým rozšírením na kategóriu R 22,5/80 (100) - preložka cesty I/66 na západnú stranu mesta, vrátane návrhu výhľadového premiestnenia hraničného priechodu SR - MR s jeho dopravným napojením - vytvorenie územných rezerv pre dlhodobý výhľadový koncepčný zámer zriadenia súvislého južnoslovenského železničného ťahu v trase súčasného úseku železničnej trate Čata - Šahy (pre jej zdvojkoľajnenie) a novej železničnej trate Šahy - Veľký Krtíš (ako rezervný koridor), resp. vytvorenie priestorových podmienok pre obnovenie pôvodnej poiplianskej železničnej trate Šahy - (Kalonda) Lučenec obnovou traťového úseku Šahy - Dregélypalánk (KURS 2001) - vytvorenie koridoru pre prívod pitnej vody v trase Želiezovce - Šahy, resp. pre výhľadové prepojenie južnoslovenskej a stredoslovenskej vodárenskej sústavy - zabezpečenie intenzifikácie ČOV Šahy.

Pre okres Levice v rokoch 1995 - 1996 AUREX, s.r.o. Bratislava vypracovával Územný plán VÚC okresu. Po prieskumoch a rozboroch a návrhu ÚHZ bola vypracovaná urbanistická štúdia, po ktorej boli práce na tejto dokumentácii zastavené. Urbanistická štúdia rieši územný rozvoj okresu najmä z hľadísk saturácie nadradenými zariadeniami dopravnej a technickej infraštruktúry, pričom navrhovaný rozvoj má do veľkej miery prognostický, občas až futurologický charakter. Štúdia sa rozsiahle zaoberá i koncepciou sociálneho a ekonomického rozvoja Levického okresu.

Z ostatných územnoplánovacích podkladov nadradeného významu bol pri spracovaní územného plánu mesta využitý najmä G e n e r e l n a d r e g i o n á l n e h o ú z e m n é h o s y s t é m e e k o l o g i c k e j s t a b i l i t y (G-NÚSES) a R e g i o n á l n y ú z e m n ý s y s t é m e k o l o g i c k e j s t a b i l i t y (R-ÚSES) okresu Levice. Obe sú systémovými dokumentáciami ochrany prírody a krajiny so záväznými výstupmi pre riešenie územného plánu mesta a miestneho územného systému ekologickej stability, najmä vo vzťahu na nadradené koncepčné zámery (terestrické biocentrá a biokoridory Krupinskej planiny, hydrický biokoridor Ipľa a jeho lokálnych prítokov Krupinice a Štiavnice, nadnárodné biocentrum mokradí v priestore Šahy - Drégelypalánk Ipolyvéce, väzba na Dunajsko - Ipeľský národný park cez chránenú krajinnú oblasť Bórzsóny v MR. Pre okres Levice bola vypracovaná i K o n c e p c i a s t a r o s t l i v o s t i o ž i v o t n é p r o s t r e d i e a aktualizovaný P r o g r a m o d p a d o v é h o h o s p o d á r s t v a, s ktorými sa riešenie územného plánu mesta zosúladilo. V Maďarskej republike je vypracovaná koncepcia R e g i o n á l n e h o a k r a j i n n é h o p l á n u n á r o d n é h o p a r k u D u n a j - I p e ľ. S jej riešením bude treba koordinovať najmä problematiku podrobnejšieho výhľadového riešenia trasy cesty I/66 (E77), lokalizácie nového hraničného priechodu SR-MR (cesta, železnica) a priestorových väzieb v tomto priechode.

4.7. Územno-technické možnosti rozvoja mesta Mesto, i napriek určitej priestorovej stiesnenosti, má dostatočné územné možnosti svojho ďalšieho urbanistického rozvoja. Kontinuálny priestorový rozvoj mesta z južnej a západnej strany síce obmedzuje tok rieky Ipeľ s jej inundačným územím a z východnej strany je limitovaný terénnou vyvýšeninou Studeného vrchu, má však dostatok rozvojových plôch najmä na severnej a 28

severozápadnej strane mesta. Ani prírodná bariéra Ipľa zo západnej strany mesta však nie je neprekročiteľnou. Okrem primárnych prírodných daností budú výhľadový rozvoj mesta ovplyvňovať a do veľkej miery spoluurčovať i rozhodujúce dopravné zariadenia - cesta I/66 s jej plánovanou preložkou, jestvujúce železničné trate vrátane pripravovaného systému ich rozšírenia a doplnenia, a hraničný priechod MR - SR, čí už v jeho súčasnej polohe na Homoku alebo v polohe jeho navrhovaného premiestnenia. Doplňujúcim faktorom, ktorý rozvoj mesta spoluurčuje, je kvalita poľnohospodárskych pôd. Pritom práve severne a západne od mesta sú poľnohospodárske pôdy najbonitnejšie. Z väčšej časti sú predstavované ornými pôdami. Ekosystém je viazaný najmä na údolnú nivu Ipľa a pri vhodnom začlenení do urbánnej štruktúry mesta môže byť dôležitým faktorom identity a špecifickosti mesta. Pričlenené obce Preseľany a Tešmák by z hľadísk svojho ďalšieho primeraného územného rozvoja nemali byť osobitne problémovými. Majú naviac dostatok rozvojových možností i v ich terajšom zastavanom území formou cieľavedomej postupnej sanačnej prestavby staršieho, subštandardného bytového fondu. Podobne i historické jadro mesta má, najmä na svojej západnej strane, územné rezervy plôch, ktoré je možné a potrebné využiť pre intenzívnejšie formy mestských štruktúr zástavby, určených pre vybavenosť a pre polyfunkčnú zástavbu.

4.8. Osobitné podmienky alebo obmedzenia rozvoja mesta Rozvoj mesta limitujú a obmedzujú nasledovné ochranné pásma, vyplývajúce zo všeobecne platných predpisov, resp. miestnych požiadaviek: - železničná trať čís. 153 - 60 metrov od osi koľaje, resp. od osi krajnej koľaje, najmenej však 30 metrov od hraníc obvodu dráhy (podľa zákona o dráhach) - štátne cesty I. a II. triedy - 25 metrov od osi vozovky, resp. krajného jazdného pruhu - štátne cesty III. triedy - 18 metrov od osi vozovky - miestne komunikácie II. triedy - 15 metrov od osi vozovky (ochranné pásma ciest vyplývajú z vyhlášky čís. 136/61 Zb.) - vzdušné elektrické vedenia 400 kV - 25 metrov od krajného vodiča - vzdušné elektrické vedenia 220 kV - 20 metrov od krajného vodiča - vzdušné elektrické vedenia 22 kV - 10 metrov od krajného vodiča (ochranné pásma vyplývajú z vládneho nariadenia čís. 80/57 Zb.) - STL plynovody v nezastavanom území - 10 metrov od osi vedenia - VTL a VVTL plynovody do O 300 mm - 20 metrov od osi vedenia (ochranné pásma vyplývajú z vyhlášky FMPE čís. 175/75 Zb.) - diaľkovody (trasy ropovodu) - 150 metrov od krajného vedenia (vyplýva z STN čís. 650204) - ochranné pásma vodných zdrojov a vodárenských zariadení - 100 metrov od zdroja (ak nie je osobitne určené inak) - ochranné pásma čistiarní odpadových vôd - 200 metrov po smere prevládajúcich vetrov, 100 metrov proti smeru prevládajúcich vetrov - ochranné pásma cintorína - 50 metrov v sídle s verejným vodovodom, 100 metrov v sídle bez verejného vodovodu. Ochranné pásma hospodárskych dvorov Roľníckych družstiev a Štátnych majetkov sa určujú podľa počtu a druhu ustajnených zvierat. Vzhľadom na súčasný stav v poľnohospodárskej výrobe uvažujeme ochranné pásma vo vzdialenostiach 200, resp. 100 metrov od oplotení jednotlivých poľnohospodárskych výrobných areálov.

4.9. Možnosti využitia jestvujúcej územnoplánovacej dokumentácie a podkladov Ako už bolo v úvode spomenuté, toho času platný územný plán Šiah (ÚPN-SÚ) vypracoval URBION Bratislava v roku 1980. Obstarávateľom dokumentácie bol vtedajší Okresný národný výbor Levice, ktorý ju i schvaľoval. Dokumentácia územného plánu sa v meste nezachovala. Jeden exemplár 29

z dokumentácie, patriacej bývalému ÚHA Levice, je údajne archivovaný v Komárne. Nepodarilo sa ho však zabezpečiť a tak ho nebolo možné ani posúdiť. V roku 1984 bol tento územný plán prehodnocovaný z hľadiska sprísnenia (a obmedzenia) záberov poľnohospodárskeho pôdneho fondu. O zastaranosti tohoto územného plánu svedčí fakt, že v roku 1988 sa začali na URBION-e Bratislava práce na novom územnom pláne mesta. V roku 1989 boli ukončené prieskumy a rozbory, údajne i návrh územných a hospodárskych zásad, a začali sa práce na koncepte územného plánu (zmieňuje sa o tom materiál ÚHA okresu Levice z r. 1992 pod názvom „Riešenie územnoplánovacích potrieb mesta Šahy“). Z celej dokumentácie sa však zachovalo iba torzo neukončených výkresov rozborov technickej infraštruktúry a širších územných vzťahov. V archíve Mestského úradu Šahy (na oddelení výstavby) je uložená zrejme najstaršia územnoplánovacia dokumentácia Šiah - územný plán, ktorý v 60-tych rokoch vypracoval býv. Štátny ústav rajónového plánovania Bratislava. Zachovala sa len výkresová časť, pozostávajúca z prieskumov a z návrhu územného plánu, avšak bez textovej časti. Dokumentácia je zastaraná a je v súčasnosti využiteľná len ako dobové svedectvo o vtedy aktuálnom stave urbanistickej štruktúry mesta a o vtedajších zámeroch jeho rozvoja, ktoré sú v súčasnosti už naplnené a prekročené. Mesto Šahy vo svojom archíve eviduje súbor územnoplánovacích podkladov a územnotechnických podkladov, týkajúcich sa mesta a výstavby na jeho území. Z týchto podkladov sú pri spracovaní nového územného plánu čiastkovo využiteľné podklady k

technickej infraštruktúre (vodovod, kanalizácia, plynofikácia) - žiadne žiaľ nie sú úplné, a prípravná a projektová dokumentácia aktuálnych stavebných zámerov (bytová výstavba Tabáň II, sústredená výstavba rodinných domov v lokalite Psí vrch, resp. projektová dokumentácia k čiastkovým stavbám rozšírenia zariadení technickej infraštruktúry v meste. Okrem toho je pre spracovanie nového územného plánu mesta využiteľný i materiál o pamiatkovej zóne (návrh na vyhlásenie) a aktualizácia jej vymedzenia, ktoré vypracovalo regionálne stredisko Pamiatkového ústavu Bratislava. Novospracovaným podkladom na úseku ochrany prírody a tvorby krajiny je materiál Ipeľskej únie Šahy z roku 2000 „Hodnotenie a návrhy vegetácie pre sídelný útvar Šahy“.

30

5. Urbanistická koncepcia navrhovaného rozvoja mesta

5.1. Vývoj a súčasný stav urbánnej štruktúry mesta

5.1.1. Doterajší stavebný a urbanistický vývoj mesta

Historicky doloženým prvým osídlením v Šahanskej oblasti bolo paleolitické sídlisko s aurignackou industriou. Archeologickými výskummi boli nájdené a potvrdené sídliská zo staršej doby bronzovej, sídlisko a pohrebisko laténskej kultúry a slovanské osídlenia v Ipeľskej kotline (predveľkomoravské sídliská Vyškovce a Ipeľské Predmostie). Kontinuita slovanského osídlenia je doložená aj v poveľkomoravskom období, teda v čase, keď na územie Hontu začali prenikať Maďari. Z obdobia 2. polovice 10. storočia až do roku 1250 je historicky a archeologicky doložená osada, s kláštorom mimo sídliska. Ležala na obchodnej ceste z Budína na Hont, Bzovík, Zvolen a do Krakova. Plynulé osídlenie hovorí o strategickom význame polohy tohoto územia. Po vzniku uhorského štátu sa okolie Šiah stalo významným kryštalizačným centrom vzniku kráľovskej župy Hont. Hrad Hont ako prvé župné sídlo sa nachádza v rovnomennej obci, ležiacej juhovýchodne od Śiah, na dnešnom území Maďarska. Pôvodná obec Šahy, o ktorej je najstaršia písomná zmienka z roku 1237, patrila k panstvu Hontianskeho hradu. Z hľadiska ďalšieho rozvoja mesta bolo rozhodujúcim založenie kláštora premonštrátov, pravdepodobne v rokoch 1236 - 1240 Martinom, z rodu Hunt-Poznanovcov. Kláštor však už krátko po založení vyrabovali Tatári a bolo ho treba obnoviť. O jeho význame svedčí, že od 13. do 16. storočia bol hodnoverným miestom pre potvrdzovanie platnosti listín. Priaznivé položenie Šiah malo za výsledok ich dôsledné napojenie na stredovekú cestnú sieť. Hlavná cesta z Ostrihomu a z Budína viedla po stráňach kopcov popri rieke Ipeľ a jej prítokov do banských miest, najmä do Banskej Štiavnice. V okolí boli dôležitou cestnou križovatkou aj Vyškovce, strážené v tom čase opevnením. Tu sa stretávala Ostrihomská cesta s ďalšou cestou cez údolie Búrskeho potoka a obe spolu viedli cez Šahy. Odtiaľ viedla dôležitá cesta cez Hokovce na Žemberovce a Bátovce (do tzv. „tržnice kráľovnej“) a tiež cez Hontianskej Nemce na Krupinu a Banskú Štiavnicu. Iná cesta viedla zo Šiah vedľa Krupinice cez Plášťovce na Litavský hrad a na Bzovík, kde bol druhý premonštrátsky kláštor. Východným smerom cez most na Ipli viedla cesta na Hont a na Drégelypalánk a ďalším dreveným mostom cez Ipeľské Predmostie na Vinicu alebo Balog nad Ipľom. V roku 1266 mali Šahy mýto, od roku 1275 sa vyvíjali ako zemepanské mestečko, ktoré v roku 1405 získalo právo jarmočné a v roku 1407 i právo meča. Pre blížiacim sa tureckým nebezpečenstvom bol Šahanský kláštor prebudovaný na protitureckú pevnosť. V roku 1552 ho však Turci dobili a mnísi z neho odišli. Turecké rabovačky a časté morové epidémie znamenali pre mesto a jeho obyvateľstvo výraznú stagnáciu. Prvá pečať Šiah, ktorá sa zachovala, je z roku 1665. Podľa nápisu na pečati „Siqillum oppidi Saag“ - pečať mesta Šahy, mali Šahy už v tomto čase nepochybne mestský charakter. Po vyhnaní Turkov (Šahy opustili v roku 1685) patril kláštor a mesto od roku 1688 jezuitom. Jezuiti na ruinách premonštrátskeho kláštora vybudovali svoje obytné a hospodárske budovy, ktoré čiastočne stoja až dodnes, a v roku 1736 postavili aj svoj kostol. V roku 1769 postavili cez Ipeľ 31

kamenný most, ktorý bol zničený počas II. svetovej vojny. Po zrušení jezuitského rádu darovala Mária Terézia šahanské panstvo rožňavskej kapitule. Nová éra Šiah začala po roku 1806. Vtedy sa župné stavy rozhodli do Šiah preniesť sídlo Hontianskej župy. Roľnícko-remeselnícke mestečko odvtedy postupne získavalo mestský ráz. V obyvateľstve postupne prevládli remeselníci, obchodníci, zamestnanci župných úradov, advokáti, lekári. V roku 1827 sa začalo so stavbou župného domu. Pôvodne mal stáť v mestskej časti Homok, pri židovskom cintoríne. Blízko neho mala byť potom postavená nová časť mesta - tzv. „Nové Šahy“. Po roku 1830 však stavbu župného domu preniesli na jeho terajšie miesto na námestí, čo bolo aj impulzom jeho postupnej prestavby.

V roku 1832 postihol mesto požiar, pri ktorom zhorela veľká časť mesta. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní nastalo výraznejšie hospodárske a spoločenské oživenie, ktoré sa prejavilo aj vo výstavbe mesta. Z námestia boli vykázané dovtedajšie dobytčie trhy a následne v rýchlom slede rástli honosnejšie mestské budovy - sporiteľňa (1867), meštianska škola (1872), tzv. Finančný palác (1886), nový Mestský dom (1888), ďalšia sporiteľňa (1899), evanjelický kostol (1903), hotel Pannonia (1906), ktoré neskôr doplnila dievčenská meštianska škola (1913), Salkovských a Wollnerov dom a v r. 1936 postavený Adlerov dom. Na prelome 19. a 20. storočia bola v meste - v časti Homok otvorená nová nemocnica. V rokoch 1911 - 1912 bola vybudovaná kalvária. Výrazným impulzom rastu a potvrdením významu mesta bola výstavba železníc. Železničná trať z Čaty do Šiah bola dokončená v roku 1886, v roku 1891 bola predĺžená až do Balážskych Ďarmôt. V roku 1899 bola postavená trať Šahy - Krupina (v roku 1922 sa táto trať predĺžila až do Zvolena) a konečne v roku 1909 bola ukončená aj úplná trať do Budapešti dostavbou úseku Šahy (Drégelypalánk) - Vác. Zároveň s otvorením železničnej trate bola postavená i poštová budova naproti kostolu. Na konci 19. storočia rozparcelovali pôvodné pozemky rožňavskej kapituly a na nich vystavali novú štvrť s 28. rodinnými domami, evanjelickým kostolom (1903) a mestským parkom. Po prvej svetovej vojne sa Šahy stali súčasťou ČSR, a tým aj pohraničným mestom, so všetkými dôsledkami novej polohy na život v meste a na jeho rozvoj. Mali vtedy (r. 1920) 4.696 obyvateľov a 610 rodinných domov. Od roku 1923 so zrušením historickej župnej sústavy stratili Šahy svoj administratívno-správny význam, boli začlenené do tzv. Veľžupy Zvolenskej a v rámci nej do Krupinského okresu. V rokoch 1938-45, po Viedeňskej arbitráži, patrili Šahy k Maďarsku. V tom období sa zriadila a za vtedajším severným okrajom mesta vybudovala odborná poľnohospodárska škola. V roku 1945 sa opäť stali súčasťou Československa. V rokoch 1949-1960 boli sídlom okresu. Do tohoto obdobia sa dátuje aj začiatok výraznejšieho urbanistického rozvoja mesta, ktorý neskôr vyvrcholil sídliskovou hromadnou bytovou výstavbou v časti, nazvanej „Stred“, neskôr v časti „Sever“. Posledná rozsiahlejšia bytová výstavba, ukončovaná v 90-tych rokoch sídliskom Tabáň však už bola málo šťastne situovaná do asanačných plôch pôvodnej nízkopodlažnej zástavby pri pobreží Ipľa, v dotyku s najvýznamnejšími historickými urbanistickými priestormi mesta, na miestach asanovanej staršej nízkopodlažnej a subštandardnej zástavby. Zástavba rodinných domov sa postupne usmerňovala do vzdialenejších polôh v meste i v jeho časti Homok. Od 60-tych rokov sa v Šahách výraznejšie uplatnila aj priemyselná výroba. V roku 1953 začali v meste pôsobiť Závody inžinierskej a priemyselnej prefabrikácie (pôv. Prefa), potom Milex a Okresný stavebný podnik, všetky so svojimi výrobnymi areálmi. K ním postupne pribudli Komunálne služby, výrobno-opravárenský závod Strojstav a od roku 1965 závod Pleta. V roku 1962 bola v katastri obce Tupá zriadená prečerpávacia stanica ropovodu Družba. Byty pre pracovníkov ropovodu sa však stavali v Šahách. Po roku 1980 sa mesto postupne vybavilo rozvodmi a zariadeniami technickej infraštruktúry. Po vodovodnej a kanalizačnej sieti bola postavená čistiareň odpadových vôd. Mesto bolo plynofikované. Na ochranu proti povodňovým vodám boli na Ipli a Krupinici vybudované ochranné hrádze. Od roku 1980 boli k Šahom administratívno-správne pričlenené pôvodne samostatné obce Hrkovce, Preseľany nad Ipľom a od roku 1986 Tešmák. Hrkovce sa v 2. polroku 1998 opäť osamostatnili, Preseľany a Tešmák zostali miestnymi časťami mesta Šahy. Obec Preseľany sa písomne prvý raz spomínala v roku 1156. Patrila hradu Hont, potom sa vystriedalo viacero jej majiteľov. V roku 1715 bol v obci mlyn a 32 domácností, v roku 1828 mala už 82 domov a 496 obyvateľov. Klasicistický rím.kat.kostol pochádza z roku 1820. 32

Tešmák je písomne zaznamenaný od roku 1245. Do 16. storočia patril premonštrátskemu kláštoru v Šahách, od roku 1776 rožňavskej kapitule. V roku 1715 mala obec mlyn a 21 domácností, v roku 1828 116 domov a až 702 obyvateľov. V katastri Tešmáku bola osada Olvár, doložená v roku 1135, ktorá sa spomína až do 15. storočia. Rím.kat.kostol v obci je barokový a pochádza z roku 1758.

5.1.2. Súčasný stav urbanistickej štruktúry a priestorové členenie územia mesta Mesto Šahy pozostáva z dvoch urbanisticky výrazných častí, ktoré delí rieka Ipeľ. Historicky staršia, väčšia a významnejšia je pravobrežná časť mesta, situovaná na terénnom návrší nad riekou. V priestoroch historického jadra mesta zahŕňa mestské centrum s jeho rastlou urbanistickou štruktúrou, reagujúcou na prírodné, najmä geomorfologické pomery a na základné komunikačné vzťahy a väzby v meste a jeho najbližšom zázemí. Zástavba týchto priestorov je zovretá a je členená do uzatvorených stavebných blokov. Po juhozápadnej strane plynulo prechádza do terasovito usporiadanej štruktúry výrazného terénneho zlomu za ohybom Ipľa, ktorého zástavba má charakter rozmanito priestorovo členenej štruktúry menších stavebných objektov, vytvárajúcich však ucelenú urbanistickú jednotku. Podobne je formovaná aj staršia zástavba juhovýchodnej strany historického jadra mesta. Novšia zástavba v severnej časti mesta má iný charakter, daný rovnomerne usporiadanou šachovnicovou štruktúrou komunikácií a priestorovo uvoľnenejším zastavaním parciel. Urbanisticko-architektonicky dominantným a ťažiskovým priestorom mesta je jeho Hlavné námestie, s prevažujúcou poschodovou zástavbou. Zvažuje sa k juhu (k rieke) a prirodzene mu priestorovo dominuje domoradie na zvýšenej severnej strane, ktorého výškové členenie je zvýraznené aj vostavaným komplexom autobusovej stanice. Zástavba ostatných priestorov historického jadra mesta, vrátane Námestia Bélu Bartóka, má komornejší charakter, s romantizujúcou štruktúrou ulíc a uličiek a viackrát i prekvapujúcimi urbanisticko-architektonickými kompozičnými prvkami. S reguláciou Ipľa bol však narušený pôvodný prirodzený vzťah zástavby a rieky, pričom bola časť okrajovej zástavby, najmä pod kostolným komplexom a pri moste, odstránená. Zo severnej strany je štruktúra mesta ukončená športovým areálom a priemyselnou zástavbou, prechádzajúcou na severovýchode do hviezdicovito usporiadanej novšej sídliskovej (panelovej) obytnej zástavby, ktorá však v pôdoryse mesta pôsobí umelo a neprirodzene, až násilne. Východnú svahovitú stranu mesta ukončuje novšia až najnovšia zástavba rodinných domov. Na juhozápadnom ohybe Ipľa bola v 90-tych rokoch asanovaná staršia pôvodná zástavba subštandardných rodinných domov. Nahradila sa monofunkčnou vysokopodlažnou hromadnou bytovou výstavbou obytného súboru Tabáň. Výrazne a skôr negatívne tým zasiahla do historickej siluety a panorámy mesta. Výrazný svah a terénny zlom na juhovýchodnej strane mesta je využívaný ako intenzívna viničná stráň so sústavou rekreačno-hospodárskych objektov na jej úpätí, so začínajúcou tendenciou postupného prechodu do obytnej zástavby. Hlavným námestím a mestom (ulicou SNP) prechádza dopravne exponovaná štátna cesta I/66, ktorá je medzinárodne významnou tranzitnou komunikáciou E77 (Budapešť - Krakov). Okrem dopravného významu je i dôležitou kompozičnou osou mesta. Z protiľahlých rohov námestia vychádzajú i lokálne a regionálne významné štátne cesty II/527 do Veľkého Krtíša a III/5108 do Sazdíc a Želiezoviec. Zástavba ľavobrežnej časti mesta (Homok) je oproti pravobrežnej historicky novšou. Vznikla a rozvíjala sa najmä v súvislosti s vybudovaním železničných tratí a železničnej stanice. Okrem plôch pri železnici má prevažujúco rovnorodú a pravidelnú šachovnicovú urbanistickú štruktúru, pozostávajúcu prevažne z nízkopodlažnej zástavby rodinných domov. Časť pri železničnej trati má staršiu, funkčne zmiešanú zástavbu, relatívne chaoticky dostavovanú, prestavovanú a zahusťovanú. Uceleným urbanistickým súborom jednotného charakteru je areál nemocnice. V priestore medzi rodinnými domami a ochrannou hrádzou Ipľa, na plochách bývalých riečnych meandrov, bol po roku 1990 vybudovaný väčší rekreačno-športový areál, polohovo nadväzujúci na staršie kempingové táborisko. Východnú časť územia Homoku zaberá vybavenosť medzinárodného cestného hraničného priechodu, doplnená dvomi čerpacími stanicami pohonných hmôt, autoumyvárňou a najnovšie i odstavnou plochou pre kamióny.

33

Veľkú časť zástavby Homoku predstavujú plochy priemyselno-výrobnej, obslužnej a skladovej zástavby. Časť areálov však nie je v súčasnosti využívaná, alebo sa využíva len sporadicky. Z juhozápadnej strany mesta, na náprotivnom brehu Ipľa, k mestu prilieha väčší areál Poľnohospôodárskeho družstva so sušičkou a novým mlynom. V odťažitej polohe k mestu sa pri výpadovej ceste na Hrkovce nachádza priemyselný areál bývalého Strojstavu, s menšou potravinárskou výrobnou prevádzkou (bitúnok). Na severe katastra je v priestorovo izolovanej polohe poľnohospodársky dvor (majer) Hanďáš, s malou skupinou starších rodinných domov, pôvodne stavaných pre bývanie poľnohospodárskych robotníkov. P r e s e ľ a n y sú typickou cestnou dedinou - ulicovkou, s intenzívnym obojstranným obstavaním štátnej cesty III/5108 zo Šiah do Sazdíc, v obci priestorovo širšie koncipovanej vo forme „hlavnej ulice“. Občianska vybavenosť je sústredená v jej východnej časti, pri priestorovo málo výrazne sa uplatňujúcom kostole. Novšou zástavbou sa na južnej strane obce vytvorila nová, s pôvodnou paralelná obytná ulica. Zo západnej strany je na obec tesne naviazaný väčší areál Poľnohospodárskeho družstva. Pri ústí potoka Kamenec do Ipľa sú záhradky. Cesta popri cintoríne vedie k železničnej trati do Čaty s pôvodnou, dnes nepoužívanou železničnou zastávkou. T e š m á k je hromadnou ulicovou dedinou s vretenovito sa rozširujúcou hlavnou ulicou, ktorej dominuje kostol, postavený na nepatrnom návrší v jej severnom uzávere. Novšia zástavba rodinných domov je sústredená na západnom a severnom okraji obce, zo západu obec uzatvára areál Poľnohospodárskeho družstva. Vzhľadom k zachovanému pôvodnému meandrujúcemu toku Ipľa je okolie obce pravidelne zaplavované a nivné lúky majú miestami charakter mokradí. V severnej časti katastra Tešmaku, ktorý postupne prechádza do zalesnených výbežkov Krupinskej pahorkatiny, sú voľne rozmiestnené poľnohospodárske výrobné areály -- bývalé majere Volnerova pustatina, Lipovec a Heczkov majer. Vinohrady, vínne pivnice a rekreačné domčeky vo vinohradoch zaberajú rozsiahle plochy na juhovýchode katastra, nad cestou do Veľkého Krtíša. Pri katastrálnej hranici z východnej strany je na najjužnejšom úpätí výbežku Krupinských vrchov v lokalite Šomoš umiestnený bývalý pioniersky tábor.

Všeobecne možno konštatovať, že väčšina súčasných objektov zástavby v Šahách má dobrú a vyhovujúcu kvalitu z hľadísk stavebno-technického stavu, ktorá je primeraná ich funkčnému využívaniu. Väčší podiel disfunkčných a subštandardných stavieb a areálov je najmä v mestskej časti Homok - na plochách, priliehajúcich k železničnej trati (južne od Hontianskej a Berneckej cesty). Výrazné stavebno-technické a funkčné závady však majú najmä všetky poľnohospodárske výrobné areály. Subštandardná je i staršia obytná zástavba na Mlynskej, Petófyho a Ružovej ulici. Vo vzťahu k dlhodobému využitiu je otázna a tým i urbanisticky problémová zástavba Podzámockej ulice s vínnymi pivnicami pri Kalvárii. Subštandardná a stavebno-technicky menej kvalitná je i staršia zástavba rodinných domov v Preseľanoch a Tešmaku. Schátraná je enkláva domov a ostatných stavieb v bloku na západnej strane námestia - zrejme vzhľadom k pôvodne pripravovanej asanácii tejto časti mestskej zástavby pre sídlisko Tabáň II. Dojmom chaotickej náhodilosti a malej úpravnosti pôsobí i špecifická zástavba hraničného priechodu do Maďarska.

Organizačne sú Šahy rozčlenené na 19 urbanistických obvodov (číslované 1-17 a 19, 20; pôvodný urbanistický obvod čís. 18 tvorí kataster dnes už opäť samostatnej obce Hrkovce). Z toho deväť urbanistických obvodov člení zastavané územie mesta Šahy a dva obvody sú výrobné. Stavebne voľné územie šahanského katastra je členené na päť urbanistických obvodov. Katastre miestnych častí - obcí Preseľany a Tešmák tvoria samostatné urbanistické obvody. Členenie mesta na urbanistické obvody je uvedené v grafickej prílohe. 5.2. Variantné koncepcie rozvoja mesta a rozvojové alternatívy

Šahy sú sídelným útvarom so svojrázne osobitným charakterom, ktorý je prvorado daný jeho historickým vývojom a dlhodobým procesom formovania mesta, ktoré následne spoluurčuje a výraznejšie formuje i sociálnu štruktúru a životný štyl obyvateľstva a tým aj sociálnu a architektonickú podobu mesta. Sekudnárne, avšak rovnako výrazne, je obraz mesta a jeho urbanistický rozvoj 34

ovplyvňovaný topografickými faktormi, dlhodobo vyformovanou urbánnou štruktúrou s jej jedinečnou a neopakovateľnou podobou, a v neposlednom rade aj faktormi, formujúcimi (a často i deformujúcimi) obytné a životné prostredie v meste. V urbanistickej štruktúre mesta sa najcharakteristickejšie prejavuje jej neukončenosť a živelnosť, ktorá je obrazom etáp búrlivého dynamického rozvoja, striedaných s etapami stagnácie. Preto je každý priestor mesta potrebné v každej fáze rozvoja trpezlivo a cieľavedome dotvárať a naprávať a takto postupne dotvárať a rozvíjať celé mesto. Šahy zdajú sa mať, i napriek súčasnej „tesnosti“ zastavaného územia, dostatok priestorových možností pre svoj ďalší potenciálny rozvoj ako v meste samom, tak i v najbližších nadväzných plochách. Istá priestorová nedostačujúcosť a tým i komplikovanosť riešenia rozvojových problémov javí sa iba v prihraničnom území mestskej časti Homok vo vzťahu k funkciám, ktoré je na tomto území potrebné rozvíjať, a z veľkej časti najmä novým koncepčným spôsobom formovať. Pre obraz mesta je šťastnou jeho poloha pri rieke a nad ňou sa rozprestierajúcim terénnym návrším, ktoré spoluvytvárajú naopakovateľnosť jeho identity. Aj historicky dlhodobo vyformované centrálne priestory mesta si, napriek negatívnym zásahom spred desaťročia, zachovali predpoklady tvorby a prezentácie špecifickej identity mesta a atmosféry mestského života. Problémy ďalšieho územného rozvoja mesta je potrebné riešiť najmä v úzkom spätí historickej urbánnej štruktúry s jeho súčasným priestorovým rozvrhom a jeho prevádzkovou a funkčnou organizáciou Možnosti ďalšieho územného rozvoja mesta a jeho urbanistického usporiadania najvýraznejšie determinujú jeho geografické pomery, a z nich najmä rozvlnený (a ešte zvyškovo meandrujúci) tok Ipľa a výšina Studeného vrchu, strmo sa z juhu a západu zvažujúca do údolnej nivy. Mesto bolo pri Ipli a pod terénnou vyvýšeninou založené a z tejto polohy rástlo, najmä v poslednom storočí, jediným reálne dostupným severným smerom. Určitým dobovým excesom, urbánnou výnimočnosťou, bolo založenie mestskej časti na Homoku, ktorého rozvojovým impulzom bola predovšetkým železnica. Zovretosť štruktúry mesta „pri Ipli a pod kopcom“ sa najvýraznejšie prejavila v jeho historickom jadre, ktoré má práve vďaka nej svoju malebnosť a rozmanitosť. Takéto urbánne kvality už nedosiahla žiadna novšia a nová výstavba, aj keď na to mala neporovnateľne lepšie priestorové podmienky a technické možnosti. Ďalší organický rozvoj mesta by mal byť viacsmerový - od centra k okrajom. Ipeľ so svojou inundáciou i východná a západná terénna bariéra však mestu takýto rast neumožňujú. Preto sú územno-technické možnosti ďalšieho rozvoja mesta limitované a prakticky sa obmedzujú len na jeho severnú, resp. severozápadnú expanziu organickým lineárnym rastom, alebo radikálnejšie - na západnú expanziu za riečisko Ipľa, napodobujúc tak situáciu z 19. storočia, kedy sa organizmus mesta prvý raz rozšíril i za Ipeľ - do Homoku. Obe možnosti sú reálne a realizovateľné. Každá z nich má svoje výhody i nevýhody a realizačné ťažkosti a obmedzenia. Z hľadiska celostnosti urbánnej štruktúry a možností jej polyfunkčného formovania, je rast mesta západným smerom za Ipeľ nepochybne výhodnejším, urbanisticky príjemnejším, mestotvornejším a tvorivo príťažlivejším. Okrem rastu mesta umožňuje i organický a logický priestorový rast mestského centra, čo možno chápať aj ako historickú analógiu s pôvodným zámerom výstavby župného domu - teda najvýznamnejšej stavby mesta z 19. storočia - na Homoku. Umožňuje mestskému centru, historickému jadru mesta, byť ťažiskom mesta, teda nie tak, ako teraz - byť „len“ na okraji mesta. Umožňuje tiež podstatne silnejšie zapojiť do organizmu mesta rieku, ktorá by sa takto stala ďalším významným mestotvorným fenoménom, obohacujúcim koncepciu a kompozíciu vnútromestských priestorov a umožňujúcim i novú formu súžitia mesta ako technického prvku s prvkami prírody - vodou, zeleňou, dramatickým terénom výrazného zlomu terasy na západnej strane mesta. Najmä však jedným z hlavných prvkov spoluvytvárajúcich novú, alebo skôr novoobohatenú identitu Šiah ako mesta nie iba pri rieke ale - na rieke. Takúto urbánnu kvalitu, vzhľadom k širokému inundačnému územiu, nebolo možné dosiahnuť zástavbou Homoku, ktorá i preto zostala charakterovo „predmestskou“. Zo západnej strany mesta to možné je. Za severný (resp. i severozápadný) rast mesta sa naproti tomu prihovára skôr jeho „jednoduchosť“, „bezproblémovosť“, najmä však dlhodobá tendencia - veď týmto smerom a takýmto spôsobom jednoduchého lineárneho rastu sa mesto rozvíjalo najmenej posledných 50 - 60 rokov. Vzdialenosti severného okraja zástavby od centra (námestia) sú však už i dnes dosť značné, aj keď v prípade malého mesta je to pojem relatívny - tie vzdialenosti nie sú v skutočnosti nijako veľké - najviac 1500 metrov. Ďalší severný rast mesta poskytuje možnosti jednoduchého (a diverzifikovaného) dopravného napojenia, ale aj relatívne jednoduchšej (ľahšej) tvorby mestskje urbanizácie vo voľnej 35

zástavbe, bez prilišnej viazanosti na zložitosť kompozičných princípov. Vhodný je však najmä pre bytovú výstavbu, omnoho menej pre lokalizáciu zariadení vyššej vybavenosti, a už vôbec nie ako miesto pre významnejšie mestské stavby. Veď i súčasná vari najvýznamnejšia stavba v tomto priestore - gymnázium - je „len“ stavbou sídliskovou a nijako nie mestotvornou. Gymnázium by pritom malo byť „v meste“ a pokiaľ možno i na nejakom námestí, lebo v Šahách bude vždy iba jedno gymnázium a vždy to bude najvýznamnejšia Šahanská škola! Výlučne severnou expanziou mesta by sa zvýšil tlak na súčasné mestské centrum v historickom jadre, ktorého priestory nie je možné rozširovať, len jeho zástavbu intenzifikovať. Alebo staršie, snáď v súčasnosti už archaické formy jeho menej intenzívnej, nízkej zástavby, nahrádzať formami (a objektami) novými, urbanisticky hustejšími, stavebne vyššími. Ak aj však je takýto vývoj v historickom jadre mesta, ktoré nie je a nebude pamiatkovou rezerváciou, do budúcnosti očakávateľný, nemal by sa udiať v krátkom časovom období. Naopak - skôr by mal byť čo najdlhodobejší, ale najmä: uvážlivý. Samotné historické jadro mesta má, najmä na svojom západnom okraji (medzi ulicou Janka Kráľa a Mlynskou ulicou) relatívne voľné priestory, ktoré je potrebné premeniť na „mestské“, t.j. intenzifikovať ich zástavbu a využitie a urbanisticky ich ako mestské formovať. Podobne aj terajšie mestské nábrežia Ipľa, s ich súčasnou prevažne sekundárnou zastavanosťou charakteru doplnkových funkcií a objektových provizórií je potrebné nahradiť do verejného priestoru formovanými objektami. Kľúčovým problémom aktuálneho rozvoja mesta, ktorý však presahuje do dlhodobejších horizontov jeho urbanistického rastu, je najmä lokalizácia preložky cesty I/66 a určenie jej charakteru. Môže to byť dobrý dopravný obchvat, ktorý odľahčí priestory historického centra a umožní v nich lepší spoločenský život. Môže to však byť i významná mestská komunikácia, ktorá bude sprístupňovať mesto, ale zároveň bude i spoluvytvárať jeho identitu, osobitnosť a neopakovateľnosť - svojráz. Teda: nábrežná komunikácia, ktorá mesto sprístupňuje a ukazuje zároveň, ktorá láka do mesta vstúpiť. Podobne lokalizácia cestného hraničného priechodu, alebo železničná doprava so zámermi (občas protirečivými) jej výhľadového rozvoja vtedy, keď sa už zdalo, že železnice nemajú budúcnosť... Principiálne by preto urbanistická koncepcia výhľadového rozvoja mesta vo vzťahu k významu, umiestneniu a priestorovému usporiadaniu preložky cesty I/66 (vrátane cezhraničných vzťahov) mala byť vyriešená tak, aby budúce Šahy boli mestom na ceste E77, nie iba mestom „pri“ tejto ceste.

Všetky tieto a ďalšie názory a predstavy sa premietli do koncipovania variantných urbanistických riešení možného výhľadového rozvoja mesta v návrhovom i výhľadovom období jeho územného plánu. Možný výhľadový urbanistický rozvoj predurčovali tri (pravdepodobné a možné) rozvojové scenáre:

- scenár optimistický Tento scenár predpokladal prirodzený rozvoj mesta, v priaznivých ekonomických podmienkach a pri stabilizovanej sociálnej situácii. Ekonomické podmienky zabezpečujú sústavný rast obyvateľstva mesta a tým i jeho permanentný územný rozvoj.

- scenár realistický Možno ho nazvať tiež reálno-skeptickým. Vychádza zo súčasného stavu mesta, prejavujúceho sa najmä útlmom až retardáciou ekonomických podmienok a sťažujúcou sa sociálnou situáciou. Predpokladal, že po krátkom útlmovom období (do troch - piatich rokov) však nastane postupné zlepšovanie sociálno-ekonomických podmienok a tým sa urýchli i rast mesta a zvýšia sa aj požiadavky na jeho územný rozvoj.

- scenár pesimistický 36

Tento scenár, na rozdiel od predchádzajúceho, realistického, predpokladal dlhodobejšie útlmové obdobie, s náznakmi zlepšovania ekonomických a sociálnych podmienok až v závere návrhového obdobia územného plánu, t.j. v rokoch 2010 - 2015. Rozvoj mesta bude spomalený, zrýchli sa až po zlepšení sociálno-ekonomických podmienok.

Z týchto troch scenárov sa najpravdepodobnejší možno v súčasnosti považovať scenár realistický. Územný plán je však potrebné koncipovať tak, aby dokázal zabezpečovať rozvoj mesta v akýchkoľvek podmienkach - teda i okrajových.

Základná rozvojová vízia územného plánu bola stanovená tak, že predpokladá budúce Šahy ako mesto, ašpirujúce na zvýšenie svojho hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho potenciálu, ktorému záleží na spokojnosti jeho obyvateľov a chce sa postupne vrátiť k svojmu významu spred storočia, aj keď tentoraz v novej podobe mesta - regionálne významného centra 21. storočia. Podľa tejto vízie boli vypracované základné náčrty viariantných koncepcií žiadúceho a možného výhľadového urbanistického rozvoja mesta. Vypracované boli štyri variantné koncepcie a jedna (redukovaná) rozvojová alternatíva, ktoré boli dokumentované vtextovej časti urbanistickej štúdie výhľadového rozvoja mesta formou grafickej prílohy.

r o z v o j o v ý v a r i a n t „a“ (variant komplexného severného rozvoja mesta) Tento variant koncipoval dlhodobý rozvoj mesta severným smerom, prakticky až po hranicu územnej únosnosti a územnej disponibility. Vzhľadom k rozsiahlej, severne orientovanej štruktúre mesta, s prevahou bývajúceho obyvateľstva najmä v jeho severnej časti, navrhoval pri križovaní cesty I/66 (od Levíc) s cestou od Plášťoviec vytvorenie nového významného mestského priestoru s koncentráciou zariadení vyššej mestskej vybavenosti. Mesto by tak bolo založené na dualite dvoch ťažísk, spojených výraznou a spoločensky frekventovanou mestskou komunikáciou (ulicou SNP), z ktorých však historické jadro mesta s Hlavným námestím by bolo významnejším. Za mostom do Preselian sa navrhovala rozsiahla priemyselná zóna, s jej možným zavlečkovaním zo Šahanskej železničnej stanice.

r o z v o j o v ý v a r i a n t „b“ (variant juhozápadného rozvoja mesta) Okrem doplnenia zástavby na disponibilných plochách terajšej mestskej zástavby koncipoval tento variant prednostné prenesenie všetkej obytnej a vybavenostnej zástavby v mestských formách na juhozápadnú stranu, za Ipeľ, okolo cesty do Preselian. V polohe za mostom sa mal vytvoriť pandant mestského centra v zovretej priestorovej štruktúre, ostatná zástavba pozostáva z rôzne intenzívnych foriem nízko, stredno a viacpodlažných obytných štruktúr. Výroba v podobe rozsiahlej priemyselnej zóny bola navrhovaná v satelitnej polohe južne od terajšieho areálu Kovomontu, so zavlečkovaním zo stanice Tupá.

r o z v o j o v ý v a r i a n t „c“ (variant paralelného rozvoja mesta) Tento variant navrhoval paralelný (súbežný) rozvoj Šiah severným (severovýchodným) a juhozápadným smerom. Severozápadný rozvoj je obmedzený na prevažujúco obytnú zástavbu, juhozápadný rozvoj predpokladá dlhodobejšie formovanie komplexnej mestskej štruktúry, vrátane zariadení vyššej mestskej vybavenosti, diferencovanej obytnej zástavby, vybavenia pre športové a rekreačné aktivity, s pomerne rozsiahlym subcelkom výrobných zariadení, i s ich zavlečkovateľnosťou 37

zo Šahanskej stanice. Navrhovaná zástavba prakticky úplne vypĺňala priestor medzi novou cestou I/66 a železničnou traťou.

r o z v o j o v ý v a r i a n t „d“ (variant západného rozvoja mesta) Tento variant bol viac-menej len demonštračnou ukážkou možnosti „iného“ rozvoja mesta dlhodobého budovania so súčasným organizmom mesta paralelnej mestskej štruktúry na jeho západnej strane. Novonavrhovaná zástavba bola rozdelená do dvoch častí - na severozápade prevažujúco obytnej, na juhozápade prevažujúco vybavenostnej. Okrem týchto štyroch základných rozvojových variantov bola vypracovaná i alternatíva minimálneho rozvoja mesta. Táto alternatíva demonštrovala prakticky len aktuálne plochy výstavby v súčasne zastavanom území a disponibilné plochy možného územného rozvoja na okraji mesta. Alternatíva s najväčšou pravdepodobnosťou zodpovedá pesimistickému scenáru podmienok ďalšieho rozvoja mesta. Vo všetkých spracovaných rozvojových variantoch sa uplatňoval prvok žiadúcej spätosti urbánnej štruktúry mesta s prírodnými prvkami -riekou a zeleňou. Zamýšľaný mestský park (lesopark) je koncipovaný okolo zlepencovej terasy a Ipľa, a prechádza do priestorov spontánnych rekreačných aktivít v inundačnom území pri Homoku. Problematika umiestnenia preložky cesty I/66 sa študovala osobitne. Z viacerých preverovaných možností vedenia jej trasy bola ako najvýhodnejšia (a zároveň najreálnejšia) zvolená tá, ktorá bola demonštrovaná vo variantoch a - c, resp. v minimalizovanej rozvojovej alternatíve. Pre Preseľany a Tešmák sa riešil nevariantný rozvoj nízkopodlažnej obytnej zástavby, s jej logickým začlenením do súčasnej štruktúry oboch obcí.

