RODINA Zuzana Semancová
Gymnázium v Stropkove Školský rok: 2007/2008
ODBOR/PK: .................................................................................
Školiteľ: Mgr. Ivana Jecušková Dátum zadania témy: .................
KONZULTÁCIE:
Dátum: .................
Podpis školiteľa: ...................
Dátum: .................
Podpis školiteľa: ...................
Dátum: .................
Podpis školiteľa: ...................
ODOVZDANIE:
Dátum: .................
Podpis školiteľa: ...................
OBHAJOBA:
Dátum: .................
Podpis školiteľa: ...................
HODNOTENIE PREZENTÁCIE: .......................................
OBSAH ÚVOD METODIKA PRÁCE 1. ČO JE RODINA ....................................................................................................
3
2. TYPY RODINY ....................................................................................................
6
2.1 Forma usporiadania rodiny ....................................................................................
6
2.2 Vzor autority v rodine ...........................................................................................
7
2.3 Odovzdanie pôvodu ..............................................................................................
7
3. FUNKCIE RODINY ............................................................................................
8
3.1 Biologická funkcia ................................................................................................
8
3.2 Ekonomická funkcia .............................................................................................
8
3.3 Výchovná funkcia .................................................................................................
9
3.4 Emocionálna funkcia ............................................................................................
10
4. MANŽELSTVO ...................................................................................................
11
5. ŽIVOTNÝ CYKLUS RODINY ..........................................................................
13
5.1 Výber manželského partnera ................................................................................ 13 5.2 Vznik rodiny ........................................................................................................
13
5.3 Obdobie trvania manželstva a rodiny ..................................................................
14
5.4 Zánik rodiny ........................................................................................................
14
PRAKTICKÁ ČASŤ....................................................................................... 15 ZÁVER ........................................................................................................ 20 BIBLIOGRAFIA
METODIKA PRÁCE V mojej práci som opísala rodinu ako ju chápe sociológia, rôzni psychológovia, ale v praktickej časti aj naši študenti. Zozbierala som si informácie o mojej téme a postupne ich spájala do kopy. Čerpala som predovšetkým z internetu, keďže v knižnici som nemohla nájsť to, čo som potrebovala. Na internete som našla všetky informácie a údaje k vypracovaniu mojej ročníkovej práce. Prácu tvoria dve hlavné časti. Prvá je teoretická, teda je v nej zahrnutá teória rodiny získaná z internetových stránok uvedených v bibliografii. Je rozdelená na päť kapitol, ktoré sú potom ešte rozdelené na niekoľko podkapitol. V druhej, praktickej časti som vyvodila záver z dotazníka, ktorý sa týkal názorov mládeže na rodinu.
1 Čo je to rodina Najmodernejšie psychologické výskumy potvrdzujú, že práve rodina je prvým a jedinečným miestom, v ktorom dieťa získava lásku a učí sa úcte a rešpektu. Prostredníctvom rodiny v najširšom zmysle prichádzajú k dieťaťu takmer všetky podnety. Centrom rodinného života je matka, ktorej sféra dieťa ovplyvňuje najvýraznejšie, preto sa jej úloha v rodinnom pôsobení tak zdôrazňuje a rešpektuje. V rámci rodiny si deti po prvý krát uvedomujú svoju vlastnú a neporušiteľnú ľudskú dôstojnosť, dáva im genetickú výbavu, určuje ich sociálny status a rolu, je rozhodujúca, pokiaľ ide o sociálnu prestíž dieťaťa a sociálne sebavedomie. Prostredníctvom rodiny si dieťa uvedomuje svoje miesto a rolu v spoločnosti. Rodina je mikrosvet, v ktorom si osvojuje a testuje základné návyky, schopnosti a stratégie, ktoré sú potom rozhodujúce pre jeho orientáciu v spoločnosti. V rodine dieťa poznáva a tvorí si základné sociálne a morálne cítenie. Rodina, sociálne vzťahy v nej a spôsob výchovy v ňom budú i v dospelosti zázemím, z ktorého bude vychádzať, keď si založí rodinu vlastnú. Rodina je školou, v ktorej sa každý člen učí, čo je to byť človekom. Je základom každej civilizácie, spoločnosti. Rodina spoločnosť udržuje, nakoľko umožňuje život ďalším novým generáciám, novým kultúram. V priebehu spoločenského vývoja dochádza k rozpoltenosti rodiny. Zaniká jej tradičná výchovná funkcia. Dostáva však nové úlohy a otvára sa novým spôsobom výchovy. O novej výchovnej funkcii rodiny píše W. D. Walll, popredný predstaviteľ sociálnej pedagogiky v Anglicku, takto: "Reformátori 19. a začiatku 20. storočia sa nazdávali, že dokážu premeniť svet podľa svojich úprimných snáh len pomocou školy. Ich optimizmus bol úplne nepodložený, a dnes sme opatrnejší. Vieme že výchova dieťaťa má svoje ťažisko v prvých rokoch jeho života, oveľa skôr ako dieťa prestúpi prah školy. Všetko, čo sa dieťa učí v škole, i mimo školy, formuje správnym alebo nesprávnym jeho postoje a osobnosť. Práve preto, ale aj preto, že v každom dieťati je nezvládnutá individualita, vieme že úloha školy ako spoločenského nástroja je skôr obmedzená. Rozvoj telesných síl a pohybovej koordinácie dieťaťa, vývin jeho rozumových schopností ustavične rozširuje okruh jeho stykov s predmetmi, a súčasne prostredie, ktoré predstavujú najskôr rodičia, najbližšia rodina a neskôr svet mimo rodiny, ukazuje čoraz viac cieľov, ktoré môže dosiahnuť." Úloha rodiny ako prostredia výchovy nie je obmedzená len na prvé roky života dieťaťa, ale trvá až po dosiahnutie samostatnosti, ukončenie vzdelávania a navyknutie si na povolanie, k čomu dochádza okolo 20. roku života. Dieťa v mladšom školskom veku nadväzuje širšie spoločenské styky najmä prostredníctvom rodiny. Mimoriadnu podporu rodiny si vyžaduje
