ROKOVACÍ PORIADOK STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU VICTORIA ROZHODCOVSKÝ SÚD V ŽILINE (ďalej len „Rozhodcovský súd“) zriadeného pri Victoria rozhodcovský súd v Žiline, záujmové združenie právnických osôb so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, IČO: 45 746 257, zapísaný v registri záujmových združení právnických osôb vedenom Okresným úradom Žilina pod č. OVVS/ZZ PO- 6/15 (ďalej len „Zriaďovateľ“) prijatý Zriaďovateľom v súlade s § 12 ods. 2 a § 13 ods. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení (ďalej len „ZRK“) dňa 04.01.2016 ako nové úplné znenie Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu PRVÁ ČASŤ Všeobecné ustanovenia Článok 1 Predmet Rokovacieho poriadku (1) Tento Rokovací poriadok upravuje najmä: a) pravidlá rozhodcovského konania, postup konania a rozhodovania v rozhodcovskom konaní pred Rozhodcovským súdom zriadeným Zriaďovateľom, b) pravidlá týkajúce sa trov konania pred Rozhodcovským súdom, c) postavenie, práva a povinnosti účastníkov rozhodcovského konania pred Rozhodcovským súdom a ďalšie náležitosti súvisiace s ochranou záujmov účastníkov rozhodcovského konania konaného pred Rozhodcovským súdom. Článok 2 Rozhodcovské konanie (1) Konanie pred Rozhodcovským súdom sa spravuje týmto Rokovacím poriadkom. Vo veciach neupravených v tomto Rokovacom poriadku postupuje Rozhodcovský súd podľa ustanovení ZRK. (2) Otázky týkajúce sa rozhodcovského konania, ktoré nie sú upravené ani v ZRK, ani v iných normách, na použitie ktorých ZRK odkazuje1, Rozhodcovský súd upraví prostredníctvom svojho rozhodnutia. (3) V prípade, ak ktorékoľvek z ustanovení tohto Rokovacieho poriadku alebo ZRK zveruje do pôsobnosti Rozhodcovského súdu právo rozhodovať o akejkoľvek otázke, vrátane otázok týkajúcich sa a upravujúcich priebeh rozhodcovského konania, o akomkoľvek práve alebo povinnosti zmluvnej strany rozhodcovskej zmluvy alebo účastníka rozhodcovského konania po začatí rozhodcovského konania, má sa za to, že takéto rozhodnutie prijíma Rozhodcovský súd prostredníctvom ustanoveného rozhodcu alebo senátu, ak bol rozhodca, resp. senát ustanovený. V čase od začatia rozhodcovského konania do času ustanovenia senátu/rozhodcu vykonáva úkony senátu/rozhodcu predseda Rozhodcovského súdu alebo tajomník Rozhodcovského súdu.
1
napr. § 51 ods. 3 ZKR
1
(4) Rozhodcovský súd je povinný viesť rozhodcovské konanie podľa zásad rovnosti, nestranne, nezaujato, nediskriminačne, transparentne, bez zbytočných prieťahov a hospodárne, v intenciách rozhodcovskej zmluvy a podľa noriem príslušných právnych predpisov. (5) V rozhodcovskom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov. Rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní postupuje v súčinnosti s účastníkmi rozhodcovského konania tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, aby sa skutkový stav zistil čo možno najspoľahlivejšie a aby sporná vec mohla byť spravodlivo rozhodnutá. (6) Rozhodcovský súd dbá na to, aby v skutkovo a právne obdobných veciach nedochádzalo k neprimerane odlišným rozhodnutiam, pokiaľ na to nie sú dôležité dôvody. (7) Rozhodcovské konanie je neverejné. DRUHÁ ČASŤ Rozhodcovské konanie Článok 3 Sídlo Rozhodcovského súdu a miesto rozhodcovského konania (1) Sídlom Rozhodcovského súdu je Žilina. Sídlo Rozhodcovského súdu sa nachádza v sídle zriaďovateľa. (2) Miestom rozhodcovského konania pred Rozhodcovským súdom je miesto jeho sídla podľa odseku 1 tohto článku Rokovacieho poriadku. (3) Ustanovením predchádzajúceho odseku nie je dotknuté oprávnenie Rozhodcovského súdu uskutočniť jednotlivé procesné úkony (najmä výsluch svedkov, znalcov a účastníkov konania, preskúmanie dôkazov v rámci miestnej obhliadky a podobne) na akomkoľvek mieste, ktoré považuje za vhodné. (4) Rozhodcovské konanie sa môže uskutočniť na mieste odlišnom od miesta v zmysle odseku 2 tohto článku Rokovacieho poriadku, ak: a) sa na tom dohodli účastníci konania v rozhodcovskej zmluve b) o tom uznesením na návrh účastníkov konania alebo bez návrhu rozhodol predseda Rozhodcovského súdu alebo tajomník Rozhodcovského súdu s predchádzajúcim súhlasom účastníkov rozhodcovského konania. (5) V prípade, že sa rozhodcovské konanie uskutoční mimo územia Slovenskej republiky, rozhodca resp. predseda senátu Rozhodcovského súdu o tom informuje predsedu Rozhodcovského súdu. Článok 4 Jazyk rozhodcovského konania (1) Rozhodcovské konanie pred Rozhodcovským súdom sa vedie v slovenskom jazyku, ak Rokovací poriadok neustanovuje inak. (2) Žaloby, žalobné odpovede, ostatné písomné podania a vyjadrenia účastníkov rozhodcovského konania a iné písomnosti, ktoré sa predkladajú Rozhodcovskému súdu účastníci konania, sa predkladajú v slovenskom alebo českom jazyku. V prípade, ak je listina predložená účastníkom v inom jazyku, je účastník povinný predložiť ju v úradne osvedčenom preklade do slovenského jazyka (pokiaľ to nie je možné, do českého jazyka), v opačnom prípade je úradne osvedčený preklad listiny do slovenského jazyka oprávnený dať na náklady účastníka vyhotoviť Rozhodcovský súd.
