ročník 21
regionálny mesačník
číslo 4
apríl 2011
NOS Lučenec v rámci monitoringu miest a obcí regiónu uvádza cyklus „Predstavujeme mestá a obce Novohradu“ . Ide o reportáže zamerané na oblasť miestnej kultúry. Pokračujeme obcou:
RAPOVCE
História: Prvá písomná zmienka je z roku 1299 ako Rop. Na mape S. Mikovínyho z r. 1742 je zaznamenaná ako Rapp. Obec patrila viacerým rodom (Kačicovcom, Batthovcom), naposledy Coburgovcom. Oficiálny názov Rapovce bol zavedený v roku 1920. Dnešná pustatina Demečer bola v stredoveku samostatnou obcou Dewecher a bola doložená už v roku 1512. Zemepán Pavel Batta dal v roku 1821 postaviť kúriu, neskôr známu ako „Zelený kaštieľ“, pri ktorej sa nachádzal anglický park. V roku 1922 bol založený Kultúrny spo- Miháľ. Z polovice 18. storočia sú známe lok, ktorý nacvičoval divadelné hry. rôzne tzv. bosorácke procesy v NovoV obci boli dve kultúrne organizácie, hrade. Takto mučený bol v roku 1754 aj a to Matica slovenská a Csemadok. Márton Kovács z Rapoviec. Z ľudových S výstavbou kultúrneho domu sa začalo zvykov priblížime aspoň tie svadobné. v roku 1969 a odovzdaný bol 9. Ženích pri pytačke daroval neveste pernovembra 1974. Vedúcim KD od r. 1976 níkové srdce a nevesta obdarúvala žebol Ferenc Bolcsó. nícha najčastejšie košeľou. Všetky veci nevesty sa slávnostne prevážali na koči do nového domu a ženích musel zaplatiť na ceste tz. „výkupné“. Vždy hrala cigánska hudba a tancoval sa aj čardáš. Nárečie prevládalo maďarské-plavecké (Palóc). Ľudové výrobky sú zdokumentované v „Palóc múzeum“ v Balážskych Časť Zeleného kaštieľa - kúria Ďarmotách, čiastočne aj v NovohradKuria bola v r. 1933 zbúraná, a zachoskom múzeu a galérii Lučenec a v Mesvala sa iba studňa, je vraj hlboká 26 m. tskom múzeu vo Fiľakove. Pečatidlo pre Z pamiatok je potrebné spomenúť zrúobec Rapovce vyrobil v roku 1857 rytec caninu kostola, ktorý bol zničený v dru– kočovný Róm-Cigáň. hej sv. vojne (31.12.1944). Zachovali sa A ako prezývali Rapovčanov? Príbeh, iba obvodové múry, rekonštruovaný bol prečo sa žartovne posmievajú Rapovv roku 1966. Pôvodný kostol sv. Martičanom opísal Polívka v knihe „Lučenec na pochádzal z r. 1764, prestavaný bol Kostol v Rapovciach a kraj novohradský“: „Kto vraj im nadv r. 1854 a 1895. Fara, pôvodne klasi- O rozvoj kultúry sa starali Ján Simon, robil do mesiačika?“ Ako ľudia boli pracistická kúria je z roku 1768. Pred obec- Ruženka Babicová a najmä Katarína Ma- covití a dobrí gazdovia, nezvykli pri veným úradom sa nachádza pomník pos- gová, ktorá nacvičovala aj divadelné čeri svietiť v domácnostiach, najmä za tavený na pamiatku oslobodenia obce. predstavenia. V roku 1984 bolo vo veľ- jasných večerov mesačných. Raz jedna kej sále kultúrneho domu namontované rodina vrátila sa z práce domov veľmi zásuvné hľadisko. Je to jediné takéto za- neskoro, svietil mesiačik, dobre sa im riadenie v celom regióne, má kapacitu pracovalo a práca musela byť skončená. 250 miest a dodnes je funkčné. Obecná Ustatí doma zasadli za stôl, odkrojili kronika bola vedená od roku 1974. Od chlieb a večerali. Boli navyknutí večerať roku 1986 bolo v obci zriadené kino kyslé mlieko zo spoločnej misy na stole Mier a premietalo sa trikrát týždenne. a zajedať chlebom. Knihovníkom bol od roku 1951 Jozef Pokr. str. 2 V roku 1922 bol založený Kul- Miháľ. Mesiačik predieral sa cez kvety v obloku túrny spolok, ktorý nacvičoval divadel- Z polovice 18. storočia sú známe rôzne a osvetľoval stôl. Jeho svetlo tvorilo né hry. V obci boli dve kultúrne orga- tzv. bosorácke procesy v Novohrade. veľký kruh, ako skutočnú misu. Ľudia
REKUS
strana 2 Pokr. zo str.1
Mesiačik predieral sa cez kvety v obloku a osvetľoval stôl. Jeho svetlo tvorilo veľký kruh, ako skutočnú misu. Ľudia súc navyknutí pokrájaný chlieb hádzať do spoločnej misy, jeden za druhým drobili chlieb do – jasného kruhu na stole. Nazdali sa, že je to misa s mliekom. Preľakli sa, keď zbadali svoj omyl. Táto nehoda nezostala tajomstvom, ale rozniesla sa po celom okoli a dnes každý Rapovčan sa veľmi zlostí, keď sa ho dakto opýta, ako to bolo s mesiačikom a kto im doň nadrobil. Súčasnosť: Rapovce majú 990 obyvateľov. Starostom obce je PaedDr. Ivan Eibner.
preteky a futbalové turnaje ZŠ v chodcov, TJ, ale aj dve OZ – OZ Poiplie rámci mikroregiónu Velických ja- (Ing. Šüliová Darina) a OZ Pokorap (Viliam Rácz). zier.
VUS Jánošík
Vatra
Netreba ho osobitne predstavovať, nakoľko v okolí ho pozná takmer každý. Jeho meno bolo spájané predovšetkým zo športom, vždy mal nos na talenty. Ako reprezentačný tréner Československa vychoval niekoľko významných adeptov atletiky a vzpierania. Aj na poste starostu v oblasti miestnej kultúry zavádza nové netradičné súťaže najmä počas osláv Dňa obce. Stará sa o svojich obyvateľov a rozvoj obce, práve v rámci podujatia „Deň obce“ bude slávnostne odovzdaná nová 30 b.j. určená sociálne slabším občanom. Aj keď v súčasnosti už neexistuje kultúrne stredisko, všetky kultúrno-spoločenské aktivity zastrešuje obec. Predsedom kultúrnej komisie je Bozóová Angelika.
