Medzinárodná innos – vyhodnotenie Programu KOZ SR Úloha . 30 lenstvo v medzinárodných organizáciách ETUCO Spolupráca s Európskou odborovou akadémiou (ETUCO) prebiehala v danom období vo viacerých rovinách 1) priame zainteresovanie slovenských odborov na príprave vzdelávania v rámci kompetencií ETUCO výstupy: - ú as na vzdelávacej rade ETUCO až do jej transformácie v roku 2001, zastúpenie IVO SR; - vytváranie vzdelávacej siete pre strednú a východnú Európu (IVO SR) - príprava eurotrénerov (IVO SR) 2) Ú as na vzdelávacích aktivitách ETUCO s priamou organiza nou a finan nou participáciou KOZ SR: odborná príprava odborových zástupcov na Slovensku v oblasti - rovnosti príležitostí - projektovej innosti - európskej integrácie /vo ný pohyb pracujúcich; európska politika zamestnanosti; dopad eura na KV; európsky sociálny dialóg; sociálne acquis EÚ); - reforiem sociálnej politiky na európskej úrovni - v informa ných technológiách - náborovej innosti odborov sprostredkovávanie kurzov ETUCO pre OZ (v spolupráci s IVO SR) technické a organiza né zabezpe enie kurzov ETUCO konaných na Slovensku (IVO SR) v oblasti sociálnych acquis, projektové aktivity ETUCO (2002) 3) Zvyšovanie jazykovej úrovne slovenských odborárov
Za jednu z najúspešnejších a
OZNA I
NAJVÝZNAMNEJŠÍCH VZDELÁVACÍCH AKTIVÍT MOŽNO PRAVIDELNE ORGANIZOVANÝ KURZ ANGLICKÉHO JAZYKA PRE ODBORÁROV
STREDNEJ A VÝCHODNEJ EURÓPY. Pod a sPRÁVY EOK – ETUCO JE MIMORIADNE A VYSOKO HODNOTENÝ POSLUCHÁ MI, LEKTORMI A V KONE NEJ FÁZE I SEKRETARIÁTOM EOK I ETUCO.
Organizovanie jazykových kurzov ETUCO na Slovensku od roku 1999
Výstupy: od roku 2000- 2004, vrátane, bolo spolu vyškolených 27 slovenských odborových zástupcov
1
MOP Spolupráca s MOP Spolupráca s MOP a SR, vrátane sociálnych partnerov na Slovensku sa odvíjala v rokoch 2000-2001 od Dohody o spolupráci, ktorá bola podpísaná vo februári 2000 a ktorá prijatím Memoranda v októbri 2001 tvorila programový pilier vzájomnej spolupráce SR/KOZ SR. Táto dohoda ustanovila 3 základné piliere spolupráce a to v oblasti: 1. Podpora zamestnanosti a vä ších príležitostí pre mužov a ženy na primeranú prácu a zárobok 2. Zvýšené pokrytie a efektívnos sociálnej ochrany pre všetkých 3. Podpora a posilnenie sociálneho dialógu KOZ SR na prijatí regionálneho riadite a MOP pre strednú Áziu a Európu p. Buttlera po as jeho misie na Slovensku v októbri 2001 /podpísanie Memoranda/ zdôraznila v spolupráci s MOP najmä posilnenie sektorového a regionálneho sociálneho dialógu, preh benie spolupráce v oblasti BOZP a zamestnanosti. Spolupráca medzi regionálnym tímom MOP v Budapešti a KOZ SR v roku 2001 nadväzovala na základnú líniu vytý enú v dohode o spolupráci. Jednotlivé aktivity v rámci týchto troch základných oblastí, zo slovenskej strany, vrátane odborov mali charakter poradenských misií MOP, výmenných krátkodobých pobytov (vláda), alebo organizovania seminárov a ú asti na subregionálnych seminároch MOP zo strany sociálnych partnerov. Na pozvanie KOZ SR sa uskuto nila v Bratislave vo februári 2002 oficiálna návšteva D. Dimitrovej, senior špecialistu pre aktivity pracujúcich tímu MOP pre SVE so sídlom v Budapešti. Cie om tejto oficiálnej návštevy bolo prerokovanie našej spolupráce s tímom MOP pre SVE na rok 2002- 2003, vychádzajúc z celkových potrieb KOZ SR. Dohodnuté boli priority spolupráce v nasledovných oblastiach: - Oblas zamestnanosti - Kolektívne vyjednávanie - Problematika zákonníka práce - Penzijné systémy
Návšteva D. Dimitrovej vo februári 2004 sa uskuto nila s cie om dohodnú možnú spoluprácu medzi regionálnym úradom MOP v Budapešti a KOZ SR. Špecifické na rtnuté okruhy spolupráce na rok 2004: 1) MOP ponúka alšiu spoluprácu v penzijných reformách. 2) V oblasti BOZP sa pripravuje v októbri 2004 v spolupráci s úsekom BOZP a IVO SR seminár o BOZP (lepšej právnej uvedomelosti našich udí v otázkach BOZP na pracovisku) 3) MOP ponúka v oblasti globalizácie preklad dokumentu Sociálna dimenzia globalizácie (otvorené k alšiemu rokovaniu).
