OBSAH ÚVOD 9 1 ZÁKLADNÉ POJMY A DEFINÍCIE 10 2 ZÁKONY A VYHLÁŠKY UPRAVUJÚCE ČINNOSŤ INTEGROVANÉHO ZÁCHRANNÉHO SYSTÉMU V SR A ČR 12

OBSAH ÚVOD

9

1 ZÁKLADNÉ POJMY A DEFINÍCIE

10

2 ZÁKONY A VYHLÁŠKY UPRAVUJÚCE ČINNOSŤ INTEGROVANÉHO ZÁCHRANNÉHO SYSTÉMU V SR A ČR

12

2.1 Integrovaný záchranný systém v SR

12

2.1.1 Zákon č. 129/2002 Z.z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších predpisov

12

2.1.2 Zákon č. 315/2001 Z.z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov 2.1.3 Zákon č. 42/2001 Z.z. o civilnej ochrane v znení neskorších predpisov

13 14

2.1.4 Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 201/2002 o zabezpečovaní organizovania jednotiek civilnej ochrany a o zabezpečovaní záchranných, lokalizačných a likvidačných prác

2.2 Integrovaný záchranný systém v ČR

14 15

2.2.1 Zákon č. 239/2000 Sb. o integrovaném záchranném systému a o změně některých zákonů v znení neskorších predpisov

15

2.2.2 Zákon č. 328/2002 Sb. o některých podrobnostech zabezpečení integrovaného záchranného systému

16

2.2.3 Zákon č. 238/2000 Sb. o Hasičském záchranném sboru České republiky a o změně některých zákonů v znení neskorších predpisov

16

3 ČINNOSŤ INTEGROVANÉHO ZÁCHRANNÉHO SYSTÉMU

17

3.1 Činnosť IZS na území SR

17

3.1.1 Organizácia Integrovaného záchranného systému v SR

17

3.1.2 Záchranné zložky Integrovaného záchranného systému v SR

19

3.1.2.1 Základné záchranné zložky

21

3.1.2.2 Ostatné záchranné zložky

31

3.1.2.3 Útvary Policajného zboru

32

3.2 Činnosť IZS na území ČR

33

3.2.1 Organizácia Integrovaného záchranného systému v ČR

33

3.2.2 Záchranné zložky Integrovaného záchranného systému v ČR

35

3.2.2.1 Základné záchranné zložky

37

3.2.2.2 Ostatné záchranné zložky

40

4 INTEGROVANÝ ZÁCHRANNÝ SYSTÉM V PRAXI 4.1 Funkčnosť Integrovaného záchranného systému

41 41

4.1.1 Mimoriadne udalosti na území SR

41

4.1.2 Mimoriadne udalosti na území ČR

43

4.2 Vyhodnotenie Funkčnosti Integrovaného záchranného systému 45

ZÁVER

46

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚTY

47

ZOZNAM PRÍLOH

48

8

ÚVOD Potreba zabezpečenia integrácie záchranných prác a ich koordinácie je v dnešnej dobe skúšanej živelnými pohromami, katastrofami a haváriami nanajvýš aktuálna. Za účelom dosiahnutia vysokej úrovne v oblasti záchranárskych činností, ktorá je obvyklá v krajinách Európskej únie sa zákonodarne orgány Slovenskej republiky rozhodli pre postupné vybudovanie integrovaného záchranného systému. Pod pojmom sa podľa zákona “integrovaný záchranný systém” rozumie záchranný systém, ktorý zabezpečí predovšetkým rýchlu informovanosť, aktivizáciu a efektívne využívanie a koordináciu síl a prostriedkov záchranárskych subjektov pri poskytovaní nevyhnutnej pomoci, ak je ohrozený život, zdravie a majetok alebo životné prostredie alebo ak hrozí nebezpečenstvo vzniku mimoriadnej udalosti resp. počas mimoriadnej udalosti. Účelom integrovaného záchranného systému je, aby pri ohrození života, zdravia alebo majetku postihnutý neodkladne a bez omeškania dostal nevyhnutnú pomoc. Obdobná situácia nastala po rozdelení republík v roku 1989 aj v Českej republike, kde sa začal budovať integrovaný záchranný systém skôr ako na Slovensku. Z hľadiska porovnania činností týchto dvoch systémov, bolo potrebné dôsledne, na základe platnej legislatívy, rozdeliť jednotlivé zložky do nadradených skupín. Tu sa ukázalo, že piliermi oboch systémov sú Hasičské a záchranné zbory oboch krajín, že spektrum základných zložiek na Slovensku je širšie ako v Českej republike. Z tohto zistenia plynie, že jednotlivým zložkám sa z hľadiska činnosti, ktorú vykonávajú kladie v týchto systémoch rozdielna dôležitosť, čo má za následok, že možnosti pružnej reakcie a koordinácie sú odlišné.

9

1 ZÁKLADNÉ POJMY A DEFINÍCIE

Na lepšie pochopenie danej problematiky

je nutné uviesť vysvetlenie niektorých

základných pojmov používaných v tejto práci.

Pre integrovaný záchranný systém na území Slovenskej republiky platia nasledovné pojmy a definície. Integrovaný záchranný systém je koordinovaný postup jeho zložiek

pri

zabezpečovaní ich pripravenosti a pri vykonávaní činností a opatrení súvisiacich s poskytovaním pomoci v tiesni. Tieseň je stav, pri ktorom je bezprostredne ohrozený život, zdravie, majetok alebo životné prostredie a postihnutý je odkázaný na poskytnutie pomoci. Zásah je súhrn nevyhnutných úkonov a opatrení záchranných zložiek integrovaného záchranného systému, ktoré súvisia s neodkladným poskytnutím pomoci v tiesni. Plán poskytovania pomoci je spôsob aktivizovania a koordinovania záchranných zložiek integrovaného záchranného systému vysielaných na zásah na účely poskytnutia pomoci v tiesni. Miesto zásahu je priestor, v ktorom záchranné zložky integrovaného záchranného systému poskytujú pomoc v tiesni. Dispečerské pracoviskom je pracovisko zásahového strediska poskytovateľa záchrannej zdravotnej služby alebo ostatnej záchrannej zložky, ktoré na základe výzvy na vykonanie zásahu z koordinačného strediska integrovaného záchranného systému (ďalej len „koordinačné stredisko“) alebo operačného strediska tiesňového volania zabezpečuje výkon svojich podriadených súčastí. Komunikačná a informačná infraštruktúra je súhrn technických podmienok a organizačných opatrení nevyhnutných na zabezpečovanie hlasového a dátového prenosu medzi koordinačnými strediskami, operačnými strediskami tiesňového volania, dispečerskými pracoviskami, Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) a Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zdravotníctva“) prostredníctvom telekomunikačných

sietí,

telekomunikačných

kompatibilného programového vybavenia.[12]

10

zariadení,

rádiových

sietí

a vzájomne

Pre integrovaný záchranný systém na území Českej republiky platia nasledovné pojmy a definície. Integrovaný záchranný systém je postup jeho zložiek pri príprave na mimoriadne udalosti a pri vykonávaní záchranných a likvidačných prác. Mimoriadna udalosť je škodlivé pôsobenie síl a javov vyvolaných činnosťou človeka, prírodnými javmi, a tiež havárie, ktoré ohrozujú život, zdravie, majetok, alebo životné prostredie a vyžadujú realizáciu záchranných a likvidačných prác. Záchranné práce sú činnosti k odvráteniu, alebo obmedzeniu bezprostredného pôsobenia rizík vzniknutých mimoriadnou udalosťou, hlavne vo vzťahu k ohrozeniu života , zdravia, majetku, alebo životného prostredia vedúce k prerušeniu ich príčin. Likvidačné práce sú činnosti k odstráneniu následkov spôsobených mimoriadnou udalosťou, Ochrana obyvateľstva je plnenie úloh civilnej ochrany, hlavne varovanie, evakuácia, ukrytie, núdzové prežitie obyvateľstva a ďalšie opatrenia na zabezpečenie ochrany jeho života, zdravia a majetku. Zariadenia civilnej ochrany bez právnej subjektivity (ďalej len "zariadenia civilnej ochrany") je súčasťou právnickej osoby, alebo obce, určené k ochrane obyvateľstva, tvoria ho zamestnanci, iné osoby na základe dohody a vecné prostriedky. Vecná pomoc je poskytnutie vecných prostriedkov pri realizácií záchranných a likvidačných prác a pri cvičení na výzvu veliteľa zásahu, „hejtmana“ kraja alebo starostu obce; vecnou pomocou sa rozumie aj pomoc poskytnutá dobrovoľne bez výzvy, ale so súhlasom, alebo s vedomím veliteľa zásahu, „hejtmana“kraje, alebo starostu obce. Osobná pomoc je činnosť, alebo služba pri realizovaní záchranných a likvidačných prác a pri cvičení na výzvu veliteľa zásahu, „hejtmana“kraje, alebo starostu obce.; osobnou pomocou sa rozumie aj pomoc poskytnutá dobrovoľne bez výzvy, ale so súhlasom, alebo vedomím veliteľa zásahu, „hejtmana“kraje, alebo starostu obce. [9]

11

2 ZÁKONY A VYHLÁŠKY UPRAVUJÚCE ČINNOSŤ INTEGROVANÉHO ZÁCHRANNÉHO SYSTÉMU V SR A ČR 2.1 Integrovaný záchranný systém v SR Ministerstvo vnútra vypracovalo novelu zákona 129/2002 o integrovanom záchrannom systéme a síce Zákon č. 10/2006 Z.z. z 13. decembra 2006 ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení zákona č. 579/2004 Z. z..