V Rapovciach organizujú tradičné podujatia, ako fašiangy, stavanie mája, MDD a keďže starosta je duchom stále športovec, pochopiteľne aj množstvo už spomenutých športových súťaží. Spomeniem napr. Martinský beh, atletické preteky a futbalové turnaje ZŠ v rámci mikroregiónu Velických jazier. Osobitnú pozornosť si zaslúži najmä podujatie nazvané „MEDZINÁRODNÉ OSLAVY
Varenie kapusty
Osobitnú pozornosť si zaslúži najmä podujatie nazvané „MEDZINÁRODNÉ OSLAVY DŇA OBCE A VSTUPU DO EÚ“. Tie tohtoročné sa budú konať v sobotu 30. 4. 2011 a okrem bohatého kultúrneho programu je pripravená aj nasledovná súťažná lahôdka. Starosta vymyslel takéto súťažné disciplíny: pre ženy (hod vidlami) a trojboj pre mužov ( hod metrovicou, váľanie kolesa, hod železnou šunkou). Akcie sa zúčastňujú 3 obce zo SR (Rapovce, Kalonda, Mučín) a 3 obce z MR. Samozrejme, že pre návštevníkov sú pripravené vystúpenia folklórnych, tanečných, speváckych skupín, ale aj stavanie mája a zapálenie vatry. Preto, kto chce zažiť niečo výnimočné, nech Rapovce určite neobíde. Darí sa im aj v oblasti získavania dotácií na kultúrno - výchovnú činnosť. Už viac rokov sa koná regionálna prehliadka rómskej mládeže v speve a tancoch z mikroregiónu Velických jazier. Súťaž finančne podporilo MK SR z programu Kultúra národnostných menšín. V súčasnosti v obci pracuje viacero organizácií: ZO Csemadok pod vedením Očovajovej Terézie, Dobrovoľný hasičský zbor, Klub dô-
O obci bola vydaná v roku 2005 publikácia „Poznávajme Rapovce a okolie“, autorom je PhDr. Jozef Drenko. Rapovce sú rodiskom či pôsobiskom viacerých významných osobností: Štefan V á r k ő z y, okresný dekan rožňavského dekanátu, sudca diecezného súdu, redaktor Katolíckych novín v Bratislave. Ing. arch. Ladislav B u k r a n – vyštudoval Strednú priemyselnú školu stavebnú v Lučenci a Slovenskú vysokú školu technickú – fakultu architektúry v Bratislave. Eva D r a h o v s k á – E i b n e r o v á, rod. Šuleková – učiteľka, trénerka atletiky, podnikateľka. Je držiteľkou mnohých titulov SR i ČSSR v behu na 400 m prekážok, 2 krát vyhrala Čsl. pohár v tejto disciplíne. Od 1986 až do dnešných dní držiteľka slovenského rekordu v behu na 400 m prekážok časom 57,70 sek Mgr., Ph.D. Tibor P a p p – politológ, vedecký pracovník, poradca predsedu NR SR. Medzi športovcov, ktorí úspešne reprezentovali obec, región a SR patria: Milan Kajba – vzpierač, držiteľ mnohých titulov (1. miesto Majster ČSSR v trhu).
Patrik Eibner – tréner jazdectva, ako jediný zástupca sa zúčastnil Majstrovstiev sveta v roku 2001 vo francúzskom mestečku Lion d´ Angers, obsadil 35. miesto. Stal sa prvým jazdcom v novodobej histórii slovenského jazdeckého športu, ktorý dokončil preteky.
chodcov, TJ, ale aj dve OZ – OZ Rapovce ponúkajú niekoľko prírodných Poiplie (Ing. Šüliová Darina) a OZ zaujímavostí: Chránený areál Volavčia kolónia, vyhlásený v r. 1992 a Chránené Pokorap (Viliam Rácz).
REKUS Pokr. zo str 2:
Rapovce ponúkajú niekoľko prírodných zaujímavostí: Chránený areál Volavčia kolónia, vyhlásený v r. 1992 a Chránené vtáčie územie Poiplie (od Lučenca po Šahy). V súčasnosti sa Rapovce spomínajú predovšetkým s výstavbou akvaparku Novolandia.
strana 3 prírodná rezervácia či podobná atrakcia tu asi tak skoro nebude. A o tom to asi je. Zdroj: PhDr. Jozef Drenko: Poznávajme Rapovce a okolie, Polívka, V.: Lučenec a kraj novohradský
(Zdroj: Emília Horváthová: Rok vo zvykoch nášho ľudu, internet)
Jeho zriadenie súvisí v objavením prameňa termálnej 38°C teplej vody s liečivými účinkami podobnej morskej. Napriek viacerým problémom so získavaním dotácií či hľadaním investora, predsa svitlo na lepšie časy. Spoločnosť Thermalpark Lučenec sa nakoniec rozhodla vybudovať z vlastných prostriedkov aspoň menšiu variantu pôvodného akvaparku. Mal by byť hotový už túto letnú sezónu, jedná sa o tri bazény – sedací, plávací a detský. Držíme im palce, základ by tu už bol. Ale na druhej strane je nepochopiteľné, že takýto zdroj, akým je voda z prehistorického mora spred niekoľkých miliónov rokov, nenachádza podporu. Starosta ako i zástupcovia investora veria, že ľady sa prelomia. V našom regióne by to bol prvý akvapark so všetkým, čo k tomu patrí. Zamyslenie na záver? A opäť je tu ten istý problém, že niekto nechce podporiť a využiť to, čo už raz máme, čo už raz bolo objavené, ale radšej podporujeme častokrát nereálne vízie niečoho, či niekoho. Stále nedokážame predať to úžasné v našom Novohrade a zabúdame, že premárnený čas sa nikdy nevráti. Za skúsenosťami nemusíme chodiť ďaleko. Len pár kilometrov od Rapoviec. Výnimočná atrakcia sa nachádza v maďarskej obci Ipolytarnóc. Paleontologické nálezisko, známejšie je ako Pompejský svetový pravek. V objekte sa nachádza aj 4 D kino a návštevníkom ponúka cestu v čase. Štvordimenzný animovaný film oživuje prasvet . Každý divák je pripútaný na pohybujúcu sa sedačku a zážitok tohto unikátu ostáva neopakovateľný. Pozostatky praveku sú pochopiteľne aj na našom území, ale prírodná rezervácia či podobná atrakcia tu asi tak skoro nebude. A o tom to asi je.
Symbolickým vynesením zimy z dediny, začína v slovenskom zvykosloví jar. Sviatky jari boli spojené s predstavou o znovuzrodení božstiev. Všetky predstavy majú pôvod v staroslovanskom období. Mýtus o zmŕtvychvstaní prevzalo aj kresťanstvo a začlenilo ho do veľkonočných sviatkov. Používanie zelených konárikov bolo u Slovanov natoľko vžité, že cirkev koncom siedmeho storočia zaviedla ich svätenie. Na Slovensku zimu, v podobe slamenej ženskej figuríny Moreny, vynášali mladé dievčatá na Smrtnú nedeľu. Morena bola oblečená do starých ženských šiat, chodili s ňou po dedine, potom ju zapálili a hodili do vody. Je analógiou smrti a pravdepodobne pozostatkom ľudských obetí zime a jarným vodám. Pôvod tohto zvyku hľadajú bádatelia v pohanskom období. Pôvodne išlo o magický obrad, v priebehu vývoja sa však tento zvyk presunul do polohy zábavy. Takto spievali v Málinci (zdroj: Kvetoslava Benková: Od Petrovca do Málinca, IV. časť Výročné zvyky): Kiseľica velkonočná, ďe si prebívala? Za humjencí, za kamjencí, tam som hruške brala. Kvetná ňeďeľa, ďe si kľúče poďela? Ta dala, dala som, svatimu Ďurovi, svetí Ďuro, stávaj, kľúče odmikávaj. Daj, baba, edno vajce, ľebo dve, s tím ťi málo odbudňe. Veľkonočné obdobie začínalo Kvetnou nedeľou. Svätili sa vŕbové prúty – bahniatka, ktoré sa používali na okiadzanie chorých a chránili proti zásahu bleskom. V niektorých obciach Novohradu idú na Kvetnú nedeľu z kostola najprv na cintorín a na hroby svojich blízkych zapichnú „barku“. Pokrmy konzumované na Kvetnú nedeľu mali magickoochrannú silu – cestoviny posypané makom a strukoviny. Umývanie bývalo najčastejšie na Zelený štvrtok. S posledným zvonením v tento deň boli spojené rozličné povery. V
S posledným zvonením v tento deň boli spojené rozličné povery. V Novohrade napájali kravy čerstvou vodou, aby dobre dojili. Varili šťavel a prívarok z lístkov mladej žihľavy. Z cestovín najmä opekance, rezance a šúľance. Zelený štvrtok bol deň, keď sa po 1. raz vyháňal dobytok na pašu. Okrem iných úkonov ho mali chrániť pred strigami kríže, ktoré kolomažou urobili na dvere stajní. Na Veľký piatok v Novohrade, Gemeri a Honte, bili cepami do krtincov, aby sa krty vysťahovali a nenarobili nové. Tento deň pred východom slnka sa mnohí kúpali na potoku, aby nemali vredy, chrasty, lišaje a aby boli po celý rok zdraví. Na Bielu sobotu sa pripravovala predovšetkým bravčovina, najmä šunka. Gazdiné varili údené mäso a huspeninu. Na Bielu sobotu sa piekol obradový koláč, ktorý sa na východnom Slovensku nazýval paska.
