NEWSLETTER o modernom vzdelávaní Ročník IV I číslo 3 I 2016
Inšpirácia pre slovenské univerzity UNIVERSITY DAY 2016
Infinera Express po prvý krát na Slovensku
Dr.h.c. prof. Ing. Anton Čižmár, CSc.
Študenti, chcite byť bohatí
Otomar Sláma
prof. Ing. Štefan Medvecký, PhD. 2 špičkoví študenti majú väčšiu váhu, než 100 priemerných
Spoluprácu s komerčnou sférou zvládajú aj humanitné fakulty Vydáva:
Partner:
Obsah Končí sa rok 2016. ĎAKUJEME vám za vašu priazeň EDUnews číta čoraz viac priaznivcov, ktorým moderné vzdelávanie a jeho budúcnosť na Slovensku nie sú ľahostajné. A tým má celá práca na tomto projekte pre nás zmysel. Okrem zaujímavých informácií o Internete vecí na školách nájdete v tomto čísle aj mimoriadne inšpiratívne rozhovory so 4 manažérmi, ktorí patria k výnimočným osobnostiam v akademickej obci aj biznise. V reportáži z konferencie UNIVERSITY DAY nájdete zaujímavé nápady a inšpiratívne technológie, ktoré posúvajú vzdelávanie na školách vpred. Rád by som sa aj touto cestou poďakoval všetkým účastníkom za ich účasť - bolo nám cťou a veríme, že sa stretneme opäť o rok. A úplne na záver Vám všetkým chcem zaželať, aby ste prežili čo najkrajšie vianočné sviatky, oddýchli si a načerpali energiu do nového roku.
Téma
Veľké očakávania. Nové výzvy. Prichádzajúca reforma. Čo nás čaká budúci rok?
6
Téma
UNIVERSITY DAY
10
Rozhovor
Štefan Medvecký
Dvaja špičkoví študenti majú väčšiu váhu, než sto priemerných
12 Rozhovor
Príjemné čítanie! Miloslav Gregáň, Manažér pre oblasť školstva, DATALAN
10»
4
Rozhovor Dvaja špičkoví študenti majú väčšiu váhu, než sto priemerných
14 »
Téma Internet vecí je nevyhnutnosť
18 »
Rozhovor Študentom zvyknem hovoriť: chcite byť bohatí.
Otomar Sláma
Spoluprácu s komerčnou sférou zvládajú aj humanitné fakulty
14
Téma
Internet vecí je nevyhnutnosť
16 Téma
Najmodernejšie transportné sieťové technológie na Slovensku na pozvanie DATALANu.
18 Rozhovor
Anton Čižmár
Študentom zvyknem hovoriť: chcite byť bohatí
20
20 Rozhovor
Jaroslav Holeček
Vzťah vysokých škôl a firiem je ako platonická láska
23 Aktuálne
Detská UNIVERZITA KOMENSKÉHO Online 2016
Rozhovor
Jaroslav Holeček Vzťah vysokých škôl a firiem je ako platonická láska
Newsletter eduNEWS 2020 pripravuje občianske združenie Partnerstvá pre prosperitu (PPP), Jašíkova 2, 821 03 Bratislava, www.p3.sk za podpory a spolupráce odborníkov z DATALAN a.s., www.datalan.sk. Kontakt:
[email protected]
eduNEWS 2020 I 3
Téma
Téma
Veľké očakávania. Nové výzvy. Prichádzajúca reforma. Čo nás čaká budúci rok?
2016
2017
Rok 2016 bol rokom „veľkých očakávaní“.
Bude rok 2017 "rokom reformy"?
Napriek tomu, že sa nachádzame uprostred nového programového obdobia, sa v roku 2016 z Operačného programu Výskum a inovácia (OP VaI) reálne nevyhodnotila žiadna dopytovo-orientovaná výzva a nepodpísala sa žiadna zmluva o NFP. A tým sa žiaľ opäť dostávame do stavu, že čerpanie prostriedkov z fondov EU bude presunuté do ostatných rokoch programového obdobia, čo môže mať vplyv na rozpočty univerzít z pohľadu ich kofinancovania.
Rok 2017 by mal byť rokom reforiem v oblasti vzdelávania, ale kvalitná reforma sa dá zrealizovať len vtedy, keď budú do nej zapojení všetci zainteresovaní – študenti, pedagógovia, rodičia, a keď táto reforma dostane svoj čas na zavedenie. Záujem o reformu je značný. Návrhy reforiem prichádzajú zo všetkých strán - Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, univerzít aj mimovládnych organizácií. Dôležité je, aby sme zachovali kontinuitu reformy a uplatnili ju nie v jednej, ale vo viacerých generáciách študentov.
V roku 2016 boli vyhlásené 3 typy výziev v celkovom objeme 567 600 000 eur: • podpora Priemyselných výskumno-vývojových centier v oblastiach špecializácie RIS3, • podpora dlhodobého strategického výskumu v oblastiach špecializácie RIS3 SK, • a fázované projekty Univerzitných vedeckých parkov a výskumných centier. Veľmi pozitívne hodnotíme, že v rámci výzvy na podporu a zakladanie Priemyselných výskumno-vývojových centier v oblastiach špecializácie RIS3 SK prejavilo záujem o spoluprácu s inštitúciami vedy a výskumu veľké množstvo firiem zo súkromného sektoru. A nielen ako menšinový partner, ale aj v pozícii lídra konzorcia. Aj vďaka tejto výzve môžu byť nosnou témou viacerých projektov v oblasti aplikovaného výskumu práve problémy a projekty súkromnej firmy a ich výsledky môžu byť veľmi užitočné v praxi.
V rámci výziev na financovanie z fondov EU očakávame tlak na reálne čerpanie finančných prostriedkov. Z pohľadu aktuálne schváleného harmonogramu výziev ostáva ešte veľké množstvo zaujímavých výziev na podporu výskumu a inovácií. Práve univerzity môžu nájsť zaujímavý priestor na uplatnenie napríklad v projektoch z Operačného programu Ľudské zdroje. Ceníme si, že si viaceré univerzity v rámci prihlásených projektov vybrali ako strategického partnera práve spoločnosť DATALAN. Ďakujeme za dôveru a spoluprácu. A úplne na záver Vám všetkým chceme zaželať, aby ste prežili čo najkrajšie vianočné sviatky v kruhu svojich najbližších, oddýchli si a načerpanie novú pozitívnu energiu do nového roku 2017.
Výzva na podporu dlhodobého strategického výskumu v oblastiach špecializácie RIS3 sa niesla v podobnom duchu. Teší nás, že sa do výzvy zapojili všetky univerzity a vysoké školy na Slovensku spolu so svojimi technologickými partnermi zo súkromnej sféry. Projekty z tejto výzvy budú mať kľúčovú úlohu, pretože by sa mali odštartovať v prvej polovici budúceho roka a mohli by byť medzi prvými projektami, ktoré budú čerpané z nového programového obdobia Operačného programu Výskum a inovácie . Slabinou tohto roku však boli výzvy na fázované projekty Univerzitných vedeckých parkov a výskumných centier. To, čo sa zdalo byť z pohľadu procesov najjednoduchšie a najrýchlejšie (dofinancovanie rozbehnutých projektov z minulého obdobia), sa v tomto roku nezrealizovalo.
4 I eduNEWS 2020
Miloslav Gregáň, Manažér pre oblasť školstva, DATALAN
eduNEWS 2020 I 5
Téma
Téma
Inšpirácia pre slovenské univerzity na University Day 2016 Pozor na bezpečnosť Bez technológií to na školách nejde. Jedným zo základných kritérií nasadzovania technológií v univerzitnom prostredí je však ich bezpečnosť. Školy by mali vedieť, kde sa nachádzajú ich citlivé dáta, kto všetko k nim má prístup, a ten monitorovať. Navyše, počítať treba aj s novou európskou legislatívou, ktorá sprísňuje ochranu osobných údajov a je potrebné sa na ňu pripraviť. Okrem nezabezpečených úložísk dát sú kritickým bodom aj samotní administrátori informačných systémov. Faktom totiž je, že najrýchlejší spôsob na získanie citlivých informácií je zneužitie prístupu privilegovaných účtov, preto sa na ne zameriava až 94% hackerov. Napriek tomu je manažment prístupových práv často podceňovaný.
Konektivita je o rýchlosti i počte Marián Ďurkovič zo SANETu predstavil novú chrbticovú sieť pre akademickú obec, ktorá prináša 100 Gb/s prenosové kapacity. Výsledkom je 20-násobné zvýšenie kapacity bez rastu prevádzkových nákladov čo výrazne rozširuje technické možnosti univerzít pripojených na SANET, napríklad pri využívaní cloudových riešení. Na tie sa v najbližších dvoch rokoch chce zamerať 41% respondentov prieskumu realizovaného počas konferencie. Z pohľadu študentov univerzít je však dôležitejšie než chrbticová sieť bežné pripojenie na wi-fi. Dnes je už samozrejmosťou, že študenti sa pripájajú k školskej sieti troma a viac zariadeniami. Pripojiť stovky rôznych prístrojov a zvládnuť dátový nápor nie je jednoduché, školy by si preto mali zvoliť profesionálne riešenie vytvorené na mieru.
