2 Prestavba hate a koryta Torysy v Prešove
Obsah Prestavba hate a koryta Torysy v Prešove
2
Ing. František Lopatník, st., OZ Košice Foto: autor
Letná povodeň 2004 na východnom Slovensku
3
Organické znečistenie Zemplínskej šíravy
4
Plnenie zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a doplnení niektorých zákonov
6
Prvý audit odboru vodohospodárskych laboratórií
6
Problematika znečis ovania rieky Uh z Ukrajiny
6
Rekonštrukcia technologickej časti čerpacej stanice Ve ké Raškovce
7
Hádanky
9
Jubilanti
9
“Za Ing. Libušou Orolínovou”
10
Šport
10
Prestavba hate a koryta Torysy v Prešove
11
Účelom realizovania stavby bolo zamedzi vybreženiu toku Torysy pri návalových regionálnych zrážkach a bezpečne previes zvýšené prietoky. Smerná stavbu, ktorá bola vybudovaná ako provizórna v rámci záchranných prác, bola utesnená a v zmysle urbanistickej štúdie mesta Prešov začlenená do územia tak, aby opevnenie pravého brehu tvorilo rekreačnú a oddychovú zónu pre obyvate ov ne alekého sídliska. Celková dĺžka úpravy je 810 m. Niveleta na začiatku úpravy je daná výškou prahu 245,70 m n. m. Dno po prah vývaru prebudovanej hate je v sklone 0,003 43. Od stupňa v km 62,052 po koniec úpravy v km 62,640 je
Foto 1. strana obálky: Letná povodeň 2004 Obojstranná úprava koryta Torysy
navrhnutý jednotný sklon 0,002. Jeho stabilizácia je zabezpečená dvoma kamennými sklzmi, a to v km 62,110 s prevýšením h = 0,7 m a v km 62,362 s prevýšením h = 0,6 m. Projekt stavby uvažoval s nasledovnými stavebnými objektami: SO 03 Prestavba hate na stupeň s rybovodom SO 08 Pravý breh km 61,830 - km 62,031 SO 09 Pravý breh km 62,114 - km 62,344 SO 10 avý breh km 62,640 + stavbilizačný prah SO 11 Pravý breh km 62,340 - km 62,640 SO 12 Prepojenie cyklistických chodníkov SO 14 Začlenenie stavby do urbanizačného prostredia
nebol poškodený. Zbytky hate ostali v riečisku a vytvorili prekážku pre realizáciu akýchko vek aktivít v mieste hate. Preto bolo nutné ich odstráni . Pred ha ou bol výmo , ktorý dosahoval hĺbku až 3 m a bol výsledkom prúdenia vody za povodne, kedy hrádza bola odplavená a ha ešte nebola deštruovaná. Ha v km 62,052 bola postavená ako pevná. Samotné teleso hate bolo duté, bez funkčných tesniacich dilatačných škár. Voda vnikala netesnos ami a následne nimi aj vytekala. To bolo aj jednou z príčin odplavenia pravobrežnej hrádze. V súčasnosti spodná masívna čas hate tvorí v toku stupeň, ktorý niveletu stabilizuje. Tento stupeň znamená prevýšenie nivelety o cca 120 cm. Koryto v mieste hate je široké cca 52 m. Táto šírka bola pravdepodobne výsledkom snahy zníži merný priepad vody ha ou za povodní. Aktívna šírka dna nad a pod ha ou je cca 22 m.
Úprava pravého brehu
Pri povodni v júli 2001 došlo k deštrukcii pravobrežnej hrádze v mieste zaviazania telesa pevnej hate v km 62,052. Následne došlo k výraznej brehovej erózii smerom do chráneného územia. Tu vznikol kráter dĺžky cca 100 m a šírky až 50 m a bola nevyhnutná deštrukcia pevného telesa hate. Odberný objekt na avom brehu, vrátane štrkovej výpuste s e p t e m b e r
Stupeň po ukončení
Pokračovanie na str. 11 2 0 0 4
3 Letná povodeň 2004 na východnom Slovensku objem zásobný a jeho naplnenie sa vyjadruje v percentách. Preto v roku bohatom na zrážky je bežné, že naplnenie nádrže sa blíži k 100% zásobného priestoru. Retenčný priestor, určený na transformáciu povodňoOdštepný závod Košice spravuje povodie riek Bodrogu, Hornádu, Bodvy, Popradu a Dunajca. Toto územie zaberá vej vlny je vždy vo ný. Tak to bolo aj v nádržiach Ve ká Do30% plochy územia Slovenskej republiky a je morfologicky maša a Ružín pri poslednej povodni. Z vodnej nádrže Ve ká Domaša, pod a manipulačného mimoriadne členité, o čom svedčí fakt, že sa tu nachádza najvyššie a zároveň najnižšie položené miesto Slovenskej poriadku schváleného v júni 2003 Krajským úradom republiky a to Gerlachovský štít s kótou 2655 m n. m. a Klin v Prešove, je v bežnej prevádzke vypúš aný nadlepšovací nad Bodrogom s kótou 94 m n. m. S členitos ou územia prietok 4,9 m3.s-1, a to špičkovou prevádzkou vodnej eleksúvisí rozmanitos prírodných pomerov, klimatických, hy- trárne cez vyrovnávaciu nádrž Malá Domaša. V prípade drologických a iných. Kým hornú čas územia charakterizu- nižších prietokov úroveň hladiny v nádrži klesá a v prípade je vysokohorský a vrchovinný reliéf, dolnú čas zaberajú vyšších prietokov sa nádrž plní a jej hladina stúpa až po roz ahlé rovinné plochy s početnými terénnymi depresiami. úroveň maximálnej prevádzkovej hladiny (162 m n. m.). Územie povodí patrí do troch klimatických oblastí, čo sa Pokia hrozí jej prekročenie, zabezpečuje sa vyšší odtok prejavuje aj vo ve kej diferenciácii zrážok. V najsuchšej o- z nádrže elektráreňou a dnovou výpus ou. Retenčný priestor blasti v podmienkach Východoslovenskej nížiny priemerný vodnej nádrže Ve ká Domaša (21 miliónov m3) je projektoročný úhrn zrážok dosahuje 570 mm a vo vysokohor- vaný na zníženie storočného prietoku Ondavy zo 615 m3.s-1 ských polohách Vysokých Tatier viac ako 1 600 mm. Lesna- na 327 m3.s-1. Vzh adom na letné obdobie a nízky prítok do tos povodí sa v hornej časti pohybuje okolo 80 %, kým nádrže bola hladina dňa 27. 7. 2004 na kóte 161,53 m n. m., rovinnú čas charakterizuje takmer úplné bezlesie. (t. j. 47 cm pod max. prevádzkovou hladinou, čo predstavuVýchod Slovenska postije objem 6,3 mil. m3). Z Domaše hujú pravidelne rôzne typy odtekalo max. 197 m3.s-1, pričom povodní, od lokálnych prívaprítok do nádrže bol 324 m3.s-1. lových až po povodne vyvolaV nádrži sa zachytilo celkom né dlhotrvajúcimi zrážkami 19,5 mil. m3 vody a bola dosiahzasahujúcimi celý región. Exnutá doteraz najvyššia hladina na trémne zrážky, flyš a vejákóte162,96 m n. m. rovitý tvar povodí rozhodujúNa vodnej nádrži Ružín, cich tokov boli determinupod a manipulačného poriadku a júcimi prírodnými faktormi aj vodohospodárskeho režimu (propri vzniku poslednej povodne. jektovaného účelu) sa má hladina, Úhrn zrážok počas piatich dní pod a prietokových možností v zasiahnutom území dosabežného prevádzkového režimu, hoval miestami viac ako udržiava na úrovni max. pre200 mm. Prvá vlna zrážok 27. vádzkovej hladiny. Retenčný priea 28. júla nasýtila povodie a stor má by prázdny a využívaný spôsobila lokálne povodne len pri povodňových prietokoch. v severných oblastiach PreMax. povolené stúpanie alebo šovského kraja, hlavne v hor- Ondava- pretrhnutie avobrežnej hrádze pri obci Markovce klesanie hladiny je 1 m za deň. ných úsekoch tokov. Druhá, ešte intenzívnejšia vlna zrážok Vzh adom na letné obdobie a nižšie prietoky na tokoch bola z 29. na 30. júla znamenala opätovné stúpanie hladín, avšak hladina v nádrži v dňoch 26. 