Rozhlas a televízia v slovenskej rodine

Ä Časopis pre

jazykovú

kultúru a

terminológiu

Orgán Jazykovedného H L A V N Ý REDAKTOR

ústavu Ľudovíta SAV

Štúra

'..i

"í

P h D r . G e j z a H o r á k , CSc. VÝKONNÝ

REDAKTOR

Ivan Masár R E D A K Č N Á RADA E. B a j z í k o v á , V . B e t á k o v á , C S c , P h D r . G . H o r á k , C S c , p r o f . P h D r . J. H o r e c k ý , D r S c , I . M a s á r , d o c . P h D r . J. M a tejčík,

CSc,

doc

PhDr.

J.

Oravec,

D r S c , PhDr. K . Palkovič, prof. J. R u ž i č k a , D r S c , č l e n SAV, M.

PhDr.

J.

Sabol,

E.

Urbančok

REDAKCIA Bratislava,

PhDr.

korešpondent

K l e m e n s o v a 27

Smiešková,

ČÍSLO 1

Rozhlas a televízia v slovenskej rodine JAN STANISLAV

V p l y v slovenčiny televízie a rozhlasu na reč detí i dospelých j é dnes v e ľ k ý , a p r e t o aj s t a r o s t l i v o s ť o ňu v t ý c h t o i n š t i t ú c i á c h b y m a l a b y ť v z o r n á . A n e m y s l í m e iba na f o n e t i k u . I s t e ž i a d a m e , aby f o n e t i c k á s t r á n ­ k a r e č i h l á s a t e l i e k i h l á s a t e ľ o v bola v y s o k o k u l t i v o v a n á . V š a d e sa d n e s o d m i e t a kazateľský pátos (bez funkčnej p o t r e b y ) v reči profesorov, h e r c o v , h l á s a t e ľ o v a h l á s a t e l i e k . T e n s p o č í v a v m e l ó d i i r e č i . I s t ý náš h l á s a t e ľ p e s t u j e k a z a t e ľ s k ý p á t o s z o z a č i a t k u t o h t o s t o r o č i a ; v t e d y sa ž i a d a l . K o m e n t á t o r v t e l e v í z i i J. M . b e z o h ľ a d n e i g n o r u j e z á k o n y s p i s o v ­ n e j v ý s l o v n o s t i . T e d a aj f o n e t i k a , ba aj m e l ó d i a r e č i p a t r i a k t ý m hodnotám reči, k t o r é by mali b y ť na úrovni dnešných požiadaviek kultivovaného prejavu v televízii a rozhlase. C h c e m e sa v š a k d o t k n ú ť s y n t a k t i c k e j s t r á n k y p r e j a v o v . V i e m e , ž e sa na S l o v e n s k u d e t i dávajú spať: dám ta spať, daj ho spat. P r e t o ž e v Č e c h á c h a na M o r a v e deti se kladou ke spánku, b r a t i s l a v s k á h l á s a ­ t e ľ k a t e l e v í z i e p r e d 19. h o d . si m e c h a n i c k y p r e v i e d l a č e s k ý v ý r a z klásti ke spánku na klásť ku spánku a n e s t a r á sa, či sa o k r e m t e l e v í z i e t a k d a k d e u nás p o v i e . L e n si s p o m e ň m e , a k o t o p o v i e m a t k a alebo o t e c , čb n i e sú z a m e s t n a n c a m i t e l e v í z i e a h o v o r i a z d e d e n ý m s p ô s o b o m . V e ď aj f r a z e o l ó g i a p a t r í k u k u l t ú r n y m h o d n o t á m , k t o r é z o t c a na s y n a , z m a t k y na d c é r u p r e c h á d z a j ú s t o r o č i a . V n i c h j e aj k u s m ú d r o s t i našich p r e d k o v . i L

P r e d 19. h o d . h o v o r í ' i l á s a t e ľ k a d e ť o m : vybrali sme pre vás roz­ právku...; pripravili (prichystali) sme pre vás detský film a t ď . Je t o z a s a o t r o c k é p r e v z a t i e č e s k é h o v ý r a z u p r o vás (júr Sie) v t e j t o situácii. V s l o v e n č i n e si t z v . t r e t í p á d , t . j . d a t í v , z a c h o v á v a v e ľ m i s t a r o d á v n e b e z p r e d l ô ž k o v é v ä z b y p r i v y j a d r o v a n í cieľa, s m e r u slovesného deja.

M e d z i n i m i j e aj s p o j e n i e : vybrali, prichystali, nachystali, pripravili sme vám rozprávku. N a š i r o d i č i a n i k d y n e p o v e d a l i : vybral som pre teba (pre ňu, pre vás) topánky, šaty, šatôčky a p o d . L e n si s p o m e ň m e , ž e n a š e m a m y a o t c o v i a h o v o r i a : vybrala sem ti (vám) pekné šatôčky, rozprávku. M a r t i n K u k u č í n bol z n á m y s v o j o u p r e k r á s n o u s l o v e n č i n o u , š t u d o v a ­ n o u m e d z i ľ u d o m . P i š e n a p r . Dones tuto Ďurovi pálenky. Ale nie tej rozriedenej, tá je iba ženám. Dones tej dobrej ( Z o b r . spisy V I I , 10). T e r é z i a V a n s o v á v S i r o t e P o d h r a d s k ý c h ( v y d a n i e z r o k u 1919) p í š e : „...Hej, Krchová, komu to tie kurence?" „Nuž, mladý pán, všet­ kým na večeru," odvetila oslovená (str. 72). K e ď m a t k a d e l í d e ť o m c h l i e b alebo o v o c i e alebo m ä s o a p o d . , h o v o r í : toto Miškovi, toto Jankovi, toto Aničke... A l e b o : toto bude Miškovi..., toto je Miškovi... V s l o v e n s k e j s y n t a x i j e v e ľ a v z á c n y c h s p o j e n í , k t o r é tí, čo n a č ú v a j ú reč ľudu a čítajú literatúru, poznajú. Dosť tých j a v o v som uložil do d v o c h z v ä z k o v slovenskej historickej skladby, ktorá o pár mesiacov u z r i e s v e t l o s v e t a . M á m e , p r a v d a , aj s k l a d b y d n e š n e j s l o v e n č i n y od J o z e f a O r l o v s k é h o a J o z e f a R u ž i č k u . L e n aby i c h p o z n a l i tí, č o t o potrebujú! K uvedeným spojeniam, resp. bezpredložkovým datívom treba uviesť, ž e v č e š t i n e sa b e z p r e d l ô ž k o v ý d a t í v n a h r a d i l v ä z b o u p r e d l o ž k y pro s a k u z a t í v c m . A t a k č e s k á m a t k a p o v i e v u v e d e n e j s i t u á c i i : toto pro Jirku, toto pro Jendu a toto pro Haničku. Na tomto mieste je v nem­ č i n e júr, v o f r a n c ú z š t i n e pour, v t a l i a n č i n e per. P o v e d z m e , ž e j e t o europeizmus. L e ž m y m á m e s v o j v y j a d r o v a c í spôsob s b e z p r e d l o ž k o v ý m p á d o m . M á m e h o n i e l e n v t o m t o , ale aj v i n ý c h p r í p a d o c h ( o k t o r ý c h teraz nebudeme h o v o r i ť ) . P r a v d a , sú p r í p a d y , v k t o r ý c h h l á s a t e ľ k a p o u ž í v a p r e d l o ž k u pre n a ­ m i e s t o na. T a k 5. a u g u s t a 1939 r á n o o 8,28 h o d . h r a j ú v o ľ a k o m u p e s ­ n i č k u pri j u b i l e u a h l á s a t e l k a h o v o r í : pre potešenie posielajú nasledu­ júci darček... S p r á v n e b y m a l o b y ť : na potešenie. Nesprávne väzby s pre, m e c h a n i c k ý m p r e p i s o m č e s . pro, sú už t a k é i n f l a č n é , ž e n a p r . na b e n z í n o v e j p u m p e p r i L i p t . H r á d k u j e n a d p i s : Nafta pre kúrenie z a č e s k é Topná nafta. V t o m t o p r í p a d e už nie j e p r e p i s z č e š t i n y , a l e negramotnosť slovenského činiteľa, a takých j e dosť medzi pracovníkmi o b c h o d u a t ď . P o u ž í v a sa v y j a d r e n i e p r e radosi redičom namiesto n a radosť rodičom. N e m á b y ť pre kúrenie, pre pohlšenie, pre radosť a p o d . , ale v š a d e t u m á b y ť na. V d a k t o r ý c h p r í p a d o c h v s l o v e n č i n e za čes. pro b ý v a aj za. K e ď s m e p r i r e č i r o d i n y , m ô ž e m e u v i e s ť s p ô s o b , a k o sa z B r a t i s l a v y blahoželá ľ u ď o m , č o m a j ú mena, m e n i n y a l e b o ž i v o t n é j u b i l e u m . N á š

o t e c a m a t k a p o v e d a l i v L i p t o v e v o ľ a k e d y : vinšujeme ti všetko dobruo na tvoje meno. A l e b o : vinšujeme ti na tvoje narodenie (narodenia). D n e s sa v r o z h l a s e na t ú t o v ä z b u z a b u d l o a p o u ž í v a sa v ä z b a n á r e č i a z o k o l i a B r a t i s l a v y , k t o r á j e aj v č e š t i n e , t. j . a z d a sa ani n e h o v o r í p o d ľ a nárečia, l e ž p o d ľ a č e s k é h o m o d e l u : blahoželáme vám k meninám, k narodeninám... S l o v á k c m z o k o l i a B r a t i s l a v y j e v ä z b a s na a z d a c u d z i a , m n e j e n e z v y č a j n á v ä z b a s k a t a k bude aj i n ý m S l o v á k o m z o stredného Slovenska, ktorého reč j e z á k l a d o m spisovného j a z y k a . A e š t e d a č o z r o d i n y . M a m a p i e k l a k o l á č e n a nedeľu, n a sviatok, na sviatky, na Vianoce ( v L i p t o v e : na Hody), t. j . v ž d y s p r e d l o ž k o u na. V r o z h l a s e sa pečú k o l á č e k nedeli, k sviatku, k Vianociam a pod. Je t o s p ô s o b n á r e č i a o k o l i a B r a t i s l a v y a č e s k é h o j a z y k a . P r e d 50 r o k m i s l á v n y č e s k ý j a z y k o v e d e c Josef Z u b a t ý n a p í s a l p r e ­ krásny článok o slovenčine a češtine d o Zborníka Matice slovenskej. V y s t r í h a l p r e d t a k o u s l o v e n č i n o u , k t o r á j e iba f o n e t i c k ý m p r e p i s o m češtiny. U v e d i e m e š t e pár d o k l a d o v z r e č i t e l e v í z i e a r o z h l a s u : Sana obsahuje látky pre zdravú výživu ( 1 1 . 1. 1969 p r e d 19. h o d . R e k l a m a v t e l e v í z i i ) . H l á s a t e ľ z K o š í c h o v o r í 1 1 . 1. 1969 o 19,23 h o d . : Pre nich slúži lyžiar­ sky vlek. P o t o m sa z K o š í c h o v o r í ( o 19,55 h o d . ) : Samec vyhľadámiesto pre hniezdo. I n o k e d y z B r a t i s l a v y p o č u j e m e : prečítame pre našich di­ vákov ( t e l e v í z i a 14. 1. 1939, 21,34 h o d . ) . A l e b o : Začína sa hodinka pre vaše potešenie ( r o z h l a s 13. 1. 1939, 12,00 h o d . ) ; Správami sa pre dnešok ( z a pro dnešek, júr Heute) s vami rozlúčime ( 1 7 . 8. 1969, 13,29 h o d . ) . N o r m á l n o u s l o v e n č i n o u b y sa p o v e d a l o dnes: Správami sa dnes s vami lúčime. A l e b o : To by bclo nadnes dosf a nie pre dnešok dost. K t o h o ­ v o r í z ľ u d o v ý c h S l o v á k o v : pre dnešok končime robotu? P o v e d i a : Robotu dnes končíme a l e b o p o d . T e l e v í z i a a r o z h l a s u s t a v i č n e učí v ý r a z pre dnešok a iné, l e b o j e j č i n i t e l i a n e š t u d u j ú s l o v e n s k ú s k l a d b u . N e h o v o ­ r í m e o h a v a r i j n e j s l o v e n č i n e ľudí, čo jednajú, majú jednanie atď. O d p o r ú č a m e p r a c o v n í k o m r o z h l a s u a t e l e v í z i e , aby si t i e t o v e c i p r e ­ š t u d o v a l i , aby čítali d i e l a s l o v e n s k ý c h j a z y k o v e d c o v o s k l a d b e s l o v e n ­ s k é h o j a z y k a . V e ď sú už aj š p e c i á l n e k n i h y Jána O r a v c a Väzba slovies v slovenčine ( 1 9 6 7 ) a Slovenské predložky v praxi (19E8). P r a c o v n í c i t e l e v í z i e a r o z h l a s u sú p o v i n n í r e š p e k t o v a ť z á k o n y s l o ­ v e n s k e j s k l a d b y . P r a v d a , n e r e š p e k t u j ú v e ľ m i č a s t o ani z á k o n y s p r á v ­ n e j v ý s l o v n o s t i a m o r f o l ó g i e a s ú na t o k d i s p o z í c i i v e d e c k é d i e l a . Dnešný stav skladby slovenského j a z y k a v televízii, rozhlase a v n o ­ v i n á c h j e z n a k s l a b é h o o d b o r n é h o v z d e l a n i a t ý c h , č o p o s t a č u j ú iba a k n a d o s l o v n é p r e p i s o v a n i e č e s k é h o t e x t u ( p r e p í s a n i e pro na pre a i n é ) b e z o h ľ a d u na s t a v v s l o v e n s k o m j a z y k u a n a j m ä na j e h o s t r e d o s l o ­ venský základ. V e d e c k é v ý s k u m y majú prejsť aj d o praxe ľudí, ktorí

č o v i a c ž i j ú z j a z y k a . D n e s už n i k o h o n e s m i e o s p r a v e d l ň o v a ť n e d o s t a t o k v e d e c k ý c h d i e l o s l o v e n č i n e . M á m e i c h u ž t o ľ k o , ž e n e r a z ani iné ná­ r o d y t o ľ k o a t o ľ k é n e m a j ú . Je p o v i n n o s ť i c h š t u d o v a ť , aby p o u ž í v a t e l i a j a z y k a n e z a o s t á v a l i z a c e l k o v ý m v ý v i n o m n á š h o n á r o d a . V e d e c k é diela o n a š o m j a z y k u m a j ú s l ú ž i ť k a ž d é m u , k t o v e r e j n e h o v o r í a l e b o píše, a b y s a n e u k a z o v a l o na z a o s t á v a n i e ľ u d í , a b y sa u k a z o v a l o na i c h na­ p r e d o v a n i e . S l á v n y b u l h a r s k ý j a z y k o v e d e c T e o d o r o v - B a l a n napísal t i e t o s l o v á : Starostlivosť o jazyk je starostlivosť o národ. Za posledných 50 r o k o v náš n á r o d sa n i e l e n v z k r i e s i l k ž i v o t u , lež aj d o s i a h o l v m n o ­ hých odboroch vedy, techniky a umenia v y s o k ú úroveň. A k žiadame vysokú starostlivosť o j a z y k v televízii, rozhlase a v novinách, chceme p o m k n ú ť náš n á r o d o ď a l š í s t u p e ň k u l t ú r n o s t i , o ď a l š í j e h o v z r a s t . M n o h í S l o v á c i sú e š t e ď a l e k o z a t ý m p r e k r á s n y m a c i t l i v ý m v z ť a h o m k j a z y k u , a k ý m a j ú Česi.