2.1.1 Zákon č. 129/2002 Z.z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších predpisov Zákon upravuje organizáciu integrovaného záchranného systému (ďalej len IZS), pôsobnosť a úlohy orgánov štátnej správy a záchranných zložiek v rámci IZS, práva a povinnosti obcí a iných právnických osôb, fyzických podnikanie

a ostatných

fyzických

osôb

pri

osôb oprávnených na

koordinácií

činností

súvisiacich

s poskytovaním pomoci, ak je bezprostredne ohrozený život, zdravie, majetok alebo životné prostredie. Záchranné zložky sú rozdelené na tri časti, základné záchranné zložky, ostatné záchranné zložky a útvary Policajného Zboru, a zároveň je upravené zaradenie záchranných zložiek, napríklad preradenie Horskej záchrannej služby medzi základné záchranné zložky. Vymedzuje úlohy a právomoci Koordinačného strediska IZS pri ktorom sa zavádza používanie linky tiesňového volania 112. [12] Zriadením čísla tiesňového volania 112 sa používanie doteraz platných čísel tiesňového volania 150, 155 a 158 neruší. Voľbou jednotného čísla tiesňového volania 112 sa volajúci dovolá na koordinačné stredisko IZS, ktoré bezodkladne zabezpečí potrebné opatrenia pre poskytnutie pomoci. Výhodou je, že každý volajúci si ho môže ľahko zapamätať a jeho voľba je jednoduchšia najmä v zložitých situáciách, napríklad v tme alebo miestnosti plnej dymu. Ďalšou výhodou je, že číslo tiesňového volania 112 využíva veľká časť Európy a tak bude dostupné aj pre cudzincov, ktorí sú už naň zvyknutí. Podľa dostupných informácií je v európskych krajinách tiesňové číslo 112 zriadené napríklad vo Veľkej Británii, Taliansku, SRN, Holandsku, Švédsku, Dánsku, 12

Fínsku, Nórsku, Portugalsku, Luxembursku, Rakúsku, Slovinsku, Turecku a Českej republike. Zákon o IZS v § 19 rieši aj priestupky ktorých sa dopustí ten kto zneužije linku tiesňového volania. Za tento priestupok môže krajský úrad uložiť pokutu až do výšky 50 000 Sk. [14]

2.1.2

Zákon č. 315/2001 Z.z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov

Hlavnú legislatívu v rámci Hasičského a záchranného zboru tvorí zákon č. 315/2001Z.z. o Hasičskom a záchrannom zbore a novela tohto zákona, zákonč.438/2002 Z.z. na základe ktorého boli do HaZZ začlenené záchranné brigády a Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta Bratislavy. Tento zákon upravuje zriadenie, postavenie, úlohy, organizáciu a riadenie Hasičského a záchranného zboru, štátnu službu a právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a so skončením štátnej služby príslušníkov Hasičského a záchranného zboru. Medzi hlavné úlohy, ktoré HaZZ plní patria [11]: ▪ plnenie úloh súvisiacich so zdolávaním požiarov, poskytovania pomoci a vykonávaním záchranných prác pri haváriách, živelných pohromách a podiel na poskytovaní pomoci pri iných mimoriadnych udalostiach, ▪ poskytovanie pomoci v prípadoch ohrozenia života a zdravia osôb i majetku právnických osôb a fyzických osôb, ako aj životného prostredia, ▪ podiel na plnení úloh civilnej ochrany, pri príprave na obranu štátu a úloh spojených s mobilizačnými prípravami, ▪ podiel na poskytovaní predlekárskej pomoci a lekárskej pomoci a na odsune zranených a chorých, ▪ núdzové odstraňovanie stavieb a ľadových bariér v rámci záchranných prác atď. (bližšie zákon č.315/2001Z.z. o Hasičskom a záchrannom zbore),

13

2.1.3 Zákon č. 42/2001 Z.z. o civilnej ochrane v znení neskorších predpisov Slovenská republika patrila medzi prvé štáty tzv. východného bloku, ktorá po jeho rozpade prijala a uviedla do praxe v roku 1994 samostatný zákon o civilnej ochrane obyvateľstva s súlade s dodatkovými protokolmi k Ženevským dohodám z roku 1947. Podľa tohto zákona č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva, je civilná ochrana systém úloh a opatrení zameraných na ochranu života, zdravia a majetku, spočívajúcich najmä v analýze možného ohrozenia a v prijímaní opatrení na znižovanie rizík ohrozenia, ako aj určenie postupov a činnosti pri odstraňovaní následkov mimoriadnych udalostí. Civilnú ochranu riadi Ministerstvo vnútra SR. Civilná ochrana je systém úloh a opatrení zameraných na ochranu života, zdravia a majetku, spočívajúcich najmä v analýze možného ohrozenia a v prijímaní opatrení na znižovanie rizík ohrozenia, ako aj určenie

postupov a činnosti pri odstraňovaní

následkov mimoriadnych udalostí. Poslaním civilnej ochrany je v rozsahu ustanovenom týmto zákonom chrániť život, zdravie a majetok a utvárať podmienky na prežitie pri mimoriadnych udalostiach a počas vyhlásenej mimoriadnej situácie. Účelom tohto zákona je upraviť podmienky na účinnú ochranu života, zdravia a majetku pred následkami mimoriadnych udalostí, ako aj ustanoviť úlohy a pôsobnosť orgánov štátnej správy, obcí a práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri zabezpečovaní civilnej ochrany obyvateľstva (ďalej len "civilná ochrana"). [10] 2.1.4

Vyhláška

Ministerstva

o zabezpečovaní

vnútra

organizovania

Slovenskej jednotiek

republiky

č.

civilnej

201/2002 ochrany

a o zabezpečovaní záchranných, lokalizačných a likvidačných prác Vyhláška upravuje podrobnosti na zabezpečenie organizovania jednotiek civilnej ochrany na účely vykonávania záchranných, lokalizačných a likvidačných prác, ako aj podrobnosti na zabezpečovanie záchranných, lokalizačných a likvidačných prác po vyhlásení mimoriadnej situácie. Silami a prostriedkami na vykonávanie záchranných, lokalizačných a likvidačných prác sa na účely tejto vyhlášky rozumejú[3]: ▪ Hasičský a záchranný zbor a hasičský a záchranný útvar hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, ▪ záchranná zdravotná služba, 14

▪ útvary Policajného zboru a letecký útvar Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ▪ kontrolné chemické laboratóriá civilnej ochrany, ▪ banská záchranná služba, ▪ ozbrojené sily Slovenskej republiky, ▪ obecné (mestské) hasičské zbory, ▪ závodné hasičské útvary, ▪ závodné hasičské zbory, ▪ horská služba a Spolok horských vodcov, ▪ jednotky civilnej ochrany, ▪ obecná polícia, ▪ útvary Železničnej polície, ▪ iné právnické osoby a fyzické osoby, ktorých predmetom činnosti je poskytovanie pomoci pri ochrane života, zdravia a majetku.

2.2 Integrovaný záchranný systém v ČR Legislatívne zabezpečenie integrovaného záchranného systému v Českej republike tvorí súbor pozostávajúci z niekoľkých právnych predpisom. Pre pochopenie problematiky uvádzam niektoré z môjho pohľadu najdôležitejšie. 2.2.1 Zákon č. 239/2000 Sb. o integrovaném záchranném systému a o změně některých zákonů v znení neskorších predpisov Tento zákon upravuje organizáciu IZS, špecifikuje pôsobnosť a právomoci jednotlivých orgánov tohto systému či už pri príprave, alebo počas mimoriadnej udalosti, pri záchranných. likvidačných prácach a pri ochrane obyvateľstva pred a počas doby vyhlásenia stavu nebezpečenstva , núdzového stavu, stavu ohrozenia a vojnového stavu. Záchranné zložky sú rozdelené na základné a ostatné. V dobe krízového stavu sa medzi ostatné zložky zaraďujú aj odborné zdravotnícke zariadenia na úrovni fakultných nemocníc. Pôsobením základných a ostatných zložiek nie je dotknuté ich základné postavenie a úlohy, ktoré sú určené samostatnými predpismi. [9]

15

2.2.2 Zákon č. 328/2002 Sb. o některých podrobnostech zabezpečení integrovaného záchranného systému Podrobné riešenie zabezpečenia je špecifikované v zákone č. 328/2002 Sb. o některých podrobnostech zabezpečení integrovaného záchranného systému.Mimo tohoto sú v ňom uvedené zásady koordinácie zložiek IZS pri spoločnom zásahu, zásady spolupráce operačných stredísk a základných zložiek. Operačné strediská majú presne stanovené úlohy a spôsob spracovanie dokumentácie začínajúc zapísaním vstupného poplachu končiac vyriešením. Zákon

stanovuje zásady

a spôsob spracovania poplachového

plánu, havarijného plánu okresu a vonkajšieho havarijného plánu. [13] 2.2.3 Zákon č. 238/2000 Sb. o Hasičském záchranném sboru České republiky a o změně některých zákonů v znení neskorších predpisov Zákonom č. 238/2000 Sb. o Hasičském záchrnném sboru České republiky a o změně některých zákonů v znení neskorších predpisov sa zriaďuje Hasičský záchranný zbor Českej republiky, ktorého základným poslaním je chrániť životy, zdravie obyvateľov a majetok pred požiarmi a poskytnúť pomoc pri mimoriadnych udalostiach. Pri plnení svojich úloh spolupracuje so štátnymi orgánmi, orgánmi samosprávy, právnickými a fyzickými osobami, s medzinárodnými organizáciami a zahraničnými subjektmi pri vzájomnom poskytovaní pomoci a informácii pri mimoriadnych udalostiach. Stanovuje práva a povinnosti príslušníkov Hasičského a záchranného zboru. [8]

16

3

ČINNOSŤ

INTEGROVANÉHO

ZÁCHRANNÉHO

SYSTÉMU 3.1 Činnosť IZS na území SR Dňom 1. júla 2003 sa podarilo uviesť do činnosti koordinačné strediská IZS na krajských úradoch s príjmom tiesňového volania na linke 112. Operátori po rozpačitých začiatkoch postupne odstraňujú nedostatky v činnosti a zároveň sa zlepšuje aj spolupráca medzi koordinačnými strediskami a základnými záchrannými zložkami. Veľkým záporom je však skutočnosť, že neustále pretrvávajú neoprávnené volania na linku tiesňového volania 112. Len za druhý polrok 2003 ich bolo celkom 2 182 822 z celkového počtu 2 287 422, čo predstavuje 95,4 %.[14]

3.1.1 Organizácia Integrovaného záchranného systému v SR

V zmysle zákona NR SR č. 129/2002 Z.z v znení neskorších predpisov o integrovanom záchrannom systéme na úrovni organizácie pôsobia(Obr. 1) [12]: ▪ ministerstvo vnútra, ▪ ministerstvo zdravotníctva, ▪ krajské úrady, ▪ záchranné zložky.