„Nároky na wi-fi sieť sa každoročne zvyšujú. Študenti sa bežne pripájajú k školskej sieti troma a viac zariadeniami.“
Čo dnes najviac potrebujú slovenské univerzity, vyučujúci a študenti? Okrem moderného vybavenia a zanieteného prístupu aj užšiu spoluprácu s praxou. Šikovným nástrojom, ktorý bude pri prepájaní oboch svetov zohrávať v budúcnosti čoraz väčšiu úlohu, sú práve informačné technológie. Inšpiráciu, ako ich efektívne využiť, priniesla konferencia University Day. Konferencia University Day je v rámci Slovenska jedinou platformou, ktorá spája zástupcov akademickej sféry s technologickými odborníkmi. Vyše 30 spíkrov predstavilo nielen výzvy, ktoré stoja pred dnešným školstvom, ale ponúkli inšpiratívne nápady a riešenia, ako ich zvládnuť.
Ako by mali fungovať bezpečnostné procesy v praxi, napr. aj monitoring univerzitných sietí, predviedli experti zo svetových technologických značiek. Školy dnes už môžu okamžite odhaľovať a diagnostikovať prevádzkové a konfiguračné problémy v sieti, pričom vedia udržať nielen ich bezpečnosť, ale aj stabilitu a funkčnosť. Experti upozornili tiež na to, že bezpečnosť je potrebné riešiť, nie až keď sa niečo stane. Tu môžu školy využiť dostupné možnosti - zadarmo si vyskúšať špičkové bezpečnostné riešenie a na základe ním vygenerovaných reportov sa rozhodnúť pre ďalšie kroky.
„Najrýchlejší spôsob na získanie citlivých informácií je zneužitie prístupu privilegovaných účtov. Zameriava sa na ne až 94% hackerov.“ Reštrikcia prístupu k sieti však nie je riešením, ktoré by bolo pre školy efektívne. Potvrdila to aj anketa realizovaná počas konferencie. Nad zvýšenou kontrolou mobilných zariadení na školách totiž dve tretiny zástupcov škôl zatiaľ neuvažuje. Napriek tomu, polovica respondentov v prieskume uviedla, že bezpečnosť patrí medzi tri hlavné priority, ktoré plánujú riešiť v období rokov 2016 až 2020.
„Bezpečnosť patrí medzi tri hlavné priority, ktoré plánujú univerzity riešiť v období rokov 2016 až 2020.“
6 I eduNEWS 2020
Aj na školách sú dôležité kvalitné služby Samotná IT infraštruktúra by však mala byť iba prostriedkom k poskytovaniu kvalitnejších služieb v oblasti vzdelávania. Široké možnosti bude už v blízkej dobe poskytovať školám aj umelá inteligencia, či internet vecí. Mobilné aplikácie, simulácie, virtuálne projekty, implementácia trendu gamifikácie, interaktívnejšie procesy, online komunikácia v reálnom čase, či prediktívne modely – to všetko jednak prinesie zjednodušenie práce, významné úspory, ale najmä skvalitnenie služieb a vyššiu spokojnosť vyučujúcich aj študentov. Ako to môže fungovať v praxi? Marek Fabrika z Technickej univerzity vo Zvolene predstavil ukážku virtuálnej jaskyne, ktorá umožňuje napr. lesníkom študovať zásahy do lesa v simulovanom prostredí, aby boli najlepšie tak pre les i pre človeka. Prepojenie praxe a vedy v Silicon Valley S porovnaním systémov vzdelávania u nás a v zahraničí sa hosťom prihovoril exkluzívny spíker Burton Lee zo Stanford University. Renomovaný poradca viacerých ministrov školstva v Európe a technologický expert disponuje viac než 20-ročnými skúsenosťami z akademického sektora aj praxe, a je presvedčený, že pozitívne zmeny treba odštartovať reformou univerzít. Podľa jeho pozorovaní im chýba protrhový prístup. Ako povedal, nie je možné sa venovať len teórii, či výskumu. Školy sa musia viac venovať praxi, reálnym inováciám, prepájať svoje tímy s ľuďmi a organizáciami v biznise. Univerzity musia podľa neho zmeniť svoju kultúru, ak nebudú mať študentov a profesorov, ktorí by spustili nové projekty a založili nové firmy, k zmene nikdy nedôjde.
eduNEWS 2020 I 7
Téma
Téma Dobré nápady nesmú zostať „zatvorené v kabinetoch“ Prepojeniu akademického sektora s praxou tak vo výskume a vývoji, ako aj v príprave absolventov, sa venovali aj dve panelové diskusie. Zúčastnili sa ich vrcholní predstavitelia vzdelávacích inštitúcií na Slovensku i ľudia z praxe. Aj oni sa zhodli, že obe strany potrebujú užšie spolupracovať, a to tak, aby dobré nápady nezostávali „zatvorené v kabinetoch“, ale boli využité v súkromnej sfére. Vďaka tomu sa dokážu rýchlejšie rozvíjať nielen domáce firmy, ale aj samotné univerzity. Podľa Jaroslava Holečka, výkonného viceprezidenta Združenia automobilového priemyslu SR, táto spolupráca momentálne nefunguje. Ako vyhlásil, nemôže sa stať,
„Univerzitám chýba protrhový prístup.“ Inšpiroval príkladmi z prostredia Silicon Valley, kde patrí k vedúcim lídrom v inováciách a pôsobí ako poradca vedeckých tímov aj firiem v IT priemysle. V tejto mekke inovácií sú zmeny najvýraznejšie, no skúsenosťou, že najsilnejší synergický efekt vytvára práve prepojenie mozgov, skúseností, nových nápadov, štúdia, praxe, a že dynamický vývoj je najrýchlejší ak vychádza z vnútra, sa môžu inšpirovať školy na celom svete. Potvrdil zároveň trend, že aj naše školy sa musia viac zamerať na technológie, ktoré budú v budúcnosti dôležité vo všetkých oblastiach života aj študijných odboroch. Významné osobnosti v úlohe spíkrov Hostia konferencie University Day 2016 kladne hodnotili aj účasť významných zástupcov rôznych sektorov. Na Slovensko zavítal napr. Otomar Sláma, zástupca riaditeľa Centra pre prenos poznatkov a technológií z Karlovej univerzity v Prahe, ktorá je v rámci stredoeurópskeho trhu v oblasti inovácií najďalej. Zaujímavú diskusiu rozpútali aj prof. Stanislav Biskupič, prorektor pre vedu a výskum z STU v Bratislave, Dr. Anton Čižmár, prorektor pre inovácie a transfer technológií z Technickej univerzity v Košiciach, prof. Štefan Medvecký, riaditeľ Ústavu konkurencieschopnosti a inovácií na Žilinskej univerzite, doc. Ľudovít Hajduk, riaditeľ Štátneho pedagogického ústavu, či prof. Ján Turňa, generálny riaditeľ Centra vedecko-technických informácií.
aby firma v apríli oslovila univerzitu s konkrétnym problémom, ktorý potrebuje riešiť a dozvedela sa: príďte s tým za nami v septembri, teraz sa pripravujeme na skúškové obdobie. Za pravdu mu dali v elektronickom hlasovaní aj samotní účastníci konferencie z univerzitného prostredia, ktorí ako najlepšie hodnotili práve jeho vystúpenie. Ženy v IT svete Jedným z problémov v príprave mladých ľudí pre prax je aj nedostatočný počet žien, ktoré sa zaujímajú o techniku a informačné technológie. Slovensko a domáce firmy tak prichádzajú o mnoho talentov a nové prístupy k práci. Ako motivovať dievčatá k štúdiu techniky prezradili Petra Kotuliaková a Natália Kisková zo združenia Aj Ty v IT. O tom, že sa im to darí, svedčí aj fakt, že počet študentiek IT odborov stúpol z 3-5% na dvojnásobok.
