Záchranné koleso pre živnostníkov Opatrenia strany SaS pre zlepšenie podnikania živnostníkov Na Slovensku je približne 400 tisíc živnostníkov. Každý šiesty ekonomicky aktívny občan tak je živnostníkom. V skutočnosti však reálne na živnosť podniká omnoho menej ľudí – v Sociálnej poisťovni je prihlásených približne 230 tisíc živnostníkov a ich počet neustále klesá. Záujmom SaS je, aby podnikalo čo najviac ľudí. Čím viac ľudí bude podnikať, tým bude menšia nezamestnanosť, menej ľudí záťažou sociálneho systému či závislých na svojom zamestnávateľovi (zahraničný investor sa môže presunúť do Rumunska či na Ukrajinu, živnostník však zostane na Slovensku). O to viac ľudí bude platiť dane a odvody – a v prípade dostatočného úspechu v podnikaní zamestnávať ďalších ľudí ako svojich zamestnancov. Na to však musia mať živnostníci vytvorené primerané podmienky. Štát by ich nemal zaťažovať neprimerane vysokými daňami či odvodmi, zbytočnými byrokratickými povinnosťami a mal by podporiť živnostníkov pri zamestnávaní svojich zamestnancov. S cieľom podporiť živnostníkov a prispieť k lepším podmienkam na rozvoj ich živností SaS ponúka 10 zásadných opatrení v oblastí daní, odvodov a odstránenia zbytočného administratívneho zaťaženia. SaS preto navrhuje týchto 10 opatrení pre zlepšenie podnikania živnostníkov: 1. Zrušenie minimálnych zdravotných a sociálnych odvodov, zrušenie hranice pre povinné sociálne odvody 2. Zrušenie povinného nemocenského poistenia 3. Zavedenie slobody v odpisovaní majetku 4. Zvýšenie nezdaniteľnej časti na dobrovoľné príspevky do II. piliera 5. Zmena paušálnych výdavkov, zo 40% na 25%, avšak bez stropu 6. Predĺženie lehoty na podanie priznania k dani z príjmov 7. Zvýšenie limitu pre hotovostné platby na 15000 eur 8. Obmedzenie platnosti ustanovení Zákonníka práce pre malých zamestnávateľov 9. Zmena živnostenského zákona 10. Zrušenie koncesionárskych poplatkov pre živnostníkov
A/ Dane a odvody: 1. Zrušenie minimálnych zdravotných a sociálnych odvodov, zrušenie hranice pre povinné sociálne odvody Pravdepodobne najväčšou záťažou a brzdou živnostenského podnikania sú vysoké odvody. V súčasnosti každý živnostník, pokiaľ nie je súčasne zamestnanec alebo poistenec štátu, platí poistné na zdravotné poistenie najmenej vo výške 55,02 eura na mesiac. A to aj vtedy, ak jeho daňový základ je veľmi nízky, či dokonca je v strate. Dochádza tak k paradoxnému javu, kedy živnostník v súlade so zákonom neplatí daň z príjmu (daň z príjmu neplatí ak jeho základ dane neprevýši sumu 3735 eur ročne) avšak musí platiť zdravotné poistenie. Zároveň každý živnostník, ktorý za predchádzajúci rok dosiahol brutto príjem vyšší ako 6-násobok priemernej mzdy zamestnanca musí platiť poistné na sociálne poistenie a to najmenej vo výške 130,27 eura na mesiac. Od 1.7.2013 takto platia odvody na sociálne poistenie tí živnostníci, ktorí za rok 2012 dosiahli brutto príjem vyšší ako 4716 eur. Takéto nastavenie: - demotivuje živnostníkov dosiahnuť vyšší príjem, ako je hranica (4.716 €), od ktorej sa platia sociálne odvody vo výške 130,27 € mesačne; - je nespravodlivé, lebo živnostníci s vyššími nákladmi platia neprimerane vyššie sociálne odvody než odvody vypočítané príslušnou sadzbou z ich vymeriavacieho základu. Návrh SaS: Zrušenie tzv. minimálnych zdravotných a sociálnych odvodov. Živnostník by tak platil odvody zo skutočne dosiahnutého základu dane, resp. vymeriavacieho základu. Zároveň navrhujeme zrušiť hranicu príjmu, od ktorej sa platia sociálne odvody. Znamenalo by to zjednodušenie a zjednotenie povinnosti platenia odvodov na sociálne a zdravotné poistenie. Odvody by sa platili zo skutočne vykázaného základu dane. Pre drvivú väčšinu živnostníkov (odhadom vyše 200 tisíc) to bude znamenať nižšie odvody a to až o 185 eur mesačne. Dopad na ŠR: Výpadok ŠR 108 mil. eur ročne 2.