Všetky tieto rozvojové varianty boli v júli roku 2000 prediskutované na zasadnutí komisie, ktorú pre vypracovanie územného plánu mesta ustanovilo Mestské zastupiteľstvo. Zo spracovaných rozvojových variantov nebol pre podrobnejšie doriešenie formou urbanistickej štúdie priamo vybraný žiadny. Po diskusii sa rozhodlo, že základom reálneho rozvoja mesta bude jeho rozvoj formou severnej expanzie, resp. pokračujúceho rastu mesta severným smerom, pri využití všetkých disponibilných možností využitia plôch v terajšom zastavanom území, s následným prechodom k západnému rozvoju až vo výhľadovom období po roku 2015, resp. po vyčerpaní reálnych možností severného rozvoja. Pre priemyselnú výrobu komisia navrhla prednostné využitie plôch pri areáli Kovomontu s tým, aby sa rozvoj tohoto územia riešil formou priemyselného parku. V priestoroch proponovaného výhľadového západného rozvoja mesta sa preto budú navrhovať iba plochy pre menšie výrobné aktivity a hlavné využitie tohoto územia bude zamerané na rôznorodú obytnú výstavbu so základnou vybavenosťou a na koncentrovanú vyššiu mestskú a nadmestskú vybavenosť vo väzbe na historické jadro mesta, na tok Ipľa a na preložku cesty I/66, ktorá bude mať v tomto území charakter mestskej nábrežnej komunikácie. Pre preložku cesty I/66 komisia (na návrh zástupcu Ipeľskej únie) doporučila využiť ľavobrežnú hrádzu Krupinice, aby sa dopravnou trasou nerozdeľovalo územie medzi mestom a riekou na dve menšie časti. Zaujímavým námetom bolo doporučenie zvážiť možnosti využitia termálneho vodného zdroja zo staršieho hydrogeologického prieskumu v priestore pri ČOV. Vrt sa doporučuje využiť pre rekreačné aktivity. Vybraný rozvojový variant možno v stručnosti charakterizovať ako p o l y c e n t r i c k ý - v i a c s m e r o v ý, s časovým usmerňovaním urbanistického a územného rozvoja mesta do jednotlivých priestorov a smerov podľa reálneho tempa a možností jeho demografického, ekonomického a sociokultúrneho rozvoja (zohľadnenie rozvojových scenárov).

38

5.3. Návrh ďalšieho rozvoja a priestorového usporiadania mesta

5.3.1. Urbanistická koncepcia a kompozícia

Základným princípom urbanistickej koncepcie mesta v návrhu jeho územného rozvoja je tvorba funkčne vyváženej vnútornej štruktúry mestskej stavby, založenej na primeranom rozvoji historických daností a na koncipovaní ďalšieho rozvoja mesta tak, aby ním Šahy okrem uspokojovania potrieb svojho obyvateľstva získali i nové, resp. ďalšie urbánne kvality. V návrhovom období územného plánu - zhruba do roku 2015 - sa mesto predpokladá rozvíjať predovšetkým severným smerom, Takýto rozvoj bol pre mesto v uplynulom storočí dlhodobo charakteristickým a je v ňom možné i naďalej kontinuálne pokračovať. Vzhľadom k zväčšujúcim sa vzdialenostiam novej obytnej zástavby od mestského centra je však žiadúci postupný prechod k viacsmernému rozvoju. Preto je rozvoj mesta koncipovaný tak, aby približne okolo roku 2015 sa mesto v ďalšom výhľade rozvíjalo i do plôch za doterajšiu bariérou - riekou Ipeľ západným smerom. Tým sa v štruktúre mesta postupne vytvorí koncentrická sústava troch základných priestorových celkov mestských štvrtí Sever, Homok a Západ (pracovný názov) s prirodzeným ťažiskom mesta v jeho historickom jadre - centrálnej mestskej zóne. Takto formovaný celok urbánnej štruktúry mesta sa prirodzeným spôsobom, vychádzajúcim z geografických daností, prelína s prírodnými prvkami - riekou s jej inundačným územím a priestormi, v ktorých zvýšená úroveň terénu strmo spadá k toku rieky, a dopĺňa sa o rozsiahlu zeleň navrhovaného mestského lesoparku na severozápadnej strane mesta, nadväzujúceho z jednej strany na zeleň zlepencovej terasy, z druhej strany na lužnú zeleň pobrežia Ipľa k jeho sútoku s Krupinicou a s potokom Kamenec pod Preseľanmi. Hlavnú koncepčnú a kompozičnú os mesta v severo-južnom smere tvorí historická trasa cesty I/66 od Homoku cez Hlavné námestie do ulice SNP. Vo východo-západnom smere sa popri historickej osi od Školskej ulice na Hlavné námestie koncipuje jej pokračovanie ulicou Janka Kráľa cez most do priestorov výhľadovo navrhovanej mestskej štvrte za Ipľom. Treťou, prírodnou kompozičnou osou, doplňajúcou štruktúru hlavných mestských priestorov, je tok Ipľa, prechádzajúci urbanizovanými priestormi mesta. Práve touto osou sú Šahy koncipované ako mesto na rieke. Celú urbánnu štruktúru mesta priestorovo prepája a zjednocuje základný komunikačný systém, ktorý je kombináciou prevažne roštovej sústavy s radiálnymi prvkami. Radiály - najmä ulica SNP, Školská ulica, ulica Janka Kráľa a Hontianska cesta, sú popri Hlavnom námestí najvýznamnejšími verejnými priestormi mesta. Novonavrhovaná trasa cesty I/66 od štátnej hranice k severo-západnému 39

okraju mesta vyčleňuje z historického mesta najmä ťažšie zložky tranzitnej dopravy, i v novej trase je však organickou súčasťou mestskej komunikačnej siete. V najvýznamnejšej časti svojej trasy je koncipovaná ako mestská komunikácia nábrežného charakteru. Štruktúra mestského celku je navrhovaná tak, aby sa v nej optimálnym spôsobom prelínali rôzne funkčné typy a druhy mestskej zástavby v rozličnom, vždy však v charakterovo mestskom usporiadaní priestorov. Prevahu má obytná a vybavenostná zástavba, ktorá sa postupne zvýrazňuje a koncentruje sa najmä do uličných mestských priestorov (ul. SNP, Hontianska cesta, ul. Janka Kráľa s jej výhľadovým pokračovaním za mostom do Preselian), najmä však v centre mesta (Hlavné námestie, námestie Bélu Bartóka). Zámerné prelínanie rôznorodejších funkčných celkov s orientáciou na zmiešanú a polyfunkčnú zástavbu v ťažiskových územiach mesta je motivované najmä snahou po zabezpečení sústavnej živosti mestskej štruktúry vo všetkých jej častiach, ale aj (a najmä) umožnením postupného rastu mesta kombináciou jeho lineárneho narastania so súčasným dopĺňaním a prirodzenou premenou už jestvujúcich častí mesta. Výrazne rušivé urbanistické prvky sa od obytných, polyfunčkčných a vybavenostných celkov zámerne priestorov izolujú - či už je to náročná doprava automobilová a železničná, alebo väčšie územné koncentrácie výrobných aktivít. Z veľkej časti to umožňuje i už založená pomerne priaznivá zonálna diferenciácia, ktorá je i v návrhu ďalšieho rozvoja mesta úmerne využívaná a rozvíjaná. Urbanistická koncepcia výhľadového rozvoja mesta je spracovaná v rozsahu funkčných plôch, saturujúcich napočítané výhľadové potreby pre rok 2025/2030 podľa „optimistického“ scenára rozvoja s tým, že rozvojové plochy návrhového obdobia do roku 2015 sú osobitne graficky odlíšené podľa predpokladaného a navrhovaného postupu výstavby.

5.3.2. Priestorová štruktúra sídla Šahy sú vo svojej vnútornej štruktúre členené do jednotlivých subcelkov - urbanistických obvodov s diferencovaným charakterom, rozličnou formou súčasného využitia i zámerov ďalšieho rozvoja. Následný popis štruktúry sídla z hľadísk návrhu územného rozvoja a priestorového usporiadania je preto spracovaný podľa týchto základných urbanistických skladobných jednotiek. Pretože novým územným plánom sa navrhuje územný rast mesta a dochádza i k dielčím zmenám v jeho vnútornom usporiadaní, navrhujú sa i zmeny vo vymedzení urbanistických obvodov. Popis štruktúry mesta je preto spracovaný už s prihliadnutím na tieto (navrhované) zmeny.

urbanistický obvod 001 - 0 - Centrum Obvod zahŕňa podstatnú časť historického jadra mesta - pamiatkovej zóny, s absolútnou prevahou staršej až najstaršej mestskej zástavby, vrátane najvýznamnejších urbanistických priestorov súčasnej mestskej štruktúry - Hlavného námestia a námestia Bélu Bartóka. Štruktúra územia v takmer celom jeho rozsahu podlieha pamiatkovej ochrane so sprísneným režimom regulácie výstavby a funkčného využitia plôch. Na území tohoto urbanistického obvodu je väčšina pamiatkovo chránených objektov alebo objektov pamiatkového záujmu, spoluvytvárajúcich alebo dotvárajúcich prostredie historického jadra mesta. Územným plánom sa navrhuje zachovanie historicky vzniklého charakteru, urbanistickej štruktúry a objektov na tomto území. Hlavné námestie zostane i naďalej najdôležitejším urbanistickoarchitektonickým, spoločenským a reprezentačným priestorom mesta. Dopravné ukľudnenie po vybudovaní preložky cesty I/66 vytvorí predpoklady pre jeho novú úpravu. Na námestí B.Bartóka, Rotaridesovej ulici a v priľahlých priestoroch sa navrhuje vytvorenie intímnej pešej zóny. Stavebné medzery na Školskej ulici a na Kapitulskej ulici sú určené na zastavanie. Podrobnejšie riešenie historických priestorov mesta je navrhnuté formou regulačného plánu centrálnej mestskej zóny v m 1:2000. Vzhľadom k priestorovej stiesnenosti ulice E.B.Lukáča, najmä pri jej vyústení do Školskej ulice, navrhuje sa šírková úprava Podzámockej ulice, spojená s asanáciou subštandardných a doplnkových stavieb v jej priestoroch. Uvoľnené plochy sa dostavajú novou nízkopodlažnou obytnou zástavbou. Zachová sa štruktúra vínnych pivníc, s ich uvážlivou úpravou pri prípadných zmenách ich funkčného využitia. Špecifický fenomén vínnych pivníc sa však navrhuje zachovať a doporučuje sa využiť ho 40

najmä ako atraktívne prostredie (i z hľadiska komerčného, resp. z hľadiska cestovného ruchu), a tomu primerane ho citlivo urbanisticko-architektonicky upraviť a očistiť ho od rôznorodých sekundárnych a subštandardných stavieb a provizórií. Z jestvujúceho parku pri ulici F. Rákocziho sa navrhuje vymiestniť dopravné ihrisko a opäť ho upraviť ako mestský park s oddychovou funkciou.

urbanistický obvod 002 - 0 - Tabáň Územie tohoto obvodu je taktiež súčasťou mestského centra, a z veľkej časti tiež pamiatkovej zóny. Okrem zástavby južnej časti Hlavného námestia bola pôvodná zástavba tohoto územia menej významná, a pozostávala najmä z prízemnej radovej uličnej zástavby rodinných domov s pomerne veľkými záhradami. I preto sa v 80-tych rokoch stala predmetom zrejme najbrutálnejšej premeny výstavbou obytného celku - sídliska Tabáň I-II, s nepatričnou, územiu cudzou urbanistickou štruktúrou, prostrediu neprimerane veľkými hmotami a neprirodzenou výškou a intenzitou zástavby. Tento stavebný zásah nie je v súčasnom ani blízko výhľadovom období odstrániteľný. Realizovaná výstavba 51 b.j. v časti územia Tabáň II. je, aj napriek rozpačitej urbanistickej koncepcii a štandardnej architektúre aspoň výškovo primeranejšia blízkemu historickému prostrediu. Ďalší rozvoj tohoto územia, najmä potrebnú dostavbu medzi ulicou Janka Kráľa a Mlynskou ulicou, navrhujeme podriadiť drobnejšej a priestorovo malebnejšej štruktúre celku historického jadra. Polyfunkčnou intenzívnou zástavbou mestského charakteru vytvoriť na tomto území mestské obytné prostredie so sústavou verejných uličných priestorov. Na území sa navrhuje situovanie nového mestského trhoviska s tržnicou a dostavba v zadnej časti Župného domu s vytvorením komorného priestoru trhového námestia, ktoré by malo byť pasážovo prepojené (peším priechodom) s Hlavným námestím. Podrobnosti formovania urbanistickej štruktúry a regulačných úprav tohoto priestoru rieši regulačný plán CMZ. Na južnom nábreží Ipľa sa navrhuje v mieste subštandardnej zástavby zadných traktov objektov Hlavného námestia a pridomových záhrad nová výstavba, priestorovo a stavebnej súvisiaca so súčasnou, vrátane dostavby dnes asanovaného nárožia do Hlavného námestia (pri rím.kat.fare) v rozsahu, blízkom pôvodnej zastavanosti.

urbanistický obvod 003 - 0 - Mlynská Obvod zahŕňa územie so staršou, prevažne nízkopodlažnou zástavbou rôznorodého charakteru. Výrazným terénnym zlomom je členený na dve funkčne, ale i priestorovo v zásade samostatné časti. Východná časť obvodu prilieha k ulici SNP. Funkčne zmiešaná zástavba s prevahou nízkopodlažnej obytnej je usporiadaná do blokovej uličnej ústavy. Charakter zástavby sa zachová i do budúcnosti, len v časti, priliehajúcej k ulici SNP, sa predpokladá a je žiadúce postupné zvyšovanie zastúpenia vybavenosti v polyfunkčnej zástavbe a mierne zvýšenie podlažnosti. Amfiteáter sa zachováva v súčanom rozsahu. Západnú časť obvodu tvorí prevažne intenzívna nízkopodlažná obytná zástavba s nižším štandardom, avšak v malebnej štruktúre zástavby strmého západného svahu. I po očakávanej a zrejme nevyhnutnej sanačnej prestavbe jednotlivých objektov by sa mal súčasný charakter územia zachovať. V dolnej časti územia tohoto obvodu, ktoré bolo pôvodne inundačným územím Ipľa, nie je zástavba úplná a v súčasnosti je značne chaotická. Okrem čistiarne odpadových vôd, ktorá sa ponecháva v súčasnom rozsahu (s novým vstupom), a areálu ZSE, sa ostatné plochy navrhujú na nové funkčné využitie. Časť, priliehajúca k jestvujúcim novým obytným domom sa využije pre strednopodlažnú obytnú zástavbu, s doporučením umiestniť tu bytové domy charakteru mestských víl, vo voľnejšej urbanistickej štruktúre, so zvýšeným zastúpením obytnej zelene. Zbytok územia, najmä v pásme hygienickej ochrany vplyvu ČOV, je navrhovaný na športovo-rekreačné využívanie. Predpokladajú sa najmä individuálne športovo-rekreačné aktivity (tenisový areál a pod.). Vzhľadom na jestvujúci (nevyužívaný) termálny vrt sa však doporučuje uvažovať i so zriadením areálu rekreačného kúpaliska s krytou plavárňou. 41

Územím tohoto obvodu by mal byť sprístupnený navrhovaný mestský lesopark. Na mieste starého mlyna pod zlepencovou terasou doporučujeme uvažovať s atraktívnym zariadením rekreačnej vybavenosti, ktoré by bolo i strediskom spoločenského života mesta (majálesy, letné slávnosti, záhradné párty a pod.), ale bolo by atraktívnym i pre cestovný ruch svajou polohou, rázovitosťou a štýlovosťou zariadenia, s možným málorozsahovým hotelovým ubytovaním pasantského charakteru. V priestore bočnej hrádze za ČOV sa navrhuje pešie prepojenie k výhľadovej západnej časti mesta s peším mostom, určeným i pre cykloturistov. Priestor starého mlyna sa navrhuje odčleniť od UO čís. 004 a začleniť do tohoto obvodu.

urbanistický obvod 004 - 0 - Pri cintoríne Obvod je v súčasnosti rôznorodo využívaný. V časti, priliehajúcej k ulici SNP, je nízkopodlažná zástavba rodinných domov a malých bytových domov, areál Strednej poľnohospodárskej školy a zoskupenie prevádzok potravinárskej výroby. Rozsiahlejšiu západnú časť územia zaberá mestský cintorín. Územie obvodu navrhujeme zväčšiť o plochu rozšírenia jestvujúceho cintorína. K cintorínu je navrhnutý nový dopravný prístup uličným odbočením z ulice SNP s parkoviskom pre osobné autá a pre autobusy s otočkou. Táto komunikácia bude zároveň i východným prístupom do navrhovaného areálu mestského lesoparku. Novonavrhovanou zástavbou prielukových voľných plôch pri ulici SNP sa v severnej časti obvodu navrhuje vytvoriť ucelený priemyselný park, zahrňujúci i súčasné výrobné plochy.

urbanistický obvod 005 - 0

- Stred

Je to monofunkčný obvod s nízko i vysokopodlažnou obytnou zástavbou. Oproti súčasnému stavu sa vo funkčnom využití ani zástavbe nenavrhujú žiadne zmeny.

urbanistický obvod 006 - V - Pri štadióne Vo funkčne zmiešanom obvode prevažujú areály výroby, technického vybavenia a mestský športový areál s futbalovým štadiónom. Len jeho nepatrnú časť tvorí nízkopodlažná obytná zástavba po vonkajšej strane bloku so závodom Pleta. Súčasný charakter obvodu sa v návrhu ÚPD zachováva. Na severnej strane sa obvod navrhuje doplniť o rozvojové plochy pre výrobu a pre technickú vybavenosť. Medzi starým cintorínom, požiarnou zbrojnicou a areálom SAD sa navrhuje zberná komunikácia vnútormestského dopravného okruhu. Prístupová miestna komunikácia sa navrhuje tiež medzi športovým areálom a výrobnými prevádzkami. Z urbanistického obvodu navrhujeme vyčleniť zástavbu rodinných domov na Mládežníckej ulici a začleniť ju do obvodu čís. 007 - 0.

urbanistický obvod 007 - 0 - Okružná (Sever) V súčasnom rozsahu obvod zahrňuje sídlisko Sever s vysokopodlažnou obytnou zástavbou, zčasti tiež enklávy rodinných domov a rozsiahle školské areály (gymnázium, ZŠ, MŠ). K obvodu navrhujeme pričleniť jestvujúce rodinné domy v zástavbe Mládežníckej ulice. Zo severnej strany sa obvod rozširuje o novonavrhovaný súbor obytnej zástavby so základnou občianskou vybavenosťou v lokalite Horný hon. Navrhovaná zástavba, usporiadaná okolo okružnej komunikácie a vo väzbe na jestvujúcu urbánnu štruktúru, pozostáva z plôch prevažne strednopodlažnej zástavby bytových domov, doplnených o nízkopodlažnú intenzívnu zástavbu rodinných domov v severovýchodnom cípe územia. Na plochu za požiarnou zbrojnicou sa prednostne navrhuje umiestniť rozsiahlejšie zariadenie mimoškolskej výchovy detí a mládeže (Centrum voľného času) s tým, že plocha v ochrannom pásme vodného zdroja by sa okrem vyhradenej zelene využila i pre nové umiestnenie detského dopravného ihriska. Plochu severne od navrhovanej obytnej zástavby až po hranicu ochranného pásma ropovodov treba považovať za územnú rezervu pre dnes nepredvídateľný výhľadový rozvoj mesta v budúcnosti. 42

urbanistický obvod 008 - 0 - Psí vrch Obvod je určený pre nízkopodlažnú intenzívnu výstavbu rodinných domov, ktorá je už zčasti realizovaná a zčasti realizačne pripravená. Pôvodný rozsah obytnej výstavby sa navrhuje rozšíriť až po priestor Kalvárie, avšak s predpokladanou nižšou intenzitou zastavanosti, než doposiaľ. Kalvária zostáva v súčasnom rozsahu.

urbanistický obvod 009 - R - Pasienky Napriek označeniu ako „rekreačný“ je tento obvod v súčanosti tvorený zčasti lúkami a vysokou zeleňou v inundačnom území Ipľa; na časti, priliehajúcej k ceste od PD k Homoku plochou „Veľký pasienok“, využívanou v súčasnosti ako orná pôda. Koncepciou územného plánu sa navrhuje skutočné extenzívne rekreačné využitie tohoto územia. Lúky v inundácii by mali byť okrem ich hospodárskej funkcie využívané ako pobytové (oddychové) rekreačné priestory. V lokalite „Veľký Pasienok“ sa navrhuje zriadiť atraktívne zariadenie agroturistiky - chov koní s jazdiarňou a ubytovaním. Areál by sa výhľadovo doplnil o cvičný a súťažný parkúr, v maximálnom rozsahu až o hypodróm s prírodnou tribúnou. Na rekreačné jazdectvo by sa využívali i vyhradené trasy na lúkach v inundácii. Územím sa navrhuje viesť i rekreačnú cykloturistickú trasu. Od obvodu navrhujeme odčleniť časť za hrádzou v lokalite „Malé kapustniská“, ktorá sa pričlení k obvodu 010 - 0.

urbanistický obvod 010 - 0 - Homok Obvod zahŕňa ucelenú, funkčne rôznorodú zástavbu tejto predmestskej časti Šiah. Jeho najvýznamnejšími časťami sú železničná trať s rozsiahlym koľajiskom železničnej stanice, nemocnica s poliklinikou, mestský rekreačný areál s autokempingom a areál cestného hraničného priechodu SR MR na ceste I/66 (E77). Časť zástavby má výrobný, resp. skladový charakter, poznamenaný však súčasnou kritickou ekonomickou situáciou. Prevažujúcu časť územia urbanistického obvodu zaberajú plochy nízkopodlažnej zástavby rodinných domov. K obvodu navrhujeme pričleniť územie „Malé kapustniská“ na jeho západnej strane, kde sa navrhuje nízkopodlažná extenzívna výstavba rodinných domov. Podobne sa o nízkopodlažnú obytnú zástavbu navrhujú doplniť súčasné voľné pozemky v existujúcej zástavbe rodinných domov, i s jej rozšírením k časti Morotva. Väčšie úpravy v súčasnej štruktúre zástavby sa navrhujú v území medzi Hontianskou cestou a železnicou, resp. Berneckou cestou a železnicou. Pri nástupe k železničnej stanici je navrhnutá nová autobusová stanica spolu s rozšírením predstaničného priestoru a doplnením prístupu o zariadenia komerčnej vybavenosti pre obchod a služby. Staršia obytná zástavba na Berneckej ceste je navrhnutá na reštrukturalizáciu a zmenu funkčného využitia pre drobnú výrobu a výrobné služby (s prípustným bývaním). Nevyužívaný skladový areál medzi cestou k PD a železnicou sa navrhuje rozčleniť a využívať jednak pre technické vybavenie (Technické služby mesta, alebo cestmajsterstvo), jednak ako tranzitný a colný sklad (pre dopravu po železnici). Skladový areál za železničnou traťou (Lesná ulica) je územnou rezervou pre výhľadové premiestnenie cestného hraničného priechodu po kompletnom dobudovaní preložky cesty I/66 (E77). Výstavbou tohoto priechodu a preložky cesty sa územie Homoku výrazne dopravne ukľudní a jeho predmestský charakter sa zmení na samostatný polyfunkčný mestský obvod. Priestory terajšieho hraničného priechodu sa navrhujú využiť pre potreby železnice, najmä v súvislosti s plánovaným znovuobnovením železničnej trate v úseku Šahy - Dregélypalánk, resp. i so zámerom výstavby južnoslovenského železničného ťahu Nové Zámky - Šahy - Veľký Krtíš - Lučenec (KURS II, ÚPN VÚC Nitriansky kraj).

urbanistický obvod 011 - Z - Vrbiny Tento obvod tvoria poľnohospodársky využívané plochy, s výnimkou priestoru starej colnice na Berneckej ceste, ktorá je zariadením MV SR (-ochrana štátnych hraníc). 43

Obvodu v zásade zostáva súčasné využívanie. Výhľadovo by však ním mala viesť preložka cesty I/66 (E77) k novému hraničnému priechodu. Po očakávanej úprave hraničných vzťahov, súvisiacej so vstupom do EÚ sa bude Bernecká cesta využívať pre styk s obcami na západnej strane Boržoňských vrchov v Maďarsku.

urbanistický obvod 012 - P - Dlhé piesčiny Na území tohoto obvodu sa v súčasnosti okrem poľnohospodársky využívaných plôch (orná pôda) nachádza areál PD Hont Šahy, úpravňa krmív a nový (Sleziakov) mlyn. Vzhľadom k strategickému významu tohoto urbanistického obvodu z hľadiska dlhodobého rozvoja mesta, navrhujeme ho vymedziť v podstatne väčšom rozsahu, než je jeho súčasné vymedzenie. Zo severnej strany sa navrhuje jeho rozšírenie až po tok Ipľa (odčlenením územia z UO 013-Z), z juhozápadnej strany po teleso železničnej trate Zvolen - Šahy (odčlenením územia z UO 011Z). Celé takto novovytvorené územie urbanistického obvodu zostáva podľa návrhu urbanistickej koncepcie rezervou pre ďalší rozvoj mesta formou komplexnej mestskej štvrte, s očakávanou realizáciou zámeru v horizonte výhľadu územného plánu mesta - t.j. cca po roku 2015. Z týchto dôvodov doporučujeme orgánom mesta na celom území obvodu vyhlásiť stavebnú uzáveru. Výnimku so stavebnej uzávery treba udeliť len pre výstavbu preložky štátnej cesty I/66 v trase od križovatky pri PD po novonavrhovaný cestný most cez Ipeľ. Jestvujúce objekty na území budú i naďalej riadne využívané v súlade so svojou súčasnou funkčnosťou. Nepovolia sa iba ich rozsiahlejšie stavebné zmeny, alebo nová rozsiahlejšia výstavba v jednotlivých areáloch.

urbanistický obvod 013 - Z

- Veľká Húština

Obvod zaberá rozsiahle poľnohospodársky využívané plochy medzi západnou hranicou zastavaného územia mesta a západnou hranicou mestského katastra, medzi cestou I/66 a tokom rieky Ipeľ. Od obvodu v jeho súčasnom vymedzení sa odčleňujú plochy za Ipľom, ktoré budú využité pre výhľadový rozvoj mesta a plochy pri areáli Kovomontu, kde sa navrhuje zriadenie priemyselnej zóny. Vo východnej časti územia obvodu, priliehajúcej k terénnej vyvýšenine, až po riečište Seleckého potoka, a na plochách lužného lesa popri Ipli sa navrhuje zriadenie mestského lesoparku. Obvodom bude prechádzať tiež trasa navrhovanej preložky štátnej cesty I/66 (E77). Plochy medzi navrhovaným lesoparkom a preložkou cesty I/66 sa navrhujú zatrávniť. Jestvujúcu čerpaciu stanicu PH sa navrhuje doplniť o areál služieb motoristom (autoservis, STK, predaj áut a pod.), príp. i o reštauračné zariadenie k parkovisku kamiónov.

urbanistický obvod 014 - P - Priemyselný obvod V súčasnom stave je obvod vymedzený tak, že zahŕňa areál Kovomontu a Mäsopriemyslu. Územným plánom sa navrhuje jeho rozšírenie vo forme rozsiahlejšej polyfunkčnej priemyselnej zóny, ktorá by bola vnútorne rozmanito štruktúrovaná a spĺňala by podmienky pre zaradenie do programu priemyselných parkov. Zóna sa navrhuje ako kompletne územno-technicky vybavená, s prívodom vody a vodojemom, ČOV, kanalizačnou sieťou, infraštruktúrou vodovodu, elektrorozvodov, rozvodov VTL/STL plynu, so zonálnym komunikačným systémom a s možnosťou zavlečkovania zo železničnej stanice Tupá. Jej časť možno vyhradiť i ako prekladisko pre kombinovanú cestno/železničnú dopravu, resp. pre kontajnerovú dopravu.

urbanistický obvod 015 - Z - Hanďáš Najrozsiahlejší obvod v severnej časti katastra Šiah nie je takmer zastavaný a má charakter produkčných poľnohospodárskych plôch s vysoko bonitnými ornými pôdami. V jeho severovýchodnej časti je rozsiahly poľnohospodársky areál, ktorý sa územným plánom navrhuje rozšíriť a doplniť tak, aby výhľadovo kapacitne nahradil aj časť prevádzky na zrušenie navrhovaného PD Hont - najmä v chove hospodárskych zvierat a v umiestnení technického vybavenia a strojového parku. 44

Bývanie pri tomto areáli, ktoré má i v súčasnosti charakter núdzového ubytovania, predpokladáme v tejto funkcii zachovať i naďalej, s rozšírením o bývanie pre sociálne neprispôsobivé obyvateľstvo. Záhradky a vinice nad priemyselným areálom, patriace do tohoto obvodu, zostávajú bezo zmien. Územím obvodu (ponad mesto) prechádza sústava trás diaľkových infraštruktúrnych vedení. Preložkami elektrovodu, prívodným vodovodným potrubím do priemyselného areálu a diaľkovým vodovodným rádom sa tieto trasy dopĺňajú do uceleného systémového koridoru.

urbanistický obvod 016 - Z - Nad vinicami Obvod je prevažujúco poľnohospodársky využívaný ako produkčné orné pôdy. Len jeho južnú a juhovýchodnú časť zaberajú plochy viníc, situovaných najmä na strmých južných stráňach nad Ipľom. Vinice sú z väčšej časti využívané záhradkárskou (rekreačnou) formou. Funkčné využitie územia sa zachováva. Navrhuje sa rozšíriť záhradkárske využitie i na časť viníc, priliehajúcich k zástavbe rodinných domov na Psom vrchu. Nad východným okrajom zastavaného územia mesta sú, najmä z dôvodov zníženia veternej erózie a eliminácie prašnosti, navrhnuté súvislé plochy ovocných sadov. Na území obvodu zo západnej strany Studeného vrchu je formou urbanistickej rezervy vyčlenené územie pre umiestnenie vodojemu II. tlakového pásma (pre vykrytie potreby pitnej vody vo výhľade po r. 2015, najmä pre výstavbu za Ipľom).

urbanistický obvod 017 - Z - Morotva Tento obvod tvoria najmä lúky v inundačnom území Ipľa, zo severovýchodnej strany orné pôdy. V území obvodu sa nenavrhujú žiadne zmeny vo funkčnom využívaní s tým, že lúky so stromovým porastom, priliehajúce k Homoku, budú využívané aj pre spontánne rekreačné aktivity (prechádzkové trasy, piknikové miesta). Plochy Silberských lúk sú navrhnuté na zatrávnenie. V juhovýchodnej časti územia obvodu pod hraničným priechodom je územná rezerva pre možnosť výhľadového zriadenia železničnej trate do Veľkého Krtíša.

urbanistický obvod 018 - N - Hrkovce Obvod zahŕňa celé katastrálne územie obce Hrkovce. Po odčlenení Hrkoviec od Šiah v roku 1998 už nie je súčasťou územia mesta. Územným plánom Šiah sa v katastri Hrkoviec pozdĺž celej železničnej trate Zvolen - Šahy z jej východnej strany navrhuje železničná vlečka zo stanice Tupá, určená pre možnosť zavlečkovania priemyselnej zóny. Na viničnej stráni nad priemyselnou zónou sa navrhuje umiestnenie vodojemu pre zásobovanie tejto zóny. Severne nad obcou sa predpokladá výhľadová preložka cesty I/66, ktorou sa zároveň odstráni jej úrovňové kríženie so železničnou traťou.

urbanistický obvod 019 - N - Preseľany nad Ipľom Obvod zahŕňa celé katastrálne územie Preselian. Je prevažne poľnohospodársky využívaný a toto využitie sa ponecháva bez podstatnejších zmien i v návrhu územného plánu. Z juhozápadnej strany sa k zastavanému územiu obce navrhuje lokalita pre novú sústredenú výstavbu rodinných domov vidieckeho charakteru. Lokalita je rozdelená podľa predpokladanej časovej postupnosti výstavby. Pri ústí potoka Kemenec do Ipľa sa na ploche lužného lesa a priľahlého územia navrhuje rekreačný priestor pre extenzívne rekreačné využívanie ako ukončujúci pandant Šahanského lesoparku. Staré rameno Ipľa sa navrhuje využiť pre rekreačné vodné športy (lodenica, člnkovanie). V nadväznej časti Konopiská je navrhnutá ČOV a plochy pre záhradkárske využívanie.

45

Na východnej strane obce, naproti cintorínu, je navrhovaný nový obecný športový areál. Na potoku Kamenec medzi obcou a Poľnohospodárskym družstvom je umiestnená sústava dvoch vodných nádrží, s účelom zadržiavania prívalových vôd. Územím katastra Preselian sa navrhuje trasa prevodu vody zo Žitného ostrova do Stredoslovenskej vodárenskej sústavy. Stará Šahanská skládka TKO je navrhovaná na rekultiváciu.

urbanistický obvod 020 - N - Tešmák Obvod zaberá celé katastrálne územie Tešmáku. Jeho rozsiahlu hornú časť tvoria hospodárske lesy. Stredná a juhozápadná časť je využívaná ako orné pôdy. Na južnom svahu pod Veľkým vrchom a Šomošom sú rozsiahle územia viníc. Pozdĺž Ipľa sú v jeho území zaplavované lúky s časťami lužného lesa, ktoré sú navrhnuté na legislatívnu ochranu. Súčasný charakter a využitie podstatnej časti tohoto obvodu sa nemení. Zo západnej strany obce smerom k Olvárskemu potoku sa navrhuje lokalita pre sústredenú výstavbu rodinných domov a areál ČOV. Lokalita je rozdelená podľa predpokladanej časovej postupnosti výstavby. Navrhuje sa tiež rozšírenie majera Volnerova pustatina. Údolie Olvárskeho potoka a potoka Berinček sa, vzhľadom k jeho prírodnému charakteru, predpokladá využívať i rekreačne (ako lesná rekreačná zóna), avšak bez výstavby akýchkoľvek objektov. Navrhuje sa len záchytné parkovisko a malá komerčná rekreačná vybavenosť sezónneho charakteru. Severozápadné svahy údolia je možné využiť i pre nenáročné zimné rekreačné aktivity, najmä spontánneho charakteru. Územím prechádza sústava nadradených zariadení infraštruktúry (ropovody, elektrovody, navrhovaný prevod vody). Zhruba paralelne so štátnou cestou II/527 sa stanovuje územná rezerva pre možné zriadenie železničnej trate Šahy - Veľký Krtíš tak, ako to vyplýva z ÚPN-VÚC Nitriansky kraj a Koncepcie územného rozvoja Slovenska. Rekreačné zariadenie Šomoš na juhovýchodnom okraji katastra zostáva v celom návrhovom období vo svojej súčasnej funkcii. Navrhuje sa odľahčenie Olvárskeho potoka, s prevedením časti jeho vôd nad obcou do mokradí a do sústavy jazierok východne od obce. Jestvujúce koryto potoka v obci sa upraví. V súčasnosti orné pôdy Silberských lúk sa navrhujú na zatrávnenie.

5.3.3. Regulácia funkčného využitia ploch Navrhovaným urbanistickým riešením sa má dosiahnúť principiálne funkčné zónovanie sídla a hierarchizované usporiadanie jeho vnútornej štruktúry a vonkajších väzieb, so snahou o vylúčenie alebo aspoň minimalizovanie prevádzkových konfliktov a vzájomných negatívnych ovplyvnení. Pre praktické dosiahnutie zámerov urbanistickej koncepcie sa v územnoplánovacej dokumentácii stanovuje regulácia funkčného využitia plôch. Ňou sa určuje prípustnosť funkčného využitia (zástavby) jednotlivých konkrétnych území, ktorá je záväzným regulatívom pri plánovaní výstavby a pri rozhodovaní o prípustnosti jednotlivých stavieb. Reguláciou funkčného využitia sa jednak definuje a špecifikuje funkcia každého konkrétneho územia v organizme mesta, zároveň sa ňou stanovuje lokálna prípustnosť druhu zástavby formou prípustných a výnimočne prípustných objektov a funkcií. Podľa konkrétnej funkčnej špecifiky bol pre mesto Šahy spracovaný nasledovný návrh regulácie funkčného využitia plôch (podľa kódových označení vo výkrese komplexného urbanistického návrhu):

I. ÚZEMIE ČISTÉHO BÝVANIA MESTSKÉHO TYPU NÍZKOPODLAŽNÉ Bm a/ ú z e m i e s l ú ž i: - výlučne pre bývanie 46

b/ n a ú z e m í j e p r í p u s t n é u m i e s t ň o v a ť : - rodinné domy vo voľnej alebo skupinovej zástavbe s pomocnými objektami domového príslušenstva c/ v ý n i m o č n e s ú p r í p u s t n é : - maloobchodné a stravovacie zariadenia, zariadenia osobných služieb a nerušiace živnostenské prevádzky, slúžiace pre obsluhu tohoto územia - malé ubytovacie zariadenia, vrátane ubytovania pre starších ľudí - kultúrne, zdravotné a športové zariadenia, slúžiace pre obsluhu tohoto územia - rozptýlená zástavba malých a nízkopodlažných bytových domov (napr. nájomných víl a pod. ) do 2 nadzemných podlaží a do rozsahu najviac 4 - 5 bytov v objekte

II.ÚZEMIE ČISTÉHO BÝVANIA MESTSKÉHO TYPU VIACPODLAŽNÉ

Bm

a/ ú z e m i e s l ú ž i : - výlučne pre bývanie b/ n a ú z e m í j e p r í p u s t n é u m i e s t ň o v a ť : - nízko a viacpodlažné bytové domy vo voľnej, skupinovej alebo priestorovo viazanej zástavbe - pomocné objekty a hromadné garáže, slúžiace obytným objektom - maloobchodné a stravovacie zariadenia a zariadenia osobných služieb, slúžiace pre obsluhu tohoto územia c/ v ý n i m o č n e s ú p r í p u s t n é : - združená zástavba nízkopodlažných obytných domov charakteru domov rodinných - nerušiace živnostenské prevádzky, kultúrne, zdravotnícke, školské a športové zariadenia, slúžiace pre obsluhu tohoto územia - malé verejné ubytovacie zariadenia a ubytovacie zariadenia pre starších ľudí

Bv

III. ÚZEMIE BÝVANIA VIDIECKEHO TYPU a/ ú z e m i e s l ú ž i : - pre rodinné bývanie s príslušným zázemím úžitkových záhrad a chovom drobných hospdárskych zvierat b/ n a ú z e m í j e p r í p u s t n é

u m i e s t n i ť:

- rodinné domy s úžitkovými záhradami s objektami pre domáce hospodárstvo a chov drobných hospodárskych zvierat - podstatne nerušiace zariadenia drobnej remeselnej hospodárskej produkcie - zariadenia záhradníctva a skleníkového hospodárstva - zariadenia pre maloobchod, nevýrobné služby a verejné stravovanie, slúžiace pre obsluhu tohoto územia c/ v ý n i m o č n e s ú p r í p u s t n é : - zariadenia sociálne, zdravotné a športové 47

- nerušivé zariadenia poľnohospodárskej výroby - individuálne rekreačné objekty - nerušiace zariadenia špecifickej vybavenosti

IV. ZMIEŠANÉ MESTSKÉ ÚZEMIE (s polyfunkčnou zástavbou)

Zm

a/ ú z e m i e s l ú ž i: - pre umiestnenie obytných objektov, viacúčelových objektov a zariadení základnej, vyššej a špecifickej vybavenosti a obchodných, hospodárskych a správnych zariadení, kombi novaných s funkciou bývania b/ n a ú z e m í j e p r í p u s t n é u m i e s t n i ť : - obchodné a administratívne budovy - zariadenia pre maloobchod, osobné služby, verejné stravovanie a ubytovanie, správu a záujmovú činnosť - kultúrne, sociálne, školské, zdravotné a športové zariadenia - zábavné strediská a služby - obytné budovy nájomné, obvykle kombinované s komerčnou verejnou vybavenosťou v parteri - obytné budovy charakteru rodinných domov, kombinované s komerčnou vybavenosťou v parteri - zariadenia pre prechodné ubytovanie - hromadné garáže a parkoviská, slúžiace pre obyvateľov a pre návštevníkov a zamestnancov zariadení c/ v ý n i m o č n e s ú p r í p u s t n é : - jednotlivé nerušiace zariadenia živností a služieb. - menšie zdravotnícke a športové zariadenia

V. ZMIEŠANÉ ÚZEMIE CENTRÁLNE

Zc

a/ ú z e m i e s l ú ž i : - prevažne pre umiestnenie obchodných, hospodárskych, správnych a kultúrnych zariadení, alebo ich kombinácií s obytnou funkciou b/ n a ú z e m í j e p r í p u s t n é u m i e s t ň o v a ť : - obchodné, administratívne a správne budovy - zariadenia pre maloobchod, verejné stravovanie a ubytovanie - kultúrne a sociálne zariadenia - zábavné strediská - byty pohotovostné, služobné a byty majiteľov zariadení c/ v ý n i m o č n e s ú p r í p u s t n é : - byty vyššej kategórie alebo špecifického charakteru - menšie zdravotnícke a športové zariadenia 48

VI. ÚZEMIE ZÁKLADNEJ A VYŠŠEJ OBČIANSKEJ VYBAVENOSTI

Vo

a/ ú z em i e s l ú ž i : - pre umiestnenie spravidla rozsiahlejších špecializovaných zariadení občianskej vybavenosti verejného charakteru, buď prislúchajúcej jednotlivým územným celkom, alebo celomestského až nadmestského významu b/ n a ú z e m í j e p r í p u s t n é u m i e s t n i ť : - koncentrované zariadenia maloobchodu, verejných služieb a verejného stravovania - zariadenia sociálnej starostlivosti, školstva a zdravotníctva - zariadenia kultúry a verejnej administratívy - byty pohotovostné, služobné a byty majiteľov zariadení - hromadné garáže a parkoviská, slúžiace pre majiteľov a návštevníkov zariadení - športové a rekreačné zariadenia, ak súvisia s hlavnou funkciou územia c/ v ý n i m o č n e s ú p r í p u s t n é: - obchodné a administratívne budovy - doplnkové zariadenia maloobchodu a osobných služieb

VII. ÚZEMIE ŠPECIFICKEJ VYBAVENOSTI

Vš

a/ ú z e m i e s l ú ž i : - pre umiestnenie jednotlivých rozsiahlejších zariadení špecifickej vybavenosti, súvisiacej s miestne alebo územne príslušiacimi požiadavkami na lokalizáciu takýchto zariadení b/ n a ú z e m í j e p r í p u s t n é u m i e s t n i ť : - jednotlivé alebo združované zariadenia špecifickej vybavenosti, v upresnení podľa konkrétneho urbanistického návrhu - doplnkové zariadenia maloobchodu, verejných služieb a verejného stravovania v rozsahu, primeranom funkcii na území umiestneného zariadenia vybavenosti - služobné byty, služobné a pohotovostné ubytovanie c/ v ý n i m o č n e s ú p r í p u s t n é: - čerpacie stanice pohonných hmôt a servisné zariadenia pre automobilovú dopravu VIII. ÚZEMIE DROBNEJ VÝROBY, ŽIVNOSTÍ A SLUŽIEB Dv (alt. s prípustnou obytnou funkciou) a/ ú z e m i e s l ú ž i : - pre živnostenské a remeselnícke aktivity, drobnú výrobu a výrobné služby, ktoré výraznejšie neohrozujú kvalitu životného prostredia b/ n a ú z e m í j e p r í p u s t n é u m i e s t n i ť : - objekty pre živnosti, podnikateľské a remeselné aktivity - maloobchodné činnosti a služby - servisné a distribučné služby, opravárenská činnosť 49

Dv(b)

c/ v ý n i m o č n e s ú p r í p u s t n é : - byty majiteľov zariadení (vo vymedzených územiach) - výrobné a distribučné sklady - servisy a čerpacie stanice pohonných hmôt - malé výrobné zariadenia - záhradníctva - garáže mechanizmov - obchodné a administratívne zariadenia a maloobchodné činnosti a služby

IX. ÚZEMIE PRIEMYSELNEJ VÝROBY A SKLADOV

Pv

a/ ú z e m i e s l ú ž i : - pre umiestnenie aktivít priemyselnej výroby, stavebníctva a skladového hospodárstva b/ n a ú z e m í j e

prípustné umiestniť:

- zariadenia priemyslu a služieb všetkého druhu, pokiaľ to nie je limitované špeciálnymi požiadavkami na ochranu životného prostredia - opravárenské a údržbárske základne - zariadenia stavebníctva a výroby stavebných hmôt - dopravné terminály a garáže mechanizmov - prenajímateľné výrobné zariadenia - garáže, parkoviská, servisy a čerpacie stanice pohonných hmôt c/ v ý n i m o č n e s ú p r í p u s t n é : - obchodné a administratívne zariadenia - výučbové zariadenia a areály - jednotlivé zariadenia technickej a špecifickej vybavenosti - pohotovostné a služobné byty

X. ÚZEMIE KONCENTROVANEJ POĽNOHOSPODÁRSKEJ VÝROBY a/ ú z e m i e

slúži:

- pre umiestnenie aktivít poľnohospodárskej výroby a poľnohospodárskych služieb b/ n a ú z e m í j e p r í p u s t n é u m i e s t ň o v a ť : - objekty poľnohospodárskej výroby živočíšnej a rastlinnej - skladové poľnohospodárske objekty - objekty pre garážovanie mechanizmov a pre ich údržbu c/ v ý n i m o č n e s ú

prípustné:

- malé výrobné zariadenia nepoľnohospodárskeho charakteru - služobné byty pre správcov zariadení - záhradníctva - čerpacie stanice pohonných hmôt neverejného charakteru

50

Po

XI. ÚZEMIE KONCENTROVANEJ ŠPORTOVEJ VYBAVENOSTI Š a/ ú z e m i e s l ú ž i : - najmä pre organizovanú telovýchovnú a športovú činnosť profesionálneho i výkonnostného športu, alebo pre ľudové športové aktivity, prevádzkované na komerčnom základe b/ n a ú z e m í j e p r í p u s t n é u m i e s t n i ť : - športové objekty a zariadenia - objekty pre ubytovanie, stravovanie a doplnkovú športovú vybavenosť c/ v ý n i m o č n e s ú p r í p u s t n é : - pohotovostné a služobné byty - objekty pre verejné ubytovanie a stravovanie - objekty pre rekreačné aktivity komerčného charakteru XII. ÚZEMIE KONCENTROVANÝCH REKREAČNÝCH AKTIVÍT

R

a/ ú z e m i e s l ú ž i : - pre koncentrované umiestnenie rekreačných a športovo-rekreačných zariadení a služieb, organizovaných prevažne na komerčnom základe a slúžiacich pre využitie voľného času obyvateľstva

b/ n a ú z e m í j e p r í p u s t n é

umiestniť:

- verejné a individuálne rekreačné objekty a zariadenia - nenáročné kultúrne a športové zariadenia - doplňujúcu maloobchodnú a servisnú vybavenosť charakteru rekreačných služieb - verejné stravovanie a ubytovanie - objekty cestovného ruchu a organizovanej turistiky - technické objekty, slúžiace rekreačnej vybavenosti c/ v ý n i m o č n e s ú p r í p u s t n é : - pohotovostné a služobné byty - menšie zariadenia organizovanej športovej činnosti - komerčné športové zariadenia.

