Špecifiká práce poradcov v systéme výchovného poradenstva pri zvládaní porúch učenia a správania sa ţiakov Mária Hucíková Diagnostické centrum, Bratislava
Úvod Poruchy učenia a správania sa ţiakov sú najčastejšími komplikáciami pri práci učiteľa na základnej škole. Je nútený meniť spôsob vyučovania, výkladu, opakovania a skúšania. Takíto ţiaci rušia pracovnú atmosféru hodiny a koncentráciu na preberaný problém. Výchovný poradca má vo svojej náplni práce aj poradenskú a supervíznu úlohu. To znamená, ţe je schopný poradiť kolegom učiteľom pri zvládaní aktuálneho problému konkrétneho ţiaka , skupiny ţiakov alebo triedy. A navyše by sa mal priebeţne informovať o účinnosti prijatých opatrení a zvolených postupov. Spolu s triednym učiteľom by mal úzko spolupracovať s rodinou problémového ţiaka.
1. Poruchy učenia Špecifické vývinové poruchy učenia sú charakteristické neschopnosťou ţiaka zvládnuť beţné tempo a poţiadavky vyučujúceho na beţnej štandardnej základnej alebo inej škole. Príčiny bývajú spravidla ukryté v centrálnej nervovej sústave dieťaťa. Aj mierny funkčný deficit nervových vlákien, časti mozgu alebo zmyslov, môţe spôsobiť problémy vo vyučovacom procese. Je veľmi dôleţité diagnostikovať poruchu učenia , v tejto fáze zohráva svoju rolu informátora výchovný poradca, ktorý usmerňuje snahy kolegov a rodičov. Dôleţitú funkciu má i pri procese integrovania ţiaka so špeciálnymi potrebami do kolektívu ţiakov beţnej triedy. Včas diagnostikovať a napraviť poruchy učenia je ešte váţnejšia a dôleţitejšia práca ako sa na prvý pohľad zdá. Neriešené a nenapravené poruchy učenia môţu totiţ u ţiaka spustiť poruchy správania. Kaţdý človek, a dieťa tým viac, potrebuje pozitívnu spätnú väzbu na svoje fungovanie v sociálnej skupine. Ak je dieťa trvalo neúspešné a karhané môţe na svoju prácu rezignovať alebo si môţe hľadať alternatívne zdroje uspokojenia. A tie nemusia byť vţdy v súlade s celospoločenskými pravidlami a záujmami. 1.1 Dysgrafia Dysgrafia je špecifická vývinová porucha učenia, ktorá je charakteristická nekvalitným písaním, postihuje písaný prejav ţiaka. Písmo je napríklad nepravidelné, neúhľadné, ţiak nie je schopný dodrţiavať riadky, nedodrţí tvar písmena. Pri výraznej poruche ţiak zamieňa tvarovo blízke písmená, napr. a-o , m-n , b-d a pod. U najzávaţnejších prípadov sa môţe dokonca stať, ţe písomný prejav ţiaka je skoro nečitateľný. V prípade, ţe učiteľ má podozrenie na dysgrafiu má kontaktovať výchovného poradcu a rodičov. Rodičom treba odporučiť psychologické a špeciálno-pedagogické vyšetrenie dieťaťa zamerané na diagnostiku porúch učenia. S diagnostickými závermi sa musia oboznámiť vyučujúci predmetov, na ktorých sa vyţaduje a hodnotí písomný prejav ţiaka. Dieťa za jeho písomný prejav nie je dobré karhať, posmievať sa mu alebo prísne hodnotiť. Výchovný poradca má sledovať odporúčania a smernice nadriadených orgánov, týkajúce sa špecifických porúch učenia. 147
1.2 Dysortografia Dysortografia je špecifická vývinová porucha učenia, prejavujúca sa neschopnosťou žiaka v praxi používať naučené gramatické a štylistické pravidlá jazyka. Výrazne sa to prejavuje pri písaní diktátov. Učiteľ si môţe všimnúť, ţe ţiak napr. nepíše dĺţne a mäkčene, nie je schopný opraviť svoje chyby pri kontrole diktátu, vynecháva písmená v slovách alebo naopak pridáva písmená tam kam nepatria , nerozlišuje tvrdé a mäkké slabiky, znelé a neznelé spoluhlásky a pod. Rodičov dieťaťa by mal kontaktovať triedny učiteľ a spolu s výchovným poradcom odporučiť následné kroky- návštevu odborníkov a potrebu diagnostikovania poruchy. Ani potom by však spolupráca rodiny a školy nemala skončiť, pretoţe rodinná starostlivosť a precvičovanie je prinajmenej tak dôleţitá ako práca v škole. 