Usmernenia EÚ pre oblasť násilia voči ženám a boja proti všetkým formám ich diskriminácie
1.
Účel týchto usmernení
Prijatím usmernení pre oblasť násilia voči ženám EÚ jasne preukazuje svoju politickú vôľu priznať prioritu otázke práv žien a byť dlhodobo činná v tejto oblasti. Sústredením sa na násilie voči ženám a dievčatám si EÚ vytvára prostriedky na účinný boj proti jednej zo závažnejších foriem porušovania ľudských práv v súčasnom svete. Tieto usmernenia vychádzajú z pevného mnohostranného acquis, ktorého najnovšími najvýznamnejšími príkladmi sú podrobná štúdia generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov o všetkých formách násilia voči ženám (2006), práce o ukazovateľoch násilia, ktoré vypracovala mimoriadna spravodajkyňa Organizácie Spojených národov Yakin Ertükovej pre násilie voči ženám (2008), rezolúcia Organizácie Spojených národov č. 61/143 o zintenzívnení opatrení na odstránenie všetkých foriem násilia voči ženám (2006), rezolúcie BR OSN č. 1325 (2000) a 1820 (2008) o ženách, mieri a bezpečnosti, uznesenie Európskeho parlamentu 2005/2215 o postavení žien v ozbrojených konfliktoch a ich úlohe pri obnove a demokratickom procese v krajinách po skončení konfliktu, príslušné články dohovorov o ľudských právach a medzinárodnom humanitárnom práve a Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu. Cieľom týchto usmernení je tiež podporovať vykonávanie väčšieho počtu konkrétnych projektov v prospech žien a dievčat, ktoré by sa financovali najmä prostredníctvom Európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva, ale tiež prostredníctvom akéhokoľvek iného vhodného finančného nástroja EÚ a členských štátov. Prijatím takýchto usmernení sa opätovne jasne potvrdí univerzalita ľudských práv.
1
2.
Vymedzenie pojmu
Na účely týchto usmernení vychádza vymedzenie pojmu násilie voči ženám z Vyhlásenia o odstránení násilia voči ženám:
výraz „‚násilie voči ženám‘ znamená akýkoľvek násilný čin namierený proti ženám, ktorý vyústi alebo pravdepodobne vyústi do fyzického, sexuálneho alebo duševného ublíženia alebo utrpenia žien, vrátane hrozieb vykonania takýchto činov, nátlaku alebo svojvoľného zbavenia slobody vo verejnom alebo súkromnom živote“, 3.
Operatívne usmernenia
EÚ pripomína, že tri ciele, ktoré nemožno v oblasti boja proti násiliu voči ženám od seba oddeliť, sú predchádzanie násiliu, ochrana a podporovanie obetí a stíhanie páchateľov násilia.
3.1. Ciele činnosti
3.1.1.
Podporovať rodovú rovnosť a bojovať proti diskriminácii žien
EÚ pripomína, že ženy sú pre prekážky vo výkone socio-ekonomických a politických práv viac vystavené násiliu. V tejto súvislosti a na predchádzanie tomuto násiliu sa stratégie členských štátov a EÚ v rámci jej vonkajšej činnosti musia zamerať najmä na právne predpisy a verejné politiky, ktoré majú diskriminačné dôsledky voči ženám a dievčatám, ako aj na nedostatok úsilia v boji proti diskriminácii v súkromnej oblasti a rodovým stereotypom.
2
3.1.2.
Zber údajov o násilí voči ženám a vývoj ukazovateľov Napriek úsiliu vynaloženému v ostatných rokoch je potrebné mať k dispozícii porovnateľné, presné, kvantitatívne a kvalitatívne údaje o všetkých formách násilia voči ženám a dievčatám, ako aj príslušné ukazovatele, aby sa činnosti a stratégie štátov vypracúvali na základe znalosti pomerov. Zatiaľ stále existujú značné rozdiely najmä v druhu zbieraných údajov, skupinách skúmaného obyvateľstva a druhoch meraného násilia. EÚ sa bude snažiť identifikovať inštitucionálne a iné mechanizmy, ktoré umožnia zber údajov, a prispievať k posilneniu vnútroštátnych kapacít pre zber a rozširovanie spoľahlivých a presných údajov.
