Ocenili príslušníkov a zamestnancov Zboru

Deň ZVJS

ZVESTI

è. 4/2004

1

Ocenili príslušníkov a zamestnancov Zboru Výstavné a kongresové centrum akciovej spoločnosti Incheba v Bratislave sa stalo dejiskom osláv Dňa Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorý pripadá na 29. september a príslušníci Zboru si ho pripomenuli už po šiesty raz. V kinosále Incheby sa na slávnostnom zhromaždení zišli pozvaní príslušníci Zboru, riaditelia jednotlivých ústavov Zboru, riaditelia odborov Generálneho riaditestva ZVJS a pozvaní hostia - minister spravodlivosti SR Daniel Lipšic, vedúci Kancelárie prezidenta SR prof. JUDr. Milan Čič DrSc., verejný ochranca práv doc. JUDr. Pavol Kandráč, CSc., prezident Policajného zboru plk. JUDr. Anton Kulich, generálny riadite Železničnej polície SR gen. JUDr. Tibor Gaplovský, generálny riadite sekcie trestného práva Ministerstva spravodlivosti SR JUDr. Jozef Kandera, námestník generálneho riaditea Železničnej polície SR plk. JUDr. Bohuslav Jau, náčelník Vojenskej polície GŠ OS SR plk. JUDr. František Zemko, dozorový prokurátor Mgr. Mário Potúček, vedúci katedry kriminológie APZ plk. doc. PaedDr. Samuel Uhrin, CSc. a plk. JUDr. Vladimír Šimko, ktorý zastupoval riaditea Slovenskej informačnej služby, aby sa zúčastnili osláv sviatku venovaného pracovníkom väzenstva. Účastníkov zhromaždenia pozdravil minister spravodlivosti SR Daniel Lipšic. V krátkom príhovore ocenil záslužnú a mimoriadne namáhavú prácu príslušníkov Zboru, ktorú vykonávajú v prospech celej spoločnosti. Skonštatoval, že Deň ZVJS je príležitosou na ocenenie zásluh tých, ktorí svojou dlhoročnou svedomitou prácou v neahkých podmienkach prispievajú k budovaniu právneho štátu. Vyzdvihol skutočnos, že príslušníkom Zboru sa darí zabraňova nežiaducim mimoriadnym udalostiam - útekom, vzburám a pod. a svojím vzdelanostným potenciálom a materiálno-technickým zabezpečením sa zaslúžili o to, že slovenské väzenstvo možno v mnohých oblastiach bez obáv porovnáva s väzenstvom vo vyspelých západných demokraciách. V závere svojho vystúpenia zaželal všetkým príslušníkom a zamestnancom Zboru vea úspechov v alšej práci. K zhromaždeniu potom prehovoril generálny riadite Zboru väzenskej a justičnej stráže gen, JUDr. Oto Lobodáš, ktorý všetkých čo najsrdečnejšie privítal a alej uviedol: "Deň ZVJS náš Zbor slávi od roku 1999, ke si poda vzoru aj iných ozbrojených zborov, resp. iných väzenských služieb v zahraničí pripomína svoju existenciu spojenú so zriadením zástavy Zboru, ktorá je jeho symbolom a ktorú udeuje minister spravodlivosti, ako to stanovuje zákon o Zbore väzenskej a justičnej stráže. Deň Zboru sa stal zároveň príležitosou na ocenenie tých príslušníkov a zamestnancov Zboru, ktorí sa svojou prácou a jej výsledkami najviac podieali na jeho rozvoji a napredovaní. Od roku 1999 zároveň datujeme ukončenie základného transformačného procesu, ktorý sa realizuje v súlade s Koncepciou väzenstva Slovenskej republiky. Uplynulých 6 rokov, počas ktorých si pripomíname a slávime Deň Zboru väzenskej a justičnej stráže, bolo v znamení úspešného riešenia čoraz zložitejších úloh. Zbor sa musel intenzívne zaobera sústavným nárastom počtu obvinených a odsúdených. Hadal a hadá možnosti, ako získa nové ubytovacie priestory, ktoré by zmiernili súčasnú preplnenos v ústavoch na výkon väzby a ústavoch na výkon trestu odňatia slobody. Po viacerých opatreniach sa podarilo dokonči najväčšiu stavebnú akciu Zboru, a to rekonštrukciu požiarom zničeného objektu, tzv. "Hradu" v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov. Investíciou za vyše 300 mil. Sk sa v

tomto ústave získalo 523 miest pre odsúdených, čo bude významnou pomocou pri odbremenení najviac preplnených ústavov. Zrekonštruovaný objekt je v súčasnosti zároveň najmodernejším na účely výkonu trestu odňatia slobody, o čom svedčí aj zabudovaná signálno-bezpečnostná technika v hodnote viac ako 47-mil. Sk. Hoci som už všetkým zainteresovaným na realizovaní uvedenej akcie poakoval pri príležitosti jej odovzdania do užívania, robím tak aj pri tejto príležitosti, pretože si to zaslúžia. V tomto roku sa odovzdala do užívania aj nová ubytovňa v Mlynskej doline, ktorá spĺňa vysoké nároky na zariadenie tohto typu. Zbor dostal k dispozícii skutočne reprezentatívnu ubytovňu s možnosou jej využitia na rozličné služobné akcie. Aj táto investícia v celkovej hodnote vyše 72 mil. Sk, s kapacitou 86 lôžok, prispela k celkovej modernizácii materiálnej základne Zboru. Zbor v tomto roku prevzal objekt bývalého Vojenského nápravného útvaru v Sabinove a stavebne ho upravuje na využitie na výkon trestu odňatia slobody. Hoci by bolo ideálne budova podobné zariadenia ako účelové objekty na "zelenej lúke", Zbor v situácii, ke musí rieši kritický nedostatok ubytovacích kapacít, je vačný aj za takúto možnos získania nového objektu. Popri týchto akciách je však nevyhnutné postupne modernizova formou často rozsiahlej rekonštrukcie aj existujúce ústavy. Takto sa rekonštruuje čas ubytovne v Ústave na výkon väzby v Nitre a pripravuje sa modernizácia ústavu na výkon väzby v Bratislave, ktorý je v prevádzke od roku 1936, a to bez väčších stavebných zásahov a opráv. Problém získania nových ubytovacích kapacít pre obvinených v bratislavskom regióne sa však samotnou rekonštrukciou bratislavskej väznice nevyrieši a čoraz aktuálnejšia zostáva potreba výstavby nového ústavu na výkon väzby v samotnej Bratislave alebo v jej blízkom okolí. Vemi pozitívne môžeme hodnoti práve skutočnos, že Zbor dokázal plni svoje poslanie bez výraznejších mimoriadnych uda-

Pri príležitosti Dňa ZVJS pozdravil príslušníkov Zboru minister spravodlivosti SR Daniel Lipšic.

2

ZVESTI

è. 4/2004

Odovzdávanie Medaily za zásluhy o slovenské väzenstvo II. stupňa a Čestnej medaily zboru II. stupňa, ktoré udelil príslušníkom Zboru minister spravodlivosti SR Daniel Lipšic.

lostí, ktoré by ohrozili budovanie právneho štátu a znižovali či spochybňovali jeho autoritu, ako aj autoritu celého rezortu. Pritom treba bra do úvahy, že vysoká úroveň kriminality, jej čoraz závažnejší charakter spočívajúci v organizovanom zločine často s prvkami medzinárodného prepojenia denne vytvárajú nové riziká pre bezpečnos objektov, v ktorých sa vykonáva väzba a trest odňatia slobody. Preto sme zaradili úsek bezpečnosti medzi priority Zboru aj v nasledujúcom období. Zbor dokázal zvládnu aj zložitú situáciu, ktorá vznikla mimoriadnym nárastom počtov obvinených a odsúdených, ktorých bolo nevyhnutné nielen umiestni v príslušných ústavoch, ale zabezpeči aj ich vystrojenie a stravovanie tak, aby sa dodržiavali náležitosti stanovené pre túto oblas právnymi predpismi. Napriek realizovaným akciám v Zbore naalej pociujeme nedostatok finančných prostriedkov prideovaných rozpočtom na jednotlivé roky. Fungovanie právneho štátu a predovšetkým bezpečnosti jeho občanov je podmienené dostatočným finančným zabezpečením tých zložiek, ktoré sú na to povolané, čo už mnohokrát na viacerých úrovniach pripomenul i pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti. Nám zostáva veri, že táto

Udelením Medaily za zásluhy o slovenské väzenstvo II. stupňa ocenil generálny riadite Zboru príkladné plnenie povinnosti pri výkone služby 28 príslušníkov Zboru.

Deň ZVJS

požiadavka bude postupne splnená. Z uvedených dôvodov bude pre alšiu činnos slovenského väzenstva nevyhnutné i naalej koncentrova úsilie na to, aby sa dalo vytvori také materiálne zázemie v podobe nových ubytovacích a pracovných priestorov pre obvinených a odsúdených, ktoré by garantovalo bezpečnos občanov a nevyhnutnú humanizáciu podmienok výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody. Rovnako dôležité je aj zásadné skvalitnenie sociálnych a pracovných podmienok na služobnú a pracovnú činnos príslušníkov a zamestnancov Zboru. V hodnotenom období sa zorganizovalo viacero podujatí, ktoré pomáhali predovšetkým skvalitni obsahovú stránku výkonu trestu odňatia slobody, starostlivosti o obvinených, ako aj odbornú pripravenos príslušníkov Zboru. Zaobchádzanie sa realizuje kvalitnejšími metódami, formami, prostriedkami, v lepších materiálno-technických podmienkach a vzdelanejším personálom. V procese zaobchádzania sa pozitívne prejavuje i duchovná a pastoračná služba predstaviteov viacerých cirkví a náboženských spoločností, ktoré už 14 rokov vykonávajú svoju činnos vo väzenských zariadeniach. Potešitené je zistenie, že súčasný Zbor disponuje čoraz

Z rúk ministra spravodlivosti SR Daniela Lipšica a generálneho riaditea Zboru gen. JUDr. Ota Lobodáša prevzalo 23 príslušníkov Medailu za zásluhy o slovenské väzenstvo III. stupňa.

väčším intelektuálnym potenciálom a vhodne sa darí skĺbi skúsenos starších príslušníkov s elánom a teoretickou pripravenosou novoprijatých príslušníkov. V nastupujúcej generácii vidíme záruku progresívneho napredovania, pretože nie je zaažená negatívnym poznaním z minulosti, žiadnym stereotypom činností, ale, naopak, má možnos sústavne konfrontova naše postupy a výsledky s výsledkami vyspelých väzenských služieb v iných krajinách. Takúto možnos sme mali aj v uplynulých dňoch, ke sme u nás privítali početnú skupinu riadiacich pracovníkov zo zahraničných väzenských služieb - z Nemeckej spolkovej republiky - Dolného Saska, Česka, Maarska a Poska. Trvalým záujmom Zboru zostáva snaha o permanentné skvalitňovanie všeobecne záväzných právnych a interných predpisov, ktoré upravujú podmienky výkonu štátnej služby príslušníkov a podmienky výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody. Významným medzníkom bude prijatie rekodifikovaného Trestného zákona a Trestného poriadku, na ktoré nadväzuje aj príprava nového zákona o výkone väzby a zákona o výkone trestu odňatia slobody s vykonávacími predpismi - poriadkami výko-

Deň ZVJS

ZVESTI

Čestnú medailu zboru I. stupňa si prevzalo sedem príslušníkov.

Čas príslušníkov ocenených Čestnou medailou zboru II. stupňa.

Gen. JUDr. Oto Lobodáš udelil Plaketu zboru za rozvíjanie vzahov a spoluprácu so Zborom šiestim popredným predstaviteom inštitúcií spolupracujúcich so Zborom.

è. 4/2004

3

nu väzby a výkonu trestu odňatia slobody. Vaka vynaloženému úsiliu pracovníkov odboru výkonu väzby a výkonu trestu, administratívneho odboru, ako aj alších zainteresovaných úsekov z Generálneho riaditestva Zboru a z jednotlivých ústavov, sú dnes už návrhy týchto rozhodujúcich všeobecne záväzných právnych predpisov pripravené. Všetkým, ktorí sa na tejto činnosti podieali, by som chcel poakova. Chcel by som zvýrazni aj prínos a poakovanie zamestnancom sekcie trestného práva Ministerstva spravodlivosti SR a odboru väzenstva, bez ktorých pomoci by sme nedokázali také ucelené predpisy spracova na takej úrovni a v stanovenom termíne. V Zbore sa postupne začali uskutočňova zmeny v doterajšom systéme vzdelávania a prípravy jeho príslušníkov a zamestnancov. Súčasné nároky na profesijnú prípravu novonastupujúcich mladých udí do Zboru sa budú sústavne zvyšova tak, ako napreduje rozvoj poznania a techniky v spoločnosti. Zvyšujú sa nároky na celkovú administratívnu činnos Zboru, na ochranu niektorých údajov, ako aj osobných údajov osôb, ktoré sú v služobnom pomere a čiastočne i tých, ktoré sú vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody. Postup kybernetizácie a zavádzanie výpočtovej techniky kladie čoraz vyššie nároky na jej ovládanie a na nové formy práce, osobitne riadiacej. Sme presvedčení, že dôstojným prostriedkom na zvyšovanie pripravenosti v Inštitúte vzdelávania ZVJS Nitra bude nová počítačová učebňa odovzdaná do užívania v tomto mesiaci. Môžeme konštatova, že spĺňa všetky kritériá učebne 3. tisícročia. Náš Zbor výrazne omladol a má všetky predpoklady zvládnu nové a náročné úlohy, čo je vemi dôležité vzhadom na členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii. Uvedomujúc si túto perspektívu bude v Zbore nevyhnutné mobilizova všetko úsilie, aby Slovensko i v oblasti väzenstva bolo schopné čo najskôr sa vyrovna európskemu štandardu. I ke na to budú potrebné finančné prostriedky, rovnako nevyhnutné bude aktivizova doteraz nevyužité udské zdroje. Keže popri dobrej praxi je dôležitá aj teoretická pripravenos príslušníkov, najmä riadiacich pracovníkov, vedenie Zboru sa bude spolieha na pomoc pracoviska pre aplikovaný penologický výskum a zabezpečenie toku nových informácií z penitenciárnej oblasti. I naalej sa počíta s aktívnym organizovaním rozličných seminárov a konferencií s medzinárodnou účasou, ktoré sú nenahraditeným zdrojom poznania, nových trendov a praxe v celej penologickej oblasti. Sústavne budeme vytvára potrebné podmienky aj na branno-športové aktivity, ktoré sú už teraz neodmyslitenou súčasou života Zboru a viacerí príslušníci dosiahnutými výsledkami aj na medzinárodných podujatiach dobre reprezentujú Zbor, rezort i celú Slovenskú republiku. Pri plnení úloh Zbor spolupracuje so štátnymi orgánmi, úspešne sa rozvinula spolupráca s verejným ochrancom udských práv, ale aj s obcami, právnickými a fyzickými osobami, Nadáciou otvorenej spoločnosti, občianskymi združeniami Občan a demokracia, Slovenský helsinský výbor a Slovenské väzenské spoločenstvo, väzenskými službami v iných krajinách a obohacuje sa poznaním príslušných orgánov Rady Európy. Bez takejto širokej a kvalitnej spolupráce a podpory by Zbor nebol schopný dlhodobo plni úlohy na úrovni, ktorú považujeme vo vzahu k našim podmienkam za vemi dobrú. Som rád, že mám dnes tú čes s pánom podpredsedom vlády a ministrom spravodlivosti poakova sa všetkým príslušníkom a zamestnancom Zboru za dosiahnuté výsledky a zároveň oceni prácu najlepších, ktorých ich nadriadení navrhli na ocenenie za vzorné plnenie služobných a pracovných povinností. Robím tak aj v mene vedenia Generálneho riaditestva Zboru, ktoré sa pri plnení svojich služobných povinností opiera o pomoc všetkých

ZVESTI

4

è. 4/2004

vás - príslušníkov, nadriadených a zamestnancov Zboru a má vo vás oporu pri plnení čoraz náročnejších úloh. Za vedenie Generálneho riaditestva Zboru by som vás rád ubezpečil o našom spoločnom odhodlaní vynaloži všetky sily na alší rozvoj väzenstva na Slovensku. Zvláštnosou VI. ročníka Dňa Zboru väzenskej a justičnej stráže je jeho konanie v priestoroch Incheby, v ktorých sa zároveň koná 2. ročník medzinárodného špecializovaného vetrhu zabezpečovacej, bezpečnostnej a policajnej techniky, techniky na ochranu hraníc a pre colnú službu, hasičských a záchranných systémov a osobných ochranných pracovných prostriedkov. Slávnostné zhromaždenie príslušníkov a zamestnancov Zboru považujeme za najvhodnejšiu príležitos, pri ktorej sa chceme poakova našim partnerom, bez ktorých spolupráce by Zbor nedosahoval také priaznivé výsledky pri zabezpečovaní účelu výkonu väzby a účelu výkonu trestu odňatia slobody. Preto dnes oceníme aj úroveň spolupráce niektorých z nich udelením čestných medailí a plakiet zboru." V závere svojho vystúpenia generálny riadite Zboru zablahoželal príslušníkom a zamestnancom Zboru, súčasne sa poakoval za prácu aj ostatným príslušníkom a zamestnancom v ústavoch a požiadal riaditeov ústavov, aby jeho poakovanie tlmočili všetkým svojim podriadeným. Po príhovoroch ministra spravodlivosti Daniela Lipšica a generálneho riaditea Zboru gen. Lobodáša dostal slovo riadite personálneho odboru Generálneho riaditestva Zboru plk. PaedDr. Slavomír Víazko, ktorý viedol ceremoniál odovzdávania vyznamenaní príslušníkom a zamestnancom Zboru a predstaviteom inštitúcií spolupracujúcich so Zborom. Minister spravodlivosti SR Daniel Lipšic udelil za príkladnú službu v Zbore väzenskej a justičnej stráže a za služobné výsledky, ktoré prispeli k vytváranou a prehlbovaniu dôvery občanov Zboru jednému príslušníkovi Zboru Medailu za zásluhy o slovenské väzenstvo II. stupňa, štyrom príslušníkom Čestnú medailu zboru II. stupňa a jednej príslušníčke odznak. Generálny riadite Zboru väzenskej a justičnej stráže udelil dvom príslušníkom Medailu za zásluhy o slovenské väzenstvo I. stupňa, 28 príslušníkom Medailu za zásluhy o slovenské väzenstvo II. stupňa, 23 príslušníkom Medailu za zásluhy o slovenské väzenstvo III. stu-

Deň ZVJS

pňa, 7 príslušníkom Čestnú medailu zboru I. stupňa, 23 príslušníkom Čestnú medailu zboru II. stupňa a 18 príslušníkom Čestnú medailu zboru III. stupňa. Plaketou zboru ocenil troch príslušníkov a odznakom jedného príslušníka Zboru. Vyznamenaným príslušníkom odovzdali vyznamenanie minister spravodlivosti D. Lipšic a generálny riadite Zboru gen. Lobodáš. Za zásluhy o rozvíjanie vzahov a spoluprácu so Zborom väzenskej a justičnej stráže udelil minister spravodlivosti SR Plaketu zboru doc. JUDr. Pavlovi Kandráčovi, CSc., J. E. Mons. Františkovi Rábekovi, JUDr. Jozefovi Kanderovi, plk, JUDr. Antonovi Kulichovi, plk. JUDr. Anne Kráovej, prof. JUDr. Milanovi Čičovi, DrSc. a Mgr. Máriovi Potúčkovi. Zásluhy o rozvíjanie vzahov a spoluprácu so Zborom väzenskej a justičnej stráže ocenil generálny riadite Zboru udelením Plakety zboru plk. JUDr. Bohuslavovi Jauovi, plk. JUDr. Františkovi Zemkovi, plk. Ing. Eduardovi Csongovi, plk. doc. PaedDr. Samuelovi Uhrinovi, CSc., plk. Ing. Miroslavovi Litvovi a plk. Ing. Pavlovi Galkovi. V mene vyznamenaných príslušníkov sa poakoval za prejav uznania pplk. Mgr. Ján Varga, poverený výkonom funkcie riaditea Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom. Odovzdaním jednotlivých vyznamenaní sa skončila oficiálna čas osláv Dňa Zboru väzenskej a justičnej stráže. Neoficiálna čas - spoločenské posedenie vyznamenaných príslušníkov s nadriadenými Zboru a niektorými z hostí - pokračovala v novovybudovanom ubytovacom zariadení Zboru v Mlynskej doline. K príjemnej atmosfére prispeli pracovníci generálneho riaditestva a Ústavu na výkon väzby v Bratislave, ktorí sa postarali o skrášlenie miestností vyhradených na stretnutie aj o samotné občerstvenie, ale aj čas personálu z liečebno-rehabilitačných stredísk Zboru zabezpečujúceho obsluhu. Všetkým tým, ktorí svojím dielom prispeli k úspešnému priebehu osláv Dňa ZVJS a k ich zdarnému zavŕšeniu v Mlynskej doline v mene všetkých zúčastnených akujeme. Text: (tš), foto: plk. PaedDr. Vladimír Ragan, GR ZVJS

Deň ZVJS v ústave Trenčín

Pri príležitosti Dňa ZVJS riadite ústavu plk. MUDr. Jozef Polák povýšil do práporčíckych hodností troch príslušníkov ústavu.