HLASY

SLOVE

Jazyk ako tajomstvo človeka Jestvovanie vlastného jazyka má v sebe niečo metafyzické. Prečo iba určité skupiny ľudí hovoria spoločným jazykom? Prečo stámilióny ľudí používajú angličtinu alebo ruštinu či španielčinu a prečo iba niekoľko miliónov ľudí má za materinský jazyk slovenčinu, estónčinu, slovinčinu? Jazyk sa mi javí skôr ako tajomstvo a menej ako problém. Rodíme sa so / slovenčinou. Je to práve taká existenciálna skutočnosť, nezávislá od našej vôle, ako samotné jestvovanie človeka. Ak človek musí niesť svoj osud a prežiť autentický život, ktorý si nevyvolil, musí i príslušník národa zachovávať a rozvíjať jazyk, v ktorom myslí. Nesie so sebou „bremeno jazyka", ako nesie so sebou vlastný život. Žije ho tiež a najmä jazykom, ním pracuje, miluje, plače i žiali, siaha po najvyššom šťastí. Bez konkrétneho jazyka, my tu v tejto krajine a v tomto čase, boli by sme podstatne chudob­ nejší. Chýbal by nám kus ľudskosti. Slovenčina j e pre nás spôsob vlastnej súkromnej existencie. Tento jazyk je pre nás podstata nášho človečenstva a jestvovania. Čo keby sme raz venovali tichú chvíľku uvažovaniu o tajomstve jazyka, o mystériu našej slovenčiny? Museli by sme vidieť plynulý a neprestajný

zápas o jazykovú čistotu slovenčiny ako prirodzenú ľudskú činnosť, nevra­ viac už o mravnej povinnosti voči národnému spoločenstvu. Je to povinnosť aj voči sebe samému, voči svojej osobe. Je azda rozumové nevysvetliteľná, ale ostáva pred nami bez ohľadu na naše subjektívne želania alebo nálady. Nikto nás tejto povinnosti nezbaví. Povedal by som to jasnejšie: Nikto nemá práva vzdávať sa seba samého. Súčiastkou nášho JA j e vrastenosť do tohto jazyka, do slovenčiny, čistej a zázračne uchovanej zo zúrenia stáročných dejín. Je to dnes, práve tak ako pred stáročiami, citlivá zložka nášho individuálneho osudu. Som človek a rozmýšľam po slovensky. Tým som povedal všetko. Ostatné j e iba samozrejmé úsilie. Kto toto nechápe, chýba mu kúštik ľud­ ského. Býva to v našej dobe samozrejmé, ale s nedostatkom ľudskosti a s tým, že klesáme na dno v medziľudských vzťahoch, sa človek nemôže nikdy zmieriť. Ani v otázkach neúcty k takému ľudskému nástroju, ako je materinský jazyk. A N T O N HYKISCH

* * * Čítame Slovník slovenského jazyka Pripomienky k j e d n o t l i v ý m heslám v SSJ, ktoré uverejňujeme na pokra­ čovanie, sú výsledkom kolektívnej spolupráce týchto pracovníkov Jazyko­ vedného ústavu Ľ. Štúra: J. D o r u ľ u , L. D v o n č a, F. K o č i š a, Š. M i ­ c h a l u s a, J. O r a v c a , V. S l i v k o v e j , E. S m i e š k o v e j , M. Š a l i n g o v e j a M. U r b a n č o k a . 1

g a b a ť — SSJ u v á d z a a k o n e s p i s o v n é , n á r e č o v é s l o v o v d v o c h v ý z n a ­ m o c h : 1. č i s t i ť , r i a d i ť , d á v a ť d o p o r i a d k u ; 2. e x p r . s p a ť . P o p r v é t r e b a p o v e d a ť , ž e e x p r e s í v n y nie j e iba d r u h ý v ý z n a m , ale aj p r v ý . A p o d r u h é : So z r e t e ľ o m n a s i l n ú e x p r e s í v n o s ť b y s m e s l o v o gabať v o b i ­ d v o c h v ý z n a m o c h p o k l a d a l i za s p i s o v n é a z r i e d k a v é . SSJ n e z a c h y t i l e š t e ď a l š í v ý z n a m „ v y m o t á v a ť isa, d o s t á v a ť sa" ( a j t e n j e z r i e d k a v ý ) . M á m e n a ň d o k l a d o d P o c k o d y h o : Slnko, čo sa ráno dlho gabalo z lepkavej siete zimnej hmly, zožeravelo na obdiv. P o z n á m k a . Na prvý význam slovesa gabat v našom materíiáli niet d o ­ kladu. Bez dokladu ho uvádza aj slovník A . J á n o š í k a — E. J ô n ' u . D o 1

Podrobnejšie pozri v 1. a 2. čísle prvého ročníka (1967) nášho časopisu. Í

klady máme iba na odvodeniny ogabaf (sa), neogabaný, neogabanec a neogabanča. T i e SSJ uvádza ako spisovné. Spomenutý význam však nepokladáme za vylúčený. g a l a m u t a — SSJ u v á d z a a k o n e s p i s o v n é , k r a j o v é s l o v o . M á m e naň v n a š o m m a t e r i á l i v y š e p ä t n á s ť d o k l a d o v . A k aj o d h l i a d n e m e o d t o h o , ž e i d e o e x p r e s í v n e s l o v o (SSJ e x p r e s í v n o s ť n e z a z n a č u j e ) , lebo už t o b y bol d ô v o d p o c h y b o v a ť o j e h o n e s p i s o v n o s t i , r o z l o ž e n i e a u t o r o v u k a z u j e , ž e s l o v o galamuta nie j e k r a j o v é . D o k l a d y m á m e napr. od t ý c h t o auto-* r o v : J. K r á ľ , K u k u č í n , H v i e z d o s l a v , T a j o v s k ý , B o d i c k ý , A l e < y , Jesenská, H o r á k . S l o v o galamuta p o k l a d á m e za p r i m e r a n é h o d n o t i ť a k o s p i s o v n é e x p r e s í v n e s l o v o , r o v n o c e n n é s h l á s k o s l o v n o u o b m e n o u balamuta (tú SSJ u v á d z a a k o s p i s o v n ú ) . R o v n a k o p o s u d z u j e m e aj s l o v e s o galamutit, k t o r é SSJ u v á d z a a k o n e s p i s o v n é , k r a j o v é . g a l ô n , g a l ú n — SSJ u v á d z a a k o n e s p i s o v n é , ľ u d o v é s l o v á . Z h l á s k o ­ slovného hľadiska s t a k ý m t o hodnotením m o ž n o súhlasiť. Myslíme však, ž e v SSJ na p r í s l u š n o m m i e s t e b o l o t r e b a u v i e s ť aj s p i s o v n ú p o d o b u galón, k t o r ú v o v ý z n a m e „ s t u h a , s t u ž k a , t k a n i č k a " h o d n o t í m e a k o z a ­ s t a r a n ú . P o d o b u galón a k o s p i s o v n ú u v á d z a j ú aj P r a v i d l á s l o v e n s k é h o p r a v o p i s u o d r. 1940. U s u d z u j e m e , ž e aj tu i d e o s p o m e n u t ý v ý z n a m — a t e d a nie o h o m o n y m n é galón v o v ý z n a m e „ d u t á m i e r a " — , lebo sa u v á d z a aj p r í d a v n é m e n o galónový, k t o r é uvedené h o m c n y m u m nemá. P o d o b u galón p o k l a d á m e z h l á s k o s l o v n é h o h ľ a d i s k a za s p i s o v n ú p r e t o , ž e i d e o p r e v z a t i e f r a n c ú z s k e h o galon a ž e j e tu a n a l ó g i a j e d n a k s h o m o n y m n ý m galôn ( z f r a n c ú z s k e h o gallon), jednak so s l o v o m balón (aj to z francúzskeho ballon). g á ň a ť sa — SSJ u v á d z a a k o n e s p i s o v n é , n á r e č o v é s l o v o s v ý k l a d o m „ s n á m a h o u ísť, v l i e c ť sa, t r m á c a ť sa". M á m e n a ň v n a š o m m a t e r i á l i š t y r i d o k l a d y o d U r b a n a a j e d e n o d D o b š i n s k é h o . So z r e t e ľ o m n a t o , ž e i d e o silne e x p r e s í v n e s l o v o ( e x p r e s í v n o s ť sa v SSJ n e z a z n a č u j e ) , pokladáme za primerané hodnotiť ho ako spisovné. g a n g , g á n o k — SSJ u v á d z a a k o n e s p i s o v n é , ľ u d o v é z a s t a r a n é s l o v á . P o d ľ a d o k l a d o v sa u k a z u j e , ž e b y z a n e s p i s o v n é b o l o v h o d n e j š i e p o ­ k l a d a ť iba s l o v o gang, n a k t o r é m á m e iba d v a d o k l a d y . S l o v o gánok sa v našom materiáli v y s k y t u j e šesťkrát a majú ho títo autori: Vansoyá, Urban, Hronský, Rysuľa, Krno, Štítnický. N a základe týchto dokladov m o ž n o s l o v o gánok p o k l a d a ť nielen za s p i s o v n é , ale n e m o ž n o h o o z n a č i ť ani za z a s t a r a n é . S p i s o v n o s ť p o d o p i e r a e š t e t o , ž e m e d z i s l o v á chodba ( k t o r é sa v SSJ u v á d z a a k o s p i s o v n ý e k v i v a l e n t k s l o v á m gang a gánok) a gánok n e m o ž n o p o l o ž i ť z n a k r o v n o s t i , l e b o o z n a č u j ú d v e o d c h o d n é reálie.

S

g a r á d — SSJ u v á d z a a k o n e s p i s o v n é , ľ u d o v é s l o v o s v ý z n a m o m „ p r i e k o p a p r i h r a d s k e j " . M á m e naň v y š e p ä t n á s ť d o k l a d o v od r o z l i č ­ ných autorov ( z novších ho majú napr. Rysuľa, Tatarka, Bodenek, V . B e d n á r ) . T i e t o d o k l a d y u k a z u j ú , ž e j e p r i m e r a n é s l o v o garád h o d ­ notiť ako spisovné, h o v o r o v é . g a r a z d i ť , g a r a z d o v a ť — SSJ u v á d z a a k o n e s p i s o v n é , k r a j o v é s l o v á . P o d s t a t n é m e n o garazda, o d k t o r é h o sú t i e t o s l o v e s á o d v o d e n é , sa v š a k v SSJ u v á d z a a k o s p i s o v n é , h o v o r o v é . S t ý m t o h o d n o t e n í m v p o d s t a t e s ú h l a s í m e , ale d o d a l i b y s m e e š t e , ž e garazda j e slovo expresívne a že z a s t a r á v a . R o v n a k o b y s m e p o t o m h o d n o t i l i aj s l o v e s á garazdiť a ga­ razdovať. g á t e r — SSJ u v á d z a a k o n e s p i s o v n é , ľ u d o v é s l o v o s v y s v e t l e n í m „ m e c h a n i c k á píla na r e z a n i e d o s á k " . M y s l í m e , ž e t o t o s l o v o j e p r i m e ­ r a n é p o k l a d a ť za s p i s o v n é , a t o h o v o r o v é . P o z n á m k a . 1. Výklad v SSJ j e priširoký, lebo „mechanickou pílou na rezanie do;ák" môže byť aj cirkulár (kruhová p í l a ) . Ani výklad „mechanická pásová píla" by nebol primeraný, lebo t o j e stroj iba is jedným pílovým pásom, kto-rý sa používa v stolárstve. Vhodný by bol takýto výklad: stroj s radom (pílových pásov vedľa seba na rezanie dosák. Ešte lepšie riešenie vidíme v tom, že by isa namiesto opisu uiviedol teirmín (mschanická) rámová píla, ale opis by mal potom pri tomto termíne ( v SSJ nie Jjje ani pri slove pásový, ani pri hesle píla). 2. Slovník P. T v t r d é h o , slovník A . J á n o š í k a — E. J ô n u a K á1 a 1 o v slovník uvádzajú podobu gätor. Z nášho dokladového materiálu sa nedá usúdiť, akú má frekvenciu, lebo paradigmy podôb gáter a gátor sa odlišujú iba tvarmi 1. a 4. pádu jednotného čísla. Dokladov na tieto tvary márna veľmi málo. Zbežným pridskumom sme však zistili, ž e podoba gáter j e bežná, gátor vcelku málo známa. P r e t o ju ani neuvádzame. 3. A j odvodené podstatné meno gátrista uvádza ako nespisovné, ľudové.

pokladáme za h o v o r o v é . SSJ ho

g e c k a ť — SSJ u v á d z a a k o n e s p i s o v n é , n á r e č o v é s l o v o s v ý k l a d o m „ n a p á d a ť na j e d n u n o h u , k r i v k a ť " . D o k l a d y m á m e o d H e č k a a o d J e s e n s k e j . So z r e t e ľ o m na t o , ž e i d e o e x p r e s í v n e s l o v o (SSJ e x p r e s í v n o s ť nezaznačuje), pokladáme za primerané hodnotiť ho ako spisovné. g e g n ú ť — SSJ u v á d z a a k o n e s p i s o v n é , n á r e č o v é s l o v o a v y s v e t ľ u j e ho slovami „hrknúť, hegnúť, udrieť". Doklady m á m e od Bešeňovského, R á z u s a a o d R y s u ľ u . D ô v o d y , p r e k t o r é b y s m e s l o v e s o gegnúť pokla­ d a l i za s p i s o v n é , s ú r o v n a k é a k o pri p r e d c h á d z a j ú c o m s l o v e .