3.1.3.
Vykonávania účinných a koordinovaných stratégií Cieľom opatrení EÚ bude pripomínať štátom ich dvojakú zodpovednosť, a to predchádzať násiliu voči ženám a dievčatám a reagovať naň. Je na štátoch, aby najmä prostredníctvom vedúcich politických osobností zaviedli stratégie predchádzania a ochrany a pomoci obetiam násilia a obhajovali ich na všetkých úrovniach (miestnej, národnej, regionálnej a medzinárodnej) a vo všetkých sektoroch spoločnosti (verejných aj súkromných, občianskej spoločnosti a médiách). Je potrebné vytvoriť pevné inštitucionálne mechanizmy na miestnej, regionálnej a národnej úrovni, aby sa zabezpečila činnosť, koordinácia a nadviazanie na tieto stratégie.
3
3.1.4.
Boj proti beztrestnosti osôb zodpovedných za násilie voči ženám a prístup obetí k spravodlivosti EÚ bude zdôrazňovať nevyhnutnosť toho, aby štáty zabezpečili, že násilie voči ženám a dievčatám bude podľa zákona trestné, a dohliadali na to, že páchatelia násilia voči ženám a dievčatám sa budú za svoje činy zodpovedať pred súdom. Štáty sú povinné vyšetrovať činy násilia voči ženám a dievčatám rýchlo, podrobne, nestranne a seriózne a zaručiť, aby systém trestného súdnictva, najmä úprava konania a dokazovania, obsahoval potrebné ustanovenia, ktoré v rámci stíhania páchateľov činov násilia proti ženám umožnia motivovať ženy k výpovediam a zároveň im zaručia ochranu a najmä umožnia obetiam a ich zástupcom zúčastniť sa konania. Boj proti beztrestnosti sa uskutočňuje aj pozitívnymi opatreniami, ako napríklad prostredníctvom odbornej prípravy príslušníkov polície a bezpečnostných služieb, právnej pomoci obetiam a svedkom a ich účinnej ochrany a prostredníctvom vytvorenia takých podmienok, aby obete neboli ekonomicky závislé od páchateľov násilia.
3.2. 2ástroje intervencie EÚ
Nástroje intervencie musia umožňovať účasť všetkých aktérov v rámci EÚ, v prvom rade veľvyslanectiev členských štátov, delegácií Komisie a Generálneho sekretariátu Rady EÚ.
EÚ sa ubezpečí, že vhodným spôsobom zohľadňuje synergiu medzi vykonávaním týchto usmernení a inými usmerneniami EÚ v oblasti ľudských práv, najmä usmernenia o právach dieťaťa a o obrancoch ľudských práv.
Pri uplatňovaní cieľov činnosti EÚ v oblasti boja proti násiliu voči ženám sa použijú tieto hlavné nástroje intervencie:
4
3.2.1.
Všeobecné opatrenia EÚ bude dbať na to, aby sa v rámci vzťahov s tretími krajinami a regionálnymi organizáciami pravidelne zaoberala bojom proti násiliu voči ženám a dievčatám a diskriminácii, ktorá je jeho príčinou. Tieto opatrenia sa budú týkať najmä súladu vnútroštátneho právneho rámca s medzinárodnými normami a záväzkami štátov v tejto oblasti a ich účinného vykonávania a nadväzovania na ne. EÚ tiež zabezpečí, aby sa do všetkých mandátov osobitných zástupcov a vyslancov EÚ zahrnul odkaz na práva žien.