1.3 Dyslexia Veľmi častou poruchou učenia je dyslexia, porucha prejavujúca sa problémami pri čítaní. Ţiak aj napriek vynaloţenej snahe robí pri čítaní mnoţstvo závaţných chýb. To by malo učiteľa upozorniť na moţnú vývinovú poruchu učenia a mal by podniknúť ďalšie kroky. Ţiak si napr. nevie zapamätať tvary písmen, analýza a syntéza hlások je pre neho veľký problém, neuvedomuje si obsah čítaného. Ak sa dyslexia nediagnostikuje v prvých ročníkoch základnej školy, môţe to vo vyšších ročníkoch zapríčiniť neprospievanie ţiaka a poruchy správania. Pre opatrenia a nápravu dyslexie platia tie isté pravidlá ako pri iných poruchách učeniaučiteľ kontaktuje výchovného poradcu, nasleduje rozhovor s rodičmi, odporúčanie na vyšetrenie u psychológa, špeciálneho pedagóga, poprípade iných odborníkov (neurológ , oto-rino-laryngológ a pod.), diagnostický posudok a opatrenia na zmiernenie následkov poruchy alebo na jej prípadné odstránenie. 1.4 Dyskalkúlia Dyskalkúlia je porucha matematických schopností ţiaka. Dieťa nie je schopné porozumieť pojmu čísla , zadaniu, riešiť matematické úlohy, chápať znaky a značky , overovať alebo mu robí veľké problémy orientácia v čase a priestore . Nepamätá si úlohy a nevie nájsť riešenie. Dyskalkúlia býva často spojená s dyslexiou a ostatnými poruchami učenia.
2. Poruchy správania sa V súčasnosti existuje niekoľko výstiţných definícií porúch správania, Napríklad R.Werner v publikácii Dieťa s poruchami správania (1972) hovorí, ţe ide o psychicky chybné správanie detí a mladistvých. Poukazuje skôr na poruchy sociálneho správania. Pre výchovného poradcu je ukazovateľom porúch správania akékoľvek správanie sa ţiaka, ktoré obmedzuje , ohrozuje, ruší alebo zaťažuje sociálnu skupinu spolužiakov alebo učiteľa počas vyučovacieho procesu alebo voľno-časových aktivít v škole. Podľa Zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.279 / 1993 Zb. z., o školských zariadeniach v znení zmien zákona Národnej rady SR č. 222 / 1996 (výňatok) odst .1.: Výchovný poradca plní úlohy školského poradenstva v otázkach výchovy, vzdelávania, profesijnej orientácie detí a v oblasti problémového a delikventného vývinu detí. Sprostredkúva prepojenie školy s odbornými zariadeniami, ktoré sa zaoberajú
148
starostlivosťou o deti. Poskytuje metodickú a informačnú pomoc pedagogickým pracovníkom školy a zákonným zástupcom dieťaťa. Prácu výchovných poradcov s deťmi s poruchami správania môţeme prirovnať k ľadovcu – jedna tretina je viditeľná, dve nie. Správanie dieťaťa, ktoré prekáţa jeho okoliu , je často len viditeľná časť problému. Skryté nám na prvý pohľad zostávajú príčiny tohto javu. Nevhodné správanie ţiaka môţe byť signálom váţnejších psychických a osobnostných problémov dieťaťa. Výchovný poradca by mal koordinovať riešenie prejavov, ale i príčin nevhodného správania sa ţiaka. Sleduje teda: vonkajšie prejavy porúch správania, vnútorné príčiny porúch správania. Pre prehľadnosť pri riešení nášho problému môţeme poruchy správania zadeliť do troch stupňov. 1. ľahký
Stupne porúch správania 2. stredný
3. ťaţký Pri riešení problémov je Pri riešení problémov dieťaťa Pri riešení problémov dieťaťa primárna intervencia môže pomôcť učiteľ a rodinní by už mal pomáhať odborníka, často vyňatie príslušníci. kompetentný odborník , z pôvodného prostredia, spolupracujúci s rodinou hospitalizácia, umiestnenie do a školou. siete inštitucionálnych zariadení a pod.. Po doznení vážnych problémov sa niekedy dieťa vracia do pôvodného prostredia, rodiny a školy.