XIII. ÚZEMIE ZÁHRADKÁRSKYCH A ŠPECIFICKÝCH AKTIVÍT a/ ú z e m i e s l ú ž i : - pre koncentrované umiestnenie záhradkárskych plôch, osád a kolónii - pre umiestnenie miestne špecifických aktivít voľnočasového charakteru, ktoré nie sú výrobnými zariadeniami ani prevažujúco komerčnými zariadeniami b/ n a ú z e m í j e p r í p u s t n é u m i e s t n i ť : 2

- individuálne rekreačné a skladové objekty do 60,0 m zastavanej plochy - technické objekty, slúžiace základnej funkcii územia 51

Z

c/ v ý n i m o č n e s ú p r í p u s t n é : - ubytovanie objekty rekreačného ubytovania do rozsahu do 10 lôžok s hygienickým vybavením - zariadenia pre verejné stravovanie do rozsahu 25 miest, s technickým zázemím a hygienickým vybavením

Okrem regulačných kódov, ktorými sa stanovuje funkčná a stavebná prípustnosť územného využitia, sa územným plánom (v komplexnom urbanistickom návrhu) navrhuje prípustná intenzita zastavanosti, ktorá je udaná percentuálne ako pomer zastavanej plochy k celkovej ploche pozemku a prípustná výška zástavby, uvedená v maximálnom doporučovanom počte nadzemných podlaží.

5.4. Návrh rozvoja jednotlivých funkčných zón 5.4.1. Bývanie, bytový fond a obytné plochy a) s ú č a s n ý

stav

V Šahách bolo podľa výsledkov cenzu v roku 1991 celkom 1488 obytných domov. Z tohoto počtu bolo 1301 obytných domov, t.j. 87,43 % trvalo obývaných. Zvyšných 187 domov (12,57 %) bolo neobývaných, alebo sa z rôznych dôvodov na bývanie nevyužívali. Z celkového počtu 1301 obývaných domov bolo 124 domov v Hrkovciach. Na Šahy v súčasnom administratívno-správnom rozsahu teda pripadalo 1177 trvalo obývaných obytných domov. Z nich bolo v meste Šahy 861 domov, v Preseľanoch 120 domov a v Tešmaku 196 domov. Skladba trvalo obývaných domov bola nasledovná:

- rodinné domy - bytové domy - ostatné budovy spolu:

1088

absolútne v% 83,63 % 201 15,45 % 12 0,92 % 1301 100,00 %

Podľa vlastníctva z celkového počtu domov bolo:

- v súkromnom vlastníctve - vo vlastníctve mesta - vo vlastníctve inej štátnej organizácie - vo vlastníctve poľnohospod.družstiev - vo vlastníctve bytových družstiev spolu:

absolútne 1073 92 34 11 91 1301

52

v% 82,48 % 7,08 % 2,61 % 0,84 % 6,99 % 100,00 %

V roku 1991 bolo v 1301 trvalo obývaných obytných objektoch celkom 2969 bytov, z čoho bolo 2914 bytov (98,15 %) trvalo obývaných), resp. využívaných na trvalé bývanie. Z 2969 bytov bolo:

bytov obývaných neobývaných celkom 1112 1112 1786 55 1841 16 16 2914 55 2969

- v rodinných domoch - v bytových domoch - v ostatných budovách

v % 37,45 % 62,01 % 0,54 % spolu: 100,00 %

Podiel trvale obývaných bytov podľa ich veľkostných kategórií bol nasledovný:

s 1 obytnou miestnosťou s 2 izbami s 3 izbami so 4 izbami s 5 a viac izbami spolu:

v rodinných domoch

v bytových domoch

105 285 379 207 136 1112

265 813 596 112 1786

v ostatných budovách spolu

3 6 6 1 16

v%

373 1104 981 320 136 2914

12,80 37,87 33,67 10,99 4,67 100,00

Z hľadiska ďalšieho vývoja mesta nemožno veľkosť bytov podľa počtu izieb v nich pokladať za vyhovujúcu. Prevažujú totiž, najmä v bytových domoch, byty dvojizbové. Zastúpenie 3-izbových bytov je pritom i z hľadiska celoslovenského štandardu podpriemerné.

Členenie bytového fondu podľa veku stavieb:

obdobie výstavby do r. 1899 1900 - 1919 1920 - 1945 1946 - 1960 1961 - 1970 1971 - 1980 1981 - 1991 spolu: z toho postavené v r.1946-1991 v%

rodinné bytové ostatné domy domy budovy 102 58 170 10 2 288 21 2 214 123 3 147 217 1 132 995 4 59 362 1112 1786 16

spolu 164 182 311 340 365 1131 421 2914

v% 5,63 % 6,24 % 10,67 % 11,67 % 12,53 % 38,81 % 14,45 % 100,00 %

552 49,64 %

2261 77,59 %

22,54 %

1697 95,02 %

12 75,00 %

Viac ako tri štvrtiny bytového fondu Šiah (77,6 %) pochádza z výstavby po 2. svetovej vojne, vďaka najmä mimoriadne rozsiahlej hromadnej bytovej výstavbe v rokoch 1971 - 1980, kedy sa postavilo takmer 40 % z celého súčasného bytového fondu mesta, z toho formou tzv. KBV 995 bytov, čo je 34,15 % zo všetkého bytového fondu.

Podľa kategórií vybavenosti bytov bola štruktúra bytového fondu nasledovná:

I. kategórie II. kategórie III. kategórie IV. kategórie spolu:

v rodinných domoch 573 154 89 296 1112

v bytových domoch 1606 160 2 18 1786 53

v ostatných budovách 11 2 2 1 16

spolu 2190 316 93 315 2914

v% 75,15 % 10,85 % 3,19 % 10,81 % 100,00 %

Vývoj bytového fondu a obsadenosti bytov za obdobie posledných cenzov bol nasledovný: počet rok cenzu

1961 1970 1980 + 1991

počet obyvateľov

bytov

1699 1828 2621 2790

priemerná obývanosť bytu obyv/byt

6142 6160 8034 8179

3,62 3,37 3,07 2,93

+ pozn.: bez Hrkoviec Ukazovateľ priemernej obsadenosti bytov osobami bol s ohľadom na celoslovenský i okresný štatistický priemer relatívne veľmi priaznivý.

V roku 1991 bolo v meste a v k nemu pričlenených obciach celkom 3193 cenzových domácnosti. Štruktúra cenzových domácností bola pri sčítaní evidovaná takto. počet cenzových domácností 2037 CD 787 CD 1250 CD 310 CD 122 CD 188 CD 15 CD 831 CD 701 CD 119 CD 11 CD 3193 CD

- úplné rodiny z toho:- bez závislých detí - so závislými deťmi - neúplné rodiny z toho:- bez závislých detí - so závislými deťmi - viacčlenné nerodinné domácnosti - domácnosti jednotlivcov z toho:- vo vlastnom byte - v inom byte - podnájamníci úhrnom:

Na štatistický byt v Šahách (v r.1991 celkom 2.914 trvalo obývaných bytov) pripadlo pri sčítaní 1,096 cenzovej domácnosti, resp. jednej cenzovej domácnosti prislúchal podiel 0,913 štatistického bytu.

Údaj o priemernej obývanosti bytov v roku 1991 v jednotlivých častiach mesta, resp. územne odlúčených mestských častiach je však značne diferencovaný:

mesto spolu:

počet bytov 2.790

počet obyvateľov 8.179

priemerná obložnosť obyv/byt 2,93

z toho: - Šahy - Homok - Preseľany - Tešmák

2.196 257 129 257

6.381 737 438 623

2,91 2,87 3,40 3,00

Podľa jednotlivých obývaných urbanistických obvodov bola základná štruktúra bytového fondu nasledovná: počet urbanistický obvod

001-0 Centrum 002-0 Tabáň

domov

bytov

142 29

počet v rodinných v bytových domoch domoch a ostatných budovách

302 311 54

111 8

191 303

003-0 004-0 005-0 006-0 007-0 008-0 010-0 015-Z 016-Z 019-N 020-N

Mlynská Pri cintoríne Stred Pri štadióne Okružná (Sever) Psí vrch Homok Hanďáš Nad vinicami Preseľany n.Ipľom Tešmák mesto úhrnom:

130 42 114 63 54 69 209 7

12 2 120 196

1177

2790

135 90 519 105 646 74 257

127 3 77 54 8 68 210

1 2 129 208 989

1 125 196

8 87 442 51 638 6 47 11 1 4 12 1801

K 31. decembru 1996 bolo v Šahách (vrátane Hrkoviec, Preselian a Tešmaku) štatisticky evidovaných celkom 3018 bytov, čo znamená celkový päťročný prírastok 108 bytov. V roku 2001 bola ukončená výstavba 51 bytov z komunálnej bytovej výstavby vo dvoch bytových domoch v lokalite Tabáň II. (urbanistický obvod 002).

Obytná plocha všetkých bytov v meste a v k nemu pričlenených obciach činila celkom 130.000 2 2 2 m , celková plocha všetkých bytov bola 205.000 m . Na priemerný byt pripadlo 44,9 m obytnej plochy 2 2 2 a 70,4 m celkovej plochy bytu. Na jednu bývajúcu osobu pripadlo 15,3 m obytnej plochy a 24,0 m 2 celkovej plochy bytu, čo je výrazne nad normovým minimálnym štandardom 12,0 m obytnej plochy na 1 obyvateľa. Technické vybavenie trvale obývaných bytov bolo nasledovné: absolútne 2914

počet bytov celkom z toho: s vodovodom v byte s vodovodom mimo bytu s prípojkou na verejnú kanalizáciu so žumpou alebo septikom s ústredným vykurovaním s kúpeľňou v byte so splachovacím záchodom v byte

v% 100,00 %

2606 18 1995 581 2145 2579 2440

89,43 % 0,62 % 68,46 % 19,94 % 73,61 % 88,50 % 83,73 %

V čase cenzu nebol v meste zavedený plyn, ani vodovod v miestnej časti Tešmak. Podľa druhu stavebného materiálu vysoko prevažujú objekty z tvrdých materiálov. Z tehál je vybudovaných 60,7 % zo všetkého bytového fondu, z panelov 26,8 %, z kameňa 11,4 %. Z dreva, nepálených tehál a ostatných materiálov bolo vybudovaných len 8 bytov, čo je necelých 0,3 % z bytového fondu mesta. V roku 1991 bolo v Šahách evidovaných celkom 188 neobývaných domov, z nich bolo 185 rodinných domov, dva bytové domy (s dvomi bytmi) a jedna „ostatná“ budova s 1 neobývaným bytom. Celkový počet bytov v neobývaných domoch bol 188. Ako dôvody neobývanosti týchto domov boli udané: rodinné domy

- neobývaný po kolaudácii - predaj domu, zmena vlastníka - dom v súdnom konaní - uvoľnený pre prestavbu - nevyčlenená rekreačná chalupa - o byt (dom) nie je záujem - nespôsobilý na bývanie

bytové domy a ostatné budovy

2 41 32

13 3 15 35

55

spolu

-

2 41 32

-

13 3 15 35

- určený na demoláciu - iné a nezistené dôvodu

9

1 35

10 2

37

Okrem toho bolo v čase vykonania cenzu neobývaných 55 bytov, všetky v bytových domoch. V katastri mesta boli zároveň evidované tri rekreačné chalupy, ktoré neboli vyčlenené z bytového fondu. Jedna bola v Preseľanoch, dve v Šahách. Ostatné objekty individuálnej rekreácie neboli pri cenze registrované.

Pretože pri sčítaní obyvateľstva, domov a bytov bola administratívno-správnou súčasťou mesta Šahy i obec Hrkovce, zahŕňajú všetky oficiálne sumárne štatistické údaje o domovom a bytovom fonde v roku 1991 i údaje za túto obec. Len tam, kde ich bolo možné vyčleniť, sú v tomto prehľade vyčlenené. V roku 1991 bolo v Šahách evidovaných celkom 188 neobývaných domov, z nich bolo 185 rodinných domov, dva bytové domy (s dvomi bytmi) a jedna „ostatná“ budova s 1 neobývaným bytom. Celkový počet bytov v neobývaných domoch bol 188.

b) n á v r h

rozvoja

Návrh rozvoja bývania a bytovej výstavby pre návrhové obdobie územného plánu (do roku 2010) a pre ďalší výhľad (do roku 2025 - 2030) vychádza zo zhodnotenia súčasného stavu bytového fondu, odhadovaných úbytkov bytov z dôvodov funkčných zmien, prestarnutia a subštandardnosti jestvujúceho bytového fondu, z požiadaviek, vyplývajúcich z očakávaného demografického rastu a konečne i z požiadaviek na zlepšovanie bytovej situácie vyrovnávaním rozdielov medzi počtom bytov a počtom cenzových, resp. samostatne hospodáriacich domácnosti a očakávaného znižovania obsadenosti bytov. Ak za reálnu pokladáme cca 100-ročnú životnosť bytového fondu, potom úbytky súčasných bytov budú v návrhovom i výhľadovom období územného plánu vzhľadom na súčasnú vekovú štruktúru minimálne. Väčšie úbytky možno očakávať najmä v pričlenených obciach - Preseľanoch a Tešmáku. Aj urbanistická koncepcia rozvoja mesta je navrhovaná tak, aby sa minimalizovali ďalšie dôvody úbytku bytov - najmä nevyhnutné asanácie z dôvodov koncepčných zásahov do urbánnej štruktúry, alebo zmien funkčného využitia plôch. Koncepcia rozvoja je orientovaná tak, aby sa aj starší a subštandardný bytový fond mohol na tom istom mieste či už rekonštruovať, alebo výraznejšie modernizovať či nahradiť novou obytnou zástavbou. Úbytky súčasného bytového fondu z dôvodov zmeny funkčného využitia územia sa predpokladajú prakticky iba v centre mesta (najmä v častiach Centrum, Tabáň, Mlynská), kde sú motivované prirodzenou snahou po využití ťažiskových priestorov mesta pre polyfunkčnú a vybavenostnú zástavbu, a na Homoku, kde sa predpokladá úbytok bytov pri frekventovaných komunikáciách a najmä tam, kde je subštandardný a schátraný. Odhadovaný úbytok bytov do roku 2015 by sa mal pohybovať okolo hodnoty 380 bytov, v čom sú zahrnuté i predpokladané zmeny využitia časti bytového fondu v Preseľanoch a Tešmáku na účely tzv. „druhého bývania“. Navrhované potreby prírastku bytového fondu sú prepočítané pre očakávaný návrhový demografický rast mesta na 9500 obyvateľov + 5% urbanistická rezerva v roku 2015 a 10.500 obyvateľov + 5% urbanistická rezerva pre výhľadový rozvoj v roku 2025 (2030). Vývoj obyvateľstva do roku 2015 (viď časť 4.4.1.) sa projektuje nasledovne:

mesto Šahy celkom: z toho: - Šahy - Homok - Preseľany - Tešmák

sčítanie návrh 1991 8.179 6.381 737 438 623

2015 9.500 7.600 850 430 620 56

urbanistická rezerva + 5% + 475 + 380 + 45 + 20 + 30

spolu 9.975 7.980 895 450 650

Vo výhľade do roku 2025 (2030) sa predpokladá zvýšenie počtu obyvateľov na 10.500 + 525 rezerva, t.j. celkom na 11.025 obyvateľov, pre ktorých je potrebné navrhnúť celkové kapacity bývania na území mesta. Za predpokladu udržania obývanosti v hodnotách približne 2,85 - 3,00 obyv./byt a pri odhadovanom úbytku cca 380 bytov je odhadovaný vývoj bytového fondu a potreba nových bytov v meste a v jeho jednotlivých častiach nasledovná:

mesto Šahy celkom: z toho: - Šahy - Homok - Preseľany - Tešmak Šahy/západ

sčítanie 1991

úbytok bytov do r.2015

nové byty bytový fond do r.2015 2015

nové byty do r.2025

2.790 b.j.

- 380 b.j.

+ 920 b.j.

3.330 b.j.

+880 b.j.

2.196 257 129 208 -

- 250 - 40 - 30 - 60 -

+ 790 + 50 + 30 + 50 -

2.736 267 129 198 -

+ 20 + 30 + 830

Členenie bytového fondu v roku 2015 (v porovnaní s rokom 1991), v rozdelení na rodinné domy (RD) a na bytové domy (BD) + ostatné byty a podľa jednotlivých častí mesta je takéto:

RD mesto Šahy celkom: z toho: - Šahy - Homok - Preseľany - Tešmák

989

stav 1991 BD+ostatné

1.801 458 210 125 196

spolu

2.790 1.738 47 4 12

stav 2015 BD+ostatné spolu

RD 1.027

2.196 257 129 208

2.303 488 228 125 186

3.330 2.248 39 4 12

2.736 267 129 198

v porovnaní s očakávaným počtom obyvateľov to znamená: stav 1991 počet počet obyvateľov bytov

mesto Šahy celkom: 8.179 z toho: - Šahy - Homok - Preseľany - Tešmák

2.790 6.381 737 438 623

priemerná počet obývanosť

2,93 2.196 257 129 208

návrh 2015 počet obyvateľov

9.500 2,91 2,87 3,40 3,00

3.330 7.600 850 430 620

priemerná bytov obývanosť

2,85 2.736 267 129 198

2,78 3,18 3,33 3,13

Trend celkového znižovania priemernej obývanosti bytov je v súlade s očakávaním i s celoštátnou koncepciou bytovej výstavby. Lokálny nárast priemernej obývanosti na Homoku bude súvisieť s absolútnou prevahou výstavby rodinných domov v tejto časti mesta. Znižovanie absolútneho počtu bytov v Preseľanoch a Tešmáku napriek novonavrhovanej výstavbe bude spôsobené najmä očakávaným prevodom časti staršieho bytového fondu na iné funkčné využitie - pre rôzne drobné podnikateľské aktivity, najmä však ako druhé bývanie pre bývajúcich v Šahách. Odhadujeme, že takto bude využité cca 57

12-15 % zo súčasného, najmä staršieho bytového fondu.

Celá novonavrhovaná obytná zástavba je z hľadísk jej štruktúry rozdelená do troch kategórií nízkopodlažnej extenzívnej zástavby, nízkopodlažnej intenzívnej zástavby a strednopodlažnej zástavby. Nízkopodlažná extenzívna zástavba predstavuje v zásade voľnú zástavbu individuálnych rodinných domov s hustotou obývanosti cca 60 - 80 obyv./ha, s orientačnou výmerou jednotlivých 2 pozemkov 700 - 800, výnimočne i viac m . Takáto výstavba sa navrhuje najmä v Tešmáku, v Preseľanoch a na Homoku. V Šahách je predpokladaná pri južnej dostavbe lokality Psí vrch, v dotyku s priestormi Kalvárie. Pre výhľadový rozvoj Šiah západným smerom sa extenzívnejšia zástavba rodinných domov predpokladá v priestoroch Dlhých piesčin - severne od cesty do Preselian. Zástavba strednej intenzity má predpokladané celkové hustoty obývanosti cca 100 - 150 obyv./ha. Urbanistická štruktúra takejto zástavby by mala byť viazaná a mala by byť usporiadaná do menších zoskupení (sústav) rodinných domov zčasti individuálnych (na pozemkoch do výmery max. 2 600 m ), zväčša však radených do zovretých urbanistických útvarov v podobe štrukturálnej skladby alebo zoskupení radových či átriových domov, s bodovými koncentráciami menejpodlažnej zástavby typu tzv. nájomných víl. Výstavbu takýchto zoskupení predpokladáme organizovať buď jednotnou formou menších skupín objektov, určených na odpredaj do súkromného vlastníctva (ako podnikateľskú stavebnú aktivitu), alebo družstevnou formou (ako investorskú aktivitu). Takáto zástavba sa prednostne predpokladá v lokalite severného rozvoja Šiah, a v juhozápadnej a južnej časti výhľadového rozvoja mesta po roku 2015 (lokalita Miešaniny). Forma výstavby tzv. mestských víl je vhodná aj pre dostavbu na nábreží pod sídliskom Tabáň II. Strednopodlažná zástavba v štrukturálnych zoskupeniach bytových domov, s hustotou obývanosti cca 250 obyv./ha, sa navrhuje predovšetkým v lokalite severného rozvoja mesta, a v ťažiskových priestoroch jeho výhľadového západného rozvoja. Predpokladáme tu výstavbu obytných celkov, zložených prevažne zo sekciových obytných budov, ale i s možnosťou využitia tzv. nájomných víl. Pozdĺž hlavných dopravných trás a verejných priestranstiev (mestská trieda, námestie) bude táto zástavba intenzívnejšia a bude doplnená nerušivou komerčnou vybavenosťou v uličnom parteri bytových domov. Takáto výstavba mala by byť iniciovaná a organizovaná najmä z podnetu mesta, za investorstva finančných inštitúcií alebo ako podnikateľská aktivita. Časť bytov by zostala spravovaná ako nájomné domy, časť by sa mohla (po výstavbe) rozpredať do súkromného vlastníctva. Reálnym variantom je tiež organizovaná družstevná forma takejto bytovej výstavby. Sociálne motivované bývanie sa doporučuje umiestňovať v polohách severného rozvoja mesta. Mali by ho reprezentovať rôznorodejšie, v zásade málo a strednopodlažné bytové formy tzv. štartovacích bytov pre mladé rodiny a pre sociálne odkázaných a bývania pre seniorov penziónového charakteru. Takúto výstavbu by iniciovalo mesto, byty by boli nájomné a zostali by vo vlastníctve mesta. Nimi by mesto uskutočňovalo svoju cielenú bytovú politiku pre uspokojovanie sociálnych potrieb časti svojho obyvateľstva jednak poskytovaním takýchto bytov, jednak účelovými úpravami a dotáciami nákladov na bývanie. To však neznamená, že byty tohoto charakteru nemožno lokalizovať i v iných častiach mesta, alebo vo vhodnom staršom bytovom fonde. Aj na území výhľadového západného rozvoja mesta sa predpokladá vyčleniť časť bytového fondu pre mestskú sociálnu výstavbu bytov. Typické bývanie pre sociálne menej prispôsobivých obyvateľov reprezentujú jestvujúce „majerové“ byty v lokalite Hanďáš. Túto lokalitu sa navrhuje doplniť o cca 20 - 25 nových bytov so zníženým štandardom vybavenosti. Posledný navrhovaný druh obytnej zástavby predstavuje zmiešaná mestská zástavba, lokalizovaná najmä v centrálnych polohách mesta, najmä na jeho prestavbových plochách lokality Tabáň II, ale i na južnom nábreží Ipľa a v ťažiskových polohách výhľadu západného rozvoja mesta. Štruktúra takejto zástavby by mala pozostávať prevažne z polyfunkčných objektov, kde parter, príp. i ďalšie podlažie by boli venované najmä vybavenosti a len vyššie podlažia pre obytné funkcie - pre bývanie či už vlastníkov domov, alebo ako nájomné byty. Bývanie tu predpokladáme v rozsahu najmenej 20 %, najviac do 60 % z celkovej úžitkovej (podlažnej) plochy objektov. 58

U staršej obytnej zástavby v sídliskových formách sa predpokladá najmä jej postupná modernizácia a v panelovej výstavbe najmä technické úpravy a humanizácia, čo môže viesť i k čiastočnému zníženiu počtu bytov.

Orientačné kapacity jednotlivých navrhovaných lokalít bytovej výstavby sú nasledovné: rodinné domy Šahy - sever (Horný hon) - Tabáň II., III. - Psí vrch - rozptyl, polyfunkčná zástavba - bývanie so zníženým štandardom (Hanďáš)

80 b.j. 50 b.j.

spolu

420 b.j. 130 b.j. -

500 b.j. 130 b.j. 50 b.j. 90 b.j.

90 b.j.

20 b.j.

Homok - Malé kapustniská - pri kempingu - rozptyl, prieluky

20 b.j. 15 b.j. 15 b.j.

Preseľany - sústredná výstavba - rozptyl, prieluky

24 b.j. 6 b.j.

Tešmák - sústredená výstavba - rozptyl, prieluky

bytové domy

-

-

45 b.j.

24 b.j. 6 b.j.

5 b.j.

rezervné a výhľadové plochy - Šahy-západ (za Ipľom) - Preseľany - Tešmák

20 b.j. 15 b.j. 15 b.j.

45 b.j. -

230 b.j. 20 b.j. 30 b.j.

5 b.j.

600 b.j. -

830 b.j. 20 b.j. 30 b.j.

Podľa jednotlivých foriem bývania sa v návrhovom období územného plánu navrhujú: rodinné domy

mesto Šahy celkom: z toho: - Šahy - Homok - Preseľany - Tešmák + výhľad

bytové domy

polyfunkčné objekty spolu

260 b.j.

570 b.j.

90 b.j.

920 b.j.

130 b.j. 50 b.j. 30 b.j. 50 b.j. 280 b.j.

570 b.j. 500 b.j.

90 b.j. 100 b.j.

790 b.j. 50 b.j. 30 b.j. 50 b.j. 880 b.j.

Celkový rozsah obytnej zástavby pre návrhové obdobie územného plánu, ktorý je zobrazený v územnom priemete v komplexnom urbanistickom návrhu, približne zodpovedá napočítaným potrebám rozvoja mesta. Mierne naddimenzované sú len rozvojové plochy v Tešmáku a v Preseľanoch. Mierne naddimenzované sú tiež plochy výhľadového rozvoja v západnej časti mesta - v lokalite Za Ipľom.

5.4.2. Výroba a skladové hospodárstvo 59

a) priemyselná výroba a stavebníctvo súčasný

stav

Historicky mali Šahy skôr poľnohospodársky a poľnohospodársko-remeselný, než výrobnopriemyselný charakter. Výraznejší vzrast potravinárskej, priemyselnej a textilnej výroby v meste sa prejavil prakticky až po roku 1950. Aj preto má historická časť mesta prevažne obytný charakter, s len minimálnym zastúpením výrobných zariadení na jeho urbanistickej štruktúre. Staršie výrobné zariadenia v meste boli umiestňované najmä v časti Homok, čo ovplyvňovala jednak dostupnosť územia, jednak železničná trať, ktorá tu bola vybudovaná na konci 19. storočia. Výrobné zariadenia sa preto vtedy prednostne umiestňovali na plochy medzi štátnou cestou Šahy - Drégelypalánk a železničnou traťou, a tieto plochy zostali územím výrobných aktivít až do dnešnej doby. Po roku 1960 sa rozhodujúce výrobné podniky umiestňovali do severnej časti mesta, za vtedajšie hranice obytnej zástavby pri ulici SNP. Takto boli po jednej strane vybudované areály potravinárskeho priemyslu pre Milex a pre pekáreň, na druhej strane pre závod Pleta, Okresný stavebný podnik Levice a pre Pozemné stavby, autoservis a areál ČSAD. Neskôr sa západne od mesta, pri ceste na Hrkovce, vybudoval rozsiahly závod Strojstavu Bratislava, ktorý mal byť základom nového väčšieho priemyselno-výrobného územného zoskupenia. Na Homoku, na plochách oproti železničnej stanici bola zriadená výrobňa stavebných prefabrikátov (Prefa - ZIPP). Priemyselná výroba v predchádzajúcej podobe po roku 1990 v Šahách fakticky zanikla. Pôvodné štátne podniky sa transformovali a následne buď rôzne sprivatizovali, alebo vplyvom konkurenčnej neschopnosti zanikli. V rozsiahlom výrobnom areáli pôvodného š.p. Strojstav je dnes a.s. Kovomont, v likvidácii. Nástupcom š.p. Pleta je ITIMEX, spol. s r.o. Milex nahradili Levické mliekárne. Z urbanistického hľadiska je využívanie jestvujúcich areálov priemyselnej výroby značne neprehľadné, pretože ich priestory a objekty sú prenajímané alebo odpredávané na najrôznejšie, nielen výrobné účely. Rovnaká situácia je i v areáloch stavebnej výroby, kde ZIPP (ARBA), OSP a PS prakticky už neexistujú, resp. v areáloch nevyrábajú. Za pekárňou na ul. SNP je umiestnený drevospracujúci podnik FIBRA, spol. s r.o. V obytnej zástavbe na ul. SNP je umiestnená Kovovýroba. Po roku 1990 bol naproti PD Hont za Ipľom vybudovaný mlyn fy Sleziak.

návrh rozvoja Územným plánom sa zachováva doterajšia lokalizácia absolútnej väčšiny zariadení a areálov priemyselnej výroby a stavebníctva. Veľká časť z nich však bude musieť prejsť nevyhnutnou transformáciou, s pravdepodobnými výraznými zmenami v produkcii a tým i vo vnútornej organizácii výrobných areálov. Pre nový rozvoj priemyselnej výroby v Šahách sa navrhuje ucelená priemyselná zóna na severozápadnej strane mesta, pri ceste I/66. Jej základom je dnešný areál Kovomontu, ktorý je možné reštrukturalizovať. Priemyselnú zónu (v podobe priemyselného parku) by mala vytvárať územne združená sústava kooperujúcich priemyselno-výrobných, skladových a distribučných zariadení so spoločnou technickou infraštruktúrou. Areál priemyselnej zóny je zavlečkovateľný zo železničnej trate Zvolen - Šahy, najvýhodnejšie zo železničnej stanice Tupá. Železničnú vlečku v priemyselnej zóne možno okrem bežnej nakládky a vykládky surovín, polotovarov a výrobkov využiť aj ako prekladisko kombinovanej dopravy. Priemyselný park sa navrhuje kreovať i na severnom okraji mesta dostavbou a reštrukturalizáciou (konverziou) jestvujúcich výrobných plôch nad novonavrhovaným prístupom k cintorínu na ulici SNP. Menšie plochy pre lokalizáciu zariadení priemyselnej výroby a skladov sa ako územná rezerva, resp. výhľad po roku 2015 navrhujú na severnom okraji mesta a na Homoku, v časti Morotva - tu však až po výhľadovom priemiestnení cestného hraničného priechodu. Podobne sú menšie plochy pre aktivity priemyselnej výroby (nezávadného charakteru) navrhované ako súčasť komplexného rozvoja mesta po roku 2015 v lokalite jeho zamýšľaného západného rozvoja.

b) sklady a distribúcia V Šahách boli v predchádzajúcich rokoch vybudované a prevádzkované pomerne rozsiahle skladové a distribučné areály, najmä pre poľnohospodársku produkciu. Z troch areálov PNZZ na 60

Homoku (dvoch starších a jedneho nového) využíva Poľnonákup Tekov v súčasnosti iba areál pri Berneckej ceste. Novovybudovaný skladový areál pri preložke cesty III/5108 nebol sprevádzkovaný a chátra. Ako skladové a distribučné areály veľkoobchodu sa využívajú priestory bývalého OSP Levice na ulici SNP. S výnimkou objektov býv. PNZZ pri železničnej stanici sa ostatné skladové a distribučné areály zachovávajú. Nový skladový areál pri ceste III/5108 sa však navrhuje rozdeliť a využiť pre technickú a špecifickú vybavenosť. Nové skladové a distribučné aktivity by sa mali prednostne umiestňovať do novonavrhovanej priemyselnej zóny, alternatívne (po premiestnení hraničného priechodu) je ich možné lokalizovať i v časti Morotva. Jestvujúci skladový areál za železničnou stanicou, prístupný po Lesnej ulici (sklady Zeleniny a Uhoľné sklady), je výhľadovo určený pre premiestnenie cestného hraničného priechodu SR/MR.

c) drobná výroba a živnostenské výrobné aktivity Malé živnostenské aktivity charakteru drobnej výroby či distribúcie, nezaťažujúce životné prostredie, možno na území mesta umiestňovať v súlade s prípustnou reguláciou funkčného využitia plôch (viď čsť 5.3.3.). Možno však pre ne využiť i plochy reštrukturalizovaných jestvujúcich výrobných, skladových a distribučných zariadení. Okrem toho sa plochy drobnej výroby a živnostenských aktivít navrhujú v rozvojovej lokalite Sever a na Homoku pri Berneckej ceste, kde majú nahradiť (i s prípustným podielom bývania) staršiu, schátranú a subštandardnú obytnú zástavbu na území, atakovanom nadmernou hlučnosťou z cestnej a železničnej dopravy.

d) poľnohospodárska výroba a služby Poľnohospodársky pôdny fond tvorí viac než 60 % z celkovej rozlohy katastrálneho územia Šiah. Druhovo prevažujú orné pôdy, ktorých rozsah sa zvyšoval najmä pred rokom 1990 tzv. zúrodňovaním pôvodných zaplavovaných lúk a pasienkov v údolnej nive Ipľa a Krupinice, ktoré boli hydromelioračne upravované. Poľnohospodárska výroba je sústredená v Poľnohospodáskych družstvách v Tešmáku, v Preseľanoch a v Šahách. PD „Hont“ Šahy obhospodaroval 2549,35 ha pôdy a okrem Šahanského má strediská i v Preseľanoch a vo Vyškovciach n. Ipľom. Severnú časť katastra obhospodarovali ŠM Šahy (1217,32 ha), s hospodárstvami v Turovciach a na Hanďáši. Katastrálne územie predstavuje nížinný typ poľnohospodárskej krajiny, s výrazným zastúpením orných pôd a trvalých trávnych porastov, ktorými sú najmä produkčné trávne porasty s hospodárskym využitím. V poľnohospodárskej výrobe má dominantné postavenie rastlinná výroba, s rešpektovaním oblastných špecifík hlavne pokiaľ ide o trvalé kultúry. V poslednom období však klesá produkcia rastlinnej výroby a znižujú sa i stavy hospodárskych zvierat v poľnohospodárskych družstvách. Nízka ekonomická stabilita spôsobuje následne problémy s udržiavaním technického stavu nedostatočne využívaných poľnohospodárskych výrobných areálov a efektívnym využitím rozsiahlych orných pôd. Poľnohospodárska výroba si zriadila svoje rozsiahle areály v Šahách i pričlenených obciach. Areál PD Šahy je umiestnený za Ipľom na západnej strane mesta, s rozlohou cca 11,0 ha. Pretože pri plnom stave živočíšnej výroby pred rokom 1990 zasahovalo hygienické pásmo jeho ochrany až do sídliska Tabáň, uvažovalo sa s jej premiestnením do lokality majera Hanďáš, ktorý vtedy patril ŠM Šahy. Naproti PD Šahy bola vybudovaná sušička.

Západne od Preselian je rozsiahly výrobný areál Poľnohospodárskeho družstva, s rozlohou cca 11,3 ha. Areál PD Tešmák, umiestnený pri ceste II/527 do Veľkého Krtíša, má územnú rozlohu cca 7,0 ha. V katastri Tešmáku je severne od obce umiestnený výrobný areál „Volnerova pustatina“ s rozlohou 1,5 ha a za Okrúhlym vrchom menší areál ŠM „Lipovec“. Z hľadiska využívania poľnohospodárskeho pôdneho fondu sa územným plánom (okrem plôch, určených pre ďalší rozvoj urbanizovaného územia mesta) nenavrhujú podstatné zmeny. Úprava režimu využitia poľnohospodárskych pôd sa navrhuje iba v priestoroch inundácie Ipľa v kontakte s mestom (Uhliská, Lúky v kružinách, Veľký pasienok, Morotva) kde sa navrhujú extenzívne formy rekreačného využívania zaplavovaných lúk - pešie prechádzky, piknikové miesta, cykloturistika a 61

hypoturistika po určených trasách. Zaplavované lúky v inundačnom území v katastri Tešmáku budú legislatívne chránené. Zmena formy využívania - prechod z ornej pôdy na trvalé trávne porasty - sa navrhuje na Silberských lúkach, v pôvodnej inundácii Ipľa a Krupinice. Navrhuje sa tiež v Olvárskom údolí, pri ústí a pod ústím potoka Berinček do Olvárskeho potoka, v súvislosti s proponovaným extenzívnym rekreačným využívaním tohoto priestoru ako lesnej rekreačnej zóny. Vzhľadom na výhľadový rozvoj Šiah do priestorov západne za Ipeľ, navrhuje sa územným plánom zrušenie výrobného areálu (hospodárskeho dvora) PD Hont Šahy. Koncentrovaná živočíšna výroba, strojové vybavenie a zariadenia pre rastlinnú výrobu by sa mali preniesť na hospodársky dvor v Preseľanoch, najmä však do areálu v lokalite Hanďáš, kde sa navrhujú i potrebné rozvojové plochy. Prevažujúca výmera obrábanej ornej pôdy v katastri Šiah bude totiž výhľadovo sústredená v severnej časti katastra. Navrhuje sa tiež rozšírenie areálu „Volnerova pustatina“, s predpokladaným využitím najmä pre živočíšnu výrobu.

e) lesné hospodárstvo Lesný pôdny fond zaberá takmer 19 % z celkového rozsahu riešených katastrov a je sústredený najmä do severnej časti katastra Tešmaku. Rozprestiera sa tu po oboch stranách údolia Olvárskeho potoka, najmä na severozápadne orientovaných svahoch Krupinskej pahorkatiny. Dominantnou drevinou je dub, okrem neho sa vyskytujú i hrabové dúbravy a ako prechodný typ lesa dubové lužné jaseniny. Pre údolnú nivu Ipľa sú typické najmä lužné lesy a brehové porasty s miestne lesným charakterom. Lesný pôdny fond obhospodarujú Lesy š.p. Bratislava prostredníctvom Odštepného lesného závodu (OLZ) Levice, ktoré zabezpečujú aj lesnícku prvovýrobu. V rámci OLZ Levice pôsobí na území Šahanského katastra Lesná správa Šahy, ktorej územná pôsobnosť sa vzťahuje na Lesný hospodársky celok Šahy. Lesná správa Šahy zabezpečuje pestobnú, ťažbovú, obnovnú a ostatnú činnosť na základe 10-ročného Lesného hospodárskeho plánu (LHP). Lesy sú klasifikované ako ochranné, a praktikuje sa v nich podrastový spôsob hospodárenia. Produkcia drevnej hmoty sa bezprostredne nedotýka riešeného územia sídelného útvaru Šahy a obce Tešmak. Vývozné cesty z lesov sú orientované mimo zastavaných území. Expedičný sklad dreva je v Slatine. Územným plánom sa nezasahuje do štruktúry v rozsahu lesov, s výnimkou malej enklávy v údolí Olvárskeho potoka, kde sa časť územia navrhuje pre zimné rekreačné využívanie. Dolné polohy Olvárskeho údolia a údolia potoka Berinček sú klasifikované ako „lesná rekreačná zóna“, avšak bez akýchkoľvek zásahov a úprav do súčasného hospodárenia v lese.