2
(3) Rozhodcovské rozhodnutia, predvolania, alebo akékoľvek iné písomnosti Rozhodcovského súdu sa vyhotovujú v slovenskom jazyku. Ústne pojednávania pred Rozhodcovským súdom sa konajú v slovenskom jazyku, ak Rokovací poriadok neustanovuje inak. (4) Ustanovený rozhodca alebo rozhodcovský senát na žiadosť účastníka konania zabezpečia úradné tlmočenie ústneho pojednávania a prípadne aj úradný preklad rozhodcovského rozhodnutia v prípade, ak o to účastník konania písomne požiada Rozhodcovský súd. Na úhradu vzniknutých nákladov sa vzťahujú príslušné ustanovenia Poplatkového poriadku. Článok 5 Právny základ riešenia sporov (1) Rozhodcovský súd rozhoduje na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi v zmysle zákona. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred predsedom Rozhodcovského súdu alebo tajomníkom Rozhodcovského súdu, najneskôr do začatia konania. Táto zápisnica sa pre účely rozhodcovského konania považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu. (2) Rozhodcovský súd v spore rozhoduje zásadne podľa právnych predpisov platných a účinných v Slovenskej republike. (3) V spore vzniknutom v obchodno-právnom vzťahu s medzinárodným prvkom alebo občianskoprávnom vzťahu s medzinárodným prvkom rozhoduje Rozhodcovský súd podľa právneho poriadku, na ktorom sa účastníci konania dohodli (ďalej len „voľba práva“). Ak sa účastníci konania na voľbe práva nedohodli, Rozhodcovský súd rozhoduje podľa právneho poriadku, ktorý je určený kolíznymi normami v zmysle právnych predpisov Slovenskej republiky. (4) Rozhodcovský súd berie pri rozhodovaní do úvahy obchodné zvyklosti aplikovateľné na konkrétny spor, zásady poctivého obchodného styku a dobré mravy v rozsahu a spôsobom, akých na ich použitie odkazujú a ich použitie pripúšťajú ustanovenia právneho poriadku podľa odseku 2 a 3 tohto článku Rokovacieho poriadku. (5) Rozhodcovský súd môže obchodno-právny spor rozhodnúť podľa zásad spravodlivosti výlučne vtedy, ak ho účastníci rozhodcovského konania na to vyslovene oprávnili a ak takéto rozhodnutie umožňujú právne predpisy právneho poriadku podľa odseku 2 a 3 tohto článku Rokovacieho poriadku. Článok 6 Doručovanie písomností (1) Písomnosti týkajúce sa začatia a priebehu rozhodcovského konania pred Rozhodcovským súdom musia byť predložené Rozhodcovskému súdu v takom počte vyhotovení, aby mal k dispozícii jedno vyhotovenie písomnosti každý účastník rozhodcovského konania, rozhodca resp. všetci členovia rozhodcovského senátu, ktorý bude príslušný spor rozhodovať a jedno vyhotovenie bolo k dispozícii pre účely Rozhodcovského súdu. V prípade, ak písomnosti nie sú predložené Rozhodcovskému súdu v potrebnom počte vyhotovení, môže Rozhodcovský súd zabezpečiť kópie písomností v potrebnom počte, a to na náklady účastníka konania, ktorý ich predložil v nedostatočnom počte. (2) Pokiaľ je to účelné a Rozhodcovský súd o to požiada účastníka rozhodcovského konania, účastník rozhodcovského konania doručuje Rozhodcovskému súdu všetky písomnosti aj v elektronickej podobe na adresu elektronickej pošty určenú rozhodcom/predsedom senátu, avšak s tým, že účinky doručenia takejto písomnosti Rozhodcovskému súdu nastanú až okamihom, keď je Rozhodcovskému súdu doručená príslušná písomnosť v listinnej podobe. (3) Ak sa účastníci rozhodcovského konania v rozhodcovskej zmluve nedohodli inak, písomnosti Rozhodcovského súdu sa doručujú adresátovi: a) osobne,
3
b) do sídla, miesta podnikania alebo miesta trvalého pobytu alebo pobytu v Slovenskej republike; za sídlo právnickej osoby sa považuje sídlo zapísané v obchodnom registri, za miesto podnikania sa považuje miesto, ktoré má adresát zapísané v príslušnom živnostenskom registri ako miesto podnikania respektíve inom obdobnom registri, do ktorého sa účastník, a za miesto trvalého pobytu sa považuje miesto, ktoré má fyzická osoba hlásené ako miesto trvalého pobytu alebo ktoré má fyzická osoba – cudzinec hlásené ako miesto pobytu v Slovenskej republike, c) do miesta, ktoré adresát uviedol Rozhodcovskému súdu ako miesto pre doručovanie písomností. (4) Pokiaľ si účastník konania zvolil zástupcu na zastupovanie v konaní pred Rozhodcovským súdom, doručujú sa všetky písomnosti určené účastníkovi len jeho zástupcovi. (5) Písomnosti Rozhodcovského súdu sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti. (6) Žaloba a rozhodcovský rozsudok sa doručujú účastníkom vždy do vlastných rúk. Náhradné doručenie2 sa pripúšťa. (7) Písomnosti Rozhodcovského súdu, pokiaľ nejde o rozhodcovský rozsudok, rozhodcovské uznesenie alebo o inú písomnosť, ktorou sa účastníkovi konania ukladajú akékoľvek povinnosti, je Rozhodcovský súd oprávnený doručovať účastníkovi rozhodcovského konania aj v elektronickej podobe na ním zvolenú adresu elektronickej pošty. Článok 7 Účastníci rozhodcovského konania (1) Zmluvné strany rozhodcovskej zmluvy sa začatím rozhodcovského konania stávajú účastníkmi rozhodcovského konania. Účastník rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu je žalobcom, účastník, proti ktorému žaloba smeruje je žalovaným. (2) Účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovnaké postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa poskytuje rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. (3) Účastník rozhodcovského konania sa môže dať v konaní pred Rozhodcovským súdom zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. V tej istej veci môže mať súčasne len jedného zvoleného zástupcu. Ak si účastník konania zvolí iného zástupcu platí, že tým zároveň vypovedal plnomocenstvo doterajšiemu zástupcovi. Na zastúpenia účastníka rozhodcovského konania a udelení plnomocenstva sa primerane použijú ustanovenia právneho predpisu o konaní pred súdmi. (4) Okrem účastníkov rozhodcovského konania sa môže konania ako vedľajší účastník zúčastniť ten, kto má právny záujem na výsledku rozhodcovského konania. O prípustnosti vedľajšieho účastníka rozhoduje Rozhodcovský súd s tým, že na rozhodnutie o tejto otázke a na postavenie vedľajšieho účastníka primerane aplikuje ustanovenie právneho predpisu o konaní pred súdmi. (5) Účastníci rozhodcovského konania sú povinní spolupracovať s Rozhodcovským súdom pri riešení sporu a pri uplatňovaní svojich práv postupovať v súlade s rozhodcovskou zmluvou, Rokovacím poriadkom a ZRK.