2.1 Záškoláctvo
Vonkajšie prejavy Ţiak bez ospravedlnenia a niekedy aj bez vedomia rodičov vymešká vyučovanie. Ak v priebehu školského roku vymešká jeden alebo niekoľko dní , spravidla sa to rieši neospravedlnenými hodinami, upozornením rodičov a pohovorom so ţiakom. Pri väčšom výskyte neospravedlnených hodín spravidla škola predvolá rodičov, dôrazne ich poţiada o nápravu. Je vhodné odporučiť návštevu Pedagogicko-psychologickej poradne, poprípade je vhodné oboznámiť ich so sankciami, ktoré budú nasledovať, ak sa situácia nezlepší. V takýchto prípadoch škola musí nahlásiť záškoláka na Odbor práce, sociálnych vecí a rodiny príslušného miestneho, okresného alebo obvodného úradu samosprávy. Kurátor prevezme prípad a ďalej ho rieši v úzkej spolupráci so školou. Prípady váţneho dlhodobého záškoláctva bývajú riešené i umiestnením do ústavnej výchovy.
Vnútorné príčiny Záškoláctvo býva často prejavom váţnejších problémov dieťaťa. Napríklad rôznych problémov v rodine - rozkladu rodiny, rozvodu, odchodu jedného z rodičov, väzby, závislostí rodičov, hádok a konfliktov, prírastku do rodiny, zhoršenia finančnej situácie, zmeny bydliska, úmrtia člena rodiny a pod. Môţe byť znakom zmeny vo výchove napr. 149
rozmaznávané dieťa takto trestá rodičov, ktorí začali byť prísnejší a dôraznejší, dieťa má pocit, ţe si ho nevšímajú a chce na seba upozorniť alebo záškoláctvo môţe signalizovať nejakú závislosť dieťaťa, zneuţívanie alebo váţnejšiu chorobu a pod.
Riešenie záškoláctva Ľahký stupeň Takéto záškoláctvo možno riešiť osobným rozhovorom medzi štyrmi očami, napomenutím pred triedou alebo rozhovorom s rodičmi za prítomnosti žiaka alebo bez neho. Spravidla stačí, ak je do problému zaangažovaný triedny učiteľ, žiak a trieda.
Stredný stupeň Triednemu by mal pomáhať záškoláctvo riešiť výchovný poradca, školský alebo iný psychológ, poprípade vedenie školy.
Ťaţký stupeň Tretí stupeň tejto poruchy by mal riešiť výchovný poradca, vedenie školy, psychológ z pedagogicko-psychologickej poradne a kurátor.