5.4.3. Občianska vybavenosť V súčasnosti je mesto štandardne vybavené zariadeniami základnej a vyššej občianskej vybavenosti. Súčasný stav vybavenosti v triedení podľa nomenklatúry je uvedený v elaboráte prieskumov a rozborov k územnému plánu mesta. Zariadeniami základnej vybavenosti (školstvo, výchova, maloobchod a služby obyvateľstvu) sa prednostne uvažuje saturovať novonavrhované priestory severného rozvoja mesta. Na vymedzenej rozvojovej ploche sa navrhuje vybudovanie mimoškolského zariadenia pedagogiky voľného času Centra voľného času. V Tešmáku a v Preseľanoch sa uvažuje s rekonštrukciou a postupným dokompletovaním (dostavbou) jestvujúcich kultúrno-spoločenských a predškolských zariadení. Zariadenia obchodu a služieb budú komerčné a ich lokalizácia, špecializácia a rozsah bude závisieť najmä od potrieb obyvateľstva, demonštrovaných konkrétnym dopytom po zariadeniach. Ťažiskovými priestormi pre lokalizáciu zariadení komerčnej vybavenosti budú najmä priestory Centrálnej mestskej zóny - historického jadra mesta, a významnej urbanizačnej osi - ulice SNP. Osobitne sa uvažuje s lokalizáciou novej tržnice a mestského trhoviska v polyfunkčnej zástavbe vnútrobloku medzi ulicou Janka Kráľa a Mlynskou ulicou, i s ich pasážovým sprístupnením z Hlavného námestia. Predpokladá sa tiež dostavba v priestore za Župným domom (Mestský úrad), pre sústredené umiestnenie zariadení samosprávy a územnej štátnej správy. Na asanačnom priestore na 62

nároží ul. SNP a Mlynskej ulice sa uvažuje s výstavbou Spoločenského domu, ktorým by sa saturovali chýbajúce kultúrne a spoločenské zariadenia v meste. Podrobnosti zástavby v centre mesta sú riešené regulačným plánom CMZ - PZ. Za potrebnú považujeme výstavbu špecializovanej odbornej strednej školy (viacodborovej priemyselnej školy), ktorá by poskytovala stredoškolské odborné vzdelanie s maturitou pre žiakov zo Šiah a ich širšieho zázemia, a integrovala by v sebe i súčasné stredné odborné učilište.Takúto školu navrhujeme vybudovať ako prvý objekt (areál) západného rozvoja mesta za Ipľom, ako základný impulz tohoto územného rozvoja. Z hľadiska potrieb mesta je veľmi naliehavým okamžité rozšírenie verejného cintorína, pretože jeho súčasná kapacita je už prakticky vyčerpaná. V nasledujúcom tabuľkovom prehľade sú uvedené orientačné kapacity potrieb základného a vyššieho občianskeho vybavenia sociálneho charakteru k návrhovému roku územného plánu (2015). Potreby sú vypočítané podľa „Zásad a pravidiel územného plánovania“ (VÚVA Brno, Urbion Bratislava, 1983), s použitím modifikačných koeficientov kapacít zariadení vybavenosti. Základná vybavenosť sociálneho charakteru skupina a druh vybavenosti

účelové potreba úč.jedn. modifikačný potreba účel.jedn. jednotky na 1000 obyv. koeficient na 9.500 obyvateľov

školstvo a výchova - materské školy - základné školy

žiac.miest žiac.miest

40 153

1,0 1,2

kultúra a osveta - klubovne pre spoločenskú a záujmovú činnosť - kluby dôchodcov - knižnice

miest miest úž.plocha

22 4 2 20,0 m 1,0

1,3 1,0

270 miest 38 miest 2 190,0 m

telovýchova a šport - hriská pre deti a mládež - hriská pre dospelých

m pozemku 2 m pozemku

800,0 700,0

1,0 1,0

7600,0 m 2 6650,0 m

zdravotníctvo - zdravotné strediská - lekárne

lekár.prac. lekár.prac.

1,1 prac. 0,3 prac.

2,0 1,7

20,9 prac. 5,0 prac.

2

380 miest 1750 miest

2

Vyššia vybavenosť sociálneho charakteru skupina a druh vybavenosti

jednotky

účelové potreba úč.jedn. modifikačný potreba účel.jedn. na 1000 obyv. koeficient na 9.500 obyvateľov

školstvo a výchova - gymnáziá žiac.miest - priemyselné školy žiac.miest - poľnohospodárske školy žiac.miest - stredné odbor.učilištia žiac.miest - ľudové školy umenia žiac.miest - jazykové školy žiac.miest - domy detí a mládeže miest kultúra a osveta - kiná 35 mm - letné kiná, amfiteáter miest - kultúrne domy miest - galérie

12 7,5 1,7 40,0

1,0 9,0

15 10,5

miest

výst.pl.m

5,0 3,0 6,0 2,5 2,0 2,5

20 2

16 20 0,7 63

2,0 2,5 2,5 12

570 miest 215 miest 97 miest 380 miest 210 miest 280 miest 250 miest

380 miest 380 miest 475 miest 2 80,0 m

- výstavné siene

výst.pl.m

2

telovýchova a šport 2 - areály zdravia m poz. 400,0 2 - šport.štadióny a hriská m hr.pl. 2 - športové haly m úž.pl. 2 - plav.bazény kryté m vod.pl. 2 - plav.bazény otvorené m vod.pl. zdravotníctvo - nemocnica s poliklinikou I. typu lôžok - územná poliklinika I.typu

lek.prac.

sociálna starostlivosť - domy pre dôchodcov miest - domy s opatrov.službou

bytov

nevýrobné (sociálne) služby - cintoríny - pohrebné služby

hrob prac.miesto

1,5

6

1,4 1,5 11,0

24,0

2,0

2,5

2

2

1,0 200,0 30,0

85,5 m

3800,0 m 2 2660,0 m 2 430,0 m 2 2,5 260,0 m 2 456,0 m

4,0 1,5

143 lôžok 17 lek.prac.

2

2,0

152 miest 38 bytov

50 0,1

2,0 5,0

1,2

4

4,0

950 hrob.m. 4,75 miest

5.4.4. Centrálna mestská zóna Centrálna mestská zóna (CMZ) je prirodzeným ťažiskovým priestorom urbanistickej štruktúry mesta. Zahŕňa jeho historicky najstaršiu zástavbu v juhozápadnom ohybe Ipľa a výrazne sa uplatňuje i v panoráme mesta. Jej zástavba má v prevažujúcej časti viac - menej pravidelnú blokovú štruktúru, rešpektujúcu princípy vzájomnej priestorovej viazanosti stavieb. K narušeniu charakteru a štruktúry zástavby však došlo v 80 - tych rokoch minulého storočia výstavbou monofunkčných, formovo neprimeraných a meradlovo neproporčných obytných objektov sídliska Tabáň I. v citlivom priestore, primkýnajúcom sa k ohybu Ipľa. Touto novou štruktúrou sa nahradila pôvodná subštandardná nízkopodlažná obytná zástavba. Centrálna mestská zóna je vymedzená tokom (nábrežím) Ipľa, Mlynskou ulicou, ulicou SNP (a k nej prieliehajúcou zástavbou až k budove pošty) a ulicami kpt. Nálepku, Fegyvernekiho a Podzámockou. Zo svojej prevažujúcej časti je, najmä pre svoje urbanistické (priestorové) kvality, chránená formou vyhlásenej pamiatkovej zóny (PZ). Jej najvýraznamnejším, urbanisticky jednoznačne definovaným priestorom je Hlavné námestie, ktoré je však v súčasnosti výrazne negatívne ovplyvňované intenzívnou tranzitnou automobilovou dopravou a funkčne rušivou autobusovou stanicou. Svojskú atmosféru komorného charakteru majú priestory námestia Bélu Bartóka a prieliehajúcej Ratoridesovej ulice. Negatívne však pôsobí celková schátralosť zástavby (absentuje údržba prevažujúcej časti objektov) a malá úpravnosť verejných priestorov. Časť zástavby bloku medzi ulicou Janka Kráľa a Mlynskou ulicou je deštruovaná kvôli pôvodne pripravovanej výstavbe sídliska Tabáň II., ktorej predchádzala veľkoplošná asanácia. Neupravené a stavebne neukončené sú i nábrežia Ipľa. V náväznosti na navrhovanú preložku cesty I/66 sa predpokladá určité dopravné ukľudnenie mestského centra, s následnou úpravou priestorov Hlavného námestia. Vzhľadom k jeho uzlovej polohe v komunikačnej štruktúre mesta však úplné vylúčenie dopravy z námestia nie je možné. Územným (a podrobnejším regulačným) plánom sa navrhuje premiestnenie dopravného ťahu zo stredu námestia, jeho dopravné zjednodušenie s následnou prestavbou a úpravami parteru pre spoločenský život. Koncepciu úprav námestia sa doporučuje riešiť verejnou (alebo vyzvanou) architektonickou súťažou. Najrozsiahlejším zásahom do štruktúry CMZ je navrhovaná prestavba deštruovaného územia medzi ulicami Janka Kráľa a Mlynskou. Tento rozsiahlejší priestor sa navrhuje rozčleniť do sústavy menších, blokovo formovaných zoskupení, zodpovedajúcich štruktúre zástavby ostatných častí historického jadra mesta. Územie sa navrhuje využiť pre polyfunkčnú (zmiešanú) zástavbu a pre umiestnenie významnejších mestských investícií (dostavba radnice s viacúčelovým, aj kultúrno 64

spoločenským využitím, mestská tržnica). S priestorom Hlavného námestia sa táto štruktúra navrhuje prepojiť systémom otvorených i uzavretých peších priechodov (pasáží). Podobne sa navrhuje realizovať pasážové prepojenie aj medzi námestím a priestorom pred farským kostolom. Jestvujúce voľné parcely na Školskej ulici, na nároží ulíc SNP a Mlynskej a na oboch nárožiach Hlavného námestia a Hontianskej cesty (na trase k mostu) je potrebné využiť pre umiestnenie významnejších stavieb mestského charakteru (kultúrno - spoločenské, administratívne, hotelové, obchodné a pod. funkcie so zastúpením polyfunkčnosti). Tak isto sa navrhuje stavebná úprava na nábreží Ipľa od mosta k sídlisku Tabáň I.a ku Kapitulskej ulici, s cieľom eliminovať negatívne pôsobenie zadných traktov domov na námestí. Priestor námestia Bélu Bartóka, Rataridesovej ulice a spojky s Hlavným námestím pri býv. hoteli Blankyt sa navrhuje upraviť na komornú pešiu zónu, s atraktívnymi zariadeniami obchodu a verejného stravovania v uličnom parteri objektov. Hmotovo neúmerný bývalý hotel Blankyt je potrebné citlivo stavebne upraviť. Regulácia funkčného využitia, intenzity zástavby a výškové zónovanie sú uvedené v návrhu regulačného plánu CMZ.

5.4.5. Šport, rekreácia a cestovný ruch Šahy ležia na významnej stredoeurópskej tranzitnej turistickej trase sever - juh, prvorado reprezentovanej štátnou cestou I/66, ktorá je medzinárodným cestným ťahom E-77 (Balt) - Krakow Budapešť - (Balkán).. Aj koncepciou urbanizácie Slovenska (KURS II, resp. polycentrický variant rozpracovaného riešenia KURS 2001) sa táto trasa považuje za mimoriadne dôležitú turistickú trasu, okrem diaľkového tranzitu i pre turistickú rekreačnú dopravu Budapešť - Tatry. Súčasným vybavením však Šahy nejako mimoriadne polohu na tejto trase, naviac pri cestnom hraničnom priechode nevyužívajú, resp. vybavenosť mesta nezodpovedá možnostiam jeho potencionálnej turistickej atraktivity. Pri hraničnom priechode je na Homoku vybudovaný autokemping, letné rekreačné aktivity umožňuje areál zdravia, ktorý je však koncipovaný najmä pre využívanie miestnym obyvateľstvom. Naviac je v katastri Tešmáku areál bývalého pionierskeho tábora s ubytovaním v chatkách. Súčasné ubytovacie kapacity v meste sú minimálne - oba do roku 1990 funkčné hotely boli zrušené a nový hotel - penzión Villa Romaine má iba symbolickú lôžkovú kapacitu. Podobne je z hľadiska cestovného ruchu nedostačujúce vybavenie mesta atraktívnejšími zariadeniami verejného stravovania. Najvýznamnejším športovým zariadením v meste je športový areál s futbalovým štadiónom a doplnkovými športoviskami, vybudovanými na štandardnej úrovni. V zástavbe mestského centra je väčšia telocvičňa, vybavená tribúnami. Z hľadísk rajonizácie cestovného ruchu ležia Šahy v Levickej oblasti CR, podoblasti Želiezovsko-Šahanskej, IV. kategórie, (nížinnej), s podmienkami najmä pre letný cestovný ruch. návrh rozvoja Vzhľadom k nedostatku a druhovej obmedzenosti prírodného zázemia, vhodného a kapacitne dostačujúceho pre každodennú rekreáciu a zotavenie obyvateľov sídla, navrhuje sa v koncepcii územného plánu výhľadové relatívne nadštandardné vybavenie mesta urbanizovanými formami rekreácie, zotavenia a športových zariadení. Pre tento účel sa predovšetkým využívajú všetky dostupné prirodzené predpoklady mesta - tok rieky Ipeľ s jeho pobrežnými časťami, najmä v inundačnom území, sústavy jestvujúcej lužnej zelene a zvyškov pôvodných meandrov Ipľa, výrazný terénny zlom na západnej strane mesta s navrhovaným mestským lesoparkom, lesné prostredie údolia Olvárskeho potoka, ale aj ponuka umelo vytváraných športových, rekreačno-športových a rekreačných aktivít v urbanizovanom prostredí mesta. Širšia forma ponuky aktivít pre rekreačné využívanie voľného času je potrebná i preto, že prevažná väčšina obyvateľov mesta býva a i výhľadovo bude bývať v štandardných formách mestskej hromadnej bytovej výstavby, s minimalizovaným rekreačným zázemím v blízkosti bydliska. V neposlednom rade sa takouto široko diverzifikovanou škálou vytvára i ponuka rekreačných a športovo-rekreačných možností pre aktívny cestovný ruch. Takto sa pre letné rekreačno-športové extenzívne, ale lokálne i intenzívne využívanie prednostne navrhujú disponibilné priestory pri Ipli, najmä na jeho južnej, západnej a juhozápadnej strane. jestvujúci areál zdravia by postupne mali rozšíriť rekreačno-športové aktivity pod zlepencovou terasou (pri ČOV), najmä pre individuálne športy, alebo extenzívne využívanie celého priestoru pre 65

rekreačný pohyb, cykloturistiku a pod. V prirodzenom uzávere lesoparkového priestoru pri sútoku Ipľa s potokom Kamenec pod Preseľanmi sa navrhuje priestor a vybavenie pre vodné športy (lodenica, člnkovanie). Výhľadovo sa tento priestorový celok navrhuje rozšíriť (v lokalite Veľký pasienok) o jazdecké aktivity (agroturistika) v inundačnom území Ipľa, vrátane parkúrového cvičiska, prípadne hypodrómu. Pre extenzívne rekreačné využitie sa navrhuje lokalita v údolí Olvárskeho potoka, ktorá je koncipovaná ako lesná rekreačná zóna. Vybavenosť je redukovaná na záchytné parkovisko a jednoduchý sezónny bufet v priestore piknikovej lúky. Možno ju však využiť i pre nenáročné zimné športy (lyžovanie, sánkovanie). Pre výkonnostný šport a pre komerčné športové aktivity obyvateľstva sa prednostne navrhuje terajší mestský športový areál, ktorý by bolo vhodné doplniť o mestskú športovú halu. Menšie ihriská, tenisové kurty, alternatívne kúpalisko a krytú plaváreň navrhujeme vybudovať v areáli pod zlepencovou terasou. Výstavba ihrísk a ostatných rekreačno-športových zariadení pre deti a mládež by mala byť prednostne realizovaná v obytných súboroch, či už jestvujúcich, alebo navrhovaných. Súčasťou každodenných rekreačno-športových aktivít by mali byť športoviská základných a stredných škôl. V mestských častiach Preseľany a Tešmák sa navrhujú športoviská v podobe obecných športových areálov, vybavených najmä futbalovými ihriskami. V Preseľanoch sa navrhuje výstavba nového športového areálu ako náhrada za lokalizačne i kapacitne nevyhovujúce súčasné futbalové ihrisko. Významnou súčasťou zariadení zotavenia sú záhradkársky využívané plochy - v miestnych podmienkach ich tvoria predovšetkým vinice na východnom okraji mesta. Rozsah záhradkárskej lokality sa navrhuje zväčšiť o plochy, priliehajúce k výstavbe rodinných domov na Psom vrchu. Podobne sa navrhuje aj rozšírenie záhradkárskej lokality medzi obytnou zástavbou Preselian a potokom Kamenec. Tak ako v sídle samotnom možno riešiť potreby každodennej a časti víkendovej rekreácie, nemá ono prirodzené predpoklady pre kompletné upokojenie potrieb koncomtýždňovej rekreácie celoročne, najmä však v zimnej sezóne. Saturácia takýchto potrieb je uskutočniteľná jedine využívaním zariadení v bližších či vzdialenejších lokalitách, väčšinou však mimo prirodzené zázemie sídla. Z hľadísk dlhodobejšieho výhľadu sú však potenciálnym rekreačno-turistickým zázemím mesta i Boržoňské vrchy, resp. priliehajúca časť Ipeľsko-Dunajského národného parku na Maďarskej strane.

5.4.6. Špecifická vybavenosť Z polohy Šiah ako pohraničného mesta vyplýva aj špecifická vybavenosť, týkajúca sa ochrany štátnych hraníc a zabezpečovania medzištátneho tranzitu medzi Slovenskom a Maďarskou republikou. Medzištátny cestný hraničný priechod je vybudovaný na území SR, v katastri mesta Šahy (časť Homok). Areál priechodu má rozlohu cca 2,0 ha. Priechod zabezpečuje Hraničné oddelenie Policajného zboru SR a Colná odbočka Šahy, ktorá tu má stanicu colnej stráže a nácestné stredisko. Okrem toho je na priechode umiestnené oddelenie cudzineckej polície. Hraničné oddelenie PZ má výkonný a ubytovací areál na Berneckej ceste, v objekte staršej colnice. Na hraničnom priechode majú pracoviská i špedičné komerčné zariadenia LEDOS, CD SPEDITION a ČESMAD Slovakia a Fytokaranténna prechodová stanica Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho. Špedičný colný sklad je na ul. SNP (pri areáli SAD). Zmeny v špecifickej vybavenosti, riešené v územnom pláne, vyplývajú z výhľadovo uvažovaného premiestnenia hraničného priechodu do polohy za železničnú trať. Vybavenosť hraničného priechodu sa následne premiestni do územia, na ktorom sú v súčasnosti zriadené skladové plochy. Nový hraničný priechod bude okrem cestnej dopravy zabezpečovať i železničnú prepravu. Pre špedičný colný sklad sa navrhuje využitie časti územia rozostavaného skladového areálu býv. PNZZ, vzhľadom k jeho vhodnému situovaniu pri prístupovej ceste k hraničnému priechodu a pri železničnej trati, s možnosťou jeho lokálneho zavlečkovania. 66

5.4.7. Mestská zeleň Šahy sú sídlom, nachádzajúcim sa v intenzívne obrábanej a prevažne odlesnenej poľnohospodárskej krajine, s nedostatkom prirodzenej zelene v najbližšom zázemí mesta. Kataster Šiah, ale i Preselian je takmer na 100 % odlesnený, s výnimkou zbytkových a plošne malých zalesnených častí Ipeľských inundácií. Jedine severovýchodná časť katastra Tešmaku je zalesnená. Celková výmera lesnej pôdy na riešenom území nedosahuje ani 19 %. O to dôležitejšia je funkcia mestskej zelene, a z nej najmä verejne pristupných plôch zelene. V súčasnosti nemá mesto žiadne rozsiahlejšie plochy verejnej mestskej zelene. Rozlohou neveľký mestský park pri ulici F.Rákócziho bol transformovaný na detské dopravné ihrisko. Parková zeleň na námestí má skôr ozdobnú funkciu, podobne i sprievodná zeleň, vybudovaná na ulici SNP. Obe sú však najmä výrazne poznamenané negatívnymi účinkami sústavnej automobilovej dopravy a nevytvárajú prostredie pre fyzický oddych. Zeleň sídlisk trpí typickými závadmi tohoto druhu zelene - je nedostačujúca, neodborne založená a neudržiavaná, je však najmä roztrieštená medzi iné funkčné plochy. A tak jedinými plochami verejne prístupnej zelene v Šahách sú lúky a pasienky v inundačnom území Ipľa so zachovaným porastom bývalej sústavy riečnych meandrov a ramien, ktoré sa však postupne zmenšovali ich premenou na oráčiny a znižovala sa ich prírodná a estetická kvalita postupným ohrádzovaním vodného toku. Vyhradenú zeleň reprezentuje najmä plocha mestského cintorína, Kalvárie a zeleň v areáli nemocnice. Súkromná zeleň pridomových záhrad v zástavbe rodinných domov má minimalizované rozlohy, s výnimkou častí pridomových záhrad staršej zástavby Homoku. Ako záhradky s rekreačnou funkciou sa využívajú plochy viníc na tzv. Viničnej stráni a zčasti i v katastri Tešmaku. Rekreačné záhradky sú i v Preseľanoch. V pričlenených obciach Preseľany a Tešmak je verejná zeleň zastúpená iba sprievodnou zeleňou v hlavných komunikačných priestoroch. Pridomové záhrady majú zväčša tiež minimalizovaný rozsah a sú najmä úžitkové. Mesto má vypracovaný a uznesením MsÚ schválený generel zelene z roku 1992. V roku 2000 Ipeľská únia vypracovala hodnotenie a návrhy vegetácie pre sídelný útvar Šahy, ktorý je podkladom pre návrh Miestneho územného systému ekologickej stability, obsahuje však i hodnotenie a koncepciu návrhu systému verejnej zelene v meste a v jeho najbližšom okolí. Materiál bol podkladom aj pre vypracovanie koncepcie verejnej zelene v územnom pláne mesta. Už koncepciou schváleného ÚPN-VÚC Nitriansky kraj, ale aj R-ÚSES okresu Levice sa predikuje kompenzovať nedostatok verejnej zlene v Šahách zriadením mestského lesoparku, o rozlohe cca 40,0 ha. Návrhom územného plánu mesta sa tento lesopark umiestňuje od priestorov cintorína cez severný výbežok výrazného terénneho zlomu tzv. zlepencovej terasy (ktorý je navrhovaný na legislatívnu ochranu ako prírodná pamiatka), do priestoru Silberských (tzv. Dolných) lúk, až po riečište Seleckého potoka. Lesopark prechádza južne a západne obojstranne pozdĺž Ipľa územím vysokej zelene v Ipeľskej inundácii až za sútok Ipľa s potokom Kamenec. Takto koncipovaný lesopark je chápaný ako organická súčasť a funkčné a estetické vyvrcholenie prírodných fenoménov v inundácii Ipľa od Tešmaku až po Preseľany, kde sa v premenlivej štruktúre striedajú prirodzené prírodné prvky voľnej krajiny zaplavovaných lúk s urbanizačnými formami mestskej krajiny a prechádzajú opäť do voľnej prírody. Navrhovaný mestský lesopark je koncipovaný tak, aby sa postupne prirodzene začlenil do krajinnej a urbánnej štruktúry. Úpravy pre spĺňanie jeho funkcie ako rekreačného priestoru majú byť nenápadné a nenásilné, rekreačné aktivity sú umiestňované najmä k okrajom územia. Lesopark by mal byť zároveň súčasťou nadregionálneho biokoridoru Poiplia a najvýznamnejším lokálnym biocentrom v priestore Šiah. Jeho výhľadové rozšírenie sa predpokladá do priestorov Silberských (Dolných) lúk, až k navrhovanej preložke cesty I/66. Územným plánom sa zároveň navrhuje rozšírenie mestského cintorína v takej podobe, aby bol - ako tzv. „lesný“ cintorín, s menšou intenzitou a odlišnou štruktúrou systému pochovávania, vzhľadovou súčasťou mestského lesoparku - aj keď v princípe bude „lúkou“ a nie „lesom“. 67

Zároveň sa navrhuje rehabilitácia (a možné rozšírenie) parkových plôch v meste - zrušenie detského dopravného ihriska s navrátením pôvodnej funkcie oddychového parku pri ulici F. Rákocziho, úprava verejného parku pri Thuróczyho ulici a nové úpravy zelene na Hlavnom námestí a v priľahlých uliciach SNP, Školskej a Janka Kráľa. Po (výhľadovom) premiestnení hraničného priechodu bude príležitosť i priestor na úpravy verejnej zelene na Hontianskej ceste. So súvislou zeleňou, vrátane centrálnych parkových plôch, sa uvažuje i v priestoroch výhľadového rozvoja mesta za Ipľom.

5.5. Technické vybavenie územia Pitnou vodou je mesto zásobované zo skupinového vodovodu z vodných zdrojov Plášťovce Rykynčice. Vodojem I. a II. tlakového pásma je vybudovaný nad mestom a má dostačujúcu kapacitu pre navrhovaný rozvoj mesta. Tešmák má vlastný vodný zdroj s vodojemom. Zásobovanie Preselian je navrhované predĺžením vodovodnej siete zo Šiah. Navrhuje sa vybudovať prívodné vodovodné potrubie s vodojemom pre priemyselnú zónu. Vodojem bude zároveň využiteľný i pre zásobovanie Hrkoviec. Šahy majú vybudovanú mestskú kanalizáciu, s jednotnou kanalizačnou sieťou a čističkou odpadových vôd, ktorú sa pre zvýšené potreby uvažuje intenzifikovať. Do jednotného mestského kanalizačného systému sa napojí i Homok. Pre Preseľany, Tešmák a pre priemyselnú zónu sa navrhujú samostatné systémy odkanalizovania s lokálnymi čističkami odpadových vôd. Pre výhľadovú výstavbu na západnej strane Ipľa bude potrebné taktiež zriadiť osobitnú ČOV, s vyústením do recipientu pri železničnom moste cez Ipeľ. Mesto je zásobované elektrickou energiou primárnym 22 kV VN vedením čís. 325 z VVN/VN rozvodne Tupá. Vedenie je okolo mesta, vrátane Homoku okruhované. Toto okružné vedenie sa navrhuje upraviť v časti plánovaného severného rozvoja mesta. Podobne sa navrhuje úprava i na trase okolo Homoku, pre umožnenie ďalšej výstavby rodinných domov. Paralelné 22 kV VN vedenie čís. 328 Tupá - Veľký Krtíš sa navrhuje preložiť z trasy vedúcej mestom za jeho severný okraj. V dlhodobom výhľade bude potrebné pripraviť a realizovať preložku západnej časti okružného 22 kV VN vedenia čís. 325 do línie popred priemyselnú zónu k železničnej trati Zvolen - Šahy a paralelne s ňou k štátnej hranici s MR pre umožnenie výhľadovo proponovaného západného rozvoja mesta. Touto úpravou sa zároveň vylúči súčasná trasa VN vedenia z priestoru navrhovaného mestského lesoparku. VVTL prívod plynu je vedený do regulačnej stanice pri cintoríne, odkiaľ je prevedený STL distribučný rozvod pre mesto, vrátane Homoku. Plynofikácia Preselian a Tešmaku je projekčne pripravená. Priemyselná zóna má vlastnú regulačnú stanicu na odbočke z VVTL prívodu (v areáli Kovomontu). Pre centrálne zásobovanie teplom sú vybudované kotolne na sídliskách Stred (je plynofikovaná), Sever a Tabáň (plynofikácia sa navrhuje). Kotolne Sever a Tabáň sa využijú i pre vykurovanie a prípravu TÚV pre novonavrhovanú bytovú výstavbu a vybavenosť na severnom okraji mesta a na prestavbových plochách v území Tabáň II.

Pre technické vybavenie územia sa pre návrhové obdobie i pre výhľadový rozvoj mesta v urbanistickej koncepcii navrhujú tieto funkčné plochy: - priestor pre novú autobusovú stanicu terminálového typu s odstavnými a manipulačnými plochami s predpokladanou možnosťou využívania pre viacerých prepravcov (pri železničnej stanici Šahy) 68

- priestor pre rozšírenie areálu SAD a plochy nákladnej autodopravy, prípadne i s manipuláciou (vo väzbe na terajší areál SAD) - koľajisko železničného vlečkového systému pre nakládku a vykládku, prípadne i pre kombinovanú železnično-cestnú dopravu (v priemyselnej zóne) - hromadné odstavné parkoviská v centre mesta, pri nástupe do navrhovaného športovorekreačného areálu a lesoparku (pri ČOV), pri novonavrhovanom prístupe k mestskému cintorínu, pri nástupe do priemyselnej zóny a na okraji lesnej rekreačnej zóny - plocha pre vodojem pre priemyselnú zónu a pre Hrkovce, rezerva pre výhľadové umiestnenie vodojemu II. tlakového pásma na Studenom vrchu - plochy pre ČOV Preseľany, ČOV Tešmák, ČOV v priemyselnej zóne Okrem toho sa územným plánom navrhuje v katastrálnom území mesta trasa diaľkového prívodu pitnej vody od Nových Zámkov do Šiah a výhľadovo do Veľkého Krtíša na prepojenie západoslovenskej a stredoslovenskej vodárenskej sústavy.

5.6. Zásady ochrany pamiatkových hodnôt Vzhľadom k jeho urbanistickým, architektonickým a výtvarným kvalitám je historické jadro mesta v jeho časti na pravom brehu Ipľa oprávnene vyhlásené za chránenú pamiatkovú zónu. Historické jadro mesta je (i vďaka dlhodobému vývoju mesta, ktorý nebol najmä v rokoch 1910 - 1960 nijako dramatický) , uceleným priestorovým organizmom so zachovaným historickým pôdorysom a primeranou objektovou štruktúrou, reprezentujúcou dlhoročný vývoj mesta s jeho vyvrcholením v druhej polovici 19. storočia, kedy sa konštituovala väčšina rozhodujúcich verejných mestských priestorov a významnejších objektov. 69

Charakter pamiatkovej zóny neurčujú pamiatkovo chránené objekty, ale priestorová skladba mesta, jeho pôdorys, architektonické dominanty a panoráma mesta vo vzťahu ku krajinnej štruktúre, terénnemu reliéfu a toku Ipľa. Najvýznamnejším urbanistickým priestorom mesta je jeho Hlavné námestie, ktoré je priestorovým a významovým ťažiskom mestskej štruktúry, s koncentráciou rozhodujúcich objektov a spoločenského života mesta. Aj ostatné uličné priestory historického jadra však majú výrazný a svojbytný mestský charakter. Terénna konfigurácia spoluvytvára rozmanité uličné interiéry a zaujímavé pohľady a priehľady, rozdielne v rôznych častiach mesta. V obraze mesta dominuje rímsko-katolícky kostol so zachovanými časťami kláštorného komplexu, vsadenými do mestskej strešnej krajiny a do kontextu s celkovým krajinným prostredím. Mestská pamiatková zóna v Šahách bola vyhlásená na návrh Pamiatkového ústavu vyhláškou Okresného úradu Levice čís. 1/93 zo dňa 3. mája 1993 podľa § 6, odst. 1 Zákona SNR čís. 27/87 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti. Účelom vyhlásenia mestskej pamiatkovej zóny je ochrana historického prostredia mesta, ktoré vykazuje významné kultúrne, kultúrno-spoločenské a architektonicko-urbanistické a výtvarné hodnoty. Predmetom ochrany v pamiatkovej zóne je najmä: - pôdorys historického urbanistického celku s jeho uličnými priestormi a kompozíciou - charakter zástavby v stavebných blokoch i jednotlivých objektov uličnej zástavby - zachovanie dominujúceho priestorového pôsobenia veží kostolov, kláštorného komplexu a strešnej krajiny historického jadra, vrátane Mlynskej a Ružovej ulice - zachovanie priestorovej kompozície mesta, vychádzajúcej z rozloženia stavebných hmôt v pôdoryse mesta, výškové usporiadanie a spojenie mesta s okolím - zachovanie hodnotnej zelene a výtvarnej výzdoby mesta - ochrana historického stavebného fondu mesta, t.j. objektov, zapísaných v Ústrednom zozname nehnuteľných kultúrnych pamiatok, objektov, navrhnutých na zápis do tohoto zoznamu a ostatných objektov, dotvárajúcich prostredie pamiatkovej zóny. Hranica územia mestskej pamiatkovej zóny začína na severnej strane mosta cez rieku Ipeľ, po nábreží zahŕňa južnú zadnú hranicu historickej zástavby Hlavného námestia a popri sídlisku Tabáň I. pokračuje na ulicu Janka Kráľa. Zadnými západnými hranicami parciel domov na Hlavnom námestí sa napája na Mlynskú ulicu, prechádza Sládkovičovou ulicou a Petófiho ulicou na ulicu SNP pri pošte, odtiaľ po severnej strane Nálepkovej ulice vedie východným smerom k Hviezdoslavovej ulici, po Fegyvernekiho ulici na Turóczyho ulicu a ohraničujúc staršiu zástavbu cez vnútroblok na ulicu Podzámockú, južne k nábrežiu Ipľa a k mostu cez Ipeľ. Ochranné pásmo je rozšírené tak, že na západnej strane zahŕňa Mlynskú, Ružovú a Sládkovičovu ulicu a na východnej strane pivničné domy na Zámockej ulici a Kalváriu.

V ústrednom zozname kultúrnych pamiatok (ÚZKP) sú z historického jadra Šiah zapísané tieto nehnuteľné pamiatky (pamiatkovo chránené objekty): čís.UKZP - pomník padlých v II. svetovej vojne ul. SNP 55/1645 - pamätná tabuľa Janka Kráľa Hlavné námestie 57/1647 na budove MsÚ - rím.kat.kostol nanebovzatia Školská ulica 58/1648 Panny Márie - býv. kláštorná sýpka Školská ul. č.7 1648/2 Na zápis do ústredného zoznamu kultúrnych pamiatok sú navrhnuté tieto objekty: - bývalý Župný dom (dnes Mestský úrad) - mariánsky stĺp - mestský dom - bývalé Casino

Hlavné nám.č.1 Hlavné nám. Hlavné nám.č.21,22 Hlavné nám.č.23 70

č.parc.1/1 č.parc.2497/22 č.parc.362 č.parc.363

(dnes Mestská knižnica) - bývalá synagóga nám.B.Bartóka č.13 č.parc.294 - základná umelecká škola nám.B.Bartóka č.1 č.parc.271 - bývalá radnica ul. SNP č.4 č.parc.270 (dnes Základná škola a Gymnázium maď.) - budova sporiteľne Školská ul. č.1 č.parc.322/1 - bývalý hotel Centrál Hontianska (Mostová) č.parc.365 (mestský dom) ul.č.3,4 - kolónia obytných domov Rákocziho ul.č.10-22 č.parc.322/47-54 - socha sv. Floriána ul. Janka Kráľa č.parc.2553 - mestský dom Rákocziho ul.č.6 č.parc.322/5 - mestský dom Parková ul.č.5 - mestský dom Rotaridesova ul.č.13 č.parc.272/7 - mestský dom Hlavné nám.č.20 č.parc. 360 - ľudový dom Mlynská ul.č.26 - ľudový dom Petófiho ul.č.24 Mestský úrad Šahy doporučuje do ústredného zoznamu kultúrnych pamiatok zapísať i tieto ďalšie objekty: - Základná škola nám.B.Bartóka č.3 (maďarská) - meštiansky dom Hlavné nám.č.14 (býv.TEMOS) - meštiansky dom Hlavné nám.č.13 (CK Alfytour) - býv. Hotel Ipeľ Hlavné nám.č.17 - meštiansky dom Hlavné nám.č.26 (rím.kat.farský úrad) - meštiansky dom Hlavné nám.č.27 (budova VÚB) - meštiansky dom Hlavné nám.č.37 (dom mládeže) - Stará pošta Školská ul.č.6 (internát Osobitného odborného učilišťa) - Ev.a.v. kostol Rákócziho ul.č.24 - meštiansky dom Pivničná ul.č.4 (internát Osobitnej školy internátnej) - meštiansky dom Rákócziho ul.č.7

č.parc.272/4 č.parc.282/1 č.parc.281/3 č.parc.358 č.parc.371/5 č.parc.372 č.parc.380 č.parc. 340/1 č.parc.322/10 č.parc.321/1 č.parc.321/3

Okrem tu spomenutých objektov majú charakter objektov pamiatkového záujmu i tieto ďalšie objekty: - neogotická kaplnka na mestskom cintoríne - nová synagoga na Ružovej ulici - pomník padlých sovietskych vojakov na Hlavnom námestí - pomník padlých v II. svetovej vojne a obetí fašizmu v rokoch 1939-1945 na ul. SNP - náhrobník na cintoríne pri spoločnom hrobe padlých v SNP - Kalvária V Súpise pamiatok na Slovensku sú uvádzané i tieto objekty v obciach, pričlenených k mestu Šahy: v Preseľanoch nad Ipľom: - rím.kat.kostol Povýšenia sv. Kríža, klasicistický, postavený v rokoch 1810 - 1820 na starších základoch - prícestná socha sv. Floriána, kamenná, novobaroková, z konca 19. stor. 71

- súsošie Najsvätejšej trojice, kamenné, novoklasicistické, zo začiatku 20. stor. v Tešmaku: - rím.kat.kostol Narodenia P.Márie, barokový z roku 1758, opravený koncom 19. stor. - kaplnka v obci, z konca 19. stor. V Tešmaku sa zachovalo i niekoľko murovaných troj a viacpriestorových domov s murovaným štítom pod sedlovou strechou, so znakmi ľudovej architektúry, charakteristickými pre túto oblasť.

V mestskej pamiatkovej zóne sa vplyvom navrhovanej preložky cesty I/66 za Ipeľ uvažuje s výraznejším dopravným ukľudnením, najmä v priestore Hlavného námestia. Z námestia sa vylučuje i autobusová stanica a jeho parter je navrhovaný na úpravy, smerujúce k jeho zobytneniu. Navrhuje sa dostavba prielúk, voľných po asanáciách, na nároží Námestia a Hontianskej ulice, Hontianskej ulice a nábrežia Ipľa a prielúk na Školskej ulici. Na rozsiahlejšiu prestavbu s vytvorením novej urbanistickej štruktúry v mestských formách sa navrhuje územie medzi ulicou Janka Kráľa a Mlynskou ulicou (pôvodne určené pre sídlisko Tabáň II.). Navrhuje sa dostavba južného nábrežia. Na Námestí B.Bartóka a v priľahlých uličkách uvažuje územný plán s vytvorením komornej pešej zóny. Podrobnosti urbanistického a architektonického riešenia pamiatkovej zóny sú spracované v regulačnom pláne CMZ, ktorý je vypracovaný v náväznosti na návrh územného plánu mesta.

5.7. Zásady rozvoja mesta z hľadísk ochrany a tvorby životného prostredia Kvalitu životného prostredia v Šahách možno súhrnne hodnotiť síce ako nie vyhovujúcu, avšak ani nie ako kritickú. Najväčšim lokálnym znečisťovateľom ovzdušia je v súčasnosti mestský podnik ENERGO Bytos Šahy, ktorý prevádzkuje najväčšie - sídliskové - kotolne v Šahách. Podľa údajov (z roku 1994) podnik produkoval do ovzdušia nasledovné množstvá škodlivín: - tuhé látky - SO2 - Nox - CO

-1

126,6 t.r. -1 231,7 t.r. -1 30,9 t.r. -1 19,9 t.r.

Tieto škodliviny je možné odstrániť iba plynofikáciou kotolní K2 (sídlisko Sever) a K3 (sídlisko Tabáň). Ich plynofikácia sa pripravuje a je zahrnutá i do koncepcie územného plánu mesta. Stacionárne znečisťovanie ovzdušia od ostatných zdrojov, najmä výrobných prevádzok v priemysle a poľnohospodárstve (živočíšna výroba) je t.č. znížené najmä vplyvom výrazne obmedzenej výroby. Územným plánom mesta sa navrhuje lokalizácia navrhovaných nových výrobných zariadení najmä ich koncentráciou do polôh mimo kontaktu s obytnými zónami mesta. Z intenzívne zastavaných priestorov sa na vymiestnenie navrhujú na životné a obytné prostredie rušivo pôsobiace jednotlivé výrobné prevádzky a zariadenia. Koncentrácia výrobných zariadení sa v návrhovom období územného plánu navrhuje najmä v ucelenej priemyselnej zóne za severozápadným okrajom zastavaného územia mesta. Aj výhľadovo navrhované výrobné aktivity sa navrhujú mimo kontaktu s obytným prostredím. 72

Ďalším producentom prašného spádu v meste je tranzitná doprava, najmä na ceste I/66, ktorá v súčasnosti prechádza ťažiskovými priestormi mesta. Podľa prevedených meraní ÚHE Levice dochádza v Šahách sústavne k výraznejšiemu prekračovaniu prípustných limitov prašnosti v ovzduší, najmä v letných mesiacoch. Tranzitná automobilová doprava na ceste I/66 je i najväčším producentom zvýšenej hlučnosti, a to na Homoku (hraničný priechod) a na hlavných mestských priestoroch Šiah - na Hlavnom námestí a na ulici SNP. Cesta v úseku na ul. SNP má už v súčasnosti dopravnú záťaž blížiacu sa ku kritickým hodnotám (podľa metodiky MŽP SR). Nadmerná automobilová doprava zhoršuje i psychickú pohodu obyvateľstva a kvality obytného prostredia. Územným plánom mesta sa, v intenciách zámerov rezortu dopravy i nadradenej ÚPD, navrhuje preložka štátnej cesty I/66 na západný okraj mesta, mimo jeho intenzívnej zástavby, čím sa odľahčí a dopravne ukľudní centrum mesta a ulica SNP. Výhľadovo navrhovaným premiestnením cestného hraničného priechodu do polohy za železničnú stanicu a vybudovaním novej trasy cesty I/66 k tomuto priechodu sa vyriešia i problémy intenzívnej automobilovej dopravy a životného a obytného prostredia na Homoku. (Hodnoty vypočítaného dopravného zaťaženia a hlučnosti na komunikačnej sieti viď časť 6.7.). Mesto má vybudovaný verejný vodovod a kanalizáciu s ČOV. Navrhuje sa intenzifikácia jestvujúcej čističky a odkanalizovanie mestskej časti Homok zapojením do kanalizačnej sústavy mesta. Pre obec Preseľany sa navrhuje vybudovanie verejného vodovodu (s prívodom zo Šiah) a samostatnej obecnej kanalizácie s ČOV. Tešmák má verejný vodovod vybudovaný, navrhuje sa však jeho odkanalizovanie s ČOV. Na mestský vodovod sa cez samostatný vodojem navrhuje i napojenie priemyselnej zóny a jej odkanalizovanie so samostatnou ČOV. Šahy a Homok sú plynofikované. Plynofikácia je projekčne a realizačne pripravená i pre Preseľany a Tešmák, ich napojením na STL rozvod mesta. Z hľadiska čistoty vodných tokov je Ipeľ (v profile Ipeľský Sokolec) zaradený v skupine ukazovateľov C do Ii. triedy čistoty, v skupine A do III. triedy, v skupine B do IV. triedy a v skupine ukazovateľov E do V. triedy čistoty. Kvality obytného prostredia v meste sú zčasti negatívne poznačené subštandardnosťou alebo schátralosťou jeho zástavby (najmä v časti Homok ale aj pri Mlynskej ulici), resp. nedostatočnou údržbou priestorov (železničná stanica a pod.). Charakter zástavby novších sídliskových štruktúr (Sever, Tabáň) taktiež neprispieva k vytvoreniu dostačujúcej obytnej pohody a bude si vyžadovať humanizáciu. V sídle nie sú v dostatočnej miere vybudované plochy koncentrovanej verejnej zelene so skutočnými oddychovými a rekreačnými možnosťami. Ani bezprostredné okolie sídla následkom jeho charakteru výrazne poľnohospodársky využívanej krajiny, nemá dostatok zelených plôch, využiteľných pre rôzne druhy sídelno-rekreačných aktivít. Naviac sa disponibilné priestory (pobrežia Ipľa, zlepencová terasa) na rekreačné účely nevyužívajú pre nevybudovanosť základnej rekreačnej infraštruktúry. Územným plánom sa na odstránenie deficitu verejnej zelene navrhuje zriadenie mestského lesoparku na západnom okraji mesta. Lesopark bude prepojený so skupinami zelene v inundačnom území Ipľa, čím sa vytvorí rozmanité prírodné prostredie, vhodné i pre rekreačné aktivity obyvateľov mesta. Pre komunálny a iný odpad má mesto Šahy zriadenú regionálnu usmerňovanú skládku odpadu III. triedy v lokalite Nový dvor v katastrálnom území susediacej obce Vyškovce n. Ipľom, vo vzdialenosti cca 10 km od stredu mesta. Skládka je vybudovaná v zmysle NV SR čís. 606/1992 Zb. o nakladaní s 3 odpadmi, v znení NV SR čís. 190/1996 Zb. Kapacita skládky je 94.670 m odpadu, odhadovaná životnosť cca 12 rokov. Skládku ako verejnú prevádzkujú Technické služby mesta Šahy. Pôvodná mestská skládka v katastri obce Preseľany sa pripravuje na rekultiváciu. Pre kontaminovaný odpad vybudoval Transpetrol, š.p. Šahy skládku v katastri obce Dolné Semerovce. Nemocnica v Šahách má vlastnú spaľovňu nebezpečného odpadu a môže využívať i kapacity Levickej nemocnice. 73

Radónové riziko je na riešenom území katastrov Šiah, Preselian a Tešmaku hodnotené ako nízke až mierne zvýšené, s podmienečnou potrebou lokálnych stavebno - technických opatrení.