7. až 27. 7. udržiavaná na kóte už aj na stredných a dolných úsekoch tokov, kde boli do- okolo 326,40 m n. m., t. j. 20 cm pod max. prevádzkovou siahnuté dokonca niektoré historické maximá. Voda sa hladinou. Následkom zrážok bol odtok z nádrže postupne vylievala z korýt, ktorých prirodzená kapacita nie je dosta- zvyšovaný na max. 205 m3.s-1, čo v upravených úsekoch točná na prevedenie takého množstva vody. Aj v niektorých toku od Košíc po Trstené pri Hornáde nespôsobilo prakticky úsekoch s úpravami a ochrannými hrádzami, vybudovaný- žiadne problémy. V neupravených úsekoch nad Košicami a mi v rámci preventívnych protipovodňových opatrení, bola pod Trsteným došlo k vybreženiu vody a ohrozeniu objeksituácia podobná. V rámci zabezpečovacích prác museli pra- tov v inundácii. Okrem toho, k odtoku z nádrže sa pridružil covníci závodov povodí zasahova na mnohých miestach a aj prítok Svinky (cca 100 m3.s-1), ktorý zvýšil prietok len v aka tomu nedošlo k alším záplavám. Aj napriek v Kysaku na 296 m3.s-1. enormnému úsiliu vodohospodárov a miestnych obyvaPočas povodne sa v tlači objavilo množstvo reportáží, te ov, pri zvyšovaní hrádzí pieskovými vrecami a využitiu komentárov i úvah o protipovodňovej ochrane. V tejto transformácie povodňovej vlny vodnou nádržou Ve ká ne ahkej situácii nebolo možné aktuálne reagova na každý Domaša, došlo k preliatiu a následnému pretrhnutiu avo- prejav kritiky alebo podozrievania z neodbornej, či zlej mabrežnej hrádze Ondavy pri obci Markovce. Voda z prietrže nipulácie na vodných dielach. Ale aj tie reakcie a odpovede, zaplavila územie na avej strane Ondavy o rozlohe cca ktoré sme pripravili, neboli denníky vždy ochotné uverejni . 35 km2. Dostala sa až k čerpacej stanici vnútorných vôd Vážne diskusie vyvolala hlavne informácia z košickej krajKamenná Mo va, ktorou bola spä prečerpávaná do Ondavy. skej povodňovej komisie, že vodné nádrže nesplnili proVážna situácia sa vyskytla aj na rieke Hornád a na jeho tipovodňovú funkciu. Skutočnos , že nádrže môžu len prítoku Toryse a to nielen v krajskom meste Prešove, ale aj zníži povodňové prietoky transformáciou, nie je známa širšej verejnosti a, bohužia , ani časti pracovníkov niekv celom dolnom úseku od Prešova po Košické Olšany. Pre zníženie povodňovej vlny bola ve mi dôležitá torých inštitúcií priamo zapojených do protipovodňovej manipulácia na vodných dielach Ve ká Domaša (na rieke ochrany. Predstava, že pri takých rozsiahlych a intenzívOndava) a Ružín (na rieke Hornád). Vo vodných nádržiach nych zrážkach a plošných povodniach v horných úsekoch je vytvorený objem stály, s ktorým sa nemanipuluje; objem tokov prežijú obyvatelia pod nádržami túto situáciu bez zásobný, ktorý je určený pre dodávku vody pre priemysel, povšimnutia, je skutočne nereálna. Pre ozrejmenie uvápo nohospodárstvo a pre nadlepšovanie prietokov v rieke dzam, že v súčasnosti je už zrealizovaná rekonštrukcia koryv období sucha a objem retenčný, slúžiaci na transformáciu ta Hornádu po most Sečovská, na zabezpečenie protipopovodňovej vlny. V prípade bežnej prevádzky sa sleduje vodňovej ochrany mesta Košice, projektovaná na prietok Ing. Vladimír Kundrát, riadite OZ Košice Foto: autor
s e p t e m b e r
2 0 0 4
4 755 m3.s-1. Pri tejto poslednej povodni pretekal Košicami prietok 296 m3.s-1. Na prietoky a hladiny Hornádu pod Ružínom mala ve ký vplyv Svinka a Torysa, na ktorých nie je možné regulova prietok nádržami, čo by bolo ve mi užitočné pri zvyšovaní účinnosti protipovodňovej ochrany. Podobne pod Domašou sú to hlavne prítoky O ka a Top a. Našou úlohou v blízkej budúcnosti je zorganizova informačnú kampaň, v spolupráci s médiami, štátnou správou a samosprávou, v ktorej by sme vysvetlili princípy protipovodňovej ochrany a zabezpečenia jej technických, ekologických, agrotechnických a organizačných možností. Dôležité je tiež je objasňova povinnosti organizácií a občanov pri ich priamej účasti na plánovaní vo vodnom hospodárstve. Je treba zdôrazni , že zabezpeči úplnú alebo absolútnu ochranu územia pred záplavami v celoplošnom ponímaní je prakticky nereálne. Vodné nádrže môžu len zníži povodňové prietoky. Následne prichádzajú do úvahy úpravy prietokových pomerov v intravilánoch miest a obcí, ktoré bezpečne prevedú n-ročné vody cez obývané územia a priemyselné zóny. Voda však pri mimoriadne vysokých atmo-
sferických zrážkach potrebuje priestor aj pre plošnú a lokálnu retenciu. Nový vodný zákon už ukladá vlastníkom a správcom po nohospodárskych a lesných pozemkov obhospodarova ich takým spôsobom, ktorý okrem iného zabráni škodlivým zmenám odtokových pomerov a splavovaniu pôd a ukladá dba o udržiavanie pôdnej vody a o zlepšenie retenčnej schopnosti územia. Ak sa napriek tomu, pri výdatných zrážkach, nasýti územie povodia vodou, musíme vytvára také priestory pre zachytenie prebytočnej vody, ktoré môžu by pravidelne alebo občasne zatápané alebo napúš ané vodou bez toho, aby spôsobili významné škody. Je nevyhnutné zachova inundačné priestory a zabráni výstavbe trvale stojacích objektov v tomto území. Pre väčšinu verejnosti letná povodeň 2004 už skončila, neskončila sa však pre vodohospodárov. Stále trvá 3. stupeň povodňovej aktivity na rieke Ondava pri obci Markovce, kde sa intenzívne pracuje na obnove pretrhnutej hrádze. Želáme si, aby nám počasie umožnilo úspešne ukonči tieto práce. Dúfajme, že sa v budúcnosti podmienky pre operatívne a preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami zlepšia nato ko, aby sa podobné situácie opakovali čo najmenej .