2
§ 47 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
4
Článok 8 Žaloba a účinky doručenia žaloby (1) Rozhodcovské konanie pred Rozhodcovským súdom začína doručením žaloby Rozhodcovskému súdu. Rozhodcovský súd je povinný na žalobe vyznačiť deň, keď mu bola žaloba doručená. (2) Podanie žaloby na Rozhodcovský súd má rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súd. Po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred iným rozhodcovským súdom. (3) Po doručení žaloby je žalobca povinný zaplatiť poplatok za rozhodcovské konanie pred Rozhodcovským súdom v zmysle Poplatkového poriadku na základe výzvy Rozhodcovského súdu v primeranej lehote stanovenej vo výzve, nie kratšej ako 7 dní odo dňa doručenia žalobcovi. O následkoch nezaplatenia poplatku za rozhodcovské konanie musí byť žalobca poučený. Ak žalobca na základe výzvy Rozhodcovského súdu poplatok za rozhodcovské konanie v určenej lehote nezaplatí, Rozhodcovský súd rozhodcovské konanie zastaví, o čom musí byť žalobca vo výzve poučený. (4) Po riadnom zaplatení poplatku podľa tohto článku Rokovacieho poriadku a po preskúmaní žaloby a po tom, ako má súd za to, že žaloba je v zmysle Rokovacieho poriadku úplná, tajomník Rozhodcovského súdu zabezpečí rozhodnutie o ustanovení rozhodcu resp. rozhodcovského senátu v zmysle článku 10 Rokovacieho poriadku a zabezpečí doručenie rovnopisu žaloby a ostatných podaní ostatným účastníkom konania, ako aj všetkým rozhodcom, ktorí budú v príslušnom spore rozhodovať. Článok 9 Náležitosti žaloby a žalobná odpoveď (1) Žaloba doručená Rozhodcovskému súdu musí obsahovať: a) identifikačné údaje účastníkov rozhodcovského konania, prípadne ich zástupcov, b) označenie dôkazov, o ktoré žalobca opiera svoj nárok a uvedenie dôkazov, ktoré žalobca navrhuje vykonať, c) žalobný návrh (petit), d) pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, e) označenie právnych predpisov, na ktoré sa žalobca odvoláva, f) vyčíslenie hodnoty sporu, g) mená, priezviská rozhodcov, na ktorých sa účastníci dohodli alebo spôsob ich výberu, h) podpis žalobcu. (2) Žalobca v žalobe vyčísli hodnotu predmetu sporu, a to aj v prípade, ak má nárok alebo jeho časť nepeňažnú povahu. Vo všeobecnosti sa hodnota predmetu sporu určuje najmä: a) výškou požadovaného peňažného plnenia v prípade žalobe o peňažné plnenie, b) všeobecnou hodnotou veci, práva alebo majetkovej hodnoty, c) na základe údajov o materiálnych záujmoch žalobcu, s tým, že v žalobách pozostávajúcich z niekoľkých nárokov sa musí suma každého nároku určiť samostatne a hodnota predmetu sporu sa určí súčtom všetkých uplatňovaných nárokov. Ak žalobca neurčí hodnotu predmetu sporu alebo ak ju určí nesprávne, Rozhodcovský súd môže z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť žalovaného určiť hodnotu predmetu sporu na základe údajov, ktoré má k dispozícii. Pokiaľ hodnotu predmetu sporu určí Rozhodcovský súd, pre stanovenie výšky trov rozhodcovského konania je rozhodujúca hodnota predmetu sporu určená Rozhodcovským súdom.
5
(3) K žalobe je žalobca povinný pripojiť kópiu rozhodcovskej zmluvy a dôkazy, o ktoré žalobca svoju žalobu opiera, a v prípade, ak zaplatil poplatok za rozhodcovské konanie pred jeho začatím, aj doklad o zaplatení poplatku za rozhodcovské konanie. (4) Žalobca v žalobe označí meno a priezvisko rozhodcu, resp. členov senátu, na ktorých sa zmluvné strany rozhodcovskej zmluvy dohodli v rozhodcovskej zmluve alebo v neskoršej dohode zmluvných strán rozhodcovskej zmluvy uzavretej do času doručenia žaloby rozhodcovskému súdu (ďalej len „Dohoda o určení rozhodcu“). (5) Pokiaľ z rozhodcovskej zmluvy nevyplýva osoba rozhodcu, resp. členov senátu alebo spôsob ich ustanovenia a zmluvné strany sa o týchto skutočnostiach nedohodli ani dodatočne do času začatia rozhodcovského konania Dohodou o určení rozhodcu, žalobca túto skutočnosť uvedie v žalobe. V takýchto prípadoch bude rozhodca určený podľa článku 10 ods. 6 Rokovacieho poriadku. (6) Ak žaloba neobsahuje náležitosti podľa odseku 1 tohto článku Rokovacieho poriadku alebo ak k nej nie sú pripojené listiny podľa odseku 3 tohto článku Rokovacieho poriadku, Rozhodcovský súd vyzve žalobcu na doplnenie a odstránenie vád žaloby. V takomto prípade je žalobca povinný odstrániť vady žaloby a žalobu doplniť v primeranej lehote určenej Rozhodcovským súdom, najmenej však do 10 dní odo dňa doručenia výzvy. V prípade ak žalobca v stanovenej lehote žalobu nedoplní, resp. neodstráni jej vady, Rozhodcovský súd rozhodcovské konanie zastaví, o čom musí byť žalobca poučený. (7) Ak má žaloba všetky náležitosti, Rozhodcovský súd zašle jej rovnopis žaloby spolu s jej prílohami žalovanému. Na žiadosť žalovaného za úhradu vecných nákladov zašle Rozhodcovský súd žalovanému aj Rokovací poriadok. (8) V žalobnej odpovedi je žalovaný povinný sa vyjadriť k rozhodujúcim skutočnostiam uvedeným v žalobe, opísať rozhodujúce skutočnosti ohľadom predmetu sporu, uviesť všetky dôkazy, ktoré navrhuje vykonať a tiež predložiť všetky listinné dôkazy, o ktoré opiera svoje tvrdenia. Na obsah a náležitosti žalobnej odpovede sa primerane použije odsek 1 tohto článku Rokovacieho poriadku. (9) Ak Rozhodcovský súd po preskúmaní žalobnej odpovede zistí, že žalobná odpoveď nemá náležitosti požadované Rokovacím poriadkom, vyzve žalovaného na doplnenie a odstránenie vád žalobnej odpovede. V takomto prípade je žalovaný povinný odstrániť vady žalobnej odpovede a žalobnú odpoveď doplniť v primeranej lehote určenej Rozhodcovským súdom, najmenej však do 10 dní odo dňa doručenia výzvy. V prípade, ak žalovaný žalobnú odpoveď v stanovenej lehote nedoplní, resp. neodstráni jej vady, na žalobnú odpoveď sa neprihliada, o čom musí byť žalovaný poučený. (10) Ak žalovaný nepodá žalobnú odpoveď alebo sa na žalobnú odpoveď žalovaného v zmysle tohto Rokovacieho poriadku neprihliada, Rozhodcovský súd