5.8. Zásady rozvoja mesta z hľadísk nárokov a potrieb ekologickej optimalizácie, ochrany prírody a tvorby krajiny Východiskovými podkladmi pre vypracovanie návrhu územného a urbanistického rozvoja mesta boli i podklady o stave a návrhu územného systému ekologickej stability v záujmovom území, katastrálnom území a zastavanom území mesta Šahy a k nemu pričlenených obcí Preseľany a Tešmák. Základným podkladom z hľadiska ekologickej optimalizácie a tvorby krajiny však bol materiál „Hodnotenie a návrhy vegetácie pre sídelný útvar Šahy“, ktorý v roku 2000 vypracovala Ipeľská únia Šahy, a ktorý spĺňa požiadavky § 19c, odst. 2 zákona NR SR čís. 237/2000 Z.z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku na vypracovanie návrhu optimálneho priestorového usporiadania a funkčného využívania územia s prihliadnutím na krajinno-ekologické podmienky. Materiál je zároveň pracovnou fázou pre spracovanie návrhu Miestneho územného systému ekologickej stability, ktorý Ipeľská únia spracováva súbežne s návrhom územného plánu mesta. V návrhu územného rozvoja mesta sa rešpektujú nadradené prvky nadregionálneho a regionálneho územného systému ekologickej stability. Prvky lokálneho územného systému ekologickej stability sú formované do organickej jednoty s koncepčnými zámermi urbanistického rozvoja mesta. Všeobecnú charakteristiku prírodných pomerov v katastrálnom území mesta viď v časti 4.1.

Územný priemet zaťaženia prírody a krajiny - bariérové prvky Najväčšie zaťaženie prírody spôsobujú dopravné trasy - štátna cesta I/66, ktorá je mimoriadne dopravne frekventovaná a štátne cesty II/527, III/0661 a III/0508 s regionálnym a lokálnym významom, a trasy železničnej trate čís. 153 do Zvolena a do Čaty. Všetky tieto dopravné zariadenia obmedzujú pohyb bioty. Vodné toky sú na prevažnej väčšina katastrálneho územia upravované, regulované a na ochranu proti veľkým vodám ohrádzované. Rozsiahle inundačné územie Ipľa je v medzihrádzovom priestore medzi Šahami a Homokom, najväčší rozsah pravidelne zaplavovaných plôch je však v katastri Tešmáku, kde Ipeľ tečie v pôvodnom, neupravovanom a neohrádzovanom koryte. Táto inundácia prechádza až do katastra obce Ipeľské Predmostie a k obciam Dregélypalánk a Hont v Maďarskej republike. Územím prechádza vzdušné vedenie elektrorozvodu VN 400 kV Levice - MR a trasy 22 kV VN elektrorozvodov, prevažne lokálneho významu. Ekologická stabilita územia Podľa údajov, získaných z Mestského úradu Šahy, je súčasná štruktúra využitia katastrov Šiah, Preselian n. Ipľom a Tešmáku nasledovná: 74

rozloha katastrov celkom

k.úz. Šahy 1.396,22 ha

k.úz. Preseľany 1.035,95 ha

k.úz. Tešmák 1.840,49 ha

z toho: - lesy 19,50 42,26 791,86 - vodné plochy 37,06 29,08 25,91 - zastavané plochy 146,70 24,65 38,17 - ostatné plochy 183,10 69,62 59,29 - vinice 10,71 2,04 37,23 - záhrady 50,45 9,64 19,46 - sady 0,99 1,70 - trvalé trávne porasty 124,45 105,05 220,19 - poľnohospod. (orné pôdy) 823,26 753,61 646,68

spolu 4.272,66 ha

865,62 92,05

19,99 2,15

209,52 312,01

v% 100,0

4,91 7,31

49,98 79,55 2,69 449,69 10,53 2223,55

1,17 1,86 0,06 52,02

Súčasný koeficient ekologickej stability riešených katastrov, vypočítaný na základe štruktúry ich využitia, má hodnotu KES = 2,14. Podľa krajinno - ekologických kritérií a syntézou vlastností riešeného územia boli na území katastrov Šiah, Preselian a Tešmáku vytýčené plochy s rovnakými vlastnosťami, približne rovnakým koeficientom ekologickej stability ako aj rovnakým spôsobom obhospodarovania. Ekologická stabilita územia je rozlíšená v piatich stupňoch - od veľmi vysokej, cez vysokú, strednú, nízku až po veľmi nízku a je zobrazená vo výkrese čís. 9. Plochy s veľmi vysokou a vysokou ekologickou stabilitou Lesy tvoria kompaktný celok v severnej časti katastra obce Tešmák. Plochy lesných pozemkov zaberajú 853,6 ha, čo je takmer 20 % z celkového rozsahu riešeného územia. Okrem týchto súvislých plôch sa najmä v inundačnom území Ipľa nachádzajú zbytky lužného lesa a brehové porasty s miestne lesným charakterom. Vodné plochy majú v riešenom území výmeru 92,0 ha, čo je cca 2,15 % z jeho celkového rozsahu. Najvýznamnejším vodným tokom je Ipeľ, s pravostrannými prítokmi Olvárskeho potoka (a potoka Berinček), Krupinice a Štiavnice a ľavostranným prítokom potoka Kamenec. V okolí neregulovanej časti Ipľa pri Tešmáku sa vyskytujú hojné mokrade a zaplavované lúky. Zaplavované lúky s lokálnym porastom tvoria aj pomerne široké inundačné územie Ipľa medzi Šahami a Homokom. Ekologicky vysoko stabilné sú tiež priestory na západnom okraji katastra Preselian nad a pod sútokom Ipľa so Štiavnicou a pozdĺž pôvodných meandrov riečiska Ipľa.

Plochy ekologicky stredne stabilné Trvalé trávne porasty (lúky a pasienky) zaberajú 450,0 ha, čo je cca viac, než 10 % z riešeného územia. Vyskytujú sa prevažne pozdĺž koryta Ipľa, v najväčšom rozsahu v katastri Tešmáku. Vo väčšom rozsahu sa vyskytujú tiež v katastri Preselian, pri sútoku Ipľa s potokom Kamenec a nad sútokom Ipľa so Štiavnicou. Odlišným typom sú trvalé trávne porasty v údolí Olvárskeho potoka a potoka Berinček. Nelesná stromová a krovinová vegetácia sa nachádza najmä okolo vodných tokov a lemuje tiež výmoľové rýhy v južnej časti katastrov Preselian a Šiah (nad Homokom). Výrazná výmoľová rýha sa nachádza i na severovýchodnom okraji Šahanského katastra, pri hospodárskom dvore Hanďáš. Táto vegetácia má významnú biologickú a estetickú hodnotu najmä na rozsiahlych plochách orných pôd.

Plochy s nízkou a veľmi nízkou ekologickou stabilitou Orná pôda zaberá viac než 52 % rozlohy riešeného územia. Plochy ornej pôdy predstavujú prevažne veľké súvislé hony, s jednotnou formou ich hospodárskeho využívania. Najrozsiahlejšie plochy orných pôd sú v hornej časti katastra Šiah, severne od Tešmáku, a prakticky v celom katastri Preselian. 75

Vinice zaberajú cca 1,2 % rozlohy územia. Nachádzajú sa vo výrazných zoskupeniach na južne orientovaných svahoch východne od Šiah, resp. severovýchodne od Tešmáku, nad cestou II/527 zo Šiah do Veľkého Krtíša. Menšie plochy viníc zasahujú do katastra Šiah na severozápade od Hrkoviec, resp. na juhozápadnom okraji katastra Preselian.

Navrhované ekostabilizačné opatrenia Vzhľadom na relatívne nízku ekologickú stabilitu, najmä v územiach, úzko súvisiacich s urbánnou štruktúrou mesta, ale aj vzhľadom na potrebu zlepšenia krajinnej štruktúry, zvýšenia kvalít životného prostredia a obytných a rekreačných funkcií krajiny, navrhujú sa územným plánom tieto ekostabilizačné opatrenia: - zriadenie mestského lesoparku na rozlohe cca 25,0 ha (s jeho predpokladaným ďalším výhľadovým rozšírením za Selecký potok) a s prepojením so súčasnou zeleňou pri Ipli - zatrávnenie málo produkčných orných pôd (na pôvodných stanovištiach TTP) v inundácii Ipľa (Silberské lúky, cca 120,0 ha), pri sútoku Ipľa a Krupinice (Silberské - Dolné lúky, cca 25,0 ha), na Homoku (Veľký pasienok, cca 8,0 ha a Morotva, cca 2,0 ha), a pri Tešmáku (nad Šotrom, cca 3,0 ha). Výhľadovo sa na zatrávnenie uvažuje i hon Vrbiny (cca 6,5 ha) - zamedzenie pôdnej (veternej a vodnej) erózie zo svahov Studeného vrchu zriadením produkčných sadov v dotyku s nízkopodlažnou obytnou zástavbou v lokalite „Nad vinicami“ (v rozsahu cca 13,5 ha) - revitalizácia mokradí a Veľkého a Malého jazierka pri Tešmáku dotáciou (prevodom) vody z Olvárskeho potoka - revitalizácia mokradí a po regulácii Ipľa odpojeného tzv. Devánovho meandra pod sútokom Ipľa s Krupinicou - revitalizácia (sprietočnenie, čiast. i obnovenie Seleckého potoka) v trase cez Silberské Vyšné lúky a obnovenie pôvodného Mlynského náhonu pod zlepencovou terasou. Do ekostabilizačných opatrení možno zahrnúť i zámer vytvorenia pufračnej zóny na hraniciach navrhovanej CHKO Poiplie v jej dotyku s ornou pôdou v hone Veľký diel (Ipeľská únia Šahy). Týmito ekostabilizačnými opatreniami sa koeficient ekologickej stability KES zvýši na hodnotu cca 2,75 - 2,80.

Prvky kostry ekologickej stability Do návrhu ochrany prírody a tvorby krajiny ÚPN mesta sú rámcovo vymedzené a územne premietnuté základné prvky (kostra) územného systému ekologickej stability (ÚSES). Ekologická stabilita územia je významným faktorom zdravého životného prostredia. Prostriedkom jej dosiahnutia je tvorba ÚSES-u, ktorý vytvára základ pre zachovanie a rozvoj rozmanitosti podmienok pre život, umožní udržať biodiverzitu a zachovať genofond rastlinstva a živočíšstva. Je potrebné chrániť z ekologického hľadiska najcennejšie a dopĺňať chýbajúce články tohoto systému s cieľom dosiahnutia ekologickej rovnováhy. Základ územného systému ekologickej stability tvoria biocentrá, biokoridory a interakčné prvky nadregionálneho, regionálneho a miestneho významu. Biocentrá predstavujú ekosystém alebo skupinu ekosystémov, ktorá vytvára trvalé podmienky na rozmnožovanie, pobyt a výživu živých organizmov a na zachovanie a prirodzený vývoj ich spoločenstiev. Biokoridor je priestorovo prepojený súbor ekosystémov, ktorý spája biocentrá a umožňuje migráciu a výmenu genetických informácií živých organizmov a ich spoločenstiev, na ktorý priestorovo nadväzujú interakčné prvky. Výber biocentier vyplýva zo zhodnotenia reálneho stavu, zo snahy o rekonštrukciu prirodzených a potenciálnych biocenóz, z potreby doplnenia systému, zo snahy o geoekodiverzitu a ochranu genofondu. V biocentrách je potrebné vytvárať podmienky pre dôslednú ochranu a posilnenie ekosystémov. V biocentrách a na území s dosahom na ne sa nesmú vykonávať činnosti, ktoré by viedli k znižovaniu stupňa ekologickej stability. Osobitne je dôležité dbať, aby sa neznečisťovalo ich územie, voda a ovzdušie, neničila sa vegetácia, nerušila fauna a ostatné prírodniny. Výber trás biokoridorov nadväzuje na výber a polohu biocentier. Vyplýva zo zhodnotenia reálneho stavu a z uplatnenia zásady rekonštrukcie prirodzenej potenciálnej vegetácie a potreby dotvorenia ekosystémov. V jestvujúcich biokoridoroch sa nesmú robiť zásahy, ktoré by znižovali ich funkčnosť a stupeň ekologickej stability. V 76

čiastočne funkčných a v novonavrhovaných (potenciálnych )biokoridoroch je potrebné vykonať zmeny s cieľom zvýšenia stupňa ekologickej stability, vytvorenia diverzifikovaného biologického prostredia a odstránenia bariér. Najvýznamnejším hydrickým biokoridorom riešeného územia s nadregionálnym významom je tok Ipľa, s regionálne významnými hydrickými biokoridormi Štiavnice a Krupinice. Terestrickým biocentrom nadregionálneho významu je priestor lesov nad severovýchodným cípom Levického okresu, odkiaľ ku výbežku Krupinskej vrchoviny pri výšine Drienok na hraniciach tešmackého katastra vedie nadregionálny terestrický biokoridor, s ukončením v biocentre Surdockých lúk nad Tešmákom. Podobne vedie regionálny biokoridor okrajom údolia Štiavnice, s regionálnym biocentrom pri ústí Štiavnice do Ipľa. (bližšie viď časť 4.2.). Potenciálny regionálny biokoridor sa navrhuje v trase potoka Kamenec s prepojením na Boržoňské vrchy. Kostru lokálneho územného systému ekologickej stability tvorí biokoridor Ipľa, s lokálnymi biocentrami v priestore navrhovaného mestského lesoparku pod zlepencovou terasou a pri ústi potoka Kamenec do Ipľa. Ďalším lokálnym biocentrom je lesný segment v juho-západnom uzávere katastra Preselian a enkláva lesíka a TTP pri Vollnerovej pustatine. Lokálnymi biokoridormi sú suchý výmoľ na hraniciach katastrov Šiah a Preselian, potenciálny biokoridor od Mahérovych lúk k „Močariskám“, a hydrické biokoridory Olvárskeho a Seleckého potoka. Po severnej hranici katastra Šiah prechádza lokálny biokoridor so stromovou a krovinnou vegetáciou výmoľovej rýhy, ústiacej k Seleckému potoku.

Chránené územia prírody a krajiny Do návrhu územného plánu sú zahrnuté územia a plochy, ktoré boli na legislatívnu ochranu navrhnuté v rámci návrhu na vyhlásenie CHKO Poiplie. Rozprestierajú sa južne a východne od Tešmaku, pozdĺž celého toku Ipľa, až po hranicu okresu Veľký Krtíš, kde prechádzajú do katastra obce Ipeľské Predmostie. Bližšie viď popis v časti 4.3. Okrem tohoto súvislého územia je na legislatívnu ochranu navrhnutá i tzv. „zlepencová terasa“ na strmej stráni pod Strážnym vrchom (severozápadne od mestského cintorína) a Čierne (Ratajské) jazierko v katastri Tešmáku.

Zásady tvorby krajiny Základným princípom tvorby krajiny je jej funkčné zónovanie, ktoré sa odvíja od súčasnej (druhotnej) krajinnej štruktúry, od potenciálnych možností krajiny, ekostabilizačných opatrení a od záujmov ochrany výnimočných prvkov krajiny. Jednoznačne sa navrhovaným riešením vyčleňujú produkčné časti krajiny - lesné štruktúry v katastri Tešmáku (ochranné lesy s podrastovým spôsobom hospodárenia), produkčné poľnohospodárske pôdy (orné pôdy a TTP) a pôdy s osobitnými kultúrami (vinice, produkčné sady). V pobreží Ipľa, v dotyku s obytnou zástavbou, sa navrhujú krajinné úpravy, ktoré majú predovšetkým ekostabilizačné, rekreačné a esteticko - krajinárske funkcie. Dominujúcim prvkom navrhovaných krajinných úprav je mestský lesopark a jeho prepojenie na prírodné fenomény priiplia až k ústiu potoka Kamenec, s revitalizáciou Seleckého potoka, zatrávnením Silberských (Vyšných) lúk a krajinársky dominantnou polohou zlepencovej terasy. Priestor navrhovanej CHKO Poiplie by nemal byť vystavovaný zvýšenej návštevnosti a je zámerne ponechávaný v súčasnosti blízkom stave špecifickej prírodnej enklávy. Podobne sa dominujúci prirodný fenomén navrhuje zachovať aj pri ústí Štiavnice do Ipľa. Zriadenie lesnej rekreačnej zóny v údolí Olvárskeho potoka nemá mať vplyv na hospodárske využitie lesov ani nároky na osobitné úpravy krajinnej štruktúry.

5.9. Zásady rozvoja mesta z hľadísk jeho trvalej udržateľnosti Koncepcia ďalšieho územného rozvoja mesta je síce určovaná najmä súčasnými potrebami a realitou rozvojových možností do roku 2015 (návrhový rok ÚPN), v urbanistických štruktúrach však zohľadňuje a rieši i možnosti dlhodobejšieho výhľadu rozvoja. Systém rozvoja mesta je principiálne navrhovaný tak, aby z hľadiska priestorových potrieb umožnil predstaviteľný dlhodobý, resp. trvalo udržateľný rozvoj mesta vo všetkých jeho podstatných zložkách. 77

Z hľadiska ochrany prírody a ekologickej stability sa stratégia trvalej udržateľnosti zabezpečuje jednoznačným definovaním štruktúry a prvkov územného systému ekologickej stability na miestnej úrovni, zahŕňajúcej i prvky regionálneho a nadregionálneho systému. Z hľadiska možností rozvoja mesta je stratégia trvalej udržateľnosti zabezpečovaná predikovaním strednodobých i dlhodobejších koncepčných rozvojových možností, priestorových rezerv a výhľadových disponibilných plôch pre žiadúci územný rozvoj. Dlhodobou tendenciou rozvoja mesta po návrhovom období územného plánu bude západná expanzia mesta formou komplexnej (polyfunkčnej) urbánnej štruktúry. Ďalšie rezervy mestského rozvoja sú zachované na severnej, resp. severozápadnej strane mesta tak, ako to bolo preverené variantnými urbanistickými štúdiami (rozvojový variant „a“). Priestor od Krupinice ku Hrkovciam je dostačujúcou, až nadštandardnou dlhodobou územnou rezervou i pre značne rozsiahle rozšírenie priemyselnej zóny, ak by to bolo potrebné, pričom rozvoj možno variovať západným, alebo južným smerom. Potenciálne rezervy pre nízkopodlažnú obytnú zástavbu s vybavenosťou je v nadštandardnom rozsahu možné prakticky kedykoľvek zabezpečiť i v pričlenených obciach Preseľany a Tešmák, vrátane možností prestavby a intenzívnejšieho využitia súčasne zastavaných plôch. Koncepciou „zeleného“ prepojenia urbánnych štruktúr v priestore popri Ipli možno zabezpečiť trvalý súlad a symbiózu urbánnej štruktúry a prírodnej krajiny v jednote organizmu mesta.

5.10. Zásady rozvoja mesta z hľadísk jeho regionálnych a cezhraničných vzťahov V koncepcii navrhovaného územného rozvoja mesta sa zohľadnili jeho regionálne i blízke nadregionálne vzťahy v záujmovom území mesta, v urbánnej štruktúre okresu Levice a v územných vzťahoch aj k okresom Krupina, Veľký Krtíš a k ťažiskovému urbanizačnému priestoru SR Banská Bystrica - Zvolen. Pri riešení a akceptácii týchto vzťahov koncepcia územného plánu mesta principiálne vychádza zo zásad nadradenej územnoplánovacej dokumentácie - Koncepcie územného rozvoja Slovenska (schválená KURS II, resp. rozpracovaný návrh KURS 2001) a vládou SR schválených územných plánov VÚC Nitrianskeho a Banskobystrického kraja. Z hľadiska nadregionálnych vzťahov je postavenie a poloha Šiah značne významné. Šahy sú hraničným mestom na európskej trnazitnej a rekreačnej dopravnej trase E77, podľa trojpólového variantu koncepcie KURS 2001 i na cestnej vetve severojužného (európskeho) multimodálneho dopravného koridoru. Súčasne sú, z hľadísk proponovaného urbanizačného rozvoja Slovenska, mestom na (pri) križovaní navrhovanej južnoslovenskej západo-východnej rozvojovej osi (Nové Zámky - Lučenec) s „Krupinskou“ severo-južnou rozvojovou osou (Zvolen - Šahy). Nie zanedbateľný je nadregionálny a medzinárodný význam Šiah i z hľadísk možného (a žiadúceho) rozvoja železničnej dopravy. Železničná stanica Šahy má predpoklady transformácie na dôležitý železničný uzol (križovatku) prepojením na sieť Maďarských železníc, resp. realizáciou južnoslovenského železničného ťahu (doplnenie železničnej trate Šahy - Veľký Krtíš), alternatívne slovensko-maďarskej peážnej železničnej trate v Poiplí. V každom prípade sú však Šahy dôležitým sídlom na rozhraní regiónov druhého stupňa (v súčasnosti okresy Levice, Krupina, Veľký Krtíš, resp. „župy“ Nitrianska a Banskobystrická) a regionálnym centrom tretieho stupňa ako sídelné centrum Šahanského regiónu. V týchto súvislostiach sú Šahy predovšetkým mestom, integrujúcim sídelnú štruktúru svojho záujmového územia, zabezpečujúcim jeho sociálny a ekonomický rozvoj a jeho koncentrovanú vyššiu vybavenosť. Do sídelnej deľby funkcií sa na princípe územnej dekoncentrácie primerane zapájajú obce jeho záujmového územia podľa stupňa ich prirodzených schopností tieto funkcie (obytné, výrobné, rekreačné) plniť.

Z hľadiska cezhraničných vzťahov sú Šahy prvorado dôležitým hraničným uzlom nadštátne významných dopravných trás. Z územno-historického hľadiska bol vplyv Šiah až do prvých desaťročí 20. storočia širší, než je tomu dnes. Zahŕňal pomerne rozsiahly segment Poiplia, i s atrakčným územím a obcami v dnešnej MR. V súvislosti s európskou integráciou možno očakávať postupný prirodzený 78

prechod k intenzívnejšiemu cezhraničnému spolužitiu, pretože hranica bude skôr vágnou, než reálnou. I pre takýto vývoj majú Šahy vhodné, ba možno povedať, že z hľadiska priestorových súvislostí v priestore Poiplia až nadštandardné predpoklady, dané najmä trasou cesty E 77 a predurčenosťou byť železničným uzlom. Súčasná a výhľadovo blízka realita cezhraničných vzťahov sa v návrhu územného plánu Šiah najvýraznejšie premieta do navrhovaných úprav a vývoja v priestore medzištátneho cestného, výhľadovo i železničného priechodu na Homoku. V súvislosti s preložkou cesty I/66, so zámermi Maďarskej strany na skapacitnenie cesty M2, a so zámermi na obnovenie slovensko - maďarského železničného prepojenia v uzle Šahy sa výhľadovo navrhuje a územno - technicky rieši lokalizácia nového hraničného priechodu. Navrhované riešenie je koncipované tak, aby vyhovovalo proponovanému dlhodobému rozvoju Šiah, aby však zároveň rešpektovalo aj prírodné a urbanizačné súvislosti na Maďarskej strane štátnej hranice. Nová lokalizácia cestného hraničného priechodu umožňuje mimoúrovňové vykrižovanie cesty I/66 so železničnou traťou na Slovenskej (Šahanskej) strane a tým rieši i problémy územnej stiesnenosti priestoru Parassapuszta na Maďarskej strane (vplyv blízkych Boržoňských vrchov) a umožňuje uplatnenie obojstranne vhodných hlavných dopravných trás cestných i železničných. Tým, prirodzene, umožňuje tiež obojstranne vhodné prepojenia aj z hľadiska blízkych vzťahov Šiah a obcí na Maďarskej strane. Možno tu dôvodne predpokladať, že regionálne vzťahy v priestore Šahy - Hont (Dregélypalánk - Nagyoroszi, resp. Kemence - Vámosmikola) budú oproti dnešným veľmi intenzívne, a budú založené na vzájomnej výhodnosti a na vzájomnom dopĺňaní sa sídelnej, sociálnej a ekonomickej štruktúry. Pre takéto „blízke“ vzťahy by v ďalšom výhľade (po fyzickom odstránení „hraníc“, resp. zrušení hraničných formalít) bolo obojstranne výhodným a vhodným obnoviť aj pôvodné cestné prepojenie Šahy Bernecebaráti po zachovanej Berneckej ceste. Druhé (lokálne) prepojenie je možné novým mostom v priestore Ipeľské Predmostie - Dregélypalánk. Možné je však, opäť pre lokálne vzťahy, zachovať i súčasné cestné prepojenie Homok - Parassapuszta, ktoré by bolo okrem „malej“ dopravy využiteľné aj pre proponovanú cykloturistickú trasu Poiplím. Dôležitá je i možnosť obojstranného využívania prírodno - rekreačných daností, najmä z hľadísk potrieb každodennej a koncomtýždňovej rekreácie (Dunajsko - Ipeľský národný park, resp. Boržoňské vrchy na Maďarskej strane súčasnej hranice a naopak, športovo - rekreačné a kultúrno spoločenské zariadenia v Šahách). Rovnako nezanedbateľné sú vzťahy a vplyvy Šahy - Budapešť, resp. výhľadovo veľmi reálne rekreačno - turistické vzťahy Budapešť - Tatry, z ktorých môžu (a majú) prosperovať aj Šahy.

6. Koncepcia verejného dopravného vybavenia 6.1. Cestná doprava

Mesto Šahy leží na štátnej ceste I/66 Šahy - Zvolen - Banská Bystrica, ktorá je súčasťou cestnej siete SR. Cesta je zaradená do medzinárodnej európskej cestnej siete ako trasa čís. E-77 Balt 79

- Balkán (Gdaňsk - Warszawa - Krakow) - Dolný Kubín - Banská Bystrica - Šahy - (Budapest Beograd), zároveň je zaradená do siete TINA. Podľa Koncepcie urbanistického rozvoja Slovenska (KURS) II a ÚPN VÚC krajov Nitra a Banská Bystrica je táto trasa uvažovaná ako stredný severojužný dopravný koridor SR (cesta R 17) a v súvislosti s posilnením jej dopravného významu sa uvažuje s jej homogenizáciou v kategórii R 11,5/80 (100), s výhľadovým rozšírením na R 22,5/80 (100). V meste Šahy, mestská časť Homok, je na tejto ceste medzištátny cestný hraničný priechod I. kategórie medzi Slovenskou a Maďarskou republikou. V regionálnych súvislostiach sú Šahy napojené štátnou cestou I/75 a II/564 na okresné mesto Levice (z križovatky pri Hrkovciach) a štátnou cestou III/0661 a I/75 na Veľký Krtíš a Lučenec, resp. štátnou cestou II/527 na Slovenské Ďarmoty a Veľký Krtíš. V ÚPN-VÚC sú cesty II. triedy navrhované na výhľadové šírkové usporiadanie v kategórii C 9,5/80, cesty III. triedy v šírkovom usporiadaní podľa kategórie C 7,5/60. Dopravné prepojenia v záujmovom území mesta obstarávajú štátne cesty I/66, II/527, III/0661 (Šahy - Plášťovce) a III/5108 (Šahy - Preseľany - Sazdice). Lokálne významnou je cestná spojka Vyškovce n. Ipľom - Dolné Semerovce, ktorá však nie je zaradená do kategórie štátnych ciest. Územným plánom mesta sa navrhuje priestorové vedenie a umiestnenie preložky cesty I/66 západným okrajom mesta tak, aby sa z organizmu mesta vylúčila najmä tranzitná doprava, pre ktorú dopravné koridory už v súčasnosti nevyhovujú a ktorá mimoriadne rušivo ovplyvňuje fyzické i psychické podmienky obyvateľov mesta a neúnosne zhoršuje životné a obytné prostredie. V návrhovej fáze územného plánu sa táto preložka vybuduje v úseku od areálu priemyselnej zóny na západnom okraji mesta po križovanie s cestou III/5108. Terajšia štátna cesta od Poľnohospodárskeho družstva po križovatku na Homoku sa šírkovo upraví na parametre cesty I. triedy. Cestný hraničný priechod zostane v súčasnej polohe. Výhľadovo sa preložka štátnej cesty I/66 predĺži k novonavrhovanému hraničnému priechodu za železničnou traťou čís. 153, kde sa napojí na novú trasu cesty M2 v Maďarskej republike. Týmto riešením sa odstráni nevyhovujúci prejazd rýchlostnej cesty zastavanou časťou mesta na Homoku, vylúči sa úrovňové križovanie s na obnovu navrhovanou železničnou traťou Šahy - Dregélypalánk Vác, resp. Balassagyarmat a umožní sa Koncepciou územného rozvoja Slovenska (KURS II), resp. ÚPN-VÚC Nitrianskeho a Banskobystrického kraja navrhované železničné prepojenie Śahy - Veľký Krtíš - Lučenec. V celom koridore preložky cesty I/66 sa územným plánom mesta ponecháva územná rezerva pre možnosť jej výhľadového rozšírenia na kategóriu R 22,5/80 (100). Pri Hrkovciach sa navrhuje severný obchvat obce s nadjazdom ponad železničnú trať. Súčasná trasa cesty I/66 sa až po Hlavné námestie prekategorizuje a zaradí do cestnej siete ako súčasť cesty II/527 Šahy - Veľký Krtíš. Plynulosť prechodu tejto cesty Hlavným námestím sa zabezpečí navrhovaným premiestnením autobusovej stanice z námestia do priestoru k železničnej stanici Šahy. Prieťah štátnej cesty II/527 mestom v návrhovom riešení je zatriedený do kategórie B2 - MZ 12,5/60 (v ulici SNP - súčasnej trase cesty I/66), resp. do kategórie B2 - MZ 9,0/60 v trase Školskou ulicou. Do kategórie B2 - MZ 9,0/60 je zatriedený i úsek cesty III/5108 v ulici Janka Kráľa a Hontianskej cesty na Homoku. Podľa koncepcie cestnej dopravy SR, KURS II, rozpracovaného KURS 2001 a ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja sa výhľadovo predpokladá vybudovanie južnoslovenského tzv. multimodálneho koridoru (strategický koridor v smere západ - východ od Bratislavy do Košíc) ako južný cestný ťah (R11) s kategóriou C 22,5/100 (resp. R 11,5/120 s obmedzeným prístupom a s možnosťou jeho výhľadového dobudovania na štvorpruh). Navrhovaný južný cestný ťah v regióne a v záujmovom území Šiah prechádza v trase (Nové Zámky) - Šarovce - Demandice - Horné Semerovce - Plášťovce - Vinica - (Veľký Krtíš - Lučenec). Z hľadiska dopravného sprístupnenia Šiah bude dôležitá navrhovaná križovatka v priestore nad Hornými Turovcami. Výhľadové dopravné zaťaženie štátnych ciest v území Šiah je prepočítané podľa výsledkov Sčítania dopravy na diaľničnej a cestnej sieti SR v roku 1995. Do prehľadnej tabuľky prepočítaných hodnôt dopravného zaťaženia je od roku 2010 zaradený sčítací úsek x na navrhovanom obchvate Šiah. Prepočet je spracovaný s predpokladom, že obchvat prevezme cca 70 % rozsahu tranzitnej dopravy prechádzajúcej štátnou hranicou a cca 15 % z vnútroštátnej, voči Šahám tranzitnej dopravy a lokálneho tranzitu na ulici SNP. dopravná záťaž (S) 80

v skut.voz/24 hod.

sčítací úsek 009 8 - 1631 010 8 - 1632 x 011 8 - 1630 035 8 - 1801 036 8 - 1810 058 8 - 3230 070 8 - 5617

cesta I/66 Šahy-most I/66 Šahy-ul.SNP I/66 obchvat I/66 Hrkovce II/527 Šahy-Školská ul. II/527 Tešmák III/0661 Horné Turovce 1.144 III/5108 Preseľany

1995 3.853 4.734 2.979 1.751 1.274

2000 5.176 6.390 3.932 1.888 1.419 1.528

1.410

2010 5.695 6.443 3.657 6.100 2.825 1.879 2.139

1.770

2015 6.465 7.740 4.014 6.725 3.134 2.126 2.476

2.498

3.670

Na Homoku je stredisko Správy a údržby Slovenskej správy ciest Levice (na Lesnej ulici). Areál Cestnej údržby, ktorý je umiestnený pri moste na Hontianskej ceste, navrhujeme premiestniť, najvhodnejšie zrejme k ceste do Turoviec (vedľa areálu SAD), alebo k železničnej trati na Lesnej ulici. Doteraz vybudovanú sieť štyroch čerpacích staníc pohonných hmôt považujeme za dlhodobo dostačujúcu. Výhľadovo sa ČSPH zrejme umiestnia i pri novom hraničnom priechode.

6.2. Železničná doprava Na železničnú sieť je mesto pripojené prostredníctvom jednokoľajnej železničnej trate čís. 153 Zvolen - Šahy - Čata, ktorá je súčasťou základnej železničnej siete SR. Pôvodne (na prelome storočí) boli Šahy významnou regionálnou železničnou križovatkou, od r. 1920 má železnica a železničná doprava len lokálny význam. Železničná stanica Šahy je stanicou koncovou (pre úseky tratí Čata Šahy a Zvolen - Šahy), koľajový úsek trate za štátnou hranicou Parassapuszta - Drégelypalánk bol po roku 1950 postupne demontovaný. Na železničnej tratí čís. 153 premávajú osobné a nákladné vlaky. Rýchliková premávka nie je zavedená. Železničnou stanicou Šahy denne prechádza v úseku Zvolen - Šahy 8 + 8 osobných vlakov a 14 + 13 nákladných vlakov. V úseku Šahy - Čata denne prechádza 8 + 8 osobných a 12 + 12 nákladných vlakov. Od roku 1991 sa vyvíja lokálna slovensko-maďarská bilaterárna iniciatíva za obnovenie železničného spojenia medzi Maďarskou a Slovenskou republikou znovuzriadením zrušeného traťového úseku Šahy - Drégelypalánk, a tým i vytvorenia podmienok pre obnovenie železničnej dopravy na trati Zvolen - Šahy - Vác - Budapest, resp. Štúrovo - Čata - Šahy - Balassagyarmat, ale aj na kratších regionálnych úsekoch. Obnoviť je potrebné asi 6,5 km úsek železničnej trate ( z toho cca 0,3 km na slovenskom území), pričom pôvodné teleso železničnej trate je z veľkej časti zachované. Zároveň je potrebné i vybudovanie medzištátneho železničného hraničného priechodu. Podľa koncepcie dlhodobého rozvoja dopravy SR má sa železničná trať Z - 153 komplexne modernizovať a výhľadovo elektrifikovať. Uvažuje sa i o výhľadovej možnosti jej zdvojkoľajnenia. Koncepcia územného rozvoja Slovenska KURS II naopak uvažuje s vybudovaním južného železničného ťahu v trase Bratislava - Nové Zámky - Šahy - Veľký Krtíš - Lučenec - Košice. S tým je spojená novonavrhovaná výstavba úsekov Šahy - Veľký Krtíš a Bušince - Kalonda. Tento zámer je premietnutý i do ÚPN VÚC Nitrianskeho a Banskobystrického kraja v podobe stretegickej územnej rezervy. Rozpracovaná koncepcia KURS 2001 však už naznačuje i možnosť slovensko-maďarského spoločného využívania železničnej trate Šahy - Ipolytarnóc - Lučenec. Vzhľadom k týmto nadradeným koncepčným zámerom sa v riešení územného rozvoja Šiah vytvárajú priestorové predpoklady pre zdvojkoľajnenie železničnej trate Čata - Šahy a jej predĺženie do MR s dostavbou zrušeného úseku Parassapuszta - Dregélypalánk (i s prípadným zdvojkoľajnením), s územnou rezervou pre možné zriadenie dvojkoľajnej trate Šahy - Veľký Krtíš - Lučenec na slovenskom území, a s elektrifikáciou železničnej trate Zvolen - Šahy. So zdvojkoľajnením tohoto úseku sa neuvažuje, pretože prirodzený (stredo) európsky železničný dopravný koridor prechádza z Budapešti cez Štúrovo a Levice do Zvolena, a takto bol navrhovaný i v trojpólovom variante Koncepcie územného rozvoja Slovenska 2001. Všetky tieto koncepčné zámery sú premietnuté do návrhu územného plánu mesta, vrátane vylúčenia úrovňových križovaní ciest I. a II. triedy so železničnou traťou. V katastrálnom území Preselian sa pre zvýšenie traťovej rýchlosti navrhuje i lokálna zmena smerového vedenia trate odstránením málopriemerového oblúka.

81

V územnom pláne sa vytvárajú priestorové predpoklady pre zriadenie nového spoločného cestno-železničného hraničného priechodu a pre rozšírenie a predĺženie koľajiska. V železničnej stanici sa navrhuje umiestnenie železničného colného skladu. Pretože vzhľadom na prebiehajúcu investične náročnú modernizáciu prioritných tratí v Európskych multimodálnych koridoroch na Slovensku sa v návrhovom období územného plánu mesta (do r. 2015) v koncepčných materiáloch Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR neuvažuje s elektrifikáciou železničnej trate Zvolen - Šahy - Čata, so zdvojkoľajnením traťového úseku Čata - Šahy a so zriadením trate Šahy - Veľký Krtíš - Lučenec, sú všetky koncepčné zámery v územnom pláne riešené ako dlhodobý výhľad po roku 2015, resp. ako územné rezervy. Železničná stanica je v mestskej časti Homok, na ukončení železničných tratí Zvolen - Šahy a Čata - Šahy. T.č. má šesť staničných koľají a rampu pre nakládku a vykládku tovaru. V území železničnej stanice má sídlo i ŽSR - traťový obvod Šahy. V územnom pláne sa rezervujú priestory pre predĺženie a rozšírenie staničného koľajiska, najmä v súvislosti so zámerom vybudovania južnoslovenského železničného ťahu, resp. obnovenia železničného spojenia SR - MR. V Preseľanoch je na železničnej trati Šahy - Čata zastávka, ktorá sa však v súčasnosti nevyužíva a s jej obnovením sa neuvažuje. Nákladisko je v stanici Tupá (trať Zvolen - Šahy), už mimo územia, riešeného územným plánom mesta. Z jestvujúcej vlečky v železničnej stanici Tupá je navrhnutá možnosť zavlečkovania priemyselného areálu v Šahách. V priemyselnom areáli možno zriadiť prekladisko pre kombinovanú cestno-železničnú dopravu. Zo železničnej stanice Šahy možno zavlečkovať i t.č. nevyužívaný skladový areál PNZZ na Homoku, čím by sa zvýšili možnosti jeho využitia.

6.3. Hromadná doprava osôb Prímestská hromadná doprava osôb v Šahách a v ich najbližšom zázemí sa realizuje najmä prostredníctvom pravidelných autobusových liniek SAD. Podiel železničnej dopravy na celkovej preprave osôb je zanedbateľný. V Šahách sa prevádzkuje aj MHD. Autobusová stanica je t.č. umiestnená na Hlavnom námestí, v historickom prostredí však pôsobí funkčne a esteticky rušivo, preto sa územným plánom navrhuje jej premiestnenie k železničnej stanici, do uceleného dopravného terminálu. V centre mesta zostanú iba autobusové zastávky. Ďalšie autobusové zastávky sú umiestnené na ul. SNP, na Školskej ulici, na Hontianskej ceste a na Berneckej ceste. Areál autobusovej dopravy SAD je na severnej strane intravilánu mesta a má územným plánom dané i možnosti svojho ďalšieho rozvoja. Do obcí Preseľany a Tešmák zachádzajú autobusy mestskej hromadnej dopravy a zastavujú v nich i prechádzajúce linkové autobusy prímestskej dopravy. Územným plánom sa navrhuje rozšírenie trás autobusovej MHD a jej rozdelenie do dvoch liniek takto: - železničná (a autobusová) stanica - nemocnica - po Berneckej ceste k areálu PD Hont do Preselian - späť do Šiah, na ul. J. Kráľa - cez Hlavné námestie na ul. SNP/gymnázium - ul. SNP/SOUP - cesta na Turovce - novou ulicou na ul. Thuróczyho - cez Hlavné námestie k nemocnici a na železničnú (a autobusovú) stanicu - železničná (a autobusová) stanica - nemocnica - po Hontianskej ceste na Hlavné námestie cez ul. E.B.Lukáča na ul Thuróczyho - novou ulicou k ceste na Turovce - ul. SNP/SOUP - ul. SNP/gymnázium - cez Hlavné námestie na Školskú ulicu - do Tešmáku a späť cez Školskú ul. a Hlavné námestie na železničnú (autobusovú) stanicu. V čase vyššieho dopravného zaťaženia by linky MHD zachádzali až k priemyselnej zóne (Kovomont), pri nižšom zaťažení by sa prevádzkovala len jedna linka, ktorá by však zachádzala do Preselian i do Tešmáku.

82

Linky prímestskej autobusovej dopravy by k novej autobusovej stanici zachádzali po ulici SNP, Školskej ulici alebo ul. Janka Kráľa a cez Hlavné námestie, so zastávkami na ul. SNP (pri SOUP) a pri výjazde z námestia na Hontianskej ceste (pri moste).

6.4. Vnútromestská komunikačná sieť Základnú kostru vnútornej komunikačnej siete mesta v súčasnosti tvoria prieťahy štátnych ciest I/66, II/527, III/5108 a III/0661 mestom a mestské komunikácie funkčnej triedy C1 v ulici Janka Kráľa, v Štúrovej ulici, ulici E.B.Lukáča a Thuróczyho ulici. Ostatné mestské komunikácie sú kategorizované ako komunikácie funkčnej triedy C2 a C3 - prístupové a obslužné. Komunikačná štruktúra je v zásade roštová. Územným plánom sa navrhuje doplniť základnú komunikačnú sieť o jej zokruhovanie v severnej časti mesta, a o prepojenie severným okrajom mestského športového areálu, čím sa vytvoria možnosti vyhovujúceho dopravného sprístupnenia v severnej časti mesta. Z lokálnych obslužných a prístupových komunikácií sa navrhuje nová prístupová komunikácia k cintorínu a prepojenie z ulice Janka Kráľa k navrhovaným športovým a rekreačným plochám pri ČOV a k mestskému lesoparku. Dôležitým bude zabezpečiť i rozšírenie a úpravu obslužnej komunikácie v Podzámockej ulici, pretože vyústenie ulice E.B.Lukáča do Školskej ulice je priestorovo stiesnené, málo prehľadné a tým i s obmedzenou dopravnou kapacitou. Návrhom územného plánu mesta sa z mestských komunikácií do funkčnej triedy B2 (mestské zberné komunikácie) zaraďuje trasa štátnej cesty II/527 v uliciach SNP a Školskej, ďalej ulica Janka Kráľa a Hontianska cesta. Do funkčnej triedy C1 je zaradená navrhovaná okružná trasa ulicou E.B.Lukáča a Thuróczyho ulicou, s pokračovaním po štátnu cestu III/0661 na Veľké Turovce. Do funkčnej triedy C2 sa navrhujú cesty v uliciach Fegyvernekiho, Hviezdoslavovej, Štúrovej, Mládežníckej, Mlynskej (časť) a Tabáňskej v Šahách, Nemocničnej a Madáchovej na Homoku. Do triedy C2 je zaradená tiež novonavrhovaná prístupová cesta k cintorínu a nadradené cesty v priemyselnej zóne pri Kovomonte. Ostatné miestne komunikácie sú zaradené do funkčnej triedy C3. Jednoduchá roštová dopravná sústava sa navrhuje i na území výhľadového západného rozvoja mesta . Križovatka za mostom na terajšej ceste do Preselian s preložkou cesty I/66 sa výhľadovo navrhuje ako okružná. Komunikačnou osou obce Preseľany je štátna cesta III/5108, ktorá prechádza (bez väčších dopravných závad) celou obcou. Doplňuje ju jednoduchá sústava miestnych komunikácií funkčnej triedy C3. Tešmák je vo dvoch miestach pripojený na štátnu cestu II/527. V obci je jednoduchá sústava obslužných a prístupových komunikácií, ktorú navrhujeme doplniť na výhľadovú roštovú, vo funkčných triedach C2 - C3.