„Zapojenie študentov do projektov a výskumu v CERN-e." Hostia University Day sa mohli vďaka telemostu zoznámiť aj s prácou v CERN-e, z ktorého sa im prihovoril Themis Mastoridis, Assistant Professor na California Polytechnic State University. Podľa neho netreba zabúdať na zapájanie študentov do výskumu a konkrétnych projektov. Len tak z nich môžu vyrásť kvalitní odborníci pripravení pre prax. Univerzity by si mali uvedomiť, že vychovávajú budúcu pracovnú silu. Preto by aj práca študentov mala viesť ku konkrétnym výsledkom a produktom, upozornil. Jeho kolega v CERN-e, Slovák Daniel Valúch v diskusii potvrdil, že niečo také sa dá dosiahnuť aj na Slovensku. CERN si totiž vyberá stážistov aj u nás, ktorí potom môžu získať v tomto špičkovom vedeckom zariadení cenné skúsenosti. No môžu mu aj pomôcť. Príkladom je študent strednej školy z východného Slovenska, ktorý v rámci stáže v CERN-e zostrojil stabilizačné zariadenie. To sa v ich práci reálne využíva. Tento mladý človek je tak možno jediným mužom, ktorý mal už v 18 rokoch v CERN-e svoj prístroj, prezradil Daniel. 8 I eduNEWS 2020
Konferencia University Day predstavuje každý rok nielen technologické novinky a inšpiratívne nápady, ale aj úspešné príklady z praxe. U účastníkov má výborný ohlas - až 97% z nich sa totiž v prieskume vyjadrilo, že na budúcom ročníku nechcú chýbať. Partnermi tohto ročníka boli spoločnosti IBM, HPE, CISCO, Softip, DELL, Infinera, Flowmon, Alef Distribution a Epson. Pre viac informácií z podujatia navštívte www.universityday.sk eduNEWS 2020 I 9
Rozhovor
Rozhovor
Dvaja špičkoví študenti majú väčšiu váhu, než sto priemerných Slovenské vysoké školy nie sú motivované zlepšovať kvalitu svojej práce, chýba im totiž konkurencia. Často im stačí, že vychovávajú priemerných absolventov a študentom tento stav vyhovuje. Preto je potrebné sústrediť sa viac na vyhľadávanie skutočných talentov, hovorí prof. Ing. Štefan Medvecký, PhD., spoluzakladateľ Stredo– európskeho technologického inštitútu. Profesor Štefan Medvecký vystúpil na pozvanie spoločnosti DATALAN ako spíker na konferencii UNIVERSITY DAY 2016. Počas panelovej diskusie na konferencii University Day ste spomenuli, že slovenským univerzitám škodí nedostatok vzájomnej konkurencie. Aký typ konkurencie by slovenským vysokým školám podľa vás prospel? V komerčnej sfére je bežné, že podniky si medzi sebou konkurujú. Tie, ktoré sú menej výkonné a úspešné, sa buď zlepšia alebo zaniknú. Niečo také v prípade univerzít neexistuje. Chýba teda existenčný tlak zlepšovať sa a zvyšovať kvalitu svojej práce. Kvalita totiž nie je o tom, že jedna vysoká škola rozdá viac červených diplomov než druhá, alebo vychová o sto priemerných študentov viac. Na Slovensku sa však na kvalitu často pozerá práve takto a financovanie vysokých škôl tento pohľad iba podporuje. Myslíte tým fakt, že školy sú platené podľa toho, koľko žiakov prijmú? Áno, tento systém tu platí od roku 2002. Vtedy sa zaviedla tzv. metodika podľa výkonových kritérií, podľa ktorej je hlavným kritériom počet študentov. Akú ale máte v tomto systéme motiváciu tlačiť na kvalitu študentov a tých, ktorí štúdium nezvládajú, „vyhodiť“? Žiadnu. Niekedy štúdium na technických univerzitách ukončila necelá polovica tých, ktorí sa zapísali do prvého ročníka. Dnes síce tiež mnoho študentov školu nedokončí, no väčšinou odídu sami. Vyhodnotia si totiž, že dané štúdium je príliš náročné a idú skúsiť šťastie tam, kde čakajú jednoduchšiu cestu k titulu. Výsledkom je, že máme v systéme školy, kde získa titul prakticky každý. Na druhej strane, máme tu rôzne európske stratégie, ktoré smerujú k tomu, aby vysokoškolský titul získalo viac ako 40 % populácie. Nedevalvuje hodnotu univerzitného vzdelania i toto? S podobnými zámermi sa neviem stotožniť. Gaussova krivka totiž platí aj pri rozdelení populácie na tých šikovnejších a menej šikovných. Je to fakt, ktorý je potrebné akceptovať. Pred približne tridsiatimi rokmi malo vo vtedajšom Československu vysokoškolský titul menej ako 10 percent pracujúcich. Potom sme sa chceli porovnávať so zahraničím, s krajinami ako USA či Japonsko, kde má podľa niektorých štatistík vysokú školu približne polovica ľudí. No ide aj o takých, ktorých úroveň vzdelania nezodpovedá nášmu vysokoškolskému. Napriek tomu sme si povedali, že aj my musíme zvýšiť podiel ľudí s univerzitným titulom, aby sme ich dobehli. Výsledkom je, že krivíme systém. Berieme menej talentovaných ľudí, čím znižujeme kvalitu vzdelávania. Navyše, ideme tým aj proti potrebám hospodárstva. Ani to totiž nepotrebuje, aby polovica ľudí mala vysokú školu. Práve naopak, firmám chýbajú kvalitne vzdelaní pracovníci so strednou školou. A to aj preto, že priveľa ľudí ide na vysokú školu. Čo s tým? Potrebujeme posilniť vyhľadávanie talentov. Dvaja špičkoví ľudia totiž
10 I eduNEWS 2020
môžu mať väčší prínos pre spoločnosť než sto priemerných.
Na konferencii zaznelo i to, že univerzity by nemali existovať iba samé pre seba, no na strane druhej by nemali byť ani detašovanými výskumnými pracoviskami firiem. Kde vidíte ich úlohu vy? Spolupráca by mala existovať a nie iba na papieri. Na druhej strane, na každej škole nájdete aj takých vedcov, ktorých zaujíma základný výskum a o transfer technológií a poznatkov nemajú záujem. Pritom ide o špičkových odborníkov. Za tento prístup ich netreba odsudzovať. Treba ale vytvoriť mechanizmy ako tieto poznatky zužitkovať bez toho, aby sme ich tým zaťažovali a mohli sa venovať tomu, v čom sú skutočne dobrí. Škola totiž potrebuje spolupracovať s firmami, pretože iba tak rastie jej dôležitosť v spoločnosti a v hospodárskom živote štátu. Ako sa to dá dosiahnuť v praxi? My sme napríklad založili Stredoeurópsky technologický inštitút – CEIT - ako spin-off Žilinskej univerzity. Na začiatku som to bol ja a ešte dva-
ja kolegovia, ktorí dodnes na univerzite pôsobíme. V 90. rokoch bolo na univerzitách málo peňazí, preto sme obchádzali firmy v snahe tento stav zlepšiť. Nechceli sme od nich sponzorské príspevky, hľadali sme prácu a výskumné úlohy. Inštitút funguje dodnes a je úspešný. Spolupracovali sme s firmami ako Volkswagen, Whirpool či Continental. Z troch ľudí na začiatku sú desiatky, spolupracujeme so študentami, ktorí sa vďaka nám dostanú do reálnej praxe. Je to teda o ľuďoch a ich iniciatíve. Legislatíva totiž nikoho priamo nemotivuje, aby so súkromnou sférou spolupracoval. Dnes je to tak, že spolupráci nebráni, no ani jej nepomáha. Ako by mohla pomôcť? Napríklad tak, že ak by si škola dokázala vo vybranej oblasti sama zarobiť, dostala by podporu od štátu. Ak by zarobila euro, štát by prispel napríklad ďalšími 30 centami. Aj to by pomohlo.
My ale nemáme systémovo vytvorené mechanizmy, aby sme takýchto ľudí našli a vychovali z nich skutočne špičkových odborníkov. Práve naopak, ich talent skôr ubijeme v procese vzdelávania, ktoré je prispôsobené na produkciu priemerných absolventov. Alebo ich necháme odísť do zahraničia. Toto potrebujeme zmeniť. Inak budeme stále iba nariekať nad tým, že desaťtisíce mladých ľudí odchádzajú študovať do cudziny a potom sa domov nevrátia. Na jednej strane hovoríme o tom, že na vysoké školy chodí priveľa študentov, no na strane druhej firmy upozorňujú už roky na to, že im chýbajú technici s univerzitným titulom. Humanitne vzdelaných mladých ľudí je zas priveľa. Prečo techniky nedokážu prilákať dostatok kvalitných študentov? Nie každému sa chce chodiť na školu, kde je štúdium náročné. Teda, aspoň v porovnaní s inými školami. Nie každý má talent, funguje aj akási zotrvačnosť, keď ľudia chcú byť filozofmi, právnikmi a pod. V minulosti sme na univerzite skúšali rôzne formy náboru, vrátane inzercie či reklamy v rádiách, žiadnu zásadnú zmenu to neprinieslo. Aj na samotných technikách sa mladým ľuďom nechce chodiť na stáže a prax do firiem. Pohodlnejšie je sedieť v učebni. Niekedy vysoké školy úzko spolupracovali so štátnymi firmami, vytvárali spoločné pracoviská zamerané na výskum a vývoj. Financovali to práve tieto firmy. To dnes chýba a snažíme sa podobnú spoluprácu vybudovať nanovo, tentoraz s firmami súkromnými. No veľa času sme stratili a zabudli spolupracovať. Navyše, firmy sú veľmi opatrné v investovaní peňazí do akademického sektora, boli by radšej, ak by spoločný výskum a prípravu študentov financoval štát. Aj vďaka tejto otázke často prešľapujeme na mieste. Ak sa k tomu pridá nezáujem študentov, je budovanie duálneho vzdelávania veľmi ťažká úloha. Ako motivovať študentov, aby iba „nesedeli v učebni“? V minulosti som pôsobil v Nemecku. Tamojší študenti mohli počas štúdia požiadať štát o pôžičku, ktorú neskôr splácali. Takto to funguje v mnohých štátoch západnej Európy. Nemecko ale za dobré študijné výsledky dokázalo študentovi časť tejto pôžičky odpustiť. Bol teda priamo zainetresovaný na tom, aby mu nestačilo byť iba šedým priemerom. Netvrdím, že tento systém máme kopírovať, no mali by sme študentov priamo motivovať k tomu, aby sa snažili. Dnes máme vybudované na univerzitách vedecké parky, no študentov je v nich veľmi málo. No nenájdete tam ani mnoho ľudí z firiem, a na tom potrebujeme pracovať.