obdobie dospievania, počas ktorého sa zintenzívňuje duševný život a formuje sa vzťah k problémom vlastného života v živote spoločnosti. V období dospievania rodina môže mládeži poskytnúť najúčinnejšiu pomoc, môže byť jej oporou pri riešení vlastných psychických konfliktov. Napokon osobitnou úlohou rodiny je uvádzať a zasvecovať mládež do zložitých javov súčastného spoločenského života, do sveta konfliktov a rôznorodých interpretácií základných javov života a spoločenského vývoja. "Rodina je prirodzenou a základnou jednotkou spoločnosti a má právo na ochranu spoločnosti a štátu", hovorí článok 23 medzinárodného paktu o občianskych a politických právach človeka. Medzinárodný pakt týmto potvrdil a zvýraznil skutočnosť, že práve rodina sprostredkúva kontinuitu života ľudstva. Rodina má tiež výsadu formovania slobodných a zodpovedných občanov, čím upevňuje demokraciu. Zodpovedá za základné úlohy v starostlivosti o všetkých a najmä o tých najslabších a najbezbrannejších. Tvorí rámec pre citovú, ekonomickú, morálnu a etickú pomoc pre rozvoj svojich členov. Ako sociálnu skupinu ju pozná a poznala každá spoločnosť aj keď v rôznych podobách. Rodina je prostredie, s ktorým sme najviac spätí, výrazne nás ovplyvňuje a my ovplyvňujeme ju. Vytvára vlastné kultúrne prostredie, ktoré formuje osobnosť detí, ale je aj obrazom doby a jej politických, sociálnych, ekonomických, kultúrnych, ekologických a ďalších podmienok a zásad. Základ moderného teoretického chápania rodiny položil E. Durkheim, ktorý rodinu pokladal za spoločenskú inštitúciu. Od neho pochádza dnes veľmi rozšírený pojem "manželská rodina". Rodina je najdôležitejšou sociálnou primárnou skupinou spojenou manželstvom a vzťahom rodičia a deti. Rodina je stabilná kooperácia, ktorá vznikla ako výsledok interakcie medzi ľuďmi. Vznikla ako výraz blízkosti dvoch ľudí na základe manželstva rôzneho pohlavia, zväzku, krvi a adopcie. Je produktom historického vývoja spoločnosti, ktorý prešiel niekoľkými formami vývoja, počnúc od formy pokrvného príbuzenstva, cez párové, polygamné formy, až po monogamný typ (matriarchát, patriarchát). V európskych spoločnostiach už od konca stredoveku prevláda typ manželskej (malej) alebo nukleárnej rodiny, t.j. rodinná jednotka, ktorú tvoria len rodičia a slobodné deti. Rodina v širšom ponímaní je premenlivý súbor zložený zo spriaznených osôb (rodina, čiže príbuzenstvo), ktorá združuje pomerne veľkú sociálnu skupinu pozostávajúcu z niekoľkých generácií. V užšom ponímaní je rodina malá skupina vytvorená z rodičov a detí, ktoré s nimi žijú pod jednou strechou (rodina, čiže domov). Pojem rodina sa častejšie používa v druhom význame.
Z hľadiska pôsobenia na svojich členov chápeme rodinu ako
spoločenskú jednotku s prevahou osobných, neformálnych väzieb. Presnejšie ju možno vymedziť pomocou hlavných znakov: - rodina je prvá skupina, ktorej členom sa človek stáva hneď po svojom narodení
- rodine záleží na tom, aby správne plnila v oblasti socializácie svojich členov - rodina odovzdáva kultúrne dedičstvo nasledujúcim pokoleniam - rodina realizuje spoločenskú kontrolu nad svojimi príslušníkmi - rodina zaisťuje rovnováhu medzi emocionálnymi potrebami svojich členov Pohľad na rodinu: 1. Funkcionalistický - manželstvo a rodinný život sú sociálnymi inštitúciami, ktoré zabezpečujú plnenie hlavných funkcií rodiny: a) Regulujú sexuálne správanie ľudí. Skoro každá spoločnosť má incestné tabu zákaz sexuálnych vzťahov medzi pokrvnými príbuznými. Zakazuje, alebo aspoň odmieta mimomanželské, alebo predmanželské sexuálne vzťahy. b) Zabezpečuje reprodukciu spoločnosti. V rodine sa rodia nový členovia spoločnosti, hoci sa rodia aj mi manželského zväzku prináša to deťom i spoločnosti určité problémy. Takmer všetky spoločnosti motivujú svojich členov, aby si zakladali rodiny. c) Prebieha v nej socializácia jej členov. Je prvotným a základným činiteľom, ktorý sprostredkúva prenos kultúry spoločnosti z generácie na generáciu, úspech detí v živote v rozhodujúcej miere závisí od kvality ich socializácie v rodine. d) Poskytuje svojim členom starostlivosť. Ďalej ochranu a citovú oporu najmä pri riešení ich životných problémov, v chorobe či starobe. e) Sprostredkúva sociálne zaradenie svojich členov do spoločnosti. Šlen rodiny už svojím narodením získava mnoho sociálnych pozícií a postupne si v rodine osvojuje rôzne sociálne role. Na základe príslušnosti k rodine získava ďalšie statusy, napr. sprostredkované (majetok rodiny). 2.
Konfliktualistický - zdôrazňuje to, že rodina a inštitúcie manželstva znevýhodňujú niektorých členov rodiny voči iným. Marx a Engels chápali buržoáznu rodinu ako obraz triednej spoločnosti, v ktorej boli utláčatelia = muži a utláčaní = ženy. Podobne to vidia aj feministky. Podľa iného názoru bola rodina považovaná za nástroj udržania mužského práva na ženu ako sexuálne vlastníctvo.