6.5. Pešie a cyklistické komunikácie Popri prevažnej väčšine mestských komunikácií sú vybudované chodníky pre peších, na ul. SNP až v nadštandardnej úprave s fyzickým oddelením chodníkov od vozovky pásmi verejnej zelene. Výnimkou je iba zástavba časti ulíc Mlynská, Ružová, Petófyho, resp. Kalvárenská a Smreková, kde pre stiesnené priestorové pomery nie sú chodníky pre peších vybudované. Sú to však prevažne koncové ulice, s malou dopravnou intenzitou. Z Hlavného Námestia nie je možné vylúčiť ani priebežnú, ani obslužnú dopravu, dopravné trasy však možno optimalizovať tak, aby prevažná časť jeho priestoru zostala vyhradená pre peších a pre zeleň. Komornú pešiu zónu sa navrhuje vytvoriť v priestoroch námestia Bélu Bartóka a na Rotaridesovej ulici, spolu s krátkou spojkou od námestia za hotelom Blankyt. Pešie priestory sa uvažujú tiež na navrhovanom Trhovom námestí (za župným domom), ktoré by malo byť s Hlavným námestím spojené pešími priechodmi. Pasážový peší priechod sa odporúča zriadiť tiež medzi námestím a rím.kat.kostolom. Podrobnosti týchto úprav rieši regulačný plán CMZ. Intenzívna pešia komunikácia ako promenádna trasa sa predpokladá od kostola k mostu do Homoku a po Ipeľskej hrádzi až do priestorov mestského lesoparku. Atraktívny by mal byť tiež peší priechod lesoparkom od severného vstupu do cintorína okolo svahu terasy k starému mlynu pod ňou, s výhľadovým pokračovaním peším mostom do časti navrhovanej západnej expanzie mesta. Sústavu extenzívnych peších rekreačných trás navrhujeme realizovať v prihomockej časti Ipeľskej inundácie. 83

Osobitným problémom sú chodníky popri Hontianskej ceste na Homoku, ktoré sú t.č. negatívne ovplyvnené intenzívnou automobilovou dopravou. Tento problém bude možné vyriešiť až presunutím hraničného priechodu za železničnú stanicu. Rekreačná cyklistická trasa sa navrhuje pozdĺž Ipľa od jeho sútoku s potokom Kamenec až na Homok a od Viničnej stráne do Olvárskeho údolia. Pozdĺž cesty od Preselian a cesty od Tešmáku je potrebné zriadiť samostatné pruhy alebo rozšírené krajnice pre cyklistov. Od priemyselnej zóny popri terajšej trase cesty I/66 až k ulici SNP, (areálu SOUP) sa navrhuje samostatná súbežná cyklistická komunikácia funkčnej triedy D1. Diaľkové cykloturistické trasy (vedúce Poiplím i cestou čís. I/66 budú vedené v trasách štátnych ciest, s výnimkou rýchlostnej cesty I/66. Reálnou je i medzištátna cykloturistická trasa Poiplím, ktorá by za hraničným priechodom na Homoku pokračovala po okraji Iplianskej inundácie do Drégelypalánku a Ipolyvécse v MR.

6.6. Statická automobilová doprava Jediné v súčasnosti vyhovujúce a dostačujúce verejné parkoviská sú na Hlavnom námestí a pri športovom areáli. Územným plánom sa navrhuje v meste vybudovať sústava záchytných a odstavných verejných parkovísk pri všetkých väčších cieľových miestach stáleho alebo občasného parkovania - na voľnej ploche nábrežia pri moste do Homoku, za prístavbou k Župnému domu, pri novonavrhovanom vstupe do cintorína, pri športovo-rekreačnom areáli na Mlynskej ulici, pri vstupe do priemyselnej zóny, na železničnej a autobusovej stanici a sezónne parkovisko pre lesnú rekreačnú zónu v Olvárskej doline. Dielčie odstavné parkoviská v centrálnej mestskej zóne sú umiestnené v náväznosti na jednotlivé aktivity vybavenosti. Jestvujúce verejné parkovisko na Hlavnom námestí sa navrhuje na zrušenie, ponechávajú sa iba menšie odstavné stánia osobných áut na západnej strane námestia, ktoré budú účelovo viazané najmä na objekty verejnej správy. Účelové parkoviská sú vybudované pri hraničnom priechode, pri športovom areáli na ul. SNP a pri areáli zdravia na Homoku. Śtandardnými parkovacími miestami sú vybavené všetky obytné súbory (sídliská), s koncentrovanými parkovacími plochami pri jednotlivých zariadeniach občianskeho vybavenia. Garážovanie motorových vozidiel obyvateľov mesta, bývajúcich v rodinných domoch je a i výhľadovo bude riešené na pozemkoch týchto rodinných domov. Obytné súbory majú vybudované plochy koncentrovaných garáží buď priamo na jednotlivých sídliskách (Stred, Sever, Tabáň), alebo v iných voľných častiach mesta (pri cintoríne, pri vodojeme, na Podzámockej ulici). S výnimkou Podzámockej ulice sa všetky územne sústredené garáže navrhujú na zachovanie, aj keď ich vzhľad a umiestnenie nie sú vždy náležité (napr. Tabáň I.). Pre novú hromadnú výstavbu bytov na severe mesta je vyhradená plocha koncentrovaných garáží, všeobecne by sa však nové garáže mali budovať ako vostavané do obytných domov, alebo ako podzemné či hromadné. Podobne sú v obytných súboroch riešené i odstavné plochy pre osobné autá a v normovom rozsahu sa s nimi uvažuje aj pre novú bytový výstavbu.

6.7. Negatívne účinky dopravy a ochrana proti nim Na organizmus mesta, na jeho životné prostredie a na pohodu obytného prostredia v ňom negatívne najviac pôsobí prieťah cesty I/66 ťažiskovými priestormi mesta - Hlavným námestím a ulicou SNP, vrátane väčšej časti medzinárodnej tranzitnej kamiónovej dopravy.V roku 1966 boli v Šahách vykonané merania hladiny dopravného hluku. Merania boli vykonané vo vzdialenosti 7,5 m od osi vozovky, resp. 1,2 m od fasád objektov a realizovali sa na súčasnej trase štátnej cesty I/66 v prieťahu mestom (ul. SNP a Hontianska cesta) a na štátnej ceste II/527 (v Školskej ulici). Na všetkých týchto miestach sa namerané údaje blížili k hodnotám 70,0 dB, alebo ich presiahli. Najväčšia hlučnosť bola nameraná na úseku Hontianskej cesty medzi mostom cez Ipeľ a križovatkou pri nemocnici - dosiahla hodnotu Laeq 77,7 dB. Podobne bola zvýšená hlučnosť (nad 60 dB) nameraná i na miestnych komunikaciách - na ulici Ľudovíta Štúra, Thurózcyho ulici a na ulici Janka Kráľa. 84

Pre zníženie hlučnosti a zvýšenie dopravnej pohody sa (synchrónne s ÚPN - VÚC Nitrianskeho kraja) navrhuje preložka cesty I/66 za západný okraj mesta, výhľadovo i premiestnenie cestného hraničného priechodu za železničnú trať. Preložkou cesty I/66 sa vplyv hlučnosti z dopravy síce zmierni, vzhľadom k rastu intenzity vnútromestskej dopravy sa však účinky nadmernej hlučnosti v ťažiskových priestoroch mesta neodstránia. V obytných zónach mesta sa pre zmiernenie dopravnej intenzity (najmä na Štúrovej a Thuróczyho ulici), a tým i hlučnosti z dopravy ako systémové riešenie navrhuje zriadenie dopravného okruhu medzi Thuróczyho ulicou a cestou III/0661 (na Plášťovce) a nové komunikačné prepojenie medzi ul. SNP a okruhom popri športovom areáli. Ako ochrana proti vplyvu nadmernej hlučnosti na preložke cesty I/66 v trase pozdĺž priestorov navrhovaného výhľadového západného rozvoja mesta sa rieši umiestnenie zariadení technického vybavenia územia. Na časti územia, kde sa navrhuje stredná škola, je ako protihlukové opatrenie navrhnutá kombinovaná bariéra, pozostávajúca zo zemného valu so zeleňou. V intenzívne zastavanom území mesta (ul. SNP) je vplyv nadmernej hlučnosti z dopravy možné obmedziť len technickými opatreniami na objektoch. Hlučnosť na Homoku sa zníži až po premiestnení cestného hraničného priechodu za železničnú trať.

Výhľadové ukazovatele prepočítanej hlučnosti na sledovaných úsekoch ciest v roku 2015 budú nasledovné: na ulici SNP

- 9.106 j.v./24 h V = 60 km/h LAeq 60 dB(A) - vo vzdialenosti 90,0 m Y (7,5 m) = 72,0 dB(A) Laeq 70 dB(A) - vo vzdialenosti 12,2 m

na Školskej ulici

- 3.134 j.v./24 h V = 50 km/h LAeq 60 dB(A) - vo vzdialenosti 42,0 m Y (7,5 m) = 69,0 dB(A)

pri hraničnom priechode

- 3.531 j.v./24 h V = 50 km/h LAeq 60 dB(A) - vo vzdialenosti 41,0 m Y (7,5 m) = 68,0 dB(A)

na Hontianskej ceste (most)

- 6.465 j.v./24 h V = 60 km/h Laeq 60 dB(A) - vo vzdialenosti 60,0 m Laeq 70 dB(A) - vo vzdialenosti 7,0m Y (7,5 m) = 69,5 dB(A)

na navrhovanom obchvate cesty I/66

- 2.648 j.v./24 h V = 60 km/h Laeq 60 dB(A) - vo vzdialenosti 31,1 m Y (7,5 m) = 66,8 dB(A)

na ceste I/66, Hrkovce dB(A)

- 2.725 j.v./24 h V = 60 km/h Laeq 60 dB(A) - vo vzdialenosti 71,0 m Laeq 70 dB(A) - vo vzdialenosti 7,5 m Y (7,5 m) = 70,0 dB(A)

na ceste II/527, Tešmák

- 2.126 j.v./24 h V = 60 km/h Laeq 60 dB(A) - vo vzdialenosti 29,5 m Y (7,5 m) = 65 dB(A)

na ceste III/5108, Preseľany

- 2.670 j.v./24 h V = 60 km/h Laeq 60 dB(A) - vo vzdialenosti 31,2 m Y (7,5 m) = 66,9 dB(A)

na ceste III/0661 Turovce

- 2.476 j.v./24 h 85

V = 60 km/h

Laeq 60 dB(A) - vo vzdialenosti 30,2 m Y (7,5 m) = 66,5 dB(A)

Izofóny hluku z dopravy pre vypočítané výhľadové intenzity dopravného prúdu v r. 2015 sú (bez korekcií zástavbou) zakreslené do výkresu čís. 4.

7.Koncepcia verejného technického vybavenia

7.1. Vodné hodpodárstvo

7.1.1. Zásobovanie pitnou vodou

Súčasný stav Mesto Šahy je pitnou vodou zásobované zo skupinového vodovodu (SKV) Šahy. Skupinový vodovod zásobuje pitnou vodou mesto Šahy a obce Plášťovce a Veľké Turovce. V roku 1990 bol vybudovaný nový vodný zdroj pitnej vody Plášťovce - Rykynčice HGK-2 s odporúčanou výdatnosťou -1 42,0 l.s , čo umožnilo odstaviť nevyhovujúce staršie zdroje pitnej vody v Turovciach. Akumuláciu pitnej 3 vody na SKV zabezpečujú dva vodojemy s celkovým objemom 2300 m . Na vodovode sú vybudované -1 štyri čerpacie stanice s celkovou kapacitou 81,0 l.s , v súčasnosti sa prevádzkuje len čerpacia stanica pri vodnom zdroji HGK-2. Na verejnú vodovodnú sieť je napojené celé mesto Šahy (cca 7.100 obyv.), vrátane prevažnej 3 -1 väčšiny mestskej časti Homok. V roku 1996 predstavovala dodaná voda 481,9 tis.m .r , z toho pre 3 -1 zásobovanie domácností 367,6 tis..m .r . Prívodným vodovodným potrubím od Veľkých Turoviec je zásobovaný vodojem o kapacite 2 x 3 750 m , umiestnený na kóte 180,5 m.n.m. Druhé tlakové pásmo 206,0 m.n.m. bolo vytvorené pre zásobovanie viacpodlažnej sídliskovej zástavby, výtlak vody sa zabezpečuje zosilňovacou stanicou Šahy - Sever, ktorá je situovaná pri vodojeme. Staršie uličné rozvody sú z liatinových, resp. oceľových rúr, novšie z PVC rúr hrdlových. Straty v potrubí SKV Šahy dosahujú hodnotu 20,6 %. Uličné rozvody sú kombináciou vetvovej a okružnej sústavy. Obec Tešmak má vybudovaný vlastný obecný vodovod so zachyteným prameňom a 3 vodojemom 2 x 150 m , umiestneným na kóte 186,00 m.n.m. severne od obce, v jej katastrálnom území. Rozvod vody je z rúr PVC. Obec Preseľany nemá verejný vodovod. Obyvateľstvo je pitnou vodou zásobované zo studní. Pripravuje sa však napojenie obce na SKV Šahy prívodným potrubím pozdĺž cesty III/5108. Areály Poľnohospodárskych družstiev (Šahy, Preseľany) a ŠM (Šahy - Hanďáš) majú vlastné vodné zdroje s akumuláciou vo vežových vodojemoch. Výhľadovo sa koncepčne uvažuje s prevodom pitnej vody z vodných zdrojov Žitného ostrova (v trase Nové Zámky - Želiezovce - Šahy - Veľký Krtíš). Pre tento prevod je v návrhu územného plánu v rámci katastrov Šiah rezervovaný koridor, vrátane alternatívnej trasy. v súčasnosti je spracovaný stavebný zámer stavby prívodu vody Želiezovce - Šahy (Hydroteam, s.r.o. Bratislava).

86

Návrh riešenia Potreba vody do roku 2015 (podľa vybavenia bytov): max. počet obyvateľov 9325 Šahy + Homok + Preseľany 1. Potreba vody pre bytový fond Potreba vody je vypočítaná podľa Úpravy MP SR č. 477/99-810 z 29. februára 2000 na výpočet potreby vody pri navrhovaní vodovodných a kanalizačných zariadení a

posudzovaní výdatnosti vodných zdrojov. Podľa navrhovaného urbanistického a demografického rozvoja bola určená celková potreba vody pre návrhové obdobie územného plánu mesta do roku 2015 nasledovne:

A. špecifická potreba pitnej vody - 145 l/os/deň (uvažuje sa pre byty ústredne vykurované s ústrednou prípravou teplej vody a vaňovým kúpeľom - 70 % bytového fondu) B. špecifická potreba pitnej vody - 135 l/os/deň (uvažuje sa pre byty s lokálnym ohrevom teplej vody a vaňovým kúpeľom - 20 % bytového fondu) C. špecifická potreba pitnej vody - 100l/os/deň (ostatné byty pripojené na vodovod so sprchovacím kútom - 10 % bytového fondu)

Šahy + Homok 1. Potreba vody pre bytový fond Qp = (8875 x 145) x 0,7 + (8875 x 135) x 0,2 + (8875 x 100) x 0,1 3 Qp = 9..813 l/d + 239625 l/d + 88750 l/d = 1 229 188 l/d = 1229,18 m /d = 14,23 l/s

2. Občianska a technická vybavenosť A. špecifická potreba pitnej vody - 40 l/os/deň pre obce s počtom obyvateľov od 5001 do 20 000 obyvateľov. 3

Qp = 8875 x 40 l/d = 355 000 l/d = 355,0 m /d 3 spolu: Op1 = 1 584 188 l/d = 1 584,18 m /d

Qp = 4,11 l/s Qp = 18,34 l/s

Preseľany 1. Potreba vody pre bytový fond Qp = (450 x 145) x 0,7 + (450 x 135) x 0,2 + (450 x 100) x 0,1 3 Qp = 45 675 l/d + 12 150 l/d + 4500 l/d = 62,33 m /d = 0,72 l/s

2. Občianska a technická vybavenosť A. špecifická potreba pitnej vody - 15 l/os/deň pre obce do 1000 obyvateľov 87

3

Qp = 450 x 15 l/d = 6 750 l/d = 6,75 m /d 3 spolu: Qp2 = 69 075 l/d = 69,08 m /d

Qp = 0,08 l/s Qp = 0,80 l/s

3. Celková potreba vody Šahy + Homok + Preseľany 3

3

Qp = Qp1 + Qp2 = 1 653 263 l/d = 1653,26 m /d = 68,89 m /h = 19,14 l/s 3 Qm = Qp x kd = 19,14 x 1,4 = 26,80 l/s = 2 315 174 l/d = 2315,17 m /d 3 Qh = Qm x kh = 26,80 x 1,8 = 48,24 l/s = 4 167 936 l/d = 4167,94 m /d kde:

Qp = celková priemerná denná potreba vody Qm = maximálna denná potreba vody Qh = maximálna hodinová potreba vody

Výpočet potrebnej akumulácie V zmysle platných noriem odporúčaná veľkosť vodojemu sa pohybuje v rozmedzí 60 až 100 % z Qm. 3 Qm = 26,80 l/s = 2315,17 m /d 3 V = 2315,17 x 0,6 = 1389,l m /d V meste Šahy pre potreby akumulácie súčasného množstva vody je vybudovaný vodojem o 3 objeme 2 x 750 m s lokalizáciou na kóte 180,5 m.n.m. Nakoľko predpokladaná maximálna denná potreba vody v návrhovom období nepresahuje kapacitné možnosti súčasného inštalovaného stavu, veľkosť vodojemu bude postačujúca. Pre výhľad rozvoja mesta po roku 2015 sa rezervuje územie nového vodojemu II. tlakového pásma na kóte 206,0 m.n.m. Okrem toho sa pre potreby zabezpečenia pitnej vody v navrhovanej priemyselnej zóne na severozápadnom okraji mesta (pri súčasnom areáli Kovomontu) rieši pripojenie na skupinový vodovod Šahy, s vodojemom na kóte cca 160,0 m.n.m. Okrem priemyselnej zóny môže tento vodojem zásobovať pitnou vodou i obec Hrkovce. Úžitkovú vodu pre priemyselnú zónu sa predpokladá zabezpečovať z lokálnych studní (tak ako dosiaľ v Kovomonte). Tešmák Potreba vody do roku 2015 (podľa vybavenia bytov): max. počet obyvateľov 650 1. Potreba vody pre bytový fond A. špecifická potreba pitnej vody - 145 l/os/deň (uvažuje sa pre byty ústredne vykurované s ústrednou prípravou teplej vody a vaňovým kúpeľom - 70 % bytového fondu) B. špecifická potreba pitnej vody - 135 l/os/deň (uvažuje sa pre byty s lokálnym ohrevom teplej vody a vaňovým kúpeľom - 20 % bytového fondu) C. špecifická potreba pitnej vody - 100 l/os/deň (ostatné byty pripojené na vodovod so sprchovacím kútom - 10 % bytového fondu) Qp = (650 x 145) x 0,7 + (650 x 135) x 0,2 + (650 x 100) x 0,1 3 Qp = 65 975 l/d + 17 550 l/d + 6500 l/d = 90 025 l/d = 90,03 m /d = 1,04 l/s. 2. Občianska a technická vybavenosť A. špecifická potreba pitnej vody - 15 l/os/deň pre obce do 1000 obyvateľov 3 Qp = 650 x 15 l/d = 9 750 l/d = 9,75 m /d Qp = 0,11 l/s 3. Straty vo vedení 88

3

3

Qp = 9 003 l/d = 9,0 m /d = 0,38 m /h = 0,10 l/s 4. Celková potreba vody 3

3

Qp = 108 778 l/d = 108,8 m /d = 4,5 m /h = 1,26 l/s 3 Qm = Qp x kd = 1,26 x 1,8 = 2,52 l/s = 217 728 l/d = 217,73 m /d 3 Qh = Qm x kh = 2,52 x 1,8 = 4,54 l/s = 391 910 l/d = 391,91 m /d kde:

Qp = celková priemerná denná potreba vody Qm = maximálna denná potreba vody Qh = maximálna hodinová potreba vody

Výpočet potrebnej akumulácie V zmysle platných noriem odporúčaná veľkosť vodojemu sa pohybuje v rozmedzí 60 až 100 % z Qm 3 Qm = 2,52 l/s = 217,73 m /d 3 V = 217,73 x 0,6 = 130,64 m /d V obci Tešmák je pre potreby akumulácie súčasného množstva vody vybudovaný vodojem o 3 objeme 2 x 150 m s lokalizáciou na kóte 186,0 m.n.m. Nakoľko predpokladaná maximálna denná potreba vody v návrhovom období nepresahuje kapacitné možnosti súčasného inštalovaného stavu, veľkosť vodojemu bude postačujúca.

7.1.2. Odkanalizovanie územia a čistenie odpadových vôd Šahy majú vybudovanú mestskú kanalizáciu. Kanalizačná sieť je jednotná a bola budovaná postupne. Pôvodne bola bez čistenia vyústená do Ipľa pod mostom k mestskej časti Homok. V 3 -1 súčasnosti má mesto prevádzkovanú biologickú čistiareň odpadových vôd s kapacitou 3700m .d . Prevádzkovateľ uvažuje s jej intenzifikáciou najmä z dôvodu zabezpečenia súladu s nariadením vlády SR čís. 242/93 o množstve povoleného vypúšťaného znečistenia. Na rekonštrukciu ČOV je rozpracovaný technický návrh stavby (Čovdesign, s.r.o. Bratislava). Dĺžka verejnej kanalizačnej siete v meste je cca 5,6 km. Na kanalizáciu je napojených cca 5872 obyvateľov mesta (časť Homok nie je odkanalizovaná) a 5 väčších priemyselných prevádzok. 3 3 -1 ČOV čistí ročne 826 tis. m odpadových vôd, z toho splaškové vody predstavujú 339 tis.m .r , 3 -1 3 -1 priemyslové odpadové vody 429 tis.m .r a zrážkové vody 58 tis.m .r (údaje sú z r. 1996). Vypúšťané 3 -1 množstvo odpadových vôd (bez vôd zrážkových) je 768 tis.m .r . Recipientom odpadových vôd je rieka Ipeľ na úseku pod mestom. Na kanalizačnej sieti sú vybudované štyri odľahčenia s odľahčovacími komorami; odľahčované vody sa vypúšťajú do Ipľa. Plánuje sa napojenie mestskej časti Homok na mestskú kanalizáciu, s prečerpávaním odpadových vôd cez Ipeľ do mestskej siete a ČOV. Obce Preseľany a Tešmak nemajú obecné kanalizácie vybudované. Splašky sú odvádzané individuálne do žúmp, resp. septikov. Návrh riešenia Navrhujeme v meste kompletne dobudovať splaškovú kanalizačnú sieť (predovšetkým pre časť Homok), ktorá by zabezpečila odvedenie splaškových vôd do ČOV. Navrhujeme vykonať intenzifikáciu ČOV Šahy, z dôvodov jej kapacitnej nedostatočnosti. Pre obec Tešmák a Preseľany navrhujeme vybudovať vlastnú ČOV. V návrhu ÚPN sa uvažuje s napojením všetkých domov a objektov technickej a občianskej vybavenosti na verejnú kanalizáciu. Kanalizačná sieť bude PVC DN 300. Trasovanie novonavrhovanej kanalizácie bude v krajniciach ulíc, resp. v ich polovici. Pri štátnej ceste bude kanalizačné potrubie uložené mimo cestného telesa. Vo väčšej časti povedie v súbehu s vodovodným potrubím. Na kanalizačnú sieť navrhujeme napojiť všetkých producentov znečistenia. Pre ich napojenie platí, že musia predchádzať predčisteniu pred ich zaústením do kanalizácie. Pre odvedenie dažďových vôd do nádrže je nevyhnutné ich mechanicky predčistiť, so súčasným zachytávaním ropných látok.

Výpočet množstva splaškových vôd rok 2015 pre Šahy, Homok 89

celkový prítok na ČOV 3 3 Qp = 1 584 188 l/d = 1 584,18 m /d = 66,00 m /h = 18,34 l/s 3 3 Qdmax: 1584,18 x 1,4 = 2 217,85 m /d = 92,41 m /h = 25,67 l/s 3 3 Qhmax: 1584,18 x 2,1 = 3 326,78 m /d = 160,20 m /h = 2,64 l/s 3 3 Qmin: 1584,18 x 0,6 = 950,51 m /d = 39,60 m /h = 11,00 l/s 3

Ročné množstvo vyčistenej splaškovej vody: 578 226 m /rok 3 Ročné množstvo vyčistenej priemyslovej vody: cca 500 000 m /rok 3 Ročné množstvo vyčistenej vody spolu: 1 078 226 m /rok Celodenná produkcia BSK5 8875 obyv. x 60 g/obyv./deň = 532 500 g/d = 532,5 kg/d Požadované parametre ČOV pre jednotlivé ukazovatele je: BSK5 CHSK NL NH4

- 95 % - 95 % - 93 % - 95 %

Výpočet množstva splaškových vôd rok 2015 pre obec Tešmák celkový príkon na ČOV 3

3

Qp = 108 778 l/d = 108,8 m /d = 4,5 m /h = 1,26 l/s 3 3 Qdmax: 108,80 x 1,4 = 52,32 m /d = 152,32 m /h = 1,76 l/s 3 3 Qhmax: 108,80 x 2,1 = 228,48 m /d = 160,20 m /h = 2,64 l/s 3 3 Qmin : 108,80 x 0,6 = 65,28 m /d = 45,77 m /h = 0,76 l/s 3

Ročné množstvo vyčistenej splaškovej vody: 39 712 m /rok Celodenná produkcia BSK5: 650 obyv. x 60 g/obyv./deň = 39 000 g/d = 39,0 kg/d Požadované parametre ČOV pre jednotlivé ukazovatele je: BSK5 CHSK NL NH4

- 95 % - 95 % - 93 % - 95 %

Výpočet množstva splaškových vôd rok 2015 pre obec Preseľany celkový prítok na ČOV 3

3

Qp = 69 075 l/d = 69,08 m /d = 2,88 m /h = 0,80 l/s 3 3 Qdmax: 69,08 x 1,4 = 96,71 m /d = 4,03 m /h = 1,12 l/s 3 3 Qhmax: 69,08 x 2,1 = 145,07 m /d = 6,04 m /h = 1,68 l/s 3 3 Q min: 69,08 x 0,6 = 41,45 m /d =1,73 m /h = 0,48 l/s 3

Ročné množstvo vyčistenej splaškovej vody: 25 214 m /rok Celodenná produkcia BSK5 450 obyv. x 60 g/obyv./deň = 27 000 g/d = 27,0 kg/d Požadované parametre ČOV pre jednotlivé ukazovatele je: BSK5 - 95 % CHSK - 95 % NL - 93 % NH4 - 95 % 90

Samostatná ČOV sa navrhuje pre priemyselnú zónu. Pretože nie je známa veľkosť ani štruktúra výrobných prevádzok, navrhuje sa iba lokalizácia ČOV bez prepočtov.

7.2. Vodné toky a ochrana pred veľkými vodami Najdôležitejším vodným tokom v riešenom území je rieka Ipeľ. Preteká celým južným okrajom katastrov obcí Tešmak, Šahy a Preseľany. Na časti územia pred a okolo Tešmaku tvorí jeho tok štátnu hranicu s Maďarskou republikou. Na riešené územie vstupuje v profile nad Tešmakom. Plocha povodia 3 3 -1 po sídlo Šahy je 3571,13 km a dlhodobý priemerný ročný prietok činí Qa = 13,93 m .s . V profile medzi Tešmakom a Vyškovcami n. Ipľom priberá pravostranné prítoky Olvársky potok, Krupinicu (so Seleckým potokom) a Štiavnicu a ľavostranný prítok Kamenec, pod Vyškovcami potok Búr. Plocha 2 povodia v profile Ipeľský Sokolec činí 4838,37 km a dlhodobý priemerný ročný prietok Qa = 21,11 3 -1 3 -1 3 -1 m .s . Krupinica má Qa = 3 - 4 m .s , Štiavnica Qa = 2,5 - 3 m .s . Vodný tok má rovinatý charakter s častými meandrami a zmenami smeru toku. Jeho prietoky sú nerovnomerne rozložené. Zvýšená vodnosť je sústredená do troch mesiacov (február - apríl), v ktorých v dlhodobom priemere odtečie až 49 % z ročného objemu odtoku. Najvodnatejším mesiacom z dlhodobého hľadiska je marec. Malá vodnosť je sústredená do letno-jesenných mesiacov, s minimom v septembri. Za obdobie sledovania sa vo vodomernej stanici Ipeľský Sokolec najvýznamnejšie 3 -1 3 -1 kulminačné prietoky vyskytli: 24. 10. 1974 - Q = 624 m .s , 14.3.1963 - Q = 534 m .s a 8.12.1976 -1 Q = 506 m3.s . Ipeľ je jedným z najrozkolísanejších tokov na Slovensku, s pasívnou vodohospodárskou bilanciou v priebehu roku. 2 Tok Olvár do Ipľa vteká pod obcou Tešmak. Má plochu povodia 49.754 km a odvádza vodu z 2 juhozápadnej časti Krupinskej vrchoviny. Krupinica má povodie o rozlohe 55.097 km a do Ipľa vteká pod Šahami. Z Boržoňských vrchov do Ipľa ústi menší Nemecký potok. Potok Kamenec má povodie v Maďarskej republike, kde odvodňuje severozápadnú časť Boržoňských vrchov. Do Ipľa ústi nad obcou Preseľany. Tok Štiavnice sa riešeného územia prakticky iba dotýka v severozápadnom cípe katastra Preselian, kde ústi do Ipľa nad obcou Vyškovce. Na katastrálnom území Šiah a Preselian je tok Ipľa upravený, s vybudovanými ochrannými hrádzami. Podobne je upravený tok Krupinice a dolné časti Olvárskeho potoka a potoka Kamenec pred ústím do Ipľa. Hrádzové priepusty sú vybudované pri moste cez Ipeľ v Šahách (pre Silberské lúky), 500 m pod mostom (pre mesto) a na ohrádzovanú Krupinice nad štátnou cestou Zvolen - Šahy. Úsek Ipľa v priebehu katastrom Tešmaku (prevažne ako pohraničný tok) nie je upravovaný, a pôvodné koryto výrazne meandruje medzi zaplavovanými lúkami v pomerne rozsiahlom (najmä na maďarskej strane) inundačnom území. Úprava toku a jeho ohrádzovanie sa nepredpokladá, tok by mal zostať v súčasnom prirodzenom stave. Nad Šahami je na Ipli vybudovaná hať s čerpacou stanicou. Vnútorné vody sa odvádzajú odvodňovacou sústavou OS Šahy. V katastri Tešmaku je pri Olvárskom potoku zriadená malá vodná nádrž s vodohospodárskou funkciou (zavlažovanie). Podľa UŠ VÚC okresu Levice sa na Olvári 3 3 navrhuje vybudovanie nádrže so stálym objemom 15.000 m a zásobným objemom 75.000 m vody a 3 3 v Preseľanoch na Kamenci nádrž so stálym objemom 6.000 m a zásobným objemom 30.000 m vody. Nádrže sú prevzaté z koncepcie býv. ŠMS

Bratislava a ich výstavba alebo využitie musí byť potvrdené geologickými, hydrologickými a ekologickými podmienkami. V júni roku 1999 boli Šahy (i intravilán mesta) a Tešmak postihnuté povodňou, ktorej prvotnou príčinou bola mimoriadna kulminácia dážďových zrážok v povodí Olvárskeho potoka, Krupinice a Seleckého potoka. Boli navrhnuté opatrenia na dostatočnú ochranu intravilánov sídiel pred veľkými vodami na týchto tokoch a realizovala sa sekundárna ochranná hrádza nad ČOV na ochranu západnej časti intravilánu mesta. Pri návrhu územného rozvoja Šiah boli predovšetkým rešpektované inundačné územia Ipľa a Krupinice. Do návrhu územného plánu mesta sú zahrnuté zámery podľa Vodohospodárskeho a hydroekologického plánu povodia Ipľa a Návrhu protipovodňových opatrení v povodí Dolného Ipľa 91

(SVP, š.p., o.z. Povodie Ipľa, - 04/2001). Navrhované technické opatrenia v súvislosti so zabezpečením Šiah, Preselian a Tešmáku pred povodňovými prietokmi sú: - ochranné opatrenia na potoku Olvár v Tešmáku (úpravy a odľahčenie vodného toku, pravostranná ochranná hrádza) rekonštrukcia úpravy (preložky) Seleckého potoka v k.ú. Veľkých Turoviec a Šiah (ľavobrežná ochranná hrádza, koncentračná hrádza, čerpacie stanice) - prevýšenie ľavostrannej ochrannej hrádze na Krupinici v dl. 460 m - úpravy potoka Kamenec a prevýšenie ľavostrannej ochrannej hrádze Ipľa, zabezpečenie mestskej časti Preseľany nad Ipľom - usmernenie prúdnice v toku potoka Kamenec (v úseku nad železničnou traťou v dl. 1240 m) a vybudovanie pravostrannej ochrannej hrádze - úpravy Nemeckého potoka na Homoku a rekonštrukcia hrádzového priepustu Navrhované zriadenie záchytného rigolu na ochranu proti prívalovým vodám za železničnou stanicou na Homoku a za železničnou traťou Šahy - Čata je potrebné koordinovať s výhľadovo plánovanou preložkou cesty I/66 za železničnú trať. Okrem toho sa v rámci ekologických opatrení na Ipli v úseku Vyškovce - ústie Krupinice navrhuje prepojenie Devánovho meandra s tokom Ipľa a jeho sprietočnenie. V úseku od ústia Krupinice po Tešmák sa navrhuje vyčistenie mokrade pri ústí Krupinice, prepojenie bývalého meandra Krupinice s vodným tokom a revitalizácia častí Seleckého potoka nad a pod cestou I/66. V úseku nad Tešmákom sa navrhuje prepojenie mokrade s Veľkým a Malým jazierkom s ich dotáciou vodou z Olvárskeho potoka. Na ochranu novonavrhovanej zástavby sa územným plánom navrhuje predĺženie pravostrannej ochrannej hrádze Krupinice až po cestu I/66 a zriadenie ľavostrannej ochrannej hrádze na Olvári pod Tešmákom. V súvislosti s návrhom týchto opatrení sa rezervujú plochy pre úpravu tokov a priestory pre ich technickú údržbu. Pri extrémnych povodňových prietokoch na Ipli možno ako rezervnú inundáciu využiť plochy Silberských lúk nad mestom, ktoré sa územným plánom mesta navrhujú na opätovné zatrávnenie (v rozsahu cca 30,0 ha).

7.3. Energetika

7.3.1. Zásobovanie elektrickou energiou Súčasný stav Hlavným uzlom elektrizačnej sústavy v okrese Levice je 400 kV rozvodňa Levice. Územným plánom riešeným územím prechádza medzištátne VVN vedenie 400 kV z Maďarskej republiky do rozvodne v Leviciach. Je vedené v trase východne od Tešmaku a severne od zastavaného územia mesta Šahy, s technickým ochranným pásmom 25 metrov od krajného vodiča obojstranne. Nad severným okrajom katastrálneho územia Šiah (nad Veľkými Turovcami) prechádza 110 kV vedenie od VVN/VN rozvodne Tupá do rozvodne vo Veľkom Krtíši. Šahy sú elektrickou energiou zásobované 22 kV vzdušným vedením čís. 122 z TR 110/22 kV Tupá, vedeným v zásade paralelne s cestou čís. I/66 po severnom okraji mesta. Vzdušný 22 kV elektrorozvod je okolo mesta zokruhovaný, s výbežkami, odbočujúcimi k jednotlivým mestským transformovniam. Osobitne je z priestoru Šiah vyvedené 22 kV vedenie, určené pre zásobovanie poľnohospodárskych areálov Hanďáš a Lipovec. Paralelne s vedením čís. 122 vedie 22 kV vzdušné VN vedenie čís. 503 z TR 110/22 kV Tupá, ktoré od Šiah pokračuje k Tešmaku a do okresu Veľký Krtíš. Elektrickou energiou je z neho zásobovaný Tešmak a poľnohospodársky areál Volnerova pustatina. Týmto vedením je možné previesť i náhradné napojenie Šiah spätnou dodávkou z rozvodne Veľký Krtíš. Preseľany sú 92

zásobované z 22 kV vzdušného vedenia č. 122 - 267, vedúceho k Vyškovciam a Demandiciam, ktoré je napájané z TR 110/22 kV Tupá. Vzdušné vedenia zokruhovanej primárnej 22 kV VN siete sú v meste doplnené vnútornými diagonálnymi podzemnými 22 kV kábelovými rozvodmi. Mesto a jeho okolie je zásobované z celkom 50-tich transformačných staníc pre napätie 22/0,4 kV s celkovou kapacitou 14.428 kVA. Z nich je pre Tešmak a okolie určených päť a pre Preseľany tri transformovne. Prehľad transformovní je uvedený v tabuľke na nasledujúcej strane. Sekundárna sieť NN má prevažne vzdušné vedenia na betónových stĺpoch. Na sídliskách je sieť kábelizovaná. Verejné osvetlenie je výbojkovými svietidlami, umiestnenými prevažne na stĺpoch elektrického vedenia, na sídliskách a v strede mesta na osobitných stožiaroch. Ovládanie zapínania a vypínania osvetlenia je automatické, riadené časovým spínačom. Návrh riešenia Výpočet potreby elektrickej energie je vykonaný v zmysle pravidiel pre elektrizačnú sústavu č. 2/82 a dodatkov z roku 1990. V zmysle tab. 3 citovaných pravidiel v riešenom území do roku 2015 stanovujeme tri stupne elektrizácie: A s merným zaťažením 1,7 kVA/b.j. na vývodoch NN a 1,5 kVA/b.j. na DTS pre 75 % rodinných domov a bytových domov, v čom je zahrnuté osvetlenie, používanie drobných el. spotrebičov. B2 s merným zaťažením 3 kVA/b.j. na vývodoch NN a 2,6 kVA/b.j. na DTS pre 15 % rodinných domov, v čom je zahrnutý stupeň B1 + príprava TÚV elektrickou energiou. C1 s merným zaťažením 7 kVA/b.j. na vývodoch NN a 6,5 kVA/b.j. na DTS pre 10 % rodinných domov, v čom je zahrnutý stupeň B2 + vykurovanie elektrickou energiou zmiešané (priame a akumulačné). Potreba elektrickej energie pre vybavenosť sa podieľa na maxime zaťaženia obytného súboru asi 20 % v špičke u kategórií A a B1, u kategórie B2 asi 30 % a u kategórie C1 asi 40 %. V zmysle uvedeného merné zaťaženie v kategórii A bude 2,04 kVA/b.j. na vývodoch NN a 1,8 kVA/b.j. na DTS, B2 s merným zaťažením 4,03 kVA/b.j. na vývodoch NN a 3,51 kVA/b.j. na DTS a C1 s merným zaťažením 9,80 kVA/b.j. na vývodoch NN a 9,10 kVA/b.j. na DTS. Bytový fond a občianska vybavenosť Pre 3330 b.j. (1027 RD a 2303 bytových domov + ostatné) do roku 2015 včítane občianskej vybavenosti potreba elektrickej energie bude: 4550 kVA Sbnrdov + BD = Sbrd + BD x nrd + BD x 0,75 = 1,80 x 3330 x 0,75 = Sbnrdov + BD = Sbrd + BD x nrd + BD x 0,15 = 3,51 x 3330 x 0,15 =

1753 kVA

Sbnrdov + BD = Sbrd + BD x nrd + BD x 0,10 = 9,10 x 3330 x 0,10 =

3030 kVA

spolu:

9333 kVA

Vyššia vybavenosť: Svv =

250 kVA

Výroba a podnikateľské aktivity: SPA = Straty 6 % = Smax. = Sbn + SPA + Svv + straty =

850 kVA 626 kVA 11059 kVA

Výpočet distribučných 22/0,4 kV transformovní: Pri 75 %-nom zaťažení inštalovaný výkon DTS bude: SDTS = Smax = 11059 0,75 0,75

= 14 745 kVA

Rozdiel potreby krytia inštalovaného výkonu činí: 93

14 745 kVA - 14 428 kVA = 317 kVA Preto sa navrhujú dve nové 22/,04 kV stožiarové transformovne s inštalovaným výkonom tráf 2 x 250 kVA, umiestnené v priestore navrhovaného severného rozvoja mesta a na Homoku. Pre prípadné potreby priemyselnej zóny pri Kovomonte, ktoré v súčasnosti nie je možné určiť, by sa ďalšia VN/NN transformovňa lokalizovala do tejto zóny. Návrh riešenia Odber elektrickej energie sa bude skladať z potrieb pre rodinné domy, bytové domy, občiansku vybavenosť a pre výrobu a podnikateľské aktivity. Pre zabezpečenie požadovanej potreby elektrickej energie v zmysle uvažovaného rozvoja sídla navrhujeme: - presmerovať v severnej časti riešeného územia 2 x 22 kV vzdušné vedenia mimo zastavané územie mesta (viď výkresovú časť) - presmerovať napájanie jestvujúcich trafostaníc zo zrušených VN liniek - vybudovať vonkajšiu sekundárnu sieť vzdušným vedením (viď výkresovú časť) podľa urbanistického návrhu v nadväznosti na existujúcu NN sieť - zrekonštruovať jestvujúcu sekundárnu sieť pre plošné zabezpečenie odberu elektrickej energie - vybudovať transformačnú stanicu T51 o výkone 250 kVA (Šahy - Sever) (Šahy - Homok) - vybudovať transformačnú stanicu T52 o výkon 250 kVA - navrhované transformovne pripojiť 22 kV vzdušným, resp. kábelovým vedením k vonkajšiemu vedeniu č. 325

94

Pre výhľadovú výstavbu v západnej časti mesta po roku 2015 sa v území rezervuje koridor pre preložku VN 22 kV okružného vedenia (viď výkres č. 1). Koridor je vedený popri Krupinici a železničnej trati Zvolen - Šahy.