Kto je Štefan Medvecký Prof. Ing. Štefan Medvecký, PhD. sa narodil 5. mája 1957 v Trstenej. V roku 1981 absolvoval Vysokú školu dopravy a spojov v Žiline, v tom istom roku začal na škole aj pracovať. V roku 1998 získal titul profesor, v rokoch 2004 až 2012 bol dekanom Strojníckej fakulty Žilinskej univerzity.
eduNEWS 2020 I 11
Rozhovor
Rozhovor Čo v prípade, keď nápad príde mimo intervalu tohto projektu? Musí daný vedec čakať, alebo sa mu budete venovať skôr? V takomto prípade sa s ním stretneme a preberieme si s ním ďalší postup. Niekedy samotný vedec najlepšie vie, pre koho by mohol byť jeho nápad užitočný. Jeho znalosti a prehľad sú ale väčšinou odborné, bez konkrétneho komerčného presahu. Následne zistíme, aký je potenciál jeho nápadu a čo je potrebné, aby sa dal pretaviť na konkrétny produkt. Napríklad, ak ide o oblasť farmácie, podmienkou zvyknú byť klinické testy, ktoré sú časovo i finančne veľmi náročné. Hovoríme tu o miliónových sumách v dolároch alebo v eurách. Toľko si nemôže dovoliť zaplatiť žiadna česká farmaceutická firma, partnera preto hľadáme v zahraničí. Máme podpísané memorandum s Asociáciou inovatívneho farmaceutického priemyslu, ktorá združuje desiatky najvýznamnejších svetových farmaceutických firiem. Prostredníctvom nej sa vieme nakontaktovať na konkrétnu firmu, ktorú by mohol nápad nášho vedca zaujímať. V iných oblastiach je postup podobný. Aká je motivácia vedca, aby za vami prišiel? Nie je pre neho výhodnejšie, ak si svoj nápad „predá“ sám? Ak vedec príde na niečo v rámci svojej práce na univerzite, z hľadiska autorského práva je vlastníkom nápadu univerzita. Využíva totiž vybavenie školy, je za svoju prácu platený a má to vplyv aj na jeho hodnotenie. Výsledkom vedeckej práce totiž nie sú iba publikácie, no počítajú sa aj patenty či registrované priemyselné vzory. Samozrejme, je možné, že vedec sa pokúsi univerzitu obísť a predať svoj nápad napriamo. Deje sa to celosvetovo. No má to pre neho viaceré riziká.
Spoluprácu s komerčnou sférou zvládajú aj humanitné fakulty Keď sa hovorí o transfere poznatkov a vedomostí z akademického prostredia do praxe, väčšinou sa spomínajú iba technické univerzity a ich spolupráca s priemyslom. No veľký potenciál v tejto oblasti majú aj školy, ktoré sa technike venujú iba okrajovo, prípadne vôbec. Príkladom môže byť Univerzita Karlova v Prahe. Ako vyzerá spolupráca s komerčnou sférou v jej prípade, hovorí Otomar Sláma, zástupca riaditeľa Centra na prenos poznatkov a technológií UK. Otomar Sláma vystúpil na pozvanie spoločnosti DATALAN ako spíker na konferencii UNIVERSITY DAY 2016. Pracujete v Centre na prenos poznatkov a technológií Univerzity Karlovej v Prahe. Aké je jeho postavenie a úloha v rámci univerzity? Univerzity majú vo všeobecnosti tri základné kompetencie. Prvou je vzdelávanie, druhou veda a výskum, treťou je transfer technológií a poznatkov do praxe. Práve táto posledná kompetencia bola v našom regióne dlhé roky v úzadí. No po vzore univerzít z USA a západnej Európy sa aj u nás dostáva do popredia. Každá univerzita by sa mala snažiť, aby sa výsledky jej výskumu dostali do praxe, vďaka čomu rastie jej význam pre spoločnosť. A práve táto tretia základná kompetencia je náplňou našej práce. Ako tento proces vyzerá v praxi? Príde za nami človek z univerzity – buď vedec, no niekedy aj študent s konkrétnym nápadom, o ktorom je presvedčený, že má potenciál na uplatnenie v praxi. My dokážeme túto ideu nielen zhodnotiť z hľadiska jej použiteľnosti, no zabezpečíme aj jej právnu ochranu. Disponujeme
12 I eduNEWS 2020
Aké? Musel by opustiť univerzitu, keďže podnikať s nápadom, ktorý vznikol na škole, by bolo problematické. Potreboval by nájsť firmu, ktorá by si ho osvojila, no mal by ťažkú vyjednávaciu pozíciu. Firma by totiž vedela, že nápad je s vysokou pravdepodobnosťou „ukradnutý“ a mala by rokovať s univerzitou a nie s ním. Ak ale nápad oznámi univerzite, má za sebou celý jej aparát, môže využiť pomoc právnikov, ekonómov, obchodníkov a pod. Navyše, má poistku aj v tom, že zodpovednosť zaň nesie univerzita, nič sa mu nestane, ak sa vynález v praxi neosvedčí tak, ako sa pôvodne očakávalo. Ak by s komerčnou firmou rokoval sám, s vysokou pravdepodobnosťou by ťahal za kratší koniec.
totiž tímom odborníkov, vrátane patentových špecialistov, ktorí dokážu navrhnúť najvhodnejšiu formu ochrany nápadu. Môže ísť napríklad o patent, ale aj o registráciu priemyslového vzoru, a to nielen v Českej republike, ale aj v zahraničí. Táto otázka sa rieši ako prvá, aby nebolo možné myšlienku ukradnúť alebo skopírovať. Následne sa rieši, čo s nápadom ďalej. Primárne sa snažíme nájsť partnera, pre ktorého je daný nápad zaujímavý a vedel by ho využiť v komerčnej praxi.
Vlastnú firmu si teda vedec založiť nemôže? Môže, no mala by fungovať ako spin-off univerzity. V takom prípade mu s tým pomôžeme. Kontaktujeme vedenie fakulty, na ktorej pôsobí a žiadame od nej súhlas. Univerzita Karlova je totiž tradičná inštitúcia, v ktorej majú fakulty výrazne autonómne postavenie, preto nekonáme v rozpore z ich stanoviskom a názorom. Fungujeme ako servisné stredisko, nikoho nikam netlačíme. Dokonca sa nám stáva, že ak vedcovi vysvetlíme, čo všetko komercionalizácia jeho nápadu obnáša, nechce sa mu do toho ísť. Ani v takom prípade ho nebudeme do ničoho nútiť.
V tejto úvodnej fáze ale nemôžete vždy poznať presnú komerčnú hodnotu nápadu. Ako ju teda financujete? Máme finančnú podporu od Technologickej agentúry ČR v rámci programu Gama v objeme približne jedného milióna eur na fázu „proof of concept“. Raz alebo dvakrát do roka vyhlásime interné výberové konanie do tohto projektu, čím dáme možnosť inovátorom, aby sa nám mohli prihlásiť. Nápady hodnotí Rada pre komercionalizáciu, v ktorej sú zastúpení ľudia z akademickej i súkromnej sféry. Tá potom odporučí rektorovi, ktoré projekty by sa mali podporiť.
Transfer technológií a poznatkov do komerčného sektora býva najsilnejší v prípade technických univerzít. Je to logické, keďže skladbou svojich fakúlt majú najbližšie priemyslu. Ako je to ale vo vašom prípade, keďže vy nie ste technickou univerzitou? Aj u nás je najväčší transfer technológií na fakultách ako je Prírodovedecká alebo Matematicko-fyzikálna, ktoré majú ku komerčnému sektoru najbližšie. No v ostatných rokoch začína fungovať nielen transfer technológií, ale aj poznatkov, a to je príležitosť pre humanitne zamerané fakulty. Pomáha tomu i Univerzitná inovačná sieť, ktorú sme vytvorili. Tvorí ju
približne 20 ľudí – nielen technologických skautov, ale aj koordinátorov pre prenos poznatkov, ktorí sa venujú práve humanitne zameraným fakultám. Títo ľudia pôsobia priamo na fakultách a sú aj ich zamestnancami. Veľmi dobre poznajú ich prostredie a výskum, ktorý na nich prebieha. Aktívne preto oslovujú vedecké tímy a vyhľadávajú poznatky a nápady, ktoré majú potenciál uplatniť sa v praxi. Do akej miery sú títo koordinátori úspešní, majú im humanitne zamerané fakulty čo ponúknuť? Jednoznačne áno. Aj taká teologická fakulta má čo ponúknuť, aj keď na prvý pohľad to nevyzerá pravdepodobne. Naši teológovia však spolupracujú s Armádou ČR a pomáhajú jej reagovať na zmenenú bezpečnostnú situáciu vo svete. Školia jej príslušníkov v otázke islamu, vďaka čomu dokážu lepšie reagovať v rôznych situáciách, vedia, čo je v tomto náboženstve považované za urážku, aké sú normy a bežné vzorce správania sa, čo je hrozbou alebo nie. Filozofická a Matematicko-fyzikálna fakulta zas spolupracujú na projekte Československo 38-89. Ide o hru z tohto obdobia, ktorá získala viacero ocenení aj v zahraničí. Je natoľko historicky presná, že sa dá využiť na výuku dejepisu. Aj preto organizujeme pre ľudí z Univerzitnej inovačnej siete stretnutia, kde sa môžu informovať o zaujímavých projektoch na ich fakultách. Jeden tak môže povedať: pripravujeme počítačovú hru, no nemáme do nej obsah, druhý mu môže tento obsah ponúknuť. Podobné stretnutia ale organizujeme aj medzi akademikmi a predstaviteľmi súkromného sektora, sú tematicky zamerané a práve z nich často vzídu nové príležitosti spolupráce. Stáva sa vám aj to, že za vami príde firma a povie „potrebujem pomôcť s týmto problémom“ a vy jej nájdete vedecký tím, ktorý sa tomu môže a chce venovať? Stáva sa i to. V takomto prípade kontaktujeme našich skautov a koordinátorov na fakultách, ktorí majú najlepší prehľad o ich výskumných možnostiach a kapacitách. Ak sa to týka napríklad medicíny, kontaktujeme skautov na našich piatich medicínskych fakultách. Robíme to ale aj naopak. Vytvorili sme katalóg služieb. Oslovili sme všetky vedecké tímy na univerzite a požiadali sme ich, že ak majú čo ponúknuť pre komerčnú sféru, nech nám dajú vedieť. Nejde tu iba o ich aktuálny výskum, ale aj o vedecko-výskumnú infraštruktúru. Výsledkom je asi dvestopoložkový katalóg stručných prezentácií, vďaka ktorému vieme, kto čo ponúka, o akú spoluprácu má záujem, aké sú jeho možnosti a koho v takomto prípade kontaktovať. Katalóg je prístupný online i v tlačenej forme, časť z neho je preložená aj do angličtiny. Distribuovať ho budeme tak v rámci univerzity i mimo nej, napríklad na rôznych konferenciách, veľtrhoch či výstavách. Podarila sa už vďaka tomuto katalógu rozbehnúť nejaká konkrétna spolupráca? Áno, s Českou zbrojovkou. Tá má síce vlastný výskumný tím, no napriek tomu sa stretávajú s množstvom problémov, s ktorými by potrebovali pomôcť. Jedným z nich je problematika spätného rázu zbrane, ktorá má vplyv na jej presnosť. Dokážu síce tento ráz odmerať svojimi prístrojmi, no odborníci na našej fakulte ho dokážu odmerať v konkrétnej ruke konkrétneho človeka. Dokážu totiž merať svalovú odozvu a svalové kontrakcie. Výsledkom je, že v tejto oblasti sa rozbieha sľubná spolupráca. Som presvedčený, že ďalšie zaujímavé projekty budú nasledovať a nielen s touto firmou.