2.2 Nedisciplinovanosť , vzdorovitosť a nerešpektovanie učiteľov
Vonkajšie prejavy Ţiak na hodinách odmieta plniť pokyny učiteľa, mlčky alebo so slovným komentárom. Často púta pozornosť spoluţiakov, zabáva ich tým a bráni tak pokojnej práci v triede. Učiteľovi narúša pripravenú a naplánovanú činnosť. Stáva sa, ţe pouţíva nevyberaný slovník a uráţky.
Vnútorné príčiny Najmä v období dospievania môţe dieťa týmto spôsobom riešiť svoju potrebu vyniknúť, odlišovať sa od priemeru alebo zaimponovať objektu skrytých alebo otvorených citových túţob. Príčinou môţe byť i neochota akceptovať osobnosť učiteľa a jeho spôsob vyučovania. Ak učiteľ kladie príliš vysoké nároky na ţiaka, ktorý je prechodne alebo trvalo neschopný ich plniť, môţe sa stať, ţe dieťa takto prejaví svoj negativizmus. Nedisciplinovaným a vzdorovitým sa môţe vyučujúcim javiť aj dieťa, ktoré akútne spracováva nejakú tenziu, napríklad problémy v rodine alebo vo svojej sociálnej skupine a pod.
Riešenie nedisciplinovanosti, vzdorovitosti a nerešpektovania učiteľov Ľahký stupeň
Stredný stupeň
Riešime rozhovorom pred triedou alebo v súkromí. Riešime s pomocou triedneho Odporúčame dať žiakovi jasne učiteľa, výchovného poradcu, najavo, že tieto spôsoby nie sme psychológa a rodičov. ochotní tolerovať a vytvoríme mu priestor pre ospravedlnenie.
2.3 Konflikty so spoluţiakmi
150
Ťaţký stupeň Ťažký stupeň tejto poruchy správania by nám mal pomáhať riešiť psychológ, detský psychiater, kurátor, poprípade je možné dohodnúť dobrovoľný pobyt dieťaťa v diagnostickom centre.
Vonkajšie prejavy Ako poruchu správania klasifikujeme aj konflikty, ktoré presahujú rámec beţných detských sporov. Tieto sa dajú zvyčajne bez ujmy vyriešiť. Ak učiteľ zbadá dlhšiu dobu trvajúce neovládateľné antipatie medzi deťmi alebo dieťaťom a skupinou iných detí, mal by sa tým váţnejšie začať zaoberať. Môţe to byť totiţ signál o šikanovaní.
Vnútorné príčiny Konflikty môţu mať rôzne zdroje. Napríklad sa môţu neznášať rodiny alebo dieťa je k nenávisti podporované rodinnými príslušníkmi. Môţe sa jednať o latentného agresora a obeť v prípade rodiaceho sa alebo rozvinutého šikanovania, nedostatočnú empatiu a slabý pocit spolupatričnosti, neurózu, váţnejšiu psychickú poruchu, pri ktorej sú konflikty len sprievodným javom.
Riešenie konfliktov so spoluţiakmi Ľahký stupeň
Stredný stupeň
Stredný stupeň by sa mal prebrať Ľahký stupeň sa väčšinou podarí na triednickej hodine za taktnému a diplomaticky sa prítomnosti triedneho učiteľa, správajúcemu učiteľovi hladko poprípade výchovného poradcu, vyriešiť. môžu pomôcť aj kolegovia – učitelia výchovných predmetov. Vedenie školy by už malo byť o situácii informované, rodičia tak isto. V tomto prípade by bola vhodnou i pomoc školského psychológa.
Ťaţký stupeň Ťažký stupeň konfliktov odporúčame riešiť po psychologickom vyšetrení a zistení vnútorných príčin. Vhodný je i diagnostický pobyt v DC.
2.4 Zlý prospech v škole
Vonkajšie prejavy Ţiak opakovane a dlhší čas dostáva zlé známky z jedného alebo viacerých vyučovacích predmetov. Buď o vyučovanie nejaví ţiadny alebo slabý záujem, môţe sa však stať, ţe i napriek veľkej snahe nezvláda nároky a jeho výkony nemôţu byť dobre hodnotené.