Pôsobnosť ministerstva vnútra[12]: ▪ riadi a koordinuje plnenie úloh na úseku integrovaného záchranného systému, ▪ vypracúva v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva koncepciu organizácie a rozvoja integrovaného záchranného systému, ▪ zabezpečuje v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva odbornú prípravu osôb zaradených do koordinačných stredísk integrovaného záchranného systému (ďalej len „koordinačné stredisko“), operačných stredísk tiesňového volania a dispečerských pracovísk, ▪ spolupracuje s orgánmi štátnej správy na príprave a tvorbe automatizovaného systému podpory riadenia a spracúvania informácií,

17

▪ zabezpečuje vysielanie záchranných zložiek integrovaného záchranného systému pri poskytovaní pomoci v tiesni medzi krajmi, ▪ zabezpečuje vyžadovanie pomoci a vysielanie záchranných zložiek integrovaného záchranného systému v rámci medzinárodnej pomoci a humanitárnej spolupráce. ▪ zabezpečuje hlasový a dátový prenos informácií telekomunikačnými sieťami a telekomunikačnými záchrannými

zariadeniami

zložkami

alebo

integrovaného

rádiovými záchranného

sieťami

s vyslanými

systému

v

rámci

medzinárodnej pomoci a humanitárnej spolupráce, ▪ ustanovuje technické a prevádzkové podmienky na podporu riadenia a koordinácie záchranných zložiek integrovaného záchranného systému a na zabezpečenie činnosti komunikačnej a informačnej infraštruktúry, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Pôsobnosť ministerstva zdravotníctva[12]: ▪ koordinuje prípravu traumatologických plánov, ktoré sú povinné vypracúvať zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, na zabezpečenie úloh súvisiacich s poskytovaním pomoci v tiesni pri udalostiach s vysokým počtom postihnutých v ohrození života alebo s poškodením zdravia, ▪ spolupodieľa sa na vypracúvaní koncepcie organizácie a rozvoja integrovaného záchranného systému.

Pôsobnosť krajského úradu[12]: koordinuje a metodicky riadi plnenie úloh na úseku integrovaného záchranného systému na území kraja. Na tieto účely vykonáva nasledovné činnosti: ▪ zriaďuje koordinačné stredisko, ▪ utvára technické podmienky na činnosť koordinačného strediska, ▪ rozhoduje o náhrade výdavkov a náhrade škody a uhrádza tieto náhrady, ▪ spolupodieľa sa na vypracúvaní koncepcie organizácie a rozvoja integrovaného záchranného systému.

18

Schéma organizačného zloženia IZS v Slovenskej republike je prehľadne zobrazená na nasledujúcom obrázku 3.1.

Integrovaný záchranný systém

Ministerstvo vnútra SR

Ministerstvo zdravotníctva SR

Krajské úrady

Základné záchranné zložky

Záchranné zložky

Ostatné záchranné zložky

Útvary Policajného zboru

Operač né strediská tiesňového volania

Koordina čné stredisko

112

Obrázok 3.1 Organizačné zloženie Integrovaného záchranného systému v SR

Úlohy, ktoré zabezpečuje a plní koordinačné stredisko a operačné stredisko tiesňového volania stanovuje zákon č.129/2002 Z.z. o Integrovanom záchrannom systéme, ktorý presne určuje zameranie ich činností a aktivít.

3.1.2 Záchranné zložky Integrovaného záchranného systému v SR

V Integrovanom záchrannom systéme pôsobia záchranné zložky rozdelené podľa zákona NR SR č. 129/2002 Z.z v znení neskorších predpisov o integrovanom záchrannom systéme na[12]: ▪ základné záchranné zložky, ▪ ostatné záchranné zložky, ▪ Útvary Policajného zboru. 19

Štruktúra IZS v Slovenskej republike je schematicky zobrazená na nasledujúcom obrázku 3.2. Integrovaný záchranný systém

Ministerstvo vnútra SR

Ministerstvo zdravotníctva SR

Základné záchranné zložky

Krajské úrady

Záchranné zložky

Ostatné záchranné zložky

Útvary Policajného zboru

ozbrojené sily Slovenskej republiky

Hasičský a záchranný zbor

poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby

Obecné (mestské) hasičské zbory

Kontrolné chemické laboratóriá civilnej ochrany

Závodné hasičské útvary Závodné hasičské zbory

Horská záchranná služba

Pracoviská vykonávajúce štátny dozor

Banská záchranná služba

Jednotky civilnej ochrany

Obecná polícia

útvary Železničnej polície

Slovenský Červený kríž

Právnické osoby a fyzické osoby

Obrázok 3.2 Štruktúra Integrovaného záchranného systému v SR

20

3.1.2.1 Základné záchranné zložky

Základné záchranné zložky poskytujú bezodkladne odbornú, zdravotnú, technickú a ďalšiu potrebnú pomoc v tiesni na základe pokynu koordinačného strediska alebo svojho operačného strediska tiesňového volania. Vykonávajú organizačné, technické a ďalšie opatrenia na poskytovanie pomoci v tiesni a na ten účel sa vybavujú technickými a vecnými prostriedkami. Zúčastňujú sa na odbornej príprave. Spracúvajú údaje o svojej činnosti, silách a prostriedkoch a predkladajú ich krajskému úradu do konca februára za predchádzajúci kalendárny rok; ak ide o poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby, aj ministerstvu zdravotníctva. Svoju činnosť vykonávajú svoju činnosť spravidla vo svojom zásahovom obvode. Rozdeľujú sa na [12]: ▪ Hasičský a záchranný zbor, ▪ poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby, ▪ Kontrolné chemické laboratóriá civilnej ochrany, ▪ Horská záchranná služba, ▪ Banská záchranná služba. Hasičský a záchranný zbor Dňom 1. apríla 2002 nadobudla účinnosť nová komplexná úprava v oblasti ochrany pred požiarmi a záchranných činností, ktorou sa vytvorili podmienky na uplatňovanie pružnejších a efektívnejších právnych vzťahov i z hľadiska riešenia súvisiacich organizačných, ekonomicko-technických, preventívno-výchovných, personálnych a ďalších otázok i v podmienkach novo konštituovaného Hasičského a záchranného zboru / ďalej len HaZZ /. Doterajšia právna úprava bola z roku 1985 / zákon č. 126/1985 Z.z. /, no odvtedy sa v našej spoločnosti veľa zmenilo a vývoj išiel dopredu nielen z hľadiska usporiadania vlastníckych vzťahov, ale aj vývoja spoločnosti ako takého. Základnými právnymi predpismi na úseku ochrany pred požiarmi sú zákon č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi a zákon č. 315/2001 Z.z. o Hasičskom a záchrannom zbore. Prezídium HaZZ je organizačným útvarom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorý plní jeho úlohy na úseku ochrany pred požiarmi, v oblasti ústredného riadenia a kontroly prípravy vykonávania povodňových záchranných prác a vo vymedzenom rozsahu

sa

podieľa

na

plnení

úloh 21

integrovaného

záchranného

systému.

Na čele prezídia je prezident zboru, ktorý ho riadi a zodpovedá za jeho činnosť a plnenie služobných a pracovných úloh. Prezídium riadi zariadenia[11]: ▪ Požiarnotechnický a expertízny ústav Ministerstva vnútra v Bratislave ▪ Strednú školu požiarnej ochrany Ministerstva vnútra v Žiline ▪ Záchranné brigády HaZZ v Malackách, Žiline a v Humennom ▪ Hasičský a záchranný zbor hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy Výkonnými zložkami Hasičského a záchranného zboru je 8 krajských riaditeľstiev a 51 okresných riaditeľstiev Krajské riaditeľstvo HaZZ vo svojom územnom obvode riadi výkon štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi, posudzuje dokumentácie stavieb osobitného významu z hľadiska ich protipožiarnej bezpečnosti, posudzuje dokumentácie tuzemských technologických zariadení, sústreďuje a nasadzuje hasičské jednotky na zdolanie veľkých požiarov, živelných pohrôm alebo iných mimoriadnych udalostí v rámci kraja, zisťuje príčiny vzniku požiarov, overuje odbornú spôsobilosť technikov požiarnej ochrany, vydáva osvedčenia o ich odbornej spôsobilosti, usmerňuje a dozerá na plnenie úloh štátneho požiarneho dozoru na okresných riaditeľstvách a v obciach, organizuje a vykonáva preventívno-výchovnú činnosť, ako aj odbornú metodickú a poradenskú činnosť v oblasti požiarnej prevencie pre právnické, podnikajúce fyzické osoby, združenia a občanov. Okresné riaditeľstvo HaZZ sústreďuje a nasadzuje hasičské jednotky na zdolanie požiarov, živelných pohrôm alebo iných mimoriadnych udalostí v rámci okresu, zabezpečuje činnosť zásahových zložiek HaZZ na území okresu, zisťuje príčiny vzniku požiarov, vypracúva povodňový plán záchranných prác svojho územného obvodu, vykonáva protipožiarne kontroly dodržovania povinností určených právnickych osôb a podnikajúcich fyzických osôb, kontroluje obce v oblasti výkonu štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi, vydáva rozhodnutia o povolení spaľovania horľavých látok a odpadov na voľnom priestranstve a o súhlase usporiadať verejné podujatie.