2 Typy rodiny Existujúce podoby rodiny sociológia rozdeľuje na základe troch hlavných kritérií: – forma usporiadania rodiny, – vzor autority v rodine, – odvodzovanie pôvodu. 2.1 Forma usporiadania rodiny Je to rozdelenie podľa toho aké príbuzenské zväzky prevládajú, či je základom usporiadania rodiny manželský partner alebo príbuzenské vzťahy. Toto kritérium hovorí, že základ rodiny tvorí vzťah muža a ženy, ktorý vytvárajú diádu. Po narodení ich spoločného prvého dieťaťa sa rodina mení na nukleárnu. Rodinné vzťahy sú založené na manželských vzťahoch a ich potomkoch, pričom pokrvný príbuzný manželov sú druhoradý, jej členovia opúšťajú svoju pôvodnú rodinu, z ktorej pochádzajú a vytvárajú si vlastnú - prokreačnú rodinu. Pôvod detí sa sleduje po otcovej aj po matkinej rodine a deti sú súčasťou otcovej i matkinej rodiny. Je prirodzené, že dieťa sa raz osamostatní tým, že sa vydá, alebo ožení, tak predchádzajúca rodina je biologická. Každý človek má matku a otca, teda ich majú aj rodičia dieťaťa, ktoré ich vníma ako starú mamu a starého otca, alebo jednoducho babku a dedka. Oni sú súčasťou rozšírenej rodiny. Základ jej rodinných vzťahov tvoria pokrvní príbuzní a manželský partneri sú v tomto prípade až druhoradý. Pôvod detí sa sleduje len po otcovej alebo materskej línii, deti sa stávajú príslušníkmi buď otcovej, alebo matkinej rozšírenej rodiny. No nie vždy má dieťa to šťastie, že patrí do úplnej rodiny, že má mamu a otca, dokonca aj starých rodičov. Mnohé deti žijú v neúplných rodinách, teda majú len jedného rodiča. Toto môže spôsobiť rozchod, alebo rozvod rodičov. V prípade rozvodu je dieťa súdom zverené do rúk zvyčajne matky a s otcom sa stretáva len v určité dni, samozrejme to môže byť aj naopak. Ak si rozvedení rodičia nájdu nových partnerov ich potomok sa dostáva do rekonštruovanej rodiny, ak má aj ten nový partner vlastné dieťa. Horším dôvodom prečo dieťa žije v neúplnej rodine je úmrtie jedného z rodičov, čo určite nezvláda ľahko. Pri strate oboch rodičov sa dieťa dostáva do detského domova, kde získava inštitucionálnu rodinu, je to vlastne profesionálna rodina. Z detského domova dieťa putuje do pestúnskej starostlivosti, čím mu jeho adoptívny, nevlastný rodičia vytvárajú zmiešanú rodinu.
2.2 Vzor autority v rodine Podľa hierarchie moci a prestíže v rodine sa zvyčajne rozlišujú dve základné historické formy rodiny - matriarchát a patriarchát. K nim je však potrebné priradiť ešte aj tretiu formu, ktorou je fatriarchát. Kým prvé dve sú postavené na pohlavnom rozdiele, protiklade muža a ženy a ich rozdielnych úloh, tretia forma je obdobou patriarchátu, keď autorita v rodine je prisúdená mužskému potomkovi rodiny, napríklad bratovi. Tento typ je však už veľmi zastaraný a bol používaný kmeňmi Hititov a Huritov, ktorí žili v 3. a 2. tisícročí na území Malej Ázie. Isté náznaky fatriarchátu nájdeme aj v hebrejskom prostredí. No ja sa vrátim k tým dvom základným rozdeleniam, ktoré sú známe asi každému. Začnem matriarchátom, ktorého hlavnou črtou nie je ani tak politická a ekonomická moc matky v spoločnosti, ale to že moc v rodine je v rukách ženy. Typickým príkladom pre matriarchát je, že po svadbe nezačne bývať žena s mužom, ale muž sa prisťahuje k žene, pretože ona nechce zmeniť svoj domov. No rozšírenejšou formou rodinného usporiadania, resp. vzoru autority v rodine je práve patriarchát. Kedy je moc v rodine výlučne alebo prevažne v rukách muža. Ďalším typom rodiny, podľa vzoru autority v nej je egalitárna rodina. Moc v rodine je rovnomerne rozdelená medzi muža a ženu, teda ide vlastne o dnešný typ nukleárnej rodiny. 2.3 Odovzdanie pôvodu Podľa odovzdania pôvodu potomstva rozlišujeme tri základné delenia. Ak sa potomstvo riadi podľa, dá sa povedať, línie matky. Ide o matrilineárny pôvod, podľa ktorého dedičstvo, sociálne a spoločenské výhody sa prenášajú na ďalšie generácie po línii matky. Teda vychádza sa výlučne z rodiny matky. O patrilinearitu ide vtedy, ak má otec vládu nad svojimi deťmi a manželkou, teda v rodine prevyšuje ostatných jej členov, má väčšiu autoritu. Pri určovaní pôvodu sa vychádza iba z rodiny otca. No a posledným delením je bilaterálny pôvod. Vychádza z matkinej aj otcovej rodiny, tento typ je v dnešnej spoločnosti najrozšírenejším a najpoužívanejším.