pokračuje v konaní s tým, že pokiaľ to nebude výslovne v rozpore s obsahom žalobnej odpovede žalovaného, tvrdenia žalovaného uvedené v žalobe sa budú považovať za nesporné; o tomto následku musí byť žalovaný poučený. (11) Žalobca môže počas konania meniť žalobu. O pripustení, resp. nepripustení zmeny rozhoduje Rozhodcovský súd obdobne podľa právneho predpisu, ktorý upravuje konanie pred súdom. Článok 10 Rozhodovanie rozhodcovského súdu a ustanovenie rozhodcu a rozhodcovského senátu (1) V rozhodcovskom konaní pred Rozhodcovským súdom koná a rozhoduje jeden rozhodca alebo senát zložený z rozhodcov rozhodcovského súdu. Rozhodcom je osoba zapísaná do Zoznamu rozhodcov vedenom Rozhodcovským súdom (ďalej len "Zoznam rozhodcov"). (2) Pokiaľ z rozhodcovskej zmluvy výslovne nevyplýva, že rozhodcovské konanie sa má uskutočniť pred senátom, rozhodcovské konanie sa uskutočňuje pred jedným rozhodcom. (3) Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na osobe rozhodcu, resp. členov senátu, resp. na spôsobe ich ustanovenia v rozhodcovskej zmluve alebo dodatočne, až do času doručenia žaloby Rozhodcovskému súdu, Dohodou o určení rozhodcu. Ustanovenia rozhodcovskej zmluvy, resp. 6
Dohody o určení rozhodcu majú vo vzťahu k menovaniu rozhodcu prednosť pred ustanoveniami Rokovacieho poriadku. (4) Pokiaľ z rozhodcovskej zmluvy nevyplýva osoba rozhodcu, resp. členov senátu alebo spôsob ich ustanovenia a zmluvné strany sa o týchto skutočnostiach nedohodli ani dodatočne do času začatia rozhodcovského konania Dohodou o určení rozhodcu, určí rozhodcu, resp. členov senátu predseda Rozhodcovského súdu podľa odseku 6 tohto článku Rokovacieho poriadku. Predseda Rozhodcovského súdu určí rozhodcu, resp. členov senátu tiež vo všetkých takých prípadoch, v ktorých je na základe údajov, ktoré má Rozhodcovský súd k dispozícii zrejmé, že osobu rozhodcu, resp. členov senátu na ktorých sa zmluvné strany rozhodcovskej zmluvy dohodli, nemožno určiť bez vylúčenia akýchkoľvek pochybností. (5) V prípade, ak sa rozhodcovské konanie uskutočňuje pred senátom, senát sa skladá z troch rozhodcov určených zo Zoznamu rozhodcov. (6) Ak nebude rozhodca alebo senát určený účastníkmi, bude rozhodca alebo senát určený Rozhodcovským súdom nasledovne: a) určenie jedného rozhodcu - každý z účastníkov rozhodcovského konania má právo v lehote určenej Rozhodcovským súdom navrhnúť za rozhodcu jednu osobu zapísanú v Zozname rozhodcov. V prípade, že účastníci navrhnú v stanovenej lehote za rozhodcu rovnakú osobu, vec prejedná a rozhodne táto osoba. V prípade, že sporové strany v uvedenej lehote nenavrhnú za rozhodcu rovnakú osobu alebo ak niektorá zo sporových strán v stanovenej lehote nenavrhne za rozhodcu žiadnu osobu, ako aj v prípade ak vzniknú odôvodnené pochybnosti o tom, ktorú osobu sporové strany určili ako rozhodcu, ustanoví rozhodcu predseda Rozhodcovského súdu. b) určenie senátu - každý z účastníkov rozhodcovského konania má právo v lehote určenej Rozhodcovským súdom navrhnúť za rozhodcu jednu osobu zapísanú v Zozname rozhodcov. V prípade, že ktorýkoľvek z účastníkov člena senátu nevymenuje alebo účastníci navrhnú v stanovenej lehote za rozhodcu rovnakú osobu, druhého člena senátu určí zo Zoznamu rozhodcov Rozhodcovského súdu predseda Rozhodcovského súdu. Predsedom senátu je predseda Rozhodcovského súdu alebo rozhodca, ktorý je ním určený zo Zoznamu rozhodcov. (7) Rozhodcovský súd po preskúmaní žaloby v zmysle zašle zvolenému alebo vymenovanému rozhodcovi oznámenie o ustanovení za rozhodcu bez zbytočného odkladu po jeho ustanovení s výzvou, aby rozhodcovskému súdu oznámil, či funkciu rozhodcu prijíma. Rozhodca nie je povinný funkciu rozhodcu prijať. Pokiaľ rozhodca Rozhodcovskému súdu neoznámi, že funkciu rozhodcu prijíma, ani v lehote do 7 dní odo dňa doručenia oznámenia o ustanovení za rozhodcu, má sa za to, že rozhodca funkciu rozhodcu neprijal. V prípade, ak rozhodca funkciu rozhodcu neprijal, určí rozhodcu predseda Rozhodcovského súdu. Rozhodca sa považuje za ustanoveného dňom oznámenia o prijatí funkcie rozhodcu. Senát sa považuje za ustanovený dňom oznámenia o prijatí funkcie rozhodcu všetkými členmi senátu. (8) Funkcia rozhodcu v konkrétnom rozhodcovskom konaní zaniká: a) vzdaním sa funkcie, a to dňom, v ktorom bude listina, ktorou sa rozhodca vzdá svojej funkcie, doručená Rozhodcovskému súdu, b) odvolaním z funkcie rozhodcu účastníkmi rozhodcovského konania, a to dňom, v ktorom bude písomná dohoda všetkých účastníkov konania o odvolaní rozhodcu doručená Rozhodcovskému súdu, c) odvolaním z funkcie Rozhodcovským súdom, z dôvodu uplatnenia námietky predpojatosti, a to dňom prijatia rozhodnutia, na základe ktorého dôjde k odvolaniu rozhodcu z funkcie rozhodcu/člena senátu, d) pozbavením alebo obmedzením spôsobilosti na právne úkony, a to dňom právoplatnosti príslušného rozhodnutia, e) smrťou rozhodcu.
7
(9) Ak rozhodcovi v konkrétnom rozhodcovskom konaní zanikla jeho funkcia, ustanoví sa náhradný rozhodca resp. člen senátu, a to rozhodnutím predsedu Rozhodcovského súdu alebo postupom dohodnutým zmluvnými stranami rozhodcovskej zmluvy v prípade, ak sa rozhodcovské konanie uskutočňuje pred jedným rozhodcom. Ak sa zmluvné strany nedohodnú na ustanovení náhradného rozhodcu ani v lehote do 10 dní odo dňa doručenia výzvy Rozhodcovského súdu na určenie náhradného rozhodcu, ustanoví náhradného rozhodcu predseda Rozhodcovského súdu. (10) V prípade, ak sa rozhodcovské konanie uskutočňuje pred senátom, v čase od zániku funkcie rozhodcu do času ustanovenia náhradného člena senátu vykonáva úkony senátu predseda Rozhodcovského súdu s tým, že v tomto čase nemôže byť vydaný rozhodcovský rozsudok. V prípade, ak sa rozhodcovské konanie uskutočňuje pred jedným rozhodcom, v čase od zániku funkcie rozhodcu do času ustanovenia náhradného rozhodcu vykonáva úkony rozhodcu predseda Rozhodcovského