Odborný seminár
Profesijné štandardy pedagogických a odborných zamestnancov a možnosti ich využitia v praxi PaedDr. Mária Šnídlová, Metodicko – pedagogické centrum Bratislava 2014
•
Mária Šnídlová
História tvorby profesijných štandardov
2005: schválená Metodika tvorby profesijných štandardov učiteľov v kariérnom systéme – stanovil sa teoretický model a základná štruktúra štandardu 2006 – 2008 : práca na prvých učiteľských profesijných štandardoch – pred účinnosťou zákona č. 317/2009 2009 : prvá verzia profesijných štandardov - dopracované profesijné štandardy pre kategórie a podkategórie PZ a OZ podľa zákona č. 317/2009 15.7.2010 : MPC poverené inováciou profesijných štandardov 2.2.2011 : začiatok práce na profesijných štandardoch
Profesijné štandardy vychádzajú z chápania učiteľskej profesie ako
profesie, kde sa prešlo od chápania učiteľa ako entuziastického poloprofesionála k modelu otvoreného profesionalizmu - učiteľ je vzdelaný odborník na výchovu a vzdelávanie „vybavený“ kompetenciami, ktoré mu umožňujú vykonávať svoje povolanie s vysokou mierou autonómie a zodpovednosti k vychovávaným deťom a mládeži, profesie, v ktorej je potrebné prostredníctvom profesijných štandardov vymedziť učiteľstvo ako expertnú profesiu profesie, v ktorej je možné vymedzením profesijných štandardov projektovanie a riadenie kvality relevantných programov pregraduálneho a kontinuálneho vzdelávania
Teoretický koncept (r. 2005) pri tvorbe kompetenčného profilu učiteľa sa vychádzalo z interakčného modelu edukácie s troma zásadnými dimenziami, ktorými sú: žiak, pedagóg a medzi nimi prebiehajúci edukačný proces. Z toho vychádza aj návrh kompetenčného profilu, ktorý je nosnou štruktúrou na tvorbu profesijných štandardov jednotlivých kategórií pedagógov
interakčný model edukácie
s troma základnými
dimenziami:
ŽIAK
UČITEĽ
PROCES
Štruktúra profesijného štandardu
Kompetenčný profil pedagogického/odborného zamestnanca tvoria profesijné kompetencie. Každá kompetencia je popísaná potrebnými :
- vedomosťami - súbory poznatkov, ktoré tvoria nevyhnutné predpoklady pre správne posúdenie, resp. výkon činnosti v danej kompetencii,
- spôsobilosťami -
schopnosti nadobudnuté v praktickej činnosti, ktoré sú predpokladom pre správny výkon činností v danej kompetencii.
Úroveň kompetencií v jednotlivých kariérových stupňoch je vyjadrená indikátormi, ktoré opisujú preukázateľný prejav kompetencie v praxi.
Gradácia kompetencií je založená na princípoch: •
•
•
•
usporiadania kompetencií do 3 dimenzií, rovnakých kompetencií pre všetky kariérne stupne v danej podkategórii PZ a OZ, každý vyšší kariérny stupeň obsahuje kompetencie predchádzajúceho kariérneho stupňa, vo vyššom kariérnom stupni sú uvedené len indikátory, ktoré charakterizujú vyššiu úroveň kompetencií v náročnejších činnostiach a úkonoch.
Charakteristika kompetencií v kariérnych stupňoch Začínajúci pedagogický zamestnanec Samostatný pedagogický zamestnanec
• má vedomosti v súlade s profilom absolventa pregraduálnej prípravy, má základné praktickú skúsenosti (spôsobilosti) odpovedajúce požiadavkám vstupu do profesie • Samostatne zvláda bežné/štandardné výchovné a vzdelávacie situácie
Pedagogický zamestnanec s 1. atestáciou
• Aplikuje inovácie vo svojej pedagogickej činnosti. Stáva sa inovátorom vlastného vyučovania v triede.
Pedagogický zamestnanec s 2. atestáciou
• Dosahuje kompetencie experta v pedagogickej činnosti, poskytuje pomoc a poradenstvo pedagogickým zamestnancom vo vlastnej škole a v iných vzdelávacích inštitúciách .