22

Záchranná brigáda HaZZ je zariadenie prezídia Hasičského a záchranného zboru na zabezpečenie úloh Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v oblasti vykonávania záchranných, lokalizačných a likvidačných prác pri vzniku mimoriadnych udalostí a živelných pohrôm. Sídlami záchranných brigád HaZZ sú Malacky, Žilina a Humenné. Na čele záchrannej brigády je veliteľ záchrannej brigády HaZZ, ktorý ju riadi a zodpovedá za jej činnosť a plnenie pracovných úloh. Veliteľ záchrannej brigády HaZZ je podriadený prezidentovi HaZZ. [15] Záchranné brigády HaZZ plnia úlohy vyplývajúce zo zákona č. 315/2001 Z. z., zákona č. 314/2001 Z. z., ako aj zákona č. 438/2002 Z. z. a súvisiacej vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 169/2002 Z. z., a to[15]: ▪ vykonávajú činnosti súvisiace so zdolávaním požiarov, vykonávaním záchranných prác pri živelných pohromách a iných mimoriadnych udalostiach, ▪ podieľajú sa na poskytovaní predlekárskej pomoci a lekárskej pomoci a na odsune zranených a chorých, ▪ vykonávajú v rámci záchranných prác núdzové odstraňovanie stavieb a ľadových bariér a podieľajú sa na likvidácii ohnísk nakazených zvierat, ▪ podieľajú sa na zabezpečovaní núdzového zásobovania a núdzového ubytovania obyvateľstva, na poskytovaní medzinárodnej humanitárnej pomoci (najmä vytvorením pohotovostnej návratnej kapacity na dlhodobé ubytovanie 400 osôb v stanoch a modulu ženijné jednotky – potápači), ▪ v spolupráci s odborom kynológie Prezídia Policajného zboru vytvárajú „záchranársky modul pre zahraničie”, ▪ vykonávajú špeciálne činnosti na odstraňovanie následkov technologických havárií, najmä havárií jadrovoenergetických zariadení, ▪ vykonávajú odbornú prípravu, fyzickú prípravu, praktický výcvik a hasičský šport v rozsahu všeobecne záväzných a interných predpisov, ▪ zabezpečujú nepretržitý príjem tiesňového volania a spojenia v rádiovej sieti, ▪ udržiavajú v akcieschopnom stave technické prostriedky a zariadenia určené na zdolávanie požiarov a na vykonávanie záchranných prác pri živelných pohromách a iných mimoriadnych udalostiach, ▪ spracúvajú a vedú určenú dokumentáciu na vykonávanie záznamov o dôležitých skutočnostiach týkajúcich sa výkonu služby,

23

▪ zabezpečujú a vo vymedzenom rozsahu plnia úlohy v oblasti finančného, materiálno-technického a prevádzkového zabezpečenia svojej činnosti vrátane opráv a bežnej údržby budov a zariadení. Štruktúra Hasičského a záchranného zboru je schematicky uvedená na nasledujúcom obrázku 3.3

Prezídium Hasičského a záchranného zboru

Krajské riaditeľstvá HaZZ

Pracoviská HaZZ

Bratislava

Zariadenia HaZZ

PTEÚ MV SR v Bratislave

Záchranné brigády HaZZ

SŠPO MV SR v Žiline

Hasičský záchranný útvar hl. m. SR Bratislavy

Trnava

Trenčín

Nitra

Žilina

B.Bystrica

Prešov

Košice

Okresné riaditeľstvá HaZZ

Bratislava Malacky Pezinok

Trnava Dunajská Streda Galanta Piešťany Senica Skalica

Trenčín Nové mesto nad Váhom Bánovce nad Bebravou Partizánske

Nitra Komárno Levice Nové Zámky Topoľčany Zlaté Moravce

Považská Bystrica

Prievidza

Žilina Čadca Dolný Kubín Liptovský Mikuláš

Martin Námestovo Ružomberok

B. Bystrica Brezno Lučenec Revúca Rimavská Sobota

Veľký Krtíš Zvolen

Žiar nad Hronom

Obrázok. 3.3 Štruktúra Hasičského a záchranného zboru [2]

24

Prešov Bardejov Humenné Poprad Kežmarok Levoča Stará Ľubovňa Svidník Vranov nad Topľov

Košice Košice-okolie Michalovce Rožňava Spišská Nová Ves Trebišov

Poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby Sú základnou záchrannou zložkou integrovaného záchranného systému, ktorá vykonáva záchrannú zdravotnú službu v zásahovom území podľa pokynov koordinačného strediska integrovaného záchranného systému a operačného strediska záchrannej zdravotnej služby. Zásahovým územím je územie Slovenskej republiky. Operačné strediská záchrannej zdravotnej služby majú podľa zákona č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe v platnom znení vykonávať tieto činnosti[17]: ▪ riadiť a koordinovať záchrannú zdravotnú službu tak, aby sa zabezpečila jej plynulosť a nepretržitosť, ▪ zabezpečovať odbornú prípravu svojich zamestnancov, ▪ zabezpečovať zvukové záznamy príjmu tiesňového volania a realizácie odozvy na tiesňové volanie, ▪ uchovávať záznamy desať rokov odo dňa ich vzniku. Operačné strediská záchrannej zdravotnej služby sú oprávnené vydať pokyn poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti na vykonanie zásahu, ak je to nevyhnutné. Poskytovateľ záchrannej zdravotnej služby je povinný[17]: ▪ zriadiť zásahové operačné stredisko tak, aby zabezpečil výjazd ambulancie záchrannej zdravotnej služby do jednej minúty od prijatia pokynu koordinačného strediska alebo operačného strediska záchrannej zdravotnej služby; to neplatí pre výjazd ambulancie leteckej záchrannej zdravotnej služby a ambulancie vodnej záchrannej zdravotnej služby, stanice záchrannej zdravotnej služby v sídlach uvedených v povolení na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby; sídlo stanice možno zmeniť len za podmienok ustanovených osobitným predpisom, ▪ nepretržite prevádzkovať ambulanciu rýchlej lekárskej pomoci v stanici záchrannej zdravotnej služby; ak prevádzkuje viac ako jednu stanicu záchrannej zdravotnej služby, v každej ďalšej stanici záchrannej zdravotnej služby nepretržite prevádzkovať ambulanciu rýchlej lekárskej pomoci alebo ambulanciu rýchlej zdravotnej pomoci, ▪ plniť pokyny koordinačného strediska a operačného strediska záchrannej zdravotnej služby, ▪ zabezpečiť výjazd ambulancie záchrannej zdravotnej služby, 25

▪ bez zbytočného odkladu po vykonaní zásahu prepraviť osobu, ak si to vyžaduje jej zdravotný stav, do najbližšej nemocnice, ktorá je schopná poskytnúť diagnostiku a liečbu nadväzujúcu na poskytnutú neodkladnú zdravotnú starostlivosť, ▪ bez zbytočného odkladu hlásiť koordinačnému stredisku alebo operačnému stredisku záchrannej zdravotnej služby ukončenie zásahu, ▪ používať jednotné označenie staníc záchrannej zdravotnej služby, ambulancií záchrannej zdravotnej služby a zabezpečiť používanie jednotne označených ochranných odevov zdravotníckymi pracovníkmi záchrannej zdravotnej služby, ▪ viesť evidenciu záznamov o zásahu a ich rovnopis uchovávať desať rokov od vykonania zásahu. Zásahové operačné stredisko poskytovateľa záchrannej zdravotnej služby prijíma pokyny koordinačného strediska alebo operačného strediska záchrannej zdravotnej služby na zásah, na zabezpečenie neodkladnej prepravy, a zabezpečuje vykonanie zásahu a neodkladnej prepravy na základe pokynov. Podrobnosti o operačných strediskách tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby, zásahových strediskách záchrannej zdravotnej služby, staniciach záchrannej zdravotnej služby,

ambulanciách

záchrannej

zdravotnej

služby,

ochranných

odevoch

zdravotníckych pracovníkov záchrannej zdravotnej služby a niektoré náležitosti záznamu o zásahu upravuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 741/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú niektoré podrobnosti o záchrannej zdravotnej službe. [17] Kontrolné chemické laboratóriá civilnej ochrany Kontrolné chemické laboratóriá (ďalej len KCHL) sú odbornými pracoviskami vzdelávacieho a technického ústavu Úradu CO MV SR. Sú špecializované na riešenie otázok odborného zabezpečenia ochrany obyvateľstva proti účinkom nebezpečným látok s dôrazom na vykonávanie monitorovacej, expertnej, výskumnej, rozborovej, kontrolnej a pedagogickej činnosti v oblasti nebezpečných látok a bojových otravných látok. V rámci Úradu CO MV SR pôsobia tri kontrolné chemické laboratóriá CO a to [16]: ▪ KCHL CO Nitra – plní úlohy v Bratislavskom, Nitrianskom a Trnavskom kraji, ▪ KCHL CO Slovenská Ľupča – plní úlohy v Banskobystrickom, Trenčianskom a Žilinskom kraji, ▪ KCHL CO Jasov – plní úlohy v Košickom a Prešovskom kraji. 26

Spomenuté kontrolné chemické laboratóriá plnia najmä tieto úlohy [2]: ▪ vykonávajú monitorovaciu, expertnú, výskumnú, analytickú a pedagogickú činnosť v oblasti nebezpečných látok a bojových otravných látok, ▪

podieľajú

sa

na

koordinácii

a vykonávaní

záchranných,

lokalizačných

a likvidačných prác v rozsahu svojej odbornosti, ▪ koordinujú a vykonávajú špeciálny prieskum, monitorovanie a dozimetrickú kontrolu na území svojej pôsobnosti, ▪ navrhujú riešenia a podieľajú sa na realizácii protiradiačných, protichemických a protibiologických opatrení zameraných na ochranu obyvateľstva v okolí atómových elektrární a prevádzok s nebezpečnými látkami, ▪ poskytujú pomoc orgánom štátnej správy, právnickým a fyzickým osobám pri príprave na civilnú ochranu, ▪ poskytujú odbornú pomoc pri vypracovávaní dokumentov ochrany obyvateľstva v okolí atómových elektrární a prevádzok s nebezpečnými látkami, ▪ pripravujú odborné podklady k návrhom zákonov, nariadení, vyhlášok a metodík pre potreby úradu CO, ▪ sústreďujú a vyhodnocujú súhrnné informácie o stave radiačnej a chemickej situácie na území svojej pôsobnosti a pod.