Organické znečistenie Zemplínskej šíravy Ing. Anna Oravcová, OZ Košice Pokračovanie z čísla 2/2004 Charakter mikrobiologického znečistenia predznačuje jeho pôvod v komunálnych a splaškových odpadových vodách zo sídelných útvarov, situovaných v okolí VN, ale tiež nachádzajúcich sa v povodí Laborca nad nádržou. Pri klasifikácii mikrobiologických ukazovate ov kvality vody v nádrži Zemplínska šírava v profile Čierna voda- 4, kde sa odoberá a analyzuje kontrolná vzorka vody z dna nádrže, bola taktiež stanovená IV. trieda kvality - voda silno znečistená. Na základe tohto zistenia, ako aj s oh adom na dosiahnuté výsledky klasifikácie v skupine ukazovate ov kyslíkového režimu v tomto profile (IV. trieda), sa dá predpoklada , že rozsah všeobecného organického znečistenia je v súčasnosti v celom objeme nádrže Zemplínska šírava približne na rovnakej úrovni. Mieru prekročenia limitných parametrov u uvedených ukazovate ov, monitorovaných na Zemplínskej šírave, znázorňujú obr.2 a obr.3. Porovnávané koncentrácie KTJ/ml
vyjadrujú počet kolónií jednotlivých druhov baktérií tvoriacich jednotku v 1ml analyzovanej vzorky vody, odobranej z hladiny alebo dnového výpustu z nádrže. V dvoch zo všetkých miest sledovania kvality vody v nádrži Zemplínska šírava boli za obdobie 2002 - 2003 stanovené tiež fekálne streptokoky, patriace do skupiny mikrobiologických ukazovate ov kvality vody a jednoznačne potvrdzujúce prítomnos organického znečistenia vody v nádrži ako produktu odpadu živého organizmu. Kontrolné profily, v ktorých bola analyticky potvrdená prítomnos fekálnych streptokokov, ako aj namerané hodnoty za dané obdobie, sú uvedené v tab.5. V oboch monitorovacích profiloch vypočítané charakteristické koncentrácie fekálnych streptokokov v 1 ml vzorky vody prekročili limitnú koncentráciu 10 KTJ/ml pre povrchové vody všeobecne ustanovenú prílohou č.1 k nariadeniu vlády SR č. 491/2002 Z. z. a tiež rovnakú medznú hodnotu, ustanovenú prílohou č.1 k vyhláške Ministerstva zdravotníctva č. 30/2002 Z. z. "o požiadavkách na vodu na kúpanie, kontrolu kvality vody na kúpanie a na kúpaliská".
Obr. 2 Vzh adom na situovanie významného chemického závodu v blízkosti vodnej nádrže Zemplínska šírava je monitoring kvality vody v nádrži, v nadväznosti na charakter tamojšej výroby, rozšírený aj o ukazovatele špecifického organického znečistenia, ako sú polychlórované bifenyly, aromatické uh ovodíky, fenoly, tenzidy, pesticídy, nepolárne extrahovate né látky a alšie ukazovatele zo skupiny tzv. organických mikropolutantov v zmysle STN 75 7221. V jednotlivých monitorovacích profiloch na Zemplínskej šírave, vrátane dnového výpustu, boli za obdobie 2002 -2003 klasifikované v rozdielnom rozsahu tieto špecifické ukazovatele: PCB, fenoly prchajúce s vodnou parou, tenzidy
Obr. 3 aniónové, atrazín a nepolárne extrahovate né látky (NEL), stanovované spektrofotometrickou metódou v oblasti UV spektra. Výsledky klasifikácie organických mikropolutantov v nádrži za dané obdobie sú uvedené v tab.4. Ani v jednom monitorovacom profile na Zemplínskej šírave za obdobie 2002 - 2003 však nebolo možné klasifikova sledované organické mikropolutanty skupinovo, pretože neboli naplnené všetky stanovené kritériá pre skupinovú klasifikáciu v zmysle platnej normy. Najväčšia frekvencia sledovania spomedzi všetkých sledovaných organických mikropolutantov v nádrži v danom období bola sústredná na ukazovate polychlórované
s e p t e m b e r
2 0 0 4
5 bifenyly. V profiloch Šírava - Lúčky a Šírava - Medvedia Hora bol tento ukazovate súčasne jediným klasifikovaným z celej skupiny monitorovaných mikropolutantov organickej povahy. V rámci klasifikácie ukazovate a PCB bola
vo všetkých monitorovacích profiloch na VN Zemplínska šírava zistená II. trieda kvality, ktorá charakterizuje vodu v nádrži ako čistú.
Tab.4. Klasifikácia kvality vody v Zemplínskej šírave za obdobie 2002 - 2003 pod a skupinového ukazovate a organické mikropolutanty v zmysle STN 75 7221 P.č. Klasifikovaný ukazovate
Symbol Jednotka Počet hodnôt Charakt. hodnota Trieda kvality c 90 Monitoring hladiny nádrže Miesto sledovania: Šíravský kanál - ústie / riečny km 4,50 / pravý breh 1. Fenoly prchajúce s vodnou parou FN1 mg/l 7 0,007 I. 2. Tenzidy aniónové PAL-A mg/l 5 0,190 I. 3. Atrazín ATZ µg/l 5 0,075 I. 4. Polychlórované bifenyly PCB ng/l 5 22,00 II. Miesto sledovania: Šírava - Lúčky 1. Polychlórované bifenyly PCB ng/l 17 17,89 II. Miesto sledovania: Šírava - Medvedia Hora 1. Polychlórované bifenyly PCB ng/l 14 23,65 II. Miesto sledovania: Zalužický kanál - pod Zemplínskou šíravou 1. Fenoly prchajúce s vodnou parou FN1 mg/l 12 0,007 I. 2. Tenzidy aniónové PAL-A mg/l 13 0,133 I. 3. Nepolárne extrahovate né látky NELUV mg/l 1 0,02 II. 4. Atrazín ATZ µg/l 5 0,053 I. 5. Polychlórované bifenyly PCB ng/l 16 15,10 II. Monitoring dna nádrže Miesto sledovania: Čierna voda - 4 - dnový výpust z nádrže Zemplínska šírava 1. Fenoly prchajúce s vodnou parou FN1 mg/l 4 0,007 I. 2. Tenzidy aniónové PAL-A mg/l 4 0,212 II. 3. Nepolárne extrahovate né látky NELUV mg/l 4 0,085 III. 4. Polychlórované bifenyly PCB ng/l 16 31,67 II.
V dvoch miestach sledovania, a to na odtoku z nádrže a v dnovom výpuste, boli klasifikované tiež nepolárne extrahovate né látky. V profile Zalužický kanál - pod Šíravou bola zistená II. trieda kvality, ktorá zodpovedá vode čistej. V profile Čierna voda - 4 - dnový výpust z nádrže bola v tomto ukazovateli klasifikovaná až III. trieda kvality, ktorá charakterizuje vodu pri dne nádrže ako znečistenú. Pod a výsledkov klasifikácie ostatných hodnotených organických mikropolutantov je kvalita vody v nádrži Zemplínska šírava na úrovni I. triedy, ktorá ju radí medzi vody ve mi čisté. Zistená prítomnos zvýšených koncentrácií polychló-
rovaných bifenylov a nepolárnych extrahovate ných látok v nádrži v zmysle kritérií STN 75 7221 nebráni využitiu vody z nádrže na závlahové účely a reprodukciu rýb, nako ko priemerné koncentrácie ani charakteristické koncentračné hodnoty zistené v jednotlivých profiloch neprekračujú limitné parametre, ktoré ustanovuje platné nariadenie vlády SR č. 491/2002 Z. z. pod a prílohy č. 2 pre povrchové vody určené na tieto účely. Toto špecifické organické znečistenie, z h adiska druhotného pôsobenia na živé organizmy, spolu so značným mikrobiologickým znečistením nádrže, je však výrazne obmedzujúcim faktorom pre rekreačné využitie vodnej plochy nádrže.