7.3.2. Zásobovanie plynom Súčasný stav Mesto Šahy je zásobované zemným plynom naftovým zo siete diaľkových plynovodov cez VVTL plynovod DN 150 PN 63. VVTL prívod plynu je od katastra obce Hrkovce k závodu Kovomont na západnom okraji mesta, ktorý má zriadenú vlastnú regulačnú stanicu RS 1 (3000/2/2-464). Z priestoru závodu Kovomont je VVTL plynovod predĺžený na severozápadný okraj mesta, kde je pri 3 -1 cintoríne zaústený do regulačnej stanice RS2 o výkone 3000 m .hod. . VVTL plynovod medzi RS1 a RS2 je DN 150, PN 63. Miestna plynovodná sieť v Šahách je strednotlaková, s tlakovou hladinou do 300 kPa. Rozvody v meste boli spočiatku budované z oceľových izolovaných rúr, neskôr z rúr polyetylénových (LPE). Menovité svetlosti jednotlivých úsekov plynovodnej siete sú navrhnuté tak, aby na odber plynu bolo postupne možné napojiť všetkých potenciálnych odberateľov. Zvolená tlaková hladina to umožňuje pri súčasnom použití minimálnych svetlostí v jednotlivých úsekoch. Zároveň má miestna sieť dostatočné kapacitné rezervy pre pokrytie ďalších, v čase jej projektovania (pred r. 1990) 3 nepredvídateľných odberov plynu. (Vypočítaná bola max. potreba plynu 2886 m /hod. za predpokladu plynofikácie domácností na sídliskách, výpočet hydraulických pomerov na plynovodoch bol prevedený 3 pre odberné množstvo 3.142 m /hod. Uvažovaná rezerva pri projektovaní bola 27 %, resp. 9 %.). Pri výstupnom pretlaku plynu z regulačnej stanice RS2 295 kPa je minimálny pretlak v sieti pri maxime uvažovaných hodinových odberov plynu 257 kPa (uzlový bod čís. 66 pri kempingu v Homoku). Odberatelia plynu z miestnej siete sú napojení na STL rozvody cez STL prípojky a STL/NTL regulátory tlaku plynu. Hoci sa pôvodne neuvažovalo s plynofikáciou pričlenených obcí Preseľany n. Ipľom a Tešmak, v súčasnosti je ich plynofikácia projekčne pripravená a pripravuje sa i realizačne. Projektová dokumentácia plynofikácie obcí bola vypracovaná v súlade s aktualizovaným generelom plynofikácie (aktualizoval ho SPP-OZ Nitra, oddelenie projekcie v roku 1997), s uplatnením zmeny prevádzkového tlaku plynu v STL rozvodoch zemného plynu v meste Šahy z pôvodnej hladiny do 300 kPa na tlak do 400 kPa. STL plynovodná prípojka do Preselian bude vedená od ulice J. Kráľa v Šahách potrubím LPE 95

DN 80 v trase pozdĺž štátnej cesty III/5108. Plynovodná prípojka do Tešmaku je navrhovaná od Školskej ulice pozdĺž cesty II/527 potrubím LPE DN 80. Miestne rozvody v obciach budú polyetylénové. Návrh riešenia Súčasný stav je vyhovujúci i pre návrhové obdobie, z ktorého sa bude odvíjať i plynofikácia pre novonavrhované objekty bytových domov, rodinných domov, občianskej vybavenosti a pre priemysel a podnikateľské subjekty. Plynofikovať sa budú obce Preseľany a Tešmák. STL plynovodná prípojka do Preselian bude potrubím LPE DN 80 v trase pozdĺž štátnej cesty III/5108. STL plynovodná prípojka do Tešmáku bude potrubím LPE DN 80 v trase pozdĺž štátnej cesty II/527. Miestna sieť je vytvorená kombináciou STL a NTL plynovodov na ktoré nadväzuje návrh nových sietí. Stav obyvateľstva a bytového fondu Základné údaje o súčasnom a výhľadovom stave obyvateľstva a bytového fondu vychádzajú zo štatistických údajov a z návrhu demografického a urbanistického rozvoja mesta. Uvažuje sa so 100 % plynofikáciou bytových domov a 90 % plynofikáciou rodinných domov a občianskej vybavenosti k roku 2015.

rok počet rodinné domy bytové domy spolu:

2015 obyvateľov

bytov 1027 2303 3330

9975

Štruktúra potreby plynu v rodinných domoch 3

3

Hod. a ročná potreba plynu Nm /hod. tis.m /rok Príprava jedál - varenie 0,15 x 1207 x 0,9 = 138,6 150 x 1027 x 0,9 = 138,6 Príprava TÚV 0,20 x 1027 x 0,9 = 184,9 400 x 1027 x 0,9 = 369,7 Vykurovanie rodinných domov 1,15 x 1027 x 0,9 = 1062,9 3850 x 1027 x 0,9 = 3558,6 spolu rodinné domy: 1,50 x 1027 x 0,9 = 1386,4 4400 x 1027 x 0,9 = 4066,9

Štruktúra spotreby plynu v bytových domoch a ostatných bytoch 3

3

tis.m /rok Hod. a ročná potreba plynu Nm /hod Príprava jedál - varenie 0,15 x 2303 x 1 = 345,5 150 x 2303 x 1 = 345,5 Príprava TÚV 0,20 x 2303 x 1 = 460,6 400 x 2303 x 1 = 921,2 Vykurovanie rodinných domov 1,00 x 2303 x1 = 2303,0 1800 x 2303 x 1 = 4145,4 spolu bytové domy: 1,35 x 2303 x 1 = 3109,1 2350 x 2303 x 1 = 5412,1 Celkom rodinné domy+bytové domy Ostatní odberatelia Šahy+Preseľany+Tešmák

3

4495,5 m /h 3 558,0 m /h 3

5053,5 m /h

3

9479,0 tis.m /rok 3 892,8 tis.m /rok 3

10371,8 tis.m /rok

Pre stanovenie odberu množstva plynu boli použité Smernice GR SPP č. 2/98, ako aj údaje Mestského úradu v Šahách. Miestne plynovody sú navrhované tak, aby boli schopné zabezpečiť dodávku plynu aj pri zvýšenom náraste spotreby než je uvažovaný.

7.3.3. Zásobovanie teplom Súčasný stav 96

V súvislosti s plynofikáciou sa postupne mení štruktúra zásobovania obyvateľstva mesta Šahy teplom. Najmä kotolne v rodinných domoch, vybavených ústredným vykurovaním, prechádzajú na spaľovanie zemného plynu. Sídliská hromadnej bytovej výstavby majú vybudované kotolne na spaľovanie hnedého uhlia. Pretože takéto kotolne sú značným zdrojom prašnosti a škodlivých emisií CO, uvažuje sa s ich postupnou plynofikáciou. Doposiaľ bola plynofikovaná kotolňa K1 na sídlisku Stred, pripravuje sa však i plynofikácia kotolní K2 (sídlisko Sever) a K3 (Tabáň). Pre vykurovanie rodinných domov a vybavenosti v pričlenených obciach Preseľany a Tešmak sa dosiaľ využívajú pevné palivá, alt. na varenie a prípravu teplej vody úžitkovej i propan - butan. S plynofikáciou obcí bude spojený i prechod na využívanie zemného plynu na vykurovanie a prípravu TÚV.

Návrh riešenia Súčasný stav v zásobovaní teplom navrhujeme ponechať. Predpokladáme komplexnú zmenu štruktúry používaných palív v prospech ušľachtilých palív. Vykurovanie novonavrhovaných objektov občianskej vybavenosti, poľnohospodárstva, priemyselnej výroby a podnikateľských aktivít bude na báze spaľovania zemného plynu. Jednotlivé odbery pri rozširovaných objektoch budú kryté z rezerv vlastných kotolní, prípadne ich rozšírením a zväčšením ich kapacity. Celková spotreba tepla pre ÚK a prípravu TÚV do roku 2015 je stanovená pre vonkajšiu o tepelnú oblasť - 18 C s tepelným príkonom 9,045 kW (t)/jb.j. u bytových domov a 10,7 kW (t)/b.j. u rodinných domov. Pre vybavenosť sa uvažuje s potrebou 20 % z potrieb pre byty všeobecne. Bilancia potreby tepla: Pre 3330 b.j. do roku 2015 v členení 2303 bytových domov + ost. a 1027 rodinných domov, tepelný príkon bude: QB BD QB RD QB BD + RD Qvyb Qspolu

= 2303 x 9,045 = 1027 x 10,700 = 20 831 + 10 989 = 31 820 x 0,2 = = 31 820 + 6 364

= 20 831 kW (t) =10 989 kW (t) = 31 820 kW (t) = 6 364 kW (t) = 38 184 kW (t)

Ročná potreba tepla: - bytový fond - vybavenosť sídla - spolu Qrok

3,6 x 31 820 x 2000 = 229,10 TJ/rok 3,6 x 6 364 x 1600 = 36,66 TJ/rok = 265,76 TJ/rok

7.3.4. Produktovody Katastrálnymi územiami Šiah a Tešmaku prechádza po ich severnej strane sústava vedení ropovodu Družba. Paralelne s ňou je trasované vedenie ropovodu z PS Transpetrol Šahy v Tupej (k.ú. Hrkovce) do Maďarskej republiky východným okrajom obce Tešmak. Minimálne bezpečnostné vzdialenosti zástavby do 150 m od osi krajného potrubia (300 m v špeciálnych prípadoch) vyplývajú zo STN 650204.

7.4. Zariadenia spojov Z hľadiska telekomunikačného členenia patrí mesto Šahy do MTO Šahy, UTO Šahy a PO Levice. Základná hlasová služba je zabezpečená prostredníctvom digitálnej technológie systém S12. Telefonizácia bytov v súčasnosti dosahuje 70 %. Telefónny rozvod v sídle je prevedený kombinovane 97

podzemným vedením v strede mesta a na sídliskách a v okrajových častiach mesta a v obciach vonkajšími vedeniami na stĺpoch. Súčasný stav siete si nevyžaduje rekonštrukciu. Bilancia potreby HTS - potreba prípojok v sídle k roku 2015 Pre 3330 bytových jednotiek vybavenosť 30 % z bytového fondu priemysel, podnikateľské subjekty poľnohospodárstvo urbanistická rezerva celkom:

3330 HTS 999 HTS 180 HTS 50 HTS 120 HTS 4679 HTS

Návrh riešenia Ďalší rozvoj telekomunikačných služieb, pokrytie novobudovaných častí mesta bude zabezpečené rozšírením RSU, príp. vybudovaním ďalších RSU spolu s vybudovaním zodpovedajúcej metalickej prístupovej siete. Z pohľadu možného rozvoja telekomunikačných služieb v blízkej budúcnosti prichádza do úvahy najmä použitie nových druhov technológií. Do roku 2015 navrhujeme: - trasy telefónnych káblov navrhovať s ohľadom na ostatné inžinierske siete v zmysle platnej priestorovej normy - 1m zelený pás je vyhradený pre inžinierske siete, v rámci toho aj pre telekomunikácie - sústreďovací bod kabelizácie bude existujúca telefónna ústredňa - telefónnu sieť dimenzovať na 1 - 1,5 páru/b.j. a pri nebytových staniciach na 2 až 3 násobok dopytu v čase výstavby telefónnej siete - telefónne káble navrhovať ako úložné s vazelínovou zábranou proti vlhkosti typu TCEPKPFLE s priemerom žíl, ktoré vyplynú z útlmového plánu - dobudovať jestvujúcu miestnu sieť na uvažovanú kapacitu HTS s 10 % káblovou rezervou - presmerovať časť vonkajšieho telefónneho rozvodu a prispôsobiť podľa požiadaviek novonavrhovanej bytovej výstavby - jestvujúca telefónna sieť v pričlenených obciach je realizovaná v prevažnej miere nevyhovujúcim vzdušným vedením, treba uvažovať s jej rekonštrukciou a rozšírením na rozvody káblové, uložené v zemi - v prípade kabelizácie telefónneho rozvodu súbežne ukladať vodiče pre rozvod káblovej televízie.

Miestny rozhlas Súčasný stav Miestny rozhlas v meste je prevedený vzdušne prevažne na stĺpoch verejného osvetlenia. V obciach je prevedený vzdušne na konzolách. Stožiare sú oceľové, do výške 7,5 m nad zemou. Z hľadiska funkčnosti bude plne vyhovovať aj v ďalšom období až do času, pokiaľ odovzdávanie informácií v meste a obciach nebude na báze miestnej výmeny informácií z centra na Mestskom úrade. Návrh riešenia V miestach novonavrhovanej zástavby v prípade potreby osadiť ďalšie reproduktory.

Diaľkové telekomunikačné zariadenia Mestom Šahy a jeho katastrálnym územím prechádzajú v ulici SNP a popri štátnych cestách I/66 (na Zvolen) a III/0661 (na Plášťovce) trasy diaľkových a optických telekomunikačných káblov. Trasy sa v riešení územného plánu a pri návrhu rozvoja mesta rešpektujú a sú vyznačené vo výkresovej časti dokumentácie (výkres čís. 6). 98

8. Požiadavky na asanácie, na sanačné úpravy a na rekultiváciu krajiny

Rozsah asanácií alebo zachovania objektov v riešenom území nie je územným plánom možné dôsledne konkretizovať. Potreba a rozsah asanančných zásahov alebo možnosti rekonštrukčnej prestavby vyplynú až z konkrétneho návrhu architektonického riešenia a z komplexného zhodnotenia sanančných možností jednotlivých objektov v novokoncipovanej štruktúre sídelného útvaru. V zásade však na asanáciu bude potrebné navrhovať: - všetky devastované a nevyužívateľné objekty - neestetické a nehygienické objekty - subštandardné objekty, u ktorých by náklady na ich revalorizáciu neboli úmerné dosiahnutým výsledkom alebo by boli neúmerne vysoké - neúčelné hospodárske a pomocné objekty, ktoré nie je možné alebo nie je žiadúce adaptovať na iné funkčné využitie - objekty s podstatnými materiálovými, konštrukčnými alebo hygienickými závadami - objekty, pôsobiace v urbanistickej štruktúre mesta disfunkčne alebo zvlášť esteticky rušivo a hodnota ich využitia je pritom obmedzená - objekty, ktoré prekážajú navrhovanému rozvoju mesta a jeho základných funkcií, alebo ich rozvoj podstatne obmedzujú či sťažujú, alebo by ho zásadne negatívne ovplyvňovali - objekty, ktoré sú výrazne závadné z hľadísk starostlivosti o životné prostredie a tieto ich závady nie je možné alebo účelné odstrániť ich úpravou. Koncepcia územného plánu je spracovaná tak, aby sa aj napriek požiadavkám pozitívneho výhľadového rozvoja mesta rozsah nevyhnutných asanácií podľa možností minimalizoval. Rozsiahlejšie asanačné zásahy, spojené s prestavbou mesta, úpravami jeho urbanistickej štruktúry a zmenou funkčného využitia plôch sa týkajú týchto lokalít a stavieb: - priestor medzi ulicami Janka Kráľa a Mlynskou, ktorý sa navrhuje komplexne prestavať mestskými formami polyfunkčnej zástavby. Najväčší rozsah asanácií sa bude týkať najmä priestorov pri ulici Janka Kráľa a vnútroblokového priestoru. Zástavba Mlynskej ulice je určená na sanačnú (ozdravnú a modernizačnú) prestavbu - západná strana Podzámockej ulice, kde sa na asanáciu navrhuje najmä subštandardná zástavba a doplnkové objekty kvôli potrebe rozšírenia ulice a jej novej zástavby - západná strana uzáveru Mlynskej ulice (pri ČOV), kde sa na asanáciu navrhujú dielne a sklady Bytového podniku a staršia subštandardná zástavba rodinných domov - severná strana mestského športového areálu, kde sa navrhuje asanácia ubytovacích provizórií (internát) pre umiestnenie miestnej komunikácie - juhozápadná časť zástavby Hontianskej cesty a priestory pri železničnej stanici, kde sa súčasná rôznorodá a zväčša subštandardná zástavba má nahradiť polyfunkčnou zástavbou a novou autobusovou stanicou. V dlhodobom výhľade sa na asanáciu z dôvodov proponovaného západného rozvoja mesta navrhuje celý areál PD Hont s náprotivnou sušičkou. Zachováva sa iba nový objekt v juhovýchodnom cípe areálu PD. Nový (Sleziakov) mlyn možno, podľa nášho názoru, vhodne transformovať na výhľadovo žiadúce využitie pre vyššiu vybavenosť. Pre výhľadové preloženie cestného hraničného priechodu za železničnú trať bude nevyhnutné asanovať areál Uhoľných skladov a priľahlých skladov Zeleniny. Sanačné (ozdravné) opatrenia, spojené s rozsiahlejšou prestavbou, budú potrebné najmä v zástavbe ulíc Mlynská, Ružová, Petófyho a Sládkovičova. Aj napriek tejto prestavbe je v území potrebné zachovať súčasný drobnohmotový a rôznorodý (romantický) charakter zástavby. Sanácia bude nevyhnutná i vo viacerých častiach staršej obytnej zástavby Preselian a Tešmáku, najmä však na hlavných uliciach týchto obcí. Všeobecne je žiadúce rozsah výhľadovo nutných asanácií a prestavieb s podstatnou zmenou charakteru územia regulovať tak, aby zdravý bytový a ostatný stavebný fond včítane zariadení 99

technickej vybavenosti bol do svojho dožitia optimálne využiteľný. V konkrétnom riešení je potrebné, pokiaľ to podmienky umožnia, vyhýbať sa rozsiahlym veľkoplošným časovo sústredeným asanáciám v prospech územnej prestavby po menších funkčných celkoch, najmä s ohľadom na zachovanie kontinuity charakteru prostredia. Rekultivačné opatrenia sú navrhované mimo intenzívne urbanizovaných priestorov mesta, prevažujúco však najmä v blízkom kontakte s jeho zastavaným územím. Dôvodom návrhu rekultivácie častí krajiny je najmä jej doterajšie využívanie, ktoré je dôsledkom tzv. „zúrodňovacích“ opatrení na poľnohospodárskom pôdnom fonde pred rokom 1990. Zámerom navrhovaných rekultivačných zásahov je regulovaný návrat k pôvodnej funkcii vybraných krajinných segmentov v najbližšom okolí mesta, tvorba multikultúrnej krajiny ako blízkeho protipólu intenzívne urbanizovaných plôch a posilnenie rekreačnej funkcie krajiny tam, kde je to pre obyvateľstvo mesta potrebné a vhodné. Preto sa navrhuje rekultivovať súčasná krajinná štruktúra: - v priestore lužných lesov a mimolesnej zelene popri Ipli obojstranne od ČOV až po uzáver Preselianskeho katastra pod sútokom s potokom Kamenec. - v súčasnosti ako orná pôda využívanom priestore medzi západnou (zlepencovou) terasou a riečiskom Seleckého potoka, z juhu až po Ipeľ a ČOV. Oba tieto priestory budú mať funkciu mestského lesoparku s charakterom, (pokiaľ možno) blízkym pôvodnej prírode. - v priestore inundácie Ipľa medzi Šahami a Homokom od mosta do Preselian až po hon Ortáše v katastri Tešmáku. Toto územie s prevažne lužnym charakterom s krajinársky a priestorovo zaujímavým porastom by popri hospodárskom využívaní malo mať i podobu extenzívne využívaného rekreačného priestoru. - v priestore údolia Olvárskeho potoka pod a nad ústím potoka Berinček, s vylúčením oráčin a ich nahradením trvalým trávnym porastom. Tomuto územiu sa okrem hospodárskej funkcie navrhuje i funkcia ťažiskového priestoru tzv. „lesnej rekreačnej zóny“ mesta. - zo súčasnej ornej pôdy sa do trvalých trávnych porastov navrhuje previesť pôvodné zaplavované - Silberské lúky medzi Šahami a Tešmákom - Silberské (Dolné) lúky pod cestou I/66 a medzi Seleckým potokom a Krupinicou - na západnom svahu Studeného vrchu, v hone „Pod vinicami“ zriadiť v kontakte so zastavaným územím produkčné sady, s cieľom obmedzenia veternej erózie - sprietočniť a revitalizovať tzv. Devánov meander pod sútokom Ipľa so Štiavnicou. Okrem toho je potrebné rekultivovať a urbanisticko-krajinársky rehabilitovať západnú časť mestského cintorína na strmom svahu nad Ipľom, ktorá sa v súčasnosti na pochovávanie nevyužíva.

9. Navrhované zmeny funkčného využitia plôch Oproti súčasnému funkčnému využitiu sa v zastavanom území Šiah, Preselian a Tešmáku územným plánom mesta navrhujú tieto (rozsiahlejšie) územné zmeny: - priestor medzi ulicou Janka Kráľa a Mlynskou ulicou na využitie pre polyfunkčnú mestskú zástavbu - priestor záhrad na južnom nábreží Ipľa za zadnými traktami domov na Hlavnom námestí na využitie pre polyfunkčnú mestskú zástavbu - juhozápadná strana Hontianskej cesty v časti od Lesnej ulice po ulicu Železničnú na využitie pre polyfunkčnú zástavbu 100

- juhovýchodná strana Berneckej cesty od PNZZ po priecestie železničnej trate na využitie pre drobnú výrobu a výrobné služby, (s regulovanou prípustnosťou obytnej funkcie) - t.č. nevyužívané plochy a staršia zástavba severne od sídliska Tabáň II (pozdĺž Mlynskej ulice) na využitie pre bývanie a pre športovo-rekreačné aktivity - terajší areál Cestnej údržby na Hontianskej ceste na využitie pre komerčnú vybavenosť - priestor pri železničnej stanici a Železničnej ulici na využitie pre autobusovú stanicu - t.č. nevyužívaný skladový areál PNZP pri ceste z Homoku k PD na využitie pre technickú a špecifickú vybavenosť - súčasné futbalové hrisko v Preseľanoch na využitie pre účely rozšírenia areálu PD predpokladá sa tu výstavba novej prevádzkovej a sociálnej budovy PD. Ostatné navrhované zmeny funkčného využitia plôch sú menšieho rozsahu a sú zrejmé z komplexného urbanistického návrhu.

10. Návrh na úpravy a rozšírenie zastavaného územia mesta

Súčasné hranice súvislej zástavby (zastavaného územia) mesta a jeho územne odlúčených miestnych častí sú vymedzené extrémne tesne a prakticky mestu nedovoľujú žiadny rozvoj na okrajoch jeho intravilánu. Z hľadiska aktuálnych potrieb mesta je už v súčasnosti nevyhnutné upraviť jeho zastavané územie minimálne v rozsahu navrhovaného rozšírenia mestského cintorína, pretože jeho plochy, určené pre pochovávanie, sa už vyčerpali. Navrhované rozšírenie zastavaného územia je vyznačené v komplexnom urbanistickom návrhu (výkresy čís. 2. a 3.). V návrhovom období územného plánu (do r. 2015) sa zastavané územie Šiah navrhuje rozšíriť takto: - zo severozápadnej strany o plochu rozšírenia mestského cintorína, nástupu do cintorína a navrhovaného rozšírenia priemyselného areálu - zo severnej a severovýchodnej strany o plochy navrhovanej severnej expanzie mesta obytnou a vybavenostnou zástavbou - z juhovýchodnej strany o navrhované doplnenie nízkopodlažnej extenzívnej zástavby rodinných domov v lokalite Psí vrch, vrátane Kalvárie.

V mestskej časti Homok sa zastavané územie navrhuje rozšíriť o lokality navrhovanej výstavby rodinných domov Malé kapustniská a pri autokempingu. V Preseľanoch sa zastavané územie navrhuje rozšíriť o cintorín, o lokalitu navrhovanej výstavby rodinných domov a o celý areál Poľnohospodárskeho družstva, vrátane jestvujúcich rodinných domov na ľavom brehu potoka Kamenec a ČOV. V Tešmáku sa zastavané územie navrhuje rozšíriť o lokalitu navrhovanej výstavby rodinných domov o celý areál Poľnohospodárskeho družstva a na juhovýchodnej strane o plochu jestvujúceho futbalového hriska, jestvujúci rodinný dom so záhradou pri cintoríne a o plochu miestneho cintorína. Mimo súvisle zastavaných území mesta tak po úpravách a rozšírení zostanú iba lokality priemyselnej zóny pri Kovomonte s čerpacou stanicou pohonných hmôt, areál PD Hont so sušičkou a mlynom a majere Hanďáš a Volnerova pustatina. Pretože už v súčasnosti má mesto prakticky vyčerpané územné rezervy pre výstavbu v hraniciach svojho zastavaného územia, navrhuje sa pre získanie nových plôch na bytovú výstavbu a nevyhnutnú občiansku a technickú vybavenosť v náväznosti na zastavané územie mesta využiť 101

Metodický pokyn MP SR čís. 8355/2000-620, a to tak v katastri Šiah (severný rozvoj obytnej zóny, Homok), ako aj v mestských častiach Preseľany n. Ipľom a Tešmák. Rozšírenie zastavaného územia mesta vo výhľadovom období územného plánu sa bude týkať celého proponovaného západného rozvoja mesta za Ipľom až po železničnú trať Šahy - Zvolen.

11. Verejnoprospešné stavby

Podľa ustanovení zákona čís. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona NR SR čís. 237/2000 Z.z. sa územným plánom mesta určujú ako verejnoprospešné tieto menovite uvedené stavby:

1. Stavby pre sociálne bývanie - stavby pre bývanie sociálne neprispôsobilých skupín obyvateľstva v lokalite Hanďáš, k.ú. Šahy - stavby pre bývanie sociálne odkázaných (mladé manželstvá, seniori, byty s regulovaným vybavenostným štandardom)

2. Základná a vyššia sociálna vybavenosť verejnoprospešného charakteru 2.1. stavby pre školstvo a výchovu - zariadenia predškolskej výchovy, v území navrhovaného severného rozvoja mesta - zariadenia pre mimoškolskú výchovu - centrum voľného času, v území navrhovaného severného rozvoja mesta - nová Stredná priemyselná škola, v území západného rozvoja mesta

2.2. stavby pre telovýchovu a pre šport - viacúčelový športový a športovo-rekreačný areál v lokalite pri ČOV - verejný športový areál v miestnej časti Preseľany

2.3. stavby pre verejné rekreačné aktivity - dokompletovanie „Areálu zdravia“ na Homoku - vybudovanie nástupného priestoru lesnej rekreačnej zóny v Olvárskej doline - zriadenie verejného rekreačného priestoru v Preseľanoch, pri sútoku potoka Kamenec s Ipľom - vybudovanie verejného rekreačného priestoru v mestskom lesoparku/Pri studničke - zriadenie peších a cyklistických rekreačných trás v inundačnom území Ipľa, i s rekreačným vybavením na týchto trasách

2.4. cintoríny - rozšírenie mestského cintorína vrátane vytvorenia nového nástupného priestoru k nemu a prístupovej cesty

2.5. zariadenia pre kultúru, pre verejné služby a pre verejnú správu verejnoprospešného charakteru 102

- kultúrno/spoločenský dom na nároží ul. SNP a Mlynskej ul. - mestská tržnica a trhovisko vo vnútroblokovom priestore medzi ul. J.Kráľa a Mlynskou ulicou - dostavba Župného domu o priestory pre verejnú správu na ul. J. Kráľa - centrum voľného času pre deti a mládež na predĺžení Mládežníckej ulice

3. Verejná zeleň, ochranná zeleň a prvky M-ÚSES - mestský lesopark na severozápade mesta a pozdĺž Ipľa až k Preseľanom - všetky prvky ochrannej a izolačnej zelene - všetky prvky nadregionálneho, regionálneho a miestneho územného systému ekologickej stability (ÚSES) - všetky navrhované ekostabilizačné opatrenia

4. Stavby pre dopravu a dopravné zariadenia verejnoprospešného charakteru - preložka a úpravy štátnej cesty I/66, vrátane dlhodobých zámerov preložky a jej rozšírenia - výhľadové zriadenie nového cestného hraničného priechodu - rozšírenie a smerové úpravy železničných tratí, vrátane rozšírenia železničnej stanice - stavba železničného vlečkového systému v priemyselnej zóne - samostatná cyklistická komunikácia od mesta k priemyselnej zóne - rezervný koridor pre výhľadovo možné zriadenie železničného prepojenia Šahy - Veľký Krtíš - všetky mestské komunikácie základného komunikačného systému - miestne zberné prístupové a obslužné komunikácie v Šahách, Preseľanoch a Tešmáku - prístupová cesta k lesnej rekreačnej zóne v Olvárskej doline - všetky verejné záchytné a odstavné parkoviská - areál novej autobusovej stanice na Homoku, vrátane úprav predstaničného priestoru.

5. Vybrané zariadenia technickej vybavenosti celomestského charakteru - plocha pre rozšírenie ČOV Šahy a pre zriadenie nových ČOV v Preseľanoch, v Tešmáku a v priemyselnej zóne - plocha pre novonavrhovaný vodojem pre priemyselnú zónu - trasa prepojenia Západoslovenskej a Stredoslovenskej vodárenskej sústavy - odľahčenie Olvárskeho potoka v Tešmáku s úpravami jeho trasy - regulačné úpravy na potoku Kamenec a na Nemeckom potoku - regulačné úpravy na Krupinici a na Seleckom potoku - prepojenie Devánovho meandra (v k.úz. Preseľany) s tokom Ipľa - vybudovanie vodných zdrží na potoku Kamenec v Preseľanoch, výhľadovo i na Olvárskom potoku v k.úz. Tešmák. Okrem toho sú do verejnoprospešných stavieb zaradené všetky navrhované miestne líniové vedenia technickej vybavenosti a úpravy ich trás vrátane k ním príslušných trasových zariadení tak, ako sú uvedené vo výkresoch návrhu technického vybavenia. Na všetky tu uvedené stavby a zariadenia sa primerane vzťahujú ustanovenia § 108 a nasl. Stavebného zákona o možnostiach vyvlastnenia alebo obmedzenia vlastníckych práv k pozemkom a stavbám z dôvodov verejného záujmu.

103

12. Vyhodnotenie perspektívneho použitia poľnohospodárskeho pôdneho fondu na nepoľnohospodárske účely Vyhodnotenie perspektívneho použitia PPF na nepoľnohospodárske účely je spracované v zmysle Zákona čís. 50/76 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení zákona NR SR čís. 237/2000 Z.z. a vyhlášky MŽP SR čís. 55/2001 Z.z. o ÚPP a ÚPD a podľa zákona čís. 37/92 Zb. v znení zákona NR SR čís. 83/2000 Z.z. Pre hodnotenie (bonitáciu) PPF boli použité podklady a informácie Mestského úradu Šahy. Vyhodnotenie obsahuje výkresovú časť s vyznačením navrhovaných záberov PPF (výkres čís. 6), tabuľkovú časť (tabuľky čís. 1 - 4) a celkové údaje o rekapitulácii podľa druhu pôd a podľa urbanistických funkcií. Vo vyhodnotení záberov PPF sú diferencované (rozlíšené) zábery pre návrhové obdobie územného plánu mesta (do roku 2015) a pre územné rezervy návrhového obdobia od záberov, uvažovaných urbanistickou koncepciou v dlhodobom výhľade rozvoja mesta (v rokoch cca 2015 2025), t.j. po návrhovom období územného plánu. Tieto zábery sú do návrhu územného plánu vyznačené len ako strategická územná rezerva. Zábery návrhového obdobia územného plánu sú vyhodnocované vrátane BPEJ, kultúr a výpočtu výšky odvodov. Pre zábery, predpokladané v dlhodobom výhľade sa, vzhľadom k ich orientačnosti a nezáväznosti, podrobnejšie vyhodnotenie a stanovenie výšky odvodov nespracovávalo. Tri najlepšie bonitované pôdno - ekologické jednotky v riešených katastroch sú 1 - 3. Zúrodňovacie opatrenia boli vykonané na Silberských lúkach (odvodnenie).

Rekapitulácia navrhovaných záberov PPF (vrátane rezervných plôch)

Záber

mimo zastavané územie 104

v zastavanom území

spolu

Záber celkom z toho PPF z toho orná pôda záhrady vinice TTP záber nepoľnohospodárskej pôdy

103,704 100,251 90,560 0,659 1,117 26,240 3,453

13,013 7,112 1,162 5,390 0,560 5,901

116,717 107,363 74,514 6,049 1,117 107,363 9,354

Plošný rozsah navrhovaných a rezervných funkčných lokalít

celkom ha extravilán z toho PPF celkom extravilán Polyfunkčná zástavba 2,985 2,525 Rodinné domy 21,355 19,827 21,872 21,002 Obytné súbory 20,067 18,025 19,512 17,57 Bytové domy 2,810 0,700 0,700 0,700 Śportové plochy 5,430 2,105 2,835 1,935 Občianska vybavenosť 1,703 0,820 1,703 0,820 Cintoríny 2,975 2,975 2,975 2,975 Dopravné plochy 3,350 3,350 3,310 3,310 (ČOV) - Technická infraštruktúra 2,296 2,116 2,116 2,116 Hospodárske dvory PD 5,997 5,997 5,597 5,597 Priemyselná výroba 20,004 20,004 20,004 20,004 Lesopark 25,185 25,185 24,710 24,710 Vodné stavby 1,770 1,770 1,409 1,409 spolu: 115,920 102,894 109,280 101,208 Orientačná výška odvodov na základe Nariadenia vlády SR zo zbierky zákonov č. 152 čiastky 56 z 25.5.1996 o základných sadzbách odvodov za trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy z PPF v troch katastrálnych územiach (Šahy, Preseľany, Tešmák) mimo hranice súčasne zastavaného územia vo výmere 101,208 ha (návrh + rezerva) činí 282.869.829,- Sk. Pri uplatnení Metodického pokynu Ministerstva pôdohospodárstva SR čís. 8355/2000-620 o možnostiach rozšírenia nedostatočného zastavaného územia mesta však možno vylúčiť odvody za lokality navrhovanej bytovej výstavby (severný rozvoj Šiah, Homok, Preseľany, Tešmák - t.j. zábery čís. 1,5,7,10,25 a 30 resp. rozšírenia mestského cintorína (záber čís. 22). Takto by sa výška vypočítaných odvodov znížila o 66.331.902,- Sk a činila by celkovo 216.537.927,- Sk, bez rezerv by bola 187.062.327,- Sk. Ďalšie lokality záberov PPF v dlhodobom výhľade rokov 2015 - 2025/2030 č. 40 - 47 boli orientačne prepočítané na 88,6 ha celkového záberu pôd. Lokality záberov PPF, navrhované pre obdobie rokov 2001 - 2015 (návrhové obdobie územného plánu mesta) k.ú. Šahy 1. doplnenie súboru rodinných domov „Psí vrch“ 2. polyfunkčná zástavba v CMZ 3. polyfunkčná zástavba v CMZ 4. bytové domy v lokalite nad ČOV 5. obytný súbor „Sever“ 6. priemyselná výroba 7. súbor rodinných domov Homok - západ (Malé kapustniská) 8,9,10 rodinné domy Homok - rozptyl 11. autobusová stanica 12. a,b, rozšírenie areálu autocampingu 13. a,b. rozšírenie Areálu zdravia 14. chovná stanica koní 15. areál drobnej výroby 105

16. priemyselný areál 17. rozšírenie jestvujúcej potravinárskej výroby 18. a,b, rozšírenie areálu poľnohospodárskej výroby Hanďaš 18. c, sociálne bývanie 19. rozšírenie jestvujúcej ČOV 20. ČOV v priemyselnom areáli 21. preložka cesty I/66 - obchvat mesta 22. rozšírenie mestského cintorína 23. rekreačno-športový areál 24. a,b, mestský lesopark k.ú. Preseľany 25. sústredená výstavba rodinných domov 26. komerčná vybavenosť 27. športové ihrisko 28. ČOV Preseľany 29. rozšírenie areálu Poľnohospodárskeho družstva Preseľany k.ú. Tešmák 30. sústredená výstavba rodinných domov 31. ČOV Tešmák 32. a,b,c, odľahčenie Olvárskeho potoka 33. rozšírenie areálu poľnohospodárskej výroby „Volnerova pustatina“ 34. lesná rekreačná zóna - vybavenosť 35. prístupová cesta k lesnej rekreačnej zóne

Lokality navrhovaných územných rezerv (s možnosťou využitia do r. 2015) k.ú. Šahy k.ú. Preseľany k.ú. Tešmák

36. priemyselná výroba, príp. sklady Sever 37. rozšírenie priemyselného areálu 38. sústredená výstavba rodinných domov 39. sústredená výstavba rodinných domov

Lokality, navrhované pre dlhodobejší výhľad (po roku 2015) k.ú. Šahy

40. a,b. komplexná výstavba novej mestskej štvrte 41. jazdecký areál - parkúr 42. výhľadová preložka cesty I/66 na nový hraničný priechod 43. výroba a výrobné služby Morotva 44. gravitačný vodojem II. tlakového pásma 45. rozšírenie železničnej trate (predĺženie koľajiska v železničnej stanici)

k.ú. Šahy, k.ú. Preseľany 46. zdvojkoľajnenie a smerové úpravy železničnej trate (traťový úsek Šahy - Čata) k.ú. Šahy, k.ú. Tešmák 47. železničná trať Šahy - Veľký Krtíš - Lučenec. (južnoslovenský železničný ťah podľa KURS II)

Lokality čís. 40 - 47 sú strategickou rezervou ďalšieho výhľadového rozvoja mesta a zariadení cestnej a železničnej dopravy po návrhovom období tohoto územného plánu.

106

13. Riešenie rozvoja mesta z hľadísk záujmov obrany štátu, civilnej obrany a požiarnej ochrany

Z hľadísk potrieb a záujmov obrany štátu neboli na riešenie územného rozvoja mesta kladené žiadne osobitné požiadavky. V sídle, ani v jeho katastrálnom území nie sú dislokované žiadne zariadenia MO SR. Návrhom preložky štátnej cesty I/66 mimo intenzívne zastavané územie mesta sa podmienky z hľadísk obrany štátu výrazne zlepšujú. Aj počas realizácie nových cestných trás zostane zachovaná funkčnosť jestvujúcich štátnych ciest I. a II. triedy. Mesto Šahy je pohraničným mestom. Južným okrajom svojho katastra hraničí s Maďarskou republikou. V mestskej časti Homok je na ceste I/66 umiestnený cestný hraničný priechod I. triedy (bez obmedzení). V meste je dislokovaný útvar MV SR pre ochranu štátnych hraníc. Návrh rozvoja mesta vychádza zo súčasnej situácie a rešpektuje ju. Oddelenie ochrany štátnych hraníc zostáva dlhodobo umiestnené v súčasnom areáli pri Berneckej ceste. V návrhu územného plánu mesta sa vytvárajú priestorové predpoklady a územno-technické podmienky pre výhľadové premiestnenie cestného hraničného priechodu a na vytvorenie železničného hraničného priechodu. V meste nie sú okrem štandardných evidované žiadne osobitné zariadenia civilnej obrany, ktoré by podliehali zvláštnemu režimu alebo osobitným požiadavkám, ktoré by bolo potrebné v ÚPD zohľadňovať. V zmysle prílohy čís. 2 vyhlášky čís. 377/1992 Z.z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška čís. 84/1976 o ÚPP a ÚPD sa na úrovni územného plánu mesta (ÚPN-O) samostatná doložka CO nespracováva. Ukrytie obyvateľstva bude potrebné zabezpečiť v zmysle zákona NR SR čís. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva a podľa vyhlášky MV SR čís. 297/1994 Z.z. o stavebno - technických požiadavkách na stavby a technických podmienkach zariadení vzhľadom na požiadavky CO. V rámci mesta bude potrebné kapacitne zabezpečiť ukrytie pre 100 % plánovaného počtu obyvateľov, z toho pre 70 % dospelého obyvateľstva v havarijných úkrytoch, pre ostatných v úkrytoch, budovaných svojpomocou. Ukrytie zamestnancov riešiť starostlivosťou zamestnávateľov (právnických a fyzických osôb) v zmysle § 16, ods.1, písm. e cit. zákona. Ukrytie žiactva škôl zabezpečiť na 100 % počtu detí a zamestnancov škôl. Splnenie ochranných vlastností stavieb zabezpečovať dodržaním ochranného súčiniteľa stavby Ko - 100. Havarijné úkryty je potrebné navrhovať najmä do miest najväčšieho sústredia osôb, ktorým treba zabezpečiť ukrytie v max. dobehovej vzdialenosti do 500 m. Podrobné urbanistické riešenie (umiestnenie zariadení, ich kapacity) musí byť riešené doložkou CO, ktorá bude súčasťou podrobnejšej dokumentácie ÚPN-Z, spracovávanej pre jednotlivé funkčné zóny alebo miestne sústredenú výstavbu. 107

Mesto je sídlom verejného požiarneho útvaru. Jeho účelové zariadenie je v dobrom stavebnotechnickom stave a je vhodne lokalizované na severnom okraji mesta, pri štátnej ceste III/0661 Šahy Plášťovce. Areál má dostatočnú kapacitu pre súčasné potreby i pre výhľadový rozvoj, s disponibilnými možnosťami jeho prípadného rozšírenia. Jeho umiestnenie sa dopravnou koncepciou navrhovaného rozvoja mesta (okružná mestská komunikácia, preložka cesty I/66) z hľadísk operatívnosti požiarneho zásahu podstatne zlepšuje. Na Kapitulskej ulici (pri odbočke z Hontianskej cesty pri moste) sa navrhuje zriadenie stáleho odberného miesta požiarnej vody z vodného toku (rieka Ipeľ). Požiadavky zákona čís. 126/1985 Zb. o požiarnej ochrane sa z hľadísk nárokov na požiarnu bezpečnosť stavieb pri návrhu územného rozvoja mesta primerane zohľadňujú.

14. Stratégia rozvoja mesta a etapizácia výstavby

Koncepcia územného a urbanistického rozvoja mesta bola spracovávaná so zámerom, aby o stratégii rozvoja mesta, tempe a spôsoboch jeho rozvoja a o postupe jeho výstavby podľa jednotlivých rozvojových lokalít mohlo vždy a s maximálnou zodpovednosťou rozhodovať najmä mesto, resp. jeho volení zástupcovia v orgánoch mestskej samosprávy vždy na základe konkrétnych potrieb, časových podmienok a možností mesta, a aby územný plán bol pre toto rozhodovanie kvalifikovaným podkladom. Preto je v jeho riešení ako záväzná stanovená iba koncepcia územného rozvoja do návrhového roku 2015 a rámcovo i koncepcia ďalšieho výhľadového rozvoja mesta s tým, že o konkrétnom poradí, postupe a vzájomnej nadväznosti či súbežnosti jednotlivých urbanistických operácií budú vždy rozhodovať mestské orgány. Územný plán nie je spracovaný vo forme časovo a polohovo určeného programu výstavby, ale ako koncepcia dlhodobého územného rozvoja mesta, ktorú bude mesto podľa svojich potrieb a možností postupne napĺňať. Územný plán je základným dokumentom, ktorý určuje a územne definuje štruktúru mesta, štruktúru krajiny a ich historickú kontinuitu. Nesmie preto podliehať krátkodobým vplyvom, preferovaniu okamžite vyhovujúcich riešení a ani nadradzovaniu lokálnych potrieb harmonickému usporiadaniu celku.

Systém reštrukturalizácie sídla a rozvoj výstavby v návrhovom období územného plánu je vo všetkých funkčných zložkách mestskej štruktúry riešený tak, aby počas celého návrhového obdobia až do roku 2015 umožnil plynulý a primeraný rozvoj mesta na reálnych smeroch rozvoja a v jeho zastavanom území. Zo strategických hľadísk sa doporučuje organizovať územnú prípravu rozvoja mesta tak, aby sa popri menších aktivitách permanentne pripravovali postupné možnosti realizovania rozsiahlejších zámerov podľa jednotlivých územných lokalít a funkčných subcelkov. Rekonštrukcia, revalorizácia a prestavba ťažiskových priestorov mesta by mala byť činnosťou uvážlivou a skôr pomalšou, naopak, rýchlejšie sú realizovateľné monofunkčné zámery v okrajových častiach mesta (severný rozvoj, rodinné domy na Homoku, sociálna výstavba bytov a pod.). Súbežne s obytnou výstavbou a výstavbou vybavenosti je treba vytvárať územné predpoklady aj pre postupnú realizáciu priemyselnej zóny, pre rekultiváciu prírodného prostredia a rozširovania škály ponuky blízkych rekreačných príležitostí. Zabezpečovanie rozvoja technickej a dopravnej vybavenosti je činnosťou najmä sústavnou.

15. Návrh na spracovanie podrobnejšej územnoplánovacej dokumentácie Podrobnejšou (zonálnou) územnoplánovacou dokumentáciou bude potrebné riešiť najmä: - prestavbové priestory centrálnej mestskej zóny medzi Hlavným námestím, ulicou Janka Kráľa, Tabáňskou ulicou a Mlynskou ulicou - severné rozšírenie obytného súboru Tabáň II. (v lokalite pod ČOV) 108

- priestory obytnej zástavby na severovýchodnom okraji mesta - rozšírenie lokality sústredenej výstavby rodinných domov Psí vrch (pri Kalvárii) - lokalitu sústredenej výstavby rodinných domov v Preseľanoch - lokalitu sústredenej výstavby rodinných domov v Tešmáku - lokality sústredenej výstavby rodinných domov Homok - Malé Kapustniská a Homok - pri autokempingu

- priemyselnú zónu pri Kovomonte - územie medzi Hontianskou cestou, železničnou ulicou, železničnou traťou a Lesnou ulicou, vrátane novej autobusovej stanice - na sanáciu (ozdravnú prestavbu) navrhované územie Mlynskej, Petófiho, Sládkovičovej a Ružovej ulice, resp. Podzámockej ulice Okrem toho je potrebné (na základe rozpracovanej koncepcie Ipeľskej únie vypracovať komplexný návrh miestneho územného systému ekologickej stability. Osobitnou zonálnou dokumentáciou urbanisticko-krajinárskeho charakteru je potrebné riešiť územnú problematiku zriadenia mestského lesoparku. Koncepciu výhľadového západného rozvoja mesta doporučujeme v aktuálnom čase (cca po roku 2010) riešiť formou verejnej celoštátnej urbanisticko-architektonickej súťaže. Podobne je potrebné verejnou alebo užšou urbanisticko - architektonickou súťažou v aktuálnom čase (po vybudovaní preložky cesty I/66) riešiť koncepciu úprav Hlavného námestia.

109

Všeobecne záväzné nariadenie mestského zastupiteľstva o záväzných častiach územného plánu mesta Šahy (n á v r h )

Mestské zastupiteľstvo v Šahách dňa .................. 2002 schválilo Územný plán mesta Šahy, vypracovaný architektonickou kanceláriou ARKA, spol. s r.o. Košice, a podľa § 3 ods. 2, písm. ch a § 6, ods. 1 zákona SNR čís. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, v znení zákona NR SR čís. 284/1994 Z.z. a jeho neskorších doplnkov a zmien a v zmysle § 27, ods. 2 zákona čís. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona NR SR čís. 237/2000 Z.z. vydáva toto všeobecne záväzné nariadenie.