g e ľ o — SSJ u v á d z a a k o n e s p i s o v n é , n á r e č o v é s l o v o s v ý z n a m o m „nadávka neohrabanému, nemotornému človeku". Myslíme, že j e p r i ­ m e r a n é t o t o s i l n e e x p r e s í v n e s l o v o p o k l a d a ť za s p i s o v n é . g e p e ľ , g á p e ľ — SSJ u v á d z a a k o n e s p i s o v n é , ľ u d o v é s l o v o . I d e o r e áliu, k t o r á už p a t r í m i n u l o s t i , ale k t o r á iné p o m e n o v a n i e n e m á ( s y n o n y m n é žentúr SSJ u v á d z a a k o z a s t a r a n é ) . U k a z u j e sa t o aj z t o h o , ž e SSJ v o v ý k l a d o v e j č a s t i n e u v á d z a p o m e n o v a n i e , ale o p i s . M y s l í m e p r e t o , ž e j e p r i m e r a n é s l o v á gepeľ a gápeľ p o k l a d a ť z a s p i s o v n é . P r e t e r m i n o ­ l o g i c k ú o b l a s ť p o k l a d á m e z a v h o d n e j š i u p o d o b u gepeľ, k t o r á j e č a s t e j ­ šia ( m á m e na ňu v n a š o m m a t e r i á l i v y š e d e s a ť d o k l a d o v , na p o d o b u gápeľ š e s ť ) . P o z n á m k a . Výklad, k t o r ý uvádza SSJ, nie j e primeraný. Gepeľ ( g á p e ľ ) nie j e „hospodársky s t r o j (napr. na rezanie sečky a pod.) poháňaný, koňom", ako t o uvádza SSJ. Je t o zariadenie ťahané koňmi ( z r i e d k a v o i v o l m i ) c h o diacimi v kruhu, k t o r ý m isa poháňali najmä hospodárske stroje (napr. s e č kovica, m l á ť a č k a ) . g i g a ň a , g e g y ň a — SSJ u v á d z a a k o n e s p i s o v n é , n á r e č o v é p e j o r a t í v n e s l o v á ( = h l a v a ) . So z r e t e ľ o m na silnú e x p r e s í v n o s ť p o k l a d á m e za p r i ­ m e r a n é h o d n o t i ť i c h a k o s p i s o v n é . S l o v o gegyňa sa v SSJ m a l o u v i e s ť a k o z r i e d k a v é , l e b o v n a š o m m a t e r i á l i m á m e naň iba j e d i n ý d o k l a d . P o d o b a gigaňa j e d o l o ž e n á d o b r e — ô s m i m i d o k l a d m i . P o u ž i l i j u t í t o s p i s o v a t e l i a : L a s k o m e r s k ý , Jesenský, Jesenská. g n i a v i f — SSJ f r á z u p r i p r v o m v ý z n a m e gniavilo ho (ju), chodilo ho (ju) gniavit, niekto ho (ju) chodí gniaviť u v á d z a a k o n e s p i s o v n ú , ľ u d o ­ v ú . M y s l í m e , že o spisovnosti tejto f r á z y p o c h y b o v a ť n e m o ž n o . g r a c a — SSJ u v á d z a a k o n e s p i s o v n é , k r a j o v é s l o v o s v ý z n a m o m „druh v e ľ k e j širokej m o t y k y " . N a toto slovo m á m e v našom materiáli vyše pätnásť dokladov, k t o r é podľa rozloženia autorov nijako nepouka­ z u j ú na j e h o k r a j o v ú ( t e d a v p o d s t a t e n á r e č o v ú ) o b m e d z e n o s ť . P r í z n a č ­ n é j e a j t o , ž e SSJ v o v ý k l a d o v e j č a s t i n e u v á d z a p o m e n o v a n i e ( s p i s o v n é p r o t i n e s p i s o v n é m u ) , ale o p i s . T o značí, ž e reália p o m e n o v a n á s l o v o m g r a c a i n é h o m e n a n e m á . O k r e m t o h o sa s l o v o graca p o u ž í v a a k o t e r m í n v baníctve. P r i m e r a n é j e hodnotiť ho ako bežné spisovné slovo.

g r a c k a ť — SSJ u v á d z a a k o n e s p i s o v n é , n á r e č o v é e x p r e s í v n e slovvi s významom „ísť pomalým, ťažkým, neistým krokom". Dokladov nie je v e ľ a : dva o d T i m r a v y , jeden od L a c k o v e j - Z o r y . Napriek tomu však, s o z r e t e ľ o m na t o , ž e i d e o e x p r e s í v n e s l o v o , p o k l a d á m e z a [primerané h o d n o t i ť ho ako spisovné.

Ekvivalenty chystanom československom slovníku VIERA S L I V K O V Á N a š e j v e r e j n o s t i , n a j m ä č i t a t e ľ o m K u l t ú r y s l o v a , j e už i s t e z n á m e , že v J a z y k o v e d n o m ú s t a v e Ľ u d o v í t a Š t ú r a sa p r i p r a v u j e Č e s k o - s l o v e n ­ ský slovník. A k t u á l n o s ť a p o t r e b n o s ť t o h t o diela n e t r e b a o s o b i t n e vyzdvihovať. Tá vyplynula a každodenne v y p l ý v a z potrieb bežnej j a ­ z y k o v e j praxe a z o zodpovednosti jazykovedných pracovníkov za j e j úroveň. 1

Česko-slovenský slovník j e prvý d v o j j a z y č n ý slovník spracúvaný v l e ­ xikografickom kolektíve Jazykovedného ústavu. Z tohto „primátu" však nevyplývajú pre kolektív autorov nijaké v ý h o d y a neupozorňujeme naň p r e t o , ž e b y s i b o l o t r e b a na ň o m z a k l a d a ť . N a o p a k , s p o m í n a m e h o p r e t o , ž e si d v o j n á s o b n e u v e d o m u j e m e , d o a k e j z á v a ž n e j ú l o h y s m e sa p u s t i l i a za a k ý p o m e r n e k r á t k y čas n á m j u b u d e t r e b a z v l á d n u ť . Lexikografické spracúvanie slovnej zásoby dvoch jazykov, ktorého výsledkom j e d v o j j a z y č n ý slovník, má totiž s v o j e špecifické problémy. N a r o z d i e l o d j e d n o j a z y č n é h o s l o v n í k a , v k t o r o m sa j e d n o t l i v é s l o v á členia p o d ľ a v ý z n a m o v e j š t r u k t ú r y i n a n i e k o ľ k o v ý z n a m o v a j e d n o t l i v é v ý z n a m y s l o v sa v y s v e t ľ u j ú o p i s o m , t z v . v ý k l a d o m ( p r e t o aj v ý k l a d o v ý s l o v n í k ) , p r í p a d n e sa d o p ĺ ň a j ú s y n o n y m n ý m i v ý r a z m i z o d p o v e d a j ú c i m i príslušnému v ý z n a m u heslového slova, v d v o j j a z y č n o m slovníku v y s t u ­ puje do popredia otázka ekvivalentu. P o d ľ a súčasnej lexikografickej t e ó r i e p o u ž í v a t e ľ o v i m ô ž e d o b r e p o s l ú ž i ť iba d v o j j a z y č n ý s l o v n í k , v k t o ­ r o m sa h e s l o člení na t o ľ k o s a m o s t a t n ý c h j e d n o t i e k , k o ľ k o e k v i v a l e n t o v m á h e s l o v é s l o v o v d r u h o m j a z y k u . E k v i v a l e n t o m sa r o z u m i e s l o v o (alebo spojenie slov), k t o r ý m v d r u h o m j a z y k u m o ž n o nahradiť prí­ slušné slovo (spojenie slov) z v ý c h o d i s k o v é h o j a z y k a bez porušenia jeho významu.

1

P o z r i G. H o r á i i k , 321—324.

Budeme

mat

Česko-slovenský

slovník,

KS 3,

1969,

K t ý m t o všeobecným teoretickým zásadám pristupujú však pri l e x i k o ­ g r a f i c k o m spracúvaní českej a slovenskej slovnej zásoby ešte niektoré o s o b i t n é p r o b l é m y , d a l o b y sa p o v e d a ť , p r o b l é m y v y p l ý v a j ú c e p r i a m o z f a k t u , ž e č e š t i n a a s l o v e n č i n a sú b l í z k e j a z y k y . B l í z k a p r í b u z n o s ť č e š t i n y a s l o v e n č i n y j e daná n a j m ä t ý m , ž e o b i d v a j a z y k y majú lexikálne prostriedky v ý z n a m o v o i formálne buď celkom t o t o ž n é , b u ď len m i n i m á l n e o d l i š n é h l á s k o s l o v n ý m i r o z d i e l m i . M á m e t e d a na j e d n e j s t r a n e č e s k é s l o v á a k o hlava, oko, ruka, voda, malý, no­ vý, býti, choditi, rústi a m n o h é iné, k t o r ý c h s l o v e n s k ý m i e k v i v a l e n t m i s ú t a k i s t o s l o v á hlava, oko, ruka, voda, malý, nový, byť, rásť. N a d r u h e j s t r a n e zasa sú v č e š t i n e m n o h é t a k é s l o v á , ako kamna, láhev, vepŕ, mluviti, délati, nyn'i, k t o r ý c h s l o v e n s k é e k v i v a l e n t y p e c , fľaša, brav, hovoriť, robiť, teraz sa f o r m á l n e o d l i š u j ú . O b i d v a t i e t o p r í p a d y sú j e d n o z n a č n é . V i d í m e , ž e e k v i v a l e n t o m č e s k é ­ ho slova môže byť v slovenčine slovo z formálnej stránky celkom t o ­ t o ž n é alebo zasa úplne r o z d i e l n e . L e n ž e v z ť a h m e d z i č e s k ý m i a s l o v e n ­ s k ý m i l e x i k á l n y m i j e d n o t k a m i nie j e v ž d y t a k ý t o p r i a m o č i a r y . O v e ľ a v i a c p o z o r n o s t i p r i v y d e ľ o v a n í e k v i v a l e n t u si v y ž a d u j ú t a k é s l o v á , k t o r é sa síce v y s k y t u j ú v o b i d v o c h j a z y k o c h , tak v č e š t i n e , a k o i v s l o v e n č i n e , ale ich v ý z n a m o v á š t r u k t ú r a j e r o z d i e l n a . I c h v ý z n a m n e p o k r ý v a t ú istú č a s ť m i m o j a z y k o v e j s k u t o č n o s t i . K t a k ý m t o s l o v á m z n á m y m v češtine i v slovenčine patrí napr. české s l o v o víno. P r i u r č o v a n í e k v i v a l e n t u k t o m u t o č e s k é m u s l o v u b y s m e n e v y s t a č i l i s j e d i n ý m s l o v e n s k ý m e k v i v a l e n t o m víno. Z významovej š t r u k t ú r y t o h t o č e s k é h o s l o v a v y p l ý v a , ž e s l o v o m víno sa v č e š t i n e o z n a č u j e nielen n á p o j , ale aj p l o d y , z k t o r ý c h sa t e n t o n á p o j z í s k a v a , a aj r a s t l i n a , na k t o r e j sa t i e t o p l o d y r o d i a . T o značí, ž e č e s k é m u s l o v u víno z o d p o v e d á v s l o v e n č i n e 1. víno ( n á p o j ) , 2. hrozno, 3. vinič (ker). V č e š t i n e m o ž n o t e d a v í n o nielen p i ť , ale aj t r h a ť , p r í p a d n e p e s t o v a ť . V ý z n a m o v o b o h a t š i e j e p o d o b n e aj č e s k é s l o v o koryto. A j k tcmuto č e s k é m u s l o v u t r e b a v y d e l i ť v s l o v e n č i n e t r i e k v i v a l e n t y : 1. válov, 2. žľab, 3. koryto. L e n ž e t r e t í e k v i v a l e n t koryto j e zasa v ý z n a m o v o c h u d o b n e j š í a k o s l o v e n s k é s l o v o koryto. Č e s k ý m s l o v o m koryto sa o z n a č u j e p o p r i v á l o v e a ž ľ a b e už iba ú t v a r v t e r é n e ( n a p r . ledovcové koryto), k ý m z á k l a d n é m u v ý z n a m u s l o v e n s k é h o s l o v a koryto (drevená n á d o b a na p r a n i e ) z o d p o v e d á zasa č e s k é s l o v o necky. Pri niektorých ďalších českých slovách treba starostlivo a pozorne v o l i ť s l o v e n s k ý e k v i v a l e n t zasa p r e t o , ž e s l o v e n s k ý e k v i v a l e n t sa s p r í ­ s l u š n ý m č e s k ý m s l o v o m z h o d u j e iba f o r m á l n e . N a p r . č e s k é s l o v e s o pojíst v ý z n a m o v o n e s ú v i s í so s l o v e n s k ý m s l o v e s o m pojesť. Toto české 6 l o v e s o ( p o d o b n e a k o s l o v e s o poobédvat) v ý z n a m o v o korešponduje so

s l o v e n s k ý m s l o v e s o m za jest si (zaobedovat si), z a t i a ľ č o s l o v e n s k é s l o ­ v e s o pojesf má v ý z n a m „ v š e t k o z j e s ť " . Skoro v a r o v n ý m príkladom n e ­ r e š p e k t o v a n i a v ý z n a m o v é h o r o z d i e l u m e d z i č e s k ý m i a s l o v e n s k ý m i le I k á l n y m i j e d n o t k a m i , t o t o ž n ý m i iba f o r m á l n e , b o l o n e s p r á v n e p o u ž í v a n i e č e s k é h o p r í d a v n é h o m e n a obecný v o v ý z n a m e , k t o r ý m á iba s l o v e n s k é p r í d a v n é m e n o všeobecný (obecný pojem = všeobecný pojem), prípadne s l o v e n s k é p r í d a v n é m e n o obyčajný (napr. v botanickej nomenklatúre líška obecná = lieska obyčajná); s l o v e n s k é p r í d a v n é m e n o obecný značí t o t i ž „ p a t r i a c i o b c i , v z ť a h u j ú c i sa na objäc" a j e v ý z n a m o v o t o t o ž n é iba s č e s k ý m p r í d a v n ý m m e n o m obecní, a k o j e d n o z n a č n e v y p l ý v a z o s p o j e n í obecní dúm = obecný dom, obecní knihovňa = obecná knižnica ap.* Z t o h o p r i r o d z e n e v y c h o d í , ž e e k v i v a l e n t o m č e s k é h o s l o v a obecní bu­ d e s l o v e n s k é s l o v o obecný a č e s k é s l o v o obecný b u d e m a ť d v a s l o v e n s k é e k v i v a l e n t y všeobecný a obyčajný. N a z n a č i l i s m e tu iba j e d e n p r o b l é m z o š i r o k é h o o k r u h u súvisiacich s prácou na Česko-slovenskom slovníku.

problémov

K m n o h ý m ď a l š í m p r o b l é m o m sa v š a k b u d e m e p r a v i d e l n e v r a c a ť , a b y s m e našich č i t a t e ľ o v i n f o r m o v a l i o s v o j e j práci a a b y s m e z á r o v e ň upozornili, že l e x i k o g r a f i c k é spracúvanie slovnej zásoby d v o c h blízkych j a z y k o v j e robota neobyčajne zodpovedná a pre príslušníkov obidvoch našich n á r o d o v osožná a potrebná.