Tab.5. Fekálne streptokoky vo VN Zemplínska šírava
Miesto sledovania
Zalužický kanál - pod Zemp. š. Čierna voda - 4 - dnový výpust z nádrže
KTJ/ml Aritmetický Charakteristická Limitná hodnota Počet hodnôt priemer hodnota pod a pod a NV 491/2002 Z.z. STN 75 7221 a vyhlášky MZ SR č. 30/2002 Z. z. 19 5 18 10 16
11
Spomedzi sledovaných a hodnotených mikrobiologických ukazovate ov kvality vody, sú charakteristické neprekročite né hodnoty koliformných baktérií, zistené prepočtom pod a normy STN 75 7221, vo všetkých miestach sledovania na Zemplínskej šírave výrazne vyššie ako limitné hodnoty pod a prílohy č. 2, k nariadeniu vlády SR č. 491/2002 Z. z., ktorá ustanovuje "kvalitatívne ciele povrchovej vody určenej na závlahy, vhodnej pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb a na odber na pitnú vodu". Organické znečistenie vody v nádrži Zemplínska šírava bolo analyzované a hodnotené z h adiska všeobecných, charakteristických, aj špecifických ukazovate ov kvality vody a v súlade s platnou normou STN 75 7221 Klasifikácia kvality povrchových vôd. Na základe výsledkov klasifikácie kvality vody vo vodnej nádrži pod a parametrov kyslíkového režimu v zmysle uvedenej normy má voda z h adiska organického znečiste-
50
10
nia rovnakú kvalitu v celom objeme nádrže. Zistené charakteristické koncentrácie CHSKCr za obdobie rokov 2002 - 2003 sa pohybovali od 26,9 do 33,3 mg/l, čo viedlo k zatriedeniu vody v nádrži do III. triedy kvality, ktorá charakterizuje vodu v nádrži ako znečistenú. Najvyššie znečistenie bolo zaznamenané na prítoku do Zemplínskej šíravy a najnižšie v najmenej za aženom mieste sledovania v profile Šírava - Lúčky. V dôsledku obmedzeného prúdenia vody v nádrži a sústavného prítoku nečistených, resp. nedostatočne čistených splaškových a komunálnych odpadových vôd do nádrže z jej povodia, je narušená prirodzená samočistiaca schopnos vody, čo má za následok zvýšené mikrobiologické znečistenie vody v nádrži. Pod a výsledkov hodnotenia obsahu tohto charakteristického organického znečistenia je voda na prítoku do nádrže, rovnako v celom jej objeme, ako aj na odtoku z nádrže silno znečistená.
s e p t e m b e r
2 0 0 4
6 Vysoká miera organického znečistenia vody vo VN Zemplínska šírava, v spojení s permanentnou dotáciou biogénnych prvkov (dusík a fosfor), má za následok periodicky sa opakujúci výskyt nežiaducej eutrofizácie vodnej hladiny v letných mesiacoch. Spomedzi monitorovaných špecifických organických mikropolutantov bola zistená prítomnos zvýšených koncentrácií polychlórovaných bifenylov a nepolárnych extra-
hovate ných látok vo vodách nádrže. Zistená miera charakteristického a špecifického organického znečistenia vody vo VN Zemplínska šírava je nateraz limitujúcim faktorom efektívneho využitia existujúceho potenciálu nádrže na závlahové účely , rozvoj turistického ruchu a rybného hospodárstva a zároveň naliehavou výzvou pre h adanie optimálneho riešenia dekontaminácie nádrže.
Plnenie zákona č.142/2000 Z. z. o metrológii a doplnení niektorých zákonov Ing. Štefánia Viszlaiová , OZ Košice Dodržiavanie a plnenie zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii prinieslo množstvo problémov, ktoré sme na pracovisku vodohospodárskych laboratórií (OVL) museli rieši . Nákup vhodných meracích zariadení, certifikovaných referenčných materiálov, etalónov a následné overovanie a kalibrácia meracích zariadení stálo a stojí nemálo finančných prostriedkov. S plnením zákona o metrológii bolo potrebné vytvori aj metrologický poriadok. V metrologickom poriadku je podrobne rozpracovaná činnos a zodpovednosti, ktoré sa týkajú všetkých zamestnancov laboratórií pri obsluhe zariadení, pri práci s referenčnými materiálmi, pri používaní zákonných meracích jednotiek . Metrologický poriadok sú povinní dodržiava aj zamestnanci oddelení, ktorí spolupracujú s OVL pri nákupe zariadení. V metrologickom poriadku sú všetky zariadenia OVL zatriedené do skupín meradiel (a to určené meradlá, skúšobné zariadenia, pomocné zariadenia). Každoročne sa vypracováva program na kalibráciu, overenie a údržbu zariadení. Meranie je súbor náročných a zodpovedných činností vykonávaných s cie om urči hodnotu veličiny. Na základe nášho nesprávneho merania by sme mohli poškodi záujmy fyzických a právnických osôb. V dôsledku toho je nutné dôsledne dodržiava zákon č. 142/2000 Z. z. o metrológii,
vyhlášky 206, 210 a 69 Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky a metrologický poriadok OVL. Na základe paragrafu 35 zákona č. 142/2000 Z. z. slovenský metrologický inšpektorát (inšpektorát) je oprávnený vstupova do závodov, výrobných procesov, laboratórií a kontrolova plnenie zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii. Na pracoviskách Odštepného závodu Košice sa konala inšpekcia zamestnancami košického inšpektorátu. Preverované boli nasledovné pracoviská: OVL v Košiciach a Michalovciach, pracovisko vodná nádrž Bukovec, pracovisko vodná nádrž Starina. Inšpektori kontrolovali plnenie zákona č.142/2000 Z. z. a to hlavne používanie určených meradiel (analytické váhy, odmerné sklo, prietokomery) a certifikovaných referenčných materiálov. Výsledok kontroly bol pre nás ve mi povzbudivý, nako ko inšpektori boli v plnej miere spokojní s plnením zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii na našich pracoviskách. OVL v roku 2003 získalo akreditáciu nemeckou akreditačnou spoločnos ou DAP, to nás zamestnancov zaväzuje dodržiava všetky predpisy, normy, smernice, zákony. Sme nútení vzdeláva sa a klás si stále náročnejšie ciele. Našimi dobrými výsledkami by som chcela aj vás, vážení kolegovia povzbudi vo vašej práci, aby ste napredovali s nami. Dúfam že sa v Európe nestratíme.
Prvý audit odboru vodohospodárskych laboratórií Ing. Emese Bodonová, OZ Košice Dňa 25. 6. 2004 sa uskutočnil prvý audit akreditovaných vodohospodárskych laboratórií OZ Košice. Auditu sa zúčastnili dvaja auditori, ktorí preverili dokumentáciu systému kvality (objednávky, záznamy vzdelávania zamestnancov, metrologický poriadok, zasielanie výsledkov a i.) a tiež dodržiavanie štandardných operačných postupov pri samotných skúškach. Auditori boli spokojní a konštatovali, že zamestnanci zavedený systém kvality nielen deklarujú, ale ho aj dodržiavajú. Auditori našli len jednu odchýlku, ktorú sme sa zaviazali odstráni (kontrola automatických pipiet sa bude vykonáva štyrikrát ročne).
Chcem sa po akova vedeniu OZ Košice, že nám vytvorilo podmienky k akreditácii. Všetkým členom kolektívu akujem za to, že dokázali v s ažených, niekedy až "bojových" podmienkach, a nad rámec pracovných povinností, pracova a pripravova sa na akreditáciu, s cie om potvrdenia dobrého mena podniku. Touto cestou im akujem aj za vykonávanú prácu na vysokej odbornej úrovni. Zároveň by som chcela poprosi vedenie OZ, aby nám umožnilo vykonáva našu prácu aj napriek jej finančnej náročnosti. Koncom roka by sme chceli požiada o doakreditáciu, napr. hydrobiologických, mikrobiologických a novo zavedených skúšok.