eduNEWS 2020 I 13
Téma
Téma
Internet vecí je nevyhnutnosť Internet vecí má ambíciu zmeniť spôsob ako sa navzájom ovlyvňujeme so svetom a už dnes má veľké využitie v oblasti služieb pre občanov, v infraštruktúre a energetike, výrobe a logistike, poľnohospodárstve, obchode, telekomunikáciách, či zdravotníctve a výskume. Hlavnou pridanou hodnotou riešení v oblasti IoT dnes sú najmä dlhodobé úspory a lepšie využitie technológií a kapacít, ktoré už organizácia má. „Internet vecí je práve o lepšom využití všetkého – od nástrojov, procesov a kapacít, ktoré má firma k dispozícii,“ vysvetľuje Peter Štolc, ktorý v spoločnosti DATALAN tému Internetu vecí zastrešuje. „S meniacimi sa službami a predajnými modelmi zároveň predstavuje zaujímavý biznis potenciál, ktorý sa môže v budúcnosti zmeniť na obrovskú príležitosť.“
Zariadenia, ktoré sú vyvíjané dnes, sú čoraz menšie a nebude trvať dlho kým ich bude možné vložiť do knihy, pomôcky, alebo aj na človeka. Čo sa predstaviť pod pojmom Internet vecí? Pojem IoT zastrešuje viaceré oblasti a technológie: infraštruktúra, vrátane senzorov, prepojenie zariadení, zber dát a ich spracovanie, komunikácia - prenos dát do cloudov, následne ich využívanie a opäť infraštruktúra, vďaka ktorej je to možné. Jedno od druhého sa nedá oddeliť, celé systém musí byť prepojený. Zber dát totiž nemá význam, ak ich napr. nie je kam posielať a nemá ich kto vyhodnocovať. Nad tým všetkým je zároveň strešná oblasť, ktorou je celková bezpečnosť. Aj z tohto je jasné, že internet vecí je naozaj veľká komplexná téma. Internet vecí vo vzdelávaní
Učitelia neustále hľadajú spôsoby, ako sa lepšie spojiť so študentami, a ako urobiť výučbu zaujímavejšiu pre študentov. Podľa predikcií odborných analytikov ovplyvní internet vecí v najbližších dvoch rokoch 40% organizácií. Do roku 2020 by v ňom malo byť celosvetovo pripojených viac než 20 miliárd zariadení. Téme Internet vecí sa intenzívne venuje aj DATALAN. Ako jeden z prvých na Slovensku poskytuje riešenia na monitoring, zber a prepojenie zariadení aj dát na princípe IoT.
IoT má schopnosť zlepšiť zážitok zo vzdelávania. Na jednej strane použitie týchto technológií zatraktívni študijné materiály a zároveň umožní učiteľom poskytovať individuálne inštrukcie pre študentov a hodnotiť ich postup v reálnom čase bez toho, aby študenti museli prerušiť prácu. IoT môže pomôcť spájať akademické inštitúcie kdekoľvek na svete. Predstavte si napríklad študenta, ktorý sedí v triede alebo doma a v reálnom čase môže komunikovať so spolužiakmi či tútormi. Zároveň môže pracovať na školskom projekte a získavať aktuálne informácie a dáta z projektu.
14 I eduNEWS 2020
IoT je ideálnym pomocníkom pri monitorovaní, riadení a šetrení energiami. Rovnako môže byt výborným prostriedkom pri znižovaní dopadu našich činností na životné prostredie - napríklad riadením dopravy. Napr. v Rakúsku už dnes monitorujú všetky električky, rôzne parametre – od spotreby energie až po brzdnú dráhu. Na základe toho vedia efektívnejšie usmerňovať dopravu, alebo predikovať poruchy a úspornejšie spravovať vozový park. Na jednej strane môžu ušetrené prostriedky pomôcť školám s financiami a zároveň ich použitie môže pomôcť vychovávať zodpovednú generáciu. Iot pre znevýhodnených študentov IoT technológie môžu byt špeciálne prínosné pre študentov s potrebou modifikovaných študijných plánov či výnimiek. Už dnes sú dostupné produkty, ktoré napríklad ľudom so zhoršeným zrakom umožňujú sa jednoduchšie orientovať v priestore a získavať z neho informácie. IoT môže pomôcť týmto študentom udržať tempo výučby so zdravými spolužiakmi.
IoT je svojou podstatou kreatívnym ihriskom pre študentov. Dnes sú už dostupné technológie, ktoré umožňujú deťom vytvárať, monitorovať a riadiť systémy zložené z navzájom prepojených zariadení. Smart budovy vďaka IoT IoT umožňuje napríklad lepšie využiť prevádzku budov, v ktorých pracujeme, či žijeme. Inteligentný monitoring a kontrola zníži náklady a zvýši bezpečnosť pracovného a životného prostredia. Smart budova môže nielen automaticky nastavovať kúrenie, či chladenie, ale napr. vypnúť svetlá v učebniach, uzavrieť tečúci vodovodný kohútik a podobne. Použitím technológií ako sú senzory, RFID alebo kamery a spracovávaním dát z nich je možné monitorovať celé budovy či areály, a v prípade dôležitej udalosti, akou je napríklad požiar, je možné okamžite notifikovať správcu a zároveň vykonať vhodné operácie. Vo svete Internetu vecí je DATALAN doma DATALAN disponuje špecializovaným tímom aj technologickým vybavením pre oblasť IoT. Máme kvalitné zázemie pre flexibilné a jednoducho a rýchlo programovateľné aplikácie na princípe internetu vecí a s podporou opensource. Široké spektrum senzorov, platforma na spracovanie dát, partnerstvo s mobilnými operátormi, ktorí poskytujú sieť k prenosu týchto dát. Univerzálne prostredie umožňuje implementáciu akýchkoľvek inteligentných zariadení zapojených v rámci bezdrôtovej siete - od smart parkovacích systémov až po sofistikované riešenia pre vedu a výskum. Vďaka tomu sú naše služby komplexné a flexibilné k aktuálnym potrebám.
eduNEWS 2020 I 15
Téma
Téma
Najmodernejšie transportné sieťové technológie na Slovensku na pozvanie DATALANu
Výnimočná technologická truck show sa konala 22. a 23. novembra 2016 a zzrealizovaná bola vďaka spoločnosti DATALAN, Infinera a strategickej spolupráci s FIIT STU v Bratislave. Návštevníci Infinera Express mali možnosť vyskúšať si živé ukážky a príležitosť osobne diskutovať so svetovými kapacitami aj našimi odborníkmi. Predvádzacích demo konzultácií sa zúčastnili desiatky našich zákazníkov, IT nadšencov a ukážky zaujali aj študentov FIIT STU, v ktorej areáli bol kamión odprezentovaný. Súčasťou návštevy Infinera Express bola aj prednáška o trendoch v oblasti sieťových technológií a ich využití v praxi. O svoje skúsenosti sa so študentami podelili Marián Ďurkovič zo SANET, Filipe Franco z Infinera, Ján Böjtös z DATALANu.
V spolupráci so svetovou špičkou sme na Slovensko priniesli unikátny kamión Infinera Express - demo centrum plné najmodernejších transportných sieťových technológií. Po prvý krát tak mali slovenskí IT odborníci aj nadšenci príležitosť „dotknúť sa“ sietí budúcnosti.