súdu rozhodcovského súdu s tým, že v tomto čase nemôže byť vydaný rozhodcovský rozsudok. (11) Rozhodca je pri výkone funkcie rozhodcu a pri rozhodovaní povinný postupovať a rozhodovať nezávisle a nestranne v súlade s týmto Rokovacím poriadkom. Rozhodca je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom funkcie rozhodcu. Zbaviť mlčanlivosti môžu rozhodcu výlučne obe zmluvné strany rozhodcovskej zmluvy. V prípade smrti alebo zániku zmluvnej strany rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený pozbaviť rozhodcu mlčanlivosti za túto zmluvnú stranu iba jej právny nástupca. Článok 11 Zaujatosť rozhodcu, znalca a tlmočníka (1) Rozhodca je povinný bez zbytočného odkladu informovať účastníkov rozhodcovského konania, resp. pred začatím rozhodcovského konania zmluvné strany rozhodcovskej zmluvy, a predsedu Rozhodcovského súdu o všetkých skutočnostiach, pre ktoré by mohol byť z prejednávania a rozhodovania veci vylúčený, ak so zreteľom na jeho pomer k veci alebo k zmluvným stranám možno mať pochybnosť o jeho nezaujatosti. Zmluvné strany môžu namietať zaujatosť rozhodcu, ktorého ustanovili, len z dôvodov, o ktorých nevedeli v čase uzatvárania rozhodcovskej zmluvy. (2) Každý z účastníkov konania je oprávnený uplatniť námietku zaujatosti proti rozhodcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. Účastníci konania môžu namietať zaujatosť rozhodcu, ktorého ustanovili, len z dôvodov, o ktorých sa dozvedeli po jeho ustanovení do funkcie rozhodcu, ak so zreteľom na jeho pomer k veci alebo k zmluvným stranám možno mať pochybnosť o jeho nezaujatosti. To neplatí, ak rozhodca o skutočnostiach zakladajúcich pochybnosť o jeho nezaujatosti informoval zmluvné strany rozhodcovskej zmluvy ešte pred uzavretím rozhodcovskej zmluvy, resp. Dohody o určení rozhodcu, na základe ktorých bol do funkcie rozhodcu ustanovený. (3) Účastník konania je povinný uplatniť námietku zaujatosti proti rozhodcovi najneskôr do 7 dní, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý by mal byť rozhodca z prejednávania a rozhodovania veci vylúčený. Námietka proti rozhodcovi podľa predchádzajúcej vety sa podáva Rozhodcovskému súdu písomne, pričom v námietke musí byť uvedené proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť rozhodca vylúčený a kedy sa účastník rozhodcovského konania podávajúci námietku o zaujatosti dozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky alebo bolo podané oneskorene alebo bolo podané opakovane z toho istého dôvodu alebo za prejednanie ktorého nebol zaplatený poplatok za rozhodnutie o námietke zaujatosti, sa neprihliadne. (4) O námietke zaujatosti rozhoduje predseda Rozhodcovského súdu a pokiaľ bola námietka vznesená voči predsedovi Rozhodcovského súdu, rozhodca zapísaný v Zozname rozhodcov určený tajomníkom Rozhodcovského súdu. V prípade, ak sa námietke predpojatosti vyhovie, predseda Rozhodcovského súdu/ rozhodca určený tajomníkom Rozhodcovského súdu, pokiaľ bola námietka vznesená voči predsedovi Rozhodcovského súdu, o tom vydá osobitné rozhodnutie, ktoré odôvodní, len pokiaľ to považuje za rozumné alebo nevyhnutné. Rozhodnutie podľa predchádzajúcej vety sa bez ďalšieho považuje za úkon Rozhodcovského súdu, na základe ktorého bol príslušný rozhodca z funkcie
8
rozhodcu/člena senátu v konkrétnom rozhodcovskom konaní odvolaný s tým, že funkcia rozhodcu/člena senátu takémuto rozhodcovi zanikne ku dňu doručenia takéhoto rozhodnutia. (5) Účastníci rozhodcovského konania majú právo uplatniť námietku predpojatosti aj voči ustanovenému znalcovi alebo ustanovenému tlmočníkovi. O námietke proti osobe znalca alebo tlmočníka rozhoduje rozhodca/senát, pričom na konanie o tejto námietke sa primerane použijú ustanovenia Rokovacieho poriadku upravujúce konanie o námietke proti rozhodcovi. Článok 12 Rozhodovanie o právomoci (1) Rozhodcovský súd je oprávnený rozhodovať o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, rozhodcovské konanie rozhodcovským uznesením zastaví. (2) Účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci Rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Na oneskorene podanú námietku sa neprihliada. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc Rozhodcovského súdu, musí účastník konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie, v opačnom prípade sa na túto námietku neprihliada. Rovnako sa na námietku nedostatku právomoci Rozhodcovského súdu neprihliada, ak účastník nezaplatí za rozhodnutie o námietke poplatok v zmysle Poplatkového poriadku. (3) Rozhodcovský súd môže pripustiť uplatnenie námietky nedostatku právomoci, ak omeškanie účastníka rozhodcovského konania pri uplatnení tejto námietky je spôsobené príčinou, ktorú Rozhodcovský súd považuje za dostatočnú. (4) Ak Rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke nedostatku svojej právomoci rozhodcovským uznesením alebo až v rozhodcovskom rozsudku. Ak Rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodcovským uznesením, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení rozhodcovského uznesenia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. (5) Proti rozhodnutiu súdu o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok. (6) Nedostatok zákonných či dohodnutých podmienok rozhodcovského konania môžu účastníci rozhodcovského konania namietať len do skončenia ústneho pojednávania, v písomnom konaní do vydania rozhodcovského rozsudku. O námietke podľa tohto ustanovenia rozhoduje Rozhodcovský súd obdobne ako v prípade uplatnenia námietky nedostatku právomoci Rozhodcovského súdu. Článok 13 Príprava sporu (1) V rámci prípravy konania Rozhodcovský súd najmä: a) preskúma, či sú splnené podmienky rozhodcovského konania a urobí opatrenia na odstránenie prípadných nedostatkov, b) vyžiada od účastníkov konania písomné stanovisko a dôkazy k skutkovo a právne rozhodujúcim okolnostiam sporu.