V prípade potreby prebieha vyžiadanie KCHL CO koordinačným strediskom príslušného krajského úradu podľa nasledujúcej schémy na obrázku 3.4.

27

Mimoriadna udalosť

hlásenia a odporúčania

112

stála služba Úradu CO MV SR

kontaktovanie

výjazd

odber vzorkov

-rozsah MU -charakter MU -následky MU -druh pomoci

doba spohotovenia 30 až 45 min. v pracovnej dobe

zodpovednej osoby KCHL CO

KCHL CO

hlásenia a odporúčania

radiačná chemická kontrola

zistenie a ohlásenie MU

základné informácie o MU

vyžiadanie KCHL CO

Koordinačné stredisko KÚ

v pohotovosti

spracovanie vyhodnotenie

hlásenia a odporúčania

odobratých vzoriek

Obrázok. 3.4. Postup vyžiadania KCHL CO koordinačným strediskom IZS [2] Na základe vyššie uvedenej schémy je možné činnosti vykonávané KCHL CO v rámci plnenia úloh a opatrení IZS rozdeliť do týchto oblastí[2]: ▪ poskytovanie dôležitých údajov a odporúčaní, ▪ meranie nebezpečných chemických a rádioaktívnych látok v teréne a odber vzoriek, ▪ meranie nebezpečných chemických a rádioaktívnych látok v laboratóriu po dodaní vzoriek, ▪ zber a odsun potenciálne rizikového biologického materiálu, ▪ príprava a výcvik príslušníkov základných a ostatných zložiek IZS, ▪ meranie dôležitých doplňujúcich parametrov pre hodnotenie situácie.

28

Horská záchranná služba Horská záchranná služba je zriadená zákonom č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe. Svoju činnosť vykonáva v horských oblastiach vrátane jaskýň a priepastí, ktoré vymedzuje § 3 zákona č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe. Horskú záchrannú službu riadi a za jej činnosť zodpovedá riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister. Riaditeľ je štatutárnym orgánom Horskej záchrannej služby. Predmet činnosti Horskej záchrannej služby v horských oblastiach[18]: ▪ organizuje a vykonáva záchrannú činnosť pri záchrane osôb, najmä v súčinnosti s leteckou záchrannou zdravotnou službou, ▪ poskytuje informácie súvisiace s bezpečnosťou osôb, ▪ umiestňuje a udržiava po prerokovaní s vlastníkom, správcom alebo užívateľom nehnuteľnosti v horskej oblasti výstražné, informačné a iné zariadenia súvisiace s bezpečnosťou osôb, ▪ umiestňuje a udržiava po prerokovaní s vlastníkom, správcom alebo užívateľom nehnuteľnosti zabezpečovacie zariadenia na nebezpečných úsekoch trás, ktoré určí, ▪ vykonáva opatrenia súvisiace s lavínovým nebezpečenstvom, ▪ podieľa sa na pátraní po nezvestných osobách, ▪ vyjadruje sa k vyznačovaniu trás a k ich označovaniu, ▪ vykonáva trhacie práce v súvislosti s lavínovým nebezpečenstvom, Horská záchranná služba plní úlohy v rámci integrovaného záchranného systému na území Slovenskej republiky a podľa potreby aj mimo územia Slovenskej republiky; pritom spolupracuje s ďalšími zložkami integrovaného záchranného systému ministerstva a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Organizačné členenie: ▪ riaditeľstvo Horskej záchrannej služby, ▪ oblastné strediská Horskej záchrannej služby, ▪ iné pracoviská Horskej záchrannej služby zriadené so súhlasom ministerstva.

29

Banská záchranná služba Význam banskej záchrannej služby v banskom odvetví je veľmi dôležitý a nenahraditeľný. Medzi hlavné a určite najdôležitejšie úlohy predovšetkým záchrana baníkov, ktorí sú v priamom ohrození života alebo zdravia pri rôznych nehodách a samotná podstata záchranárstva spočíva v ich vyvádzaní alebo vynášaní z ohrozených priestorov, spojené s poskytovaním prvej pomoci. Zásahová činnosť nesmeruje vždy len do podzemia, ale aj na povrchu, ak je ohrozený priebeh prác v podzemí. Činnosť, úlohy, organizáciu a pôsobnosť banskej záchrannej služby vymedzuje zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a štátnej banskej správe. Úlohou banskej záchrannej služby je vykonávať záchranné práce, rýchle a účinné zásahy na[18]: ▪ záchranu ľudských životov a majetku pri závažných prevádzkových nehodách vrátane poskytovania prvej pomoci v podzemí, ▪ zdolávanie závažných prevádzkových nehôd, najmä výbuchov plynov a uhoľného prachu, banských požiarov, prietrží hornín a plynov, erupcie ropy a zemného plynu, prievalov vôd, plynov, bahnín a tekutých pieskov, závalov banských diel a porúch vo vetraní (ďalej len "havárie"), ▪ odstraňovanie následkov havárií. Banská záchranná služba ďalej[18]: ▪ vykonáva aj iné práce v nedýchateľnom alebo zdraviu škodlivom prostredí, ▪ spolupracuje pri havarijnej prevencii a zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky najmä tým, že vykonáva prehliadky pracovísk, kontroly prostriedkov na zdolávanie havárií, školenie a výcvik pracovníkov. Organizácia banskej záchrannej služby je v súčasnej dobe prispôsobená štruktúre bane a jej zabezpečenie vyplýva zo Zákona SNR č. 51/1988. Hlavnou úlohou banskej záchrannej služby je vykonávať práce pri záchrane ľudských životov a majetku, pri závažných prevádzkových nehodách, včítane poskytovania lekárskej služby prvej pomoci v podzemí, vykonávať práce v nedýchateľnom, alebo zdraviu škodlivom prostredí a ďalšie špeciálne rizikové práce, napr. práce vo výškach nad voľnou hĺbkou a podobne. Banská záchranná služba plní taktiež úlohy na úseku havarijnej prevencie, ako aj ďalšie činnosti v zmysle právnych aktov - predovšetkým Výnosu SBÚ č. 4401/87 o 30

plánoch zdolávania závažných prevádzkových nehôd v hlbinných baniach a Vyhláške SBÚ č. 69/88 o banskej záchrannej službe. V súčasnej dobe je v banskej záchrannej službe uplatňovaná dvojstupňová organizačná štruktúra, hlavná banská záchranná stanica (HBZS) a závodné banské záchranné stanice (ZBZS). Garantom akcieschopnosti banskej záchrannej služby na Slovensku je Hlavná banská záchranná stanica v Prievidzi, ktorá okrem už v úvode uvedených povinností banskej záchrannej služby, metodický riadi a kontroluje, po odbornej stránke, činnosť závodných banských záchranných staníc, riadi a dozerá na výkon banskej záchrannej služby a vykonáva záchranné práce, ktoré patria do jej pôsobnosti. V súčasnej modernej záchrannej službe vstupuje do popredia významná úloha banských záchranárov, podieľať sa aktívne na vytváraní podmienok zvýšenej bezpečnosti práce a pomáhať tak pri prevencii proti vzniku banských nehôd. [4] 3.1.2.2 Ostatné záchranné zložky Ostatné záchranné zložky poskytujú odbornú, zdravotnú, technickú a ďalšiu potrebnú pomoc v tiesni na základe vyzvania koordinačným strediskom alebo operačným strediskom tiesňového volania, alebo na základe pokynu svojho dispečerského pracoviska. Oznamujú na vyžiadanie koordinačnému stredisku údaje o svojich silách a prostriedkoch, ktoré môžu poskytnúť na zásah, a údaje o spôsobe svojej aktivizácie pre potreby vypracovania plánu poskytnutia pomoci a pre prípad vyzvania na zásah. Vykonávajú opatrenia súvisiace s ich začlenením do informačnej a komunikačnej siete integrovaného záchranného systému vrátane zabezpečovania spojovacích prostriedkov. Zúčastňujú sa na odbornej príprave. Rozdeľujú sa na[12]: ▪ ozbrojené sily Slovenskej republiky, ▪ obecné (mestské) hasičské zbory, ▪ závodné hasičské útvary, ▪ závodné hasičské zbory, ▪ pracoviská vykonávajúce štátny dozor alebo činnosti podľa osobitných predpisov, ▪ jednotky civilnej ochrany, 31

▪ obecná polícia, ▪ útvary Železničnej polície, ▪ Slovenský Červený kríž, ▪ iné právnické osoby a fyzické osoby, ktorých predmetom činnosti je poskytovanie pomoci pri ochrane života, zdravia a majetku.

3.1.2.3 Útvary Policajného zboru

Zákon č. 171/1993 o Policajnom zbore definuje Policajný zbor ako ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti, boja proti zločinnosti vrátane jej organizovaných foriem a medzinárodných foriem a úlohy, ktoré pre Policajný zbor vyplývajú z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky. Činnosť Policajného zboru kontroluje Národná rada Slovenskej republiky a vláda. Policajný zbor plní tieto úlohy [7]: ▪ spolupôsobí pri ochrane základných práv a slobôd, najmä pri ochrane života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb a pri ochrane majetku, ▪ odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov, ▪ spolupôsobí pri odhaľovaní daňových únikov, nezákonných finančných operácií a legalizácie príjmov z trestnej činnosti, ▪ vykonáva vyšetrovanie o trestných činoch a preverovanie oznámení o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, a o ostatných podnetoch na trestné stíhanie, ▪ vedie boj proti terorizmu a organizovanému zločinu, ▪ vykonáva pátranie po osobách a pátranie po veciach atď. (bližšie zákon č.171/1993 Z.z. o Policajnom zbore).

