Národné osvetové centrum Kultúrne observatórium
Spôsoby trávenia voľného času v súvislosti so sebahodnotením mládeže a postojmi k extrémizmu
Doc. PhDr. Elena Hradiská, CSc. Doc. PhDr. Alojz Ritomský, CSc.
Bratislava september 2007
Úvod Výskumný projekt, vyplývajúci z rozpracovania Koncepcie boja proti extrémizmu schválenej vládou SR, ktorého realizátorom je z rozhodnutia Ministerstva kultúry SR Národné osvetové centrum, predpokladal hlbšie poznanie spôsobov trávenia voľného času v súvislosti s postojmi k rôznym formám extrémizmu, t.j. rasovej, etnickej neznášanlivosti a intolerancie, ako aj postojmi k marginálnym skupinám mládeže. Pre naplnenie cieľa projekt počítal aj so sledovaním aktivít voľného času mládeže a na ich základe vytvorenie typológie. Dá sa predpokladať, že mládež prostredníctvom aktivít voľného času osobnostne dozrieva, utvára si vlastný hodnotový svet, osvojuje si návyky prenášané aj do ďalšieho životného štýlu a pripravuje sa na postupné preberanie sociálnych rolí v spoločnosti v súvislosti s prechodom do ďalšieho vzdelávacieho alebo pracovného procesu. Predpokladali sme, že spôsob trávenia voľného času je ovplyvnený nielen možnosťami v prostredí, kde mladí ľudia žijú, ale aj mierou ich sebauvedomenia. Na druhej strane sme predpokladali, že pozitívne pocity z náplne voľného času súvisia s celkovou úrovňou spokojnosti mladých ľudí, ich mierou spokojnosti so sebou ako aj s blízkym okolím (rodina, priatelia, škola). Napokon výskum sa zameral na poznanie postoja mladých ľudí k látkovým aj nelátkovým závislostiam a na poznanie ich skúsenosti s tabakom, alkoholom, drogami.
Vymedzenie pojmov a prehľad výskumov Voľný čas Kľúčovým dokumentom pre podporu primeraných foriem voľného času je Dohovor o právach dieťaťa z roku 1989, podobne ako Charta účasti mládeže na živote obcí a regiónov (bola schválená radou Európy v marci 1992), i Charta výchovy pre voľný čas, komisie pre výchovu a vzdelávanie Svetového združenia pre rekreáciu a voľný čas z roku 1993. Dôležitým dokumentom na Slovensku je Koncepcia štátnej politiky vo vzťahu k deťom a mládeži do roku 2007, ktorú spracovalo a vydalo MŠ SR. Zhrňujúc viacero definícií môžeme povedať, že za voľný čas sa považuje čas, ktorý môže jedinec tráviť slobodne podľa svojich záujmov, je to čas mimo pracovných, školských i mimoškolských povinností. Do
voľného času sa nepočíta čas potrebný za zabezpečenie individuálnych potrieb (osobná hygiena, spánok a pod.). Aj keď vymedzenie voľného času sa môže zdať jasné, problém nastane, keď sa hľadajú aktivity, ktoré sa môžu zaradiť medzi voľnočasové, pretože mnohé respondent vie len ťažko oddeliť od aktivít vykonávaných v pracovnom (študijnom) čase, alebo činností nevyhnutných na zabezpečenie denných potrieb. Iným problémom je sledovanie aktívneho a pasívneho vykonávania činností, ich vzájomné prelínanie (napr. súčasné sledovanie televízie, rozhovor s rodinou, domáce práce). Uvedené problémy sa odrážajú v zoznamoch voľnočasových aktivít použitých v jednotlivých výskumoch. Výskum voľného času mládeže je téma frekventovaná vo všetkých vyspelých krajinách. Na Slovensku je výskum mládeže predmetom výskumov realizovaných hlavne v rámci Ústavu informácií a prognóz školstva, napr. Sociálno-politická problematika mládeže. M. Bieliková, 2005, ale aj v rámci IUVENTY, napr. Názory žiakov stredných škôl a študentov vysokých škôl na podmienky života mládeže v Slovenskej republike (Ľ. Sobihardová 2004). Výsledky tohto výskumu signalizujú istý posun v náplni voľného času mládeže smerom od pasívneho k aktívnemu využívaniu voľných chvíľ a súčasne aj väčšiu podporu zmysluplného využívania voľného času zo strany samospráv miest a obcí. Mladí ľudia tiež oceňujú dostatok autonómnosti pri rozhodovaní sa o náplni vlastného voľného času. Vzhľadom na dlhodobé kultúrno-spoločenské prepojenie bol k prezentovanej téme relevantný výskum, realizovaný v Česku v rokoch 2000 – 2002, ktorý okrem iných tém reflektuje aj tému voľného času mladých ľudí vo veku 15 – 30 rokov (Sak, P. – Saková, K. : Mláděž na křižovatce. Praha: Svoboda Servis, 2004). Sebahodnotenie mládeže a pocit spokojnosti Sebauvedomenie je spojené so sebahodnotením, oceňovaním vlastných možností správania sa v rozličných sociálnych situáciách, ide o proces súvisiaci s predstavou vlastných možností. Základom sebahodnotenia je obraz osoby o sebe a porovnávanie v rámci sociálneho okolia. Pozitívne sebahodnotenie vyúsťuje v pocit spokojnosti so sebou, naopak nízke sebahodnotenie vedie k pocitom nespokojnosti. O procese sebauvedomenia je dôležité uviesť, že sebahodnotenie priamo súvisí a ovplyvňuje emocionálnu rovnováhu a je jedným z najdôležitejších činiteľov sociálneho fungovania človeka (J. Reykowski podľa Nakonečný, M.: Psychologie osobnosti. Praha: Academia 1988, str.216). Čím vyššie je sebahodnotenie, tým väčší je súlad medzi reálnym a ideálnym obrazom seba samého, čo poukazuje na spokojnosť so sebou samým, resp. na vysokú úroveň sebaúcty (tamtiež).
Extrémizmus a mládež Návrh koncepcie boja proti extrémizmu je vládnym dokumentom, ktorý upravuje činnosť štátnej správy v období rokov 2006 – 2010. Východiskom koncepcie je vymedzenie základných pojmov spojených s hrozbou extrémizmu, pričom sa konštatuje, že práve v tom smere treba klásť dôraz na prevenciu, a to hlavne preto, že kriminalita, spojená s niektorou formou extrémizmu, je spätá aj s určitou ideológiou. Extrémizmom budeme rozumieť „verbálne, grafické, fyzické alebo iné aktivity spojené spravidla s vyhraneným ideologickým alebo iným kontextom, zväčša s absenciou hmotnej pohnútky, ktoré vyvíjajú jednotlivci alebo skupiny osôb s názormi výrazne vybočujúcimi zo všeobecne uznávaných spoločenských noriem so zreteľnými prvkami intolerancie, najmä rasovej, národnostnej, náboženskej alebo inej obdobnej neznášanlivosti,
ktoré
útočia
proti
demokratickým
princípom,
spoločenskému
usporiadaniu, životu, zdraviu, majetku alebo verejnému poriadku.“ (Návrh koncepcie boja proti extrémizmu. Bratislava 2006) Extrémistami sú osoby alebo skupiny osôb, ktoré sa vyznačujú: -
názorovou neznášanlivosťou,
-
rasovou neznášanlivosťou
na základe indikátorov: farba pleti, jazyk, náboženské
vyznanie, štátne občianstvo, národnosť, -
etnickou neznášanlivosťou na základe pôvodu. Viaceré výskumy realizované aj na Slovensku podčiarkujú opodstatnenosť skúmania
problematiky extrémizmu aj u mládeže,
napr. podľa výskumu Youth in Slovakia
(Ministerstvo školstva SR IUVENTA, Bratislava 2003, str. 17) kriminalita mládeže vo veku 15-18 rokov sa pohybuje na úrovni 18%, Ľ. Benkovičová v článku Tolerancia a intolerancia v každodennom živote slovenskej spoločnosti optikou výskumu verejnej mienky (Sociológia, 1995, Vol. 27 No. 5-6: 385-398) referuje o niektorých podobách intolerencie v aktuálnom zmýšľaní a naladení verejnej mienky aj u mládeže. Aj ďalšie výskumné štúdie upozorňujú na niektoré prvky extrémizmu, napr. L. Macháček a L. Jamieson v článku Postoje slovenskej a európskej mládeže k imigrácii a kultúrnej diverzite (Fórum pedagogiky. Bratislava 2004, dostupné na www.vyskumladeze.sk) uvádzajú, že „Bratislava a Slovensko sú konfrontované s problematikou Rómov, ktorých médiá obviňujú zo zneužívania výhod sociálneho a zdravotného systému“. Vo
výsledkoch
výskumu
Sociálno-patologická
problematika
mládeže
v SR
(M.Pétiová, UIPS 2005, dostupné na www.davm.sk) sa uvádza, že „z marginálnych skupín sú
medzi mladými ľuďmi najznámejší členovia hnutia skinheads, drogovo závislé osoby a členovia náboženských siekt, pričom menej informácií majú opýtaní o príslušníkoch hnutia punk a o anarchistoch. Vo svojom okolí mladí ľudia najčastejšie stretávajú narkomanov a členov hnutia skinheads, už v menšej miere sa dostávajú do kontaktu s príslušníkmi hnutia punk a členmi náboženských siekt. V pomerne malej miere prichádzajú do kontaktu v okolí aj s príslušníkmi hnutia anarchistov. Zaujímavé je zistenie, že priame členstvo v niektorej z marginálnych skupín priznáva len veľmi málo mladých ľudí.“ Podobná je situácia v ČR, kde pre neziskovú organizáciu Člověk v tísni výskumná agentúra AISA zrealizovala v roku 2001 výskum, ktorý sa zameral aj na zistenie postojov v oblasti národnostnej a rasovej znášanlivosti. Sak, P. – Saková, K. v rámci výskumu postavenia mládeže v spoločnosti (Mláděž na křižovatce. Praha: Svoboda Servis, 2004) si okrem iného všímali aj postoje k národnostným, etnickým a náboženským skupinám. Látkové a nelátkové závislosti Napriek tomu, že aj na Slovensku sa téme látkových aj nelátkových závislostí venuje opakovane pozornosť, sme ako porovnanie zvolili výsledky získané z výskumu realizovanom v roku 2003 Vhodné spôsoby trávenia voľného času mládeže ako prevencia rôznych druhov závislostí (Bratislava, Národné osvetové centrum 2003). Dôvodom je skutočnosť, že výskum sa realizuje na sociodemograficky porovnateľnej výberovej vzorke, s rovnakými
otázkami,
čo
umožňuje
detailnejšie
porovnanie
potenciálnych
zmien
v skúsenostiach mladých s fajčením, konzumáciou alkoholu, skúsenosťami s drogami či hrou na hracích automatoch.
Metóda Výberová vzorka Zámerný výber študentov 2. a 3. ročníkov stredných škôl (zastúpené boli gymnázia, odborné a učňovské školy s maturitou), celkovo z 18 stredných škôl z východného, stredného aj západného Slovenska. Dotazník vyplnilo 1201 respondentov, štatisticky bolo spracovaných 1198 dotazníkov. Výber bol konštruovaný tak, aby v ňom boli proporcionálne k populácii študentov stredných škôl zastúpené typy škôl a jednotlivé regióny Slovenska (západ, stred, východ). Výskum sa realizoval na tých istých školách ako v roku 2003, pribudli k nim 4 ďalšie. Identifikačné znaky výberovej vzorky: pohlavie, vek, veľkosť bydliska, návšteva školy v mieste bydliska, miesto trávenia
voľného času, typ školy, zloženie rodiny. Metódy zberu dát Vo výskume bola použitá dotazníková metóda, aplikovaná prostredníctvom odborných pracovníkov Kultúrneho observatória Národného osvetového centra v Bratislave na vybraných školách .Výskum bol realizovaný v mesiaci máj – jún 2007. Výpočty budú uskutočnené pomocou štatistického systému SPSS.
Voľný čas mládeže Ciele výskumu Podobne ako v roku 2003, aj z dôvodu možného porovnania, pretože výskum sa realizoval v skupine mládeže, hlavným cieľom bolo na základe frekvencie vykonávania voľnočasových aktivít vytvoriť typológiu súčasnej stredoškolskej mládeže (gymnázia, odborné školy a učňovské školy).