3 Funkcie rodiny Ak si vezmeme pohľad na rodinu a funkcie, ktoré by mala plniť, nájdeme v odbornej literatúre popísanú najmä funkciu biologickú, ekonomickú, výchovnú a emocionálnu. 3.1 Biologická funkcia Spočíva v zaisťovaní biologického trvania spoločnosti a v odovzdávaní biologických vlastností. A tiež v erotických vzťahoch medzi manželmi, čiže v pohlavnej láske, ktorá je silným stabilizujúcim činiteľom manželstva i rodiny. Sexualita ostáva prítomná aj v manželstve bez detí. Aj keď je to len časť pravdy, pretože mnohokrát, najmä v čase, kým nie je isté, či manželstvo ostane bez detí je aj sexuálny styk regulovaný kvôli zvýšeniu možnosti počatia a chýba mu spontánnosť. Z pohľadu manželov bez detí je táto funkcia naplnené len polovične. K poruchám tejto funkcie možno preto zaradiť bezdetnosť, neplánované rodičovstvo, ale aj mnohodetnosť, pri ktorej nie sú rodičia schopní dostatočne sa postarať o zabezpečenie svojich detí. Patria sem aj predčasné tehotenstvá ešte nedospelých matiek a rodičovstvo u sociálne nezrelých alebo psychicky narušených rodičov. 3.2 Ekonomická funkcia Predstavuje zabezpečovanie základných životných potrieb rodiny, aj na kultúru, šport, oddych, vzdelanie a pod. v rodine s deťmi to znamená v čase materskej dovolenky väčšiu záťaž na manžela, a neskôr žonglovanie s peniazmi pri hospodárení vzhľadom k základným nárokom detí ( zdravotná starostlivosť, oblečenie, škola, tábory, koníčky...). u manželov bez detí tento smer investícií odpadá, ostávajú zárobky oboch manželov len pre nich samotných. Tým, že sa delia na dve časti, a nie na tri, štyri alebo päť, dostáva sa na každého z manželov viac ako by mal, keby mali deti. Samozrejme, treba počítať s tým, že v čase, keď manželia podstupujú rôznu liečbu s cieľom odstrániť neplodnosť, ich peniaze sú investované do tejto oblasti, ale manželia nevedia, či ich návratnosť bude úspešná. Napriek tomu sa zdá, že ekonomická funkcia by mala mať v rodine manželov bez detí väčší priestor a viac možností obohatiť materiálne jej členov. Poruchy tejto funkcie sa prejavujú v hmotnom nedostatku a neschopnosti rodiny zabezpečiť základné životné potreby jej členov, čo je v súčasnosti dôsledkom vysokej nezamestnanosti, zvyšovania životných nákladov a iných negatívnych dôsledkov.
3.3 Výchovná funkcia Znamená vychovávať pokračovateľov rodu, teda deti. Možno ju označiť za najdôležitejšiu funkciu. Rodičia sú pre deti prvé výchovné vzory, ktoré majú u nich s pravidla veľkú autoritu, čo umožňuje efektívnosť rodinnej výchovy. Morálnou povinnosťou každého rodiča je byť vhodným a veľkým vzorom pre svoje dieťa tak, aby si dieťa od neho mohlo už od malička osvojovať zásady hygieny, poriadkumilovnosti, pravdovravnosti, úcty a správnemu vzťahu k iným ľuďom i pracovitosti. Dieťa, ktorému rodičia vytvorili vhodné výchovné prostredie, ktoré od malička dostávalo dostatok kladných podnetov, pokiaľ je telesne i duševne zdravé, bude si správne počínať v škole, medzi vrstovníkmi aj inde. Žiaľ, v mnohých rodinách robia rodičia vo výchove chyby, ktoré sa potom prejavujú v povahových defektoch ich nesprávne vychovaných detí. Preto by sa žiadalo, aby najmä mladí rodičia študovali odbornú alebo aspoň osvetovú literatúru o správnej výchove, sledovali televízne a rozhlasové relácie s týmto zameraním a zamýšľali sa, ako najlepšie vychovať svoje dieťa a ako ho urobiť osožným členom našej spoločnosti, pretože byť vzorom a vhodným príkladom pre svoje deti si vyžaduje značné úsilie, zmysel pre seba kritiku, otvorenosť, prísnosť k sebe, osobnú disciplínu, sebakontrolu rodiča tak, aby splnil všetky spoločenské požiadavky a bol vzorom nie len doma, ale aby si takú povesť získal aj na svojom pracovisku. Je totiž bežné, že od iných požadujeme viac ako od seba samých. Ak sa nechceme stať pokrytcami, nemôžeme vo výchove chcieť od seba málo a od detí mnoho. Deti by to čoskoro zbadali a preto by sme nemali úspech. Úloha rodiny ako prostredia výchovy nie je obmedzená len na prvé roky života dieťaťa, ale trvá až po dosiahnutie samostatnosti, ukončenia vzdelávania a navyknutie si na povolanie, k čomu dochádza okolo 20. roku života. Mimoriadnu podporu rodiny si vyžaduje obdobie dospievania, počas ktorého sa zintenzívňuje duševný život a formuje sa vzťah k problémom vlastného života v živote spoločnosti. Napokon osobitnou úlohou rodiny je uvádzať a zasvecovať mládež do zložitých javov súčastného spoločenského života, do sveta konfliktov a rôznorodých základných javov života a spoločenského vývoja. Táto funkcia nie je splnená, keď sa rodičia nemôžu, nechcú, či nedokážu správne postarať o dieťa. Len málokto si pod touto funkciou predstavuje vychovávať jeden druhého. A tak manželia bez detí vychovávajú deti príbuzných a známych, či jeden druhého alebo dokonca seba samého. Naplnenie tejto funkcie hrá minimálnu úlohu v manželstve bez detí.