32

3.2 Činnosť IZS na území ČR Ministerstvo vnútra Českej republiky vypracovalo zákon č. 239/2000 Sb. o Integrovaném záchranném systému, ktorý vstúpil do platnosti dňa 1.1.2001. IZS sa v Českej republike buduje od roku 1993, kedy bolo uznesením vlády č. 246/1993 schválených jeho trinásť zásad. V súčasnosti je základným právnym predpisom pre IZS zákon č. 320/2002 Sb. Záchranné práce sú zabezpečované najmä prostredníctvom Hasičského a záchranného zboru Českej republiky, je zavedené tiesňové volanie na číslo 112. 3.2.1 Organizácia Integrovaného záchranného systému v ČR V zmysle zákona č. 239/2000 Sb. o Integrovaném záchranném systému na úrovni organizácie pôsobia[9]: ▪ Ministerstvo vnútra, ▪ Ministerstvo zdravotníctva, ▪ Ministerstvo dopravy a spojov, ▪ orgány kraja, ▪ „hejtman“ kraja. Pôsobnosť Ministerstva vnútra v niektorých hlavných bodoch[9]: ▪ príprava na mimoriadne udalosti, IZS a ochrany obyvateľstva, ▪ zapojenie Českej republiky do medzinárodných záchranných operácií pri mimoriadnych udalostiach v zahraničí, ▪ poskytovanie humanitárnej činnosti do zahraničia v súčinnosti s Ministerstvom zahraničných vecí, ▪ zjednocuje postupy ministerstiev, krajských úradov, obecných úradov, právnických a fyzických osôb, ▪ usmerňuje IZS, ▪ vykoná kontrolu a koordináciu poplachových plánov IZS krajov a spracováva Ústredný poplachový plán IZS, ktorý schvaľuje minister vnútra, ▪ spracováva koncepciu ochrany obyvateľstva, ▪ zaisťuje a prevádzkuje jednotný systém varovania a vyrozumenia, stanoví spôsob informovania právnických a fyzických osôb o charaktere možného ohrozenia, pripravovaných opatrenia, spôsobe a dobe ich vykonania. 33

Ministerstvo zdravotníctva[9]: ▪ koordinuje činnosť zdravotníckej záchrannej služby a zariadení zdravotníckej dopravnej služby na vyžiadanie kraja, ak je to nutné z odborných alebo nutných dôvodov, alebo ak sa nedohodnú kraje na riešení situácie. Ministerstvo dopravy a spojov[9]: ▪ zabezpečuje pre potreby správnych orgánov a základných zložiek IZS celoštátny informačný systém, pre záchranné a likvidačné práce v oblasti mobilných zdrojov nebezpečenstva v doprave. Pôsobnosť krajského úradu[9]: ▪ zaisťuje prípravu na mimoriadne udalosti, vykonáva záchranné a likvidačné práce a ochranu obyvateľstva, ▪ usmerňuje IZS na úrovni kraja, ▪ zjednocuje postupy obecných úradov, ▪ spracováva plán k vykonávaniu záchranných a likvidačných prác, ▪ spracováva poplachový plán IZS, ▪ zabezpečuje varovanie a vyrozumenie.

34

Schéma organizačného zloženia IZS v ČR je prehľadne zobrazená na nasledujúcom obrázku. 3.5.

Integrovaný záchranný systém

Ministerstvo vnútra ČR

Krajské úrady

Záchranné zložky

Hejtman

Ministerstvo zdravotníctva ČR Ministerstvo dopravy a spojov ČR

Základné záchranné zložky

Ostatné Fakultné záchranné zložky nemocnice

Operač né a infornačné strediská ties ňového volania

Koordina čné stredisko

112

Obrázok 3.5 Organizačné zloženie Integrovaného záchranného systému v ČR 3.2.2 Záchranné zložky Integrovaného záchranného systému v ČR V integrovanom záchrannom systéme pôsobia záchranné zložky [9]: ▪ základné záchranné zložky, ▪ ostatné záchranné zložky.

35

Štruktúra IZS v Českej republike je schematicky zobrazená na nasledujúcom obrázku 3.6.

Integrovaný záchranný systém

Ministerstvo vnútra ČR Ministerstvo zdravotníctva ČR Ministerstvo dopravy a spojov ČR

Krajské úrady

Záchranné zložky

Hejtman

Základné záchranné zložky

Ostatné záchranné zložky

Hasičský záchranný zbor

Jednotky požiarnej ochrany

vyčlenené sily a prostriedky ozbrojených síl

ostatné ozbrojené bezpečnostné zbory

zdravotnícka záchranná služby

ostatné záchranné zbory

Polícia českej republiky

orgány ochrany verejného zdravia

havaríjne, pohotovostné, odborné, a iné služby

zariadenia civilnej ochrany

neziskové organizácie a združenia občanov, ktoré je možnosť použiť na záchranné a likvidačné práce

odborné zdravotnícke zariadenia na úrovni fakultných nemocníc

Obrázok 3.6 Štruktúra Integrovaného záchranného systému v ČR

36

3.2.2.1 Základné záchranné zložky

Zaisťujú nepretržitú pohotovosť pre príjem ohlásenia vzniku mimoriadnej udalosti jej vyhodnotenie a neodkladný zásah. Za týmto účelom sú rozmiestnené ich sily a prostriedky po celom území Českej republiky. Základné zložky IZS sa delia na[9]: ▪ Hasičský záchranný zbor ČR, ▪ jednotky požiarnej ochrany zaradené do plošného pokrytia kraja jednotkami požiarnej služby, ▪ zdravotnícka záchranná služba, ▪ polícia ČR.

Hasičský záchranný zbor ČR Základným poslaním hasičského záchranného zboru ČR je chrániť životy, zdravie obyvateľstva a majetok pred požiarmi a poskytovať účinnú pomoc pri mimoriadnych udalostiach, či už sa jedná o živelné pohromy, priemyselné havárie, alebo teroristické útoky.

Je hlavným koordinátorom a nosným prvkom IZS, ktorý v prípade mimoriadnej udalosti, alebo krízového stavu zlučuje všetky záchranné zložky a zabezpečuje koordinovaný postup pri vedení záchranných a likvidačných prác. Pri plnení svojich úloh spolupracuje s ostatnými zložkami IZS so správnymi úradmi a inými štátnymi orgánmi, orgánmi samosprávy, právnickými a fyzickými osobami, neziskovými organizáciami a so združeniami občanov. Zákonom č. 238/2000 Sb. o o Hasičském záchranném sboru České republiky a o změně některých zákonů v znení neskorších predpisov.

Úlohy Hasičského záchranného zboru ČR v rámci zverenej pôsobnosti na úseku IZS[8]: ▪ zabezpečuje plnenie úloh operačných a informačných stredísk IZS, ▪ organizuje súčinnosť medzi úradmi pri spracovaní poplachového plánu IZS, ▪ zaisťuje havarijnú pripravenosť a overuje ju preverovacími a taktickými cvičeniami, ▪ usmerňuje IZS na úrovni kraja, 37

▪ spolupracuje

pri spracovaní a aktualizácií povodňového plánu uceleného

povodia podľa zvláštneho právneho predpisu, ▪ uzatvára dohody s príslušným územným celkom susedného štátu, ak medzinárodná zmluva nestanoví inak, ▪ riadi výstavbu a prevádzku informačných a komunikačných sietí a služieb IZS, ▪ vykonáva kontrolu a koordináciu poplachových plánov IZS okresov a spracováva poplachový plán IZS kraja, ▪ koordinuje záchranné a likvidační práce a plní úlohy pri vykonávaní záchranných a a likvidačných prácach stanovené Ministerstvom vnútra a krajským úradom, ▪ organizuje inštruktáže a školenia v oblasti ochrany obyvateľstva a pre prípravu zložiek IZS zamerané na ich vzájomnú súčinnosť. Podrobná organizačná schéma Hasičského záchranného zboru ČR v prílohe A[19] Zdravotnícka záchranná služba Zdravotnícka

záchranná

služba

nepretržite

zabezpečuje,

organizuje

a riadi

prostredníctvom jednotného spojového systému[6]: ▪ kvalifikovaný príjem, spracovanie a vyhodnotenie tiesňových výziev a určenie najvhodnejšieho spôsobu poskytovania pred nemocničnej neodkladnej starostlivosti, ▪ poskytovanie, alebo zaistenie pred nemocničnej neodkladnej starostlivosti na mieste vzniku úrazu, alebo náhleho ochorenia, pri doprave postihnutého a pri jeho

odovzdávaní

v zdravotníckom

zariadení

odborne

spôsobilom

k poskytovaniu zdravotníckej starostlivosti, ▪ dopravu ranených , chorých, a rodičiek v podmienkach pred nemocničnej neodkladnej starostlivosti medzi zdravotníckymi zariadeniami, ▪ dopravu súvisiacu s plnením úloh transplantačného programu, ▪ dopravu ranených a chorých v podmienkach pred nemocničnej neodkladnej starostlivosti zo zahraničia do Českej republiky, ▪ pred nemocničnú neodkladnú starostlivosť pri likvidácií zdravotných následkov hromadných nešťastí a katastrof, ▪ koordináciu súčinnosti s praktickými lekármi a s lekárskou službou prvej pomoci,