2
Vzdelávacie aktivity s MOP na Slovensku (2000-2004) ♦ Penzijné systémy Vzh adom na aktuálnu tému prediskutovávaných dôchodkových reforiem na Slovensku v roku 2001, požiadala KOZ o odbornú a technickú pomoc k dôchodkovým reformám. Na základe našej požiadavky sa organizoval seminár k dôchodkovým reformám(30.-31. máj 2001, IVO SR) s odbornou garanciou MOP. V roku 2002 boli v rámci publika nej innosti preložené do sloven iny publikácie s komparatívnou analýzou dôchodkových reforiem v transformujúcich sa krajinách. ♦ Kolektívne vyjednávanie KOZ SR požiadala tím MOP so sídlom v Budapešti o podporu slovenských odborov k ich lepšej príprave v nadväznosti na prijatie zákona o štátnej a verejnej službe a s tým súvisiaceho kolektívneho vyjednávania vo verejnej sfére. MOP poskytla odbornú a technickú pomoc pri organizovaní seminára na Slovensku (apríl 2002). Zákonník práce Študijný pobyt Tripartitné rokovanie s expertmi MOP o zákonníku práce, február 2003, Ženeva KOZ SR- 1 Študijný pobyt, ktorý ponúkla MOP k pracovnoprávnym vz ahom aj pre slovenských expertov na prerokovanie novelizácie ZP. Prerokovávané témy na rokovanie na základe návrhu KOZ: skon enie pracovného pomeru a ochrana zamestnanca; vz ah kolektívnej zmluvy k pracovnému poriadku / minimálne mzdové tarify/; ochrana zamestnanca po as rodi ovskej dovolenky; plnenie úloh zamestnávate a zamestnancami a živnostníkmi alebo SZ osobami ; podmienky uplatnenia práva na štrajk mimo kolektívneho vyjednávania ; vz ahy a kompetencie odborového orgánu a zamestnaneckej rady Seminár a rokovanie k pripomienkam MOP k návrhu novely ZP, marec 2003 (KOZ+OZ- 3), Arturo BRONSTEIN vyšší predstavite a poradca MOP Stanovisko MOP sa dotýkalo celkovej politiky pracovného práva, základných zásad ZP a všeobecných ustanovení, alej jednotlivých lánkov ZP: pracovný pomer na dobu ur itú a neur itú, skúšobná doba, skon enie pracovného pomeru; domácki zamestnanci; pracovný as a as odpo inku, dovolenka, k mzda a priemerný zárobok, prekážky v práci; kolektívne pracovné vz ahy (postavenie a právomoci odborových organizácií v pracovných vz ahoch, postavenie a právomoci zamestnaneckých rád). • Seminár o BOZP Október 2004 , miesto IVO SR pre cca 40 ú astníkov- zástupcov BOZP v jednotlivých odborových zväzoch Regionálne a subregionálne vzdelávacie aktivity s MOP (2001-2004) V roku 2001 až 2003 KOZ SR sa pravidelne zú ast ovala na vzdelávacích seminároch, konferenciách MOP v rámci regiónu, resp. subregiónu. Tieto podujatia sú vä šinou tripartitného charakteru a tematicky nadväzujú na základné strategické línie MOP, alebo 3
vychádzajú z potrieb a aktuálneho diania v regióne SVE/subregióne. MOP ich asto organizuje v spolupráci s EK (ve ké tripartitné konferencie za ú asti najvyšších predstavite ov alebo MKSO (napr. odborové práva – šedá ekonomika) , resp. EOK(spolo ensky zodpovedné správanie podnikov). Obsahovo sa dotýkali: zamestnanos rekvalifikácie, informa no-komunika né technológie v podmienkach zamestnanosti, postavenie sociálneho dialógu v kandidátskych krajinách; odvetvový sociálny dialóg, dôchodkové reformy, spolo ensky zodpovedné správanie podnikov; práva na informácie a konzultácie v rozšírenej Európe; odbory a sivá ekonomika; odborné zastúpenia a spolupráca pri publikovaní vzdelávacej príru ky o rodovej dimenzii v reformách sociálneho zabezpe enia. V 1.polovici roku 2004 participovala KOZ SR na seminári v Bukurešti, témou ktorého bola rodová dimenzia sociálneho zabezpe enia. Medzinárodné konferencie práce 2001- 2004 Pravidelné plenárne zasadnutia MÚP k príprave a schva ovaniu medzinárodných pracovných noriem a k prerokovaniu tém, ktoré nasto uje Správna rada MOP a ktoré vychádzajú zo strategických cie ov MOP a z aktuálneho celosvetového diania. Delegát za KOZ SR pravidelne vystupuje na plenárnych zasadnutiach k diskusii k správe GR V sledovanom období mala KOZ SR svoje aktívne zastúpenie vo všetkých pracovných výboroch, do ktorých sú nominovaní aj zástupcovia zamestnancov. Naše nominácie schva uje MPSVa R SR a až na rok 2003, akceptovalo naše návrhy ú asti bez pripomienok. Zhoršovanie sociálneho partnerstva na Slovensku sa prejavilo v roku 2003 –2004 zamietnutím našich nominácii, s reštrikciou po tu nominovaných, so striktným vymedzením ú asti jeden delegát a dvaja zástupcovia. Aktívne zastúpenie v pracovných výboroch po as konferencie je však pre odbory nenahradite nou skúsenos ou. V roku 2004 bola KOZ SR aktívne zastúpená v byre za zamestnancov vo Výbore Konferencie pre dodržiavanie dohovorov a odporú aní MOP. KOZ SR využíva tieto zasadnutia aj na bilaterálne rokovania s partnerskými odborovými organizáciami zastúpenými na konferencii , resp. k prerokovaniu špecifických tém so zástupcami MOP. OECD/TUAC KOZ SR sa do roku 2001 zú ast ovala na plenárnych zasadnutiach TUAC ako partnerská organizácia bez lenstva. V súvislosti s prijatím Slovenska do OECD sa na novembrovom zasadnutí 2000 prerokovávali podmienky vstupu KOZ do tohto výboru a naplánoval sa seminár na prvý polrok 2001 s cie om oboznámi našich odborových zástupcov s celkovým prínosom pre Slovensko na základe jeho vstupu do OECD. V polovici 2001 sa stala SR lenom OECD, ím sa stala aj KOZ SR lenom Poradného výboru odborov pri OECD. KOZ SR, ako jeden zo sociálnych partnerov, prijala 19.6.2001 generálneho tajomníka OECD D. Johnstona v rámci jeho oficiálnej návštevy na Slovensku pred vstupom SR do OECD. Ako snahu priblíži význam a oboznámi našich lenov s aktivitami TUAC, zorganizovala KOZ SR pold ový seminár v spolupráci s generálnym tajomníkom TUAC-u J.Evansom po as jeho návštevy na Slovensku 3.-4.júla 2001. Hlavnou témou seminára bola história TUAC-u, jeho význam pri obhajovaní základných práv pri práci v posudzovaní krajín a ich
4