Vnútorné príčiny Ţiak môţe mať osobnostné problémy a pod ich tlakom stratiť záujem o učenie a dobrý prospech. Prechodne môţe ísť o problémy v rodine, stáva sa však aj to, ţe pod vplyvom čerstvého citového vzplanutia, ho nič iné nezaujíma a nie je schopný o nikom a ničom premýšľať, len o predmete svojich túţob. Môţe stratiť záujem o učenie aj pre konflikty s učiteľom, so spoluţiakmi . Záujem o školu , vyučovanie a výsledky strácajú i deti, ktoré sa stali závislými alebo sú šikanované alebo zneuţívané. Váţnejšou je situácia, ak zlý prospech pramení zo špecifickej poruchy učenia alebo z mentálnej retardácie. Stáva sa však aj to, ţe nadpriemerne nadaní ţiaci strácajú záujem o učenie a výsledky v škole kvôli nude a – pre nich – málo podnetnému prostrediu.
Riešenie zlého prospechu 151
Ľahký stupeň Ľahký stupeň tejto poruchy sa dá spravidla riešiť osobným rozhovorom učiteľa alebo triedneho učiteľa so žiakom, poprípade s jeho kamarátmi. Býva to prechodný jav, ktorý po doznení problémov sám zaniká. Je vhodné porozprávať sa o tom s rodičmi na stretnutí rodičov.
Stredný stupeň
Ťaţký stupeň
Stredný stupeň je vhodné riešiť s rodičmi, odporučiť im vyšetrenie dieťaťa u psychológa, špeciálneho pedagóga, diagnostický pobyt alebo doučovanie.
Ťažký stupeň by mali riešiť kompetentní odborníci – psychológovia, detskí lekári, kurátori, špeciálni pedagógovia. Výchovný poradca by mal v záujme dieťaťa koordinovať ich starostlivosť a spoluprácu. Možný je aj diagnostický pobyt.
2.5 Túlanie sa
Vonkajšie prejavy Dieťa sa vo voľných chvíľach potuluje po okolí svojho bydliska, školy alebo sa vydáva do neznámych končín, často aj veľmi ďaleko. Stáva sa, ţe do školy chodí bez problémov a potulovanie je záleţitosťou rán , popoludní alebo nocí. Ale učiteľ sa môţe stretnúť i s prípadom, kedy je potulovanie skombinované so záškoláctvom, zlým prospechom, závislosťami a pod.
Vnútorné príčiny Rodinná atmosféra ţiaka môţe byť pre neho z rôznych dôvodov tak nepríjemná, ţe sa vyhýba pobytu doma a voľný čas trávi radšej vonku, potuluje sa v okolí domu, školy, v obchodných domoch, herniach, po ihriskách a podobne. Je tu nebezpečenstvo kontaktu s asociálnymi a inými osobami, ktoré môţu mať na dieťa negatívny vplyv. Niekedy sa môţeme stretnúť s túlaním aj v prípade psychickej poruchy alebo choroby dieťaťa.
Riešenie túlania sa Ľahký stupeň
Stredný stupeň
Ťaţký stupeň
Ťažký stupeň je v kompetencii Ľahký stupeň tejto poruchy Stredný stupeň a jeho zvládnutie špecialisto – špeciálnych správania sa zväčša dá odstrániť predpokladá spoluprácu rodičov, pedagógov, psychológov, rozhovorom so žiakom, jeho školy a odborníkovpedopsychiatrov, kurately, rodičmi. Riešenie bez problémov psychológov, detských lekárov, poprípade polície. Škola môže zvládne triedny učiteľ, výchovný kurátorov. byť o situácii priebežne poradca, vychovávateľ, informovaná, v každom prípade poprípade školský psychológ. by mala úzko spolupracovať s odborníkmi, no najmä s rodinou v prípade návratu dieťaťa do pôvodného prostredia.