3.4 Emocionálna funkcia Táto funkcia znamená, že rodina je miesto, kde sa môže vyjadrovať a vyjadruje sa celá škála pocitov, ale kde sa aj prežíva široká pestrosť emocionálneho života. Jedným zo základných predpokladov zdravého duševného života dieťaťa je, aby vyrastalo v prostredí citovo zrelom a stálom. Zvlášť vrúcne životné spoločenstvo rodičov sa prejavuje pri spoločnom stole. Spoločný domov a spoločný stôl sú podmienkou spoločného vedenia domácnosti. Pri rodinnom stole sa prideľuje každému podľa jeho potrieb. Malé dieťa, ktoré ešte nič neprináša a nezarába, dostáva tu všetko, čo potrebuje pre svoj zdravý rast. Týmto spôsobom sa v duši dieťaťa prebúdza vedomie, čo znamená byť milovaný Bohom. Kto nikdy nezažil nezištnú lásku matky a otca, ten ťažko v tvrdosti života uverí vo večnú lásku božiu. Na prvý pohľad sa to zdá celkom samozrejmé a ľahko dosiahnuteľné. Ale predsa len sa treba nad tým zamyslieť a niekedy napnúť mnoho síl, aby sme tieto podmienky splnili. Tá prvá požaduje, aby rodičia mali svoje deti radi. Tá druhá požaduje, aby sa mali radi navzájom. Aby dokázali vytvoriť spoločenstvo, ktoré bude trvať po celý ich život a v ktorom bude všetkým dobre. Aby dokázali vytvoriť skutočnú rodinu. Je tu prítomná emocionalita medzi manželským párom, medzi manželmi a deťmi i medzi súrodencami navzájom. Je to ako pri hre na klavíri, rýchli sled zmien tóniny, hrá sa "allegro". Vo vzťahu manželského páru je to skladba hraná "andante", pomaly. Alebo ešte jedno prirovnanie - v rodine s deťmi akoby sme hrali štvorručne a v párovom vzťahu dvojručne. Keď som zabŕdla do hudobnej terminológie dá sa povedať, ktorá skladba je krajšia? Alebo kvalitnejšia? Každému sa páči niečo iné a mení sa to aj v priebehu času. Emocionálna kvalita vzťahu párového i rodinného sa nedá merať vonkajšími kritériami dôležité je hodnotenie jej priamym účastníkom.
4 Manželstvo
Manželstvo a rodinný život patria medzi základné inštitúcie spoločenského života ľudí. Manželstvo je zväzkom muža a ženy, ktorý je založený na dobrovoľnosti, láske, vernosti, pomoci a rovnoprávnosti. Je sociálne uznávaným a väčšinou i formálne uzatvoreným zväzok dvoch alebo viacerých osôb, ktorý utvára predpoklady vzniku nukleárnej alebo zväčšenej rozšírenej rodiny a z ktorého pre manželov vyplývajú mnohé práva i povinnosti, je usmerňované mnohými normami, vzormi, predpismi... Jeho cieľom je ľúbiť sa, spolunažívať, mať potomstvo, vedomie spolupatričnosti. Zánik spôsobuje smrť, alebo rozvod. Takto by sa dalo manželstvo stručne charakterizovať, no nehovorí to o všetkom čo spojenie dvoch ľudí zahŕňa a prináša. Rodinné prostredie vytvára predovšetkým partnerský vzťah rodičov manželov, ich súdržnosť, pocit zodpovednosti, schopnosť dobre spolunažívať, kvalita partnerských
vzťahov,
spokojnosť,
tolerancia,
vzájomné
porozumenie,
trpezlivosť,
pracovitosť, spoločné záujmy, spolupráca a spoločné ciele, pozitívne dopĺňanie sa charakterov, vernosť a stálosť, rovnoprávnosť, vzájomné ocenenie, zdravie a reálny pohľad na život. Takmer každý človek túži po šťastnom manželstve, po zdravých deťoch s milovaným partnerom a harmonickom rodinom kruhu. Nie každý si však uvedomuje, že to závisí najmä od neho samého. Každý manželský partner, manžel i manželka sa vyvíjal a vyrastal v inom spoločenskom prostredí, každý je biologicky iný, neopakovateľný. V manželstve sa majú partneri jeden druhému prispôsobiť, tak aby to vnútorne obidvoch uspokojovalo, aby sa obidvaja cítili spokojní a šťastný. Aká je osobnosť každého z nich, to závisí od predchádzajúcej výchovy a prostredia, v ktorom vyrastali a pohybovali sa. Takmer každý manžel u svojej manželky vysoko hodnotí, keď je schopná spolu s ním vytvoriť s ich spoločnej domácnosti milý, príťažlivý rodinný kozub, domov, do ktorého sa každý príslušník rodiny rád vracia. Manželka zase od svojho muža potrebuje a vyžaduje hlavne úprimnú lásku, vernosť, oddanosť, dodržanie slova a rešpektovanie svojich želaní. Každá manželka si cení ak sa jej manžel pred cudzím vždy zastane. Rodina ako celok tvorí aj manželský podsystém, ktorý má ústrednú úlohu vo všetkých vývinových fázach životného cyklu rodiny, pretože celkový úspech dobrého fungovania domácnosti závisi od spokojnosti manželskej dvojice. Manželia spoločne zvládajú rozhodnutia, záťažové situácie, plánovanie rodiny, potrebu slobody, intimity. Po príchode detí sa z manželov stáva plnohodnotná rodina pripravená skvele fungovať. Je to určitý model vzájomného pôsobenia medzi nimi a deťmi, tým
ovplyvňujú svoje deti. Tento podsystém by však nemal byť dostupný deťom v úplne všetkých oblastiach. Manželstvo rozlišujeme: 1. Podľa formy manželských vzťahov rozlišujeme monogamiu, polgamiu a skupinové manželstvo. Monogamia je manželstvom jedného muža a jednej ženy, teda je to typický typ ktorý prevláda vo väčšine krajinách dnešného sveta. Polygamia je manželstvo jednej osoby s viacerými osobami. Delí sa na polygýniu = mnohoženstvo, kedy je jeden muž ženatý s viacerými ženami. A polyandriu = mnohomužstvo. V tomto prípade má práve žena niekoľko manželov. Skupinové manželstvo je manželstvom niekoľkých mužov s niekoľkými ženami. 2. Podľa okruhu výberu vhodného partnera rozlišujeme manželstvá exogamické a endogamické. Exogamické manželstvá sú vzťahy s partnermi z iných sociálnych skupín. Endogamické manželstvá sú vzťahy s partnermi pochádzajúcimi z tej istej sociálnej skupiny, či kategórie (kmeňa, kasty alebo komunity). V obidvoch prípadoch sa spoločnosť snaží zabrániť vzniku incestných manželstiev a zároveň vybrať vhodných partnerov, pokiaľ ide o majetok, status, rasu, vzdelanie a pod.