ekonomických aktivít v rámci OECD. Spätne sa KOZ snažila priblíži GT TUAC-u J.Evansovi celkovú politicko-ekonomickú situáciu na Slovensku z poh adu jednotlivých politických aktérov na Slovensku ( prijatie u vtedajšieho predsedu NR SR, podpredsedu vlády, ministra práce, sociálnych vecí a rodiny a ministerky financií). Za rok 2001 bola ú as zabezpe ená na plenárnom zasadnutí v máji a novembri a v jednom pracovnom výbore zaoberajúcom sa da ami. Aktivity OMV na poli spolupráce s Poradným výborom odborov pri OECD boli v roku 2002 organiza ného a publika ného charakteru. V januári 2002 navštívila KOZ SR misia OECD. Zástupcovia OECD rokovali s viceprezidentom P. Gajdošom o aktuálnej situácii v sociálno-ekonomickej oblasti z poh adu odborov. Táto misia sa konala v súvislosti s prípravou správy OECD za rok 2002, ktorá sa tematicky zameriavala na trh práce na Slovensku. KOZ SR nominovala na oba plenárne zasadnutia TUAC-u v roku 2002 svojho ekonomického experta. Jarné zasadnutia TUAC-u sa tradi ne spájajú s Fórom OECD, ktoré sa venovalo v roku 2002 základným stabiliza ným prvkom: ochrany pracovných miest, zabezpe enia rovnosti, vzdelávania a ekonomického rastu. OMV pripravilo v októbrovom vydaní Informa ného spravodajcu KOZ SR stanovisko TUAC-u k výsledkom Svetovému summitu o trvalo udržate nom rozvoji, ktorý sa konal v Johannesburgu v d och 26.augusta až 4.septembra 2002. Z finan ných dôvodov KOZ neobsadila v 2002 a 2003 pracovné výbory TUAC-u, o uberá na významnosti lenstva v tejto organizácii. V roku 2003 a 1.polovici roka 2004, absentovala KOZ aj na plenárnych zasadnutiach TUAC-u . Celkovo sa aktivity v tomto orgáne obmedzujú len na príležitostné zaslanie správ a stanovísk KOZ SR (napr. Správa KOZ SR k hodnoteniu druhej Dzurindovej vlády po roku jej vládnutia (2003).
5
Úloha KOZ SR . 32 Globalizácia Meniaci sa trh práce v súvislosti s konkurencioschopnos ou podnikov v rámci globalizácie, liberalizácia trhov v kontexte zlu ovaní a akvizácií, vä ší dôraz na flexibilitu práce a reorganizáciu pracovného asu vytvára ve ký tlak na zmeny základných právnych kódexov v jednotlivých krajinách v záujme ekonomickej prosperity krajín a na úkor stability racovných miest a zabezpe enia ochrany zamestnanca v pracovnoprávnych vz ahoch, o negatívne dopadá na sociálnu situáciu obyvate stva. Reštrukturalizácia podnikov je v prostredí zvyšujúcej sa konkurencie a globalizácie chápaná ako nevyhnutnos na prežitie a rast podnikov. Sprevádza ju však masívne prepúš anie, zhoršovanie pracovných podmienok a vz ahov medzi manažmentom a pracovnou silou. Je však v našom záujme, aby sa reštrukturalizácia diala s o najvä ším uchovaním vysokej hodnoty udského kapitálu. V tejto oblasti by sa mali uplat ova efektívna a primeraná politika manažmentu udských zdrojov, dobrá prax, sociálne partnerstvo a zdravé kolektívne pracovné vz ahy. Ukázalo sa, že využívanie metódy predvídania a prípravy na takéto zmeny, za ú asti verejnosti, manažmentu a zástupcov zamestnancov môže vyústi do úspešnejších plánov reštrukturalizácie s menšími negatívnymi dopadmi na spolo nos . V tejto súvislosti kladú jednotlivé medzinárodné organizácie do popredia spolo ensky zodpovedné správanie podnikov. EOK sa v rokoch 2001-2003 venovala tejto oblasti prostredníctvom školiacich aktivít, presadzovaním európskeho sociálneho modelu na jednotnom trhu ( informácie o smerniciach EK, ako sú Smernica o európskej spolo nosti, smernice o EPR s umožnením ich jazykovej dostupnosti). V novembri 2000 prerokovával TUAC na plenárnom zasadnutí bezprostrednú prípravu konzultácií medzi TUAC a OECD na tému Tvorba sociálnych pravidiel pre globálnu ekonomiku a ak ný plán pre uplat ovanie smernice OECD pre nadnárodné spolo nosti, predovšetkým v oblasti sociálnej, ekologickej a ochrany zákazníka. TUAC (OECD) sa od roku 2003 venuje revízii Zásad o korporatívnom spravovaní a angažuje sa najmä v revízii lánku III týchto zásad, so spoluú as ou a spolurozhodovacími právomocami zástupcov zamestnancov. MOP v spolupráci s Európskou komisiou za ú asti zástupcov verejnosti, podnikate skej sféry a zamestnancov podporila v roku 2002/2003 výmenu praktických skúseností v danej oblasti. Medzinárodný úrad práce sa už nieko ko rokov systematicky venuje 4 základným strategickým cie om, ktoré tvoria základ programovej orientácie MOP od roku 2000 (do roku 2005): 1.strategický cie : Presadzovanie a vytváranie noriem a základných práv pri práci
6
2. strategický cie : Vytváranie lepších príležitostí pre mužov a ženy na zabezpe enie dôstojného zamestnania a príjmov 3. strategický cie : Sociálna ochrana – presadzovanie zvýšeného pokrytia a efektívnosti 4. Posilnenie tripartizmu a sociálneho dialógu Tieto ciele sú stanovené tak, aby sa v rámci aktuálneho ekonomického, sociálneho, kultúrneho diania vo svete, udská dôstojnos chápala ako základný cie , na základe ktorého sa odvíjajú požiadavky a potreby krajín a ekonomických subjektov. Preto boj proti chudobe a sociálnemu vylú eniu je v sú asnosti najdôležitejšou misiou MOP. Prijímanie základných noriem pri práci, vrátane princípu tripartizmu a sociálneho dialógu v rozhodovacích právomociach, ratifikovanie a dodržiavanie týchto noriem v jednotlivých krajinách, monitorovanie a technická pomoc sú prostriedky, ktorými sa snaží MOP v rámci svojho tripartitného mandátu prispie k vyššej spravodlivosti sveta. MOP založila v roku 2002 Svetovú komisiu o sociálnej dimenzii globalizácie, ktorú tvorí 26 významných ekonomických a politických osobností, vrátane držite a Nobelovej ceny za ekonomiku a zástupcov sveta práce, akademických obcí, nadnárodných spolo ností a ob ianskej spolo nosti. Táto komisia vydala na za iatku roku 2004 svoju správu, ktorá vyzýva k naliehavému prehodnoteniu myslenia v rámci aktuálnej svetovej politiky a celosvetových inštitúcií riadenia. Správa pod názvom: Férová globalizácia: Otváranie príležitostí pre všetkých uznáva obrovský pozitívny potenciál globalizácie, ktorý môže prinies pre spolo nosti a otvorené ekonomiky, ale zárove varuje pred jej pretrvávajúcou nerovnováhou a sú asným smerovaním, nako ko jej výhody poci ujú len niektorí, ale jej riziká všetci.