EÚ pri príprave všetkých opatrení dbá o to, aby:
a)
identifikovala formy násilia voči ženám a dievčatám a analyzovala údaje a príslušné ukazovatele, ktoré sa ich týkajú;
b)
zistila existenciu zákonov a praxe, ktoré sú výslovne alebo v praxi diskriminačné, ktoré sú príčinou takéhoto násilia;
c)
zistila absenciu a/alebo nedostatok verejných politík, ktoré by reagovali na násilie voči ženám;
d)
identifikovala medzinárodné a regionálne nástroje na ochranu práv žien, ktoré štáty ratifikovali, a to vrátane existencie výhrad, a ich integrovanie do vnútroštátneho práva;
e)
identifikovala odporúčania medzinárodných a regionálnych systémov pre tieto krajiny v oblasti práv žien a násilia voči ženám.
5
EÚ pri všetkých opatreniach zaujme predovšetkým tieto pozície a iniciatívy:
f)
nabádanie k ratifikácii Dohovoru OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a opčného protokolu k nemu, Protokolu k Africkej charte ľudských práv a práv národov týkajúceho sa práv žien a Medziamerického dohovoru o predchádzaní násiliu voči ženám a jeho odstránení;
g)
nabádanie k stiahnutiu výhrad k dohovoru, najmä výhrad, ktoré odporujú cieľom dohovoru, vychádzajúc z výkladu výboru pre odstránenie diskriminácie žien (CEDAW) o týchto výhradách;
h)
nabádanie – v prípade potreby prostredníctvom technickej podpory – k odovzdávaniu správ výboru CEDAW v stanovených lehotách a k nadväzovaniu na správy a odporúčania výboru;
i)
udržiavanie dialógu a pravidelných konzultácií s obrancami práv žien a s organizáciami žien;
j)
nabádanie k účasti obrancov práv žien a organizácií žien na vypracúvaní, vykonávaní a hodnotení verejných politík v tejto oblasti;
k)
nabádanie štátov k preberaniu konkrétnych záväzkov na boj proti násiliu voči ženám a proti diskriminácii žien v rámci všeobecného pravidelného preskúmania;
l)
nabádanie k vypracovaniu nových vhodných regionálnych a medzinárodných nástrojov.
6
3.2.2.
Komplementárne osobitné opatrenia zamerané na boj proti násiliu voči ženám
Opatrenia zamerané na boj proti násiliu voči ženám sa budú realizovať prostredníctvom týchto iniciatív:
a)
podporovanie pozvania osobitnej spravodajkyne OSN pre násilie voči ženám v prípadoch, keď je násilie voči ženám veľmi rozšírené a zostáva nepotrestané;
b)
ak sa návšteva uskutočnila, zabezpečenie nadviazania na odporúčania, závery a pripomienky spravodajkyne;
c)
podporovanie boja proti beztrestnosti násilia voči ženám a dievčatám, najmä prostredníctvom monitorovania všetkých konaní v prípadoch násilia voči ženám;
d)
podporovanie obrancov práv žien a obrankýň ľudských práv, najmä ak sú vystavené vyhrážaniu, obeťami špecifického a cieleného útlaku a obťažovania;
e)
podporovanie politík a kampaní zameraných na zvyšovanie povedomia v oblasti rodovej rovnosti a proti násiliu voči ženám, najmä kampaní na zvyšovanie povedomia určených osobitne pre mužov a chlapcov;
f)
podporovanie kampaní zameraných na systematické zanedbávanie malých dievčat, osobitne pokiaľ ide o registráciu ich narodenia na matrike a ich vzdelávanie.
7
3.2.3.
Individuálne prípady
Keď sa EÚ dozvie o výnimočne závažných individuálnych prípadoch, najmä násilia, ktoré pácha alebo toleruje štát v rozpore s medzinárodnými záväzkami a základnými právami na telesnú integritu a nediskrimináciu, a najmä v prípade neexistencie dostatočných vnútroštátnych prostriedkov nápravy, prijme osobitné opatrenia.