Bol to biely okrúhly koláč. Tradícia určovala upiecť toľko kusov tohto koláča, koľko mala rodina členov. Pôvod má v starom rituálnom pečive, ktoré sa k nám rozšírilo prostredníctvom kresťanstva. Okrúhly tvar pasky symbolizoval slnko, nový život, snahu o zabezpečenie dobrej úrody. Na strednom a západnom Slovensku majú koláče rôzny tvar, prevládajú podlhovasté záviny. V týchto oblastiach sú zaužívané hlavne tieto názvy: Orava a Liptov - baba, Tekov - calta, Novohrad – mrváň, Ponitrie – osúch, inde beluš. Keď gazdiná vymiesila cesto, neočistila si ruky a išla pohladkať stromy, ktoré mali v tom roku prvý raz zarodiť alebo ktoré dávali málo ovocia. Koláče dostali miesto aj v mnohých prísloviach: nedostali nič = dostáli s koláša ďieru (Gemer); dostal z mrváňa ďieru (Ábelová) Na Veľkonočnú nedeľu bolo zaužívané svätenie jedál v kostoloch. V niektorých častiach Slovenska piekli jahňa, ktoré patrilo k starožidovským veľkonočným rituálnym pokrmom. Symbolom Veľkej noci býval aj zajac - kultové zviera germánskej bohyne Ostary. K najtradičnejším veľkonočným jedlám na
REKUS
strana 4 Pokr. zo str. 3 rituálnym pokrmom. Symbolom Veľkej noci býval aj zajac - kultové zviera germánskej bohyne Ostary. K najtradičnejším veľkonočným jedlám na Slovensku patrili však vajíčka, symbolizujúce plodnosť a kontinuitu života. Zo zvykoslovného hľadiska veľmi významným býval Veľkonočný pondelok, ktorý sa spájal s kúpaním a šibaním. Vode sa pripisovala očisťujúca a ozdravujúca moc. Dotyku s čerstvou zeleňou zasa schopnosť prinavrátiť životnú silu a zabezpečiť zdravie. Na Juraja (24. 4.) sa „zem sa otvára“, vychádzajú z nej hady, žaby a iné živočíchy, ktoré v nej prezimovali. Ľudia zakladali jurské ohne, verili, že ich ochránia pred strigami. Kto stretol hada, bude po celý rok lenivý, ak však jaštericu, bude šikovný: Jašterička mladá, ochráň ma od hada, a ja ťa ochránim od mrcha človeka.
Zelený štvrtok – V tento deň musel každý muž piť alkohol „proti žabe“. Kto si nevypil, vystavoval sa „nebezpečiu“, že v priebehu leta mu nejaká žaba „spočíta zuby“ alebo ho „osíkne“. To potom znamenalo, že do roka zomrie. A to bol dostatočný dôvod na pitie. Veľký piatok – Niektorí ešte nestihli ani vytriezvieť a už museli piť „od hada“. Kto nepil, mohlo sa mu stať, že ho uštipne had a bude mu „amen“. Had je had, lepšie mať s ním pokoj. Každý sklár uznal, že radšej užije zaručený liek – alkohol, ktorý ho ochráni od všetkého zlého. Biela sobota – pilo sa „od jašterice“. Kto takto pil tri dni po sebe, mal „istotu“, že sa mu nič zlého nestane. Aké z toho plynie ponaučenie? Žiaľ, zvyk nepočítal s dnešnými rýchlopodnikateľmi, ktorí aj dvestoročné sklárne, ocenené na svetoznámych výstavách, ako boli v Utekáči (210 r.) či Zlatne (175 r.), položili na lopatky, a možno to bolo aj preto, že sklári zabudli na staré zvyky a nepilo sa „od novopodnikateľov“ či „privatizérov“.
SLÁVNY A SKROMNÝ Pavel Bielčik, známy výrobca ľudových hudobných nástrojov, ale aj hráč a spevák, ale predovšetkým skromný človek.
Kto do Veľkej noci vyčistí aspoň jednu studničku, bude po celý rok zdravý. Tradícia „otvárania“ studničiek je staroveká, predkresťanská. Náš región je neskutočne bohatý na množstvo minerálnych prameňov, studničiek, ale aj prameňov potokov a najmä pramení tu rieka Ipeľ. V minulosti bývalo studničiek veľa v každom chotári. Dnes sa na ne akosi zabudlo. Aj toto by mohol byť nápad pre zmysluplné aktivity školákov či folkloristov. Spojilo by sa príjemné s užitočným. Oživil by sa zabudnutý zvyk vo forme pekného podujatia a studnička by slúžila všetkým okoloidúcim.
ako sviatok pre mužov - alebo zvyky sklárov počas Veľkej noci : (Zdroj: Monografia „Sklárne v Malohonte“, autori – Ján Žilák - Richard Kafka - Štefan Repčok – 2001)
Zelený štvrtok – V tento deň musel každý muž piť alkohol „proti žabe“.
Je rozvážny, starostlivo zvažuje čo povie, jeho som rozčúleného ešte ani nevidel. Mal som tú možnosť stráviť s ním, už dávno, celý jeden mesiac na školení a dokonca sme bývali obidvaja v jednej izbe. Už vtedy som si ho vážil a obdivoval. Dnes po mnohých rokoch som ho požiadal o rozhovor. Na návštevu sme sa vybrali spolu s kolegyňou. Vo dverách nás privítala manželka, lebo Paľko je vraj v dielni, u seba. Ako slušnosť káže, neprišli sme s „prázdnou rukou“. Paľko nato hneď povedal, že tak sa aj patrí chodiť všade, lebo len „bratislavský novinár“ chodí bez fľašky a to je o ničom. Po takomto milom
patrí chodiť všade, lebo len „bratislavský novinár“ chodí bez fľašky a to je o ničom. Po takomto milom zvítaní sme pokračovali. Keď sa tvoje meno spomína najmä v súvislosti s fujarou. Nedá sa nespomenúť meno Juraj Kubinec.