9
(2) Všetky listiny alebo iné dokumenty a dôkazy predložené Rozhodcovskému súdu jedným účastníkom rozhodcovského konania sa musia bez zbytočného odkladu oznámiť ostatným účastníkom rozhodcovského konania. Rovnako sa musí všetkým účastníkom rozhodcovského konania oznámiť obsah znaleckého posudku alebo listiny, o ktoré sa rozhodcovský súd môže opierať pri svojom rozhodovaní. (3) Ak účastníci rozhodcovského konania nemohli včas a správne vykonať potrebný úkon, Rozhodcovský súd im môže umožniť vykonať ho dodatočne. Článok 14 Zabezpečenie dôkazov a predbežné opatrenie (1) Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, môže Rozhodcovský súd na návrh účastníka rozhodcovského konania po začatí rozhodcovského konania zabezpečiť dôkaz, ak je obava, že neskoršie ho nebude možno vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami. Rozhodcovský súd môže od účastníka rozhodcovského konania žiadať, aby poskytol primeranú zábezpeku v súvislosti s takýmto zabezpečením dôkazu. (2) Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, môže Rozhodcovský súd po začatí rozhodcovského konania na návrh účastníka rozhodcovského konania nariadiť predbežné opatrenie, ktoré považuje za nevyhnutné s ohľadom na predmet sporu. Rozhodcovský súd môže od účastníka rozhodcovského konania žiadať, aby poskytol primeranú zábezpeku v súvislosti s predbežným opatrením. Článok 15 Zrýchlené konanie (1) Pokiaľ je možné vo veci rozhodnúť na základe písomných podkladov predložených žalobcom, z ktorých vyplýva skutkový a právny stav tvrdený žalobcom v žalobe, ktorý je po ich preskúmaní nepochybný, Rozhodcovský súd môže rozhodnúť v zrýchlenom konaní v zmysle tohto článku Rokovacieho poriadku, a to aj bez výslovnej žiadosti žalobcu a bez vyjadrenia žalovaného. (2) Rozhodcovský rozsudok vydaný v zrýchlenom konaní v zmysle predchádzajúceho odseku tohto článku Rokovacieho poriadku doručí Rozhodcovský súd spolu so žalobou a dôkazmi žalovanému a vyzve ho na podanie žalobnej odpovede v lehote do 10 dní od doručenia výzvy s tým, že Rozhodcovský súd je oprávnený túto lehotu primerane predĺžiť, najmä vzhľadom na obtiažnosť veci. Spolu s podaním žalobnej odpovede je žalovaný povinný zaplatiť poplatok za žalobnú odpoveď v súlade s Poplatkovým poriadkom na základe výzvy Rozhodcovského súdu, a to v lehote na podanie žalobnej odpovede stanovenej vo výzve na podanie žalobnej odpovede. Ak žalovaný na základe výzvy Rozhodcovského súdu poplatok za žalobnú odpoveď v určenej lehote nezaplatí, Rozhodcovský súd na podanú žalobnú odpoveď síce prihliadne, v rozhodnutí, v ktorom rozhodne o náhrade trov rozhodcovského konania však bude oprávnený povinnému účastníkovi uložiť povinnosť zaplatiť tento poplatok priamo Rozhodcovskému súdu s tým, že takéto rozhodnutie Rozhodcovského súdu bude, po tom ako nadobudne právoplatnosť a vykonateľnosť, riadnym exekučným titulom v zmysle § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. (3) V prípade, ak žalovaný podá žalobnú odpoveď riadne a včas podľa odseku 2 tohto článku tohto Rokovacieho poriadku, Rozhodcovský súd rozhodcovský rozsudok zruší a vykoná rozhodcovské konanie v zmysle ustanovení tohto Rokovacieho poriadku. V opačnom prípade sa rozhodcovský rozsudok vydaný v zrýchlenom konaní v zmysle tohto článku Rokovacieho poriadku považuje za riadny rozhodcovský rozsudok vydaný v zmysle Tretej časti Rokovacieho poriadku. Článok 16 Písomné konanie a ústne pojednávanie 10
(1) Pokiaľ Rozhodcovský súd rozhodcovským uznesením nerozhodne, že nariaďuje ústne pojednávanie, rozhodcovské konanie bude písomné. (2) Rozhodcovský súd môže (nie je však povinný) nariadiť ústne pojednávanie vo vhodnom štádiu rozhodcovského konania na podnet účastníka rozhodcovského konania alebo z vlastnej iniciatívy, a to najmä z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok nie je možné vydať na základe písomných podkladov a pre účely náležitého zistenia skutkového stavu je potrebné vykonať výsluch účastníkov alebo svedkov ohľadom okolností, ktoré nie je možné podľa uváženia Rozhodcovského súdu preukázať predložením písomných dôkazov. (3) Ak Rozhodcovský súd rozhodol o nariadení ústneho pojednávania, vykoná Rozhodcovský súd ústne pojednávanie. Ústne pojednávanie je neverejné. So súhlasom Rozhodcovského súdu a účastníkov konania môžu byť na ústnom pojednávaní prítomné osoby, ktoré nie sú účastníkmi konania. Súhlas účastníkov konania sa nevyžaduje na schválenie prítomnosti svedkov, znalcov a tlmočníkov, resp. iných osôb, účasť ktorých na ústnom pojednávaní je nevyhnutná za účelom vykonania dôkazov, vykonanie ktorých nariadil Rozhodcovský súd. (4) Účastníci konania sa zúčastňujú na ústnom pojednávaní priamo alebo prostredníctvom svojich splnomocnených zástupcov. (5) Rozhodcovský súd upovedomí o čase a mieste konania ústneho pojednávania účastníkov konania tak, aby bolo predvolanie na ústne pojednávanie doručené účastníkovi najneskôr 10 dní pred dňom, na ktorý pripadá termín ústneho pojednávania. (6) Ak sa účastník konania, ktorý bol riadne upovedomený o čase a mieste ústneho pojednávania nedostaví, nebráni jeho neprítomnosť prejednaniu sporu, ak do začatia ústneho pojednávania sporu nepožiada z vážnych dôvodov o jeho odročenie. Ak sa účastník konania, ktorý bol riadne a včas upovedomený o čase a mieste ústneho pojednávania nedostaví na toto ústne pojednávanie a nepožiada Rozhodcovský súd o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov najneskôr 3 pracovné dni pred určeným termínom pojednávania a tieto závažné dôvody v tejto lehote dôkazmi nepreukáže, má Rozhodcovský súd za to, že pojednávanie bolo zmarené zavinením účastníka konania. Ak Rozhodcovský súd tejto žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovie, tak Rozhodcovský súd môže pokračovať v rozhodcovskom konaní aj bez prítomnosti tohto účastníka konania a vydať rozhodcovský rozsudok na základe dôkazov, ktoré mu boli predložené. Rovnako môže postupovať aj v prípade, ak účastník konania nepredložil navrhované dôkazy. (7) Každý z účastníkov konania môže vyhlásiť, že súhlasí s tým, aby sa ústne pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti. (8) Ústne pojednávanie sa môže podľa potreby odročiť na návrh účastníka konania, alebo z podnetu Rozhodcovského súdu. (9) Ústne pojednávanie sa zaznamenáva technickými prostriedkami určenými na nahrávanie. (10) Priebeh ústneho pojednávania riadi rozhodca alebo predseda senátu. (11) O priebehu ústneho pojednávania sa spisuje zápisnica, ktorá obsahuje: a) označenie Rozhodcovského súdu s uvedením mena rozhodcu, resp. mien členov senátu, b) pridelenú spisovú značku, c) označenie predmetu konania, d) označenie miesta a času ústneho pojednávania, e) označenie účastníkov rozhodcovského konania a ich zástupcov, f) mená svedkov, znalcov, tlmočníka a ostatných účastníkov ústneho pojednávania, g) stručný a výstižný opis priebehu pojednávania, prednesy, návrhy, požiadavky, prednesené dôkazy, stanoviská a vyhlásenia jednotlivých strán,