2.6 Klamanie
152
Vonkajšie prejavy Dieťa opakovane , viac či menej očividne klame, vymýšľa si a trvá na svojom klamstve. Okolie mu prestáva dôverovať a dáva mu to i najavo. Klamstvá sa môţu vyskytovať len v rodine, v škole alebo bez rozdielu prostredia.
Vnútorné príčiny Príčinou opakovaných klamstiev môţe byť potreba pozmeniť pre dieťa nie príjemnú skutočnosť, komplex menejcennosti alebo snaha utajiť niečo pred svojím okolím. Klamstvá však môţu byť signálom závaţnejších porúch správania, napríklad šikanovania, zneuţívania a iných trestných činov alebo psychického ochorenia.
Riešenie klamania Ľahký stupeň
Stredný stupeň
Stredný stupeň je v kompetencii Ľahký stupeň je vhodné riešiť triedneho učiteľa ,výchovného pohovorom rodičov, pedagógov. poradcu, školského psychológa. Kde školský psychológ nie je môže škola rodičom odporučiť návštevu pedagogicko-psychologickej poradne alebo diagnostický pobyt dieťaťa.
Ťaţký stupeň Ťažký stupeň by mali riešiť odborní lekári, psychológovia , špeciálni pedagógovia.
2.7 Ničenie vecí
Vonkajšie prejavy Ţiak ničí a demoluje svoje osobné veci, veci spoluţiakov alebo školský majetok. Navonok ľutuje svoje činy, no dopúšťa sa ich opakovane. Sú však aj deti, ktoré neľutujú svoj priestupok.
Vnútorné príčiny Dieťa môţe závidieť spoluţiakom, ktorí majú lepšie a kvalitnejšie veci ako on. Pri ničení vlastných vecí môţe takýmto spôsobom uvoľňovať tenzie rôzneho pôvodu. Podobne je to i s ničením školského majetku. Ničenie vecí však môţe byť sprievodným javom závaţnejších porúch správania, napríklad šikanovania, závislostí alebo psychickej poruchy.
Riešenie ničenia vecí Ľahký stupeň Ľahkú formu vyrieši triedny učiteľ a rodičia, ktorí škodu musia, v súlade so školským poriadkom, nahradiť. Incident spravidla sprevádza niekoľkonásobný pohovor triedneho učiteľa a rodičov s dieťaťom.
Stredný stupeň Stredne závažné priestupky tohto druhu rieši vedenie školy spolu s výchovným poradcom, triednym učiteľom a rodičmi. Je tu vhodné odporučiť rodičom návštevu psychológa.
2.8 Drobné krádeţe
153
Ťaţký stupeň Závažné ničenie vecí a majetku rieši vedenie školy s políciou a špecialistami z oboru psychológie, pedopsychiatrie a špeciálnej pedagogiky.
Vonkajšie prejavy Ţiakovi sa opakovane dokáţe krádeţ predmetov nízkej hodnoty.
Vnútorné príčiny Môţe sa jednať o neovládateľnú túţbu vlastniť veci spoluţiakov, veci, ktoré sú vlastníctvom školy alebo personálu. Dieťa môţe mať vybudovaný nesprávny hodnotový systém, poprípade inak nevie vyriešiť svoju potrebu vlastniť ukradnutú vec .Môţe však ísť aj o psychickú poruchu alebo kradnutie môţe byť súčasťou šikanovania.
Riešenie drobných krádeţí Ľahký stupeň
Stredný stupeň Závažnejšie krádeže sa riešia za Ľahšie stupne tohto správania sa prítomnosti triednych učiteľov, spravidla riešia vrátením výchovného poradcu, poprípade odcudzenej veci alebo jej vedenia školy s rodičmi. Možno náhradou. odporučiť ambulantnú návštevu psychológa.