K tejto téme predstavil na 92. Medzinárodnej konferencii práce generálny riadite MOP J-Somavia správu MOP: „Férová globalizácia: Úloha MOP“ , v ktorej zvažuje, ako môže MOP rozvíja základné odporú anie Svetovej komisii o sociálnej dimenzii globalizácie, a to, že dôstojná práca by sa mala sta celosvetovým cie om, nielen cie om MOP. Správa detailne rozoberá príležitosti a výzvy v 6 hlavných politických témach: národná politika pri riešení globalizácie; dôstojná práca v globálnych systémoch produkcie; globálna politická súdržnos za ú elom ekonomického rastu; investície a zamestnanos ; budovanie sociálno-ekonomickej základne; globálna ekonomika a cezhrani ný pohyb udí; posilnenie medzinárodného systému pracovných noriem. Správa reaguje aj na výzvu Svetovej komisie na budovanie multilaterálneho systému na podporu spolurozhodovania a spoluzodpovednosti, a to mobilizáciou globálneho tripartizmu, ktorý má potenciál plne pokry sociálnu dimenziu globalizácie. Okrem toho, MOP pripravuje publikácie, ktorými chce v rámci svojho expertného zázemia, vyjadri svoj postoj k sú asným trendom v regiónoch. V roku 2004 bola vydaná publikácia MOP „ Transformujúci sa trh práce: H adanie rovnováhy medzi flexibilitou a zabezpe ením pracovných miest,“ ktorá sa zaoberá SVE a pripravuje aj v eskej verzii a ktorá poskytuje ekonomické argumenty proti zavádzaniu flexibility na trhu prácu ako 7
ú inného prostriedku na zabezpe enie pracovných miest. Pod a slov D. Dimitrovej, senior špecialistky MOP, možno v nej nájs podklady na stanoviská odborov pri argumentácii k reformám na trhu práce. Medzinárodné pracovné normy • Prijímanie medzinárodných pracovných noriem KOZ SR ako sociálny partner aktívne participuje na prijímaní medzinárodných pracovných noriem v rámci každoro ných medzinárodných konferencií práce. MOP prijala v rokoch 2000- 2002 dohovory . 183 (materská dovolenka- 2000) a . 184 (BOZP v po nohospodárstve- 2002) a Protokol k Dohovoru MOP o bezpe nosti a ochrane zdravia z roku 1981 a Odporú anie k Zoznamu chorôb z povolania a k registrácii a oznamovaniu úrazov a chorôb z povolania). MKP sa alej zaoberala vo všeobecnej diskusii neformálnou (sivou ) ekonomikou (2002), ktorá alej nadväzuje na prípravu a prijatie dohovoru o migrujúcich pracovníkoch (2004-2005), sociálnym zabezpe ením (2002). V roku 2003 za ala prvá rozprava k revízii Odporú ania o rozvoji udských zdrojov a prerokovali sa možné všeobecné zásady pri uplat ovaní medzinárodných pravidiel v oblasti BOZP. V roku 2004 bola revízia tohto Odporú ania schválená na 92. zasadnutí MKP plénom. V tomto roku za ala aj prvá rozprava k prijatiu všeobecne platného dohovoru v oblasti pracovných noriem v sektore rybolovu, a to bez oh adu na druhy lodí, personálu a miesta. • Ratifikácia medzinárodných pracovných noriem SR Slovenské odbory prispeli k ratifikácii dohovorov MOP v SR, a to dohovorov, . 183 (materská dovolenka- ratifikácia 2000) a . 184 (BOZP v po nohospodárstve- 2002). Dohovory ratifikované SR v roku 2002, . 156 (pracovníci so zodpovednos ou za rodinuratifikácia v roku 2002) a . 171 /no ná práca- 2002/ odstránili z našej legislatívy aspekt možnej diskriminácie /rovnos zaobchádzania medzi mužmi a ženami/ Dodržiavanie medzinárodných pracovných noriem Dozorným orgánom MOP, ktorý sleduje dodržiavanie medzinárodných pracovných noriem, je Výbor expertov pre uplat ovanie dohovorov a odporú aní MOP, ktorý každoro ne hodnotí dodržiavanie medzinárodných pracovných noriem jednotlivými lenskými štátmi. Vychádza z povinností lenských štátov podáva každoro ne správy v súlade s Ústavou MOP o ratifikovaných i neratifikovaných dohovoroch MOP. Výsledky svojho hodnotenia zaznamenáva v každoro nej správe, ktorá sa prerokováva na júnových zasadnutiach medzinárodnej konferencie práce. V roku 2004 sa dostala SR prvýkrát na zoznam individuálnych prípadov, prerokovávaných osobitne na konferencii, a to v aka zisteniam vychádzajúc zo správy MPSVaR SR v súvislosti s Dohovorom 122 o politike zamestnanosti. Výbor expertov poukazoval vo svojej správe na ve kú regionálnu nerovnováhu v zamestnanosti, resp. nezamestnanosti, na problémy so zamestnávaním mladých a ohrozených skupín na trhu práce, vrátane rómskej populácie. Stanoviská KOZ SR a vlády, prednesené na rokovaní, ako aj závery výboru sa nachádzajú v júnovom (2004) Informa nom spravodajcovi KOZ SR. alej bola SR kriticky hodnotená v súvislosti s dohovorom MOP . 100 ( rovnos odme ovania) a 144 o tripartitných konzultáciách (pozri Informa ný spravodajca KOZ SR júl-august 2004).