11
h) stanoviská účastníkov ústneho pojednávania a ich zástupcov, i) znenie výrokov rozhodnutí prijatých na ústnom pojednávaní, j) podpis/y rozhodcu/ov, k) podpisy účastníkov ústneho pojednávania a ich zástupcov. (12) Ak sa pojednávanie neodročuje, pred jeho skončením Rozhodcovský súd vyzve účastníkov, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Na záver Rozhodcovský súd vyhlási dokazovanie za skončené, čo uvedie v zápisnici; Rozhodcovský súd o skončení dokazovania osobitné uznesenie nevydáva. Článok 17 Dokazovanie (1) Rozhodcovský súd vykonáva len dôkazy navrhnuté účastníkmi rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd uváži výber a spôsob vykonania dôkazov podľa ich možného prínosu k objasneniu sporu. Účastník konania je povinný zabezpečiť, aby sa ním navrhnutý dôkaz mohol vykonať. Účastníci konania sú povinní uviesť dôkazy ku všetkým skutočnostiam, na ktoré sa odvolávajú. Rozhodcovský súd môže uložiť účastníkom konania, aby uhradil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhuje vykonať. (2) Ak sú svedkovia alebo znalci povinní chrániť utajovanú skutočnosť, zachovávať obchodné a bankové tajomstvo alebo zákonom ustanovenú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti, možno ich vypočúvať o predmete utajovanej skutočnosti, tajomstva alebo mlčanlivosti, len ak boli tejto povinnosti zbavení v súlade s ustanoveniami osobitného predpisu. (3) Ak senát alebo rozhodca nemôže zabezpečiť vykonanie dôkazu sám, požiada o to všeobecný súd. Rozhodcovský súd vyzve účastníka konania, ktorý dôkaz navrhol, aby na dožiadanom súde v lehote 7 dní od doručenia výzvy zložil preddavok na úhradu trov dožiadania. Trovy dožiadania v sume určenej dožiadaným súdom sú súčasťou trov rozhodcovského konania. Ak si dotknutý účastník túto povinnosť v stanovenej lehote nesplní, a Rozhodcovský súd má skutočnosti, ktoré majú byť navrhnutým dôkazom preukázané, za dostatočne zrejmé a preukázané, Rozhodcovský súd môže vydať rozhodcovský rozsudok aj bez vykonania navrhnutého dôkazu. O tomto následku musí byť účastník vo výzve poučený. (4) Účastník konania môže predložiť listinné dôkazy v origináli alebo v kópii. Rozhodcovský súd je oprávnený vyžiadať si originál, úradne osvedčenú fotokópiu alebo preklad listinných dôkazov do iného jazyka, ak je to v záujme rozhodnutia sporu potrebné. (5) Dôkazy sa vykonávajú spôsobom, ktorý určí Rozhodcovský súd. Vykonané dôkazy a výsledky dokazovania hodnotí Rozhodcovský súd nestranne, podľa vlastnej úvahy. Článok 18 Nahliadanie do spisov (1) Účastníci konania alebo ich zástupcovia sú oprávnení nahliadať do spisu konania vedeného pred Rozhodcovským súdom. (2) Účastník konania alebo jeho zástupca je oprávnený nahliadnuť do spisu na základe písomnej žiadosti o nahliadnutie do spisu, v ktorej uvedie špecifikáciu právnej veci (označenie účastníkov sporu a ich zástupcov, pridelenú spisovú značku a predmet sporu, preukáže oprávnenie žiadať o nahliadnutie do spisu – doklad totožnosti fyzickej osoby alebo výpis z obchodného registra právnickej osoby ako účastníka konania a splnomocnenie zástupcu účastníka konania), v ktorej má záujem do spisu nahliadnuť. V prípade záujmu o nahliadnutie do spisov vo viacerých konaniach vedených pred Rozhodcovským súdom, je účastník konania alebo jeho zástupca povinný doručiť písomnú žiadosť o nahliadnutie do spisu v každej právnej veci samostatne.
12
(3) V prípade, že žiadosť o nahliadnutie do spisu nespĺňa predpísané náležitosti, vyzve tajomník Rozhodcovského súdu žiadateľa na doplnenie a odstránenie vád žiadosti. Ak žiadateľ žiadosť v lehote 10 dní od doručenia výzvy nedoplní a vady neodstráni, na žiadosť o nahliadnutie do spisu sa neprihliada. (4) Na základe úplnej žiadosti tajomník Rozhodcovského súdu v primeranej lehote oznámi termíny/termíny možného nahliadnutia do rozhodcovského spisu. Účastník je oprávnený robiť si zo spisu výpisy a odpisy a za úhradu vecných nákladov požiadať o vyhotovenie fotokópií. To neplatí, ak ide o zápisnicu o hlasovaní alebo listiny obsahujúce utajované skutočnosti, alebo chránené údaje podľa osobitných predpisov. Na úhradu vecných nákladov sa vzťahujú príslušné ustanovenia Poplatkového poriadku. (5) Po ukončení rozhodcovského konania vydaním rozhodcovského rozhodnutia, rozhoduje po nadobudnutí právoplatnosti rozhodcovského rozhodnutia v danej veci o nahliadnutí do spisu predseda Rozhodcovského súdu. TRETIA ČASŤ Rozhodcovské rozhodnutie Článok 19 Rozhodcovský rozsudok a rozhodcovské uznesenia (1) Rozhodcovský súd vydá rozhodcovský rozsudok: a) ak rozhoduje o veci samej, b) na základe zmieru3 uzavretého účastníkmi rozhodcovského konania. (2) Pokiaľ z tohto Rokovacieho poriadku nevyplýva niečo iné, Rozhodcovský súd musí rozhodnúť o každom návrhu uvedenom v žalobe alebo uplatnenom dodatočne počas rozhodcovského konania; nesmie však prekročiť medze uplatnených návrhov. Nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné. (3) Rozhodcovský rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení konania, ktoré vydaniu rozsudku predchádzalo. Rozhodcovský súd je oprávnený vydať rozhodcovský rozsudok po ukončení dokazovania aj bez nariadenia osobitného pojednávania na vyhlásenie rozsudku. (4) Rozhodcovský rozsudok vyhlasuje rozhodca, resp. predseda senátu. Uvedie pritom výrok rozhodcovského rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o možnosti domáhať sa jeho zrušenia na všeobecnom súde a o možnosti výkonu rozhodnutia. (5) Pokiaľ Rozhodcovský súd rozhoduje bez nariadenia ústneho pojednávania alebo Rozhodcovský súd nerozhodol o odročení pojednávania za účelom vyhlásenia rozsudku, ale vyhlásil dokazovanie za skončené, rozhodcovský rozsudok sa osobitne nevyhlasuje, iba sa odošle účastníkom rozhodcovského konania do 30 dní odo dňa jeho prijatia. Momentom jeho doručenia účastníkovi rozhodcovského konania sa rozhodcovský rozsudok považuje za vyhlásený. (6) S výnimkou prípadu podľa odseku 1 tohto článku Rokovacieho poriadku, Rozhodcovský súd rozhoduje rozhodcovským uznesením. Rozhodcovským uznesením sa rozhoduje najmä o podmienkach rozhodcovského konania, o zmene alebo doplnení žaloby alebo žalobnej odpovede, o právomoci na rozhodnutie vo veci samej, o nariadení predbežného opatrenia, o zastavení rozhodcovského konania, ako aj o veciach, ktoré sa týkajú vedenia rozhodcovského konania. V prípade, ak Rozhodcovský súd rozhoduje o otázke, ktorá by mala byť rozhodnutá v samostatnom uznesení, je oprávnený o tejto otázke rozhodnúť samostatným výrokom uvedeným v rozhodcovskom rozsudku.