16 I eduNEWS 2020
Inteligentné transportné siete umožňujú sieťovým operátorom poskytovať lepšie, modernejšie služby, reagujúce na rastúci dopyt po širokopásmovom pripojení. „Firmy aj verejné inštitúcie získajú vďaka novým technológiám možnosť škálovať sieťové pripojenie, dokážu urýchliť inováciu služieb a automatizovať optické sieťové operácie,“ prezradil Ján Böjtös z DATALANu, ktorý sa špecializuje na oblasť infokomunikačných technológií. Na Slovensku sú tieto technológie súčasťou chrbticovej siete SANET, ktorá umožňuje vysokú kapacitu a prenos dát medzi výskumnými tímami z akademickej a vedeckej obce na Slovensku. DATALAN je exkluzívnym strategickým partnerom spoločnosti Infinera. Infinera je jedným z TOP 3 najlepších svetových dodávateľov transportných sieťových technológií, disponuje tímom 2000 odborníkov a centrami excelencie v USA, Kanade, Číne, Indii, či vo Švédsku. V hodnotení IHS získala ocenenie Market Momentum Leader 2016 v segmente Global Optical Equipment.
eduNEWS 2020 I 17
Rozhovor
Študentom zvyknem hovoriť: chcite byť bohatí
Rozhovor V panelovej diskusii na konferencii University Day 2016 zaznelo, že vysoké školy by sa na jednej strane nemali uzatvárať pred komerčnou sférou, no nemali by fungovať ani ako detašované pracoviská súkromných firiem. Kde v tomto smere vidíte pozíciu univerzít vy? Veľmi dôležitá je v tomto smere skladba ľudí na univerzite a jej silné či i slabé stránky. Existujú univerzity, ktoré majú doslova odpor k súkromnej sfére, napríklad k priemyslu, a nemajú záujem komercionalizovať svoju činnosť. Na druhej strane, sú univerzity, ktoré majú menší záujem o vedu ako takú a chcú sa sústrediť práve na aplikačný výskum. Tieto špecifiká je potrebné rešpektovať a prispôsobiť vzťah univerzity k súkromnému sektoru jej charakteru a personálnemu obsadeniu. Dôležitá je aj vízia danej vysokej školy, a to, ako sa chce profilovať. Ako je to u vás, ku ktorému typu univerzity má TUKE bližšie? Chceme mať blízko k aplikačnej sfére, no nechceme rezignovať ani na vedecko-výskumné úlohy univerzity. Naše pôsobenie vnímame v dlhodobom horizonte a nechceme sa obmedzovať iba na krátkodobé komerčné projekty. Na druhej strane, nevyhýbame sa im. Máme to šťastie, že na univerzite máme zastúpených tak ľudí, ktorí majú blízko k „čistej“ vede, no i tých, ktorých zaujíma aplikačná prax. Ako som spomenul už skôr, je to o ľuďoch a u nás nájdete zástupcov všetkých troch základných typových skupín vedcov, akí na univerzitách pracujú. Aké skupiny máte na mysli? Líšia sa vzťahom ku komerčnému využitiu ich práce, pričom každý z nich je prirodzený. Netýka sa to iba ľudí u nás, podobné delenie by ste mohli urobiť na akejkoľvek vysokej škole v zahraničí. Stretol som sa s ním napríklad aj na prestížnych univerzitách v USA. Do prvej skupiny by sme mohli zaradiť vedcov, ktorých zaujíma iba veda samotná a transfer technológií mimo akademického prostredia nie je pre nich zásadnou otázkou. Zmeny ich veľmi nezaujímajú, chcú si robiť iba svoju prácu. V druhej skupine sú tí, ktorí sa pozerajú predovšetkým na praktické využitie získaných poznatkov. Veľmi často majú títo ľudia aj vlastné firmy, no tiež majú svoje zažité chodníčky a spôsob fungovania. Treťou skupinou sú mladí, históriou nezaťažení ľudia, ktorí s radosťou siahnu po akejkoľvek príležitosti, ktorú im univerzita ponúkne. Tam patria najmä študenti.
Slovenské univerzity sú predovšetkým o ľuďoch a ich vízii, legislatíva je až druhoradá. Na konkrétnych ľuďoch stojí a padá i kvalita štúdia a spolupráca akademického sektora s aplikačnou praxou. Preto je potrebné podporovať iniciatívu a hľadať prirodzených lídrov, hovorí Dr.h.c. prof. Ing. Anton Čižmár, CSc., prorektor Technickej univerzity Košice (TUKE) pre inovácie a transfer technológií. Profesor Anton Čižmár vystúpil na pozvanie spoločnosti DATALAN ako spíker na konferencii UNIVERSITY DAY 2016.
Kto je Anton Čižmár Dr.h.c. prof. Ing. Anton Čižmár, CSc. je prorektorom Technickej univerzity Košice (TUKE) pre inovácie a transfer technológií. Narodil sa v roku 1956 v Michalovciach, v roku 1980 absolvoval Elektrotechnickú fakultu STU v Bratislave. Po skončení školy pracoval ako matematik – analytik vo Východoslovenskom riaditeľstve spojov. Na TUKE nastúpil v roku 1982, v roku 1986 získal titul PhD., v roku 1999 bol menovaný profesorom v odbore elektronika a telekomunikačná technika. V roku 2007 bol zvolený za rektora univerzity, v tejto funkcii pôsobil až do roku 2015, teda maximálne obdobie povolené slovenskou legislatívou.
18 I eduNEWS 2020
Univerzita nemá problém s tým, ak jej zamestnanci majú vlastné firmy? Nebojíte sa, že vám dobré nápady len tak uniknú? Nie, nemáme s tým problém. Ako dekan fakulty a neskôr rektor univerzity som sa vždy snažil pôsobiť transparentne a k transparentnosti som motivoval aj ľudí na škole. Nemá zmysel zakazovať vedcom pôsobenie v komerčnom sektore. Viedlo by to iba k zatajovaniu skutočnosti, pôsobeniu v šedej sfére, čo by nikomu neprospelo. Ak môžu podnikať otvorene, prospieva to i škole samotnej, hľadáme synergie a lepšie pripravujeme študentov pre reálny život. Máme totiž užší kontakt s praxou tak vo vede a výskume, ako aj pri príprave mladých ľudí pre život. Ak má niekto u nás firmu, vie, že de facto vychováva študentov aj pre seba a snaží sa im dať to najlepšie. Preto som vždy hľadal skôr možnosti spolupráce než by som niekomu zakazoval mať firmu. Spomínali ste študentov. Aká je v ich prípade úloha univerzity, aby ich na jednej strane viedla k vede, no na strane druhej aj k aplikačnej praxi? Snažíme sa im pomôcť v oboch smeroch. Ponúkame im kvalitné vzdelanie, no nezabúdame ani na komerčné príležitosti. Pri univerzite sme zriadili startup centrum, ktoré pomáha študentom so štartom ich vlastného
podnikania. Mnohí si práve vďaka tomu založia vlastné firmy už počas štúdia na škole a sú s nimi úspešní aj po tom, čo univerzitu opustia. Čo konkrétne vaše startup centrum ponúka? Študent vďaka nemu získa zadarmo priestory pre svoju začínajúcu firmu, a to vrátane infraštruktúry a technického vybavenia. V čase, keď už vie, že jeho nápad môže byť v komerčnom svete úspešný, s univerzitou sa buď rozlúči a postaví sa na vlastné nohy, alebo pokračuje v spolupráci so školou. Napríklad tak, že do svojho projektu zapojí ďalších našich študentov. Univerzita je totiž o lídroch a ich vízii. A tých nájdete tak medzi jej zamestnancami, ako aj medzi študentami. Keď sa hovorí o slovenskom vysokom školstve, jeho stave, potenciáli a budúcnosti, väčšinou diskusia skončí pri sťažovaní sa na legislatívu. Tá nie je podľa vás rozhodujúca? Je dôležitá, no na nej univerzity nestoja a nepadajú. Všetko je o ľuďoch. Aj v súčasných legislatívnych podmienkach môžete so šikovnými ľuďmi vybudovať úspešnú univerzitu a naopak: žiadna legislatíva vám automaticky úspech nezaručí. Musíte chcieť niečo dosiahnuť, bez toho to nejde. To platí tak pre kvalitu štúdia, ako i pre transfer technológií z akademického prostredia do praxe. Tu však zjavne záleží aj na charaktere vysokej školy, či fakulty. Ste technickou univerzitou, ktorá má logicky bližšie k priemyslu a komerčnej sfére, než môže mať humanitne zameraná škola... My však máme aj humanitne zamerané fakulty, konkrétne Ekonomickú fakultu a Fakultu umení, ktoré v spolupráci so súkromnou sférou vôbec nezaostávajú. Mimochodom, to je jedným z dôvodov, prečo je Ekonomická fakulta TUKE hodnotená Akademickou rankingovou a ratingovou agentúrou dlhodobo ako najlepšia vo svojej kategórii. Podieľa sa totiž na mnohých grantoch, ktoré sú práve o transfere vedomostí mimo akademický sektor. Veľmi dobre je na tom aj Fakulta umení. Hoci je mladá, je veľký záujem komerčného sektora napríklad o jej dizajnové či architektonické práce. Záujem nemá len priemysel, ale aj inštitúcie z verejného a spoločenského života. Fakulta umení bola napríklad významným partnerom projektu Košice - Európske hlavné mesto kultúry 2013. Jej kvalitu a rastúce meno si všimli aj študenti, preto sa ich na túto fakultu hlási mnohonásobne viac, než môžeme prijať. Keď hovoríme o študentoch, aký je ich prístup k štúdiu? Vidia v ňom prostriedok k úspešnému životu, alebo je to iba snaha získať titul pre titul? Pretože práve to sa vo všeobecnosti mladým ľuďom, ktorí navštevujú vysoké školy, zvykne často vyčítať. Ak chceme udržať kvalitu štúdia a vážnosť diplomu, musíme od nich požadovať aj výsledky. Preto našu univerzitu zďaleka neukončia všetci, ktorí sa na ňu prihlásia. No aj samotní študenti sa menia, a to k dobrému. Niekedy, ak im vyučujúci napísal na tabuľu príklad, zvykli sa pýtať: Ako ste na to prišli? Dnes sa už pýtajú i to: A načo mi to bude? Toto zmýšľanie sa snažím podporovať.