Stredobodom pozornosti budú predovšetkým najzávažnejšie prípady porušovania, ktoré spĺňajú jedno alebo viaceré z týchto kritérií:
3.2.3.1. prípady násilia, ktorých páchatelia sa s najväčšou pravdepodobnosťou nebudú za svoje činy zodpovedať v trestnom konaní spôsobom primeraným závažnosti spáchaného trestného činu; 3.2.3.2. prípady násilia, ktorých obete s najväčšou pravdepodobnosťou nebudú mať nediskriminovaný prístup k primeranej náhrade ujmy v trestnom a občianskom konaní; 3.2.3.3. prípady, ktoré odzrkadľujú pakovanú, systematickú alebo rozsiahlu prax a voči ktorým neexistujú alebo nepostačujú zákony a verejná politika, najmä najzávažnejšie prípady spojené s vraždami a vynútenými samovraždami spáchanými v mene cti; 3.2.3.4. prípady, ktoré sú dôsledkom diskriminujúcich zákonov a praxe; 3.2.3.5. prípady násilia, vyhrážania, obťažovania a útlaku obrankýň ľudských práv.
3.2.4.
Rámec dialógov EÚ
Európska únia sa bude opakovane zaoberať násilím voči ženám a diskrimináciou, ktorá je jeho príčinou, v rámci osobitných dialógov o ľudských právach a prípadne iných politických dialógov EÚ. Tieto dialógy možno do programu zaradiť v podobe samostatného bodu alebo v rámci rokovania o iných bodoch, ktorých povaha má určitý rodový rozmer.
8
EÚ v tomto rámci nadviaže na odporúčania a závery medzinárodných a regionálnych mechanizmov na ochranu práv žien a na boj proti násiliu voči nim, najmä na odporúčania a závery osobitnej spravodajkyne Organizácie Spojených národov pre násilie voči ženám, na odporúčania a závery v rámci všeobecného pravidelného preskúmania, ktoré sa týkajú žien, závery a odporúčania výboru CEDAW a regionálnych mechanizmov na ochranu.
3.2.5.
Vypracúvanie správ o ľudských právach
Vedúci misií budú povinní vo svojich správach systematicky uvádzať analýzu dodržiavania základných práv žien a osobitne ich práva na telesnú integritu a nediskrimináciu a dodržiavania medzinárodných záväzkov štátov týkajúcich sa boja proti násiliu voči ženám.
V správe sa opíše stav v týchto oblastiach:
•
inštitucionálne a iné mechanizmy zberu kvalitatívnych a kvantitatívnych údajov z celého územia a zo všetkých prostredí (domácnosti, pracoviská, inštitúcie vzdelávania, zariadenia, kde sa vykonávajú opatrenia zahŕňajúce odňatie slobody a iné verejnoprávne inštitúcie, atď.),
•
štatistiky podľa pohlavia, veku a iných významných ukazovateľov, ako aj informácie týkajúce sa rozširovania týchto štatistík hlavným dotknutým aktérom a verejnosti,
9
•
legislatívny rámec, ako je určený v predchádzajúcich všeobecných a osobitných opatreniach, najmä existencia diskriminujúcich zákonov a praxe.
Osobitný zástupcovia a vyslanci EÚ vo svojich správach zohľadnia práva žien a zahrnú do nich informácie týkajúce sa práv žien.
3.2.6.
Podpora práv žien na medzinárodných fórach EÚ bude aj naďalej aktívne podporovať práva žien na medzinárodných fórach, najmä v systéme Organizácie Spojených národov, a to predovšetkým predchádzanie násiliu voči ženám. Zabezpečí náležitú koordináciu so všetkými agentúrami Organizácie Spojených národov, ktoré sa zaoberajú právami žien, trvalú podporu ich práce, ako aj vydávanie zosúladených a súdržných posolstiev na týchto fórach, a tým posilní význam a vplyv činnosti EÚ.
3.2.7.
Dvojstranná a mnohostranná spolupráca
Boj proti násiliu voči ženám a dievčatám sa bude považovať za prioritu v rámci dvojstrannej a mnohostrannej spolupráce v prospech ochrany ľudských práv v spolupráci s občianskou spoločnosťou, a to vrátane oblasti práva a vzdelávania. Osobitná pozornosť sa bude venovať tejto spolupráci v rámci Európskej iniciatívy pre demokraciu a ľudské práva, ale aj prostredníctvom všetkých ostatných vhodných finančných nástrojov EÚ a členských štátov.