Problematika znečis ovania rieky Uh z Ukrajiny Ing. Vladimír Braník, závod Povodie Laborca Michalovce V súlade s vodným zákonom mimoriadne zhoršenie kvality vôd je náhle, nepredvídané a závažné zhoršenie alebo závažné ohrozenie kvality vôd spôsobené vypúš aním odpadových vôd bez povolenia alebo v rozpore s ním alebo spôsobené neovládate ným únikom nebezpečných látok do prostredia s vodou spojeného. Prejavuje sa najmä zafarbením
alebo zápachom vody, tukovým povlakom, vytváraním peny, výskytom uhynutých rýb na hladine vody alebo výskytom nebezpečných látok. Zabezpečovanie účinnej ochrany kvality vôd je jednou z podstatných náplní činností realizovaných Slovenským vodohospodárskym podnikom, š.p., Banská Štiavnica. Na konkrétnu transformáciu týchto úloh do praxe je Generálnym riadite stvom SVP, š.p. každoročne vypracovávaný
s e p t e m b e r
2 0 0 4
7 plán komplexnej starostlivosti o kvalitu vôd. Okrem iného sú týmto plánom stanovené aj povinnosti jednotlivých závodov na úseku činnosti havarijnej služby. Dlhodobou a dôslednou realizáciou týchto úloh v praxi sme schopní v spolupráci s alšími orgánmi a organizáciami rieši havarijné znečistenia na tokoch tak, aby sa minimalizovali ich škodlivé následky. Najzložitejšia situácia je pri odstraňovaní príčin a následkov havárií na hraničných tokoch. Jedným z takýchto tokov, ktorý je v správe SVP, š.p., OZ Košice, závod Povodie Laborca Michalovce, je rieka Uh. Z celkovej dĺžky Uhu (127 km) pripadá na slovenský úsek asi 21 km. Podstatná čas toku preteká Ukrajinou. Uh má zo všetkých tokov VSN najextrémnejší povodňový režim. Je to spôsobené tým, že horná čas povodia leží v nadmorskej výške s vysokými zrážkami, riečna sie má vejárovitú podobu a v povodí nie sú významnejšie retenčné priestory. Vzh adom na celkovú ekonomickú a hospodársku situáciu na Ukrajine je riziko znečis ovania toku Uh z tejto strany pomerne významné. Viacerí z vás si určite ve mi dobre spomínajú na ropnú haváriu a jej následky v roku 1993, kedy došlo k porušeniu produktovodu nafty a úniku nafty do rieky Uh na ukrajinskej strane. Likvidácia tejto ropnej havárie si vyžiadala vysoké finančné náklady, pričom spôsobila značné škody na životnom prostredí a ekosystémoch. Dňa 24. 12. 2003 bolo pracovníkmi úseku povodia Uhu zistené znečistenie vodného toku Uh v celom profile. Na základe obhliadky toku bolo konštatované, že znečistenie plávajúce na hladine priteká na naše územie z ukrajinskej strany. V súlade s platnou legislatívou bola táto skutočnos okamžite nahlásená Slovenskej inšpekcii životného prostredia, inšpektorátu životného prostredia v Košiciach, odboru inšpekcie ochrany vôd a alším orgánom a organizáciam v súlade s havarijným plánom závodu Michalovce. Vizuálnym monitoringom nebolo možné presne urči , o aký typ znečistenia sa jedná. Na základe záverov pracovnej skupiny bolo uložené správcovi toku a HaZZ Michalovce nainštalova 2 norné steny v profile most Pavlovce nad Uhom a aplikova sorbčný materiál. Zároveň bolo správcovi toku nariadené vykona analýzy odobratých vzoriek z profilov Lekárovce a Pavlovce nad Uhom v ukazovate och nepolárne extrahovate né látky (NEL) a extrahovate né látky. Výsledky rozborov boli prerokované na zasadnutí pracovnej skupiny nasledujúci deň. Znečistenie bolo spôsobené extrahovate nými látkami - tukmi, ktoré sa najintenzívnejšie prejavilo v ranných hodinách 24. 12. 2003 (7,2 mg.l-1). Zvýšené hodnoty v ukazovateli NEL sa nezistili. Na základe obhliadky toku vo vyššie uvedených profiloch, kde sa vizuálne 25. 12. 2003 znečistenie nepozorovalo, sa konštatovalo, že mimoriadne znečistenie vôd na vodnom toku Uh pominulo. Zároveň bolo rozhodnuté o vybratí norných stien z toku, nako ko dochádzalo k zamŕzaniu
hladiny, čím sa účinnos norných stien rapídne znižovala. Správca toku zabezpečil neškodnú likvidáciu zozbieraného sorbčného materiálu. Pôvodcu znečistenia telefonickou komunikáciou s ukrajinskou stranou na regionálnej úrovni nebolo možné zisti . Pozitívnou skutočnos ou je fakt, že v rámci tohto havarijného znečistenia toku nedošlo k úhynu rýb a neboli obmedzené odbery vôd. Havarijné znečistenie rovnakého charakteru sa však na toku Uh začalo pravidelne objavova aj v iných mesiacoch. Počas prvých 3 mesiacov roku 2004 sa havarijné znečistenie na uvedenom toku zopakovalo 5-krát, následne ešte v mesiaci máj. Každé znečistenie bolo zo strany správcu toku hlásené v súlade s platnou legislatívou a havarijným plánom. Na základe posúdenia skutkového stavu a záverov prijatých pracovnými skupinami bolo pri každom z týchto znečistení konštatované, že sa v súlade so zákonom o vodách jedná o mimoriadne zhoršenie kvality vôd. Pracovníkmi závodu ako aj pracovnou skupinou bolo zistené, že znečistenie plávajúce na hladine opätovne priteká z ukrajinskej strany. Správca toku pri zneškodňovaní následkov mimoriadneho zhoršenia vôd vykonával potrebné opatrenia pod a príkazov inšpekcie. V týchto prípadoch sa na základe rozhodnutia inšpektorátu životného prostredia ako aj objektívnych príčin (zamŕzanie hladiny, vysoká rýchlos prúdenia vody, adochody), norné steny neinštalovali. Správca toku počas trvania havárií zabezpečoval vizuálny monitoring hladiny toku Uh po celej dĺžke ako aj vizuálny monitoring Laborca pod zaústením Uhu. Je zaujímavé, že počas transportu znečistenia dochádzalo k jeho spontánnemu odbúravaniu tak, že pod ha ou EVO Vojany na Laborci sa na hladine toku neprejavovali znaky mimoriadneho zhoršenia vôd. Je potrebné doda , že pri každej z týchto havárií sa občasné škvrny objavovali na hladine vodného toku asi 4 - 5 dní po odoznení jej prvotných príznakov. Laboratórne rozbory ukázali, že znečistenie je permanentne spôsobované extrahovate nými látkami - tukmi, ktoré na hladine toku v celom profile vytvárajú mastné škvrny rôznej intenzity. Na základe skúseností z vyšetrovania týchto havárií je možné predpoklada , že toto pravidelne sa opakujúce znečis ovanie toku Uh extrahovate nými látkami nie je spôsobované nepredvídaným únikom škodlivých látok, ale ich vypúš aním do toku na ukrajinskej strane bu samostatne alebo ako súčas odpadových vôd z tukového priemyslu. Zo strany správcu toku SVP, š.p., Banská Štiavnica ako aj Slovenskej inšpekcie životného prostredia v Košiciach boli realizované všetky potrebné kroky na zabránenie vzniku pravidelne sa opakujúcich havarijných znečistení toku Uh. Zodpovedným inštitúciam na ukrajinskej strane sa však nepodarilo identifikova znečis ovate a, ktorý tento stav zapríčiňuje. Na základe uvedeného budú rokovania na bilaterálnej úrovni, na základe iniciatívy SVP, š.p., Banská Štiavnica, aj na alej pokračova .