1. Frekvencia voľnočasových aktivít Frekvenciu všetkých voľnočasových aktivít sme zisťovali na 5-bodovej škále: 1 aktivitu vôbec nevykonáva, 2 – menej ako 1 krát mesačne, 3 – menej ako 1 krát do týždňa, 4 – aspoň raz do týždňa, 5 – aktivitu vykonáva každý deň. Nasledujúce tabuľky zobrazujú frekvenciu aktivít rozdelených podľa súvisiacich činností. Tabuľka 1.1. Mediálne aktivity Percentuálne rozdelenie častosti aktivít
1
2
3
4
5
Spolu
Počúvam hudbu
%
,3
,8
1,3
10,0
87,7
100,0
Sledujem televíziu
%
1,3
1,0
4,3
27,8
65,7
100,0
Počúvam rozhlas
%
25,5
13,2
13,8
25,5
21,9
100,0
Čítam dennú tlač
%
15,3
9,9
18,4
38,4
18,1
100,0
Čítam časopisy
%
7,7
9,6
19,9
50,0
12,7
100,0
Pozerám video / DVD
%
5,0
16,4
29,7
40,6
8,2
100,0
Čítam knihy
%
32,7
28,6
14,1
16,2
8,3
100,0
Komunikujem na internete
%
12,7
7,3
10,0
29,5
40,5
100,0
Pracujem na internete
%
7,6
7,9
13,4
34,7
36,4
100,0
Frekvencia mediálnych aktivít je rôzna, počúvanie hudby a sledovanie televízie ostávajú najčastejšími voľnočasovými aktivitami, komunikácia alebo práca s internetom sa stali treťou najfrekventovanejšou aktivitou, naopak výraznejší rozptyl vo frekvencii sa týka počúvanosti rozhlasu, čítania dennej tlače a časopisov.
Tabuľka 1.2. Komunikačné aktivity Percentuálne rozdelenie častosti aktivít %
Rozprávam sa s rodičmi Trávim
čas
spolu
so
súrodencom
/ %
súrodencami
1
2
3
4
5
Spolu
1,3
1,2
3,4
20,3
74,0
100,0
5,5
6,8
11,8
32,2
43,7
100,0
Stretávam sa s kamarátmi
%
1,2
1,5
5,3
34,9
57,1
100,0
Trávim čas vo dvojici
%
32,1
4,9
8,0
29,2
25,9
100,0
Navštevujem kaviarne, pohostinstvá
%
8,8
12,0
19,1
48,6
11,4
100,0
Komunikujem na internete
%
12,7
7,3
10,0
29,5
40,5
100,0
Chodím na diskotéky
%
32,7
27,2
17,7
21,1
1,3
100,0
Primárna sociálna skupina – rodina ostáva pre mladých ľudí základom pre komunikáciu, stretávanie s kamarátmi (priama komunikácia) je iba o niečo frekventovanejšia ako internetová – nepriama komunikácia. Tabuľka 1.3. Aktivity spojené s fyzickou činnosťou Percentuálne rozdelenie častosti aktivít
1
2
3
4
5
Spolu
Starám sa o psa, mačku a pod.
%
43,4
4,6
5,3
16,7
30,0
100,0
Brigádujem
%
45,9
21,4
9,1
19,7
3,9
100,0
Pomáham v domácnosti
%
1,3
4,1
9,5
42,9
42,1
100,0
Do výbavy voľnočasových aktivít sa výrazne zaradila aj fyzická práca, vo výskume konkretizovaná ako pomáhanie v domácnosti. Tabuľka 1.4. Vzdelávacie a tvorivé aktivity Percentuálne rozdelenie častosti aktivít
1
2
3
4
5
Spolu
Venujem sa vlastnej umeleckej činnosti
%
44,2
6,1
6,2
21,1
22,3
100,0
Pracujem na internete
%
7,6
7,9
13,4
34,7
36,4
100,0
Venujem sa samoštúdiu
%
36,6
18,8
16,5
22,4
5,7
100,0
Chodím do záujmového krúžku
%
67,9
3,5
2,5
18,8
7,2
100,0
Chodím na kurzy
%
77,8
3,0
1,3
16,8
1,1
100,0
Chodím do organizácie pre mladých
%
90,7
3,8
1,4
3,2
,9
100,0
Kontakt s internetom sa stáva jednou z najčastejších aktivít, ak by sme vzali do úvahy, že študenti naozaj „pracujú“ na internete, potom je pre nich internet jedným z dôležitých zdrojov poznania a vzdelávania. Organizované formy vzdelávania (kurzy, krúžky) ostávajú v úzadí. Tabuľka 1.5. Športové aktivity Percentuálne rozdelenie častosti aktivít Športujem
%
Venujem sa turistike, trampovaniu, výletom % do prírody
1
2
3
4
5
Spolu
6,4
7,1
15,4
46,3
24,7
100,0
27,2
38,1
19,0
13,9
1,8
100,0
Športovanie podľa frekvencie jeho realizácie patrí k činnostiam, ktoré takmer polovica študentov realizuje aspoň raz do týždňa a takmer štvrtina denne. Frekvencia aktivít nevypovedá o kvalite daných činností, hovorí len o tom, ako často sa týmto činnostiam mladí ľudia venujú. Za zmienku stojí vysoké zastúpenie práce či komunikácie na internete, športovanie a čítanie časopisov a hlavne dennej tlače. Vzhľadom na vek respondentov jedným z rizikových faktorov trávenia voľného času môže byť príliš časté (denne 11,4% alebo aspoň raz do týždňa 48,6%) navštevovanie kaviarní a pohostinstiev. Vysoké zastúpenie medzi aktivitami, ktorým sa respondenti nevenujú, majú organizované vzdelávacie činnosti a kultúrne aktivity, ktorých realizácia je podmienená aj ponukou a možnosťami v mieste bydliska. Viac ako tretina mladých ľudí, podľa ich vyjadrenia, netrávi žiaden čas samoštúdiom, podobne je to s čítaním kníh. 2. Typológia mládeže na základe frekvencie voľno časových aktivít
Voľnočasové aktivity majú nielen svoj frekvenčný rozmer, ale vytvárajú zhluky na základe podobnosti obsahu činnosti, alebo spôsobu ich realizácie. Napr. respondenti, čo čítajú knihy, sa venujú aj samoštúdiu, navštevujú kurzy, chodia do kina, na výstavy, do divadla. Naopak mladí ľudia, ktorí trávia voľný čas hlavne spolu s inými, navštevujú pohostinstvá, kaviarne, chodia na diskotéky a súčasne sú to tí, ktorí menej čítajú knihy alebo sa venujú vlastnej umeleckej činnosti. To umožňuje identifikovať typy mladých ľudí. Význam typológie má hlavne praktické využitie. Umožňuje cielené formy komunikácie, hlbšie poznanie správania sa mladých ľudí v ich voľnom čase. Zatiaľ čo deskriptívny pohľad prináša prehľad činností, ktoré mládež vykonáva alebo nevykonáva vo voľnom čase, typológia odpovedá na otázku, ako vzájomne jednotlivé aktivity voľného času súvisia. Kombináciou
voľnočasových
aktivít
mladých
ľudí, ich
sociodemografických
charakteristík v spojitosti s vnímaním voľného času vznikli tri voľnočasové typy (označili sme ich ako typ "A", "B" a "C"), ktoré v nasledujúcej časti bližšie charakterizujeme. „A“ typ (30,9 %-né zastúpenie) V porovnaní s ostatnými dvomi viac času trávi vo dvojici, častejšie číta dennú tlač a časopisy, navštevuje kaviarne, chodí na diskotéky, prechádzky,
nakupuje, chodí po
obchodoch, brigáduje. V porovnaní s ostatnými typmi menej športuje, menej číta knihy, menej sa venuje vlastnej umeleckej činnosti, samoštúdiu, navštevuje záujmové krúžky, kurzy, menej hrá počítačové hry, menej chodí na koncerty vážnej hudby či do divadla. Tento typ zastupujú hlavne dievčatá, súčasne je tu najviac mladých ľudí vo veku 18 a 19 rokov, z polovice študenti strednej odbornej školy, zo štvrtiny študenti stredných odborných učilíšť s maturitou. Takmer 70% nenavštevuje školu v mieste bydliska, voľný čas trávia hlavne v mieste bydliska. Sú hlavne z miest do 50 tisíc obyvateľov a z obcí a miest do 5 tisíc. Väčšina z nich žije v kompletnej rodine, viac ako 10% žije len s jedným rodičom. Tento typ charakterizuje skutočnosť, že polovica študentov má pocit dostatku voľného času, viac ako polovica je niekedy spokojná, niekedy nie s jeho náplňou, 42,5% je spokojná alebo takmer vždy spokojná. Viac ako tretina reprezentantov tohto typu uviedla, že tráviť čas podľa ich predstáv im bráni nedostatok príležitosti, potom sú to financie a objem voľného času (21,1%). Vplyv na rozhodovanie majú hlavne kamaráti, partia a v porovnaní s ďalšími typmi výrazne priateľ, priateľka.
„B“ typ (37,6 %-né zastúpenie) Okrem aktivít, ktoré sú pre všetky tri typy spoločné, mladí ľudia tvoriaci druhý typ najviac športujú, pozerajú video/DVD, pracujú na internete, hrajú počítačové hry, venujú sa samoštúdiu, chodia do kurzov a záujmových krúžkov, do kina, navštevujú športové podujatia. Na rozdiel od ďalších dvoch typov menej trávia čas vo dvojici, nevenujú sa domácim zvieratám, najmenej pomáhajú v domácnosti, zriedkavejšie nakupujú a chodia po obchodoch. Druhý typ saturujú hlavne chlapci (je ich tu zastúpený takmer dvojnásobok v porovnaní s dievčatami), takmer polovica respondentov je vo veku 17 rokov. Viac ako polovicu tvoria študenti gymnázia, tretinu študenti stredných odborných škôl. Takmer polovica navštevuje školu v mieste bydliska, druhá polovica (50,5%) tohto typu dochádza do školy. Voľný čas trávia prevažne v mieste bydliska. Takmer polovica je z miest do 50 tisíc, štvrtina je z miest nad 100 tisíc obyvateľov. Viac ako 60% študentov spadajúcich do tohto typu žije v úplnej rodine, 17% žije aj spolu so starými rodičmi. Náplň voľného času ovplyvňujú hlavne kamaráti a partia, viac v porovnaní s ďalšími typmi aj rodičia. Nedostatok voľného času a príležitosti na trávenie voľného času, rovnako nedostatok financií, ale aj zákazy zo strany rodičov sú príčinou, že nemôžu stráviť voľný čas tak, ako by chceli. V porovnaní s inými typmi viacerí uviedli (13,1%), že im chýba partner, partnerka. „C“ typ (31,5 %-né zastúpenie) Z mediálnych aktivít viac počúvajú rozhlas, čítajú knihy, venujú sa vlastnej umeleckej činnosti, chodia do kostola, venujú sa turistike, sami sa túlajú, navštevujú kultúrne podujatia (koncerty, divadlo, výstavy), návštevy nie sú síce veľmi frekventované, ale v porovnaní s predchádzajúcim typom častejšie. O niečo viac sa venujú činnosti v prospech mesta, chodia do organizácie pre mladých. Od ďalších dvoch typov sa líšia tým, že menej čítajú dennú tlač a časopisy, pozerajú televíziu, zriedkavejšie chodia do pohostinstiev a kaviarní, na diskotéky, menej sú v kontakte s internetom. Z hľadiska pohlavia sa javí najvyváženejší, aj keď dievčat je v tomto type zastúpených viac, 40,8% z tohto typu je vo veku 18 rokov. Viac ako 30% sú v tomto type zastúpení študenti stredných odborných škôl a gymnázií, 20% študenti stredného odborného učilišťa s maturitou. Najvyššie percento (70,8%) zástupcov tohto typu nenavštevuje školu v mieste bydliska, viac ako polovica trávi voľný čas v mieste bydliska a spomedzi všetkých typov viac ako tretina trávi čas v mieste školy, dá sa teda predpokladať, že ide o študentov z internátov.
Potvrdzuje to aj údaj, že viac ako polovica je z obcí a miest do 5000 obyvateľov a štvrtina z miest do 50 000, vo veľkých mestách býva len 12,5 % z nich. Nedostatok príležitosti, financie a zákazy rodičov nedovoľujú zástupcom tohto typu tráviť voľný čas podľa vlastných predstáv.