Zrušenie povinného nemocenského poistenia
Podľa platného zákona o sociálnom poistení musí byť živnostník, ktorý je povinne poistený v Sociálnej poisťovni, povinne poistený aj na nemocenské poistenie. Nemusí však byť poistený na poistenie v nezamestnanosti. V praxi väčšina povinne nemocensky poistených živnostníkov nečerpá žiadne dávky nemocenského poistenia a tak platba na nemocenské poistenie je pre nich zbytočnou záťažou. Návrh SaS: Zrušiť povinné nemocenské poistenie pre živnostníkov. Tí, ktorí majú o nemocenské poistenie záujem, sa budú môcť poistiť dobrovoľne za rovnakých podmienok ako dnes. Presne tak, ako sa už dnes môžu dobrovoľne poistiť na poistenie v nezamestnanosti. Dopad na ŠR: Výpadok ŠR 30 mil. eur ročne
3.
Zavedenie slobody v odpisovaní majetku
Živnostník, ktorý pre svoje podnikanie využíva majetok zaradený v účtovníctve, v súlade s platnými predpismi odpisuje majetok 4 roky, 8 rokov či dokonca 20 rokov. Zhoršuje to jeho cashflow a bráni mu to rozvíjať svoju živnosť novými investíciami. Návrh SaS: Živnostník si sám slobodne určí, kedy a ako budú odpisovať majetok zaradený v účtovníctve. Napríklad živnostník si bude môcť odpísať (dať do nákladov) vo výške 100% nadobúdacej ceny zakúpené stroje alebo technológie už v tom roku, v ktorom ich kúpil. Takto si legálne môže znížiť svoje daňové ale i odvodové povinnosti už v roku, v ktorom investoval do rozvoja svojho podnikania. Dopad na ŠR: Opatrenie je rozpočtovo neutrálne pretože má dopad len na cashflow štátneho rozpočtu. Ak si už v prvom roku nadobudnutia majetku živnostník zníži základ dane o celú hodnotu majetku, tak v ďalších rokoch si už nebude môcť odpočítavať od základu dane odpisy, čím sa naopak základ dane o rovnakú sumu zvýši. 4.
Zvýšenie nezdaniteľnej časti na dobrovoľné príspevky do II. piliera
Sporitelia podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení (tzv. II. pilier) sa môžu rozhodnúť pre dobrovoľné príspevky do II. piliera – podobne ako sa môžu rozhodnúť pre dobrovoľné dôchodkové poistenie v I. pilieri. Poistné na dobrovoľné dôchodkové poistenie v I. pilieri je v plnej výške položkou znižujúcou základ dane. Na rozdiel od toho dobrovoľné príspevky do II. piliera nie je možné v plnej výške odpočítať od príjmov ale v súčasnosti len do výšky 2% základu dane. Návrh SaS: Dobrovoľné príspevky do II. piliera bude možné odpočítať daňovo uznať do výšky 10% príjmov. Živnostníci sa tak budú môcť slobodne rozhodnúť, či využijú dobrovoľné poistenie v I. pilieri alebo si budú dobrovoľne prispievať na dôchodkový účet v II. pilieri pričom obe formy „šetrenia“ na dôchodok budú z pohľadu daňového zvýhodnenia rovnocenné. Dopad na ŠR: Vzhľadom na predpokladané využitie dobrovoľného sporenia v II. pilieri, respektíve na rozsah navrhovaného daňového zvýhodnenia zanedbateľné. Naviac ide o investíciu do budúcnosti, pri vyšších dôchodkoch bude nižší tlak na výdavky na dôchodky zo štátneho rozpočtu. 5.