2

Pórov, aj Š. P e c i a r, Ešte raz o prídavných KS 3, 1969, 302—305.

menách

obecný a všeobecný

DISKUSIE Prečo žiar — v žiare, ale Žiar — v Žiari? L A D I S L A V DVONČ

* P o d s t a t n é m e n o m u ž s k é h o r o d u žiar m á v g e n . s g . p á d o v ú p r í p o n u -u a v l o k . s g . p r í p o n o u - e . N a p r o t i t o m u n á z o v Žiar nad Hronom, k t o r ý s n í m súvisí, m á síce v g e n . s g . t i e ž p á d o v ú p r í p o n u -u, ale v l o k . s g . p r í p o n u -i (v Žiari). P o u ž í v a t e l i a j a z y k a sa n i e k e d y p o z a s t a v u j ú n a d t ý m t o r o z d i e l o m a p o k l a d a j ú h o za n e p o c h o p i t e ľ n ý alebo z b y t o č n ý , prinajmenšom za nezvyčajný. V t o m t o príspevku chceme ukázať, že u v e d e n ý r o z d i e l n i e j e n á h o d n ý , ale z á k o n i t ý . S k ô r a k o p r i s t ú p i m e k v ý k l a d u t o h t o r o z d i e l u , v š i m n e m e si s t r u č n e z m i e n k y o s k l o ň o v a n í týchto slov v doterajšej literatúre. S k l o ň o v a n i u n á z v u Žiar nad Hronom v e n o v a l p o z o r n o s ť J. R u ž i č k a v p r í s p e v k u , k t o r ý v y š i e l v publikácii J a z y k o v á p o r a d ň a . A u t o r u v á d z a , ž e t e r m í n žiar m á t v a r y p o d ľ a t v r d é h o v z o r u dub, h c c i p r í b u z n é s l o v o požiar m á m ä k k é s k l o ň o v a n i e p o d ľ a v z o r u s t r o j . Ď a l e j h o v o r í , ž e v P r a ­ v i d l á c h s l o v e n s k é h o p r a v o p i s u z r o k u 1953 ( r o v n a k o j e t o aj v ď a l š í c h v y d a n i a c h ) sa p r e d p i s u j e t v a r l o k . s g . v žiare, ale pri s l o v e požiar sa u z á k o ň u j e t v a r v požiari. P o d ľ a n e h o t v r d é s k l o ň o v a n i e s l o v a žiar n e ­ m ô ž e ovplyvniť základné pravidlo, podľa ktorého podst. mená muž. r o d u z a k o n č e n é n a -ár, -iar, -ier m a j ú m ä k k é s k l o ň o v a n i e , n a p r . v ža­ lári, v močiari, v golieri. T v a r v žiare „ t r e b a p o k l a d a ť za v ý n i m k u z u v e d e n é h o p r a v i d l a " . A ď a l e j sa t u p í š e : „ V ý n i m o č n é p o s t a v e n i e v š e o b e c n é h o p o d s t a t n é h o m e n a — t e c h n i c k é h o t e r m í n u — žiar v š a k n e m ô ž e o v p l y v n i ť ani s k l o ň o v a n i e m i e s t n e h o m e n a Žiar nad Hronom. P r e t o toto miestne meno treba skloňovať podľa mäkkého v z o r u stroj." V z á v e r e a u t o r p o z n a m e n á v a , ž e m i e s t n y n á z o v Žiar nad Hronom sklo­ ň u j e m e c e l k o m t a k a k o m i e s t n y n á z o v Ždiar, k t o r ý s n í m súvisí nielen v ý z n a m o m , ale aj p ô v o d o m ( o b i d v a m i e s t n e n á z v y z n a č i a asi t o ľ k o a k o v y p á l e n é m i e s t o ) . V p r í s p e v k u j e d ô l e ž i t é p r á v e u p o z o r n e n i e na s ú v i s ­ l o s ť n á z v u Žiar s n á z v o m Ždiar, aj k e ď v s ú č a s n o m j a z y k u j e t á t o s ú v i s l o s ť t r o c h u i n e j p o v a h y , čo n a z n a č í m e v ď a l š o m v ý k l a d e . 1

2

1

J. R u ž i č k a , Ako skloňovať poradňa, Bratislava 1957, 160. 2 Ďalej uvádzame stručne iba

miestne Žiar.

meno

Žiar nad Hronom?,

Jazyková

S k l o ň o v a n i a s l o v žiar ( m u ž . r o d u ) a Žiar sa n a j n o v š i e d o t k o l J. O r a ­ v e c . O s o b i t n e si v š í m a s l o v á na -r, p r e d k t o r ý m i j é d v o j h l á s k a . N i e ­ k t o r é z t a k ý c h t o s l o v d o s t á v a j ú p o d ľ a n e h o p r í p o n u -i p r e t o , lebo mužské podst. mená bolo treba odlíšiť od ženských podst. m i e n z a k o n ­ č e n ý c h na -ra, n a p r . miera — v miere, ale mier — v mieri, žiara — v žiare, žiar — v žiare, ale Žiar — v Žiari, požiar — v požiari. P o d ľ a t o h o n á z o v Žiar m á p r í p o n u -i p r e t o , a b y sa s v o j í m s k l o ň o v a n í m líšil o d p o d s t . m e n a žiara, k t o r é m á v l o k . s g . p r í p o n u - e . T e n t o v ý k l a d v y ž a d u j e n i e k o ľ k o p o z n á m o k . A j k e ď n e p o c h y b u j e m e , ž e sa v n i e k t o ­ r ý c h p r í p a d o c h p r e j a v u j e snaha v y h n ú ť s a h o m o n y m i t e t v a r o v o d l i š n ý c h slov, ako o t o m svedčí časté používanie t v a r u lok. sg. „ v dieli" na­ m i e s t o v diele (na o d l í š e n i e o d t v a r u l o k . s g . v diele p o d s t a t n é h o m e n a s t r e d n é h o r o d u dielo), j e d n a k o v n a š o m p r í p a d e (Žiar) ťažko o tom h o v o r i ť z v i a c e r ý c h d ô v o d o v . Je n e p r a v d e p o d o b n é , ž e b y sa t á t o t e n ­ d e n c i a bola t a k r ý c h l o p r e j a v i l a p r i s k l o ň o v a n í n á z v u Žiar, t. j . p r a k ­ t i c k y o d z a č i a t k u j e h o p o u ž í v a n i a ( a j k e ď sa tu p r e j a v o v a l i p o c h y b n o s t i a n e i s t o t a , o č o m h o v o r í J. R u ž i č k a ) . O k r e m t o h o b y s m e o č a k á v a l i , ž e na r o z d i e l od v š e o b e c n é h o p c d s t . m e n a žiara s t v a r o m lok. s g . v žiare d o s t á v a l o b y p r í p o n u -t v l o k . s g . n a j s k ô r p o d s t . ' m e n o žiar, k t o r é j e t i e ž v š e o b e c n ý m p o d s t . m e n o m , a nie n á z o v Žiar, k t o r ý j e v l a s t n ý m m e n o m , a t a k m á v s l o v n e j z á s o b e t r o c h u iné p o s t a v e n i e . Ď a l e j m o ž n o u p o z o r n i ť , ž e p o p r i p o d s t . m e n á c h žiar ( m u ž . r o d u ) a žiara j e aj ž e n s k é p o d s t a t n é m e n o žiar, k t o r é sa s k l o ň u j e p o d ľ a v z o r u k o s ť s p r í p o n o u -i v l o k . s g . V š t ú d i i J. O r a v c a sa v z ť a h k t o m u t o s l o v u n e s p o m í n a . D ô ­ l e ž i t á j e ešte j e d n a v e c . P o u ž í v a n i e p r í p o n y -i v l o k . s g . p c d s t . m e n a diel ( t v a r „ v d i e l i " ) j e t ý m v i a c p o c h o p i t e ľ n é , ž e p r i n á l e ž i t o m s k l o ň o ­ v a n í p o d ľ a p l a t n e j k o d i f i k á c i e n i e t r o z d i e l u m e d z i s l o v a m i diel a dielo v l o k . s g . ani v t o m p r í p a d e , ak p r i n i c h s t o j a p r í d a v n é mená, a t o p r e t o , lebo p r í d a v n é m e n á v m u ž s k o m a s t r e d n o m r o d e sa t a k m e r v o v š e t k ý c h p á d o c h sg. p o u ž í v a j ú v r o v n a k e j p o d o b e , napr. prvý diel — v prvom diele, prvé dielo — v prvom diele; p o d o b n e j e r o v n a k o v o b i ­ d v o c h p r í p a d o c h v i n š t r . s g . s prvým dielom, v d a t . s g . prvému dielu. T e n t o m o m e n t sa v š a k n a t o ľ k o n e m ô ž e u p l a t ň o v a ť p r i d v o j i c i a c h mier — miera, žiar, Žiar — žiara ( r e s p . aj žiar a k o p o d s t . m e n a žen. r o d u ) , t. j . p r i d v o j i c i a c h , k d e i d e o m u ž s k é a ž e n s k é p o d s t a t n é m e n á , l e b o tu j e značný rozdiel pri skloňovaní prídavných mien, k t o r é ich bližšie u r č u j ú , n a p r . vo veľkom žiare — vo veľkej žiare, v novom mieri — v nevej miere a p o d . K o n e č n e t r e b a s p o m e n ú ť , ž e v s ú v i s l o s t i s d v o j i ­ c a m i mier — miera, žiar, Žiar — žiara sa t u n e v h o d n e s p o m í n a s l o v o požiar, k t o r é j e d o s t a t o č n e o d l í š e n é o d s l o v a žiar ( a , p r a v d a , a j žiara) začiatočným po-. 3

3

i. O r a v e c , Lokál s príponou

-i pri vzore

dub, Kultúra slova 3, 1969, 42.

P o d ľ a n á š h o n á z o r u p r i v y s v e t l e n í s k l o ň o v a n i a s l o v a žiar ( m u ž s k é h o r o d u ) podľa v z o r u dub s príponou -e v lok. sg. treba v y j s ť z charakteru t o h t o s l o v a z h ľ a d i s k a o d v o d z o v a c i e h o ( d e r i v a č n é h o ) . S l o v o žiar je deverbatívum: j e o d v o d e n é od slovesného základu bez o d v o d z o v a c e j prípony. Patrí d o početnej skupiny d e v e r b a t í v mužského r o d u z a k o n č e ­ n ý c h na -r, n a p r . var, vývar, odvar, výmer, priemer, pr'imer, rozmer, naber, záber, odber, zámer, zber, záver, záder, prebor, žer, zvar, úder, vír, zatvor, otvor atď. Zároveň s týmito slovami patrí do ešte širšej s k u p i n y d e v e r b a t í v m u ž s k é h o r o d u , n a p r . pozdrav, let, záhyb, dostrel a pod. V š e t k y tieto a podobné slová majú pravidelne v gen. sg. pádovú p r í p o n u -u a v l o k . s g . p r í p o n u - e , n a p r . var — varu — vo vare, roz­ mer — rozmeru — v rozmere, zvar — zvaru — v zvare, otvor — otvo­ ru—v otvore, let — letu — v lete, záhyb — záhybu — v záhybe, do­ strel — dostrelu — v dostrele ( p r a v d a , d e v e r b a t í v a na -h, -ch, -k, -g p o d o b n e a k o i n é m u ž s k é p o d s t . m e n á v z o r u dub t a k t o z a k o n č e n é m a j ú v l o k . s g . p r í p o n u -u: vo vrhu). A t a k aj s l o v o žiar a k o d e v e r b a t í v n e m u ž s k é p o d s t a t n é m e n o m á v l o k . s g . p á d o v ú p r í p o n u - e ; v žiare. N á z o v Žiar a k o v l a s t n é m e n o si v g e n . s g . z a c h o v á v a p á d o v ú p r í p o n u -u, ale v lok. s g . m á p r í p o n u -i, t a k ž e sa na r o z d i e l o d s l o v a žiar s k l o ­ ň u j e p o d ľ a v z o r u s t r o j . P r i n á z v e Žiar j e r o v n a k é s k l o ň o v a n i e a k o p r i n á z v e Ždiar: g e n . s g . Ždiaru, l o k s g . v Ždiari. A l e aj iné s l o v á na -iar sa s k l o ň u j ú p o d ľ a v z o r u s t r o j , n a p r . mažiar, požiar, stožiar a pod. ( v l o k . s g . p á d o v á p r í p o n a -i). N a r o z d i e l o d s l o v a žiar, k t o r é sa s k l o ­ ň u j e p o d ľ a v z o r u dub, s l o v á na -iar, k t o r é sa s k l o ň u j ú p o d ľ a v z o r u s t r o j , nie s ú d e v e r b a t í v a . T e d a n e d e v e r b a t í v n e p o d s t a t n é m e n á s a s k l o ­ ň u j ú p o d ľ a v z o r u s t r o j . V l a s t n é m e n o Žiar s í c e s ú v i s í s o s l o v o m žiar, k t o r é j e d e v e r b a t í v o m , ale p r á v e a k o v l a s t n é m e n o sa p r e s t á v a p o c i ť o ­ v a ť a l e b o u v e d o m o v a ť a k o d e v e r b a t í v u m . N á z o v sa s t á v a „ p r á z d n y " , n e m o t i v o v a n ý . Slúži a k o p r o s t á f o r m a na i d e n t i f i k o v a n i e i s t é h o z e m e ­ p i s n é h o o b j e k t u a na j e h o o d l í š e n i e o d i n é h o z e m e p i s n é h o o b j e k t u . N a p r í k l o n ku s k l o ň o v a n i u p o d ľ a v z o r u s t r o j tu z a i s t e pôsobil n a j m ä s t a v p r i s k l o ň o v a n í n á z v u Ždiar ( s r o v n a k ý m z a k o n č e n í m ) a a z d a a j s t a v p r i s k l o ň o v a n í i n ý c h n á z v o v z a k o n č e n ý c h na -iar, n a p r . Betliar, Bočiar. N á š m u výkladu na p r v ý pohľad odporuje stav pri skloňovaní podst. m e n a zmier. I d e t u t o t i ž t i e ž o d e v e r b a t í v u m , a tak b y sa s l o v o m a l o s k l o ň o v a ť p o d ľ a v z o r u d u b . V s k u t o č n o s t i sa s k l o ň u j e p o d ľ a v z o r u s t r o j ; v g e n . s g . j e p á d o v á p r í p o n a -u, v l o k . s g . p r í p o n a -i: zmier — zmieru — v zmieri. T o t o s k l o ň o v a n i e si m o ž n o v y s v e t l i ť p r í k l o n o m s l o v a zmier na z á k l a d e v ý z n a m o v e j p o d o b n o s t i k s l o v u mier, k t o r é m á v g e n . s g . p r í p o n u -u a v l o k . s g . p r í p o n u -i. P o d s t . m e n o mier j e s í c e s v o j í m p ô v o d o m d e v e r b a t í v u m , ale t á t o s ú v i s l o s ť sa p r i ň o m už d á v n o

s t r a t i l a , n a j m ä k e ď t u v p r i e b e h u v ý v i n u s l o v a d o š l o aj k i s t ý m h l á s ­ k o s l o v n ý m zmenám (ide o dôsledok podvedomého zamieňania slova mier s o s l o v o m miera). V l o k . s g . s a t u u s t á l i l a p r í p o n a -i ( J . O r a v e c , a k o s m e v i d e l i , p o č í t a s d i f e r e n c i á c i o u t v a r u lok. s g . p o d s t . m e n a mier a t v a r u lok. sg. s u b s t a n t í v a miera, ale p ô v o d v z n i k u p r í p o n y -i p r i s l o v e mier m ô ž e b y ť i n ý ) . A n a l o g i c k y p o d ľ a s l o v a mier s a u p l a t ň u j e p r í p o n a -i aj v l o k . sg. s u b s t a n t í v a zmier. 4

5

M ô ž e m e uzavrieť, že prípona -e j e v t v a r e lok. sg. všeobecného p o d ­ s t a t n é h o m e n a žiar p r e t o , l e b o i d e o d e v e r b a t í v n e m u ž s k é p o d s t a t n é m e n o — m u ž s k é d e v e r b a t í v n e ' p o d s t a t n é m e n á na -r m a j ú v, l o k . s g . p r a v i d e l n e p r í p o n u - e ( p o d ľ a v z o r u d u b ) . N á z o v Žiar sa a k o v l a s t n é meno priradil svojím skloňovaním k iným mužským miestnym n á z v o m z a k o n č e n ý m na -iar (Ždiar, Betliar, Bočiar, Močiar). S ú v i s l o s ť so s l o v o m žiar sa tu už b e ž n e n e u v e d o m u j e , n á z o v sa p o u ž í v a a k o p r o s t á f o r m a na o z n a č o v a n i e z e m e p i s n é h o o b j e k t u . P r i s l o v e zmier, ktoré j e tiež d e v e r b a t í v o m , t r e b a s i s k l o ň o v a n i e s t v a r o m g e n . s g . na -u a l o k . s g . na -i v y s v e t l i ť p r í k l o n o m t o h t o s l o v a na z á k l a d e v ý z n a m o v e j p o d o b n o s t i k s u b s t a n t í v u mier s r o v n a k ý m s k l o ň o v a n í m .