3. Vnímanie voľného času Spôsob, ako mladí ľudia trávia voľný čas, do značnej miery závisí aj od toho, kto ovplyvňuje výber ich aktivít. Zaujímalo nás, do akej miery ovplyvňuje charakter voľného času primárna skupina – rodina, ale aj priatelia a tí, ktorí sa podieľajú na výchove – učitelia a vychovávatelia. Celkový obraz o tom, kto ovplyvňuje voľný čas potvrdzuje výrazný vplyv kamarátov a partie, nasleduje samostatné rozhodovanie a o niečo menší je vplyv rodičov, minimálne do rozhodovania zasahuje škola. Charakteristika typov sa potvrdila aj v odpovediach na túto otázku: v prípade „A“ typu je výrazný vplyv priateľa, priateľky (v porovnaní s ďalšími typmi), sú to práve oni, s ktorými trávia najviac času, len o niečo viac ako tretina uviedla, že sa rozhoduje samostatne. V „B“ type dominuje vplyv partie, kamarátov a výraznejšie sa prejavuje vplyv rodičov, v „C“ type je viac viditeľný vplyv súrodencov. Rozdiely medzi typmi z hľadiska ovplyvňovania ich voľného času nie sú štatisticky významné. Vnímanie objemu voľného času Voľný čas je veličina, ktorá je prežívaná rôzne, dôležitý je subjektívny pocit z časového objemu, vyjadrený pocitom, že voľného času je veľa, primerane, alebo nedostatok. Takmer polovica (49,1%) respondentov má pocit dostatku voľného času, o niečo menej (45,4%) pociťuje nedostatok voľného času. Rozdiely medzi typmi nie sú štatisticky významné, percento tých, ktorí pociťujú dostatok, alebo nedostatok voľného času je v typoch takmer vyrovnané, u „A“ typu prevažuje pocit dostatku voľného času nad nedostatkom. Odpovede na otázku do akej miery sú mladí ľudia spokojní s tým, ako trávia voľný čas, naznačujú, že o trochu viac ako polovica (53%) je niekedy spokojná, niekedy nespokojná s náplňou voľného času, 43,1% je spokojných alebo takmer vždy spokojných. Do tejto skupiny sa zaraďuje viac zástupcov „B“ typu, rozdiely medzi málo spokojnými patriacimi do jednotlivých typov nie sú. Dôvody, ktoré bránia tráviť voľný čas podľa vlastného želania
Na prvých troch miestach sa objavujú dôvody: nedostatok príležitosti, nedostatok financií a nedostatok voľného času, do istej miery aj rodičia majú obmedzujúci vplyv u 10% mladých ľudí – bránia im tráviť voľný čas podľa ich predstáv. Zaujímavý je súvis medzi spokojnosťou s trávením voľného času a spokojnosťou s finančnou úrovňou rodiny. Len 6,6% zo všetkých respondentov je spokojných ako s aktivitami voľného času, tak aj s finančnou úrovňou rodiny, takmer 11% respondentov, ktorí niekedy sú a niekedy nie sú spokojní s náplňou voľného času je úplne spokojných s finančnou úrovňou rodiny, takmer štvrtina čiastočne. Celkovo s finančnou úrovňou rodiny je úplne spokojných štvrtina respondentov, a takmer polovica je dosť spokojná, úplne nespokojné sú tri percentá. Väčšie
percento respondentov je spokojných úplne alebo dosť s finančnou
úrovňou rodiny (70,9%), ako aj so spôsobom trávenia voľného času (43,4%). Vôbec alebo takmer nikdy spokojných s tým, čo robia vo voľnom čase, je 5,2% mladých ľudí, nespokojných úplne alebo dosť nespokojných s finančnou úrovňou rodiny je 10%. Závery Podobne ako vo výskume z roku 2003 počúvanie hudby je takmer pre všetkých mladých ľudí najčastejšou voľnočasovou aktivitou, televízia „klesla“ na tretie miesto, jednoznačne pozitívom je označenie u troch štvrtín komunikácie s rodičmi ako dennej aktivity a takmer štvrtina komunikuje s nimi aspoň raz do týždňa, výskum však neodpovedá na otázku kvality, ani času venovanému kontaktu. Podobne stretávanie s kamarátmi tvorí veľkú časť voľného času. V porovnaní s predchádzajúcim výskumom je oveľa frekventovanejšou
aktivitou
kontakt s internetom. Táto, fyzicky pasívna aktivita je vo voľnom čase zastúpená rovnako často ako športovanie. Kaviarne a pohostinstvá navštevuje denne alebo aspoň raz do týždňa o pätinu viac mladých ľudí ako v roku 2003. Skutočnosť, konštatovaná vo viacerých výskumoch, o nezáujme mladých ľudí o organizované formy voľného času – kurzy, krúžky, organizácie pre mladých – sa potvrdila opätovne.
Veľké
sú
rezervy
v angažovaní
sa
mladých
v prospech
mesta,
obce
a pravdepodobne aj kvôli nedostupnosti sú kultúrne aktivity, vrátane návštevy kina, skôr zriedkavosťou. Rozdiely vo vykonávaných voľnočasových aktivitách boli podkladom pre vytvorenie troch typov mladých ľudí. Frekvencia aktivít: počúvanie hudby, rozhovory s rodičmi, sledovanie televízie a stretávanie s kamarátmi je rovnaká vo všetkých typoch.
Prvý typ „A“ je kontaktný, komunikáciu realizuje hlavne s kamarátmi pri posedeniach v kaviarňach a na diskotékach. Je zastúpený väčšinou dievčatami, ich záujmy smerujú k aktivitám, ako sú nákupy, práca v domácnosti, u chlapcov brigády. Majú záujem o dennú tlač a časopisy. „B“ typ zastupujú hlavne chlapci s vyhraneným záujmom o šport, so širokými, aj vzdelávacími záujmami. Napriek častému kontaktu s kamarátmi oveľa menej trávia čas vo dvojici, ani bežné činnosti ako nákupy, práce v domácnosti, brigády nie sú pre nich charakteristické. Tretí, „C“ typ je zmiešaný, s aktivitami, ktoré zahŕňajú umelecké činnosti, ale aj návštevu kultúrnych podujatí, bohoslužieb, viac chodia do kurzov, zapájajú sa do organizácií pre mladých. Rozdiely medzi typmi sú aj v tom, aké školy navštevujú – „A“ typ tvoria prevažne študenti stredných odborných škôl a učilíšť s maturitou, „B“ typ zastupujú hlavne gymnazisti a „C“ typ vyrovnane študenti stredných odborných škôl a gymnázií. V roku 2003 mladí ľudia uvádzali, že spôsob trávenia voľného času ovplyvňujú hlavne oni, podľa svojich záujmov, potom sú to kamaráti, rodičia a na štvrtom mieste priateľ, priateľka. V roku 2007 predovšetkým kamaráti ovplyvňujú to, čo budú robiť vo voľnom čase, potom rovnakou mierou rodičia a samostatne študenti. Vplyv priateľky, priateľa je na štvrtom mieste. Nezaznamenali sme výrazný posun vo vnímaní objemu voľného času, celý súbor sa rozpadá na dve polovice – jedná si myslí, že má málo a druhá naopak dostatok voľného času. Môže byť zaujímavé, že respondenti, ktorí trávia viac času v kaviarňach, v pohostinstvách, diskotékach uvádzajú častejšie, že majú dostatok voľného času. Možno, pri vytvorených podmienkach, by ich voľný čas mohol vyzerať aj ináč. Spokojnosť so spôsobom trávenia voľného času sa takmer vôbec nezmenila, takmer polovica je úplne alebo skôr spokojná s náplňou voľného času, druhá polovica niekedy je a niekedy nie je spokojná. Dôvodom, prečo netrávia voľný čas tak, ako si predstavujú, sú hlavne príležitosti, možnosti, ktoré im chýbajú (rovnaký trend bol aj v roku 2003), potom nedostatok peňazí na pokrytie záujmov a na treťom mieste u pätiny respondentov nedostatok voľného času. Financie chýbajú hlavne „A“ typu, podobne ako príležitosti. Výskum potvrdil súvis medzi spokojnosťou s náplňou voľného času a spokojnosťou s finančnou úrovňou rodiny. Na záver môžeme konštatovať, že mladí ľudia sa štatisticky signifikantne líšia podľa aktivít, ktoré vykonávajú vo voľnom čase, čo umožnilo identifikovať voľnočasové typy, tieto
sa však významne nelíšia v tom, ako vnímajú dostatok, alebo nedostatok voľného času, ani v tom, kto ovplyvňuje, akú podobu ich voľný čas bude mať. Štatisticky signifikantné rozdiely nie sú ani v tom, do akej miery sú jednotlivé typy spokojné, či nespokojné s tým, ako trávia voľný čas, podobne prekážky pre naplnenie voľného času nie sú kritériom, podľa ktorého by sa jednotlivé voľnočasové typy líšili.
Sebahodnotenie a miera spokojnosti Ciele výskumu Výskum si kládol za cieľ zistiť aj mieru sebahodnotenia a spokojnosti mladých ľudí s vlastným životom (celková spokojnosť), spokojnosť so sebou samým (osobná spokojnosť) a spokojnosť s okolím (vzťahy v rámci rodiny, školy, kamarátov). Predpokladali sme, že úroveň sebahodnotenia a miera spokojnosti ako so sebou, tak aj so sociálnym okolím môžu byť jednými z činiteľov, ktoré ovplyvňujú výber voľnočasových aktivít, ale môžu sa prejaviť aj v postojoch k marginálnym skupinám mládeže. 1. Úroveň sebahodnotenia Sebahodnotenie sme identifikovali pomocou výrokov, na ktoré respondenti odpovedali voľbou áno – nie. Výsledky sebahodnotenia za celý súbor zobrazuje tabuľka 2.1. Tabuľka 2.1. Sebahodnotenie respondentov Indikátory
% pozit. odp.
Nemyslím si, že som úplne nanič.
93,3
Cítim, že som hodnotný človek, prinajmenšom tak, ako iní ľudia.
92,0
Verím, že sa v živote dobre uplatním.
89,1
Myslím si, že mám veľa dobrých vlastností.
83,1
Cítim sa pripravený/á zabojovať o svoje miesto v živote.
82,1
Do budúcnosti sa dívam s nádejami a optimizmom.
81,3
Dokážem presne to, čo väčšina mojich rovesníkov
78,8
Mám o sebe pozitívnu mienku.
78,7
Nemám pocit, že nemám byť prečo na seba hrdý/á.
72,1
Nechcel/a by som, aby ma iní mali viac v úcte.
35,8
Výsledky naznačujú vysoké percento tých, ktorí sa veľmi pozitívne hodnotia. Napr. hneď v prvom výroku len 6,7% uviedlo názor, že sú úplne nanič, najmenej 35,8% uviedlo, že nechce, aby iní ich mali viac v úcte, čo naznačuje, že takmer 70% je spokojných s tým, ako sa iní k ním správajú. Výsledky hovoria aj o pozitívnom odhodlaní bojovať o svoje mieste v živote. Celkový – jednodimenzionálny pohľad na sebahodnotenie Sumáciou odpovedí na všetky skúmané indikátory sme získali index, ktorý ukazuje celkovú úroveň sebahodnotenia. Sebahodnotenie je vyjadrené na škále od 0–100 bodov. Zistili sme, že mladí respondenti rozdelení na základe vykonávaných voľnočasových aktivít do troch typov sa nelíšia v úrovni sebahodnotenia. Korelácia medzi sebahodnotením a konštruktmi spokojnosti (o ktorých píšeme podrobnejšie nižšie) – spokojnosť so sebou a blízkym okolím je zobrazená v tabuľke 2.2. Potvrdzuje súvis medzi mierou sebahodnotenia a úrovňou spokojnosti. Čím je miera sebahodnotenia vyššia, tým vyššia je spokojnosť so sebou. Najtesnejšia korelácia je medzi mierou sebahodnotenia a spokojnosťou so sebou. Tabuľka 2.2. Spearmanove korelácie medzi sebahodnotením a konštruktmi spokojnosti Miera sebahodnotenia Celková spokojnosť
-0,37
Spokojnosť so sebou
-0,42
Spokojnosť s blízkym okolím
-0,24
Štatisticky signifikantné sú rozdiely medzi mladými ľuďmi na základe toho, ako vnímajú časový objem, ktorý majú k dispozícii na voľnočasové aktivity, a aká je miera ich sebahodnotenia. Tí, čo majú dostatok voľného času, vykazujú najvyššiu mieru sebahodnotenia (medián 84,2), naopak respondenti, ktorí podľa ich vlastného vyjadrenia majú výrazný nadbytok, alebo silný nedostatok voľného času sa hodnotia horšie. Priamy súvis je aj medzi spokojnosťou
s tým, ako trávia voľný čas, a mierou sebahodnotenia: tí, ktorí sú
spokojní, vykazujú vysokú mieru sebahodnotenia (86,7), naopak tí, ktorí takmer nie sú spokojní, vykazujú nižšiu mieru sebahodnotenia (44,0).