Rekonštrukcia technologickej časti čerpacej stanice Ve ké Raškovce Ing. Peter Kičinko, závod Povodie Laborca Michalovce Ing. Vladimír Braník, závod Povodie Laborca Michalovce Čerpacia stanica (ČS) Ve ké Raškovce pozostáva z objektov ČS 1 a ČS 2 a bola súčas ou úprav Východoslovenskej nížiny (VSN) v rámci prvej etapy z roku 1964. ČS slúži na prečerpávanie vnútorných vôd o rozlohe 18 500 ha z oblasti VSN V. do hlavného recipientu - rieky Laborec. Záujmová oblas je ohraničená z východnej a južnej strany pravobrežnou hrádzou Laborca, na západe rozvodnicou medzi Laborcom a Ondavou. Zo severnej strany je ohraničená preložkou toku Duša do Laborca nad Michalovcami, v Petrovciach nad Laborcom a povodím Suchého potoka, ktorý je zaústený do melioračného odpadu Duša. ČS 1 je situovaná v km 0,070 odpadného kanála s čerpacími bazénmi v prostriedku a po stranách obtokmi s e p t e m
pre gravitačný odvod vody v čase nízkych vodných stavov v Laborci. Základné údaje ČS 1: - celková manometrická pracovná výška: 2,4 m - typ čerpadla: VSK 12r - 4 ks - typ elektromotora: Qp - 900 - 16 - výkon elektromotora: 100 kW - výkon čerpadla: 2,5 m3.s-1 - celkový výkon: 10 m3.s-1 Základné údaje ČS 2: - typ čerpadla: 2 x SIGMA 500 - AQTV - 408 - 68 - výkon čerpadla: 0,5 m3.s-1 - otáčky čerpadla: 730 ot..s-1 - typ čerpadla: 2 x SIGMA 400 - AQTV - 362 - 50 - výkon čerpadla: 0,250 m3.s-1 - otáčky čerpadla: 730 ot..s-1 b e r 2 0 0 4
8 Rekonštrukcia ČS 1: 1. výmena mazacích lisov, 2. rekonštrukcia hrablíc na vtoku, 3. rekonštrukcia strojného stierania hrablíc, 4. rekonštrukcia stavidlových uzáverov obtokových kanálov, 5. rekonštrukcia provizórneho hradenia obtokových kanálov, 6. rekonštrukcia klapky DN 1 400.
zo strany Laborca a sú uzavreté vtedy, ke sa vnútorné vody nemôžu odvádza gravitačne. Na stavidlách bola vykonaná výmena gumového tesnenia tvaru noty. Vodiace a prahové armatúry boli očistené, poškodené miesta opravené a následne bol obnovený náterový systém. Technické parametre stavidlových uzáverov: - počet stavidiel: 2 ks - šírka stavidiel: 3 500 mm - výška stavidiel: 2 255 mm
1. Výmena mazacích lisov: Mazacie lisy slúžia na udržiavanie dostatočnej tukovej náplne hlavných ložísk čerpadiel. Počas prevádzkovania sa ukázalo, že staré mazacie lisy sú vybavené ve mi malou nádržou na mazací tuk. Pohon lisu zabezpečovalo čerpadlo cez klinový remeň. Pretrhnutie klinového remeňa znamenalo odpojenie a nadvihnutie elektromotora a osadenie nového remeňa, čo bolo ve mi pracné. Preto sú osadené nové mazacie agregáty s nezávislým elektrickým pohonom a s požadovanou nádržou na mazací tuk. Pri poruche mazacieho lisu je blokované spustenie elektromotora hlavného čerpadla, resp. chod čerpadla možno spusti až po zapnutí mazacieho lisu do chodu. Technické parametre mazacieho lisu: - typ: UVF 10 04 01 - objem zásobníka plastického maziva: 10 l - rozsah nastavenia dávkovania: 30 % - 100 % - pohon: elektrický - pracovný tlak: 16 MPa - typ maziva: AK2
5. Rekonštrukcia provizórneho hradenia obtokových kanálov: Provizórne hradenie slúži na zahradenie obtokových kanálov v prípade opravy alebo revízie stavidiel. Hradidlá sa osadzujú pomocou jedného páru zdvíhacieho zariadenia, ktorého hák umožňuje automatické zapínanie a vypínanie hradidiel pod vodou. Po obnovení náterov boli vymenené nové tesniace gumy. Vodiace a prahové armatúry boli opravené a následne bol obnovený náterový systém. 6. Rekonštrukcia klapky DN 1 400: Spätné klapky na koncoch výtlačného potrubia zabezpečujú uzatvorenie potrubia proti spätnému vtoku vody z uk udňovacieho bazénu. Bola vykonaná výmena kruhového tesnenia klapky z mäkkej poddajnej gumy hrúbky 15 mm, o priemere 1 300/1 500 mm. Tesnenie je vyrobené po častiach zo segmentov o uhle 120o a prichytené zakrúženým L profilom pomocou skrutiek M 10 x 650 mm. Taktiež bola vykonaná oprava prírubového spoja DN 1 400, výmena skrutiek a boli obnovené nátery. Technické parametre klapky DN 1 400: - typ klapky: DN 1 400, PN 2,5 - počet klapiek: 4 ks - hmotnos jednej klapky: 1 200 kg
2. Rekonštrukcia hrablíc na vtoku: Hrablice slúžia na ochranu čerpadiel pred nasatím nečistôt a zabraňujú poškodeniu čerpacích agregátov. Sú zložené z oce ových pásov spojených tyčami. Pravidelný rozostup zabezpečujú dištančné trubky medzi pásnicami uložené na spojovacích tyčiach. Hrablice sú pre jednoduchšiu manipuláciu vyrobené z jednotlivých segmentov dĺžky cca 696 mm. Každý segment je kotvený cez navarené upínacie a spevňovacie pásnice do betónovej konštrukcie vtokových kanálov. Technické parametre hrablíc: - celková šírka: 12 700 mm - celková výška: 3 200 mm - profil prútu: 60/6 mm - sklon uloženia: 65o - osový rozostup: 30 mm 3. Rekonštrukcia strojného stierania hrablíc: Stierací stroj (obr. č. 1) slúži na očistenie hrablíc od naplavených predmetov a nečistôt a na ich vynesenie z hladiny nátokového kanála. Pohon nového stieracieho stroja tvorí repasovaný a čiastočne prispôsobený pohon jestvujúceho stroja. Pre rekonštrukciu bol využitý jestvujúci elektromotor, prevodovka a momentová spojka, ktorá zabezpečuje ochranu stroja pred pre ažením. Obežné re aze a kolesá sú vyrobené z liatiny, ktorá odoláva poškodeniu vo vlhkom prostredí. V rámci rekonštrukcie bol každý stroj vybavený jednoduchým zariadením na jeho vynorenie z vody. Zariadenie zabraňuje zamrznutiu stroja vo vode. Technické parametre stieracích strojov: - počet strojov: 3 ks - šírka jedného stroja: 3 600 mm - hmotnos jedného stroja: 2 500 kg 4. Rekonštrukcia stavidlových uzáverov obtokových kanálov: Stavidlové uzávery hradia otvory obtokových kanálov
Obr. 1
Rekonštrukcia ČS 2: 1. rekonštrukcia spätnej motý ovej klapky DN 400, 2. rekonštrukcia klapky DN 800, 3. rekonštrukcia hrablíc na vtoku, 4. rekonštrukcia strojného stierania hrablíc. 1. Rekonštrukcia spätnej motý ovej klapky: Zrekonštruované boli 2 ks spätných klapiek DN 400, ktoré sa nachádzajú v potrubí za čerpadlami 3 a 4. Klapka a olejový tlmič vykazovali opotrebenie, preto boli repasované. Technické parametre spätnej motý ovej klapky: - typ: C 60 414 - 606, DN 400, Jt 6 - hmotnos : 160 kg - počet: 2 ks 2. Rekonštrukcia koncovej klapky DN 800: Teleso klapky je odliatok. Uzáver tvorí tanierová klap-
Najkratšie odpovede “áno” a “nie” vyžadujú najdlhšie rozmýš anie.
