RUŽOVÁ LADÍ SO VŠETKÝM
P
roblém s drakmi je takýto: neviem o nich nič. Ničovaté nič. To mi len príšerne sťažilo úlohu vyplašiť medviediky čistotné z uličky za reštauráciou. Namiesto maskovaných malých zloduchov ma však privítalo bledé hadovité telo s perím naježeným ako bodáky pozdĺž chrbtice a na pleciach. Tvár malo takmer vlčiu a dlhý rypák mu pretínali hrubé kly vykrútené nad hornú peru. Ach, a pazúry. Ostré pazúry. „Ty nie si medviedik čistotný,“ ozvala som sa šeptom. „Nie veru, dieťa, ja nie som drobizg.“ Vzduch zrazu dostal príchuť uhlia, ako to zasipelo bezvekým hladkým vy-
Raz a navzdy.indd 1
10/9/12 4:17 PM
2
sokým hlasom, čo ma prekvapilo viac ako fakt, že za smetiakmi sa povaľuje drak. Ono to hovorí. No jasné, Evie, čo by drak nehovoril? Lebo vážne, čo by to bolo za mýtického draka hodného svojho mena a šmodrchajúceho sa v smetiakoch, keby nehovoril? Vystrašil ma práve tak, ako ma rozčúlil. Aspoň nesmrdel ako jednorožce. Jednorožce sú však bylinožravé. Zhlboka sa nadýchol a v hrudi mu silnejšie zasvietila zlatá žiara. Tentoraz som si nemyslela, že svetlo súvisí s dušou. Duša to nie je – definitívne oheň. Nemala som čas vrhnúť sa do dverí a pribuchnúť ich za sebou, kým by ma uškvaril, a už vôbec nestaviam na dvere, keď ide o boj proti drakovi. Mohla by som sa rozbehnúť uličkou, ale netušila som, aké rýchle je to stvorenie. Rozhodla som sa pre úprimnosť. „Chystáš sa ma zjesť?“ spýtala som sa. „Túžiš po tom?“ „Nie, naozaj nie. Blíži sa zimný ples a ten sa nenaplánuje sám, takže teraz sa mi to veľmi nehodí. Nepresunieme to na inokedy?“ Ustúpila som o krok. Ľudia predsa kedysi s drakmi bojovali, nie? Mám šancu. Jediné, čo potrebujem, je kompletné brnenie. A meč. Alebo palcát. Alebo ešte aj vodné delo. Dvere za mnou sa otvorili a ulička sa zaliala svetlom z kuchyne. Od úľavy som vzlykla. „Tak tu si,“ ozvala sa Nona. Kývla drakovi. „Vy dvaja sa poznáte?“ Prečo ma to len prekvapuje? Prirodzene, že nesťahovavá duša stromu pozná rozprávajúceho draka povaľujúceho sa v uličke, presne tak, ako pozná
Raz a navzdy.indd 2
10/9/12 4:17 PM
3
každú divnú nadprirodzenú bytosť, ktorá sa v poslednom čase zakráda mestom. A nemala som pochýb, že aj toto stretnutie zostane totálne nevysvetlené. Naozaj potrebujem novú prácu. „Evelyn, odniesla som tvojim kamarátom mliečne kokteily. Choď a zabávaj sa.“ Nona sa na mňa pokojne usmiala a vykročila popri drakovi uličkou tam, kde sa les tlačil až do mesta. Drak na mňa uprel žiarivé tmavoružové oko a žmurkol. Čo novú prácu! Potrebujem nové mesto. Okolo mňa zavíril mohutný prúd vzduchu a vmietol mi vlasy do úst. Drak niekoľkokrát ladne poskočil a kĺzal sa vzduchom za Nonou ako had. „Úžasné,“ zamrmlala som. Vstúpila som do kuchyne a zatvorila som – a vzápätí aj zamkla – dvere. „Ešteže si Nona našla nového kamaráta.“ Zhlboka som sa nadýchla v snahe prečistiť si dutiny od nepríjemného pachu dymu, vzpriamila som sa a vstúpila som do hlavnej miestnosti reštaurácie. Práve som vyšla zo stretnutia s drakom v bezuhoľnom stave. Mala som náladu na boj. „Tak,“ spustila som, keď som si sadla do rohovej lavice a zagánila som na piatich tínedžerov, „kto vravel, že ružová je zlá farebná téma na ples?“ Šmarila som obal s materiálmi na ošumelý kvetovaný gauč v našom apartmáne. „Vážne, ružová je neutrálna farba! A čo je elegantné na námorníckej modrej? Kto už len kedy označil námorníkov za elegantných!?“