Univerzálnosť modelu profesijných štandardov
Rovnaký princíp tvorby kompetencií v rámci dimenzií PZ a OZ, rovnaká štruktúra a logická výstavba kompetencií v štandarde, jednotný princíp gradácie profesijných kompetencií pre PZ a OZ, profesijné štandardy špecialistov vychádzajú z profesijných štandardov pre kategórie a podkategórie PZ/OZ, jednotný štýl a použité jazykové prostriedky.
Využitie profesijných štandardov – vyplýva z ich funkcií 1.
Profesijný štandard stanovuje očakávané vedomosti a spôsobilosti v jednotlivých kompetenciách začínajúceho PZ/OZ na vstupe do profesie (kvalifikačná funkcia PŠ).
2.
Úroveň kompetencií PZ/OZ v kariérovom stupni samostatný PZ/OZ umožňuje vypracovať Program adaptačného vzdelávania, v ktorom môžu byť zohľadnené rozvojové potreby konkrétneho začínajúceho PZ/OZ (gradačná a rozvojová funkcia PŠ).
Využitie profesijných štandardov 3.
Profesijný štandard predstavuje výstupné požiadavky na adepta atestačného procesu, t.j. slúži na overenie úrovne profesijných kompetencií PZ/OZ pri prvej (druhej) atestácii (gradačná funkcia).
4.
Profesijný štandard je nástrojom na posudzovanie úrovne vlastných kompetencií PZ/OZ, prostredníctvom ktorého si môžu voliť vlastnú kariérnu cestu, reflektujúc požiadavky štandardu, potreby školy, školského zariadenia a rozvoj profesie (motivačná a rozvojová funkcia PŠ).
5.
Profesijný štandard je východiskom pre tvorbu programov kontinuálneho vzdelávania (regulačná funkcia). Realizácia vzdelávacieho programu bude smerovať k tým spôsobilostiam PZ/OZ, ktoré sú žiaduce pre školy a žiakov a ich osvojením sa vytvára potenciál na zlepšenie práce PZ/OZ.
Funkcie profesijných štandardov
Ochranná funkcia– profesijný štandard slúži na ochranu príslušníkov profesie pred neprofesionálnymi zásahmi zvonku , napr.: pred neprimeranými a odborne nepodloženými požiadavkami okolia a klientov, a pod. Dôsledkom môže byť uvedomenie si podstaty profesionality a expertnosti v profesii pedagóga, odborného zamestnanca, riaditeľa školy a pod.
Hodnotiaca funkcia?
Profesijný štandard nemá hodnotiacu funkciu – nemal by byť stotožňovaný s náplňou práce, nedokáže zohľadniť špecifické podmienky a očakávania jednotlivých škôl a školských zariadení, nemá slúžiť na hodnotenie pracovného výkonu jednotlivca. Mal by byť chápaný ako nástroj na identifikáciu a posúdenie potenciálu PZ/OZ.
Etapy tvorby profesijných štandardov OA1.1 projektu PKR
vytvorenie metodiky spracovanie 42 profesijných štandardov v pracovných skupinách – na tvorbe profesijných štandardov sa podieľalo 136 tvorcov spracovanie oponentských posudkov – na každý štandard boli vypracované 2(resp. 3) oponentské posudky overenie profesijných štandardov v praxi (r. 2013) oboznámenie odbornej verejnosti s profesijnými štandardmi (r. 2014, 2015)
Overovanie profesijných štandardov v praxi Cieľ : Overiť rozvojovú funkciu profesijných štandardov Indikátor splnenia cieľa: Úroveň jednotlivca – overovateľa: 1. Individuálny plán rozvoja profesijných kompetencií na základe ich posúdenia voči profesijnému štandardu Úroveň školy: 2. Plán rozvoja profesijných kompetencií ped. zamestnancov školy na základe matice rozvojových potrieb
Kľúčové otázky na úrovni jednotlivca Je možné podľa profesijného štandardu posúdiť, ktoré profesijné kompetencie si má učiteľ (vychovávateľ) rozvíjať? Je možné na základe tohto posúdenia definovať rozvojové potreby jednotlivca a zostaviť si plán ich naplnenia? Základnou metódou bola sebareflexia a sebahodnotenie úrovne profesijných kompetencií overovateľom, nástrojom – profesijné portfólio
Kľúčové otázky na úrovni školy
Je možné získať dostatok informácií o rozvojových potrebách pedagogických zamestnancov školy? Je možné na základe týchto informácií zvoliť optimálnu rozvojovú stratégiu pedagogických zamestnancov školy?