Hľadáme

výraz

V j a z y k o v e j poznámke, ktorá odznela v rozhlase, sme spomenuli v ý c h o d o s l o v e n s k é s l o v o kvička. Konštatovali sme, že v spisovnej s l o ­ v e n č i n e n e m á m e na o z n a č e n i e n e d o z r e t é h o o v o c i a b e ž n ý s p i s o v n ý v ý r a z . Na spomínanú reláciu sme dostali n i e k o ľ k o listov od poslucháčov. O z n á m i l i nám, ž e v T u r c i j e z n á m e s l o v o hôľka, ba a j v ý r a z n e c i t o v o p o d f a r b e n é grdza a l e b o grcka. P r e s p i s o v n ý j a z y k b y b o l o v y h o v u j ú c e s l o v o hôľka, n e p o z n á m e v š a k j e h o r o z š í r e n i e a p r i p ú š ť a m e , ž e v i n ý c h k r a j o c h b y sa m o h l i n á j s ť ešte ďalšie vhodné slová. P r o s í m e p r e t o našich č i t a t e ľ o v , aby sa k s p o m í n a n ý m s l o v á m : hôľka, kvička, grdza, grcka v y j a d r i l i , p r í p . aby n á m poslali ď a l š i e z n á m e j používané v ý r a z y . M. Ivanová-Šalingová 4

K tomu pazri V . M a c h el k, Etymologický slovník jazyka českého, 2. vyd., Praha 1968, 364. K miešaniu prípon -i a -e pri mužských neživotných podstatných menách zakončených na -r pozri J. S t a n i s l a v , Dejiny slovenského jazyka //, Bratislava 1958, 103. 5

ROZLIČNOSTI Zo slovenských ľudových názvov húb Kuriatko

jedlé

Cantharellus

cibarius

FR.

K n a j z n á m e j š í m d r u h o m húb p a t r í u n á s k u r i a t k o , k t o ­ r é h o o s t r o ž l t é p l o d n i c e p o z n á na S l o v e n s k u h á d a m i k a ž d é dieťa. Klobúk kuriatok j e žítkovožltý, mierne preklenutý, v d o ­ s p e l o s t i aj l i e v i k o v i t ý s l a l o č n a t ý m a z v l n e n ý m o k r a j o m . L u p e n e z b i e h a j ú ď a l e k o na h l ú b i k a sú z v ä č š a ž i v š i e s f a r ­ bené ako klobúk. T a k m e r belavá dužina m á príjemnú chuť, p r i p o m í n a ­ júcu čierne korenie. K u r i a t k a p a t r i a m e d z i n a j h o j n e j š i e naše h u b y . N e s k ú s e n í h u b á r i ich môžu niekedy zameniť s podobnými menej hodnotnými druhmi, naprí­ k l a d s n e c h u t n o u s t r m u ľ k o u p o m a r a n č o v o u alebo s j e l e n k o u p o p r e h ý banou. N a Slovensku m á k u r i a t k o j e d l é v e ľ a ľ u d o v ý c h n á z v o v a t a k m e r v š e t k y sú m o t i v o v a n é ž l t o u f a r b o u p l o d n i c e . N a j r o z š í r e n e j š i e sú n á z v y o d v o d e n é o d z á k l a d u kur-. T a k na c e l o m s t r e d n o m a s č a s t i aj na z á p a d n o m S l o v e n s k u j e b e ž n é p o m e n o v a n i e kuriatka I kuriatka, k t o r é z a s a h u j e na v ý c h o d e až k L i p t o v s k é m u M i k u lášu, B r e z n u a R i m a v s k e j S o b o t e . P o p r i ň o m sa na z á p a d n o m S l o v e n s k u h o j n e u p l a t ň u j e v a r i a n t kurátká, na O r a v e a v G e m e r i kurätka kurätkä I kurätkä, p r i P o l t á r i kureitka, v L i p t o v s k o m Jáne a v L í š k o v e j kuratä, na o k o l í R o ž ň a v y a R e v ú c e j kuretá alebo kurätá. 4

P r e v ý c h o d o s l o v e n s k é n á r e č i a j e p r í z n a č n ý n á z o v kurčatka, kurčatá alebo kurčeta, v L i p t o v e aj kurčatá, v o Vlachove pri Rožňave kuršätá. Paralelne s t ý m i t o n á z v a m i j e na z á p a d n o m a s t r e d n o m Slovensku d o l o ž e n ý t r o c h a m e n e j f r e k v e n t o v a n ý n á z o v kurence, na Okolí Ž i a r u nad H r o n o m aj kurčence. O k r e m týchto základných n á z v o v j e v slovenských nárečiach i nie­ koľko s l o v o t v o r n ý c h v a r i a n t o v a obmien, k t o r é často t v o r i a súvislé geografické oblasti s v ý r a z n ý m i n á r e č o v ý m i centrami. T a k na o k o l í I l a v y , R a j c a a N o v e j B a n e j e d o l o ž e n é p o m e n o v a n i e kuriačky, p r i T o p o ľ č a n o c h a p r i N i t r e kuráčky, v Kysuckom Lieskovci a R u d i n e kuričky, v S l o v e n s k e j V o l o v e j p r i H u m e n n o m kuročky, v Rem e n i n á c h n e ď a l e k o G i r a l t o v i e c kurečky a v blízkom Podhradíku kurejky. N a s e v e r o z á p a d n o m o k r a j i s l o v e n s k é h o j a z y k a na o k o l í Č a d c e ,

Ž i l i n y a o j e d i n e l é a j p r i H u m e n n o m sa p o u ž í v a n á z o v kurky, okolo T u r č i a n s k y c h T e p l í c kuriaše, v N o v e j Bani kuriače. V ý z n a m o v o b l í z k y j e n á z o v kohútiky, doložený z Pohorelej, kohútky od Z v o l e n a . N a s l o v e n s k o - p o ľ s k o m p o h r a n i č í na O r a v e a na v ý c h o d n o m Slovensku, v g o r a l s k ý c h aj v ukrajinských nárečiach tvoria súvislú oblasť názvy s ú v i s i a c e s j u h o p o ľ s k ý m i a u k r a j i n s k ý m i ľ u d o v ý m i n á z v a m i t e j t o huby. Sú t o n á z v y lišky, v B o b r o v e na O r a v e lištičky, vo Vinnom a v Hlivišt i a c h lišočky, v N e c h v á l o v e j P o l i a n k e lešočky. N a okolí Starej Ľubovne, Bardejova, Kežmarku, Medzilaboriec, Trebišova a pri Humennom je r o z š í r e n á p o d o b a lišovky, na o k o l í S t a r e j Ľ u b o v n e , B a r d e j o v a a G i r a l ­ t o v i e c lišuvky, v J a r a b i n e lišivky, p r i B a r d e j o v e a S t r o p k o v e t i e ž podlišuvky, v G e r l a c h o v e pidlišivky a v O r t u ť o v e j lešivky. V goralských o b c i a c h na O r a v e a m i e s t a m i na v ý c h o d n o m S l o v e n s k u p o u ž í v a j ú názvy t o h t o t y p u so s: lisky, lisecky, lisice, lisovky, lisicky. Z Liptovskej Lužnej poznáme pomenovanie lyžičky. P r i P ú c h o v e a P o v a ž s k e j B y s t r i c i sa m i e s t a m i z j a v u j ú n á z v y kozáky, kozáčky, v Beluši kozáčky, v Hontianskych Moravciach kozliatka. Na slovenskej Orave tvorí uzavretý ostrov poetické pomenovanie tanečnica, k t o r é z r e j m e o p i s u j e t o , ž e h u b y r a s t ú č a s t o v skupinách. N á z o v m ô ž e v š a k b y ť m o t i v o v a n ý aj t v a r o m p l o d n i c e .

Slovenské ľudové názvy kuriatka jedlého Cantharellus cibarius 1. kurčata/kurčatka 2. kurencelkuriatka 3. kuratálkuriatka 4. kurky/kuričky 5. kuriačky, kuráčky 6. kuriaše, kuriače

7. kohútky 8. Uškyllišečky 9. lišovky, lišuvky 10. tanečnice 11. kozáčky 12. herhubky

O k r e m n á z v o v d o m á c e h o p ô v o d u v y s k y t u j ú sa v s l o v e n s k ý c h n á r e ­ čiach aj názvy pochádzajúce z cudzích z d r o j o v . T a k sa n a s e v e r o z á p a d n o m S l o v e n s k u a na p r i ľ a h l e j č a s t i s t r e d n é h o Slovenska rozšírili početné, rozmanito obmenené n á z v y súvisiace s n e ­ m e c k ý m n á r e č o v ý m p o m e n o v a n í m Herrenschwammerl ( = panská h u b ­ k a ) . Z nich n a j f r e k v e n t o v a n e j š i a j e p o d o b a herhubky alebo herhúbky, doložená p r e d o v š e t k ý m z okolia Trenčína, Ilavy, Zlatých M o r a v i e c a N i t r y . V N e v e r i c i a c h h o v o r i a herlúbky, na okolí Prievidze, Bánoviec a N o v e j Bane kerhubky, kerhúbky, p r i P ú c h o v e hrajhubky, v Ráztočne p r i P r i e v i d z i habajhubky, v N e d o ž e r o c h — B r e z a n o c h hajdahubky. V nie­ k t o r ý c h d e d i n á c h na o k o l í P a r t i z á n s k e h o , T o p o ľ č i a n , B á n o v i e c a T r e n ­ čína t i e t o n á z v y z j e d n o d u š i l i n a hubky, hubky. P o m e n o v a n i e červené hubky, d o l o ž e n é z Omšenia, K o l á r o v í c a D i v i n y , m ô ž e s ú v i s i e ť aj s n e ­ m e c k ý m i n á z v a m i t y p u Rôtling, Rbdling ( o d n e m e c k é h o rot = č e r v e n ý ) . Z n e m e c k é h o n á z v u Pfefferling, k t o r ý huba d o s t a l a p o d ľ a t r o c h a štipľavej chuti surovej plodnice, pochádza starohorské pomenovanie fifrlinge, n e s k ô r s k o m o l e n é na frlinge. Z L e h o t y p o d V t á č n i k o m d o l o ž e n ý n á z o v uško b o l p r a v d e p o d o b n e p r e n e s e n ý z o s t r m u ľ k y l i e v i k o v i t e j , k t o r á sa v s l o v e n s k ý c h n á r e č i a c h v o l á i vranie uško, škridélka alebo tanečnica. V s t a r š e j s l o v e n s k e j l i t e r a t ú r e sa o k r e m n a j b e ž n e j š i e h o n á z v u ku­ riatko, p r í p a d n e kuriatko jedlé, p o u ž í v a l i aj p o m e n o v a n i a n á r e č o v e j p o v a h y , a k o kurátko, lisočka, pánska huba, herrhubka; z češtiny bolo p r e v z a t é p o m e n o v a n i e stroček. Z t ý c h t o n á z v o v sa c e l k o m z á k o n i t e v dnešnej spisovnej t e r m i n o l ó g i i uplatnila podoba kuriatko. M.

Majtánová

Nielen dobrú hudbu, ale aj jazykovo bezchybný obal! V i e m e všetci, aké cenné služby preukazuje našej j a z y k o v e j kultúre i estetickej a literárnej v ý c h o v e pekná n a h r á v k a slovenských ľ u d o v ý c h b a l á d , k t o r é r e c i t u j e E v a K r i s t í n o v á a d r . Ján J a m n i c k ý . N e d á v n o sa Gramofónový ( n i e gramofónový) klub chcel z a v ď a č i ť s v o j i m členom h u d o b n ý m s k v o s t o m s l o v e n s k e j p o l y f ó n i e 16. a 17. s t o r o č i a . H u d b a j e n a o z a j v z á c n a , a l e n i k o h o n e p o t e š í obal t e j t o g r a m o f ó n o v e j p l a t n e , l e b o j e na ň o m v e ľ a n a j r o z l i č n e j š í c h v e c n ý c h i j a z y k o v ý c h c h ý b . A k sa už v p r i e b e h u r o k u 1958 nedali u r o b i ť p r a v o p i s n é z m e n y p o d ľ a n a j n o v š í c h ú p r a v , t e d a sbor na zbor (miešaný zbor Slovenskej fil­ harmónie), sbormajster n a z b o r m a j s t e r , dvojsborovo na dvojzb or o v o, a z d a s a t o p r e d b e ž n e d á p r e p á č i ť , a l e n e m o ž n o t o l e r o v a ť

v ý s l o v n é chyby. Napr. o mieste nahrávania čítame: „ N a h r a n é v E v a n g e l i c k o m k o s t o l e v P a n s k e j ulici v B r a t i s l a v e a v o š t ú d i u R e d u t a . . . " . Je isté, ž e obal n e m á z o d p o v e d n é h o r e d a k t o r a , k e ď sa píše o P a n s k e j ulici v B r a t i s l a v e n a m i e s t o Panenská ulica ( p o t o m s p r á v n e : na Panenskej ulici), keď skladateľ Zachariáš Zarevutius j e v texte zrazu Z . Z a r e v u t i n a k e ď A n o n y m o v o Krédo m á na o b a l e i na p l a t n i n á z o v Votce všemohuciho, k ý m v t e x t e na o b a l e j e V Boha otca všemohúceho a z p l a t n e p o č u j e m e V Boha otce všemohuciho, čo j e l o g i c k é , lebo i d e o liturgický text Kréda. K e ď s m e si p r i p o m e n u l i t i e t o v e c n é c h y b y a n e d o s t a t k y t e x t u , m ô ­ ž e m e u s ú d i ť , ž e t ý m m e n e j s t a r o s t l i v o s t i sa v e n o v a l o v l a s t n e j j a z y k o v e j s t r á n k e a k o r e k t ú r a m . N á z o v Evangelický kostol nie j e v l a s t n é m e n o , p r e t o j e neodôvodnené písať ho s v e ľ k ý m písmenom. A a d j e k t í v u m evangelický (na i n o m m i e s t e v t e x t e evanjelicky) nemá slovenskú p o ­ d o b u . D á v n o p r e d p r v ý m v y d a n í m P r a v i d i e l s l o v e n s k é h o p r a v o p i s u , ba dávno pred Czamblom v minulom storočí máme v slovenčine podobu evanjelik, evanjelický, evanjelium s koreraným j p r o t i g r é c k e m u a l a ­ t i n s k é m u g p r á v e tak a k o aj v s l o v á c h anjel, anjelik, anjelský. (Pozri a j J. J a c k o , Evanjelium svätého Matúša, K S 2, 1938, 246.) M a l o sa t e d a aj na o b a l e p í s a ť evanjelický kostol a evanjelického (nie evanje­ lického) organistu. Je o t á z k a , p r e č o p r e d s l o v o m štúdio b o l o t r e b a v o k a l i z o v a ť p r e d l o ž k u v na vo (vo štúdiu), k e ď v p r e d l o ž k o v o m s p o j e n í v štúdiu n i e t n i j a k ý c h výslovncstných ťažkostí. R o v n a k o z a r á ž a písanie k r s t n ý c h m i e n n á š h o D o b r o d i n s k é h o v p o d o b e a k o Jan Maria ( n a m i e s t o

známeho Ján

dirigenta Mária).