Ťaţký stupeň Závažné alebo dlhotrvajúce priestupky tohto druhu patria do rúk odborníkov- psychológov, špeciálnych a liečebných pedagógov a pedopsychiatrov.
2.9 Sexuálne delikty
Vonkajšie prejavy Dieťa opakovane zaťaţuje svoje okolie prejavmi sexuálneho rázu, obťaţuje a prekvapuje spoluţiakov alebo dospelých. Jeho aktivity sú nevítané a prekračujú mieru slušného spoločenského správania.
Vnútorné príčiny Dieťa nemá osvojené vhodné modely správania sa k svojim rovesníkom alebo k objektu svojich predstáv. Môţe to prameniť z rodinného prostredia, v ktorom nenadobudlo tieto vhodné modely správania, ba priam moţno povedať, ţe si osvojilo nesprávne. Vo svojej praxi sa učitelia môţu stretnúť aj s prípadmi, kedy je nevhodné sexuálne správanie sa dieťaťa odrazom patologického stavu organizmu alebo psychiky ţiaka.
Riešenie sexuálnych deliktov Ľahký stupeň
Stredný stupeň
Menšie priestupky tohto rázu môže riešiť triedny učiteľ a výchovný poradca rozhovorom a napomenutím pred triedou alebo súkromne. Na stretnutí rodičov by mali byť o situácii informovaní aj rodičia.
Stredne závažné priestupky majú byť primárne riešené s rodičmi za prítomnosti výchovného poradcu alebo vedenia školy. Je vhodné posunúť žiaka do starostlivosti psychológov, poprípade pedopsychiatrov.
2.10 Rasizmus a etnická neznášanlivosť
154
Ťaţký stupeň Závažné priestupky musia byť riešené odborníkmi a kompetentnými inštitúciamipolíciou, kuratelou, lekármi, psychológmi a špeciálnymi pedagógmi.
Vonkajšie prejavy Verbálne, fyzické alebo iné prejavy rasovej alebo etnickej neznášanlivosti, netolerancie , poniţovanie, vysmievanie sa , odmietanie a útoky voči členom iných minorít.
Vnútorné príčiny Komplexy menejcennosti, neúspešnosti a túţba po nereálnych métach. Príčinou môţe byť aj nadmerná sugestibilita , slabšia osobnosť, túţiaca niekam patriť a neschopná racionálne posúdiť vhodnosť hlásaných ideálov a postojov. Príčinou však môţe byť aj patologická agresivita, ktorá môţe mať svoje korene v rôznych poruchách osobnosti.
Riešenie prejavov rasizmu a etnickej neznášanlivosti Ľahký stupeň Miernejšie prejavy tohto druhu je treba okamžite pomenovať, prediskutovať a dôrazne zakázať. Priestor sa dá nájsť na výchovných predmetoch a triednických hodinách. Výchovný poradca starostlivo koordinuje opatrenia hneď v počiatkoch výskytu tejto nežiaducej poruchy správania.
Stredný stupeň Silnejšie prejavy rieši vedenie školy spolu s výchovným poradcom smerom na orgány, činné v trestnom konaní - teda políciu a kuratelu. Opatrenia majú zväčša za následok umiestnenie dieťaťa do diagnostického centra.
Ťaţký stupeň Závažné prejavy rasizmu a etnickej neznášanlivosti na pôde školy rieši na podnet vedenia školy polícia, súdy a reedukačné zariadenia.