Úroveň sebahodnotenia nesúvisí s miestom školy – či je alebo nie je v mieste bydliska, ani nesúvisí s tým, kde trávia voľný čas – či v mieste školy, alebo v mieste bydliska. Podobne ani veľkosť bydliska tu nehrá významnú rolu. Miera sebahodnotenia súvisí s typom navštevovanej školy, rozdiely sú aj štatisticky významné. Miera sebahodnotenia je najvyššia u študentov gymnázia a klesá postupne k študentom navštevujúcim stredné odborné učilište bez maturity. Aj keď rozdiely z hľadiska typu súčasnej rodiny, v ktorej respondenti žijú, nie sú významné, za zmienku stojí fakt, že najvyššiu mieru sebahodnotenia majú jedinci z kompletnej, viacgeneračnej rodiny – rodičia, starí rodičia a súrodenci. Vek v súvislosti s mierou sebahodnotenia nie je rozhodujúci, ale miera sebahodnotenia mierne s vekom stúpa – najvyššie sa hodnotia študenti vo veku 19 a viac rokov, najmenej najmladší, 15 – 16 roční. Podobne pohlavie nie je triediacim kritériom v súvislosti s mierou sebahodnotenia, chlapci sa len o veľmi málo (rozdiel jedného mediánu) pozitívnejšie vnímajú. Závery k miere sebahodnotenia Výsledky hovoria o veľmi pozitívnom sebahodnotení študentov učňovských a stredných škôl. Iba necelých šesť percent si myslí, že sú úplne nanič, väčšina sa vníma ako hodnotný človek, s vierou v dobré uplatnenie v živote. Vnímajú seba ako hodnotných ľudí s dobrými vlastnosťami. Vykonávanie rôznych voľnočasových aktivít dovoľuje vytvoriť typy mladých ľudí, ktorí sa líšia práve náplňou voľného času, ale neprejavuje sa v miere sebahodnotenia – rozdiely nie sú významné. Tí mladí ľudia, ktorí sa najvyššie hodnotia, sú so sebou spokojnejší, ako sú spokojní so svojim okolím. Najvyššie sebahodnotenia sme zistili u tých, ktorí majú dostatok voľného času – takmer vždy sú spokojní s tým, ako trávia svoj voľný čas. Pre úroveň sebahodnotenia nie je rozhodujúce, či navštevujú školu v mieste bydliska, alebo musia dochádzať, ani to, kde trávia voľný čas, významnejší je typ školy – najvyššie sa hodnotia študenti gymnázia, najnižšie študenti stredného odborného učilišťa bez maturity, aj keď u nich miera sebahodnotenia je tiež pomerne vysoká - 76,8. Miera sebahodnotenia s vekom študentov stúpa, nie je dôležité, či ide o chlapcov alebo dievčatá, rozdiely podľa pohlavia neboli preukázané. Najvyššiu mieru sebahodnotenia majú študenti, ktorí žijú v úplných, viacgeneračných rodinách. 2. Spokojnosť so sebou a blízkym okolím
Na určenie miery spokojnosti sme použili 11 indikátorov, ako naznačuje tabuľka 2.3, jednotlivé indikátory súvisia s rôznou mierou spokojnosti. Miera spokojnosti je vyjadrená škálou: 1 - úplne spokojný/á , 2 - dosť spokojný/á, 3 - ani tak – ani tak, 4 - dosť nespokojný/á, 5 - úplne nespokojný/á. Čo sa týka spokojnosti so sebou, úplne spokojná je asi tretina respondentov so svojím zdravím, úplnú spokojnosť so svojím životom vyjadrila pätina respondentov a úplná spokojnosť so svojím vzhľadom a so sebou samým sa pohybuje na úrovni 14% percent. Tieto údaje je potrebné doplniť aj percentami respondentov, ktorí sú dosť spokojní, percentá dosť spokojných študentov sú pomerne vysoké. Tabuľka 2.3. Rozdelenie indikátorov spokojnosti v celom súbore Indikátory spokojnosti
1
2
3
4
5
Spolu
sám / sama so sebou
% 14,0
55,0
23,6
6,0
1,3
100,0
so školou
% 5,4
37,7
36,0
15,5
5,5
100,0
s vlastnou rodinou
% 42,1
40,8
12,4
3,7
,9
100,0
so vzťahmi s kamarátmi
% 41,6
47,5
8,3
1,6
,9
100,0
so vzťahom s matkou
% 57,3
29,2
8,4
3,0
2,1
100,0
so vzťahom s otcom
% 42,1
33,3
11,9
8,0
4,7
100,0
so vzťahom so súrodencami
% 43,1
39,4
13,2
3,3
1,1
100,0
so svojím zdravím
% 29,5
47,3
15,4
6,3
1,5
100,0
s finančnou úrovňou rodiny
% 25,5
45,3
19,1
7,1
2,9
100,0
so svojím vzhľadom
% 14,9
47,1
29,4
5,9
2,7
100,0
so svojím doterajším životom
% 19,3
49,3
20,9
8,0
2,5
100,0
Pozitívom je, že úplnú spokojnosť so vzťahmi v rodine – matkou, súrodencami, otcom sme identifikovali u takmer polovice respondentov (vzťahy so súrodencami a vzťah s otcom) a u viac ako u polovice, pokiaľ ide o vzťah s matkou. So vzťahmi s kamarátmi je úplne alebo dosť spokojných až 90% študentov. Úplne alebo dosť spokojných so školou je len 43% respondentov, nespokojnosť so školou je najvyššia v porovnaní s ostatnými indikátormi spokojnosti. Úplná nespokojnosť so sebou sa najviac spája s nespokojnosťou so svojim doterajším životom, tak sa vyjadrilo 10% respondentov, necelých 9% je nespokojných so svojím
vzhľadom. Pomerne silné zastúpenie má stredová hodnota (ani spokojný – ani nespokojný), môže to súvisieť aj s tým, že mnohí z mladých respondentov o daných otázkach doteraz neuvažovali, vymenované indikátory neboli predmetom ich vedomého zvažovania. Syntetický pohľad na spokojnosť V celkovej úrovni spokojnosti (ktorú sme merali sumačným indexom vyššie uvedených indikátorov) pomocou exploračnej faktorovej analýzy boli identifikované dve dimenzie - predstavujú dva ortogonálne faktory, spokojnosť so sebou (SSS) a spokojnosť s blízkym okolím (SBO). Vzťah medzi nimi zobrazuje tabuľka 2.4. Tabuľka 2.4. Faktory (dimenzie) spokojnosti vo vzťahu k ich indikátorom, faktorové váhy Faktory Spokojnosť
SSS
sám / sama so sebou
0,788
SBO
so školou
0,347
s vlastnou rodinou
0,833
so vzťahmi s kamarátmi
0,338 0,365
so vzťahom s matkou
0,749
so vzťahom s otcom
0,734
so vzťahom so súrodencami
0,702
so svojím zdravím
0,518
s finančnou úrovňou rodiny
0,374 0,427
so svojím vzhľadom
0,778
so svojím doterajším životom
0,763
Pokiaľ ide o spokojnosť so sebou, najužšie prepojenie je medzi úrovňou sebaspokojnosti a spokojnosťou so vzhľadom, nasleduje spokojnosť s vlastným životom. Spokojnosť so sebou je aj vo vzťahu so spokojnosťou so zdravím, aj keď tento vzťah nie je taký tesný. Vzťahy s kamarátmi sa prejavujú ako v spokojnosti so sebou, tak aj v spokojnosti s okolím, podobne je to aj s indikátorom finančnej úrovne rodiny. Môžeme konštatovať, že spokojnosť so sebou je sýtená hlavne tým, ako sa vníma respondent sám, ako posudzuje svoj vzhľad, ako hodnotí doterajší život, aká je kvalita jeho
zdravia. Spokojnosť so sebou je aj vo vzťahu s tým, aké má vzťahy s kamarátmi a aká je finančná úroveň rodiny. Spokojnosť s okolím je sýtená hlavne spokojnosťou s vlastnou rodinou a jej členmi – v poradí vzťah s matkou, otcom a vzťah so súrodencami, dôležitú úlohu v spokojnosti s okolím má aj finančná úroveň rodiny, tento vzťah je tesnejší ako vzťah s kamarátmi. Na spokojnosti so sociálnym okolím sa v najmenšej miere podieľa spokojnosť so školou. Úroveň vytvorených konštruktov je veľmi podobná. Priemerná spokojnosť so sebou je 2,2, priemer celkovej spokojnosti je 2,1 a priemer spokojnosti s okolím má hodnotu 2,0. Medzi dimenziami spokojnosť so sebou a spokojnosť s okolím existuje pomerne silný lineárny vzťah (r = 0,48), to znamená, že spokojnosť so sebou sa prelína so spokojnosťou s najbližším okolím. Vzhľadom na skutočnosť, že spokojnosť so sebou aj spokojnosť s okolím je sýtená aj spokojnosťou s finančnou úrovňou rodiny, nasledujúca tabuľka zobrazuje, do akej miery sú v tomto smere mladí ľudia spokojní . Tabuľka 2.5. Spokojnosť s finančnou úrovňou rodiny Miera
Áno som
spokojnosti Celý súbor
takmer vždy
niekedy áno,
málokedy som
takmer nikdy
spokojný/á som spokojný/á
niekedy nie
spokojný/á
nie
25,6%
19,1%
7,1%
2,9%
45,3%
Spokojnosť vo vzťahu s vnímaním objemu voľného času Študenti, ktorí uviedli, že majú buď príliš veľa voľného času, alebo naopak majú nedostatok voľného času, sú menej spokojní ako so sebou, tak aj so svojim okolím. Najspokojnejší (v oboch konštruktoch spokojnosti) sú tí, ktorí majú dostatok voľného času. Potvrdil sa aj súvis medzi spokojnosťou s náplňou voľného času, celkovou spokojnosťou, spokojnosťou so sebou aj s okolím. Tí, ktorí sú spokojní s náplňou voľného času, sú spokojní aj so sebou, aj so svojím okolím a naopak, tí, ktorí takmer nikdy nie sú spokojní s náplňou voľného času, sa cítia ako celkovo menej spokojní, ako aj nespokojní so sebou a svojim okolím. Rozdiely medzi týmito skupinami sú štatisticky významné. Úroveň konštruktov spokojnosti podľa sociodemografických faktorov: Podobne ako pri sebahodnotení spokojnosť priamo nesúvisí s tým, či študenti navštevujú školu v mieste bydliska alebo dochádzajú, ani s tým, kde trávia voľný čas. O niečo celkovo
spokojnejší sú predsa študenti, ktorí navštevujú školu v mieste bydliska, tí sú aj spokojnejší so svojim blízkym okolím (rodina, kamaráti). Veľkosť bydliska nie je rozhodujúca pre mieru celkovej spokojnosti ani spokojnosti so sebou a svojom okolím. Mierny nárast celkovej spokojnosti a spokojnosti s blízkym okolím je u tých, ktorí bývajú v miestach do 5000 obyvateľov. Študenti, ktorí navštevujú stredné odborné učilište vykazujú najvyššiu celkovú spokojnosť aj spokojnosť
so sebou, najspokojnejší sú so svojim blízkym okolím. Pri
ostatných školách rozdiely neboli zaznamenané. Štatisticky signifikantné z hľadiska spokojnosti je zloženie rodiny, v ktorej študenti žijú. Celkovo sú najspokojnejší tí, ktorí žijú v úplných rodinách (rodičia, súrodenci), týka sa to aj ich spokojnosti s najbližším okolím. Najmenej
sú spokojní (na úrovni štatistickej
významnosti) študenti, ktorí žijú v neúplných rodinách, táto nespokojnosť sa premieta do všetkých troch konštruktov: celková spokojnosť, spokojnosť so sebou aj s okolím. Vek nie je dôležitý parameter z hľadiska spokojnosti mladých ľudí, naopak príslušnosť k pohlaviu je v tejto súvislosti štatisticky významná. Aj napriek tomu, že priemerné hodnoty spokojnosti sa výrazne nelíšia, dá sa povedať, že chlapci sú celkovo spokojnejší ako dievčatá, sú spokojnejší aj so sebou a najspokojnejší sú so svojím blízkym okolím. Závery k miere spokojnosti Môžeme konštatovať, že spokojnosť so sebou je sýtená hlavne tým, ako sa vníma respondent sám, ako posudzuje svoj vzhľad, ako hodnotí doterajší život, aká je kvalita jeho zdravia. Spokojnosť so sebou je aj vo vzťahu s tým, aké má vzťahy s kamarátmi a aká je finančná úroveň rodiny. Spokojnosť s okolím je sýtená hlavne spokojnosťou s vlastnou rodinou a jej členmi – v poradí vzťah s matkou, otcom a vzťah so súrodencami, dôležitú úlohu v spokojnosti s okolím má aj finančná úroveň rodiny, tento vzťah je tesnejší ako vzťah s kamarátmi. Na spokojnosti so sociálnym okolím sa v najmenšej miere podieľa spokojnosť so školou. Vytvorením konštruktov: celková spokojnosť, spokojnosť so sebou a s blízkym okolím sa preukázala najvyššia spokojnosť s blízkym okolím (kamaráti, rodičia, súrodenci), nasleduje celková spokojnosť a spokojnosť so sebou. Zo sociálneho okolia je najnižšia spokojnosť so školou. Spôsob trávenia voľného času umožnil vytvorenie odlíšiteľných typov mladých ľudí – miera spokojnosti ani v jednom z konštruktov ich nediferencuje.