V š e t k y dosiaľ uvedené prípady ukazujú a ešte ďalšie doklady to d o ­ s v e d č i a , ž e p r í s l u š n é p a r t i e sa alebo p r e k l a d a l i z č e s k é h o t e .tu, a l e b o i c h i m p r o v i z o v a l n i e k t o , k t o sa d o m n i e v a , ž e v i e p o s l o v e n s k y . P r e t a k é h o t o a u t o r a j e i t y p i c k é s l o v e n s k é k r a j o v é m e n o Spiš s u b stantívom ženského rodu, hoci v celoslovenskom j a z y k o v o m povedomí j e t o p o d s t a t n é m e n o m u ž s k é h o r o d u . A l e na o b a l e č í t a m e : Najbohatšie stredisko pclyjónnej hudby je Spiš a k nej (!) priľahlé severovýchodné územie Slovenska. V s l o v e n č i n e m o ž n o h o v o r i ť a p í s a ť iba Spiš a k nem u priľahlé územie. N e o p r á v n e n e sa p o u ž í v a p r e d l o ž k a u p r i n e ž i v o m p r e d m e t e (u snímky Bone Jesu) n a m i e s t o pri snímke Bone Jesu. Po týchto chybách, k t o r ý c h pôvod približne poznáme, treba upozorniť aj na ď a l š i e n e d o s t a t k y . N a o b a l e sa píše k r s t n é m e n o Yvetta s nenáležitým pravopisom. V e ľ ­ m i č a s t o sa u v á d z a l o a u v á d z a , ž e p r á v e p o d ľ a p o d o b y k r s t n é h o m e n a p o z n á v a m e národnostnú príslušnosť j e h o nositeľa. V slovenských t e x -

t o c h p í š e m e Jozef Miloslav Hurban, Josef Súk, Joseph von Eichendorf, to isté meno podľa príslušného pravopisu n o s i t e ľ o v e j národnosti. K e ď sa u nás r o z š í r i l o a u d o m á c n i l o f r a n c ú z s k e k r s t n é m e n o Yvette, dostalo aj d o m á c u p r a v o p i s n ú p o d o b u I v e t a . T r e b a h o t a k p í s a ť a j n a š e j s p e ­ v á č k e Ivete Czihalovej. A k obídeme niekoľko korektorských chýb, ktoré v dnešných textoch n i e s ú v ž d y iba v ý s l e d k o m n e d b a n l i v o s t i k o r e k t o r o v , a l e e š t e č a s t e j š i e v i n o u n e d b a n l i v e j t l a č i a r e n s k e j v ý r o b y ( n a p r . štyridsat, jedného), treba ešte venovať pozornosť niektorým n á z v o m z hudobnej terminológie. Na viacerých miestach v t e x t e i nadpisoch j e správny termín moteto pre viachlasnú vokálnu skladbu v rýchlejšom tempe (napr. esemhlasné moteto; sú to motetá; osemhlasné motetá). N a š l i s m e v š a k aj p o m e n o ­ v a n i e motet (trojhlasný motet). V oblasti terminológie j e to nepotrebná d u b l e t a , p r e t o aj t u m a l a u t o r p o u ž i ť t e r m í n moteto (trojhlasné mote­ to) a k o u s t á l e n ý h u d o b n ý t e r m í n s t r e d n é h o r o d u , s k l o ň o v a n ý p o d ľ a v z o r u mesto. ( P ó r o v . SSJ I I , s t r . 182.) Ď a l e j t r e b a u p o z o r n i ť n a p r a v o p i s s l o v a durmolový, konkrétne v texte durmollová tonalita. I d e o z l o ž e n é s l o v o p r i r a ď o v a c i e h o t y p u , k d e si k o m p o n e n t y c e l k u z a c h o v á v a j ú s a m o s t a t n o s ť , p r e t o i c h t r e b a p í s a ť so s p o j o v n í k o m , t e d a dur-molová tonalita. Zároveň načim spomenúť, že p o m e n o v a n i e t y p u tónina mol j e n a t o ľ k o u d o m á c n e n é , ž e sa n e p í š e p o d ľ a p ô v o d n é h o p r a v o p i s u s r e d u p l i k á c i o u , ale l e n s j e d n ý m Z, teda s p r á v n e len dur-molová tonalita. N a p o k o n si t r e b a p o v š i m n ú ť e š t e j e d e n p r í p a d . N e j d e o n e s p r á v n o s ť , ale o čosi, čo m ô ž e m e n a z v a ť c h y b o u k r á s y . A k t o t i ž n o r m a p r i p ú š ť a i s t é d v o j t v a r y , nie j e d o b r é p o u ž í v a ť v r á m c i t o h o i s t é h o t e x t u o b i d v a v a r i a n t y , ale d ô s l e d n e iba j e d e n . A k sa v s p o m í n a n o m t e x t e p o u ž í v a j ú t e r m í n y trojhlasný, štvorhlasný, osemhlasný, m o h o l sa p o u ž i ť a j v a ­ r i a n t viachlasný n a m i e s t o viachlasý (viachlasá hudba). Očakávame, že pri najbližšej príležitosti nebude treba h o v o r i ť o c h y ­ bách v t e x t o c h na o b a l o c h g r a m o f ó n o v ý c h platní, lebo b u d ú n a p o ­ trebnej j a z y k o v e j úrovni. T o by bolo s v e d e c t v o , že G r a m o f ó n o v ý m z á v o d o m j a z y k o v á kultúra nie je ľahostajná. M. Marsinová

Čo sme počuli v rozhlase a televízii Raž,

nie

žito

V b r a t i s l a v s k o m r o z h l a s e dňa 25. s e p t e m b r a 1969 v o v y s i e l a n í p r e m l á d e ž o v ý v o j i s t a v a n i a d o m o v a o v ý v o j i p e s t o v a n i a r a s t l í n sa s p o m í -

nal j a č m e ň , o v o s , p š e n i c a a ž i t o . T o sú v š e t k o n á z v y o b i l n í n , k t o r é p a t r i a d o z á k l a d n e j s l o v n e j z á s o b y a p o u ž í v a j ú sa a k o t e r m í n y v b o t a ­ n i k e , a g r o n ó m i i i v p o ľ n o h o s p o d á r s k e j p r a x i . N e v ý h o d o u j e , k e ď sa p r i t e r m í n o c h v y s k y t u j ú s y n o n y m á . A s l o v o žito j e n á r e č o v ý m s y n o ­ n y m o m s p i s o v n é h o t e r m í n u raž, ale aj pšenica (napr. na Z á h o r í ) . N e ­ m a l o b y sa p r i p u s t i ť r o z k o l í s a v a n i e s p i s o v n e j n o r m y v s l o v n e j z á s o b e , k d e j e ustálená. T ý m menej v rozhlase a v relácii p r e mládež. Pečiatka,

razítko

V t o m i s t o m r o z h l a s e d ň a 2. o k t ó b r a 1989 p o r a n n ý c h s p r á v a c h ( o 6,15 h o d . ) p o u ž i l h l á s a t e ľ v ý r a z razítko. Na nesprávnosť tohto slova u p o z o r ň u j e už p r v ý z v ä z o k J a z y k o v e j p o r a d n e ( B r a t i s l a v a 1957, 5 0 ) . A j v K u l t ú r e s l o v a sa už v i a c k r á t u p o z o r ň o v a l o na n e s p r á v n o s ť v ý r a z o v s p r í p o n o u -tko, o s o b i t n e aj v č l á n k u Š. P e c i a r a . S l o v á s p r í p o n o u -tko ( i n ý j e p r í p a d s l o v t y p u dievčatko, k d e j e p r í p o n a -ko, n i e -tkc, lebo -t- p a t r í k s l o v o t v o r n é m u z á k l a d u ) sa v s l o v e n č i n e h o d n o t i a a k o m e c h a n i c k y p r e v z a t é z č e š t i n y . N a m i e s t o s l o v a razítko je v slovenčine správne slovo p e č i a t k a a č i n n o s ť , p r i k t o r e j sa p e č i a t k a p o u ž í v a , n a z ý v a sa pečiatkovanie (pečiatkovat). N e s p r á v n e j e razítkovať. Sloveso oraziť v o v ý z n a m e „ o p e č i a t k o v a ť " sa h o d n o t í a k o h o v o r o v é . Prímrazky,

prízemné

mrazy,

mrazíky

V m e t e o r o l o g i c k ý c h s p r á v a c h sa č a s t o p o u ž í v a j ú s l o v á označujúce slabé m r a z y , k t o r é p r i c h á d z a j ú v j e s e n i a na j a r . Sú t o s l o v á prízemné mrazy, mrazíky. Z a b ú d a sa na v ý s t i ž n é j e d n o s l o v n é p o m e n o v a n i e prí­ mrazky, v j e d n . čísle prímrazok. Je t o s l o v o , k t o r é v h o d n e a v ý s t i ž n e pomenúva slabý mráz. Čítame ho i v Slovníku slovenského jazyka. Vrchár,

horal

V b r a t i s l a v s k o m v y s i e l a n í Čs. t e l e v í z i e d ň a 24. s e p t e m b r a 1939 po v e č e r n ý c h t e l e v í z n y c h n o v i n á c h s m e p o č u l i v ý r a z horal v o význame o b y v a t e ľ v r c h o v , t. j . k r a j o v , k d e sú v r c h y . N a p r v é p o č u t i e sa n á m z d a l t e n t o v ý r a z n e z v y č a j n ý , t a k a k o j e v s l o v e n č i n e n e z v y č a j n á aj p r í p o n a -al. V s l o v e n č i n e sa b e ž n e p o u ž í v a j ú i n é s l o v á o d v o d e n é o d s l o v a hora ( v o v ý z n a m e l e s ) : horár, horárka, horáreň. V slovenčine j e s t v u j e s l o v o vrchár, k t o r é j e o d v o d e n é p r í p o n o u -ár o d s l o v a vrch. Je v š e o b e c n e z r o z u m i t e ľ n e j š i e , n e k o n k u r u j e si s o s l o v o m horár ako s p o m e n u t é horal. S l o v o horal p o u ž í v a j ú ľudia, k t o r í m e c h a n i c k y a bez rozmýšľania prekladajú (prepisujú) z češtiny. Bezmyšlienkovitosť a mechanické napodobňovanie vedie k ochudobňovaniu a splošťovaniu slovenskej slovnej zásoby. J. Prokop

SPRÁVY A POSUDKY Päťdesiatka profesora JÁNA

HORECKÉHO

Pri dôležitých životných jubileách významných v e d c o v sa zvyčajne z d ô r a z ­ ňuje zmysel diela, ktoré jubilant stvoril. Niekedy sa s trochou nostalg e pripomína zrelosť veku a spolu s t ý m sa vyslovuje isté očakávanie alebo predpoklad, čím oslávenec zavŕši svoje dielo, prípadne sa k tomu taktne nabáda. Pri terajšom životnom jubileu univ. prof. PhDr. Jána Horeckého, DrSc. sa veci majú celkom ináč. Predovšetkým sa vynára pochybnosť, či J. Horecký má tohto roku naozaj iba päťdes'at rokov. V e ď len jeho publi­ kačná činnosť, j e taká mnohostranná a rozs ahla, ž e by sa s ňou vystačilo vari aj na tri dlhé pracovité životy. Na prospech slovenskej vedy ako celku a slovenskej j a z y k o v e d y osobitne však blahoželáme H-reckému iba k p ä ť des'atke. Dožíva sa j e j — netreba našťastie meniť ustálenú formulu — v dobrom zdraví. :

Prof. Horecký sa narodil 8. januára 1920 v Stupave. V r. 1939 absolvoval gymnázium v Bratislave a v r. 1944 dokončil štúdiá klasickej a slovenskej filológie na Filozofickej fakulte U K v Brat sláve doktorátom z filozofie. Od júna 1943 až doteraz nepretržite pracuje v Jazykovednom ústave SAV. Prácou Základy slovenskej terminológie obhájil tu titul kandidáta filologic­ kých vied (1957) a za knižnú prácu Slovotvorná sústava slovenčiny získal titul doktora vied (1964). V r. 1968 získal vedecko-pedagogickú hodnosE riadneho univerzitného profesora. Z mnohostrannej činnosti jubilanta ž'ada sa vzhľadom na zacielenie tohto časopisu osobitne zdôrazniť najmä dva 'okruhy jeho odborných záujmov: záujem o kultúru reči a o slovenské odborné názvoslovie. Prvému okruhu venoval J. Horecký najviac pozornosti v 50. rckoch. Sú­ stavne prispieval do r o z l č n ý c h odborných časopisov i do dennej tlače a článkami, drobnými poznámkami, rozbormi a kritickými posudkami neúnavne dvíhal úroveň tlačeného i hovoreného slovenského slova. K otázkam j a z y ­ k o v e j kultúry vždy pristupoval z funkčného hlad ska. T a k ý t o prístup j e zreteľný aj z popularizačnej knižky Kultúra slovenského slova ( 1 . vydanie v Martine 1956). V ús.lí o jazykovú kultúru treba podľa Horeckého rešpek­ tovať tri hlavné požiadavky: používať správne j a z y k o v é prvky, vyberať vždy najkrajšie a najprimeranejšie vyjadrovacie prostriedky a vedome bojoval! proti používaniu nevhodných vyjadrovacích prostriedkov. Používateľ spi­ sovného jazyka, ktorému záleží na tom, aby sa slovenčina v o verejných prejavoch nekazila, ale aby sa používala v správnej a ušľacht lej podobe, nájde v tejto knižke nielen všeobecné p o u č e n é o svojej rodnej reči, ale aj mnoho praktických rád, ako ju používať. Pravda, v súvislcs.i so zvyšovaním j a z y k o v e j kultúry Horecký zároveň zdôrazňuje, že vzťah použivateľa k spi­ sovnej slovenčine sa n e m ô ž e redukovať na vzťah pasívneho prijímateľa, resp.