8
Odborové práva Slovenské odbory prispeli v roku 2001 k novelizácii Zákona 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní (novelizácia v platnosti od januára 2002), na základe s ažnosti OZ železni iarov SR na MOP, ktorú riešil Výbor expertov MOP pre dodržiavanie dohovorov a odporú aní MOP od júla 2000-do 2002 ako legislatívne obmedzenie práva na štrajk v súvislosti s reštrukturalizáciou slovenských železníc. Sporné lánky 17 (1) a 17 (5) sa upravili vo vä šom súlade s princípmi slobody združovania, napriek tomu, v našich podmienkach pripomienka výboru expertov, „že pracovné a ekonomické záujmy, ktoré zamestnanci bránia uplat ovaním práva na štrajk, sa netýkajú len lepších pracovných podmienok alebo kolektívnych nárokov pracovnej povahy, ale aj h adania riešenia na otázky a problémy ekonomickej a sociálnej politiky“, zatia nenachádza uplatnenie (opä zmarený štrajk železni iarov v roku 2003). problematika Zákonníka práce SR (2003) ZP bol v sledovanom období prvýkrát novelizovaný s ú innos ou od apríla 2002. Naše stanoviská po as prípravného obdobia i rokovania v NR SR sme prezentovali MOP v pravidelných správach. V decembri 2002 požiadala KOZ SR Medzinárodnú organizáciu práce o uskuto nenie seminára s tematikou ZP, ktorého cie om bolo prezentova a komentova stanoviská MOP v súvislosti s naším ZP a s jeho pripravovanou alšou novelizáciou, ktorá vzišla z priorít novej vlády po vo bách 2002. MOP vzh adom na pripravovanú novelizáciu ZP a žiados nového ministra práce o posúdenie ZP a komentár zo strany MOP neodporu ila v tomto období organizova seminár s tematikou ZP, nako ko žiadne stanovisko MOP nemôže by prezentované pred ukon ením vypracovania oficiálneho stanoviska na základe pripomienok všetkých relevantných odborných úsekov MOP. Namiesto toho navrhla MOP študijný pobyt našich, vládnych a zamestnávate ských expertov v Ženeve/február 2003/. Pri druhej novelizácii ZP v KOZ SR úzko spolupracovala s MOP a tímom MOP pre SVE v Budapešti. Študijný pobyt našich zástupcov na MOP vo februári 2003, pripomienky a stanoviská KOZ SR a závere né stanovisko MOP k navrhovanému ZP prezentované aj na spolo nom seminári, ktorý organizovalo MPSVAR SR k návrhu novely, rešerš OMV k sprostredkovate ským agentúram zamestnania v tejto súvislosti (zo správy MOP k revízii dohovoru . 96 z roku 1949 MOP v roku 1997/, prispeli aspo k iasto nému zmierneniu silne liberalizovanej novely ZP, pôvodne navrhovanej vládou. Monitorovanie medzinárodných pracovných noriem Vychádzajúc z lánku 22 a 23 (18) Ústavy MOP, KOZ SR ako sociálny partner je sú as ou mechanizmu monitorovania dodržiavania noriem na Slovensku v rámci správ MPSVaR SR pre MOP. Aktivizácia pracovnej skupiny RHSD pre problematiku MOP v roku 2003 dávala šancu túto prácu ešte skvalitni , najmä prípravný proces nami navrhovaných ratifikácií dohovorov MOP. V 1.polroku 2004, v aka zhoršovaniu sociálneho dialógu na Slovensku, táto komisia však nezasadala ani raz, o je v rozpore s 1. lánkom Dohovoru 144 a na o bude poukazova KOZ SR, okrem alších vecí vo svojej správe v rámci monitoringu Dohovoru . 144 (september 2004).
9
alej v roku 2004 (september) KOZ SR samostatne zhodnotí dodržiavanie Dohovoru . 34( o sprostredkovate niach práce za úhradu); D98 ( o kolektívnom vyjednávaní v súvislosti s pripravovanou novelizáciou); D100 (o rovnosti odme ovania), D122 o politike zamestnanosti. V súvislosti s rezolúciou MOP o tripartizme, prijatou v roku 2002 a podaním správy k Dohovoru MOP .144 o tripartitných konzultáciách, pripravila KOZ SR pre MOP kompletnú správu o sociálnom partnerstve na Slovensku za rok 2002 a 2003. Monitorovanie spoluú asti zástupcov zamestnancov v podnikoch tímom MOP podporila KOZ SR detailne vypracovaným dotazníkom v súvislosti so zmenami odborových kompetencií v našej legislatíve/november 2003/. Okrem toho, KOZ SR pripravuje každoro ne správy pre tím MOP so sídlom v Budapešti o sociálno- ekonomickej situácii na Slovensku. Monitoring porušovania medzinárodných a národných pracovných a odborových noriem sleduje každoro ne MKSO vo svojej Výro nej správe o porušovaní odborových práv, do ktorej KOZ SR pravidelne prispieva. Za rok 2003 sa do monitoringu zapojili na vyzvanie odborové zväzy- OZ obchodu a cestovného ruchu, OZ potravinárov a OZ železni iarov SR. Najvä ším problémom na Slovensku je uplat ovanie práva v praxi, v dôsledku oho je SR oraz viac kriticky hodnotená tak samotnou MOP, ale aj EK. Zdá sa, že vzh adom na prijatie kontroverzných reforiem a ZP, sa SR stáva jedine ným príkladom uplat ovania globalizácie bez udskej tváre a zodpovednosti, na o bude KOZ SR sústavne poukazova doma i na medzinárodnej pôde.