Preto im na jednej z prvých prednášok zvyknem povedať: Chcite byť bohatí. Využite všetko, čo vám táto univerzita pre dosiahnutie tohto cieľa ponúka. Nájdete tu vedomosti, skúsenosti, vybavenie... Nebojte sa ich využiť. Úspech sa totiž skrýva vo vašej hlave.
eduNEWS 2020 I 19
Rozhovor
Rozhovor
Vzťah vysokých škôl a firiem je ako platonická láska Slovensko zďaleka nie je montážnou dielňou Európy, ako sa zvykne hovoriť o našom automobilovom priemysle. Potrebuje preto kvalifikovaných absolventov vysokých škôl a nezaobíde sa ani bez výskumu a vývoja. Napriek tomu neefektívne vyhadzuje 120 miliónov eur ročne na vzdelávanie ľudí, ktorí chcú získať titul pre titul, hovorí výkonný viceprezident Zväzu automobilového priemyslu SR Jaroslav Holeček. Ako vidíte vy, ako predstaviteľ priemyslu, spoluprácu súkromného sektora a vysokých škôl na Slovensku? Je to ako platonická láska – obaja chcú, ale nič z toho nie je. Dôvodom je nastavenie slovenského vysokého školstva. Školy totiž bez problémov vyžijú bez súkromných firiem. Sú financované podľa počtu študentov, ktorí ich navštevujú. Chýba im preto motivácia spolupracovať s komerčným sektorom. Ako je na tom komerčný sektor, potrebuje on vysoké školy? Samozrejme, pretože bez ich absolventov sa nezaobíde. Problém je v tom, že tí by mali byť kvalitne pripravení, a to často nie sú. S teoretickou prípravou zásadný problém nie je, horšie je to so schopnosťami, ktoré sa dajú získať iba v praxi. Už dávnejšie sme sformulovali „desatoro“ zručností, ktoré absolventom chýbajú (nájdete ich v infografike, pozn. red.) a firmy pôsobiace v segmente automotive by ich potrebovali. Napriek tomu sa na zlom stave nič zásadné nemení.
Čo chýba dnešným absolventom VŠ • • • • • • • • • •
znalosť jedného cudzieho jazyka na úrovni B2 znalosť ekonomiky produktu a procesu technológ ovláda základy konštrukcie, konštruktér ovláda základy technológie, konštrukcia v 2D a 3D znalosť projektového riadenia, časový manažment znalosť základov psychológie, komunikácie a práce s ľuďmi znalosť analytického riešenia problémov, schopnosť rozhodovať prezentačné schopnosti– schopnosť identifikovať, sformulovať a odovzdať dôležité informácie prijímateľovi samostatnosť a zodpovednosť absolvovanie praxe vo výrobe počas štúdia informačná gramotnosť
Čo je potrebné urobiť, aby k zmene došlo? Potrebujeme do vysokoškolského štúdia vrátiť povinnú prax. Dnes je v ňom zastúpená najčastejšie v podobe dvojtýždennej stáže v nejakej firme. To ale zďaleka nestačí, za dva týždne sa totiž nemôžete nič zásadné naučiť. Takáto stáž pripomína skôr exkurziu, počas ktorej sa študent zbežne s firmou zoznámi, no nič viac. Veľmi dobre to na konferencii University Day vystihol pán Burton Lee zo Stanford University. Hovoril o vzdelávaní, ktoré pripomína písmeno I a o vzdelávaní, ktoré pripomína T. To prvé je postavené od začiatku do konca iba na sprostredkovávaní vedomostí.
20 I eduNEWS 2020
Druhé, „T“, je doplnené o rozvoj zručností a schopností. My potrebujeme práve ten druhý variant, ktorý dáva vedomostiam praktický význam a zmysel. Ak to rozmeníme na drobné, ako by to malo vyzerať v prostredí vysokej školy? Študenti by mali byť nútení pracovať tímovo, riešiť reálne problémy, podieľať sa na projektoch a podobne. A predovšetkým – musia praxovať.
2-týždňová prax študentov nie je prax, ale babysitting. Potrebujú byť v reálnom prostredí minimálne jeden celý semester. Inak sa s reálnym prostredím počas štúdia nestretnú a uvidia ho až po absolvovaní školy. To je neskoro. Pretože na školách sa často stretnú s vyučujúcimi, ktorí univerzitu celý život neopustili a reálnu výrobu a fungovanie podniku nikdy nezažili. To by ale znamenalo, že firmy by museli absorbovať ročne desaťtisíce praxujúcich študentov. Je to vôbec v ich možnostiach? Nie, všetkých by absorbovať nedokázali, a ani to nie je potrebné. Musíme totiž rozlišovať medzi študijnými odbormi. Iná je pozícia technológa a iná študenta politológie alebo filozofie. Tak, ako nemá zmysel titul pre titul, nemá zmysel ani prax pre prax. Potrebujeme prax zabezpečiť predovšetkým pre tie profesie, kde je kľúčová. Riešiť veci iba pro forma nemá zmysel. Ako by to dopadlo, to sme už mali možnosť vidieť v slovenskom prístupe k Bolonskému procesu. Jeho výsledkom malo byť skvalitnenie vysokoškolského vzdelávania. V skutočnosti sme iba premaľovali vysoké školy na univerzity a vytvorili úplne nezmyselný systém výchovy bakalárov. Pritom bakalárov by slovenský priemysel potreboval, no nie takých, akých produkujeme u nás. Z tejto chyby sa potrebujeme poučiť a neopakovať ju pri zavádzaní iba formálnej praxe vo vysokom školstve. Zostaňme chvíľu pri bakalároch. Hovoríte, že firmy by ich potrebovali, no dnes to vyzerá tak, že bakalárov takmer nik nechce. Sú to totiž ľudia s nálepkou „tento nemal na to, aby bol inžinierom či magistrom“... To áno, lenže to je výsledkom toho, akých bakalárov u nás produkujeme. My sme totiž iba rozdelili klasické päťročné štúdium na dve fázy. Prvou je bakalárske štúdium, potom nasleduje inžinierske či magisterské. Nevytvorili sme pre bakalárov žiaden ucelený vzdelávací obsah. Tomuto štúdiu tak chýba jasný začiatok a koniec. Očakáva sa totiž, že bakalár
bude pokračovať v štúdiu. Ak nepokračuje, skončil na polceste. Je to človek, ktorý by v starom systéme školu s vysokou pravdepodobnosťou nedokončil. Teraz sme z neho spravili bakalára. Prečo by takéhoto človeka mala firma chcieť? Ako by mal vyzerať bakalár, po ktorom bude dopyt? Mal by to byť absolvent uceleného a súvislého štúdia, ktoré bolo od začiatku dizajnované na to, že bude ukončené bakalárskym titulom. Potrebujeme mať definované, čo má takýto bakalár vedieť a ovládať. Jeho kvalifikácia má vychádzať z potrieb trhu a kým ju získa, mal by absolvovať aspoň pol roka praxe. A nie ako doteraz, že je to vzdelanie, ktoré sa končí v polovici. Bakalárske štúdium takéhoto profesijného bakalára by malo byť 4-ročné. Rovnako potrebujeme súvislé päťročné inžinierske a magisterské štúdium v niektorých študijných programoch predovšetkým technického zamerania. Bez toho, aby sme ho umelo delili na bakalárske a inžinierske či magisterské. Takto iba zabíjame čas nezmyselnými bakalárskymi prácami.
štúdií neuplatní v odbore, ktorý vyštudovali. Momentálne na Slovensku študuje na vysokých školách približne 180-tisíc študentov. Ak by len tretina z nich študovala zbytočne, je to 60-tisíc mladých ľudí. Rok štúdia stojí štát minimálne 2 000 eur. Ročne tak vyhodíme von oknom 120 miliónov eur. Za tieto peniaze by sme mohli kvalitne zaplatiť odborníkov na vysokých školách, vybaviť ich a posunúť na inú úroveň. Preto potrebujeme naviazať peniaze pre školy na ich kvalitu a nie na to, koľko absolventov vyprodukujú. Ako sa dá táto kvalita odmerať? Vláda predpokladá zmeniť systém akreditácie. Teraz v rámci nich nemeriame kvalitu vzdelávania, ale kvalitu výskumno-vzdelávacej činnosti. Tá je založená na publikačnej činnosti, citáciách a podobne. To potrebujeme zmeniť. Potom by sme mali merať úspešnosť absolventov škôl. Tu je
Čo duálne vzdelávanie? V prípade stredných škôl sa o ňom hovorí už dlhé roky, deje sa toho ale výrazne menej. Pri vysokých školách sa iba sem-tam spomína. Aký vidíte jeho potenciál? Aby som to zhrnul. Prax do škôl sa dá dostať tromi spôsobmi. Prvým je ucelené profesijne zamerané bakalárske štúdium, o ktorom sme práve hovorili. Druhým päťročné súvislé štúdium, o ktorom sme taktiež hovorili. Treťou možnosťou je práve vysokoškolské duálne vzdelávanie. Na Slovensku nie je ani v rovine konkrétnych úvah, tak ďaleko sme sa ešte v tomto štáte nedostali. No je potrebné o ňom rozmýšľať a do budúcna s ním počítať. V západných krajinách totiž veľmi dobre funguje, napríklad v Nemecku. Nemusíme ho zavádzať všade, ale zišlo by sa vo vybraných študijných programoch zameraných na prax. V duálnom systéme máte bloky štúdia, ktoré sa odohrávajú striedavo na škole a vo firmách. Okrem toho, na školách by prednášali aj odborníci z praxe. Nie je to žiadna utópia, takúto univerzitu som navštívil napríklad v nemeckom Stuttgarte. U nás je však také niečo behom na veľmi dlhú trať. Neveríte, že by sa tento model podaril presadiť? U nás je to ťažké pri akejkoľvek snahe užšie prepojiť prax s akademickým prostredím. Školy sa tomu bránia, vnímajú to ako niečo dehonestujúce. Veľa času sme stratili tým, ako sme poňali Bolonský proces. Preto jeho realizáciu dnes potrebujeme zhodnotiť a povedať, čo v skutočnosti u nás priniesol . Pretože ďalej budeme iba nariekať nad tým, že máme absolventov bez práce, že vyše polovica absolventov vysokých škôl predovšetkým humanitných, sociálnych a právnych odborov sa podľa rôznych
Vizitka: Jaroslav Holeček absolvoval Elektrotechnickú fakultu na STU v Bratislave. Od roku 1979 pracoval pre Trnavské automobilové závody (TAZ), v roku 1983 sa stal riaditeľom Stredného odborného učilišťa strojárskeho pri TAZ. V roku 1992 nastúpil do Volkswagenu Slovakia, v roku 1999 sa stal členom predstavenstva tejto spoločnosti pre personálnu oblasť a od roku 2001 zastával rovnakú pozíciu vo Volkswagene Autoeuropa v Portugalsku. Po návrate z Portugalska v roku 2005 vykonával funkciu člena predstavenstva pre personálnu oblasť vo Volkswagene Slovakia. V roku 2012 sa stal prezidentom Zväzu automobilového priemyslu SR, v súčasnosti pôsobí ako jeho výkonný viceprezident. Je členom Akreditačnej komisie – poradného orgánu vlády SR, prednáša aj na Materiálovotechnologickej fakulte STU v Trnave.