P. Bielčík, J. Kubinec, J. Beracko
Tento, ujo Kubinec zo Salajky, ťa ku kumštu a láske k fujare vlastne priviedol. Minulý rok sme si pripomenuli 120. výročie jeho narodenia a v apríli to bude už 25. rokov od úmrtia (28. 4. 1986) zakladateľa prvého fujarového tria na Slovensku. Ako si ty spomínaš na prvé stretnutie s nestorom slovenských fujaristov? Bolo to ešte v roku 1962. Spolu s kamarátom Ďurom Berackom sme išli za ujom Kubincom. Ten, keď nás vypočul, dal nám do rúk fujary, ukázal ako sa to správne drží a poďme hrať, povedal. Takto sme sa zoznámili. Čo si robil odvtedy a kedy si sám vyrobil prvú fujaru? Ja som bol nedočkavý a tak sme spolu s otcom zohnali „bazovô“ drevo a s požičanými vrtákmi sme sa pokúšali dačo vyrobiť. Ale nedarilo sa. Neskôr mi ujo Kubinec požičal fujaru, bola ťažká, jaseňová. Urobil tak asi preto, aby si to človek vedel viac vážiť, lebo človek sa musí najprv na planom učiť a skúšať a až potom na lepšom. Až v roku 1963 sa mi podarilo vyrobiť svoju prvú fujaru. Je o tebe známe, že od roku 1970 si bol členom FS Kokavan a vystupoval si doma i vo svete. Si držiteľom mnohých ocenení ( Kvet kultúry...) a v tejto dielni som ich napočítal viac ako dvadsať. Si držiteľom titulu „majster ľudovej umeleckej výroby“. Vieš povedať, koľko si vlastne vyrobil týchto umeleckých skvostov? Toto viem presne, lebo si vediem podrobnú evidenciu. Pokr. str.5 Doteraz to bolo 558 fujár, predaných a darovaných, 4 mám ešte hotové doma a 2192 píštaliek, z toho 92 dvojačiek
REKUS Pokr. zo str. 4
Doteraz to bolo 558 fujár, predaných a darovaných, 4 mám ešte hotové doma a 2192 píštaliek, z toho 92 dvojačiek a asi 100 ks mám ešte doma. V roku 1974 si vyrobil dvojitú fujaru z jedného kusa javorového dreva, a bol si prvý, kto v dejinách to dokázal. Ako raritu pri 25. výročí SNP pre ÚĽUV som ju vyrobil. Bolo to ťažké, 12 kusov som pokazil, ale nakoniec sa to podarilo a ÚĽUV ju odkúpil. Kde je teraz? Potom, keď ju videli Rusi, tak tí ju odkúpili a teraz sa nachádza v Moskovskom múzeu. Hrajúca palica, ako ťa to napadlo, lebo o strieľajúcich paliciach sa vie, ale o hrajúcej som nepočul? Požiadal ma o to vtedajší riaditeľ NM p. Ivan Mačák. Vyrobil som ju z bazy, pestovanej doma v záhrade. Ale viac som to už neskúšal. Teraz je hrajúca palica vystavená v Slovenskom národnom múzeu na Bratislavskom hrade. Koľko trvá výroba jednej fujary, ak sa to dá povedať, kde nachádzaš materiál, či sám či máš pomocníkov, Tvoja svätyňa je tvoja dielňa, koľko času v nej tráviš. Výroba jednej trvá 120 až 150 hodín. Materiál zháňam väčšinou s Mirom Moncoľom, chodíme takto v zime, v čase vegetačného kľudu. Voľakedy sme chodili pešo, teraz už aj na aute a chodíme aj ďalej, naposledy sme boli až v Nižnom Skalníku. No a v tejto mojej dielni strávim denne aj 12 hodín. Je to množstvo hodín, čo na to hovorí rodina, manželka, deti alebo vnúčence? Manželka Katka je už na to zvyknutá. Máme spolu dve dcéry Katku a Kamilku a už aj dve vnučky Barborku a Lauriku. Teraz si členom kokavského tria fujaristov, spolu s Miroslavom Moncoľom a Janom Krotákom, je známe, kedy ste ho založili? Vyše 20rokov som hrával s Jurajom Kubincom, a keď sa jeho synovia Fero a Marco odsťahovali do Poltára, tak sme hrávali s Berackom. V súčasnej zostave fungujeme asi 15 rokov.
strana 5 a Marco odsťahovali do Poltára, tak sme hrávali s Berackom. V súčasnej zostave fungujeme asi 15 rokov. V prvom tohtoročnom čísle nášho REKUS-u sme ťa spomínali v súvislosti s Kóreou. Ako si sa tam ty, Kokavčan dostal. Veď naše Slovensko reprezentovali len štyria umelci na Svetovom festivale umenia a kultúry v decembri minulého roku v Kórey. Ty si sa zapísal dobre, v prekrásnom kroji si sa predstavil spevom a hrou na fujaru a ako sme počuli, mal si obrovský úspech. Jeden človek z ministerstva zahraničných vecí, ambassador v Soule p. Dušan Bella, to má na svedomí. Tento pán Bella, ako veľvyslanec počul dakde moje CD „Pavel Bielčik a jeho hostia“. Zapáčilo sa mu a dal ma vypátrať. Skontaktoval sa so mnou. Ale ja som najskôr odmietol, lebo 12 000 km je dlhá cesta. No v dobrej vôli som nakoniec sľúbil. A keď raz dám sľub, tak ho musím aj dodržať. Ešte vlani v apríli sa prihlásilo vyše 100 štátov. Každý štát poslal materiál – fotky, životopis, nahrávky. Porota vybrala 52 umelcov a títo všetci dostali certifikát „Svetový majster...“ "World Master in Arts & Culture" . Deväť dní som tam bol a nebanujem. Lebo lepšie je raz vidieť, ako 10 ráz počuť. Keby som sa opýtal – čo ty sám považuješ za svoj najväčší úspech? Že som sa dožil vyše 70 rokov, chvalabohu v dobrom zdraví, že sa mi podarilo oženiť, spolu sme už 47 rokov a že sme vychovali 2 dobré deti. Skromnosť, pokora a rozvaha, to sú tri vlastnosti, ktoré ťa vystihujú. Čo je tvojím krédom, akoby si zhrnul tvorbu, koľko ešte chceš vyrobiť. Kto ich vyrobil najviac na Slovensku, či ti je známe? Chcem vyrobiť ešte lepšie a potom ešte lepšie, a toto ma pritom neustále motivuje. Chcem, aby z toho niečo bolo, lebo veľa razí sa podarí, ale veľa razí aj nie.
TOMPA MIHÁLY Na počesť tohto maďarského spisovateľa sa každoročne koná „Súťaž v umeleckom prednese poézie a prózy v maďarskom jazyku“. Vyhlasovateľom súťaže je Republiková rada Csemadoku v Bratislave. Okresné kolo prebiehalo počas dvoch dní, a to 9. - 10. marca 2011 v CVČ Magnet v Lučenci. Organizátormi boli BBSK – Novohradské osvetové stredisko Lučenec a Novohradský oblastný výbor Csemadoku v Lučenci. Do jubilejného XX. ročníka sa prihlásilo celkom 75 súťažiacich, z toho 40 na poéziu a 35 na prózu. Súťažiacich hodnotila trojčlenná porota v zložení P. Kerner Edit, Sándor Zsombor a Demus Péter. Celosolovenské predkolo sa konalo dňa 24.marca 2011 vo Vinici.