Pythagoras s e p t e m b e r
2 0 0 4
9 ka s mäkkým tesnením. Je otočná okolo čapu a vybavená pákou s posuvným závažím, ktorým možno nastavi určitý otvárací prepad. Klapka sa otvára samočinne tlakom vody. Bol obnovený ahký chod v čapoch a výmena tesnenia. Tým sa obnovila ich funkčnos . Technické parametre koncovej klapky DN 800: - typ: L 55 117 - 602/10, DN 800 PN 2,5 - hmotnos : 550 kg - počet: 3 ks 3. Rekonštrukcia hrablíc na vtoku: Hrablice sú vyrobené pre jednoduchšiu manipuláciu z jednotlivých segmentov dĺžky cca 786 mm. Každý segment je kotvený cez navarené upínacie a spevňovacie pásnice do betónovej konštrukcie vtokových kanálov. Technické parametre hrablíc: - celková šírka: 8 700 mm - celková výška: 2 200 mm - profil prútu: 50/6 mm
- sklon uloženia: - osový rozostup:
60o 30 mm
4. Rekonštrukcia strojného stierania hrablíc: Z jestvujúceho stroja bol ponechaný kompletný pohon vrátane re aze medzi prevodovkou a poháňacím hriade om. Ostatné časti, vedenie re aze, re azové kolesá, stieracie profily a výstuhy boli vyrobené nové s tým, že na výrobu re aze a kolies bola použitá liatina, ktorá je odolná voči vode. Každý stroj je vybavený zariadením na jeho vynorenie z vody v zimnom období. Technické parametre stieracieho stroja: - počet stieracích strojov: 2 ks - šírka jedného stroja: 4 500 mm - hmotnos jedného stroja: 3 000 kg Rekonštrukcia technologického zariadenia bola vykonaná v celkovom náklade 6 543 527,00 Sk.
Hádanky Ing. Dušan Hronský Obnažka je hádanka, ktorej výsledok dostaneme, ke z každej strany náznaku alebo jeho jednotlivých častí uberieme po jednej hláske. Náznak, resp. jeho jednotlivé časti "obnažíme". Náznak obnažky býva jednoduchý, rozvitý alebo zložený z čiastkových prvkov. Pre každý druh náznaku platí určité pravidlo. Ak je náznak jednoduchý, obnaží sa jediné slovo, ktoré tvorí náznak. Napr.: moskyt - osky; Španiel - panie; no-
vos - ovos; hlupák - lupa. Ak je náznak rozvitý, možno obnaži bu náznak ako celok alebo osobitne každé jeho slovo. Napr.: Dva pníky - vápnik; divoký Váh - Ivo kýva; meter nite - eternit; Znak mením - na kmeni; Tu rád ujec - úraduje. Ak je náznak zložený, obnažuje sa každý čiastkový prvok, resp. každé slovo náznaku. Napr.: sokol, mlieko, praky, kováč - okolie Krakova; Hornád, kmene, etyl - ornamenty. 4. HEREC miloval javisko, ZVYŠOK UHLIA kryje ihrisko. AUTÁ jazdia divoko naokolo široko. PIESEŇ Elán preslávila, pod titul sa kniha skryla.
1. ÚKOLOVÁ PRÁCA ZNAVÍ ŽENU do montérok oblečenú. VTÁK sa brodí močiarom za rybami nad ránom. 2. TUREK ÚDAJNE KVÍLI od bolesti v tejto chvíli. Na BEH zatia nemyslí, bodaj by bolesti zmizli!
5. Zasa HEREC V ZÁSTERE JE, Eve svojej guláš hreje.
3. OSPEVUJE STROJ DEVA ctená, ke ho vidí pri dvíhaní bremena.
Riešenie hádaniek zasielajte do 30.11.2004 na adresu redakcie.
Riešenie hádaniek z èísla 2/2004. 1. LAMELY PISÁRA - LÁME LIPY SÁRA. 2. RÓBY, LADY, VIOLÍNA - ROBILA DIVY OLINA. 3. SINATRA, PYROMAN - SYNA TRÁPI ROMAN. 4. POSTILIÓN - POSTÍ LYON. 5. HODY, LAMY, LAMY, SUMY, ROVY - HODILA MILÁ MISU MIROVI.
Stav turnaja po 2. kole : 9 bodov : I. Nagyová 8 bodov : RNDr.Z. Ma ašová, G. Nagyová, S. Nemčoková, A.Onder, O. Vindiš, D. Vindišová
Naši jubilanti Životné jubileum 60 rokov
Životné jubileum 50 rokov
závod Povodie Hornádu a Bodvy
OZ Košice
Bartolomej Bocskorás Dušan Čatloš
závod Povodie Dunajca a Popradu
JUDr. Miloš Remeš Ing. Emese Bodonová
závod Povodie Bodrogu Andrej Tokár
Dušan Novotník
s e p t e m b e r
2 0 0 4
10 Za Ing. Libušou Orolínovou Dňa 29. augusta 2004 sa náhle a predčasne pretrhla ni života Ing. Libuše Orolínovej, do 5. februára 2004 riadite ky závodu Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p., Povodie Hornádu a Bodvy so sídlom v Košiciach. Libuša, vzácny človek, ob úbená kolegyňa i šéfka, skvelá spoločníčka a priate ka odišla ve mi skoro, vo veku 56 rokov. Silná osobnos , jedna z mála žien v riadiacej funkcii medzi mužmi v našej firme, múdra, pohotová, vtipná bezprostredná žena so športovým duchom. Vedela sa teši z úspechov iných a mala aj silu pomáha znáša neš astie svojich priate ov. Aj sama sa vedela teši zo života, ale aj znáša utrpenie. Všetci si pamätáme, ako na záver diskusie o akomko vek probléme vyriekla spravidla svoju známu vetu "nebojte sa, my to všetko zvládneme". A zvládala to suverénne. Žia , nepodarilo sa jej zvládnu posledný boj s chorobou, ktorá bola silnejšia ako ona. Tento rok bol pre nás, tzv. ve kovodárov, zatia ve mi ažký. Napriek tomu, že už pár mesiacov nebola v aktívnej službe, žila s nami, sledovala naše osudy a často aj osobne telefonovala, povzbudzovala, radila čo robi . Verím, že po zlých rokoch prichádzajú lepšie. Škoda, že ich nebude prežíva s nami, určite by sa úprimne tešila z našich prípadných úspechov tak, ako sa vedela teši aj z úspechov svojich detí a vnúčat. Ke sme sa s ňou v apríli t.r. stretli na košickom závode, aby sme jej po akovali za dlhoročnú prácu pri príležitosti odchodu do dôchodku, pretože jej zdravotný stav jej nedovo oval plnohodnotne vykonáva funkciu riadite ky závodu, hovorili sme, že takáto rozlúčka nemá by smutná, ale aj napriek snahe sa smútku a nostalgie nedalo celkom zbavi . Nemala to by rozlúčka v pravom slova zmysle, ale predsa to len bola rozlúčka, ktorú sme všetci znášali ažko. Vtedy nikto z nás netušil, že tak skoro príde rozlúčka definitívna. Je to ove a ažšie a je nám to všetkým strašne úto. Tých 20 rokov v Poprade a v Košiciach, prežitých v spoločnej službe pre vodu a vode, sa nedá zabudnú . Jej život napísal predčasne poslednú stranu. Škoda. Ďakujeme Ing. Libuši Orolínovej za to, že nesmierne ve a stránok tohto života venovala práve Povodiu, nezištnej a oddanej službe verejnosti. Ďakujeme jej za všetko, čo dobré a užitočné vo svojom živote vykonala pre kolegov, priate ov a známych i pre spoločnos . Ing. V. Kundrát, riadite OZ Košice
Šport Lindvai dosiahol na MS v behu na 100 km historický výsledok Anton Onder, OZ Košice V holandskom Winschotene sa uskutočnili majstrovstvá sveta v behu na 100 km za účasti 339 bežcov z 35 štátov. V tejto kvalitnej konkurencii bol z kvarteta slovenských supermaratóncov najlepší Slavomír Lindvai (Povodie Hornádu a Bodvy Košice), ktorý dobehol v osobnom rekorde 7:04:32 hod. Týmto časom sa zaradil na 5. miesto v slovenských historických tabu kách. 16. miestom v celkovom poradí dosiahol doteraz najlepšie umiestnenie Slováka na MS v tejto náročnej disciplíne. Po návrate z Holandska povedal: "Na supermaratónskych tratiach som našiel novú motiváciu. Na svoju druhú stovku som išiel s odvážnym cieom - zdola 7-hodinovú hranicu. Sú ažilo sa na 10 km dlhom
rovinatom okruhu za vysokej teploty a silného vysušujúceho vetra. “Prepálil” som však začiatok, ke prvých 42 km som mal medzičas 2:48 hod. Najväčšiu krízu som prežíval medzi 60.- 80. km. Za úspešný výsledok v ačím svojmu trénerovi Petrovi Polákovi a tiež podpore svojho zamestnávate a." Lindvai úspešne zabodoval na uvedenom podujatí aj v súaži trojčlenných družstiev, v ktorom slovenské trio vybojovalo 5. miesto v konkurencii 26 reprezentačných družstiev, čo znamená doteraz najlepšie umiestnenie Slovenska v histórii. Sú až mala vysokú úroveň, o čom svedčí aj svetový rekord Taliana Mária Ardemagniho s časom 6:18:22 hod. Zo žien Ruska Tatiana Žirkovová utvorila európsky rekord v čase 7:10:36 hod.