Zmena paušálnych výdavkov, zo 40% na 25%, avšak bez stropu
V súčasnosti si môžu živnostníci znížiť svoje príjmy buď o skutočné výdavky (podmienkou je vedenie účtovníctva) alebo o tzv. paušálne výdavky vo výške 40% z dosiahnutých príjmov. Túto možnosť majú tí živnostníci, ktorí nie sú platiteľmi DPH (majú príjem do 49790 Eur za akýchkoľvek 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov). Nevýhodou uplatnenia paušálnych výdavkov je fakt, že ich výška je obmedzená sumou len 5040 eur ročne (bez valorizácie, čiže tak to bude i v ďalších rokoch). Od príjmu 12600 eur ročne sa tak stáva uplatnenie paušálnych výdavkov pre živnostníkov nevýhodné. Návrh SaS: Paušálne výdavky vo výške 25% z dosiahnutého príjmu živnostníka avšak súčasne bez obmedzenia ich absolútnej výšky (zrušenie hranice 5040 eur). Zrušenie obmedzenia výšky paušálnych výdavkov odstráni demotiváciu živnostníkov s príjmami nad 12 tis. eur ročne získať vyššie príjmy.
Dopad na ŠR: Ťažko vyčísliteľný. Časti živnostníkov sa zvýši základ dane (tí, čo majú príjem do 12600 eur ročne), časti živnostníkov sa naopak zníži – pri tejto skupine je však možné predpokladať, že sa vrátia od vedenia účtovníctva k využitiu paušálnych výdavkov a výška ich základu dane tak zostane približne rovnaká.
B/ Administratívne zaťaženie: 6.
Predĺženie lehoty na podanie priznania k dani z príjmov
Prvé mesiace v roku sú pre živnostníkov najstresujúcejším obdobím. V krátkom čase po sebe musia podať daňové priznanie k DPH, cestnej dani, dani z nehnuteľností a samozrejme k dani z príjmov. Prax dvoch rokov (2011, 2012), kedy bolo možné podať priznanie k dani z príjmov až do konca júna živnostníci veľmi privítali – naopak ich nepríjemne prekvapilo znovuzavedenie povinnosti podať daňové priznanie už do konca marca. Návrh SaS: Posunutie termín podania priznania k dani príjmov na koniec apríla. Súčasne sa tak zníži záťaž práce zamestnancov na finančnej správe. Dopad na ŠR: Bez dopadu na ŠR 7.
Zvýšenie limitu pre hotovostné platby na 15000 eur
Nedávne sprísnenie zákona, kedy sa zaviedol pre podnikateľov limit pre hotovostné platby na 5000 eur, zbytočne živnostníkom skomplikoval život. Platby v hotovosti sú v niektorých prípadoch preferované pre ich rýchlosť, uplatnenie zliav a naopak úsporu na bankových poplatkoch. Návrh SaS: Zvýšiť limit pre hotovostné platby podnikateľov na limit, ktorý je dnes uplatňovaný pre fyzické osoby a to je 15000 eur. Dopad na ŠR: Bez dopadu na ŠR 8.
Obmedzenie platnosti ustanovení Zákonníka práce pre malých zamestnávateľov
Mnohí živnostníci zamestnávajú ďalších ľudí. A ďalší živnostníci by takisto mali záujem zamestnávať zamestnancov, nerobia to však aj preto, lebo Zákonník práce ich neúmerne zaväzuje. Príkladom je povinnosť zamestnávateľa pri prepustení zamestnanca poskytovať odstupné vo výške niekoľkých priemerných mesačných zárobkov. To pri strate zakázok a nedostatku financií môže znamenať nielen stratu niekoľkých zamestnancov ale aj úplný bankrot živnostníka. Návrh SaS: Vytvoriť špeciálny zúžený pracovnoprávny vzťah pre zamestnávateľov fyzické osoby podnikateľov, ktorí zamestnávajú 5 zamestnancov alebo menej. Na uvedeného zamestnávateľa by sa nevzťahovali určité ustanovenia Zákonníka práce, ktoré sú vzhľadom na ich nadštandard všeobecne považované za najväčšie prekážky pružného a flexibilného trhu práce - predovšetkým inštitút minimálnych mzdových nárokov vyjadrených ako násobok minimálnej mzdy (§ 120 ZP), inštitút odstupného (§ 76 ZP), výpovedné dôvody na strane zamestnávateľa (§ 63), povinné mzdové zvýhodnenie pri práci nadčas (§ 121), povinné poskytnutie náhrady mzdy pri pracovnom voľne z titulu napr. návštevy lekára, alebo udalostí v rodine (svadby, pohreby a pod.), ako aj ustanovenia o
stravovaní zamestnancov vrátane ustanovení o stravovacích poukážkach (§ 152). Náhrada mzdy v prípade neplatného skončenia pracovného pomeru (§ 79 ZP) by sa zamestnancom takéhoto zamestnávateľa poskytovala najviac len za obdobie troch mesiacov. Na uvedený okruh zamestnávateľov by sa nevzťahoval ani § 12 ZP, ktorý v niektorých zákonom stanovených prípadoch zakazuje zamestnávateľovi konať samostatne, prípadne uzatvoriť individuálnu dohodu so zamestnancom, ak sa podľa ZP vyžaduje súhlas zástupcov zamestnancov alebo dohoda s nimi a u daného zamestnávateľa zástupcovia zamestnancov nepôsobia. Dopad na ŠR: Bez dopadu na ŠR 9.