Výsledky súťaže, a do celoslovenského /krajské/ predkola postúpili : Poézia -I. kategória: 1. Fekete Emma Lili – ZŠ J. Kármána Lučenec , 2. Maksi Veronika – ZŠ Radzovce, 3. Mészáros Fatima – ZŠ J. Kármána, II. kat.: 1. neudelené, 2. Both Tamás – ZŠ Mládežnícka Fiľakovo, Csöbönyei Thelma – ZŠ J.Kármána Lučenec, 3. Koronczi Annamária – ZŠ J.Kármána Lučenec , III. kat.: 1. Szvorák Lilla – ZŠ Mládežnícka,Fiľakovo, 2. Kapsa Monika - ZŠ Veľké Dravce, 3. Gyetvai Júlia – ZŠ J.Kármána Lučenec, IV. kat.: 1. Benko Fruzsina Borbála – Gymnázium, Fiľakovo, 2. Kelemen Zsófia – Gymnázium Fiľakovo, 3. Bolyós Csilla - Pedag. a soc. akadémia Lučenec, V.kat.:1. Kontor Péter Trebeľovce Próza - I. kategória: 1. Galamb Krisztián – ZŠ Čakanovce, 2. Fekete Virág Fanni – ZŠ J. Kármána Lučenec 3. Csányi Mátyás – ZŠ Belina, II. kategória: 1. Bari Kamilla – ZŠ Mládežnícka Fiľakovo, 2. Botos Ramóna – ZŠ J. Kármána Lučenec, 3. Princz Réka – ZŠ J. Kármána Lučenec, III. kategória:1. Neudelené, 2. Fülöp Barbara – ZŠ Mládežnícka Fiľakovo, 3. Szakó Boglárka - ZŠ Mládežnícka Fiľakovo IV. kategória: 1. Pregi Emese – Gymnázium, Fiľakovo, 2. Danyi Viktória – Gymnázium, Fiľakovo, 3. Gyetvai Anna – Gymnázium, Fiľakovo Karol Galcsík
REKUS
strana 6 Putovná výstava výtvarných prác s protidrogovým zameraním bola sprístupnená návštevníkom v dňoch 14.18. marca 2011 v priestoroch Domu MS v Lučenci . Organizátormi výstavy v našom meste bolo BBSK-Novohradské osvetové stredisko Lučenec a Dom Matice slovenskej v Lučenci. Vystavených bolo 66 prác, medzi ktorými bola aj práca nazvaná „Cesta okľukami“ autorky Kataríny Hudákovej, študentky Pedagogickej a sociálnej akadémie v Lučenci.
42. KÁRMÁNOVÉ DNI sa organizujú na počesť významného maďarského spisovateľa Józsefa Kármána ml. už od roku 1969. Tie tohtoročné začali 9. marca a potrvajú až do 12. apríla. Organizátormi sú Základná organizácia a Novohradský oblastný výbor Csemadoku a Novohradské osvetové stredisko. Podujatie je sprevádzané pestrou ponukou programov. Dňa 13. marca sa uskutočnil pietny akt kladenia vencov pri pomníku Józsefa Kármána. Potom nasledoval Slávnostný kultúrny program v Dvorane Reduty a slávnostný príhovor mal Péter Csúsz, poslanec BBSK. V Pamätnom dome J. Szabóa sa 17. marca konala prezentácia knihy Kubička Kucsera Klára: Jednota výtvarných umelcov Slovenska. V Maďarskom kultúrnom stredisku sa uskutočnili dve prednášky a výstava. Prvá bola 24. 3. a István Böszörményi prednášal na tému: Lučenecký kalvínsky kostol 300 rokov. Druhá bola 31.3. a prednášateľom bol Jozef Puntigán – Csontváry v Novohrade. Výstava fotografií Miklósa Durayho „Prírodné krásy Karpát“ sa konala 28.marca. Dôstojným ukončením bude predstavenie Divadla THÁLIA z Košíc „Niekde v Európe“, ktoré sa uskutoční 12. apríla 2011 o 19.00 hod. v Dome kultúry B.S. Timravy v Lučenci. Pozývame všetkých milovníkov divadla. Niekde v Európe – príbeh odohrávajúci sa koncom druhej svetovej vojny, kde hlavnými hrdinami sú deti – tuláci, ktorí sa potulujú, drancujú, hľadajú jedlo. Útočisko nájdu v starom, rozbúranom kaštieli, v ktorom žije známy dirigent Péter Simon. Spočiatku – pretože je dospelý, čiže nepriateľ, chcú ho popraviť, lenže rýchlo sa rozvíja medzi nimi priateľstvo, kde dôležitú úlohu hrajú odpustenie, láska. Réžia: Levente História celoslovenského protidrogoMoravetz. Na základe rovnomenného filmu napísali Géza Radványi a Béla Balázs vého výtvarného projektu sa začala v Bratislave v roku 1994, keď vznikol prĽUDOVÉ UMENIE votný nápad realizovať projekt takého- HISTORICKÉHO NOVOHRADU to zamerania. Autormi prác sú mladí vo fotografii: ľudia vo veku od 14 do 18 rokov, ktorí - národopisná výstava na fiľakovskom vyjadrili prostredníctvom výtvarnej vý- hrade. Hradné múzeum vo Fiľakove otvopovede svoj postoj k drogám a k zá- rilo 18. marca 2011 v Bebekovej bašte Fivislosti. ľakovského hradu atraktívnu výstavu pod názvom „Ľudové umenie historického Novohradu“. Výstava je prvým pokusom Okresné štúdio AMFO (amatérska foto- o spoločnú prezentáciu ľudového umenia grafia) alebo Klub amatérskych foto- Slovákov a Maďarov z územia niekdajšej grafov pri BBSK - Novohradskom osve- župy Novohrad, tak zo Slovenska, ako aj tovom stredisku v Lučenci pripravilo Maďarska. Na usporiadaní spolupracuje stretnutie svojich členov. Konalo sa inštitúcia so Slovenským národným múzev sobotu 12. marca 2011. Lektorom om – Etnografickým múzeom z Martina, stretnutia bol Mgr. Miroslav Zaťko Novohradským múzeom a galériou z Luz Banskej Bystrice. Hlavnou témou bol čenca a Palóckym múzeom z Balašských výber fotografií na regionálnu výstavu Ďarmôt (MR). Krásne novohradské výšivamatérskej fotografie nazvanú „AMFO ky, tkaniny, paličkované čipky, čepce, ko2011“. Táto sa uskutoční v dňoch 13. – žušky a iné časti kroja, podobne ako bo29.4. 2011 v Dome Matice slovenskej hato zdobené doklady pastierskeho umenia, domáckej výroby, ľudového nábytv Lučenci. kárstva či hrnčiarstva ponúkajú možnosť hľadania paralel a odlišností v tradičnej materiálnej kultúre Slovákov a Maďarov žijúcich na dvoch stranách hraníc. Na vernisáži vystúpil heligónkar Rudolf Václavík z Lučenca a speváčka ľudových piesní Ilona Magdene z obce Studená. Výstava prezentujúca vyše 350 originálnych artefaktov bude sprístupnená do 24. mája 2011. Mgr. Attila Agócs, riaditeľ Hradného múzea vo Fiľakove
REKUS