10
I.
Demokracia, sloboda, ústavnos
3 Slovensko a zjednotená Európa Úloha : Presadzova za lenenie Slovenska do EÚ a transatlantických štruktúr. Prispôsobova právny poriadok SR medzinárodným štandardom.
! %
"
!
())* + . %
!
! %
/0123 #5 # 1#
6#
/01 23
/ !
7 ': 7
4
# %
5 5 '
! # #
# "
# ,-
!
23 !
$ %
& #
9 " # 7 ' ; 9
%
# &'
9 !
()))8 ())( /01 23 5 ! #
/0123' # # # # # # # # # # #
'(82 ! 5! /0123 '?82 ! 9 5 ; !8, / # 201 ;! '@8 A # 8B % C! 01 ' A # '*)8B 86 % # /0123 '**8D # # 8 E % /0123 '*?82 # F84# 2 # /0123 '*-8 84 # . 201 '*G8 5 # 84 %/ % % # /0123 '*@8, 8= #4 01 2, '*H8, # % 8= # E% 01 %, '(*83 # # % #5 # 8= #
11
I '((8J '(?80
# # #
'(-82 0 '(@82 01 '(L8M
# # , # $ %
())) # % 5 '()/ # '
/
/0123 8= #/ % ! A 8B 4 #801 ! 9 # ! 8 % /0123 # # ! # 84 # K #5 9 9 84 %/ % % # /0123'
9
F 7
#
! #
# 9 5 '(* 3 # : 2 # 01J 4# / % " # 201 5
& 52 ' # # " 2 #5 # 5 # N *G' 8 *H' ?' ())* . O 9 /01 23 P4/02 N ())* . O 2! 5 ! 9 ! ! N *@' L' ())* . # 0/ QE. M' , O " 2 & N *)' -' ())? . # QE. 2 ,O
&
!
# ! #5
%
P
! ! 2 : % 5 ! 9 75
! " # $% & ' () * " '( * ) " * + (R ())*+3 0/ 3 % & 6 ?R ())*+. F 5N K O+ # 5 0/ -R ())*+1 ; A 5< *R ())(+K ! # 9 + < ! (R ())(+ # > 9 ?R ())(+4 ! % " ,% -./ 0 1 2# * 3 4&' , $ %6 7 * + ,% * & " 8 * 9 : " ; ,) * 5 ( , &$* ,% < %5 = : " ;# ) , , 9 9 * >* ) * $ * + ,%5 (, $ 5 ( *
! ! &
!
$* & ' (
& (54 *
" ' (,#
* %5 *"
9
9
7 7
12
9
9 / ?* )$ @< & " *( 9 ) * & ) &4 * " % ,% ) *&, & # " = ) * & ) &4 * " %# * ,% ) *&, & # " = A *; , & * + ,% < * &5B $" * " * &, & # " 3 "' "5C, 4 9 * @ )$< (, * %$ ("# D " <& * +5
VIII. Medzinárodná spolupráca 30
lenstvo v medzinárodných organizáciách
Úloha : Aktívne spolupracova v tých štruktúrach EÚ, kde majú odbory svoje opodstatnenie – ECOSOC a jeho národný výbor na Slovensku. Pokra ova v práci vo výboroch a pracovných skupinách EOK – riadiaci a výkonný výbor EOK, výbor EOK pre zamestnanos , výbor EOK pre kolektívne vyjednávanie, výbor EOK pre rozširovanie EÚ a pracovná skupina EOK pre medzivládnu konferenciu 2000. Spolupracova s vládnymi a parlamentnými výbormi SR v otázkach integrácie Slovenska do EÚ – v konzulta nom výbore Ministerskej rady vlády SR pre európsku integráciu. Sú as ou medzinárodnej innosti bude spolupráca s Odborovým poradným orgánom TUAC pri Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) najmä v súvislosti s pôsobením nadnárodných spolo ností v SR a s lenstvom Slovenska v OECD.
I020I 0 # ())) F 5 /O /0123 ' E % ' 4% F ! I020I23+ & /0123: 'K 5 I020I 23 2 # ! 238C' /0123 '> 95 # F '0 % # 3 " /'
! I020IN # : ' K ', '4 % F #N 9 9
#5 !
!
/0123 '4 % F # # 5 /0123 ! #
())D
" # A 0!
#
!
0/ /0123 # # ! 0/' , ! 5 # + '0 % N ()))+())-O , ! F+S'45 N 6& ' ()))OK ' T #N ())(O4'/ % % #N ())(())?O4' .% N ())?())-O # % += '> #N ()))8 ())?O 2F # 5 U 6 VK W+4'2 #N ()))+())-O 4 # " ()))+: 'K , ! 8D'K #N ())*+())-O # . F 5+ '4 % F #N ())*+())?O 0/
#J 5 KU !
% 9 ! ! ())*
& .01
())* #
X 5
())*
X 13
" "
())*> ! X 4 9 9 5 ! 5. # ())*X # 0/ . F 5 ())* . X # 2 9 5 5 # ())* 3 X #5 ! # N 4 303O 5 4 303 $ % # # 2 ! ())* > ! ())*S !A X " 2 # F ! ())*. X 9 # % ! # ! ! # 2 , 5 ! ())*. % F X 5 # # ())*8 ())( > ! . X :" 9 F+ ())( V X , # 5 # + ())( 1 X / # % &+. ! ())( / " 1 +. # ())(X 2 # 0/ Y & 5 # " ZN(@' (H' G' ())(O X / " 8# 5 # %# 5N **'8*(' *)' ())(. O X
,
#
#
0/
9
2
# 3" < N ?)' 8 ?*' G' ())* . 4
# # 5+2#
59
())(X " 9 5.
A 3 N ())( N
())( ; F
2,
! #
# I3 B 2O " #5 ! " 1 . O # 2 #5 . O #& F # 5 + 9 !5 #5
, / F
#
O
"
3 %
23
F U 5
#5
5 # " #
#O 7 5
.
%
())( N [' 8 L' [' ())( N (H' *' ())?
5 \N (L' 8 ?)' *())- V
5 0/ # 5 F
# A
5O
!# $
F
14
# 5
#
!