Cieľom tejto spolupráce bude najmä podporovať programy, osobitne programy občianskej spoločnosti, v týchto hlavných oblastiach:
10
3.2.7.1. Náhrada ujmy, rehabilitácia a prístup k zdravotnej starostlivosti
a)
podporovať programy, ktorých cieľom je podpora a zabezpečenie prístupu obetí násilia k spravodlivosti vrátane účasti obetí násilia na súdnom konaní;
b)
podporovať prístup k vhodným a bezplatným službám zdravotnej starostlivosti, psychologickej podpory, právnej pomoci, ubytovania a opätovného zaradenia obetí násilia a ich detí, vrátane kampaní informovania verejnosti o týchto službách;
c)
podporovať prístup žien a dievčat k informáciám a službám zdravotnej starostlivosti a podporovať ich práva v týchto oblastiach, najmä pokiaľ ide o pohlavné zdravie a reprodukciu, okrem iného s cieľom lepšie ich ochrániť pred nakazením vírusom HIV, pričom EÚ potvrdzuje svoju podporu úplnému vykonaniu Káhirského akčného programu, prijatého na Medzinárodnej konferencii o populácii a rozvoji (CIPD) v roku 1994, a hlavných opatrení pre pokračovanie v uplatňovaní uvedeného akčného programu dohodnutých na konferencii CIPD + 5, ako aj Kodanského vyhlásenia a Kodanského akčného programu, Pekinskej akčnej platformy a rozvojových cieľov tisícročia;
d)
podporovať programy na podporu slobodného rozhodovania žien o otázkach týkajúcich sa ich sexuality bez toho, aby boli vystavené nátlaku, diskriminácii alebo násiliu;
e)
podporovať programy zamerané na kategórie žien, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť z dôvodu zvýšeného rizika, že sa stanú obeťou násilia.
11
3.2.7.2. Predchádzanie násiliu
a)
podporovať boj proti beztrestnosti násilia voči ženám a dievčatám;
b)
podporovať vzdelávanie žien a dievčat v oblasti ľudských práv a emancipácie;
c)
podporovať kampane, najmä kampane na zvyšovanie povedomia a komunikačné kampane, ktoré sú zamerané na rodovú rovnosť a boj proti násiliu voči ženám a dievčatám prostredníctvom odstránenia rodových stereotypov, ktoré prispievajú k páchaniu násilia voči ženám a dievčatám;
d)
podporovať programy zamerané na zvýšenie ekonomickej nezávislosti žien;
e)
podporovať vzdelávanie príslušníkov polície a justičného personálu v otázkach násilia voči ženám a dievčatám, jeho príčin a následkov.
3.2.7.3. Posilnenie kapacít
a)
poskytovať pomoc pri národných akčných plánoch zameraných na vykonávanie odporúčaní výboru CEDAW vrátane vnútornej distribúcie;
b)
poskytovať pomoc pri zavádzaní účinných a koordinovaných mechanizmov zberu údajov o násilí voči ženám a dievčatám;
c)
podporovať združenia žien a obrankyne ľudských práv a všeobecnejšie organizácie občianskej spoločnosti, ktoré bojujú proti násiliu voči ženám;
12
d)
zabezpečiť, aby všetci, ktorí sa v rámci svojho povolania zaoberajú násilím voči ženám, jeho príčinami a následkami (polícia, súdnictvo, zdravotnícky a učiteľský personál, médiá), mohli získať primeranú odbornú prípravu;
e)
podporovať programy zamerané na posilnenie kapacít policajných zborov na zásahy v prípadoch násilia, najmä domáceho, zavedením štandardizovaných protokolov pre zásahy, podľa rezolúcie Organizácie Spojených národov o predchádzaní trestnej činnosti a o opatreniach trestného konania na odstránenie násilia voči ženám;
f)
podporovať zavedenie útvarov ústrednej správy a decentralizovaných útvarov poverených zlepšením postavenia žien;
g)
poskytovať pomoc pri národných akčných plánoch zameraných na vykonávanie rezolúcie Bezpečnostnej rady č. 1325.