pozorovateľa, pohodlne vyčkávajúceho na radu poučenejšieho. Podľa H o r e c kého všetci aktívni používatelia spisovného jazyka sa majú usilovať poznaf vnútorné zákonitosti (slovenčiny a potom aj t v o r i v o zasahovať do j e j obo­ hacovania a spresňovania. Do vedonva slovenskej kultúrnej verejnosti dostal sa však prof. Horecký najmä svojou prácou v oblasti terminológie. V jeho publikačnej činnosti sa síce odráža všestranný záujem o celú stavbu spisovnej slovenčiny, ale otázky odbornej slovnej zásoby sú najužším a najplodnejším poľom terminológa J. Horeckého. V dejinách slovenskej jazykovedy j e Horecký prvý, čo sa odbornou terminológiou sústavne zaoberal i teoreticky. Podal premyslenú teóriu terminológie, ktorú úspešne spájal s názvoslovnou praxou. V knižnej práci Základy slovenskej terminológie (Bratislava 1956) postuluje požiadav­ ku vychádzať pri skúmaní terminológie (najmä pri hľadaní zákonitostí pre tvorenie nových pomenovaní) od vecí, ktoré sa majú pomenovať. Všeobecné zákonitosti v pomenovaniach dajú sa zistiť len vtedy, ikeď sa nebudú skúmať jednotlivé pomenovania, ale pomsnovacie typy a keď sa v ich rámci bude podrobnejšie skúmať m o t i v l á č i a , príčina, prečo sa daná vec pomenúva tak, a nie inak. Jadro t e j t o práce tvori kapitola o vlastnostiach termínu. Nie náhodou sa tu na prvé miesto kladie vlastnosť, ktorú Horecký pomeno­ val významová priezračnost (neskôr motivačná zreteľnost). Podľa tejto v l a s t ­ nosti má byť už v formálnej stránky termínu jasné, že ide o prostriedok, iktorým sa pomenúva. Základy slovenskej terminológie sú uholným kam.ňom, na ktorom stojí naša teória t e r m i n o l ó g i e a o ktorý sa opiera i súčasná názvoislovná prax. S Horeckého záujmom o slovenskú odbornú terminológiu úzko súvisí aj vydávanie časopisu Slovenské odborné názvoslovie ( v rokoch 1953—1961) a neskôr aj Československého terminologického časopisu (1962—1966). Obi­ dva časopisy redigoval ako ich hlavný redaktor a pohotovo zapínal t e o r e ­ tickými štúdiami, článkami, posudkami odborných a iných diel a pod. V priamom dotyku s prácou J. Horeckého ako terminológa j e aj organizo­ vanie mnohých názvaslovných komisií, ktoré vznikali pri Jazykovednom ústave SAV najmä po založení časopisu Slovenské odborné názvoslovie. H o ­ recký sa zaslúžil o to, že členovia týchto komisií — často vysokoškolskí profesori a iní vysokokvalifikovaní odborníci — pochopili t ú t o prácu ako osožnú nielen danému odboru, ale aj národnému jazyku, a že j e j výsledky pohotovo vnášali do učebníc, slkrípt i do prednášok. K zásluhám J. H o r e c ­ kého patrí aj vydávanie terminologických slovníkov ako výsledku práce názvaslovných komisií. J. Horecký j e vedeckým redaktorom všetkých týchto príručiek. Z ďalších Horeckého knižných prác vzhľadom na zacielenie Kultúry slova len letmo spomenieme knihu Slovotvorná sústava slovenčiny (Bratislava 1959), koncipovanú na bohatom j a z y k o v o m materiáli a so znalosťou r o z ­ siahlej vedeckej literatúry. Z lexikologickej problematiky j e najzávažnejšia jeho Morfematickä štruktúra slovenčiny (Bratislava 1964). Uplatňujú sa v nej matematické a logické postupy pri opise a analýze tvorenia slov v slovenčine. Úsilie o modernosť stavia Horeckého na prvé miesto medzi slovenskými jazykovedcami. Okrem spomenutej knižnej práce a viacerých

štúdií jeho zmysel pre nové jazykovedné metódy ukazujú aj vysokoškolské učebné t e x t y Úvod do matematickej jazykovedy (Bratislava 1969). Vedecký profil J. Horeckého dotvára práca v oblasti klasickej filológie, kde takisto ako v slovakistike dosiahol pozoruhodný úspech, hoci tu neza­ kotvil natrvalo. Jeho kniha Fonológia latinčiny (Bratislava 1949) j e dodnes vyhľadávanou prácou a iste j e potešením p r e autora a vari aj uznaním slovenskej jazykovedy, že o ňu dodnes prejavujú záujem aj zahraniční lingvisti. Ako vidieť z letmého výpočtu knižných prác päťdesiatnika J. Horeckého, t i e t o práce už samy osebe reprezentujú úctyhodné dielo. Ak k nim priráta­ m e množstvo originálnych štúdii a článkov, ale aj nikým nezachytenú kvázi anonymnú robotu, ktorou Horecký nezištne poskytoval pomoc kultúrnym pracovníkom, redaktorom, spolupracovníkom a ako školiteľ aj ašpirantom, nemôžeme z príležitosti j e h o päťdesiatky inak, len s úctou a vďačnosťou zastať pri rozsiahlom diele, ktoré doteraz utvoril. Stačili sme iba v hrubých kontúrach načrtnúť, čo v š e t k o vykonal prof. Ján Horecký pre náš národný jazyk a pre slovenskú jazykovedu. T o by samo osebe mohlo navodiť klamnú predstavu, ž e Horecký j e človek suchopárny, možno i odmeraný a neprístupný. Pravý opak j e pravda. Vynikajúci slovenský lingvista J. Horecký j e nielen vedec, ale i dobrý človek. Azda aj pre vzácnu vyváženosť týchto vlastností j e taký obľúbený i — zaneprázdnený. Z úprimného srdca želáme prof. Horeckému pri jeho päťdesiatke, aby ešte aspoň polstoročia mohol venovať sily výskumu svojho rodného jazyka a aby ešte dlho vnášal medzi svojich spolupracovníkov t r i e z v y optimizmus a životnú vyrovnanosť, ktorých má t o l k o ako málokto. /. Masár

Žatevné a dožinkové piesne Zozbierali, utriedili, z národopisného a hudobnovedného hľadiska opísali O. D e m o — O. H r a b a l o v á . Zbierku v y d a l o V y d a v a t e ľ s t v o S A V ako súčasť populárno-vedeckej edície Národopisného ústavu S A V , nazvanej Klenotnica slovenskej ľudovej kultúry. Žatevné a dožinkové piesne patria k najstarším piesňam slovenskej r o ľ ­ níckej ľudovej hudobnej kultúry. Tvoria u nás mimoriadne bohatý piesňový fond. Dokazuje t o ich hudobná (melodická a harmonická) stránka aj ich reč. P r e t o treba uvítať, ž e táto zbierka vyšla v o vkusnej grafickej úprave a starostlivo zredigovaná. ^ Zmysel t e x t o v zberatelia i redaktori sa usilovali uchrániť. A bolo čo chrá­ niť, lebo s toľkou bezprostrednosťou citu sa málokde stretneme. Na ukážku aspoň jeden t g x t : „ I ď e m po kameni, e j , cesta mi j e mäkká, ver ma moja mamka, e j , ťažko domou čaká. Bola isom v žatvički, e j , na velikích mukách, ver som si doniesla, e j , mozoľe na rukách."

T e x t y často zachovávajú prvky z o starších štádií nášho národného jazyka, napr. záporové genitívy aj v takých pozíciách, k d e by boli dnes už n e z v y ­ čajné. N o na druhej strane tieto t e x t y prinášajú ďalšie príklady na ž i v é konštrukcie. Napr. spisovnú väzbu typu dopracovat sa niečoho dokladajú aj pri takých slovesách, kde nebola v spisovnom jazyku doložená, pórov, väzbu dpžat sa niečoho na s. 144: „Radzi máme, radzi, pohárek hriateho, že zrne sa dožali ovísa posledného! Už zrne sa dožali hájka zeleného, už zrne sa dočkali šuhajka švárneho." I v lexikálnej a frazeologickej oblasti upozorňuje na seba dolsť p r v k o v , ktoré by sa mali dostať do spisovného jazyka. Spomenieme iba sloveso p o ludňovat, ktoré sa používa v žatevných piesňach z mnohých krajov Slovenska (napr. z obcí Podniky, Dolný VadičoV, M e s t e č k o ) . T o t o sloveso Slovník slovenského jazyka pokladá jednak za nárečové, jednak ho vysvetľuje úzko ako synonymum slovesa obedovať. Nárečové nie j e , lebo nie j e iba v jednom nárečí, a neznačí len „obedovať", lež aj „oddychovať po obede". Používajú ho i pastieri, ktorí poludňujú Is napaseným dobytkom v chládku cez n a j ­ väčšie horúčavy ( c e z poludnie), t. j . odpočívajú, nie kŕmia. Piesne sú zaznačené foneticky. Na niekoľkých miestach trochu rušivo pôsobí nejednotný prepis pri mäkkých spoluhláskach v t e j istej v e t e alebo v tom istom slove: ňežnice ( 9 9 ) ; Poledňe nám nesú, ale neviem, gde sú ( 1 1 4 ) ; Niže, slniečko, niže ( 1 2 8 ) ; potešenie; ľudí nezožeňieš (181)\ležaľi (188). Dôslednejšie foneticky sa žiada prepisovať hlásku v na konci slova a vnútri slova, lebo v týchto pozíciách sa môže realizovať dvojako: alebo ako u, alebo ako f. Čitatelia, ktorí nepoznajú príslušné nárečie, nevedia foneticky realizovať také prípady ako: dievčence (dieučence — či dievčen­ ce?), dieuča je tisovské (tisouské — či tisojské? ) , dievča je vajčovské, hlávku (hláuku — a či hláfku?), pojme domov (domou — alebo domof?), z ovsa (ousa — alebo ofsa?). Podobne i mäkké t treba dôsledne vyznačovať mäkčeňom, lebo v ľudovej piesni jeho nevyslovovamie j e veľkou chybou. Odborný text (9—87) j e zredigovaný dobre. V t e j t o časti by sme j e d n o ­ značne nepripustili označenie kraja „na Valašsko-Kloboucku", i keby na ňom zberatelia neústupné trvali. V slovenčine sa menšie zemepisné oblasti neoznačujú aj syntaktický, aj s l o v o t v o r n é — príponou -sko/-cko, ale sa vyjadrujú iba syntaktický — predložkovými pádmi. Napr. v slovenčine by bola nemožná veta: Na Trnavskú je už žatva a na Žilinskú je ešte všetko zelené. P o slovensky sa to vyjadrí vetou: Pri Trnave je už žatva a okolo Žiliny je ešte všetko zelené. T ý m i t o poznámkami sme chceli predovšetkým upozorniť, že i z j a z y k o v e j stránky žatevné a dožinkové piesne sa zaraďujú do zlatého pokladu ľudovej kultúry. J. Oravec

O jazykovej kultúre Záhoráka Záhorák — orgán Okresného výboru KSS a Okresného národného výboru v Senici — j e obľúbeným čítaním obyvateľov Záhoria. V ostatnom čase sa však dosť ťažko možno sústrediť na obsah jednotlivých príspevkov tohto týždenníka, lebo na čitateľa veľmi rušivo pôsobia j a z y k o v é nedostatky, k t o ­ rých, žiaľ, nie j e málo. V našom príspevku si všimneme aspoň niektoré chyby z 33. a 34. čísla minulého ročníka. Formulácia niektorých viet j e nielen nesprávna, ale nahromadením „ u č e ­ ných", často zbytočných slov sa stáva až nezrozumiteľnou. Napr.: Tomu, že sa vývoj priemyselnej výroby v okrese Senica uberá nepriaznivým smerom( ) dokazuje aj skutočnosí, že zatiaľ(,) čo je index rastu priemyselnej výroby oproti roku 1957 za I. polrok dosiahnutý len na 100.4% ( ) tak index rastu pracovníkov dosiahol až 102,8%. Okrem chýbajúcich interpunkčných znamienok ( t a k ý c h t o chýb j e v posudzovanom časopise naozaj v e ľ a ) j e v o v e t e aj nesprávna väzba dokazuje tomu. Dokazovať môžeme niečo niekomu. K e ď ž e z v e t y nevyplýva, že chceme dokazovať niekomu, malo sa použiť náležité vyjadrenie dokazuje to. Ešte vhodnejšia by vari bola jednoduchšia formulácia celej v e t y : O nepriaznivom vývoji priemyselnej výroby v Senic­ kom okrese svedčí aj to, že priemyselná výroba v I. polroku oproti roku 1967 vzrástla len na 100 4%, kým rast pracovníkov dosiahol až 102,8%. A l e v š i m ­ nime si ďalšie ukážky nepozorného výberu slov a nevhodných štylizácií: Mali sme rôzne akcie so žiakmi s názorovými ukážkami v prírode, cez miestny rozhlas sme upozorňovali občanov o význame ochrany divej zveri. Spojenie slov mali sme rôzne (lepšie rozličné) akcie so žiakmi obsahuje málo informácie a čitateľa celkom pomýli dokončenie prvej v e t y súvetia, t. j . výraz s názorovými ukážkami. Prídavné meno názorový j e utvorené od slova názor. Môžu byť názorové rozdiely, teda rozdiely v názoroch, príp. názorová jednota, ,ale ukážky nebývajú názorové, iba názorné (pozri haslo názorný v SSJ). Sloveso upozorňovať si vyžaduje väzbu s predložkou na: upozorňovali na význam. Paradoxne vyznieva aj táto veta: Racionálnou úpravou musíme zabrániť stratám týchto látok, aby nám k jedlu zostala len bezcenná nestráviteľná buničina. Spojka aby za prvou vetou tohto súvetia naznačuje účel — za akým účelom musíme zabrániť stratám. Pravda, ak má zostať nestráviteľná buničina, potom netreba zabraňovať stratám. V t e j t o vete j e okrem toho často kritizovaná väzba k jedlu (spr. na jedenie). Podobných nesprávnych väzieb j e v spomínaných číslach Záhoráka viac: k pitiu iba vodu (na pitie iba vodu), nemáme nechty k tomu (nemáme nechty na t o), k vareniu ze­ leniny nepridávame jedlú sódu (pri varení nepridávame k zelenine jedlú sódu), k čisteniu mlieka používať (na čistenie mlieka používať), použijeme ju k podliatiu m'jsa (použijeme ju na podliatie mäsa). Nesprávne sa používa eg predložka u: u ústredne riadeného priemyslu (v ústredne riadenom prie­ mysle), u relácie (v relácii), u prípadov (v prípadoch). Miesto ukazovacieho zámena taký sa nenálež.te používa zámenná príslovka tak: tak úspešný priebeh žatvy (taký úspešný priebeh žatvy), tak cennú surovinu (takú cennú surovinu).

A j v tvaroch slov j e dcisť chýb: na ustanovujúcej schôdze (schôdzi, lepšie schôdzke), popri hmotnej škody (škode), hygiena potravín (po­ travín). Neistotu možno pozorovať aj v množnom čísle priezvisk: bratia Nyari, manželia Bibzových. Plurál na pomenovanie ocôb v rámci jednej r o ­ diny sa tvorí spravidla príponou -ovci, teda bratia Nyarovci, manželia Bibzovci. Napriek mnohým upozorneniam v j a z y k o v e j poradni dopisovatelia Záhoráka všetko zväčša prevádzajú: zber slamy previedli lisom (urobili lisom), pre­ viesť olejový náter (natriet olejom, olejovou farbou) atď. A j nevhodných s l o v a slovných spojení j e v Záhorákovi dosť: hadričky (handričky), vzala za úkol (vzala za úlohu), pre konve (pre kanvy), drobnučké kúsky (drob uč k é, drobušké kúsky), pred porážkou (pred zakál a č k o u), postih vinníka (potrestanie vinníka), na neďalekej häjenke urobili prepad (v neďalekej hájovni prepadli) atď. Ani pravopisné chyby nie sú zriedkavosťou: zpoi — namiesto spod, nesmieriteľne n. nezmieriteľné, zpečateného spojenectva n. spečateného, sbehol n. zbehol, z koreňmi n. s koreňmi. Chyby sú aj v kvantite samohlások: pľuha cisárska n. pľuha cisárska, funkciách m. funkciách, kŕmením n. kŕmením nežiaduci n. nežiadúci, krava n. krava. V novinách by sa nemali vyskytovať podoby zatial, prisálat, maštalný, z hladiska, podieľ, streľa, hneď. Neospravedlňuje ich ani okolnosť, že v zá­ horských nárečiach sa spoluhlásky ď, ť , ň, ľ nepoužívajú v zhode so spi­ sovným j a z y k o m . Príslovkové zložky sa v časopise Záhorák píšu ako dve slová, k ý m jasné predložkové väzby sa píšu dovedna: v zadu n. vzadu, v predu n. vpredu, pred tým nemali odvahu n. predtým nemali odvahu. Chyby sa robia aji v rozdeľovaní slov: naprík-lad n. naprí-klad, na jedál­ nom lí-f>tku n. líst-ku, prevä-dzkärne n. prevádz-kárne, pris-túpil n. pri­ stúpil. Zdá sa, že so slovami typu dvanásťročný majú v redakcii Záhoráka vážne problémy, lebo ich píšu všelijako, len správne n i e : dvanásť ročný, 80. ročná, 20. ročná, 62 ročný, 19 ročný. Prekvapuje nás, ž e j a z y k o v á kultúra časopisu Záhorák tak v e ľ m i poklesla. Je to škoda, lebo tento časopis sa dostáva do rúk stovkám čitateľov. A.