5 Životný cyklus rodiny Na životný cyklus rodiny vplývajú normatívne vplyvy, neočakávané životné udalosti a spoločenské vplyvy ako je napríklad nezamestnanosť. Nedá sa presne vyčleniť, ktoré sú tie dobré, kladné, ktoré rodine len prospievajú a na tie negatívne, ktoré ju práve naopak ničia a kvôli nim sa rozpadá. Životný cyklus spočíva: – vo výbere manželského partnera, – vo vzniku rodiny, – v období trvania manželstva a rodiny, – v zániku rodiny. 5.1 Výber manželského partnera Je to dohoda medzi budúcimi manželmi. Niekedy svojim potomkom vyberali partnerov rodičia alebo iní príbuzní, ich výber bol sprevádzaný rôznymi rituálmi, ako napríklad pytačky, zásnuby, rôzne formy predmanželského spoločenského života partnerov. No dnes je to už dávno za nami. Svet pokročil aj po tejto stránke a každý získal právo slobodne sa rozhodovať s kým chce stráviť svoj život. Do manželstva obaja ľudia vstupujú na základe vzájomnej lásky a ich slobodnej vôle, aspoň tak to je v tradičných spoločnostiach. 5.2 Vznik rodiny Životný cyklus rodiny spočíva aj vo vzniku rodiny, teda v uzavretí manželstva, ktoré je spojené s náboženským, spoločenským alebo štátnym obradom. Je zároveň aktom uznania spoločenskej zrelosti, dospelosti. Rodina vznikne vtedy keď sa narodí dieťa a z manželky sa automaticky stane matka a z manžela otec, teda sa stanú rodičmi. Rodičovstvo je proces rastu srdca, ako nepotlačiteľného podnetu dávať lásku a vďaka tomuto dávaniu zažívať neuveriteľné šťastie z vlastných detí. Láska, ktorú dávajú rodičia svojím deťom je vždy rovnaká, či sú deti malé alebo už dospelé. Je naozaj úžasné, že rodičovská motivácia srdca je dať 100% svojho srdca všetkým svojim deťom aj keď je ich viac. Práve preto môže dať jeden pár život a lásku veľa deťom. Rodičia majú veľkú zodpovednosť voči svojim deťom a potomkom. Mnohokrát si nevedia odpovedať na otázku, čo by mohlo byť najlepším darčekom pre ich ratolesť. Nevedia sa rozhodnúť či je to dom, dobré meno alebo skvelé sociálne
postavenie a neuvedomujú si, že to čo dieťa najviac potrebuje a čo si najviac cení je pravá láska mamy a otca. Dokonca aj novorodenec, tvor ktorý ešte ani poriadne nedokáže vnímať okolitý svet vždy vie rozoznať svoju mamu od inej, cudzej ženy. Malé bábätko neočakáva od svojej matky iba mlieko, ale predovšetkým rodičovskú lásku, ktorú naplno pociťuje. Teda dieťa v každom veku hľadá takýto veľký cit lásky. Láska medzi rodičom a dieťaťom sa stáva kľúčovým momentom pre všetky ostatné životné skúsenosti. Súrodenecká láska môže vzniknúť len vtedy, ak vidíme príklad v rodičoch. Väzby a vzťahy v rodine, sú veľmi hlboké a dôležité. Môžeme si uvedomiť kontrast medzi dokonalými rodičmi, ktorý očakávajú každé dieťa a medzi realitou, ktorá spôsobuje hlbokú bolesť. 5.3 Obdobie trvania manželstva a rodiny Toto obdobie sa delí na tri základné fázy: 1. Obdobie pred narodením detí - obdobie vzájomného sa prispôsobovania manželov. Manželského osvojovania a budovania spoločnej domácnosti. 2. Obdobie výchovy detí - rodina si plní základné funkcie a zároveň prechádza rozhodujúcimi zmenami, problémami a krízami. Túto etapu životného cyklu rodiny mnohé manželské pára nezvládnu a rodina sa rozpadne, zanikne. 3. Obdobie po odchode detí - pokojnejšie obdobie, problémy pomaly začína robiť staroba. 5.4 Zánik rodiny Zánik manželstva môže byť spôsobený rozvodom, rozchodom alebo smrťou jedného z manželov, následkom čoho rodina často zaniká. Rozvody, alebo rozchody vytvárajú neúplné rodiny s jedným rodičom, či rodiny s jedným nevlastným rodičom. Tento zánik, alebo rozbitie lásky medzi rodičmi dieťaťa znamená rozbitie vlastného zdroja lásky dieťaťa. Preto jeho myseľ nikdy nemôže prijať rozvod svojich rodičov, aj keď majú svoje dôvody. Na rozdiel od minulosti súčasné moderné spoločnosti už manželstvo zväčša nepokladajú za celoživotnú záležitosť, ale skôr za niečo, čo možno skončiť a znovu začať. Rastúca rozvodovosť a uzatváranie ďalších manželstiev má množstvo sociálnych následkov, čo ovplyvňuje život všetkých členov rodiny a najmä detí.