časť prvá Úvodné ustanovenia

článok 1 Účel všeobecne záväzného nariadenia

(1) Týmto všeobecne záväzným nariadením sa určujú záväzné časti územného plánu mesta Šahy. (2) Všeobecne záväzné nariadenie na základe územného plánu mesta stanovuje zásady priestorového usporiadania a funkčného využívania územia mesta a regulatívy územného rozvoja mesta, ktorými sa určujú podmienky a možnosti využívania územia, opatrenia v území a regulatívy umiestňovania stavieb. (3) Všeobecne záväzným nariadením sa zároveň vymedzujú prvky a štruktúra územného systému ekologickej stability, navrhované chránené územia a ochranné pásma, zastavané územie mesta a jeho mestských častí, stanovujú sa verejnoprospešné stavby na území mesta a určuje sa potreba spracovania podrobnejšej územnoplánovacej dokumentácie.

článok 2 110

Rozsah platnosti

(1) Všeobecne záväzné nariadenie sa vzťahuje na územie mesta Šahy, tvorené katastrálnym územím Šiah a katastrálnymi územiami k Šahám pričlenených mestských častí (pôvodných samostatných obcí) Preselian nad Ipľom a Tešmáku. (2) Platnosť Územného plánu mesta Šahy je všeobecne stanovená jeho návrhovým obdobím do konca roku 2015. Podľa § 30 stavebného zákona je však mesto povinné pravidelne, najmenej však raz za štyri roky posúdiť využiteľnosť územného plánu a rozhodnúť, či nie sú potrebné jeho zmeny alebo doplnky, alebo či nie je z dôvodu vyčerpania územných kapacít alebo zmeny podmienok potrebné obstarať nový územný plán mesta.

článok 3 Vymedzenie pojmov

(1)

Územie mesta tvoria jeho urbanizované a neurbanizované časti.

(2) Urbanizované časti mesta sú plochy zastavané alebo tie plochy, ktoré sú územným plánom určené na zastavanie. (3) Súčasťou urbanizovaného územia sú aj rezervné plochy, ktorých využitie sa predpokladá až po vyčerpaní plôch, navrhovaných na výstavbu. (4) Neurbanizované územie mesta tvoria všetky jeho ostatné plochy, ktoré sú stavebne využité iba v úzko limitovanom rozsahu, najmä pre zariadenia verejného dopravného a technického vybavenia. (5) Súčasťou neurbanizovaného územia mesta sú priestory a prvky územného systému ekologickej stability.

článok 4 Určenie záväzných častí územného plánu mesta

(1)

Záväznými časťami územného plánu mesta Šahy sú: (a) (b) (c) (d) (e) (f) (g) (h) (i) (j) (k) (h)

- zásady priestorového usporiadania mesta - koncepcia územného rozvoja mesta - regulatívy rozvoja mesta a funkčného využitia urbanizovaných a neurbanizovaných častí mesta - zásady a regulatívy verejného dopravného vybavenia - zásady a regulatívy verejného technického vybavenia - zásady a regulatívy zachovania kultúrno - historických hodnôt - zásady a regulatívy územného systému ekologickej stability, ochrany prírody a tvorby krajiny - zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie - určenie ochranných pásiem a chránených území - vymedzenie navrhovaného zastavaného územia mesta - určenie verejnoprospešných stavieb - stanovenie potreby vypracovania podrobnejšej územnoplánovej dokumentácie a podkladov

111

časť druhá Zásady priestorového usporiadania a koncepcia rozvoja mesta

Zásady

článok 5 priestorové ho usporiadania mesta

(1) Urbanizované územie mesta Šahy sa skladá zo zastavaných a pre zastavanie navrhovaných území Šiah, vrátane zástavby na Homoku a zo zastavaných a pre zastavanie navrhovaných území pričlenených obcí (mestských častí) Preseľany n. Ipľom a Tešmák. Urbanizovanými územiami mimo súvisle zastavaných území sú priestory navrhovanej priemyselnej zóny na západnom okraji Šiah (pri Kovomonte), zástavby býv. PD Hont a pri ňom a zástavby poľnohospodárskych výrobných areálov Hanďáš, Volnerova pustatina a Lipovec. (2)

Urbanizovanie územie mesta sa člení na: (a) - územie pre bývanie a pre občiansku vybavenosť (b) - územie so zmiešanými funkciami (c) - územie pre výrobu a pre podnikateľské aktivity (d) - územie pre športové využitie a pre rekreačné aktivity (e) - plochy verejných dopravných zariadení (f) - plochy a zariadenia verejného technického vybavenia (g) - plochy verejnej zelene v zastavanom území mesta (h) - územie so špecifickými funkciami alebo špecifickou vybavenosťou

(3) V neurbanizovanom území mesta sú územným plánom mesta osobitne vyčlenené plochy pre navrhovaný mestský lesopark, pre extenzívne verejné rekreačné využívanie v inundácii Ipľa medzi Preseľanmi, Šahami s Homokom a Tešmákom, pre lesnú rekreačnú zónu v údolí Olvárskeho potoka a pre individuálne rekreačné využívanie záhradkárskou formou vo viniciach na Viničnej stráni, v priestore nad Vínnymi lúkami pri Krupinici a nad ústím potoka Kamenec do Ipľa. Pre rekreačné využívanie sú určené i priestory býv. detského tábora pod Šomošom a v limitovanom rozsahu i plochy viníc pod Veľkým vrchom v k.úz. Tešmáku. (4) Okrem nich možno v neurbanizovanom území mesta umiestňovať len stavby pre verejnú dopravnú vybavenosť (štátne a účelové cesty, železnice, železničné vlečky) a pre verejnú technickú vybavenosť (vodovody a kanalizácia, elektrorozvody, spojové zariadenia, plynovody a produktovody), vrátane prvkov systému ochrany územia proti veľkým vodám.

článok 6 Koncepcia rozvoja mesta

(1) Koncepcia rozvoja mesta je formovaná so zohľadnením jeho urbánnej štruktúry, prírodných komponentov a územných a sociálno - ekonomických rozvojových predpokladov. (2) Dlhodobý urbanistický rozvoj mesta sa navrhuje ako koncentračno - polycentrický (viacsmerový), s časovým urmerňovaním urbanistického rozvoja do jednotlivých smerov a priestorov podľa reálneho tempa a možností jeho demografického, ekonomického a sociokultúrneho rozvoja. (3) V návrhovom období územného plánu je potrebné prednostne rozvíjať urbanistickú štruktúru mesta severným smerom, s rozvojom najmä obytnej a vybavenostnej zástavby do lokality „Horného honu“. (4) Nevyhnutná je permanentná ochrana urbanistickej štruktúry v historickom jadre mesta, ktoré je vzhľadom na jeho urbanistické a priestorové kvality vyhlásené za mestskú pamiatkovú zónu; 112

cieľavedomo ju rehabilitovať a citlivo ju doplniť novými formami zástavby najmä v priestoroch medzi ulicami Janka Kráľa a Mlynskou a na nábrežiach Ipľa. (5) Z intenzívne urbanizovaných priestorov mesta prednostne vymiestniť intenzívnu a rušivú tranzitnú automobilovú dopravu preložením štátnej cesty I/66 (E-77) Zvolen - Šahy za západný okraj súčasnej zástavby mesta. Zároveň rezervovať priestory a vytvárať podmienky pre výhľadové vymiestnenie tejto dopravnej trasy z intenzívne urbanizovaných priestorov na Homoku za železničnú trať a železničnú stanicu, vrátane premiestnenia cestného hraničného priechodu. (6) Významnejšu verejnú sociálnu a komerčnú vybavenosť je potrebné umiestňovať najmä v ťažiskových priestoroch mesta - v centrálnej mestskej zóne. (7) Pre aktivity priemyselnej výroby sa prvorado určuje reštrukturalizácia a doplnenie súčasnej priemyselnej zóny na severnom okraji zastavaného územia mesta, a v novonavrhovanej priemyselnej zóne na západnom okraji mesta (pri Kovomonte). Tieto zóny sú koncipované vo forme priemyselných parkov. (8) Mestskú časť Homok je potrebné reštrukturalizovať, urbanisticky a funkčne nevhodnú zástavbu sanovať a zástavbu na voľných plochách dokompletizovať. Na reštrukturalizovaných plochách prednostne umiestňovať komunálnu a drobnú výrobu a zariadenia pre výrobné služby. (9) Rozvoj pričlenených obcí Preseľany n. Ipľom a Tešmák regulovať spôsobom prirodzenej obnovy a sanačnej prestavby a vhodným doplnením nízkopodlažnej obytnej zástavby udržiavať súčasný stav ich obývanosti pri zachovaní ich lokálne špecifického charakteru. Časť ich pôvodnej zástavby uvažovať pre tzv. druhé bývanie. (10) Pre koncentrovanú poľnohospodársku výrobu je potrebné prednostne využiť jestvujúce areály PD v Preseľanoch n. Ipľom a v Tešmáku. Areál PD Hont Šahy je navrhnutý na dožitie. Ako rozvojové sa navrhujú areály Hanďáš a Volnerova pustatina. (11) Priestory inundácií, prieliahajúce k toku Ipľa, je potrebné prednostne využívať pre extenzívne rekreačné aktivity a formovať ich v rozsahu od Tešmáku po ústie Krupinice ako mestskú krajinnú štruktúru. Na západnom okraji mesta cieľavedomo budovať mestský lesopark ako prírodnú zónu urbánnej štruktúry mesta so sporadickými rekreačnými aktivitami. (12) Po návrhovom období územného plánu sa uvažuje s ďalším rozvojom mesta na ľavom brehu Ipľa až k železničnej trati Zvolen - Šahy tak, aby cieľovým výhľadom urbánnej štruktúry bola dôsledne koncentrická forma mesta s historickým jadrom v ťažisku jeho zástavby. (13) Pre ochranu území očakávaného výhľadového rozvoja mesta pred nežiadúcimi stavebnými zásahmi je potrebné vyhlásiť účelovú stavebnú uzáveru v priestore medzi Ipľom a železničnou traťou a na území navrhovaného výhľadového premiestnenia cestného hraničného priechodu za železničnou stanicou, vrátane trasy preložky cesty I/66.

časť tretia Regulácia rozvoja mesta a prípustnosti využitia jeho územia

článok 7 Regulatívy funkčného využitia územia

(1) Návrhovaným urbanistickým riešením sa má v zastavanom (urbanizovanom) území dosiahnuť principiálne funkčné zónovanie mesta a hierarchizované usporiadanie jeho štruktúry, so snahou o 113

vylúčenie, alebo aspoň minimalizovanie prevádzkovo - funkčných konfliktov a vzájomných negatívnych ovplyvnení. (2) Pre praktické dosiahnutie zámerov urbanistickej koncepcie sa v územnom pláne mesta stanovuje regulácia funkčného využitia plôch. Ňou sa určuje prípustnosť funkčného využitia (zástavby) jednotlivých území, ktorá je záväzným regulatívom pri plánovaní výstavby a pri rozhodovaní o prípustnosti jednotlivých stavieb. (3) Reguláciou funkčného využitia sa definuje a špecifikuje funkcia každého konkrétneho územia v organizme mesta, zároveň sa ňou lokálne stanovuje prípustnosť druhu zástavby formou prípustných a výnimočne prípustných objektov a funkcií tak, ako sú uvedené v textovej a výkresovej časti územného plánu mesta. (4) Podľa konkrétnej funkčnej špecifiky sa pre mesto Šahy stanovuje nasledovný systém regulácie prípustného funkčného využitia plôch (s ich kódovým označením): I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. XIII.

územie čistého bývania mestského typu nízkopodlažného územie čistého bývania mestského typy viacpodlažného územie bývania vidieckeho typu zmiešané mestské územie (s polyfunkčnou zástavbou) zmiešané územie centrálne územie základnej a vyššej občianskej vybavenosti územie špecifickej vybavenosti územie drobnej výroby, živností a služieb alt. s prípustnou obytnou funkciou územie priemyselnej výroby a skladov územie koncentrovanej poľnohospodárskej výroby územie koncentrovanej športovej vybavenosti územie koncentrovaných rekreačných aktivít územie záhradkárskych a špecifických aktivít

Bm Bm Bv Zm Zc Vo Vš Dv(b) Pv Po Š R Z

(5) Okrem regulačných kódov, ktorými sa stanovuje funkčná a stavebná prípustnosť územného využitia, sa územným plánom navrhuje aj lokálne prípustná intenzita zastavanosti, ktorá je udaná percentuálne ako pomer zastavanej plochy k celkovej ploche pozemku a prípustná výška zástavby, uvedená v maximálnom doporučovanom počte nadzemných podlaží. Podrobnosti regulácie sú uvedené v textovej a výkresovej časti územného plánu mesta. (6) V neurbanizovanom území mesta sa stanovujú tieto zóny prípustnosti funkčného využitia: A. zóna produkčného lesného hospodárstva B. zóna intenzívneho poľnohospodárstva C. zóna prímestskej krajiny s extenzívnym rekreačným využívanim D. ekostabilizačná zóna (zóna chránenej krajiny)

L P K E

(7) Zóny v neurbanizovanom území mesta je prípustné využívať iba v rozsahu ich deklarovanej funkcie. Povoľuje sa v nich iba umiestňovanie stavieb a zariadení verejnej dopravnej a technickej vybavenosti, vrátane stavieb a zariadení pre ochranu územia pred veľkými vodami. V územným plánom osobitne vymedzených polohách možno výnimočne umiestňovať len zariadenia, súvisiace s hlavnou funkciou zóny (pre poľnohospodársku a lesnú výrobu a pre extenzívne rekreačné aktivity), ojedinele i nevyhnutnej špecifickej vybavenosti. (8) V ekostabilizačnej zóne sa nesmú umiestňovať žiadne také zariadenia alebo vykonávať také úpravy a činnosti, ktoré by mali negatívny vplyv na dosiahnutú ekologickú stabilitu územia, alebo by neboli v súlade s podmienkami ochrany prírody a krajiny. (9) Regulatívy prípustného funkčného využívania územia a prípustnej intenzity jeho zastavanosti je v územnom a stavebnom konaní a pri povoľovaní zmien vo využívaní stavieb nevyhnutné rešpektovať. 114

článok 8 Zásady a regulatívy verejného dopravného vybavenia

(1) Verejné dopravné vybavenie zabezpečuje funkciu dopravnej obsluhy územia. Pozostáva zo stavieb a zariadení pre cestnú dopravu a stavieb a zariadení pre železničnú dopravu. (2) Stavby pre verejnú cestnú dopravu tvoria štátne cesty, miestne (mestské) zberné, obslužné a prístupové komunikácie a účelové miestne komunikácie, cyklistické komunikácie, komunikácie, vyhradené pre peších a verejné odstavné a parkovacie plochy automobilovej dopravy. (3) Územným plánom mesta sa polohovo stabilizuje trasa preložky štátnej cesty I/66 (Zvolen Šahy) ako rýchlostnej cesty mimo invenzívne zastavané územie mesta, vrátane jej výhľadového prevedenia za železničnú trať a územnej rezervy pre jej možné rozšírenie na štvorpruhovú rýchlostnú cestu. (4) Štátnou cestou v prieťahu mestom výhľadovo zostáva cesta II/527 (Šahy - Veľký Krtíš) v revidovanej trase a cez Preseľany n. Ipľom prechádzajúca cesta III/5108. (5) Územným plánom je stanovená diferenciácia mestských komunikácií podľa funkčných tried a kategórií, zodpovedajúcich očakávaným dopravným zaťaženiam a technickým možnostiam územia. (6) Systém vnútromestských zberných komunikácií sa dokompletuje predĺžením Thuróczyho ulice cez novonavrhovanú zástavbu na severe mesta k ceste na Plášťovce. (7) Verejné parkoviská a odstavné plochy je potrebné zriadiť najmä v priestoroch koncentrovaných aktivít vybavenosti v centre mesta, pri novom prístupe k cintorínu a v nástupnom priestore priemyselnej zóny. (8) V priestoroch námestia B. Bartóka, Rotaridesovej ulice a spojky k Hlavnému námestiu za býv. hotelom Blankyt sa zriadi pešia zóna. (9) Z priestorov Hlavného námestia sa vymiestňuje autobusová stanica. Novo sa umiestni do priestorov navrhovaného dopravného terminálu pri železničnej stanici. (10) Na území mesta bude prevádzkovaná hromadná autobusová doprava, ktorá bude dopravne obsluhovať i mestské časti Preseľany n. Ipľom a Tešmák. (11) Po premiestnení cesty I/66 a cestného hraničného priechodu sa súčasné trasy Berneckej a Hontianskej cesty využijú pre lokálny cezhraničný styk. (12) Územným plánom sa navrhuje a rieši možnosť obnovenia železničného prepojenia v úseku Šahy - Drégelypalánk a tým i železničného prepojenia SR - MR a obnovenia súvislej historickej Poiplianskej železnice. (13) Pre výhľadové zámery železničnej dopravy sa rezervujú priestory pre elektrifikáciu železničnej trate Zvolen - Šahy - Čata a pre zdvojkoľajnenie traťového úseku Šahy - Čata. Strategická územná rezerva sa vymedzuje pre možné výhľadové železničné prepojenie Šahy - Veľký Krtíš v rámci súvislého južnoslovenského železničného ťahu Bratislava - Nové Zámky - Lučenec. (14) Rieši sa možnosť zavlečkovania navrhovanej priemyselnej zóny pri Kovomonte zo železničnej stanice Tupá. (15) Všetky stavby pre verejné dopravné vybavenie sú v zmysle stavebného zákona zaradené do verejnoprospešných stavieb.

115

Zásady

článok 9 a regulatívy verejného technického vybavenia

(1) Verejné technické vybavenie tvoria zariadenia pre zásobovanie vodou a odkanalizovanie, pre zásobovanie elektrickou energiou, pre zásobovanie plynom, verejných spojových zariadení a pre zásobovanie teplom a teplou úžitkovou vodou. Súčasťou verejného technického vybavenia sú i stavby a zariadenia na vodných tokoch, stavby na ochranu územia proti veľkým vodám a na odčerpávanie vnútorných vôd. (2) Pri územnom rozvoji mesta je nevyhnutné rešpektovať všetky katastrálnym územím prechádzajúce nadradené zariadenia verejného technického vybavenia, vrátane trás diaľkového ropovodu, plánovaného diaľkového prevodu pitnej vody (prepojenia vodárenských sústav), diaľkových zariadení spojov a ochranných opatrení na vodných tokoch. (3) Na preloženie do systémového koridoru na severnom okraji mesta sa navrhujú diaľkové i lokálne elektrovody, ktoré doposiaľ rušivo vedú zastavaným územím mesta. Pre výhľadové premiestnenie časti okružného elektrovedenia sa v územnom pláne rezervuje koridor na západnom okraji mesta, súbežne s tokom Krupinice a telesom železničnej trate Zvolen - Šahy. (4) Na odkanalizovanie s napojením na ČOV Šahy sa navrhuje zástavba na Homoku. Preseľany n. Ipľom, Tešmák a priemyselná zóna pri Kovomonte budú mať vlastné kanalizačné systémy so samostatnými ČOV. Mestskú ČOV v Šahách je potrebné intenzifikovať. (5) Preseľany n. Ipľom a navrhovanú priemyselnú zónu je potrebné napojiť na mestský systém zásobovania pitnou vodou. Pre výhľadové potreby zásobovania vodou sa na Studenom vrchu rezervuje priestor pre umiestnenie vodojemu pre II. tlakové pásmo. (6)

Mestská časť Preseľany n. Ipľom sa napojí na mestský systém zásobovania plynom.

(7) V súlade s koncepciou protipovodňových opatrení a potrebami rozvoja mesta sa doplní systém ochrany mesta a jeho mestských častí proti veľkým vodám. (8) Ako súčasť vodohospodárskych a protipovodňových opatrení sa urobí odľahčenie Olvárskeho potoka a jeho úpravy v zastavanom území Tešmáku, úpravy Nemeckého potoka na Homoku, úpravy na Seleckom potoku a na potoku Kamenec v dotyku s Preseľanmi n. Ipľom. (9) Všetky stavby pre verejné technické vybavenie sú v zmysle stavebného zákona zaradené do verejnoprospešných stavieb.

článok 10 Zásady a regulatívy zachovania kultúrno - historických hodnôt

(1) Historické jadro mesta Šahy je, vďaka svojim urbanistickým, architektonickým a výtvarným kvalitám, podľa § 6 ods. 1 zákona SNR čís. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti vyhlásené za mestskú pamiatkovú zónu. Účelom pamiatkovej ochrany je zachovanie a zveľadenie týchto hodnôt a ochrana historického prostredia mesta. (2) Územie mestskej pamiatkovej zóny je vymedzené jej hranicami a hranicami jej ochranného pásma. Ich presný opis je uvedený v dokumentácii pamiatkovej zóny a orientačne sú vyznačené v územnom pláne mesta. (3)

Predmetom ochrany v mestskej pamiatkovej zóne je najmä: - pôdorys historického urbanistického celku s jeho uličnými priestormi a jeho 116

kompozíciou - chrakter zástavby v stavebných blokoch i jednotlivých objektov uličnej zástavby - zachovanie dominujúceho priestorového pôsobenia veží kostolov, kláštorného komplexu a strešnej krajiny historického jdra mesta, vrátane Mlynskej a Ružovej ulice - zachovanie priestorovej kompozície mesta, výškové usporiadanie a spojenie mesta s okolím - zachovanie hodnotnej zelene a výtvarnej výzdoby mesta - ochrana historického stavebného fondu mesta, t.j. objektov, zapísaných v Ústrednom zozname nehnuteľných kultúrno - historických pamiatok, objektov, navrhnutých na zápis do tohoto zoznamu a ostatných objektov, dotvárajúcich prostredie pamiatkovej zóny (4) Reguláciu funkčného využitia územia a podmienok výstavby v mestskej pamiatkovej zóne stanovuje podrobnejšia územnoplánovacia dokumentácia - regulačný plán centrálnej zóny mesta Šahy. (5) Všetky urbanistické a stavebné zámery v mestskej pamiatkovej zóne podliehajú preskúmaniu, stanoveniu podmienok, schváleniu a dozoru regionálneho pracoviska Pamiatkového ústavu.

článok 11 Regulatívy územného systému ekologickej stability a ochrany prírody a krajiny

(1) Na zachovanie, ochranu a zveľadenie biologických, hospodárskych, rekreačných a estetických hodnôt prírody a krajiny, na zachovanie a zvýšenie ekologickej stability územia a jeho biodiverzity je na katastrálnych územiach mesta Šahy koncipovaný územný systém ekologickej stability. (2) Územný systém ekologickej stability pozostáva z navzájom previazaných a systémovo spolupôsobiacich nadregionálnych, regionálnych a lokálnych prvkov - biocentier, biokoridorov a interakčných plôch, ktoré sú buď reálne (jestvujúce) alebo potenciálne (navrhované). (3) Prvky a štruktúry územného systému ekologickej stability sú (budú) podrobne vymedzené návrhom regionálneho (R-ÚSES) územného systému a miestneho (M-ÚSES) územného systému ekologickej stability. Orientačne sú vymedzené v dokumentácii územného plánu mesta. (4) Na územiach biocentier a biokoridorov, vymedzených v rámci územného systému ekologickej stability, je treba vytvárať podmienky pre ich dôslednú ekologickú ochranu a opatrenia na udržanie a zvýšenie ich ekologickej stability, na vytvorenie diverzifikovaného biologického prostredia a na odstránenie bariér. (5) V biocentrách a na územiach s dosahom na biocentrá sa nesmú vykonávať činnosti, ktoré môžu viesť k zníženiu ich ekologickej stability. Osobitne je dôležité dbať, aby sa neznečisťovalo ich územie, voda a ovzdušie, nesmie sa ničiť alebo obmedzovať vegetácia a rušiť fauna a ostané prírodniny. (6) Súčasťou biocentier sú aj územia, vyhlásené za chránené, alebo pripravované na legislatívnu ochranu v zmysle zákona NR SR čís. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny: - chránená krajinná oblasť (CHKO) Poiplie - prírodná pamiatka (PP) Veľká piesková duna - chránený areál (CHA) Malé a Veľké jazierko 117

- prírodná rezervácia (PR) Mokraď pri Tešmáku - prírodná rzervácia (PR) Surdocké lúky - chránené územie (CHÚ) Čierne (Ratajské) jazierko všetky v katastrálnom území Tešmáku, a - prírodná pamiatka (PP) Zlepencová terasa v katastrálnom území Šiah (7) Štruktúru ekosystému a ochranu prírody a tvorbu krajiny je potrebné trvalo zosúlaďovať s koncepciou ochrany a využívania národného parku Dunaj - Ipeľ v MR. (8) Pre zvýšenie ekologickej stability územia sa územným plánom mesta navrhujú tieto ekostabilizačné opatrenia: - zriadenie mestského lesoparku a jeho prepojenie s nadregionálnym biokoridorom Poiplia - revitalizácia mokradí, jazierok a ostatných plôch v CHKO Poiplie pri Tešmáku, priestorov regionálneho biocentra nad a pod ústím Štiavnice do Ipľa s prepojením a revitalizáciou Devánovho meandra, obnova Seleckého potoka na Silberských (Dolných) lúkach a obnova pôvodného toku Mlynského potoka pod Zlepencovou terasou

- zatrávnenie pôvodných zaplavovaných lúk v inundácii Ipľa - Silberských lúk medzi Šahami a Tešmákom, Silberských (Dolných) lúk pri Krupinici a Veľkého pasienku pri Homoku - zriadenie produkčných sadov na úpätí Studeného vrchu v dotyku s nízkopodlažnou mestskou zástavbou (10) Všetky prvky územného systému ekologickej stability a navrhnuté ekostabilizačné opatrenia sú v zmysle stavebného zákona verejnoprospešnými stavbami.

článok 12 Zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie

(1) Územným plánom sa navrhuje a rieši komplexné zabezpečenie mesta a jeho mestských častí verejným vodovodom, verejnou splaškovou kanalizáciou, elektrickou energiou a ich plynofikácia. (2) Navrhuje sa intenzifikácia jestvujúcej ČOV tak, aby kapacitne postačovala aj pre návrhové potreby rastu mesta do roku 2015, vrátane odkanalizovania miestnej časti Homok. Mestské časti Preseľany n. Ipľom a Tešmák a navrhovaná priemyselná zóna pri Kovomonte budú vybavené samostatnými ČOV. (3) Pre zabezpečenie výhľadových potrieb mesta po roku 2015 sa územným plánom rezervuje priestor pre umiestnenie vodojemu II. tlakového pásma. (4) Dobudovaním plynofikácie vo všetkých častiach mesta sa vytvoria podmienky pre postupné vylúčenie lokálnych kúrenísk na báze spaľovania pevných palív a ich prevedenie na ušľachtilé palivá. Sídliskové kotolne „Sever“ a „Tabáň“ budú plynofikované. (5) Dôsledným funkčným zónovaním sa obmedzujú až vylučujú negatívne vplyvy výrobných aktivít a dopravy na obytné zóny mesta. (6) Navrhovanou preložkou cesty I/66 na západný okraj mesta a výhľadovo až za železničnú trať sa v meste zníži dopravné zaťaženie a obmedzí sa hluk z automobilovej dopravy, čím sa vytvoria podmienky pre skvalitnenie obytného prostredia. (7) Pre zníženie dopravného zaťaženia v obytných súboroch sa navrhuje zokruhovanie Thuróczyho ulice a diverzné uličné prepojenie popri športovom areáli v severnej časti mesta. 118

(8) Z terajšej okrajovej časti mesta sa vylučuje veľkokapacitné zariadenie poľnohospodárskej výroby (PD Hont) s negatívnym dosahom na obytnú zónu. (9) Zriadením mestského lesoparku a zatrávnením orných pôd v inundácii Ipľa v dotyku s mestskou zástavbou sa vytvoria podmienky zlepšenia životného a obytného prostredia v meste, situovanom v intenzívne obrábanej poľnohospodárskej krajine. (10) Na odstránenie vplyvu veternej erózie zo svahov Studeného vrchu na obytnú zónu mesta sa na východnom okraji mestskej zástavby navrhuje zriadenie produkčných sadov. (11) Komunálny odpad zo všetkých častí mesta sa bude organizovane zbierať a uskladňovať na mestskej skládke „Nový Dvor“ v kat. úz. Vyškoviec n. Ipľom. Postupne sa predpokladá separácia odpadov. (12)

Už nepoužívaná skládka komunálneho odpadu v kat. úz. Preselian n. Ipľom bude sanovaná.

časť štvrtá Chránené územia a ochranné pásma

článok 13

(1) :

Na území Šiah sú vyhlásené, resp. na legislatívnu ochranu navrhované tieto chránené územia

- územie Mestskej pamiatkovej zóny (PZ) Šahy (s ochranným pásmom), podľa návrhu Pamiatkového ústavu; bolo vyhlásené vyhláškou Okresného úradu Levice čís. 1/1993 - územie Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Poiplie; návrh na vyhlásenie v roku 1997 vypracovala Slovenská agentúra životného prostredia Banská Bystrica - centrum ochrany prírody. Súčasťou CHKO Poiplie sú maloplošné chránené územia Veľká piesková duna (PP), Malé a Veľké jazierko (PR), Mokraď pri Tešmáku (PR) a Surdocké lúky (PR). - maloplošné chránené územia Zlepencová terasa (PP) v kat. úz. Šahy a Čierne (Ratajské) jazierko (CHÚ) v kat. úz. Tešmák sú na legislatívnu ochranu navrhované (2) Do severozápadnej časti kat.úz. Šiah zasahuje ochranné pásmo prírodných liečivých zdrojov (kúpeľné miesto Dudince, zdroje prírodných minerálnych vôd Santovka a Slatina), ktoré je vyhlásené Ministrerstvom zdravotníctva SR podľa podkladov Štátneho inšpektorátu kúpeľov a žriediel. (3) Na území Šiah sa uplatňujú nasledovné ochranné pásma, vychádzajúce zo všetobecne platných predpisov: - železničná trať čís. 153 - 60 metrov obojstranne od osi koľaje, resp. od osi krajnej koľaje, najmenej však 30 metrov od hraníc obvodu dráhy (podľa zákona o dráhach) - železničné vlečky 30 metrov od osi krajnej koľaje obojstranne - štátne cesty I. a II. triedy - 25 metrov od osi vozovky, resp. krajného jazdného pruhu - štátne cesty III. triedy - 18 metrov od osi vozovky obojstranne - miestne komunikácie II. triedy - 15 metrov od osi vozovky obojstranne (ochranné pásma ciest vyplývajú z vyhlášky čís. 136/61 Zb.) - vzdušné elektrické vedenia 400 kV - 25 metrov od krajného vodiča obojstranne - vzdušné elektrické vedenia 22 kV - 10 metrov od krajného vodiča obojstranne (ochranné pásma vyplývajú z vládneho nariadenia čís. 80/57 Zb.) - STL plynovody v nezastavanom území - 10 metrov od osi vedenia obojstranne - VTL a VVTL plynovody do O 300 mm - 30 metrov od osi vedenia obojstranne 119

(ochranné pásma vyplývajú z vyhlášky FMPE čís. 175/75 Zb.) - diaľkovody (trasy ropovodu) - 150 metrov od krajného vedenia obojstranne (vyplýva zo STN čís. 65 0204) - ochranné pásma vodných zdrojov a vodárenských zariadení - 100 metrov od zdroja (ak nie je osobitne určené inak) - ochranné pásma čistiarní odpadových vôd - 200 metrov po smere prevládajúcich vetrov, 100 metrov proti smeru prevládajúcich vetrov - ochranné pásma cintorínov - 50 metrov v sídle s verejným vodovodom, 100 metrov v sídle bez verejného vodovodu. Ochranné pásma hospodárskych dvorov Roľníckych družstiev a Štátnych majetkov sa určujú podľa počtu a druhu ustajnených zvierat. Vzhľadom na súčasný stav v poľnohospodárskej výrobe sú ochranné pásma uvažované vo vzdialenostiach 200, resp. 100 metrov od oplotení jednotlivých poľnohospodárskych výrobných areálov. (4) Všetky chránené územia a ochranné pásma sú orientačne zakreslené do výkresovej časti územného plánu mesta.

časť piata Zastavané územie mesta

článok 14 Návrh na úpravy a rozšírenie zastavaného územia

(1) Návrhom úprav a rozšírenia zastavaného územia mesta sa sleduje zásada zahrnúť do zastavaného územia všetky koncentrované urbánne aktivity a potreba zabezpečiť primeraný rozsah návrhu zastavaného územia pre uspokojenie aktuálnych a očakávaných potrieb rozvoja mesta a pre zabezpečenie všetkých jeho funkcií. (2)

Zastavané územie Šiah (v katastrálnom území Šahy) sa navrhuje rozšíriť takto: - zo severozápadnej strany o plochu rozšírenia mestského cinatorína, nástupu do cintorína a navrhovaného rozšírenia priemyselného areálu pri ulici SNP - zo severnej a severovýchodnej strany o plochy navrhovanej severnej expanzie mesta obytnou a vybavenostnou zástavbou - z juhovýchodnej strany o navrhované doplnenie nízkopodlažnej zástavby rodinných domov v lokalite Psí vrch, vrátane Kalvárie - v mestskej časti Homok o lokality navrhovanej výstavby rodinných domov Malé kapustniská a pri autokempingu až po cestný hraničný priechod

(3) V katastrálnom území Preselian nad Ipľom sa zastavané územie navrhuje rozšíriť o cintorín, o navrhované športové plochy, o lokalitu navrhovanej výstavby rodinných domov a o celý areál Poľnohospodárskeho družstva, vrátane jestvujúcich rodinných domov na ľavom brehu potoka Kamenec a navrhovanú ČOV. (4) V katastrálnom území Tešmáku sa zastavané územie navrhuje rozšíriť o lokalitu navrhovanej výstavby rodinných domov a o celý areál Poľnohospodárskeho družstva a na jeho východnej strane o plochu jestvujúceho futbalového hriska, jestvujúci rodinný dom so záhradou pri cintoríne a o plochu miestneho cintorína (5) Mimo súvisle zastavaných území mesta tak po úpravách a rozšírení zostanú iba lokality priemyselnej zóny pri Kovomonte s čerpacou stanicou pohonných hmôt, areál PD Hont so sušičkou a mlynom a majere Hanďáš a Volnerova pustatina 120

(6) Pretože už v súčasnosti má mesto prakticky včerpané územné rezervy pre výstavbu v hraniciach svojho zastavaného územia, navrhuje sa pre získanie nových plôch na bytovú výstavbu a nevyhnutnú občiansku a technickú vybavenosť v náväznosti na zastavané územie mesta využiť Metodický pokyn MP SR čís. 8355/2000-620, a to tak v katastri Šiah (severný rozvoj obytnej zóny, Homok Psí vrch, rozšírenie cintorína), ako aj v mestských častiach Preseľany n. Ipľom a Tešmák (výstavba rodinných domov).

(7) Rozšírenie zastavaného územia mesta vo výhľadovom období územného plánu sa bude týkať celého proponovaného západného rozvoja mesta za Ipľom až po železničnú trať Šahy - Zvolen. (8) Všetky navrhované úpravy a rozšírenia zastavaného územia mesta sú zakreslené vo výkresoch komplexného urbanistického návrhu územného plánu mesta.

časť šiesta Ve r e j n o p r o s p e š n é s t a v b y článok 15

(1) Ako verejnoprospešné sa podľa ustanovení § 13 ods. 3, písm. b a ods. 4, písm.b stavebného zákona určujú nasledovné menovite uvedené stavby: (2)

Stavby pre sociálne bývanie: - stavby pre bývanie sociálne neprispôsobivých skupín obyvateľstva v lokalite Hanďáš, k.ú. Šahy - stavby pre bývanie sociálne odkázaných (mladé manželstvá, seniori, byty s regulovaným vybavenostným štandardom)

(3)

Stavby základnej a vyššej vybavenosti verejnoprospešného charakteru: (a) stavby pre školstvo a výchovu - zariadenia predškolskej výchovy, v území navrhovaného severného rozvoja mesta - nová Stredná priemyselná škola, v území západného rozvoja mesta (b) stavby pre telovýchovu a pre šport - viacúčelový a športovo - rekreačný areál v lokalite nad ČOV - verejný športový areál v mestskej časti Preseľany (c) stavby pre verejné rekreačné aktivity - dokompletovanie „Areálu zdravia“ na Homoku - vybudovanie nástupného priestoru lesnej rekreačnej zóny v Olvárskej doline - zriadenie verejného rekreačného priestoru v Preseľanoch, pri sútoku potoka Kamenec s Ipľom - vybudovanie verejného rekreačného priestoru v mestskom lesoparku/Pri studničke - zriadenie peších a cyklistických rekreačných trás v inundačnom území Ipľa, i s rekreačným vybavením na týchto trasách (d) cintoríny - rozšírenie mestského cintorína vrátane vytvorenia nového nástupného priestoru a prístupovej cesty k nemu

121

(e) zariadenia pre kultúru, pre verejné služby a pre verejnú správu - kultúrno/spoločenský dom na nároží ul. SNP a Mlynskej ulice - mestská tržnica a trhovisko vo vnútroblokovom priestore medzi ul. J.Kráľa a Mlynskou ulicou - dostavba Župného domu a priestoru pre verejnú správu na ul. J. Kráľa - centrum voľného času pre deti a mládež na predĺžení Mládežníckej ulice (4)

Verejná zeleň, ochranná zeleň a prvky územného systému ekologickej stability: - mestský lesopark na severozápade mesta a pozdĺž Ipľa až k Preseľanom - všetky prvky ochrannej a izolačnej zelene - všetky prvky nadregionálneho, regionálneho a miestneho územného systému ekologickej stability (ÚSES) - všetky navrhované ekostabilizačné opatrenia

(5)

Stavby pre verejnú dopravu a dopravné zariadenia verejnoprospešného charakteru : - preložka a úpravy štátnej cesty I/66, vrátan dlhodobých zámerov preložky a jej rozšírenia - výhľadové zriadenie nového cestného hraničného priechodu - rozšírenie a smerové úpravy železničných tratí, vrátane rozšírenia železničnej stanice - stavba železničného vlečkového systému v priemyselnej zóne - rezervný koridor pre výhľadovo možné zriadenie železničného prepojenia Šahy - Veľký Krtíš - všetky mestské komunikácie základného komunikačného systému - miestne zberné, prístupové a obslužné komunikácie v Šahách, Preseľanoch a Tešmáku - prístupová cesta k lesnej rekreačnej zóne v Olvárskej doline - všetky verejné záchytné a odstavné parkoviská - areál novej autobusovej stanice na Homoku, vrátane úprav predstaničného priestoru.

(6)

Zariadenia verejného technického vybavenia: - plochy pre rozšírenie ČOV Šahy a pre zriadenie nových ČOV v Preseľanoch, v Tešmáku a v priemyselnej zóne - plocha pre novonavrhovaný vodojem pre priemyselnú zónu - trasa prepojenia Západoslovenskej a Stredoslovenskej vodárenskej sústavy - odľahčenie Olvárskeho potoka v Tešmáku s úpravami jeho trasy - regulačné úpravy na potoku Kamenec a na Nemeckom potoku - regulačné úpravy na Krupinici a na Seleckom potoku - prepojenie Devánovho meandra (v k.úz. Preseľany) s tokom Ipľa - vybudovanie vodných zdrží na potoku Kamenec v Preseľanoch, výhľadovo i na Olvárskom potoku v k.úz. Tešmák.

Okrem toho sú do verejnoprospešných stavieb zaradené všetky navrhované miestne líniové vedenia verejného technického vybavenia a úpravy ich trás vrátane k ním príslušných trasových zariadení tak, ako sú uvedené vo výkresoch návrhu technického vybavenia, jednotná telekomunikačná sieť, verejné primárne rozvody elektrického prúdu, verejné elektrické osvetlenie a tepelné siete verejného rozvodu tepla a teplej úžitkovej vody. (7) Na všetky tu uvedené stavby a zariadenia sa primerane vzťahujú ustanovenia § 108 stavebného zákona o možnostiach vyvlastnenia alebo obmedzenia vlastníckych práv k pozemkom a stavbám z dôvodov verejného záujmu. (8) Všetky navrhované verejnoprospešné stavby sú orientačne zakreslené v územnom pláne mesta. 122

časť siedma U r č e n i e, p r e k t o r é č a s t i m e s t a j e p o t r e b n é o b s t a r a ť a schváliť podrobnejšiu územnoplánovaciu dokumentáciu

článok 16 (1) Podrobnejšou (zonálnou) územnoplánovacou dokumentáciou, vypracovanou podľa § 12 stavebného zákona, s podrobnosťami, stanovenými v § 13 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR čís. 55/2001 Z.z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii, je potrebné riešiť najmä : - prestavbové priestory centrálnej mestskej zóny medzi Hlavným námestím, ulicou Janka Kráľa, Tabáňskou ulicou a Mlynskou ulicou - severné rozšírenie obytného súboru Tabáň II. (v lokalite nad ČOV) - priestory obytnej zástavby na severovýchodnom okraji mesta - rozšírenie lokality sústredenej výstavby rodinných domov Psí vrch (pri Kalvárii) - lokalitu sústredenej výstavby rodinných domov v Preseľanoch - lokalitu sústredenej výstavby rodinných domov v Tešmáku - lokalitu sústredenej výstavby rodinných domov Homok - Malé Kapustniská a Homok pri autokempingu - priemyselnú zónu pri Kovomonte (navrhovaný priemyselný park) - územie medzi Hontianskou cestou , Železničnou ulicou, železničnou traťou a Lesnou ulicou, vrátane novej autobusovej stanice - na sanáciu (ozdravnú prestavbu) navrhované územie Mlynskej, Petófiho, Sládkovičovej a Ružovej ulice, resp. Podzámockej ulice. (2) Okrem toho je potrebné (na základe rozpracovanej koncepcie Ipeľskej únie) vypracovať komplexný Návrh miestneho územného systému ekologickej stability. (3) Osobitnou dokumentáciou urbanisticko - krajinárskeho charakteru je potrebné riešiť územnú a technickú problematiku zriadenia mestského lesoparku. (4) Koncepciu výhľadového západného rozvoja mesta sa v aktuálnom čase (cca po roku 2010) doporučuje riešiť formou verejnej urbanisticko - architektonickej súťaže. (5) Podobne je potrebné verejnou alebo užšou urbanisticko - architektonickou súťažou v aktuálnom čase (do vybudovania preložky cesty cesty I/66) riešiť koncepciu úprav Hlavného námestia.

časť ôsma Záverečné ustanovenia článok 17

(1) Schválený územný plán mesta je v celom rozsahu smerným a v častiach, určených týmto všeobecne záväzným nariadením, záväzným podkladom pre vypracovávanie a schvaľovanie ďalšej podrobnejšej územnoplánovacej dokumentácie a územnoplánova-cích podkladov, na územné rozhodovanie a na vypracovávanie dokumentácie stavieb. (2) Za dodržiavanie územného plánu mesta zodpovedá mesto Šahy, Mestský úrad Šahy, oddelenie výstavby a životného prostredia Mestského úradu Šahy a zákonom určený stavebný úrad.

123

(3) Autorský dozor nad dodržiavaním koncepcie územného plánu mesta vykonáva v zmysle zákona NR SR čís. 383/1997 Z.z. (autorský zákon) hlavný riešiteľ územného plánu mesta. (4) Územný plán možno meniť iba doplnkami alebo zmenami, ktoré musia byť vypracované podľa podmienok, určených stavebným zákonom a musia byť riadne prejednané a schválené Mestským zastupiteľstvom. (5) Kompletná dokumentácia územného plánu mesta Šahy je uložená na Mestskom úrade Šahy, na stavebnom úrade a na Krajskom úrade v Nitre - odbor životného prostredia.

článok 18

(1) Schválením územného plánu mesta a vydaním tohoto všeobecne záväzného nariadenia sa ruší platnosť Územného plánu sídelného útvaru (ÚPN-SÚ) Šahy, vypracovaného v roku 1980 a schváleného radou ONV Levice, vrátane jeho prehodnotenia z roku 1984. (2)

Všeobecne záväzné zariadenie nadobúda účinnosť dňa

2002.

JUDr. Ernest Z s o l n a y primátor mesta Šahy

Prílohou všeobecne záväzného nariadenia v tomto jeho vyhotovení je kópia (zmenšenina) návrhu priestorového usporiadania a funkčného využívania územia - výkresu čís.1 územného plánu mesta Šahy.

124