3.3. Hodnotenie
Pracovná skupina Rady pre ľudské práva bude pravidelne hodnotiť vykonávanie týchto usmernení najmä na základe správ vedúcich misií a po neoficiálnej porade s občianskou spoločnosťou. Pracovná skupina pre ľudské práva bude Radu informovať o uplatňovaní usmernení a v prípade potreby bude Rade predkladať návrhy na zlepšenie ich uplatňovania.
_______________
13
Príloha 1 Úvod do otázky násilia voči ženám, jeho formách, príčinách a následkoch
Násilie voči ženám a dievčatám vo všetkých jeho formách je skutočnou pohromou. Dostupné údaje svedčia o tom, že ide o celosvetový a systémový jav. Formy a prejavy násilia voči ženám sú mnohoraké, previazané a líšia sa v závislosti od sociálneho, ekonomického, kultúrneho a politického kontextu jednotlivých spoločností.
Pojem násilia voči ženám a dievčatám zahŕňa, ale nie je obmedzený na formy fyzického, sexuálneho a psychického násilia a) páchané v rámci rodiny [vrátane prenatálneho výberu podľa pohlavia plodu (s výnimkou zdravotných dôvodov); systematické zanedbávanie dievčat; nútené svadby; predčasné svadby; násilie páchané partnermi a bývalými manželmi; útok kyselinou; násilie v súvislosti s venom a násilie, vraždy a vynútené samovraždy spáchané v mene cti; bitie; sexuálne zneužívanie detí ženského pohlavia v rámci domácnosti vrátane incestu; znásilnenie medzi partnermi alebo spolubývajúcimi; zmrzačovanie ženských pohlavných orgánov a iné tradičné praktiky, ktoré poškodzujú ženy; b) páchané v rámci spoločnosti (vrátane znásilnenia; sexuálne služby; sexuálne obťažovanie a všetky formy obťažovania súvisiace s pohlavím obete; zastrašovanie v práci, vzdelávacích inštitúciách a inde; kupliarstvo a vykorisťovanie prostitúcie iných; moderné formy otroctva; vražda ženy; násilie voči ženám a dievčatám v konfliktných a postkonfliktných situáciách; obchodovanie so ženami a dievčatami na účely sexuálneho vykorisťovania a akéhokoľvek iného vykorisťovania); c) násilie voči ženám pokrýva všetky už uvedené činy bez ohľadu na to, či ich pácha alebo toleruje štát.
V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že skutočnosť, ktorú uznáva Generálny sekretariát Organizácie Spojených národov vo svojej podrobnej štúdii, že násilie voči ženám je väčšinou činom súkromných páchateľov a sú doň zapojené viaceré osoby a subjekty, žiadnym spôsobom nezbavuje štáty ich povinnosti zodpovedného prístupu, ako sa uvádza v odporúčaní výboru pre odstránenie diskriminácie žien č. 19.
14
Okrem toho niektoré okolnosti spôsobujú, že obete sú oveľa ohrozenejšie z dôvodu viacnásobnej diskriminácie, ktorej sú vystavené a ktorá súvisí na jednej strane s pohlavím a na druhej strane s ich príslušnosťou k osobitným menšinovým alebo etnickým skupinám, s ich náboženstvom alebo jazykom, skutočnosťou, že ide o príslušníčky domorodého obyvateľstva, migrantky, vysídlené ženy alebo utečenkyne, ženy žijúce v menej rozvinutom prostredí alebo v odľahlých vidieckych oblastiach, ženy v ústavoch alebo väzeniach, ženy so zdravotným postihnutím alebo nakazené vírusom HIV, lesbické, bisexuálne ženy alebo transgender ženy, mladé dievčatá, ženy v pokročilom veku alebo vdovy, a ženy, ktoré sú obeťami akýchkoľvek iných foriem diskriminácie. Nakoniec počas krízových situácií alebo ozbrojených konfliktov predstavuje znásilňovanie, otroctvo, sexuálne zneužívanie a vykorisťovanie najsystematickejšie a najvšeobecnejšie prejavy násilia voči ženám.