Výročia osobností v mesiaci – apríl 2011 (Kalendár výročí 2011 sa nachádza aj na našej web stránke- www.noslc.sk) KUSÝ Ivan – 90. výročie nar. (6.4.1921 Dobroč) – literárny vedec, editor, od r. 1951 pracoval v Ústave slovenskej literatúry SAV. LIPSKÝ Ján – 245. výr. nar. a 185. výr. úmrtia (10.4.1766 Sedličná – 2.5.1826) – kartograf, autor najlepšej mapy Uhorska svojich čias, na 9 listoch obsahovala všetky uhorské mestá, dediny, hrady, pevnosti, bane, hámre a pod. Školské vzdelanie získal na kalvínskej škole v Lučenci (1776-1777). ONDREJOVIČ Slavomír – 65. výročie nar. (17.4.1946, Lučenec) - jazykovedec, prekl. Umeleckým menom Ondrej Slavkovský. PETIAN (PETÉNYI)Juraj Natán – 205. výročie nar. (20.4.1806 Polichno) – kultúrny pracovník, mecén, podporovateľ slov. národných podujatí. Od r. 1827 evanjelický farár v Polichne, kde dal vystavať faru. Juraj sa sal podporovateľom slovenských národných podujatí a ústavov, testamentálne venoval základinu 7.000,- zlatých na založenie Matice slovenskej. KUBINEC Juraj – 25. výročie úmrtia (28.4.1986 Kokava n/R-časť Utekáč, Salajka) – nestor slovenských fujaristov, zakladateľ prvého fujarového tria na Slovensku. SPIŠIAK Jaroslav – 60. výročie nar. (28.4.1951) – folklorista, interpret kokavských ľudových piesní
strana 7
Zakladateľ Okresného vlastivedného múzea vo Fiľakove Prírodovedec - ornitológ, stredoškolský učiteľ RNDr. Zoltán Molnár sa narodil 4. 1. 1909 v obci Brezina, okres Trebišov v učiteľskej rodine. Ľudovú školu navštevoval v obci Záhor, okres Sobrance. Gymnaziálne štúdiá absolvoval v Užhorode, kde maturoval v r. 1929. V r. 1929-34 študoval prírodopis a zemepis na Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Tu sa začal špecializovať na ornitológiu a geomorfológiu.
V r. 1935 prišiel do Lučenca, kde v r. 1935-37 a 1945-51 pôsobil ako stredoškolský učiteľ na tamojšom gymnáziu. Počas druhej svetovej vojny vyučoval v Berehove a Užhorode. V r. 1949 sa stal okresným konzervátorom štátnej ochrany prírody pre okres Lučenec, v tejto funkcii pokračoval aj po preložení do Fiľakova. V r. 1951 založil vo Fiľakove Okresné vlastivedné múzeum, ktorého riaditeľom bol do r. 1973. Vo Fiľakove súbežne pôsobil ako gymnaziálny profesor v r. 1951-77, vyučoval biológiu a zemepis. Počas svojej celoživotnej praxe vykonal významný geologický, paleontologický i zoologický výskum okolia Fiľakova. Ako člen ornitologickej spoločnosti zmapoval vtáctvo spádového regiónu. Ako stredoškolský učiteľ vychoval veľké množstvo žiakov, u ktorých sa snažil prebudiť lásku k prírode. Zomrel 27. 11. 1987 vo Fiľakove a tu je i pochovaný. PhDr. František M i h á l y
prebudiť lásku k prírode. Zomrel 27. 11. 1987 vo Fiľakove a tu je i pochovaný. PhDr. František M i h á l y
Základná škola Slobody 2 v Poltári realizuje projekt – Moderná škola – základ života Od septembra 2009 sa žiaci našej školy učia po novom. Umožňuje im to najmodernejšia technika zakúpená z projektu Moderná škola – základ života, ktorý vyhlásilo Ministerstvo školstva SR a Agentúra MŠ SR pre štrukturálne fondy EÚ v operačnom programe Vzdelávanie, Prioritná os 1. Reforma systému vzdelávania a odbornej prípravy, Opatrenie 1.1. Premena tradičnej školy na modernú. Pre účely projektu finančne prispel aj Európsky sociálny fond spolu so sumou so ŠR vo výške 99 627,25 €, so spoluúčasťou zriaďovateľa, ktorým je mesto Poltár, s príspevkom 5243,54 €. Celková finančná hodnota projektu je 104 870, 79 €.
Cieľom projektu je uskutočniť obsahovú prestavbu vzdelávania na škole s využitím inovovaných foriem a metód výučby a tým pripraviť absolventov pre potreby vedomostnej spoločnosti, vytvoriť a implementovať školský vzdelávací program na základnej škole spoločne s inováciou didaktických pomôcok, vytvoriť a zimplementovať školský vzdelávací program cez e-learningový portál pre premenu tradičnej školy na modernú. Súčasťou projektu je aj vyškolenie pedagógov a zanalyzovanie vzdelávacieho procesu. Obsahom nášho cieľavedomého zámeru sú rôznorodé pokr. str. 8 vzdelávacie a tvorivé aktivity pre pedagógov i žiakov pripravené tak, aby pomohli rozvíjať ich kľúčové
REKUS
strana 8
Pokr. zo str. 7 vzdelávacie a tvorivé akti-
vity pre pedagógov i žiakov pripravené tak, aby pomohli rozvíjať ich kľúčové kompetencie a zručnosti, a pomohli nájsť cestu k inovácii výučby na našej škole. Chceme tak prispieť k budovaniu tvorivého vzdelávacieho prostredia. Základným očakávaným výsledkom tejto práce bude dotvorený a praxou overený vlastný školský vzdelávací program s pestrou ponukou kvalitných a atraktívnych vzdelávacích foriem a metód a množstvom nových učebných pomôcok. V rámci projektu a vďaka príspevkom z EU, MŠ SR a aj spoluúčasti Mesta Poltár sme zakúpili tri najmodernejšie INTERWRITE DUALBOARD tabule, ktoré slúžia žiakom 1. aj 2. stupňa. Prostredníctvom nich sa naši žiaci učia modernejšie, a hlavne zaujímavejšie a tvorivejšie. Už prváci si pri tomto výdobytku najmodernejšej techniky skúšajú prvé písmenká a číslice. Pracujú s edukačnými programami a škola sa tak pre nich stáva miestom, kde sa učia hrou. Taktiež máme k dispozícii e-learningový portál, prostredníctvom ktorého žiakom zadávame učebné texty, zadania, úlohy a testy. Všetci žiaci majú na tento portál vlastný prístup a môžu pracovať aj doma. Poskytuje to ďalší priestor pre lepší kontakt učiteľa a žiaka a taktiež pomáha pri domácej príprave na vyučovanie. Dokúpili sme a naďalej budeme dokupovať tiež potrebné didaktické pomôcky na vyučovanie jednotlivých predmetov, ktoré sú do projektu zapojené. Napríklad moderné pomôcky na vyučovanie biológie, fyziky, chémie a cudzích jazykov. Všetky tieto moderné pomôcky sú výborným pomocníkom pre vyučujúcich a našich žiakov. Informácie im tak môžeme sprostredkovať zaujímavou a hlavne názornou formou, čo uľahčuje pochopenie učiva i ľahšie zapamätávanie.