38

▪ rýchlu prepravu odborníkov k zabezpečeniu neodkladnej starostlivosti do zdravotníckych zariadení, ktoré s nimi disponujú, prípadne liekov, krvy a ich derivátov

a biologických

materiálov

hneď

potrebných

k ďalšiemu

poskytovaniu už zahájenej neodkladnej starostlivosti, ▪ súčinnosť s hasičskými záchrannými zbormi krajov a operačno informačnými strediskami IZS. Policajný zbor ČR Polícia ČR plní podľa Zákona č.283/1991 Sb. o Policií české republiky tieto úlohy[5]: ▪ chráni bezpečnosť osôb a majetku; ▪ spolupôsobí pri zaisťovaní verejného poriadku, a ak bol porušení, vykonáva opatrenia k jeho obnoveniu, ▪ vedie boj proti terorizmu, ▪ odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov , ▪ vykonáva vyšetrovanie o trestných činoch, ▪ zaisťuje ochranu štátnych hraníc vo vymedzenom rozsahu, ▪ zaisťuje ochranu ústavných činiteľov České republiky a bezpečnosť chránených osôb, ktorým je pri ich pobyte na území České republiky poskytovaná osobná ochrana podľa medzinárodných dohôd, ▪ zaisťuje ochranu zastupiteľských úradov, ochranu sídelných objektov Parlamentu, ak zákon nestanoví inak, prezidenta republiky, Ústavného súdu, ministerstva zahraničných vecí, ministerstva vnútra a ďalších objektov zvláštneho významu pre vnútorný poriadok a bezpečnosť, ktoré určí vláda na návrh ministra vnútra; ako aj zaisťuje ochranu objektov, pre ktoré takáto ochrana vyplýva z medzinárodnej dohody, ktorou je Česká republika viazaná, ▪ dohliada na bezpečnosť a plynulosť cestnej dopravy a spolupôsobí pri jeho riadení, ▪ odhaľuje priestupky, ▪ prejednáva priestupky, ak tak stanoví zvláštny zákon, ▪ vedie evidencie a štatistiky potrebné pre plnenie svojich úloh, ▪ vyhlasuje celoštátne pátranie; pritom je oprávnená zverejňovať údaje potrebné k identifikácií hľadaných osôb, ▪ na základe vyrozumenia orgány Vezeňskej služby Českej republiky vykonávajú úkony súvisiace s bezprostredným prenasledovaním osôb, ktoré uprchli z výkonu väzby, alebo z výkonu trestu odňatia slobody, 39

▪ zadržuje zverencov s nadriadenou ústavnou, alebo uloženou ochrannou výchovou, ktorí sú na úteku, a spolupôsobí pri ich vyhľadávaní, ▪ zaisťuje pohotovostnú ochranu jadrových zariadení, ktoré určí vláda Českej republiky, a podieľa sa na fyzickej ochrane jadrového materiálu pri jeho preprave podľa zvláštneho zákona, ▪ kontroluje doklady o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla podľa zvláštneho právneho predpisu.

3.2.2.2 Ostatné záchranné zložky Ostatné zložky IZS poskytujú pri záchranných a likvidačných prácach plánovanú pomoc na vyžiadanie. Za ostatné záchranné zložky sa považujú[9]: ▪ vyčlenené sily a prostriedky ozbrojených síl, ▪ ostatné ozbrojené bezpečnostné zbory, ▪ ostatné záchranné zbory, ▪ orgány ochrany verejného zdravia, ▪ havarijné, pohotovostné, odborné a iné služby, ▪ zariadenia civilnej ochrany, ▪ neziskové organizácie a združenia občanov, ktoré je možné využiť k záchranným a likvidačným prácam.

40

4 INTEGROVANÝ ZÁCHRANNÝ SYSTÉM V PRAXI 4.1 Funkčnosť Integrovaného záchranného systému V Slovenskej republike bolo potrebné pristúpiť k samotnej integrácii činností, ktoré zabezpečia koordináciu činností záchranných zložiek v rámci riešenie mimoriadnej udalosti. Hoci seriózna snaha postaviť základy potrebné na prípravu vzniku organizovaného a integrovaného záchranného systému bola na Slovensku už začiatkom 90-tych rokov minulého storočia, podarilo sa ich začať budovať až v marci 1998 v Bratislave na zasadnutí III. fázy Programu riadenia zdrojov medzinárodného zdravia (IHRM), organizovanej prostredníctvom Veľvyslanectva USA za účasti predstaviteľov rozhodujúcich rezortov a zložiek tvoriaceho sa záchranného systému[1]. Dôležitým legislatívnym krokom bolo vytvorenie zákona č.129/2002 Z.z. a jeho následné zavádzanie do praxe. V súčasnej dobe sa v teoretickej rovine integrovaný záchranný systém poníma len v tom najužšom význame, teda ako koordinácia postupov zložiek. Ostatné úlohy dané aj v definícii IZS sú dávané do úzadia, hoci sú nemenej dôležité. Teoreticky by záchranný systém v súčasnej dobe mal fungovať bez vážnejších problémov. Na rozdiel od minulosti, kedy záchranné zložky a subjekty vykonávajúce záchranárske činnosti fungovali len autonómne a spojenie ich síl bolo účelové len v konkrétnej situácii. Žiaľ v praxi často dochádza k zlyhaniu prenosu správ a informácií medzi koordinačným strediskom a jednotlivými záchrannými zložkami, čo v konečnom dôsledku výrazne predlžuje celkový čas zásahu. 4.1.1 Mimoriadne udalosti na území SR Výskyt povodní na Slovensku najmä v posledných rokoch je častý a prirodzený jav. Mimoriadne zložitá povodňová situácia vznikla aj v roku 2002 v dôsledku extrémne výdatných zrážok, ktoré spôsobili rozvodnenie vodných tokov takmer na celom území. Najničivejšie následky mali povodne v Bratislavskom kraji a osobitne v povodí rieky Dunaj, v Prešovskom, Banskobystrickom a Žilinskom kraji, kde boli zaznamenané aj najväčšie materiálne škody.

41

V tomto roku bolo počas povodní postihnutých 156 miest a obcí na území Slovenskej republiky, pričom celková plocha zaplaveného územia predstavovala 8 678 hektárov, z toho 7 341 hektárov poľnohospodárskej plochy a 1 234 hektárov intravilánov miest a obcí. Následkom povodní došlo k značnému poškodeniu alebo zničeniu 560 obytných domov, v 2 978 domoch boli zaplavené suterénne i pivničné priestory, pričom bolo postihnutých 5 881 obyvateľov, z toho 37 ľudí zostalo bez prístrešia. Povodňami bolo postihnutých aj 123 závodov a prevádzok, poškodených 30 km ciest 1., 2. a 3. triedy, 167 km miestnych komunikácií, 25 km. Vzhľadom na kritickú situáciu najmä na rieke Dunaj operačná skupina Ministerstva vnútra SR na ochranu pred povodňami prijala opatrenia v rámci ktorých prezídium HaZZ zabezpečilo na pomoc do ohrozenej oblasti hasičské družstvá s 12 záchrannými motorovými člnmi a 20 kalovými a plávajúcimi čerpadlami z OR HaZZ Trenčín, Partizánske, Žilina, Liptovský Mikuláš, Zvolen, Žiar nad Hronom, Prešov, Humenné, Trebišov, Michalovce a Pezinok a zo Strednej školy požiarnej ochrany MV SR v Žiline. Práca záchranárskych jednotiek bola od samého začiatku zameraná na záchranu a evakuáciu osôb a ich majetku, na pomoc pri budovaní ochranných línií a na priebežné odčerpávanie záplavovej vody. Záchranné práce bolo potrebné vykonávať najmä na miestach, kde územia intravilánov miest, obcí alebo chatových osád neboli dostatočne chránené pred záplavovou alebo presakujúcou vodou. V súvislosti s vykonávaním záchranných a zabezpečovacích prác bolo použitých 130 hasičských a záchranných vozidiel, 326 nákladných automobilov, 187 osobných a terénnych vozidiel, 80 cisternových automobilových striekačiek, 133 traktorov s vlečkami, 16 autobusov, 219 autobagrov a nakladačov, 27 žeriavov a vyslobodzovacích vozidiel, 12 buldozérov, 10 ťahačov, 10 cisterien na rozvoz pitnej vody, 39 fekálnych vozov, 37 záchranných člnov, 2 vrtuľníky, 3 obojživelné transportéry, 169 prenosných a plávajúcich čerpadiel, 183 elektrických kalových čerpadiel, 24 vysokovýkonných čerpadiel, 74 ručných motorových píl, 25 osvetľovacích súprav, 5 kompresorov, 5 rýpadiel a jeden valec. Pri záchranných a zabezpečovacích prácach bolo použitých 166 491 kusov vriec s pieskom, 1 983 m3 lomového kameňa, 6 394 m3 štrkopiesku a 4 226 kg dezinfekčných prostriedkov. Celkové náklady na záchranné a zabezpečovacie práce počas povodní v roku 2002 na Slovensku boli vyčíslené na takmer 93 mil. Sk.

42

Na záchranné a zabezpečovacie práce bolo nasadených 18 832 osôb, ktoré odpracovali spolu 409 201 hodín. Z toho bolo 1 477 hasičov, ktorí odpracovali 37 340 hodín, 255 príslušníkov záchranných brigád HaZZ (66 069 h), 383 príslušníkov Policajného zboru (4 397 h), 859 príslušníkov

Ozbrojených

síl

SR

(24 832

h),

1 765

pracovníkov

Slovenského

vodohospodárskeho podniku (15 378 h), 612 pracovníkov povodňových orgánov na všetkých stupňoch riadenia (14 258 h), 1 978 pracovníkov iných subjektov (25 566 h) a 11 503 miestnych obyvateľov, ktorí odpracovali spolu 221 361 hodín. Následkom ničivých povodní prišla o život jedna osoba, dve boli zranené a 134 osôb bolo zachránených pred priamym ohrozením povodňami. Okrem toho záchranári evakuovali z ohrozených priestorov ďalších 342 osôb. Stručný prehľad prehľad škôd spôsobených povodňami za obdobie rokov 1997-2002 na území Slovenska je uvedený v nasledujúcej tabuľke 4.1.[21] Rok

Škody

1997

2 332 000

1998

2 718 000

1999

3 364 000

2000

1 203 000

2001

2 047 000

2002

155 500

Tabuľka 4.1 Stručný prehľad škôd spôsobených povodňami za obdobie rokov 1997-2002 4.1.2 Mimoriadne udalosti na území ČR Tak ako na Slovensku aj v Čechách je výskyt povodní v posledných rokoch častý jav, ktorý vážne narušuje celkový chod štátu. Medzi mimoriadne zložité povodňové situácie patrila aj povodeň v roku 1997, kedy bolo povodňou zasiahnutá až 1/3 územia Českej republiky, následkom čoho prišlo o život 49 osôb, postihnutých bolo 536 obcí, 29 000 domov bolo zatopených alebo vážne poškodených.