Zmena živnostenského zákona
Základným zákonom, ktorým sa riadia živnostníci, je živnostenský zákon. V SaS sme proti zbytočným zákazom a podmienkam, ktoré sťažujú podnikanie, preto navrhujeme aby sa zvýšil počet voľných živností a naopak znížil počet viazaných živností (takých, pri ktorých zákon určuje budúcemu živnostníkovi splnenie určitých podmienok, ako vzdelanie, prax a pod. Návrh SaS: Vyňať spomedzi viazaných živností a zaradiť medzi voľné živnosti napríklad: - uskutočňovanie krajinno-architektonických sadovníckych diel, - vyučovanie v odbore umenia, - odborné poradenské služby pre uchádzačov a záujemcov o zamestnanie, - predaj prípravkov na ochranu rastlín, - a ďalšie. Viazaných živností je približne 90, navrhujeme, aby približne 30 z nich bolo zaradených medzi voľné živnosti. 10.
Zrušenie koncesionárskych poplatkov pre živnostníkov
Podľa dnes platného zákona platia koncesionárske poplatky (úhrady za služby verejnosti poskytované RTVS) zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú troch a viacerých zamestnancov. Pritom nehrá žiadnu úlohu fakt, že títo zamestnanci si už sami platia koncesionárske poplatky ako fyzické osoby, respektíve fakt, že živnostník ako fyzická osoba takto platí koncesionárske poplatky vlastne dvakrát. A nie je podstatné ani to, či živnostník ako zamestnávateľ skutočne využíva služby RTVS, napríklad či má v obchodnom majetku TV prijímač a pod. Považujeme to za ďalšiu formu zdanenia. Návrh SaS: Zrušiť koncesionárske poplatky pre živnostníkov, ktorí zamestnávajú zamestnancov. Dopady na ŠR: Výpadok 2 mil. eur ročne
Záver Zavedením navrhovaných opatrení v oblasti daní a odvodov získajú všetci živnostníci. Zrušenie minimálnych odvodov zvýhodní živnostníkov s nízkymi príjmami. Zmena paušálnych výdavkov bude výhodná pre živnostníkov s vyššími príjmami. Živnostníci, ktorí vedú účtovníctvo a budujú svoju firmu, privítajú zavedenie slobody pri rozhodovaní o odpisoch. Zvýšenie limitu pre uplatnenie dobrovoľných príspevkov do II. piliera dá viac slobody živnostníkom pri rozhodovaní o svojich budúcich dôchodkoch. Posun termínu podávania daňových priznaní, pomôže všetkým živnostníkom. A zjednodušenie Zákonníka práce významne napomôže živnostníkom pri tvorbe nových pracovných miest. Prijatím návrhov SaS sa tak umožní rozvoj živností s predpokladom nárastu počtu živnostníkov a ich zamestnancov. Tieto opatrenia citeľne prispejú k vzniku nových pracovných miest, systémovo a dlhodobo. Celkový výpadok zdrojov verejnoprávnych rozpočtov vo výške 140 miliónov eur ročne navrhujeme nahradiť dvomi opatreniami: 1. Zrušením investičných stimulov (68 mil. € ročne) 2. Znížením detských prídavkov o jednu štvrtinu (80 mil. € ročne) a to tak, že detské prídavky sa budú vyplácať len na prvé štyri deti a zároveň budú klesať s rastúcim príjmom rodičov.