#
! 9/
E 2# ) 2 * F ;)5@
)
A
= % ,) , &% & " * 2 & , I J 5 > 4 3 / 3 % ())(O 2 ())?O B > 2 6 4 2 #
* " , 4 2
F 0/
#5 #
# N ())?O
# N0/ ())-O
N0/ ())-O
&
#
())? /01 23 #
# %
9
# #
% #5
#
!
'1 4 2, 323
9
=
*4 #" 6# ; #
* & '"'4 * * , $ # 4# 2 #1
.! E 2#G H 4 ' * )5, = "D # 4 B
I #
* ) >* < # B
* & '"'4 * * , 4 & ' (54 * < ( # 4 9 4 #K > # #
/
* + ,%5, $ 5? & D #/ V] ]5 # #
())-!
F
'
())?! * & '"'4 * * 8 # 3 %
,
#
())?O
#
J'4 * * # /
"
# NVC:
!
#
), 8 # ,
*, *
#
23
#
7 '
% ! .01 N0/ VCV.O 9 ! 9 # N0/ ())*O 8# F 5N0/ ())(O # 59 8# 5N0/ ())(O # N0/ ())(O 5 # ! N0/ ())( ())?O " 9 A 3 # 5N0/ I3 B 2
, !
,
# 9!
! 9
* + ,% > * *4 "84 ,* $" *&
9 I ,G
5 (*
( * K
D
= ">
" # %" #
#
#
# &* "
* * $ , ,# & )
15
# = #/ % K 4 ,%$ &$ * " ' ( &) # 4% F
#
3
#%
* + ,% &$ % ,* $" *& #
* + ,% ,* &,% *& # B% D
*
H"
* * " < &4 * < * #* "5 0 K L
* & '"'4 * * , $ # 4# 2 #1
4 B
I #
* ) >* < # B
* & '"'4 * * , 4 & ' (54 * < ( # 4 9 4 #K > # # * & '"'4 * * 4 # 3 %
2"
4
( * K
'(
,* $"
" # %" #
.%
I ,G (* &* " * * $ 3 = .! # = #/ %
J'4 * * * + ,%5, $ 5? &3 # = "> #4 .% #
4
#
Oblas bilaterálnej spolupráce
16
Roky 2000-2004 znamenali zdynamizovanie a preh benie spolupráce s odborovými centrálami, ktoré si KOZ SR stanovila za prioritné. V prvom rade išlo o vz ahy so susedskými krajinami, s ktorými má KOZ SR nadštandardné vz ahy. Popri dôraze na vzájomnú spoluprácu krajín Višegrádskej 4 bolo v našom záujme širšie rozvinú vz ahy s jednotlivými odborovými centrálami stredoeurópskych krajín. V slovensko- eskej relácii KOZ SR – MKOS sa uplat uje Vykonávací protokol k Dohode o vzájomnej spolupráci. Vo vz ahu s MKOS sa usilujeme o zachovanie pozitívnych trendov odborárskeho dialógu a posilnenie vzájomných vz ahov. Prioritami spolupráce s naším najbližším partnerom boli najmä tieto oblasti: • Stretnutia právnych expertov zamerané na výmenu skúseností v oblasti uplat ovania Zákonníka práce v R a SR • Preh benie kontaktov Výboru žien KOZ SR a Výboru pre rovnos príležitostí MKOS • Rozvoj aktivít v oblasti BOZP v zmysle Dohody o spolupráci v oblasti BOZP • Konzultácie a vzájomná výmena skúseností z pôsobenia národných integra ných tímov a zastúpenia odborových centrál v ECOSOC-u • Preh benie spolupráce v oblasti vzdelávania vrátane výmeny programov vzdelávania. Spolupráca na úrovni odborových centrál v oblasti BOZP sa sústre ovala predovšetkým na výmenu informácií a skúseností v oblasti vnútroštátnej legislatívy, o výsledkoch práce odborovej kontroly nad BOZP, objas ovanie poznatkov z vlastnej innosti pri zjednocovaní prístupov k Smerniciam EÚ. Obe strany využívali vzájomné kontakty na rokovania a výmenu skúseností v oblasti BOZP v sledovanom období na aktivitách organizovaných OK a MOP. K problematike BOZP sa realizovalo viacero spolo ných stretnutí – 22. – 24. 10. 2001 sa zástupcovia KOZ SR a MKOS stretli na pracovnom rokovaní vo Vysokých Tatrách v rámci konferencie k aktuálnym otázkam. Na seminári pre kandidátske krajiny .- v októbri 2001 v Prahe – sa zástupcovia KOZ SR a MKOS vzájomne informovali o poznatkoch z vyhodnotenia prieskumu MOP i o innosti zástupcov zamestnancov pre otázky BOZP. MKOS poskytla KOZ SR cennú pomoc pri príprave zástupcu KOZ SR na stáž v TUTB – EOK v Bruseli. Spolupráca v oblasti vzdelávania sa taktiež sústavne prehlbovala. Oddelenia vzdelávania MKOS a KOZ SR usporiadali v septembri 2001 vo Vysokých Tatrách spolo ný seminár zameraný na tento okruh problémov: - nové formy a metódy odborového vzdelávania - celoživotné vzdelávanie – šanca pre všetkých - Internet – nové médium v procese vzdelávania a pod. Spolupráca Komisie žien a Mladých odborárov patria k najvýznamnejším druhom aktivít. Význam mladých pre odbory, možnosti organizovania mladých, nezamestnanos mladých udí boli hlavnými oblas ami, ktoré rezonovali na Konferencii mladých v apríli 2001. Spolupráca Rady mladých MKOS a Komisie mladých KOZ SR nadobudla dynamický charakter a ich neformálne kontakty sa výrazne preh bili a stali sa jedným z najvýznamnejších prvkov vo vzájomných esko-slovenských odborárskych vz ahoch.