Raz a navzdy.indd 3
10/9/12 4:17 PM
4
Arianna prevrátila mŕtve oči. „Ružová nie je ani náhodou neutrálna. Potrebujú farbu, ktorá vyzerá dobre ako pozadie k akémukoľvek odtieňu šiat.“ „A ktorá farba sa bije s ružovou?“ „Oranžová?“ „No, ak sa niekto zjaví v oranžovej, zaslúži si riadnu bitku. Fuj!“ „Upokoj sa. S tmavomodrou sa dá kadečo.“ Zapadla som do gauča vedľa nej. „Asi hej. Mohla by som skúsiť tmavomodrú v kombinácii so striebornou. Napríklad hviezdy.“ „Ááá!“ „Snehové vločky?“ „Nó, ešte len teraz sršíš nápadmi na zimný ples.“ Odignorovala som jej tón – ako vždy. Tešila som sa, že tu vôbec je. V poslednom čase bola často preč. „Hmmm... možno niečo jemnejšie. Napríklad voda a hmla?“ spýtala som sa. „Vlastne... sa mi to páči.“ „Chceš mi pomôcť s náčrtmi?“ Naklonila sa a zapla Eastonskú strednú. „Vyzdobiť blbý bál je len tvoja úloha. Ty si sa rozhodla, že sa chceš viac zapájať do svojho normálneho života. Mne by sa páčilo spať dva metre pod zemou večným spánkom.“ „Tak toto asi nie je vhodná chvíľa, aby som ti oznámila, že som sa tuším prihlásila pomáhať aj s kostýmami na jarnú hru. A keďže o šití neviem nič, zdá sa, že som ťa zapísala ako dobrovoľnú výpomoc.“
Raz a navzdy.indd 4
10/9/12 4:17 PM
5
Vzdychla si a mŕtvolnou rukou pod podobou si prehrabala naježené červené a čierne vlasy. „Zabijem ťa v spánku.“ „Ak to nebude bolieť...“ Spolu sme si pohmkávali zvučku obľúbeného seriálu. Skončila sa pribuchnutím dverí, ktorými vošiel môj priateľ Lend, striasol kabát, šmaril na zem vak a len tak žiaril. „Voľný! Čo som zmeškal?“ spýtal sa. Líca mal červené od zimy a úsmev mu rozsvietil vodné oči pod tmavými, ktoré boli súčasťou jeho podoby. „Prehrala som hlasovanie o farebných témach na ples, o tri minúty pokračuje posledný diel Eastonskej strednej, kým ju začnú zase opakovať, a Arianna ma zabije v spánku.“ „Ak to nebude bolieť...“ „Presne to som jej povedala!“ Lend ma zovrel do náručia, zvrtol ma, posadil sa na gauč a pritiahol si ma na kolená. Na jeho vianočné prázdniny som sa tešila ako na spasenie. Po šialených udalostiach posledného mesiaca – ktoré zahŕňali (ale neobmedzovali sa výlučne na to) zistenie, že môj otec je víla, že ma na Chodníčkoch víl zanechal samu pomstychtivý Jack a že som si napokon vlastným úsilím našla cestu späť k Lendovi – sme potrebovali trochu spoločného času na oddych. Prišla som na to, že práve toto bola jediná odpoveď na otázku o mojom živote, ktorú som potrebovala. Koniec s trápením sa, koľko času mi ešte zostáva, už žiadne panikárenie, čo som alebo nie som. To, čo som, je tu a teraz. A plné šťastia.
Raz a navzdy.indd 5
10/9/12 4:17 PM