Napriek tomu, že projekt končí už v r. 2011, všetky získané pomôcky a didaktická technika budú škole slúžiť aj naďalej v zdokonaľovaní výučby a premene tradičnej školy na modernú.
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ Mgr. Andrea Nociarová, ZŠ Slobody 2, Poltár
Ako sme premenili tradičnú školu na modernú Všade sa hovorí o eurofondoch a pomoci EÚ na rozvoj vidieka, školstva, dopravy a iných rezortov. Tak sme sa jedného dňa pod vedením pani zástupkyne našej školy PaedDr. Ľubice Machavovej rozhodli pozrieť na možnosť využitia finančných prostriedkov z ESF pre našu školu. Dozvedeli sme sa o výzve Agentúry Ministerstva školstva SR pre štrukturálne fondy EÚ v rámci operačného programu Vzdelávanie. Našli sme na škole pár jednotlivcov, ktorí boli ochotní zapojiť sa do prípravy projektu. Dali sme mu názov: Ja, človek, súčasť prírody: „Poznám, chránim, tvorím, viem:“ Vedeli sme, čo chceme aj ako chceme financie využiť. Keďže ako učiteľky 1. stupňa sme nemali prehľad o financiách a celkovo o príprave popisu projektu a návrhu rozpočtu, oslovili sme firmu CPK Poltár, aby nám s tým pomohla, keďže oni sa projektami zaoberajú. V prvej výzve sme žiaľ neuspeli. No nevzdali sme sa, zapojili sme sa hneď do druhej výzvy. A boli sme úspešní! Manažérkou projektu sa stala Mgr. Iveta Gajdošová a jej asistentkou PaedDr. Erika Zoková, ktoré spolu s pani zástupkyňou PaedDr. Ľubkou Machavovou pripravili aktivity projektu. Nápomocné a ochotné boli samozrejme všetky učiteľky na prvom stupni. Na projekte začali pracovať aj vyučujúce Mgr. Zdenka Weissová a Mgr. Elena Haruštiaková z 1. stupňa a Mgr. Vladimíra Albertová a Mgr. Jana Lorinčíková z 2. stupňa. Celý projekt sme naplánovali do troch aktivít, všetky aktivity začali prebiehať od októbra 2009. Najdlhšou aj najnáročnejšou aktivitou bola príprava pracovných listov s environmentálno regionálnou tematikou pre novovytvorené predmety
ných listov s environmentálno – regionálnou tematikou pre novovytvorené predmety Environmentálna a Regionálna výchova. Súčasťou tejto aktivity boli aj 4- dňové pobyty v prírode pre žiakov celej školy, kde bol pre ne pripravený zaujímavý program. Posúďte sami! Žiaci 1., 2., 3.a 4. ročníka navštívili Lom nad Rimavicou a okolie- prameň Ipľa, Čierny Balog, Černohorskú železničku, Lesnísky skanzen Vydrovo a Bystriansku jaskyňu. Krahule pri Kremnici si zase pochvaľovali žiaci 5.a 6. ročníka, ktorí videli geografický stred Európy, baňu a mincovňu v Kremnici, zámok vo Svätom Antone a Banskú Štiavnicu. Veľmi bohatý program mali aj členovia environmentálneho krúžku, boli v Hutách na Liptove. Navštívili Kvačiansku dolinu, Demänovskú ľadovú jaskyňu, Liptovský Mikuláš, Oravský hrad, Hviezdoslavovu horáreň, skanzen v Zuberci a plavili sa loďou po Oravskej priehrade. Práve vďaka tomuto projektu mnohé deti mali možnosť porovnať rozličnosť regiónov, fauny a flóry a odniesť si z pobytov mnoho poznatkov a veselých zážitkov. Na Environmentálne školenie pre pedagógov sme si vybrali Mgr. Imricha Jakaba, PhD., ktorý úžasnou formou živých aktivít a príkladov využitia environmentálnej výchovy na hodinách vo všetkých vyučovacích predmetoch obohatil naše pedagogické vedomosti a poznatky. Podľa hodnotenia kolegov to bolo jedno z najzaujímavejších a najpestrejších školení. Druhá aktivita sa sústredila na modernizáciu vyučovania. Zakúpili sme zaujímavé moderné pomôcky, výpočtovú techniku a bezprašné tabule do tried. Prebehlo ITV školenie pre učiteľov s Mgr. Klárou Lužinskou z MPC Banská Bystrica aj školenie o IKT s Ing. Marcelom Bohúnskym. Opäť iba vďaka projektu sme si mohli zmodernizovať triedy a pomôcky, pretože bežná dedinská škola sa zväčša trápi s financiami na prevádzku a platy zamestnancov. V tretej aktivite sme si výberovým konaním vybrali špeciálneho pedagóga do Dysklubu , ktorý sa venuje individuálne zaradeným žiakom, berie si ich z vyučovania, čím pomáha učiteľom pri zlepšovaní pokr. str.9 vyučovacích výsledkov týchto žiakov. Po ročnej práci špeciálneho pedagóga Mgr. Tatiany Novenkovej v Dysklube už
REKUS Pokr. zo str. 8 vyučovacích výsledkov týchto žiakov. Po ročnej práci špeciálneho pedagóga Mgr. Tatiany Novenkovej v Dysklube už vieme posúdiť to, čo sme si predtým aj mysleli, že je veľkou oporou a prínosom pre školu. A znovu musíme dodať, že bez financií z projektu by si ho škola nemohla dovoliť zaplatiť. Súčasťou tejto aktivity bolo aj školenie o začleňovaní individuálne zaradených žiakov do výchovno- vyučovacieho procesu v „ bežných“ triedach s Mgr. Máriou Šimonovou. Náš projekt by mal trvať do konca marca 2011. Aj keď nie vždy išlo všetko hladko, ešte stále v nás pretrváva dobrý pocit, že do našich tried priniesol a prinesie viac radosti, aktivity, záujmu, motivácie a hry, čím prispejeme k zvýšeniu záujmu žiakov o vyučovanie a zmodernizovanie vyučovacieho procesu. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/ Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
strana 9 dramatickej tvorivosti. V úlohe moderátoriek sa vynikajúco predstavili nové tváre, dve členky DDS Dokorán Lucia Ptáčniková a Zdenka Veličová. Súťaž prebiehala v dvoch kategóriách, a to v kat. detské divadelné súbory - detská dramatická tvorivosť a v kategórii dospelí deťom. Prihlásených bolo doteraz najviac zo všetkých ročníkov - až 13 súborov a odohralo sa 16 predstavení, v ktorých vystúpilo takmer 180 účinkujúcich. Po skončení súťažnej časti nasledovalo dlho očakávané záverečné vyhodnotenie a predseda poroty Ľubomír Šárik vyzýval zástupcov jednotlivých súborov, aby si prišli prevziať ocenenia.