Výber pilotných škôl Základným kritériom výberu boli overované profesijné štandardy. Overovanie sa uskutočnilo na 5 školách Zvolili sa profesijné štandardy pre najpočetnejšie skupiny učiteľov:
učiteľ pre predprimárne vzdelávanie (učiteľ materskej školy),
učiteľ pre primárne vzdelávanie,
učiteľ pre nižšie stredné vzdelávanie,
učiteľ základnej umeleckej školy,
učiteľ jazykovej školy,
vychovávateľ,
riaditeľ školy.
Výber pilotných škôl
Materský škola , ulica Lánska, Považská Bystrica (Trenčiansky kraj), Základná škola , ulica Slovenských partizánov , Považská Bystrica (Trenčiansky kraj) – škola s klasickými triedami a triedami pre intelektovo nadané deti a školským klubom detí, Spojená škola, ulica J. Rumana, Liptovský Mikuláš (Žilinský kraj) – škola má organizačné zložky: špeciálnu základnú školu, základnú školu s materskou školou pri nemocničnom zariadení , školský klub detí a centrum špeciálno-pedagogického poradenstva, Jazyková škola pri Gymnáziu Š. Moyzesa, Moldava nad Bodvou (Košický kraj), Základná umelecká škola v Medzeve (Košický kraj) - škola so štyrmi odbormi: výtvarným, hudobným, literárno-dramatickým a tanečným.
Spolu sa pilotného overovania zúčastnilo 46 overovateľov, 12 interných supervízorov a 9 externých supervízorov. Súčasťou pilotného overovania bolo aj Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Prešov, kde sa overovali profesijné štandardy odborných zamestnancov.
Posudzovanie vlastných kompetencií
Pri posudzovaní sa pracovalo s indikátormi prítomnosti kompetencie v praxi. Vlastné profesijné kompetencie overovatelia posudzovali na binárnej škále: N = nemám túto spôsobilosť M = mám túto spôsobilosť, ale neviem je preukázať v portfóliu P + číslo prvku portfólia = mám túto spôsobilosť a preukazujem ju prvkom portfólia
Priebeh pilotného overovania 1.
2.
3. 4. 5. 6.
7.
zabezpečenie základnej informačnej bázy o profesijných štandardoch a pilotnom overovaní, proces sebahodnotenia úrovne profesijných, kompetencií overovateľov, tvorba profesijného portfólia, spracovanie plánu profesijného rozvoja jednotlivca, spracovanie matice rozvojových potrieb zamestnancov školy, spracovanie školského rozvojového plánu profesijných kompetencií pedagogických zamestnancov, spracovanie evalvačnej správy
Výsledky pilotného overovania
profesijný štandard je dobrým nástrojom na posúdenie úrovne profesijných kompetencií jednotlivca učitelia zaradení do vyšších kariérnych stupňov potrebujú rozvoj niektorých kompetencií na úrovni samostatného učiteľa, samostatní učitelia majú rozvinuté niektoré kompetencie na úrovni prvej, v ojedinelých prípadoch až druhej atestácie, profesijné štandardy prispeli k budovaniu sebavedomia pedagóga – profesionála.
Autentické výroky overovateľov
Myšlienka a zmysel profesijných štandardov je vynikajúca. Keby prešla, tak by bola cesta k dosiahnutiu vyšších kariérnych stupňov prirodzená a odrážala by skutočnú úroveň učiteľa. Uvedomila som si, aký široký je záber mojej učiteľskej práce.
Profesijný štandard mi poskytol návod na ďalšiu profesijnú sebarealizáciu.