Pri príležitosti Dňa ZVJS sa dňa 1. októbra t. r. konalo v ústave Trenčín zhromaždenie príslušníkov ústavu, na ktorom riadite ústavu plk. MUDr. Jozef Polák zhodnotil prácu ústavu za uplynulé obdobie a pri príležitosti Dňa ZVJS povýšil do vyšších práporčíckych hodností troch príslušníkov. Po zhromaždení sa na ihrisku v obci Soblahov konalo športovo-spoločenské stretnutie príslušníkov. Športové popoludnie začalo kopaním jedenástok mužov a žien. Po ich vyhodnotení začal dramatický futbalový zápas medzi oddelením ochrany a obrany a výberom z ostatných oddelení a súbežne sa súažilo v hádzaní šípok. Športový deň zavŕšilo spoločenské Popoludnie bolo vyhradené športovým aktivitám. posedenie príslušníkov pri hudbe a občerstvení. Podujatie malo u príslušníkov, ktorí sa vyslovili za jeho opakovanie aj v budúcnosti, dobrý ohlas. Text: mjr. PhDr. Pavel Jakubek, foto: npor. Jaroslav Pometlo, Trenčín

medzinárodný vetrh

ZVESTI

è. 4/2004

5

Premiéra Zboru sa vydarila Výstavné a kongresové centrum Incheba v Bratislave otvorilo v dňoch 29. septembra až 1. októbra t. r. svoje brány vystavovateom aj záujemcom z radov odbornej aj laickej verejnosti orientujúcim sa na zabezpečovaciu, bezpečnostnú a policajnú techniku, techniku na ochranu hra-

nej služby a na 1. október pripadol Deň Colnej správy. Odbornú garanciu nad vetrhom prevzal podpredseda vlády a minister financií SR Ivan Mikloš. Zbor väzenskej a justičnej stráže pripravil na vetrh tri stánky, ktoré navonok prezentovali aspoň čas jeho činnosti. V prvom stánku mohli návštevníci vidie, ako vyzerá cela zvnútra, jej zabezpečenie - celové dvere, okenný gáter, celovú a dverovú signalizáciu at. V cele boli umiestnené figuríny odeté do odevu určeného pre odsúdených a obvinených. V druhom stánku boli vystave-

Pohad na stánok predstavujúci celu.

níc a colnú službu, hasičské a záchranné systémy a osobné ochranné pracovné prostriedky. Stalo sa tak miestom konania druhého ročníka Medzinárodného vetrhu E + R + P - najkomplexnejšej prezentácie bezpečnostnej problematiky na Slovensku. Po prvý raz organizátori rozšírili prezentované oblasti aj o problematiku Zboru väzenskej a justičnej stráže. Na výstavisku sa predstavilo 89 vystavovateov zo siedmich krajín. Sprievodný program bol rozdelený do troch častí - 29. september bol venovaný Policajnému zboru a Zboru väzenskej a justičnej stráže, 30. september bol Dňom hasičov, Hlavnej banskej záchrannej služby a Horskej záchranČlenovia zásahovej jednotky vytvorenej z príslušníkov ÚVTOS a ÚVV Ilava, ÚVTOS Dubnica nad Váhom, NOO a ÚVTOS Trenčín a ÚVV Bratislava predviedli praktické ukážky svojej činnosti.

Stánok predstavujúci Zbor väzenskej a justičnej stráže - rovnošaty príslušníkov a výstroj člena zásahovej jednotky, vyznamenania, hodnostné označenie príslušníkov a niektoré donucovacie prostriedky.

né výrobky stredísk vedajšieho hospodárstva Zboru korešpondujúce so zameraním vetrhu, t. j. rozličné druhy pracovných odevov, ktoré vyrábajú v

Operačné ministredisko.

ÚVTOS Dubnica nad Váhom, ÚVTOS Nitra-Chrenová a ÚVTOS KošiceŠaca. Z priestorových dôvodov bola vystavená iba čas sortimentu pracovných odevov, ktoré boli naaranžované na dvoch figurínach a aranžérskych sieach na bokoch stánku. V treom stánku dominovali figuríny odeté do rovnošaty príslušníka a príslušníčky Zboru a pracovnej rovnošaty člena zásahovej jednotky so špeciálnymi doplnkami, ktoré sa využívajú pri jednotlivých zásahoch (nepriestrelná vesta, taktická vesta, prilba s nepriestrelným štítom, špeciálna obuv a rukavice), na paneloch boli umiestnené vyznamenania Zboru, hodnostné označenia príslušníkov a niektoré z donucovacích prostriedkov, ktoré používajú príslušníci pri výkone služby. Mimo stánkov bolo nainštalované operačné ministredisko, ktoré monitorovalo dianie vo všetkých našich stánkoch.

6 Dominantou expozície Zboru boli nový eskortný autobus a pancierové vozidlo určené na prevoz nebezpečných a chránených osôb. 29. september bol na výstavisku Dňom polície a Dňom Zboru väzenskej a justičnej stráže. Po slávnostnom otvorení vetrhu, ktorého sa zúčastnili zástupcovia vystavovateov, poprední predstavitelia ozbrojených zborov a najvyšších orgánov štátnej správy, bol priestor na ukážky z činnosti príslušníkov Colnej správy, Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, Hlavnej banskej záchrannej služby a Horskej záchrannej služby. Pred množstvom divákov predviedli zneškodnenie páchatea vo vozidle, prvky sebaobrany používané pri zákrokoch, výcvik v strebe, zákrok spojený s ochranou eskortovaného chráneného svedka, likvidáciu násilia odsúdených v cele, postup proti skupine výtržníkov, vyprosovanie osoby pri banskom závale a záchranu osoby uviaznutej v jaskyni. Diváci sa pri tom mohli presvedči o tom, že príslušníci uvedených jednotiek sú na svoju prácu dobre pripravení a ich zasahovanie v jednotlivých situáciách je náročné nielen po fyzickej, ale predovšetkým po psychickej stránke. Ve nikdy nevedia, čo môžu od útočníkov očakáva a zasahova musia tak, aby ich zneškodnili bez zbytočnej ujmy na zdraví, resp. na životoch. Súčasou sprievodného programu Zboru mala by prednáška náčelníka odboru ochrany a obrany Generálneho riaditestva ZVJS plk. PaedDr. Vladimíra Ragana na tému Zbor väzenskej a justičnej stráže vnútorný systém bezpečnosti. Na jej margo treba stručne skonštatova: škoda, že jej propagácii organizátor vetrhu nevenoval žiadnu pozornos. Expozícia Zboru väzenskej a justičnej stráže počas vetrhu si získala pomerne značnú pozornos návštevníkov. Zaujímali ich predovšetkým cela, eskortný autobus KAROSA 934HD a pancierové vozidlo určené na prevoz nebezpečných a chránených osôb. Predovšetkým celu mnohí z návštevníkov takto zblízka nevideli a u tých odvážlivcov, ktorí do nej vstúpili, vzbudzovala veký rešpekt. Celkom určite však netúžili obohati

ZVESTI

è. 4/2004

sa o skúsenos súvisiacu s pobytom v nej. Našiel sa však aj taký, ktorý sa s ňou v minulosti dôverne zoznámil a pri odchode konštatoval, že "pä rokov stačilo". Väčšina z tých, ktorí zavítali do stánkov Zboru, boli zvedaví, či zariadenie cely - poschodové dvojlôžko, stolík so sedačkami a závesná skrinka na potraviny - je autentické s tým v cele v ústave. Súčasou vetrhu boli rokovania s firmami, ktoré mali záujem o dodávku vhodných výrobkov Zboru. Jednou z firiem, ktorá prišla s ponukou na dodávku špeciálneho motorového vozidla na eskorty obvinených a odsúdených bola firma Petina, spol s r. o., z Bratislavy. Zbor s touto firmou už spolupracoval pri dodávke zbraní. Stánok vedajšieho hospodárstva navštívili aj viaceré významné osobnosti, napr. riadite kancelárie prezidenta republiky prof JUDr. Milan Čič, ktorého sprevádzal generálny riadite ZVJS gen. JUDr. Oto Lobodáš. Dr. Čič sa živo zaujímal o sortiment pracovných odevov, ktoré Zbor šije pre odsúdených alebo na vonkajší trh. V stánku sa zastavil aj predstavite Slovinského ministerstva spravodlivosti p. Božidar Peteh, ktorý sa zaujímal o všetky aspekty zamestnávania odsúdených v slovenskom väzenstve, napr. o skladbu odsúdených z bezpečnostného alebo etnického hadiska, o resocializačné programy, možnosti zamestnávania v ústavoch aj mimo nich. V závere návštevy vyslovil názor, že by bolo pre obidve strany prospešné nadviaza užšie kontakty zamerané na výmenu skúseností z oblasti zamestnávania odsúdených, ale aj ostatných oblastí väzenstva. Po odbornej stránke bola vekým prínosom výmena odborných skúseností s predstavitemi firiem zaoberajúcich sa odevnou výrobou. Návštevníci vysoko oceňovali kvalitu vystavovaných modelov a prijatené ceny. V mnohých prípadoch sa nadviazali vzájomné kontakty s predbežnými dohodami o spolupráci, pričom záujemcovia dostali inštrukcie a kontakty na kompetentných pracovníkov ústavov, s ktorými dohodnú alšie podrobnosti. Z radov laickej verejnosti bolo mnoho návštevníkov prekvapených, aké výrobky dokážu

medzinárodný vetrh odsúdení pod odborným vedením vyrobi. Počas návštevných hodín v stánku bežala na monitore prezentácia aj alších výrobkov, ktoré Zbor v strediskách vedajšieho hospodárstva vyrába, alebo v súčasnosti je schopný vyrobi. Táto prezentácia predstavovala prierez pracoviskami, výrobnými priestormi, výrobkami a poskytovanými službami prostredníctvom stredísk vedajšieho hospodárstva Zboru a zahŕňala jednotlivé ústavy Zboru. Potešitené, že expozícia Zboru zaujala aj niekokých novinárov. O niektoré exponáty a ich využívanie prejavili záujem o. i. aj redaktorka zo Slovenskej informačnej a tlačovej agentúry (SITA) a redaktor relácie Pozor, zákruta! zo Slovenského rozhlasu. Prvé vystúpenie Zboru väzenskej a justičnej stráže na takom významnom podujatí, akým spomínaný vetrh bezpochyby bol, treba považova sa uspokojivý. Ocenenie si zaslúžia všetci príslušníci, ktorí sa podieali na príprave materiálov určených do jednotlivých stánkov, ale aj tí, ktorí tri dni vemi ochotne odpovedali na otázky návštevníkov. Na adresu vystavovateov však treba poveda, že vaka nevhodnému umiestneniu stánkov určených Zboru, sa jeho expozícii nedostalo takej pozornosti, akú si právom zasluhovala. Je vea vecí, ktoré sa mohli urobi lepšie. Treba, aby si ich zúčastnení uvedomili a v nasledujúcich ročníkoch, za predpokladu, že Zbor bude znovu jedným z vystavovateov, opakovaniu tohtoročných nedostatkov predišli. Najdôležitejšie však je, že Zbor väzenskej a justičnej stráže sa viac dostal do povedomia širokej verejnosti, ktorá sa tak na vlastné oči mohla presvedči o dôležitom poslaní, ktoré má v boji proti kriminalite a pri zabezpečovaní bezpečnosti všetkých obyvateov Slovenska. Text: (tš), foto: (tš), plk. PaedDr. Vladimír Ragan, GR ZVJS

výkon trestu odňatia slobody

ZVESTI

è. 4/2004

7

P o vyše štrnástich rokoch je leopoldovský "Hrad"

opä v prevádzke Vyše štrnás rokov uplynulo, kým tisíc Sk. Objednávate stavby bol upozorsignalizácia z ciel. Nainštalovaný bol aj "Hrad" vypálený vzbúrenými väzňami, nený na to, že vzhadom na vysokú prechodový kartový systém na zabezdostal zvonka historicky takmer pôvodný mieru poškodenia objektu bude potrebpečenie prechodu obslužného personálu vzhad, ale zvnútra nové moderné disponé vykona alšie nevyhnutné práce, s cez vybrané dvere a otvorenie celových zičné riešenie. Začiatku jeho rekonštrukktorými sa pôvodne nerátalo, čo môže gátrov z jedného miesta. Celkové náklady cie predbiehali najprv úvahy o opodstatma vplyv na konečnú cenu diela. na zakúpenie signálno-bezpečnostnej nenosti existencie leopoldovského ústaStavebné práce na rekonštrukcii "Hradu" techniky a jej inštaláciu dosiahli 47 865vu, neskôr polemiky o tom, či ho rekonšboli ukončené do 31. decembra 2003. tisíc Sk. truova, alebo na jeho mieste postavi Výška finančných prostriedkov vynaložeStavebne dokončený objekt so zarianový objekt. Argumentom, ktorý spôsoných na rekonštrukciu dosiahla konečnú denými celami a nainštalovaným signálbil, že sa rozhodnutie kompetentných hodnotu 261 449 716,88 Sk. no-bezpečnostným zariadením len čakal štátnych orgánov priklonilo k rekonštrukcii, bola neustále stúpajúca kriminalita na Slovensku a zvyšujúci sa počet odsúdených za spáchanie závažných trestných činov. A ke bolo rozhodnuté, že leopoldovská väznica bude i naalej plni svoju strategickú funkciu, bolo načase zača sa seriózne zamýša i nad osudom zničeného "Hradu". Jeho "strategická" poloha vo vnútri jednej z najpevnejších väzníc na Slovensku ho priam predurčovala na špeciálny účel. Dňa 21. novembra 1995 predložil minister spravodlivosti na rokovanie vlády Slovenskej republiky Návrh na rekonštrukciu objektu ubytovne Nápravnovýchovného ústavu v Leopoldove, tzv. Hradu, ktorý bol síce pamiatkovo chránený, ale po požiari a dlhom čase bez strechy sa nachádzal vo vemi zlom technickom stave. Vláda uznesením Na pôde leopoldovského ústavu privítal pozvaných hostí a príslušníkov Zboru jeho riadite plk. JUDr. Ladislav Kiss. č. 827 zobrala návrh na vedomie a schválila začiatok rekonštrukcie objektu v roku 1995. V rokoch 1996 a Vnútorné zariadenie objektu vyrobili na oficiálne odovzdanie do prevádzky. 1997 Zbor väzenskej a justičnej stráže strediská vedajšieho hospodárstva jedVo štvrtok 16. septembra 2004 sa v preinvestoval asi 13 mil. Sk na prípravu notlivých zariadení Zboru. Celkový objem Leopoldove zišli nadriadení Zboru - geneprojektovej dokumentácie a na realizáciu výroby bol 8 mil. Sk a hodnota kancelárrálny riadite, riaditelia odborov generálprvej etapy búracích prác. Pre nízky limit skeho nábytku bola 1 mil. Sk. neho riaditestva a jednotlivých ústavov kapitálových prostriedkov pridelených Po skončení stavebných prác sa začaa pozvaní hostia - minister spravodlivosti Zboru zo štátneho rozpočtu sa v nasledulo s montážou signálno-bezpečnostnej SR Daniel Lipšic, štátna tajomníčka minisjúcich dvoch rokoch neposkytli na uvedetechniky. Spolu bolo nainštalovaných 85 terstva spravodlivosti ubomíra nú stavbu žiadne finančné prostriedky. kamier priemyselnej televízie, z ktorých Zlochová, ordinár Ozbrojených síl a Rekonštrukcia objektu sa presunula na možno súčasne nahráva na digitálny ozbrojených zborov SR Mons. František rok 2000. V projekte sa rátalo s kapacizáznam, protipožiarny systém automaRábek, poslanec NR SR Ladislav Nagy, tou objektu 523 miest pri zohadnení tického uzatvárania protipožiarnych námestník generálneho prokurátora SR špecifík výnimočných trestov. dverí pri vzniku požiaru, komunikačný Ctibor Košál, generálny riadite sekcie Druhá etapa rekonštrukcie sa začala v systém umožňujúci dorozumievanie refetrestného práva MS SR Jozef Kandera, roku 2000 výberom zhotovitea stavby. Z renta režimu s odsúdeným v cele, ktorý generálna riaditeka Väzenskej služby predložených ponúk bola vybratá firma slúži aj na reprodukovanie rozhlasového Českej republiky Kamila Meclová, Hílek a spol. zo Senice, s ktorou sa uzavysielania, signalizácia otvorenia dverí v námestník generálneho riaditea tvorila zmluva o dielo v cene 223 642celách a okenných mreží, privolávacia Väzenskej služby Poskej republiky Jan