Okrem vážnych následkov na telesnom (osobitne značným zvýšením rizika nakazenia vírusom HIV) a duševnom zdraví obetí má násilie voči ženám aj závažné sociálne dôsledky a spôsobuje veľké hospodárske náklady. K tomu sa pripája aj politická a sociálna nestabilita ako dôsledok prenášania násilia medzi generáciami. Násilie voči ženám tak prispieva k ich individuálnemu ochudobneniu, ako aj k ochudobneniu ich rodín, spoločenstiev, spoločností a krajín. V dôsledku toho je násilie voči ženám prekážkou rozvoja.
Násilie voči ženám a dievčatám má určité štrukturálne príčiny, najmä historicky daný nepomer síl medzi mužmi a ženami, dievčatami a chlapcami, ktorý je charakteristický pre množstvo spoločností. Okrem toho sa na odôvodnenie násilia voči ženám odvoláva na zvykové, tradičné a náboženské hodnoty. Ekonomická nerovnosť, ktorou ženy trpia, ako aj skutočnosť, že nie sú nezávislé, sú rozhodujúcimi faktormi pri násilí, pretože znižujú spôsobilosť žien konať a prijímať rozhodnutia a zvyšujú ich zraniteľnosť voči násiliu.
15
Politická nestabilita a ozbrojené konflikty sú dodatočnými zdrojmi násilia voči ženám a dievčatám. Násilná atmosféra pretrváva veľmi dlho ešte aj po vojne a v mnohých krajinách, v ktorých došlo k ozbrojenému konfliktu, vedie zvýšená akceptácia násilia a rozsiahle rozšírenie zbraní k zvýšeniu násilia po skončení konfliktu. Na účely účinného boja proti tejto pohrome je preto nevyhnutné zohľadniť všetky tieto aspekty.
___________
16
Príloha 2 Medzinárodný právny rámec a záväzky štátov v oblasti boja proti násiliu voči ženám
Medzinárodné spoločenstvo sa zaviazalo chrániť práva a dôstojnosť mužov a žien prostredníctvom viacerých zmlúv a politických záväzkov. Uplynulo 60 rokov od vyhlásenia Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ktorá jasne potvrdzuje, že „všetci ľudia sa rodia slobodní a seberovní, čo sa týka ich dôstojnosti a práv“, a že každý „má všetky práva a všetky slobody, vyhlásené v tejto deklarácii, bez hocijakého rozlišovania, najmä podľa [...] pohlavia [...]“.
Výbor pre odstránenie diskriminácie žien (CEDAW), ktorý dohliada na uplatňovanie dohovoru (1979), vymedzil násilie voči ženám ako jednu z foriem diskriminácie v zmysle dohovoru a ako takú ju pevnejšie zahrnul do pracovného programu inštitúcií a mechanizmov na ochranu ľudských práv.
Svetová konferencia o ľudských právach, ktorá sa konala v roku 1993 vo Viedni, viedla k vymenovaniu osobitného spravodajcu pre násilie voči ženám Komisiou OSN pre ľudské práva v roku 1994 a umožnila prijatie Deklarácie o odstránení násilia voči ženám Valným zhromaždením v tom istom roku. Svetová konferencia potvrdila univerzalitu a nedeliteľnosť ľudských práv.
V tejto deklarácii je vymenovaný súbor opatrení, ktoré majú štáty prijať na predchádzanie tomuto násiliu a jeho odstránenie. Vyžaduje najmä, aby štáty odsúdili násilie voči ženám a zdržali sa odvolávania na akékoľvek zvyky, tradície alebo náboženské dôvody s cieľom zbaviť sa povinnosti odstrániť násilie.