Využitie štandardov v praxi škôl Najmä v oblasti personálneho riadenia:
Procesy adaptácie začínajúcich učiteľov Rozvoj zamestnancov Hodnotenie pracovného výkonu zamestnancov
Tvorba kompetenčného profilu učiteľa školy ako nástroja personálnej práce
ŠkVP Profesijný štandard
Rozvojový plán školy
Kompetenčný profil učiteľa školy
Tvorba kompetenčného profilu učiteľa školy vyplývajúce zo ŠkVP
Profil absolventa Kľúčové kompetencie žiaka
Výchovné a vzdelávacie stratégie, preferované vyučovacie metódy, formy a spôsoby hodnotenia žiaka
Kompetencie učiteľa potrebné na tvorbu a rozvoj kompetencií žiaka
Efektívny kompetenčný profil učiteľa školy
obsahuje najviac 10 kompetencií vyjadruje očakávané pozorovateľné prejavy práce a správania učiteľa, nie jeho vlastnosti, či osobnostné rysy je písaný jasným jazykom, zrozumiteľným pre užívateľov (vedenie školy, pedagogickí zamestnanci, resp. zriaďovateľ) je akceptovateľný a zdieľaný , t.j. tvorený v spolupráci „zhora aj zdola“ obsahuje kompetencie definované tak, aby vedenie školy mohlo pomocou nich posudzovať prácu a hodnotiť zamestnanca, či dávať dobrý nástroj na sebahodnotenie zamestnanca
Miesto kompetenčného profilu učiteľa školy v personálnom riadení Rozvoj učiteľov
rozvojový plán, adaptácia
Výber učiteľov
vzdelávanie
Hodnotenie učiteľov
Kompetenčný
profil učiteľa školy hodnotiace rozhovory
kompetenčný profil kandidáta Vyhľadávanie učiteľov
Odmeňovanie učiteľov
Profesijný štandard a hodnotenie zamestnancov
Profesijný štandard
Kompetenčný profil učiteľa školy
Kritériá hodnotenia
Od profesijného štandardu ku kritériám hodnotenia
PŠ
KPU
• Identifikovať vývinové a individuálne charakteristiky žiaka • Identifikovať psychologické a sociálne faktory učenia sa žiaka • Identifikovať sociokultúrny kontext vývinu žiaka
• Učiteľ vie diagnostikovať žiaka metódami pedagogickej diagnostiky • Učiteľ vie tvoriť diferencované úlohy vzhľadom na úroveň schopností a individuálne edukačné potreby žiakov
• Využívanie výsledkov pedagogickej diagnostiky v edukačnom procese Kritérium • Tvorba a využívanie diferencovaných úloh pre žiakov
hodnoteni a
Od profesijného štandardu ku kritériám hodnotenia
PŠ
KPU
• Plánovať a projektovať vyučovanie • Učiteľ vie projektovať a plánovať edukačný proces v súlade s rozvojom kľúčových kompetencií žiaka
Kritérium • Plánovanie a projektovanie vyučovania hodnoteni a
Pracovný výkon je charakteristický Predpokladmi pre prácu
• kompetencie, spôsobilosti, skúsenosti, implicitné teórie učenia • talent, empatia, tvorivosť
Postojmi k práci
• dodržiavanie pravidiel, iniciatíva, aktivita, ochota • presnosť a dochvíľnosť v plnení úloh
Výsledkami práce
• plnenie cieľov a úloh v oblasti edukácie • tvorba učebných zdrojov pre žiakov • výsledky ostatných aktivít súvisiacich so životom školy
Najčastejšie chyby
stotožňovanie potenciálu (kompetencie) a výkonu, všeobecne zadefinované kritériá (napr. : humanizácia a demokratizácia vyučovania), príliš veľa kritérií hodnotenia (často 40 a viac) tendencia škálovať aj také oblasti práce učiteľa, ktoré je možné vyhodnotiť kvantitatívne, resp. len o nich viesť rozhovor slabá teoretická príprava hodnotiteľov
Ďakujem za pozornosť
[email protected]