eduNEWS 2020 I 21
Rozhovor to pomerne jednoduché, stačí sa pozrieť na to, ako sa uplatnia v praxi. Na základe toho vieme povedať: tieto odbory bude štát finančne podporovať a tieto nie. Ak niekto bude chcieť titul z odboru bez uplatnenia, nech sa páči. Ale nech si ho zaplatí sám. Ak sa hovorí o automobilovom priemysle u nás, dlhé roky sa používa slovné spojenie „Slovensko = montážna dielňa Európy“. Vytvára sa tak dojem, že domáce automobilky nepotrebujú vysokoškolsky vzdelaných ľudí, skôr robotníkov za pás... To je nezmysel a dehonestuje to celý automobilový priemysel u nás. Ak by šlo iba o jednoduchú a lacnú prácu, ako sa niekedy hovorí, nemáme na Slovensku tri automobilky a štvrtú vo výstavbe. Boli by v iných, ďaleko lacnejších krajinách. Automobilová výroba na Slovensku je sofistikovaná, náročná a komplexná. Produkujú sa tu autá, ktoré patria vo svojich triedach k najvyspelejším na svete. Ak by tu nebola kvalifikovaná pracovná sila, nikdy by sem tieto firmy neprišli. Preto túto konkurenčnú výhodu nesmieme stratiť a stavať sa k nej laxne. A nielen to. Doteraz sme hovorili o výchove mladých ľudí pre prax, no to nie je zďaleka iba o samotnej výrobe. Zabúdať nesmieme ani na aplikovaný výskum a vývoj. Aj ten je totiž kriticky dôležitý. Ak by sme boli iba akousi montážnou dielňou, nezáležalo by na ňom. Ale záleží a mnohé firmy z automotive sektora tu majú aj svoje výskumno-vývojové centrá. A práve výskum a vývoj je ďalšou oblasťou, kde sa vo veľkom rozpráva o spolupráci medzi akademickým a súkromným sektorom. Tu to vyzerá ako? Aj tu ide často o platonickú lásku. Chceli by sme my, školy tvrdia, že by chceli tiež. V praxi je to ale zlé. Napríklad, dôjde k situácii, že pri výrobe sa vo fabrike láme blatník. Príčina môže byť v použitom materiáli, v technike lisovania, alebo niekde inde. Prídem s týmto problémom v apríli na vysokú školu, ktorá sa materiálmi a ich spracovaním zaoberá. Viete, čo mi povedia? „Radi by sme pomohli, ale teraz riešime záverečné skúšky. Príďte v septembri.“ Čo urobím ja? Dám problém vyriešiť v Nemecku. Vyjde ma to síce drahšie, ale nemusím čakať, kým si niekto na mňa nájde čas.
Aktuálne Školy ale tvrdia, že chyba je aj na strane firiem, pretože sa nechcú na spolupráci vo výskume a vývoji finančne podieľať. Ak ste firma, potrebujete vedieť, že financujete niečo, čo má efekt. Nebudete peniaze rozhadzovať len tak. To potom nie je financovanie aplikovaného výskumu a vývoja, ale akási pokrivená charita. A tá praktický význam nemá. To ale neznamená, že žiadna spolupráca neexistuje. ZAP SR spolupracuje veľmi úspešne so šiestimi technickými vysokými školami, a to aj na programoch praxe pre študentov. Vráťme sa k financovaniu spolupráce. Existuje model, ktorý by mohol fungovať? Samozrejme, nájdete ho napríklad v Nemecku alebo aj v škandinávskych krajinách. Postavené sú na princípe zmiešaného financovania vedy a výskumu. Ak robia základný výskum, z 80 % ich financuje štát, príkladom môže byť Planckov inštitút (Max-Planck-Gesellschaft) v Nemecku. A ak zostanem v tejto krajine, spomenúť môžem Fraunhoferov inštitút (Fraunhofer-Gesellschaft) zameraný na aplikovaný výskum a vývoj. Ten je financovaný nemeckou vládou, ďalej krajinskou vládou a firmami. Tam tá symbióza funguje. Ak prídete s problémom do Fraunhoferovho inštitútu, nepovedia vám, že na vás budú mať čas o pol roka. U nás niečo také neexistuje. Viete si predstaviť, že by to mohlo na takomto princípe fungovať aj u nás? Napríklad, že by bol ochotný sa na vede a výskume podieľať finančne aj samosprávny kraj? Prečo nie? Prilákal by na svoje územie špičkovú organizáciu pre špičkových odborníkov. To sa oplatí. Samo od seba ale k tomu zjavne nedôjde. Kto by mal byť ten, kto to celé dá dohromady? Štát. Je jeho úlohou, aby vytvoril podmienky pre rozvoj vedy ale i priemyslu. Mal by vybudovať systém, pripraviť legislatívu. Dnes štát financuje de facto sto percent vedy a výskumu. Je oveľa rozumnejšie zobrať z tejto sumy niekoľko desiatok percent, a dať ich do zmiešaného systému, do ktorého by sa mohli zapojiť i firmy. Peňazí by bolo viac, ale hlavne, viac by bolo i reálnych výsledkov. A my potrebujeme práve výsledky, potrebuje ich aj štát a vysoké školy by nemali zostať bokom.
Detská UNIVERZITA KOMENSKÉHO Online 2016 Využite nadšenie detí pre digitálne technológie a prihláste ich na Detskú Univerzitu Komenského Online. To sme poradili rodičom začiatkom leta – a mali sme úspech. Do 6. ročníka našej Detskej univerzity Komenského Online sa prihlásilo rekordných 439 študentov! Tento rok sa do projektu zapojili špičkoví profesori napr. z Lekárskej fakulty UK, Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK, Geografického ústavu SAV, ale aj minister financií SR, guvernér Národnej banky Slovenska, či zahraničný hosť z Freie Universität Berlin. Od Oravy po Moravu Z celkového počtu študentov bolo tento rok 222 dievčat a 217 chlapcov. Prím hrali Lucky & Sašky a Jakubovia & Matejovia. Najviac detí bolo z Bratislavy - 18%, no hlavné mesto doťahovali Košice, odkiaľ sa pravidelne pripájalo 20 študentov. Vysoké zastúpenie mal aj Žilinský kraj (13,67% študentov). Štyria študenti bolo dokonca z Čiech a jeden z Rakúska. Najviac detí (289) zaujala druhá prednáška: Prečo lietadlo nespadne? Najúspešnejší test s 98,44% správnym odpoveďami bol Prečo peniaze kazia charakter? (profesor: Ing. Peter Kažimír) 250 absolventov a 11 červených diplomov Online štúdium je síce ľahko prístupné a formou jednoduché, no zároveň je náročné a diplomy nerozdávame zadarmo. Kvalitatívna úroveň každo-
22 I eduNEWS 2020
ročne stúpa a pre absolventov – ktorých je tento rok presne 250, je získanie diplomu cenenou odmenou. Detská Univerzita Komenského vznikla z iniciatívy riaditeľa Divadla Aréna Juraja Kukuru. DATALAN ako partner DUK a technologický inovátor letnú DUK online priamo realizuje. Deti študujú jednoducho cez počítač, prednášky si môžu pozrieť ako videá, alebo si prečítať kompletný záznam, a po každej prednáške je pre ne pripravený aj vedomostný kvíz. „Ako dokazuje prax, študenti dnes už vyžadujú moderné formy vzdelávania a prispôsobenie prístupu k poznatkom aj kontaktu s vyučujúcimi novým trendom, ako sú smartfóny, informácie prístupné na jeden klik a online komunikácia, ktoré už bežne využívajú vo svojom živote,“ uviedol riaditeľ DATALANu Marek Paščák na tlačovke pri štarte 6. ročníka. Tak ako každý rok, aj v tomto ročníku nám šikovné decká dali zabrať. Ich nadšenie je pre nás veľkou satisfakciou. Aj prostredníctvom DUK Online môžeme ukázať, ako dokáže moderný prístup vyvolať v deťoch záujem o poznávanie nových vecí a ako s nimi školy môžu zlepšiť komunikáciu.
eduNEWS 2020 I 23