17
Pekinská platforma prijatá v roku 1995 získala na historickej konferencii OSN o situácii žien vo svete podporu 189 krajín. Táto platforma vymedzuje dvanásť oblastí, v ktorých je potrebné dosiahnuť zlepšenia, medzi nimi aj boj proti násiliu voči ženám. Tieto aspekty boli preskúmané počas konferencie zorganizovanej v New Yorku v roku 2005 pri príležitosti 10. výročia platformy. Únia vyjadrila svoju podporu Pekinskej akčnej platforme na najvyššej úrovni prostredníctvom predsedov vlád počas samitu v Madride v decembri 1995. Rada Európskej únie od roku 1999 každý rok prijíma závery o referenčných ukazovateľoch a kritériách, a tak zabezpečuje cielenejšie a štruktúrovanejšie každoročné nadviazanie. V roku 2002 sa vypracoval súbor kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov o násilí voči ženám. Preskúmanie Pekinskej akčnej platformy po piatich rokoch (Peking+5) vyžaduje od vlád, aby prijali vhodné opatrenia na odstránenie násilia voči ženám a ich diskriminácie bez ohľadu na to, aká osoba, organizácia alebo podnik ich pácha, a aby považovali všetky formy násilia voči ženám a dievčatám za trestný čin.
Rezolúcia Valného zhromaždenia č. 61/143 (2006) o zintenzívnení opatrení na odstránenie všetkých foriem násilia voči ženám, ktorá sa prijala konsenzom, potvrdzuje všetky medzinárodné záväzky štátov vrátane povinnosti podporovať a chrániť všetky ľudské práva a základné slobody žien a dievčat a usilovať o predchádzanie násilným činom, ich vyšetrenie, potrestanie ich páchateľov a poskytnutie ochrany obetiam, pričom každé opomenutie tejto povinnosti predstavuje porušenie ľudských práv a základných slobôd žien a dievčat alebo bráni ich výkonu.
18
V rezolúciách BR OSN č. 1325 (2000) a 1820 (2008) sa uvádzajú záväzky medzinárodného spoločenstva v boji proti násiliu voči ženám v situáciách ozbrojeného konfliktu. V rezolúcii č. 1820 sa potvrdzuje súvis medzi udržiavaním medzinárodného mieru a bezpečnosti a bojom proti sexuálnemu násiliu voči ženám v konfliktných situáciách. V rezolúcii č. 1820 (2000), ktorá preberá ustanovenia článku 7 Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu, sa štátom pripomína, „že znásilnenie a iné formy sexuálneho násilia môžu predstavovať vojnový zločin, zločin proti ľudskosti alebo skutkový znak zločinu genocída, zdôrazňuje, že je potrebné vylúčiť trestné činy sexuálneho násilia z tých trestných činov, pri ktorých možno v rámci urovnávania konfliktov prijať opatrenia amnestie [...]“. V uznesení Európskeho parlamentu 2005/2215 o postavení žien v ozbrojených konfliktoch a ich úlohe pri obnove a demokratickom procese v krajinách po skončení konfliktu, ktoré poskytuje všeobecný rámec pre činnosť Únie v otázke žien v ozbrojených konfliktoch a osobitne v otázke násilia voči nim. Násilie voči ženám bolo tiež predmetom početných iniciatív, najmä Rady Európy a OBSE – organizácií, v ktorých hrá EÚ významnú rolu. V uvedenom uznesení Európskeho parlamentu z roku 2005 sa vymenúvajú konkrétne činnosti a opatrenia, ktoré treba prijať na účinný boj proti tejto pohrome. Týmito usmerneniami sa uvedené povinnosti transponujú do rámca EÚ. Tým posilnia európske ustanovenia na ochranu práv žien a na podporu rodovej rovnosti vo vonkajších vzťahoch, ako sú vymedzené v Pláne uplatňovania rovnosti žien a mužov, v oznámení Komisie z roku 2007 o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v rozvojovej spolupráci, v súvisiacich záveroch Rady alebo v iných usmerneniach týkajúcich sa ľudských práv, ktoré sa prijali v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ (SZBP).
______________
19