PRAKTICKÁ ČASŤ Prostredníctvom dotazníka som chcela zistiť názor dnešnej mládeže na rodinu, čo si o nej vlastne myslia a očakávajú od nej. Dotazník vyplnilo 43 študentov a študentiek našej školy vo veku 15 až 16 rokov, pričom 17 ľudí bolo vo veku 15 rokov a zvyšných 26 malo 16 rokov. Môj dotazník sa skladal zo štyroch otvorených otázok, ktoré mi veľmi neuľahčili vyhodnocovanie, no na základe nich som zistila naozajstný postoj mojich spolužiakov k rodine a jej členom a ich názory ma v mnohých prípadoch skutočne prekvapili. 1. Čo pre teba znamená rodina? Odpovede na túto otázku som si musela rozdeliť do troch skupín. Do prvej som zaradila ľudí, z ktorých odpovedí bolo zjavné že svoju rodinu naozaj milujú a znamená pre nich veľa. Podľa mňa sú to skutočne veľmi pekné názory, no posúďte sami: "Rodina pre mňa znamená všetko. Sú to ľudia, ktorých najviac ľúbim aj s ich chybami a ktorým najviac dôverujem. Rodina tvorí domov kde sa môžem vždy vrátiť s láskou, medzi ľudí ktorí ma ľúbia." "Veľmi veľa, bez nej by som mala svoj život veľmi smutný a bola by som osamelá, nemala by som sa o koho oprieť a moje správanie by bolo určite strašné keby nado mnou nikto nedržal ochrannú ruku." "Sú to ľudia, ktorí ma majú radi, ktorí mi pomáhajú riešiť moje problémy. Je to tiež miesto kde sa môžem stále vrátiť. Tiež si myslím, že je to o trošku v niečom lepšie ako priateľstvo, pretože rodina ťa podrží vždy." "Miesto kde viem, že ma niekto čaká a tiež viem, že ľudia z mojej rodiny budú stáť pri mne aj v tých najťažších chvíľach." "Rodina pre mňa znamená, že v ťažkých chvíľach viem, že sa môžem na nich obrátiť a že ma nikdy neopustia. Dôverujem im naplno. A aj keď ich niekedy sklamem , tak viem že oni ma aj tak stále majú radi takú aká som." Druhá skupina patrila tým, ktorý svoju rodinu považujú za samozrejmosť, za niečo čo si síce treba vážiť, no nie prehnane, lebo je to "len" rodina, aspoň tak som to pochopila ja. Tu je zopár vyjadrení na položenú otázku: "Miesto, ktoré tu bude vždy a preto sa ním nejako veľmi nezaoberám. Dôležitejší sú kamaráti.."
"Otec, mama, deti a domov." "Rodina pre mňa znamená, že sú to ľudia, ktorí sú nie len pokrvnými blízkymi ale aj ľudia, ktorí mi pomáhajú a majú ma radi, teda priatelia, ktorých si pravdu povediac vážim viac než samotnú rodinu." Odpovedí tohto typu bolo naozaj dosť. Ak vám je to ľúto rovnako ako mne tak vás ešte viac zarmúti posledná skupina, v ktorej na otázku čo pre nich znamená rodina nevedeli skutočne mnohí ani len odpovedať. A ak áno to čo napísali bolo veľmi smutné, ako napríklad aj tento výrok: "Rodina je pre mňa nič. Ľudia u ktorých bývam." Takéhoto charakteru bolo tiež veľa odpovedí. Vôbec ma to neteší a určite ani vás, pretože každý sa snažil identifikovať prevažne svoju rodinu a ak človek už v 16 rokoch povie že rodina pre neho neznamená nič tak mi je ho veľmi ľúto a môžem len dúfať, že rodina ktorú si neskôr založí mu bude vyhovovať omnoho viac. 2. Akú úlohu plní v rodine matka? Na túto otázku boli odpovede buď rovnaké, alebo rôzne. Dá sa povedať, že polovica ľudí chápe ženu ktorá ich porodila, ktorá sa o nich starala a stará ako slúžku. Niekoho komu zabudli hovoriť ďakujem, prosím a hlavne ľúbim ťa. Na otázku, pri ktorej sa iní zapozerali do prázdna a uvažovali či sa vôbec slovami dá vyjadriť čo pre nich mama znamená oni surovo odpovedali takto: "Stará sa o svoje deti a o domácnosť. Podľa mňa by nemala ani pracovať, ale byť doma a variť, prať a tak ďalej." Táto odpoveď aj mňa hoci nie som matkou dosť urazila a zaskočilo ma keď som zistila, že to napísalo dievča. Veď už nežijeme v stredoveku. "Varí, perie, stará sa o domácnosť." "Stará sa o deti, zarába. Varí, perie, žehlí, upratuje." "Jej úlohou v rodine je starať sa o domácnosť, udržiavať poriadok. Aby bolo stále navarené, splodiť deti a vychovať ich." Pre týchto ľudí matka veľa neznamená, no zachránili to ostatní, ktorí ma milo prekvapili. Neočakávala som, že mladí ľudia ešte v puberte, kedy sú ich najväčšími nepriateľmi práve rodičia a učitelia dokážu napísať o svojej mame také krásne veci. Napríklad: "Matka má byť predovšetkým vzorom a akýmsi nábojom lásky, vždy pohladí a utíši plač."
"Podľa mňa je matka základom rodiny, pretože ju vždy drží pohromade." "Najdôležitejšiu úlohu má určite matka. Od nej sa odvíja správanie detí, ich všetko. Má úlohu dá sa povedať psychológa, musí riešiť konflikty a problémy detí a pri tom sa starať o domácnosť, o seba a svoju prácu." "Matka má v rodine veľmi dôležitú úlohu. Hovorí sa, že otec je hlavou rodiny, ale nie je to pravda, pretože hlavou rodiny je predsa matka. Otca označili za hlavu rodiny len preto, že je chlap. V rodine predsa netreba silu ale hlavne rozum. Otec je možno hlava, ale matka potom krk, ktorý hlavu otáča. Bez krku by hlava nebola." "Usmerňuje svoje deti. Dáva im lásku a chce pre ne len to najlepšie." Tieto vety sú naozaj krásne a krásne je aj to, že takýchto vyjadrení bolo viac ako tých negatívnych. 3. Akú úlohu plní v rodine otec? Otec by mal byť v rodine vzorom autority a hlavne on by mal manželku a deti zabezpečovať po finančnej stránke. Tak takáto bola väčšina odpovedí na túto otázku. V origináli zneli takto: "Vychováva deti, podporuje rodinu finančne, má väčšiu autoritu." "Zarába peniaze." "Otec = živiteľ rodiny." "Mal by ekonomicky zabezpečovať rodinu a mal by byť jej hlavou." "Otec má za úlohu zarábať peniaze a byť ochrancom rodiny." "Hlava rodiny, viac zarába, vzbudzuje rešpekt." Okrem takýchto stručných a výstižných odpovedí sa študenti vyjadrili o otcovi aj ako o svojom rodičovi. Spomenuli, že má zarábať peniaze, no nezabudli dodať že je rovnako dôležitý ako matka. Veď posúďte sami: "Mama s otcom sa majú vzájomne dopĺňať v rodine. Otec predstavuje autoritu a vo väčšine prípadoch zabezpečuje rodinu." "Otec by mal spolu s matkou vychovávať deti a mal by rodinu podporovať finančne. Deťom by mal skôr predstavovať autoritu, mať pevnú ruku ale mal by byť s deťmi aj kamarát." "Je považovaný za hlavu rodiny. Chráni rodinu v každom smere a myslím si, že vždy musí ísť deťom príkladom." "Otec by mal byť ako matka, tiež by sa mal rovnocenne podieľať na výchove detí. Veď sú to deti oboch tak prečo by ich mal vychovávať len jeden z rodičov?"