Podnetom pre diskusiu môže byť pomerne úzky súvis medzi spokojnosťou a finančnou úrovňou rodiny. Premieta sa to aj do spokojnosti so sebou - lepšia finančná situácia rodiny zrejme umožňuje zabezpečiť viac prostriedkov aj na vylepšenie vzhľadu (oblečenie, kozmetika) a pokiaľ ide o spokojnosť s okolím, môže ísť o zaistenie lepšieho postavenia medzi kamarátmi a trávenia voľného času viac podľa vlastných túžob. Spokojnosť celková – so sebou aj s okolím – súvisí s vnímaním množstva voľného času: tí, čo ho majú dostatok, sú vo všetkých troch parametroch spokojnejší. Podobne čím sú viac spokojní s náplňou voľného času, sú spokojnejší aj so sebou a so svojím okolím. Miera spokojnosti súvisí s typom rodiny – najspokojnejší sú respondenti z úplných rodín, ale aj s príslušnosťou k pohlaviu – chlapci sú spokojnejší ako dievčatá.
Mládež a extrémizmus Ciele výskumu Cieľom bolo okrem iného poznať názory mladých ľudí na dodržiavanie ľudských práv vo vzťahu k národnostným a etnickým skupinám a vnímanie pocitu bezpečnosti. Ďalej, zistiť mieru tolerancie k ľuďom iného etnika alebo národnosti a tieto postoje konfrontovať so sebahodnotením mládeže, ich príslušnosťou k voľnočasovému typu. Napokon, cieľom bolo poznať postoje mladých ľudí k extrémistickým skupinám a ochranárskym združeniam. 1. Všeobecné postoje k marginálnym skupinám spoločnosti Postoje mladých ľudí k marginálnym skupinám spoločnosti a k Rómom sme zisťovali v prvej fáze pomocou série výrokov. Respondenti svoj názor mohli vyjadriť na päťstupňovej škále od silne súhlasím a po silne nesúhlasím. Výsledky vyjadrujúce mieru akceptácie, respektíve neakceptácie výroku (vyjadrená je indexom MA v teoretickom rozpätí od mínus 100 bodov po plus 100 bodov) zobrazuje tabuľka 3.1. Tabuľka 3.1. Akceptácia výrokov Výroky
Index MA
Každý môže mať svoje presvedčenie a každý by mal akceptovať, že iní majú tiež svoje presvedčenie
79,8
Aby sme si rozumeli, treba pochopiť potreby a záujmy druhých
76,3
Dôležité je, aký je človek, a nie to, ako je oblečený či učesaný
70,3
Žiadna osoba nie je hodnotnejšia než iná, nech má akýchkoľvek rodičov, nech má akúkoľvek spoločenskú pozíciu
68,8
Je hrozná predstava, že niekto má trpieť len preto, že má inú farbu pleti
68,4
Štát by mal výraznejšie obmedzovať niektoré hnutia, ako sú napr. skinheads
50,3
Skinheads by mali byť zakázaní, pretože propagujú násilie a neznášanlivosť
43,8
Rómovia sa vyhýbajú poctivej práci
41,1
Na Slovensku sú niektoré národnostné menšiny diskriminované
36,4
Vietnamci a Číňania v našom meste sú akceptovaní
34,7
Kriminalita Rómov je vyššia ako u ostatných ľudí
29,1
„Punkáčov“ vnímajú ľudia ako násilníkov a vyvolávačov bitiek
25,8
Ľudia oceňujú na Rómoch ich hudobné, tanečné schopnosti
22,1
Fanúšikov športových klubov, ktorí vyvolávajú výtržnosti, treba jednoznačne odsúdiť
10,8
Pre mladých ľudí z môjho okolia sú idey anarchistov (odmietanie autority, poriadku...) príťažlivé
-3,2
Rómovia majú blízky vzťah k deťom a rodine
-21,4
Na Rómoch je sympatická ich bezstarostnosť
-24,7
Štát nerobí dosť pre to, aby Rómovia mohli žiť lepšie
-31,2
Problémy, ako násilie, neznášanlivosť sú skôr mediálnou záležitosťou ako realitou
-31,4
Skinheads prispievajú k poriadku a dodržiavaniu zákonov
-59,0
Miera tolerancie a všeobecné postoje k iným rasám a národnostným menšinám Najvyššia akceptácia sa týka výrokov, ktoré by sme mohli označiť za vyjadrujúce všeobecnú mieru tolerancie a postojov k iným ľuďom. Rozdiely medzi mladými respondentmi sú pri týchto výrokoch z hľadiska ich pohlavia, úroveň akceptácie napr. výroku Aby sme si rozumeli, treba pochopiť potreby a záujmy druhých je u dievčat 83,3 bodov, a u chlapcov 67,8, podobne dievčatá viac akceptujú výrok Dôležité je, aký je človek, a nie to, ako je oblečený či učesaný (74,7 bodov, chlapci 64,9). Výsledky pri výrokoch vyjadrujúcich všeobecnú mieru tolerancie k iným ľuďom nie sú diferencované podľa miesta bydliska, typu navštevovanej školy, veku. Miera sebahodnotenia a úroveň spokojnosti so sebou a so svojím sociálnym okolím sa neprejavili ako štatisticky významné kritériá pri vyjadrení postojov a vzťahov k marginálnym skupinám v spoločnosti. Rozdielna miera akceptácie výrokov je u voľnočasových typov mladých ľudí. Napr. výrok Aby sme si rozumeli, treba pochopiť potreby a záujmy druhých, viac akceptuje typ „A“ – komunikatívny, so živým záujmom o okolie a typ „C“ – kultúrne orientovaný, častejšie zapojený do rôznych organizácií ako predchádzajúce typy. Typ „B“ tento výrok aj ďalší –
Dôležité je, aký je človek, a nie to, ako je oblečený či učesaný najmenej akceptuje – patria sem mladí ľudia športovo orientovaní, so vzdelávacími záujmami, často však bez blízkych priateľov. Respondenti, ktorí akceptujú výrok: Je hrozná predstava, že niekto má trpieť len preto, že má inú farbu pleti, akceptujú aj ďalšie výroky, ktoré sú s ním v súlade: Každý môže mať svoje presvedčenie a treba akceptovať presvedčenie iných (r=0,27), rovnako treba podľa nich pochopiť potreby a záujmy druhých (r=0,24). Viac ako polovica z respondentov (57,3%) si vie predstaviť, že by si vzali za manžela/manželku niekoho inej farby pleti. Za zmienku stojí, že časť z nich akceptuje aj výrok Na Slovensku sú niektoré národnostné menšiny diskriminované. Výrok akceptuje takmer dvakrát toľko dievčat ako chlapcov (45,2 – 26,0). Súčasne viac ako 60% mladých ľudí pripúšťa, že má málo informácií o kultúre národnostných menšín, ktoré žijú na Slovensku. A to aj napriek tomu, že 44,4% z celého súboru uviedlo, že má kamarátov patriacich k národnostným menšinám. Podobne aj medzi ďalšími uvedenými výrokmi je vzájomné prepojenie, najsilnejšia miera súhlasu je medzi výrokmi: Žiadna osoba nie je hodnotnejšia než iná, nech má akýchkoľvek rodičov, nech má akúkoľvek spoločenskú pozíciu a výrokom Dôležité je, aký je človek, a nie to, ako je oblečený či učesaný (r=0,38). Dichotomicky postavené výroky poskytovali možnosť voľby súhlasu – nesúhlasu. Miera tolerancie je vyjadrená aj výrokom: Úcta k ľuďom je heslo, ktorým sa riadim – tak sa vyjadrilo 84,3% respondentov. O tolerancii iných mladí ľudia nie sú presvedčení, tri štvrtiny z nich uviedli (75,9%), že vo svojom okolí sa stretli s prejavmi nenávisti voči iným rasám. Týka sa to hlavne respondentov z miest – 83,3% z tých, ktorí žijú v mestách do 50 tisíc obyvateľov, súhlasilo s výrokom: V mojom okolí som sa stretol/a s prejavmi nenávisti voči iným rasám. Najčastejšie sa s takýmito prejavmi stretli tí, ktorých môžeme zaradiť do voľnočasového typu „C“ – až 82,7% z nich takto odpovedalo. Necelých 50% si myslí, že ľudské práva sa u nás dodržiavajú, viac s týmto výrokom súhlasia chlapci (57,9%) ako dievčatá (41,7%). Úroveň akceptácie výroku, ktorý hovorí o tom, že problémy, ako násilie, neznášanlivosť sú skôr produktom médií ako obrazom reality je veľmi nízka – len tretina akceptuje tento výrok. Pri percentuálnom vyjadrení až 61% s výrokom nesúhlasí, 20% si myslí, že ide skôr o mediálnu záležitosť, 18% nemá vyhranený názor. Výrok najmenej akceptujú respondenti, ktorí bývajú v mestách nad 50 tisíc obyvateľov, najmenej ho spochybňujú študenti z obcí do 2000 obyvateľov. Ako vidieť, väčšina mladých ľudí (83,4%) sa cíti bezpečných v prostredí, kde trávia väčšinu voľného času.