8

ZVESTI

è. 4/2004

výkon trestu odňatia slobody

ri odobrali do ústavu sob postupného osadzovania objektu, na prehliadku "Hradu". pričom sa bude rešpektova aktuálny Predtým im však stav, ktorý je pomerne nepriaznivý v niepríslušníci zásahovej ktorých ústavoch na výkon väzby a niejednotky, zostavenej ktorých ústavoch na výkon trestu odňatia zo "zásahovkárov" z slobody odsúdených zaradených do treústavov v Ilave, tej nápravnovýchovnej skupiny. Ráta sa s Dubnici nad Váhom, premiestnením menšieho počtu odsúdeTrenčíne a Leopoldove, ných na výnimočný trest z ilavského ústapreviedli niekoko vu. Pôjde však len o odsúdených, ktorí na zákrokov - ochranu takýto presun odporučia odborníci - lekáchráneného svedka pri ri, psychológovia a psychiatri. V druhej eskorte, zasahovanie etape pôjde o premiestnenie obvinených, proti vzbúreným odsúktorí spadajú do pôsobnosti bratislavdeným v cele a zlaňoských súdov, a zostávajúca kapacita určevanie. ná na výkon trestu odňatia slobody bude Všetci pozvaní si obsadená odsúdenými zaradenými v III. potom prezreli čas nápravnovýchovnej skupine z leopoldov"Hradu" - zdravotnícke ského ústavu, pretože objekty, v ktorých Zásahová jednotka hosom predviedla zákrok pri ochrane chráneného svedka pri eskorte, likvidáciu násilia v cele a zlaňovanie. zariadenie, cely discipsú ubytovaní, sú v posledných mesiacoch linárnych trestov a cely preplnené. Ako uviedol riadite leopolPyrcak, zástupca riaditea Väzenskej služurčené pre odsúdených na výnimočný dovského ústavu plk. Kiss, neráta sa však by Maarskej republiky pre služobné veci trest odňatia slobody, ekumenickú miests premiestnením tých odsúdených na gen. Andráss Csóty, riadite Väznice nos, telocvičňu... Skonštatovali, že skuvýnimočný trest, ktorí majú na svedomí Valdice Karel Kocourek a predstavitelia točne ide o moderné ústredných orgánov štátnej správy, špeväzenské zariadenie cializovanej štátnej správy, ozbrojených tak svojím vybavením, ako aj úrovňou nainšzborov a regionálnej samosprávy, aby sa talovanej signálnozúčastnili odovzdania zrekonštruovabezpečnostnej techniného "Hradu" do prevádzky. ky. Na vlastné oči sa Tomuto aktu predchádzalo stretnutie presvedčili, že ide o príslušníkov Zboru a hostí v jedálni leo"ústav v ústave", z ktopoldovského ústavu. Všetkých prítomrého útek bude takných privítal riadite ústavu plk. JUDr. mer nemožný. Ladislav Kiss a po jeho vystúpení sa ujal Odovzdaniu slova generálny riadite Zboru, ktorý "Hradu" do prevádzky účastníkov stručne oboznámil so základvenovali pozornos aj nými údajmi o Zbore väzenskej a justičnej zástupcovia masovostráže a jeho zariadeniach, bližšie charakkomunikačných proterizoval Ústav na výkon trestu odňatia striedkov. Prihlásení slobody a Ústav na výkon väzby v novinári mali možnos Leopoldove, priblížil minulos pevnosti a Minister spravodlivosti SR Daniel Lipšic si so záujmom prezrel zrekonštruovaný "Hrad", urobi si unikátne "Hradu", príčiny, ktoré boli podnetom na zábery z "Hradu" a zísrekonštrukciu "Hradu", jej priebeh a ka informácie o zaobchádzaní s odsúdevraždy príslušníkov leopoldovského ústavyužitie "Hradu" v blízkej budúcnosti. nými, ale aj o náročnej práci príslušníkov vu v roku 1991. Plánuje sa, že s obsadzoSkonštatoval, že uvedením "Hradu" do Zboru. Po skončení prehliadky sa na vaním "Hradu" sa začne asi v polovici prevádzky dostáva slovenské väzenstvo tlačovej besede streli s ministrom spraoktóbra t.r. do rúk objekt, ktorý je svojím usporiadavodlivosti SR Danielom Lipšicom, štátnou Sprevádzkovaním "Hradu" slovenské ním a materiálno-technickým vybavením tajomníčkou Ministerstva spravodlivosti väzenstvo získalo do užívania objekt, porovnatený s väzenskými zariadeniami SR ubomírou Zlochovou, generálnym ktorý spĺňa odporúčania Výboru CPT vyspelých demokratických štátov. Sú v riaditeom Zboru gen. JUDr. Otom týkajúce sa ubytovania odsúdených, ňom vytvorené podmienky na humánny Lobodášom a riaditeom leopoldovského vybavenosti jednotlivých ciel a ostatných výkon výnimočných trestov odňatia sloústavu plk. JUDr. Ladislavom Kissom. Na priestorov, ale nainštalovaním modernej body a neporovnatene sa zlepšili aj podzáklade položených otázok novinárov o. signálno-bezpečnostnej techniky aj bezmienky na výkon štátnej služby príslušníi. stručne oboznámili s klientelou, ktorá pečnosti zariadenia. Súčasne sa zlepší kov Zboru. Ako uviedol, čas "Hradu" sa bude umiestňova do objektu "Hradu". pracovné prostredie pre príslušníkov bude slúži na výkon väzby. Ako uviedol generálny riadite Zboru Zboru zaradených na výkon náročnej sluPo krátkej prestávke vystúpil s príhogen. Lobodáš, počet odsúdených na žby v tomto objekte. vorom minister spravodlivosti SR Daniel výnimočné tresty odňatia slobody nie je Lipšic, ktorý ocenil záslužnú prácu taký veký, aby mohla by účelne využitá Text: (tš), príslušníkov Zboru, vaka ktorej sú naše kapacita tohto zariadenia. Preto Zbor foto: plk. PaedDr. Vladimír Ragan, ulice bezpečnejšie a krajšie. navrhne ministrovi spravodlivosti SR spôGR ZVJS Po tomto stretnutí sa hostia a noviná-

ZVESTI

výročie

è. 4/2004

Nitrianska väznica a inštitút vzdelávania si pripomenuli významné jubileá V zasadacej miestnosti Mestského úradu v Nitre sa dňa 3. septembra 2004 pri príležitosti storočnice nitrianskej väznice a

republiky a Maarskej republiky, riaditeov ústavov Želiezovce, Nitra-Chrenová, Bratislava a Leopoldov, riaditeov odborov

vyjadril presvedčenie, že v nastúpenom trende bude naalej pokračova. Poakovanie adresoval tým, ktorí sa o prestíž ústavu zaslúžili i tým, ktorí sa v súčasnosti na jej budovaní podieajú. Po príhovore riaditea ústavu sa ujal slova generálny riadite Zboru gen. JUDr. Oto Lobodáš. V jeho vystúpení zazneli slová vaky a uznania za doteraz vykonanú prácu v prospech Zboru. Potom vedúci personálnej skupiny pplk. Jozef Čiffáry oboznámil prítomných s rozhodnutiami o ocenení príslušníkov a niektorých hostí. Do vyššej hodnosti bolo povýšených šes príslušníkov ústavu. Generálny riadite Zboru udelil vyznamenania ZVJS "Za

9 ústavu konala recepcia za účasti hostí, bývalých príslušníkov, ocenených príslušníkov a zamestnancov. Jej oficiálnou časou bolo slávnostné otvorenie novej počítačovej učebne Inštitútu vzdelávania ZVJS. Moderná učebňa bude slúži v rámci vzdelávania príslušníkov Zboru v oblasti informačných technológií. A potom bol už čas na priateské a družné "debaty". Neformálna atmosféra prispela k živej diskusii medzi zúčastnenými. Pamätníci spomínali na roky služby v Zbore, živo sa zaujímali o súčasné dianie. Ťažko bolo lúči sa a mnohí opúšali ústav v neskorých nočných hodinách. Všetci prítomní sa zhodli, že nezabudnú na stretnutia po rokoch s bývalými kolegami a na príjemnú atmosféru, ktorú ústav pre všetkých pripravil.

Pri príležitosti 100. výročia existencie nitrianskej väznice a 25. výročia činnosti Inštitútu vzdelávania ZVJS sa v zasadačke mestského úradu konalo slávnostné zhromaždenie príslušníkov a zamestnancov ústavu.

25. výročia Inštitútu vzdelávania Zboru väzenskej a justičnej stráže konalo slávnostné zhromaždenie príslušníkov a zamestnancov ústavu za účasti prizvaných hostí. Prítomným sa prihovoril riadite ústavu plk. JUDr. Štefan Berec. Privítal hostí - generálneho riaditea ZVJS gen. JUDr. Ota Lobodáša, ordinára ozbrojených síl a ozbrojených zborov Mons. Rábeka, primátora mesta Mgr. Ferdinanda Víteka, zahraničných hostí z väzenských služieb Českej

GR ZVJS, zástupcov súdov, prokuratúry, Policajného zboru, armády, Hasičského zboru, štátnej správy a samosprávy, kooperujúcich organizácií a firiem, bývalých i súčasných príslušníkov a zamestnancov ústavu. Vo svojom príhovore riadite ústavu priblížil históriu nitrianskej väznice. Spomenul významné medzníky v storočnej histórii ústavu od roku 1904 až po súčasnos. Zdôraznil, že ústav si za roky svojej existencie vybudoval dobré meno a

Odovzdávanie vyznamenaní Zboru.

Prestrihnutím pásky odovzdal generálny riadite Zboru gen. JUDr. Oto Lobodáš do užívania novú počítačovú učebňu.

zásluhy o slovenské väzenstvo I. stupňa" 6 príslušníkom ZVJS, "Za zásluhy o slovenské väzenstvo II. stupňa" 6 príslušníkom a "Za zásluhy o slovenské väzenstvo III. stupňa" 10 príslušníkom. Čestnou medailou zboru I. stupňa bolo ocenených 6 príslušníkov, Čestnou medailou zboru II. stupňa tiež 6 príslušníkov a Čestnou medailou zboru III. stupňa 7 príslušníkov. Plaketou zboru boli ocenení 3 príslušníci a 1 zamestnanec ústavu, 3 príslušníci väzenskej služby iného štátu a 22 zástupcov kooperujúcich úsekov štátnej správy a samosprávy. Riadite ústavu udelil pamätné listy 62 bývalým príslušníkom ústavu a inštitútu vzdelávania. Po skončení slávnostného zhromaždenia sa v zrekonštruovaných priestoroch zasadačky

Pripomenutie si významných výročí ústavu a Inštitútu vzdelávania ZVJS sa dostalo i do pozornosti regionálnych médií. Nitrianske noviny uverejnili reportáž o ústave a regionálna televízia Zobor odvysielala spravodajský šot z priebehu osláv. Na tomto mieste sa treba poakova všetkým tým príslušníkom a zamestnancom ústavu, ktorí sa ochotne a obetavo podieali nielen na organizačnom zabezpečení slávnosti, ale i na sprievodných športových podujatiach usporiadaných pri príležitosti osláv. Text: mjr. Mgr. Miroslav Šín, foto: npor. Róbert Krá, Nitra, plk. PaedDr. Vladimír Ragan, GR ZVJS

10

ZVESTI

è. 4/2004

štátna služba

Fyzická zdatnos uchádzačov o službu v ZVJS v Ústave na výkon väzby v Levoči Previerka fyzickej zdatnosti uchádzačov o službu v Zbore väzenskej a justičnej stráže je súčasou prijímacieho konania do služobného pomeru. Previerka sa vykonáva poda prílohy 10 RGR č. 4/2000 a je súčasou posúdenia spôsobilosti na výkon služby. V roku 2003 a do 30. júla 2004 sme v Ústave na výkon väzby Levoča vykonali 9 previerok fyzickej zdatnosti s 79 mužmi a 22 ženami. Stupeň obažnosti pri previerke fyzickej zdatnosti uchádzačov je úmerný fyzickému veku. Zo 79 mužov, ktorí vykonali previerku, bolo 57 mužov zaradených do I. skupiny (vek do 29 rokov), 11 mužov do II. skupiny (vek od 30 do 35 rokov) a 11 mužov do III. skupiny (vek od 36 do 40 rokov). Z 21 žien bolo 9 žien zaradených do I. skupiny (vek do 29 rokov), 9 žien do II. skupiny (vek od 30 do 35 rokov) a 3 ženy do III. skupiny (vek od 36 do 39 rokov). Výsledok previerky fyzickej zdatnosti posudzuje trojčlenná komisia v zložení zástupca riaditea ústavu, náčelník oddelenia ochrany a obrany a vedúci odborný referent obrany a výcviku. Disciplíny zhyby na hrazde a ah - sed opakovane v čase 2 minút sa vykonávajú v posilňovni ústavu, skok do diaky z miesta, hod granátom do diaky, beh na 50 a 100 m a 12-minútový beh (Cooperov test) na ihrisku Základnej školy Gašpara Haina v Levoči.

Z tabuky 1 vidie, že 10-bodové hodnotenie muži získali najviac v disciplíne ah - sed opakovane v čase 2 minút (24 mužov = 30,3 %) a v disciplíne skok do diaky z miesta (17 mužov = 21,5 %). 10-bodové hodnotenie muži nezískali v disciplíne 12-minútový beh a len dvaja získali 10 bodov v disciplíne beh na 100 metrov.

Z tabuky 2 vidie, že najviac žien získalo 10-bodové hodnotenie v disciplíne zhyby, výdrž na hrazde (13 žien = 61,9 %) a v disciplíne ah - sed opakovane (7 žien = 31,8 %). 10-bodové hodnotenie ani jedna žena nezískala v disciplíne beh na 50 metrov a len jedna dosiahla najvyššie ohodnotenie v disciplíne 12-minútový beh (Cooperov test). Na splnenie kritérií na fyzickú zdatnos treba dosiahnu taký počet bodov, aby uchádzač splnil hodnotenie DOBRE, muži teda musia získa minimálne 39 bodov a ženy minimálne 25 bodov. Zo 79 mužov, ktorí vykonali previerku fyzickej zdatnosti v roku 2003 a 2004, nedosiahlo 39 bodov, čiže nesplnilo stanovené kritérium, 34 mužov, čo je 45,9 %. Z tohto počtu bolo 26 z I. vekovej skupiny, čo je 76,4 %. Ani jeden muž nedosiahol plný počet bodov 60. Hodnotenie VÝBORNE, čiže 50 - 60 bodov dosiahlo iba 8 uchádzačov (10,1 %). Z 22 žien nesplnili 25-bodový limit 4 ženy, čo je 18,1 %, z toho 2 boli z I. skupiny a 2 z II. skupiny. Ani jedna žena nedosiahla plný počet bodov 40. Hodnotenie VÝBORNE, čiže 30 - 40 bodov dosiahli iba 4 uchádzačky (18, 8 %). Každý uchádzač o štátnu službu v Zbore väzenskej a justičnej stráže by mal vedie, že fyzická zdatnos našich príslušníkov je vemi dôležitá pri výkone služby. Už pri vstupnom pohovore sa uchádzači dozvedia, že ich čaká previerka fyzickej zdatnosti, ktorú musia absolvova. Výhodu majú športovo založení uchádzači, ktorí absolvujú previerku pomerne ahko. Výhodu by mali ma aj uchádzači zaradení do I. vekovej skupiny, ve silové schopnosti človeka dosahujú maximum vo veku 20 - 30 rokov, potom sa postupne znižujú (vo veku 34 rokov to je 90 %, 45 rokov 85 % a vo veku 60 rokov iba 75 % uvedeného maxima - Mangi, Jokl, Dayton, 1987). Previerky fyzickej zdatnosti uchádzačov v Ústave na výkon väzby Levoča to však nepotvrdzujú. Z 34 uchádzačov, ktorí nedosiahli hodnotenie 39 bodov, bolo 26 zaradených do I. vekovej skupiny. Spočíva azda príčina v tom, že za posledné roky sa podstatne zmenil spôsob života, výrazne sa obmedzila pohybová aktivita a vzrástlo psychické zaaženie? Alebo je to tým, že občania si myslia, že službu v Zbore väzenskej aj justičnej stráže môže vykonáva "hocikto" a na previerku fyzickej zdatnosti prichádzajú nepripravení s myšlienkou "Ve to nejako zvládnem?". Každý z uchádzačov, ktorý absolvuje previerku fyzickej zdatnosti, by zrejme chcel by prijatý do Zboru väzenskej a justičnej stráže, ale máloktorý je schopný pre to aj niečo urobi. Šancu uspie majú len tí, ktorým na tom záleží a nechýba im predovšetkým silná vôa. Npor. Bohuš Dua, Levoča

ZVESTI

ochrana a obrana

è. 4/2004

11

Špeciálne zásahové skupiny

Špeciálne zásahové skupiny (ŠZS) boli zriadené zákonom č. 79/1992 Zb. o Zbore väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky na riešenie krízových situácií. Podrobnejšie boli ich poslanie a úlohy rozpracované výnosom č. 3442/601994 o zriadení a podmienkach nasadenia ŠZS v ZVJS SR. Špeciálne zásahové skupiny sú zriadené vo všetkých ústavoch Zboru a počty ich členov stanovilo generálne riaditestvo Zboru. Výcvik členov je zakotvený v tzv. výcvikovom rozkaze, t. j. RGR č. 3/2004 o výcviku príslušníkov ZVJS na roky 2004 - 2006. Obsahové zameranie stanovuje odbor ochrany a obrany. Dominuje v ňom predovšetkým sebaobrana, taktika zákroku pri riešení krízových (mimoriadnych) situácii s cieom minimálnej ujmy na zdraví zakročujúcich príslušníkov, ale i osôb, proti ktorým sa služobný zákrok vykonáva. Pravidelný výcvik je 6 hodín týždenne. Jeho garantom je oddelenie ochrany a obrany, za písomnú dokumentáciu z výcviku a plnenie výcvikových úloh zodpovedá zástupca náčelníka oddelenia ochrany a obrany. Za takmer 12 rokov sa ŠZS stali pevnou súčasou bezpečnostného systému každého ústavu a plnia úlohy ochrany a obrany. Náročný výber príslušníkov do hlavnej súčasti ŠZS, do zásahovej jednotky, vykonáva špeciálna komisia. Dôležité sú aj alšie súčasti ŠZS predvádzacia a zaisovacia jednotka, špeciál-

ústavoch zakročujú poda situácie v potrebnom počte, vemi často už v zárodku vznikajúcej krízovej situácie, čím predchádzajú vzniku vážnejších situácií. Teda ich činnos je často aj preventívna, čo zabezpečuje nerušené fungovanie ústavu. Členovia zásahovej jednotky sa odmeňujú osobitným príplatkom vo výške 300 Sk mesačne, velitelia 500 Sk mesačne. Inštruktori, určení na výcvik sebaobrany, zabezpečujú výcvik na hodinách služobnej telesnej prípravy v každom ústave Zboru. Zo skúsenosti na tomto úseku možno ako najlepšie ústavy vo výcviku a plnení poslania tejto bezpečnostnej zložky v ústave hodnoti zásahové jednotky v Košiciach, Nitre, Košiciach-Šaci, Bratislave, Trenčíne, Želiezovciach a v Leopoldove. Nárast počtu obvinených a odsúdených v ústavoch, ktorí spáchali závažnú trestnú činnos, má stúpajúcu tendenciu už viac rokov. Eliminova riziká, ktoré takéto osoby počas pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, resp. vo výkone väzby môžu spôsobi, je úlohou predovšetkým personálu priamo zaobchádzajúceho s týmito osobami. Ke však zlyhá jednotlivec i väčší počet väznených osôb, zákonný stav v ústave zabezpečia práve príslušníci špeciálnych zásahových skupín a ich zásahových jednotiek.

- pevná súčas ochrany a obrany ústavov ZVJS na a zdravotnícka jednotka, uzávera, spojka a vyjednávač. Príprava na prípadné nasadenie zásahovej jednotky sa zabezpečuje centrálne výcvikom inštruktorov sebaobrany, školením vyjednávačov ako dôležitej a špecializovanej činnosti v ŠZS. Vo vybraných ústavoch sa pravidelne vykonáva výcvik v lanovej technike pri činnostiach vo výškach a nad vonou hĺbkou a od roku 2004 aj výcvik v taktike a strebe vo Vojenskom výcvikovom priestore Leš. Ústavy Zboru v rámci súčinnostných dohôd úzko spolupracujú s určenými zložkami polície v rámci krajských riaditestiev Policajného zboru i s obvodnými oddeleniami v miestach dislokácie ústavov. Činnos na úseku ŠZS zabezpečujú dvaja inštruktori tzv. spádových oblastí, kde sa vykonáva aj súčinnostný výcvik nielen s políciou, ale aj s ústavmi v určenej lokalite. Výstroj a výzbroj predovšetkým zásahovej jednotky ŠZS zodpovedá najvyšším kritériám na ochranu zdravia a života zakročujúceho príslušníka. Členovia zásahovej jednotky postupujú pri služobnom zákroku ako prví, a preto sú aj najviac chránení. Špeciálne zásahové skupiny, ale najmä ich zásahové jednotky za roky svojej činnosti potvrdili opodstatnenos svojho zriadenia. V

Zásahová jednotka - účinná zložka ochrany a obrany každého ústavu Zásahová jednotka ako súčas špeciálnej zásahovej skupiny bola v Nemocnici pre obvinených a odsúdených a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Trenčíne zriadená v roku 1993 na základe vtedy platného zákona. Pôsobnos sa počas jej existencie niekokokrát legislatívne upravovala. V súčasnosti jej pôsobnos vychádza zo zákona č. 4/2001 a podrobnosti plnenia jej úloh určuje RGR č. 4/2001. Činnos zásahovej jednotky v našom ústave začala v provizórnych podmienkach a za absolútnej neznalosti výkonu činností v tejto oblasti. Zanietenos príslušníkov a aj stretnutie sa s novým fenoménom, ktorý vznikol v službách Zboru, motivovalo zainteresovaných, aby sa čo najskôr oboznámili s činnosou jednotky. Výber do jednotky, ktorý bol na báze dobrovonosti, založený na osobnom entuziazme prijatých príslušníkov a schválený komisiou, bol predpokladom, že príslušníci, ktorí boli vybratí do zásahovej jednotky, budú nositemi progresívnej prípravy na výkon činností. Čas ukázal, že výber bol dobrý a príslušníci sa vlastnou iniciatívou podieali na zdokonaovaní výcviku