Postoj školy voči rasizmu a etnickej neznášanlivosti by mal byť nekompromisný a rázny. Treba ţiakov upozorniť, ţe je to trestný čin a na vašej škole ho nikto tolerovať nebude. 2.11 Šikanovanie
Vonkajšie prejavy Viac alebo menej nápadné dlhodobé posmievanie, poniţovanie a iné ubliţovanie inému dieťaťu alebo deťom. Agresorom býva jedinec alebo skupina detí. Obeťou sa stáva dieťa líšiace sa od priemeru – fyzicky alebo mentálne slabší jedinec, ustrašený, múdrejší a šikovnejší ako agresor, handicapovaný, líšiaci sa spôsobom obliekania, reči, správania, náboţenským alebo iným presvedčením, pochádzajúci zo sociálne slabého alebo naopak zámoţného prostredia a podobne. Šikanovanie môţe mať formu posmievania, intrigovania, ţalovania aţ po vydieranie, zastrašovanie, ničenie vecí a fyzické napadnutie.
Vnútorné príčiny Agresor môţe trpieť komplexom menejcennosti alebo naopak nadradenosti, môţe byť citovo neuspokojený aţ deprivovaný, môţe mať patologické črty osobnosti, absenciu empatie a súcitenia, sadistické črty.
Riešenie šikanovania 155
Ľahký stupeň
Stredný stupeň Vážnejšie prípady šikanovania Ľahšie formy šikanovania v počiatkoch rieši výchovný riešime na pôde školy. poradca spolu s triednym Zainteresovaní sú – učiteľom, vedením školy triedny učiteľ, výchovný poradca a rodičmi. Potom preberá a rodičia. starostlivosť kuratela a špecializované zariadenia (diagnostické centrá, pedagogicko-psychologické poradne, liečebno-výchovné sanatóriá a pod.).
Ťaţký stupeň Závažné formy šikanovania rieši vedenie školy, výchovný poradca a polícia.
2.12 Závislosti
Vonkajšie prejavy Nesústredenosť ţiaka na vyučovaní, pasivita, spánok alebo naopak nadmerná aktivita , nezvyčajný výraz tváre, divné pohyby, zmenený výraz očí, nervozita, slovná alebo fyzická agresivita, nedbalé oblečenie, úteky z vyučovania alebo záškoláctvo.
Vnútorné príčiny Fyzická a psychická väzba na predmet závislosti – neschopnosť primerane fungovať vo svojom prostredí, plniť jeho poţiadavky a nároky. Utiekanie sa do nereálneho sveta fantázie a pocitov. Neschopnosť nájsť vo svojom sociálnom prostredí pozitívnu a vhodnú odozvu na svoje aktivity a citové a iné potreby. Poruchy osobnosti, traumy, duševné choroby a podobne.
Riešenie závislostí Ľahký stupeň Stredný stupeň Závislosť v začiatkoch rieši triedny učiteľ alebo výchovný Vážnejšie formy závislostí rieši poradca v úzkej spolupráci rodič, lekár, škola, poprípade s rodičmi. Alebo lepšie povedané kuratela. rodič úzko spolupracuje so školou.
Ťaţký stupeň Veľmi ťažké závislosti musia riešiť kompetentní odborníci a rodina.
V predchádzajúcich kapitolkách sme sa snaţili podať stručný pohľad na poruchy učenia a správania sa v súvislosti s prácou triedneho učiteľa, výchovného poradcu, rodiny a odborníkov. Úloha triedneho učiteľa a výchovného poradcu nespočíva v náprave poruchy. Spomínaní pedagógovia majú nezastupiteľnú rolu pri odhaľovaní týchto porúch, pri kontaktovaní sa s rodinou dieťaťa a pri jej nasmerovaní na vyhľadanie odbornej pomoci, ktorú nesmú suplovať. Literatúra ELLIOT : Jak ochránit své dítě. Praha: Portál, 1990. Metodické usmernenie č. 7/2006-R, Ministerstva školstva SR. WERNER, R.: Dieťa s poruchami správania. Bratislava: SPN, 1972. Poruchy učenia. Bratislava: Raabe s.r.o., 2003. Príručka triedneho učiteľa. Bratislava: Raabe s.r.o., 2005. Zákon NR SR č.279/ 1993. Zákon NR SR č. 222/ 1996.
156