Postoje k Rómom Postoje k Rómom sme skúmali prostredníctvom výrokov, tabuľka 3.2. vyjadruje mieru ich akceptácie. Tabuľka 3.2. Akceptácia výrokov Výroky
Index MA
Rómovia sa vyhýbajú poctivej práci
41,1
Kriminalita Rómov je vyššia ako u ostatných ľudí
29,1
Ľudia oceňujú na Rómoch ich hudobné, tanečné schopnosti
22,1
Rómovia majú blízky vzťah k deťom a rodine
-21,4
Na Rómoch je sympatická ich bezstarostnosť
-24,7
Štát nerobí dosť pre to, aby Rómovia mohli žiť lepšie
-31,2
Pri posudzovaní výrokov chlapcami a dievčatami nachádzame rozdiely. Chlapci výraznejšie akceptujú výroky, ktoré sa týkajú negatívneho posudzovania Rómov, napr. výrok o vyhýbaní sa poctivej práci (51,8, dievčatá 32,1), 25% mladých ľudí k tomuto výroku zaujala neutrálny postoj. Podobne v porovnaní s dievčatami chlapci viac akceptujú výrok o vyššej kriminalite Rómov u nás, viac odmietajú výrok o blízkom vzťahu Rómov k deťom a rodine – týka sa to hlavne najmladších respondentov vo veku 15-16 rokov. Chlapci výraznejšie odmietajú výrok, že štát nerobí dosť pre to, aby mohli Rómovia žiť lepšie. Celkovo až 56% mladých ľudí si myslí, že štát robí dostatok. Dievčatá viac akceptujú pozitívnejšie výroky, napr. Ľudia oceňujú na Rómoch ich hudobné, tanečné schopnosti. Tento výrok akceptujú hlavne respondenti vo veku viac ako 18 rokov, hlavne tí, ktorí trávia voľný čas v mieste školy, pričom sú skôr z dedín a menších miest. Daný výrok menej akceptujú respondenti z väčších miest. Respondenti spadajúci pod voľnočasový typ „C“ – kultúrne orientovaný, organizovaný – viac podporujú tento výrok. Výrok Na Rómoch je sympatická ich bezstarostnosť mnohí mladí respondenti neakceptujú, najvýraznejšie tí z veľkých miest a tí, ktorí patria do voľnočasového typu „B“ – športovo orientovaní so vzdelávacími záujmami, bez výraznejšieho sociálneho začlenenia, a rovnako podporujú aj výrok o vyššej kriminalite Rómov v porovnaní s ostatným obyvateľstvom. Kriticky pohľad na Rómov (podľa miery akceptácie v uvedených výrokoch) neznamená, že mnohí nemajú priateľov medzi Rómami: takto odpovedalo 43,5% z celej vzorky. S čím väčšieho mesta pochádzajú respondenti, tým menej z nich má medzi Rómami priateľov. Polovica z respondentov, ktorí bývajú v obci či meste do 5000 obyvateľov, uviedla,
že medzi ich priateľmi sú aj Rómovia. Takmer tri štvrtiny (72,7%) z tých, ktorí navštevujú stredné odborné učilište bez maturity, odpovedali pozitívne, najmenej priateľov (33,6%) medzi Rómami majú študenti gymnázií. Viac sa priatelia s Rómami študenti, ktorí majú školu mimo bydliska a tam aj trávia svoj voľný čas. Aj v tejto časti sa potvrdilo prepojenie a súvis medzi výrokmi: tí ktorí viac akceptujú výrok o tom, že Rómovia sa vyhýbajú poctivej práci, akceptujú aj výrok, že ich kriminalita je vyššia (r=0,322), tí ktorí akceptujú výrok o jednej z charakteristík Rómov – bezstarostnosti, akceptujú aj výrok o ich blízkom vzťahu k deťom (r=0,341) aj viac súhlasia s výrokom o oceňovaní tanečných a hudobných schopností Rómov. Postoje k Vietnamcom a Číňanom Výrok, že Vietnamci a Číňania sú akceptovaní v meste, kde respondenti žijú, súhlasom podporilo 45,4%, úplným súhlasom 18,4%. Index akceptácie výroku je 34,7. Len 10% uviedlo, že v ich okolí sa vyskytli problémy s Vietnamcami a Číňanmi, tretina súhlasí s výrokom o ich akceptácii v okolí. Pri tomto výroku sme nezaznamenali pomocou metódy kontrapozície výrokov prepojenie alebo súvis s inými výrokmi. Podobne pri posudzovaní tohto výroku nehrajú sociodemografické ukazovatele či príslušnosť k voľnočasovému typu žiadnu úlohu. Postoje k extrémistickým hnutiam Nasledujúce výsledky poukazujú na kritický postoj mladých ľudí hlavne k hnutiu skinheads. Polovica z nich akceptuje výrok o tom, že štát by sa mal angažovať v obmedzení niektorých hnutí, 10% však s týmto výrokom nesúhlasí. Odmietavý postoj k skinheads sa prejavil aj v odpovediach k výroku, ktorý hovorí o tom, že skinheads prispievajú k poriadku a dodržiavaniu zákonov. Tento výrok odmietajú tri štvrtiny respondentov. Sociodemografické charakteristiky, spôsob trávenia voľného času ani vlastné sebahodnotenie, či miera spokojnosti so sebou a okolím sa neukázali ako rozhodujúce pri uvádzaných výrokoch. Tabuľka 3.3. Percentuálne rozloženie súhlasu s predloženými výrokmi Výrok
1
2
3
4
5 Spolu
Štát by mal výraznejšie obmedzovať niektoré hnutia, ako % 6,4 4,8 18,0 23,5 47,3 100,0 sú napr. skinheads Skinheads by mali byť zakázaní, pretože propagujú násilie a neznášanlivosť
% 6,2 8,2 20,3 22,5 42,8 100,0
Skinheads prispievajú k poriadku a dodržiavaniu zákonov % 55,4 20,7 14,9 4,7 4,4 100,0 Pozn.: 1-silný nesúhlas, 2-nesúhlas, 3-ani tak, ani tak, 4-súhlas, 5-silný súhlas. Korelácie medzi výrokmi potvrdili ich vzájomnú súdržnosť. Tí, ktorí akceptujú výrok o tom, že skinheads by mali byť zakázaní, súhlasia s tým, že štát by mal výraznejšie obmedzovať toto a podobné hnutia (r=0,523), naopak tí, ktorí akceptujú výrok o tom, že prispievajú k poriadku a dodržiavaniu zákonov, neakceptujú výrok o obmedzeniach zo strany štátu (r= -0,364). 10% respondentov, ktorí akceptujú výrok o tom, že skinheads prispievajú k dodržiavaniu zákonov, sa prikláňajú k názoru, že problémy ako násilie a neznášanlivosť sú skôr mediálnou záležitosťou ako realitou (r=0,295). Takmer 60% mladých ľudí si myslí, že na Slovensku medzi jeho rovesníkmi rastie počet priaznivcov rôznych extrémistických hnutí, viac ako polovica (53,7%) sa stretlo osobne napr. s tými, ktorí sa hlásia k anarchistom. Uviedlo tak 67,6% študentov z miest nad 100 000, najmenej s nimi prichádzajú do styku tí z obcí do 2000 – 45,5% a do 5000 – 46,9%. Chlapci sa dostali do kontaktu s uvedenými jedincami častejšie (uviedlo to 64,2%) ako dievčatá (44,8%). Viac ako tretina (37,6%) pozná internetové stránky, na ktorých sa môžu zoznámiť s rôznymi extrémistickými hnutiami. Pätina respondentov (20%) občas a 5% pravidelne sleduje internetové stránky, na ktorých sa dá dočítať o rôznych hnutiach (skinheads, anarchisti, punk a pod.) Najviac takéto internetové stránky poznajú študenti žijúci, študujúci v mestách do 100 000 obyvateľov (46,7%) a najmenej z malých obcí (28,8%). Čím menej obyvateľov má bydlisko, v ktorom žijú, tým zriedkavejšie sa respondenti obracajú na internetové stránky, na ktorých by sa stretli s informáciami o extrémistických hnutiach. Viac chlapcov – 46,6% ako dievčat – 30% pozná takéto internetové stránky. Tabuľka 3.4. Percentuálne rozloženie súhlasu s predloženými výrokmi Výroky
1
2
3
4
5 Spolu
„Punkáčov“ vnímajú ľudia ako násilníkov a vyvolávačov % 6,6 13,2 23,1 36,3 20,8 100,0 bitiek Fanúšikov športových klubov, ktorí vyvolávajú výtržnosti, % 7,5 18,5 33,8 25,5 14,8 100,0 treba jednoznačne odsúdiť Pre mladých ľudí z môjho okolia sú idey anarchistov (odmietanie autority, poriadku...) príťažlivé
% 14,1 20,7 33,2 21,6 10,4 100,0
Pozn.: 1-silný nesúhlas, 2-nesúhlas, 3-ani tak, ani tak, 4-súhlas, 5-silný súhlas
Názor, že pre mladých ľudí sú idey anarchistov príťažlivé, odmietajú hlavne respondenti 19-roční, naopak najviac je tento výrok akceptovaný mladými vo veku 15 - 17 rokov. Výrok o odsúdení výtržníkov, fanúšikov športových klubov najviac akceptujú respondenti miest do 100 000 obyvateľov, najtolerantnejší sú z miest nad 100 000. Tí, ktorí bývajú vo veľkých mestách, najmenej akceptujú výrok o vnímaní prívržencov punku ako násilníkoch a vyvolávačoch bitiek, naopak výrazne sa s výrokom stotožňujú respondenti z obcí do 2000 obyvateľov. Mladí ľudia, ktorí podporujú výrok o odsúdení športových fanúšikov, vyvolávajúcich výtržnosti, podporujú aj výrok o výraznejšom obmedzení extrémistických hnutí, ktoré by mal zabezpečiť štát (r=0,251). Podobne tí, ktorí odsudzujú výtržníkov z radov športových fanúšikov, akceptujú názor, že skinheads by mali byť zakázaní kvôli propagácii násilia a neznášanlivosti (r=0,236). Vzťah mladých ľudí k organizovaným skupinám V predchádzajúcich častiach sme zisťovali názory a postoje mladých ľudí k tolerancii, etnickým menšinám a extrémistickým hnutiam. Pri zisťovaní, aký charakter má vzťah mladých ľudí k extrémistickým hnutiam z dôvodu vyhnutia sa spoločensky žiaducim odpovediam, do zoznamu sme zahrnuli aj hnutia ako ochrancovia prírody a ochranári zvierat. Na základe výsledkov je poradie odmietaných skupín nasledujúce: neonacisti, skinheads, náboženské sekty, anarchisti, punkáči, antiglobalisti. Najmenej prekážajú mladým ľuďom z extrémistických skupín antiglobalisti a punkáči, podporu, aj keď hlavne pasívnu, majú ochranárske združenia. Percentuálne rozloženie odpovedí zobrazuje nasledujúca tabuľka, pričom 1 – znamená nepáčia sa mi, 2 – neprekážajú mi, 3 – fandím im, 4 – patrím k nim. Vzťah k týmto skupinám vyjadrený pomocou indexu na kontinuu +100 (patrím k ním) až – 100 (nepáčia sa mi) zobrazuje nasledujúca tabuľka 3.5. Tabuľka 3. 5. Postoje k hnutiam a združeniam Hnutia a združenia skinheads
1
2
3
% 66,8 30,5 2,3
4
Spolu Index
,4 100,0 12,1
ochrancovia prírody % 4,4 33,0 54,3 8,3 100,0 55,5 punkáči
% 40,9 50,9 6,4 1,8 100,0 23,0
náboženské sekty
% 64,7 31,4 2,0 1,9 100,0 13,7
anarchisti
% 59,1 36,5 3,5
,9 100,0 15,4
antiglobalisti
% 38,1 53,9 7,1
,9 100,0 23,6
ochrana zvierat
% 2,3 24,1 62,0 11,5 100,0 60,9
neonacisti
% 75,1 22,3 2,3
,4 100,0
9,3
Na základe korelácií medzi vzťahmi k jednotlivým skupinám sa dá konštatovať, že mladí ľudia akceptujúci skinheadov vyjadrujú akceptačný vzťah aj k neonacistom (r=0,46), menej akceptujú anarchistov a punkáčov a skôr neakceptujú ochranárske združenia. Silná súdržnosť je medzi ochranármi prírody a zvierat, najodmietavejší postoj (aj keď miera odmietania nie je štatisticky významná) je k skinheadom. Respondenti, ktorí akceptujú punkáčov, akceptujú výraznejšie aj anarchistov (r=0,47) a potom antiglobalistov, prepojenie je aj medzi akceptáciou náboženských siekt a akceptáciou neonacistov, podobne medzi akceptáciou anarchistov a akceptáciou antiglobalistov (r=0,30) Pomocou metódy faktorovej analýzy boli identifikované tri skupiny respondentov, ktoré sa grupujú na základe podobného vzťahu k hnutiam v jednotlivých faktoroch: I. punk, anarchisti, antiglobalisti, II. ochrancovia prírody a zvierat a III. skinheads, náboženské sekty, neonacisti. I. faktor – punk, anarchisti, antiglobalisti V jednotlivých skupinách môžeme nájsť na úrovni faktorov rozdiely. Významné sú rozdiely medzi skupinami z hľadiska veku. Tých, ktorí boli identifikovaní v rámci prvého faktora punk, anarchisti, antiglobalisti – najviac akceptujú mladí ľudia vo veku 15-16 rokov, najmenej najstarší študenti – 19 a viac rokov. Tí, ktorí navštevujú školu v mieste bydliska – podľa umiestnenia škôl ide o študentov hlavne z väčších lokalít, viac akceptujú uvedené hnutia ako tí, ktorí dochádzajú z menších miest alebo obcí. Študenti gymnázií vyjadrujú viac akceptujúci vzťah k hnutiu punk, anarchistom a antiglobalistom ako študenti ostatných škôl. Najvýznamnejšie sú rozdiely medzi gymnazistami a študentmi stredných odborných učilíšť bez maturity. II. faktor – ochranári zvierat a prírody K ochranárstvu - prírody i zvierat - majú bližšie dievčatá ako chlapci. Rozdiely sú aj v úrovni tohto faktora podľa príslušnosti k jednotlivým voľnočasovým typom. Príslušníci typu „C“, ktorý môžeme označiť za typ z hľadiska veku za vyvážený, kam patria študenti s kultúrnymi a umeleckými záujmami, zameraným viac na aktivity v prospech miesta bydliska, majú najužší vzťah k ochranárom; najmenej zjavný je tento vzťah v „B“ type, zaraďujú sa sem najmä chlapci, síce so širokými záujmami, ale s menej blízkymi vzťahmi s inými ľuďmi. III. faktor - skinheads, náboženské sekty, neonacisti
Podľa toho, či navštevujú školu v mieste bydliska alebo nie sa javí, že k uvedeným hnutiam majú bližší vzťah študenti, ktorí do školy dochádzajú, logicky z menších lokalít. Najviac sú uvedené hnutia akceptované študentmi stredných odborných učilíšť bez maturity, potom s maturitou a najmenej sú akceptované študentmi gymnázií. Závery Mieru tolerancie k iným ľuďom, zisťovanú pomocou série výrokov, môžeme označiť u študentov za vysokú, pričom vek, miesto bydliska a typ navštevovanej školy nemajú rozhodujúci význam. O niečo viac tolerantní sa javia mladí ľudia, ktorí sú v častom kontakte s inými, komunikovanie a stretávanie je jednou z ich najčastejších voľnočasových aktivít. Tolerancia je vyššia u dievčat ako u chlapcov. Najvyššia akceptácia je s výrokmi, ktoré by sme mohli označiť za vyjadrujúce všeobecnú mieru tolerancie a ústretových postojov k iným ľuďom. Tolerancia sa prejavuje napr. podporou výrokov, ktoré hovoria o potenciálnej ochote mať za manžela, manželku niekoho inej pleti, alebo deklarovaním ochoty pochopiť potreby a záujmy iných. Viac ako tri štvrtiny mladých ľudí deklarovalo, že heslo, ktorým sa riadia v živote, je úcta k ľuďom. Len necelá polovica si myslí, že ľudské práva sú na Slovensku dodržiavané, tri štvrtiny sa stretli s prejavmi nenávisti voči iným rasám – tento výsledok by si zaslúžil hlbšiu analýzu. Prevažná väčšina mladých sa však cíti bezpečne v mieste, kde žijú. Priestor pre prácu s mládežou sa otvára v ďalšej informovanosti. Ako vyplynulo z výskumu, viac ako 60% respondentov pripúšťa, že nemá dostatok informácií o kultúre národnostných menšín žijúcich na Slovensku, napriek tomu, že väčšina z nich má kamarátov patriacich k národnostným menšinám. K Rómom zaujímajú respondenti z výskumu kritickejší postoj, hlavne chlapci. Týka sa to názorov, že Rómovia sa vyhýbajú poctivej práci, alebo názoru o zvýšenej kriminalite tejto skupiny obyvateľstva. Kriticky postoj môže súvisieť s nedostatočnou informovanosťou, ale aj s osobnými skúsenosťami, takmer polovica, najmä z menších lokalít uviedla, že má kamaráta, kamarátku medzi nimi. Dievčatá viac akceptujú pozitívne charakteristiky – zmysel pre hudbu, tanec. Často diskutovanou je otázka, či štát robí dosť, alebo nie pre zlepšenie pomerov Rómov na Slovensku – trochu viac ako polovica stredoškolákov si myslí, že štát robí dosť pre to, aby Rómovia mohli žiť lepšie. Na Vietnamcov a Číňanov nemajú študenti jednotný názor, viac ako tretina z nich sa k výroku, ktorý sa týkal tejto skupiny nevyjadrila, len malá časť sa domnieva, že v ich okolí sú s Vietnamcami a Číňanmi problémy.