Pplk. PaedDr. Dušan Kolník, GR ZVJS

a príprave celej jednotky tak po fyzickej, ako aj po taktickej stránke. Každé začiatky bývajú ažké a aj neznalos obsahu možného taktického riešenia jednotlivých situácií nám ukázali, že sa treba obráti na zložku, ktorá má v týchto činnostiach väčšie skúsenosti. O odbornú pomoc sme pri príprave na riešenie možných mimoriadnych situácií požiadali Policajný zbor. Dodnes sú spolupráca a výmena skúseností medzi Policajným pohotovostným útvarom Trenčín a zásahovou jednotkou v ústave vemi dobré. Vemi dobrú úroveň majú najmä súčinnostné cvičenia zamerané na taktiku. Zásahová jednotka pod vedením npor. Chrenku a pod odborným dohadom inštruktora pre spádovú oblas Trenčín kpt. Mgr. Svata je v súčasnosti personálne obsadená v stanovenom počte. Príslušníci, ktorí sú zaradení v zásahovej jednotke, postupne dozrievajú fyzicky a takticky sú vemi dobre pripravení, schopní v prípade nasadenia rieši aj tie najzložitejšie úlohy. Svoju pripravenos demonštrovali ukážkou z prvkov sebaobrany a zabezpečenia eskorty s nebezpečným páchateom, ktorý si vyžaduje osobitnú bezpečnos. Ukážku taktiky prezentovali na celoslovenskej porade náčelníkov oddelení ochrany a obrany a na Lekárskych dňoch v Omšení v roku 2003. Príslušníci zásahovej jednotky sa vekou mierou podieali aj na eskortovaní väzňov v rámci reprofilácie ústavu Ružomberok. Členovia našej zásahovej jednotky vtedy sprevádzali eskortné vozidlá. V roku 2004 sa v rámci spádovej oblasti vykonalo

12

ZVESTI

è. 4/2004

ochrana a obrana

Činnos zásahovej jednotky to nie je len výcvik, ale aj praktická využitenos získaných zručností vo výkone služby. Do nemocnice sa eskortujú osoby späté s trestnou činnosou v rámci organizovaného zločinu a osoby, ktoré si vyžadujú zvýšenú bezpečnos počas eskort. Na ich vykonanie bývajú velení príslušníci ZJ, ktorí počas eskort plne využívajú svoje skúsenosti z výcvikov a dodržiavajú maximálnu bezpečnos. Eskorta, ktorá sa uskutočňuje v súčinnosti s policajným pohotovostným útvarom, má svoje prísne presné pravidlá a počas nejednej bolo vidie profesionálne nacvičené návyky príslušníkov, ktoré sa zdokonaovali počas spoločných výcvikov. Postavenie zásahových jednotiek má v súčasnosti v Zbore svoje opodstatnenie. V spoločenskom systéme sú určité skupiny, ktoré sa snažia trestnou činnosou a agresívnym spôsobom naruši spoločenské pravidlá a praktizova ich aj vo väzniciach. Je dobré, že ústav disponuje adekvátDôležitou súčasou tréningu členov zásahovej jednotky nácvik prvkov sebaobrany. nou silou odborne, takticky a fyzicky pripravených príslušnínámetové súčinnostné cvičenie, na ktorom zásahové jedkov, ktorí vedia zákonným spôsobom nastoli poriadok. V notky z ústavov v Dubnici, Ilave a Trenčíne participivali na poslednom období sa venuje dostatočná pozornos vystroriešení mimoriadnej situácie v ústave v Žiline. Odbornej jeniu a vyzbrojeniu zásahových skupín. Vytvorili sa vemi príprave námetového cvičenia venovali zainteresovaní dobré podmienky na výcvik v novovybudovanej posilňovni maximálnu pozornos. Výsledkom bolo vemi pozitívne a telocvični. hodnotenie celého cvičenia nadriadenými. Ukázalo sa, že v Zásahová jednotka má v štruktúre ochrany a obrany v prípade potreby sa príslušníci zásahovej jednotky vedia v našom ústave silné a nezastupitené miesto, ktoré rešpekpomerne krátkom čase pripravi a skoncentrova na nasatujú všetci príslušníci. Uvedomujú si jej opodstatnenos a denie do akcie. Celé cvičenie je natočené na videokazetu, osobitos postavenia v prípade riešenia mimoriadnej situáktorú odporúčame využi ako praktický poučný materiál v cie. rámci prednášok odborno-zdokonaovacieho školenia. Je dobrým zvykom, že príslušníci ZJ sa nestretávajú len Zásluhu na dobrej pripravenosti zásahovej jednotky a na oficiálnych stretnutiach, ale existuje aj široká škála ich súčinnosti so zásahovými jednotkami zo spádovej oblasti, neformálnych stretnutí. Či je to počas športových akcií, ako aj s Policajným pohotovostným útvarom Trenčín má alebo tých, ktoré dokážu navodi patričnú dávku súaživedúci inštruktor kpt. Mgr. Svat. Jeho progresivita a osobvosti a priateskej atmosféry. ná zanietenos pristupova k veciam čo najdôkladnejšie Záverom možno konštatova, že dosahované výsledky zmobilizovala aj ostatných členov. Aktuálne zarauje do treba vo vekej miere pripísa na vrub osobnej zanietenosvýcviku moderné prvky riešenia situácií precvičovaných na ti príslušníkov, ktorým v príprave na výkon svojich činností celorepublikových sústredeniach usporadúvaných GR, ako pomáha viera v potrebnos naplnenia zložitých bezpečaj zo súkromných seminárov, na ktorých sa zúčastňuje. nostných činností ústavu. Cvičenie zásahových jednotiek zo spádovej oblasti prebieha v súlade s plánom činnosti. V nasledujúcom období sa bude osobitná pozornos venova spoločným výcvikom v Text: mjr. PhDr. Pavel Jakubek, jednotlivých ústavoch tak, aby sa čo najefektívnejšie skoorfoto. npor. Jaroslav Pometlo, dinovali činnosti ZJ v podmienkach ústavov. Trenčín

medzinárodný seminár

ZVESTI

è. 4/2004

Duševné zdravie príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, obvinených, odsúdených V dňoch 6. - 8. septembra 2004 sa v Liečebno-rehabilitačnom stredisku Zboru väzenskej a justičnej stráže Omšenie uskutočnil seminár na tému "Duševné zdravie príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, obvinených a odsúdených". Seminára sa zúčastnili odborníci jednotlivých ústavov Zboru, zdravotnícki pracovníci, psychológovia, pedagógovia a alší odborníci venujúci sa problematike psychohygieny a duševnému zdraviu. Okrem domácich odborníkov sa seminára zúčastnili pracovníci väzenských služieb z Českej republiky, Poska a Rakúska, ale aj z rezortov Ministerstva vnútra SR a Ministerstva obrany SR. Predmetom rokovania seminára boli otázky a problémy súvisiace s výkonom služby príslušníkov Zboru a konfliktogénnosou väzenského prostredia, oblas stresogénnych faktorov a ich dôsledkov vo zväčšujúcej sa pracovnej záaži a zvyšujúcich sa počtov prípadov a prejavov neurotizácie príslušníkov Zboru. Účastníci seminára venovali pozornos aj súvislostiam negatívneho vývinu stavu duševného zdravia personálu vo vzahu k zmenám a podmienkam ich sociálneho zabezpečenia a spoločenského statusu. V úvodnom príspevku generálny riadite Zboru väzenskej a justičnej stráže gen. JUDr. Oto Lobodáš oboznámil prítomných s pozitívnymi zmenami statusu príslušníka Zboru od vzniku Zboru v roku 1969 do súčasnosti. Vo vzahu k predmetu seminára poukázal na vzah statusu príslušníka a stavu jeho duševného zdravia i na možné príčiny jeho negatívnych kvalitatívnych zmien, napr. priemerného nižšieho veku úmrtia príslušníkov v porovnaní so štatistickými údajmi Slovenskej

republiky - príslušníci muži sa dožívali o 7 rokov menej a príslušníčky o 15 rokov menej. Metódou komparácie vybraných štatistických údajov a právnych úprav analyzoval vybrané faktory determinujúce výkon a podmienky služby príslušníka, tiež jeho nároky a náležitosti. V príspevku zdôraznil, aby sa pri právnych úpravách postavenia príslušníka zabezpečovali jeho "primerané právne a sociálne istoty, zodpovedajúce hmotné a sociálne zabezpečenie, aby bola primerane ocenená dlhoročná náročná a riziková práca." Riadite odboru zdravotnej starostlivosti GR ZVJS plk. MUDr. Werner Scholz sa v príspevku zameral na charakteristiku najčastejších psychopatologických okruhov, ktoré sa vyskytujú u väznených osôb. S možnosami prevencie vzniku negatívnych stresových situácií v riadiacej práci manažéra v podmienkach Zboru oboznámil prítomných riadite

13 odboru výkonu väzby a výkonu trestu plk. Mgr. Peter Kulíšek. V príspevku sa sústredil na vysvetlenie vplyvu riadenia na oblas psychickej záaže a mentálneho zdravia, klímy, interpersonálnych vzahov a pracovného prostredia. V odborných príspevkoch účastníkov seminára boli prezentované témy analyzujúce väzenské prostredia, postupy zvládania záažových situácií a možnosti rozvoja a podpory programov duševného zdravia personálu vystaveného nadmernej psychickej záaži. Vo vzahu k obvineným a odsúdeným sa príspevky orientovali na oblas skúseností zo zabezpečovania psychiatrickej starostlivosti v ústavoch Zboru a psychologických služieb a intervencií zameraných na udržiavanie ich duševného zdravia a prevenciu vzniku duševných porúch a chorôb. Špecifické otázky duševného zdravia odsúdených boli pertraktované z aspektu zaobchádzania, uplatňovanej diferenciácie, dĺžky trestu, kriminálnej narušenosti, pohlavia, ale tiež ich postoja k výkonu trestu, prežívania trestu a uznania zodpovednosti za spáchanie trestných činov, ako aj možných prejavov uznania vlastnej viny a následne i ochoty podrobi sa trestu a vyrovna sa s jeho výkonom. Zaujímavé boli príspevky zamerané na definovanie a analýzu záažových situácií, prekonávanie rizík stereotypného a monotónneho pôsobenia pra-

14

covného prostredia, otázky súvisiace so syndrómom vyhorenia personálu vykonávajúceho podporujúce profesie, podmienky rozvoja psychohygienických, relaxačných, sociálnovýcvikových a preventívnych aktivít pre personál zaobchádzajúci s väznenými osobami. K podnetným a argumentačne hodnotným príspevkom patrili aj alšie referáty, ktoré sa zaoberali návrhmi a možnosami skvalitňovania vzdelávania personálu v oblasti prevencie vzniku duševných porúch, ako i aktivít zameraných na kvalitu života a celkového pracovného prostredia príslušníkov Zboru. Vo vzahu k obvineným a odsúdeným účastníci seminára analyzovali možnosti dopracovania komplexnej profesionálnej starostlivosti o ich duševné zdravie. Odporučili zriadenie poradnej komisie generálneho riaditea Zboru zameranej na riešenie problémov v tejto oblasti. Zameranie príspevkov a referátov umožnilo v plnom rozsahu vystihnú súčasné problémy súvisiace s duševným zdravím personálu i väznených osôb, umožnilo tiež zmapovanie vnímania tohto problému v ústavoch s cieom nájs spôsoby účinného preventívneho a terapeutického pôsobenia v tejto oblasti, a to aj za možnej spolupráce s odborníkmi z iných rezortov - ozbrojených síl, polície, ako aj získanie informácií o skúsenostiach prizvaných odborníkov zástupcov väzenstva z Českej republiky, Rakúska a Poska. Výsledkom seminára bude vydanie recenzovaného zborníka príspevkov a

ZVESTI

è. 4/2004

spracovanie záverov a odporúčaní na riešenie pertraktovaných problémov v podmienkach Zboru väzenskej a justičnej stráže tak, aby sa vytvorili predpoklady na systematickú profylaktickú prácu zameranú na včasné zisovanie prípadov duševnej poruchy alebo choroby u väznených osôb a odstraňovanie príčin a rizík vzniku extrémnych mimoriadnych udalostí, ako sú sebapoškodenia, samovraždy, bitky a podobne. U príslušníkov pôjde o predchádzanie profesionálnemu zlyhaniu, následkom z nezvládnutej pracovnej záaže a stresu alebo zložitých životných situácií. Usporadúvanie seminára k problematike duševného zdravia príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže nemá v podmienkach slovenského väzenstva zatia tradíciu, myslíme si však, že súčasná spoločenská situácia a podmienky penitenciárnej praxe si vyžadujú pozornos aj v tejto oblasti. Uvedomujeme si, že v počiatočnej fáze treba realizova najprv monitoring vnímania pracovnej záaže príslušníkmi a následne predpokladáme zameranie sa najmä na prevenciu rizikových faktorov a systematické udržiavanie duševného zdravia príslušníkov i osôb vo výkone väzby a výkone trestu odňatia slobody. Osobitné úlohy nás čakajú v oblasti psychiatrickej starostlivosti a poskytovania psychologického servisu obvineným s dlhším pobytom vo výkone väzby a odsúdených s dlhodobými trestmi, doživotne odsúdených, ale i alším skupinám klientely, ktorá o ktorú sa staráme.

medzinárodný seminár Najpodstatnejším pozitívnym výsledkom odborného seminára k problematike duševného zdravia je to, že vytvoril východiskové podmienky na systematickejšie a komplexnejšie uplatňovanie potrebných preventívnych prvkov podpory a ochrany duševného zdravia a tiež širšieho a otvorenejšieho systému uplatňovania psychológie pracovnej rehabilitácie v podmienkach penitenciárnej praxe v zariadeniach na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody. Za alší dôležitý výsledok seminára možno považova to, že účastníci seminára sa zhodli v názore, že vzhadom na zistené pôsobenie stresogénneho väzenského prostredia, celkové zhoršovanie stavu duševného zdravia príslušníkov Zboru a nepriaznivé štatistické ukazovatele priemerného veku dožitia príslušníkov Zboru treba spracova komplexný projekt monitorovania ochrany duševného zdravia príslušníkov Zboru. Súčasou projektu by bol návrh na realizáciu psychologického servisu, aplikáciu antistresových a rehabilitačných programov a tiež modifikáciu systému vzdelávania personálu v oblasti preventívneho pôsobenia zameraného na ochranu duševného zdravia. Uvedený projekt sa odporúča realizova v úzkej koordinácii s rezortmi Ministerstva vnútra SR a Ministerstva obrany SR, ktoré už majú vypracovanú koncepciu a skúsenosti s realizáciou psychologických služieb zameraných na ochranu duševného zdravia svojich príslušníkov. Nemenej dôležité bolo zorganizovanie seminára v kontexte súčasného stavu a vývinu systému sociálneho zabezpečenia príslušníkov Zboru. Účastníci sa zhodli v názore, že je nevyhnutné rešpektova ustanovenia Európskych väzenských pravidiel, ktoré v kapitole venovanej väzenskému personálu, jeho spoločenskému statusu a odmeňovaniu zdôrazňujú: "Odmeňovanie má by také, aby umožňovalo získa a udrža v službe schopných mužov a ženy, ktorí majú ma stanovené výhody tohto povolania a podmienky služby s prihliadnutím na namáhavú povahu práce.". V závere rokovania účastníci seminára odporučili prija závery, ktoré by postupne viedli k riešeniu problémov súvisiacich s ochranou duševného zdravia príslušníkov Zboru i väznených osôb.

Pplk. PaedDr. Jarmila Čavarová, PhD., GR ZVJS

medzinárodná spolupráca medzinárodná konferencia

O vedeckej konferencii v poskej Olszanici V dňoch 6. - 9. mája 2004 sa v Olszanici v Poskej republike konala medzinárodná konferencia s názvom "Optimalizácia resocializačných postupov v Posku a iných európskych krajinách". Za Slovenskú republiku sa na konferencii zúčastnili plk. JUDr. Jozef Korec, riadite odboru väzenstva Ministerstva spravodlivosti SR, plk. Mgr. Peter Kulíšek, riadite odboru výkonu väzby a výkonu trestu Generálneho riaditestva ZVJS, plk. JUDr. Jozef Na, riadite ÚVV a ÚVTOS v Košiciach, mjr. PhDr. Dagmar Múčková, psychológ ÚVV a ÚVTOS v Košiciach a mjr. PhDr. Igor Lukáč, psychológ ÚVTOS Košice-Šaca. Účastníci konferencie boli z Poska, Slovenska, Maarska, Ukrajiny, Moldavska, Estónska a zo Severného Írska. Rokovalo sa v poskom, ruskom a anglickom jazyku. V prvý deň konferencie plk. JUDr. Jozef Korec predniesol príspevok pod názvom "Penitenciárny systém v Slovenskej republike" a mjr. PhDr. Dagmar Múčková predniesla príspevok na tému "Výkon trestu odňatia slobody u odsúdených za sexuálne trestné činy na Slovensku". Obidva príspevky, spojené s prezentáciou, vzbudili u poslucháčov veký záujem najmä pre historický prehad vývinu väzenstva na Slovensku a aj preto, že v Posku s liečbou sexuálnych deviácií práve začínajú vo väznici v Rzeszowe. V ostatných krajinách, ktorých účastníci boli prítomní, s touto ochrannou liečbou ešte skúsenosti nemajú. Odborné príspevky účastníkov sa týkali problematiky väzenských systémov a penitenciárneho zaobchádzania v jednotlivých krajinách. Autormi a diskutujúcimi boli nielen pracovníci väzenstva, ale aj vedeckí a výskumní pracovníci a študenti univerzít vo Varšave a v Rzeszowe. Podujatie malo vysokú odbornú a spoločenskú úroveň. Organizátori venovali slovenskej delegácii viac ako len oficiálnu pozornos. Rokovania boli vemi priateské s možnosou nadviaza mnohé osobné kontakty. Generálny riadite Väzenskej služby Poskej republiky gen. Jan Pyrcak a organizátori konferencie prejavili záujem o alšiu spoluprácu a pracovné kontakty so Zborom väzenskej a justičnej stráže.