Rýzkovä

SPYTOVALI STE SA Ešte o výrazoch na -tko. Andrej Chmelík z Banskej Bystrice poslal r e ­ dakcii KS prípis, v ktorom nadväzuje na môj článok Slovenské ekvivalenty českých výrazov na -tko, uverejnený v o vlaňajšom ročníku Kultúry slova (1968, č. 10, str. 329 n . ) . A u t o r v t o m t o prípise reaguje na predposledný odsek imôjho príspevku, v ktorom uvádzam niekoľko českých termínov na -tko, za ktoré slovenčina dosiaľ nemá vhodné ekvivalenty, resp. za ktoré sa m i nepodarilo nájsť priliehavé slovenské paralely. Sú to termíny hrotítko, chapátko, pudrátko / pudrovátko a škrtátko. A . Chmelík v spomenutom liste upozorňuje redakciu K S ma niektoré p o ­ menovania, ktorými v okruhu s v o j e j pôsobnosti so svojimi žiakmi nahrádzal uvedené české termíny, i keď si j e vedomý, že t o nie sú zaužívané a známe názvy. Tak za české hrotítko (pomôcka na úpravu hrotu t u h y ) používal výraz špicovač, za české chapátko (drevená pinzeta na prepichovanie, p r e ­ sadzovanie sadeníc) prepichovač, za české pudrátko I pudrovátko výraz pudrovač a za české škrtátko (drsná plôška ma zapaľovanie zápaliek) výraz škripel popri škŕkanka. Chimelíkove návrhy |si zaslúžia povšimnutie aj v našom časopise. P o z o r u ­ hodné sú najmä pomenovania so slovotvornou príponou -č. Dve z nich, pudrovač a prepichovač, možno podľa našej mienky odporúčať ako vhodné siloveniské ekvivalenty českých v ý r a z o v pudrátko I pudrovátko a chapátko. Naproti tomu výraz špicovač, hoci j e utvorený produktívnou slovotvornou príponou -č, ínemá potrebné vlastnosti, laby sme ho mohli uznať za spisovný. Mená prostriedkov s príponou -č sa tvoria od slovials. A l e v spisovnej s l o ­ venčine sa nepoužíva sloveso špicovaf, k t o r é by mohlo byť s l o v o t v o r n ý m základom pomenovania špícouač v uvedenom význame. Mne j e sloveso špi­ covaf iznáme z imlynárskeho slangu z okolia Chynorian ( o k r . T o p o ľ č a n y ) . Pred mletím sa zrno špicuje, ošpicuje, t. j . zbavuje sa, zbaví sa šupiek, najmä na hrotoch, na špiciach. Sloveso špicovat teda nijako nesúvisí s úpra­ vou tuhy. Na označovanie úpravy tuhy do hrotu by sa vari najlepšie hodili slovesá zahrotit, zahrocovat, ktoré uvádza aj Slovník slovenského jazyka. A pomôcku používanú na t e n t o cieľ by sme mohli pomenovať zahrocovač. Umelý a celkom nevhodne utvorený j e v ý r a z škripel za čes. škrtátko. A . Chmelík v o svojom liste vysvetľuje vznik tohto nepriehľadného pomeno­ vania akýmisi s l o v o t v o r n ý m skrížením substantíva šmirgel a ^slovesa škripief A ipráve tento nezvyčajný spôsob vzniku robí výraz škripet slovotvorné nejasným;, nepriehľadným a pre späsovný j a z y k nevhodným. Slovenčina nemá príponu -el, preto analógia podľa šmirgel nie j e oprávnená. Priehľadnejší j e v ý r a z škŕkanka. Za vhodnejšie by s m e však pokladali pomenovanie s príponou -č, utvorené od slovesa škŕkat, teda škŕkač. P r a v ­ da, nezávisí od náls, či sa aspoň niektoré z uvedených v ý r a z o v vžijú. š.

Peciar

Pokos, stena, stenový porub. — Banský výskumný ústav, Prievidza: „ P r o ­ síme Vás, 'objasnite význam termínu pokos a jeho vhodnosť v baníckom názvosloví. (Banícky terminologický slovník, Bratislava 1955 t e n t o termín nezaznačuje.) Je termín stenový porub neutrálny a termín stena s l a n g o v ý ? " Názov pokos sa v slovenčine začal používať najprv v poľnohospodárskej terminológii. V Slovníku slovenského jazyka sa t o t o slovo uvádza bez ne­ jakej obmedzovacej poznámky a vymedzuje sa ako riadok skosenej trávy, skoseného obilia. Tomuto významu j e veľmi blízke aj vymedzenie v o V a ­ šom pracovnom okruhu. Preto možno termín pokos pokladať za správny aj v baníckej terminológii. V Baníckom terminologickom slovníku 'sa mazov stena definuje ako dlhý porub medzi dvoma iparalelmými smernými chodbami. Z toho vyplýva, že stena j e druh porubu, preto n á z v y stena a stenový porub pokladáme za rovnoznačné i štylisticky rovnocenné. V nijakom prípade nemožno názov stena pokladať za slangový. j Horecký Výrobňa radiátorov. — Ing. Ľ. Chudá z Východoslovenských železiarní nás požiadala;, aby csm.e sa vyjadrili to Vhodnosti názvu radiätorovňa, ktorým chcú v košickom závode pomenovať oddelenie ( h a l u ) na výrobu radiátorov. K názvu radiätorovňa máme výhrady. Prípona -ňa, ktorou je toto slovo utvorené, používa isia predovšetkým na tvorenie názvov miesta, kde je niečo uložené (pórov, strojovňa = miestnosť, k d e sú stroje, kotolňa = miestnosť, kde sú namontované kotly, akumulátorovňa = miestnosť, v k t o r e j su aku­ mulátory a t ď . ) . L e n ž e v danom prípade ide o taký n á z o v miesta, kde sa vyrába vec, označená substantívnym odvodzovacím základom. A takéto ná­ zvy sa najčastejšie tvoria príponu -dreň, napr. octáreň, hlinikáreň, plyná­ reň, dusikáreň, koksáreň a i. Podľa toho prichodí teda do úvahy podoba radiátoräreň. Vzhľadom na nezvyčajný sled hlások a tým aj sluchový dojem, k t o r ý táto podoba vyvoláva — pripomíname ešte ťažkcísti s výslovnosťou —, bude výhodnejšie pomenovať novú prevádzku v o Východoslovenských ž e l e ­ ziarňach dvojslovným n á z v o m výrobňa radiátorov. I. Masár Klik. — V y d a v a t e ľ s t v o Osveta, Martin: „ V y s v e t l i t e nám pôvod a význam slova klik. Má terminologickú platnosť?" Slovo klik j e anglického pôvodu (click, vysl. klik) a znamená v bežnom jazyku „evaknutie, mľasknutie". V o fonetickej literatúre sa angl. termín click preberá ako mtask (druh hlásky v niektorých afrických j a z y k o c h ) . A k by sa click preložil v kardiológii ako cvaknutie, cvak, bolo by to označenie príliš silného zvuku, o ktorý z r e j m e nejde. P r e t o odporúčame používať prevzatý termín klik. j . Horecký Pťebiehavka, či prebiehalka? — Plemenársky podnik — prevádzkové s t r e ­ disko Žiar nad Hronom: „ P o r a ď t e nám, či j e vhodný názov prebiehavka a či prebiehalka pre kravu, ktorej ruja sa pre neoplodnenie opakuje." V poľnohospodárskej zootechnickej praxi sú v ž i t é v ý r a z y brezivá, brezivost, zabreziviet sa ap. Všetky t i e t o v ý r a z y uvádza Slovník slovenského jazyka a ako vyplýva z vysvetlenia ich významu, používajú sa v súvislosti

s oplodnením samíc štvornožcov. Mohlo by sa zdať, že na pomenovanie javu, o k t o r ý ide pracovníkom plemenárstva v Žiari nad Hronom, netreba r o z š i ­ rovať repertoár pomenovacích prostriedkov a ž e sa vystačí aj s tým, čo sa ustálilo doteraz. Brezivá samica j e všeobecne oplodnená samica, špecifikované samica teľná, kotnä, prašná, žrebná atď. Opak brezivej, t. j . oplodnenej samice j e neoplodnená samica. Lenže tento dvojslovný názov, hoci primerane vystihuje •istý fakt, nezachytáva špecifický znak daného javu, t. j . opakovanie ruje. Zdá sa, že pracovníkom plemenárstva v Žiari nad Hronom sa názvom prebiehavka vcelku uspokojivo podarilo zachytiť dôležitý motivačný znak. D o ­ dajme ešte, že v názvosloví nižších živočíchov j e bežný tento typ názvov, t. j . pocjstatné mená utvorené z prídavných mien, v ktorých sa zreteľne vydeľuje slovesný odvodzovací základ. ( P ó r o v , svietiť — svietivý — svietivka; krúžiť — krúživý — krúživka; bodať — bodavý — bodavka; v'.riť — vírivý — v'.rivka a t ď . ) . Spomenuté príklady zároveň ukazujú, že podoba prebiehalka j e slovotvorné nenáležitá. /. Masár

Je spojenie Uskutočňujeme predaj v III. cenovej skupine správne? — Jeden náš čitateľ nám napísal, že na Centrálnom trhovisku v Bratislave sa stretol s oznamom Uskutočňujeme predaj v III. cenovej skupine a spytuje sa nás, či j e takéto spojenie náležité. Autor uvedeného oznamu vychádzal pravdepodobne z poučenia, že sloveso prevádzať s významom „robiť, vykonávať, uskutočňovať, 'realizovať" j e v spi­ s o v n e j slovenčine nenáležité. Stretávali sme sa totiž v minulosti a dakedy sa stretávame ešte i dnes s nevhodným spojením prevádzame predaj. Aby sa autor spomenutého oznamu vyhol slovesu prevádzať, nahradil ho podľa poučky mechanicky slovesom uskutočňovať. Takýto postup však nemožno pokladať za správny, lebo i spojenie uskutočňujeme predaj j e kostrbaté. Sloveso uskutočňovať j e v t o m t o prípade neprimerané. Celé spojenie j e asi Jia takej úrovni, akoby sa miesto spojenia bude sa prevádzať zasypanie jamy, k t o r é sme kedysi počuli v istej obci z miestneho rozhlasu, povedalo usku­ toční sa zasypanie jamy. Načo sa takto komplikovane, dalo by sa povedať byrokraticky vyjadrovať, keď sa uvedená vec dá vyjadriť oveľa jednoduchšie a aj správnejšie. Stačí predsa oznámiť, že sa bude zasypať jama, tomu každý rozumie. Slovenčine sú spojenia typu uskutočňujeme predaj vína, uskutoč­ ňujeme opravy topánok cudzie; neuskutočňuje sa ani predaj vína a neusku­ točňujú isa ani opravy topánok, ale víno sa predáva a topánky sa opravujú. Iba tento spôsob vyjadrovania j e v slovenčine správny. A k sa na pozadí týchto príkladov pozrieme na spojenie Uskutočňujeme predaj v III. cenovej skupine, vychodí nám, že by stačilo napísať Predávame v III. cenovej skupine. Avšak ani toto spojenie nie j e celkom primerané, i v ňom j e ešte čosi z byrokratického spôsobu vyjadrovania. Najprimeranejšie bude, ak sa na oznam napíše /7Í. cenová skupina, ako j e t o bežné v reštauráciách a jedálňach. Je to krátke, výstižné a zrozumiteľné. Š. Michalus

Mladá Boleslav, 2. p. Mladej Boleslavi ( n i e Boleslavy) 339 mlädie 173 mlieč, mliečara, mliečarriik (huba) 114, mliečiak, mliečniak, mliečnik, mliečnica, mliečnatka, mliečarka (huba) 170 mluvčí 226 mlynček 312 mne j e už všetko jedno 146 Mníchov 337 mníška 140 močiarnik (huba) 56 modráčik 140 modrák (huba) 55 modranský 12 modrohlavý 141 Modrová — modrovský 14 Modrovka — imodrovčiansky 14 Mohuč — imohučský 30 mojkať 171, 172 Mokraď — mokradský 13 mokrý ako myš 292 moľa 140 mora 140 Morchella 347 motýle 140 movitý, movitosť 226 Moyzes, Moyses, Moyzesovo 363 možno, je možno 182 môže (môžeš, môžu) my byt ukrad­ nutý (-á, -í, -é) 146 mramorovka 140 mrcha, mrchavý 359 mriežkovať 309 mučeník, mučedník 281 mucha 140, 141, muška, mušica, mušienka 141 muchotrávka cisárska 22, kráľovská m. 22 Mungo Park, 2. p. Munga Parka (nie Mungo P a r k a ) 167 murárik červenokrídly 25 murheľ, murchet (huba) 349 murhľa (huba) 349 Mus j e veľký pán 222 mušiarka 140 mušt (huba) 24 muzikál 92, 337, musical 337

na tom nezíde 292 nacionálne socialistický

339

nadhodnota 333 nadpráca 333 nafúkanec 330 nahlásenie 209 nahovárač, nahovárky 9 nákupca 332 naletieť na špek 292 naliať niekomu čistého vína 143 námestie Trafalgar, lepšie Trafalgarské námestie 339 nanebevstúpenie 271, 272, 273, 335, 336, Nanebevstúpenie, nanebovstú­ penie, Nanebovstúpenie 334, 335, 336 nanebevzatie 271, 272, 273, 334, 335. 336, Nanebevzatie, nanebovzatie. Nanebovzatie, nanebovzatý 272, 334. 335, 336 nánožník 308 Nansen 168 nápaditosť 360 náprava, zjednať nápravu, urobiť ná­ pravu 166 napriek niečomu 360 naproti niečomu, n. niečoho 88 náramkovka cisárska 24 nárečia, využitie n. pri prekladaní 200—205 narodiť sa v čepčeku 292 národinojocialistický 339 nárt 253 osnovať nástrahy / chystať nástrahy 281 nato, na t o 337 naviac ( n a v y š e ) 182 návštevnosť 333 navzdory niečomu 360 nažehlený ( v y h l a d e n ý ) 281 -nebe-, -nebo- 335 nebo, nebe 272, 335 ňebevid 336 nechať si ľúbiť 292 nelondýnčan 337, 338 nemec (huba) 56 nemecky ( p o n e m e c k y ) 339 nemocnost 360 nemovitý, nemovitosť 226 neradi, nerady 337 nesmierny 54 neustále 182 nevadí (neprekáža, nie j e na pre­ k á ž k u ) 182 nevädza 301 neverlivý 280