Takmer 60 percent mladých ľudí si myslí, že na Slovensku, medzi ich rovesníkmi rastie počet priaznivcov rôznych extrémistických hnutí. Poradie odmietaných skupín podľa odpovedí respondentov je: neonacisti, skinheads, náboženské sekty, anarchisti, punkáči, antiglobalisti. K hnutiu skinheads zaujala väčšina študentov kritický postoj, čo sa prejavilo akceptáciou kritických výrokov týkajúcich sa tohto hnutia. Napriek tomu nemôžeme povedať, že šlo o úplne jednoznačné odmietnutie, aj keď na prvý pohľad desať percent mladých ľudí, ktorí vyjadrili hnutiu podporu, sa nemusí javiť ako vysoké, z celého počtu viac ako tisíc respondentov to nie je zanedbateľná skupina. Viac ako polovica pozná v okolí niekoho, kto sa hlási k anarchistom, sú to hlavne študenti z väčších miest. Výskum potvrdil, že študenti z väčších miest sú tolerantnejší aj k hnutiu punk, menej jeho prívržencov vnímajú ako násilníkov, podobne aj k výtržníkom, fanúšikom športových klubov. Tí, ktorí sa stavajú odmietavo k rôznym formám násilia, podporujú účasť štátu na obmedzení extrémistických organizácií. Skupinu punkáči, anarchisti a antiglobalisti najviac akceptujú mladí ľudia vo veku 15 – 16 rokov, hlavne z väčších miest, viac študenti gymnázií, najmenej študenti učilíšť bez maturity. Do druhej skupiny patria ochranárske združenia – k ním majú bližšie dievčatá ako chlapci a hlavne tí, ktorí vo voľnom čase sa viac angažujú v prospech miesta, kde žijú, a sú aj častejšie zaradení do rôznych typov organizácií. Hnutie skinheads, náboženské sekty a neonacisti (tretia skupina) sú viac akceptovaní študentmi stredných odborných učilíšť bez maturity, potom s maturitou a najmenej sa k ním hlásia študenti gymnázií. Úroveň sebahodnotenia a miera spokojnosti so sebou sa nepreukázali ako dôležité kritérium rozdielnych názorov a postojov mladých ľudí k uvedenej téme.
Skúsenosti mladých ľudí s látkovými a nelátkovými závislosťami Ciele výskumu Cieľom tejto časti výskumu bolo identifikovanie miery závislosti (fajčenie, alkohol, drogy, hracie automaty) na pozadí spôsobov trávenia voľného času, miery spokojnosti a sebahodnotenia, a sociodemografických charakteristík stredoškolských študentov..
Fajčenie cigariet Tabuľka 4.1. prináša prehľad o frekvencii fajčenia za celý súbor, údaje sú uvedené v percentách. Odpovede na túto otázku môžeme porovnať s výsledkami získanými u študentov stredných škôl v roku 2003. Údaje sú veľmi podobné, pozitívom je pokles denných fajčiarov, aj keď výsledok môže byť len dôsledkom štatistickej odchýlky. Tabuľka 4.1. Fajčenie cigariet (v %) Rok 2003
Ako často fajčíš cigarety
Rok 2007
denne
26,4
23,1
príležitostne
16,6
17,3
nefajčím
42,0
43,8
nikdy som to nevyskúšal
15,0
15,8
100,0
100,0
Spolu
Signifikantné sú rozdiely medzi skupinami mladých respondentov podľa veku. S rastúcim vekom narastá počet denných fajčiarov a klesá percento tých, ktorí vôbec nefajčia. Takmer tretina z 18-ročných respondentov fajčí denne a 19-ročných viac ako tretina. Podobne štatisticky signifikantné sú rozdiely v dennom fajčení u respondentov podľa typu školy, ktorý navštevujú. Najviac denných fajčiarov a najmenej nefajčiarov je medzi študentmi stredného odborného učilišťa bez maturity, naopak najmenej denných fajčiarov a najviac nefajčiarov je medzi študentmi gymnázia. Pri rozdelení mladých ľudí do troch voľnočasových typov sú medzi nimi signifikantné rozdiely pokiaľ ide o fajčenie. Najviac denných fajčiarov patrí k typu „A“, pre ktorý je charakteristická komunikatívnosť, spoločenskosť, preferovanie partie. Najmenej je denných fajčiarov medzi mladými typu “B“ – ide o športovo založených jedincov, so vzdelávacími záujmami, s nižšou mierou sociálneho začlenenia. Tabuľka 4.2. Fajčenie a typy mladých ľudí podľa voľnočasových aktivít Ako často fajčíš cigarety
Spolu
denne príležitostne nefajčím nikdy som to nevyskúšal Typy Typ "A" počet
75
48
98
25
246
30,5
19,5
39,8
39
46
152
13,4
15,8
52,2
52
43
100
21,7
17,9
41,7
18,8 100,0
počet
166
137
350
124
%
21,4
17,6
45,0
16,0 100,0
% Typ "B" Typ "C" Spolu
počet % počet %
10,2 100,0 54
291
18,6 100,0 45
240 777
Konzumovanie alkoholických nápojov Aj odpovede na otázku, týkajúcu sa konzumácie alkoholických nápojov môžeme porovnávať s výskumom z roku 2003. Výsledky sú takisto veľmi podobné, mierne narástol počet mladých ľudí, ktorí nepijú alkohol. Tabuľka 4.3. Konzumácia alkoholu (v %) Rok 2003 denne 2-3-krát do týždňa Ako často konzumuješ alkoholické nápoje? príležitostne nepijem nikdy som to nevyskúšal Spolu
Rok 2007
1,9
2,0
11,6
9,5
70,2
68,2
15,1
19,0
1,2
1,4
100,0
100,0
V konzumácii alkoholu sú signifikantné rozdiely medzi chlapcami a dievčatami. Až takmer pätina chlapcov pije denne alebo 2-3 krát do týždňa, len 16% vôbec nepije alkohol. Takmer tri štvrtiny dievčat pije alkohol príležitostne. Mladí ľudia rozdelení podľa veku sa rôzne prejavujú vo vzťahu ku konzumácii alkoholu. Najviac denných konzumentov je medzi 18-ročnými, u 19 ročných vidieť mierny pokles. Príležitostné pitie sa pohybuje od 67,1% (18-roční) po 72,9 % (19-roční). Najviac nepijúcich je medzi sedemnásťročnými. Možno aj z dôvodu, že do typu „A“ patrí viac dievčat ako chlapcov, je medzi nimi menej takých, ktorí pijú denne alebo 2-3 krát do týždňa, naopak, najviac sú tu zastúpení príležitostní konzumenti. Zodpovedá to aj charakteristike tohto typu – časté trávenie voľného času s partiou, návštevy kaviarní a pod.
Medzi typmi „B“ a „C“ je väčšie percento nepijúcich, u „B“ typu je možný súvis s ich zameraním na šport, typ „C“ sa okrem príležitostných konzumentov delí na tých, ktorí pijú s vyššou frekvenciou – pravdepodobne napr. tí ktorí sa viac venujú umeleckej činnosti, a tých, ktorí nepijú (vyššia frekvencia návštevy kostola, práca v prospech mesta a pod.) Tabuľka 4.4. Konzumácia alkoholu a typy mladých ľudí podľa voľnočasových aktivít Ako často konzumuješ alkoholické nápoje? denne
Spolu
nikdy som to nevyskúšal
príležitostne nepijem
4
22
191
34
1,6
8,7
75,8
13,5
5
26
202
69
1,6
8,5
66,2
22,6
9
24
160
56
3,5
9,4
62,7
22,0
2,4 100,0
počet
18
72
553
159
10
%
2,2
8,9
68,1
19,6
1,2 100,0
Typ "A"
počet
Typ Typy "B"
počet
Typ "C"
počet
Spolu
2-3-krát do týždňa
% % %
1
252
,4 100,0 3
305
1,0 100,0 6
255 812
Chíkvadrát(8) = 17,575 p = 0,025 V = 0,104 Hra na hracích automatoch Nasledujúca tabuľka takmer kopíruje tabuľku spred štyroch rokov, pozitívom je mierny nárast percenta tých, ktorí hru doteraz nevyskúšali. Tabuľka 4.5. Hra na hracích automatoch (v %) Rok 2003 často len keď mám peniaze Ako často hráš na hracích automatoch? málokedy hru som len vyskúšal ešte som to nevyskúšal Spolu
Rok 2007
1,0
,9
1,1
,8
6,8
6,8
36,5
33,2
54,7
58,3
100,0
100,0
V hraní na hracích automatoch sú štatisticky signifikantné rozdiely medzi chlapcami a dievčatami, menej dievčat hru len vyskúšalo a je medzi nimi viac takých, ktoré hru na automatoch ešte nevyskúšali. Skúsenosti s nelegálnymi drogami V porovnaní s rokom 2003 vzrástlo percento mladých ľudí, ktorí drogu vyskúšali opakovane a kleslo percento tých, ktorí ju ešte neskúsili. Tabuľka 4. 6. Skúsenosti s nelegálnymi drogami (v %) Rok 2003 vyskúšal som ju raz Skúšal si niekedy niektorú vyskúšal som ju opakovane z nelegálnych drog? ak je príležitosť, opakovane sa k nej vraciam ešte som drogu neskúsil Spolu
Rok 2007
16,4
17,3
11,9
14,5
6,6
5,4
65,1
62,8
100,0 100,0
Signifikantné sú rozdiely medzi chlapcami a dievčatami, takmer o 14% viac dievčat drogu nikdy nevyskúšalo, podobne vo všetkých ostatných variantoch je počet ich pozitívnych odpovedí nižší. Vek je ukazovateľom, podľa ktorého sa významne líšia mladí ľudia v konzumácii drog: čím vyšší vek, tým menej tých, ktorí drogu ešte nevyskúšali. Takmer polovica 43,2% mladých vo veku 19 a viac rokov má skúsenosť s drogami. Medzi nimi je najvyššie percento tých, ktorí ju vyskúšali opakovane – takmer jedna štvrtina. Výskum potvrdil súvis medzi skúsenosťami s drogou a veľkosťou bydliska mladých ľudí – čím väčšie mesto, tým menšie percento mladých ľudí sa nedostalo do priameho kontaktu s drogou – nevyskúšali ju. Najviac opakovaných skúseností majú respondenti z najväčších lokalít, alarmujúce je percento mladých ľudí z lokalít do 100 000 obyvateľov, ktorí sa k droge vracajú vždy vtedy, ak majú príležitosť. Je ich dvakrát viac ako v mestách nad 100 000 obyvateľov. Fajčenie, ako je uvedené vyššie, je „drogou“ študentov stredného odborného učilišťa bez maturity, nelegálne drogy sú rozšírené, najmä pokiaľ ide o opakované vyskúšanie u študentov gymnázia. Vyskúšalo ju opakovane päťkrát viac gymnazistov ako študentov
z odborných učilíšť bez maturity. Ak je príležitosť, opakovane sa k droge vracajú hlavne študenti stredných odborných škôl s maturitou. Najvyššie percento tých, ktorí vyskúšali drogu raz, ale aj opakovane je v type „A“ – spoločenskom, komunikatívnom, často tráviacom voľný čas v partii, súčasne do tohto typu patrí najmenej z tých, ktorí s drogou nemajú žiadnu skúsenosť. Jedinci z typu „B“, ktorí sú menej spoločenskí, ale aj športovci a respondenti so širokými záujmami, s menej silnými sociálnymi kontaktmi sa najčastejšie vracajú k droge vtedy, ak majú príležitosť. Tabuľka 4.7. Nelegálne drogy a typy mladých ľudí podľa voľnočasových aktivít Skúšal si niekedy niektorú z nelegálnych drog? vyskúšal vyskúšal som ju som ju raz opakovane Typ počet "A" % Typy
Spolu
Typ počet "B" %
ak je príležitosť, opakovane sa k nej vraciam
ešte som drogu neskúsil
Spolu
52
45
10
149
256
20,3
17,6
3,9
58,2 100,0
38
47
21
206
12,2
15,1
6,7
66,0 100,0
312
Typ počet "C" %
33
35
11
181
260
12,7
13,5
4,2
69,6 100,0
počet
123
127
42
536
%
14,9
15,3
5,1
64,7 100,0
828
Vzťah medzi celkovou spokojnosťou mladých ľudí a ich aktívnymi postojmi k cigaretám, alkoholu a užívaniu drog existuje, aj keď súvislosť je na rôznej úrovni. Tí z respondentov, ktorí sú celkovo najspokojnejší, častejšie nefajčia, ale skúšajú drogy. Ak sú spokojní so sebou, menej často fajčia, pozitívnejšie sa stavajú k vyskúšaniu drogy. Ak sú spokojní s blízkym okolím, častejšie skúšajú drogy. Miera sebahodnotenia v spojení s postojom k uvedeným drogám sa nepreukázala ako dôležitá. Spokojnosť celková, so sebou aj s blízkym okolím, nie je rozhodujúca pre pitie alkoholu a hru na hracích automatoch. Na základe postoja k extrémistickým hnutiam, sektám, ale aj ochranárom boli vygenerované tri faktory, charakterizované príklonom k rôznym zoskupeniam. Z tabuľky 4.8. vidieť, že drogy najčastejšie vyskúšali tí, ktorí sa klonia k skupine punkáčov, anarchistov, antiglobalistov, resp. súhlasia s niektorými z ich postojov. Tí, ktorým sú blízke
idey ochranárstva sa k drogám stavajú odmietavo a napokon tí, ktorí súhlasia s ideami skinheadov, siekt a neonacistov sa najmenej hlásia k fajčeniu. Tabuľka 4. 8. Súvis medzi postojmi k hnutiam a postojmi k závislostiam
Ako často fajčíš cigarety?