Mjr. PhDr. Dagmar Múčková, Košice

ZVESTI

è. 4/2004

15

Spoločnos, väzenie a drogy - hadanie správneho smeru v rozšírenej Európe Narastajúca konzumácia drog v spoločnosti a s ňou spojený prenos infekčných ochorení, ako sú hepatitída a HIV/AIDS, nadobúda stále hrozivejší charakter. Tento problém je obzvláš nebezpečný v uzavretých kolektívoch, ako sú väzenské zariadenia. Abuzus drog priamo vo väzniciach sa stal v štátoch západnej Európy masívnym problémom a naberá na význame aj v strednej a východnej Európe. V dôsledku politických a spoločenských zmien sú tieto krajiny konfrontované s nárastom ponuky a dopytu po drogách. Aby mohol väzenský systém odoláva tejto hrozbe, musí si predovšetkým definova tento problém. Vzhadom na špecifický charakter väzníc a osobnostnú a kriminálnu štruktúru obvinených a odsúdených je zrejmé, že v týchto zariadeniach sa vyskytuje rizikové správanie. Umožňuje to predovšetkým izolovanos tejto komunity, často preplnenos zariadení a značné percento jedincov s nižším intelektom a rozličnými duševnými poruchami. Do väzenskej mikroklímy často prenikajú aj drogy, čomu sa nedá so 100-percentnou účinnosou zabráni. Niektoré väzenské systémy majú bezpečnostné opatrenia zabraňujúce masívnemu prieniku drog, poda skúseností západných krajín však táto stratégia nemôže by dlhodobo efektívna. Vo väzenskom prostredí sú ideálne podmienky na šírenie infekčných ochorení, ako sú hepatitída C, tuberkulóza a HIV infekcie. Väzenský systém preto musí pracova na stratégiách, ktoré znižujú tieto riziká. Väznice majú často nedostatok zdrojov a niekedy aj nedostatok skúseného personálu. Do starostlivosti o odsúdených preto treba zapoji aj odborníkov

vládnych aj nevládnych organizácií. Na konferencii v Oldenburgu v marci 1998 na tému Väzeň a drogy sa prijali platné princípy, ktoré by sa mali dodržiava o väzenských systémoch európskych krajín, a to: 1. Na základe lokálnych a individuálnych potrieb zabezpeči väzňom širokú paletu odbornej pomoci vzahujúcej sa na drogovú problematiku. 2. Zabezpeči porovnatenú úroveň poskytovanej zdravotnej starostlivosti vo väzení s úrovňou poskytovanou na slobode. 3. Zabezpeči kontinuitu liečby väzňov vstupujúcich a opúšajúcich väzenský systém, vrátane spolupráce väzenských a externých agentúr. 4. Zabezpeči odborné doškoovanie väzenského personálu a uväznených v drogovej problematike a s tým súvisiacimi zdravotnými problémami. 5. Monitorova a vyhodnocova služby poskytované v súvislosti s drogovou problematikou. Riešeniu drogovej problematiky vo väzenských zariadeniach sa venujú viaceré medzinárodné organizácie. Jednou z najvýznamnejších je anglická nevládna organizácia Cranstoun Drug Services, ktorá sa zaoberá drogovou problematikou v spoločnosti a väzniciach viac ako 30 rokov. Táto organizácia riadi od roku 1995 projekt ENDSP Európska sie služieb zaoberajúcich sa drogovou problematikou vo väzení. Na základe jej skúseností sa v januári 2003 vytvorila sie CENDSP pre štáty strednej a východnej Európy s cieom využi skúsenosti v oblasti drogovej problematiky. Zároveň sa začal realizova projekt, ktorého sa zúčastňuje 10 nových

ZVESTI

16 členských štátov EÚ vrátane Slovenska. CENDSP spolufinancuje Európska komisia a má riadiace sídlo vo Varšave. V marci tohto roku sa konala v Prahe 7. európska konferencia o službách zaoberajúcich sa problematikou drog a HIV/AIDS vo väzenstve. Prvý deň zasadal riadiaci výbor ENDSP a CEENDSP, ktorého sa zúčastnil autor tohto článku. Okrem organizátorov oboch sietí sa zasadania výboru zúčastnili zástupcovia väzenských systémov nových členských štátov EÚ a zástupcovia nevládnych organizácií. Rokovanie viedol Paddy Costall, riadite Cranstoun Drug Services. Zástupcovia jednotlivých krajín referovali o situácii vo svojich krajinách a vo väzenskom systéme. V alšej časti odzneli správy o podrobnej situácii v niektorých pristupujúcich krajinách, vrátane Slovenska. Správu o Slovensku podala nezávislá expertka Morag MacDonaldová. Okrem country raportov sa hovorilo o činnosti nevládnych organizácií a ich spolupráci s väzenskými systémami. Hlavnou časou rokovania výboru bola informácia o pripravovaných aktivitách siete. Vyššie uvedené siete sa spoja s alšou sieou pokrývajúcou oblas prevencie HIV a infekčných ochorení a vytvoria ENDIPP - Európsku sie pre drogovú problematiku a prevenciu infekčných ochorení vo väzení. Nová multidisciplinárna sie bude pokrýva aktivity všetkých 27 členských štátov EÚ a pridružených krajín. Aktivity sú plánované na tri roky od decembra 2003 do konca roka 2006. Európska komisia zo svojich prostriedkov poskytne 40 % zdrojov. Hlavné aktivity: - vypracovanie najmenej troch komparatívnych štúdií 9 krajín, - vypracovanie komplexných správ o jednotlivých členských štátoch, - zorganizovanie 15 študijných miest pre profesionálov zo strednej

è. 4/2004

a východnej Európy (trojčlenné skupiny), - zorganizovanie 6 tréningových akadémií trvajúcich 4 dni, v každej po 25 účastníkov, - pravidelné zasadania riadiacich výborov, - organizácia alších dvoch Európskych konferencií - v jeseni 2004 v Budapešti a v roku 2006 vo Varšave alebo v Bratislave, - udržiavanie internetovej stránky a vydávanie periodika Connections (Spojenia) v 6 jazykoch. Záverečnej fázy rokovania výboru sa zúčastnili aj predstavitelia "starých" členských štátov EÚ. Nasledujúci deň sa začala samotná konferencia, ktorej sa zúčastnili experti a profesionáli z väzenských systémov 47 štátov rozšírenej Európy, juhovýchodnej Ázie, amerického kontinentu a Afriky. Na konferencii sa prerokúvala široká škála problémov súvisiacich s drogovou problematikou v spoločnosti a vo väzenskom prostredí. Masívny prienik drog do väzenského prostredia je v západoeurópskych krajinách realitou, s ktorou sa experti boria už 30 rokov. Úvodné spoločné plenárne zasadnutie bolo orientované na prácu s minoritnými skupinami a drogy vo väzenských zariadeniach s otvorenou otázkou, či sa môžu nové členské štáty EU pouči zo skúseností západných krajín. Odpoveou je prebiehajúci projekt orientovaný na nové členské štáty EÚ strednej a východnej Európy (CEENSDSP a ENDIPP). Ďalšie plenárne zasadnutie bolo orientované predovšetkým na substitučnú liečbu drogových závislostí v európskych väzniciach a jej význam pri riešení drogového problému. Treba konštatova, že v súčasnosti sa pohady starých a nových krajín EÚ na tento problém značne odlišujú. Predovšetkým stredoeurópsky región vyjadruje skôr odmietavý postoj k substitučnej liečbe so zdôrazňovaním reštrikčného postupu, so snahou eliminá-

medzinárodná konferencia cie drog z väzenského prostredia. K tomuto názoru zaujímajú experti pesimistický a nedôverčivý postoj. Iná situácia je v pobaltských republikách, kde je masívna infiltrácia drog a s tým súvisiacich infekčných ochorení už realitou. V alšej časti konferencie sa pracovalo v sekciách venovaných substitučnej liečbe, zneužívaniu konkrétnych návykových látok, spolupráci s vonkajšími organizáciami a epidemiologickej situácii. Autor článku prispel aktívnou účasou o zneužívaní konkrétnych návykových látok a prezentáciou drogovej situácie v slovenskom väzenstve. Vystúpenie vyznelo optimisticky, predovšetkým v porovnaní s nelichotivou situáciou v krajinách s niekoko desaročnou demokratickou tradíciou. Plenárne zasadnutie sa v posledný rokovací deň venovalo porovnávaniu rozličných prístupov pri riešení drogového problému. Z prednesených príspevkov bolo evidentné, že západné krajiny majú bohaté skúsenosti a zvládnutie tohto problému si bude vyžadova trpezlivý multidisciplinárny prístup. Vzhadom na závažnos problému na celom svete, ktorý bude nevyhnutne aj na Slovensku čoraz nebezpečnejší, treba venova riešeniu zvýšenú pozornos. Na tento trend zareagovala aj Svetová zdravotnícka organizácia a jej pobočka pre Európu (WHO Europe), ktorá riadi projekt "Zdravie vo väzniciach". V rámci projektu sa každoročne konajú konferencie zúčastnených krajín, pričom hlavnou témou tohtoročnej jesennej konferencie budú drogy a preventívne opatrenia vo väzenských zariadeniach. Na tomto projekte spolupracuje aj Slovensko, preto efektívna účas a prezentovanie jeho dobrých výsledkov v uvedenej oblasti si bude vyžadova kooperáciu všetkých zúčastnených zložiek.

Pplk. MUDr. Ladislav Getlík, Trenčín

poznatky zo zahraničia

ZVESTI

è. 4/2004

Výkon trestu odňatia slobody mladistvých v Španielsku Ústav na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých Sučany už pä rokov úzko spolupracuje s Občianskym združením EDUKOS v Dolnom Kubíne na projektoch zameraných na postpenitenciárnu starostlivos. Cieovou skupinou sú odsúdení mladiství z regiónu Orava, ktorým uvedené združenie pomáha pri návrate do života po prepustení z nášho ústavu. Na jeseň roku 2003 bol schválený a Európskou úniou financovaný alší projekt - Socrates - Grundtvig 1 pod názvom "ANOTHER WAY", zameraný na probačnú a mediačnú službu. Cieom projektu je vypracovanie požiadaviek na prípravu a vzdelávanie probačných a mediačných úradníkov s dôrazom pôsobenia na mladistvých odsúdených. Projekt je dvojročný, koordinátorom je OZ EDUKOS a participuje na ňom 6 štátov - Švédsko, Španielsko, Litva, Posko, Česká republika a Slovensko. V prvej etape ide o komparáciu realizácie vzdelávania príslušných pracovníkov v štátoch s viacročnou praxou v tejto oblasti (Švédsko, Španielsko) so štátmi, v ktorých sa len začínajú aplikova zákony o probačnej a mediačnej službe, resp. uvádza úradníci do praxe (Česká republika, Slovensko), so zámerom pomôc štátom, v ktorých len pripravujú takéto zákony (Litva, Posko). Táto etapa obsahuje prezentácie jednotlivých štátov v oblasti probácie a mediácie, návštevy vzdelávacích centier a univerzít pripravujúcich pracovníkov a návštevy v zariadeniach, v ktorých sa jednotlivé programy konkrétne realizujú. V druhej etape pôjde o vypracovanie jednotlivých projektov vzdelávania probačných a mediačných úradníkov. Zo Slovenska na projekte spolupracuje aj príslušná sekcia na Ministerstve spravodlivosti SR. V poradí už štvrté stretnutie účastníkov projektu sa uskutočnilo v dňoch 12. - 22. júna 2004 v Katalánsku v Barcelone. Zo Slovenskej republiky sa na ňom zúčastnili Ing. Eva Vajzerová a Mgr. Denisa Lejavová z OZ EDUKOS a plk. PaedDr. Štefan Ronec z ÚVTOS pre mladistvých Sučany. Katalánsko sa nachádza na severovýchode Španielska, má rozlohu 32 000 km2 a žije tu asi 7 mil. obyvateov. Je rozdelené na 4 provincie - Barcelona, Girona, Lleida a Tarragona. Španielski hostitelia nám pripravili stretnutia v nasledujúcich inštitúciách: - Centrum pre vzdelávanie a tréning probačných a mediačných pracovníkov Katalánska v Barcelone (CEJFE) - je to nezávislá inštitúcia patriaca pod ministerstvo spravodlivosti, sekciu pre väzenstvo katalánskej vlády, zameraná na prípravu sociálnych vzdelávateov. - Väzenie pre mladistvých CP de Joves v Barcelone nachádza sa v južnej okrajovej časti Barcelony. Ide o zatvorený typ ústavu, sú tu umiestnení odsúdení mladiství vo veku od 14 do 18 rokov, v celách sú ubytovaní po dvoch, resp. štyroch, na poriadok v nich sa dôraz nekladie (podobne ako vo Švédsku), všetci sú oblečení vo svojich civilných šatách, vo všetkých priestoroch sa pohybuje

17

mnoho zamestnancov dohliadajúcich na ich aktivity. Vnútorná diferenciácia zodpovedá rozličným typom programov, ktoré sú pre nich vytvorené. Sú zamerané na vzdelávanie, získavanie návykov na prácu, získavanie základných zručností pri domácich prácach a sociálno-kultúrne programy na využitie voného času. Pri zabezpečení vhodnej práce (napr. montáž káblových rozvodov do áut) pracujú 5 hodín denne. V spoločných priestoroch, na pracoviskách, vo vzdelávacích miestnostiach a v priestoroch športových aktivít je poriadok a čistota. V čase našej návštevy sa v zariadení nachádzalo 351 odsúdených mladistvých. Technické vybavenie vchodov, kamerový systém sledovania činnosti vo vnútri ústavu, ako aj ochranného a zakázaného pásma s alšou signálno-bezpečnostnou technikou sú obdobné ako v našich zariadeniach. Z vonkajšej strany po celom obvode ústavu sú postavené nájomné domy pre personál. - Uzavreté väzenie pre mladých delikventov CE L'Alzina - nachádza sa asi 60 km severne od Barcelony. Sú tu umiestnení odsúdení vo veku od 18 do 25 rokov. Vnútorná diferenciácia je riešená ubytovaním odsúdených v samostatných domčekoch, v ktorých sú v celách s rozdielnym nábytkom a zariadením (krajšie má lepšia skupina) ubytovaní po dvoch. V rozsiahlom areáli je vytvorených pä takýchto samostatných celkov so spoločenskými priestormi na vzdelávanie, športovanie a rozličné záujmové aktivity. Nachádza sa tam aj spoločný plavecký bazén. V tomto zariadení sa kladie dôraz na prípravu a vzdelávanie odsúdených v odboroch murár, záhradník, stolár a obrábač kovov. V čase našej návštevy sa tam nachádzalo 72 odsúdených. - Polootvorené oddelenie pre mladistvých CE Oriol Badia - nachádza sa asi 40 km severne od mesta Tarragona. Kapacita zariadenia je 14 miest, v čase našej návštevy tam bolo umiestnených 12 mladistvých odsúdených. Personál tvorí 25 pracovníkov, z toho je 13 vzdelávateov (vychovávateov). Zariadenie tvorí jedna hlavná budova a alšie tri, v ktorých sú umiestnené dielne a priestory na chov hospodárskych zvierat (zajace, sliepky, morky, rozličné vtáctvo, mulice). Každý odsúdený má vypracovaný samostatný program s väčším či menším podielom vzdelávania, praktickej prípravy, práce s drevom alebo kovom, pri chove hospodárskych zvierat a vonočasových aktivít. Zariadenia, ktoré sme navštívili, neboli staršie ako 14 18 rokov. Nachádzajú sa mimo obývaných častí, sú nenápadne umiestnené v okolitej prírode. V priamom styku s odsúdenými cez deň je podstatne viac personálu, hojne sú tu zastúpené ženy - všetko civilní zamestnanci oblečení v rovnošatách. Nemajú žiadne donucovacie prostriedky. Počty administratívnych pracovníkov sú vemi nízke. Zamestnávanie odsúdených a sledovanie príslušných ukazovateov sa až tak nepreferuje, dôraz sa skôr kladie na ich vzdelávanie a nadobudnutie praktických zručností. Lekárske služby poskytujú zmluvní externí pracovníci. Príprava stravy býva vemi rýchla - zväčša z polotovarov. Od roku 2000 platí v Španielsku nový zákon, od ktorého sa odvíjajú alšie právne normy. Katalánska vláda a jej ministerstvo spravodlivosti jeho aplikáciu presadzuje na území Katalánska s drobnými odchýlkami. Sú vytvorené špeciálne súdy pre mladistvých, veká pozornos sa venuje

18

ZVESTI

è. 4/2004

poznatky zo zahraničia

dostáva do výchovných centier (rozličné typy ústavov pre mladistvých - víkendové, otvorené, polootvorené, uzatvorené a pod.) a 90 % sa rieši formou mediácie a probácie, ktorá má v poslednom období stúpajúcu tendenciu. Trestných činov prevládajú najmä krádeže, potom nasledujú trestné činy súvisiace s drogami a lúpežné prepadnutia. 91,3 % z páchateov tvoria muži, ženy sa podieajú zvyšnými 8,7 %. Podiel zahraničných občanov na trestnej činnosti má stúpajúcu tendenciu a v súčasnosti je väčší ako 25 %. Najväčší podiel má samotná Barcelona - až 84,7 %, potom nasleduje Tarragona - 8,7 % a za ňou ostatné provincie s približne 3,3 %. Po prijatí nového zákona v roku 2000 sa podstatne zmenilo aj vekové zloženie mladistvých vo výchovných centrách. Rokovanie účastníkov projektu v Centre pre vzdelávanie a tréning probačných a mediačných pracovníkov (CEJFE).

prevencii. Katalánska vláda, ako jedna z prvých, upriamila pozornos na mládež a investície do prevencie sa jej vracajú aj tým, že zo všetkých väzení v Španielsku majú najmenší počet odsúdených mladistvých. Vekú úlohu tu zohrávajú probační a mediační úradníci, ktorí pracujú oddelene. Dôraz sa kladie na využívanie alternatívnych trestov, spoluprácu s nevládnymi organizáciami v procese realizácie verejnoprospešných prác a výchovných progra-

Pohad na celu vo výchovnom centre CP de Joves v Barcelone.

Rok/vek

2000 2003

14 -15-roční (%)

16 -17-roční (%)

30 9

42 36

18 a viacroční (%)

28 55

Príčinou je využívanie alternatívnych trestov a práca probačných a mediačných úradníkov, ktorých je v rámci Katalánska asi 1500 (okrem profesionálnych pracuje väčšina dobrovoníkov, pre ktorých je spracovaných vyše 250 programov). Pohad na výchovné centrum pre mladistvých CP de Joves v Barcelone.

mov, ktoré sú vemi individuálne, prispôsobené každému mladému jedincovi takpovediac na mieru. Uväznenie sa stáva tou poslednou možnosou a aj v nich sa vytvárajú pre mladistvých rozličné programy, rešpektujúce predovšetkým ich záujmy. Väzenia pre mladistvých nazývajú výchovné centrá aj preto, aby im ich čo najmenej pripomínali. V sociálnej práci používajú termíny - sociálny pracovník (pracuje najmä s rodinou) a sociálny vzdelávate (pedagóg - pracuje priamo predovšetkým s mladými umi a je zameraný na vzdelávanie). Prípravu týchto pracovníkov realizujú v CEJFE. Vemi zaujímavé sú niektoré štatistické údaje, ktoré nám poskytli o Katalánsku. Napríklad z celkového počtu obyvateov (7 mil.) je vo veku 14 - 18 rokov približne 200 000 udí. Z nich sa do rozporu so zákonom dostalo takmer 6 000. Z tohto počtu sa iba menej ako 10 %

Uzavreté väzenie pre mladých delikventov CE L'Alzina.

poznatky zo zahraničia

ZVESTI

è. 4/2004

19

- Oddelenie MS Katalánska pre regionálne služby v Tarragone - mesto Tarragona sa nachádza asi 90 km juhozápadne od Barcelony. Oboznámili sme sa tu s prácou probačných a mediačných úradníkov v provincii Tarragona. Navštívili sme aj neštátne organizácie, v ktorých sa realizujú verejnoprospešné práce odsúdených mladistvých - CREU ROJA (Červený kríž) a Otvorené centrum pre deti. - Mediačné centrum v Barcelone - v ňom sme sa oboznámili s prácou centra, s konkrétnymi postupmi pri mediácii, starostlivosou o obete trestných činov, navštívili sme aj verejné pojednávanie súdu pre mladistvých. Tam nám sudca spolu s mediátorom priblížili konkrétny prípad a alšie možnosti jeho ukončenia. Absolvovali sme aj besedu s prokurátorom pre mladistvých, ktorý nám objasnil prácu tejto inštitúcie, jej filozofiu a politiku prevencie Polootvorené oddelenie pre mladistvých CE Oriol Badia nealeko Tarragony.

alšie materiály k danej problematike v španielskom jazyku. V najbližších mesiacoch OZ EDUKOS zabezpečí ich preklad na následné využite v rámci projektu, ako aj pre probačných a mediačných úradníkov a ich spoluprácu s prislúšnými pracovníkmi ZVJS. Po spracovaní získaných materiálov sa budeme snaži aplikova ich na naše podmienky. Nie všetko sa bude da v plnom rozsahu použi, pretože sú rozdiely v ekonomických možnostiach, resp. filozofii vzahu personál - odsúdení a v

Pohad na celu v CE L'Alzina.

kriminality v Katalánsku (prokuratúra má spracovanú vlastnú politiku prevencie - dôraz sa kladie na domáce násilie, pomoc mladým uom, životné prostredie, alternatívne tresty a mediáciu). Navštívili sme aj Univerzitu Ramona Llullu v Barcelone, na ktorej tiež pripravujú sociálnych pracovníkov a sociálnych vzdelávateov. Koordinátor stretnutia v Španielsku zabezpečil pre účastníkov jednotlivé prezentácie v anglickom jazyku a Beseda s prokurátorom pre mladistvých v Barcelone Jose Marquelom.

inom rozložení kompetencií medzi jednotlivými rezortmi a legislatívnou úpravou činnosti ministerstva spravodlivosti a jeho pôsobnosti. Potvrdil sa poznatok, že investície do prevencie značne zefektívnia každú činnos a zvláš orientácia na mladých udí sa vypláca dvojnásobne. U nás bude dôležitá úzka spolupráca jednotlivých zainteresovaných súdov, prokuratúry, polície, ZVJS, neštátnych organizácií, občianskych združení, probačných a mediačných úradníkov a ich profesionálny prístup. Tu sa črtajú nové možnosti vplyvu na mladú generáciu a priblíženie sa trendu Európskej únie.

Plk. PaedDr. Štefan Ronec, Sučany Plavecký bazén v CE L'Alzina.