Na prvom mieste sa umiestnil DDS EŇOŇUŇO pri ZŠ s MŠ Kokava nad Rimavicou, ktorý sa predstavil hrou s názvom „BRATIA“. Režisérkou a vedúcou súboru je Mgr. Eva Švingálová. Eňonuňo získal zároveň aj hlavnú cenu Cenu primátora mesta Poltár, Pavla Gavalca. Taktiež postúpil na krajskú prehliadku DDT Rozprávkové javisko, ktorá bude 13. – 14. apríla 2011 v Mgr. Iveta Gajdošová a PaedDr. Erika POS Žiar nad Hronom. Zoková Druhé miesto a odporúčanie na krajskú prehliadku získal : DDS POŠTEKLÍM ŤA pri Súkromnej ZUŠ Lučenec za hru „KOZLIATKA, ČIAPOČKY A PRASIATKA?“
tak nazvali organizátori regionálnu prehliadku detskej dramatickej tvorivosti . Usporiadateľmi boli BBSK – Novohradské osvetové stredisko v Lučenci a Mesto Poltár. Podujatie sa už tradične koná v poltárskom kultúrnom dome, tento rok to bolo 29. marca 2011. Prehliadku otvorila Mária Ambrušová, riaditeľka NOS v Lučenci a Ing. Pavel Olšiak, prednosta MsÚ v Poltári. Odborná porota, v zložení PhDr. Ľubomír Šárik, Marián Lacko a Mgr. Arpád Szabó, hodnotila najmä kvalitu inscenačného prejavu, jeho umelecké a výchovné hodnoty vybudované na princípoch dramatickej tvorivosti. V úlohe moderátoriek sa vynikajúco predstavili
DDS DOKORÁN - „KEBY“
V druhej kategórii postúpil na krajskú prehliadku DS Timrava Lučenec s hrou „TAJOMSTVO DVERÍ“. Režisérom voľne spracovaných príbehov na motívy knihy Branislava Jobusa Láskavé rozprávky je Marián Lacko.
O dramatizáciu a úpravu sa zaslúžili Katarína Mišíková a Dana Turanská. Zriaďovateľom súboru je OZ TIMRAVA, vedúcou je Sylvia Golianová, ktorá dokonca v hre aj účinkovala. Do Revúcej 28.-30.4.2011, na krajskú súťažnú prehliadku amatérskeho činoherného divadla a divadla mladých „ZOCHOVA DIVADELNÁ REVÚCA“ porota vybrala DDS ČOJAVIEM pri ZUŠ Lučenec s hrou „O BIELEJ KOŠELI“. Režisérom, autorom a vedúcim súboru je Ján Adamove.
Cenu primátora odovzdal Ing. Pavel Olšiak a potom spoločne s riaditeľkou NOS odovzdali diplomy za pozoruhodné výkony všetkým súborom, ktoré sa Režisérkou je Mgr. Zuzana Kaššová. prehliadky zúčastnili, taktiež všetky DDS Na treťom mieste sa umiestnil DDS DO- obdržali vecné ceny od mesta Poltár. KORÁN pri ZŠ Novomeského Lučenec za Okrem toho každý súbor získal výrobok hru „KEBY“ v réžii Moniky Szabóovej zo šúpolia od ľudovej remeselníčky p. Rechtoríkovej, pokr. str.10 a zároveň vedúcej súboru.
ktorej za tento sponzorský dar chceme V druhej kategórii postúpil na krajskú poďakovať. Záver prehliadky bol nové tváre, dve členky DDS Dokorán prehliadku DS Timrava Lučenec s hrou venovaný rozboru s vedúcimi a režisérmi
REKUS
strana 10 ktorej za tento sponzorský dar chceme poďakovať. Záver prehliadky bol venovaný rozboru s vedúcimi a režisérmi súborov. Divácku kulisu tvorili okrem súťažiacich aj žiaci ZŠ a deti MŠ v Poltári, za čo patrí poďakovanie vedeniu týchto školských zariadení. Mesto Poltár zabezpečilo zároveň chutné občerstvenie a aj touto cestou im patrí veľká vďaka. Celú prehliadku si pozorne „odsedel“ aj nový predseda kultúrnej komisie Pavel Sihelský a po skončení poďakoval všetkým ako sa patrí. V Poltári je nové vedenie mesta a na stretnutí s primátorom a prednostom padli nové návrhy a už teraz sa diskutovalo, že ten budúci ročník by mohol byť pestrejší o sprievodné podujatia pred KD venované rozprávke, keďže aj náš najväčší rozprávkár P. E. Dobšinský oslavuje v marci výročie narodenia. Zámerom by malo byť, aby sa nielen deťom, ale aj dospelým priblížilo bohatstvo pravých slovenských rozprávok.
18.4. „One Man Show Miroslava Donutila“ – kino Apollo o 19.00 hod. 29.4. Stavanie mája – pred DK BST o 17.00 hod. BBSK – Novohradské osvetové stredisko Lučenec v spolupráci s Mestom Lučenec v Dome kultúry B. S. Timravy: 7. 4. „ O CENU PRIMÁTORKY A RIADITEĽKY NOS“ – regionálna súťažná prehliadka moderného tanca 12. 4. Hviezdoslavov Kubín – regionálne kolo súťažnej prehliadky v umeleckom prednese 15 .4. „Detský folklórny festival“ – regionálna súťažná prehliadka detského folklórneho tanca v spolupráci s Domom Matice slovenskej v Lučenci: 13. – 29.4. „AMFO 2011“ – regionálna výstava amatérskej fotografie BBSK – Novohradské múzeum a galéria Lučenec 7.4. – 31.5. 2011 Veľký tresk a tajomstvo života – autorská výstava svetoznámeho sklára Jána Zoričáka Mesto Lučenec – mestský úrad, oddelenie školstva, sociálnych vecí, kultúry a športu
Mesto Fiľakovo 1.4. Koncert skupiny EDDA Majdnem-SLOVAKIA REVITAL BAND – MsKS o 18.00 hod. 8.4. Svetový deň Rómov – hradný areál o 15.00 hod. 15.4. Výroba veľkonočných kraslíc – mestská knižnica o 14.00 hod. 16.4. Div. predstavenie Divadla FÉLING z Békešskej Čaby – MskS o 18.00 hod. 25.4. „Palócka Veľká noc“ na Fiľakovskom hrade – hradný areál o 10.00 hod.
29.4. Stavanie mája – Námestie Slobody o 14.30 hod. 30.4. Tematický zájazd Pozvánky Adela Balážová – výstava obrazov – Café Lehár
6.4. MNÍŠKY II. MILIONÁRKY – muzikálová komédia – kino Apollo o 19.00 hod. 7.4. Vyhlásenie najúspešnejších športovcov mesta Lučenec Dvorana Reduty o 18.00 hod. 8.4. „JA MALKÁČ“ – DS Timrava – Dom kultúry B.S. Timravy o 19.00 hod. 18.4. „One Man Show Miroslava Donutila“ – kino Apollo o 19.00 hod. 29.4. Stavanie mája – pred DK BST
o 17.00 hod.
MEDIÁLNI PARTNERI:
REKUS - regionálny kultúrny mesačník. VYDÁVA: Novohradské osvetové stredisko, Kármánova 2, 984 01 Lučenec. Registrované na MK SR – evidenčné číslo:EV 3991/10. REDAKTOR: Michal Abelovský, tel.: 45 12 703, 45 131 78. GRAFICKÁ ÚPRAVA: Renáta Ádamová ZODPOVEDNÁ: Mária Ambrušová, riaditeľka NOS v LučenciMesto Fiľakovo E-mail:
[email protected] ,
[email protected], TLAČ: NOS v Lučenci , www.noslc.sk NEPREDAJNÉ
1.5. Koncert skupiny EDDA Majdnem-SLOVAKIA REVITAL BAND – MsKS