Orientačným behom k zdraviu Vhodnou kompenzáciou práce plnej stresov je pohyb v prírode. Takúto možnos poskytuje orientačný beh, ktorý je tiež nazývaný zeleným športom. Sú aže v tomto športovom odvetví sa konajú v peknej prírode plnej zelene a zdravého vzduchu. Je to jednoduchý a nenáročný spôsob ako zosta fit a zlepši si svoju kondíciu. Počas čítania mapy pri pretekoch si ani neuvedomíte telesnú únavu. Takýto druh relaxu už nieko ko rokov vo vo nom čase praktizuje aj Anton Onder z vodohospodárske-
ho dispečingu SVP, š.p., OZ Košice, hoci na chrbte má už pä krížikov. Tohto roku absolvoval 23 pretekov s buzolou a mapou. Najväčší úspech dosiahol na medzinárodných majstrovstvách Slovenska v orientačnom šprinte v Topo čiankach, kde získal striebornú medailu v kategórii mužov nad 45 rokov. REDAN
Pozvánka Príležitos vyskúša si orientáciu v lese s mapou a buzolou aj pre začiatočníkov bude 23. októbra 2004 na XVIII. ročníku podnikových orientačných pretekov Hornádska buzola. s e p t e m b e r
2 0 0 4
11 Pokračovanie zo str. 2
Výsledkom tejto náhlej zmeny je nadmerná sedimentácia štrkov vo vývarisku v podhatí, ktoré zaniesli celý vývar hate a vytvorili ve kú štrkovú lavicu, siahajúcu až po brod. Jej objem bol cca 2 000 m3 štrkov. Tu boli uložené aj kamene zo záchranných prác a opevnenia nad haou. Úsek pod brodom nebol pri povodni poškodený. Štrková lavica pri avej päte bola odstránená. Úsek nad ha ou bol takmer úplne zanesený splaveninami hrúbky 2 m - 3,5 m. Po odplavení hrádze a následnej deštrukcii hate sa v týchto sedimentoch vymodelovalo nové koryto. Jeho dno obsahovalo ílovito - hlinité podložie (zistené pri terénnom prieskume), s výraznými stopami po dávnych stavebných aktivitách (pilótové bárky rôzneho typu). Na brehoch rieky je 5 stožiarov 22 kV VN na každej strane. V km 62,437 50 je betónový prah, ktorý chráni križovanie toku s vodovodným potrubím. V km 62,646 50
je vybudovaný trojpo ový betónový most. Jeho základy sú chránené oce ovými štetovnicovými stenami. Dno je stabilizované dnovým prahom, ktorý je pozostatkom pôvodného mosta. Nad ha ou v inundačnom území na pravej strane bol výbeh pre psov a na avej strane záhradkárska kolónia. Po brehoch v nánosoch korenili mohutné stromy, ktoré odplavením nánosu z návodnej strany strácali stabilitu a padali do toku. Tieto boli odstránené a drevná hmota zákonne zmanipulovaná. Počas záchranných prác bola vybudovaná smerná stavba z kamennej nahádzky. Ide o teleso, ktoré bolo potrebné vhodne zabudova do figúr konečnej úpravy. Cez teleso bol výrazný prietok vody, čo svedčí o tom, že v ňom boli výrazné kaverny. Prácam na tomto objekte predchádzalo vyčistenie koryta od zbytkov hate a Prestavba hate na stupeň s rybovodom bahenných nánosov pred prepadovým
Založenie a debnenie rybovodu
múrom, ako aj potrebné búracie práce. Po vyčistení vývariska bolo nutné usmerni ohrádzkou vodný tok tak, aby jedno krídlo vývariska mohlo by vybudované. Po jeho dokončení sa premiestnením ohrádzky vytvorili podmienky pre výstavbu druhého krídla. Pozdĺž avého krídla vývaru je realizovaný rybovod komôrkového typu. Súčasná kapacita koryta, za predpokladu rovnomerného prúdenia pod a profilov, je menlivá, sklon je 0,005. Tok bol upravený tak, aby priemerná drsnos bola n = 0,0285, hladina Q100 bude cca 3,57 m nad dnom. Za aženos dna dosahuje pri prietoku Q100 v = 4,00 m.s-1. Stavba organicky nadväzovala na stavbu "Prestavba Torysy v Prešove km 61,750 - 62,640". Realizáciou tejto stavby sa vytvára súvislý úsek korytovej úpravy s požadovaným stupňom ochrany proti ve kej vode. Rybovod po ukončení
s e p t e m b e r
2 0 0 4
Povodne 2004
Ondava - pretrhnutie avobrežnej hrádze pri čerpacej stanici Ladislav
Povodňová situácia na čerpacej stanici Kamenná Mo va
Jarovnice - poškodenie prehrádzky na toku Malá Svinka
Foto: Ing. V. Kundrát Ing. S. Dobrotka
HLAS POVODIA - časopis SVP, š. p., OZ Košice Redakčná rada: Ing. V. Kundrát (predseda), Ing. A. Baláž, Ing. L. Bödi, Ing. V. Kožuch, Ing. M. Miščík, Ing. J. Prosba, Ing. J. Tkáč Adresa redakcie: Odštepný závod Košice, Ďumbierska 14, 041 59 Košice Zodpovedný redaktor: RNDr. Z. Ma ašová, tel.: 055/6008170 Grafická úprava: Bc. L. Tkáčik Tlač: Tulip reklama, Yellow Vydáva: SVP, š. p., Odštepný závod Košice Vychádza 4-krát ročne Registračné číslo: 2906/2002 ISSN 1336-4596 Distribúcia zdarma.