20

ZVESTI

è. 4/2004

Výkon trestu odňatia slobody žien O výkone trestu odňatia slobody z najstarších čias nemáme vea údajov. Hovoria o tom zápisy v mestských knihách so sporými údajmi, prečo bola istá žena odsúdená, prípadne aj popravená. Najčastejšie to bolo za prostitúciu, cudzoložstvo, vraždy, "vyhnanie plodu", menej za krádeže a násilie. Vypočúvanie podozrivej sa vykonávalo v mučiarni, trest v mestskej väznici a niekedy aj spolu s mužmi. Toto obdobie trvalo dlhý čas. Z neskoršieho obdobia, vôbec prvého štátom organizovaného väzenia či výkonu trestu odňatia slobody na území Slovenska, máme údaje o tom, že cisárovná Mária Terézia svojím rozhodnutím z 20. 8. 1770 zriadila v kaštieli grófa Františka Esterháziho v Senci ženskú väznicu (nápravný dom) a 13. 4. 1772 vydala inštrukciu o zaobchádzaní s odsúdenými, predpísala režim, stravovanie, vyučovanie, hospodárenie a pracovné využitie odsúdených žien. Dokonca im predpísala, kedy a ako často sa majú modli a zverila duchovnú správu odsúdených do rúk piaristom seneckého piaristického kláštora. Ke v roku 1787 cisár Jozef II. nariadil zriaovanie robotární pre tulákov, prostitútky, udí živiacich sa príživníctvom, vznikla robotáreň najskôr v roku 1799 v Košiciach a neskôr, v roku 1810, aj v Bratislave. Poda dekrétu Dvornej komory z 15. 7. 1811 sa do robotárne umiestňovali rozliční previnilci na základe rozhodnutia správnych úradov a v súlade s § 5 zákonného článku XXXI/1913 aj poda rozsudku súdov. Do týchto robotární sa umiestňovali aj previnivšie sa ženy, ale už oddelene od mužov. Vyskytli sa aj prípady, že strážcovia, "vrchnos", ale aj iní muži ženy a dievčatá zneužívali. Koncom 17. storočia a v priebehu 18. storočia vznikali honosné stoličné domy a pri stoličných súdoch aj stoličné väzenia. Väznili v nich osoby oboch pohlaví, ale už oddelene. Nové väznice boli postavené aj pri sedriálnych súdoch: v Prešove v roku 1843, v Bratislave 1844, v Trenčíne 1912, kedy už bolo samozrejmosou oddelené väznenie žien od mužov, ale i mladistvých osôb v osobitných celách, prípadne oddeleniach. Ženská trestnica v Řepoch pri Prahe bola zriadená v roku 1865 v kláštornej budove rádu sv. Karola Barromejského s kapacitou 250 osôb. Spomíname ju preto, že v období I. ČSR bola väznicou pre odsúdené ženy aj z územia Slovenska.

história

V nitrianskej väznici bolo dňa 3. 7. 1919 zriadené oddelenie pre mladistvé ženy. Neskoršie, v roku 1921, bolo vytvorené väzenie pre mladistvé odsúdené ženy v Mikulove v Česku z bývalého vojenského tábora pre civilných utečencov. Existovalo asi do roku 1925, ke sa vytvorila jedna trestnica pre odsúdené ženy z celej ČSR (okrem Podkarpatskej Rusi) v Řepoch pri Prahe so zvláštnym oddelením pre mladistvé odsúdené. Trestnicu spravovala predstavená uvedeného rádu s úradníkom väzenskej správnej služby. Vnútornú službu vykonávali rádové sestry, vonkajšiu dozorcovia väzňov. Výnos z práce odsúdených v záhrade, ovocnom sade a inde prináležal rádu, ktorému štát na jednu odsúdenú prispieval ešte 8 korún. Nevieme, koko rádových sestier tam pracovalo ako vychovávateky, ale počet pracovníkov bol na stav odsúdených (priemerne 200 žien) nízky. Prednosta, správkyňa, učiteka (predstavená kláštora), zmluvná lekárka a pä dozorcov väzenskej stráže - muži, dvaja dozorcovia - podúradníci a traja dozorcovia väzňov (pravdepodobne ženy). Okrem trestnice v Řepoch existovala v Znojme ženská donucovacia pracovňa s priemerným stavom asi 60 odsúdených žien, využívaných prevažne na práce v ponohospodárstve a v živočíšnej výrobe. Aj do tejto, z príkazu ministerstva spravodlivosti, sa eskortovali odsúdené zo Slovenska, pretože tu bol nedostatok pracovných síl. JUDr. Lány, v zastúpení ministra spravodlivosti, 29. 1. 1932 vydal pokyn č. 4704/32, aby do ženskej trestnice v Řepoch boli dodávané ženy z celej republiky na odpykanie trestu, ktorý po započítaní väzby prevyšoval 6 mesiacov a iné trestankyne z celej republiky s trestom do pä rokov. Mladistvé odsúdené ženy s trestom nad šes mesiacov mali by dodané do polepšovne v Litoměřiciach, ktorá bola vo väznici Krajského súdu Litoměřice. Nepoznáme dôvody, ale v roku 1935 sa vytvorilo aj ženské oddelenie vo väznici Krajského súdu Nitra, čo nebolo v súlade s rozhodnutím dr. Lányho. V tom istom roku Spolok Záchrana na Slovensku zriadil tzv. vychovateňu v Likieri vo svojej správe, kde sa okrem iného vykonával trest odňatia slobody odsúdených mladistvých žien. Štát spolku na každú odsúdenú priplácal 12 korún denne. V roku 1939 sa ústav z Likiera presahoval do ženského kláštora v Bytčiči pri Žiline, azda po vzore trestnice v Řepoch, časom však svoju činnos skončil. Po vzniku autonómie Slovenska minister vlády Slovenskej krajiny dr. Miloš Vančo dňa 14. 1. 1939 vydal rozhodnutie, že tresty mladistvých žien nad šes mesiacov sa budú zatia vykonáva v polepšovni v Trenčíne, ktorá sa mala načas umiestni vo väznici Krajského súdu

história

ZVESTI

è. 4/2004

Trenčín. Polepšovňa bola podriadená správe väznice. Tresty nad šes týždňov, nie však 6 mesiacov, sa mali vykonáva takto: tresty odňatia slobody uložené súdmi v obvode Hlavného súdu Bratislava vo väznici Krajského súdu Nitra a tresty uložené súdmi v obvode Hlavného súdu Prešov vo väznici Krajského súdu Levoča. Tresty do šes týždňov sa mali vykonáva vo väznici súdov, ktoré tresty uložili. Po rozbití republiky a po vzniku Slovenského štátu rozhodnutím ministra pravosúdia dr. Gejzu Fritza č. 10.233/39 bola zriadená ženská trestnica v Ilave a umiestnená v Komenského ústave. Už 1. 6. 1939 boli do nej dodané prvé trestankyne na odpykanie trestu odňatia slobody, pravdepodobne z Česka. Súčasne boli vydané predpisy: domáci poriadok, služobný poriadok a zvláštne ustanovenie o službe dozorkýň. Pri pozornom preštudovaní týchto predpisov možno s určitosou konštatova, že nepriniesli nič nového, ale boli to len otrocky preložené čsl. väzenské predpisy. Komenského ústav v Ilave viedli v tom čase prednosta Pavol Krchňák, úradník väzenskej správy Eduard Hrehor, úradník technickej správy Ján Ovčarík a dvaja úradníci výchovnej služby Ferdinand Buňák a František Haško. K nim pribudla, ako hlavná dozorkyňa k ženám, Mária Michalíková. Ďalej tam ešte pracovali traja hlavní dozorcovia, desiati dozorcovia väzňov a jedenás nižších dozorcov. Dvaja dozorcovia z početného stavu, ako zmluvní dozorcovia, boli stolár a obuvník. K nim treba ešte priráta sedem rádových sestier rádu Milosrdných sestier Kongregácie dcér kresanskej lásky z Ladiec, sestry Adelberta, Ambrózia, Otília, Alžbeta-Bonaventúra, Mária-Makária, Rafaela a Saturína. Ich občianske mená nepoznáme. Títo všetci spolu sa mali stara priemerne asi o 180 odsúdených žien a asi o toko chovancov Komenského ústavu.

Systém práce tohto ústavu a jeho režim Novododané trestankyne do trestu prijímal riadite ústavu. Zisoval ich totožnos, osobné a životné pomery, zapísal ich do základnej knihy, založil osobný spis (rozsudok, opis žaloby, trestný lístok a i.), dal im odobra peniaze a cenné veci a odovzdal ich hlavnej dozorkyni. Odsúdená bola potom umiestnená do tzv. prijímacej cely, samotky, na osem dní. Do 24 hodín vykonal ústavný lekár zdravotnú prehliadku, do 48 hodín ju navštívil tzv. duchovný správca a napokon učite. Okrem nich odsúdenú každý deň striedavo navštevovali riadite a správca. Cieom týchto návštev bolo pozna povahu, sklony a osobné pomery trestankyne. Po ôsmich dňoch úradnícka konferencia, na ktorej bola odsúdená osobne prítomná, rozhodla o zaradení odsúdenej do disciplinárnej triedy, práce a vyučovacieho procesu. Odsúdená sa umiestnila do spoločnej cely, ale oddelene od nenapravitených a morálne skazených trestankýň, obliekla si trestanecký odev a vydala sa jej ústavná bielizeň. Odsúdené sa zaraovali do troch disciplinárnych tried, nenašli sme však žiadny podklad, ktorý by hovoril o tom, v čom sa jednotlivé triedy od seba odlišovali.

21

Uvádzalo sa len, že prvotrestankyne sa po predbežnom pozorovaní zaraovali do prvej alebo druhej disciplinárnej triedy. Z nižšej do vyššej, výhodnejšej, disciplinárnej triedy mohla trestankyňa postúpi spravidla až po uplynutí troch mesiacov, pri vzornom správaní i po dvoch mesiacoch. Odsúdená, ktorá bola disciplinárne potrestaná, mohla do vyššej disciplinárnej triedy postúpi až po uplynutí troch mesiacov od výkonu posledného trestu. Trestankyňa, ktorá hrubo porušila disciplínu a domáci poriadok, mohla by preradená z vyššej triedy do nižšej, ale aj z najvyššej do najnižšej triedy. O jej preradení rozhodoval riadite na základe posudku úradníckej konferencie. Spolu v cele mohli by ubytované len odsúdené tej istej disciplinárnej triedy. Na podmienečné prepustenie z trestu bolo možné navrhnú len trestankyňu z tretej disciplinárnej triedy. Odsúdené nosili predpísaný trestanecký odev a bielizeň. Disciplinárne triedy sa od seba odlišovali úpravou záster (nevieme akou). Zaobchádzanie s odsúdenými ženami malo by dôsledné, prísne, vúdne a spravodlivé. Na druhej strane trestankyne boli povinné správa sa slušne k všetkým úradným osobám, úctivo, bez odvrávania a aj bezodkladne plni ich príkazy a pri vstupe úradnej osoby do cely všetky prítomné v cele museli vsta. V každej cele bola ustanovená tzv. dohliadateka, ktorá dbala na poriadok v cele. Ostatné trestankyne v cele sa museli jej nariadeniam podvoli. Podivné je, že v ženskej trestnici boli ženám ukladané tie isté disciplinárne tresty ako mužom v mužských trestniciach. Nebral sa ohad na ich fyzické a psychické dispozície. Disciplinárnymi trestmi boli: 1. 2. 3. 4. 5. 6.

7.

8.

napomenutie osobné alebo verejné, uloženie ažšej, nepríjemnejšej či menej výnosnej práce, odňatie alebo obmedzenie vedajších požitkov, pôst o chlebe a vode, nie častejšie ako trikrát v týždni, tvrdé lôžko, nie častejšie ako trikrát v týždni, samoväzba, nie dlhšie ako na jeden mesiac (opä mohla by uložená až po uplynutí alšieho mesiaca od poslednej samoväzby), väzba v temnici, najviac na tri dni (opä mohla by uložená až po uplynutí alšieho týždňa, najviac však tridsa dní v roku), zaradenie do nižšej disciplinárnej triedy.

Disciplinárne tresty odsúdeným ženám ukladal riadite po vypočutí názoru úradníckej konferencie. Tresty sa mohli spája. Ak trestankyňa ničila zariadenie, pokúšala sa o útek a pod., bolo možné ju spúta, založi jej popruhy alebo zvieraciu kazajku. Proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho trestu sa mohla trestankyňa odvola, poda sažnos (ponosu) zápisnične riadne zdôvodnenú. O ponose rozhodovala domáca komisia. Za bezdôvodnú ponosu mohol by

22

ZVESTI

è. 4/2004

sažovateke, so súhlasom ministerstva pravosúdia, uložený alší disciplinárny trest, uvedený pod bodmi 1. - 4. Všetky práceschopné trestankyne boli povinné v pracovné dni pracova najmenej 8 hodín. O spôsobe ich zaradenia do práce rozhodoval riadite ústavu, ktorý pritom mal prihliada na pracovnú spôsobilos odsúdenej a na jej vzdelanie. Väzenkyne nemali nárok na mzdu. Mohla sa im poskytnú iba dobrovoná pracovná odmena. Z iných väzníc vieme, že odmena sa udeovala poda disciplinárnych tried. V prvej disciplinárnej triede 5 halierov, v druhej 10, v tretej 15 halierov za odpracovanú hodinu. Použitie tejto odmeny bolo určené tak, že polovicu mohla odsúdená použi na nákup vedajších požitkov, na podporu svojej rodiny, resp. s povolením riaditea ústavu na nákup "dobrých kníh". Druhá polovica odmeny bola uložená na konto odsúdenej, ktorú dostala pri prepustení na slobodu. Úroky z uloženej sumy pripadli Podpornému fondu pre trestankyne. Odsúdená úsporou ručila za spôsobenú škodu. Vedajšie požitky neboli určené. Iba zo sažností odsúdených žien vieme, že mohli tzv. špajzova, uskladňova si v cele niektoré požívatiny, mohli ma v cele žehličku, ceruzku, zošity, atrament, zrkadlo, nite, ihly, fotografie príbuzných a podobne. Vedajšie požitky sa vydávali poda disciplinárnych tried. Pre prvú triedu raz, pre druhú dvakrát a pre tretiu trikrát týždenne. Museli by spotrebované v deň, kedy boli vydané. Pitie alkoholických nápojov, fajčenie, šnupanie tabaku a prijímanie potravín v balíku bolo zakázané Odosiela a prijíma listy mohli tiež poda disciplinárnych tried. V prvej triede raz za šes týždňov, v druhej raz za štyri týždne a v tretej raz za dva týždne. Listy museli by písané iba na ústavných "blanketoch" a po slovensky. Cenzuroval ich riadite alebo ním poverený úradník. Nezávadné listy zaevidoval a nechal ich odosla, závadné založil do osobného spisu, o čom trestankyňu informoval. Návštevy sa vykonávali v tzv. hovorni v termínoch poda disciplinárnych tried: raz za šes, štyri a dva týždne. Povooval ich riadite alebo jeho zástupca. V žiadosti o návšteve museli žiadatelia uvies "slušný" dôvod návštevy. Návšteva sa vykonávala vždy za prítomnosti dozorkyne a nesmela trva dlhšie ako 20 minút. Úradné návštevy (advokát, notár, tlač a i.) boli možné len so súhlasom domáceho komisára, resp. ministerstva pravosúdia. Sprevádzal ich riadite ústavu alebo niektorý správny úradník. Takáto návšteva nesmela trva dlhšie ako jednu hodinu. Denný režim, v porovnaní so zaužívaným v ostatných väzniciach, bol pre ženy posunutý o jednu hodinu včaššie. Budíček bol o 5,30 h, aby ženy mali čas na rannú hygienu a tiež na rannú modlitbu. Po raňajkách a rozdelení dennej dávky chleba sa vykonávali ranné katolícke pobožnosti - bohoslužby. Práca trvala do 11,30 h. Do 12,00 h sa vydal obed a do 13,00 h bol poludňajší odpočinok. Od 13,00 h do 17,00 h trvala popoludňajšia práca. Potom bola večera a po nej nasledovala osobná telesná prehliadka každej odsúdenej a uzatváranie odsúdených do ciel. Po večernej modlitbe o 20,30 h sa zhas-

história

lo svetlo a trestankyne mali povinnos uloži sa na lôžko a do rána zachova úplné ticho. Lôžko pozostávalo zo slamníka (slama sa každoročne obnovovala a polročne doplňovala), vankúša, vlnenej prikrývky a dvoch postených plachiet. Iba lôžko pre nemocné malo matrac. V samoväzbe sa na noc odomklo lôžko priklopené k stene a ráno sa opä zamklo. Pretože neboli splachovacie záchody, ráno sa vynášali, vyprázdňovali a dezinfikovali nádoby na výkaly a napĺňali nádoby na pitnú a úžitkovú vodu. Osobná bielizeň sa vymieňala raz do týždňa, postená bielizeň raz do mesiaca a vtedy sa odsúdené kúpali (umývali si celé telo). Raz týždenne sa im umožňovalo umývanie nôh. Trestankyne mali povinnos denne sa stara o svoju hygienu. Umy si tvár, krk a ruky, vyčisti si zuby a jednoducho si upravi vlasy. Na to dostali mydlo, hrebeň a kefku na zuby. Namiesto zubnej pasty dostávali plavenú kriedu v prášku. Okrem ústavného odevu a predmetov osobnej potreby, hygieny nesmela ma trestankyňa pri sebe iné veci. Odsúdená bola odkázaná len na predpísanú väzenskú stravu. Denná dávka chleba bola 500 g na osobu, neskôr len 300 gramov. Celodenná dávka chleba sa vydávala vždy pri raňajkách a od jeho upečenia muselo uplynú 36 hodín. Mäso bolo dvakrát týždenne, 140 g v surovom stave. Choré odsúdené mohli ma na lekársky predpis vylepšenú stravu o mlieko, kašu a väčšiu porciu chleba. Jedálny lístok schvaoval riadite, kontrolór a lekár a jeho dodržiavanie mali čo najčastejšie kontrolova. Ak to uznala úradnícka konferencia za vhodné, všetky trestankyne sa mali zúčastňova ústavného vyučovania. Elementárne čítanie, písanie a počítanie bolo len pre ženy, ktoré to neovládali (negramotné). Hlavná starostlivos sa venovala doplňovaniu si všeobecného vzdelania - "prebudeniu svedomia, snahy o polepšenie a náboženskej výchove". Trestankyne mali povinnos zúčastňova sa na bohoslužbách a náboženských cvičeniach. Katolíčkam sa v predpise odporúčalo aspoň raz do mesiaca ís na spove a sväté prijímanie. Pri bohoslužbách a vyučovaní sa trestankyne nesmeli spolu rozpráva. Pri práci im to bolo umožnené, ale len vtedy, ke to vyžadovala povaha práce. Okrem toho bolo zakázané akékovek dohováranie sa z cely do cely a styk akýmkovek spôsobom - ústne, písomne či sprostredkovane. Obzvláš sa zakazovalo vykrikovanie, spievanie, zhlukovanie a prísne sa trestal čo i len pokus o útek alebo podporovanie takéhoto činu. Zakazovalo sa "puva mimo pluvátka". V nedeu a vo sviatok sa vykonávali len nevyhnutné domáce práce. Dopoludnia bola povinná účas na bohoslužbách a popoludní na vzdelávacích a výchovných prednáškach "v duchu kresanskom". (Treba pripomenú, že v demokratickom Československu bola účas na náboženských obradoch a vyučovaní dobrovoná.) Všetkým odsúdeným ženám sa malo umožni, aby mohli vykonáva svoje náboženské povinnosti aj mimo bohoslužieb a náboženských cvičení. Odsúdené, ktoré neboli slovenské štátne občianky