43

Táto situácia a opätovne zopakovala aj v roku 2002, kedy prvá vlna zrážok zasiahla najmä povodie horného toku Vltavy a povodie toku Dyje. Druhá vlna zrážok zasiahla v podstate celé povodie Vltavy a tím ku katastrofálnej povodni v Prahe. Stručný prehľad území českej republiky postihnutých povodňou v roku 2002 je uvedený v nasledujúcej tabuľke 4.2.

Územie Českej republiky postihnuté povodňou – rok 2002 Kraj Juhočeský

Najviac postihnuté obce, mestá Bechyně, České Budějovice, Český Krumlov, Jindřichův Hradec, Majdalena, Metly, Písek, Prachatice, Putim, Skalice, Strakonice, Tábor, Třeboň, Týn nad Vltavou, Veselí nad Lužnicí, Vodňany

Juhomoravský Břeclav, Drnholec, Hevlín, Jevišovka, Nový Přerov, Znojmo Karlovarský

Karlovy Vary

Pardubický

Svitavy

Plzenský

Klatovy, Merklín, Plzeň, Sušice

Praha

Praha

Stredočeský

Beroun, Hlásná Třebáň, Hýskov, Chodouň, Karlštejn, Kralupy nad Vltavou, Králův Dvůr, Libiš, Libomyšl, Lochovice, Mělník, Neratovice, Nižbor, Obříství, Srbsko, Tuhaň, Veltrusy, Vrané nad Vltavou, Zadní Třebáň, Zálezlice, Zdice, Žloukovice

Ústecký

Děčín, Hřensko, Litoměřice, Lovosice, Roudnice nad Labem, Štětí, Terezín, Ústí nad Labem

Vysočina

Jihlava, Třebíč

Tabuľka 4.2 Prehľad území v ČR zasiahnutých povodňou v roku 2002

44

Pri povodni v roku 2002 zahynulo v ČR 17 osôb a celkové škody dosiahli úrovne 80 miliárd korún. Zároveň došlo k priemyselnej havárii v podniku Spolana Neartovice, kde v dôsledku povodne

došlo

k úniku

nebezpečných

látok

(dioxíny,

chlór)

a tým

k celkovému

skomplikovaniu povodňovej situácie. Ak pri povodni v roku 1997 došlo k zlyhaniu všetkých zložiek protipovodňovej ochrany (s výnimkou dobrovoľných hasičov), pri povodni v roku 2002 záchranný systém fungoval podstatne lepšie, avšak nie bezchybne (povodie Vltavy a pražský krízový štáb).

4.2 Vyhodnotenie funkčnosti Integrovaného záchranného systému Súčasné právne normy v oblasti záchranných prác sú poznačené často až príliš veľkým množstvom legislatívnych zmien, čo v konečnom dôsledku poukazuje na určitú nedokonalosť schvaľovaných zákonov a vyhlášok. Prijatie Slovenskej republiky do Severoatlantickej aliancie a Európskej únie sa logicky muselo prejaviť aj v zákonoch, čoho dôkazom je aj schválenie a prijatie zákona o Integrovanom záchrannom systéme, zákona o Hasičskom a záchrannom zbore, zákona o Ozbrojených silách SR a pod. Žiaľ ich následná aplikácia v praxi často zlyháva okrem iného aj v dôsledku určitého časového tlaku a stresu, ktorý je pri ich vytváraní a schvaľovaní. Od schválenia a realizácie zákona o Integrovanom záchrannom systéme (kapitola 3.3) prešlo viac ako dva roky, no i napriek snahe a dobrým úmyslom autorov tohto zákona sa žiaľ na škodu veci nie všetko podarilo úspešne zrealizovať. Ale napriek tomu môžem konštatovať fakt, že po dlhšom čase došlo k tzv. zastrešeniu záchranných zložiek pod jeden systém a k stanoveniu ich kompetencií a úloh v rámci vykonávania a zabezpečovania záchranných prác pri riešení mimoriadnych udalostí. Rozhodujúci podiel na spolupráci pri zásahu IZS v Českej republike s jednotkami požiarnej ochrany (ďalej len jednotky PO) má Polícia ČR a tiež zdravotnícka záchranná služba. Tieto tri zložky sú hlavnými garantmi integrovaného záchranného systému. V prvom štvrťroku 2004 bolo evidovaných 16827 prípadov súčinnosti jednotiek PO s ostatnými zložkami. Najviac tj. 58,4% z celkového počtu, pripadlo na Políciu ČR, 20,4% na zdravotnícku záchrannú službu a 11,9% na obecnú políciu. Zvyšok pripadá na spoluprácu miestnych služieb, podnikov, inštitúcií, obcí a ďalších. [22]

45

ZÁVER Pri riešení krízových situácií je systém IZS taký efektívny a stabilný ako je jeho najslabšia zložka. Pri riešení špecifických mimoriadnych udalostí sa ňou môže stať, či už koordinačný pracovník, niektorá zo základných záchranných zložiek IZS, alebo jednotlivci, ktorý priamo realizujú záchranné práce. Preto je veľmi dôležité, aby jednotlivci všetkých úrovní IZS mali patričné skúsenosti. Pracovníci koordinačného strediska by mali správne posúdiť tiesňové volania, vyhodnotiť situáciu, vyrozumieť správne záchranné zložky. Na úrovní jednotlivých zložiek je nutné aby zásah riadili ľudia so skúsenosťami s istou psychickou odolnosťou, ktorá je pri vyhrotených situáciách veľmi dôležitá. V prípade zákonov je rozdielnosť viditeľná najmä v rozdelení záchranných zložiek a vymedzení ich pôsobnosti. Napríklad v ČR sú dobrovoľné hasičské zbory materiálne a technicky zabezpečené na lepšej úrovni ako na Slovensku. Z tohto dôvodu sú zaradené do základných záchranných zložiek. Systém v SR je čo sa týka základných záchranných zložiek zabezpečený väčším počtom špecifických záchranných zložiek ako napríklad Banská záchranná služba a Horská záchranná služba. Avšak napriek týmto skutočnostiam sa aj v SR a ČR v rámci IZS objavujú nedostatky najmä pri riešení mimoriadnej udalosti väčšieho rozsahu, kde sú zvýšené nároky na jednotlivé väzby a prepojenia medzi záchrannými zložkami (napr. povodne na Slovensku a v Čechách v roku 2002). V súčasnosti IZS naďalej pretrváva rozpor medzi teóriou a praxou. Tento rozpor vzniká najmä na úrovni koordinačného strediska IZS. Týka sa najmä prípadov, keď je jednoznačne známa zasahujúca zložka IZS a tým je volanie na číslo 112 koordinačného strediska v podstate zbytočné a nechcene spomaľuje celkový priebeh záchrannej akcie. Avšak pri zásahoch kde nie je jednoznačne jasné, ktorú záchrannú zložku je potrebné vyrozumieť má volanie na číslo 112 koordinačného strediska opodstatnenie. Ďalším problémom IZS na Slovensku je v súčasnosti otázka zásahových obvodov jednotlivých základných záchranných zložiek, ktoré nie sú zhodné. Pre zlepšenie a zefektívnenie IZS na Slovensku by bolo vhodné aby integrujúcim prvkom bol namiesto súčasných krajských úradov HaZZ.

46

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚTY [1]

BARTKO, D., 2003. Integrovaný záchranný systém, teória a prax. Žilina: 8. vedecká konferencia – Riešenie krízových situácií v špecifickom prostredí, 2003, s.13-17,

[2]

DIZERTAČNÁ PRÁCA. 2005. Organizácia záchranných prác vykonávaných záchranou brigádou Hasičského a Záchranného zboru Žilina. Žilina: Fakulta špeciálneho inžinierstva v Žiline, 2005,

[3]

Vyhláška MV SR č. 201/2002 o zabezpečovaní organizovania jednotiek civilnej ochrany a o zabezpečovaní záchranných, lokalizačných a likvidačných prác,

[4]

Zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a štátnej banskej správe,

[5]

Zákon č.283/1991 Sb. o Policií české republiky,

[6]

Zákon č. 434/1992 Sb. o zdravotnické záchranné službě,

[7]

Zákon č. 171/1993 o Policajnom zbore,

[8]

Zákon č.238/2000 Sb. o Hasičském záchranném sboru České republiky a o změně některých zákonů v znení neskorších predpisov,

[9]

Zákon č. 239/2000 Sb. o integrovaném záchranném systému a o změně některých zákonů v znení neskorších predpisov,

[10]

Zákon č. 42/2001 Z.z. o civilnej ochrane v znení neskorších predpisov,

[11]

Zákon č. 315/2001 Z.z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov,

[12]

Zákon č. 129/2002 Z.z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších predpisov,

[13]

Zákon č.328/2002 Sb. o některých podrobnostech zabezpečení integrovaného záchranného systému,

[14]

http://www.uco.sk/robime/izs.htm, aktualizácia dňa 12.1.2006,

[15]

http://www.hazz.sk/HaZZ/Org_struktura.asp, aktualizácia dňa 12.1.2006,

[16]

http://www.hazz.sk/ZBHaZZ/index.asp, aktualizácia dňa 28.1.2006,

[17]

http://www.obcan.sk/Default.aspx?catId=13&eventId=923,aktualizácia dňa 16.2.2006,

[18]

http://www.hzs.sk/index.php?lang=sk&site=statut, aktualizácia dňa 16.2.2006,

[19]

http://www.mvcr.cz/hasici/index.html, aktualizácia dňa 14.3.2006,

[20]

http://www.mvcr.cz/policie/prezentace/schema/pdf, aktualizácia dňa 15.5.2006.

[21]

http://www.minv.sk/povodne/priebeh.htm#skod, aktualizácia dňa 8.6.2006.

[22]

http://www.mvcr.cz/2003/hasici/pozary/2005/1q_hasici.html aktualizácia dňa 8.6.2006 47

ZOZNAM PRÍLOH PRÍLOHA A: Schéma organizácie Hasičského záchranného zboru ČR

48