"On zvyčajne tvorí hlavu rodiny, mal by veliť vo väčšine vecí, ale samozrejme sa má radiť s manželkou. Ale inak by si mali byť obidvaja rovnocenní. Nie je dobré keď je jeden vyvyšovaný a druhý na nižšom stupni." Z odpovedí na túto otázku mi vyplynulo, že opýtaní sa sami rozdelili na dva tábory. Na tých ktorí sú realisti a berú otca ako "banku" a na tých ktorí sa na svojho otca pozerajú s láskou a berú ho ako milujúceho rodiča. 4. V čom spočíva dnešný problém rodiny? Pri tejto poslednej otázke ma študenti tiež prekvapili, pretože som očakávala že najčastejšou odpoveďou bude alkoholizmus a násilie v rodinách. Takéto vyjadrenia sa však objavili len ojedinelo, neviem či na to pozabudli, alebo si skutočne myslia, že to v dnešnej dobe nerobí až také veľké problémy ako aj ostatné dôvody ktoré spomenuli. Mnohí písali o zanedbanej komunikácii a nevere, napríklad: "Spočíva v tom, že žijeme vo veľmi uponáhľanom svete, v ktorom nikto na nikoho nemá čas." "Ak sa dá za rodinu považovať aj manželský pár tak v tom, že keď si partneri prestanú vyhovovať v sexe hľadajú ho inde a podvádzajú sa. No to je dosť živočíšne. Ale inak sú rôzne problémy v rodine, finančné, zdravotné, vo výchove detí alebo keď sa narodí postihnuté dieťatko." "Dnešný problém určite spočíva v alkoholizme, drogy a násilie to vždy rozdelí rodinu natrvalo." "Problém určite spočíva v nedôvere rodičov k deťom." "Problém rodiny môže spočívať v tom, že rodičia nemajú čas na svoje deti, deti nemajú čas na rodičov, alebo ho nechcú tráviť s rodičmi. Ich vzťahy a komunikácia sú veľmi zlé, niekedy až nulové." "Dnešný problém rodiny spočíva v tom, že mladí ľudia sa berú skoro a nemajú čas sa spoznávať a neskôr zistia, že to bola veľká chyba. Buď zostanú spolu a snažia sa vydržať spolu celý život, alebo už po roku alebo pár rokoch to skončia, lebo sa dostatočne nepoznali teda nemohli byť spolu šťastní. No sú ľudia, ktorí si sadnú na prvý pohľad. Nie každému to musí vyjsť, ale mnohým to vyšlo pekne." Pre študentov je v súčasnosti najväčším problémom v rodine zlá komunikácia medzi rodičmi a deťmi. Tiež spomenuli nedôveru rodičov voči deťom a rozvodovosť je podľa nich preto taká vysoká, lebo pred oltárom stoja čoraz mladšie nevesty a ženísi,
ktorí sa ešte veľmi dobre nepoznajú no už sa berú. Ja musím s týmito názormi súhlasiť aj keď som očakávala niečo iné, ale aj toto zahŕňa dnešnú realitu. No posledné vyjadrenie je zakončené nie len pekne ale aj pravdivo. Manželstvo berú mnohí ako risk, stávku ktorú môžu síce prehrať ale je tu aj možnosť výhry. Preto je manželstvo akýmsi vkladom a spoločný život buď krásnou výhrou, alebo krutou prehrou.
ZÁVER Podľa mňa je hlavným cieľom človeka vytvoriť si vlastnú rodinu, ale popri tom nezabúdam, že nemá byť založená za každú cenu. Sú v nej veľmi dôležité vzájomné vzťahy, ktoré keď nefungujú medzi partnermi v mnohých prípadoch neskôr ani medzi deťmi. Je až príliš jednoduché splodiť dieťa, no umenie je postarať sa oň tak, aby mu nič nechýbalo a aby smelo prežiť krásne detstvo a neskôr plnohodnotný život, ktorý vyvrcholí založením vlastnej rodiny. Toto je však ideálna predstava, ktorá sa bohužiaľ málo kedy aj naplní, pretože mnohí splnia len tú časť, ktorá spočíva v splodení dieťaťa. To potom prežíva svoj život v detskom domove, v ktorom oň je síce dobre postarané, no materinskú a otcovskú lásku mu tam nikto nedá, aj keby veľmi chcel. Vďaka tejto práci som sa dozvedela mnohé nové informácie o súčasnej rodine a tiež som zistila, ako ju vidia študenti. Ich názory ma v mnohých prípadoch prekvapili a aj dosť rozčúlili, no čo už s nimi, sú to predsa len ich názory. Taktiež som sa často zamýšľala nad tým, ako vlastne bude vyzerať moja rodina. Mám ešte len šestnásť rokov, ale snívať som o nej už začala. Sny mám veľmi pekné, no realita je často krát iná, a ja dúfam, že v mojom prípade nebude až príliš tvrdá.
BIBLIOGRAFIA www.wikipedia.sk www.zdravie.sk www.rodina.sk