história

ZVESTI

è. 4/2004

alebo boli židovského vierovyznania, nemohli využíva výhody štátnych sviatkov. Museli teda pracova. Do kostola, školy, na prechádzku, ako i spä museli odsúdené chodi v pároch, vo vzdialenosti dvoch krokov od predchádzajúceho páru a zrýchleným krokom. Na povel sa okamžite museli zastavi. Zhovára sa mohli len vo dvojici. Odsúdeným ženám sa umožňovali prechádzky na čerstvom vzduchu jednu hodinu denne, okrem tých, ktoré pracovali na vonkajších pracoviskách (v záhrade, sade, ponohospodárstve). V nedeu a vo sviatok trvali vychádzky dve hodiny. Potrestané v samoväzbe boli z vychádzky vylúčené. Ak samoväzba trvala dlhšie ako 48 hodín, potrestanej bola prechádzka umožnená každý druhý deň jednu hodinu a len osamote. Trestankyne potrestané temnicou boli z prechádzky vylúčené. Nemocné mohli zosta na lôžku v cele alebo v ústavnej nemocnici. O tom rozhodoval lekár a on určoval, či a kedy je odsúdená spôsobilá na prácu. Jeden z úradníkov vždy vykonával dennú inšpekčnú službu (v pracovných dňoch, sobotu, nedeu, vo sviatok), ktorá sa začínala budíčkom a končila sa po 24 hodinách na druhý deň budíčkom. Dozeral na dodržiavanie denného poriadku, či si dozorná a strážna služba vykonáva svoje povinnosti a i. Počas služby sa musel neustále zdržiava v ústave. Za túto službu mal potom nasledujúci deň jedno odpoludnie vono. Hlavná dozorkyňa každý deň kontrolovala spálne a cely, či nie sú poškodené dvere, zámky, okná, mreže, steny, zariadenia ciel a či sa nerobí príprava na útek. Tieto prehliadky sa vykonávali v čase, ke odsúdené neboli v ubytovniach. Dozorkyňa v nočnej službe nosila obuv s plstenými podošvami, aby sa mohla ticho pohybova a bola povinná občas nahliadnu do ciel. Dozor nad odsúdenými ženami v ústave i na vonkajších pracoviskách mimo ústavu vykonávali dozorkyne. Dozorcovia strážili ženy iba vtedy, ak išlo o početnejšiu pracovnú skupinu, alebo hrozili výtržnosti, resp. útek. Výtržnosti, zhlukovanie odsúdených mali zvládnu dozorkyne, iba vtedy, ke sa im nedarilo poriadok obnovi, dovolávali sa pomoci dozorcov - mužov. Útek odsúdenej oznamoval riadite ústavu domovskej obci odsúdenej, obci jej posledného bydliska, žandárstvu, policajnému riaditestvu, policajnému vestníku s fotografiou utečenej, súdu, ktorý o treste rozhodol, aby vydal zatykač a obšírnu správu podával ministerstvu spravodlivosti, ako k úteku došlo a kto ho zavinil. Prepustenie odsúdenej po vykonaní trestu riadite tradične oznamoval domovskej obci, obci posledného pobytu prepustenej, spolku na podporovanie prepustených trestancov a pod. (Podrobnosti pozri Zvesti č. 5/2002, preto to alej nerozvádzame.) Pohreb odsúdenej, ktorá nemala žiadne finančné prostriedky, príbuzní boli neznámi alebo sa jej telesných pozostatkov vzdali a nemal ho kto zariadi, sa vykonal v "úplnej tichosti" na štátne trovy na väzenskom cintoríne (dnes na tom mieste stojí dom smútku). Ak si príbuzní pozostatky vyžiadali, boli im vydané, aby pohreb zariadili na vlastné náklady. Riadite trestnice alebo jeho zástupca sa musel po

23

ukončení dennej služby osobne presvedči, či ústav, všetky väzenské miestnosti sú riadne uzamknuté a kúče spoahlivo uložené. Riadite ústavu riadil kancelárske práce, otváral všetky zásielky, označoval ich dátumom prijatia a zariaoval, aby boli vybavené. Prijímal a prepúšal odsúdené, spracovával návrhy na prijatie a prepustenie zamestnancov. Nadväzujúc na to sme dlžní uvies, čo to bola úradnícka konferencia a domáca komisia. Úradníckej konferencii predsedal riadite ústavu a jej členovia boli správni úradníci trestnice, správca, kontrolór, duchovný správca, lekár a učite. Konferencia zasadala každý týždeň a riešila všetky problémy a otázky, ktoré sa v priebehu týždňa vyskytli. V texte tohto príspevku je to niekokokrát uvedené. Členovia mali poradný hlas. O priebehu úradníckej konferencie sa vyhotovoval zápis. Domáca komisia sa v trestnici schádzala každý štvrtý deň v mesiaci. Predsedal jej domáci komisár (obyčajne krajský štátny zástupca). Jej členovia boli riadite trestnice, správca, kontrolór, duchovný správca, lekár a učite. Prerokúvala správu o stave väznice za uplynulý mesiac, správu o výkone služby, rozličné mesačné výkazy. Jej členovia podávali správu za úseky, za ktoré zodpovedali, napr. učite za výchovu, kontrolór za finančné a hospodárske veci, lekár o stave chorobnosti a pod. Komisia sa uznášala o posudkoch, ktoré vyžadovalo ministerstvo pravosúdia, vypočúvala sažnosti odsúdených a o nich rozhodovala, dávala dobrozdanie k podmienečnému prepusteniu a i. Z rokovania komisie sa vyhotovoval protokol. Jeden si ponechal domáci komisár na budúcu kontrolu a jeden odpis so svojím vyjadrením predkladal Ministerstvu pravosúdia v Bratislave. Tento stav v trestnici v Ilave pretrvával s určitými obmenami a v čase, ke okrem výkonu trestu odsúdených žien, mladistvých v Komenského ústave, tu ešte existovali napríklad výkon trestu odňatia slobody nepolepšitených trestancov - mužov, koncentračný tábor pre politických väzňov a napokon koncom roka 1944 aj väznica pre zaistencov nemeckých bezpečnostných orgánov. Bolo by iste zaujímavé zisti, ako to všetko spolu a veda seba v Ilave pôsobilo a existovalo, ke už v 30. rokoch 20. storočia Ministerstvo spravodlivosti v Prahe uvádzalo, že Ilava a podobne aj Mírov sú na výkon trestu odňatia slobody nespôsobilé. Ako vidie, Ilava dlho poslúžila rozličným režimom a ešte bude slúži na výkon trestu odňatia slobody. Potrestané ženy z trestnice Ilava boli napokon 15. 10. 1951 premiestnené do väznice v Rimavskej Sobote. Vtedy však slovenské národné orgány stratili pôsobnos a právomoc nad väzenstvom na Slovensku a väzenstvo bolo úplne podriadené najskôr Ministerstvu štátnej bezpečnosti v Prahe a neskôr ministerstvu vnútra. Tým nastala iná situácia všeobecne i konkrétne, ktorú iste spracuje a opíše už iný autor.

JUDr. Jozef Chreňo

24

ZVESTI

è. 4/2004

zo zahraničia

Vzdelávanie pracovníkov Väzenskej služby Českej republiky České väzenstvo sa v súčasnosti vyrovnáva s problémami, ktoré prináša väznenie osôb odsúdených za trestnú činnos súvisiacu s organizovaným zločinom. Organizovaný zločin sa v poslednom desaročí rozšíril v Nemecku, vo Vekej Británii, v Japonsku, Mexiku Kolumbii a v Číne a objavuje sa aj u nás. Situácia vo svete vytvára priaznivé podmienky na rozvoj organizovanej kriminality. Je to nežiaduci produkt pozitívnych zmien. Vzrastá kriminalita spojená s prisahovalectvom a pašovaním, rastie nadnárodná zločinnos. Skupiny organizovaných zločincov sa vone pohybujú z jedného štátu do druhého a ich spolupráca aj oblasti pôsobenia sa realizujú bez ohadu na hranice. Nadnárodná kriminalita sa rozvíja aj na území nášho štátu. Na túto činnos sa u nás vytvorili priaznivé podmienky, medzi ktoré patria ekonomická transformácia, nedostatočne transparentná legislatíva, reforma justičného aparátu, orgánov polície a správneho aparátu. V prvej fáze k nám od začiatku 90. rokov prenikali organizované skupiny zločincov z bývalého Sovietskeho zväzu a bývalej Juhoslávie. Potom tu začali operova aj talianske organizované skupiny. V poslednom období sa začína prejavova silný vplyv čínskeho organizovaného zločinu. Na tieto zahraničné skupiny sa potom napájajú domáce kriminálne živly. Z tohto zistenia jasne vyplýva, že je nevyhnutné oboznámi všetkých pracovníkov Väzenskej služby Českej republiky s týmto nebezpečenstvom, ktoré zákonite infiltruje aj do českých väzníc. Pracovníci inštitútu vzdelávania si uvedomujú túto skutočnos a prijímajú opatrenia na zabezpečenie možnosti poskytnú väzenskému personálu základný prehad o problematike organizovaného zločinu, potrebné znalosti o dôsledkoch korupcie a v neposlednom rade aj o zvláštnych podmienkach, ktoré vznikajú pri väznení osôb s výnimočnými a v rámci nich i doživotnými trestmi. Obsahom tohto príspevku sú zameranie a organizácia týchto vzdelávacích aktivít. Pôsobím v Inštitúte vzdelávania v Stráži pod Ralskem, v ktorom sa vzdelávajú predovšetkým príslušníci väzenskej a justičnej stráže, preto sa teraz venujem predovšetkým vzdelávaniu tejto skupiny väzenského personálu. Poda názorov niektorých odborníkov súvisí vývin organizovaného zločinu s vývinom sociálno-ekonomického systému. Prehlbovaním rozdielov medzi bohatými a

chudobnými krajinami vzrastajú migračné tendencie, a tak nastáva nasýtenie svetového trhu organizovaného zločinu. Liberalizácia obehu peňazí, nové technológie platobného styku, bankové tajomstvo, daňové raje - to všetko vytvára podmienky na pranie peňazí, ktoré sa tak stáva základnou oporou organizovaného zločinu. S tematikou organizovaného zločinu sa noví príslušníci stretávajú v nástupných kurzoch predovšetkým pri výučbe psychológie. Informácia sa týka najmä príčin vzniku organizovaného zločinu, princípu fungovania zločineckých skupín a záujmových oblastí. Z hadiska psychologickej charakteristiky sa opisuje osobnos nájomných vrahov. Pri výučbe sa využíva príručka "Organizovaný zločin", ktorá vznikla pod mojím vedením a jej upravená verzia vyšla v roku 2002 aj vo forme prílohy časopisu České väzenstvo. Pri výučbe predmetu modelové situácie sa poslucháči nástupných kurzov orientujú na dodržiavanie bezpečnostných postupov, na starostlivos pri vykonávaní služobných úkonov, na uvedomenie si hroziaceho rizika pri kontakte s tzv. záujmovými osobami. Pracovníci zaradení v špecializovaných kurzoch sa s problematikou organizovaných skupín stretávajú predovšetkým v rámci kurzov forenznej psychológie. Zoznamujú sa nielen s históriou organizovaného zločinu (s neapolskou Cammorou, sicílskou mafiou. Cosa Nostrou a i.), súčasnými záujmovými sférami rozličných skupín, preberá sa tu aj legislatívna úprava boja proti organizovaným zločineckým štruktúram. Organizovaný zločin totiž funguje na princípe klasického trhového hospodárstva, je schopný vstreba a uplatňova všetky vymoženosti moderných technológií a organizačných princípov, neuznáva žiadne obmedzujúce zábrany. Organizovaný zločin ohrozuje bežných občanov korumpujúcimi ponukami okamžitého osobného zisku. To všetko môže vies k spolužitiu zločineckého prostredia s hospodárskymi a sociálnymi štruktúrami, z ktorých sa stávajú elity. Podobne ako sa prejavy korupcie nevyhli celej spoločnosti, nevyhýbajú sa ani väzenskému prostrediu. Ohrozujú tu nielen bezpečnos, provokujú rizikové správanie väzňov a vytvárajú nezdravé a často kriminálne vzahy medzi pracovníkmi. Preto sa boj s korupciou stal jednou z priorít a problematika korupcie bola zaradená nielen do učiva nástupných kurzov, ale aj do služobnej a profesijnej prípravy príslušníkov a zamestnancov Väzenskej služby Českej republiky. Okrem predmetu psychológia, konkrét-

ne tematického celku o organizovanom zločine, sa korupcii venuje pozornos aj v predmete profesijná etika, a to najmä v tematickom celku etické kódexy. Pozornos sa venuje predovšetkým Kódexu profesijnej etiky zamestnanca Väzenskej služby ČR, pričom sa zameriava na vlastnosti, ktoré by mal ma pracovník väzenskej služby a priamo sa uvádza požiadavka "odola prípadnému vydieraniu, korupcii". Do výučby nástupných kurzov v rámci predmetu služobná príprava vstupuje aj pracovník odboru väzenskej a justičnej stráže generálneho riaditestva, ktorý formou prednášky informuje poslucháčov o vybraných kauzách. Okrem riadne plánovaných vyučovacích celkov sa do výučby nástupných kurzov operatívne zaraujú informácie o mimoriadnych udalostiach. Tí pracovníci Väzenskej služby ČR, ktorí sú vysielaní do špecializovaných kurzov celoživotného vzdelávania, sa s problematikou korupcie stretávajú v kurze Prevencia kriminality I a Prevencia kriminality II. Tejto problematike sa venuje pozornos aj v špecializovaných kurzoch s názvami Druhý život odsúdených, Zaobchádzanie so zvláš nebezpečnými väzňami, Zaobchádzanie s odsúdenými na dlhodobé tresty odňatia slobody. Na preškolenie všetkých pracovníkov väzníc a väzobných väzníc som s kolegom Mgr. Zdenkom Dufkom spracovala materiál, ktorý má poslúži lektorom služobnej a profesijnej prípravy príslušníkov a občianskych zamestnancov Väzenskej služby ČR školiacich v problematike korupcie. Odporúčali sme kombinova prednášky o korupcii s problematikou organizovaného zločinu a nebezpečenstvo korupčného správania pracovníkov VS ČR ilustrova konkrétnymi štúdiami prípadov tak, ako ich spracuje oddelenie prevencie a sažnosti konkrétnej organizačnej zložky. Významná sa zdá skutočnos, že sa udia zaradení v organizačnej zložke poznajú a tieto prípady sa ich osobne týkajú, za uverejneným menom vidia aj človeka, ktorý schybil. Kto pácha závažnú trestnú činnos v spojitosti s organizovanou skupinou, býva často odsúdený na viacročný trest odňatia slobody. Do výučby nástupných kurzov je tiež zaradená problematika odsúdených na výnimočné tresty a odsúdených na doživotie. Dôraz sa kladie predovšetkým na dodržiavanie a napĺňanie zákonov a predpisov upravujúcich výkon trestu odňatia slobody, výkon väzby a výkon služby justičnej stráže, práva uväznených osôb a povinnosti a oprávnenia pracovníkov VS ČR. Pri výučbe všetkých predmetov sa poslucháči zameriavajú na dodržiavanie základných udských

zo zahraničia práv, a to v konkrétnych situáciách bežného výkonu služby alebo zamestnania. V psychológii sa výučba zameriava aj na problematiku obvinených a odsúdených, u ktorých sa objavujú rozlične závažné prejavy krízy z uväznenia. udský a empatický prístup k uväzneným osobám sa zdôrazňuje v modelových situáciách pri sociálnopsychologickom výcviku a pri nácviku neagresívnej komunikácie. Problematikou odsúdených na výnimočný trest a v rámci nich odsúdenýách na doživotie sa tu zaoberajú v tematickom celku psychické a sociálne dôsledky výkonu trestu odňatia slobody (typy prispôsobenia sa podmienkam VTOS, dôsledky prizonizácie, vplyv straty kontaktu s blízkymi) a jedinec a skupina v súvislosti s nebezpečenstvom šikanovania, zneužívaním omamných a psychotropných látok, nedisciplinovanosou a agresívnym správaním väzňov). V pedagogike sú zahrnuté predovšetkým pedagogické princípy a ich význam pri zaobchádzaní s väzňami. Čas výučby sa venuje práve programom zaobchádzania. Programy zaobchádzania s páchatemi trestných činov všeobecne majú viac funkcií; jednak odsúdeným ponúkajú možnos overi si, či sú sami schopní podstúpi konfrontáciu so svojimi predchádzajúcimi aj súčasnými problémami, jednak väzenskému personálu poskytujú väčší priestor na pochopenie vzorových prvkov správania odsúdených. Pre odsúdených na doživotie je najvýznamnejším aspektom to, že sa výkon trestu odňatia nezúži len na starostlivos o uspokojovanie ich základných biologických potrieb, ale človek nestratí svoju udskú podstatu a zostáva udskou bytosou. Programy zaobchádzania s páchatemi trestných činov odsúdenými na doživotie môžu by účinné len vtedy, ke sú títo odsúdení určitým spôsobom motivovaní a ochotní tieto programy prijíma. Tak ako citová otupenos môže ma svoj vrchol na začiatku trestu, môže nasta obdobie, počas ktorého existujú najvhodnejšie podmienky a odsúdení sú schopní programy prijíma. Preto je vhodné ma kedykovek k dispozícii na realizáciu príslušnú ponuku. Zaobchádzanie s páchatemi trestných činov nemožno vemi zovšeobecňova, pretože odsúdení majú svoje špecifické potreby, ktoré závisia od ich veku, dĺžky trestu, intenzity a kvality kontaktov s vonkajším svetom a výnimočnosti vlastnej osobnosti. Môže teda existova jednotný prístup k problémom existujúcich v rámci skupiny odsúdených na doživotie, samotné programy zaobchádzania však majú by spracované poda uvedených špecifík osobitne pre každého odsúdeného. V prípade absencie programov zaobchádzania sa vlastne odsúdeným na doživotný trest odňatia slobody necháva možnos zvoli si vlastné prostriedky na prežitie

ZVESTI

è. 4/2004

trestu. Toto môže ma negatívne následky nielen na samotných odsúdených, ale aj na väzenský personál. Odsúdený na výnimočný a v rámci neho na doživotný trest stratil právo na slobodu, nie však na dôstojnos. Preto sa problematike odsúdených na výnimočné tresty odňatia slobody venuje pozornos v úvode profesijnej etiky a v súvislosti s kódexom úradných osôb presadzujúcich zákon. V predmete výkon trestu odňatia slobody sa problematika odsúdených na výnimočné tresty a v rámci nich na doživotné tresty vyučuje prevažne z hadiska ich umiestňovania, počtu, ich nebezpečnosti, predchádzania násiliu medzi odsúdenými a spôsobu zaobchádzania s nimi. Zdôrazňuje sa úloha profesionálneho prístupu väzenského personálu počas zabezpečovania výkonu trestu odňatia slobody pri súčasnom zachovaní dôstojnosti väzneného človeka. Špecifiká výnimočných a v rámci nich doživotných trestov sú predmetom výučby v mnohých špecializovaných kurzoch, prevažne v súvislosti s dodržiavaním bezpečnosti v styku s nimi, programami zaobchádzania pri dodržiavaní pravidiel platných pri ich umiestňovaní a pri komunikácii s nimi. V rámci týchto kurzov však ide najmä o informácie na dokreslenie celkového problému, ktorým sa ten-ktorý kurz zaoberá. Takto by bolo možné náhodne vymenova desiatky kurzov, ktoré sú zahrnuté do celoživotného vzdelávania pracovníkov VS ČR. Najucelenejšie sa však uvedenou problematikou zaoberajú kurzy Zaobchádzanie so zvláš nebezpečnými väzňami, Penitenciárno-psychologické problémy tzv. druhého života uväznených osôb a Prevencia šikanovania. Nie je vhodné ignorova plazivé nebezpečenstvo ani možné ohrozenie väzenského personálu dobre fungujúcimi zločineckých štruktúr. Preto sa obsah vzdelávacích programov prirodzene prispôsobuje požiadavkám praxe a snaží sa nielen dobieha, ale v predstihu podáva informácie potrebné na zabezpečenie bezpečnosti aj európskeho štandardu zabezpečovania výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody v českých väzniciach. Neustále platí Comteho výrok, ktorý si dovolím na záver vone parafrázova: "Treba sa uči, aby sa mohlo vedie, treba vedie, aby sa mohlo predvída, treba predvída, aby sa mohlo predchádza.".