17
Hlavné úsilie zahrani nej politiky KOZ SR vo vz ahu k ma arským centrálam smerovalo k zintenzívneniu a preh beniu kontaktov so všetkými ma arskými centrálami, najmä s MszOsz, Liga (seminár TUNGSRAM + OSRAM) a Autonóm. Ma arské centrály sú pre KOZ SR významnými a štandardnými odborárskymi partnermi. S MszOsz a s Ligou má KOZ SR podpísaná Rámcová dohoda o spolupráci, v ktorej boli stanovené viaceré oblasti spolupráce, najmä pri organizovaní a nábore nových lenov, práce s mladými odborármi a pod. V uvedených rokoch pokra ovala spolupráca s po skou centrálou NSZZ Solidarnosc a v máji 2003 bola podpísaná Rámcová dohoda o spolupráci s alšou po skou centrálou, OPZZ, ako rovnocenným partnerom rozvíjajúcej sa spolupráce na základe zoskupenia V4. V rámci uvedenej spolupráce sa po skí partneri zú astnili na protestných aktivitách poriadaných KOZ SR. Rakúska odborová centrála OEGB je trvalo jedným z pilierov odborárskej spolupráce z lenských štátov EÚ. Predmetom osobitnej pozornosti sú vzájomné nadštandardné vz ahy na úrovni najvyšších predstavite ov F. Verzetnitscha a I. Saktora; vysoko efektívne boli kontakty odborov medzinárodných vz ahov oboch centrál, ktoré pri vzájomných stretnutiach (ú as projektovej skupiny KOZ BTS a Trnava na seminári v rámci projektu KOZ SR a ÖGB INTERREG vo Viedni a projektových skupín KOZ SR a ÖGB na seminári INTERREG „Práca odborov“ v Bratislave; ú as na 8. Európskom dialógu ÖGB na tému „Netypická práca v Európe – východisko alebo bludisko?“ v Klagenfurte; ú as na pilotnom stretnutí projektu ÖGB „Spolo né rozšírenie..., “). Predstavitelia ÖGB sa aktívne zapojili do konferencie „Na prahu EÚ“, ktorou KOZ SR oficiálne za ala predreferendovú kampa . Na vzájomných stretnutiach sa hodnotili výstupy spolupráce za predchádzajúce obdobie a konkretizujú sa oblasti spolupráce na alšie obdobie. Rakúske OGB vysoko hodnotilo obsahovú a organiza nú prípravu troch študijných pobytov rakúskych odborárov z Burgenlandu – Dolné Rakúsko, z Viedne a okolia. Oboznámili sa s prácou regionálnych štruktúr KOZ SR. Boli prijatí primátorom Banskej Bystrice. alšou z významných priorít v oblasti bilaterálnej spolupráce je spolupráca s nórskou centrálou LO Nórsko. Rok 2001 možno v týchto vz ahoch nazva aj prelomovým, ke že jednotlivé oblasti spolupráce boli upravené a zakotvené do Rámcovej dohody o vzájomnej spolupráci, ktorú prezident KOZ SR Ivan Saktor a prezidentka LO Nórsko Gerdlieb Valla Podpísali pri príležitosti oficiálnej návštevy delegácie predstavite ov KOZ SR v Nórsku v novembri 2001. Hlavné oblasti spolupráce s LO Nórsko sú nasledovné: - spolupráca Komisií mládeže - spolupráca Výborov žien v oblasti rovnosti príležitostí - spolupráci v oblasti odborového vzdelávania - spolupráca na projektoch EÚ - spolupráca pri sprostredkovaní partnerskej spolupráce medzi odborovými zväzmi oboch centrál. V septembri 2002 sa uskuto nila historicky prvá návšteva najvyššieho predstavite a nórskej centrály na Slovensku.
18
Spoluprácu s LO Nórsko možno považova obsahovo i tematicky za najvšestrannejšiu. Pozitívny trend sme zaznamenali v spolupráci odborových zväzov KOZ s OZ LO Nórsko. Odbory medzinárodných vz ahov LO Nórsko a KOZ SR pravidelne aktualizujú oblasti spolupráce, s cie om o najefektívnejšie využíva stanovené metódy a formy, využívajúc všetky vhodné príležitosti (Konferencia EFTA: Sociálni partneri v novej Európe – prezident KOZ SR I. Saktor a E. Meš anová).
19
Prijatia zahrani ných delegácií KOZ SR navštívilo v priebehu hodnotených rokov : v roku 2000: - predseda vlády Luxemburského ve kovojvodstva - regionálny riadite MOP pán Heribert Scharrenbroich - viceprezidentka talianskej centrály Giaccomina Casina v roku 2001: - John Evans, generálny tajomník TUAC / OECD - Roswitha Bachner, generálna tajomní ka OEGB - delegácia chorvátskeho Ministerstva práce na ele s ministrom Davorkom Vidovi om ( lenom delegácie bol aj prezident odborovej centrály UATUC) - Emilio Gabalio, generálny tajomník EOK - Odile Quintin, riadite ka Generálneho direktoriátu Európskej komisie pre zamestnanos a sociálne otázky - Donald Johnston, generálny tajomník OECD - Friedrich Butler, regionálny riadite MOP pre Európu a Strednú Áziu - L. Fultz, expertka MOP na problematiku penzijných systémov v roku 2002: - Jan Marinus Wiersma, len Európskeho parlamentu a raportéra EP pre Slovensko - štátny tajomník Ministerstva práce SRN - Bidard Reyded, senátorka francúzskeho parlamentu - Walter Schwimmer, generálny tajomník Rady Európy v roku 2003: - prezidenti odborových centrál V4: Tamás Wittich, prezident MszOsz, Gaskó István, prezident Liga, János Borsik, prezident Autonóm, Imre Palkovics, prezident MOSz, Andrzej Adamczyk, konfederálny tajomník pre medzinárodné vz ahy, Solidarnosc, Maciej Maniczki, prezident OPZZ, Milan Št ch, predseda MKOS - prof. Heiko Steffens, spolupredseda Spolo ného konzulta ného výboru ECOSOC SREÚ, - Roger Briesch, prezident Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru v roku 2004: - barón Robert Tollet, prezident CCE (belgická Ústredná rada pre hospodárstvo), - Paul Scheins, generálny tajomník ACC-CSC (belgické Nezávislé kres anské odbory), - Dimitrina Dimitrova, expert-senior MOP
20