3
§ 39 ZRK
13
(7) Na rozhodcovské uznesenia sa primerane použijú ustanovenia Rokovacieho poriadku týkajúce sa rozhodcovského rozsudku s tým, že rozhodcovské uznesenie o nariadení predbežného opatrenia je možné preskúmať, aj keď sa na tom účastníci konania v rozhodcovskej zmluve nedohodli. Článok 20 Obsah rozhodcovského rozsudku (1) Rozhodcovský rozsudok sa vyhotovuje v písomnej forme, pričom musí byť podpísaný rozhodcom, resp. predsedom senátu. (2) Rozhodcovský rozsudok obsahuje: a) označenie Rozhodcovského súdu, b) mená a priezviská členov senátu alebo jediného rozhodcu, c) označenie účastníkov rozhodcovského konania a ich zástupcov menom a priezviskom alebo obchodným menom alebo názvom, sídlom a iným identifikačným údajom d) označenie predmetu sporu príp. jeho hodnoty e) výrokovú časť, ktorá obsahuje rozhodnutie o žalobných nárokoch, o výške trov rozhodcovského konania a o tom, ktorý účastník konania je ich povinný uhradiť, prípadne v akom pomere budú medzi účastníkmi rozdelené f) odôvodnenie okrem prípadu, keď sa účastníci rozhodcovského konania dohodli, že rozhodcovský rozsudok netreba odôvodniť, alebo ak ide o rozhodcovský rozsudok o dohodnutých podmienkach, g) poučenie o možnosti podať žalobu na súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku, h) poučenie o možnosti preskúmania rozsudku iným rozhodcom, resp. rozhodcami, i) miesto rozhodcovského konania, j) dátum vydania rozhodcovského rozsudku, k) podpis rozhodcu, resp. predsedu senátu. (3) Výrok rozhodcovského rozsudku musí byť určitý a zrozumiteľný. Ak sa vo výroku rozhodcovského rozsudku ukladá povinnosť niečo splniť, Rozhodcovský súd súčasne určí lehotu na toto plnenie. (4) Ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike a účastníci rozhodcovského konania sa nedohodli inak, každý rozhodcovský rozsudok v rozhodcovskom konaní sa bude považovať za vydaný na tomto mieste v Slovenskej republike bez ohľadu na to, kde bol podpísaný, odkiaľ bol odoslaný a kde bol účastníkom rozhodcovského konania doručený. (5) Výroková časť rozhodcovského rozsudku okrem výroku vo veci samej, obsahuje aj údaj o výške trov rozhodcovského konania a o tom, ktorý účastník rozhodcovského konania je povinný ich uhradiť, príp. v akom pomere sa trovy medzi účastníkov rozhodcovského konania rozdeľujú. (6) Účastníci rozhodcovského konania sa môžu v rozhodcovskej zmluve dohodnúť, že rozhodcovský rozsudok môže na základe žiadosti niektorého z nich preskúmať iný rozhodca, resp. rozhodcovia. V takomto prípade má účastník rozhodcovského konania právo podať žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku do 15 dní od jeho doručenia tomuto účastníkovi rozhodcovského konania. Na ustanovenie tohto rozhodcu, resp. rozhodcov primerane platia ustanovenia § 16 až 36 a § 39 ZRK. Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli v rozhodcovskej zmluve na preskúmaní rozhodcovského rozsudku, je jeho preskúmanie iným rozhodcom, resp. rozhodcami vylúčené, ak ZRK neustanovuje inak.
14
(7) Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa predchádzajúceho odseku, má za podmienok ustanovených v § 35 ZRK pre účastníkov rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Článok 21 Hlasovanie členov senátu o rozhodcovskom rozsudku (1) V rozhodcovskom konaní pred senátom je na každé rozhodnutie rozhodcovského senátu potrebný súhlas väčšiny všetkých členov senátu. Ak sa rozhodca, ktorý je členom senátu, nezúčastní na hlasovaní o rozhodcovskom rozsudku, ostatní rozhodcovia môžu rozhodnúť bez neho. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu senátu. (2) Senát prijíma rozhodcovský rozsudok na neverejnom hlasovaní. (3) O hlasovaní o výroku rozhodcovského rozsudku musí byť spísaná zápisnica, ktorú podpisujú všetci členovia senátu. Ak člen senátu odmietne zápisnicu podpísať alebo ju nepodpíše z iného dôvodu, uvedie sa to v zápisnici spolu s dôvodom, pre ktorý zápisnicu nepodpísal. (4) Člen senátu, ktorého pri hlasovaní ostatní členovia senátu prehlasovali, je oprávnený pripojiť k zápisnici o hlasovaní svoje odchylné stanovisko a odôvodniť ho. (5) Rozhodcovské uznesenia o procesných otázkach počas rozhodcovského konania je oprávnený vydávať samostatne aj predsedu senátu. Článok 22 Oprava a výklad rozhodcovského rozsudku (1) Chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodcovského rozsudku opraví Rozhodcovský súd z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť účastníka konania do 90 dní od jeho vydania. Opravený rozhodcovský rozsudok sa doručí všetkým účastníkom rozhodcovského konania. (2) Každý účastník rozhodcovského konania môže rozhodcovský súd požiadať, aby podal výklad k určitej časti rozhodcovského rozsudku do 10 dní od jeho doručenia. Pokiaľ rozhodcovský súd takejto žiadosti vyhovie, zašle žiadajúcemu účastníkovi výklad k predmetnej časti rozhodcovského rozsudku bez zbytočného odkladu po spracovaní takéhoto výkladu, v opačnom prípade iba žiadajúcemu účastníkovi oznámi, že jeho žiadosti nevyhovuje a to spolu so stručným zdôvodnením toho, prečo tejto žiadosti nevyhovel. Článok 23 Rozhodovanie o trovách konania pred rozhodcovským súdom (1) Pravidlá platenia a použitia trov rozhodcovského konania v tomto Rokovacom poriadku neuvedené, vrátane Poplatkového poriadku, tvoria prílohu tohto Rokovacieho poriadku. (2) Trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov rozhodcovského konania a ich zástupcov, poplatky platené rozhodcovskému súdu podľa Poplatkového poriadku, trovy dôkazov, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom účastníka rozhodcovského konania advokát. (3) Na rozhodovanie o platení trov rozhodcovského konania a o náhrade trov rozhodcovského konania sa primerane použijú ustanovenia právneho predpisu o konaní na súde. ŠTVRTÁ ČASŤ Prechodné a záverečné ustanovenia
15
Článok 24 (1) Strany, ktoré sa dohodnú predložiť svoj spor tomuto Rozhodcovskému súdu, sa podriaďujú tomuto Rokovaciemu poriadku, Štatútu Rozhodcovského súdu a iným predpisom upravujúcim činnosť Rozhodcovského súdu platným v čase začatia rozhodcovského konania. (2) Zrušuje sa Rokovací poriadok Rozhodcovského súdu zo dňa 5.11.2012. Rozhodcovské konania začaté pred dňom účinnosti tohto Rokovacieho poriadku budú skončené podľa Rokovacieho poriadku platného a účinného v deň podania žaloby. (3) Tento rokovací poriadok nadobúda platnosť a účinnosť dňom jeho prijatia zriaďovateľom. (4) Rokovací poriadok bude zverejnený: a) v Obchodnom vestníku, b) na webovom sídle Rozhodcovského súdu (www.rozhodcovskysud.org). (5) Prílohou tohto Rokovacieho poriadku je: a) Poplatkový poriadok.
16