PaedDr. Jana Paukertová, Inštitút vzdelávania VS ČR, Stráž pod Ralskem, preložila (tš)

25

Ko e d u k a č n é väzenia Spoločné väzenia pre mužov a ženy sa začali vytvára v Spojených štátoch od roku 1973. V týchto nápravných zariadeniach sa väzni (muži aj ženy) spoločne stravujú, študujú, pracujú a stretávajú, s výnimkou ubytovania. V pozadí založenia týchto ústavov je myšlienka, že muži sa v prítomnosti žien správajú lepšie, menej sa bijú, viacej dbajú o svoj zovňajšok a pravdepodobne sa i menej púšajú do homosexuálnych stykov. Naviac, prevládal názor, že normálnejšie spoločenské prostredie urýchli reintegráciu do spoločnosti. Predbežné expertízy a svedectvo riaditeov koedukačných zariadení svedčia o tom, že tieto predpoklady sa napĺňajú. Znížilo sa násilie i nútená homosexualita, zvýšila sa návštevnos vzdelávacích a pracovných programov a väzni sa vracajú domov sebaistejší a s vyššími očakávaniami. Ke sa koedukačné väzenia otvorili prvý raz, niektorí udia sa obávali, že sa z nich stanú nočné horory s piatimi hviezdičkami, so znásilňovaním, milostnými hodmi a všeobecným sexuálnym hýrením. Nestalo sa. Existujú v nich striktné sexuálne kódexy, tehotenstvo je zriedkavé a neprístojné sexuálne správanie je celkovým dôsledkom pobytu v pohlavne segregovaných ústavoch. Okrem toho sa mužskí obyvatelia týchto väzení podrobujú lustrovaniu a filtrovaniu. Musia predstavova minimálne bezpečnostné riziko a musí sa blíži termín spôsobilosti na ich podmienečné prepustenie. Nie všetci sú však koedukačnými experimentmi nadšení. Niektorí predstavitelia sa domnievajú, že priatestvo a láska plodia žiarlivos a nenávis. Všimli si tiež, že v zmiešaných ústavoch sú ženy podrobené prísnejšiemu dohadu než v typicky ženských väzeniach. Bez ohadu na to, počet zmiešaných zariadení sa bude zvyšova. Ich rozširovanie je však obmedzené objektívne, pretože ženy tvoria v USA iba 5 % obyvateov federálnych a štátnych nápravných zariadení. Mjr. Mgr. Dagmar Krošláková, Nitra

ZVESTI

26

è. 4/2004

šport

Daňov triumfálny comeback Termín tohtoročných Medzinárodných majstrovstiev Zboru väzenskej a justičnej stráže v brannom behu sa v porovnaní s minuloročným posunul na začiatok septembra. V dňoch 2. a 3. septembra t. r. sa v Liečebno-rehabilitačnom stredisku v Omšení a neskôr na strelnici ilavského ústavu stretli branní bežci zo všetkých ústavov na Slovensku, aby si

6 500 m, strebe (10 výstrelov na terč vzdialený 25 m) a v hode atrapou ručného granátu na kruhový terč s priemerom 3 m vzdialený 25 m. V dobrej forme prišli súažiaci reprezentujúci Väzenskú službu Českej republiky. Darilo sa im najmä v prvej vekovej kategórii. V celkovom poradí obsadili 1. (V. Pospíšil, čas 0:25:31) a 3. miesto (Petr Bartůněk, čas 0:27:02). Medzi ich sa podarilo vklini Slavomírovi Košíkovi z ÚVTOS a ÚVV Ilava s časom 0:28:01, ktorý sa však v súaži Zboru umiestnil na prvom mieste a za ním nasledovali Michal Bula z Banskej Bystrice (0:29:48) a Martin Pollák z Trenčína (0:29:55). To, čomu nikto nechcel veri, sa však stalo skutočnosou pri pretekoch 2. vekovej kategórie. Štefan Daňo z Ilavy, ktorý utrpel vážne zranenie a boli pochybnosti, či bude vôbec chodi, prekvapil všetkých zúčastnených a vynikajúcim celkovým časom 0:26:30 zvíazil. Skutočne triumfálny comeback neuveritene húževnatého pretekára potešil nielen jeho kolegov, ale azda všetkých zúčastnených aj rozhodcov. Druhé miesto v tejto kategórii patrilo zástupcovi českej väzenskej služby Zdeňkovi Vránovi (0:27:35) a celkove tretí, ale v rámci Zboru druhý skončil Peter Andraščík z Prešova s časom rovnakým ako český kolega. Tretie miesto si časom 0:28:59 vybojoval uboslav Havetta z Banskej Bystrice-Kráovej. To, že ani vekovo starší bežci ešte nepatria do starého železa, potvrdili bežci zaradení do 3. kategórie. Ve jej víaz Jozef Homola z Ilavy bol v behu iba o 59 s pomalší ako víaz (výsledný čas mal 0:26:59) predchádzajúcej kategórie. Druhé miesto s časom 0:29:06 obsadil Milan Slovák z Banskej Bystrice-Kráovej a na treom mieste sa umiestnil Pavol Gombár z Leopoldova (výsledný čas 0:30:56). Druhý deň pokračovali majstrovstvá Zboru pretekom trojčlenných hliadok, ktorý tvorili beh na 6 500 m spojený s prenosom zraneného, streba a zdolanie prírodných prekážok. Očakával sa boj minuloročných rivalov - Trenčína a Ilavy. Žia, očakávania sa vemi nesplnili. Trenčín na týchto majstrovstvách neobhájil vlaňajšie prvenstvo (obsadil až 4. miesto), preteky vyhrali Ilavčania pred bežcami z Banskej

Pri strebe sa darilo väčšine pretekárov.

preverili svoju sily v súaži jednotlivcov aj hliadok. Tradične medzi nimi nechýbali ani reprezentanti Väzenskej služby Českej republiky. Štátny sviatok - Deň Ústavy Slovenskej republiky pripadajúci na 1. septembra - prinútil organizátorov majstrovstiev skráti čas ich konania na dva dni. A tak väčšina účastníkov začala prichádza do Omšenia vo štvrtok 2. septembra ráno. Samozrejme, pretekári z východnej časti republiky a družstvo bežcov z Českej republiky dorazili do strediska už v stredu večer. Prihlásení pretekári sa po raňajkách premiestnili do dejiska majstrovstiev - na ilavskú strelnicu. Po vyžrebovaní poradia štartujúcich Majstrovstvá Zboru v brannom behu majstrovstvá oficiálne otvoril riadite ilavského ústavu plk. Mgr. Ladislav Resek. Po ňom zaželal pretekárom úspechy velite pretekov plk. Mgr. Milan Jašurek a preteky sa mohli zača. V prvý deň si zmerali výkonnos jednotlivci v behu na

Pomerne náročná tra preverila kondíciu pretekárov.

ZVESTI

šport

è. 4/2004

Bystrice-Kráovej a z Leopoldova. V celkovej súaži hliadok však zvíazila hliadka Väzenskej služby ČR.

27

Súaž hliadok 1. Väzenská služba ČR, 0:27:39 2. ÚVTOS a ÚVV Ilava, 0:28:31 3. ÚVTOS Banská Bystrica-Kráová, 0:30:37 4. ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, 0:30:57 Súaž ústavov ZVJS 1. ÚVTOS Ilava, 59 bodov 2. ÚVTOS a ÚVV Banská Bystrica, 37 bodov 3. ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, 31 bodov 4. ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, 28 bodov

Ani zdolávanie bariéry nerobilo problémy.

Výsledky Celkové poradie jednotlivcov I. veková kategória 1. Vladimír Pošpíšil, VS ČR, 0:25:31 2. Slavomír Košík, ÚVTOS a ÚVV Ilava, 0:27:02 3. Petr Bartůněk, VS ČR, 0:28:01 4. Michal Bula, ÚVV Banská Bystrica, 0:29:48 5. Martin Pollák, NOO a ÚVTOS Trenčín, 0:29:55 II. veková kategória 1. Štefan Daňo, ÚVTOS a ÚVV Ilava, 0:26:30 2. Zdeněk Vrána, VS ČR, 0:27:35 3. Peter Andraščík, ÚVV Prešov, 0:27:35 4. uboslav Havetta, ÚVTOS Banská Bystrica-Kráová, 0:28:59 5. Eduard Pištej, ÚVTOS Košice-Šaca, 0:29:31 III. veková kategória 1. Jozef Homola, ÚVTOS a ÚVV Ilava, 0:26:59 2. Milan Slovák, ÚVTOS Banská Bystrica-Kráová, 0:29:03 3. Pavol Gombár, ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, 0:31:56 4. Stanislav Martinec, UVV Banská Bystrica, 0:32:05

Prenášanie zraneného poskytlo niektorým "zraneným" chvíku vytúženého odpočinku.

K dobrým dosiahnutým výsledkom určite prispelo aj krásne slnečné počasie, ako aj výborná organizácia pretekov. Treba poveda, že obidva dni pretekov sa zaobišli bez zranení a nevyskytli sa ani žiadne sažnosti. Za bezproblémový priebeh tohtoročných Majstrovstiev ZVJS v brannom behu patrí poakovanie organizátorom, rozhodcom, ale aj všetkým nemenovaným kolegom, ktorí svojou troškou prispeli k spokojnosti pretekárov a ostatných účastníkov podujatia.

Text: (tš), foto: pplk. PaedDr. Milan Hejdiš, Ilava, plk. JUDr. Milan Irsák, Leopoldov

ZVESTI

28

Košík opä víazne V rovnakom zložení ako minulý rok odcestovala výprava atlétov bežcov do Rakúska na medzinárodný maratón vo Wachau. Bežci stržm. Košík, npor. Gombár a npráp. Hýross - sa na súaž pripravovali vemi zodpovedne. Svedčia o tom aj ich výsledky z Majstrovstiev ZVJS v brannom behu v Ilave. Organizátori maratónu, medzi ktorých patrí aj Justičný ústav Krems-Stein, pripravili osobitnú kategóriu pre pracovníkov justičných služieb v bežeckej disciplíne polmaratón. Jej štartovná listina obsahovala mená 148 bežcov. Spolu však v tejto disciplíne štartovalo 7 000 bežcov. O to cennejšie je umiestnenie stržm. Košíka z Ilavy, ktorý v tvrdej konkurencii bežcov Afriky a Európy skončil na 20. mieste a zároveň suverénne vyhral kategóriu pracovníkov justičných služieb. Do svojej vitríny získal krásny pohár, ktorý mu odovzdal zástupca riaditea ústavu Krems-Stein plk.

è. 4/2004

šport spoločenská kronika

Hrdina a prezidentka športového klubu pri tomto ústave JUDr. Karin Pistracherová. V obrovskej mase účastníkov polmaratónu sa nestratili ani alší dvaja členovia slovenskej výpravy. Npor. Hýross zo Sučian obsadil 242. a npor. Gombár 272. miesto. Vo svojich vekových kategóriách v súaži pracovníkov justičných služieb obsadili obaja druhé miesto. Umiestnenie všetkých troch je lepšie ako v roku 2003. Je to zároveň výzva pre alších bežcov z nášho Zboru, pretože konkurencia je silná. Na svoju účas čakajú alší výborní bežci, napr. ppor. Daňo z Ilavy, ktorý už na tomto maratóne štartoval, alej mjr. Ing. Homola z Ilavy, ppráp. Pollák z Trenčína, por. Plešivka z Bratislavy i ppráp. Bulla z Banskej Bystrice. Budeme o rok ešte úspešnejší?

Text: pplk. PaedDr. Dušan Kolník, GR ZVJS, foto: pplk. JUDr. Milan Irsák, Leopoldov

Trojica našich úspešných maratóncov (zava: npor. Gombár, stržm. Košík a npráp. Hýross).

Po s l e d n á r o z l ú č k a Ma v rukách tú moc, otoči koleso času niekde do minulosti, trebárs len o dva týždne. Drža ho pevne v rukách, nedovoli krúti sa alej... Bohužia, tá sila je v iných rukách, my nemáme tú moc... Nevieš hodiny ani dňa... Pre nášho kolegu npráp. Ondreja Kmeca prišla naozaj nečakane, naplnila sa hodina, zastavil sa deň. Osirelo miesto doma, zostalo prázdne miesto v robote, zostali nenaplnené túžby, nesplnené pozemské želania. Rozlúčili sme sa s kolegom, s ktorým sme sa 20 rokov stretávali v službe. Navždy zostane v našich srdciach taký, aký bol, tichý, skromný s pohrávajúcim úsmevom na perách. Čas všetko zahojí, spomienky na dobrého kolegu a priatea zostanú. Do služby v Zbore väzenskej a justičnej stráže nastúpil v roku 1984 ako strážny oddelenia ochrany a obrany. V rokoch 1987 až 1993 vykonával funkciu strážneho psovoda. Po šiestich rokoch na úseku kynológie opä svedomito zastával funkciu samostatného strážneho oddelenia ochrany a obrany. Spomíname na npráp. Ondreja Kmeca ako na dlhoročného a skúseného príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorý dňa 1. júna 2004 dovŕšil 20 rokov služby v Zbore. Dňa 17. augusta 2004 vo veku nedožitých 48 rokov sme sa s ním navždy rozlúčili a teraz už len spomíname na skromného obetavého a pracovitého človeka. Zbohom, Ondrej, v tom krásnom modrom nebi, zbohom. Mjr. Ing. Jaroslav Žigala, Košice-Šaca

~ SPOLOČENSKÁ KRONIKA 50 Z príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže oslávili pädesiatiny: 2. septembra npor. Anna IGRÍNIOVÁ z ÚVTOS Banská Bystrica-Kráová por. Kamil BEHÁŇ z ÚVV Žilina 3. septembra kpt. Milan DURDIAK z ÚVV a ÚVTOS Ružomberok 8. septembra mjr. PaedDr. Pavol MAZÚR z ÚVV a ÚVTOS Ružomberok npor. Zdenka PÁSZTOROVÁ z ÚVTOS Banská Bystrica-Kráová 9. septembra npor. Miloš DROŠČÁK z ÚVTOS a ÚVV Leopoldov kpt. Ing. Jozef HAGARA z ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou kpt. Vladimír SIDOR z ÚVTOS a ÚVV Leopoldov 10. septembra npor. Jozef KANTORÍK z ÚVTOS Dubnica nad Váhom 12. septembra mjr. Mgr. Ján MAŤUŠ z ÚVTOS Banská Bystrica-Kráová npor. Ladislav NAGY z ÚVTOS Želiezovce 15. septembra npor. Mária DOLINSKÁ z ÚVTOS a ÚVV Ilava npor. Blanka VALENTKOVÁ z ÚVTOS Želiezovce 22. septembra mjr. Mgr. Jaroslav PODMANICKÝ z ÚVV a ÚVTOS Ružomberok 24. septembra mjr. Mgr. Jozef SOBOTA z ÚVV Prešov 25. septembra npor. Anna KRÁOVIČOVÁ z ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou 27. septembra mjr. Mgr. Jozef ZÁVADSKÝ z ÚVTOS Banská Bystrica-Kráová 29. septembra npor. Peter VOLF z ÚVV a ÚVTOS Košice 30. septembra stržm. Karol ŠKOLEK z ÚVV Bratislava 8. októbra npor. Jaroslav NOVOTNÍČEK z ÚVTOS a ÚVV Ilava 16. októbra ppor. Viera CIBUOVÁ z ÚVV a ÚVTOS Ružomberok 22. októbra mjr. Mgr. Stanislav KICA z ÚVTOS Košice-Šaca

24. októbra kpt. Jozef ŠIŠKA z ÚVTOS a ÚVV Leopoldov 31. októbra npor. Štefan ŠAMAJ z ÚVTOS pre mladistvých Sučany

35 Tridsapä rokov v Zbore väzenskej a justičnej stráže pracujú: 3. septembra npráp. Oga DOBRANSKÁ z ÚVV a ÚVTOS Košice

30 Tridsa rokov v Zbore väzenskej a justičnej stráže pracujú: 1. júla mjr. František MURÍN z GR ZVJS 1. septembra npráp. udmila LEŠKOVÁ z ÚVV Banská Bystrica npor. Jozef VESELÝ z ÚVV Prešov 1. októbra mjr. Miroslav DUDEK z ÚVTOS Dubnica nad Váhom npráp. Šimon ŠKVAREK z ÚVV a ÚVTOS Ružomberok

25 Dvadsapä rokov v Zbore väzenskej a justičnej stráže pracujú: 1. septembra plk. PhDr. Milan BEREGSÁSI z ÚVTOS Košice-Šaca pplk. PhDr. Dušan GRAJCIAR z ÚVV Prešov kpt. František HRUBINA z ÚVTOS Dubnica nad Váhom mjr. Pavol KOŠŤÁL z ÚVTOS a ÚVV Leopoldov 1. októbra npor. Stanislav HAZUCHA z ÚVV a ÚVTOS Ružomberok kpt. Štefan HUDÁK z ÚVV Prešov npor. Zuzana KOBZÁKOVÁ z ÚVTOS a ÚVV Ilava npor. Jozef MIKLOŠ z ÚVV Prešov mjr. Mgr. Ján MRTENICA z ÚVTOS pre mladistvých Sučany npor. Monika POLHORSKÁ z Nemocnice pre obvinených a odsúdených a ÚVTOS Trenčín

~

kpt. Pavol SVOBODA Leopoldov kpt. Anton UHARČÍK Ilava 4. októbra por. Pavol KARBÁNEK Bystrica-Kráová kpt. Marián ZUBKO z distvých Sučany

z ÚVTOS a ÚVV z ÚVTOS a ÚVV

z ÚVTOS Banská ÚVTOS pre mla-

20 Dvadsa rokov v ozbrojených zboroch pracujú: 1. septembra plk. Mgr. Eugen BALKO z ÚVTOS NitraChrenová npor. Miroslav CIGÁNIK z ÚVTOS Dubnica nad Váhom npor. Miloslav FRIDRICH z ÚVTOS a ÚVV Leopoldov kpt. Mgr. Dušan KAZÁR z ÚVTOS Želiezovce npor. Vladimír KOREC z ÚVV Nitra (z toho 16 rokov v ZVJS) mjr. PaedDr. Pavol MAZÚR z ÚVV a ÚVTOS Ružomberok npor. ubomír OTTINGER z ÚVTOS a ÚVV Leopoldov npor. ubica RONECOVÁ z ÚVTOS Banská Bystrica-Kráová npor. Jozef ŠTEVÍK z ÚVTOS a ÚVV Leopoldov npor. Miroslav TURZA z ÚVTOS a ÚVV Ilava 15. septembra npor. Jozef JESENSKÝ z ÚVV Nitra 1. októbra npor. Peter JARINA z ÚVV Banská Bystrica por. uboš JURÍČEK z ÚVTOS a ÚVV Leopoldov pplk. Ing. Pavol KOLEDA z ÚVV Žilina npor. Emília LACKOVÁ z Nemocnice pre obvinených a odsúdených a ÚVTOS Trenčín npráp. Ján MICHALEC z ÚVTOS Banská Bystrica-Kráová kpt. Igor SVRBÍK z ÚVTOS a ÚVV Ilava npor. Viliam SYPTÁK z ÚVV Žilina npráp. Pavol TOMKA z ÚVTOS pre mladistvých Sučany mjr. Mgr. Peter VALKO z ÚVTOS pre mladistvých Sučany 15. októbra npor. Jozef CIGÁNIK z ÚVV Žilina npor. Miloš REMENÍK z ÚVTOS Banská Bystrica-Kráová Všetkým jubilantom blahoželáme a do alších rokov života želáme dobré zdravie, vea úspechov v práci a v osobnom živote.

Vydáva Generálne riaditestvo ZVJS pre vnútornú potrebu. Zodpovedná redaktorka: kpt. Ing. Tatiana Šnírerová. Redakčná rada: npor. ubica Balašková (tajomníčka), mjr. Mgr. Milan Ganyicz, mjr. PaedDr. Eva Hegedüsová, pplk. PaedDr. Milan Hejdiš, pplk. JUDr. Milan Irsák, mjr. JUDr. Magdaléna Letáková, plk. JUDr. Dušan Lukačka, mjr. Mgr. František Ontko, kpt. Ing. Tatiana Šnírerová (predsedníčka). Adresa redakcie: GR ZVJS, Chorvátska 3, 813 04 Bratislava, tel.: 02/ 5068 4003, e-mail: [email protected]. Rukopisy možno do redakcie zasiela e-mailom alebo na diskete. Nevyžiadané fotografie sa nevracajú. Redakcia v rubrike Názor uverejňuje aj príspevky, s ktorých obsahom sa nestotožňuje.