Spearmnan´s rho
Ako často konzumuješ alkoholické nápoje?
Ako často hráš na hracích automatoch?
Skúšal si niekedy niektorú z nelegálnych drog?
Faktor : punkáči, anarchisti, antiglobalisti
-,068(*)
-,071(*)
-,020
,202(**)
Faktor: ochrancovia zviera, prírody
,096(**)
,097(**)
,079(**)
-,129(**)
-,117(**)
-,045
-,083(**)
,002
Faktor: skinheads, sekty, neonacisti Závery
Pokiaľ ide o výsledky postoja mladých ľudí k závislostiam, pri porovnaní roku 2007 s výskumom v roku 2003 sa
potvrdila
skutočnosť, že napriek intenzívnej osvete,
poskytovaní dostatku informácií o škodlivosti fajčenia, alkoholu, drog sa znižuje frekvencia kontaktu s jednotlivými zdraviu škodlivými látkami len veľmi pomaly. Môžeme konštatovať, že sa o niekoľko percent znížil počet denných fajčiarov a trochu stúplo percento tých, čo vôbec nefajčia. Potvrdila sa aj tendencia nárastu fajčiarov spolu s vekom, viac ako tretina 19-ročných fajčí denne. Najčastejšie fajčia študenti stredných odborných učilíšť bez maturity, najmenej gymnazisti. Fajčenie súvisí aj s spôsobom trávenia voľného času – tí, ktorí preferujú kontakty s kamarátmi, posedenia v kaviarňach, návštevu diskoték, fajčia častejšie. Pozitívnejšie vo výskume v roku 2007 sa javí konzumácia alkoholu, je to najmä tým, že stúpli percentá tých, čo vôbec nepijú, týka sa to viac dievčat ako chlapcov. Až pätina chlapcov pije denne, alebo 2-3 krát do týždňa. S alkoholom sú najviac konfrontovaní respondenti vo veku 18 rokov. Príležitostné pitie sa viaže na voľnočasové aktivity spojené s posedeniami, diskotékami, kontaktmi s inými mladými ľuďmi. Hru na hracích automatoch viac vyskúšali chlapci ako dievčatá, frekvencia kontaktu v porovnaní s rokom 2003 ostáva rovnaká.
Vo výskume 2007 sme zaznamenali nárast respondentov, ktorí opakovane drogu vyskúšali, klesol počet tých, ktorí doteraz s drogou nemajú skúsenosti. Aj drogy sa viac spájajú s chlapcami, ale treba povedať, že aj tretina dievčat (v porovnaní s takmer polovicou chlapcov) má skúsenosti s drogami. Pokiaľ ide o drogy, platí úmera: čím starší respondenti, tým väčšia pravdepodobnosť, že majú s drogami skúsenosti. Je tu súvislosť aj s veľkosťou bydliska, najviac sa s drogami dostávajú respondenti do kontaktu vo veľkých mestách. Fajčenie sa týka hlavne študentov stredných odborných učilíšť bez maturity, drogy sú rozšírené, najmä pokiaľ ide o opakované užitie, hlavne na gymnáziách a stredných odborných školách s maturitou. Drogy sú spojené s kontaktnými činnosťami vo voľnom čase – hlavne stretnutiami s kamarátmi, návštevami
podnikov a pod., ale aj u mladých ľudí viac
s umeleckými záujmami. Celková spokojnosťou mladých ľudí súvisí aj s ich aktívnymi postojmi k fajčeniu a drogám. Celkovo najspokojnejší mladí ľudia častejšie nefajčia, ale skúšajú drogy. Náchylnosť vyskúšať drogy súvisí aj so spokojnosťou s kamarátmi – oni sú často podnetom na vyskúšanie drog. Miera sebahodnotenia v spojení s postojom k uvedeným drogám sa nepreukázala ako dôležitá. Spokojnosť celková, so sebou aj s blízkym okolím nie je rozhodujúca pre pitie alkoholu a hru na hracích automatoch. Pri porovnaní postojov k niektorým extrémistickým hnutiam, ale aj napr. ochranárskym združeniam sa ukazuje, že drogy najčastejšie vyskúšali tí, ktorí sa klonia k skupine „punkáčov“, anarchistov, antiglobalistov, resp. súhlasia s niektorými z ich postojov. Mladí ľudia, ktorým sú blízke idey ochranárstva, sa k drogám stavajú odmietavo a napokon tí, ktorí viac súhlasia s ideami hnutia skinhead, sektami a neonacistami sa najmenej hlásia k fajčeniu.
Záver Výskum realizovaný na 18 stredných školách, poukázal na niektoré posuny v spôsoboch trávenia voľného času. Pozitívom je posilnenie komunikácie v rámci rodiny, z mediálnych aktivít sa zvýšila frekvencia kontaktu s internetom. Podobne ako v iných výskumoch, potvrdil sa nezáujem mladých ľudí o organizované formy voľného času. Priestor na ďalší výskum vidíme hlavne v overovaní kvality komunikácie v rámci rodiny, v hlbšej analýze obsahu kontaktu s internetom a v hľadaní dôvodov malého záujmu mladých ľudí o organizované aktivity – kurzy, krúžky, združenia mladých..
Podnetná sa opäť ukázala typológia mladých ľudí na podklade voľnočasových aktivít, zaujímavé by bolo sledovať vzťah typológie a ďalších charakteristík mladých ľudí, napr. s ich motiváciou pre ďalšie uplatnenie v živote, alebo s preferovanými hodnotami. Výskum potvrdil vysokú mieru sebahodnotenia mladých ľudí, ich spokojnosť so sebou, aj so sociálnym okolím, hlavne s rodinou. To považujeme za veľmi dôležité zistenie, ktoré bude vyžadovať ďalšiu analýzu. Podstatné je, že najspokojnejší sú jedinci žijúci v úplných, viacgeneračných rodinách. Zaznamenali sme nový prvok – spokojnosť so sociálnym okolím je v priamom vzťahu s vnímaním finančnej situácie v rodinách. Už tradične najnižšia spokojnosť je so školou – aj tu je priestor na operacionalizáciu tohto pocitu mladých ľudí. Súčasní stredoškoláci, hlavne dievčatá sa javia empatickí vo vzťahu k iným ľuďom, tolerantní k názorom a postojom ostatných, hlavne vo všeobecnej rovine. O dodržiavaní ľudských práv na Slovensku pochybuje viac ako polovica z nich, tri štvrtiny majú skúsenosť s prejavmi nenávisti voči iným rasám. To je výsledok, ktorý potrebuje hlbšiu analýzu. Priestor pre prácu s mládežou je v rozširovaní ich vedomosti o národnostných menšinách žijúcich na Slovensku. Pomerne kritickí, napriek tomu, že mnohí majú medzi nimi kamarátov, sú stredoškoláci k Rómom, chlapci viac ako dievčatá. Zatiaľ nevyprofilovaný sa javí názor na Číňanov a Vietnamcov, žijúcich na Slovensku. Za veľmi vážne považujeme zistenie, podľa ktorého 60% stredoškolákov má pocit, že rastie medzi ich rovesníkmi počet priaznivcov extrémistických hnutí. V poradí odmietaní extrémistických hnutí sú u stredoškolákov na prvom mieste neonacisti, nasledujú skinheads, náboženské sekty, anarchisti, príslušníci punku a antiglobalisti. Postoj k jednotlivým skupinám je diferencovaný typom škôl a veľkosťou bydliska. Pokiaľ ide o vzťah k látkovým závislostiam, nezaznamenali sme podstatné zmeny v znížení počtu fajčiarov, či v konzumácií alkoholu, ani v postoji k drogám v porovnaní s rokom 2003. Je to prekvapivé najmä s ohľadom na pomerne silné propagačné kampane – ich efektivita ostáva otázkou pre ďalšie výskumy. Výskum potvrdil prepojenosť medzi postojmi k látkovým závislostiam a postojmi k extrémistickým hnutiam, ale aj s prevládajúcimi činnosťami voľného času. Napr. drogy častejšie skúšajú tí, ktorí sa klonia, resp. súhlasia s niektorými názormi príslušníkov punku, anarchistami či antiglobalistami, k alkoholu majú bližšie mladí ľudia tráviaci väčšiu časť voľného času posedeniami v kaviarňach, pohostinstvách alebo diskotékach.
Literatúra Benkovičová,Ľ. Tolerancia a intolerancia v každodennom živote slovenskej spoločnosti optikou výskumu verejnej mienky. Sociológia, 1995, Vol. 27 No. 5-6: 385-398. Bieliková, M., Pétiová, M.: Životný štýl mládeže v Slovenskej republike. Bratislava : Ústav informácií a prognóz školstva 2000, 35 s. Bieliková, M., Pétiová, M.: Životný štýl mládeže v jednotlivých krajoch Slovenskej republiky. Bratislava : Ústav informácií a prognóz školstva 2001, 61 s. Bieliková, M. a kol.: Sociálno politická problematika mládeže. Bratislava : Ústav informácií a prognóz školstva 2005( dostupné na www.uips.sk). Hradiská, E., Ritomský, A.:Vhodné spôsoby trávenia voľného času mládeže ako prevencia rôznych druhov závislostí. Bratislava: Národné osvetové centrum 2003, 75s. Koncepcia štátnej politiky vo vzťahu k deťom a mládeži do roku 2007. Bratislava: MŠ SR 2007. Macháček,L., Jamieson,L. Postoje slovenskej a európskej mládeže k imigrácii a kultúrnej diverzite. Fórum pedagogiky. Bratislava 2004 (dostupné na www.vyskumladeze.sk). Masariková, A. Súčasný stav riešenia problematiky voľného času v komparácii s Európou. Medzinárodná vedecká konferencia – PF UKF Nitra 2004. Nakonečný, M. Psychologie osobnosti. Praha: Academia 1988. Návrh koncepcie boja proti extrémizmu. Bratislava: 2006. Pétiová, M ., Bieliková, M.: Situačná analýza postavenia mládeže v Slovenskej republike. Bratislava : Ústav informácií a prognóz školstva 2002, 51s. Pétiová, M. Sociálno-patologická problematika mládeže v SR. Bratislava : Ústav informácií a prognóz školstva 2005 (dostupné na www.davm.sk). Sak, P., Saková, K. Mláděž na křižovatce. Praha: Svoboda Servis 2004. Sobihardová, Ľ. Názory žiakov stredných škôl a študentov vysokých škôl na podmienky života mládeže v Slovenskej republike. Bratislava: IUVENTA 2004. Youth in Slovakia. Bratislava : Ministerstvo školstva SR a IUVENTA 2003. Zásah reklamní kampaně. Praha: NFO AISA 2001 – správa z výskumu pre NO Člověk v tísní.
